Vec T-2/03 Verein für Konsumenteninformation proti Komisii Európskych spolocenstiev "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Ziadost o prístup k velkému mnozstvu dokumentov - Úplné odmietnutie prístupu - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie - Výnimky" Rozsudok Súdu prvého stupna (prvá rozsírená komora) z 13. apríla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrh, ktorý podporuje návrhy niektorého z úcastníkov konania - Návrh obsahujúci doplnujúce tvrdenia meniace predmet sporu - Neprípustnost týchto tvrdení (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 116 ods. 3) 2. Európske spolocenstvá - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov - Rozsah - Vylúcenie povinnosti - Podmienky (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4) 3. Európske spolocenstvá - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov - Nevykonanie povinnosti - Porusenie zásady proporcionality - Preskúmanie vedúce k osobitne neprimeranému zatazeniu - Výnimka z povinnosti preskúmania - Dôkazné bremeno zatazujúce institúciu - Povinnost institúcie poradit sa so ziadatelom (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4) 1. Aj ked clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora uplatnitelný na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto Statútu a clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze smerujú stále k podpore návrhov tohto úcastníka konania. Táto podmienka nie je splnená, ak by doplnujúce tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania za predpokladu, ze sú dôvodné, viedli k urceniu nezákonnosti napadnutého aktu, zatial co návrhy úcastníka konania, ktorého má vedlajsí úcastník konania podporovat, smerujú k zamietnutiu zaloby o neplatnost. Kedze by to malo za následok zmenu predmetu sporu, ako bol urcený zalobou a vyjadrením k nej, tieto doplnujúce tvrdenia sa musia odmietnut ako neprípustné. (pozri body 52, 53, 55) 2. Spracovanie ziadosti o prístup k dokumentom podanej na základe nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie musí mat konkrétnu povahu. V skutocnosti, na jednej strane samotná okolnost, ze sa dokument týka záujmu chráneného výnimkou, neodôvodnuje jej uplatnenie. Takéto uplatnenie môze v zásade byt odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi, po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne ohrozí chránený záujem, a po druhé, v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia, ci existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu. Na strane druhej, nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu musí byt primerane pravdepodobné a nie cisto hypotetické. Dotknutá institúcia teda musí vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu kazdého z dokumentov uvedených v ziadosti a uviest, prinajmensom pre kategórie dokumentov, dôvody, preco usudzuje, ze dokumenty uvedené v ziadosti, ktorá jej bola adresovaná, súvisia s kategóriou informácií chránených výnimkou. Toto preskúmanie vsak nemusí byt nevyhnutné, ak vzhladom na osobitné okolnosti veci je zjavné, ze prístup sa má odmietnut alebo naopak povolit. Mohlo by to platit najmä, ak urcité dokumenty sú najprv bud zjavne ako celok chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak sú zjavne ako celok prístupné, alebo ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené institúciou. (pozri body 69, 72, 73, 75) 3. Odmietnutie institúciou konkrétne a individuálne preskúmat dokumenty, ktoré sú predmetom ziadosti o prístup, v zásade predstavuje zjavné porusenie zásady proporcionality, ktorá vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cielov. Dotknutá institúcia teda musí mat moznost v osobitných prípadoch, ked by jej konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov spôsobilo neprimerané administratívne zatazenie, zvázit na jednej strane záujem verejnosti spocívajúci v prístupe k dokumentom a na druhej strane pracovné zatazenie, ktoré by z neho vyplývalo tak, aby v týchto osobitných prípadoch bol chránený záujem spocívajúci v riadnom výkone správy. Túto výnimku z povinnosti preskúmania mozno prijat iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované. Institúcia, ktorá sa dovoláva tejto výnimky, musí predlozit dôkaz o rozsahu tohto administratívneho zatazenia. V prípade potreby sa musí pokúsit dohodnút so ziadatelom s cielom na jednej strane zistit alebo spresnit jeho záujem na obdrzaní dotknutých dokumentov a na druhej strane konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia ako konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov a uprednostnit moznost, ktorá, aj ked pre nu predstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované, je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela. (pozri body 99, 100, 102, 112 - 114) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) z 13. apríla 2005 ([1]*) "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Ziadost o prístup k velkému mnozstvu dokumentov - Úplné odmietnutie prístupu - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie - Výnimky" Vo veci T-2/03, Verein für Konsumenteninformation, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: A. Klauser, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: S. Rating a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Bank für Arbeit und Wirtschaft AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: H.-J. Niemeyer, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, a ÖsterreichischeVolksbanken AG, so sídlom vo Viedni, a Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG, so sídlom v Sankt Pöltene (Rakúsko), obaja v zastúpení: R. Roniger, A. Ablasser a W. Hemetsberger, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je ziadost o zrusenie rozhodnutia Komisie z 18. decembra 2002, D (2002) 330472, týkajúceho sa ziadosti o prístup k správnemu spisu vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "Klub Lombard", SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda B. Vesterdorf, sudcovia M. Jaeger, P. Mengozzi, M. E. Martins Ribeiro a I. Labucka, tajomník: H. Jung, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. septembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) stanovuje zásady, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto institúcií upraveného v clánku 255 ES. Nariadenie je úcinné od 3. decembra 2001. 2 Rozhodnutím Komisie 2001/937/ES, ESUO, Euratom z 5. decembra 2001, ktorým sa mení jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 345, s. 94; Mim. vyd. 01/003, s. 408), sa zrusilo rozhodnutie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 46, s. 58), ktorým Komisia vykonala kódex správania týkajúci sa prístupu verejnosti k dokumentom Rady a Komisie (Ú. v. ES L 340, 1993, s. 41, dalej len "kódex správania"). 3 Clánok 2 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení. ... 3. Toto nariadenie sa vztahuje na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v drzbe. ..." 