Spojené veci C-544/03 a C-545/03 Mobistar SA proti Commune de Fléron a Belgacom Mobile SA proti Commune de Schaerbeek [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d'État (Belgicko)] "Clánok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) - Telekomunikacné sluzby - Smernica 90/388/EHS - Clánok 3c - Odstránenie vsetkých obmedzení - Komunálne poplatky za stoziare, stlpy a antény na sírenie GSM" Návrhy prednesené 7. apríla 2005 - generálny advokát P. Léger Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. septembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Slobodné poskytovanie sluzieb - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost - Opatrenia danovej povahy - Zahrnutie - Obmedzenia [Zmluva ES, clánok 59 (zmenený, teraz clánok 49 ES)] 2. Slobodné poskytovanie sluzieb - Obmedzenia - Odvetvie telekomunikácií - Poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií - Prípustnost - Podmienky [Zmluva ES, clánok 59 (zmenený, teraz clánok 49 ES)] 3. Hospodárska sútaz - Verejnoprávne podniky a podniky, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva - Odvetvie telekomunikácií - Smernica 90/388 - Zákaz obmedzení týkajúcich sa infrastruktúry - Pojem obmedzenie - Poplatok za infrastruktúru mobilných komunikácií - Vylúcenie - Podmienky (Smernica Komisie 90/388, clánok 3c) 1. Clánok 59 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 49 ES) pozaduje nielen odstránenie kazdej diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale tiez odstránenie kazdého obmedzenia, a to aj ked sa uplatnuje bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, ak také obmedzenie môze znemoznit alebo inak stazit cinnost poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, v ktorom legálne poskytuje obdobné sluzby. Okrem toho clánku 59 odporuje uplatnenie kazdej vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá má za úcinok stazit poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi oproti poskytovaniu sluzieb prebiehajúcemu len v rámci jedného clenského státu. V tomto ohlade vnútrostátne danové opatrenie narusujúce výkon slobodného poskytovania sluzieb môze byt zakázaným opatrením bez ohladu na to, ci ho vydal samotný clenský stát alebo územnosprávny celok. Clánok 59 Zmluvy sa vsak neuplatní na opatrenia, ktorých jediným úcinkom je spôsobenie dodatocných nákladov predmetných sluzieb. (pozri body 28 - 31) 2. Clánok 59 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 49 ES) sa má vykladat v tom zmysle, ze neodporuje tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach udelených operátormi, ak sa poplatok bez rozdielu uplatnuje na vnútrostátnych poskytovatelov sluzieb a poskytovatelov z iných clenských státov a má rovnaký úcinok na vnútrostátne poskytovanie sluzieb v jednom clenskom státe a na poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi, pokial sa nepreukáze kumulatívny úcinok miestnych poplatkov ohrozujúci slobodu poskytovat sluzby mobilných telefónov. (pozri body 34, 35, bod 1 výroku) 3. Clánok 3c smernice 90/388 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby, zmenenej a doplnenej, pokial ide o rozvinutie plnej hospodárskej sútaze na telekomunikacnom trhu, smernicou 96/19, stanovuje odstránenie vsetkých obmedzení ulozených v súvislosti s infrastruktúrou operátorom systémov mobilných a osobných komunikácií. Opatrenia danovej povahy vztahujúce sa na infrastruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti tohto ustanovenia okrem prípadu, ked tieto opatrenia priamo alebo nepriamo zvýhodnujú operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlucnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku sútaz významný vplyv. (pozri body 38, 50, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 8. septembra 2005 ([1]*) "Clánok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) - Telekomunikacné sluzby - Smernica 90/388/EHS - Clánok 3c - Odstránenie vsetkých obmedzení - Komunálne poplatky za stoziare, stlpy a antény na sírenie GSM" V spojených veciach C-544/03 a C-545/03, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané Conseil d'État (Belgicko) rozhodnutiami z 8. decembra 2003 a dorucené Súdnemu dvoru 23. decembra 2003, ktoré sa týkajú konaní: Mobistar SA (C-544/03) proti Commune de Fléron, a Belgacom Mobile SA (C-545/03) proti Commune de Schaerbeek, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, N. Colneric (spravodajkyna), E. Juhász a M. Ilesic, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. januára 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Mobistar SA, v zastúpení: Y. van Gerven, A. Vallery a A. Desmedt, advokáti, - Belgacom Mobile SA, v zastúpení: H. De Bauw, advocaat, a P. Carreau, advokát, - obec Fléron, v zastúpení: M. Vankan, advokát, - obec Schaerbeeck, v zastúpení: J. Bourtembourg, advokát, - belgická vláda, v zastúpení: A. Goldman a E. Dominkovits, splnomocnení zástupcovia, - holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyna, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J.-P. Keppenne, M. Shotter a L. Ström van Lier, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. apríla 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) a clánku 3c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby (Ú. v. ES L 192, s. 10), zmenenej a doplnenej, pokial ide o rozvinutie plnej hospodárskej sútaze na telekomunikacnom trhu, smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 (Ú. v. ES L 74, s. 13, dalej len "smernica 90/388"). 2 Tieto prejudiciálne otázky vyplynuli zo sporov iniciovaných mobilnými telekomunikacnými operátormi usadenými v Belgicku, spolocnostou Mobistar SA (dalej len "Mobistar") a spolocnostou Belgacom Mobile SA (dalej len "Belgacom Mobile"). Títo dvaja operátori navrhujú zrusenie poplatkov zavedených obcami Fléron (Belgicko) a Schaerbeek (Belgicko) za antény, stoziare a stlpy na sírenie GSM alebo vonkajsie antény. 3 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. marca 2004 boli veci spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. Právny rámec 4 Clánok 59 prvý odsek Zmluvy ES znie: "V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovat sluzby v spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom státe spolocenstva ako príjemca sluzieb." 5 Clánok 86 prvý odsek Zmluvy ES (teraz clánok 82 prvý odsek ES) stanovuje: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi." 6 Clánok 90 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ES) znie: "1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedenými v clánkoch 12 a 81 az 89. 2. Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel znemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami spolocenstva. 3. Komisia zabezpecí uplatnovanie ustanovení tohto clánku a v prípade potreby vydá clenským státom príslusné smernice alebo rozhodnutia." 7 Clánok 3a smernice 90/388 znie: "Okrem podmienok stanovených v clánku 2 druhom odseku clenské státy pri stanovení podmienok licencií a vseobecných oprávnení mobilných a osobných komunikacných systémov zabezpecia, aby boli zachované tieto zásady: i) podmienky udelovania licencií budú obsahovat len podmienky odôvodnené základnými poziadavkami a v prípade systémov urcených na pouzitie sirokou verejnostou poziadavkami na verejnú sluzbu vo forme obchodných predpisov v zmysle clánku 3; ii) podmienky udelovania licencií zarucia operátorom mobilných sietí transparentné a nediskriminacné správanie zo strany operátorov pevných a mobilných sietí so zariadením v spolocnom vlastníctve; iii) podmienky udelovania licencií nesmú obsahovat ziadne neodôvodnené obmedzenia technickej povahy. Clenské státy nesmú okrem iného bránit kombinácii licencií alebo obmedzovat ponuku rôznych technológií vyuzívajúcich odlisné frekvencie, ak je k dispozícii multistandardné zariadenie. ..." [neoficiálny preklad] 8 Clánok 3c smernice 90/388 stanovuje: "Clenské státy zabezpecia odstránenie vsetkých obmedzení ulozených operátorom mobilných a osobných komunikacných systémov v oblasti vybudovania ich vlastnej infrastruktúry, vyuzívania infrastrukúry tretej strany a zdielaného uzívania infrastruktúr, iných zariadení a miest, ak tieto