Vec C-250/03 Giorgio Emanuele Mauri proti Ministero della Giustizia a Commissione per gli esami di avvocato presso la Corte d'appello di Milano (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia) "Clánok 104 ods. 3 rokovacieho poriadku - Prístup k advokátskemu povolaniu - Právna úprava skúsky, ktorá umoznuje získat oprávnenie na výkon advokátskeho povolania" Uznesenie Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. februára 2005 Abstrakt uznesenia Volný pohyb osôb - Sloboda usadit sa - Advokáti - Skúska podmienujúca prístup k povolaniu - Zlozenie skúsobnej komisie - Úcast advokátov - Prípustnost - Porusenie clánkov 81 ES a 82 ES - Neexistencia (Clánky 43 ES, 81 ES a 82 ES) Clánkom 43 ES, 81 ES a 82 ES neodporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej sa pri skúske, ktorou sa umoznuje prístup k advokátskemu povolaniu, skúsobná komisia skladá z piatich clenov menovaných ministrom spravodlivosti, a to z dvoch sudcov, jedného profesora práva a dvoch advokátov, ktorých urcuje Národná rada advokátov na základe spolocného návrhu rád advokátskych komôr príslusného obvodu. Totiz, pokial ide o clánok 43 ES, aj ked skúska umoznujúca prístup k výkonu advokátskeho povolania môze urcite predstavovat prekázku slobody usadit sa, nic nenasvedcuje tomu, ze by bolo mozné domnievat sa, ze samotné pravidlo týkajúce sa zlozenia skúsobnej komisie predstavuje obmedzenie slobody usadit sa nezávisle od obmedzenia, ktoré by prípadne vyplývalo zo samotnej skúsky. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze úcast advokátov v skúsobnej komisii pre státnu skúsku predstavuje sama osebe obmedzenie slobody usadit sa, táto úcast môze byt opodstatnená vseobecným záujmom, a to nevyhnutnostou hodnotit najlepsím mozným spôsobom spôsobilost a schopnosti osôb povolaných na výkon advokátskeho povolania, pricom je spôsobilá zarucit uskutocnenie tohto ciela. Okrem toho k poruseniu clánkov 81 ES a 82 ES dôjde najmä vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, nariadi alebo zvýhodní zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES alebo posilní úcinky takéhoto zneuzitia alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty, o co vsak nejde v prípade, ked dotknutý clenský stát poverí skúsobnú komisiu, ktorej clenmi sú advokáti, zodpovednostou za prijatie rozhodnutí v oblasti prístupu k advokátskemu povolaniu, a to z dôvodov, ze mu patrí dôlezité miesto v samotnej skúsobnej komisii prostredníctvom úcasti dvoch sudcov, ze ministerstvo spravodlivosti disponuje významnými právomocami, ktoré mu umoznujú kontrolovat práce skúsobnej komisie v kazdej fáze, a dokonca v prípade potreby zasiahnut do týchto prác a nakoniec, ze negatívne rozhodnutie prijaté skúsobnou komisiou môze byt predmetom opravného prostriedku na súde. (pozri body 30 - 33, 35, 37, 42 - 45, 47 a výrok) UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 17. februára 2005 ([1]*) "Clánok 104 ods. 3 rokovacieho poriadku - Prístup k advokátskemu povolaniu - Právna úprava skúsky, ktorá umoznuje získat oprávnenie na výkon advokátskeho povolania" Vo veci C-250/03, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Taliansko) z 13. novembra 2002 a dorucený Súdnemu dvoru 11. júna 2003, ktorý súvisí s konaním: Giorgio Emanuele Mauri proti Ministero della Giustizia, Commissione per gli esami di avvocato presso la Corte d'Appello di Milano, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen, J. Makarczyk, J. Klucka, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, po vyrozumení vnútrostátneho súdu o tom, ze Súdny dvor má v súlade s clánkom 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnút odôvodneným uznesením, po vyzvaní oprávnených subjektov, uvedených v clánku 23 Statútu Súdneho dvora, aby v tejto súvislosti predlozili svoje prípadné pripomienky, po vypocutí generálneho advokáta, vydal toto Uznesenie 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu "pravidiel Zmluvy o ES zakotvujúcich ochranu zásad hospodárskej sútaze a zákazu diskriminácie v práve Spolocenstva". 