ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) z 30. apríla 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s hernými konzolami a hernými kazetami Nintendo -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Obmedzenie súbezných vývozov -- Pokuty -- Odstrasujúci úcinok -- Dlzka trvania porusenia -- Pritazujúce okolnosti -- Úloha vodcu alebo podnecovatela -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca pocas správneho konania" Vo veci T-13/03, Nintendo Co., Ltd, so sídlom v Kjóte (Japonsko), Nintendo of Europe GmbH, so sídlom v Grossostheime (Nemecko), v zastúpení: I. Forrester, QC, J. Pheasant, M. Powell, C. Kennedy-Loest, solicitors, a J. Killick, barrister, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne O. Beynet a A. Whelan, neskôr X. Lewis a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam na základe clánku 3 prvej zarázky rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 1 Prvá zalobkyna, Nintendo Co., Ltd, (dalej len "NCL" alebo "Nintendo") spolocnost kótovaná na burze so sídlom v Kjóte (Japonsko), je spolocnostou stojacou na cele skupiny spolocností Nintendo, ktoré sa specializujú na výrobu a distribúciu herných konzol a herných kaziet urcených na pouzitie v týchto konzolách. 2 Cinnost spolocnosti Nintendo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) vykonávajú na niektorých územiach dcérske spolocnosti, v ktorých táto spolocnost vlastní celý obchodný podiel, pricom hlavnou dcérskou spolocnostou je Nintendo of Europe GmbH (dalej len "NOE" alebo "Nintendo"), ktorá je druhou zalobkynou. V rozhodnom období NOE koordinovala niektoré obchodné cinnosti spolocnosti Nintendo v Európe a bola jej výhradným distribútorom v Nemecku. 3 Na iných územiach predaja Nintendo menovala nezávislých výhradných distribútorov. Takto sa The Games Ltd, obchodné oddelenie John Menzies Distribution Ltd, ktorá je dcérskou spolocnostou, v ktorej John Menzies plc vlastní celý obchodný podiel, stala v auguste 1995 výhradným distribútorom spolocnosti Nintendo pre Spojené královstvo a Írsko, a zostala ním prinajmensom do 31. decembra 1997. 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) 4 V marci 1995 zacala Komisia vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games). V rámci tohto vysetrovania Komisia 26. júna a zaslala Nintendo ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17, zo , Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) s cielom získat informácie najmä o jej distribútoroch a dcérskych spolocnostiach, dohodách o distribúcii formálne uzavretých s týmito podnikmi a o vseobecných obchodných podmienkach. NOE na tieto ziadosti odpovedala listami z a . Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) 5 Na základe predbezných záverov zacala Komisia v septembri 1995 doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution). 6 V rámci tohto vysetrovania Komisia 9. októbra 1995 zaslala spolocnosti Nintendo ziadost o informácie. Medzi zástupcami Nintendo a Komisiou sa uskutocnilo niekolko stretnutí o distribucnej politike spolocnosti Nintendo. Nintendo okrem toho poskytla rôzne znenia dohôd, ktoré uzavrela s niektorými zo svojich distribútorov. Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 7 Dna 26. novembra 1996 Omega Electro, spolocnost, ktorá pôsobí v odvetví dovozu a predaja elektronických hier, podala staznost podla clánku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 17, ktorá sa týkala najmä distribúcie herných kaziet a herných konzol Nintendo, a to najmä z toho dôvodu, ze Nintendo bránila súbeznému obchodovaniu a uplatnovala systém predajných cien ulozených v Holandsku. V nadväznosti na túto staznost Komisia svoje vysetrovanie rozsírila (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo). Dna zaslala ziadost o informácie spolocnostiam Nintendo a John Menzies. Vo svojej odpovedi zo Nintendo pripustila, ze niektoré z jej dohôd o distribúcii a niektoré z jej vseobecných podmienok obsahovali obmedzenia súbezného obchodovania v rámci EHP. V októbri 1997 Komisia zaslala spolocnosti John Menzies novú ziadost o informácie, na ktorú táto spolocnost odpovedala , pricom poskytla urcité informácie o spornom karteli. 8 Listom z 23. decembra 1997 Nintendo oznámila Komisii, ze sa dozvedela o "závaznom probléme spojenom so súbezným obchodovaním vo vnútri Spolocenstva" a vyjadrila svoje zelanie spolupracovat s Komisiou. 9 Dna 13. januára 1998 John Menzies poskytla dalsie informácie. V dnoch , a Nintendo predlozila Komisii stovky dokumentov. Dna sa medzi Komisiou a zástupcami spolocnosti Nintendo konalo stretnutie, pocas ktorého sa nastolila otázka prípadného priznania kompenzácie tretím osobám, ktoré boli poskodené sporným kartelom. 10 Okrem toho Nintendo po svojom priznaní prijala opatrenia smerujúce k zabezpeceniu dodrziavania práva Spolocenstva v budúcnosti a poskytla financné kompenzácie tretím osobám, ktorým bola v dôsledku jej konania spôsobená financná ujma. 11 Dna 26. apríla 2000 Komisia poslala spolocnosti Nintendo a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách týkajúce sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "Dohoda EHP"). Spolocnost Nintendo a ostatné dotknuté podniky v odpovedi na výhrady Komisie predlozili písomné pripomienky, v ktorých Nintendo a viaceré z týchto podnikov ziadali uplatnenie oznámenia Komisie z o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Ziadny z úcastníkov konania nepoziadal o formálne vypocutie. Spolocnost Nintendo nespochybnila vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. 12 Konkrétne pokial ide o zalobkyne, odpoved na oznámenie o výhradách bola poslaná Komisii 7. júla 2000. 3. Sporné rozhodnutie 13 Dna 30. októbra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2003/675/ES o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33, dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo oznámené spolocnosti NOE a spolocnosti NCL. 14 Rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1... ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch na trhu specializovaných herných konzol a herných kaziet kompatibilných so specializovanými hernými konzolami vyrábanými spolocnostou Nintendo, ktorých predmetom a úcinkom bolo obmedzenie súbezných vývozov herných konzol a herných kaziet Nintendo: -- [NCL a NOE] v období od januára 1991 do konca decembra 1997, ... Clánok 3 Za porusenie, ktorého sa dopustili podniky uvedené v clánku 1, sa ukladajú tieto pokuty: -- [NCL a NOE] spolocne a nerozdielne zodpovedné, pokuta vo výske 149128 miliónov eur, ..." [neoficiálny preklad] 15 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metodológiu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). Naopak, pokial ide o oznámenie o spolupráci, rozhodla, ze to sa z dôvodu vertikálnej povahy porusenia neuplatní. 16 Po prvé, Komisia stanovila základnú výsku pokút podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 17 V tomto ohlade sa Komisia v prvom rade domnievala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny vplyv na trh a rozsah dotknutého geografického trhu. 18 Komisia dalej usúdila, ze vzhladom na to, ze dotknuté jediné a nepretrzité porusenie sa týkalo rôznych podnikov výrazne odlisnej velkosti, je potrebné zvolit rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, aby bol zohladnený specifický význam a teda aj reálne úcinky protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz. Na tieto úcely boli podniky rozdelené do troch skupín podla relatívneho významu kazdého z nich vzhladom na spolocnost Nintendo, ktorá je distribútorom predmetných výrobkov v EHP. Porovnanie sa uskutocnilo vzhladom na podiel kazdého z podnikov na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo, ktoré boli zakúpené na úcely ich distribúcie v EHP v roku 1997, ktorý bol posledným rokom, v ktorom doslo k poruseniu. Na základe toho bola spolocnost Nintendo zaradená sama do prvej skupiny, kým spolocnost John Menzies sa nachádzala sama v druhej skupine. Pre tieto podniky Komisia stanovila predbeznú východiskovú sumu pokuty podla závaznosti na 23 miliónov eur v prípade Nintendo a na 8 miliónov eur v prípade John Menzies. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, predbezná východisková suma pokuty bola stanovená na 1 milión eur. 19 Okrem toho, na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokút na jednej strane a zohladnenia velkosti a celkových zdrojov spolocností Nintendo, John Menzies a Itochu Corp. na druhej strane, Komisia zvýsila tieto východiskové sumy. Presnejsie, pokial ide o spolocnost Nintendo, Komisia sa domnievala, ze okrem jej velkosti, ktorá zdaleka nedosahuje velkost spolocnosti Itochu, je potrebné zohladnit skutocnost, ze Nintendo vyrába výrobky, ktoré boli predmetom porusenia. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia uplatnila násobný koeficient 3 na sumy stanovené pre spolocnosti Nintendo a Itochu a násobný koeficient 1,25 pre spolocnost John Menzies, takze východiskové sumy boli stanovené na 69 miliónov eur v prípade Nintendo, 10 miliónov eur pre John Menzies a 3 milióny eur pre Itochu. 20 Pokial ide o dlzku trvania porusenia v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola zvýsená o 10 % rocne, co viedlo k zvýseniu o 65 % pre Nintendo a o 20 % pre John Menzies. 21 V dôsledku toho Komisia stanovila základnú ciastku pokuty ulozenej spolocnosti Nintendo na 113,85 miliónov eur. 22 Po druhé, z dôvodu pritazujúcich okolností bola zvýsená základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Nintendo jednak o 50 % z dôvodu, ze tento podnik bol vodcom a podnecovatelom porusenia, a jednak o 25 %, pretoze pokracoval v porusovaní aj po prvých vysetrovacích úkonoch uskutocnených v rámci vysetrovania Komisie v júni 1995. Základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti John Menzies bola zvýsená o 20 %, co zodpovedá jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze pokracovala v porusovaní po zacatí vysetrovania Komisie, a jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze odmietla spolupracovat s Komisiou. 23 Po tretie, v rámci preskúmania polahcujúcich okolností sa Komisia najskôr domnievala, ze je potrebné znízit pokutu ulozenú jednému z dotknutých podnikov, a síce Concentra -- Produtos para crianças, SA, výhradnému distribútorovi Nintendo pre Portugalsko, z dôvodu jeho výlucne pasívnej úlohy pocas väcsiny daného obdobia. Komisia dalej priznala spolocnosti Nintendo znízenie o 300000 eur, vzhladom na financné kompenzácie, ktoré tento podnik poskytol tretím osobám poskodeným sporným kartelom, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Napokon bolo priznané znízenie o 40 % spolocnosti John Menzies a o 25 % spolocnosti Nintendo vzhladom na ich úcinnú spoluprácu s Komisiou. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, neboli zohladnené ziadne polahcujúce okolnosti. Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. januára 2003 zalobkyne podali predmetnú zalobu. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol otvorit ústnu cast konania. 26 Listom zo 7. mája 2008 zalobkyne uviedli, ze sa vzdávajú zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom zvýsení pokuty vzhladom na prvý rok porusenia. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 19. mája 2008. Pri tejto prílezitosti Komisia uviedla, ze nemá ziadne pripomienky k vzdaniu sa vyssie uvedeného zalobného dôvodu. 28 Pocas tohto pojednávania zalobkyne predlozili clenom Súdu prvého stupna a zalovanej dokument pozostávajúci z opraveného znenia prílohy dupliky. Touto prílohou chcela Komisia preukázat spoluprácu dotknutých podnikov pri jej vysetrovaní. Po vypocutí úcastníkov konania Súd prvého stupna rozhodol vlozit tento dokument do spisu a stanovil Komisii lehotu na predlozenie pripomienok k uvedenému dokumentu. Po predlození týchto pripomienok bola ústna cast konania ukoncená. 