ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) z 30. apríla 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s hernými konzolami a hernými kazetami kompatibilnými s konzolami hier Nintendo -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Obmedzenie súbezných vývozov -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Rozdielne zaobchádzanie -- Odstrasujúci úcinok -- Dlzka trvania porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca pocas správneho konania" Vo veci T-12/03, Itochu Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: Y. Shibasaki, G. van Gerven a T. Franchoo, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne s. Hellström a O. Beynet, neskôr F. Castillo de la Torre a Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 1, 3 a 5 rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribúcia a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33), v akom sa týkajú zalobkyne alebo subsidiárne znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 1 Nintendo Co., Ltd (dalej len "NCL" alebo "Nintendo"), spolocnost kótovaná na burze so sídlom v Kjóto (Japonsko), je spolocnostou stojacou na cele skupiny spolocností Nintendo, ktoré sa specializujú na výrobu a distribúciu herných konzol a herných kaziet urcených na pouzitie v týchto konzolách. 2 Cinnosti spolocnosti Nintendo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) vykonávajú na niektorých územiach dcérske spolocnosti, v ktorých táto spolocnost vlastní celý obchodný podiel, pricom hlavnou dcérskou spolocnostou je Nintendo of Europe GmbH (dalej len "NOE" alebo "Nintendo"). V rozhodnej dobe NOE koordinovala niektoré obchodné cinnosti spolocnosti Nintendo v Európe a bola jej výhradným distribútorom v Nemecku. 3 Na iných územiach predaja Nintendo menovala nezávislých výhradných distribútorov. Takto sa The Games Ltd, obchodné oddelenie John Menzies Distribúcia Ltd, ktorá je dcérskou spolocnostou, v ktorej John Menzies plc vlastní celý obchodný podiel, stala v auguste 1995 výhradným distribútorom Nintendo pre Spojené královstvo a Írsko, a zostala ním prinajmensom do 31. decembra 1997. 4 Itochu Hellas EPE, dcérska spolocnost, v ktorej zalobkyna Itochu Corp., spolocnost, ktorá má svoje sídlo a je usadená v Japonsku, resp. jej dcérske spolocnosti (medzi nimi Itochu Europe), priamo, resp. nepriamo vlastnia celý obchodný podiel, bola zase od zo 14. mája 1991 do nezávislým výhradným distribútorom pre Grécko. 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) 5 V marci1995 zacala Komisia vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games). V rámci tohto vysetrovania Komisia 26. júna a zaslala Nintendo ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES, 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) s cielom získat informácie najmä o jej distribútoroch a dcérskych spolocnostiach, dohodách o distribúcii formálne uzavretých s týmito podnikmi a o vseobecných obchodných podmienkach. NOE na tieto ziadosti odpovedala listami z a . Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) 6 Na základe predbezných záverov zacala Komisia v septembri 1995 doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution). 7 V rámci tohto vysetrovania Komisia 9. októbra 1995 zaslala spolocnosti Nintendo ziadost o informácie. Medzi zástupcami Nintendo a Komisiou sa uskutocnilo niekolko stretnutí o distribucnej politike spolocnosti Nintendo. Nintendo okrem toho poskytla rôzne znenia dohôd, ktoré uzavrela s niektorými zo svojich distribútorov. Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 8 Dna 26. novembra 1996 Omega Electro, spolocnost, ktorá pôsobí v odvetví dovozu a predaja elektronických hier, podala staznost podla clánku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 17, ktorá sa týkala najmä distribúcie kaziet a konzol hier Nintendo, a to najmä z toho dôvodu, ze Nintendo bránila súbeznému obchodovaniu a uplatnovala systém predajných cien ulozených v Holandsku. V nadväznosti na túto staznost Komisia svoje vysetrovanie rozsírila (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo). Dna zaslala ziadost o informácie spolocnostiam Nintendo a John Menzies. Vo svojej odpovedi zo Nintendo pripustila, ze niektoré z jej dohôd o distribúcii a niektoré z jej vseobecných podmienok obsahovali obmedzenia súbezného obchodovania v rámci EHP. V októbri 1997 Komisia zaslala spolocnosti John Menzies novú ziadost o informácie, na ktorú táto spolocnost odpovedala , pricom poskytla urcité informácie o spornom karteli. 9 Listom z 23. decembra 1997 Nintendo oznámila Komisii, ze sa dozvedela o "závaznom probléme spojenom so súbezným obchodovaním vo vnútri Spolocenstva" a vyjadrila svoje zelanie spolupracovat s Komisiou. 10 Dna 13. januára 1998 John Menzies poskytla dalsie informácie. V dnoch , 1. apríla a Nintendo predlozila Komisii stovky dokumentov. Dna sa medzi Komisiou a zástupcami spolocnosti Nintendo konalo stretnutie, pocas ktorého sa nastolila otázka prípadného priznania kompenzácie tretím osobám, ktoré boli poskodené sporným kartelom. 11 Okrem toho Nintendo po svojom priznaní prijala opatrenia smerujúce k zabezpeceniu dodrziavania práva Spolocenstva v budúcnosti a ponúkla financnú kompenzáciu tretím osobám, ktorým bola v dôsledku jej konania spôsobená financná ujma. 12 Listom z 9. júna 1999 Komisia poziadala Itochu Hellas, aby jej oznámila, ci dokumenty uvedené v spise, ktoré sa jej týkajú, obsahujú dôverné údaje. V tomto liste sa takisto uvádzalo, ze Komisia má v úmysle zacat formálne konanie proti niektorým spolocnostiam, medzi ktorými bola aj Itochu Hellas. 13 Dna 26. apríla 2000 Komisia poslala spolocnosti Nintendo a ostatným dotknutým podnikom, najmä spolocnosti Itochu s kópiou spolocnosti Itochu Hellas, oznámenie o výhradách týkajúce sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "Dohoda EHP"). Nintendo a ostatné dotknuté podniky v odpovedi na výhrady Komisie predlozili písomné pripomienky, v ktorých Nintendo a viaceré z týchto podnikov ziadali uplatnenie oznámenia Komisie z o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Ziadny z úcastníkov konania nepoziadal o formálne vypocutie. Nintendo nespochybnila vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. 14 Dna 28. júla 2000 bola Komisii zaslaná odpoved na oznámenie o výhradách v mene Itochu a Itochu Hellas. Uvádzalo sa v nej najmä to, ze vzhladom na neexistenciu akejkolvek kontroly nad cinnostami Itochu Hellas zo strany Itochu by sa konanie nemalo týkat tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 15 Dna 31. októbra 2001 zaslala Komisia spolocnosti Itochu Europe ziadost najmä na úcely získania informácií o stanovách a vnútornom fungovaní Itochu Hellas a Itochu Europe. Odpoved v mene obidvoch spolocností jej bola zaslaná listom z . Listom z Komisia zaslala Itochu ziadost týkajúcu sa najmä jej výrocnej správy. Odpoved je bola zaslaná listom z . 3. Sporné rozhodnutie 16 Dna 30. októbra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2003/675/ES o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33, dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo spolocnosti Itochu oznámené . 17 Rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch na trhu specializovaných herných konzol a herných kaziet kompatibilných so specializovanými hernými konzolami vyrábanými spolocnostou Nintendo, ktorých predmetom a úcinkom bolo obmedzenie súbezných vývozov herných konzol a herných kaziet Nintendo: ... -- Itochu..., od 16. decembra 1991 do , ... Clánok 3 Za porusenie, ktorého sa dopustili podniky uvedené v clánku 1, sa ukladajú tieto pokuty: ... -- Itochu..., pokuta vo výske 4,5 milióna eur, ... Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené: ... -- spolocnosti Itochu... ..." [neoficiálny preklad] 18 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metodológiu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). Naopak rozhodla, ze z dôvodu vertikálnej povahy porusenia nebude zohladnovat oznámenie o spolupráci. 19 Po prvé Komisia stanovila základnú výsku pokút podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 20 V tejto súvislosti sa Komisia v prvom rade domnievala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia, vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny vplyv na trh a rozsah dotknutého geografického trhu. 21 Komisia dalej usúdila, ze vzhladom na to, ze dotknuté jediné a nepretrzité porusenie sa týkalo rôznych podnikov výrazne odlisnej velkosti, bolo potrebné zvolit rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, aby bol zohladnený specifický význam, a teda aj reálne úcinky protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz. Na tieto úcely boli podniky rozdelené do troch skupín podla relatívnej dôlezitosti kazdého z nich vzhladom na spolocnost Nintendo, ktorá je distribútorom predmetných výrobkov v EHP. Porovnanie sa uskutocnilo vzhladom na podiel kazdého z podnikov na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo, ktoré boli zakúpené na úcely ich distribúcie v EHS v roku 1997, ktorý bol posledným rokom, v ktorom doslo k poruseniu. Na základe toho bola spolocnost Nintendo zaradená sama do prvej skupiny, kým spolocnost John Menzies sa nachádzala sama v druhej skupine. Pre tieto podniky Komisia stanovila predbeznú východiskovú sumu pokuty podla závaznosti na 23 miliónov eur v prípade Nintendo a na 8 miliónov eur v prípade John Menzies. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, predbezná východisková suma pokuty bola stanovená na 1 milión eur. 22 Okrem toho, na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokút na jednej strane a zohladnenia velkosti a celkových zdrojov spolocností Nintendo, John Menzies a Itochu Corp. na druhej strane, Komisia zvýsila tieto východiskové sumy. Presnejsie, pokial ide o spolocnost Nintendo, Komisia sa domnievala, ze okrem jej velkosti, ktorá zdaleka nedosahuje velkost spolocnosti Itochu, je potrebné, zohladnit skutocnost, ze Nintendo vyrábala výrobky, ktoré boli predmetom porusenia. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia uplatnila násobný koeficient 3 na sumy stanovené pre spolocnosti Nintendo a Itochu, a násobný koeficient 1,25 pre spolocnost John Menzies, takze východiskové sumy boli stanovené na 69 miliónov eur v prípade Nintendo, 10 miliónov eur pre John Menzies a 3 milióny eur pre Itochu. 23 Pokial ide o dlzku trvania porusenia v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola zvýsená o 10 % rocne, co viedlo k zvýseniu o 50 % pre Itochu. 