Vec T-17/03 Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Potreba pomoci" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) zo 6. apríla 2006 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Volná úvaha Komisie (Clánok 87 ods. 3 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Volná úvaha Komisie 3. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES; oznámenie Komisie 94/C 368/05, bod 3.2.2] 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou 1. Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v rámci Spolocenstva. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa obmedzuje na kontrolu dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutocností alebo zneuzitia právomoci. Toto preskúmanie sa musí vykonat so zretelom na skutkový a právny stav, predlozený Komisii v case, ked Komisia uskutocnila preskúmanie, ktoré je jej povinnostou. (pozri body 41, 54) 2. Komisia je oprávnená stanovit si na úcely výkonu volnej úvahy svoj vlastný postup najmä prostredníctvom usmernení, akými sú usmernenia prijaté pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, za predpokladu, ze budú obsahovat orientacné kritériá, ktoré bude táto institúcia sledovat, a ze nevybocia z rámca ustanovení. Takéto opatrenia zodpovedajú vôli Komisie zverejnit orientacné kritériá postupu, ktorý zamýsla sledovat, tak ako vyplýva z individuálnych rozhodnutí v dotknutej oblasti. (pozri bod 42) 3. Aby projekt pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach mohol byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí súvisiet s plánom restrukturalizácie smerujúcim k obmedzeniu alebo preorientovaniu jeho cinností. Bod 3.2.2 usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, ktorý túto poziadavku upresnuje, najmä uvádza, ze plán restrukturalizácie musí splnat tri vecné podmienky. Po prvé je potrebné, aby umoznoval obnovu zivotaschopnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v primeranej lehote a na základe reálnych predpokladov (bod 3.2.2 A), po druhé, aby predchádzal neoprávneným deformáciám hospodárskej sútaze (bod 3.2.2 B), a po tretie, aby bol primeraný nákladom a výhodám restrukturalizácie (bod 3.2.2 C). Kedze sú tieto podmienky kumulatívne, stací, aby chýbala jedna z nich, a projekt pomoci na restrukturalizáciu musí Komisia vyhlásit za nezlucitelný. Z bodu 3.2.2. vyplýva, ze predmetná pomoc musí byt nevyhnutne potrebná na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, to znamená, ze nielenze musí byt v súlade s cielom, ktorý restrukturalizácia dotknutého podniku sleduje, ale tiez musí byt primeraná tomuto cielu, teda kazdá suma pomoci, ktorá prekracuje rámec nevyhnutný na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, v zásade nemôze byt podla usmernení oprávnená. Aby si dotknutý clenský stát splnil svoju povinnost spolupráce s Komisiou, je povinný poskytnút vsetky údaje umoznujúce tejto institúcii overit, ci podmienky výnimky, o ktorú ziada pre príjemcu pomoci, sú splnené. (pozri body 43 - 45, 47, 48) 4. Akonáhle totiz Komisia umoznila zúcastneným stranám úcinne predlozit ich pripomienky k plánovanej pomoci, ktorá jej bola oznámená, nemôze sa jej vytýkat, ze neprihliadla na prípadné skutkové okolnosti, ktoré jej mohli byt, ale neboli, predlozené pocas správneho konania, pricom Komisia nie je povinná bez návrhu a len na základe domnienky preskúmat, aké skutocnosti jej mohli byt predlozené. (pozri bod 54) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) zo 6. apríla 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Potreba pomoci" Vo veci T-17/03, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH, so sídlom v Gotha (Nemecko), v zastúpení: M. Matzat, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/194/ES z 30. októbra 2002, týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH (Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 41), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Lindh, P. Mengozzi, I. Wiszniewska-Bial/ecka a V. Vadapalas, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, ..." 2 Clánok 88 ES uvádza: "... 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ..." 3 Bod 2.4 usmernení Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] v znení uplatnovanom na skutkové okolnosti v prejednávanej veci (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12) (dalej len "usmernenia") uvádza: "Clánok [87] ods. 2 a 3 Zmluvy ustanovuje moznost výnimky pre pomoc, na ktorú sa vztahuje pôsobnost clánku [87] ods. 1. ... Komisia sa domnieva, ze pomoc na záchranu a restrukturalizáciu môze prispiet k rozvoju hospodárskej cinnosti bez toho, aby bol ovplyvnený obchod spôsobom odporujúcim záujmom Spolocenstva, ak sú splnené podmienky definované v bode 3 a Komisia za týchto podmienok predmetnú pomoc schváli..." [neoficiálny preklad] 4 Bod 3.2.2 usmernení uvádza: "S výhradou nizsie uvedených osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú podporovaných zón a malých a stredných podnikov, je na schválenie pomoci Komisiou potrebné, aby plán restrukturalizácie splnal vsetky nasledovné vseobecné podmienky: ... C. Pomoc primeraná nákladom na restrukturalizáciu a jej výhodám Ciastka a intenzita pomoci musia byt obmedzené na striktné minimum, potrebné na umoznenie restrukturalizácie a musia súvisiet s výhodami ocakávanými z hladiska Spolocenstva. Od príjemcov pomoci sa preto obvykle ocakáva, ze významne prispejú k plánu restrukturalizácie z vlastných zdrojov alebo z vonkajsích zdrojov získaných za trhových podmienok. Aby sa obmedzil deformacný úcinok na hospodársku sútaz, forma, v ktorej je pomoc poskytovaná, musí byt taká, aby sa podniku neposkytovala nadbytocná hotovost, ktorá by mohla byt pouzitá na agresívne narusenie trhovej cinnosti, ktorá nesúvisí s procesom restrukturalizácie. Ziadna forma pomoci by nemala slúzit na financovanie nových investícií, ktoré nie sú potrebné na restrukturalizáciu. Pomoc pri financnej restrukturalizácii by nemala zbytocne znizovat financné zatazenie podniku. ..." [neoficiálny preklad] Okolnosti predchádzajúce sporu 5 V roku 1994 bol Gothaer Fahrzeugwerke GmbH (dalej len "GFW"), bývalý státny podnik, na úcely privatizácie spolu s dalsími ôsmimi východonemeckými spolocnostami prevedený do skupiny riadenej spolocnostou Lintra Beteiligungholding GmbH. Kedze privatizácia bola neúspesná, v roku 1996 prevzala státna institúcia Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben nad spolocnostou GFW znovu kontrolu s cielom pripravit ju na opätovný predaj. 