Vec C-551/03 P General Motors BV, predtým General Motors Nederland BV a Opel Nederland BV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES - Nariadenia (EHS) c. 123/85 a (ES) c. 1475/95 - Distribúcia osobných automobilov znacky Opel - Delenie trhu - Obmedzenia vývozu - Systém obmedzujúci prémie - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania pokút" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie s výnimkou skreslenia (Clánok 225 ods. 1 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 ods. 1) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 1. Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uviedol na podporu tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora. V tejto súvislosti takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. (pozri body 51, 52, 54) 2. Dohodu mozno povazovat za obmedzujúcu, aj pokial nebolo jej jediným cielom obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovala aj iné, legitímne ciele. (pozri bod 64) 3. Na urcenie toho, ci má dohoda obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, je potrebné zohladnit nielen znenie tejto dohody, ale vo svetle ekonomických a právnych okolností aj iné faktory, ako napríklad ciele sledované dohodou ako takou. (pozri bod 66) 4. Dohoda v oblasti distribúcie má obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, pokial zjavne vyjadruje úmysel znevýhodnovat predaj na vývoz oproti vnútrostátnemu predaju, a vedie tak k rozdeleniu dotknutého trhu. Taký ciel mozno dosiahnut nielen pomocou priamych obmedzení vývozu, ale aj pomocou nepriamych opatrení, akými je zo strany dovozcu motorových vozidiel uplatnovanie v rámci koncesionárskych zmlúv opatrenia vylucujúceho predaj na vývoz zo systému prémií poskytovaných koncesionárom, kedze pôsobia na ekonomické podmienky týchto transakcií. (pozri body 67, 68) 5. Na posúdenie toho, ci mozno dohodu povazovat za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda. Preto v takej situácii, akou je uplatnovanie zo strany dovozcu motorových vozidiel v rámci koncesionárskych zmlúv opatrenia vylucujúceho predaj na vývoz zo systému prémií poskytovaných koncesionárom, treba preskúmat konanie koncesionárov a konkurencnú situáciu na dotknutom trhu za predpokladu, ze by predaj na vývoz nebol vylúcený z politiky v oblasti prémií. (pozri body 72, 73) 6. Preukázanie úmyslu strán dohody obmedzit hospodársku sútaz nie je nevyhnutné na urcenie toho, ci predmetom tejto dohody je také obmedzenie. Aj ked vsak úmysel úcastníkov konania nie je nevyhnutý na urcenie toho, ci má dohoda obmedzujúcu povahu, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Spolocenstva, aby tento úmysel zohladnili. (pozri body 77, 78) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 6. apríla 2006 ([1]*) "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES - Nariadenia (EHS) c. 123/85 a (ES) c. 1475/95 - Distribúcia osobných automobilov znacky Opel - Delenie trhu - Obmedzenia vývozu - Systém obmedzujúci prémie - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania pokút" Vo veci C-551/03 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 29. decembra 2003, General Motors BV, predtým General Motors Nederland BV a Opel Nederland BV, so sídlom v Lage Mosten (Holandsko), v zastúpení: D. Vandermeersch a R. Snelders, advocaten, ako aj T. Graf, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatel, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, QC, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, S. von Bahr (spravodajca), A. Borg Barthet a U. Lőhmus, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. júla 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. októbra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 General Motors BV svojím odvolaním navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia (T-368/00, Zb. s. II-4491, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie 2001/146/ES z 20. septembra 2000 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (vec COMP/36.356 - Opel) (Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 Skutkový stav a právny rámec, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 3 Opel Nederland BV (dalej len "Opel Nederland") bol zalozený 30. decembra 1994 ako 100 % dcérska spolocnost General Motors Nederland BV (dalej len "General Motors Nederland"). Je jedinou vnútrostátnou spolocnostou predávajúcou znacku Opel v Holandsku. Predmet jeho podnikania zahrna dovoz, vývoz a velkoobchod s osobnými automobilmi, ako aj s náhradnými dielmi a príslusenstvom. Uzavrel koncesionárske zmluvy týkajúce sa predaja a servisu s priblizne 150 koncesionármi, ktorí sú v dôsledku toho súcastou distribucnej siete Opel v Európe ako autorizovaní predajcovia. 