24 V dôsledku toho Komisia stanovila základnú ciastku pokuty ulozenej spolocnosti Itochu na 4,5 milióna eur. 25 Po druhé z dôvodu pritazujúcich okolností bola zvýsená základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Nintendo, jednak o 50 % z dôvodu, ze tento podnik bol vodcom a podnecovatelom porusenia, a jednak o 25 %, pretoze pokracoval v porusovaní aj po prvých vysetrovacích úkonoch uskutocnených v rámci vysetrovania Komisie v júni 1995. Základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti John Menzies bola zvýsená o 20 %, co zodpovedá jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze pokracovala v porusovaní po zacatí vysetrovania Komisie, a jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze odmietla spolupracovat s Komisiou. 26 Po tretie, v rámci preskúmania polahcujúcich okolností sa Komisia najskôr domnievala, ze je potrebné znízit pokutu ulozenú jednému z dotknutých podnikov, a síce Concentra -- Produtos para crianças, SA, (dalej len "Concentra"), výhradnému distribútorovi Nintendo pre Portugalsko, z dôvodu jeho výlucne pasívnej úlohy pocas väcsiny daného obdobia. Komisia dalej priznala spolocnosti Nintendo znízenie o 300000 eur, vzhladom na financnú kompenzáciu, ktoré tento podnik poskytol tretím osobám, poskodeným sporným kartelom, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Napokon bolo priznané znízenie o 40 % spolocnosti John Menzies a o 25 % spolocnosti Nintendo vzhladom na ich úcinnú spoluprácu s Komisiou. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, neboli zohladnené ziadne polahcujúce okolnosti. Konanie a návrhy úcastníkov konania 27 Návrhom podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. januára 2003 zalobkyna podala predmetnú zalobu. 28 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. mája 2008. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 1, 3 a 5 rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádzajú, ze zalobkyna porusila clánok 81 ods. 1 ES, ukladajú jej pokutu a adresujú jej toto rozhodnutie, resp. subsidiárne podstatne znízil výsku tejto pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 32 Zalobkyna na úvod navrhuje ciastocné rozhodnutia a subsidiárne zrusenie, resp. znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 1. O návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 33 Na podporu svojho návrhu na zrusenie zalobkyna uvádza jeden zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom je jej rozhodnutie urcené. Tvrdí, ze nemôze byt povazovaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa v prejednávanej veci dopustila Itochu Hellas, a preto nemôze byt oznacená za osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. 34 Na úvod zdôraznuje, ze je japonskou "viacodvetvovou obchodnou spolocnostou" (sogo shosha), ktorej cinnosti sú sústredené najmä na japonskom trhu. Z jej decentralizovanej organizácie vyplýva, ze jej dcérske spolocnosti fungujú samostatne. V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze iba Itochu Hellas uzavrela zmluvu o výhradnej distribúcii a dopisovala si s NCL. Okrem toho Itochu priamo vlastnila len minimálny podiel akcií spolocnosti Itochu Hellas. Takisto obrat spolocnosti Itochu Hellas predstavoval len 0,004 % konsolidovaného obratu spolocnosti Itochu v roku 1997. Napokon spolocnost Itochu nebola nadriadenou ani nevykonávala nijakú kontrolu cinností spolocnosti Itochu Hellas. 35 Podla zalobkyna teda Komisia musí na to, aby mohla povazovat materskú spolocnost za zodpovednú za akty jej dcérskej spolocnosti, preukázat, ze prvá spolocnost skutocne mala rozhodujúci vplyv na druhú spolocnost. Z rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925), ako aj z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát M. Mischo k tomuto rozsudku (Zb. s. I-9928), totiz vyplýva, ze samotná skutocnost, ze dcérsku spolocnost vlastní materská spolocnost, sama osebe nepostacuje na vznik zodpovednosti materskej spolocnosti. 36 Komisii najmä prinálezí preukázat, ze dcérska spolocnost nekoná samostatne a ze materská spolocnost skutocne vykonávala kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou "v kontexte údajného porusenia" (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 131 a nasl.). Kedze existencia abstraktnej kontroly materskej spolocnosti nepostacuje, Komisia nemá právo vyvodit domnienku kontroly zo skutocnosti, ze Itochu Hellas nepriamo a úplne vlastní Itochu bez toho, aby riskovala závazný zásah do práv na obranu. 37 V prejednávanej veci Komisia nebola schopná poskytnút hoci aj obmedzené údaje o úcasti Itochu na porusení. Nebola schopná predlozit najmä korespondenciu medzi Itochu Hellas a Itochu týkajúcu sa cinností spolocnosti Nintendo. 38 V tejto súvislosti sa zalobkyna po prvé domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 360 rozhodnutia nesprávne tvrdila, ze odpoved na oznámenie o výhradách bola "poskytnutá spolocnostou Itochu..., v mene Itochu... a Itochu Hellas" [neoficiálny preklad]. Uvádza, ze na oznámenie o výhradách musela odpovedat v rozsahu, v akom jej bolo urcené, aby presne objasnila povahu vztahov, ktoré udrziavala s Itochu Hellas. Zastáva názor, ze táto odpoved spadá do rámca výkonu jej práv na obranu. 39 Zalobkyna upresnuje, ze ak by sa rozhodla neodpovedat na oznámenie o výhradách, mohlo by sa to vykladat ako súhlas s rozhodnutím Komisie oznacit ju za osobu, ktorej bolo rozhodnutie urcené. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([5]T-354/94, Zb. s. II-2111), Komisia zastávala práve taký názor, ze neexistencia komentára vo vztahu k zodpovednosti spolocnosti Stora voci jej dcérskym spolocnostiam v odpovedi na oznámenie o výhradách sa má povazovat za úcinné priznanie tejto zodpovednosti. 40 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze v priebehu správneho konania bola jej jedinou kontaktnou osobou. Uvádza, ze v rozsudku zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie (body 41 az 48), ktorý bol potvrdený rozsudkom zo , Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie (body 27 az 29), Súd prvého stupna dospel k záveru, ze zalobkyna konala ako by bola jedinou kontaktnou osobou Komisie, pokial ide o celú skupinu Stora, pricom v zásade vychádzal z dvoch skutocností, a síce z toho, ze bol udelený jediný mandát pre zastúpenie Stora Kopparbergs Bergslags AB, materskej spolocnosti a jej rôznych dcérskych spolocností a jednak z okolnosti, ze materská spolocnost v priebehu správneho konania nikdy nespochybnila, ze je správnym adresátom korespondencie Komisie, resp. oznámenia o výhradách. 41 Tieto skutocnosti vsak v prejednávanej veci zjavne neboli splnené. 42 Pokial ide o prvú skutocnost, zalobkyna na úvod pripomína, ze Itochu Hellas a Itochu udelili od zaciatku svojim poradcom osobitné mandáty a dávali im pokyny nezávisle a v rozlicnom case. Z toho jasne vyplýva, ze na rozdiel od situácie v rozsudku zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, Itochu nikdy "nekoordinovala" korespondenciu, ktorú zasielali Itochu Hellas, resp. Itochu Europe Komisii. 43 Pokial ide o druhú skutocnost, zalobkyna tvrdí, ze opakovane spochybnovala rozhodnutie Komisie oznamovat jej dokumenty týkajúce sa údajného porusenia. V odpovedi na oznámenie o výhradách, ktorá predstavovala prvú prílezitost, ktorú mala na úcely objasnenia povahy jej vztahov so spolocnostou Itochu Hellas, jasne uviedla, ze nemôze byt povazovaná za zodpovednú za porusenie, a teda urcená za osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. Povaha vztahov medzi Itochu, Itochu Europe a Itochu Hellas bola dalej vysvetlená v rozlicných listoch adresovaných Komisii z 26. novembra 2001 a z (pozri bod 15 vyssie). 44 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze za predpokladu, ze by Súd prvého stupna zamietol jej tvrdenie, podla ktorého v priebehu správneho konania nekonala ako jediná kontaktná osoba Komisie, resp. v prípade, ze by Súd prvého stupna dospel k záveru, ze mala poskytnút dôkazy o samostatnom konaní spolocnosti Itochu Hellas, je potrebné poukázat na skutocnosti uvedené dalej. Na úvod treba uviest, ze Itochu, ako viacodvetvová spolocnost konajúca decentralizovane, nezasahuje do kazdodenných cinností svojich dcérskych spolocností, ktoré sú samy zodpovedné za svoju obchodnú politiku a z ktorých mnohé, medzi nimi aj Itochu Hellas, zamestnávajú mnoho zamestnancov. Aj Itochu Europe funguje decentralizovane a obmedzuje sa na dohlad nad hlavnými cinnostami a financnými výsledkami svojich dcérskych spolocností. Dalej cinnost predaja a distribúcia herných konzol a herných kaziet nie je zdaleka hlavnou cinnostou Itochu Europe, resp. Itochu. Okrem toho je potrebné uviest, ze to bola práve spolocnost Itochu Hellas a nie spolocnost Itochu, ktorá so spolocnostou Nintendo podpísala dohodu o distribúcii. Konkrétnejsie Itochu sa nikdy blizsie, resp. vzdialenejsie nezúcastnovala na vyjednávaní, uzatváraní ci vykonávaní tejto dohody o distribúcii. Obmedzujúce ustanovenia uvedené v tejto dohode predstavovali jedinú skutocnost, z ktorej Komisia vychádzala, ked dospela k záveru o existencii porusenia, ktorého sa dopustila Itochu Hellas. 45 V replike zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, dôkazy, ktoré predlozila, nie sú nové, pretoze ich oznámila uz vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Okrem toho, kedze Komisia zmenila argumentáciu uvedenú v oznámení o výhradách, zalobkynu nie je mozné kritizovat za to, ze Súdu prvého stupna predlozila vsetky potrebné dôkazy na úcely vyvrátenia týchto tvrdení. V kazdom prípade musia byt tieto dôkazy zohladnené, kedze na rozdiel od toho, co je prípustné v rámci konania o preskúmaní oznámenej státnej pomoci, Komisii prinálezí, aby zhromazdila potrebné dôkazy o úcasti zalobkyne na porusení. 46 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia zalobkyne. V podstate uvádza, ze v prejednávanej veci je nespochybnitelné, ze celý obchodný podiel spolocnosti Itochu Hellas vlastní, hoci aj nepriamo, spolocnost Itochu. Komisia teda mohla predpokladat, ze materská spolocnost, teda spolocnost Itochu, má v skutocnosti rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti Itochu Hellas, a teda jej pripísat zodpovednost za protiprávne konanie (odôvodnenie c 355 rozhodnutia). Okrem toho zalobkyna nepredlozila dostatocné dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné túto domnienku vyvrátit. Posúdenie Súdom prvého stupna 47 Je potrebné pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [6]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 48 Skutocnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo prisúdené materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 132 a 133; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 44; Sandoz/Komisia, 53/69, Zb. s. 845, bod 13, a z , Europemballage et Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 15). 