4 Clánok 3 nariadenia c. 1049/2001 vymedzuje niektoré pojmy takto: "Na úcely tohto nariadenia: a) 'dokumentom` sa rozumie akýkolvek obsah bez ohladu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo ulozený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkolvek veci vztahujúcej sa na politiku, cinnost a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslusného orgánu; b) 'tretou osobou` sa rozumie akákolvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkolvek subjekt mimo príslusného orgánu, vrátane clenských státov, iných orgánov alebo institúcií patriacich do spolocenstva alebo mimo neho a tretie krajiny." 5 Podla clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, ktorý definuje výnimky zo spomínaného práva na prístup k dokumentom: "1. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porusila ochrana: ... b) súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovsetkým v súlade s právnymi predpismi spolocenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. 2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: - obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva, - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal, vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 4. Pokial ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, orgány sa poradia s tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka z odseku 1 alebo 2. ... 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie..." Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Verein für Konsumenteninformation (dalej len "VKI" alebo "zalobca") je zdruzením spotrebitelov podla rakúskeho práva. V záujme ulahcenia jeho poslania chránit záujmy spotrebitelov priznáva rakúske právo VKI spôsobilost podávat zaloby na rakúske obcianske súdne orgány týkajúce sa práv spotrebitelov penaznej povahy, ktoré títo postúpili VKI. 7 Komisia usúdila v rozhodnutí 2004/138/ES z 11. júna 2002 vydaného v konaní podla clánku 81 ES (vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "Klub Lombard") (Ú. v. ES L 56, 2004, s. 1), ze osem rakúskych bánk sa zúcastnovalo v priebehu niekolkých rokov na dohode obmedzujúcej hospodársku sútaz nazývanej "Klub Lombard", ktorá sa uplatnovala takmer na celom rakúskom území (dalej len "rozhodnutie Klub Lombard"). Podla Komisie si predmetné banky v rámci tejto dohody stanovili najmä spolocnú úrokovú sadzbu pre urcité vklady a úvery. Komisia teda ulozila týmto bankám, ku ktorým patria aj Bank für Arbeit und Wirtschaft AG (dalej len "BAWAG"), Österreichische Volksbanken AG (dalej len "ÖVAG"), Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG (dalej len "NÖ-Hypobank"), pokuty v úhrnnej výske 124,26 miliónov eur. 8 VKI podal na rakúske súdne orgány niekolko návrhov na zacatie konania proti BAWAG. V rámci týchto konaní VKI uvádza, ze z dôvodu nesprávneho výpoctu úrokových sadzieb uplatnitelných na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou poskytovaných BAWAG, táto banka niekolko rokov úctovala svojim klientom prílis vysoké úroky. 9 Zalobca listom zo 14. júna 2002 poziadal Komisiu o prístup k správnemu spisu k rozhodnutiu Klub Lombard (dalej len "spis Klub Lombard"). Na podporu svojej ziadosti VKI najmä tvrdí, ze pre potreby úspesného vymáhania náhrady skody pre spotrebitelov v mene, ktorých koná, by mal mat moznost uviest konkrétne tvrdenia o nezákonnom konaní BAWAG z pohladu práva hospodárskej sútaze, ako aj o dôsledkoch takéhoto konania. Prezretie spisu Klub Lombard by v tejto súvislosti predstavovalo pren znacnú, resp. nevyhnutnú pomoc. 10 Komisia listom z 3. júla 2002 poziadala VKI o spresnenie jeho ziadosti a najmä jej právneho základu. V odpovedi na tento list VKI spresnil listom z 8. júla 2002, ze jeho ziadost sa zakladá predovsetkým na clánku 255 ods. 1 a 2 ES, nariadení c. 1049/2001, predpisoch vykonávajúcich toto nariadenie a na clánku 42 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1, dalej len "Charta základných práv"), ako aj na clánkoch 5 ES a 10 ES. 11 Pocas stretnutia so sluzbami Komisie 24. júla 2002 zástupcovia VKI spomenuli moznost, ze sa zalobca písomne zaviaze, ze pouzije poskytnuté informácie iba s jediným cielom, a to na domáhanie sa práva vo vnútrostátnych konaniach proti BAWAG. 12 VKI listom z 12. augusta 2002 doplnil svoju ziadost tak, ze potvrdil, ze je pripravený zaviazat sa spôsobom spomenutým v priebehu stretnutia z 24. júla 2002. 13 Komisia listom z 12. septembra 2002 na základe nariadenia c. 1049/2001 úplne zamietla ziadost VKI. 14 VKI podal 26. septembra 2002 opakovanú ziadost podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, v ktorej okrem toho, ze trval na svojej ziadosti, spresnil, ze jeho záujem sa nesústreduje v prvom rade na interné dokumenty Komisie. 15 Komisia 14. októbra 2002 potvrdila prevzatie tejto opakovanej ziadosti a informovala zalobcu, ze z dôvodu poctu pozadovaných dokumentov sa lehota na odpoved na jeho ziadost predlzuje o pätnást pracovných dní. 16 Komisia 18. decembra 2002 prijala rozhodnutie D (2002) 330472 týkajúce sa ziadosti o prístup k správnemu spisu vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "Klub Lombard" (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené zamietnutie z 12. septembra 2002. 17 V napadnutom rozhodnutí Komisia, po prvé, rozdelila dokumenty spisu Klub Lombard s výnimkou interných dokumentov na jedenást odlisných kategórií. Okrem interných dokumentov obsahuje tento spis viac ako 47 000 listov. 18 Po druhé, Komisia podrobne opísala dôvody, preco podla nej kazdá z takto urcených kategórií splna jednu alebo viacero výnimiek upravených nariadením c. 1049/2001. 19 Po tretie, Komisia usúdila, ze za predpokladu, ze uplatnenie niektorých výnimiek by si vyzadovalo zvázenie zúcastnených záujmov, VKI nepreukázal existenciu vyssieho verejného záujmu, aby odôvodnil pozadovaný prístup. 20 Po stvrté, Komisia vypocítala dôvody, preco ciastocný prístup v prejednávanej veci nie je mozný. Podla Komisie by dôkladné preskúmanie kazdého dokumentu, nevyhnutné v záujme prípadného ciastocného sprístupnenia, predstavovalo nadmerné a neprimerané pracovné zatazenie. 21 Po piate, Komisia usúdila, ze porada s tretími osobami v súvislosti s ciastocným sprístupnením dokumentov, ktorých sú pôvodcami, v prejednávanej veci nebola potrebná, kedze v súlade s clánkom 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001 je jasné, ze uvedené dokumenty sa nemajú zverejnit. 22 Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze prístup zalobcu k dokumentom sa má úplne odmietnut. Konanie pred Súdom prvého stupna 23 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. januára 2003 VKI podal zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia. Samostatným podaním z toho istého dna poziadal, aby sa o zalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 24 Samostatným podaním z 8. januára 2003 poziadal VKI o pomoc súvisiacu s trovami konania. 25 Komisia podala 20. januára 2003 svoje pripomienky k ziadosti o skrátené súdne konanie. 26 Prvá komora Súdu prvého stupna, ktorej bola vec pridelená rozhodnutím z 20. januára 2003, zamietla ziadost o skrátené súdne konanie rozhodnutím z 28. januára 2003 doruceným nasledujúci den zalobcovi. 27 Komisia 18. februára 2003 podala svoje pripomienky k ziadosti o poskytnutie pomoci súvisiacej s trovami konania. 28 Komisia 10. marca 2003 podala svoje vyjadrenie k zalobe. 