4 Koncesionárske zmluvy sú za urcitých podmienok vynaté z uplatnovania clánku 85 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES) nariadením Komisie (EHS) c. 123/85 z 12. decembra 1984 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy o EHS na kategórie zmlúv o distribúcii a predajnom a popredajnom servise osobných automobilov (Ú. v. ES L 15, 1985, s. 16). Toto nariadenie bolo od 1. októbra 1995 nahradené nariadením Komisie (ES) c. 1475/95 z 28. júna 1995 (Ú. v. ES L 145, s. 25). 5 Clánok 3 ods. 10 písm. a) oboch týchto nariadení oprávnuje výrobcu a/alebo jeho dovozcu, aby zakázal koncesionárom dodávat zmluvné výrobky a príslusenstvo predajcovi, ktorý nepatrí do predajnej siete. Tie isté nariadenia vsak výrobcu a/alebo jeho dovozcu neoprávnujú, aby zakázal koncesionárom dodávat zmluvné výrobky a príslusenstvo konecným spotrebitelom, ich splnomocneným sprostredkovatelom alebo ostatným koncesionárom, ktorí patria do distribucnej siete výrobcu a/alebo jeho dovozcu. 6 Opel Nederland zaslal 28. a 29. augusta 1996 list 18 koncesionárom, ktorí v priebehu prvého polroka 1996 vyviezli aspon 10 vozidiel. Tento list znie takto: "... Zistili sme, ze vasa spolocnost predala v priebehu prvej polovice roku 1996 do zahranicia znacné mnozstvo vozidiel Opel. Z násho pohladu sú tieto mnozstvá znacné preto, ze máme silné podozrenie, ze tieto predaje sú v rozpore so znením a duchom súcasnej alebo budúcej koncesionárskej zmluvy Opel. ... Máme v úmysle porovnat vasu odpoved s údajmi uvedenými vo vasom úctovníctve. Budeme vás informovat o dalsom postupe. Vyssie uvedené nemení nic na skutocnosti, ze ste hlavne povinní dosahovat dobré obchodné výsledky vo vasej konkrétnej oblasti pôsobnosti..." 7 Na schôdzi konanej 26. septembra 1996 sa vedenie Opel Nederland rozhodlo prijat urcité opatrenia týkajúce sa vývozu z Holandska. Zápisnica z tohto stretnutia opisuje tieto opatrenia takto: "... Prijaté rozhodnutia: 1. Opel Nederland vykoná audit u vsetkých koncesionárov (20), o ktorých sa vie, ze uskutocnujú vývozy. Poradie je zostupné, ako je uvedené na zozname vyvázajúcich koncesionárov z 26. septembra 1996. Pán Naval [financný riaditel] zorganizuje tieto audity. 2. Pán de Heer [riaditel predaja a marketingu] odpovie vsetkým koncesionárom, ktorí odpovedali na prvý list o cinnostiach týkajúcich sa vývozu, ktorý im Opel poslal. Budú informovaní o organizácii auditov a aj o tazkostiach pri dodávkach, ktorých následkom je obmedzené pridelovanie vozidiel. 3. Vedúci oblasti predajných sluzieb v nasledujúcich dvoch týzdnoch prediskutujú cinnosti týkajúce sa vývozu s vyvázajúcimi koncesionármi. Koncesionári budú informovaní, ze z dôvodu problémov dostupnosti výrobkov budú dostávat (az do odvolania) len také mnozstvo výrobkov, ktoré urcí ich norma hodnotenia predaja. Budú vyzvaní, aby vedúcemu oblasti oznámili, ktoré z objednaných výrobkov si skutocne zelajú dostat. Je na samotných koncesionároch, aby vyriesili problémy, ktoré by mohli vzniknút vo vztahu k ich kupujúcim. 4. Koncesionári, ktorí oznámia vedúcemu oblasti, ze neplánujú prestat s vývozom vozidiel vo velkom rozsahu, budú pozvaní na stretnutie s pánom De Leeuwom [generálny riaditel] a pánom De Heerom 22. októbra 1996. 5. Pán Noteboom [riaditel personálu predaja] poziada GMAC, aby overil stav zásob koncesionára s cielom urcit presný pocet výrobkov, ktoré sa u neho este nachádzajú. Je potrebné pocítat s tým, ze velká cast bola medzitým vyvezená. 6. Do budúcna sa nebudú brat do úvahy vozidlá predané v rámci predajných akcií, ktoré nebudú zaregistrované v Holandsku. Nasi konkurenti uplatnujú podobné podmienky. 7. Pán Aukema [vedúci pre distribúciu tovaru] vypustí mená vyvázajúcich koncesionárov zo zoznamov vytvorených na úcely propagacných akcií. Ich dalsia úcast bude závisiet od výsledkov auditov. 8. Pán Aelen [riaditel financného personálu] napíse koncesionárom list, v ktorom ich informuje, ze Opel Nederland bude od 1. októbra 1996 úctovat 150 NLG za poskytnutie na ziadost úradných dovozných vyhlásení, ako je typové schválenie vozidla, ako aj za prípravu colných dokumentov, pre niektoré vozidlá oslobodené od dane (urcené napríklad pre diplomatov)." 