49 V konkrétnom prípade, ked má materská spolocnost 100-percentný podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, Súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bod 50), uviedol, ze nebolo potrebné overit, ci uvedená spolocnost naozaj mala vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, kedze táto nevyhnutne sleduje politiku vytýcenú rovnakými statutárnymi orgánmi, ktoré stanovujú politiku materskej spolocnosti. V takomto prípade existuje jednoduchá domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva namieta proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z , Avebe/Komisia, [7]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo , Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 29). 50 Hoci je, ako to tvrdí zalobkyna, pravdou, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanom v bode 35 vyssie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, pravdou tiez ostáva, ze uvedené okolnosti boli Súdnym dvorom uvedené len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na vlastníctve celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Preto skutocnost, ze Súdny dvor v tejto veci potvrdil posúdenie Súdu prvého stupna, nemôze mat za následok zmenu zásady potvrdenej v bode 50 rozsudku AEG/Komisia, uz citovaného v bode 50 rozsudku AEG-Telefunken/Komisia, uz citovanom v bode 49 vyssie. 51 Za týchto podmienok na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ze preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti voci jej materskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost v podstate neuplatnuje pokyny, ktoré jej dáva, a preto sa na trhu správa nezávisle. 52 V prejednávanej veci je nesporné, ze pocas relevantného obdobia, ktoré trvalo od 16. decembra 1991 do , zalobkyna priamo, resp. nepriamo vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Itochu Hellas. 53 Komisia preto správne predpokladala, ze Itochu skutocne mala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Itochu Hellas. Zalobkyni teda na základe vyssie uvedených úvah prinálezí, aby predlozila dôkazy, ze jej dcérska spolocnost si urcuje svoju obchodnú politiku samostatne, takze s nou netvorí jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 54 V tejto súvislosti zalobkyna uviedla, ze odpoved na oznámenie o výhradách bola daná najmä v mene Itochu Hellas, ze nekonala ako jediná kontaktná osoba Komisie, ze ako viacodvetvová skupina priamo nezasahovala do obchodných cinností svojich dcérskych spolocností (a este menej do takých svojich nepriamych dcérskych spolocností, ako je Itochu Hellas), ze predaj a distribúcia výrobkov, o ktoré ide v prejednávanej veci, neboli jej hlavnou cinnostou, ze sa nikdy nezúcastnila na vyjednávaní, uzatváraní, resp. na vykonávaní dohody o výhradnej distribúcii uzavretej medzi Itochu Hellas a spolocnostou Nintendo, a napokon, ze prvá uvedená spolocnost zamestnávala velký pocet miestnych zamestnancov. 55 Tieto tvrdenia sa týkajú jednak prístupu zalobkyne v priebehu správneho konania a jednak organizácie a fungovania skupiny Itochu. 56 Pokial ide po prvé o tvrdenia týkajúce sa priebehu správneho konania, musia byt vyhlásené za irelevantné. Skutocnost, hoci by bola preukázaná, ze zalobkyna v priebehu uvedeného konania nekonala ako jediná kontaktná osoba Komisie a ze opakovane spochybnovala rozhodnutie Komisie adresovat jej predmetné dokumenty, nemôze vyvrátit vyssie uvedenú domnienku. Podobne ako v prípade riesenia uvedeného v rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, sú totiz úvahy týkajúce sa prístupu zalobkyne pocas správneho konania, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 361 rozhodnutia, nadbytocné a ich úlohou je len podporit záver, ku ktorému Komisia dospela v súvislosti s pripísatelnostou protiprávneho konania spolocnosti Itochu Hellas, a teda s volbou osoby, ktorej je rozhodnutie urcené. 57 Pokial ide po druhé o tvrdenia zalozené na organizácii a fungovaní skupiny Itochu, ktorú tvorí japonská viacodvetvová obchodná spolocnost vyznacujúca sa decentralizovanou a samostatnou organizáciou cinností svojich dcérskych a poddcérskych spolocností, takisto nemôzu byt prijaté, kedze zalobkyna nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz na podporu tohto tvrdenia, okrem v tejto súvislosti irelevantnej okolnosti, ze Itochu Hellas zamestnáva velký pocet miestnych zamestnancov. 58 Okrem toho nie je mozné zohladnit skutocnost, ze zalobkyna sa nikdy nezúcastnila na vyjednávaní, uzatváraní, resp. vykonávaní dohody o distribúcii uzavretej so spolocnostou Nintendo, alebo dalej okolnost, ze Itochu Hellas vykonávala, pokial ide o výrobky Nintendo, cinnost odlisujúcu sa od hlavnej cinnosti skupiny Itochu. Na to, aby sa materskej spolocnosti pripísali akty, ktorých sa dopustila dcérska spolocnost, sa totiz vôbec nepozaduje, aby sa táto materská spolocnost priamo zúcastnovala na protiprávnom konaní, resp. aby o nom vedela. Skutocnost, ktorá Komisiu oprávnuje k urceniu rozhodnutia ukladajúceho pokuty materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je ani vztah medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, ked by dochádzalo k podnecovaniu k protiprávnemu konaniu, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na uvedenom protiprávnom konaní, ale to, ze tvorí jediný podnik v zmysle clánku 81 ES. V danom prípade zalobkyna len potvrdzuje, ze nevedela o cinnostiach Itochu Hellas a popiera, ze by ich aktívne podporovala, pricom vsak nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze nemala ziadny rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Itochu Hellas, resp. dôkaz o samostatnosti tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 59 Z toho vyplýva, ze zalobkyna dostatocným spôsobom nevyvrátila domnienku, podla ktorej skutocne mala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti Itochu Hellas. 60 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 2. O návrhu na zrusenie, resp. znízenie pokuty 61 Na podporu svojho návrhu na zrusenie, resp. znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia uvedenej v clánku 253 ES, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rozsahu, v akom bola spolocnosti Itochu z dôvodu rozdielneho zaobchádzania zo strany Komisie ulozená proporcionálne vyssia pokuta nez pokuty, ktoré boli ulozené ostatným osobám, ktorým bolo rozhodnutie urcené. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Komisia zvýsila výsku pokuty ulozenej spolocnosti Itochu na úcely toho, aby bola odstrasujúca. Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila zásadu proporcionality tým, ze zvýsila výsku pokuty ulozenej spolocnosti Itochu o 50 % z dôvodu trvania porusenia. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rozsahu, v akom Komisia bez dostatocného odôvodnenia opomenula zohladnit niektoré polahcujúce okolnosti. Piaty zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v rozsahu, v akom Komisia ulozila pokutu, ktorá presahuje 10 % obratu spolocnosti Itochu Hellas v priebehu predchádzajúceho hospodárskeho roka. Napokon svojím siestym zalobným dôvodom zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia porusila právo na obranu. 62 Pred tým, nez sa pristúpi k skúmaniu zalobných dôvodov, ktoré uvádza zalobkyna, je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení c. 366 az 464 rozhodnutia vyplýva, ze pokuty, ktoré ulozila Komisia za zistené porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP, boli ulozené na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia, ako to výslovne potvrdila, stanovila výsku pokút podla metódy uvedenej v usmerneniach. 63 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91, a tam citovanú judikatúru). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o rozdielne zaobchádzanie zo strany Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 64 Po prvé zalobkyna Komisii vytýka, ze neuviedla presné císla, na základe ktorých rozdelila podniky do troch kategórií. Komisia konkrétne neviedla sumy a príslusné podiely predajov výrobkov Nintendo v rámci EHP v roku 1997 kazdého z vyssie uvedených podnikov, okrem podielov Nintendo a John Menzies. Zalobkyna tak bola zbavená moznosti úcinne vykonávat svoje práva na obranu a overit dôvodnost rozdielneho zaobchádzania zo strany Komisie. Komisia takýmto postupom porusila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES. 65 V replike zalobkyna upresnuje, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisii prinálezí odôvodnit volbu hranicných hodnôt pre rozdielne kategórie, ktoré vytvorila. Takisto dodáva, ze oneskorené sprístupnenie trhového podielu prináleziaceho spolocnosti vo vyjadrení sa k zalobe nie je mozné zohladnit na úcely posúdenia, ci Komisia dodrzala práva spolocnosti Itochu na obranu. 66 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Niektoré císelné údaje, ktoré predlozila Komisia, totiz uvádzajú, ze trhový podiel, ktorý vlastní spolocnost Itochu Hellas, bol nizsí nez 0,5 %. Komisia tým, ze zalobkynu zaradila do tej istej kategórie ako ostatných dotknutých distribútorov, hoci ich príslusné postavenia na relevantnom trhu boli znacne rozdielne, nezohladnila osobitnú povahu dotknutých podnikov. 67 V replike zalobkyna poznamenáva, ze miera volnej úvahy, ktorú má k dispozícii Komisia na urcenie výsky pokút, nie je neobmedzená, pretoze Komisia je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady. V dôsledku toho, ak sa Komisia rozhodne pristúpit k rozdielnemu zaobchádzaniu, je povinná dodrziavat zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Okrem toho rozdielne zaobchádzanie musí prinajmensom odrázat skutocný dopad správania sa podniku na hospodársku sútaz. Zo strany Komisie bolo teda neprimerané, ze zoskupila sest spolocností do jedinej kategórie. Komisia mala zvázit stvrtú kategóriu pre najmensie podniky a pre túto kategóriu uplatnit východiskovú sumu nizsiu nez 1 milión eur. Rozdiel v relatívnej velkosti v porovnaní so spolocnostou Nintendo medzi John Menzies a najväcsím podnikom tretej kategórie bol ovela mensí nez rozdiel medzi týmto podnikom a spolocnostou Itochu Hellas. 68 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia predlozené zalobkynou. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 Podla metódy definovanej v usmerneniach vychádza Komisia pri výpocte pokút ukladaných dotknutým podnikom zo sumy urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý odsek). V tomto rámci sú porusenia roztriedené do troch kategórií, konkrétne na "mierne porusenia", pre ktoré sa predpokladá výska pokút medzi 1000 a 1 miliónom eur, "závazné porusenia", pre ktoré sa predpokladaná výska pokút pohybuje medzi 1 miliónom a 20 miliónmi eur, a "velmi závazné porusenia", za ktoré predpokladaná výska pokút presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií umoznuje rozpätie stanovených sankcií podla usmernení uplatnenie rozdielneho prístupu k podnikom podla povahy nimi spáchaných porusení (bod 1 A tretí odsek). Okrem iného je podla usmernení potrebné zobrat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu pôvodcov porusení spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit výsku pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 70 V rámci kazdej z takto definovaných kategórií porusenia by podla usmernení mohlo byt v niektorých prípadoch potrebné vázit urcené sumy, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku na hospodársku sútaz, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov, a aby sa v dôsledku toho prispôsobil východiskový bod základnej sumy osobitnej povahe kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek). 