29 Zalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa im v tomto clánku ukladá pokuta, -- v rámci svojej neobmedzenej právomoci zrusil pokutu alebo znízil jej výsku na sumu, ktorú povazuje za primeranú, -- prijal vsetky dalsie vhodné opatrenia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 31 Na podporu svojich zalôb zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila podstatné formálne nálezitosti, Zmluvu ES a pravidlá týkajúce sa jej uplatnenia tým, ze im ulozila pokutu vo výske priblizne 150 miliónov eur, co je najvyssia pokuta ulozená za vertikálne porusenie, a v case prijatia rozhodnutia stvrtá najvyssia pokuta, aká bola kedy ulozená samostatnému podniku za jedno porusenie. Podla zalobkýn je pokuta protiprávna jednak z dôvodu jej zjavne neprimeranej výsky a jednak z dôvodu vád jednotlivých etáp jej výpoctu. 32 Tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne a ktoré sa vsetky vztahujú na urcenie výsky pokuty, sa týkajú po prvé závaznosti porusenia, po druhé, uplatnenia násobného koeficientu na úcely odstrasenia, po tretie, dlzky trvania porusenia, po stvrté, zvýsenia pokuty vzhladom na pritazujúce okolnosti, a po piate, existencie polahcujúcich okolností. 33 Pred zacatím skúmania zalobných dôvodov, ktoré uviedli zalobkyne, je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení c. 366 az 464 rozhodnutia vyplýva, ze pokuty ulozené Komisiou za zistené porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia, ako to výslovne potvrdila, urcila výsku pokút na základe metódy definovanej v usmerneniach. 34 Ak aj usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 1. O stanovení predbeznej východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam Tvrdenia úcastníkov konania 35 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze východiskový bod pokuty z dôvodu závaznosti stanovila na 23 miliónov eur a v tomto ohlade uvádzajú dva zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia. 36 Zalobkyne najmä vytýkajú Komisii, ze výsku pokuty na základe závaznosti stanovila tak, ze sa opierala o "podiel kazdého úcastníka na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo zakúpených na úcely ich distribúcie v rámci EHP". Pouzitie tejto skutocnosti je bezprecedentné, nezákonné a neprimerané. V prvom rade, prístup Komisie naznacuje, ze uvedená ciastka by bola vyssia, ak by sa spolocnost Nintendo rozhodla distribuovat svoje výrobky prostredníctvom dcérskych spolocností, v ktorých vlastní celý obchodný podiel, a nizsia, ak by sa Nintendo rozhodla distribuovat svoje výrobky prostredníctvom nezávislých distribútorov, hoci neexistuje ziadna logická súvislost medzi relatívnou a absolútnou vinou podniku, ktorý sa dopustí porusenia, a struktúrou, ktorú si tento podnik zvolí na úcely distribúcie svojich výrobkov. V druhom rade, tento prístup nijako nezohladnuje konkurenciu medzi ochrannými známkami alebo v rámci jednej ochrannej známky. V tomto ohlade zalobkyne pripomínajú, ze dodávky herných konzol a herných kaziet charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami. Napokon, postavenie spolocnosti Nintendo ako výrobcu bolo zohladnené dvakrát, kedze bolo takisto vzaté do úvahy v stádiu pritazujúcich okolností (odôvodnenie c. 229 rozhodnutia). 37 Subsidiárne, zalobkyne tvrdia, ze Komisia neodôvodnila, alebo prinajmensom nedostatocne odôvodnila pouzitú metodológiu a výsku pokút urcenú pomocou tejto metodológie. Domnievajú sa, ze vysvetlenia, ktoré Komisia poskytla vo svojom vyjadrení k zalobe, takisto nie sú uspokojivé, pretoze sú nesprávne a v rozpore tak s uvazovaním, na ktorom je zalozené rozhodnutie, ako aj s usmerneniami. 38 V tomto ohlade zalobkyne v prvom rade zastávajú názor, ze Komisia tým, ze vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdila, ze východisková suma 23 miliónov eur odráza len jeden aspekt závaznosti porusenia, to znamená vztahy medzi distribucnými dcérskymi spolocnostami Nintendo a klientmi, zatial co násobný koeficient zohladnuje iný aspekt, teda úlohu zalobkýn ako výrobcov a dodávatelov svojich nezávislých distribútorov, sa odchýlila od uvazovania, na ktorom sa zakladá rozhodnutie. Podla Komisie násobný koeficient odráza len potrebu odradit podniky od toho, aby sa dopústali porusení, kým suma 23 miliónov bola ulozená z dôvodu závaznosti. 39 V kazdom prípade argumentácia, ktorú uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, je podla zalobkýn nesprávna. Z tohto vyjadrenia vyplýva, ze ciastka stanovená na základe aspektu porusenia bola zalozená na výske pokuty ulozenej z dôvodu iného aspektu porusenia, hoci vo svetle vsetkých skutkových okolností mohli byt pre kazdý z týchto aspektov stanovené rozlicné hodnoty podla závaznosti. 40 V druhom rade, Komisia sa podla nich odklonila od svojich vlastných usmernení tým, ze pri vázení východiskových súm urcených podla závaznosti uplatnila koeficient na úcely odstrasenia, hoci usmernenia zakotvujú jasný rozdiel medzi uplatnením vázenia na úcely zohladnenia skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku pri cinnostiach, ktoré zahrnajú viacero úcastníkov, a prispôsobením sumy urcenej z dôvodu závaznosti na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku. 41 V tretom rade, v odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého ich pokuty boli podstatne znízené oproti pokutám ukladaným za kartely, zalobkyne zdôraznujú, ze medzi prípadmi horizontálnych obmedzení a prípadmi vertikálnych obmedzení existuje podstatný rozdiel, ktorý potvrdzuje uplatnitelnost oznámenia o spolupráci len na horizontálne obmedzenia. 42 Komisia popiera vsetky tvrdenia predlozené zalobkynami. Posúdenie Súdom prvého stupna 43 Ako vyplýva z rozhodnutia, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút ulozených dotknutým podnikom na základe viacerých skutocností, v súlade s metodológiou vyjadrenou v usmerneniach. 44 Komisia totiz najskôr uviedla, ze vzhladom na povahu spolocného projektu, jeho úcinky na trh a skutocnost, ze obmedzil súbezné obchodovanie v celom EHP, dotknuté podniky sa dopustili velmi vázneho porusenia clánku 81 ods. 1 ES, co umoznuje ulozit im pokutu najmenej vo výske 20 miliónov eur, v súlade s bodom 1 A druhým odsekom tretou zarázkou usmernení (odôvodnenia c. 374 az 384 rozhodnutia). 45 Vzhladom na skutocnost, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie, na ktorom sa zúcastnili viaceré podniky rozlicných velkostí, Komisia dalej v súlade s bodom 1 A tretím odsekom usmernení uplatnila diferencovaný prístup k týmto podnikom, (pozri odôvodnenia c. 385 az 391 rozhodnutia). Na tieto úcely zohladnila podiel kazdého úcastníka na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo zakúpených na úcely ich distribúcie v EHP pocas posledného roku porusenia, to znamená v roku 1997 (pozri odôvodnenie c. 386 rozhodnutia). 46 Na základe toho bola stanovená "predbezná východisková suma" pokuty pre Nintendo vo výske 23 miliónov eur (odôvodnenie c. 391 rozhodnutia). Napokon na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty Komisia vynásobila túto sumu tromi, a to nielen vzhladom na velkost a celkové zdroje Nintendo, ale aj na povahu tejto spolocnosti ako výrobcu daných výrobkov. Východisková suma pokuty ulozenej Nintendo bola teda stanovená na 69 miliónov eur (odôvodnenia c. 392 az 396 rozhodnutia). 47 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkýn sa Komisia neopierala len o údaje zodpovedajúce podielu kazdého úcastníka na celkovom objeme predaja herných konzol a herných kaziet Nintendo pocas referencného roka. 48 Okrem toho, kedze argumentáciu zalobkýn je potrebné vykladat tak, ze jej cielom je kritika pouzitia týchto císelných údajov v rámci rozdielneho prístupu, ktorý uplatnila Komisia v odôvodneniach c. 385 az 391 rozhodnutia, túto argumentáciu nemozno prijat. 49 Je totiz potrebné pripomenút, ze cielom rozdielneho zaobchádzania, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 385 rozhodnutia, je zohladnit specifický význam kazdého podniku zúcastneného na porusení, a tým aj skutocný dosah jeho protiprávneho správania, najmä pokial ide o podniky velmi odlisných velkostí, ktoré sa dopustili porusení rovnakého typu. 50 Pokial ide o vsetky dohody a zosúladené postupy vertikálnej povahy, ktorých cielom a úcinkom je obmedzit súbezné vývozy herných konzol a herných kaziet, zodpovedajúce podiely úcastníkov na distribúcii predmetných výrobkov odrázajú specifický význam kazdého podniku v spornom distribucnom systéme. Komisia sa teda nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa na úcely rozdielneho prístupu uplatneného v rámci urcenia predbezných súm pokút ulozených dotknutým podnikom odvolávala na uvedené podiely. 51 Na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, prístup Komisie nie je v rozpore so skutocnostou, ze dodávku herných konzol a herných kaziet charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami. Je totiz potrebné pripomenút, ako zdôraznila Komisia, ze odkaz na podiely na trhu, ktoré patria kazdému z dotknutých podnikov pri distribúcii výrobkov Nintendo, sa pouzil len na úcely definovania zodpovednosti kazdého z nich na danom porusení. Ako vsak jasne vyplýva z rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenie c. 374), konkrétnym cielom porusenia bolo obmedzenie konkurencie na úrovni distribúcie výrobkov Nintendo. Preto okolnost, ze trh s hernými konzolami a hernými kazetami viac charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami nez konkurencia v rámci ochrannej známky, za predpokladu, ze je dokázaná, nie je okolnostou, ktorú by Komisia musela zohladnovat pri stanovovaní osobitnej predbeznej východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. 52 Skutocnost, ze Komisia doteraz este nikdy nepouzila sporné údaje v rámci kategorizácie podnikov, ktoré sa zúcastnili na jednom porusení, mozno vysvetlit tým, ze je to prvýkrát, co Komisia uvazovala, ako to potvrdila aj vo svojich písomnostiach, o takejto kategorizácii v rozhodnutí, ktoré sa týkalo správania vertikálnej povahy. 53 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vzhladom na stanovenie pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze, Komisia si splní svoju povinnost odôvodnenia, pokial vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia, pricom v nom nemusí uvádzat podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1522). 54 V prejednávanej veci z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia dostatocne preukázala rôzne etapy stanovenia výsky pokút podla závaznosti, a preto si splnila svoju povinnost odôvodnenia. 55 V dôsledku toho vsetky výhrady namierené proti stanoveniu predbeznej východiskovej sumy pokuty podla závaznosti musia byt zamietnuté. 2. O zvýsení predbeznej východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku 56 Zalobkyne spochybnujú nielen skutocnost, ze Komisia trojnásobne zvýsila predbeznú východiskovú sumu pokuty na úcely jej odstrasujúceho úcinku, ale aj samotný princíp zvýsenia pokuty z tohto dôvodu. V tomto ohlade zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody, zalozené jednak na zjavne nesprávnom právnom posúdení, porusení zásady proporcionality a zásady ne bis in idem, ako aj práva na obranu, a na nesúlade so skorsou rozhodovacou praxou Komisie, a na druhej strane, na nedostatocnom odôvodnení, porusení zásady rovnosti zaobchádzania a nesprávnom uplatnení metodológie uvedenej v usmerneniach. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom právnom posúdení, porusení zásady proporcionality a zásady ne bis in idem, ako aj práva na obranu, a na nesúlade so skorsou rozhodovacou praxou Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 57 Po prvé, zalobkyne tvrdia, ze Komisia v rozsahu, v akom nebolo nevyhnutné uplatnit násobný koeficient na úcely zabezpecenia, ze zalobkyne budú v budúcnosti respektovat právo Spolocenstva, porusila zásadu proporcionality. 58 Podla zalobkýn musí Komisia predtým, ako na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokuty uplatní násobný koeficient, preskúmat, ci existuje nebezpecenstvo, ze ak nedôjde k takémuto zvýseniu, porusitel znovu porusí pravidlá hospodárskej sútaze. V prejednávanej veci vsak ani v oznámení o výhradách ani v rozhodnutí nic nenasvedcuje tomu, ze v prípade zalobkýn existuje takéto nebezpecenstvo. Práve naopak, Komisia sama uznala, tak v oznámení o výhradách, ako aj v rozhodnutí (odôvodnenie c. 95), ze "Nintendo takisto prijala opatrenia, ktoré zjavne zodpovedajú vierohodným opatreniam na zabezpecenie dodrziavania práva Spolocenstva v budúcnosti". Zalobkyne v tomto ohlade pripomínajú, ze prijali pocetné opatrenia, to znamená dobrovolné priznanie a ukoncenie porusenia v decembri 1997, úplná spolupráca s Komisiou, zaplatenie kompenzácií tretím osobám, uzavretie dohôd o nevýhradnej distribúcii so svojimi distribútormi a uskutocnenie celosvetového programu zabezpecenia súladu s pravidlami hospodárskej sútaze. 59 Pokial ide o rozdiel, ktorý Komisia uplatnila vo svojom vyjadrení k zalobe medzi vseobecným a osobitným odstrasujúcim úcinkom a tvrdenie, podla ktorého uplatnenie násobného koeficientu mozno odôvodnit vseobecným odstrasujúcim úcinkom, zalobkyne odpovedajú, ze toto tvrdenie je v rozpore tak s usmerneniami, ako aj so skorsou rozhodovacou praxou Komisie. Takto, vo veci citovanej Komisiou nazvanej "Izolované potrubia" samotným cielom koeficientu bolo zabránit akejkolvek recidíve zo strany ABB Asea Brown Boveri Ltd (dalej len "ABB") [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 o konaní podla clánku [81 ES] [neoficiálny preklad] (IV/35.691/E-4 -- Izolované potrubia) ([5]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1), odôvodnenie c. 168]. Navyse, na rozdiel od tvrdení Komisie daná vec nepredstavuje rozhodujúci precedens v prospech uplatnenia koeficientu na podnik, ktorý prijal program na zabezpecenie súladu s právom hospodárskej sútaze, kedze Komisia výslovne spochybnila úcinnost predchádzajúceho programu ABB (rozhodnutie Izolované potrubia, uz citované, odôvodnenie c. 172). 60 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze uplatnením násobného koeficientu na úcely odstrasenia po prvýkrát vo veci, ktorej predmetom sú vertikálne obmedzenia, sa Komisia odchýlila od svojej skorsej rozhodovacej praxe. 61 V tomto ohlade zalobkyne pripomínajú, ze na úcely odôvodnenia uplatnenia násobného koeficientu na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokuty sa Komisia opierala jednak o velkost spolocnosti Nintendo a jednak o jej postavenie výrobcu. V predchádzajúcich veciach týkajúcich sa vertikálnych porusení vsak nebol voci výrobcom uplatnený ziadny násobný faktor na úcely odstrasenia napriek skutocnosti, ze v kazdej z týchto vecí bola uvedeným výrobcom ulozená pokuta a sankcionované podniky az na jednu výnimku velkostou niekolkokrát prevysovali zalobkyne. Takým sú aj prípady vo veciach oznacovaných ako "Volkswagen I" a "Volkswagen II", "Mercedes Benz" a "Opel" [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 o konaní podla clánku [81 ES] (IV/35.733 -- VW) ([6]Ú. v. ES L 124, s. 60); rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z v konaní stanovenom v clánku 81 [ES] (vec COMP/F-2/36.693 -- Volkswagen) ([7]Ú. v. ES L 262, s. 14); rozhodnutie Komisie 2002/758/ES z o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/36.264 -- Mercedes-Benz) ([8]Ú. v. ES L 257, 2002, s. 1), a rozhodnutie Komisie 2001/146/ES z o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/36.653 -- Opel) ([9]Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1)]. Okrem toho, ziadny z podnikov dotknutých v uvedených veciach dobrovolne neukoncil svoje porusovanie ani ziadnym spôsobom nespolupracoval s Komisiou. Niektoré z týchto podnikov dokonca opakovane porusili pravidlá Spolocenstva. 62 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého je vhodné uplatnit násobný koeficient na úcely odstrasenia len vo veciach, v ktorých sa udelujú sankcie viacerým úcastníkom porusenia, zalobkyne uvádzajú, ze skutocnosti uvedené na odôvodnenia uplatnenia tohto koeficientu v prejednávanej veci, to znamená velkost a povaha výrobcu spolocnosti Nintendo, sa vyskytujú tak vo veciach s jedným, ako aj s viacerými úcastníkmi porusenia. Prístup Komisie je teda neodôvodnený a diskriminacný. 63 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého uplatnenie násobného koeficientu na úcely odstrasenia mozno odôvodnit potrebou ukladat nízku predbeznú sumu pokuty s cielom nepenalizovat iných úcastníkov porusenia, najmä malých distribútorov, zalobkyne odpovedajú, ze v rozhodnutí nebola preukázaná ziadna priama právna alebo matematická súvislost medzi sumou stanovenou z dôvodu závaznosti pre spolocnost Nintendo a sumou stanovenou z toho istého dôvodu pre distribútorov. V kazdom prípade Komisia nebola povinná zvýsit sumu urcenú z dôvodu závaznosti pre malých distribútorov len z toho dôvodu, ze stanovila vyssiu pokutu pre spolocnost Nintendo. 64 Po tretie, zalobkyne uvádzajú, ze Komisia tým, ze v odôvodnení c. 395 rozhodnutia zohladnila povahu spolocnosti Nintendo ako výrobcu dotknutých výrobkov, aby mohla uplatnit násobný koeficient na úcely odstrasenia, vychádzala zo skutocnosti, ktorá nebola rozhodujúca, cím sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia. 65 V tomto ohlade rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 75) nepredstavuje rozhodujúci precedens. Súdny dvor totiz v tomto rozsudku neuviedol, ze samotná skutocnost, ze podnik je výrobcom, odôvodnuje zvýsenie pokuty. Súdny dvor vyhlásil, ze rozhodujúci prvok, ktorý treba zohladnit pri výpocte pokuty, je úloha, ktorú výrobca zohráva pri porusení a nie skutocnost, ze ide o výrobcu. Navyse, bod 75 tohto rozsudku, na ktorý sa odvoláva Komisia, sa netýka výpoctu pokuty, ale toho, ci sa výrobca zúcastnil na vertikálnom porusení spolu so svojimi distribútormi. 66 V kazdom prípade, podla zalobkýn skutocnost, ze spolocnost Nintendo je výrobcom dotknutých výrobkov neznamená, ze by bola viac ako ktorýkolvek iný úcastník spôsobilá v budúcnosti porusit právo hospodárskej sútaze. 67 Po stvrté, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia tým, ze zohladnila povahu spolocnosti Nintendo ako výrobcu nielen pri zvýsení pokuty na úcely odstrasenia, ale aj ako pritazujúcu okolnost týkajúcu sa úlohy vodcu a podnecovatela porusenia, ktorú spolocnost Nintendo zohrávala, porusila zásadu ne bis in idem. Zalobkyne tvrdia, ze v prípade vertikálneho porusenia sa v praxi úlohy vodcu a výrobcu zamienajú. Výrobca má centrálne postavenie, pretoze vyberá distribútorov, schvaluje podmienky, za ktorých distribútori uskutocnujú dodávky, a udrziava stále obchodné vztahy s kazdým z nich. Kazdý výrobca zúcastnený na vertikálnom porusení, na ktorom sa zúcastnujú aj jeho distribútori, zohráva teda centrálnu úlohu. 68 Po piate, zalobkyne zastávajú názor, ze Komisia porusila ich právo na obranu tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer uplatnit násobný koeficient na úcely odstrasenia. Pripomínajú najmä, ze vo veci Izolované potrubia Komisia osobitne oznámila spolocnosti ABB, ze bude brat do úvahy potrebu zabezpecit, aby pokuta mala odstrasujúci úcinok (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [10]T-31/99, Zb. s. II-1881, body 64 a 83). 69 Komisia popiera vsetky dôvody, ktoré uviedli zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 70 Je potrebné pripomenút, ze oprávnenie Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna povinnost sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [11]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 297). 71 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni výsky pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté -- aj ked ich nezákonnost bola stanovená od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze -, z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 108, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 298). Kedze ciel odstrasujúceho úcinku sa týka správania podnikov v rámci Spolocenstva alebo EHP, odstrasujúci faktor sa posudzuje vzhladom na mnohé skutocnosti, nielen osobitnú situáciu dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 23; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 300). 72 Komisia pri posudzovaní potreby zvýsit pokuty na úcely zabezpecenia ich odstrasujúceho úcinku takisto nemá ziadnu povinnost hodnotit pravdepodobnost, ze dotknuté podniky sa znovu dopustia porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 47). 73 V prejednávanej veci teda zalobkyne nemôzu tvrdit, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze právo zvýsit pokutu na úcely zabezpecenia jej odstrasujúceho úcinku by mala len v prípade, ak by existovalo nebezpecenstvo, ze dotknuté podniky znova porusia pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze. Ako zdôraznila Komisia, odstrasujúci úcinok sa netýka len podnikov výslovne uvedených v rozhodnutí, ktorým sú ulozené pokuty. Je potrebné takisto odradit podniky podobnej velkosti, ktoré majú analogické zdroje, od úcasti na podobných poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze. 74 Preventívne opatrenia, ktoré prijali zalobkyne, spocívajúce najmä v programe na zabezpecenie súladu s právom hospodárskej sútaze, ich spolupráci pocas správneho konania, ako aj v kompenzáciách, ktoré poskytli tretím osobám, nemajú vplyv na skutocnost, ze doslo k poruseniu, a nesmú byt zohladnované v stádiu posúdenia závaznosti porusenia. Tieto okolnosti mozno brat do úvahy v rámci posúdenia existencie polahcujúcich okolností. 75 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia sa odchýlila od svojej predchádzajúcej politiky v tom zmysle, ze dovtedy pri ukladaní pokút úcastníkom vertikálneho porusenia nebolo uplatnené ziadne zvýsenie na úcely odstrasenia, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nemôze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 76 Okrem toho je dôlezité zdôraznit, ze uvedené podniky musia brat do úvahy najmä to, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne výsky pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 61). 77 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatku koherencie so skorsou rozhodovacou praxou Komisie musí byt zamietnutá. 78 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa v rámci zvýsenia pokuty na úcely odstrasenia odvolávala na skutocnost, ze spolocnost Nintendo je výrobcom dotknutých výrobkov, toto tvrdenie takisto nemozno prijat. 79 Aj ked je pravda, ze velkost podnikov je zvycajne skutocnostou, ktorú treba zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty, nemozno vylúcit, ze na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty mozno brat do úvahy aj iné skutocnosti. V tomto ohlade v prípadoch vertikálneho porusenia môze povaha výrobcu výrobkov, ako je velkost podniku, predstavovat rozhodujúci aspekt schopnosti skutocne spôsobit skodu v oblasti hospodárskej sútaze. V takom prípade totiz výrobca dotknutých výrobkov, ktorý zohráva centrálnu úlohu v distribucnom systéme uvedených výrobkov, musí preukázat osobitnú obozretnost a ubezpecit sa, ze pri uzatváraní dohôd o distribúcii dodrziava pravidlá hospodárskej sútaze. 