8 Po listoch z 28. a 29. augusta 1996 a odpovediach koncesionárov na ne zaslal Opel Nederland 30. septembra 1996 18 dotknutým koncesionárom nový list. Tento list znie takto: "... Vasa odpoved nás sklamala, pretoze z nej vyplýva, ze nemáte ziadne ponatie o spolocných záujmoch vsetkých koncesionárov Opel a Opel Nederland. Nase audítorské oddelenie prekontroluje vase vyhlásenia. Az do získania výsledkov tejto kontroly nebudete dostávat informácie o akciách, pretoze si nie sme istí správnostou vasich údajov..." 9 Plánované audity sa uskutocnili v case od 19. septembra do 27. novembra 1996. 10 Dna 24. októbra 1996 Opel Nederland rozposlal vsetkým koncesionárom obezník o predaji konecným uzívatelom v zahranicí. Podla tohto obezníka môzu koncesionári predávat konecným uzívatelom s bydliskom v Európskej únii a títo uzívatelia môzu pouzit aj sluzby sprostredkovatela. 11 Po informáciách, ze Opel Nederland sledoval stratégiu spocívajúcu v systematickom stazovaní vývozu nových vozidiel z Holandska do iných clenských státov, Komisia Európskych spolocenstiev 4. decembra 1996 nariadila rozhodnutím vykonat vysetrovanie podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204, Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto vysetrovanie bolo vykonané 11. a 12. decembra v Opel Nederland a v de Van Twist, koncesionára Opel v Dordrechte (Holandsko). 12 Dna 12. decembra 1996 Opel Nederland rozposlal koncesionárom usmernenia o predaji nových vozidiel predajcom a sprostredkovatelom. 13 Obezníkom z 20. januára 1998 Opel Nederland informoval svojich koncesionárov, ze vylúcenie vyplácania prémií v prípade predaja na vývoz bolo so spätnou úcinnostou zrusené. 14 Dna 21. apríla 1999 Komisia dorucila General Motors Nederland a Opel Nederland oznámenie o výhradách. 15 Dna 20. septembra 2000 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Sporné rozhodnutie 16 Komisia sporným rozhodnutím ulozila zalobcom pokutu vo výske 43 miliónov eur z dôvodu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Komisia v tomto rozhodnutí prisla k záveru, ze Opel Nederland uzavrel s koncesionármi Opel so sídlom v Holandsku zmluvy smerujúce k obmedzeniu alebo zákazu predaja na vývoz vozidiel Opel konecným pouzívatelom s bydliskom v iných clenských státoch a koncesionárom Opel takisto so sídlom v iných clenských státoch. 17 Tento záver sa zakladal na týchto hlavných tvrdeniach: po prvé, v septembri 1996 Opel Nederland prijal vseobecnú stratégiu s cielom obmedzit alebo zabránit akémukolvek predaju na vývoz z Holandska, po druhé, vseobecná stratégia Opel Nederland bola vykonávaná pomocou individuálnych opatrení, ktoré sa uskutocnovali po spolocnej dohode s jeho koncesionármi v rámci praktického vykonávania koncesionárskych zmlúv, a ktoré sa stali integrálnou súcastou zmluvných vztahov, ktoré Opel Nederland udrziaval s koncesionármi zo svojej selektívnej distribucnej siete v Holandsku. 18 Podla sporného rozhodnutia zahrnala vseobecná stratégia predovsetkým tieto opatrenia: - obmedzujúcu politiku zásobovania, - obmedzujúcu politiku v oblasti prémií vylucujúcu predaj na vývoz konecným spotrebitelom z prémiových akcií na maloobchodný predaj, ktorá sa uplatnovala v období od 1. októbra 1996 do 20. januára 1998, - priamy zákaz vývozu bez rozdielu, uplatnovaný v období od 31. augusta do 24. októbra 1996, pokial ide o predaj konecným spotrebitelom, a v období od 31. augusta do 12. decembra 1996, pokial ide o predaj iným koncesionárom Opel. 19 Pokial ide o stanovenie výsky pokuty, sporné rozhodnutie uvádza, ze Komisia je na základe ustanovení clánku 15 nariadenia c. 17 povinná zohladnit vsetky okolnosti daného prípadu, a predovsetkým závaznost porusenia a jeho trvanie. 20 Komisia kvalifikovala v spornom rozhodnutí porusenie ako velmi vázne, pretoze Opel Nederland bránila uskutocneniu ciela jednotného trhu. Zohladnila významné postavenie, ktoré má znacka Opel na dotknutých trhoch v Únii. Podla tohto rozhodnutia sa úcinky porusenia prejavili aj na trhoch v iných clenských státoch. Opel Nederland konal úmyselne, pretoze si musel uvedomovat, ze cielom dotknutých opatrení bolo obmedzovanie hospodárskej sútaze. Komisia v dôsledku toho prisla k záveru, ze suma 40 miliónov eur je primeraným základom na urcenie výsky tejto pokuty. 