71 V tomto prípade zalobkyna nepopiera ani velmi závaznú povahu predmetného porusenia, ani posúdenia, na ktorých Komisia zalozila svoj záver o velmi závaznej povahe tohto porusenia, týkajúce sa jeho povahy, skutocného vplyvu na trh a velkosti dotknutého zemepisného trhu (odôvodnenia c. 374 az 384 rozhodnutia). Zalobkyna nespochybnuje ani samotnú zásadu rozdelenia clenov kartelu do viacerých kategórií. Komisii naproti tomu vytýka, ze jednak porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze ju zaradila do rovnakej kategórie nez ostatné väcsie podniky a jednak to, ze si v tejto súvislosti nesplnila povinnost odôvodnenia. 72 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedodrzaní zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri zaradení do kategórií, zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze ju zaradila do tej istej kategórie nez ostatných dotknutých distribútorov, hoci ich príslusné postavenia na relevantnom trhu boli znacne rozdielne, nezohladnila osobitnú povahu dotknutých podnikov. Upresnuje, ze rozdielne zaobchádzanie musí prinajmensom odrázat skutocný dopad správania sa podniku na hospodársku sútaz a ze Komisia mala zvázit stvrtú kategóriu pre najmensie podniky, medzi ktoré patrí, a pre túto kategóriu uplatnit východiskovú sumu nizsiu nez 1 milión eur. 73 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely rozdielneho zaobchádzania pri stanovení východiskových súm pokút, ktorej princíp bol okrem toho potvrdený judikatúrou Súdu prvého stupna, hoci ignoruje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie, vedie k pausalizácii východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [8]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 83, a tam citovanú judikatúru). 74 Takéto rozdelenie do kategórií musí iste respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho podla judikatúry musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia. Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Súd prvého stupna v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené, bez toho, aby svojím posúdením zrazu nahrádzal posúdenie Komisie (rozsudok Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 84 a 85). 75 V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, ze "dotknuté podniky [mohli] byt v zásade rozdelené do troch skupín v závislosti od relatívnej velkosti kazdého z nich vo vztahu k spolocnosti Nintendo..., ako distribútorovi dotknutých výrobkov (a len týchto výrobkov) v EHP, pricom k porovnaniu doslo na základe podielu kazdého z úcastníkov na celkovom objeme herných konzol a kaziet Nintendo nakúpených na úcely ich distribúcie v EHP v roku 1997, teda v poslednom roku, v ktorom doslo k poruseniu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c 386 rozhodnutia). Spolocnost Nintendo (ktorej trhový podiel sa odhaduje na [dôverné] ( [9]1 ) %) a spolocnost John Menzies (s trhovým podielom vo výske [dôverné] %) tak boli kazdá zaradené do prvej a druhej skupiny v tomto poradí. Ostatné dotknuté podniky (s trhovými podielmi od [dôverné] do [dôverné] %), medzi ktoré patrí aj spolocnost Itochu, boli zaradené do tretej skupiny. 76 Volbu Komisie zaradit do tej istej skupiny podniky, ktorých trhový podiel na distribúcii predmetných výrobkov je nizsí nez [dôverné] %, nie je mozné kvalifikovat ako svojvolnú a nepresahuje obmedzenia volnej úvahy, ktorou Komisia v danej oblasti disponuje. 77 Skutocnost, ze východiskové sumy pripadajúce na kazdú z kategórií nie sú prísne proporcionálne vo vztahu k príslusným trhovým podielom dotknutých podnikov, sa nemôze povazovat za chybnú, kedze je iba výsledkom systému rozdelenia do kategórií a pausalizovania súm, ktoré s tým súvisia. Je totiz potrebné pripomenút, ze aj ked sa v rámci stanovenia výsky pokuty v závislosti od závaznosti na niektoré podniky v dôsledku roztriedenia uplatnuje základná ciastka pokuty v totoznej výske, zatial co sú rozdielnej velkosti, je potrebné dospiet k záveru, ze rozdielne zaobchádzanie je objektívne odôvodnené prednostou, ktorú má pri urcovaní závaznosti porusenia jeho povaha pred velkostou podnikov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 411, a tam citovanú judikatúru). 78 Hoci v prejednávanej veci z relevantného hladiska existujú rozdiely medzi trhovými podielmi vlastnenými podnikmi zaradenými do tej istej skupiny, tieto rozdiely nie sú z absolútneho hladiska tak významné, aby odôvodnili to, ze zalobkyna bude zaradené do inej skupiny. Metóda prijatá Komisiou konkrétne neviedla k znacne skreslenému obrazu relevantného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [10]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 159). Relevantný trh, teda trh distribúcie výrobkov Nintendo, bol totiz v rozhodnom období ovládaný spolocnostou Nintendo a jej dcérskymi spolocnostami. Nezávislí distribútori, s výnimkou spolocnosti John Menzies, zastávali v predmetnom systéme distribúcie az relatívne skromné miesto (pozri odôvodnenia c. 388 az 390 rozhodnutia). 79 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nebola povinná dalej rozlisovat medzi dotknutými podnikmi v závislosti od ich trhových podielov v oblasti distribúcie predmetných výrobkov. Kedze prístup Komisie, ako to vyplýva z vyssie uvedených úvah, nie je ani nekoherentný ani bez objektívneho odôvodnenia, a s ohladom na skutocnost, ze prednost je potrebné priznat závaznosti porusenia, je irelevantné, ci by, ako tvrdí zalobkyna, zaradenie clenov skôr do styroch nez troch kategórií lepsie odrázalo relatívnu váhu dotknutých podnikov. 80 Okrem toho zalobkyna nemôze tvrdit, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola neproporcionálna vzhladom na obmedzený vplyv jej správania sa na trh, kedze, ako sa uvádza v bode 70 vyssie a ako vyplýva z odôvodnení c. 385 az 390 rozhodnutia, v rámci rozdielneho zaobchádzania sa prihliadlo na osobitnú váhu zalobkyne v celkovom objeme herných konzol a kaziet Nintendo nakúpených na úcely ich distribúcie v EHP v roku 1997, a v dôsledku toho na skutocné úcinky jej protiprávneho konania na hospodársku sútaz. 81 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze existencia relatívne významných rozdielov medzi trhovými podielmi podnikov patriacich do poslednej kategórie, ktorá je vlastná systému rozdelenia do kategórií a pausalizácii, ktoré so sebou prinása, je objektívne odôvodnená. Moznost Komisie pristúpit k rozdeleniu do kategórií by bola z velkej casti zbavená svojho potrebného úcinku, ak by akýkolvek rozdiel medzi trhovými podielmi, ak je významný z relevantného hladiska, hoci zodpovedá málo významnému rozdielu z hladiska percentuálnych bodov, bránil zaradeniu rôznych podnikov do tej istej kategórie. 82 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia s ohladom na rozdelenie do kategórií, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47; rozsudok Súdu prvého stupna z , Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 ŕ T-214/98, Zb. s. II-3275, body 1522 a 1523). Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu pokuty, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (pozri rozsudok Súdneho dvora z , Salzgitter/Komisia, C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75, a tam citovanú judikatúru). 83 V prejednávanej veci Komisia v rozhodnutí jasne uviedla skutocnosti zohladnené na úcely posúdenia závaznosti porusenia (pozri odôvodnenia c. 373 a nasl.) a medzi nimi prvky výpoctu týkajúce sa zaradenia do kategórií. Skutocnost, ze Komisia neuviedla samotné trhové podiely kazdého z podnikov zaradených do tretej kategórie, zalobkyni nebráni podrobným spôsobom spochybnit tento aspekt napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o zaradenie do kategórií. 84 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri zvýsení východiskovej sumy pokuty na úcely toho, aby bola odstrasujúca Tvrdenia úcastníkov konania 85 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze rozhodla, ze je potrebné vynásobit východiskovú sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, koeficientom 3, na úcely zabezpecenia jej odstrasujúceho úcinku. 86 Po prvé sa zalobkyna domnieva, ze okrem toho, ze Komisia jej ako materskej spolocnosti nemohla ulozit pokutu, a teda vychádzat z jej velkosti a jej celkových zdrojov, neexistoval ziaden dôvod na zvýsenie tejto sumy vzhladom na velmi malý obrat spolocnosti Itochu Hellas. V súlade s bodom 1 A druhým odsekom stvrtou zarázkou usmernení Komisia mala posúdit, ci velkost a celkové zdroje spolocnosti Itochu Hellas, a nie spolocnosti Itochu, odôvodnujú zvýsenie východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia. Je potrebné konstatovat jednak ze obrat spolocnosti Itochu Hellas, ako sa uvádza v oznámení o výhradách, bol relatívne znacne mensí nez obrat ostatných dotknutých podnikov a jednak ze tento obrat sa od roku 1997 výrazne znízil. Komisia mala zohladnit aj skutocnost uvedenú v odpovedi na oznámenie o výhradách, ze Itochu Hellas od roku 1997 uz nebola distribútorom Nintendo. 87 Po druhé a subsidiárne zalobkyna pre prípad, ak by Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia správne urcila rozhodnutie spolocnosti Itochu, uvádza, ze vynásobenia východiskovej sumy pokuty, ktoré bola tejto spolocnosti ulozená, koeficientom 3, je takisto v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V tejto súvislosti uvádza, ze Komisia uplatnila rovnaký násobiaci faktor na spolocnost Nintendo, aby zohladnila nielen jej velkost a jej celkové zdroje, ale aj jej úlohu výrobcu dotknutých výrobkov, a teda "prirodzeného vodcu" porusenia. Okrem toho sa Komisia rozhodla uplatnit na spolocnost John Menzies násobiaci faktor 1,25, hoci tento distribútor zohrával na rozdiel od spolocnosti Itochu Hellas pri porusení aktívnu a velmi významnú úlohu. Napokon Komisia nezohladnila decentralizovanú struktúru spolocnosti Itochu, hoci násobiaci faktor môze byt na úcely odstrasenia uplatnený len v prípade, ak sa materská spolocnost úcinne zúcastnila na porusení. Zalobkyna pripomína, ze vzhladom na jej postavenie ako viacodvetvovej spolocnosti nebola distribúcia výrobkov Nintendo nikdy súcastou jej obchodných cinností a ze sa nikdy nezúcastnila korespondencie týkajúcej sa tejto distribucnej cinnosti. Táto okolnost ju v znacnom rozsahu odlisuje od iných osôb, ktorým bolo rozhodnutie urcené. 