Vec C-552/03 P Unilever Bestfoods (Ireland) Ltd, predtým Van den Bergh Foods Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Clánky 85 a 86 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES a 82 ES) - Zmrzlinové výrobky urcené na okamzitú spotrebu - Dodávka mraziacich pultov maloobchodným predajcom - Dolozka výhradnosti - Právo na spravodlivé súdne konanie - Dôkazné bremeno" Abstrakt uznesenia 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 (teraz clánok 81 ods. 1 ES)] 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 (teraz clánok 81 ods. 1 ES)] 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka [Zmluva ES, clánok 85 ods. 3 (teraz clánok 81 ods. 3 ES)] 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Posúdenie zlucitelnosti dolozky výhradnosti s právom Spolocenstva vykonané vnútrostátnymi súdmi 5. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem [Zmluva ES, clánok 86 (teraz clánok 82 ES)] 1. Zmluvné obmedzenia vnútené maloobchodným predajcom skupinou distribucných dohôd zahrnajúcich dolozku výhradnosti a umoznujúcich maloobchodným predajcom kedykolvek vypovedat svoje dohody s velmi krátkou výpovednou lehotou musia byt preskúmané nielen cisto formálnym spôsobom z právneho pohladu, ale treba vziat do úvahy aj specifický ekonomický kontext, v ktorom tieto distribucné dohody vznikli. Z toho vyplýva, ze pokial moznost vypovedat distribucné dohody absolútne neprekáza ich úcinnému uplatnovaniu tak dlho, ako nebola vyuzívaná, pri posudzovaní úcinkov týchto dohôd na relevantný trh je potrebné vziat do úvahy ich úcinné trvanie. (pozri body 2, 54, 55) 2. Posúdit úcinky dohody na hospodársku sútaz znamená vziat do úvahy ekonomický a právny kontext, v ktorom sa táto dohoda nachádza a v ktorom môze spolu s inými faktormi prispievat ku kumulatívnemu úcinku na chod hospodárskej sútaze. Na posúdenie, ci niektoré distribucné dohody zahrnajúce dolozku výhradnosti bránia prístupu na predmetný trh, je tak potrebné stanovit charakter a význam komplexu podobných zmlúv, ktoré spájajú s niektorými vnútrostátnymi výrobcami znacné mnozstvo predajných miest. V tomto smere dosah tejto skupiny zmlúv na prístup na trh závisí predovsetkým od mnozstva predajní takto zviazaných s výrobcami vo vztahu k tým, ktorí takto zviazaní nie sú, od dlzky trvania podpísaných záväzkov a mnozstva výrobkov, ktorých sa tieto záväzky týkajú. (pozri body 84, 85) 3. V prípade, ked sa niekto dozaduje oslobodenia na základe clánku 85 ods. 3 Zmluvy (teraz clánok 81 ods. 3 ES), prislúcha predovsetkým zainteresovaným spolocnostiam prezentovat Komisii také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, ze predmetná dohoda splna podmienky stanovené v tomto ustanovení. (pozri bod 102) 4. Súdy Spolocenstva nemôzu byt viazané posúdením zlucitelnosti dolozky výhradnosti distribucnej dohody s právom Spolocenstva vykonaným vnútrostátnym súdom. (pozri bod 128) 5. Pojem zneuzitie dominantného postavenia je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku s dominantným postavením, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe dodávok hospodárskych subjektov. V tejto súvislosti skutocnost, ze zmluvy boli uzavreté na ziadost zmluvných partnerov podniku, ktorý zaujíma dominantné postavenie, nemôze vylúcit takúto kvalifikáciu. (pozri bod 129) UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (siesta komora) z 28. septembra 2006 ([1]*) "Odvolanie - Clánky 85 a 86 Zmluvy ES (teraz clánky 81 ES a 82 ES) - Zmrzlinové výrobky urcené na okamzitú spotrebu - Dodávka mraziacich pultov maloobchodným predajcom - Dolozka výhradnosti - Právo na spravodlivé súdne konanie - Dôkazné bremeno" Vo veci C-552/03 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 24. decembra 2003, Unilever Bestfoods (Ireland) Ltd, predtým Van den Bergh Foods Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: M. Nicholson a M. Rowe, solicitors, za právnej pomoci M. Biesheuvel a M. De Grave, advocaten, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils, B. Doherty a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Masterfoods Ltd, so sídlom v Dubline, v zastúpení: P. Collins a M. Levitt, solicitors, Richmond Ice Cream Ltd, predtým Richmond Frozen Confectionery Ltd, so sídlom v Northallertone (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (siesta komora), v zlození: predseda siestej komory J. Malenovský, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca) a U. Lőhmus, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, po vypocutí generálnej advokátky, vydal toto Uznesenie 1 Spolocnost Unilever Bestfoods (Ireland) Ltd, pôvodne Van den Bergh Foods Ltd., este predtým nazvaná HB Ice Cream Ltd. (dalej len "HB") svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia (T-65/98, Zb. s. II-4653, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol jeho zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie 98/531/ES z 11. marca 1998, týkajúceho sa konania o uplatnení clánkov 85 a 86 Zmluvy (Veci c. IV/34.073, c. IV/34.395 a c. IV/35.436 - Van den Bergh Foods Limited) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 246, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). HB tiez navrhuje, aby Súdny dvor zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne, aby vrátil vec Súdu prvého stupna. Skutkové okolnosti 2 Skutkové okolnosti, ako aj sporné rozhodnutie, konanie a návrhy pred Súdom prvého stupna sú zhrnuté v bodoch 2 az 40 napadnutého rozsudku, na ktorý sa odkazuje. Podstata vyplýva z týchto bodov uvedeného rozsudku: "2 [HB], 100 %-ná dcérska spolocnost skupiny Unilever, je hlavným výrobcom potravinárskych zmrzlinových výrobkov v Írsku, a to hlavne zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu predávaných v individuálnych obaloch. Uz niekolko rokov dodáva HB maloobchodným predajcom zmrzlinových výrobkov 'zdarma` alebo za nepatrné nájomné mraziace pulty, ku ktorým si ponecháva vlastníctvo, a to s podmienkou, ze sú pouzívané výlucne na skladovanie zmrzlinových výrobkov dodaných od HB (dalej len 'dolozka výhradnosti`). Z ustanovení typovej zmluvy týkajúcej sa mraziacich pultov vyplýva, ze túto zmluvu môze kedykolvek ktorákolvek strana vypovedat s dvojmesacnou výpovednou lehotou. HB zabezpecuje na svoje náklady údrzbu svojich mraziacich pultov okrem prípadu nedbalosti zo strany maloobchodného predajcu. 3 Masterfoods Ltd. (dalej len 'Mars`), dcérska spolocnost americkej spolocnosti Mars Iin.), prenikla na írsky trh s potravinárskymi zmrzlinovými výrobkami v roku 1989. 4 Od leta 1989 mnohí maloobchodní predajcovia, ktorí disponujú mraziacimi pultmi dodanými od HB, zacali v týchto pultoch skladovat a ponúkat výrobky od spolocnosti Mars, co viedlo HB k tomu, ze ziadala dodrziavat dolozku výhradnosti." 3 Nasledoval spor medzi spolocnostami Mars a HB, ktorý bol predlozený írskym súdom a ktorý okrem iného viedol v rámci prejudiciálneho konania na návrh Supreme Court (Írsko) k rozsudku Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB (C-344/98, Zb. s. I-11369). 4 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna tiez konstatoval toto: "9 Súcasne s konaním pred írskymi súdnymi orgánmi podala spolocnost Mars 18. septembra 1991 staznost na Komisiu [Európskych spolocenstiev] podla clánku 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Táto staznost smerovala proti dodávke mraziacich pultov velkému mnozstvu maloobchodných predajcov zo strany HB, ktoré mali byt pouzité výlucne na výrobky tejto znacky. 10 Dna 22. júla 1992 podala aj spolocnost Valley Ice Cream (Ireland) Ltd. na Komisiu staznost proti HB. 11 V oznámení o výhradách z 29. júla 1993 adresovanom spolocnosti HB Komisia dospela k názoru, ze distribucný systém tejto spolocnosti bol v rozpore s clánkami 85 a 86 Zmluvy [ES, teraz clánky 81 ES a 82 ES]... 12 Po rozhovoroch s Komisiou HB síce popierala stanovisko Komisie, no navrhla zmeny týkajúce sa hlavne jej distribucného systému s cielom umoznit jej vyuzit moznost oslobodenia na základe clánku 85 ods. 3 Zmluvy. Dna 8. marca 1995 boli tieto zmeny oznámené Komisii, ktorá v tlacovom komuniké z 10. marca 1995 zaujala názor, ze na prvý pohlad by tieto zmeny mohli spolocnosti HB umoznit oslobodenie. Dna 15. augusta 1995 bolo oznámenie, urobené na základe clánku 19 ods. 3 nariadenia c. 17, uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 211, s. 4). 13 Dna 22. januára 1997 Komisia po tom, co usúdila, ze zmeny nepriniesli predpokladaný výsledok v zmysle volného prístupu k miestam predaja, adresovala spolocnosti HB nové oznámenie o výhradách... . Spolocnost HB vyjadrila svoje stanovisko k prijatým výhradám. 14 Dna 11. marca 1998 prijala Komisia sporné rozhodnutie. ... 15 V spornom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze distribucné dohody HB obsahujúce dolozky výhradnosti nie sú v zhode s clánkami 85 a 86 Zmluvy. Charakterizuje trh s relevantnými výrobkami ako trh so zmrzlinárskymi výrobkami urcenými na okamzitú spotrebu a predávanými v individuálnych obaloch a ako geografický relevantný trh oznacuje Írsko (odôvodnenia c. 138 a 140). Konstatuje, ze postavenie spolocnosti HB na relevantnom trhu je obzvlást silné, ako to predovsetkým dokazuje podiel, ktorý zaujíma na tomto trhu uz vela rokov (pozri dalej bod 21). Táto sila je tiez ilustrovaná velkostou distribúcie predmetných výrobkov HB z hladiska poctu (79 %) a hodnoty (94 %) v mesiacoch august a september 1995, ako aj vseobecnou známostou ochrannej známky a dôlezitostou a popularitou skály jej produktov. Postavenie HB na tomto trhu je okrem iného posilnené silou spolocnosti Unilever nielen na dalsích trhoch so zmrzlinovými výrobkami v Írsku (zmrzlina cez ulicu a restauracný sektor), ale aj na medzinárodných trhoch so zmrzlinovými výrobkami a na trhoch s mrazenými výrobkami a spotrebnými statkami vseobecne (odôvodnenie c. 141). 