29 Ziadost o poskytnutie pomoci súvisiacej s trovami konania bola zamietnutá uznesením predsedu Súdu prvého stupna zo 14. marca 2003. 30 Zalobca sa listom z 1. apríla 2003 vzdal moznosti podat repliku. 31 BAWAG podal 15. apríla 2003 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Svédske královstvo a Fínska republika podali postupne 16. a 25. apríla 2003 návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov VKI. Na záver ÖVAG a NÖ-Hypobank 29. apríla 2003 spolocne podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 32 Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupna z 1. augusta 2003 sa vyhovelo návrhu Fínskej republiky a Svédskeho královstva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu. To isté uznesenie povolilo, aby na jednej strane BAWAG a na strane druhej ÖVAG a NÖ-Hypobank vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie. 33 Kedze tieto návrhy boli podané v lehote upravenej v clánku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, vedlajsí úcastníci konania obdrzali podla clánku 116 ods. 2 kópie vsetkých procesných písomností, ktoré boli dorucené úcastníkom konania. 34 Fínska republika podala 10. septembra 2003 a Svédske královstvo 12. septembra 2003 návrhy na spätvzatie svojich návrhov na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 35 Dna 26. septembra 2003 podali na jednej strane BAWAG a na strane druhej ÖVAG a NÖ-Hypobank svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania. 36 Kedze VKI a Komisia nepredlozili pripomienky k ziadostiam o spätvzatie podaných Fínskou republikou a Svédskym královstvom, predseda prvej komory uznesením zo 6. novembra 2003 nariadil výmaz z tejto veci návrhov týchto vedlajsích úcastníkov konania a rozhodol, ze VKI a Komisia znásajú vlastné trovy súvisiace s týmito návrhmi. 37 Zalobca podal 14. novembra 2003 svoje písomné pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, zatial co Komisia predlozila svoje pripomienky 11. novembra 2003. 38 Podla clánku 14 rokovacieho poriadku a na návrh prvej komory, Súd prvého stupna rozhodol po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 spomínaného poriadku, ze vec bude postúpená sirsiemu rozhodovaciemu zlozeniu. 39 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku písomne polozil niektoré otázky Komisii a vedlajsím úcastníkom konania. 40 Komisia a vedlajsí úcastníci konania 6. júla 2004 písomne odpovedali na otázky Súdu prvého stupna. 41 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 28. septembra 2004. Návrhy úcastníkov konania 42 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - nariadil predlozenie a vykonal preskúmanie sporného spisu, aby bola preukázaná oprávnenost návrhov VKI, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 43 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 44 BAWAG, ktorý v konaní podporuje Komisiu, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania, vrátane trov vedlajsieho úcastníka konania. 45 Na záver, ÖVAG a NÖ-Hypobank, ktorí v konaní podporujú Komisiu, navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav O predmete sporu a o prípustnosti niektorých tvrdení vedlajsích úcastníkov konania 46 Je nepochybné, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie na základe nariadenia c. 1049/2001. 47 Okrem toho, zaloba VKI je v zásade zalozená na siestich dôvodoch. V prvom dôvode VKI tvrdí, ze je nezlucitelné s právom na prístup k dokumentom a najmä s nariadením c. 1049/2001 úplné odmietnutie prístupu k správnemu spisu bez toho, aby bol predtým konkrétne preskúmaný kazdý dokument obsiahnutý v tomto spise. V druhom dôvode VKI tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila alebo interpretovala viacero výnimiek upravených v clánku 4 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1049/2001. V tretom dôvode VKI uvádza, ze Komisia nezákonne usúdila, ze zvázenie jednotlivých záujmov nebolo naklonené k zverejneniu administratívneho spisu uvedeného v jeho ziadosti. V stvrtom dôvode VKI tvrdí, ze Komisia mu mala aspon ciastocne povolit prístup k spisu. V piatom dôvode VKI uvádza, ze skutocnost, ze sa Komisia neporadila s bankami, ktoré boli pôvodcami niektorých dokumentov, predstavuje porusenie clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001. Na záver, v siestom dôvode tvrdí, ze Komisia porusila clánok 255 ES, clánok 42 Charty základných práv a clánky 5 ES a 10 ES. 48 Na strane jednej BAWAG a na strane druhej ÖVAG a NÖ-Hypobank vo svojich jednotlivých vyjadreniach vedlajsích úcastníkov konania vsak uviedli niekolko tvrdení (dalej len "doplnujúce tvrdenia"), ktoré smerovali k preukázaniu po prvé, ze nariadenie c. 1049/2001 sa uplatnuje výlucne na dokumenty vytvorené v rámci legislatívneho postupu Spolocenstva, po druhé, ze právo na prístup k dokumentom týkajúcich sa konaní o hospodárskej sútazi bolo v case skutkových okolností sporu upravené výlucne nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), po tretie, ze verejnoprávne zdruzenie nemôze mat právo na prístup upravený nariadením c. 1049/2001, po stvrté, ze ziadost o prístup podaná VKI nesplnala nálezitosti podla nariadenia c. 1049/2001, po piate, ze nariadenie c. 1049/2001 je v rozpore s clánkom 255 ES v casti, v ktorej povoluje prístup k dokumentom tretích osôb, a po sieste, ze uvedené nariadenie sa môze uplatnit iba na dokumenty, ktorých drzitelmi sa stali institúcie po nadobudnutí úcinnosti nariadenia, to znamená od 3. decembra 2001. 49 Doplnujúce tvrdenia teda smerujú k preukázaniu, ze bud po prvé, nariadenie c. 1049/2001 nebolo uplatnitelné na prejednávanú vec, alebo po druhé, ze bolo Komisiou nesprávne uplatnené, alebo po tretie, ze predstavuje pre napadnuté rozhodnutie nezákonný právny základ. 50 Z uvedeného vyplýva, ze za predpokladu, ze by Súd prvého stupna prijal jedno alebo viacero z doplnujúcich tvrdení, tieto by viedli k urceniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Je vsak potrebné pripomenút, ze vedlajsím úcastníkom konania sa povolil vstup do konania na podporu návrhov Komisie a ze táto navrhuje, aby sa zaloba zamietla. 51 V odpovedi na písomné otázky a otázky polozené pocas pojednávania týkajúce sa zlucitelnosti doplnujúcich tvrdení s návrhmi, ktoré v konaní podporujú, vedlajsí úcastníci konania v podstate uviedli, ze podla judikatúry má vedlajsí úcastník konania právo uvádzat odlisné a dokonca aj opacné tvrdenia, ako úcastník, ktorého v konaní podporuje (rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1961, De gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 37, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 145). 52 Napriek tomu, podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto Statútu návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho, podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Aj ked tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze smerujú stále k podpore návrhov tohto úcastníka konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 32; z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 56, a rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T-119/02, Zb. s. II-1433, body 203 a 212). 