infrastruktúry vyuzívajú na vykonávanie cinností stanovených vo svojich licenciách alebo oprávneniach." [neoficiálny preklad] 9 Clánky 3a a 3c smernice 90/388 zaviedla smernica Komisie 96/2/ES zo 16. januára 1996, ktorá mení a doplna smernicu 90/388, pokial ide o mobilné a osobné komunikácie (Ú. v. ES L 20, s. 59). Prvé odôvodnenie smernice 96/2 znie takto: "kedze Komisia vo svojom oznámení z 23. novembra 1994 o poradení sa o Zelenej knihe týkajúcej sa mobilných a osobných komunikácií stanovila základné opatrenia na úcely vytvorenia nevyhnutného právneho rámca na vyuzitie potenciálu tohto prostriedku komunikácie; kedze Komisia naliehala, ze je nevyhnutné odstránit pokial mozno vsetky výlucné a osobitné práva platné v tomto odvetví, a to dôkladným uplatnením pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a zmenou smernice 90/388..., naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 95/51/ES...; kedze Komisia dalej zvazovala odstránenie obmedzení slobody operátorov mobilných sietí prevádzkovat a zdokonalovat svoje siete na úcely vykonávania cinností stanovených v ich licenciách alebo oprávneniach, vrátane slobody volby základnej infrastruktúry; kedze Komisia povazovala taký krok za nevyhnutný na to, aby bolo mozné prekonat existujúce narusenia hospodárskej sútaze, a najmä, aby operátori získali kontrolu nad svojimi nákladmi" [neoficiálny preklad]. 10 Stvrté odôvodnenie tej istej smernice znie: "kedze viaceré clenské státy uz otvorili urcité sluzby mobilných komunikácií hospodárskej sútazi a zaviedli rezimy udelovania licencií pre tieto sluzby; kedze napriek tomu vo viacerých clenských státoch pocet udelených licencií zostáva obmedzený na diskrecnom základe, alebo v prípade operátorov konkurujúcich telekomunikacným subjektom podlieha technickým obmedzeniam, ako napríklad zákazu pouzitia inej infrastruktúry ako tej, ktorú poskytujú uvedené subjekty;..." [neoficiálny preklad] 11 Sestnáste odôvodnenie uvedenej smernice upresnuje: "... kedze obmedzenia samostatného vybudovania mobilnými operátormi svojich vlastných infrastruktúr a vyuzívania infrastruktúry tretej strany spomalujú rozvoj mobilných sluzieb, a to najmä preto, ze úcinný celoeurópsky roaming pre GSM predpokladá pouzitie jednotného signalizacného systému, pricom takáto technológia este nie je v ponuke vsetkých telekomunikacných subjektov na území Spolocenstva; kedze také obmedzenia budovania a vyuzívania infrastruktúr obmedzujú poskytovanie sluzieb mobilných a osobných komunikácií operátormi z ostatných clenských státov, a sú teda nezlucitelné s clánkom 90 v spojení s clánkom 59 Zmluvy; kedze v rozsahu, v akom sa odporuje hospodárskej sútazi v oblasti poskytovania mobilných hlasových sluzieb tým, ze telekomunikacné subjekty nie sú schopné uspokojit dopyt mobilného operátora po infrastruktúre, alebo ho uspokoja len na základe taríf, ktoré nie sú nákladovo orientované podla kapacity príslusných prenajatých okruhov, tieto obmedzenia nevyhnutne zvýhodnujú ponuku telekomunikacných subjektov v oblasti pevných telekomunikacných sluzieb, pre ktoré väcsina clenských státov stále vyhradzuje výlucné práva; kedze obmedzenie na budovanie a vyuzívanie infrastruktúry tak porusuje clánok 90 v spojení s clánkom 86 Zmluvy; kedze clenské státy sú následne povinné tieto obmedzenia zrusit a udelit dotknutým mobilným operátorom na ich ziadost nediskriminacný prístup k nedostatkovým zdrojom nevyhnutným na vybudovanie ich vlastnej infrastruktúry vrátane rádiových frekvencií" [neoficiálny preklad]. 12 Clánok 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spolocnom rámci pre vseobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15) nazvaný "Poplatky a úhrady za individuálne licencie" [neoficiálny preklad] znie takto: "Clenské státy dbajú na to, aby úcelom poplatkov ulozených podnikom v rámci postupov udelovania oprávnení bolo výlucne pokrytie administratívnych nákladov spojených s udelovaním, správou, kontrolou a uplatnovaním príslusných individuálnych licencií. Poplatky za individuálne licencie sú úmerné mnozstvu vynalozenej práce a uverejnujú sa vhodným a dostatocne podrobným spôsobom tak, aby informácie boli lahko prístupné." [neoficiálny preklad] 13 Smernice 90/388 a 97/13 boli s úcinnostou od 25. júla 2003 zrusené smernicou Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej sútazi na trhoch elektronických komunikacných sietí a sluzieb (Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), comu spory vo veci samej v kazdom prípade predchádzali. Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky Vec C-544/03 14 Obecná rada Fléron prijala na svojom zasadnutí 27. januára 1998 nariadenie o poplatkoch za stoziare, stlpy a antény na sírenie GSM. Poplatky boli ulozené od 1. januára 1998 na obdobie troch rokov, t. j. do 31. decembra 2000. Výska poplatku bola 100 000 BEF za stoziar, stlp alebo anténu a uhradit ho bol povinný ich majitel. 15 Dna 12. apríla 1999 Mobistar podal na Conseil d'État návrh na zrusenie uvedeného nariadenia o poplatkoch. 16 Medzi zalobnými dôvodmi na zrusenie, predlozenými na podporu svojej zaloby, Mobistar tvrdí, ze napadnuté nariadenie o poplatkoch obmedzuje zdokonalovanie jeho siete mobilných telefónov, co je obmedzenie zakázané clánkom 3c smernice 90/388. 17 Vzhladom na to, ze Conseil d'État jednak nebol schopný rozhodnút o dôvodnosti tohto zalobného návrhu bez toho, aby uplatnil právnu normu Spolocenstva, pri ktorej vzniká problém výkladu, a jednak preto, ze v tomto prípade ide tiez o to, ci je sporný poplatok zlucitelný s clánkom 49 ES, Conseil d'État rozhodol konanie prerusit a polozit Súdnemu dvoru tieto otázky: "1. Má sa clánok 49 [ES] vykladat v tom zmysle, ze odporuje tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach? 2. Odporuje clánok 3c smernice 90/388... v rozsahu, v akom je jeho cielom odstránit 'vsetky obmedzenia`, tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach?" Vec C-545/03 18 Obecná rada Schaerbeek prijala na svojom zasadnutí 8. októbra 1997 nariadenie o poplatkoch za externé antény, ktorým sa mení a doplna nariadenie o poplatkoch za parabolické antény prijaté tou istou obecnou radou. Rocný poplatok za externé antény sa vztahoval na roky 1997 az 1999. Externou anténou sa rozumeli nielen parabolické antény, ale aj reléové GSM antény alebo iné. Výska poplatku bola stanovená na 100 000 BEF za reléovú GSM anténu a na 5 000 BEF za parabolickú alebo inú anténu. 19 Dna 19. decembra 1997 Belgacom Mobile podal na Conseil d'État návrh na zrusenie uvedeného nariadenia o poplatkoch. 20 Jedným zo zalobných dôvodov predlozených na podporu zaloby bolo porusenie ustanovení práva Spolocenstva o zavedení kvalitnej siete mobilných telefónov bez obmedzenia, najmä clánku 3c smernice 90/388. 21 Tiez vzhladom na skutocnost, ze Conseil d'État nebol schopný rozhodnút o dôvodnosti tohto zalobného dôvodu bez toho, aby uplatnil právnu normu Spolocenstva, pri ktorej vzniká problém výkladu, Conseil d'État rozhodol, ze je namieste polozit na základe clánku 234 ES dve prejudiciálne otázky zhodné s otázkami polozenými vo veci C-544/03. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 22 Podaním do kancelárie Súdneho dvora 2. mája 2005 holandská vláda navrhla, aby Súdny dvor uplatnením clánku 61 rokovacieho poriadku nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania. 23 Na podporu svojho návrhu táto vláda v podstate tvrdí, ze generálny advokát vo svojich návrhoch navrhol zalozit odpoved na iných základoch ako tých, o ktoré sa opiera vnútrostátny súd, a to konkrétne na smernici 97/13, ktorá nebola predmetom ziadnej hlbsej diskusie medzi úcastníkmi konania, bud v rámci ich písomných pripomienok, alebo pripomienok prednesených na pojednávaní. Uvedená vláda zamýsla predlozit svoje pripomienky v tejto súvislosti. 24 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor môze bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiez na návrh úcastníkov konania v súlade s clánkom 61 svojho rokovacieho poriadku nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, ak zvázi, ze vysvetlenia, ktoré mu boli podané, nie sú dostacujúce, alebo ze treba vec rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci nevyjadrili (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I -665, bod 18; rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 42, a z 30. marca 2004, Alabaster, C-147/02, Zb. s. I-3101, bod 35). 