21 Pokial ide o trvanie porusenia, Komisia prisla k záveru, ze spôsobené porusenie trvalo od konca augusta alebo od zaciatku septembra 1996 do januára 1998, teda 17 mesiacov, co predstavuje stredne dlho trvajúce porusenie. Komisia po zohladnení trvania jednotlivých troch opatrení usúdila, ze je opodstatnené zvýsit sumu 40 miliónov eur o 7,5 %, teda o 3 milióny eur, v dôsledku coho sa pokuta zvýsila na 43 miliónov eur. 22 Komisia nakoniec usúdila, ze v prejednávanej veci nie sú dané polahcujúce okolnosti najmä preto, ze Opel Nederland pokracoval vo vykonávaní podstatnej zlozky porusenia, teda politiky v oblasti obmedzených prémií, aj po vysetrovaní vykonanom 11. a 12. decembra 1996. Napadnutý rozsudok 23 General Motors Nederland a Opel Nederland návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. novembra 2000 podali zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia, subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu pokuty ulozenej týmto rozhodnutím. 24 General Motors Nederland a Opel Nederland v rámci svojho prvého zalobného dôvodu spochybnili, ze by Opel Nederland niekedy prijal stratégiu smerujúcu k zamedzeniu alebo obmedzeniu vsetkých vývozov bez rozdielu. Presná analýza dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera, predovsetkým zápisnice zo schôdze konanej 26. septembra 1996, preukazuje, ze cielom stratégie bolo iba obmedzenie neregulárneho predaja na vývoz neautorizovaným predajcom, ktorý je zakázaný platnými koncesionárskymi zmluvami, a nie obmedzenie dovolených vývozov konecným spotrebitelom alebo iným koncesionárom. 25 Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tvrdenia Komisie sa zakladali na zápisnici zo schôdze vedenia 26. septembra 1996, ktorá je konecným dokumentom týkajúcim sa opatrení prijatých najvyssím vedením Opel Nederland. 26 Súd prvého stupna v bode 47 napadnutého rozsudku uviedol, ze tvrdenie zalobcov, ze Opel Nederland chcel obmedzit iba vývozy, ktoré sú v rozpore s koncesionárskymi zmluvami, sa nijako neodráza v znení zápisnice. 27 V bode 48 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dodáva, ze tento výklad bol potvrdený aj prestudovaním niektorých interných dokumentov, ktoré preukazujú, ze vedenie Opel Nederland bolo znepokojené zvýsením vývozov a ze zvazovalo opatrenia s cielom obmedzit, ak nie zastavit, vsetky vývozy. 28 Súd prvého stupna dalej v bode 49 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rozhodnutie Opel Nederland ukoncit poskytovanie prémií za predaj na vývoz sa vzhladom na svoju povahu mohlo vztahovat iba na predaje, ktoré sú v súlade s koncesionárskymi zmluvami, kedze prémie neboli nikdy udelované za predaje iným príjemcom nez konecným spotrebitelom. 29 Súd prvého stupna v bode 50 napadnutého rozsudku dodal, ze výklad Komisie je podporený skutocnostou, ze audity u koncesionárov, ktorí boli podozrievaní z predaja na vývoz, neboli v okamihu prijatia rozhodnutia este vykonané, a ze Opel Nederland tak nemohol vediet, ci "vyvázajúci" koncesionári skutocne umoznili predaj neautorizovaným predajcom. 30 V bode 56 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia oprávnene prisla k záveru, ze Opel Nederland 26. septembra 1996 prijal vseobecnú stratégiu s cielom stazit akýkolvek vývoz. 31 General Motors Nederland a Opel Nederland v rámci druhého zalobného dôvodu tvrdili, ze Komisia sa dopustila skutkového a právneho omylu, ked konstatovala, ze Opel Nederland vykonával politiku obmedzovania zásobovania v rozpore s clánkom 81 ES. 32 Súd prvého stupna v bode 88 napadnutého rozsudku konstatoval, ze sa dostatocne z právneho hladiska nepreukázalo, ze opatrenie obmedzenia zásobovania bolo oznámené koncesionárom, a este menej sa preukázalo, ze toto opatrenie sa stalo súcastou zmluvných vztahov medzi Opel Nederland a jeho koncesionármi. 33 Za týchto okolností Súd prvého stupna usúdil, ze druhý zalobný dôvod je dôvodný. Zrusil preto sporné rozhodnutie v casti, v ktorej konstatovalo existenciu opatrenia obmedzujúceho zásobovanie v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 34 General Motors Nederland a Opel Nederland svojím tretím zalobným dôvodom tvrdili, ze Komisia sa dopustila skutkového a právneho omylu, ked sa domnievala, ze Opel Nederland v rozpore s clánkom 81 ES zaviedol obmedzujúci systém prémií v maloobchode. 35 Súd prvého stupna v bode 98 napadnutého rozsudku najskôr konstatoval, ze vylúcenie predaja na vývoz zo systému prémií, ktorý sa stal integrálnou súcastou koncesionárskych zmlúv medzi Opel Nederland a jej koncesionármi, predstavuje dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 36 Súd prvého stupna dalej v bode 99 a nasledujúcich preskúmal, ci je cielom predmetného opatrenia obmedzenie hospodárskej sútaze. 