16 Komisia zdôraznuje, ze vsetky distribucné dohody HB týkajúce sa mraziacich pultov instalovaných v predajniach obmedzujú kapacitu maloobchodných predajcov, ktorí podpísali tieto dohody, skladovat a dávat do predaja vo svojich obchodoch výrobky okamzitej spotreby vyrobené konkurencnými dodávatelmi, ked jediný alebo jediné mraziace pulty urcené na skladovanie zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu boli dodané spolocnostou HB, ked je málo pravdepodobné, ze mraziaci pult alebo mraziace pulty od spolocnosti HB, ktoré uz boli umiestnené, budú nahradené mraziacim pultom alebo mraziacimi pultmi patriacimi predajcovi alebo dodanými konkurentom a ak by nebolo rentabilné vyclenit plochu na umiestnenie dodatocného mraziaceho pultu. Domnieva sa, ze toto obmedzenie bráni konkurencným dodávatelom predávat ich výrobky v týchto predajniach, co obmedzuje hospodársku sútaz medzi dodávatelmi na relevantnom trhu (odôvodnenie c. 143). ... Pri posudzovaní týchto obmedzujúcich úcinkov boli vzaté do úvahy úcinky vsetkých skupín podobných zmlúv o dodávke mraziacich pultov uzatvorených ostatnými dodávatelmi zmrzlinárskych výrobkov na relevantnom trhu, ako aj vsetky ostatné podmienky charakterizujúce tento trh (odôvodnenia c. 144 a 145). 17 Komisia dalej kvantifikovala obmedzujúce úcinky distribucných zmlúv HB s cielom dokázat ich rozsah. Zdôraznuje, pokial ide o toto, ze obmedzujúce úcinky skupín zmlúv o dodávke mraziacich pultov vyhradených výlucne pre výrobky dodávatela sú následkom priestorových obmedzení, ktorým predajne nevyhnutne celia. ... 18 Komisia tvrdí, ze len malá cast maloobchodných predajcov v Írsku, a to 17 % podla stúdie Lansdowne, vlastní mraziace pulty, ktoré nie sú podriadené podmienke výhradnosti. ... Pokial ide o dalsie predajne, a to 83 % podla stúdie Lansdowne, v ktorých dodávatelia instalovali mraziace pulty, zastáva Komisia názor, ze iní dodávatelia nemajú priamy prístup k predaju svojich výrobkov v týchto predajniach bez toho, aby najskôr museli prekonat znacné prekázky. Komisia tvrdí, ze 'takto bude kazdý výrobca, ktorý este nie je usadený v predajni, z tejto predajne vylúcený`, a ze 'hoci vylúcenie nie je úplné v zmysle, ze maloobchodnému predajcovi nie je zmluvne bránené predávat výrobky iných dodávatelov, mozno aj tak povedat, ze predajna je nedostupná v tom zmysle, ze pre konkurencných dodávatelov je velmi tazko prístupná` (odôvodnenie c. 149). 19 Komisia konstatuje, ze priblizne v 40 %-nej casti predajní v Írsku jediný alebo jediné mraziace pulty urcené na skladovanie zmrzlinových výrobkov na okamzitú spotrebu instalované v predajni boli dodané spolocnostou HB (odôvodnenie c. 156). Zdôraznuje, ze'dodávatel, ktorý chce zacat predávat zmrzlinové výrobky v predajni (cize niekto, ktorý práve prichádza do tejto predajne), ktorá je uz vybavená aspon jedným mraziacim pultom vyhradeným inému dodávatelovi, to môze urobit len s podmienkou, ze táto predajna má mraziaci pult, ktorý nie je podriadený podmienke výhradnosti..., alebo ak môze presvedcit maloobchodného predajcu, aby nahradil uz umiestnený vyhradený mraziaci pult alebo nainstaloval dodatocný mraziaci pult popri uz umiestnenom alebo umiestnených vyhradených mraziacich pultoch` (odôvodnenie c. 157). Na základe stúdie Lansdowne usudzuje (odôvodnenia c. 158 az 183), ze je málo pravdepodobné, ze maloobchodní predajcovia prijmú jedno alebo druhé z týchto opatrení, ak majú jeden alebo viac mraziacich pultov dodaných spolocnostou HB, a dospela k záveru, ze 40 % predmetných predajní je fakticky zviazaných so spolocnostou HB (odôvodnenie c. 184). Prístup k týmto predajniam je vzhladom na to uzavretý voci ostatným dodávatelom v rozpore s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. 20 V spornom rozhodnutí sa tiez konstatuje, ze dohody obsahujúce dolozku výhradnosti nemôzu byt oslobodené podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy, pokial neprispievajú k zlepseniu distribúcie výrobkov (odôvodnenia c. 222 az 238), nevyhradzujú spotrebitelom spravodlivú cast z toho plynúceho zisku (odôvodnenia c. 239 a 240), nie sú nevyhnutné na dosiahnutie uvádzaných výhod (odôvodnenie c. 241) a dávajú spolocnosti HB moznost eliminovat velkú cast konkurencie na relevantnom trhu (odôvodnenia c. 242 az 246). 21 Co sa týka aplikácie clánku 86 Zmluvy, Komisia usudzuje, ze spolocnost HB zaujíma dominantné postavenie na relevantnom trhu najmä z toho dôvodu, ze pocas dlhého obdobia mala objemovo a hodnotovo viac ako 75 %-ný podiel na tomto trhu (odôvodnenia c. 259 a 261). 22 Komisia zastáva názor, ze 'spolocnost HB zneuzíva svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu v tom zmysle, ze predajcov..., ktorí na úcely skladovania zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu nevlastnia vlastný mraziaci pult alebo nedisponujú mraziacim pultom (pultmi) pochádzajúcim od dodávatela zmrzlinových výrobkov iného ako HB, nabáda, aby súhlasili s dohodami o poskytnutí mraziacich pultov podriadených podmienke výhradnosti` a ze 'toto porusenie clánku 86 nadobúda formu ponuky dodávky mraziacich pultov maloobchodným predajcom, ako aj údrzby týchto prístrojov bez priamych nákladov pre maloobchodných predajcov` (odôvodnenie c. 263)." Napadnutý rozsudok 5 Podla bodu 41 napadnutého rozsudku HB uviedla sedem dôvodov na zrusenie sporného rozhodnutia "vychádzajúcich po prvé zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, co viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, po druhé z porusenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy, po tretie z porusenia clánku 85 ods. 3 Zmluvy, po stvrté z porusenia clánku 86 Zmluvy, po piate z porusenia vlastníckych práv pri nedodrzaní vseobecných právnych zásad a clánku 222 Zmluvy [ES, teraz clánok 295 ES], po sieste z porusenia clánku 190 Zmluvy ES (teraz clánok 253 ES) a po siedme z nedodrzania základných zásad práva Spolocenstva a z porusenia podstatných nálezitostí". 6 Súd prvého stupna spolu preskúmal prvé dva dôvody, ktoré uvádzala HB a ktorými táto spolocnost vytýka Komisii, ze sa dopustila série zjavných chýb v analýze existencie a stupna uzavretia relevantného trhu vyplývajúceho z distribucných dohôd uzavretých touto spolocnostou s maloobchodnými predajcami usadenými v Írsku (dalej len "distribucné dohody"). 7 V bode 80 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze má predovsetkým overit, ci Komisia dostatocne preukázala, ze dolozka výhradnosti skutocne pôsobila ako výhradnost kúpy vnútená urcitým predajniam, a ci správne zhodnotila stupen uzavretia relevantného trhu, ktoré z toho vyplývalo. Spresnil, ze v druhom rade je tiez potrebné prípadne overit, ci je stupen uzavretia dostatocne vysoký na porusenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Co sa tohto týka, v bode 82 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze nebolo správne obmedzovat sa na úcinky dolozky výhradnosti zvazované jednotlivo a odvolávat sa iba na zmluvné obmedzenia vnútené distribucnými dohodami. V bode 83 toho istého rozsudku rozhodol: "... je potrebné v súlade so súdnou praxou skúmat, ci vsetky podobné dohody uzavreté na relevantnom trhu a dalsie prvky ekonomického a právneho kontextu, v ktorom boli predmetné dohody uzavreté, ukazujú, ze ich kumulatívnym úcinkom je uzavretie prístupu na tento trh novým sútazitelom. Ak z tohto skúmania vyplýva, ze to tak nie je, jednotlivé dohody zakladajúce zväzok dohôd nemôzu nezasahovat do chodu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Na druhej strane ak skúmanie odhalí, ze prístup na trh je tazký, potom treba analyzovat, v akej miere sporné dohody prispievajú k vytváraniu kumulatívneho efektu; pochopitelne sú neprípustné len zmluvy, ktoré prispievajú k prípadnému uzavretiu trhu významnou mierou (pozri [rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991], Delimitis, [C-234/89, Zb. s. I-935], body 23 a 24, a [rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995,] Langnese-Iglo/Komisia, [T-7/93, Zb. s. II-1533], bod 99)." 8 Opierajúc sa o nepopreté údaje stúdií, z ktorých Komisia vychádzala, Súd prvého stupna v bode 86 napadnutého rozsudku konstatoval, ze len 17 % maloobchodných predajní zmrzlinových výrobkov na okamzitú spotrebu disponovalo mraziacimi pultmi patriacimi predajcovi, v ktorých teda mohli byt skladované zmrzlinové výrobky akejkolvek znacky. V ostatných predajniach, ktoré predstavovali 83 % ich celkového poctu, boli mraziace pulty vlastníctvom dodávatela zmrzlinových výrobkov, v ktorých mohli byt ulozené len zmrzlinové výrobky znacky dodávatela. Okrem toho podla dokumentácie, z ktorej vychádzal Súd prvého stupna, spolocnost HB drzala viac ako 60 % mraziacich pultov patriacich jednému dodávatelovi. 9 Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozsudku taktiez konstatoval, ze najväcsie predaje zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu sa uskutocnili v malých predajniach, ktoré vzhladom na ich malú rozlohu mohli len velmi tazko instalovat druhý mraziaci pult. Co sa tohto týka, Súd prvého stupna zamietol tvrdenia spolocnosti HB, ktoré mali ukázat, ze Komisia precenila nedostatok priestoru. V bodoch 89 a 90 uvedeného rozsudku potvrdil posúdenie Komisie, podla ktorého dodávka mraziacich pultov spolocnostou HB "zdarma", popularita jej výrobkov, ako aj rozsah skály výrobkov a zisk dosiahnutý ich predajom nepodnecovali maloobchodných predajcov majúcich jeden alebo viac mraziacich pultov patriacich spolocnosti HB zmenit svoju situáciu, podciarkujúc v tomto smere dominantné postavenie tejto spolocnosti na trhu. 10 Na potvrdenie toho, ze dolozka výhradnosti spôsobovala obmedzenie hospodárskej sútaze, sa Súd prvého stupna v bodoch 93 az 98 napadnutého rozsudku oprel o rôzne skutkové dôkazy, predovsetkým o skutocnost, ze spolocnosti Mars sa v roku, ked spomenutú dolozku maloobchodní predajcovia vôbec nerespektovali, podarilo dosiahnut 42 % podielu na trhu, pricom tento podiel klesol na menej ako 20 % v dôsledku nariadenia predbezného opatrenia proti spolocnosti Mars, ktoré vydal High Court (Írsko) v roku 1990 a ktoré tejto spolocnosti zakazovalo nabádat maloobchodných predajcov skladovat jej zmrzlinu v mraziacich pultoch patriacich spolocnosti HB. V spomenutom bode 98 konstatoval toto: "... Komisia právom zvázila, so zretelom na osobitné vlastnosti predmetného výrobku a na ekonomický kontext danej veci, ze skupina distribucných dohôd spolocnosti HB a dodávka mraziacich pultov 'zdarma` podriadené podmienke výhradnosti znacným spôsobom odrádzajú maloobchodných predajcov od instalácie ich vlastného mraziaceho pultu alebo mraziaceho pultu iného výrobcu a de facto pôsobia ako puto, pokial ide o predajne, ktoré disponujú iba mraziacimi pultmi spolocnosti HB, teda 40 % relevantných predajní. Napriek skutocnosti, ze maloobchodní predajcovia disponujúci iba mraziacimi pultmi spolocnosti HB, majú teoreticky moznost predávat zmrzlinu ostatných výrobcov, je totiz úcinkom dolozky výhradnosti obmedzenie obchodnej slobody maloobchodných predajcov vybrat si výrobky na predaj v ich predajniach." 