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu pána Mauri proti Ministero della Giustizia (ministerstvo spravodlivosti) a Commissione per gli esami di avvocato presso la Corte d'appello di Milano (komisia pre advokátske skúsky pri odvolacom súde v Miláne), ktorého predmetom je rozhodnutie o zamietnutí pripustit zalobcu k ústnej casti státnej skúsky, ktorá oprávnuje vykonávat advokátske povolanie (dalej len "státna skúska"). Vnútrostátna právna úprava 3 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze v Taliansku je prístup k výkonu advokácie podmienený zlozením státnej skúsky. 4 V zmysle clánku 22 královského zákonného dekrétu c. 1578 z 27. novembra 1933 (GURI c. 281 z 5. decembra 1933, s. 5521, dalej len "zákonný dekrét c. 1578/33") v znení úcinnom v case skutkového stavu sporu vo veci samej, sú skúsobné komisie pre státne skúsky menované ministrom spravodlivosti a pozostávajú z 5 clenov, z ktorých sú dvaja advokátmi, zapísanými minimálne 8 rokov v zozname advokátskej komory v obvode odvolacieho súdu, kde sa skúska koná, dvaja sú sudcami toho istého obvodu s kvalifikáciou nie nizsou nez má prísediaci odvolacieho súdu a piaty je riadnym profesorom práva alebo hostujúcim profesorom, ktorý vyucuje na univerzite alebo institúte vyssieho vzdelávania. 5 Le Consiglio nazionale forense (Národná rada advokátov, dalej len "CNF") urcuje na základe spolocného návrhu rád advokátskych komôr príslusného obvodu dvoch advokátov, ktorí sú clenmi príslusnej skúsobnej komisie, a ktorých minister spravodlivosti vymenuje za predsedu a podpredsedu tejto skúsobnej komisie. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 6 V decembri 2001 sa pán Mauri zúcastnil v obvode odvolacieho súdu v Miláne písomnej casti státnej skúsky. Po oprave písomného testu skúsobnou komisiou nezískal dostatocný pocet bodov na to, aby bol pripustený k ústnej casti skúsky, a bol preto vylúcený. 7 Pán Mauri podal na vnútrostátny súd opravný prostriedok, v ktorom navrhoval zrusenie tohto rozhodnutia. Tvrdil najmä, ze zlozenie skúsobnej komisie, ako ho upravuje clánok 22 zákonného dekrétu c. 1578/33, neumoznuje nestranné posúdenie a nezarucuje správne fungovanie hospodárskej sútaze pri prístupe k výkonu advokátskeho povolania, cím porusuje ustanovenia clánku 3 písm. g) ES, clánkov 28 ES, 49 ES a nasl., 81 ES, ako aj 82 ES. 8 Podla tohto súdu sa výhrada, ktorú uplatnil pán Mauri, nezdá úplne nepodlozená, pokial ide o právomoc, ktorou disponujú rady advokátskych komôr, teda riadiace orgány týchto komôr, ktorých clenmi sú povinne advokáti vykonávajúci advokátske povolanie v danom obvode, urcovat najvplyvnejsích clenov skúsobnej komisie, a tak viac alebo menej priamo ovplyvnovat hodnotenie tejto komisie. 9 Táto rada totiz urcuje dvoch z piatich clenov skúsobnej komisie, ktorí navyse vykonávajú funkciu predsedu a podpredsedu, a je mozné a rovnako obvyklé, ze tretí clen, ktorý vyucuje právo, je tiez advokát, a teda je zapísaný v tej istej advokátskej komore. 