37 V bode 100 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia oprávnene tvrdila, ze vzhladom na to, ze prémie za predaj na vývoz sa uz neposkytovali, ekonomický manévrovací priestor koncesionárov pri vykonávaní takého predaja sa v porovnaní s manévrovacím priestorom, ktorý mali k dispozícii pri vnútrostátnom predaji, zmensil. V tejto súvislosti uviedol, ze koncesionári boli nútení bud uplatnovat voci zahranicným zákazníkom nevýhodnejsie podmienky ako voci domácim zákazníkom, alebo sa uspokojit v prípade predajov do cudziny s nizsím ziskom. Zrusením prémií za predaj na vývoz sa tento predaj stal podla Súdu prvého stupna menej zaujímavým pre zahranicných zákazníkov alebo pre koncesionárov. Súd prvého stupna preto usúdil, ze toto opatrenie mohlo samo osebe negatívne ovplyvnit predaj na vývoz aj v prípade, ze by nebolo obmedzené zásobovanie. 38 Súd prvého stupna v bode 101 napadnutého rozsudku s odkazom na posúdenie prvého odvolacieho dôvodu dodal, ze opatrenia prijaté vedením Opel Nederland boli vyvolané zvýsením predaja na vývoz a ich cielom bolo jeho znízenie. 39 S ohladom tak na povahu opatrenia, ako aj ním sledované ciele a vo svetle ekonomických súvislostí, v rámci ktorých sa malo uplatnovat, Súd prvého stupna prisiel v bode 102 napadnutého rozsudku k záveru, ze podla ustálenej judikatúry predstavuje toto opatrenie dohodu, ktorej cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 7; z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 23 az 25, a z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26). 40 General Motor Nederland a Opel Nederland subsidiárne uplatnujú, ze ulozená pokuta vo výske 43 miliónov eur nebola úmerná závaznosti a dlzke trvania porusenia. Komisia okrem toho nezohladnila chýbajúci úmysel spôsobit porusenie, obmedzený dosah tohto porusenia na obchod v rámci Spolocenstva a opatrenia na nápravu, ktoré Opel Nederland okamzite prijal z vlastnej iniciatívy. 41 V bode 199 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze základná výska pokuty stanovená na 40 miliónov eur sa za predpokladu existencie troch uvádzaných opatrení javí opodstatnená a riadne odôvodnená v spornom rozhodnutí. Súd prvého stupna sa vsak v bode 200 napadnutého rozsudku domnieval, ze je potrebné znízit túto sumu vzhladom na to, ze sa nedokázala existencia opatrenia o zásobovaní. Za okolností prejednávanej veci Súd prvého stupna urcil základnú sumu pokuty vzhladom na závaznost porusenia na 33 miliónov eur. V bode 203 napadnutého rozsudku Súdny dvor takisto usúdil, ze zvýsenie sumy o 7,5 % vykonané Komisiou vzhladom na dlzku trvania porusení bolo odôvodnené. Výska pokuty bola preto stanovená na 35 475 000 eur. O odvolaní 42 General Motors Nederland a Opel Nederland navrhli, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka údajnej vseobecnej stratégie obmedzujúcej vývoz, ako aj politiky prémií Opel Nederland, a v rozsahu, v akom potvrdzuje pokutu v týchto bodoch, - zrusil sporné rozhodnutie v castiach, v ktorých este nebolo zrusené napadnutým rozsudkom a ktoré sa týkajú údajnej stratégie vývozu a politiky prémií Opel Nederland a ulozenia pokuty v týchto bodoch, - v kazdom prípade znízil pokutu vo výske 35 475 000 eur, - subsidiárne, vrátil vec Súdu prvého stupna na jej opätovné posúdenie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 43 Komisia navrhla, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal General Motors Nederland a Opel Nederland na náhradu trov konania. 44 Listom z 20. júna 2005 General Motors Nederland a Opel Nederland informovali Komisiu o tom, ze tieto dve spolocnosti sa zlúcili a odteraz tvoria jedinú spolocnost s obchodným menom "General Motors BV" (dalej len "General Motors"). O prvom odvolacom dôvode Argumentácia General Motors 45 General Motors svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu tým, ze potvrdil konstatovanie Komisie, podla ktorého Opel Nederland uplatnoval vseobecnú politiku s cielom obmedzit vsetky vývozy. 46 General Motors po prvé tvrdí, ze úvaha Súdu prvého stupna predstavuje zjavné skreslenie znenia zápisnice zo stretnutia 26. septembra 1996, ktorá neobsahuje ziadnu zmienku o nejakej vseobecnej stratégii s cielom zabránit vsetkým vývozom. 47 General Motors po druhé tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia jednak tým, ze usúdil, ze Komisia nezalozila svoje tvrdenia na interných dokumentoch Opel Nederland, jednak tým, ze sa sám v skutocnosti opieral o tie isté dokumenty, ked prisiel k záveru o existencii vseobecnej stratégie s cielom zabránit vsetkým vývozom. 48 General Motors sa po tretie domnieva, ze úvahy Súdu prvého stupna sú chodením v kruhu. Tvrdí, ze Súd prvého stupna najprv argumentuje politikou prémií, aby prisiel k záveru o existencii vseobecnej stratégie s cielom obmedzovat vývoz osobných automobilov, a následne sa pri dokazovaní obmedzujúceho charakteru tejto politiky prémií opiera o údajnú vseobecnú stratégiu. 