11 Súd prvého stupna okrem toho v bodoch 99 az 104 napadnutého rozsudku zamietol viaceré tvrdenia spolocnosti HB, ktoré mali preukázat, ze cast predajní uzavretých konkurencii so zmrzlinou inou ako od HB nebola 40%-ná, ako to tvrdí Komisia v spornom rozhodnutí, ale iba 6 %-ná, a nezaprícinila citelné obmedzenie fungovania hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. 12 V bode 105 toho istého rozsudku Súd prvého stupna dodal: "Pokial ide o tvrdenie spolocnosti HB vychádzajúce z toho, ze výhradnost mraziaceho pultu vnútená dolozkou výhradnosti by nemala byt povazovaná za výhradnost vnútenú predajniam, lebo predajcovia majú moznost kedykolvek odstúpit od distribucnej dohody s HB, Súd prvého stupna zastáva názor, ze táto moznost nie je ziadnou prekázkou úcinného uplatnovania predmetných dohôd tak dlho, ako sa nevyuzila. Preto musí Súd prvého stupna pri posudzovaní úcinkov distribucných dohôd na relevantný trh brat do úvahy ich úcinné trvanie (pozri analogicky rozsudok Langnese-Iglo/Komisia, uz citovaný, bod 111). ... Ako Komisia preukázala,... distribucné dohody spolocnosti HB sú vypovedané v priemere kazdých osem rokov. Z toho plynie, ze argument vychádzajúci z moznosti vypovedat distribucné dohody spolocnosti HB nie je presvedcivý, kedze táto moznost v skutocnosti nehrala ziadnu úlohu pri znízení stupna uzavretia relevantného trhu." 13 Súd prvého stupna takisto zamietol tvrdenie spolocnosti HB, podla ktorého porusenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy mozno konstatovat az po overení, ze podla "pravidla rozumu" prípadné obmedzenie slobody správania sa maloobchodných predajcov skutocne zakladá obmedzenie hospodárskej sútaze. 14 Okrem toho v bodoch 108 az 111 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze nad urcenú cast skupiny distribucných dohôd týkajúcu sa priblizne 40 % vsetkých predajní na trhu takisto uzatvárajú tento trh skupiny dohôd uplatnených na relevantnom trhu dodávatelmi zmrzliny inými ako HB tým, ze podrobujú maloobchodných predajcov podobným podmienkam, hoci títo dodávatelia nemajú na relevantnom trhu rovnaké postavenie ani popularitu ako HB. Súd prvého stupna na základe toho dospel k záveru, ze tieto skupiny dohôd sa v skutocnosti dotýkajú 83 % predajní spomenutého trhu. 15 Súd prvého stupna takisto usúdil v bodoch 113 az 118 napadnutého rozsudku, ze okrem stupna závislosti, ktorý vyplýva zo skupiny distribucných dohôd, preukazujú aj iné prvky ekonomického a právneho kontextu, do ktorého tieto dohody patria, ako najmä investícia, ktorú predstavuje nadobudnutie súboru mraziacich pultov, ktoré majú byt instalované v predajniach na zabezpecenie stabilnej distribúcie výrobkov jedného dodávatela, a skutocnost, ze ostatní dodávatelia zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu ovládajú len velmi obmedzenú cast relevantného trhu, ze distribucné dohody sú schopné dotýkat sa citelným spôsobom chodu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy a prispievajú znacným spôsobom k uzavretiu relevantného trhu. 16 Preto Súd prvého stupna zamietol prvé dva dôvody HB, ktoré uvádzala na podporu svojej zaloby. 17 Pokial ide o tretí zalobný dôvod predlozený spolocnostou HB vychádzajúci z existencie nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnovaní clánku 85 ods. 3 Zmluvy, Súd prvého stupna konstatoval v bode 138 napadnutého rozsudku, ze Komisia analyzovala distribucné dohody z hladiska kazdej zo styroch podmienok vyjadrených v uvedenom ustanovení. 18 Pokial ide o prvú z týchto podmienok, podla ktorej dohody schopné byt oslobodené od zákazu vyjadreného v clánku 85 ods. 1 Zmluvy majú "prispievat k zlepseniu produkcie alebo distribúcie výrobkov alebo podpore technického alebo hospodárskeho pokroku", Súd prvého stupna v bode 139 uviedol: "... zlepsenie nemozno stotoznit s kazdou výhodou, ktorú partneri vytazia z dohody, pokial ide o ich výrobné alebo distribucné cinnosti. Toto zlepsenie musí predovsetkým predstavovat také znatelné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody obsiahnuté v dohode o pláne hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 502, a rozsudok Langnese-Iglo/Komisia, uz citovaný, bod 180)." 19 Súd prvého stupna v bodoch 140 a 141 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia preto správne zobrala do úvahy prekázky na relevantnom trhu spôsobené dolozkou výhradnosti a z toho vyplývajúce oslabenie hospodárskej sútaze, aby tak posúdila distribucné dohody z hladiska prvej podmienky vyjadrenej v clánku 85 ods. 3 Zmluvy. Súd prvého stupna v bode 142 uvedeného rozsudku podciarkol, ze výhody zabezpecené týmito dohodami vyplývajú z poskytovania mraziacich pultov maloobchodným predajcom "zdarma" a môzu byt realizované pri neexistencii dolozky výhradnosti. 20 Súd prvého stupna tiez v bode 143 napadnutého rozsudku konstatoval, ze analýza Komisie, podla ktorej v prípade, ak by mala byt moznost vnútit dolozku výhradnosti obmedzená, sa zdá málo pravdepodobné, ze HB prestane definitívne dodávat predajcom mraziace pulty, nebola zjavne chybná. 21 Preto Súd prvého stupna v bode 144 napadnutého rozsudku rozhodol, ze prvá z podmienok vyjadrených v clánku 85 ods. 3 Zmluvy nebola naplnená, a zamietol tretí zalobný dôvod, ktorého sa HB dovolávala na podporu svojej zaloby. 22 Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod predlozený spolocnostou HB vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 86 Zmluvy, Súd prvého stupna v bode 156 napadnutého rozsudku potvrdil analýzu Komisie, podla ktorej je táto spolocnost pre mnohých maloobchodných predajcov na relevantnom trhu partnerom, ktorého nemozno obíst, a má na tomto trhu dominantné postavenie. Preto v bode 158 uvedeného rozsudku pripomenul, ze spolocnosti HB prinálezí mimoriadna zodpovednost nezasahovat svojím správaním do úcinnej a nenarusenej hospodárskej sútaz na spolocnom trhu. 23 Súd prvého stupna v bode 159 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hoci je poskytnutie mraziacich pultov s podmienkou výhradnosti beznou praxou na relevantnom trhu, ktorú nemozno v normálnej situácii konkurencného trhu zakázat, analýza je odlisná, ked je z dôvodu dominantného postavenia, ktoré zaujíma jeden z hospodárskych subjektov, hospodárska sútaz na uvedenom trhu obmedzená. Preto zaujal názor, ze Komisia oprávnene usúdila, ze HB zneuzíva svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu nabádaním maloobchodných predajcov akceptovat dohody o poskytovaní mraziacich pultov, ktoré podliehajú dolozke výhradnosti. 24 Súd prvého stupna v bode 161 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie vychádzajúce z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci vedúcej k rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791), pretoze Komisia v spornom rozhodnutí nezastávala názor, ze mraziace pulty patriace spolocnosti HB sú "podstatným zariadením" a ze toto rozhodnutie nenúti spolocnost HB previest aktíva alebo uzavriet zmluvy s osobami, ktoré si nevybrala. 25 Súd prvého stupna v bode 162 napadnutého rozsudku tiez zamietol tvrdenie spolocnosti HB, podla ktorého Komisia jednoducho v rámci svojej analýzy clánku 86 Zmluvy "recyklovala" skutocnosti predstavujúce porusenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy. 26 Pokial ide o piaty zalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia Komisiou vzhladom na nerespektovanie vlastníckych práv a porusenie clánku 222 Zmluvy, Súd prvého stupna v bode 171 napadnutého rozsudku rozhodol, ze sporné rozhodnutie nezbavuje spolocnost HB vlastníckeho práva na súbor mraziacich pultov a nebráni jej vyuzívat tieto aktíva tým, ze ich dá do prenájmu za obchodných podmienok, a rovnako neobsahuje neprimerané obmedzenie uplatnovania jej vlastníckeho práva. 27 Okrem toho Súd prvého stupna v bode 172 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie spolocnosti HB zalozené na nevýhodách spojených s ulozením oddeleného nájomného za pouzívanie mraziacich pultov patriacich tejto spolocnosti. Súd prvého stupna takisto zamietol tvrdenie spolocnosti HB, podla ktorého je znevýhodnená vo vztahu ku svojim konkurentom, ktorí by mohli pokracovat v bezodplatnom poskytovaní mraziacich pultov maloobchodným predajcom, podciarkujúc, ze na rozdiel od distribucných dohôd jej konkurentov dohody spolocnosti HB prispievajú znacným spôsobom k uzavretiu relevantného trhu a navyse zasahujú v rámci dominantného postavenia jedného z aktérov. 28 Súd prvého stupna zamietol siesty dôvod, ktorého sa dovolávala HB na podporu svojej zaloby, vychádzajúci z porusenia clánku 190 Zmluvy. Súd prvého stupna v bode 178 napadnutého rozsudku predovsetkým zdôraznil, ze Komisia dostatocne právne zdôvodnila zmenu svojho prvotného priaznivého rozhodnutia obsiahnutého v jej oznámení z 15. augusta 1995 s odôvodnením, ze zmeny systému distribúcie HB navrhnuté touto HB nepriniesli ocakávané výsledky v zmysle slobodného prístupu k predajniam. 29 Súd prvého stupna taktiez zamietol siedmy odvolací dôvod, ktorého sa dovolávala spolocnost HB na podporu svojej zaloby, vychádzajúci z neznalosti základných zásad práva Spolocenstva. 30 V tomto smere v bodoch 193 a 194 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna predovsetkým zamietol argument HB týkajúci sa porusenia legitímnej dôvery, zdôraznujúc najmä to, ze Komisia neposkytla spolocnosti HB presné záruky, pokial ide o osud záväzkov oznámených listom z 8. marca 1995, a to, ze oznámenie z 15. augusta 1995 predstavovalo iba predbezné stanovisko Komisie schopné zmeny hlavne po prihliadnutí na pripomienky tretích osôb. 31 V bodoch 197 az 200 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna takisto zamietol výhrady spolocnosti HB týkajúce sa porusenia zásad subsidiarity, lojálnej spolupráce a právnej istoty. 