25 V danom prípade vsak Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta skonstatoval, ze disponuje vsetkými zisteniami potrebnými na zodpovedanie otázok polozených v tejto veci a ze tieto zistenia boli predmetom súdneho pojednávania vedeného pred ním. Preto treba návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania zamietnut. O prvej otázke 26 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 59 ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) vykladat v tom zmysle, ze odporuje tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach. 27 Ak aj podla súcasného platného práva Spolocenstva oblast priamych daní ako taká nepatrí medzi právomoci Spolocenstva, napriek tomu sú clenské státy povinné vykonávat právomoci, ktoré si ponechali, v súlade s právom Spolocenstva (pozri rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, Zb. s. I-10829, bod 32, a z 11. marca 2004, De Lasteyrie du Saillant, C-9/02, Zb. s. I-2409, bod 44). 28 V oblasti slobodného poskytovania sluzieb uz Súdny dvor rozhodol, ze vnútrostátne danové opatrenie narusujúce výkon tejto slobody môze byt zakázaným opatrením bez ohladu na to, ci ho vydal samotný clenský stát alebo územnosprávny celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 26 a 27). 29 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora clánok 59 Zmluvy pozaduje nielen odstránenie kazdej diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale tiez odstránenie kazdého obmedzenia, a to aj ked sa uplatnuje bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, ak také obmedzenie môze znemoznit alebo inak stazit cinnost poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, v ktorom legálne poskytuje obdobné sluzby (rozsudky z 9. augusta 1994, Vander Elst, C-43/93, Zb. s. I-3803, bod 14, a De Coster, uz citovaný, bod 29). 30 Okrem toho Súdny dvor uz rozhodol, ze uvedenému clánku 59 odporuje uplatnenie kazdej vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá má za úcinok stazit poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi oproti poskytovaniu sluzieb prebiehajúcemu len v rámci jedného clenského státu (rozsudok De Coster, uz citovaný, bod 30 a citovaná judikatúra, ako aj bod 39). 31 Na druhej strane sa clánok 59 Zmluvy neuplatní na opatrenia, ktorých jediným úcinkom je spôsobenie dodatocných nákladov predmetných sluzieb a ktoré sa rovnakým spôsobom vztahujú na poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi a poskytovanie sluzieb len v rámci jedného clenského státu. 32 Pokial ide o otázku, ci je vyberanie miestnymi orgánmi poplatkov, o aké ide v prípadoch vo veciach samých, prekázkou nezlucitelnou s uvedeným clánkom 59, treba pripomenút, ze tieto poplatky sa bez rozdielu uplatnujú na vsetkých majitelov zariadení mobilných telefónov na území dotknutej obce a ze zahranicní operátori nie sú ani z právneho, ani z faktického hladiska týmito opatreniami zatazení viac nez vnútrostátni operátori. 33 Predmetné danové opatrenia navyse nerobia cezhranicné poskytovanie sluzieb zlozitejsím, nez je poskytovanie sluzieb vnútri státu. Zavedenie poplatku za stoziare, stlpy a antény vsak môze zvýsit tarify mobilných komunikácií zo zahranicia do Belgicka a naopak. Vnútrostátne poskytovanie telefonických sluzieb vsak podlieha riziku dopadu poplatku na tarify v rovnakej miere. 34 Je vhodné dodat, ze zo spisu nijak nevyplýva, ze by kumulatívny úcinok miestnych poplatkov ohrozoval slobodu poskytovat sluzby mobilných telefónov medzi inými clenskými státmi a Belgickým královstvom. 