49 General Motors nakoniec tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia a skreslil dôkazy, ked v bode 50 napadnutého rozsudku tvrdil, ze výklad Komisie je podporený skutocnostou, ze v case schôdze z 26. septembra 1996 sa audity u koncesionárov este neuskutocnili, a Opel Nederland preto nemohol vediet, ci "vyvázajúci" koncesionári skutocne umoznili predaj neautorizovaným predajcom. Podla General Motors bol totiz najmenej jeden audit vykonaný pred schôdzou konanou 26. septembra 1996. Tejto schôdzi navyse predchádzal list adresovaný koncesionárom, ktorým Opel Nederland ziadal o informácie o dodrziavaní pravidiel predaja, na ktorý vsak koncesionári neposkytli ziadnu uspokojivú odpoved. Posúdenie Súdnym dvorom 50 Ako uvádza generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, General Motors sa svojím prvým odvolacím dôvodom v skutocnosti snazí, aj napriek tomu, ze sa odvoláva na chyby odôvodnenia, spochybnit posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupna, a predovsetkým spochybnit dôkaznú hodnotu urcitých skutocností a dokumentov, ktoré viedli Súd prvého stupna k záveru, ze Opel Nederland prijal vseobecnú stratégiu zameranú na stazenie akéhokolvek vývozu. 51 Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (pozri najmä rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23). 52 Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uviedol na podporu tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom (pozri najmä uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 40). Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha kontrole Súdneho dvora (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 24). 53 Je preto potrebné preskúmat len tvrdenia General Motors smerujúce k preukázaniu toho, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy. 54 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (uznesenie z 9. júla 2004, Fichtner/Komisia, C-116/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 34). 55 Pokial ide o tvrdenie General Motors, ze Súd prvého stupna skreslil znenie zápisnice zo stretnutia 26. septembra 1996 tým, ze potvrdil, ze z tejto zápisnice vyplýva vseobecná stratégia s cielom obmedzit predaje na vývoz, je nesporné, ze General Motors Nederland a Opel Nederland pred Súdom prvého stupna uznali, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, a predovsetkým táto zápisnica, preukazujú existenciu stratégie s cielom obmedzit predaje na vývoz neautorizovaným predajcom zakázané koncesionárskymi zmluvami. 56 Kedze zápisnica z 26. septembra 1996 spomína rôzne opatrenia zamerané na obmedzenie vývozu a najmä vylúcenie predaja na vývoz z prémiových akcií bez toho, aby nejako rozlisovala medzi riadnymi a nelegálnymi vývozmi, General Motors nedokázal preukázat, ze by Súd prvého stupna tento dokument zjavne skreslil. 57 Pokial ide o tvrdenie General Motors, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, ked v bode 50 napadnutého rozsudku pripísal urcitý význam okolnosti, ze vsetky audity u koncesionárov sa uskutocnili po 26. septembri 1996, stací konstatovat, ze konstatovanie Súdu prvého stupna v tomto bode 50 by v ziadnom prípade nemohlo predstavovat skreslenie dôkazov, ktoré by mohlo mat vplyv na záver Súdu prvého stupna o existencii vyssie uvedenej vseobecnej stratégie. 58 Za týchto okolností je potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod ciastocne ako neprípustný a ciastocne ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia General Motors 59 General Motors svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu tým, ze potvrdil konstatovanie Komisie, podla ktorého Opel Nederland v rozpore s clánkom 81 ES zaviedol systém obmedzujúci prémie za maloobchodný predaj. 60 General Motors tvrdí, po prvé, ze zmluvu mozno povazovat za zmluvu s obmedzujúcim cielom v zmysle clánku 81 ES len vtedy, ak je zjavne jej jediným cielom alebo jediným zrejmým úcinkom výrazné obmedzenie hospodárskej sútaze. Podla General Motors nemozno politiku Opel Nederland v oblasti prémií povazovat za takú zmluvu. 61 Po druhé, General Motors tvrdí, ze judikatúra citovaná Súdom prvého stupna v bode 102 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka zákazov vývozu alebo iných obmedzení vývozu, nepodporuje záver Súdu prvého stupna, ze politika Opel Nederland v oblasti prémií by mala byt kvalifikovaná ako dohoda s obmedzujúcim cielom v zmysle clánku 81 ES. Velmi siroký výklad tohto pojmu by okrem toho mohol viest k postihnutiu dohôd úplne neskodných pre hospodársku sútaz a k poruseniu, pri neexistencii mozností vyvrátit ju, prezumpcie neviny a práva byt vypocutý. 