6 Po tom, ako táto institúcia zistila, ze predaj GFW nie je mozný, rozhodla sa zbavit aktív uvedenej spolocnosti. Táto operácia sa uskutocnila podla postupu, ktorého etapy sú opísané v nizsie uvedených bodoch 7 az 9. 7 Zmluvou z 3. septembra 1997 nadobudla GFW vsetky podiely na spolocnosti Widahvogel Vermögensverwaltung (dalej len "Widahvogel"), ktorej riaditelom bol pán Josef Koch, za cenu 54 000 nemeckých mariek (DEM). 8 Zmluvou z 10. septembra 1997 boli aktíva a objednávky viazuce sa na odvetvie "automobilovej výroby" GFW prevedené na spolocnost Widahvogel. Dalsou zmluvou z toho istého dna boli vsetky podiely spolocnosti GFW prevedené na Weißstorch GmbH (30 % akcií), ktorá sa následne stala Josef Koch GmbH, a na spolocnost Schmitz-Anhänger Einkaufs- und Beteiligungs Gesellschaft GmbH & Co. KG (70 % akcií), vlastnenú Schmitz Cargobull AG. Investori zaplatili za aktíva 1 DEM. Pán Koch bol okrem iného vymenovaný za jediného konatela spolocnosti Widahvogel, ktorá sa premenovala na Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH (dalej len "Schmitz-Gotha" alebo "zalobca"). 9 Dna 9. októbra 1997 nadobudol zalobca za sumu priblizne 3 700 000 DEM celé základné imanie jedného zo svojich dodávatelov zariadení, Trailer System Engineering (dalej len "TSE"), spolocnosti zalozenej a riadenej pánom Koch, jej väcsinovým akcionárom. 10 Listom z 18. mája 1998 oznámila Spolková republika Nemecko Komisii opatrenia pomoci smerujúce k restrukturalizácii Schmitz-Gotha, uskutocnované od januára 1997 (dalej len "list o oznámení z 18. mája 1998"). 11 Listami z 12. júna 1998, 21. decembra 1999 a 17. mája 2000 poziadala Komisia nemecké orgány o doplnujúce informácie. Tie odpovedali listami z 15. októbra 1998, 21. júla 1999, 27. apríla 2000, 1. decembra 2000 a 8. januára 2001. 12 Listom z 23. mája 2001 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (Ú. v. ES C 211, s. 15). V rámci tohto konania Komisia preskúmala opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Schmitz-Gotha ako novú pomoc poskytnutú bez predchádzajúceho oznámenia podla usmernení. 13 V uvedenom rozhodnutí Komisia predovsetkým vzniesla pochybnosti týkajúce sa primeranosti predmetnej pomoci z hladiska podmienky stanovenej v bode 3.2.2 C usmernení. Domnievala sa najmä, ze na základe dostupných informácií nie je schopná posúdit potrebu kúpy spolocnosti TSE na úcely restrukturalizácie spolocnosti Schmitz-Gotha. V dôsledku toho Komisia poziadala nemecké orgány, aby jej sprístupnili vsetky informácie týkajúce sa nadobudnutia úcasti Schmitz-Gotha v spolocnosti TSE a osobitne potreby tejto operácie na restrukturalizáciu podniku. Navyse Komisia vyzvala Spolkovú republiku Nemecku, aby jej poskytla list z 23. mája 2001 adresovaný príjemcovi pomoci, a zdôraznila, ze prijme rozhodnutie na základe informácií, ktorými disponuje. 14 Komisia dostala pripomienky Spolkovej republiky Nemecko listami z 10. augusta a 14. decembra 2001. Ziadna zo zúcastnených strán vsak Komisii pripomienky neadresovala. 15 Listom zo 4. marca 2002 Komisia opätovne poziadala nemecké orgány, aby preukázali potrebu nadobudnutia spolocnosti TSE na úcely restrukturalizácie spolocnosti Schmitz-Gotha. 16 Komisia dostala pripomienky Spolkovej republiky Nemecko listami zo 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002. 17 Na základe tohto konania Komisia prijala rozhodnutie 2003/194/ES z 30. októbra 2002 týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH (Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 41; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Pripomenula, ze podla bodu 3.2.2 C usmernení kritérium primeranosti vyzaduje obmedzenie pomoci na striktné minimum potrebné na umoznenie restrukturalizácie, aby sa znízili jej deformacné úcinky na hospodársku sútaze. Okrem iného upresnila, ze pomoc nesmie slúzit príjemcovi na financovanie nových investícií, ktoré nie sú potrebné na restrukturalizáciu. Podla Komisie musela byt v prejednávanej veci kúpa spolocnosti TSE, financovaná pomocou, kvalifikovaná ako nová investícia, ktorej potrebu na úcely restrukturalizácie nemecké orgány nepreukázali. V dôsledku tejto skutocnosti sa Komisia domnievala, ze pomoc nesplna kritériá usmernení, a preto je nezlucitelná so spolocným trhom. Podla napadnutého rozhodnutia jedine suma vo výske 2 200 000 DEM z kúpnej ceny TSE nebola obmedzená na striktné minimum nevyhnutné na umoznenie restrukturalizácie spolocnosti Schmitz-Gotha, pretoze zvysok vo výske 1 500 000 DEM podliehal podmienkam, o ktorých nebolo v case nadobudnutia TSE isté, ze nastanú. Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia je preto pomoc vo výske 2 200 000 DEM (1 120 000 eur) nezlucitelná so spolocným trhom. Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia bola Spolková republika Nemecko povinná vymôct predmetnú sumu od spolocnosti Schmitz-Gotha. Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. januára 2003 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní uskutocnenom 12. januára 2006. 21 Súd prvého stupna v zápisnici z pojednávania zobral na vedomie skutocnost, ze od dôverného charakteru obchodného mena spolocnosti TSE, ktorý bol zachovaný v napadnutom rozhodnutí a v správe z pojednávania, sa môze na úcely ústnej casti konania a rozsudku upustit. 