80 V dôsledku toho Komisia pri stanovovaní výsky pokuty na úroven, ktorá jej zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok, mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, zohladnit skutocnost, ze spolocnost Nintendo má v spornom distribucnom systéme výnimocné postavenie vzhladom na svoju povahu výrobcu. 81 Zalobkyne s cielom preukázat neplatnost tohto posúdenia nemohli tvrdit, ze u výrobcu dotknutých výrobkov neexistuje väcsia pravdepodobnost, ze v budúcnosti porusí právo hospodárskej sútaze, ako u iných výrobcov. Ako je totiz uvedené v bode 72 vyssie, zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia nemá ziadny vplyv na pravdepodobnost, ze dotknuté podniky sa znovu dopustia porusenia. 82 Co sa týka tvrdenia zalobkýn, podla ktorého Komisia porusila zásadu ne bis in idem tým, ze zohladnila ich povahu výrobcu nielen v rámci zvýsenia pokuty na úcely odstrasenia, ale aj v rámci pritazujúcich okolností, treba v prvom rade konstatovat, ze táto zásada je v prejednávanej veci neuplatnitelná. Uvedená zásada totiz zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). Zalobkyniam vsak v ziadnom prípade nebola za to isté správanie ulozená sankcia dvakrát. 83 V kazdom prípade, na rozdiel od tvrdení zalobkýn, Komisia na základe pritazujúcich okolností nezohladnila objektívnu skutocnost, ze spolocnost Nintendo bola výrobcom dotknutých výrobkov, ale to, ze bola vodcom a podnecovatelom porusenia, teda subjektívny prvok, ktorý kvalifikuje jej úlohu v dotknutom porusení. S cielom vyvrátit tento záver nemozno tvrdit, ze v rámci vertikálnych porusení musí byt úloha vodcu vykonávaná výrobcom dotknutých výrobkov. Nic totiz nevylucuje, aby vertikálne porusenie viedol podnik, ktorý je iba distribútorom, a nie výrobcom dotknutých výrobkov. 84 Napokon pokial ide o výhradu zalozenú na porusení práva na obranu v dôsledku toho, ze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer zvýsit pokuty ulozené zalobkyniam na úcely zabezpecenia ich dostatocne odstrasujúceho úcinku, je opodstatnené pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v prípade, ze Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzku trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obranu nielen proti konstatovaniu porusovania, ale aj proti ulozeniu pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [12]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 199; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 21). 85 Z toho vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obranu je pred Komisiou zabezpecené prostredníctvom moznosti predlozenia pripomienok o dlzke trvania, závaznosti a protisútaznej povahe vytýkaných skutocností. Okrem toho majú podniky prospech z dodatocnej zábezpeky, pokial ide o urcenie výsky pokuty, v rozsahu, v akom Súd prvého stupna rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 200). 86 V prejednávanej veci Komisia v oznámení o výhradách jasne uviedla hlavné skutocnosti, ktoré mala v úmysle zohladnit pri stanovení výsky pokút, pricom tieto skutocnosti sa týkali nielen dlzky trvania a závaznosti porusenia (bod 353 az 360 oznámenia o výhradách), ale tiez iných parametrov (bod 361 oznámenia o výhradách). 87 Skutocnost, ze Komisia neuviedla moznost uplatnenia násobného koeficientu na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokút ulozených zalobkyniam, nemôze predstavovat porusenie práva zalobkýn na obranu. V súlade s usmerneniami totiz odstrasujúci dopad pokút predstavuje jednu zo skutocností, v závislosti od ktorých sa musí stanovit závaznost porusení (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 45). Od Komisie nemozno vyzadovat, aby v stádiu oznámenia o výhradách detailnejsie uviedla vsetky skutocnosti, ktoré má v úmysle zohladnit pri stanovení výsky pokút. 88 V dôsledku toho musí byt výhrada zalozená na porusení práva na obranu takisto zamietnutá. 89 Vzhladom na vsetky uvedené skutocnosti nemôze tento zalobný dôvod uspiet. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, ako aj na nesprávnom uplatnení metodológie uvedenej v usmerneniach Tvrdenia úcastníkov konania 90 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze na predbeznú sumu pokuty uplatnila násobný koeficient 3 na úcely zabezpecenia jej odstrasujúceho úcinku, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Násobný koeficient uplatnený na sumu pokuty ulozenú zalobkyniam na úcely jej odstrasujúceho úcinku mal totiz byt zhodný alebo podobný ako násobitel 1,25 uplatnený na spolocnost John Menzies, kedze spolocnost Nintendo je, pokial ide o obrat, viac ako dvadsatkrát mensia ako Itochu, ale len dvakrát väcsia ako spolocnost John Menzies. V prejednávanej veci zvýsenie pokuty ulozenej zalobkyniam na úcely jej odstrasujúceho úcinku je úmerné zvýseniu pokuty spolocnosti Itochu a osemkrát väcsie ako zvýsenie pokuty spolocnosti John Menzies. Celkovo je toto zvýsenie 57-krát vyssie ako zvýsenie pokuty ulozené spolocnosti John Menzies. 91 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze uplatnenie násobného koeficientu na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku viedlo k zvýseniu konecnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, o 99,6 miliónov eur. V tomto ohlade tvrdia, ze Komisia si tým, ze nevysvetlila, preco musel byt uplatnený násobný koeficient 3 a preco bolo nevyhnutné toto zvýsenie, zatial co v prípade spolocnosti John Menzies bolo povazované za dostatocné zvýsenie o 1,73 milióna eur, nesplnila povinnost odôvodnenia. 92 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého rozdiel medzi zvýsením pokuty ulozenej zalobkyniam na úcely zabezpecenia jej odstrasujúcich úcinkov a zvýsením pokuty ulozenej spolocnosti John Menzies mozno vysvetlit tým, ze spolocnost Nintendo bola výrobcom dotknutých výrobkov, zalobkyne spresnujú, ze zvýsenie pokút na úcely odstrasujúcich úcinkov nemozno odôvodnit postavením, ktoré majú podniky v ekonomickom retazci, ale potrebou zabezpecit dodrziavanie práva hospodárskej sútaze v budúcnosti. 93 Napokon sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia tým, ze uplatnila násobný koeficient na úcely zabezpecenia odstrasujúcich úcinkov uz v druhom stádiu výpoctu pokuty, porusila usmernia. Podla zalobkýn je Komisia povinná skúmat, ci má pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok az vzhladom na konecnú sumu pokuty, to znamená po zvýsení z dôvodu dlzky trvania porusenia a zohladnení pritazujúcich okolností. 94 Komisia navrhuje zamietnut vsetky výhrady uvedené zalobkynami. Posúdenie Súdom prvého stupna 95 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze násobný koeficient, ktorý uplatnila, mal byt zhodný s tým, ktorý sa uplatnil v prípade spolocnosti John Menzies, teda násobitel 1,25 a nie 3, je potrebné pripomenút, ze na základe zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia nemôze s porovnatelnými situáciami zaobchádzat rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [13]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 453 a tam citovanú judikatúru). 96 Je vsak potrebné konstatovat, ze spolocnosti Nintendo a John Menzies nie sú ani zdaleka v porovnatelnej situácii: nielen ich podiely na predaji dotknutých výrobkov (to znamená [dôverné] ( [14]1 ) % a [dôverné] %) sú velmi odlisné, ale ani ich postavenie v distribucnom systéme (Nintendo ako výrobca a John Menzies ako výhradný distribútor nezanedbatelného významu) nie je porovnatelné. Preto Komisia na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku pokút neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 97 Vzhladom na výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia stací pripomenút, ze vzhladom na poziadavky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí prijatých v oblasti pokút (pozri bod 53 vyssie) a odôvodnenia c. 392 az 396 rozhodnutia, nemozno tvrdit, ze v tomto rozhodnutí ide o nedostatok odôvodnenia, pokial ide o odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. 98 Napokon nemozno prijat ani tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila usmernenia, kedze zvýsenie na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku malo byt uplatnené v konecnom stádiu stanovenia výsky pokút. 99 Táto výhrada vychádza z nesprávneho cítania usmernení. V usmerneniach je totiz uvedený úcel odstrasujúceho úcinku v bode 1 A, podla ktorého "je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". Ako Súd prvého stupna uz spresnil, potreba zabezpecit takýto úcinok predstavuje vseobecnú poziadavku, ktorú musí Komisia respektovat pocas celého výpoctu výsky pokuty, a neznamená, ze tento výpocet má zahrnat osobitné stádium urcené na celkové posúdenie vsetkých okolností rozhodujúcich na uskutocnenie tohto ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 100 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze zalobné dôvody smerujúce proti stanoveniu východiskovej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia musia byt zamietnuté. 3. O zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia 101 Zalobkyne vo svojej zalobe uviedli dva zalobné dôvody smerujúce proti zvýseniu pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia zalozené jednak na zjavne nesprávnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, kedze Komisia zvýsila pokutu o 10 % za kazdý rok úcasti na porusení, a jednak na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu zvýsenia pokuty za prvý rok úcasti na porusení. 102 Kedze zalobkyne vyhlásili, ze sa vzdávajú druhého dôvodu (pozri bod 26 vyssie), dalej bude skúmaný len prvý dôvod. Tvrdenia úcastníkov konania 103 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila maximálne zvýsenie o 10 % za kazdý úplný rok úcasti na porusení, to znamená celkové zvýsenie o 65 %. 104 Podla zalobkýn je takýto prístup vhodný len vtedy, ak závaznost porusenia bola kazdý rok rovnaká. V prejednávanej veci tomu tak vsak nebolo. Podla rozhodnutia sa totiz intenzita, úcinok a geografický rozsah porusenia postupne vyvíjali. Porusenie bolo teda menej závazné v priebehu styroch rokov a troch mesiacov v období od januára 1991 do marca 1995, ako bolo pocas dvoch rokov a ôsmych mesiacov v období od apríla 1995 do decembra 1997. Okrem toho, Komisia nevzala do úvahy ziadost, ktorú zalobkyne uviedli v tomto zmysle v odpovedi na oznámenie o výhradách. 105 Zalobkyne takisto tvrdia, ze Komisia sa uplatnením maximálneho zvýsenia o 10 % za kazdý úplný rok úcasti na porusení odchýlila od praxe, ktorú az do teraz uplatnovala pri stanovovaní pokút za dlhotrvajúce vertikálne porusenia, pricom z tejto praxe vyplýva, ze takéto zvýsenie sa uplatnovalo len vzhladom na roky, pocas ktorých bolo porusenie najzávaznejsie. Napríklad, vo veci Volkswagen I, Komisia uplatnila maximálne zvýsenie o 10 % len za styri roky, pocas ktorých bolo porusenie najintenzívnejsie, hoci toto porusenie, ktoré trvalo desat rokov, malo dopad na súbezné obchodovanie pocas celého svojho trvania. 106 Po druhé Komisia neodôvodnila alebo dostatocne právne neodôvodnila odchýlenie sa od svojej skorsej politiky a praxe. 107 Po tretie v odpovedi na vysvetlenie Komisie, podla ktorého bolo maximálne zvýsenie o 10 % odôvodnené velmi závaznou povahou porusenia vo vsetkých stádiách jeho existencie, zalobkyne zdôraznujú, ze na základe usmernení môze byt velmi závazná povaha porusenia vzatá do úvahy len v case stanovenia východiskovej sumy z dôvodu závaznosti (bod 1 A usmernení). 