32 Súd prvého stupna v bode 202 napadnutého rozsudku vyjadril názor, ze sporné rozhodnutie neobsahuje neprimerané alebo neúmerné obmedzenie vlastníckeho práva spolocnosti HB k jej mraziacim pultom a ani nezakladá arbitrázny alebo diskriminacný zásah do schopnosti vytvárat konkurenciu iným dodávatelom. V bode 205 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna zamietol aj tvrdenie spolocnosti HB, podla ktorého je bod 4 sporného rozhodnutia, ktorý od spolocnosti ziada, aby sa okamzite prestala dopústat konstatovaných porusení a aby sa zdrzala prijatia opatrení, ktoré by mali rovnaký úcel alebo úcinok, neprimeraný. 33 Nakoniec v bode 207 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol tvrdenie HB, ze boli porusené podstatné nálezitosti a ze sporné rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené, ako aj tvrdenie týkajúce sa potreby predlzit vyjednávanie s cielom nájst riesenie neúspechu "trhu z roku 1995". 34 Preto Súd prvého stupna zamietol zalobu spolocnosti HB v celom rozsahu a zaviazal ju na náhradu trov konania vynalozených Komisiou. Súd prvého stupna takisto zaviazal spolocnosti Mars a Richmond Ice Cream Ltd (dalej len "Richmond") na znásanie vlastných trov konania. Návrhy úcastníkov konania 35 Svojím odvolaním spolocnost HB navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok s výnimkou bodu 3 výroku tohto rozsudku, zaväzujúceho spolocnosti Mars a Richmond znásat ich vlastné trovy konania, - úplne alebo ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie alebo subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 36 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie ako neprípustné a nedôvodné a zaviazat HB na náhradu trov tohto konania. 37 Spolocnosti Mars a Richmond tiez navrhujú zamietnut odvolanie a zaviazat spolocnost HB na náhradu trov konania. O odvolaní 38 Na základe clánku 119 rokovacieho poriadku ak je odvolanie ciastocne alebo úplne zjavne neprípustné, alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môze odôvodneným uznesením kedykolvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypocutí generálneho advokáta ciastocne alebo úplne zamietnut. O prvom odvolacom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy 39 Prvým odvolacím dôvodom spolocnost HB popiera analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej je dolozka výhradnosti schopná znacným spôsobom dotknút sa chodu hospodárskej sútaze a prispieva k uzavretiu relevantného trhu. Tento odvolací dôvod obsahuje dve casti. Prostredníctvom prvej casti HB tvrdí, ze analýza týkajúca sa úcinku dolozky výhradnosti na hospodársku sútaz je chybná a ze napadnutý rozsudok je v tomto smere nedostatocne zdôvodnený. Prostredníctvom druhej casti uvedeného odvolacieho dôvodu argumentuje, ze Súd prvého stupna sa vo svojej analýze posúdenia podielu konkurentov HB na uzavretí trhu dopustil nesprávneho právneho posúdenia. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 40 HB popiera analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej dolozka výhradnosti umoznuje narusovanie rovnováhy vo výbere maloobchodných predajcov. 41 HB tvrdí, ze skutocnost, ze moznost maloobchodných predajcov odstúpit od distribucných dohôd v praxi predajcovia vyuzívajú zriedkavo, nie je relevantná pri skúmaní restriktívneho úcinku dolozky výhradnosti na hospodársku sútaz. V tomto smere sa odvoláva predovsetkým na uz citovaný rozsudok Delimitis. 42 HB popiera "presné a objektívne indície", o ktoré sa Súd prvého stupna opiera v bodoch 93 az 95 napadnutého rozsudku v snahe preukázat, ze v Írsku je dopyt po zmrzlinových výrobkov iných výrobcov, ak sú také k dispozícii, ako aj skutocnost, uvedenú v bode 97 uvedeného rozsudku, ze znacné mnozstvo maloobchodných predajcov je ochotných skladovat zmrzlinové výrobky urcené na okamzitú spotrebu pochádzajúce od viacerých výrobcov s podmienkou, ze tak môzu urobit v jednom mraziacom pulte. HB sa v tomto smere dalej odvoláva na absenciu odôvodnenia. Zdôraznuje tiez, ze dôkazy predlozené spolocnostou Richmond na pojednávaní pred Súdom prvého stupna týkajúce sa jej skúseností na trhu Spojeného královstva boli predlozené neskoro a sú tak nielen neprípustné, ale aj nepresné a nevhodné na analýzu relevantného trhu. 43 HB taktiez poukazuje na rozpor medzi bodom 92 napadnutého rozsudku, ktorý uvádza, ze maloobchodní predajcovia skladujú zmrzlinové výrobky iných znaciek vedla zmrzlinových výrobkov spolocnosti HB v jednom mraziacom pulte, ak je im to umoznené, a bodom 94 toho istého rozsudku, ktorý sa odvoláva na stúdiu, podla ktorej by takmer 40 % maloobchodných predajcov bolo ochotných skladovat iné zmrzlinové výrobky ako výrobky spolocnosti HB, ak by uz v distribucných dohodách nebola obsiahnutá dolozka výhradnosti, cize podla nej 60 % maloobchodných predajcov uviedlo, ze by neboli ochotní skladovat zmrzlinové výrobky iných výrobcov ako HB, ak by dolozka výhradnosti neexistovala. 44 HB tvrdí, ze výpoved doloziek výhradnosti v ziadnom prípade nezahrna výpoved distribucných dohôd alebo dohôd o dodávke dohodnutých s dotknutými predajcami, ako to podla nej Súd prvého stupna uviedol v bodoch 89 a 111 napadnutého rozsudku. 45 HB okrem toho zdôraznuje, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený z dôvodu chýbajúceho preskúmania systému prémií, ktoré uplatnuje voci maloobchodným predajcom, ktorí disponujú vlastným mraziacim pultom (dalej len "systém prémií"). Vo svojej replike tvrdí, ze existencia tohto systému prémií nie je prezentovaná ako osobitný odvolací dôvod, ale ako cast sirsieho odvolacieho dôvodu proti spornému rozhodnutiu, podla ktorého Komisia a Súd prvého stupna nevzali správne do úvahy moznosti konkurentov dosiahnut prístup na trh. HB zdôraznuje dôlezitost, akú tomuto tvrdeniu prikladala v uvedenom vyjadrení a v priebehu pojednávania pred Súdom prvého stupna. 46 Komisia, Mars a Richmond usudzujú, ze tvrdenia spolocnosti HB sú cisto faktické, a preto neprípustné, pricom sú zároven nedôvodné. 47 Mars a Richmond podotýkajú, ze v súlade s uz citovaným rozsudkom Delimitis má byt vzhladom na clánok 85 ods. 1 Zmluvy posúdené úcinné trvanie distribucných dohôd. Richmond takisto zdôraznuje, ze Súd prvého stupna sa neuspokojil so zistením teoretickej moznosti maloobchodných predajcov skladovat konkurencné výrobky v ich predajniach, ale právom skúmal existenciu reálnych a konkrétnych mozností konkurentov vstúpit na relevantný trh. 48 Richmond tvrdí, ze výpocet jeho podielu na trhu v Spojenom královstve je presný. 49 Komisia pripomína, ze systém prémií sa uplatnuje od roku 1995 na jej podnet, pretoze napadla skutocnost, ze spolocnost HB fakturuje cenu jedného mraziaceho pultu vsetkým maloobchodným predajcom bez ohladu na to, ci pouzívajú alebo nepouzívajú mraziaci pult patriaci tejto spolocnosti. 50 Komisia a Richmond tvrdia, ze az do tohto stádia konania sa spolocnost HB nikdy neodvolávala na systém prémií ako prvku, ktorý by sám osebe odôvodnoval zrusenie sporného rozhodnutia, a ze v tomto zmysle je takéto tvrdenie neprípustné. Komisia dodáva, ze v skutocnosti spolocnost HB pouzila existenciu tohto systému prémií len na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého táto spolocnost neviazala dodávku zmrzlinových výrobkov na dodávku mraziacich pultov; Súd prvého stupna analyzoval toto tvrdenie v bodoch 113 a 114 napadnutého rozsudku. Mars pripomína, ze odkazy spolocnosti Mars na uvedené rozhodnutie a na zalobu sa týkajú výlucne skutocného fungovania systému prémií a neobsahujú ziadne právne tvrdenie. 51 Komisia a Richmond zdôraznujú, ze Súd prvého stupna nie je povinný úplne odpovedat na vsetky tvrdenia kazdého úcastníka konania. Komisia sa v tomto smere odvoláva na rozsudky z 10. decembra 1998, Schroeder a i./Komisia (C-221/97 P, Zb. s. I-8255, bod 24), a zo 6. marca 2001 Conolly/Komisia (C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121). 52 Mars okrem toho zdôraznuje, ze systém prémií nemá ten úcinok, na aký sa odvoláva HB v súvislosti s otvorením relevantného trhu, a ze uz citovaný rozsudok Delimitis nevyzaduje, aby Komisia alebo Súdny dvor skúmali situáciu vo vztahu k predajniam, ktoré nie sú uzavreté. Richmond sa tiez domnieva, ze prémia poskytovaná v rámci tohto systému je nedostatocná na to, aby podnietila maloobchodných predajcov na získanie vlastného mraziaceho pultu. - Posúdenie Súdnym dvorom 53 Posúdenie úcinkov dohody na hospodársku sútaz musí nevyhnutne vziat do úvahy ekonomický a právny kontext, v ktorom sa táto dohoda nachádza a v ktorom môze spolu s inými faktormi prispievat ku kumulatívnemu úcinku na chod hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudky z 12. decembra 1967, Brasserie de Haecht, 23/67, Zb. s. 525, 537, a Delimitis, uz citovaný, bod 14). 54 Z toho plynie, ze tak, ako to Súd prvého stupna uvádza v bode 84 napadnutého rozsudku, zmluvné obmedzenia vnútené maloobchodným predajcom musia byt preskúmané nielen cisto formálnym spôsobom z právneho pohladu, ale treba vziat do úvahy aj specifický ekonomický kontext, v ktorom distribucné dohody vznikli. 55 Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 105 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pokial moznost vypovedat distribucné dohody absolútne neprekáza ich úcinnému uplatnovaniu tak dlho, ako nebola vyuzívaná, pri posudzovaní úcinkov týchto dohôd na relevantný trh je potrebné vziat do úvahy ich úcinné trvanie. 56 V tomto smere je následne argument spolocnosti HB zjavne nedôvodný. 57 Okrem toho Súdnemu dvoru v rámci odvolacieho konania neprinálezí vyslovovat sa k hodnoteniu skutkového stavu a dôkazov vykonaných Súdom prvého stupna s výhradou prípadu zjavného skreslenia uvedených prvkov týmto súdnym orgánom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C-470/00 P, Zb. s. I-4167, bod 40 a citovanú judikatúru). 