88 Komisia navrhuje zamietnutie vsetkých výhrad, ktoré predlozila zalobkyna. Posúdenie Súdom prvého stupna 89 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze vychádza z predpokladu, podla ktorého Komisia nesprávne urcila rozhodnutie spolocnosti Itochu. Táto spolocnost okrem toho implicitne pripustila, ze preskúmanie tejto casti zalobného dôvodu, ktoré spocíva na postuláte, ze Komisia mala posúdit, ci velkost a celkové zdroje spolocnosti Itochu Hellas, a nie spolocnosti Itochu, odôvodnujú zvýsenie výsky pokuty na úcely odstrasenia, nie je nevyhnutné za predpokladu, ze Súd prvého stupna rozhodne, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodnutie urcila spolocnosti Itochu. 90 Vzhladom na to, ze zalobný dôvod uvádzaný na podporu návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia bol zamietnutý, uz nie je potrebné skúmat túto jeho cast, ktorá je irelevantná. 91 Pokial ide druhú cast druhého zalobného dôvodu, Komisii sa v podstate vytýka, ze porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty uplatnila jednak rovnaký faktor zvýsenia na Itochu a Nintendo, hoci ich príslusné úlohy vo vztahu k údajnému poruseniu boli znacne rozdielne, a jednak podstatne nizsí faktor na John Menzies, hoci táto spolocnost zohrávala vo vztahu k uvedenému poruseniu aktívnu a dôlezitú úlohu. 92 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze oprávnenie Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje podla judikatúry jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie obsahuje úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Jungbunzlauer/Komisia, [11]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 297). 93 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni výsky pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté, aj ked ich nezákonnost bola ustanovená od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze, z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 108, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 298). Kedze sa ciel, ktorým je odstrasenie, vztahuje na správanie sa podnikov v rámci Spolocenstva, resp. EHP, odstrasujúci faktor sa hodnotí tak, ze sa zohladnuje niekolko prvkov, a nielen osobitná situácia dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 23; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 300). 94 Zalobkyna sa preto nemôze opierat o existujúce rozdiely v príslusných úlohách dotknutých podnikov vo vztahu k poruseniu na to, aby spochybnila spravodlivý a proporcionálny charakter zvýsenia výsky pokút, ku ktorému doslo v snahe o odstrasujúci úcinok. 95 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z rozhodnutia nijako nevyplýva, ze by Komisia na úcely urcenia odstrasujúceho faktora pokút výslovne odkázala na úlohu, ktorú skutocne zastával kazdý z úcastníkov porusenia. 96 V prejednávanej veci Komisia povazovala za potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty ulozenej niektorým podnikom, a síce spolocnostiam Nintendo, John Menzies a Itochu, aby zohladnila velkost a celkové zdroje týchto podnikov. Východiskové sumy pokút ulozených spolocnostiam Nintendo a Itochu boli v dôsledku toho vynásobené koeficientom 3. Násobiaci faktor uplatnený na pokutu ulozenú spolocnosti John Menzies bol stanovený na 1,25. 97 Uplatnenie násobiaceho koeficientu 3 na východiskové sumy pokút ulozených spolocnostiam Nintendo a Itochu je odôvodnené v odôvodneniach c. 393 az 395 rozhodnutia: "v prejednávanej veci je pre spolocnosti Nintendo..., John Menzies... a Itochu..., potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty, aby sa zohladnila velkost a celkové zdroje týchto podnikov. Itochu... tvrdí, ze kedze medzicasom prestala distribuovat dotknuté výrobky, nie je dôvod zvýsit jej pokutu na úcely odstrasenia... Je vsak potrebné zabezpecit odstrasujúci úcinok, a to bez ohladu na to, ci podnik po skoncení porusenia udrziaval, resp. neudrziaval dvojstranné vztahy s ostatnými úcastníkmi porusenia. Dostatocný odstrasujúci úcinok je potrebné zabezpecit najmä v prípade spolocnosti Nintendo..., kedze okrem jej velkosti (ktorá je zretelne mensia ako velkost spolocnosti Itochu...), je potrebné zohladnit aj skutocnost, ze vyrába výrobky, ktoré boli predmetom porusenia..." [neoficiálny preklad] 98 Z týchto pasází vyplýva, ze Komisia sa odkazujúc na skutocnost, ze spolocnost Nintendo bola výrobcom výrobkov, teda na skutocnost poukazujúcu na vlastnost podniku, ktorá je nezávislá od jeho úlohy vo vztahu k predmetnému poruseniu, sústreduje na velkost podnikov, najmä na znacnú velkost spolocnosti Itochu. 99 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásady proporcionality pri zvýsení výsky pokuty z dôvodu trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 100 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze, pokial ide o Itochu Hellas, Komisia sa nemohla domnievat, ze porusenie zacalo od dátumu úcinnosti dohody o distribúcii uzavretej so spolocnostou Nintendo, to znamená od 16. decembra 1991, a ze trvalo az do dna ukoncenia tejto dohody, to znamená do . Komisia mala skôr urcit obdobie, pocas ktorého sa vykonávali údajné praktiky, na ktorých sa zúcastnovala spolocnost Itochu Hellas. 101 Podla zalobkyne Komisia zalozila tento "formálny prístup" na niektorých ustanoveniach dohody o distribúcii, v ktorej sa podla nej jednak stanovuje, ze Itochu Hellas môze predávat dotknuté výrobky len dealerom usadeným v Gréckou a schváleným spolocnostou Nintendo a jednak sa v nej obmedzujú aj súbezné vývozy vo vnútri EHP zo strany zákazníkov spolocnosti Itochu Hellas. V odpovedi na oznámenie o výhradách vsak bolo Komisii predlozených mnoho dôkazov, z ktorých vyplýva, ze tieto ustanovenia úcastníci dohody nevykonávali. Itochu Hellas v tejto súvislosti najmä uviedla, ze po prvé Nintendo nikdy neschvalovala jej dealerov a nikdy nezasahovalo do ich menovania, dalej ze Itochu Hellas neulozila najmensie obmedzenie vývozu svojim priblizne 300 klientom a/alebo dealerom, a napokon ze sama vykonávala súbezné obchodovanie, pricom sa snazila získat výrobky pochádzajúce z alternatívnych zdrojov a predávala niektoré výrobky Nintendo zákazníkom nachádzajúcim sa mimo Grécka. Zalobkyna vo svojej replike upresnuje, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách takisto uviedla, ze Komisia sa nemohla obmedzit na zohladnenie znenia dohody o distribúcii. 102 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze medzi spolocnostami Itochu Hellas a Nintendo neexistovala ziadna "dohoda" v pravom slova zmysle, ktorá by sa týkala týchto obmedzujúcich ustanovení, pretoze medzi týmito dvoma spolocnostami nedoslo k zhode vôle. Komisia mala skúmat, v ktorom okamihu Itochu Hellas vykonala alebo zamýslala vykonat obmedzujúce postupy, tak ako to urobila pre distribútora Nortec AE. V replike zalobkyna tvrdí, ze podmienky dohody o distribúcii jej nanútila spolocnost Nintendo. Správanie sa spolocnosti Nintendo teda bolo jednostranné a Komisii prinálezalo preukázat existenciu výslovného, resp. konkludentného súhlasu zo strany spolocnosti Itochu Hellas (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [12]T-41/96, Zb. s. II-3383, body 71 a 72). 103 Z bodu 1 B usmernení tiez vyplýva, ze Komisia môze zvýsit východiskovú sumu pokuty z dôvodu trvania porusenia len v rozsahu, v akom sa toto zvýsenie týka obmedzení, ktoré mali negatívny a dlhodobý dopad na spotrebitela. Preto ak v priebehu urcitého obdobia porusenie nemá negatívny dopad na spotrebitela, nie je odôvodnené nijaké zvýsenie uvedenej sumy v dôsledku jeho trvania. 104 V prejednávanej veci Komisia nebola schopná predlozit nijaký dôkaz o úcasti Itochu Hellas na "pláne", ktorý zostavila spolocnost Nintendo na úcely boja so súbezným obchodovaním, s výnimkou niektorých incidentov, ku ktorým doslo v roku 1996 a samostatného prípadu z roku 1993. Obdobie porusenia tak bolo v dôsledku toho, pokial ide o Itochu Hellas, ovela kratsie nez obdobie uvedené v rozhodnutí. 105 Po druhé a subsidiárne zalobkyna uvádza, ze Komisia mala prinajmensom a v súlade so zásadou proporcionality zohladnit pasívnu úlohu spolocnosti Itochu Hellas na údajnom porusení, resp. aj skutocnost, ze obdobie údajného porusenia trvajúce od decembra 1991 do februára 1997 zahrnalo dlhé obdobia, pocas ktorých Itochu Hellas nebola zúcastnená a zohrávala pasívnu úlohu na údajnom porusení. Zalobkyna v dôsledku toho navrhuje, ze ak sa Komisia domnieva, ze porusenie trvalo dlhsie nez rok, mala by zvýsit východiskovú sumu pokuty spolocnosti Itochu z dôvodu dlzky trvania porusenia o menej nez 10 % (napríklad o 5 %), a to vzhladom na pasívnu úlohu, ktorú zohrávala spolocnost Itochu Hellas. Tento prístup by bol v súlade s rozhodovacou praxou Komisie vo veciach s názvom "Volkswagen" a "Predizolované trubky" [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.733 -- VW) [neoficiálny preklad] ([13]Ú. v. ES L 124, s. 60), a rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.691/E-4 -- Predizolované trubky) [neoficiálny preklad] ([14]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1) v tomto poradí]. Este subsidiárnejsie Komisia mala prinajmensom uplatnit nizsie percento zvýsenia z dôvodu trvania porusenia pre roky, v priebehu ktorých boli údajné porusenia velmi ojedinelé, ci dokonca neexistovali. Takéto percento malo byt v kazdom prípade uplatnené aspon pre obdobia, pre ktoré Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o úcasti spolocnosti Itochu Hellas na údajnom porusení (to znamená pre obdobie apríl -- máj 1995 a od mája 1996 do februára 1997). Zalobkyna okrem toho poznamenáva, ze pocas posledného uvedeného obdobia zamestnanci spolocnosti Itochu Hellas zapojení do distribúcie výrobkov Nintendo opustili podnik a ze Nintendo uz mala v úmysle ukoncit dohodu so spolocnostou Itochu Hellas. 