22 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje prílis vysokú sumu pomoci, ktorá sa má vrátit, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 24 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o potrebu pomoci, ktorej vrátenie sa pozaduje, vzhladom na bod 3.2.2 C usmernení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na zneuzití právomoci pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Svojím tretím zalobným dôvodom, uvádzaným subsidiárne, zalobca namieta pochybenie Komisie, pokial ide o výsku sumy pomoci, ktorá sa má vrátit. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o potrebu pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 25 Zalobca spochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sporná pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom vo výske casti sumy pouzitej na nadobudnutie spolocnosti TSE (2 200 000 DEM) z dôvodu nesúladu s podmienkami stanovenými usmerneniami. 26 Po prvé zalobca tvrdí, ze nadobudnutie úcasti v spolocnosti TSE od zaciatku predstavuje podstatnú a integrálnu súcast projektu restrukturalizácie a ze Komisia o tom bola informovaná. 27 V tejto súvislosti zalobca spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého projekt restrukturalizácie predpokladal ozdravenie spolocnosti Schmitz-Gotha pocas styroch obchodných rokov bez nadobudnutia TSE, a teda ze táto kúpa bola nanajvýs uzitocná na restrukturalizáciu tým, ze prispela k skráteniu jej dlzky trvania o jeden rok. Tvrdí, ze podnikový projekt z 2. septembra 1997 a jeho prílohy, ktorými sú "Plán rozvoja - Straty a zisky", plán financného riadenia, plán rozvoja nehnutelného majetku spolocnosti Schmitz-Gotha, ktoré predlozil nemeckým orgánom, predstavovali súbor plánov týkajúcich sa restrukturalizácie spolocnosti Schmitz-Gotha jej zlúcením so spolocnostou TSE. Zalobca okrem iného zdôraznuje, ze citovaný "Rozvojový plán - Straty a zisky" bol adresovaný Komisii v prílohe k listu o oznámení z 18. mája 1998. Navyse pripomína, ze investori boli pripravení uskutocnit restrukturalizáciu spolocnosti Schmitz-Gotha jedine v rámci podmienok stanovených podnikovým projektom, medzi ktorými bolo uvedené nadobudnutie TSE. 28 Zalobca dodáva, ze v stanovisku Komisie existuje rozpor, pokial ide o jej znalost totoznosti investorov. Poznamenáva, ze vo svojich písomných vyjadreniach Komisia popiera, ze vedela o skutocnosti, ze pán Koch bol jeden zo spolocníkov TSE, hoci podrobné informácie týkajúce sa tejto osoby jej boli zaslané pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti sa zalobca odvoláva na list o oznámení z 18. mája 1998 a tiez na listy adresované Komisii 16. mája a 3. júla 2002. Okrem iného pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia sama tvrdí, ze pán Koch bol spolocníkom TSE. 29 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia urcila, ze nadobudnutie úcasti v TSE nebolo na úcely restrukturalizácie potrebné. Zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pretoze podstatné skutkové okolnosti, o ktorých Komisia vedela, neboli pri posúdení proporcionality pomoci zohladnené. 30 Zalobca tvrdí, ze pre garantovanie úspechu restrukturalizácie musela spolocnost Schmitz-Gotha vyvinút svoje vlastné výrobky, aby sa stala nezávislá od objednávok v rámci skupiny a konkurencieschopná na trhu. Nadobudnutie úcasti v TSE umoznilo priamo do spolocnosti Schmitz-Gotha integrovat know-how potrebné na rozvinutie jej vlastných výrobkov, pretoze spolocníci TSE sa ujali jednak riadenia a jednak oddelenia zodpovedného za výrobu a rozvoj v spolocnosti Schmitz-Gotha. V dôsledku toho zalobca spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo jediným dôvodom nadobudnutia TSE znízenie výrobných nákladov spolocnosti Schmitz-Gotha. 31 Zalobca dodáva, ze jedine nadobudnutie TSE mohlo zarucit integráciu know-how potrebného na restrukturalizáciu. Na podporu svojho tvrdenia sa odvoláva na prílis vysoké náklady projektu TSE týkajúceho sa operácií na rozvoj know-how externými dodávatelmi. 32 Zalobca tvrdí, odvolávajúc sa na informácie uvedené v prílohe k zalobe, ktoré poukazujú vo forme tabulky na vývoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha vyplývajúceho z predajov tretím podnikom (dokument s názvom "Rozvoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha"), ze podstatné zvýsenie jej obratu poukazuje na vplyv priamej integrácie oddelenia autonómneho rozvoja uskutocnenej vdaka nadobudnutiu TSE na úspech restrukturalizácie. 33 Zalobca tiez tvrdí, ze na základe dostupných informácií Komisia mohla posúdit potrebu nadobudnutia úcasti v TSE na úcely restrukturalizácie a v dôsledku toho vyvodit záver, ze pomoc bola v súlade s kritériom "prísneho obmedzenia na minimum" v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení. Toto predovsetkým jasne vyplývalo z listu nemeckých orgánov z 3. júla 2002, podla ktorého sa podiel dodávok na výrobných nákladoch spolocnosti Schmitz-Gotha znízil, a jedine nadobudnite úcasti v TSE umoznilo spolocnosti Schmitz-Gotha napravit svoj nedostatok know-how. 34 Komisia pripomína, po prvé, ze disponuje sirokou mierou volného uvázenia pri preskúmaní zlucitelnosti státnej pomoci s ohladom na clánok 87 ods. 3 ES. Komisia uvádza, ze tvrdenia zalobcu nepreukazujú existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v prejednávanej veci a dodáva, ze zalobca chce nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením. 35 Komisia po druhé zdôraznuje, ze podla judikatúry Súdneho dvora a ustanovení nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) je oprávnená ukoncit konania a vydat rozhodnutie na základe dostupných údajov, ak jej clenský stát napriek príkazu neposkytne pozadované informácie. 