53 V prejednávanej veci, kedze na jednej strane, za predpokladu, ze sú dôvodné, doplnujúce tvrdenia by viedli k urceniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a na strane druhej návrhy Komisie smerujú k zamietnutiu zaloby o neplatnost a nie sú podporené dôvodmi, ktorých cielom je zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, javí sa, ze preskúmanie doplnujúcich tvrdení by malo za následok zmenu predmetu sporu, ako bol urcený zalobou a vyjadrením k nej (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 122, a z 24. októbra 1997, British Steel/Komisia, T-243/94, Zb. s. II-1887, body 72 a 73). 54 Navyse sa musí odmietnut argumentácia vedlajsích úcastníkov konania, ktorou chcú preukázat, ze doplnujúce tvrdenia v podstate podporujú návrhy Komisie spocívajúce v odmietnutí pozadovaného prístupu k dokumentom. V skutocnosti na jednej strane Komisia v prejednávanej veci vôbec nenavrhla, aby sa pozadovaný prístup k sporným dokumentom odmietol nezávisle od dôvodov napadnutého rozhodnutia, ale iba aby sa zamietla zaloba o neplatnost. Na druhej strane, neprinálezí Súdu prvého stupna v rámci súdnej kontroly zákonnosti, aby namiesto Komisie urcil, ci sa mal prístup k sporným dokumentom odmietnut z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. 55 Doplnujúce tvrdenia sa teda musia odmietnut ako neprípustné. O prvom dôvode zalozenom na absencii konkrétneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti a o stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na ciastocný prístup 56 Najprv je potrebné spolocne preskúmat prvý a stvrtý dôvod uvádzaný zalobcom. Tvrdenia úcastníkov konania - O prvom dôvode zalozenom na absencii konkrétneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti 57 V prvom dôvode VKI tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vylúcila v rozpore s nariadením c. 1049/2001 prístup ku spisu Klub Lombard ako celku bez toho, aby konkrétne preskúmala kazdý z dokumentov obsiahnutých v tomto spise. Iba konkrétne okolnosti týkajúce sa urcitých dokumentov vsak môzu odôvodnit výnimku z práva na prístup k dokumentom. 58 Ako odpoved na prvý dôvod, Komisia uvádza, ze v prejednávanej veci nie je podstatné urcit, ci odmietla prístup ku vsetkým pozadovaným dokumentom, ale ci správne odôvodnila toto odmietnutie pre vsetky tieto dokumenty. Podla Komisie v prejednávanej veci vôbec nevylúcila spis Klub Lombard ako celok z práva na prístup, ale naopak vysvetlila, preco dôvody vypocítané v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 bránia zverejneniu dokumentov patriacich do tohto spisu. 59 Komisia dodáva, ze nie je v rozpore s právom Spolocenstva, ak sa odmietne prístup k niekolkým kategóriám dokumentov, bez toho, aby sa kazdý z týchto dokumentov preskúmal, ak tak, ako v prejednávanej veci, Komisia uviedla dôvody odmietnutia pre kazdú kategóriu dokumentov. Súd prvého stupna výslovne rozhodol, ze Komisia má právo rozdelit spis na kategórie, ku ktorým ako celku môze odmietnut prístup pod podmienkou, ze uvedie dôvody svojho odmietnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. marca 1997, WWF UK/Komisia, T-105/95, Zb. s. II-313, bod 64). 60 Komisia na záver spresnuje, ze preskúmanie rozlicných dokumentov a castí dokumentov v rámci týchto kategórií sa neuskutocnilo, kedze úsilie nevyhnutné na uskutocnenie tohto preskúmania by bolo neprimerané. - O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na ciastocný prístup 61 VKI tvrdí, ze úplne odmietnutie prístupu ku spisu je odôvodnené iba, ak sa na vsetky dokumenty patriace do spisu vztahuje jedna alebo viacero výnimiek uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. Kedze táto podmienka v prejednávanej veci nebola preukázaná, zalobca mal mat aspon ciastocný prístup. "Pochopitelná" snaha Komisie obmedzit svoje pracovné zatazenie nemôze mat za následok znemoznenie moznosti náhrady ujmy spôsobenej spotrebitelom prostredníctvom dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. 62 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Pripústa, ze judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna uznáva existenciu práva na ciastocný prístup k dokumentom. Komisia vsak podciarkuje, ze takýto prístup mozno odmietnut, ak predpokladá neprimerané úsilie dotknutej institúcie. 63 Úsilie nevyhnutné na spis, ktorý má viac ako 47 000 strán, je v kazdom prípade neprimerané. Najmä v prípade, ak na jednej strane pocet dokumentov, ktoré by sa mohli zverejnit v kazdej relevantnej kategórii, by bol velmi nízky, a na strane druhej tieto dokumenty by boli zjavne neuzitocné. Kedze spis je zoradený chronologicky, z ciastocného prístupu by vyplývalo, ze by sa musel preverit celý spis. Okrem toho, úsilie spojené s vytvorením obsahu pre celý spis so zretelom na uplatnenie výnimiek podla clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 by bolo rovnako neprimerané ako v prípade ciastocného prístupu. Komisia uznáva, ze neprimeranost pozadovanej snahy nepredstavuje samostatný dôvod odmietnutia. Ak vsak z analýzy presne urcených kategórií dokumentov vyplýva, ze prístup sa má odmietnut, doplnujúce preskúmanie kazdého dokumentu v rámci kazdej z kategórií nie je odôvodnené. 64 BAWAG, ako aj ÖVAG a NÖ-Hypobank podporujú v podstate tvrdenia Komisie. Spresnujú, ze ak ziadatel výslovne uviedol v ziadosti o prístup svoj záujem, bolo by neprimerané pozadovat od institúcie, ktorej bola ziadost adresovaná, aby povolila ciastocný prístup k dokumentom netýkajúcich sa ciela ziadosti. Posúdenie Súdom prvého stupna 65 Je preukázané, ze Komisia konkrétne a individuálne nepreskúmala dokumenty patriace do spisu Klub Lombard. Pocas pojednávania Komisia potvrdila, ze v odpovedi na opakovanú ziadost zalobcu rozdelila spis Klub Lombard okrem interných dokumentov na jedenást odlisných kategórií, bez toho, aby preskúmala kazdý z nich. Okrem toho, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze potom, ako urcila tieto kategórie, Komisia usúdila, ze "kazdá z týchto kategórií splna jednu alebo viacero výnimiek upravených nariadením c. 1049/2001 bez toho, aby prevázil verejný záujem na ich zverejnení". Komisia dalej spresnila, ze "z dôvodu proporcionality sa nejav[ilo] ani nevyhnutné ani uzitocné preskúmat dokumenty nad rámec vyssie uvedených kategórií". Komisia tiez "subsidiárne" uviedla, ze uverejnenie rozhodnutia Klub Lombard postacuje na "ochranu" záujmov zalobcu. 66 Vzhladom na tieto okolnosti je teda potrebné urcit, ci bola Komisia v zásade povinná vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v spomínanej ziadosti, a potom v prípade kladnej odpovede preskúmat, do akej miery bola táto povinnost preskúmania zmiernená niektorými výnimkami spojenými najmä s pracovným zatazením, ktoré by z takéhoto preskúmania vyplynulo. - O povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie 67 Clánok 2 nariadenia c. 1049/2001 definuje zásadu prístupu k dokumentom institúcií. Clánok 4 nariadenia c. 1049/2001 vymenováva niekolko výnimiek z práva na prístup. Na záver clánky 6 az 8 nariadenia c. 1049/2001 stanovujú niektoré pravidlá spracovávania ziadosti o prístup. 68 Z uvedených ustanovení vyplýva, ze institúcia, ktorej bola adresovaná ziadost o prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001, má povinnost preskúmat a odpovedat na túto ziadost a najmä urcit, ci niektorá z výnimiek uvedených v clánku 4 spomínaného nariadenia sa uplatní na predmetné dokumenty. 