106 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna. Posúdenie Súdom prvého stupna 107 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na dve casti. V prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze potvrdila, ze sa zúcastnila na údajnom porusení od 16. decembra 1991 do , a tým, ze rozhodla o zvýsení východiskovej sumy o 50 % podla bodu 1 B prvého odseku usmernení. V druhej casti, ktorá sa uplatnuje subsidiárne, zalobkyna uvádza, ze Komisia mala uplatnit mieru zvýsenia za rok porusenia nizsiu nez 10 %, a to s ohladom na pasívnu úlohu Itochu Hellas a dlhé obdobia, pocas ktorých sa táto spolocnost nezúcastnovala na porusení. Komisia tým, ze tak neurobila, porusila zásadu proporcionality. -- O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri urcení obdobia, pocas ktorého sa zalobkyna zúcastnovala na porusení 108 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zalobkyna uplatnila zalobný dôvod týkajúci sa trvania porusenia len subsidiárne, na podporu návrhu na zrusenie, resp. znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Zo spisových podkladov zalobkyne vsak vyplýva, ze zalobkyna v podstate spochybnuje zákonnost rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ako sa uvádza v clánku 1 jeho výroku, ze k poruseniu doslo v období od 16. decembra 1991 do . Takisto je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich písomných podkladoch výslovne navrhla zrusit clánok 1 rozhodnutia. Vzhladom na vyssie uvedené je teda opodstatnené sa domnievat, ze zalobkyna smeruje nielen k zruseniu, resp. k znízeniu pokuty, ale tiez k ciastocnému zruseniu rozhodnutia a najmä clánku 1 jeho výroku v rozsahu, v akom v nom Komisia nesprávne konstatovala, ze porusenie trvalo od do (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , Groupe Danone/Komisia, [15]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 210 az 213). 109 Pokial ide o urcenie obdobie porusenia, je potrebné pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia c. 17 stanovuje, ze na úcely urcenia výsky pokuty sa okrem závaznosti porusenia zohladní aj obdobie jeho trvania. V tejto súvislosti je tiez treba pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES zakazuje dohody, ktorých cielom alebo výsledkom je obmedzenie, resp. narusenie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. Ak dohoda majúca protisútazný ciel nie je vykonávaná, je v kazdom prípade potrebné zohladnit trvanie, pocas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzavretia a dátumom jej ukoncenia (rozsudky Súdu prvého stupna CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 280, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 ŕ T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 185). 110 V prejednávanej veci je nesporné, ze spolocnost Itochu Hellas uzavrela so spolocnostou Nintendo dohodu o distribúcii smerujúcu k obmedzeniu súbezného obchodovania. Kedze bolo porusenie preukázané na základe tejto dohody, Komisia sa správne domnievala, ze obdobie porusenia zodpovedá trvaniu tejto dohody. 111 Komisia preto v odôvodnení c. 351 rozhodnutia uviedla, ze úcast spolocnosti Itochu Hellas na porusení trvala od 16. decembra 1991 (dátum podpisu dohody o distribúcii) do (dátum, ked bola dohoda o distribúcii ukoncená), teda pät rokov a dva mesiace. 112 Vzhladom na tieto okolnosti a na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze ustanovenia dohody neboli vykonávané pocas dlhých období, nie je vôbec relevantná v rámci urcenia obdobia porusenia, a to aj za predpokladu, ze by bola preukázaná. 113 Okrem toho zalobkyna nemôze v tejto súvislosti uvádzat, ze Nortec vyuzívala výhodnejsie zaobchádzanie, pretoze hoci tento podnik uzavrel dohodu o distribúcii so spolocnostou Nintendo, Komisia sa rozhodla zohladnit skutocné obdobie, pocas ktorého sa tento podnik zúcastnoval na porusení. Dohoda o distribúcii uzavretá medzi spolocnostami Nintendo a Nortec totiz na rozdiel od dohody uzavretej medzi spolocnostami Nintendo a Itochu Hellas, ktorá výslovne obmedzovala moznost súbezne vyvázat dotknuté výrobky (pozri odôvodnenie c. 264 rozhodnutia), neobsahovala ziadne ustanovenie obmedzujúce hospodársku sútaz. Komisia teda na úcely preukázania úcasti spolocnosti Nortec na predmetnom porusení nevychádzala z podmienok ziadnej dohody o distribúcii, ale zo vsetkých listov, ktoré si táto spolocnost vymenila so spolocnostou Nintendo. 114 Zalobkyna sa dalej nemôze odvolávat na skutocnost, ze podmienky dohody boli spolocnosti Itochu Hellas ulozené v rozsahu, v akom táto spolocnost nemala inú moznost, nez tieto podmienky prijat. Zalobkyna totiz nevysvetlila, v com by mala mat táto okolnost vplyv na urcenie obdobia, pocas ktorého sa zúcastnovala na porusení. Okrem toho zalobkyna mohla prípadné tlaky, ktorým bola vystavená, radsej oznámit príslusným orgánom a podat na Komisiu staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17, nez sa zúcastnovat na predmetných cinnostiach (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, KE KELIT/Komisia, T-17/99, Zb. s. II-1647, bod 50, a z , Union Pigments/Komisia, [16]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 63). 115 Okrem toho sa posúdenie prípadnej pasívnej úlohy, ktorú zohrávala spolocnost Itochu, musí vykonat v stádiu preskúmania polahcujúcich okolností. 116 Pokial ide o ostatné tvrdenia spolocnosti Itochu zalozené na údajnej neexistencii skodlivých úcinkov porusenia, tieto sa v skutocnosti týkajú preskúmania vlastnej závaznosti porusenia, a nie jeho trvania. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, bod 1 B usmernení, podla ktorého "vseobecne povedané, zvýsenie pokuty za dlhodobé porusovanie predstavuje znacné posilnenie predoslej praxe s ohladom na uvalovanie efektívnych postihov za obmedzenia, ktoré mali skodlivý dosah na spotrebitelov za dlhsie obdobie", nepodmienuje zvýsenie pokuty z dôvodu doby trvania dôkazom, ze predmetné porusenie malo negatívny a dlhodobý dopad na spotrebitelov. 117 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze prvá cast tohto zalobného dôvodu nemôze obstát. -- O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality pri stanovení miery zvýsenia za rok porusenia 118 V súlade s bodom 1 B usmernení mala Komisia moznost, pokial ide o dlhodobé porusenia (trvajúce viac nez pät rokov), zvýsit sumu urcenú podla závaznosti porusenia az o 10 % za rok porusenia. 119 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 403 rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení pocas obdobia piatich rokov a dvoch mesiacov, teda dlhodobo v zmysle usmernení, a zvýsila pokuty z dôvodu jeho dlzky trvania o 50 %. Komisia tak respektovala pravidlá, ktoré si ulozila v usmerneniach. Okrem toho toto zvýsenie o 50 % vzhladom na dlzku trvania porusenia nie je v prejednávanom prípade zjavne neprimerané. 120 Samotná skutocnost, ze Komisia si vyhradila moznost zvýsenia za rok porusenia az o 10 %, ju nijako nezaväzuje stanovit túto mieru zvýsenia v závislosti od intenzity porusenia alebo dokonca od rôznych stupnov zapojenia kazdého zo zúcastnených. 121 Pokial ide najprv o tvrdenie, podla ktorého Komisia mala uplatnit nizsiu mieru zvýsenia vzhladom na to, ze zalobkyna zohrávala pasívnu úlohu na porusení, resp. aspon vzhladom na to, ze správanie, ktoré sa jej vytýka, bolo sporadické ci dokonca ojedinelé, toto tvrdenie nemôze obstát. Je totiz treba pripomenút, ze podla metódy uvedenej v usmerneniach sa hodnotenie závaznosti úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusení, najmä vzhladom na ich aktivitu alebo pasivitu, vykonáva v stádiu zohladnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností v súlade s bodmi 2 a 3 usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [17]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 265). 122 V prejednávanej veci Komisia presne a v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach skúmala v stádiu skúmania polahcujúcich okolností, ci zalobkyna zohrávala pasívnu úlohu. 123 Pokial ide dalej o tvrdenie, podla ktorého vzhladom na to, ze porusenie, ktoré sa vytýka zalobkyni, malo velmi premenlivú intenzitu, mala Komisia uplatnit nizsiu mieru zvýsenia prinajmensom na cast daného obdobia, stací pripomenút, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, a rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 278). 124 Pokial ide dalej o odkaz zalobkyne na rozhodnutia Komisie prijaté vo veciach Volkswagen a Predizolované trubky, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 125 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze zalobný dôvod smerujúci k zvýseniu výsky pokuty z dôvodu dlzky trvania je potrebné zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality z dôvodu nezohladnenia niektorých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 126 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze bez zodpovedajúceho zdôvodnenia neznízila výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu pasívnej úlohy spolocnosti Itochu Hellas na údajnom porusení, porusila clánok 253 ES. Okrem toho Komisia tým, ze túto polahcujúcu okolnost uplatnila vo vztahu k spolocnosti Concentra, nie vsak vo vztahu k spolocnosti Itochu, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 127 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze v prípade, ze sa rozhodne, ze jej bolo rozhodnutie urcené správne, je potrebné zohladnit jej výlucne pasívnu úlohu na spornom porusení. Zalobkyna dalej pripomína, ze spolocnost Itochu Hellas vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze v spise Komisie sa nachádzajú len velmi obmedzené dôkazy týkajúce sa jej úcasti na údajnom porusení. V tejto súvislosti bola spolocnost Itochu Hellas, ako malý distribútor výrobkov Nintendo v rámci EHP, menej významným cinitelom v celkovom mechanizme, ktorý zostavila spolocnost Nintendo na úcely boja proti súbezným dovozom. 128 Okrem toho bola úloha, ktorú zohrávala spolocnost Itochu Hellas, podla zalobkyne prinajmensom rovnako pasívna nez úloha, ktorú zohrávala spolocnost Concentra. Komisia pritom znízila základnú výsku pokuty spolocnosti Concentra o 50 % z dôvodu tejto pasivity (odôvodnenia c. 212, 213 a 421 rozhodnutia). Podla zalobkyne sa Itochu Hellas obmedzovala na informovanie spolocnosti Nintendo o existencii súbezného obchodovania, rovnako ako to robila spolocnost Concentra. Jedinou odlisnou skutocnostou, ktorú uvádza Komisia, je to, ze spolocnost Itochu Hellas informovala spolocnost Nintendo "vo viere, ze NOE vyriesi tento problém". Takýto "prístup", ktorý Komisia identifikovala, nie je mozné povazovat za dôkaz toho, ze Itochu Hellas zohrávala na porusení aktívnu úlohu. 129 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze dohoda o distribúcii, ktorú uzavreli spolocnosti Itochu Hellas a Nintendo, bola standartnou dohodou a ze Itochu Hellas nemala ziadnu volnost pri vyjednávaní jej podmienok. Vzhladom na to sa musí situácia nezávislých distribútorov spolocnosti Nintendo, najmä situácia spolocnosti Itochu Hellas, ktorá nemala inú moznost nez s uvedenou dohodou súhlasit, odlisovat od situácie koncesionárov vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Súdneho dvora z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia (32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435). Zalobkyna upresnuje, ze vzhladom na postavenie spolocnosti Nintendo v Grécku a riziko strát, ktorému mohla byt vystavená, nemala spolocnost Itochu Hellas inú moznost nez akceptovat podmienky dohody o distribúcii. Cinnosti spolocnosti Nintendo tak predstavovali velkú cast cinností spolocnosti Itochu Hellas v rokoch 1991 az 1996 a ich strata v roku 1997 sa spolocnosti Itochu Hellas vázne dotkla. Ked spolocnost Nintendo v rokoch 1998 -- 1999 ukoncila dohodu, obrat spolocnosti Itochu Hellas poklesol na 12 alebo 13 % jej obratu v roku 1997. 