36 V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze zalobca zakladá údajnú potrebu nadobudnutia TSE umoznujúceho úspech restrukturalizácie Schmitz-Gotha predovsetkým na informáciách, o ktorých pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nevedela a ktoré v dôsledku toho nemôze Súd prvého stupna zohladnit. 37 Upresnuje, ze napriek príkazu adresovanému Spolkovej republike Nemecko predlozit informácie týkajúce sa totoznosti vlastníkov TSE a potreby predmetnej investície, ktorý bol uvedený v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a napriek listu adresovanému nemeckým orgánom 4. marca 2002 jej neboli zmluvy týkajúce sa nadobudnutia TSE, prilozené k zalobe, poskytnuté pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Takisto je to aj v prípade podnikového projektu, projektu rozvoja know-how zalobcu vypracovaného spolocnostou TSE, obidva prilozené k zalobe, a tiez podrobných pripomienok na túto tému uvedených v samotnej zalobe. Okrem iného Komisia uvádza, ze nikdy netvrdila, ze nepoznala spolocníka pána Kocha. Pripomína vsak, ze v informáciách poskytnutých nemeckými orgánmi pocas správneho konania bol pán Koch spomínaný ako spolocník TSE skôr okrajovo. Komisia dalej tvrdí, ze nikdy nebola informovaná o totoznosti ostatných spolocníkov TSE. 38 Komisia sa domnieva, ze na základe informácií, ktorými disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, mohla posúdit jedine uzitocnost nadobudnutia TSE, ale potreba tejto investície financovanej zo sporenej pomoci nebola nijako preukázaná. Podla nej informácie týkajúce sa nadobudnutia TSE uvedené v liste o oznámení z 18. mája 1998 a tiez v listoch z 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002, prilozené vo vyjadrení k zalobe, neumoznovali vyvodit záver, ze uvedená investícia bola v zmysle usmernení potrebnou súcastou restrukturalizácie. 39 Komisia tiez konstatuje, ze podla jej dostupných informácií bolo nadobudnutie TSE zalozené predovsetkým na úsporách uskutocnených v dôsledku odstránenia jedného sprostredkujúceho dodávatela a zodpovedajúcej ziskovej marze, zatial co v zalobe je tento aspekt relativizovaný. Za predpokladu, ze by z týchto informácií vyplývalo, ze nadobudnutie TSE okrem iného umoznilo získanie technického know-how na úcely rozvíjania nových typov výrobkov, Komisia poznamenáva, ze takéto tvrdenie nebolo ani odôvodnené, ani výslovne vyjadrené. Tvrdí, ze spolocnost Schmitz-Gotha vo svojej zalobe iba uviedla a podrobnejsie odôvodnila potrebu nadobudnutia TSE na úcely získania know-how potrebného na restrukturalizáciu. Uvádza, ze nemecké orgány vsak pocas celej doby trvania správneho konania neupresnili potrebu tejto operácie na úcely preukázania oprávnenosti pomoci na restrukturalizáciu. 40 Po tretie sa Komisia domnieva, ze ciele predmetnej investície, teda znízenie výrobných nákladov a získanie know-how potrebného na rozvíjanie nových výrobkov sa mohli zrealizovat nezávisle od nadobudnutia spolocnosti TSE vzhladom na skutocnost, ze riaditel spolocnosti Schmitz-Gotha bol tiez riaditelom a väcsinovým akcionárom TSE a ze v dôsledku toho mohol medzi dvoma podnikmi zaviest osobitnú spoluprácu. Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné poznámky 41 Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v rámci Spolocenstva. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa obmedzuje na kontrolu dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutocností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 42 Okrem iného je Komisia oprávnená stanovit si na úcely výkonu volnej úvahy svoj vlastný postup prostredníctvom aktov, akými sú predmetné usmernenia, za predpokladu, ze budú obsahovat orientacné kritériá, ktoré bude táto institúcia sledovat, a ze nevybocia z rámca ustanovení Zmluvy (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 79). Takéto opatrenia zodpovedajú vôli Komisie zverejnit orientacné kritériá postupu, ktorý zamýsla sledovat, tak ako vyplýva z individuálnych rozhodnutí v dotknutej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2001, Agrana Zucker und Stärke/Komisia, T-187/99, Zb. s. II-1587, bod 56). 43 Aby projekt pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach mohol byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí súvisiet s plánom restrukturalizácie smerujúcim k obmedzeniu alebo preorientovaniu jeho cinností (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 67, a z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 45). 44 Bod 3.2.2 usmernení, ktorý túto poziadavku upresnuje, najmä uvádza, ze plán restrukturalizácie musí splnat tri vecné podmienky. Po prvé je potrebné, aby umoznoval obnovu zivotaschopnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v primeranej lehote a na základe reálnych predpokladov (bod 3.2.2 A), po druhé, aby predchádzal neoprávneným deformáciám hospodárskej sútaze (bod 3.2.2 B), a po tretie, aby bol primeraný nákladom a výhodám restrukturalizácie (bod 3.2.2 C). 45 Kedze sú tieto podmienky kumulatívne, stací, aby chýbala jedna z nich, a projekt pomoci na restrukturalizáciu musí Komisia vyhlásit za nezlucitelný (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 128; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 49 a 50). 46 Napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci bolo prijaté na základe usmernení a osobitne ich bodu 3.2.2 C. 47 Z tohto ustanovenia vyplýva, ze predmetná pomoc musí byt nevyhnutne potrebná na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, to znamená, ze nielenze musí byt v súlade s cielom, ktorý restrukturalizácia dotknutého podniku sleduje, ale tiez musí byt primeraná tomuto cielu, teda kazdá suma pomoci, ktorá prekracuje rámec nevyhnutný na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, v zásade nemôze byt podla usmernení oprávnená. 48 Okrem iného je potrebné pripomenút, ze aby si dotknutý clenský stát splnil svoju povinnost spolupráce s Komisiou, je povinný poskytnút vsetky údaje umoznujúce tejto institúcii overit, ci podmienky výnimky, o ktorú ziada pre príjemcu pomoci, sú splnené (pozri rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný, bod 129 a tam citovanú judikatúru). 