10 Podla vnútrostátneho súdu sa táto okolnost zdá byt prinajmensom teoreticky spôsobilá umoznit advokátskej komore obmedzit, tak alebo onak, prístup k advokátskemu povolaniu s cielom chránit záujmy tých, ktorí ho uz vykonávajú tým, ze robí nielen kvalitatívny, ale rovnako aj kvantitatívny výber, ktorý súvisí s logikou trhu. 11 Kedze Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia sa domnieval, ze výsledok sporu, ktorý prejednáva, vyzaduje výklad práva Spolocenstva, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa pravidlá Zmluvy zakotvujúce ochranu zásad hospodárskej sútaze a zákazu diskriminácie v práve Spolocenstva tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskych spolocenstiev, vykladat v tom zmysle, ze talianska vnútrostátna právna úprava, a najmä clánok 22 královského zákonného dekrétu c. 1578 z 27. novembra 1933 podmienujúci prístup k výkonu hospodárskej cinnosti advokátskeho povolania predchádzajúcou státnou skúskou, je tým, ze zveruje rozsiahlu právomoc pri hodnotení odbornej spôsobilosti a odborných schopností miestnym riadiacim orgánom profesijnej komory, ktorej clenmi sú hospodárske subjekty uz vykonávajúce cinnost na území príslusného obvodu, v rozpore [so Zmluvou] a v dôsledku toho je protiprávny?" O prejudiciálnej otázke 12 Kedze sa Súdny dvor domnieva, ze odpoved na polozenú otázku mozno jednoznacne odvodit z judikatúry, vyrozumel v súlade s clánkom 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku vnútrostátny súd, ze má v úmysle rozhodnút odôvodneným uznesením a vyzval oprávnené subjekty uvedené v clánku 23 Statútu Súdneho dvora na predlozenie prípadných pripomienok v tejto súvislosti. 13 Talianska a írska vláda, ako aj Komisia Európskych spolocenstiev na túto výzvu odpovedali. Obe vlády v podstate uprednostnovali, aby Súdny dvor rozhodol rozsudkom, a to so zretelom na význam, ktorý podla nich vec má. Komisia naopak uviedla, ze nemá námietky, aby Súdny dvor rozhodol odôvodneným uznesením. O prípustnosti Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 14 Talianska vláda tvrdí, ze prejudiciálna otázka je neprípustná, pretoze nie je nevyhnutná na to, aby bolo mozné rozhodnút o zalobe, ktorú podal kandidát vylúcený zo státnej skúsky, a v kazdom prípade nie je mozné takúto nevyhnutnost vyvodit z rozhodnutia vnútrostátneho súdu. 15 Okrem toho v rozsahu, v akom sa táto otázka týka zásady zákazu diskriminácie v práve Spolocenstva - presnejsie, podla talianskej vlády, zásady národného zaobchádzania v oblasti slobody usadit sa alebo slobodného poskytovania sluzieb -, musí byt rovnako posúdená ako neprípustná z dôvodu, ze ustanovenia Zmluvy v oblasti volného pohybu, vrátane slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb, sa neuplatnujú na cinnosti, ktorých vsetky prvky sú sústredené vo vnútri jedného clenského státu. 16 Írska vláda si taktiez myslí, ze prejudiciálna otázka je neprípustná. 17 Spor v konaní vo veci samej sa totiz týka talianskeho vzdelávacieho systému, hoci organizácia vzdelávacích systémov patrí do právomoci clenských státov, a nie do právomoci Spolocenstva. Okrem toho táto otázka zostáva hypotetickou, pretoze vnútrostátny súd vo svojom rozhodnutí uvádza, ze zlozenie skúsobnej komisie môze "prinajmensom teoreticky" predstavovat prekázku prístupu k výkonu povolania. Navyse návrh na zacatie prejudiciálneho konania neposkytuje dostatocné mnozstvo podrobných informácií o fungovaní systému vo veci samej na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnút. Posúdenie Súdnym dvorom 18 Je potrebné pripomenút, ze je na vnútrostátnom súde, ktorý vo veci koná a ktorý musí niest zodpovednost za prijaté súdne rozhodnutie, aby so zretelom