69 Podla ustálenej judikatúry vsak spracovanie ziadosti o prístup k dokumentom musí mat konkrétnu povahu. V skutocnosti, na jednej strane samotná okolnost, ze sa dokument týka záujmu chráneného výnimkou, neodôvodnuje jej uplatnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2000, Denkavit Nederland/Komisia, T-20/99, Zb. s. II-3011, bod 45). Takéto uplatnenie môze v zásade byt odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi, po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne ohrozí chránený záujem, a po druhé, v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001, ci existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu. Na strane druhej, nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu musí byt primerane pravdepodobné a nie cisto hypotetické (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, T-211/00, Zb. s. II-485, bod 56, dalej len "rozsudok Kuijer II"). Takze preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt konkrétne a musí byt uvedené v dôvodoch rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 2000, Kuijer/Rada, T-188/98, Zb. s. II-1959, bod 38, dalej len "rozsudok Kuijer I", a z 19. júla 1999, Hautala/Rada, T-14/98, Zb. s. II-2489, bod 67). 70 Okrem toho, toto konkrétne preskúmanie sa má vykonat vo vztahu ku kazdému dokumentu uvedenému v ziadosti. Z nariadenia c. 1049/2001 totiz vyplýva, ze vsetky výnimky uvedené v clánku 4 sa majú uplatnit na "dokument". 71 Potrebu konkrétneho a individuálneho preskúmania na rozdiel od abstraktného a vseobecného preskúmania okrem iného potvrdzuje judikatúra týkajúca sa uplatnenia kódexu správania. 72 Na jednej strane totiz kódex správania, ktorého zásady boli ciastocne prebrané do clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, obsahoval prvú kategóriu výnimiek, z ktorých institúcii vyplýva povinnost odmietnut prístup k dokumentu, ak by jeho zverejnenie "mohlo ohrozit" záujmy chránené týmito výnimkami. Súd prvého stupna vsak vzdy rozhodol rovnako, ze z pouzitia slovesa môct v podmienovacom spôsobe vyplýva, ze Komisia má povinnost predtým, ako rozhodne o ziadosti o prístup k dokumentom, preskúmat "vo vztahu k pozadovanému dokumentu", ci so zretelom na informácie, ktoré má k dispozícii, jeho zverejnenie je skutocne spôsobilé ohrozit niektorý zo záujmov chránených úpravou o výnimkách (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. februára 1998, Interporc/Komisia, T-124/96, Zb. s. II-231, bod 52, a z 12. októbra 2000, JT's Corporation/Komisia, T-123/99, Zb. s. II-3269, bod 64). Vzhladom na pouzitie podmienovacieho spôsobu v odsekoch 1 az 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 judikatúra vypracovaná v rámci kódexu správania je uplatnitelná na nariadenie c. 1049/2001. Je teda potrebné konstatovat, ze institúcia je povinná konkrétne a individuálne posúdit uplatnenie výnimiek z práva na prístup vo vztahu ku kazdému dokumentu uvedenému v ziadosti. 73 Na strane druhej, ako to správne podciarkuje Komisia, Súd prvého stupna v zásade skutocne rozhodol vo svojom rozsudku WWF UK/Komisia (uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 64), ze institúcia je povinná uviest, prinajmensom pre kategórie dokumentov, dôvody, preco usudzuje, ze dokumenty uvedené v ziadosti, ktorá jej bola adresovaná, súvisia s kategóriou informácií chránených výnimkou. Napriek tomu, nezávisle od odpovede na otázku, ci bod, o ktorý sa opiera Komisia, predstavuje iba pravidlo odôvodnenia, konkrétne a individuálne preskúmanie je v kazdom prípade nevyhnutné, kedze aj za predpokladu, ze je jasné, ze ziadost o prístup sa týka dokumentov chránených výnimkou, jedine preskúmanie môze umoznit institúcii posúdit moznost povolit ziadatelovi ciastocný prístup v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001. V rámci uplatnovania kódexu správania Súd prvého stupna uz zamietol ako nedostatocné posúdenie dokumentov vykonané podla kategórií, a nie vo vztahu ku konkrétnym informáciám obsiahnutým v týchto dokumentoch, kedze preskúmanie pozadované od institúcie by jej malo umoznit konkrétne posúdit, ci sa uvádzaná výnimka skutocne uplatní na vsetky informácie obsiahnuté v predmetných dokumentoch (rozsudok JT's Corporation/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 46). 74 Je teda potrebné z uvedeného vyvodit záver, ze institúcia, ktorá dostane ziadost na základe nariadenia c. 1049/2001, je v zásade povinná vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti. 75 Toto riesenie, ktoré sa v zásade uplatní, vsak neznamená, ze podobné preskúmanie sa vyzaduje za kazdých okolností. V skutocnosti, kedze cielom konkrétneho a individuálneho preskúmania, ktoré má institúcia v zásade vykonat ako odpoved na ziadost o prístup podanú na základe nariadenia c. 1049/2001, je umoznit dotknutej institúcii na jednej strane posúdit, do akej miery je niektorá z výnimiek z práva na prístup uplatnitelná, a na strane druhej posúdit moznost ciastocného prístupu, pricom spomínané preskúmanie môze nebyt nevyhnutné, ak vzhladom na osobitné okolnosti veci je zjavné, ze prístup sa má odmietnut alebo naopak povolit. Mohlo by to platit najmä, ak urcité dokumenty ako celok boli najprv bud zjavne chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne ako celok prístupné, alebo ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou. 76 V prejednávanej veci je preukázané, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na vseobecnom posúdení podla kategórií dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard. Je tiez nepochybné, ze Komisia nevykonala konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti o prístup preto, aby posúdila uplatnitelnost uvádzaných výnimiek alebo moznost ciastocného prístupu. 77 Treba teda posúdit, ci sa ziadost zalobcu týka dokumentov, ktoré sa vzhladom na okolnosti veci nemuseli konkrétne a individuálne preskúmat. 78 V tejto súvislosti Komisia usúdila v napadnutom rozhodnutí, ze na dokumenty uvedené v ziadosti zalobcu sa vztahujú styri odlisné výnimky z práva na prístup. 79 Prvá z výnimiek uvedených Komisiou sa týka ochrany úcelu inspekcií upravenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila uplatnenie tejto výnimky v podstate na základe dvoch skutocností. 80 Po prvé, podla Komisie proti rozhodnutiu Klub Lombard bolo podaných viacero zalôb o neplatnost, ktoré Súd prvého stupna prejednáva a o ktorých este nerozhodol. Takze prístup tretích osôb k týmto dokumentom by mohol ohrozit nové posúdenie, ktoré mozno bude musiet Komisia vykonat v prípade ich zrusenia, a mohol by viest zalobcov, aby sa vo svojich zalobách odvolávali na urcité právne dôvody. 81 Po druhé, podla Komisie velký pocet dokumentov obsiahnutých v spise bol poskytnutý spolocnostami potrestanými v rozhodnutí klub Lombard bud v súvislosti s oznámením Komisie o neulození pokút alebo znízení ich výsky vo veciach týkajúcich sa dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4), ktoré bolo uplatnitelné v case skutkových okolností veci, alebo v rámci ziadostí o informácie alebo o preverenie na základe clánkov 11 a 14 nariadenia c. 17. Takze priznat tretím osobám moznost prístupu k týmto dokumentom by odradilo spolocnosti od spolupráce s Komisiou a poskodzovalo by tak jej inspekcie a vysetrovania v budúcich veciach. 