130 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 253 ES tým, ze bez zodpovedajúceho odôvodnenia odmietla zohladnit skutocnost, ze Itochu Hellas nevykonávala predmetné obmedzujúce postupy. Najskôr uvádza, ze Itochu Hellas vyvázala výrobky Nintendo pochádzajúce z Grécka a ze zrealizovala urcitý pocet predajov v rámci EHP, najmä v Spanielsku. O spornom ustanovení dohody o distribúcii, podla ktorého Itochu Hellas mohla predávat len dalsím predajcom usadeným v Grécku a schváleným spolocnostou Nintendo, sa nikdy nerozhodlo, resp. toto ustanovenie sa nikdy nevykonávalo. V praxi samotná Nintendo nikdy nezasahovala do výberu alebo menovania dalsích predajcov spolocnosti Itochu Hellas, a nikdy nemala v tejto súvislosti pripomienky. Zalobkyna dalej uvádza, ze zo spisu Komisie vyplýva, ze pocas obdobia trvania údajného porusenia existoval stály a významný objem súbezných dovozov do Grécka. To potvrdzuje skutocnost, ze Itochu Hellas nebránila súbeznému obchodovaniu s výrobkami Nintendo. Napokon takisto popiera, ze by sa snazila vyuzit porusenie vo svoj prospech, co potvrdzujú straty, ktoré jej vznikli pocas predmetného obdobia. 131 Komisia spochybnuje vsetky výhrady, ktoré vzniesla zalobkyna. Posúdenie Súdom prvého stupna 132 V prejednávanej veci je potrebné preskúmat, ci Komisia správne a bez toho, aby bola porusená povinnost odôvodnenia, odmietla po prvé uznat, ze zalobkyna zohrávala pasívnu úlohu na porusení a po druhé dospiet k záveru, ze zalobkyna uvedené porusenie nevykonávala. -- O pasívnej povahe úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna na porusení 133 Na úvod je potrebné domnievat sa, ze tvrdenia zalobkyne musia byt po skoncení preskúmania zalobného dôvodu vzneseného na podporu návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia zamietnuté v rozsahu, v akom smerujú k spochybneniu osobnej úcasti spolocnosti Itochu v spornom karteli. 134 Dalej, ako vyplýva z judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, je potrebné preskúmat závaznost úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a z , Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150) na úcely zistenia, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 135 Najmä "výlucne pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela" pri realizácii porusenia predstavuje, ak sa preukáze, polahcujúcu okolnost v súlade s bodom 3 prvou zarázkou usmernení vzhladom na to, ze táto pasívna úloha znamená, ze predmetný podnik zaujal "rezervovaný postoj", teda chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútazných dohôd (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia (T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167). 136 V prejednávanej veci zalobkyna v podstate uvádza, ze Itochu Hellas bola len menej významným cinitelom v celkovom mechanizme obmedzenia súbezných dovozov, ktorý zostavila spolocnost Nintendo a ze jej úloha bola prinajmensom rovnako pasívna nez úloha spolocnosti Concentra. Okrem toho tvrdí, ze vzhladom na svoju hospodársku situáciu nemohla spolocnost Itochu Hellas zamietnut podmienky dohody o distribúcii, ktoré jej nanútila spolocnost Nintendo. 137 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konstatovat, ze kedze spolocnost Itochu Hellas skutocne uzavrela spornú dohodu o distribúcii, a teda formálne dala svoj súhlas so zásadou obmedzenia súbezného obchodovania, zalobkyna nemôze uplatnovat, ze spolocnost Itochu Hellas zohrávala na porusení len pasívnu úlohu. 138 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie, podla ktorého bola len menej významným cinitelom v rámci mechanizmu obmedzenia súbezných dovozov, je potrebné uviest, ako to zdôraznila Komisia v odôvodneniach c. 206 a 429 rozhodnutia, ze Itochu Hellas opakovane spontánne oznámila spolocnosti Nintendo informácie o súbezných dovozoch na jej území. Tým sa zúcastnila na mechanizme zavedenom spolocnostou Nintendo a jej správanie vykazuje prinajmensom priaznivý a aktívny prístup vo vztahu ku kontrole kartelu. Skutocnost, ze Itochu Hellas nebránila, resp. sa nesnazila bránit súbezným dovozom predmetných výrobkov, nepredstavuje v ziadnom prípade dôkaz o jej "výlucne" pasívnej úcasti na predmetnom porusení. Takéto správanie totiz, hoci by sa preukázalo, svedcí len o mensej snazivosti vo vykonávaní kartelu, pricom vsak nespochybnuje plnú úcast zalobkyne na nom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [18]T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 80). Nestací teda, aby dotknutý podnik pocas niektorých období alebo vo vztahu k urcitým ustanoveniam dohody zaujal "rezervovaný postoj". 139 Zalobkyna nemôze na úcely odvolávania sa na polahcujúce okolnosti uplatnit ani skutocnost, ze Itochu Hellas bola nútená uzavriet dohodu o distribúcii. Hoci sa preukáze, ze Nintendo vnútila podmienky dohody o distribúcii, co vsak zdaleka preukázané nie je, nic to nemení na tom, ze tým, ze oznámila informácie o súbeznom obchodovaní, konala v súlade s uvedenou dohodou bez toho, aby zaujala výlucne pasívnu, resp. nasledovnícku úlohu na uskutocnovaní porusenia. 140 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze zalobkyna bola nútená uzavriet spornú dohodu o distribúcii vzhladom na vztahy hospodárskej závislosti, ktorými sa vyznacovali vztahy so spolocnostou Nintendo, nemôze sa odvolávat na túto okolnost, pretoze namiesto toho, aby sa na predmetných cinnostiach zúcastnila, mohla uvedené tlaky oznámit príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17 (pozri judikatúru uz citovanú v bode 114 vyssie). 141 Dalej, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze polahcujúcu okolnost vychádzajúcu z výlucne pasívnej úlohy priznala spolocnosti Concentra, nie vsak zalobkyni, ani táto výhrada nemôze byt prijatá. Zo skutkových zistení Komisie, ktoré zalobkyna nespochybnila, totiz vyplýva, ze úlohy, ktoré tieto dva podniky zohrávali na porusení, neboli porovnatelné. Hoci obidva podniky spontánne oznámili spolocnosti Nintendo informácie o súbeznom obchodovaní s výrobkami Nintendo a pozadovali v tejto súvislosti jej pomoc, je potrebné konstatovat, ze korespondencia medzi Nintendo a Concentra, ktorú si vymenili pri styroch prílezitostiach od januára 1996 do novembra 1997, bola ojedinelejsia nez korespondencia medzi Nintendo a Itochu (pozri odôvodnenia c. 206, 212 a 213 rozhodnutia). Okrem toho zo skutocností, ktoré uvádza Komisia, vyplýva, ze Itochu poskytla spolocnosti Nintendo presné informácie o vplyve a pôvode súbezného obchodovania a ze korespondencia Itochu prinajmensom pri jednej prílezitosti umoznila ukoncit súbezné vývozy zo Spojeného královstva (pozri odôvodnenia c. 206 a 429 rozhodnutia). Komisia teda mohla odlísit úlohu, ktorú zohrávala zalobkyna na porusení, od úlohy, ktorú zohrávala spolocnost Concentra, a v dôsledku toho priznat znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcej okolnosti vychádzajúcej z pasívnej úlohy na porusení len poslednej uvedenej spolocnosti. 142 Pokial ide napokon o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, predovsetkým treba poukázat na judikatúru citovanú v bode 82 vyssie, a následne urcit, ze Komisia pri odmietnutí uznania polahcujúcej okolnosti, na ktorú sa zalobkyna odvolávala, uviedla v rozhodnutí (pozri odôvodnenia 427 az 429) posudzované skutocnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze voci zalobkyni nepouzila polahcujúcu okolnost spocívajúcu vo výlucne pasívnej, resp. nasledovníckej úlohe. V tejto súvislosti sa preto nedopustila ziadneho porusenia povinnosti odôvodnenia, ktorá jej prinálezí. 143 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze Komisia zamietla uplatnovanú polahcujúcu okolnost správne a dostatocne odôvodnene. Prvá cast tohto zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. -- O skutocnom vykonávaní porusenia zo strany zalobkyne 144 Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení môze byt "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík" takisto polahcujúcou okolnostou. 145 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná uznat, ze neuplatnenie dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz zakladá existenciu polahcujúcej okolnosti len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnost, môze preukázat, ze sa jasne a jednoznacne postavil proti uskutocneniu dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz narusením jej samotného fungovania a ze nevyvolával dojem dodrziavania dohody, a tým nepodnecoval iné podniky na uplatnenie predmetnej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyzit dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky k este skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [19]T-44/00, Zb. s. II-2223, body 277 a 278). 146 Pritom okolnosti, na ktoré poukazuje zalobkyna v rámci tejto casti zalobného dôvodu, neumoznujú dospiet k záveru, ze sa od dohody uzavretej so spolocnostou Nintendo odchýlila tak jednoznacne a v takom rozsahu, ze tým bolo narusené jej fungovanie. 147 Itochu sa takisto nemôze platne odvolávat na skutocnost, ze sa nesnazila vyuzit porusenie vo svoj prospech, pretoze pocas obdobie porusenia jej vznikli straty a zaznamenala urcité hospodárske tazkosti. Okrem toho, ze Komisia nie je povinná zohladnit takéto skutocnosti v rámci posúdenia existencie polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle vo veci kartelov rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 345), nie je preukázané, ze tieto údajné tazkosti súviseli so skutocným nevykonávaním sporných opatrení. Najmä je potrebné poznamenat, ze zalobkyna sama vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách pripustila, ze, slabé výsledky, ktoré spolocnost Itochu Hellas zaznamenala pocas obdobia porusenia, sa vysvetlujú mnohými faktormi, ktoré sú nezávislé od vykonávania dohody, ktorú uzavrela so spolocnostou Nintendo. 148 Pokial ide okrem toho o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, predovsetkým treba poukázat na judikatúru citovanú v bode 82 vyssie, a následne urcit, ze Komisia pri odmietnutí uznania polahcujúcej okolnosti, na ktorú sa zalobkyna odvolávala, uviedla v rozhodnutí (pozri odôvodnenia 434 az 437) posudzované skutocnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze v prospech zalobkyni nepouzila polahcujúcu okolnost spocívajúcu v nevykonávaní spornej dohody. V tejto súvislosti sa preto nedopustila ziadneho porusenia povinnosti odôvodnenia, ktorá jej prinálezí. 