49 Napadnuté rozhodnutie, ak je podla zalobcu postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, musí byt preskúmané práve vo svetle týchto úvah. - O zjavne nesprávnom posúdení namietanom zalobcom 50 V odôvodneniach 62 az 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza toto: "(62) ... Jeden z investorov [do spolocnosti Schmitz-Gotha], pán Koch, bol tiez zakladatel a riadiaci spolocník spolocnosti TSE a tiez budúci riaditel obidvoch spolocností. Komisia pripomína, ze napriek príkazu predlozit informácie Nemecko neposkytlo zmluvu o postúpení ani podrobnejsie písomné informácie o predchádzajúcej vlastníckej struktúre spolocnosti TSE. Preto s prihliadnutím na dalsie okolnosti a ústne poskytnuté informácie nemôze Komisia vylúcit, ze pred kúpou vlastnil podstatnú cast základného imania spolocnosti TSE pán Koch alebo jeho rodina. Nemecko vyhlásilo, ze spolocnost Schmitz-Gotha nebola schopná vyrábat súciastky, ktoré kupovala od spolocnosti TSE, a tiez nebola schopná výrazne zlepsit podmienky predaja, a preto hlavným cielom nadobudnutia TSE bolo znízenie výrobných nákladov. Komisia nemôze vylúcit, ze nadobudnutím TSE bola podstatná suma, ktorá mala byt pouzitá na financovanie restrukturalizácie, v skutocnosti zaplatená jednému z nových investorov. V kazdom prípade nadobudnutie TSE nebolo nevyhnutné na zabezpecenie dobrej spolupráce s TSE. Kedze pán Koch bol zakladatel a riadiaci spolocník TSE, a následne sa stal riaditelom spolocnosti Schmitz-Gotha, zdá sa byt málo pravdepodobné, ze by sa s TSE nemohli dohodnút o lepsích kúpnych podmienkach. Okrem toho konkurencieschopný podnik by mal byt v zásade schopný financovat svoje zásobovanie za trhovú cenu bez toho, aby sa dostal do financných tazkostí. (63) Informácie poskytnuté Nemeckom preukazujú, ze nadobudnutie TSE bola pre podnik uzitocná investícia, pretoze umoznila podstatné znízenie nákladov, ktoré prispelo k skráteniu doby restrukturalizácie o jeden rok. To vsak nevyhnutne neznamená, ze investícia bola potrebná na uskutocnenie restrukturalizácie. V zásade totiz platí, ze ak podnik získa pomoc na financovanie svojej restrukturalizácie, nie vsetky investície, ktoré zvysujú jeho efektívnost, sú prípustné, pretoze vzdy súcasne znizujú schopnost príjemcu pomoci financovat restrukturalizáciu z vlastných zdrojov. Iba v prípade, ak je úspech restrukturalizácie celkovo ohrozený alebo neodôvodnene oddialený kvôli absencii investície, mozno investíciu povazovat za potrebnú na úcely restrukturalizácie, pretoze úcel pomoci je obmedzený na obnovenie zivotaschopnosti podniku v primeranej lehote. Akákolvek investícia, ktorá ide nad rámec toho, co je potrebné na obnovenie zivotaschopnosti podniku v primeranej lehote, nevyhnutne spotrebuje financné prostriedky, ktoré mali byt pouzité na skutocne potrebné restrukturalizacné náklady a ktoré by takto znízili výsku pomoci potrebnej na restrukturalizáciu. Z uvedeného vyplýva, ze investíciami, ktoré nie sú potrebné na restrukturalizáciu, sa zvysuje stupen pomoci, ktorý z hladiska kritéria proporcionality prekracuje striktné minimum potrebné na umoznenie restrukturalizácie. (64) Znízenie nákladov za dodávky nemôze samo osebe odôvodnit potrebu kúpy spolocnosti TSE na restrukturalizáciu. Komisia navyse konstatuje, ze Nemecko nikdy neupozornilo na to, ze bez tejto kúpy by bol úspech restrukturalizácie ohrozený alebo neodôvodnene oddialený. Aj bez prihliadnutia na nákup TSE predpokladal pôvodný plán dosiahnutie pozitívneho obchodného výsledku v období styroch obchodných rokov. Podla najnovsích informácií sa táto lehota v dôsledku kúpy skrátila o jeden rok. Obdobie styroch rokov na dosiahnutie prahu ziskovosti sa vsak nemôze posudzovat na úcely restrukturalizácie ako neprimerané. Naopak, uz pôvodný plán predpokladal relatívne rýchlu obnovu zivotaschopnosti. Treba preto skonstatovat, ze aj bez kúpy spolocnosti TSE mohla byt restrukturalizácia uskutocnená v primeranej lehote a ze toto nadobudnutie teda nebolo pre úspech restrukturalizácie potrebné. V dôsledku toho Komisia konstatuje, ze kúpa spolocnosti TSE nebola nevyhnutná na dosiahnutie cielov plánu, ale ze na nu pouzité zdroje mali slúzit na financovanie restrukturalizácie, aby sa znízila výska pomoci potrebná na restrukturalizáciu." 51 Na podporu svojho prvého zalobného dôvodu zalobca v podstate tvrdí, po prvé, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na skutkovo nesprávnej premise, podla ktorej nadobudnutie spolocnosti TSE umoznilo jedine skrátenie doby restrukturalizácie o jeden rok. Na podporu svojho tvrdenia zalobca uvádza podnikový projekt a jeho prílohy, a to predovsetkým "Rozvojový plán - Straty a zisky", plán financného riadenia a plán rozvoja nehnutelného majetku spolocnosti Schmitz-Gotha, ktoré boli predlozené nemeckými orgánmi a sú uvedené v prílohe k zalobe. Okrem iného sa zalobca dovoláva protichodnej povahy tvrdení Komisie týkajúcich sa dostupných informácií o totoznosti akcionárov TSE. Na podporu svojich tvrdení sa zalobca odvoláva na list o oznámení z 18. mája 1998 a tiez o listy adresované Komisii 16. mája a 3. júla 2002 prilozené v písomných vyjadreniach úcastníkov konania. 52 Toto tvrdenie nie je mozné prijat. 53 Na úvod treba poznamenat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia nedisponovala podnikovým projektom, na ktorý sa odvoláva zalobca, s výnimkou "Rozvojového plánu - Straty a zisky", ktorý bol prilozený k listu o oznámení z 18. mája 1998. 