82 Súd prvého stupna napriek tomu usudzuje, ze Komisia nemôze vyvodit takto zovseobecnený záver uplatnujúci sa na celý spis Klub Lombard bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov, z ktorých pozostáva. 83 V prvom rade, z napadnutého rozhodnutia totiz nevyplýva, ze Komisia konkrétne preverila, ze kazdý dokument uvedený v ziadosti patrí do niektorej z urcených kategórií. Naopak, dôvody napadnutého rozhodnutia potvrdené Komisiou pocas pojednávania uvádzajú, ze Komisia urcila toto rozdelenie aspon scasti abstraktne. Zdá sa, ze Komisia konala viac na základe dohadov o obsahu dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard, ako na základe skutocného preskúmania. Takze rozdelenie na kategórie je priblizné tak z hladiska jeho úplnosti, ako aj z hladiska jeho presnosti. 84 Dalej, úvahy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ako aj v jej vyjadrení k zalobe, sú neurcité a vseobecné. Kedze chýba individuálne preskúmanie kazdého dokumentu, tieto úvahy neumoznujú usudzovat s dostatocnou istotou a podrobným spôsobom, ze argumentácia Komisie za predpokladu, ze je v zásade dôvodná, je uplatnitelná na vsetky dokumenty spisu Klub Lombard. Obavy vyjadrené Komisiou majú povahu jednoduchých prehlásení, a teda sú prehnane hypotetické. 85 Nic totiz nenaznacuje, ze na vsetky dokumenty uvedené v ziadosti sa jasne vztahuje uvádzaná výnimka. V bode 1 napadnutého rozhodnutia samotná Komisia poznamenáva, ze "výnimka upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke sa z velkej casti uplatní na urcité dokumenty, ba i ako celok na vsetky kategórie". 86 Je pravdou, ze v tabulke tvoriacej prílohu jej vyjadrenia k zalobe Komisia uviedla, ze podla nej sa uvádzaná výnimka uplatní na vsetky dokumenty uvedené v spise. Tak, ako to vyplýva z úvah uvedených v predchádzajúcom bode, táto tabulka je vsak v rozpore s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. 87 Na záver, z dôvodov napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade nevyplýva, ze na kazdý z dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard braný individuálne sa ako celok vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Nezdá sa totiz, ze zverejnenie kazdej informácie obsiahnutej v spise by ohrozilo úcel inspekcií a vysetrovania Komisie. 88 Chýbajúce konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti zalobcu nie je teda odôvodnené vo vztahu k dokumentom, na ktoré sa údajne vztahuje prvá výnimka uvedená Komisiou. 89 Rovnaké zistenie sa týka aj dokumentov chránených podla napadnutého rozhodnutia druhou, tretou a stvrtou výnimkou. Tieto výnimky sa týkajú ochrany obchodných záujmov (clánok 4 ods. 2 prvá zarázka nariadenia c. 1049/2001), ochrany súdneho konania (clánok 4 ods. 2 druhá zarázka) a ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca [clánok 4 ods. 1 písm. b)]. Z bodov 2, 3, 10, 12 a 13 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze podla Komisie sa tieto výnimky týkajú iba casti dokumentov uvedených v ziadosti. Predovsetkým v bode 13 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "je mozné, ze velká cast dokumentov vypracovaných dotknutými bankami alebo tretími osobami obsahuje tiez informácie, ktorých zverejnenie by mohlo ohrozit súkromie a bezúhonnost jednotlivca". 90 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze výnimky uvedené Komisiou sa nevyhnutne netýkajú celého spisu Klub Lombard a ze aj v prípade dokumentov, ktorých by sa mohli týkat, môze to platit iba pre niektoré strany týchto dokumentov. 91 Na záver sa vedlajsí úcastníci konania odvolávajú na výnimku podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. Tvrdia, ze rozhodnutie Klub Lombard je predmetom viacerých zalôb o neplatnost, a teda, ze nie je rozhodnutím "prijatým" v zmysle clánku 4 ods. 3, co podla nich odôvodnuje úplné odmietnutie prístupu. Kedze vsak táto výnimka nebola uvedená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, neprinálezí Súdu prvého stupna namiesto tejto institúcie urcit, ci je skutocne uplatnitelná na dokumenty uvedené v ziadosti. 92 Takze Komisia sa v zásade nemohla zaobíst bez konkrétneho a individuálneho preskúmania kazdého z dokumentov uvedených v ziadosti preto, aby posúdila uplatnitelnost výnimiek alebo moznost ciastocného prístupu. 93 Napriek tomu, kedze Komisia v prejednávanej veci nevykonala toto preskúmanie, je potrebné urcit, ci je institúcia oprávnená odôvodnit úplné odmietnutie prístupu z dôvodu pracovnej zátaze, ktorá by podla nej zo spomínaného preskúmania vyplývala. - O uplatnení výnimky spojenej s pracovnou zátazou nevyhnutnou na vykonanie konkrétneho a individuálneho preskúmania 94 Podla clánku 6 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 "v prípade ziadosti týkajúcej sa velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov sa môze orgán so ziadatelom neformálne poradit s cielom nájst vhodné riesenie". 95 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze zalobca a Komisia sa stretli 24. júla 2002, ale ze ani toto stretnutie a ani kontakty, ktoré nasledovali, neviedli k nájdeniu takéhoto riesenia. 96 Nariadenie c. 1049/2001 vsak neobsahuje ziadne ustanovenie, ktoré by výslovne umoznilo institúcii v prípade, ze sa nenájde vhodné riesenie so ziadatelom, aby obmedzila rozsah preskúmania, ktoré je za normálnych okolností povinná vykonat ako odpoved na ziadost o prístup. 97 V úvode napadnutého rozhodnutia Komisia vsak v podstate odôvodnila nevykonanie konkrétneho a individuálneho preskúmania predmetných dokumentov uplatnením zásady proporcionality. Komisia okrem iného uviedla, ze "z dôvodu proporcionality sa nejav[ilo] ani nevyhnutné ani uzitocné preskúmat dokumenty nad rámec [uvedených] kategórií". Komisia sa tiez odvolávala na zásadu proporcionality v bodoch 10, 13 a 24 napadnutého rozhodnutia. 98 Je teda potrebné preskúmat, ci zásada konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti zalozená na nariadení c. 1049/2001 skutocne môze byt vylúcená z dôvodu zásady proporcionality. 99 Podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cielov s tým, ze ak existuje moznost volby spomedzi viacerých primeraných opatrení, je potrebné pouzit tie, ktoré sú najmenej vynucovacie, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, National Farmers' Union a i., C-157/96, Zb. s. I-2211, bod 60, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2002, Tideland Signal/Komisia, T-211/02, Zb. s. II-3781, bod 39). Zásada proporcionality tiez vyzaduje, aby výnimky nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie hladaného ciela (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 38, a rozsudok Hautala/Rada, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 85). 100 Takze odmietnutie institúciou konkrétne a individuálne preskúmat dokumenty, ktoré sú predmetom ziadosti o prístup, v zásade predstavuje zjavné porusenie zásady proporcionality. Konkrétne a individuálne preskúmanie predmetných dokumentov totiz umoznuje institúcii dosiahnut ciel sledovaný výnimkami uvedenými v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001 a vedie okrem iného k identifikácii tých dokumentov, na ktoré sa úplne alebo ciastocne vztahujú spomínané výnimky. Predstavuje teda vo vztahu k právu ziadatela na prístup menej vynucovacie opatrenie ako úplne odmietnutie preskúmania. 