62 Po tretie, General Motors sa domnieva, ze porovnanie vnútrostátneho predaja a predaja na vývoz vykonané Súdom prvého stupna v bode 100 napadnutého rozsudku je nepodstatné. General Motors uvádza, ze vzhladom na to, ze koncesionári mohli dosiahnut zisk bez ohladu na vyplatenie prémií a zásobovanie vozidlami nebolo obmedzené, politika Opel Nederland v oblasti prémií neznízila záujem holandských koncesionárov vyvázat v priebehu prémiových akcií. General Motors v kazdom prípade tvrdí, ze kedze ekonomické podmienky vnútrostátneho predaja v Holandsku a predaja na vývoz sú velmi odlisné, vylúcenie predaja na vývoz z prémiových akcií predovsetkým vzhladom na velkú výsku holandskej dane na automobily nevedie nevyhnutne k zvýseniu ceny alebo znízeniu zisku z predaja na vývoz v porovnaní s vnútrostátnym predajom. 63 Po stvrté, General Motors tvrdí, ze Súd prvého stupna sa v bode 101 napadnutého rozsudku neoprávnene opieral o úmysel Opel Nederland, ked prisiel k záveru o existencii dohody s obmedzujúcim cielom v zmysle clánku 81 ES. Ciel dohody v zmysle tohto clánku musí byt posúdený objektívne a nie na základe subjektívneho úmyslu jednej zo strán. Posúdenie Súdnym dvorom 64 Pokial ide o prvú cast tohto odvolacieho dôvodu, stací konstatovat, ako upresnuje generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, ze v rozpore s tvrdeniami General Motors mozno dohodu povazovat za obmedzujúcu, aj pokial nebolo jej jediným cielom obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovala aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; IAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 25; z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 122, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491). 65 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu. 66 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, z judikatúry citovanej v bode 102 napadnutého rozsudku vyplýva, ako Súd prvého stupna v tomto bode správne pripomína, ze na urcenie toho, ci má dohoda obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, je potrebné zohladnit nielen znenie dohody, ale vo svetle ekonomických a právnych okolností aj iné faktory, ako napríklad ciele sledované dohodou ako také. 67 Aj ked judikatúra citovaná v bode 102 napadnutého rozsudku sa týka zákazov vývozu alebo porovnatelných obmedzení, vyplýva z nej, ze dohoda v oblasti distribúcie má obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, pokial zjavne vyjadruje úmysel znevýhodnovat predaj na vývoz oproti vnútrostátnemu predaju, a vedie tak k rozdeleniu dotknutého trhu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok IAZ, uz citovaný, bod 23). 68 Ako tvrdí generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, taký ciel mozno dosiahnut nielen pomocou priamych obmedzení vývozu, ale aj pomocou takých nepriamych opatrení, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, kedze pôsobia na ekonomické podmienky týchto transakcií. 69 Zdá sa preto, ze Súd prvého stupna mohol podopriet svoje úvahy odkazom na judikatúru uvedenú v bode 102 napadnutého rozsudku. 70 Za týchto okolností sa nemozno ani domnievat, ze by tento rozsudok obsahoval prílis siroké vymedzenie pojmu dohody s obmedzujúcim cielom v zmysle clánku 81 ES, a porusoval tak prezumpciu neviny a právo byt vypocutý. 71 Je preto potrebné zamietnut druhú cast druhého odvolacieho dôvodu. 72 Pokial dalej ide o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, ci mozno dohodu povazovat za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda (pozri rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 76, a New Holland Ford/Komisia, C-8/95 P, Zb. s. I-3175, bod 90). 73 Ako uvádza generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, v takej situácii, aká je predmetom prejednávanej veci, bolo potrebné preskúmat konanie holandských koncesionárov a konkurencnú situáciu na dotknutom trhu za predpokladu, ze by predaj na vývoz nebol vylúcený z politiky v oblasti prémií. 74 Ukazuje sa, ze Súd prvého stupna skutocne vykonal taký prieskum, ked v bode 100 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze prémie sa uz za predaj na vývoz neudelovali, ekonomický manévrovací priestor koncesionárov na vykonávanie takého predaja sa obmedzil v porovnaní s manévrovacím priestorom, ktorým disponovali na vykonávanie vnútrostátneho predaja. 