54 Treba pripomenút, ze podla judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva posudzovaná podla skutkového a právneho stavu jestvujúceho v case prijatia tohto aktu a hodnotenia vykonané Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. I-2263, bod 16; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81; zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48, a zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 33). V dôsledku toho sa zalobca nemôze dovolávat informácií, o ktorých Komisia pocas správneho konania nevedela (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 31). To isté platí aj v prípade, tak ako v prejednávanej veci, ak sa zalobca nezúcastnil správneho konania, hoci bol výslovne v tomto konaní oznacený za príjemcu predmetnej pomoci, a Komisia vyzvala nemecké orgány a prípadné zúcastnené strany predlozit dôkaz o potrebe kúpy podniku TSE (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, body 67 az 70). Akonáhle totiz Komisia umoznila zúcastneným stranám úcinne predlozit ich pripomienky, nemôze sa jej vytýkat, ze neprihliadla na prípadné skutkové okolnosti, ktoré jej mohli byt, ale neboli, predlozené pocas správneho konania, pricom Komisia nie je povinná bez návrhu a na základe domnienky preskúmat, aké skutocnosti jej mohli byt predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, body 48 a 49). Zalobca sa preto na podporu svojho tvrdenia nemôze odvolávat na podnikový projekt prilozený k zalobe. 55 Po vyssie uvedenom upresnení treba zdôraznit, ze ak aj spolocnost TSE bola dvakrát spomenutá v liste o oznámení z 18. mája 1998, poznámky o nej boli zjavne doplnkové k informáciám týkajúcim sa restrukturalizácie zalobcu a neuvádzali, ze kúpa spolocnosti TSE bola financovaná oznámenými opatreniami pomoci. Takto bolo uvedené, ze pán Koch bol riaditel spolocnosti TSE, ktorej bol aj zakladatelom. Okrem iného dokument v casti týkajúcej sa výroby spolocnosti Schmitz-Gotha upresnoval, ze "okrem iného sa výroba automobilov bude uskutocnovat zvlást racionálnym spôsobom vdaka nadobudnutiu dodávatela TSE a oddelenia konstrukcných modulov [vozidiel] a predbeznej montáze" a ze "spolocníci novej spolocnosti priniesli know-how v oblasti výroby a 'reengineeringu`". Zalobca, ktorý bol v tejto otázke osobitne vypocutý na pojednávaní, nedokázal vysvetlit dôvod, pre ktorý napriek jeho tvrdeniu zalozenému na potrebe nadobudnutia TSE na restrukturalizáciu spolocnosti Schmitz-Gotha boli v liste o oznámení z 18. mája 1998 uvedené jedine tieto dve poznámky majúce doplnkový charakter. Zo znenia samotného listu prevzatého rozhodnutím o zacatí konania tiez vyplýva, ze restrukturalizácia spolocnosti Schmitz-Gotha, ktorá zacala v roku 1997, sa mala zavrsit pocas roku 2000. Súd prvého stupna zdôraznuje, rovnako ako Komisia v napadnutom rozhodnutí, ze tento údaj sa zdá byt úplne nezávislý od kúpy TSE spolocnostou Schmitz-Gotha. 56 Pokial ide o výhradu zalobcu týkajúcu sa údajne protichodného stanoviska Komisie v súvislosti s jej znalostou totoznosti pána Kocha, treba skonstatovat, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia, vedela o osobných väzbách spájajúcich pána Kocha so spolocnostou TSE. Urcite je pravda, ze vo svojich písomných vyjadreniach Komisia upresnila stupen poznania týchto vztahov. V kazdom prípade vsak tieto poznámky vykonané pocas konania nemôzu ovplyvnit obsah a zákonnost napadnutého rozhodnutia v tejto otázke. V tejto súvislosti sú námietky zalobcu neopodstatnené. 57 Po druhé, zalobca sa v podstate domnieva, opierajúc sa o viaceré dokumenty prilozené k zalobe, konkrétne dve zmluvy z 9. októbra 1997, podnikový projekt, list o oznámení z 18. mája 1998, dokument s názvom "Rozvoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha", projekt TSE týkajúci sa operácií na rozvoj know-how externými dodávatelmi, ako aj listy prilozené k vyjadreniam o zalobe a zaslané Komisii Spolkovou republikou Nemecko 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3 júla 2002, ze nadobudnutie TSE, financované spornou pomocou, bolo v súlade s kritériom "prísneho obmedzenia na minimum", pretoze jej zlúcenie so spolocnostou Schmitz-Gotha bolo nevyhnutné na umoznenie rozvoja jej vlastných výrobkov a aby v dôsledku toho získala nezávislost a stala sa konkurencieschopnou na trhu. Zalobca tvrdí, ze Komisia sa vo svojom posúdení obmedzila na zohladnenie jediného dôsledku z hladiska znízenia nákladov kúpou TSE spolocnostou Schmitz-Gotha bez toho, aby akýmkolvek spôsobom prihliadla na integráciu know-how, ktorá sa podla zalobcu mohla zrealizovat jedine týmto nadobudnutím. 58 Ani tieto tvrdenia nemôzu uspiet. 59 Predovsetkým, ako bolo stanovené v bode 54 vyssie o podnikovom projekte, na ktorý, Súd prvého stupna nemôze prihliadnut na úcely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedze bol po prvýkrát predlozený v tomto konaní, dve zmluvy z 9. októbra 1997 a projekt TSE týkajúci sa operácií na rozvoj know-how externými dodávatelmi nemôzu byt zohladnené, pretoze je nesporné, ze tieto dokumenty neboli Komisii poskytnuté pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 60 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalozené na zjavne nesprávnom posúdení Komisie uvedenom v odôvodneniach 62 az 64 napadnutého rozhodnutia musí byt preskúmané so zohladnením výlucne tých dokumentov, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, konkrétne list o oznámení z 18. mája 1998 (vrátane "Rozvojového plánku - Straty a zisky" spolocnosti Schmitz-Gotha, ktorý bol k nemu prilozený), dokument s názvom "Rozvoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha" a tiez listy adresované Spolkovou republikou Nemecko Komisii 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002. 61 Dalej treba v súvislosti s týmito dokumentmi pripomenút, ze v liste o oznámení z 18. mája 1998 Spolková republika Nemecko uviedla, ze na jednej strane sa výroba vozidiel v rámci Schmitz-Gotha uskutocnuje zvlást racionálnym spôsobom vdaka nadobudnutiu dodávatela TSE a oddelenia konstrukcných modulov a predbeznej montáze a ze na druhej strane spolocníci nového podniku priniesli know-how v oblasti výroby a "reengineeringu". 