101 Napriek tomu je potrebné zohladnit moznost, ze ziadatel predlozí na základe nariadenia c. 1049/2001 ziadost o prístup týkajúcu sa zjavne neprimeraného poctu dokumentov, prípadne zo zbytocných dôvodov, a teda spracovanie jeho ziadosti si vyziada pracovné zatazenie, ktoré je spôsobilé podstatne ohrozit riadne fungovanie institúcie. Je tiez potrebné poznamenat, ze za predpokladu, ze sa ziadost týka velkého poctu dokumentov, právo institúcie hladat "vhodné riesenie" so ziadatelom podla clánku 6 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 odzrkadluje moznost zohladnit, aj ked len osobitne obmedzeným spôsobom, prípadnú potrebu zosúladenia záujmov ziadatela a riadneho výkonu správy. 102 Institúcia teda musí mat moznost v osobitných prípadoch, ked by jej konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov spôsobilo neprimerané administratívne zatazenie, zvázit na jednej strane záujem verejnosti spocívajúci v prístupe k dokumentom a na druhej strane pracovné zatazenie, ktoré by z neho vyplývalo tak, aby v týchto osobitných prípadoch bol chránený záujem spocívajúci v riadnom výkone správy (pozri analogicky rozsudok Hautala/Rada, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 86). 103 Táto moznost sa vsak môze uplatnit len výnimocne. 104 Po prvé, konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti o prístup na základe nariadenia c. 1049/2001 predstavuje jednu zo základných povinností institúcie v odpovedi na túto ziadost. 105 Po druhé, prístup verejnosti k dokumentom institúcií predstavuje riesenie, ktoré sa v zásade uplatní, zatial co moznost odmietnutia je výnimkou (pozri analogicky so zásadou vyplývajúcou z uplatnenia kódexu správania rozsudok Kuijer II, bod 55). 106 Po tretie, výnimky zo zásady prístupu k dokumentom sa musia vykladat restriktívne [pozri analogicky s kódexom správania rozsudok Súdu prvého stupna z 10. októbra 2001, British American Tobacco International (Investments)/Komisia, T-111/00, Zb. s. II-2997, bod 40]. Táto judikatúra este viac zdôvodnuje, aby boli chápané skutocne restriktívne obmedzenia snahy, ktorú za normálnych okolností institúcia má vyvinút pri urcovaní, ci sa uplatní výnimka, kedze takéto obmedzenia zvysujú od prijatia ziadosti nebezpecenstvo, ze bude ohrozené právo na prístup. 107 Po stvrté, v mnohých prípadoch moznost Komisie nevykonat konkrétne a individuálne preskúmanie, aj ked je to potrebné, by bola v rozpore so zásadou riadneho výkonu správy, ktorá je súcastou záruk priznaných právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach, a ktorá je spojená s povinnostou príslusnej institúcie starostlivo a nezávisle preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T-528/93, T-542/93, T-543/93 a T-546/93, Zb. s. II-649, bod 93). 108 Po piate, zohladnenie pracovného zatazenia pozadovaného v súvislosti s výkonom práva prístupu a záujmu ziadatela v zásade nie je relevantné pri úprave rozsahu tohto práva. 109 Co sa týka záujmu ziadatela podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001, ziadatel nie je povinný uviest dôvod svojej ziadosti, a teda nemusí preukázat ziadny záujem. 110 Co sa týka pracovného zatazenia nevyhnutného na spracovanie ziadosti, nariadenie c. 1049/2001 výslovne upravilo moznost, ze ziadost o prístup sa môze týkat velmi velkého poctu dokumentov, kedze clánok 7 ods. 3 a clánok 8 ods. 2 stanovujú, ze sa lehoty na spracovanie prvej a opakovanej ziadosti môzu vo výnimocných prípadoch predlzit, napríklad, ak sa ziadost týka velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov. 111 Po sieste, pracovné zatazenie nevyhnutné na vykonanie preskúmania ziadosti závisí nielen od poctu dokumentov uvedených v ziadosti a od ich objemu, ale aj od ich povahy. Takze zo samotnej potreby vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie velkého poctu dokumentov sa v ziadnom prípade nedá vyvodit úroven pracovného zatazenia nevyhnutného na spracovanie ziadosti o prístup, kedze uvedené zatazenie závisí tiez od hlbky pozadovaného preskúmania. 112 Takze výnimku z povinnosti preskúmania mozno prijat iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (pozri analogicky rozsudok Kuijer II, bod 57). 113 Okrem toho, kedze právo na prístup k dokumentom institúcií predstavuje riesenie, ktoré sa v zásade uplatní, prinálezí institúcii, ktorá sa dovoláva výnimky spojenej s neprimeraným zatazením spôsobeným ziadostou, aby o tom predlozila dôkaz. 114 Na záver, ak institúcia predlozí dôkaz o neprimeranom administratívnom zatazení spôsobenom konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov uvedených v ziadosti, má povinnost pokúsit sa dohodnút so ziadatelom s cielom na jednej strane zistit alebo spresnit jeho záujem na obdrzaní dotknutých dokumentov a na druhej strane konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia ako konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Kedze právo na prístup k dokumentom je zásadou, institúcia je v tejto súvislosti povinná uprednostnit moznost, ktorá aj ked pre nu predstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované, je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela. 115 Z uvedeného vyplýva, ze institúcia môze nevykonat konkrétne a individuálne preskúmanie, iba ak skutocne prestudovala vsetky ostatné moznosti prichádzajúce do úvahy a podrobne vysvetlila vo svojom rozhodnutí dôvody, pre ktoré zo vsetkých týchto mozností vyplýva neprimerané pracovné zatazenie. 116 V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmat, ci Komisia bola v situácii, ked by jej konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti spôsobilo pracovné zatazenie presahujúce mieru toho, co môze byt rozumne pozadované tak, ze mohla zohladnit záujem ziadatela a konkrétne zvázit iné moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia vo vztahu k jej pracovnému zatazeniu. 117 Co sa týka najprv neprimeranej povahy konkrétneho a individuálneho preskúmania kazdého z dokumentov uvedených v ziadosti, je potrebné poznamenat, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza presný pocet dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard, ale iba pocet strán, ktoré tento spis obsahuje. Jednoduchý odkaz na pocet strán ako taký nestací na posúdenie pracovného zatazenia pozadovaného na vykonanie konkrétneho a individuálneho preskúmania. Vzhladom na jednej strane na kategórie urcené Komisiou v napadnutom rozhodnutí a na druhej strane na povahu predmetného spisu, vsak jasne zo spisu vyplýva, ze pozadovaných dokumentov je velmi vela. 118 Okrem toho, prezeranie spisu, ktorý má viac ako 47 000 strán a pozostáva z mnozstva dokumentov, akými sú dokumenty patriace do kategórií urcených Komisiou, je spôsobilé predstavovat velmi nárocnú úlohu. 