108 Napokon pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo maximálne zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania nevyhnutné na vyrovnanie relatívne nízkej sumy uplatnenej z dôvodu závaznosti, zalobkyne uvádzajú, ze takéto uvazovanie je v rozpore s usmerneniami a odvolávajú sa na trojnásobné zohladnenie závaznosti, ktoré vyplýva, po prvé, zo stanovenia východiskovej sumy na 23 miliónov eur z dôvodu závaznosti, po druhé, z uplatnenia násobného koeficientu na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, ktorý sa vsak podla Komisie týkal aj závaznosti, a po tretie, z uplatnenia maximálneho zvýsenia o 10 % z dôvodu dlzky trvania na vyrovnanie prílis nízkej sumy stanovenej na zaciatku. 109 Komisia namieta proti dôvodnosti vsetkých týchto tvrdení. Posúdenie Súdom prvého stupna 110 V súlade s bodom 1 B usmernení má Komisia, pokial ide o dlhotrvajúce porusenia (viac ako pät rokov), moznost zvýsit sumu stanovenú z dôvodu závaznosti porusenia v pomere az o 10 % za rok porusenia. 111 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 397 rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyne sa dopústali porusenia pocas siestich rokov a jedenást mesiacov, teda dlhé obdobie v zmysle usmernení, a zvýsila pokuty z dôvodu dlzky jeho trvania o 65 %. Tým Komisia respektovala pravidlá, ktoré si ulozila v usmerneniach. Okrem toho uvedené zvýsenie o 65 % vzhladom na dlzku trvania porusenia nie je v prejednávanom prípade neprimerané. 112 Samotná skutocnost, ze Komisia si ponechala moznost zvýsenia za rok porusenia az do výsky 10 %, vôbec neznamená, ze musí túto percentuálnu sadzbu stanovit podla intenzity porusenia alebo podla rôznych stupnov úcasti kazdého z porusovatelov. 113 V dôsledku toho nemozno prijat tvrdenie, podla ktorého bola Komisia povinná stanovit ovela nizsie percento zvýsenia, hoci aj len pre cast posudzovaného obdobia, a to vzhladom na skutocnost, ze vytýkané porusenie malo velmi rozlicnú intenzitu a závaznost. Zvýsenie pokuty podla dlzky trvania sa totiz neobmedzuje na predpoklad, ze existuje priama súvislost medzi dlzkou trvania a väcsím poskodením cielov Spolocenstva stanovených v pravidlách hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, z , Michelin/Komisia, [15]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278). 114 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn, Komisia vo svojej obrane vôbec neuviedla, ze maximálne zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania bolo nevyhnutné na vyrovnanie relatívne nízkej sumy uplatnenej z dôvodu závaznosti, ale len to, ze pri stanovení východiskovej sumy pokuty z dôvodu závaznosti brala do úvahy rozlicnú intenzitu porusenia. 115 Pokial ide o odvolanie zalobkýn na skorsie rozhodnutia Komisie, najmä vo veci Volkswagen I, je opodstatnené pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze predstavovat právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyssie). 116 Za týchto okolností Komisia nemá povinnost vysvetlit, preco percento zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia uplatnené v prejednávanej veci bolo odlisné od toho, ktoré bolo stanovené v jej predchádzajúcich rozhodnutiach. V tomto ohlade nemozno tvrdit, ze Komisia si nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 253 ES. 117 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze dôvod týkajúci sa zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 4. O zvýsení východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam vzhladom na pritazujúce okolnosti O zohladnení úlohy vodcu a podnecovatela kartelu 118 Zalobkyne popierajú úlohu vodcu a podnecovatela porusenia, ktorú im pripisuje Komisia. V tomto ohlade uvádzajú dva zalobné dôvody, zalozené na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, a po druhé, nesúlad so skorsou rozhodovacou praxou Komisie, ako aj porusenie zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení v tom zmysle, ze zalobkyniam bola pripísaná úloha vodcu a podnecovatela porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 119 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyvodila záver, ze úloha, ktorú zalobkyne zohrávali pri porusení, predstavuje pritazujúcu okolnost, a z toho dôvodu zvýsila pokutu, ktorá im bola ulozená. 120 V tomto ohlade najskôr pripomínajú, ze v rámci vertikálnych porusení sa úlohy vodcu a výrobcu v praxi zamienajú. Zalobkyne dalej spresnujú, ze na to, aby úloha zohrávaná podnikom predstavovala pritazujúcu okolnost, je nevyhnutné, aby táto úloha viedla k tomu, ze porusenie alebo úcast tohto podniku na porusení sú závaznejsie, ako by boli v prípade, ak by tento podnik nebol vodcom porusenia. 121 V prejednávanej veci nic v rozhodnutí nenaznacuje, ze úloha, ktorú zohrávala spolocnost Nintendo, jednak prekracovala úlohu, ktorú táto spolocnost zastáva ako výrobca, a jednak zvýsila závaznost porusenia. 122 Presnejsie, skutocnosti potvrdzujúce úlohu spolocnosti Nintendo ako vodcu a podnecovatela kartelu, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 228 az 238 rozhodnutia, sa týkajú troch typov správania, teda "kontroly", "uskutocnenia" a "dodrziavania" porusenia. "Kontrola" predstavuje kontrolu súbezného obchodovania, zatial co "dodrziavanie" sa vztahuje na skutocnost, ze spolocnost NOE hladala podporu u iných spolocností skupiny Nintendo. Ziadna z týchto kategórií správania vsak nezvýsila závaznost porusenia alebo význam úlohy, ktorú v nom zohrávala spolocnost Nintendo. Co sa týka "uskutocnenia" porusenia, skutocnosti uvedené v odôvodnení c. 237 rozhodnutia týkajúce sa porusenia preukazujú, ze Nintendo bola výrazne ovplyvnená nezávislými distribútormi. Tieto skutocnosti teda aspon z casti predstavujú reakciu na pozadovanie cinnosti zo strany distribútorov a nie ako "extrémny prípad organizácie a uskutocnenia porusenia", ako to tvrdí Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe. 123 Napokon zalobkyne vo svojej replike zdôraznujú, ze Komisia sa odvoláva na svoju rozhodovaciu prax vo veciach týkajúcich sa horizontálnych kartelov. Tým podla nich Komisia pripustila, ze zalobkyne treba povazovat za úcastníkov kartelu, hoci im odmietla priznat moznost vyuzit oznámenie o spolupráci. 124 Komisia popiera vsetky tvrdenia predlozené zalobkynami. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 125 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zohladnenie vedúcej úlohy je v súlade s judikatúrou a usmerneniami. 126 Pokial ide o judikatúru, uz bolo rozhodnuté, ze ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia sumy pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623), s cím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy pocas dlzky trvania ich úcasti na danom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, pricom podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a zo , Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45; rozsudok Súdu prvého stupna zo , Mayr-Melnhof/Komisia, [16]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 291). 127 Co sa týka usmernení, tieto v bode 2 pod názvom pritazujúce okolnosti obsahujú demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej ciastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia". 128 V prejednávanom prípade je dôlezité uviest, ze Komisia sa pri vyvodení záveru, ze Nintendo bola vodcom a podnecovatelom dotknutého porusenia, odvoláva na urcité skutocnosti (pozri odôvodnenia c. 228 az 238 a 406 rozhodnutia). Komisia totiz uviedla, ze Nintendo kontrolovala, uskutocnovala a zabezpecovala dodrziavanie urcitých opatrení, ktorých cielom bolo obmedzit súbezné obchodovanie. 129 Je potrebné konstatovat, ze Komisia neurobila chybu, ked sa domnievala, ze tieto skutkové okolnosti, ktorých existenciu zalobkyne nespochybnili, svedcia o tom, ze spolocnost Nintendo bola vodcom a podnecovatelom porusenia. 130 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn, na úcely kvalifikácie podniku ako "vodcu" a zvýsenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, nie je nevyhnutné preukazovat, ze ak by tento podnik nezohrával svoju úlohu vodcu, spáchané porusenie by bolo menej závazné. Také tvrdenie totiz vychádza zo zámeny medzi posúdením závaznosti porusenia ako celku a preskúmaním závaznosti týkajúcej sa úcasti kazdého z dotknutých podnikov v rámci skúmania pritazujúcich a polahcujúcich okolností. 131 Rovnako zalobkyne nemôzu tvrdit, ze túto úlohu vodcu alebo podnecovatela porusenia mozno konstatovat len v rámci horizontálnych kartelov, a nie kartelov vertikálnych, o aký ide aj v prejednávanej veci. Skutocnost, ze pokial ide o tieto obmedzenia, daná úloha sa zväcsa zamiena s úlohou výrobcu, totiz nevylucuje, ze túto pritazujúcu okolnost mozno zohladnit na úcely výpoctu výsky pokuty. 132 Napokon vzhladom na tvrdenia zalozené na nesúlade záveru, ze spolocnost Nintendo bola vodcom kartelu s odmietnutím Komisie uplatnit oznámenie o spolupráci, je opodstatnené konstatovat, ze zalobkyne neuviedli, v com v rámci výpoctu pokút spocívala súvislost medzi uplatnením daného oznámenia a posúdením existencie pritazujúcich okolností voci podnikom. 133 Vzhladom na predchádzajúce je opodstatnené predmetný zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesúlade so skorsou rozhodovacou praxou Komisie a na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 134 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa uplatnením zvýsenia pokuty o 50 % vzhladom na úlohu spolocnosti Nintendo ako vodcu a podnecovatela porusenia odchýlila od svojej skorsej rozhodovacej praxe v oblasti vertikálnych porusení. Táto odchýlka je natolko podstatná, ze predstavuje porusenie zásady zákazu diskriminácie. Úloha spolocnosti Nintendo totiz nebola dôlezitejsia nez úloha dotknutých výrobcov v skorsích veciach z oblasti vertikálnych dohôd, v ktorých boli z dôvodu pritazujúcich okolností uplatnené podstatne mensie zvýsenia pokuty, akým je napríklad zvýsenie o 20 % uplatnené vo veciach Volkswagen I a II. 135 Navyse, Komisia neodôvodnila alebo dostatocne právne neodôvodnila takéto odchýlenie sa od svojej skorsej politiky a praxe. 136 Komisia odmieta vsetky tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 137 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia sa odchýlila od svojej skorsej rozhodovacej praxe v oblasti vertikálnych porusení, stací pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze predstavovat právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyssie). Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení zásady zákazu diskriminácie, ktorá vychádza z rozdielu medzi zvýsením pokuty uplatneným v prejednávanej veci a zvýseniami, ktoré boli uplatnené v iných veciach, musí byt takisto zamietnutá. 138 Rovnako, za týchto okolností nie je úlohou Komisie vysvetlovat, preco suma zvýsenia uplatnená v prejednávanej veci bola odlisná od zvýsení pokút stanovených v skorsích rozhodnutiach. V kazdom prípade, rozhodnutie (pozri odôvodnenia c. 228 az 238 a 406) jasne uvádza skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila a zodpovedá tak poziadavkám v oblasti odôvodnenia, ktoré vyplývajú z judikatúry (pozri bod 53 vyssie). Nemozno teda tvrdit, ze Komisia si nesplnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 253 ES. 139 Preto je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O zvýsení sumy pokuty ulozenej zalobkyniam z dôvodu pokracovania v porusení 140 Subsidiárne, zalobkyne poukazujú na to, ze Komisia este nikdy nestanovila takú vysokú percentuálnu sadzbu (25 %), ani takú vysokú financnú sankciu (28,5 miliónov eur) vzhladom na pritazujúce okolnosti vyplývajúce z pokracovania v porusení. Toto zvýsenie pokuty je zjavne neprimerané, najmä v porovnaní s východiskovou sumou 23 miliónov eur stanovenou z dôvodu závaznosti porusenia. 141 Komisia odmieta vsetky uvedené tvrdenia. 