75 To, ze vnútrostátny predaj v Holandsku a predaj na vývoz nepodliehajú vzhladom na neexistenciu danovej harmonizácie rovnakým podmienkam, nemá vplyv na tento záver. 76 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut tretiu cast zalobného dôvodu ako nedôvodnú. 77 Pokial ide nakoniec o stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu, podla ktorej sa Súd prvého stupna v bode 101 napadnutého rozsudku dopustil omylu tým, ze sa opieral o úmysel Opel Nederland obmedzit hospodársku sútaz, treba upresnit, ze preukázanie tohto úmyslu nie je nevyhnutné na urcenie toho, ci predmetom dohody je také obmedzenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Miller/Komisia, uz citovaný, bod 18, ako aj CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný, bod 26). 78 Aj ked vsak úmysel úcastníkov konania nie je nevyhnutý na urcenie toho, ci má dohoda obmedzujúcu povahu, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Spolocenstva, aby tento úmysel zohladnili (pozri v tomto zmysle rozsudok IAZ a i./Komisia, uz citovaný, body 23 az 25). 79 Z toho vyplýva, ako uvádza generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, ze Súd prvého stupna sa pri rozhodovaní o tom, ci vylúcenie predaja na vývoz zo systému prémií sleduje obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, mohol oprávnene opierat aj o úmysly Opel Nederland. 80 Je preto potrebné zamietnut stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu, a teda aj druhý odvolací dôvod ako celok. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia General Motors 81 General Motors tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu tým, ze v podstate potvrdil výpocet pokuty vykonaný Komisiou v spornom rozhodnutí. 82 General Motors sa domnieva, po prvé, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa pokuty porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze je zalozené na chybných záveroch o existencii údajnej vseobecnej stratégie s cielom obmedzit vývozy a o súlade politiky prémií s clánkom 81 ES. 83 Po druhé, General Motors tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu a skreslil dôkazy, ked prisiel k záveru, ze úkony Opel Nederland neboli ukoncením porusení po prvých úkonoch Komisie. 84 Po tretie, General Motors tvrdí, ze Komisia vo viacerých iných prípadoch uznala, ze rýchle ukoncenie porusenia predstavuje polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie pokuty. Odvoláva sa predovsetkým na rozhodnutie Komisie 2002/405/ES z 20. júna 2001 týkajúce sa postupu uplatnovania clánku 82 Zmluvy ES (vec KOMP/E-2/36.041/PO - Michelin) (Ú. v. ES L 143, 2002, s. 1), v ktorom ukoncenie porusenia, ku ktorému doslo pred oznámením výhrad, ale tri roky po zacatí vysetrovania a rok a pol po tom, co Komisia vykonala inspekciu na mieste, viedlo k vzniku "práva na polahcujúce okolnosti". Posúdenie Súdnym dvorom 85 Najskôr je potrebné konstatovat, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu priamo súvisí s tvrdeniami uvádzanými General Motors na podporu prvých dvoch odvolacích dôvodov, podla ktorých rezim prémií nepredstavoval porusenie clánku 81 ES. Kedze tieto tvrdenia boli odmietnuté v rámci prieskumu týchto odvolacích dôvodov, je v dôsledku toho potrebné odmietnut prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu. 86 Pokial ide o druhú a tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenút, ze usmernenia na výpocet pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovujú, ze základnú sumu pokuty mozno znízit z dôvodu polahcujúcich okolností, ako je napríklad ukoncenie porusení po prvých úkonoch Komisie. 87 Je nesporné, ze Opel Nederland zrusil systém prémií az 20. januára 1998, teda viac ako rok po prvých úkonoch Komisie. 88 Za týchto okolností, a aj keby Komisia znízila pokutu v porovnatelnej situácii, mohol Súd prvého stupna v bode 204 napadnutého rozsudku oprávnene konstatovat, ze Komisia nebola povinná zohladnit polahcujúce okolnosti v spornom rozhodnutí. 89 Je preto potrebné zamietnut druhú a tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu, a teda aj tretí odvolací dôvod ako celok. 90 Kedze ziadny z odvolacích dôvodov uvádzaných General Motors na podporu jeho odvolania nie je dôvodný, je v dôsledku toho potrebné odvolanie zamietnut. O trovách 91 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat General Motors na náhradu trov konania a General Motors nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. General Motors BV je povinný nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkkCMRI/L98071-5222TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXkkCMRI/L98071-5222TMP.html#Footref*