119 Zdá sa totiz, po prvé, ze dokumenty patriace do spisu Klub Lombard sú zoradené chronologicky. V tejto súvislosti Komisia pocas pojednávania spresnila, ze so zretelom na dátum napadnutého rozhodnutia dokumenty uvedené v ziadosti zalobcu neboli este zaradené do registra upraveného v clánku 11 nariadenia c. 1049/2001, ktorého pokrytie sa má podla clánku 8 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 5. decembra 2001, ktorým sa mení jej rokovací poriadok, rozsirovat postupne. 120 Po druhé, so zretelom na základné kategórie urcené Komisiou a na dôvody napadnutého rozhodnutia, môze sa pripustit, ze dokumenty uvedené v ziadosti zalobcu obsahujú rozlicné informácie, ktoré sa musia konkrétne preskúmat vo vztahu k výnimkám z práva na prístup a najmä k informáciám, ktoré by mohli ohrozit obchodné záujmy bánk, ktorých cinnost bola spochybnená v spise Klub Lombard. 121 Po tretie, so zretelom na základné kategórie urcené Komisiou, mozno tiez pripustit, ze spis Klub Lombard pozostáva z velmi velkého poctu dokumentov pochádzajúcich od tretích osôb. Takze rozsah práce nevyhnutný na konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov patriacich do tohto spisu by mohol byt zvýsený z dôvodu prípadnej potreby poradit sa so spomínanými tretími osobami v súlade s clánkom 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001. 122 V prejednávanej veci teda existuje viacero znakov umoznujúcich domnievat sa, ze konkrétne a individuálne preskúmanie vsetkých dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard mohlo predstavovat velmi závazné pracovné zatazenie. Napriek tomu, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút s konecnou platnostou o tom, ci tieto znaky dostatocne právne preukazujú, ze pozadovaná práca presahovala mieru toho, co mohlo byt od Komisie rozumne pozadované, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré úplne odmieta prístup zalobcu, môze v kazdom prípade byt zákonné iba za predpokladu, ze Komisia predtým konkrétne vysvetlila dôvody, preco alternatívne moznosti vo vztahu ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu kazdého pozadovaného dokumentu tiez predstavujú neprimerané pracovné zatazenie. 123 V prejednávanej veci vsak zalobca upovedomil Komisiu 14. júna 2002, ze jeho kroky smerujú k tomu, aby mohol predlozit niektoré dôkazy v konaniach zacatých proti BAWAG pred rakúskymi súdnymi orgánmi. 124 Zdá sa tiez, ze 24. júla 2002 pocas stretnutia so sluzbami Komisie, zástupcovia VKI uviedli moznost, ze sa zalobca písomne zaviaze pouzit poskytnuté informácie iba s jediným cielom, a to domáhania sa práv spotrebitelov. 125 Okrem toho, vo svojej opakovanej ziadosti z 26. septembra 2002 zalobca uviedol, ze ho v prvom rade nezaujímajú interné dokumenty Komisie, co ju viedlo k tomu, ze tieto dokumenty vylúcila z analýzy v napadnutom rozhodnutí. 126 Napriek týmto skutocnostiam z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia konkrétne a vycerpávajúco zvázila jednotlivé moznosti, ktoré sa jej ponúkali, uskutocnit svoje poslanie tak, aby nedoslo k neprimeranému pracovnému zatazeniu a aby boli zvýsené sance zalobcu na aspon ciastocný prístup k predmetným dokumentom. 127 Komisia v napadnutom rozhodnutí "subsidiárne" uviedla, ze uverejnenie rozhodnutia Klub Lombard postacuje na "ochranu" záujmov zalobcu. 128 Okrem toho, v bode 24 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla ciastocný prístup k dokumentom patriacim do spisu Klub týmito slovami: "V prejednávanej veci sme s cielom posúdit vasu ziadost pristúpili ku kategorizácii vsetkých dokumentov patriacich do spisu, ako aj k ciastocnej podkategorizácii. Alternatívou by bolo preskúmat kazdý dokument prípadne po porade s tretou osobou. V tomto konkrétnom prípade spis obsahuje viac ako 47 000 strán okrem dokumentov vnútornej povahy. Kedze z preskúmania v rámci kategórií vyplýva, ze dokumenty patriace do spisu podliehajú, s výnimkou niekolkých uz zverejnených dokumentov, vo velkej miere výnimkám upraveným v nariadení, samostatné preskúmanie kazdého dokumentu by znamenalo pre Komisiu neadekvátne a neprimerané pracovné zatazenie. Okrem toho, dalsie casti týchto dokumentov alebo niektoré z nich, ktoré by sa prípadne mohli zverejnit, by pravdepodobne neslúzili ani záujmom VKI na preukázanie nezákonnosti správania sa dotknutých bánk v obcianskych konaniach, ani iným verejným záujmom." 129 Zdá sa teda, ze Komisia zohladnila záujem zalobcu len velmi subsidiárne preto, aby porovnala pravdepodobné úcinky dvoch cinností pozostávajúcich po prvé z individuálneho preskúmania dokumentov patriacich do spisu Klub Lombard a po druhé z preskúmania obmedzeného na kategórie týchto dokumentov stanovené podla ich povahy. 130 Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia konkrétne, presne a podrobne posúdila na jednej strane moznosti prichádzajúce do úvahy na vymedzenie jej pracovného zatazenia a na strane druhej dôvody, ktoré by jej umoznili vzdat sa akéhokolvek preskúmania, miesto toho, aby prípadne prijala opatrenie, ktoré by bolo menej restriktívne vo vztahu k právu zalobcu na prístup. Z napadnutého rozhodnutia najmä nevyplýva, ze Komisia pri identifikácii dokumentov zoradených v spise chronologicky konkrétne prestudovala moznost obrátit sa na banky, ktorých cinnost bola spochybnená v spise Klub Lombard, aby jej oznámili dátumy dokumentov nimi zaslaných Komisii, co by jej prípadne pomohlo lahko nájst niektoré z týchto dokumentov. Okrem toho, Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, ze vytvorenie obsahu pre celý spis by predstavovalo neprimeranú úlohu, stúdia tejto moznosti vsak vôbec nie je spomenutá v napadnutom rozhodnutí, a teda ju nemozno povazovat za konkrétne preskúmanú. Na záver, z napadnutého rozhodnutia tiez nevyplýva, ze Komisia posúdila pracovné zatazenie vyplývajúce z identifikácie a následného konkrétneho a individuálneho preskúmania niekolkých dokumentov, ktoré by boli okamzite spôsobilé prípadne ciastocne uspokojit záujem zalobcu. 131 Jednoduché a jasné odmietnutie prístupu zalobcu Komisiou sa vykonalo na základe nesprávneho právneho posúdenia. Prvý a stvrtý dôvod sa musia prijat. Za týchto okolností, bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k ostatným uvádzaným dôvodom, je potrebné napadnuté rozhodnutie zrusit. O ziadosti o predlozenie dokumentov 132 Prinálezí sudcovi Spolocenstva, aby rozhodol o potrebe predlozenia dokumentu podla okolností sporu v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku uplatnitelnými na dôkazné prostriedky (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11049, bod 67). 133 Prvý a stvrtý dôvod zalobcu sa musia prijat bez toho, aby bolo potrebné preskúmat predmetné dokumenty, v prejednávanej veci nie je potrebné nariadit ich pozadované predlozenie. O trovách 134 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobcu. 135 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie D (2002) 330472 týkajúce sa ziadosti o prístup k správnemu spisu vo veci COMP/36.571/D 1, Rakúske banky - "Klub Lombard" sa zrusuje. 2. Komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania. Vesterdorf Jaeger Mengozzi Martins Ribeiro Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. apríla 2005. Tajomník Predseda H. Jung B. Vesterdorf __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXw38Hrs/L98422-5732TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXw38Hrs/L98422-5732TMP.html#Footref*