58 Spolocnost HB pritom popieraním rozlicných skutkových okolností, o ktoré sa Súd prvého stupna v bodoch 93 az 95 oprel s cielom zistit úcinok dolozky výhradnosti na relevantnom trhu, spochybnuje posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupna bez toho, aby dalej dokázala, ze Súd prvého stupna nepresne zistil skutkový stav alebo v tomto smere skreslil dôkazné prostriedky. 59 Okrem toho otázka znalosti, ci výpoved dolozky výhradnosti v praxi znamená alebo neznamená aj výpoved distribucných zmlúv, takisto predstavuje otázku skutkového stavu. 60 Z toho plynie, ze argumenty spolocnosti HB k týmto bodom sú zjavne neprípustné. 61 Spolocnost HB neuvádza ani seriózny podklad spôsobilý dokázat rozpor medzi bodom 92 napadnutého rozsudku, v ktorom sa tvrdí, ze maloobchodní predajcovia skladujú zmrzlinové výrobky iných znaciek ako od HB, ked majú moznost tak urobit, a bodom 94 toho istého rozsudku, ktorý okrem iného opiera toto potvrdenie o zistenie, podla ktorého významný rozsah maloobchodných predajcov, a to podla stúdie B&A takmer 40 %, tvrdilo, ze by skladovali sirsiu skálu výrobkov, ak by boli dolozky výhradnosti zrusené. 62 Z toho plynie, ze toto tvrdenie je zjavne neodôvodnené. 63 Co sa týka tvrdenia spolocnosti HB, ze Súd prvého stupna nepreskúmal systém prémií, treba pripomenút, ze Súd prvého stupna nie je povinný, ako správne Komisia pripomína, odpovedat detailne na kazdé tvrdenie, na ktoré sa úcastníci konania odvolávajú, zvlást ak nemá dostatocne jasný a presný charakter a nezakladá sa na podrobných dôkazoch (pozri najmä rozsudok Conolly/Komisia, uz citovaný, bod 121). 64 Z tohto pohladu zo spisu nevyplýva, ze systém prémií bol hlavným argumentom HB pred Súdom prvého stupna na dokázanie neexistencie antikonkurencného úcinku dolozky výhradnosti. 65 Okrem toho HB sa dovoláva dôlezitosti systému prémií uplatnovaného voci maloobchodným predajcom, ktorí disponovali vlastným mraziacim pultom, no neposkytuje presné dôkazy takého charakteru, ktoré by mohli preukázat, ze existencia tohto systému mohla zmenit zhodnotenie úcinku dolozky výhradnosti na relevantný trh Súdom prvého stupna. 66 Súdu prvého stupna teda nemozno vytýkat, ze neodpovedal presnejsie na tvrdenie, ktoré sa musí posudzovat ako neúcinné vzhladom na posúdenie úcinku dolozky výhradnosti na obchodnú slobodu maloobchodných predajcov vybrat si výrobky predávané v ich predajniach, ktoré vykonal. 67 Preto je toto tvrdenie zjavne neprípustné. 68 Z toho plynie, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako scasti zjavne neprípustná a scasti zjavne nedôvodná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 69 Spolocnost HB tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil vplyv distribucných dohôd uzavretých konkurentmi HB na uzavretie relevantného trhu. Podla nej Súd prvého stupna nemohol usúdit, ze skupina dohôd uplatnených na tomto trhu sa dotýka 83 % predajní, kedze 27 % z nich nie sú objektívne zavreté vzhladom na to, ze predajcovia sa rozhodli zobrat mraziace pulty patriace viac ako jednému výrobcovi. HB takisto zdôraznuje, ze Súd prvého stupna nemohol dat na jednu rovinu jej distribucné dohody a dohody jej konkurentov, kedze okrem iného títo konkurenti nepozívali rovnaké postavenie ani rovnakú popularitu na trhu. Domnieva sa, ze Súd prvého stupna mal skúmat dlzku zmluvného obdobia a prax uvedených dohôd. Spolocnost HB taktiez popiera tvrdenie, podla ktorého mala uznat, ze 83 % maloobchodov v Írsku bolo zavretých. 70 Vo svojej replike spolocnost HB tvrdí, ze znacné zvelicenie Súdu prvého stupna, týkajúce sa kumulatívneho úcinku uzavretia uvedeného trhu vyplývajúceho zo skupiny distribucných dohôd, zodpovedá skresleniu dôkazných prostriedkov. 71 HB popiera tvrdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa absencie objektívnej spojitosti medzi výlucným vyuzívaním mraziacich pultov a dodávkou zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu. Domnieva sa, ze toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením uvedeným v bode 143 napadnutého rozsudku, podla ktorého dodávka týchto mraziacich pultov do velkého poctu predajní pokrývajúca celý geografický trh vytvára objektívny zisk. HB okrem toho tvrdí, ze prax spocívajúca vo fakturovaní nájomného maloobchodným predajcom za pouzívanie jej mraziacich pultov v Severnom Írsku má za následok platenie nominálnej sumy, ktorá najcastejsie ani nie je vybraná, a v dôsledku toho takáto prax neumoznuje potvrdit analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej by táto spolocnost mohla rovnakým spôsobom ziadat od maloobchodných predajcov usadených v Írsku nájomné, ktoré by bolo schopné uhradit náklady vzniknuté poskytnutím mraziaceho pultu a jeho údrzbou. 72 HB takisto popiera tvrdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 113 napadnutého rozsudku, podla ktorého v kontexte relevantného trhu má byt dodávatel pripravený poskytnút mraziaci pult bezodplatne a zabezpecit jeho údrzbu. Zdôraznuje, ze Súd prvého stupna neberie dostatocne do úvahy na jednej strane skutocnost, ze v 17 % predajní predajcovia disponujú vlastným mraziacim pultom, a na druhej strane existenciu systému prémií pouzitého vo vztahu k írskym maloobchodným predajcom, ktorí skladujú zmrzlinové výrobky vyrobené spolocnostou HB, ale neinstalujú mraziace pulty patriace tejto spolocnosti. 73 HB napokon tvrdí, ze Súd prvého stupna dostatocne nepreukázal, ze slabé podiely na trhu, ktoré majú v rukách konkurenti, mozno ciastocne pripísat dolozke výhradnosti, a tvrdí, ze Súd prvého stupna právne pochybil, ked dospel k záveru, ze politika výhradného pouzívania mraziacich pultov patriacich spolocnosti HB predstavuje bariéru pre vstup uvedených konkurentov na trh. 74 Komisia zastáva názor, ze tvrdenia spolocnosti HB sa zakladajú na posúdení skutkového stavu a majú byt posúdené ako neprípustné. Dodáva, ze sú za kazdých okolností nedôvodné. 75 Zdôraznuje, ze konstatovanie Súdu prvého stupna uvedené v bode 111 napadnutého rozsudku, podla ktorého skupina dohôd uplatnených na relevantnom trhu sa dotýka 83 % predajní, odráza skutocnost, ze iba 17 % maloobchodných predajcov má vlastný mraziaci pult, co zakladá relevantný prvok, pokial ide o existenciu prekázky vstupu na tento trh. 76 Komisia popiera existenciu objektívnej spojitosti medzi výhradným pouzívaním mraziaceho pultu patriaceho spolocnosti HB a dodávkou zmrzlinových výrobkov. Usudzuje, ze argumentácia HB je nesúvislá, ked tvrdí, ze toto výlucné pouzívanie je hlavné, uznajúc, ze je mozné dodávat zmrzlinové výrobky bez tejto dolozky výhradnosti. Komisia zdôraznuje, ze výhody spocívajúce vo velkej disponibilite zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu sú spôsobené poskytnutím mraziaceho pultu a nie uvedenou dolozkou výhradnosti. Zdôraznuje tiez, ze je málo prijatelné tvrdit, ze spolocnost ako HB nemôze vnútit svojim maloobchodným predajcom platenie ekonomicky zdôvodneného nájomného za vyuzívanie jej mraziacich pultov. 77 Komisia zastáva názor, ze sporné rozhodnutie zalozilo prícinnú súvislost medzi dolozkou výhradnosti a slabým podielom konkurentov HB na relevantnom trhu. V tejto súvislosti odkazuje predovsetkým na body 143 az 184 a 185 az 200 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. 78 Spolocnosti Mars a Richmond v podstate uvádzajú obdobnú argumentáciu ako Komisia. 79 Spolocnost Mars tiez zdôraznuje, ze spolocnost HB nepreukázala, ze napriek existencii skupiny distribucných dohôd týkajúcich sa výhradného pouzívania mraziacich pultov tejto spolocnosti, ktoré sa týkajú 83 % predajní relevantného trhu, existujú reálne a konkrétne moznosti pre dodávatelov preniknút na tento trh alebo sa na nom rozmiestnit. 80 Mars popiera analýzu rozvinutú spolocnostou HB, podla ktorej existencia objektívnej spojitosti medzi dolozkou výhradnosti a dodávkou zmrzlinových výrobkov dovoluje nepovazovat túto dolozku za prekázku vstupu konkurentov na uvedený trh. Zdôraznuje, ze kazdá prípadná výhoda v súvislosti s väcsou disponibilitou zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu má byt posudzovaná v rámci vseobecného úcinku skupiny distribucných dohôd. 81 Mars sa domnieva, ze záver Súdu prvého stupna týkajúci sa slabých podielov na trhu, ktoré majú v rukách konkurenti HB, vyplýva z analýzy skodlivých úcinkov dolozky výhradnosti vykonanej v napadnutom rozsudku. 82 Zdôraznuje, ze HB neposkytla ziadny právny argument na podporu tvrdenia, podla ktorého Súd prvého stupna skreslil dôkazné prostriedky tým, ze znacným spôsobom nadhodnotil stupen uzavretia relevantného trhu. 83 Richmond zdôraznuje, ze v protiklade s tvrdením spolocnosti HB Súd prvého stupna nezastáva názor, ze 83 % predajní bolo "zavretých" konkurencii, ale ze skupiny distribucných dohôd uplatnených na trhu "ovplyvnujú" tieto predajne. Preto usudzuje, ze toto tvrdenie má byt zamietnuté ako bezpredmetné. Tiez tvrdí, ze skutocnost, ze iní dodávatelia ako HB nemajú rovnakú popularitu ako HB na relevantnom trhu, nevyhnutne neznamená, ze úroven uzavretia, ktoré sa ich týka, má byt znízená. - Posúdenie Súdnym dvorom 84 Posúdit úcinky dohody na hospodársku sútaz znamená vziat do úvahy ekonomický a právny kontext, v ktorom sa táto dohoda nachádza a v ktorom môze spolu s inými faktormi prispievat ku kumulatívnemu úcinku na chod hospodárskej sútaze (rozsudky Brasserie de Haecht, uz citovaný, 537, a Delimitis, uz citovaný, bod 14). 85 Na posúdenie, ci niektoré zmluvy bránia prístupu na predmetný trh, je potrebné stanovit charakter a význam komplexu podobných zmlúv, ktoré spájajú s niektorými vnútrostátnymi výrobcami znacné mnozstvo predajných miest. V tomto smere dosah tejto skupiny zmlúv na prístup na trh závisí predovsetkým od mnozstva predajní takto zviazaných s výrobcami vo vztahu k tým, ktorí takto zviazaní nie sú, od dlzky trvania podpísaných záväzkov a mnozstva výrobkov, ktorých sa tieto záväzky týkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Delimitis, uz citovaný, bod 19). 