na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia pre rozhodnutie vo veci, ako aj závaznost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ak sa teda prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, potom je Súdny dvor v zásade povinný o nich rozhodnút. Súdny dvor môze odmietnut rozhodovanie o prejudiciálnej otázke vnútrostátneho súdu iba vtedy, ak výklad alebo posúdenie platnosti právneho predpisu Spolocenstva, o ktoré poziadal vnútrostátny súd, zjavne nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak je sporný problém hypotetickej povahy alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii údaje o skutkových a právnych okolnostiach nevyhnutné na to, aby mohol uzitocne odpovedat na jemu polozené otázky (pozri najmä rozsudok z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i., C-480/00 az C-482/00, C-484/00, C-489/00 az C-491/00 a C-497/00 az C-499/00, Zb. s. I-2943, bod 72 a tam uvedenú judikatúru). 19 V tomto prípade vsak tomu tak nie je. 20 Kedze bol totiz vnútrostátny súd poziadaný, aby rozhodol spor, v ktorom zalobca uplatnuje zalobný dôvod zalozený na porusení niektorých zásad práva Spolocenstva z dôvodu zlozenia skúsobnej komisie, ktorá rozhodla o jeho nepripustení k ústnej casti státnej skúsky, nemozno dôvodne pripustit, ze otázka polozená týmto súdom nijako nesúvisí so skutocnostou alebo s predmetom sporu vo veci samej alebo ze ide o hypotetický problém. 21 Okrem toho, pokial ide o námietku talianskej vlády, podla ktorej sa ustanovenia Zmluvy v oblasti volného pohybu neuplatnia z dôvodu, ze vsetky prvky cinnosti vo veci samej sú sústredené vo vnútri jedného clenského státu, je potrebné poznamenat, ze odpoved môze byt pre vnútrostátny súd napriek tomu uzitocná v prípade, ak jeho vnútrostátne právo ukladá v takom konaní, ako je konanie v tomto prípade, aby boli talianskemu kandidátovi pri státnej skúske poskytnuté rovnaké práva ako práva, ktoré kandidát z iného clenského státu vyvodzuje z práva Spolocenstva v tej istej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 23, a z 5. marca 2002, Reisch a i., C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, bod 26). 22 Napokon Súdny dvor zastáva názor, ze mu boli dostatocne objasnené informácie uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu a v pripomienkach, ktoré mu boli predlozené, aby mohol uzitocne odpovedat na polozenú otázku. 23 Je preto potrebné odpovedat na prejudiciálnu otázku. O veci samej 24 Na úvod je potrebné povedat, ze prejudiciálna otázka sa skladá z dvoch castí. 25 Vnútrostátny súd najskôr poukazuje na "zásady hospodárskej sútaze v práve Spolocenstva", a kladie tak otázku týkajúcu sa výkladu clánkov 81 ES a 82 ES. 26 Dalej tento súd tým, ze odkazuje na "zásady zákazu diskriminácie v práve Spolocenstva", v podstate ziada Súdny dvor o výklad clánku 43 ES, ktorý pre clenské státy obsahuje povinnost zákazu diskriminácie (rozsudok z 21. júna 1974, Reyners, 2/74, Zb. s. 631, body 15 a 16). 27 Naopak nie je potrebné preskúmavat polozenú otázku z pohladu clánku 49 ES, aj ked tento clánok rovnako obsahuje povinnost zákazu diskriminácie (rozsudok z 3. decembra 1974, Van Binsbergen, 33/74, Zb. s. 1299, bod 27). Ako totiz správne uvádza írska vláda, nic nenasvedcuje tomu, ze by bolo mozné domnievat sa, ze advokát iného clenského státu poskytujúci sluzby v Taliansku by musel zlozit túto státnu skúsku. O clánkoch 81 ES a 82 ES 28 Podstatou prvej casti prejudiciálnej otázky vnútrostátneho súdu je to, ci clánkom 81 ES a 82 ES odporuje také pravidlo, ako je stanovené v clánku 22 zákonného dekrétu c. 1578/33, podla ktorého sa pri státnej skúske skusobná komisia skladá z 5 clenov menovaných ministrom spravodlivosti, a to z dvoch sudcov, jedného profesora práva a dvoch advokátov, ktorých urcuje CNF na základe spolocného návrhu rád advokátskych komôr príslusného obvodu. 