149 Vzhladom na tieto skutocnosti nemôze mat spolocnost Itochu prospech ani zo znízenia výsky pokuty z dôvodu tejto polahcujúcej okolnosti. 150 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je tento zalobný dôvod potrebné zamietnut ako nedôvodný. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 z dôvodu stanovenia pokuty, ktorá presahuje 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho úctovného roka Tvrdenia úcastníkov konania 151 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v rozsahu, v akom sa rozhodnutím ukladá pokuta presahujúca 10 % obratu spolocnosti Itochu Hellas pocas roka predchádzajúceho rok prijatia rozhodnutia. Potvrdzuje, ze rozhodnutie malo byt urcené Itochu Hellas a ze akákolvek prípadná pokuta mala byt ulozená tejto spolocnosti. Hranicná hodnota 10 % teda mala byt hodnotená vzhladom na obrat spolocnosti Itochu Hellas v roku 2001, ktorý predstavoval 423475 eur. Komisia tým, ze ulozila pokutu vo výske 4,5 milióna eur, co predstavuje viac nez 50 % rocných obratov spolocnosti Itochu Hellas od roku 1991, s výnimkou roku 1994, túto hranicnú hodnotu nedodrzala. Zalobkyna preto Súdu prvého stupna navrhuje, aby znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 3 rozhodnutia, na sumu, ktorá nepresiahne 42348 eur, teda na sumu rovnajúcu sa 10 % obratu spolocnosti Itochu Hellas pocas roka 2001. 152 V replike zalobkyna vyvracia tvrdenie Komisie, podla ktorého je tento zalobný dôvod v rozpore so zalobným dôvodom zalozeným na nesprávnej pripísatelnosti porusenia zalobkyni v rozsahu, v akom ide o pozadované opatrenia. Domnieva sa, ze Súd prvého stupna môze rozhodnút o nezrusení rozhodnutia, ale opätovne zhodnotit výsku pokuty tak, ze zohladní postavenie, ktoré mala Itochu Hellas na trhu. Tento zalobný dôvod sa teda takisto uplatnuje subsidiárne pre prípad, ze Súd prvého stupna nezrusí rozhodnutie, ako zalobkyna navrhuje vo svojich hlavných zalobných návrhoch. 153 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 154 V clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa stanovuje, ze pokuty ukladané Komisiou podnikom, ktoré porusili clánok 81 ES alebo clánok 82 ES, nepresahujú "10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia". 155 V prejednávanej veci Itochu tvrdí, ze Komisia mala stanovit výsku pokuty vzhladom na obrat spolocnosti Itochu Hellas, ktorá je ako jediná zodpovedná za porusenia. 156 Ako vsak vyplýva z preskúmania zalobného dôvodu, ktorý predlozila Itochu na podporu svojho návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia, Komisia správne urcila rozhodnutie spolocnosti Itochu v rozsahu, v akom musí byt táto spolocnost povazovaná za zodpovednú za porusenie. 157 Tento zalobný dôvod teda nemôze byt prijatý v rozsahu, v akom Komisia musí na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % zohladnit obrat dotknutého podniku, a síce podniku, ktorému sa pripísalo porusovanie, ktorý bol na základe toho vyhlásený za zodpovedný a ktorému bolo oznámené rozhodnutie o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [20]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 116; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z , Tokai Carbon a i./Komisia,T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 158 Z týchto úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobkyna tvrdí, ze Itochu Hellas a Itochu zo znenia oznámenia o výhradách vyvodili, ze Komisia údajne identifikovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ktoré má tak vertikálnu ako aj horizontálnu povahu. Pri preskúmaní horizontálneho aspektu údajného porusenia bola odpoved na oznámenie o výhradách, ktorú poskytli Itochu Hellas a Itochu, vyhotovená s ohladom na mozné uplatnenie oznámenia o spolupráci, ktoré sa obmedzuje na spoluprácu podnikov zapojených do tajného horizontálneho kartelu s Komisiou. 160 Preto sa Itochu Hellas a Itochu vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách rozhodli vo viacerých bodoch nespochybnit výklad skutocností, ktorý podáva Komisia. Kedze tak urobili, neboli schopné vykonat svoje práva na obranu v plnom moznom rozsahu, resp. prinajmensom prijali stratégiu obrany, ktorú by mozno neprijali, ak by neboli zo strany Komisie uvedené do omylu. Kedze Itochu Hellas nemala k dispozícii nijaký dokument týkajúci sa distribúcie výrobkov Nintendo, jediným spôsobom spolupráce s Komisiou bolo pre nu nespochybnit vecnú správnost skutkových zistení. 161 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia tým, ze v rozhodnutí obmedzila právne posúdenie porusenia na vertikálnu dohodu, zbavila dotknuté podniky moznosti vyuzit znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci. Takáto nelojálna metóda je v rozpore s právom na obranu dotknutých podnikov, pretoze tieto mohli rozvinút inú stratégiu obrany nez je stratégia spocívajúca len v nespochybnení skutocností. 162 Podla zalobkyne má táto zmena prístupu za následok to, ze Itochu nemôze vyuzit 10 % znízenie svojej pokuty ulozenej z dôvodu správania sa spolocnosti Itochu Hellas v rámci vertikálneho porusenia, zatial co by je takéto znízenie mohlo byt priznané, ak by bola zapojená do horizontálneho kartelu. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze v prípade, ze by mal Súd prvého stupna dospiet k záveru, ze Komisia neporusila práva na obranu, spolocnosti Itochu by malo byt aj tak priznané znízenie pokuty o aspon 10 %, pretoze táto spolocnost nespochybnila vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách Komisie. 163 Zalobkyna vo svojej replike uvádza, ze ak, ako to tvrdí Komisia, môze byt vsetka úcinná spolupráca zohladnená ako polahcujúca okolnost mimo rámca oznámenia o spolupráci, znízenie výsky pokuty, ktoré z toho vyplýva, nepodlieha rovnakým podmienkam. Konkrétne toto oznámenie nevyzaduje, aby na úcely získania znízenia výsky pokuty z dôvodu nespochybnenia predmetných skutkových zistení takáto spolupráca existovala v situácii, ked je oznámenie o výhradách zalozené na komplexnom rade navzájom spojených skutocností. 164 Komisia namieta, ze tvrdenia zalobkyne sú nesprávne tak zo skutkového ako aj z právneho hladiska. Znízenie výsky pokuty, ktoré pozaduje zalobkyna z dôvodu jej údajnej spolupráce, v kazdom prípade nemôze byt prijaté. Posúdenie Súdom prvého stupna 165 Najskôr je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co ako sa zdá navrhuje zalobkyna, z oznámenia o výhradách vôbec nevyplýva, ze by sa Komisia v stádiu správneho konania snazila obmedzit svoje právne posúdenie na horizontálny aspekt údajného porusenia. 166 V tejto súvislosti skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách odkázala na terminológiu a judikatúru vztahujúce sa na horizontálne karteli, nemôze ako taká viest k omylu. 167 Dalej odpoved, ktorú poskytla zalobkyna na oznámenie o výhradách, jasne preukazuje, ze aj podla jej názoru sa údajné porusenie týkalo vztahu vertikálnej povahy. 168 Okrem toho skutocnost, ze Komisia sa rozhodla neuplatnit námietky týkajúce sa prípadných horizontálnych aspektov porusenia, nemohla byt v ziadnom prípade v neprospech zalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze poziadavka, podla ktorej musí oznámenie o výhradách musí obsahovat dostatocne jasné zhrnutie výhrad, hoci aj strucné, aby sa dotknuté osoby mohli skutocne oboznámit s konaním, ktoré im vytýka Komisia, je dodrzaná vtedy, ked rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost sa vyjadrit. 169 Ak oznámenie o výhradách obsahuje jasnú informáciu o povahe porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré je vytýkané predmetnému podniku, a s tým spojené podstatné skutocnosti, je tento podnik spôsobilý odpovedat na toto obvinenie a bránit svoje práva. Neskorsie uvedenie výhrad v rozhodnutí Komisie, ktoré hospodársku dohodu posudzuje ako "vertikálnu" alebo "horizontálnu", nepredstavuje podstatnú zmenu výhrad oproti tomu, ako boli uvedené v oznámení o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, body 188, 189 a 192). 170 V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí obmedzila popis predmetného porusenia na jeho vertikálne aspekty bez toho, aby porusila práva zalobkyne na obranu. 171 V kazdom prípade zmena formulácie prijatá Komisiou nijako nezbavila zalobkynu zohladnenia jej spolupráce v rozsahu, v akom nikdy nepoziadala o uplatnenie oznámenia o spolupráci vo vztahu k nej, v súlade s jeho bodom E, a v rozsahu, v akom bola úcinná spolupráca dotknutých podnikov zohladnená mimo pôsobnost tohto oznámenia (pozri odôvodnenia c. 454 az 464 rozhodnutia). 172 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut aj posledný zalobný dôvod zalobkyne. 173 Z toho vyplýva, ze zalobu je potrebné zamietnut ako celok. O trovách 174 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Itochu Corp. je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 3. Sporné rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O návrhu na zrusenie, resp. znízenie pokuty O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o rozdielne zaobchádzanie zo strany Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri zvýsení východiskovej sumy pokuty na úcely toho, aby bola odstrasujúca Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásady proporcionality pri zvýsení výsky pokuty z dôvodu trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri urcení obdobia, pocas ktorého sa zalobkyna zúcastnovala na porusení -- O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality pri stanovení miery zvýsenia za rok porusenia O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality z dôvodu nezohladnenia niektorých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O pasívnej povahe úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna na porusení -- O skutocnom vykonávaní porusenia zo strany zalobkyne O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 z dôvodu stanovenia pokuty, ktorá presahuje 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho úctovného roka Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [22]1 ) Dôverné údaje sú zakryté. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZIys2p/L96525-8078TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300089001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0354&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 9. file:///tmp/lynxXXXXZIys2p/L96525-8078TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300089001-E0002 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:124:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 21. file:///tmp/lynxXXXXZIys2p/L96525-8078TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300089001-E0001 22. file:///tmp/lynxXXXXZIys2p/L96525-8078TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300089001-E0002