86 V bode 111 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia pri analýze prípadného kumulatívneho úcinku správne zohladnila nielen distribucné dohody uzavreté spolocnostou HB, ale takisto dohody týkajúce sa mraziacich pultov podriadených dolozke výhradnosti podpísané dalsími dodávatelmi v Írsku. Podla názoru Súdu prvého stupna skutocnost, ze títo dodávatelia poskytujú mraziace pulty maloobchodným predajcom za podmienok podobných podmienkam schváleným spolocnostou HB a s rovnakým nátlakom v súvislosti s priestorom, umoznuje predpokladat, ze tazkosti vyskytujúce sa v predajniach vybavených výlucne mraziacimi pultmi patriacimi spolocnosti HB, ku ktorým dochádza pri presviedcaní predajcov nahradit tieto mraziace pulty alebo instalovat dodatocné mraziace pulty, platia aj pre kazdý mraziaci pult podriadený podmienke výhradnosti, aj ak ostatní dodávatelia nemajú rovnaké postavenie ani rovnakú popularitu na relevantnom trhu ako táto spolocnost. 87 Spolocnost HB sa popieraním tejto analýzy v skutocnosti snazí spochybnit posúdenie skutocností, ktoré urobil Súd prvého stupna. Okrem toho neuvádza také dôkazy, ktoré by preukázali, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti alebo dôkazné prostriedky týkajúce sa charakteristík zmlúv iných dodávatelov ako HB. 88 Z toho plynie, ze táto cast druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorej sa spolocnost HB dovoláva, je zjavne neprípustná. 89 Okrem toho HB neuvádza presné dôkazy takého charakteru, ktoré by preukázali, ze Súd prvého stupna právne pochybil, ked usúdil, ze platenie osobitného nájomného za dodávku mraziacich pultov maloobchodnými predajcami usadenými v Severnom Írsku je relevantným podkladom pre posúdenie moznosti vyberat nájomné za podobné zmluvy uzavreté spolocnostou HB s predajcami usadenými v Írsku. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna sa ani neopieral výlucne len o prax uplatnovanú spolocnostou HB v severnom Írsku, ale tiez konstatoval v bode 114 napadnutého rozsudku, ze spolocnost HB dostatocne právne nepreukázala, ze by nebolo praktické ukladat osobitné nájomné za dodávku mraziacich pultov do Írska, co spolocnost HB nepopiera. 90 HB rovnako neuvádza také dôkazy, ktoré by spochybnili posúdenie Súdom prvého stupna uvedené v bode 113 napadnutého rozsudku, podla ktorého v kontexte relevantného trhu má byt dodávatel pripravený poskytnút mraziaci pult bezodplatne a zabezpecit jeho údrzbu. V kazdom prípade skutocnost, ktorú HB pripomína, ze v 17 % predajní majú predajcovia vlastný mraziaci pult, nie je takého charakteru, aby preukázala, ze skutkový stav a dôkazy predlozené Súdu prvého stupna boli skreslené. Okrem toho sa spolocnost HB uspokojila s odvolaním sa na existenciu systému prémií bez poskytnutia takých dôkazov, ktoré by preukázali, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho pochybenia tým, ze ho v tomto ohlade nevzal do úvahy vo svojej analýze. 91 Súd prvého stupna zdôvodnil analýzu, podla ktorej slabé podiely na trhu, ktoré majú v rukách konkurenti spolocnosti HB, mozno aspon scasti pripísat jej praxi spocívajúcej v poskytovaní mraziacich pultov maloobchodným predajcom s dolozkou výhradnosti, konstatovaním, podla ktorého sa casti trhu spolocnosti Mars, ako aj casti trhu spolocností Valley a Leadmore znízili pocas rokov predchádzajúcich prijatiu sporného rozhodnutia. Okrem toho HB nepredlozila také dôkazy, ktoré by preukázali, ze absencia presných vyjadrení Súdu prvého stupna o prícinnej súvislosti medzi dolozkou výhradnosti a slabými podielmi konkurencie tejto spolocnosti na trhu, ako aj o iných potenciálnych faktoroch, ktoré spolocnost HB ostatne ani nespomenula a ktoré by mohli vysvetlit nízku hodnotu týchto podielov na trhu, by mali byt povazovaná za právne pochybenie. 92 V skutocnosti sa týmito rozdielnymi tvrdeniami spolocnost HB pokúsa spochybnit posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna. 93 Z toho plynie, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, ktorej sa HB dovoláva s cielom podporit svojej odvolanie, je zjavne neprípustná a ze tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 85 ods. 3 Zmluvy Argumentácia úcastníkov konania 94 Spolocnost HB tvrdí, ze Súd prvého stupna právne pochybil pri uplatnení prvej podmienky vyslovenej v clánku 85 ods. 3 Zmluvy, ked nesprávne uplatnil dôkazné bremeno. 95 Zastáva názor, ze sa jej podarilo preukázat, ze dolozka výhradnosti vytvára pre maloobchodných predajcov výhodu spocívajúcu v sirsej geografickej disponibilite zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu a ze táto výhoda v prípade zákazu uvedenej dolozky nebude realizovaná v rovnakom rozsahu. 96 HB zastáva názor, ze v tejto situácii prislúcha Komisii preukázat, ze objektívna výhoda distribucných dohôd je kompenzovaná ich negatívnymi úcinkami na hospodársku sútaz a ze Komisia sa má opierat len o dostatocne presné a súladné dôkazné prostriedky. 97 HB zvlást popiera zhodnotenie Komisie, podla ktorého aj keby bola dolozka výhradnosti zakázaná, je okrem malého poctu prípadov málo pravdepodobné, ze táto spolocnost prestane dodávat mraziace pulty svojim klientom. V tomto smere tvrdí, ze napadnutý rozsudok je aj v tomto bode nedostatocne zdôvodnený. 98 Komisia zdôraznuje, ze tento odvolací dôvod popiera zhodnotenie skutkového stavu urobené Súdom prvého stupna, a to spôsob, akým by sa spolocnost HB správala, keby bola dolozka výhradnosti zakázaná, a ze má byt následne povazovaný za neprípustný. 99 Komisia tvrdí, ze uvedený odvolací dôvod je navyse nedôvodný. Podciarkuje, ze spolocnosti, ktorá ziada vyuzit oslobodenie na základe clánku 85 ods. 3 Zmluvy, prislúcha preukázat, ze komplex podmienok stanovených v tomto ustanovení je respektovaný a ze na udelenie oslobodenia nestací konstatovat existenciu urcitých výhod, kedze podla judikatúry má byt preukázané, ze výhody zaprícinené dohodou majú prevahu nad nevýhodami. V tomto smere sa odvoláva na uz citovaný rozsudok Consten a Grundig/Komisia. Podla Komisie mala teda spolocnost HB dokázat, ze obmedzenia vnútené distribucnými dohodami boli predbeznou podmienkou získaných výhod a ze tieto výhody mali prevahu nad nevýhodami vzhladom na konkurenciu. Komisia zastáva názor, ze spolocnost HB nesplnila toto dôkazné bremeno. 100 Komisia odkazuje na body 222 az 247 odôvodnenia sporného rozhodnutia, v ktorých sú analyzované viaceré kumulatívne podmienky uvedené v clánku 85 ods. 3 Zmluvy, a podciarkuje, ze spolocnost HB nepoprela analýzu, podla ktorej uvedené dohody nezabezpecujú uzívatelom spravodlivú cast zisku, ktorý z toho plynie. 101 Spolocnosti Mars a Richmond v podstate argumentujú analogicky ako Komisia. Posúdenie Súdnym dvorom 102 Tak, ako to Súd prvého stupna správne uviedol v bode 136 napadnutého rozsudku, v prípade, ked sa niekto dozaduje oslobodenia na základe clánku 85 ods. 3 Zmluvy, prislúcha predovsetkým zainteresovaným spolocnostiam prezentovat Komisii také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, ze predmetná dohoda splna podmienky stanovené v tomto ustanovení (pozri najmä rozsudok zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 52). 103 Spolocnost HB mala preto preukázat, ze dolozka výhradnosti zodpovedala kumulatívnym podmienkam uvedeným v clánku 85 ods. 3 Zmluvy. Co sa týka prvej z týchto podmienok, spolocnost HB mala hlavne dokázat, ze dolozka výhradnosti prispievala k zlepseniu produkcie alebo distribúcie predmetných výrobkov takým spôsobom, ze v prípade, ak by bola moznost uplatnenia tejto dolozky obmedzená, toto zlepsenie by uz nemohlo byt zrealizované. 104 V bode 143 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uznal, ze existencia mraziacich pultov urcených na predaj zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu vo velkom mnozstve predajní pokrývajúcich celý geografický trh a pochádzajúcich z velkej casti zo siete mraziacich pultov HB mohla byt povazovaná za objektívnu výhodu v oblasti distribúcie týchto výrobkov. Súd prvého stupna vsak tiez usúdil, ze v prípade, ak by bola moznost uplatnovat dolozku výhradnosti obmedzená, je málo pravdepodobné, ze by spolocnost HB prestala definitívne dodávat mraziace pulty maloobchodným predajcom, s výnimkou malého mnozstva prípadov. Súd prvého stupna okrem iného zdôraznil, ze spolocnost HB nepreukázala, ze Komisia zjavne pochybila, ked usúdila, ze obchodnou realitou pre spolocnost, ako je HB, ktorá chce udrzat svoje postavenie na relevantnom trhu, je byt prítomná v co najväcsom mnozstve predajní. Taktiez zdôraznil, ze v rozpore s tým, co tvrdí HB, sa Komisia neuspokojila s predpokladom kontinuity dodávok mraziacich pultov spolocnostou HB na uvedený trh, ale urobila perspektívnu analýzu fungovania tohto trhu po prijatí sporného rozhodnutia. 105 Z napadnutého rozsudku teda vyplýva, ze Komisia poskytla presné dôkazy s cielom dokázat, ze dolozka výhradnosti neprispievala k zlepseniu produkcie alebo distribúcie zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu a ze HB nebola schopná dokázat, ze prvá podmienka uvedená v clánku 85 ods. 3 Zmluvy bola splnená. 106 Z toho plynie, ze dôkazné bremeno nebolo Súdom prvého stupna uplatnené chybným spôsobom a ze odvolací dôvod vychádzajúci z nesprávneho uplatnenia clánku 85 ods. 3 Zmluvy je zjavne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 86 Zmluvy Argumentácia úcastníkov konania 107 Spolocnost HB tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna je rozporná v tom, ze uznáva skutocnost, ze cielom dolozky výhradnosti nie je obmedzit fungovanie hospodárskej sútaze (bod 80 napadnutého rozsudku), ze zakladá prax beznú na relevantnom trhu (bod 159 uvedeného rozsudku) a ze bola prijatá na ziadost maloobchodných predajcov (bod 60 toho istého rozsudku), aby následne konstatoval zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 86 Zmluvy. HB tiez zastáva názor, ze Súd prvého stupna dostatocne nezdôvodnil dôvody, pre ktoré dospel k záveru odlisnému od záveru High Court, ktorý uznal, ze dolozka výhradnosti bola z obchodného hladiska opodstatnená. 108 HB takisto tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil dvoch právnych pochybení pri uplatnení clánku 86 Zmluvy a jeho analýza je následne tiez nedostatocne odôvodnená. 