142 Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia má právo zohladnit ako pritazujúcu okolnost skutocnost, ze podnik pokracoval v porusení po zacatí vysetrovania, kedze takéto správanie svedcí o osobitnom odhodlaní úcastníkov kartelu pokracovat v porusovaní napriek nebezpecenstvu, ze im bude ulozená sankcia (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 369). 143 V prejednávanej veci zalobkyne nepopierajú samotný princíp takého zvýsenia pokuty, ale sadzbu tohto zvýsenia. 144 Zvýsenie pokuty stanovené pre spolocnost Nintendo vo výske 25 % z dôvodu pokracovania v porusení sa zdá byt odôvodnené okolnostami v prejednávanej veci. Zo skutocností, ktoré uviedla Komisia v rozhodnutí a ktorých vecná správnost nie je nijako spochybnená, vyplýva, ze spolocnosti NOE a NCL pokracovali vo svojom protiprávnom správaní aj po tom, ako sa dozvedeli o vysetrovaní Komisie. Skutocnosti uvedené v odôvodnení c. 410 rozhodnutia okrem iného preukazujú osobitné odhodlanie spolocností NOE a NCL pokracovat na porusení v období rokov 1996 a 1997, to znamená pocas priblizne dvoch rokov po tom, ako sa dozvedeli o vysetrovaní, ktoré sa uskutocnilo najneskôr v júni 1995. 145 Za týchto okolností Komisia oprávnene pripísala zalobkyniam toto pokracovanie v porusení ako pritazujúcu okolnost a v dôsledku toho zvýsila o 25 % sumu pokuty, ktorá im bola ulozená. 146 Tento zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. 5. O znízení výsky pokuty ulozenej zalobkyniam vzhladom na polahcujúce okolnosti 147 Zalobkyne tvrdia, ze ich spolupráca a vsetky polahcujúce okolnosti by mali viest k výraznejsiemu znízeniu pokuty ako je znízenie o 25 %, ktoré im bolo priznané. Existujú totiz rôzne skutocnosti, na základe ktorých mohlo byt priznané podstatnejsie znízenie, to znamená v prejednávanej veci uplatnenie oznámenia o spolupráci, rovnosti zaobchádzania so spolocnostou John Menzies, presná kvalifikácia spolupráce, ktorú ponúkli zalobkyne a zohladnenie kompenzácií zaplatených tretím osobám a programu na zabezpecenie súladu s právom hospodárskej sútaze, ktorý prijali zalobkyne. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu, ze Komisia odmietla uplatnit oznámenie o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 148 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia tým, ze odmietla uplatnit oznámenie o spolupráci, cím neumoznila, aby im bola priznaná moznost maximálneho znízenia o 50 %, ktoré je stanovené v bode D tohto oznámenia, sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia. 149 Zalobkyne tvrdia, ze dobrovolne priznali porusenie a úplne spolupracovali s Komisiou od 23. decembra 1997. Spolocnost Nintendo sa tak stala prvým podnikom, ktorý sa dobrovolne priznal a teda prvým, ktorý spolupracoval s Komisiou. Podla zalobkýn neexistoval iný prípad tak výraznej a spontánnej spolupráce, akú poskytli tieto spolocnosti v prejednávanom prípade. 150 Presnejsie, pokial ide o odmietnutie Komisie uplatnit oznámenie o spolupráci z dôvodu, ze tento prípad sa týka vertikálneho porusenia a nie tajného kartelu, zalobkyne uvádzajú, ze toto odmietnutie je v rozpore so skutocnostou, ze dotknuté porusenie bolo na úcely sankcie povazované za taký tajný kartel. Podla zalobkýn, Komisia nemohla tvrdit, ze výska pokuty je odôvodnená tým, ze porusenie mozno prirovnat k horizontálnemu kartelu a súcasne popierat, ze ide o taký kartel v rámci preskúmania polahcujúcich okolností. Okrem toho, podla oznámenia o spolupráci musí byt kazdé správanie oprávnujúce na znízenie pokuty povazované za "polahcujúcu okolnost" v zmysle usmernení. Preto, Komisia je pri ukladaní pokuty povinná brat do úvahy vsetky polahcujúce okolnosti a najmä tie, ktoré sú uvedené danom oznámení. 151 V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze sa na ne vztahujú minimálne ustanovenia bodu D odseku 2 prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci, ktoré stanovujú znízenie pokuty o 10 az 50 % v prípade, ak podnik na jednej strane, pred dorucením oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, a na druhej strane, po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia. 152 Dokumentácia, ktorú dobrovolne poskytli zalobkyne pred oznámením o výhradách, totiz predstavovala 74 % dokumentov, o ktoré sa Komisia opierala vo svojom oznámení o výhradách a 84 % dokumentov, z ktorých Komisia vychádzala v rozhodnutí. Komisia to mimochodom priznala v bode 216 oznámenia o výhradách. Navyse, zalobkyne akceptovali nielen skutkové zistenia Komisie v oznámení o výhradách, ale aj závery, ktoré z nich Komisia vyvodila. 153 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa zalobkyne domnievajú, ze im malo byt priznané maximálne znízenie o 50 % stanovené v bode D oznámenia o spolupráci. To je totiz v súlade s praxou Komisie, ktorá pozostávala v priznaní podstatných znízení pokuty v rozmedzí od 30 do 50 % podnikom, ktorých spolupráca bola zjavne menej úplná a rozsiahla ako spolupráca, ktorú poskytli zalobkyne. 154 Odvolávajú sa najmä na vec oznacovanú ako "Nathan Bricolux" [rozhodnutie Komisie 2001/135/ES z 5. júla 2000 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP.F.1. 36.516 -- Nathan-Bricolux) [neoficiálny preklad] ([17]Ú. v. ES L 54, 2001, s. 1), odôvodnenie c. 134], v ktorej Komisia priznala znízenie o 40 % v dôsledku spolupráce, ktorá neviedla k dobrovolnému poskytnutiu dôkazných dokumentov. Uvádzajú tiez vec Izolované potrubia, v ktorej Súdny dvor priznal spolocnosti ABB znízenie o 30 %, pretoze poskytla Komisii informácie o pôvode kartelu, cím pomohla zistit skutocnosti týkajúce sa porusenia, a dalsie znízenie z dôvodu, ze táto spolocnost nespochybnila skutocnosti po dorucení oznámenia o výhradách. 155 Napokon zalobkyne uvádzajú, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého v prípade, ak nedoslo k rýchlej spolupráci, majú dôkazy znízenú dôkaznú hodnotu, nemozno prijat. Zalobkyne totiz uz boli potrestané zvýsením pokuty o 25 % vzhladom na pritazujúce okolnosti spojené s pokracovaním v porusení, takze slabé znízenie pokuty z dôvodu oneskorenej spolupráce viedlo k dvojnásobnému zohladneniu, cím bola porusená zásada ne bis in idem. V kazdom prípade, znízenie pokuty z dôvodu spolupráce nezávisí od chronologického poriadku, v ktorom sú dôkazy predlozené [pozri v tomto zmysle rozhodnutie Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/36.545/F3 -- Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] ([18]Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24), a rozhodnutie Komisie 2002/742/ES z o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 -- Kyselina citrónová) [neoficiálny preklad] ([19]Ú. v. ES L 239, s. 18)]. 156 Komisia popiera vsetky dôvody, ktoré uviedli zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 157 V prvom rade je potrebné odmietnut uplatnenie oznámenia o spolupráci v prejednávanej veci. Z tohto oznámenia, ktorého cielom je podporit podniky, aby odhalili existenciu kartelov, ktorú je výnimocne tazké zistit, totiz jasne vyplýva, ze sa uplatní len v prípadoch týkajúcich sa porusení horizontálnej povahy, akými sú kartely. Toto oznámenie sa v bode A ods. 1 prvom pododseku týka prípadu "tajných kartelov o stanovení cien, výrobných alebo predajných kvót, rozdelení trhu alebo zákazu dovozov alebo vývozov". 158 Pokial majú byt tvrdenia zalobkýn vnímané ako ziadost o priznanie nároku na analogické uplatnenie tohto oznámenia, kedze porusenie dotknuté v prejednávanej veci bolo z pohladu ulozenia sankcie povazované za kartel, tieto tvrdenia nemôzu mat úspech. Ako zdôraznuje Komisia, neexistuje totiz súvislost medzi kvalifikáciou dotknutého porusenia ako velmi vázneho a posúdením spolupráce, ktorá bola poskytnutá pocas správneho konania. Rovnako nemozno tvrdit, ze Komisia mala povinnost priznat výraznejsie znízenie pokuty, ak rozhodla o existencii pritazujúcich okolností vyplývajúcich z pokracovania v porusení. 159 Preto, zalobkyne sa nemôzu odvolávat na oznámenie o spolupráci, ani na pravidlá, ktoré toto oznámenie stanovuje na úcely uplatnenia nároku na výraznejsie znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce. 160 V druhom rade, pokial ide o posúdenie celkovej spolupráce, ktorú poskytli zalobkyne, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry znízenie pokuty z dôvodu spolupráce v správnom konaní mozno odôvodnit tým, ze táto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie pri zistovaní porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [20]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325, a Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). Na úcely odôvodnenia znízenia výsky pokuty na základe spolupráce je preto potrebné, aby konanie podniku ulahcilo úlohu Komisie spocívajúcu v zistovaní a sankcionovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z , JFE Engineering a i./Komisia, [21]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 499 a tam citovanú judikatúru). 161 Hoci Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, táto otázka bude preskúmaná dalej, má sirokú mieru volnej úvahy na posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej rôznymi úcastníkmi kartelu (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Preto len zjavne nesprávne posúdenie môze byt povazované za protiprávne. 162 V prejednávanej veci nic neumoznuje vyvodit záver, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze priznala zalobkyniam znízenie pokuty o 25 % z dôvodu spolupráce. Najmä, a to rovnako ako v prípadoch, v ktorých sa uplatnuje oznámenie o spolupráci, skutocnost, ze spolupráca prekracuje nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení, nie je rozhodujúca, kedze Komisia pri posúdení úrovne znízenia pokuty, ktoré má v úmysle priznat v tomto ohlade, disponuje sirokou mierou volnej úvahy. 163 Je vsak potrebné preskúmat, ci Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnosti John Menzies priznala znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, v ovela väcsom rozsahu ako znízenie priznané zalobkyniam. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 164 Zalobkyne najskôr tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze im priznala znízenie pokuty z dôvodu spolupráce o 25 % oproti 40 % priznaným spolocnosti John Menzies, hoci ich dobrovolná spolupráca bola poskytnutá skôr a bola znacne sirsia ako spolupráca poskytnutá zo strany spolocnosti John Menzies. 165 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého list z 23. decembra 1997 bol len ponukou na spoluprácu, zalobkyne spresnujú, ze tak v oznámení o výhradách (bod 217), ako aj v rozhodnutí (odôvodnenie c. 458), Komisia potvrdzuje, ze spolocnost Nintendo v decembri 1997 uznala porusenie. V kazdom prípade by nárok na znízenie pokuty o 50 % v zmysle bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci nemal byt priznávaný na základe toho, ci úcastník poskytne dôkazy ako prvý. Percentuálna sadzba znízenia pokuty v skutocnosti závisí od dôkaznej hodnoty poskytnutých dôkazov. V tomto ohlade zalobkyne pripájajú k ich replike dôkazy poskytnuté Komisii, pricom samotné tieto dôkazy odôvodnujú znízenie minimálne o 50 %. 166 Okrem toho sa zalobkyne domnievajú, ze rozdielne zaobchádzanie v porovnaní so spolocnostou John Menzies nebolo v rozhodnutí správne odôvodnené. 167 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ich spolupráca predchádzala spolupráci poskytnutej spolocnostou John Menzies, Komisia uvádza, ze toto tvrdenie vychádza výlucne z listu z 23. decembra 1997, ktorý zalobkyne poslali Komisii. Tento list vsak predstavuje len ponuku na spoluprácu, ktorá bola spresnená neskôr, presnejsie v liste z . Tento list neobsahoval ani popretie skorsích písomných vyhlásení ani uznanie porusenia. Zalobkyne v nom síce nieco priznali, ale bez toho, aby uviedli o co islo, co by umoznilo Komisii, aby sa opierala len o tento list, ako o dôkaz úcasti zalobkýn na porusení. 