62 Vo svojom liste z 10. augusta 2001 nemecké orgány vysvetlili dva dôsledky kúpy spolocnosti TSE. Po prvé uviedli, ze táto kúpa umozní "znízenie výrobných nákladov v dôsledku odstránenia jedného sprostredkujúceho dodávatela a jemu prináleziacej ziskovej marze". Po druhé potvrdili, ze táto kúpa viedla "k nadobudnutiu technického know-how... ktoré [umoznilo] prepojit samotnú výrobu a technické kapacity rozvoja, aby sa tým dospelo ku konkurencieschopnosti". 63 Okrem iného v liste zo 16. mája 2002 nemecké orgány v prípade záujmu kúpy spolocnosti TSE zdôraznili, ze "pre Schmitz-Gotha malo nadobudnutie TSE... obrovský význam, predovsetkým pokial ide o náklady". Okrem iného, pokial ide o know-how, opätovne potvrdili: "Spolocnost Schmitz-Gotha nemala ziaden iný spôsob, ako získat technológiu zavedenú spolocnostou TSE vo výrobe dielcov. Náklady na interný rozvoj dielcov a ich vyrábanie v rámci vlastnej výroby podniku boli prílis vysoké z hladiska penazí a casu vynalozených na udrzanie rentability Schmitz-Gotha a navyse táto spolocnost nedisponovala takmer ziadnym know-how v danej oblasti". 64 Vo svojom liste z 28. mája 2002 Spolková republika Nemecko tiez tvrdila, ze potreba kúpy TSE sa zakladá na jednej strane na potrebe získat automobilové dielce vysokého technologického a kvalitatívneho standardu, ktoré "Schmitz-Gotha nemohla... kúpit v dostatocnom mnozstve na to, aby pozívala cenové podmienky nevyhnutné na znízenie nákladov, ktoré by umoznilo konkurencieschopnejsiu cenovú politiku", a na druhej strane na okolnosti, ze Schmitz-Gotha "nemala ziaden iný spôsob, ako získat technológiu zavedenú spolocnostou TSE vo výrobe dielcov". 65 V liste z 3. júla 2002, ktorého sa zalobca znovu dovolával na pojednávaní, doplnila Spolková republika Nemecko vyssie uvedené informácie. Upresnila, ze vdaka nadobudnutiu úcasti v TSE sa podiel dodávok na výrobných nákladoch spolocnosti Schmitz-Gotha znízil, ze kúpa predstavovala potenciál, ktorým sa na obdobie od 1998 do 2002 usetrilo o nieco menej ako 5 000 000 DEM, a ze rentabilita spolocnosti Schmitz-Gotha sa dosiahla rok pred predpokladaným koncom restrukturalizacného obdobia. Nemecké orgány dospeli predovsetkým k záveru, ze nadobudnutie TSE bolo nevyhnuté na znízenie nákladov zalobcov na dodávky, ze jedine nadobudnutie úcasti v TSE umoznilo spolocnosti Schmitz-Gotha napravit nedostatok know-how a ze Schmitz-Gotha nebola v takej pozícii, aby rokovala o zlavách v rozsahu, v akom boli poskytnuté iným podnikom. 66 Dokument s názvom "Rozvoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha" prilozený k zalobe vo forme tabulky uvádza obrat spolocnosti Schmitz-Gotha vyplývajúci z jeho predajov tretím spolocnostiam v rokoch 1997 az 2000. 67 Z vyssie uvedených listov vyplýva, ze nemecké orgány na jednej strane hlavne zdôraznili usetrenie výrobných nákladov, ktoré pre Schmitz-Gotha umoznilo nadobudnutie TSE tým, ze sa odstránil jeden sprostredkujúci dodávatel, a na druhej strane potvrdila, ze táto operácia priniesla know-how, ktoré zalobca potreboval na rozvoj svojich výrobkov. 68 Pokial ide o prvé vysvetlenie, Súd prvého stupna zdôraznuje, ako správne uviedla Komisia, ze takéto úspory nákladov nepreukazujú, ze restrukturalizácia spolocnosti Schmitz-Gotha by bez nadobudnutia spolocnosti TSE nebola úspesná v pôvodne plánovaných lehotách, konkrétne, v konecnom dôsledku, prostredníctvom menej nákladných investícií zo státnych zdrojov. Osobitne skutocnost zdôraznená vo vyssie citovanom liste z 3. júla 2002, ktorého sa dovoláva zalobca, podla ktorého spolocnost Schmitz-Gotha mohla takéto úspory dosiahnut v období od 1998 do 2002, teda po tom, ako jej bola uhradená sporná pomoc, nepredstavuje dôkaz, ze nákup TSE zalobcom bol nevyhnutne potrebný na restrukturalizáciu Schmitz-Gotha, a teda táto operácia nemohla byt financovaná prostredníctvom státnej pomoci. 69 Pokial ide o integráciu know-how spolocnosti TSE do cinností zalobcu, z vyssie citovaných listov vyplýva, ze nemecké orgány sa obmedzili na preukázanie potreby kúpy spolocnosti TSE bez toho, aby vysvetlili, preco bolo nadobudnutie TSE striktne potrebné na dosiahnutie takéhoto výsledku v súlade s bodom 3.2.2 C usmernení. Nemecké orgány totiz nedokázali vysvetlit, preco najúspornejsí prostriedok z hladiska pouzitia verejných zdrojov na nadobudnutie know-how potrebného na rozvoj automobilových dielcov Schmitz-Gotha v celom rozsahu pozostával vo financovaní nadobudnutia TSE. 70 Urcite je pravda, ako tvrdí zalobca, ze v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia analyzuje strucným spôsobom tvrdenie nemeckých orgánov, podla ktorého nadobudnutie TSE bolo potrebné na to, aby Schmitz-Gotha umoznilo získat know-how týkajúce sa rozvoja automobilových dielcov. 71 Okrem toho, ze na túto otázku sa nevztahuje analýza údajného zjavne nesprávneho posúdenia, ale prípadného nedostatocného odôvodnenia, treba zdôraznit, ze v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla, ze kúpa TSE v kazdom prípade nebola potrebná na zabezpecenie dobrej spolupráce s týmto podnikom hlavne preto, ze pán Koch ako spolocný konatel spolocnosti Schmitz-Gotha a TSE a väcsinový akcionár tejto poslednej menovanej spolocnosti pravdepodobne mohol od spolocnosti TSE dosiahnut lepsie podmienky kúpy. 72 Dalej nemôze byt prijaté tvrdenie zalobcu, podla ktorého nemohol získat potrebné know-how vo forme externých dodávok sluzieb z dôvodu prílis vysokých nákladov, ktoré by takéto sluzby znamenali a ktoré preukazuje projekt spolocnosti TSE zo 17. augusta 1997 týkajúci sa operácií na rozvoj know-how externými dodávatelmi, uvedený v prílohe k zalobe. 