109 Na jednej strane HB zastáva názor, ze Súd prvého stupna nevysvetluje dôvody svojej analýzy, podla ktorej dolozka výhradnosti narúsa výber predajcov, a ze tento aspekt argumentácie Súdu prvého stupna "je odvodený" zo záverov, ktoré prijal s ohladom na clánok 85 ods. 1 Zmluvy. HB tvrdí, ze dolozka výhradnosti zakladá normálnu obchodnú prax, ktorá sama osebe ani neobmedzuje hospodársku sútaz, ani jej neodporuje a ktorú v skutocnosti Súd prvého stupna popiera iba na základe jej domnelého vplyvu na uzavretie relevantného trhu, a preto by mal byt relevantným kontrolným kritériom výlucne clánok 85 Zmluvy a nie jej clánok 86. 110 HB dodáva, ze vzhladom na to, ze dodávka mraziaceho pultu zakladá prílezitost na predaj zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu a táto prílezitost by v prípade takej dodávky neexistovala, je záver, ze takáto prax odporuje právu, chybný. 111 HB zastáva názor, ze dôkazy predlozené Súdu prvého stupna nedokazovali predpoklad, podla ktorého distribucné dohody bránili maloobchodným predajcom vyuzívat ich slobodu výberu do tej miery, ze by vylucovali dopyt po konkurencných výrobkoch. 112 HB tvrdí, ze napadnutý rozsudok si odporuje v tom zmysle, ze v jeho bode 108 Súd prvého stupna konstatoval, ze skutocnost, ze 40 % predajní je ovplyvnených distribucnými dohodami, nepredstavuje dostatocný základ na vyslovenie záveru, ze doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, zatial co v bode 160 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze HB v skutocnosti spôsobila narusenie hospodárskej sútaze tým, ze porusila svoju zvlástnu zodpovednost, ked k sebe pripútala 40 % predajní. 113 Dalej HB usudzuje, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyslovil záver, ze uz citovaný rozsudok Bronner sa svojím dosahom obmedzuje iba na podstatné zariadenia. Domnieva sa totiz, ze hoci z tohto rozsudku vyplýva, ze vlastník môze byt povinný umoznit prístup tretím osobám iba vtedy, ak je mozné na distribucný systém hladiet tak, ze predstavuje podstatné zariadenie, vyplýva z neho tiez, ze v prípade, ak taký systém nie je podstatným zariadením, musí byt povinnost vlastníka ulahcit hospodársku sútaz tým, ze tretím osobám umozní prístup do tohto systému, menej zaväzujúca. Kedze bolo uznané, ze súbor mraziacich pultov HB nie je podstatným zariadením, podla názoru HB Komisia nemôze ukladat tejto spolocnosti povinnost presadzovat hospodársku sútaz a ulahcovat prístup tretím osobám, ktorá by bola minimálne rovnocenná povinnosti ulozenej vlastníkom podstatných zariadení, a to tak, ze by svojim sútazitelom dovolila prístup do podstatnej casti svojho súboru mraziacich pultov. 114 HB tiez tvrdí, ze sa Súd prvého stupna v bode 161 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze na splnenie sporného rozhodnutia nie je potrebné, aby táto spolocnost previedla aktíva alebo uzavrela zmluvy s osobami, ktoré si sama nezvolila, pretoze sa od nej pozaduje, aby sútazitelom, ktorých si sama nezvolila, poskytla aktíva v podobe umiestnenia mraziacich pultov. 115 HB okrem toho poukazuje na to, ze napadnutý rozsudok je v tomto ohlade nedostatocne odôvodnený. 116 Komisia oponuje, ze tieto tvrdenia sú scasti nedôvodné a scasti neprípustné. 117 Najskôr zdôraznuje, ze úlohou Súdu prvého stupna je preskúmavat zákonnost sporného rozhodnutia z hladiska jeho odôvodnenia, ako aj tvrdení úcastníkov konania, a ze nie je viazaný rozsudkom vnútrostátneho súdu. 118 Komisia sa dalej domnieva, ze HB nespresnuje dôvody, na základe ktorých sa mal Súd prvého stupna dopustit pochybenia, ked tvrdil, ze analýza clánku 86 Zmluvy obsiahnutá v spornom rozhodnutí iba "recyklovane" vyuzíva analýzu týkajúcu sa clánku 85 Zmluvy. 119 Komisia nakoniec dodáva, ze vzhladom na to, ze toto tvrdenie smeruje k preukázaniu toho, ze beznú obchodnú prax vedúcu k zablokovaniu podstatnej casti relevantného trhu, vykonávanú dominantným podnikom, mozno analyzovat iba z hladiska clánku 85 Zmluvy a nie clánku 86 Zmluvy, ide o nový dôvod opravného prostriedku, ktorý je z tohto dôvodu neprípustný a aj zjavne nedôvodný. 120 Komisia tvrdí, ze tvrdenia HB týkajúce sa jednak toho, ze dodávanie mraziacich pultov vytvára prílezitosti na predaj, a jednak vnútorných rozporností analýzy Súdu prvého stupna, sú neprípustné, kedze odkazujú na kontrolu hospodárskeho posúdenia skutkového stavu. 121 Komisia tiez zdôraznuje, ze Súd prvého stupna neposudzoval to, ze prax dominantného podniku, ktorá spôsobuje uplatnovanie dolozky výhradnosti na 40 % predajní, nemôze bez dalsieho predstavovat zneuzitie, ale ze je zjavným zneuzitím, ak sa takýto podnik usiluje o zabezpecenie výhradnosti svojich výrobkov v takom velkom podiele dostupných predajní, ktorý zodpovedá obdobnému podielu celkového predaja uvedených výrobkov. Za týchto podmienok je tvrdenie HB nedôvodné. 122 Komisia usudzuje, ze tvrdenie HB o "podstatných zariadeniach" je zjavne nedôvodné, kedze zmrzlinárske výrobky vyrobené touto spolocnostou sú distribuované prostredníctvom nezávislých maloobchodných predajcov, ktorým táto spolocnost poskytuje za odplatu mraziace pulty. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze nejde o aktíva, ktoré si HB ponecháva pre vlastnú potrebu, a ze zneuzitie vyplýva z jej snahy o získanie kontroly nad uzívaním mraziacich pultov zo strany týchto nezávislých predajcov. Dodáva, ze Súd prvého stupna správne podotkol, ze sporné rozhodnutie neukladá HB povinnost previest aktívum alebo uzavriet zmluvy s osobami, ktoré si sama nezvolila. 123 Podla Komisie clánok 86 Zmluvy zakazuje prax vyplývajúcu zo spôsobu uvádzania výrobkov alebo sluzieb na trh podnikom v dominantnom postavení, ak uvedená prax smeruje k tomu, aby kupujúcemu odnala nebo obmedzila moznost volby, pokial ide o jeho zdroje zásobovania, a aby bránila zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, alebo ak hrozí nebezpecenstvo vylúcenia sútazitelov. V tomto ohlade cituje predovsetkým rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, Zb. s. 461), a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 44). 124 Mars zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v bode 96 napadnutého rozsudku pripustil, ako tiez konstatovala Komisia, ze skupina Unilever, ktorá je materskou spolocnostou HB, povazovala zachovanie dolozky výhradnosti pri uzívaní mraziacich pultov za klúcové pre obchodný úspech HB a ze jej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz. V tomto ohlade odkazuje na dokumenty citované v bodoch 65 az 68 odôvodnenia sporného rozhodnutia, na ktoré Súd prvého stupna odkazuje v bode 96 napadnutého rozsudku. 125 Mars okrem toho tvrdí, ze aj ked je urcitá prax na trhu bezná alebo dolozka výhradnosti je uzatvorená na ziadost maloobchodných predajcov, neznamená to, ze nemôze íst o zneuzitie v zmysle clánku 86 Zmluvy. V tomto ohlade odkazuje na uz citovaný rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, bod 89, ako aj na rozsudky z 3. júla 1991, AKZO/Komisia (C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 149), a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia (C-310/93 P, Zb. s. I-865). 126 Mars sa domnieva, ze Súd prvého stupna dostatocne odôvodnil svoju analýzu, podla ktorej dolozka výhradnosti narusuje maloobchodným predajcom ich moznost volby, a odkazuje v tomto ohlade predovsetkým na body 92, 102 a 160 napadnutého rozsudku. Okrem toho tvrdí, ze medzi analýzou vykonanou Súdom prvého stupna na základe clánku 86 Zmluvy a bodom 108 uvedeného rozsudku nemôze byt rozpor, pretoze tento bod je zaradený do analýzy clánku 85 Zmluvy, ktorá je v tomto smere samostatná a nezávislá. 127 Mars a Richmond tvrdia, ze uz citovaný rozsudok Bronner je pre prejednávanú vec irelevantný, pretoze nejde o vec týkajúcu sa prístupu tretích osôb k "podstatným zariadeniam". Richmond rovnako zdôraznuje, ze zneuzitie vyzdvihnuté v spornom rozhodnutí je odlisné, pretoze sa týka praxe zavedenej HB v snahe podnietit maloobchodných predajcov, aby pouzívali jej mraziace pulty, a nie skutocnosti, ze by maloobchodní predajcovia, ktorí nepristúpili na dolozku výhradnosti, nemohli tieto mraziace pulty pouzívat. Mars a Richmond sa okrem toho domnievajú, ze uvedené rozhodnutie neukladá HB, aby previedla majetok alebo uzavrela zmluvy s osobami, ktoré si nezvolila. Richmond dodáva, ze Komisia je dotovaná právomocou nariadit akékolvek pozitívne opatrenie nevyhnutné na to, aby protiprávne konanie skoncilo. Posúdenie Súdnym dvorom 128 Je dôlezité uviest, ze súdy Spolocenstva nemôzu byt viazané posúdením zlucitelnosti dolozky výhradnosti s právom Spolocenstva vykonaným vnútrostátnym súdom. 129 Pojem zneuzitie dominantného postavenia je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku s dominantným postavením, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe dodávok hospodárskych subjektov (Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 91). Súdny dvor v tomto ohlade usúdil, ze aj ked boli zmluvy uzavreté na ziadost zmluvných partnerov podniku, ktorý zaujíma dominantné postavenie, nemôze táto skutocnost vylúcit kvalifikáciu takéhoto konania ako zneuzitia v zmysle clánku 86 Zmluvy (pozri najmä rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 89). 130 Rovnako je potrebné spresnit, ze Súd prvého stupna v bode 80 napadnutého rozsudku stanovil nie to, ze dolozka výhradnosti nemá za ciel obmedzit hospodársku sútaz na relevantnom trhu, ale konkrétnejsie to, ze nezakladá "formálne" povinnost výhradnej kúpy, ktorá by sledovala takýto ciel. 131 Tvrdenie HB týkajúce sa údajného rozporu v napadnutom rozsudku musí byt preto zamietnuté ako zjavne nedôvodné. 132 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze odvolanie musí presným spôsobom uvádzat kritizované casti rozsudku, zrusenia ktorého sa odvolatel domáha, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh podporujú specifickým spôsobom (pozri najmä uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 37). 