29 Podla ustálenej judikatúry hoci je pravda, ze clánky 81 ES a 82 ES sa samé osebe týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 10 ES, ktorý zavádza povinnost spolupráce, ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit effet utile pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri najmä rozsudky z 19. februára 2002, Arduino, C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 34, a z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 45, a tam uvedenú judikatúru). 30 Ako Súdny dvor rozhodol, k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde najmä vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty (uz citované rozsudky Arduino, bod 35, a CIF, bod 46, a tam uvedená judikatúra). 31 Aj za predpokladu, ze by advokáti ako clenovia skúsobnej komisie pre státne skúsky mohli byt povazovaní za "podniky" v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, sa vsak za okolností prípadu v konaní vo veci samej nepreukázalo, ze by stát zbavil svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa prístupu k výkonu advokátskeho povolania jej státneho charakteru, ked preniesol na advokátov zodpovednost za prijatie rozhodnutí v oblasti prístupu k ich povolaniu. 32 Je totiz potrebné najprv poznamenat, ze státu patrí dôlezité miesto v samotnej skúsobnej komisii, ked z piatich clenov sú dvaja sudcami, ktorí musia byt povazovaní za predstavitelov tohto státu, hoci nie sú hierarchicky podriadení ministrovi spravodlivosti. 33 Následne je potrebné uviest, ze ako vyplýva zo spisu, ministerstvo spravodlivosti disponuje významnými právomocami, ktoré mu umoznujú kontrolovat práce skúsobnej komisie v kazdej fáze, a dokonca v prípade potreby zasiahnut do týchto prác. 34 Toto ministerstvo menuje clenov skúsobnej komisie, vyberá témy skúsky, v prípade nezrovnalostí môze tieto skúsky zrusit a môze zasiahnut tak, ze urcí svojho vlastného zástupcu na výkon pokynov na úcely zabezpecenia disciplíny a riadneho priebehu skúsok. 35 Nakoniec negatívne rozhodnutie prijaté skúsobnou komisiou môze byt predmetom opravného prostriedku na správnom súde, ktorý ho preskúma. 36 Kontrola uskutocnovaná státom vo vsetkých fázach skúsky v konaní vo veci samej teda umoznuje dospiet k záveru, ze sa stát nevzdal výkonu svojej právomoci v prospech súkromných subjektov. 37 Z rovnakých dôvodov nie je mozné tomuto státu vytýkat, ze nariadil alebo zvýhodnil uzatvorenie dohôd obmedzujúcich sútaz v rozpore s clánkom 81 ES alebo ze posilnil úcinky takýchto dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 43) alebo ze nariadil alebo zvýhodnil zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES, alebo posilnil úcinky takéhoto zneuzitia. 38 Je teda potrebné dôjst k záveru, ze clánkom 81 ES a 82 ES neodporuje také pravidlo, ako je upravené v clánku 22 zákonného dekrétu c. 1578/33. O clánku 43 ES 39 Podstatou druhej casti prejudiciálnej otázky vnútrostátneho súdu je to, ci clánku 43 ES neodporuje také pravidlo, ako je upravené v clánku 22 zákonného nariadenia c. 1578/33. 40 Je potrebné pripomenút, ze clánok 43 ES zakazuje obmedzenia slobody usadit sa a ze za takéto obmedzenia musia byt povazované vsetky opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, tvoria prekázku tomuto výkonu alebo ho robia menej atraktívnym (pozri najmä rozsudok z 17. októbra 2002, Payroll a i., C-79/01, Zb. s. I-8923, bod 26, a tam uvedenú judikatúru). 