73 Treba pripomenút, ze v rámci kontroly legality napadnutého rozhodnutia nemôze Súd prvého stupna dokument uvedený v tejto prílohe zohladnit (pozri bod 59 vyssie). Okrem iného, aj za predpokladu, ze tento dokument by mohol byt zohladnený, sám osebe nestací na preukázanie, ze nadobudnutie TSE v celom rozsahu bolo nevyhnutne potrebné na umoznenie získania know-how potrebného na úcely jeho restrukturalizácie v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení. 74 Nakoniec, pokial ide o dokument s názvom "Rozvoj obratu spolocnosti Schmitz-Gotha", tiez prilozený k zalobe, ak aj tento dokument uvádza, ze uvedený obrat sa pocas obdobia 1997/2000 znacne zvýsil, sám osebe vsak nedokazuje ani vztah medzi týmto nárastom a nadobudnutím TSE, ani a fortiori potrebu kúpy TSE na úcely restrukturalizácie zalobcu v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení. Z uvedeného vyplýva, ze aj ked Komisia tento dokument osobitne v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala, jej posúdenie nebolo zjavne nesprávne. 75 Navyse Súd prvého stupna zdôraznuje, ze v ziadnom z vyssie citovaných dokumentov dostupných v case prijatia napadnutého rozhodnutia nemecké orgány nikdy neupresnili povahu know-how, ktoré mohol Schmitz-Gotha získat vdaka nadobudnutiu spolocnosti TSE. 76 Z uvedeného vyplýva, ze na základe informácií dostupných Komisii v case prijatia napadnutého rozhodnutia zalobca nedokázal preukázat, ze toto rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje, ze nemecké orgány nepredlozili dôkaz potreby kúpy spolocnosti TSE na úcely restrukturalizácie Schmitz-Gotha v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení, je zatazené zjavne nesprávnym posúdením. 77 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania 78 Zalobca v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje zneuzitie právomoci, pretoze pri prijímaní tohto rozhodnutia sa Komisia oprela o subjektívne úvahy. 79 Presnejsie, zalobca sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s cielom sankcionovat údajné obohatenie pána Kocha, ktorý konal vo svojom vlastnom prospechu pouzijúc verejné zdroje na kúpu podniku, ktorý uz vlastnil. Tvrdí, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nezohladnila faktické úvahy týkajúce sa potreby nadobudnutia TSE na úspesnost restrukturalizácie spolocnosti Schmitz-Gotha. 80 Komisia odpovedá, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdom prvého stupna 81 Podla judikatúry je rozhodnutie postihnuté zneuzitím právomoci iba vtedy, ak na základe objektívnych, presvedcivých a zhodujúcich sa indícií mozno predpokladat, ze bolo prijaté s výlucným alebo aspon rozhodujúcim zámerom dosiahnut iné ciele ako tie, ktoré boli zamýslané (rozsudky Súdu prvého stupna z 23. októbra 1990, Pitrone/Komisia, T-46/89, Zb. s. II-577, bod 71, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 84). 82 Treba vsak uviest, ze na podporu svojho zalobného dôvodu zalobca neuvádza ziaden objektívny faktor umoznujúci vyvodit záver, ze skutocným cielom sledovaným Komisiou pri prijímaní napadnutého rozhodnutia bolo sankcionovat údajné obohatenie sa riaditela spolocnosti Schmitz-Gotha. 83 V odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula osobitost predmetnej operácie zdôraznujúc v podstate, ze pán Koch ako akcionár zalobcu a jeho jediný riaditel predal zalobcovi podnik, ktorý riadil a ktorý uz vlastnil, a ze kúpnu cenu nechal zaplatit Spolkovej republike Nemecko prostredníctvom spornej pomoci. 84 Ako vsak bolo vysvetlené vyssie v rámci posúdenia prvého zalobného dôvodu uvedeného zalobcom, z odôvodnení c. 63 a 64 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa pri urcení, ze podmienky stanovené bodom 3.2.2. C usmernení neboli v prejednávanej veci naplnené, oprela o objektívne faktory. 85 V dôsledku toho musí byt druhý zalobný dôvod uvádzaný zalobcom zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode, uvedenom subsidiárne, zalozenom na pochybení Komisie v súvislosti s výskou pomoci, ktorá sa má vrátit Tvrdenia úcastníkov konania 86 Podla zalobcu, ak by aj Súd prvého stupna musel povazovat kúpu spolocnosti TSE za nezlucitelnú so spolocným trhom, vrátit by sa mala jedine suma vo výske 1 500 000 DEM. Zalobca tvrdí, ze cast kúpnej ceny vo výske priblizne 700 000 DEM nie je v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci, pretoze neexistovalo riziko straty. Podla zalobcu ide osobitne o aktíva nachádzajúce sa v zdrojoch spolocnosti Schmitz-Gotha, akými sú kapitál, likvidné aktíva a rocný nahromadený prebytok, ktorými disponovala a ktoré mohla okamzite uvolnit. 87 Komisia poziadavky zalobcu zamietla. Posúdenie Súdom prvého stupna 88 Ako bolo uz uvedené, posúdenie zlucitelnosti spornej pomoci sa zakladá na jej prípadnej potrebe na úcely restrukturalizácie daného podniku. V rozpore s tvrdením zalobcu nepredstavuje riziko, ktoré nesie daná investícia, v tejto otázke podstatný prvok. Skutocnost, ze sa spornou pomocou mohla financovat investícia, ktorá sa ukázala ako bezriziková, nie je teda v prejednávanej veci relevantná. 89 Okrem iného je dôlezité pripomenút, ze podla bodu 3.2.2 C usmernení, "aby sa obmedzil deformacný úcinok na hospodársku sútaz, forma, v ktorej je pomoc poskytovaná, musí byt taká, aby sa podniku neposkytovala nadbytocná hotovost, ktorá by mohla byt pouzitá na agresívne narusenie trhovej cinnosti, ktorá nesúvisí s procesom restrukturalizácie." Za okolností v prejednávanej veci by vsak akékolvek ciastocné vymáhanie nezlucitelnej pomoci nieslo riziko, ze spolocnost Schmitz-Gotha by disponovala nadbytocnou hotovostou v zmysle bodu 3.2.2 usmernení. Komisia teda správne v clánku 2 napadnutého rozhodnutia vyzadovala vymáhanie sumy vo výske 2 200 000 DEM. 90 Preto tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý, ako aj zaloba v celom jej rozsahu. O trovách 91 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Legal Lindh Mengozzi Wiszniewska-Bial/ecka Vadapalas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. apríla 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEYKw6c/L98061-3831TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXEYKw6c/L98061-3831TMP.html#Footref*