168 Co sa týka výhrady týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia, táto výhrada nemôze byt dôvodná, kedze rozhodnutie spresnovalo dôvody, pre ktoré bolo zalobkyniam priznané menej výrazné znízenie pokuty, to znamená skorsia spolupráca zo strany spolocnosti John Menzies a nizsia dôkazná hodnota oznámení zalobkýn z 21. januára 1998 (odôvodnenia c. 455 az 460 rozhodnutia). Posúdenie Súdom prvého stupna 169 Z bodu 3 siestej zarázky usmernení, ktoré sú uplatnitelné v prejednávanej veci vyplýva, ze východiskovú sumu pokuty ulozenej podniku mozno znízit, pokial tento podnik úcinne spolupracoval v konaní mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 170 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi pocas správneho konania zacatého z dôvodu zakázaného kartelu popriet zásadu rovnosti zaobchádzania, co je vseobecná zásada práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri judikatúru citovanú v bode 95 vyssie). 171 Posúdenie miery spolupráce, ktorú podniky poskytli, nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov. Rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi sa teda musí dat pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania, alebo za odlisných okolností (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 454 a tam citovanú judikatúru). 172 Rovnako ak podniky poskytnú Komisii v rovnakom stádiu správneho konania a za podobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutocností, ktoré sú im vytýkané, stupne ich spolupráce, ktorú poskytli, musia byt povazované za porovnatelné, v dôsledku coho sa musí s týmito podnikmi zaobchádzat rovnako, pokial ide o stanovenie výsky pokuty, ktorá im je ulozená (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 501 a 573 a tam citovanú judikatúru). 173 V prejednávanej veci, pokial ide o rozsah spolupráce, ktorú poskytla spolocnost John Menzies pri vysetrovaní, Komisia uviedla toto: -- vyhlásenie spolocnosti John Menzies z 13. januára 1998 bolo spontánne (odôvodnenie c. 455 rozhodnutia), -- toto vyhlásenie významne prispelo k preukázaniu rozsiahlej spolupráce medzi spolocnostami John Menzies a Nintendo s cielom zastavit súbezné vývozy (odôvodnenie c. 456 prvá veta rozhodnutia), -- toto vyhlásenie obsahovalo informácie o krokoch, ktoré spolocnost John Menzies podnikla na úcely pasívneho predaja pri vývoze (odôvodnenie c. 456 druhá veta rozhodnutia). 174 Naopak, pokial ide o spoluprácu, ktorú ponúkla spolocnost Nintendo, Komisia uviedla, ze: -- Nintendo uznala skutkové zistenia 23. decembra 1997 (odôvodnenie c. 94 a odôvodnenie c. 458 rozhodnutia), -- Nintendo po tom, ako tak urobila spolocnost John Menzies, 21. januára, 1. apríla a 15. mája 1998 spontánne predlozila Komisii velké mnozstvo dokumentov, ktoré "prispeli" k preukázaniu porusenia a rozsírili poznatky, ktoré Komisia nadobudla zo svojho vlastného vysetrovania a dokumentov, ktoré predlozila spolocnost John Menzies (odôvodnenia c. 458 a c. 459 prvá veta rozhodnutia), -- tieto dokumenty takisto "poslúzili" k preukázaniu úcasti viacerých podnikov, ako aj geografického rozsahu porusenia (odôvodnenie c. 459 druhá veta rozhodnutia). 175 Z týchto konstatovaní vyplýva, ze Komisia jasne uviedla skutocnosti, ktoré zohladnila pri znízení pokút z dôvodu spolupráce podnikov a pokial ide o uplatnenie tejto polahcujúcej okolnosti, povinnost odôvodnenia bola dodrzaná. 176 Co sa týka dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania, na úcely vyvodenia záveru o existencii výrazného rozdielu medzi mierou spolupráce, ktorú poskytli podniky, je opodstatnené porovnat rozsah ich spolupráce tak z chronologického hladiska, ktoré zahrna v prvom rade posúdenie stádia, v ktorom bola poskytnutá spolupráca, ako aj z kvalitatívneho hladiska, ktoré vedie v druhom rade k porovnaniu podmienok, za ktorých podniky poskytli spoluprácu, a vlastnej hodnoty informácií poskytnutých z dôvodu tejto spolupráce kazdým z podnikov (pozri bod 172 vyssie). 177 Pokial ide o stádiá správneho konania, v ktorých dotknuté podniky spolupracovali, v prejednávanej veci nie je sporné, ze skutocná spolupráca poskytnutá spolocnostou John Menzies mierne predchádzala spolupráci, ktorú poskytli zalobkyne. Spontánna spolupráca spolocnosti John Menzies totiz spocíva v jej vyhlásení z 13. januára 1998, kým táto spolupráca zo strany zalobkýn zacala . V kazdom prípade skutocnost, ze zalobkyne zacali spolupracovat s Komisiou osem dní po tom, ako tak urobila spolocnost John Menzies, sama o sebe neodôvodnuje, ze znízenie pokuty z dôvodu spolupráce priznané spolocnosti John Menzies bolo výraznejsie, ako znízenie pokuty priznané spolocnosti Nintendo. 178 V tomto ohlade treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt spolupráce zo strany podnikov povazované za porovnatelné, k nim nemusí dôjst v ten istý den, ale v tom istom stádiu konania. 179 Z rozhodnutia ani zo spisu vsak nevyplýva, ze dátum poskytnutia spolupráce spolocnostou John Menzies a dátum, kedy Komisia získala informácie od spolocnosti Nintendo zodpovedali odlisným stádiám vysetrovania Komisie. Komisia okrem toho na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna potvrdila, ze informácie týkajúce sa existencie kartelu poskytnuté spolocnostou Nintendo boli predlozené v rovnakom stádiu konania ako informácie spolocnosti John Menzies. 180 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého informácie a dokumenty predlozené spolocnostou Nintendo mali nizsiu hodnotu ako informácie predlozené spolocnostou John Menzies, kedze boli poskytnuté neskôr, nemozno prijat. Preto nemozno akýkolvek dôvod chronologického poradia povazovat za rozhodujúci na úcely porovnávacieho posúdenia hodnoty spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 467). 181 Dalej, vzhladom na podmienky, za ktorých dotknuté podniky spolupracovali s Komisiou, z rozhodnutia je zjavné, ze tak spolocnost Nintendo, ako aj spolocnost John Menzies spontánne predlozili dokumenty, ktoré slúzili k preukázaniu existencie a geografického rozsahu porusenia. 182 Napokon pokial ide o obsah informácií poskytnutých spolocnostami John Menzies a Nintendo, je potrebné uviest, ze podla Komisie list zo 4. apríla 1996 poslaný spolocnostou NOE spolocnosti John Menzies, ako aj odpoved tejto spolocnosti z "významne prispeli k preukázaniu rozsiahlej spolupráce... s cielom zastavit súbezné vývozy" (pozri odôvodnenie c. 456 rozhodnutia). Zo spisu, najmä z dokumentu, ktorý na pojednávaní predlozili zalobkyne a ku ktorému mala Komisia moznost predlozit pripomienky (pozri bod 28 vyssie), vyplýva, ze tieto dva listy, uvedené v odôvodneniach c. 127 az 131 rozhodnutia, boli spontánne predlozené nielen spolocnostou John Menzies, ale aj spolocnostou Nintendo. 183 Spoluprácu poskytnutú spolocnostou Nintendo v konaní, ktoré zacala Komisia, treba teda povazovat za porovnatelnú so spoluprácou, ktorú poskytla spolocnost John Menzies. Spolocnosti Nintendo musela byt z tohto dôvodu priznaná rovnaká úroven znízenia pokuty, ako tá, ktorá bola priznaná spolocnosti John Menzies, to znamená 40 %, pretoze tieto dva podniky predlozili rozhodujúce dokumenty v rovnakom stádiu konania. 184 Okrem toho, vzhladom na otázku, ci zalobkyniam malo byt, ako uvádzajú, priznané znízenie pokuty prevysujúce 40 %, treba konstatovat, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 459 rozhodnutia, ze ostatné dokumenty, ktoré zalobkyne spontánne predlozili 21. januára, 1. apríla a , nielen rozsírili poznatky, ktoré Komisia nadobudla zo svojho vlastného vysetrovania ale "poslúzili tiez k preukázaniu úcasti viacerých podnikov, ako aj geografického rozsahu porusenia". 185 Osobitne z dokumentu, ktorý zalobkyne predlozili na pojednávaní a ku ktorému mala Komisia moznost predlozit pripomienky, vyplýva, ze urcité mnozstvo konstatovaní prevzatých v rozhodnutí v odôvodneniach c. 103 az 108, 110, 116 az 119, 122 az 125, 127 az 130, 132, 133, 136, 138 az 150, 152 az 157, 160, 164 a 167 (týkajúce sa udalostí konstatovaných v Spojenom královstve a v Írsku); v odôvodneniach c. 170 az 181 (týkajúce sa udalostí konstatovaných v Spanielsku); v odôvodneniach c. 182, 184 a 185 (týkajúce sa udalostí v Holandsku); v odôvodneniach c. 187 az 189 (týkajúce sa udalostí vo Francúzsku); v odôvodneniach c. 190 az 197 (týkajúce sa udalostí v Belgicku a Luxembursku); v odôvodneniach c. 199 az 201 (týkajúce sa udalostí v Nemecku); v odôvodneniach c. 204 a 206 az 209 (týkajúce sa udalostí v Grécku); v odôvodneniach c. 210, 211 a 213 (týkajúce sa udalostí v Portugalsku); v odôvodneniach c. 214 az 215 a 217 az 219 (týkajúce sa udalostí v Taliansku) a v odôvodneniach c. 223, 224, 226 a 227 (týkajúce sa udalostí v Dánsku, Nórsku, svédsku, Fínsku a na Islande), vychádza z informácií, ktoré poskytla spolocnost Nintendo. V tomto ohlade je takisto potrebné konstatovat, ze spolocnost Nintendo, ako úcastník vsetkých sporných dohôd o distribúcii, bola schopná poskytnút presné informácie o ich podmienkach a uskutocnení. 186 V kazdom prípade, je opodstatnené sa domnievat, ze napriek znacnému mnozstvu poskytnutých informácií, tieto informácie neboli nevyhnutné na to, aby Komisia zistila existenciu dotknutých dohôd a zosúladených postupov a tým aj existenciu vytýkaného porusenia. Údaje poskytnuté spolocnostou Nintendo totiz na rozdiel od listov zo 4. a (pozri bod 182 vyssie), samotné nemohli byt pouzité ako hlavný dôkazný základ rozhodnutia, ktorým bolo konstatované porusenie na trhu specializovaných herných konzol vyrábaných spolocnostou Nintendo a herných kaziet kompatibilných s týmito konzolami. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze informácie, z ktorých vychádzali konstatovania prevzaté v odôvodneniach c. 103 az 108, 110, 116 az 119, 122 az 125, 127 az 130, 132, 133, 136, 138 az 150, 152 az 157, 160, 164, 167, 170 az 182, 184, 185, 187 az 197, 199 az 201, 204, 206 az 211, 213 az 215, 217 az 219, 223, 224, 226 a 227 len umoznili presne zistit identitu distribútorov zúcastnených na porusení a geografický rozsah tohto porusenia. 187 Okrem toho, zo spisových dokumentov vyplýva, ze urcitý pocet týchto informácií, a síce tie, ktoré v rozhodnutí tvoria základ odôvodnení c. 103 (existencia, doba trvania a podmienky dohody o distribúcii uzavretej medzi spolocnostami Nintendo UK Ltd a Nintendo), 108, 110, 123, 167 (skutocnosti týkajúce sa dohôd o distribúcii uzavretých medzi spolocnostami Nintendo a The Games), 170, 171, 176 (existencia, doba trvania a podmienky dohody o distribúcii uzavretej medzi spolocnostami Nintendo Espańa, SA a Nintendo), 182 (podmienky formálnych dohôd uzavretých medzi spolocnostou Nintendo Netherlands BV a jej klientmi), 189 (list poslaný spolocnostou Nintendo France SARL týkajúci sa nebezpecenstiev vývozu z územia Francúzska), 190, 191, 194, 196 (existencia a podmienky dohôd o distribúcii v Belgicku a v Luxembursku), 199 (súbezné vývozy z Nemecka), 204 (podmienky dohody uzavretej medzi spolocnostami Itochu Hellas EPE a Nintendo), 210, 211 (podmienky a doba trvania dohôd o distribúcii uzavretých medzi spolocnostou Nintendo a jej distribútormi v Portugalsku), 214, 215 (podmienky a doba trvania dohôd o distribúcii uzavretých medzi spolocnostou Nintendo a jej distribútormi v Taliansku), Komisia získala ako odpoved na ziadosti informácie, ktoré poslala zalobkyniam (pozri najmä odôvodnenia c. 86 az 93 rozhodnutia a osobitne odôvodnenia c. 86 a 87, ktoré sa odvolávajú na výzvu Komisie poskytnút informácie týkajúce sa hlavne distribútorov a dcérskych spolocností a obsahu formálnych distribucných dohôd uzavretých medzi spolocnostou Nintendo a jej distribútormi vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Spojenom královstve, Grécku a Portugalsku), pricom vzhladom na tieto odpovede nemozno uplatnit znízenie pokuty z dôvodu spolupráce, pokial ich cielom je splnit povinnosti, ktoré vyplývajú zalobkyniam na základe clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 451 a tam citovanú judikatúru). Preto údaje o geografickom rozsahu sporného kartelu a totoznosti distribútorov, ktorí sa na nom zúcastnili, neodôvodnovali dodatocné znízenie pokuty z dôvodu úcinnej spolupráce zo strany spolocnosti Nintendo. Komisia bola totiz schopná zistit geografický rozsah kartelu a totoznost distribútorov, ktorí sa na nom zúcastnili, aj bez informácií, ktoré spontánne predlozili zalobkyne. 