41 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial sa opatrenia predstavujúce obmedzenie uplatnujú na kazdú osobu alebo podnik vykonávajúci cinnost na území hostitelského clenského státu, môzu byt opodstatnené, ak zodpovedajú naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, ak sú spôsobilé zarucit uskutocnenie ciela, ktorí sledujú, a ak neprekracujú medze toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné (pozri najmä rozsudok Payroll a i., uz citovaný, bod 28, a tam uvedenú judikatúru). 42 V tomto ohlade aj ked skúska umoznujúca prístup k výkonu advokátskeho povolania môze urcite predstavovat prekázku slobody usadit sa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C-340/89, Zb. s. I-2357, bod 15), je napriek tomu potrebné poznamenat, ze v konaní vo veci samej je spochybnované iba pravidlo týkajúce sa zlozenia skúsobnej komisie, a nie skutocnost uskutocnenia takejto advokátskej skúsky. 43 Nic nenasvedcuje tomu, ze by bolo mozné domnievat sa, ze takéto pravidlo predstavuje obmedzenie slobody usadit sa nezávisle od obmedzenia, ktoré by prípadne vyplývalo zo samotnej skúsky. 44 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze úcast advokátov v skúsobnej komisii pre státnu skúsku predstavuje sama osebe obmedzenie slobody usadit sa, táto úcast môze byt v prejednávanom prípade povazovaná za opodstatnenú, ako to správne pripomínajú talianska a írska vláda a Komisia. 45 Táto úcast totiz zodpovedá naliehavému dôvodu vseobecného záujmu, a to nevyhnutnosti hodnotit najlepsím mozným spôsobom spôsobilost a schopnosti osôb povolaných na výkon advokátskeho povolania. Je spôsobilá zarucit uskutocnenie tohto ciela v tom zmysle, ze advokáti majú odbornú skúsenost, ktorá ich robí osobitne spôsobilými na hodnotenie kandidátov s ohladom na osobitné poziadavky ich povolania. Nakoniec obmedzenia uvedené v bodoch 32 az 35 tohto uznesenia tiez zarucujú, ze opatrenie neprekracuje medze toho, co je pre dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. 46 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze clánku 43 ES neodporuje také pravidla, ktoré je upravené v clánku 22 zákonného dekrétu c. 1578/33. 47 Je teda potrebné odpovedat na prejudiciálnu otázku tak, ze clánkom 81 ES, 82 ES a 43 ES neodporuje pravidlo, ako je stanovené v clánku 22 zákonného dekrétu c. 1578/33, podla ktorého sa pri skúske, ktorou sa podmienuje prístup k advokátskemu povolaniu, skúsobná komisia skladá z piatich clenov menovaných ministrom spravodlivosti, a to z dvoch sudcov, jedného profesora práva a dvoch advokátov, ktorých urcuje CNF na základe spolocného návrhu rád advokátskych komôr príslusného obvodu. O trovách 48 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánkom 81 ES, 82 ES a 43 ES neodporuje pravidlo, ako je stanovené v clánku 22 královského zákonného dekrétu c. 1578 z 27. novembra 1933, v znení úcinnom v case skutkového stavu sporu vo veci samej, podla ktorého sa pri skúske, ktorou sa podmienuje prístup k advokátskemu povolaniu, skúsobná komisia skladá z piatich clenov menovaných ministrom spravodlivosti, a to z dvoch sudcov, jedného profesora práva a dvoch advokátov, ktorých urcuje Consiglio nazionale foresne (Národná rada advokátov) na základe spolocného návrhu rád advokátskych komôr príslusného obvodu. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXETCaCT/L98436-2861TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXETCaCT/L98436-2861TMP.html#Footref*