133 Z tohto hladiska tvrdenie HB, ze analýza Súdu prvého stupna, podla ktorej distribucné dohody narusujú maloobchodným predajcom ich moznost volby, je v skutocnosti "odvodená" od záverov, ku ktorým Súd prvého stupna dospel v súvislosti s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, takze nemá ziadny samostatný dosah ci predmet, nesplna podmienky pripomenuté v predchádzajúcom bode. Osobitne takýto argument neumoznuje jednoznacne zistit, ci má HB v úmysle spochybnit nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku, "recyklované" pouzitie analýzy clánku 85 Zmluvy alebo samotnú zásadu pouzitia clánku 86 Zmluvy na prejednávanú vec. HB rovnako pre obidva posledne uvedené prípady nepredkladá právne argumenty, ktoré by tento návrh specifickým spôsobom podporili. 134 Uvedené tvrdenie HB musí byt preto povazované za zjavne neprípustné. 135 Tvrdenie HB, podla ktorého dolozka výhradnosti nie je zneuzitím v zmysle clánku 86 Zmluvy, pretoze vytvára prílezitost na predaj zmrzlinárskych výrobkov, ktorá by inak neexistovala, okrem toho predstavuje ziadost, aby Súdny dvor opätovne posúdil skutkové okolnosti, a preto musí byt povazované za zjavne neprípustné. 136 Medzi bodmi 108 a 160 napadnutého rozsudku okrem toho nie je rozpor, kedze sa vztahujú na odlisné analýzy, ktoré sa týkajú clánkov 85 a 86 Zmluvy. Analýza Súdu prvého stupna obsiahnutá v bode 160 uvedeného rozsudku musí byt okrem toho vykladaná vo svojom kontexte, predovsetkým v spojení s bodmi 158 a 159 toho istého rozsudku, v ktorých je kladený dôraz na existenciu zvlástnej zodpovednosti podniku v situácii dominantného postavenia a na skutocnost, ze na relevantnom trhu je hospodárska sútaz uz obmedzená z dôvodu tohto dominantného postavenia. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie HB je rovnako zjavne nedôvodné. 137 Nakoniec tvrdenie HB tykajúce sa nesprávneho uplatnenia právnych zásad stanovených v uz citovanom rozsudku Bronner je zjavne nedôvodné, kedze sporné rozhodnutie neukladá HB povinnost previest aktívum alebo uzavriet zmluvy s osobami, ktoré si táto spolocnost sama nezvolila, co tiez konstatoval Súd prvého stupna v bode 161 napadnutého rozsudku. Ako zdôraznuje Komisia, na rozdiel od skutkového stavu veci, na základe ktorého bol vydaný uz citovaný rozsudok Bronner, mraziace pulty nepredstavujú aktíva, ktoré si HB ponecháva pre svoje vlastné potreby, ale ich uzívanie je dobrovolne prenechané nezávislým podnikom, ktoré platia za ich uzívanie odplatu. Tvrdenie HB, ze jej uvedené rozhodnutie ukladá povinnost minimálne rovnako zaväzujúcu, ako keby islo o vlastníka podstatného zariadenia, je teda zjavne nedôvodné. V tomto ohlade sa rovnako nejaví, ze by Súd prvého stupna svoju analýzu zalozil iba na zistení, ze tu nejde o podstatné zariadenie, ani ze by v tomto bode napadnutý rozsudok nedostatocne odôvodnil. 138 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod je scasti zjavne neprípustný a scasti zjavne nedôvodný a musí byt zamietnutý. O stvrtom odvolacom dôvode vychádzajúcom z porusenia podstatných procesných nálezitostí Argumentácia úcastníkov konania 139 HB najprv tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 48 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku, ako aj právo na spravodlivý proces tým, ze pripustil, aby spolocnost Richmond na pojednávaní predlozila dôkazy týkajúce sa jej skúseností zo Spojeného královstva bez toho, aby HB mala moznost sa k nim vyjadrit a bez toho, aby Richmond podala vysvetlenia k dôvodom ich oneskoreného predlozenia. 140 HB dalej zdôraznuje, ze ak vychádzal Súd prvého stupna z praxe tejto spolocnosti spocívajúcej vo vyberaní nájomného za mraziace pulty poskytnuté maloobchodným predajcom usadeným v Severnom Írsku, porusuje tento postup jej právo na spravodlivý proces, kedze tomuto argumentu doposial nebol prikladaný zvlástny význam ani v spornom rozhodnutí, ani vo vyjadrení Komisie pred Súdom prvého stupna. 141 HB nakoniec tvrdí, ze Súd prvého stupna vo svojej analýze podmienok uplatnenia clánku 85 ods. 3 Zmluvy nesprávne uplatnil dôkazné bremeno. 142 Pokial ide o dôkazy, ktoré poskytla spolocnost Richmond, Komisia tvrdí, ze clánok 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa nepouzije na dôkazné návrhy vedlajsích úcastníkov konania. Domnieva sa, ze clánok 116 ods. 6 uvedeného poriadku, ktorý vedlajsím úcastníkom umoznuje predkladat jedine ústne pripomienky, by stratil svoje opodstatnenie, keby vedlajsí úcastníci nemohli predlozit v súvislosti s týmito vyjadreniami dôkazy. 143 Komisia tvrdí, ze clánok 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna v kazdom prípade stanovuje iba povinnost odôvodnenia, ak dôjde k prípadnému oneskorenému predlozeniu dôkazných návrhov, a nie vseobecný zákaz ich predlozenia, takze i keby toto ustanovenie malo byt pouzité na vedlajsích úcastníkov konania, nespôsobilo by ziadne nedostatky v prejednávanej veci, pretoze dôkazy boli navrhnuté vedlajsím úcastníkom konania, ktorý sa na Súd prvého stupna obracal po prvýkrát. 144 Komisia a Mars zdôraznujú, ze HB mala v priebehu pojednávania moznost odpovedat na dôkazy, ktoré predlozila spolocnost Richmond, a ze v kazdom prípade tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého by boli mnohí maloobchodní predajcovia ochotní uchovávat zmrzlinárske výrobky inej znacky ako HB v tom istom mraziacom pulte, ak by im bolo umoznené tak urobit, je kazdopádne dostatocne podopreté ostatnými dôkazmi, ktoré boli Súdu prvého stupna predlozené. 145 Pokial ide o skutocnost, ze HB stanovuje nájomné za poskytnutie mraziacich pultov maloobchodným predajcom usadeným v Severnom Írsku, Komisia uvádza, ze táto spolocnost v ziadnom zo stádií konania nespochybnila údaje o tejto praxi uvedené v bode 127 sporného rozhodnutia. Komisia zdôraznuje, ze bod 219 tohto rozhodnutia rovnako zmienuje moznost HB ziadat od maloobchodných predajcov usadených v Írsku úhradu nájomného a ze vseobecná otázka moznosti vyberat odplatu za pouzívanie mraziaceho pultu bola v plnom rozsahu prejednaná medzi úcastníkmi konania. Domnieva sa dalej, ze Súd prvého stupna nie je povinný dopredu oznamovat záver, ku ktorému by mohol dospiet, alebo konkrétne skutocnosti zo spisu, o ktoré sa oprie. 146 Mars usudzuje, ze otázka praxe HB spocívajúca vo fakturácii nájomného maloobchodným predajcom usadeným v Severnom Írsku nemá ziadny vplyv na meritórnu stránku napadnutého rozsudku, kedze sporné rozhodnutie je v tomto ohlade plne a správne odôvodnené. Dalej povazuje tvrdenie HB, podla ktorého Súd prvého stupna porusil pravidlá v oblasti dôkazného bremena v rámci clánku 85 ods. 3 Zmluvy, za nedôvodné. 147 Richmond tvrdí, ze skutocnosti týkajúce sa jej postavenia na britskom trhu nemozno povazovat za nový dôkaz a ze boli uplatnené iba na dokreslenie a posilnenie tvrdenia, podla ktorého by si znacný pocet maloobchodných predajcov prial ukladat zmrzlinárske výrobky dalsej znacky v tom istom mraziacom pulte, ak by im to bolo umoznené. Zdôraznuje, ze úlohou Súdu prvého stupna je posúdit vsetky dôkazy, ktoré sú mu predlozené, s výhradou ich prípadného skreslenia. Richmond v tomto ohlade cituje rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia (C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 118). Domnieva sa, ze clánok 116 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna dovoluje vedlajsím úcastníkom konania predlozit dôkazy na podporu ich tvrdení tak v písomnej, ako aj v ústnej casti konania, a ze dôkazy, ktoré predlozila na pojednávaní, neboli zo strany HB spochybnené. Posúdenie Súdnym dvorom 148 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora platí, ze ak niektorý z dôvodov pouzitých Súdom prvého stupna stací na odôvodnenie výroku jeho rozsudku, vady spôsobilé poskodit iný dôvod, ktorý je rovnako v predmetnom rozsudku pouzitý, nemajú v kazdom prípade na uvedený výrok ziadny vplyv, takze odvolací dôvod, ktorý na ne poukazuje, je irelevantný a musí byt zamietnutý (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C-496/99 P, Zb. s. I-3801, bod 68 a citovanú judikatúru). 149 V napadnutom rozsudku je tvrdenie vychádzajúce zo skúseností Richmond zo Spojeného královstva iba jedným z mnohých tvrdení na podporu analýzy Súdu prvého stupna, podla ktorej velký pocet maloobchodných predajcov ukladá v rovnakom mraziacom pulte zmrzlinárske výrobky iných znaciek ako HB, ak je im to umoznené. 150 Toto tvrdenie sa totiz javí byt dostatocne podporené ostatnými skutkovými okolnostami, o ktoré sa Súd prvého stupna opieral v bodoch 93 az 97 napadnutého rozsudku. 151 Preto je potrebné toto tvrdenie HB zamietnut ako irelevantné. 152 Ako zdôraznuje Komisia, skutocnost, ze HB fakturuje predajcom v Severnom Írsku za uzívanie mraziacich pultov nájomné, uz bola zmienená v bode 127 odôvodnenia sporného rozhodnutia a vseobecná otázka moznosti tejto spolocnosti stanovit nájomné maloobchodným predajcom, ktorí pouzívajú jej mraziace pulty, bola predmetom rozsiahlej diskusie medzi úcastníkmi konania. Ako je okrem toho uz spresnené v bode 89 tohto uznesenia, Súd prvého stupna nevychádzal iba z praxe HB v Severnom Írsku, aby preukázal moznost tejto spolocnosti stanovit nájomné maloobchodným predajcom, ktorí pouzívajú niektorý z jej mraziacich pultov na relevantnom trhu, ale tiez v bode 114 napadnutého rozsudku konstatoval, ze uvedená spolocnost právne dostacujúcim spôsobom nepreukázala, ze by nebolo praktické stanovit osobitné nájomné za poskytovanie mraziacich pultov v Írsku, co HB nespochybnuje. 153 Preto je potrebné toto tvrdenie HB zamietnut ako zjavne nedôvodné. 154 Nakoniec vzhladom na to, ze Súdny dvor v bode 106 tohto uznesenia zamietol tvrdenie HB, pokial ide o obrátenie dôkazného bremena Súdom prvého stupna v rámci clánku 85 ods. 3 Zmluvy, nie je namieste ho znova posudzovat. 155 Stvrtý odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý ako zjavne nedôvodný. 156 Vzhladom na to, ze ziadny z dôvodov uplatnených na podporu odvolania HB nemôze obstát, zostáva toto odvolanie zamietnut. O trovách 157 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, spolocnosti Mars a Richmond navrhli zaviazat spolocnost HB na náhradu trov konania a spolocnost HB nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siesta komora) nariadil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost Unilever Bestfoods (Ireland) Ltd je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7KXQjs/L97795-4615TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7KXQjs/L97795-4615TMP.html#Footref*