188 Z týchto úvah vyplýva, ze spolupráca poskytnutá spolocnostou Nintendo neodôvodnovala znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, o viac ako 40 %. 189 Vzhladom na predchádzajúce musí byt tento zalobný dôvod ciastocne prijatý a v dôsledku toho je potrebné zmenit rozhodnutie tak, ze zalobkyniam sa prizná rovnaké znízenie pokuty ako bolo priznané spolocnosti John Menzies. Konkrétne dôsledky tejto zmeny budú spresnené dalej. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu v dôsledku skreslenia snáh spolocnosti Nintendo Tvrdenia úcastníkov konania 190 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila ich právo na obranu tým, ze v ich neprospech zmenila svoje posúdenie skutkových okolností v prejednávanej veci a/alebo právne závery, ktoré z nich vyvodila. V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze v bode 216 oznámenia o výhradách Komisia vyhlásila, ze zohladnila "spoluprácu zalobkýn pri zistení existencie porusenia", kým v rozhodnutí vyhlásila, ze poskytnuté dokumenty len prispeli k potvrdeniu existencie porusenia. 191 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 192 Je potrebné pripomenút, ze zalobkyne svojou zalobou navrhujú výlucne zrusit alebo znízit pokutu, ktorá im bola ulozená. 193 Preto musí byt tento zalobný dôvod vyhlásený za neúcinný v rozsahu, v akom zalobkyne neuvádzajú, ako mohol terminologický rozdiel medzi oznámením o výhradách a rozhodnutím, pokial ide o ich spoluprácu pri zistení existencie porusenia, ovplyvnit výsku pokuty, ktorá im bola ulozená. 194 V kazdom prípade clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 17 a clánok 7 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([22]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204) výslovne stanovujú, ze pokial sa Komisia chystá ulozit pokutu, dotknutým podnikom musí byt umoznené predlozit svoje pripomienky vzhladom na výhrady Komisie. Práve prostredníctvom ich pripomienok týkajúcich sa dlzky trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútaznej povahy porusenia je zabezpecené právo na obranu dotknutých podnikov v konaní pred Komisiou, pokial ide o stanovenie výsky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo , Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235). 195 V dôsledku toho je potrené tento zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu nedostatocnej dôlezitosti, ktorá bola pripísaná kompenzáciám zaplateným tretím osobám, a nezohladnení programu na zabezpecenie súladu Tvrdenia úcastníkov konania 196 Podla zalobkýn, Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze jednak neznízila pokutu o sumu zodpovedajúcu kompenzáciám, ktoré zalobkyne poskytli tretím osobám uvedeným v oznámení o výhradách, a jednak nezohladnila program na zabezpecenie súladu s právom hospodárskej sútaze, ktorý zalobkyne zaviedli. 197 Pokial ide o kompenzácie zaplatené tretím osobám, po prvé, zalobkyne pripomínajú, ze tieto kompenzácie, kvalifikované v rozhodnutí ako "podstatné", zodpovedali ciastke 375000 eur. 198 Po druhé, zalobkyne zdôraznujú, ze k zaplateniu týchto kompenzácií doslo az po uistení o význame prijatia týchto opatrení vzhladom na výpocet pokuty, ktoré Komisia poskytla na stretnutí 15. decembra 1998. V tomto ohlade zalobkyne spresnujú, ze legitímna dôvera vzniká, pokial vysokopostavený úradník Komisie, ktorého Komisia poverila urcitou vecou, poskytne v rámci formálneho vysetrovania presné ubezpecenia a vie, ze podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, sa bude opierat o tieto ubezpecenia pri vynakladaní znacných výdavkov. 199 Po tretie, Komisia uznala, ze zaplatenie kompenzácií tretím osobám predstavuje v zmysle usmernení "polahcujúcu okolnost" (odôvodnenia c. 421 az 464 rozhodnutia). Nepriznala vsak zalobkyniam ziadne znízenie pokuty v hospodárskom slova zmysle, kedze pokuta bola znízená len o 300000 eur. 200 Napokon zaobchádzanie, ktoré Komisia vyhradila zalobkyniam, nepodnecuje ostatné podniky, aby v budúcnosti dobrovolne zaplatili takéto kompenzácie. 201 Komisia popiera vsetky tieto tvrdenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 202 Týmto zalobným dôvodom zalobkyne naznacujú, ze Komisia na rozdiel od ubezpecení, ktoré im poskytla na stretnutí 15. decembra 1998, dostatocne alebo vôbec nebrala do úvahy jednak kompenzácie, ktoré zalobkyne poskytli tretím osobám, a jednak program dodrziavania právnej úpravy, ktorý zaviedli pre svojich zamestnancov. 203 V tomto ohlade treba pripomenút, ze právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Spolocenstva vytvoril v jeho vedomí dôvodné nádeje. Nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 204 Najskôr, pokial ide o kompenzácie poskytnuté spolocnostou Nintendo poskodeným tretím osobám, treba pripomenút, ze Komisia rozhodla znízit pokutu ulozenú spolocnostiam NOE a NCL o 300000 eur na úcely zohladnenia kompenzácií, ktoré poskytli tretím osobám uvedeným v oznámení o výhradách ako osoby, ktorým bola spôsobená financná ujma z dôvodu porusujúceho správania (pozri odôvodnenia c. 440 a 441 rozhodnutia). 205 Zo spisu vyplýva, ze celková výska platieb poskytnutých tretím osobám bola 375000 eur. 206 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn, Komisia im nikdy neposkytla uistenie, ze vsetky uvedené platby budú odpocítané z pokuty, ktorá im bude ulozená. 207 Ako totiz vyplýva zo zápisnice zo stretnutia z 15. decembra 1998, zástupca Komisie len uviedol, ze zaplatenie kompenzácií tretím osobám "bude zohladnené pri výpocte pokuty". Toto vyhlásenie nemôze byt v ziadnom prípade povazované za presné a bezpodmienecné uistenie o tom, ze vsetky uvedené kompenzácie budú odpocítané z konecnej sumy pokuty. 208 V kazdom prípade na to, aby mohla vzniknút legitímna dôvera, poskytnuté ubezpecenia musia pochádzat z kvalifikovaných a dôveryhodných zdrojov (pozri, v tomto zmysle, pokial ide o vyhlásenie generálneho riaditela zodpovedného v oblasti hospodárskej sútaze, rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 152 a 153). Vzhladom na výlucnú právomoc kolégia clenov Komisie prijat rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta, úradník Komisie v ziadnom prípade nemôze spolocnosti Nintendo pocas neformálneho stretnutia s jej zástupcami poskytnút presné uistenia pochádzajúce z kompetentného a dôveryhodného zdroja, pokial ide o odpocítanie kompenzácií poskytnutých tretím osobám z konecnej sumy pokuty. 209 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery vzhladom na zohladnenie kompenzácií poskytnutých spolocnostou Nintendo tretím osobám pri stanovení konecnej sumy pokuty, nemôze byt prijatá. 210 Tieto úvahy sa takisto uplatnia pokial ide o zohladnenie programu dodrziavania práva hospodárskej sútaze, ktorý zaviedla spolocnost Nintendo. 211 V kazdom prípade, Komisia nemusela vôbec brat do úvahy zavedenie programu na zabezpecenie súladu, ktorý za predpokladu, ze ho mozno skúmat ako formu spolupráce, bol spustený z vlastnej iniciatívy podniku a nie na základe presných uistení poskytnutých Komisiou. 212 V dôsledku toho tento zalobný dôvod nemozno prijat. 6. O stanovení konecnej sumy pokuty 213 Ako vyplýva z bodov 169 az 189 vyssie, je potrebné zmenit rozhodnutie, ktoré stanovuje percentuálnu sadzbu znízenia pokuty vo výske 25 % z dôvodu spolupráce, ktoré poskytli zalobkyne. 214 Vo zvysnej casti, úvahy Komisie uvedené v rozhodnutí, ako aj metóda stanovovania pokút uplatnená v prejednávanej veci, zostávajú nezmenené. 215 Konecná sumy pokuty sa teda stanovuje takto: východisková suma pokuty (113,85 milióna eur) sa zvysuje o 75 % jednak z dôvodu úlohy spolocnosti Nintendo ako vodcu kartelu (50 %) a jednak z dôvodu pokracovania v porusení (25 %), to znamená na sumu 199,2375 milióna eur. Táto ciastka sa znizuje o 40 % z dôvodu spolupráce a o sumu 300000 eur v dôsledku kompenzácií, ktoré zalobkyne poskytli tretím osobám, co vedie ku konecnej sume pokuty 119,2425 milióna eur. O trovách 216 Súd prvého stupna môze podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. V predmetnej veci je namieste rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocnostiam Nintendo Co., Ltd, a Nintendo of Europe GmbH sa stanovuje na 119,2425 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 3. Sporné rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O stanovení predbeznej východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zvýsení predbeznej východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam na úcely zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom právnom posúdení, porusení zásady proporcionality a zásady ne bis in idem, ako aj práva na obranu, a na nesúlade so skorsou rozhodovacou praxou Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, ako aj na nesprávnom uplatnení metodológie uvedenej v usmerneniach Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O zvýsení východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam vzhladom na pritazujúce okolnosti O zohladnení úlohy vodcu a podnecovatela kartelu O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení v tom zmysle, ze zalobkyniam bola pripísaná úloha vodcu a podnecovatela porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesúlade so skorsou rozhodovacou praxou Komisie a na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O zvýsení sumy pokuty ulozenej zalobkyniam z dôvodu pokracovania v porusení 5. O znízení výsky pokuty ulozenej zalobkyniam vzhladom na polahcujúce okolnosti O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu, ze Komisia odmietla uplatnit oznámenie o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu v dôsledku skreslenia snáh spolocnosti Nintendo Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu nedostatocnej dôlezitosti, ktorá bola pripísaná kompenzáciám zaplateným tretím osobám, a nezohladnení programu na zabezpecenie súladu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O stanovení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [24]1 ) Dôverné údaje nie sú zverejnené. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnoCI5S/L96517-4258TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300095601-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:124:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:262:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:257:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:059:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 14. file:///tmp/lynxXXXXnoCI5S/L96517-4258TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300095601-E0002 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:054:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:152:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:239:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 23. file:///tmp/lynxXXXXnoCI5S/L96517-4258TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300095601-E0001 24. file:///tmp/lynxXXXXnoCI5S/L96517-4258TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300095601-E0002