35 Na prvú otázku teda treba odpovedat tak, ze clánok 59 Zmluvy sa má vykladat v tom zmysle, ze neodporuje tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach, ak sa poplatok bez rozdielu uplatnuje na vnútrostátnych poskytovatelov sluzieb a poskytovatelov z iných clenských státov a má rovnaký úcinok na vnútrostátne poskytovanie sluzieb v jednom clenskom státe a na poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi. O druhej otázke 36 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci opatrenia danovej povahy pre infrastruktúry mobilných komunikácií patria pod clánok 3c smernice 90/388. 37 Na úvod je vhodné uviest, ze skutocnostou, ktorá vytvára poplatky za komunikacné infrastruktúry, nie je udelenie licencie. Preto sa smernica 97/13, na ktorú sa na pojednávaní odvolal Mobistar, neuplatní na skutocnosti v tomto prípade. 38 Pokial ide o smernicu 90/388, je vhodné predovsetkým uviest, ze znenie jej clánku 3c v rozsahu, v akom stanovuje odstránenie "vsetkých obmedzení" ulozených v súvislosti s infrastruktúrou operátorom systémov mobilných a osobných komunikácií, nevylucuje, ze uvedené obmedzenia zahrnujú tiez opatrenia danovej povahy pre infrastruktúry mobilných komunikácií. 39 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Spolocenstva nutné vziat do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele, ktoré Spolocenstvo sleduje právnou úpravou, ku ktorej patrí (pozri najmä rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb. s. 3781, bod 12; z 21. februára 1984, St. Nikolaus Brennerei, 337/82, Zb. s. 1051, bod 10, a zo 7. júna 2005, Vereniging voor Energie, Milieu en Water a i., C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 41). 40 Vo svojom pôvodnom znení stanovila smernica 90/388 zrusenie osobitných a výlucných práv udelených clenskými státmi na poskytovanie telekomunikacných sluzieb, ale do svojho rozsahu pôsobnosti nezahrnula sluzby mobilných komunikácií. S cielom rozsírit jej rozsah pôsobnosti na mobilné a osobné komunikácie ju zmenila a doplnila smernica 96/2. 41 Úcelom smernice 96/2 je vytvorenie rámca právnej úpravy, ktorý umozní vyuzit potenciál mobilných a osobných komunikácií tým, ze sa v co najkratsom case obmedzia pre operátorov mobilných sietí vsetky výlucné a osobitné práva prostredníctvom odstránenia jednak obmedzení slobody prevádzkovania a zdokonalovania uvedených sietí pre výkon cinností stanovených v ich licenciách a oprávneniach, ako aj narusení hospodárskej sútaze, cím sa týmto operátorom umozní udrzat svoje náklady pod kontrolou (pozri rozsudky zo 16. októbra 2001, Komisia/Grécko, C-396/99 a C-397/99, Zb. s. I-7577, bod 25, a z 22. mája 2003, Connect Austria, C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 96). 42 Právnym základom smernice 96/2 je clánok 90 ods. 3 Zmluvy ES. Z toho vyplýva, ze sa clánok 3c smernice 90/388 uplatní len na obmedzenia nezlucitelné s clánkom 90 Zmluvy. 43 Podla jej sestnásteho odôvodnenia bola smernica 96/2 prijatá za situácie, ked hospodárskej sútazi v oblasti poskytovania mobilných hlasových sluzieb bránila skutocnost, ze telekomunikacné subjekty neboli schopné uspokojit dopyt mobilných operátorov po infrastruktúre a ze väcsina clenských státov týmto subjektom ponechala výlucné práva. Na základe zistení, ze obmedzenie budovania a vyuzívania infrastruktúry je porusením clánku 90 Zmluvy ES v spojení s clánkom 86 Zmluvy ES, dosla Komisia k záveru, ze clenské státy musia tieto obmedzenia zrusit a dotknutým operátorom na ich ziadost udelit nediskriminacný prístup k nedostatkovým zdrojom nevyhnutným na vybudovanie ich vlastnej infrastruktúry. 44 Z toho vyplýva, ze sa obmedzenia uvedené v clánku 3c smernice 90/388 vyznacujú jednak svojím vztahom k výlucným a osobitným právam tradicných operátorov a jednak tým, ze ich mozno odstránit umoznením nediskriminacného prístupu k nevyhnutným nedostatkovým zdrojom. 45 Medzi ne teda patria tiez obmedzenia, ktoré sú príkladným spôsobom uvedené vo stvrtom odôvodnení smernice 96/2, konkrétne obmedzovanie poctu udelených licencií na diskrecnom základe, alebo v prípade operátorov konkurujúcich telekomunikacným subjektom toto podlieha technickým obmedzeniam, ako napríklad zákazu pouzitia inej infrastruktúry ako tej, ktorú poskytujú uvedené subjekty. 46 Navyse pod pojem obmedzenia v osobitnom zmysle podla clánku 3c smernice 90/388 spadajú len opatrenia, ktoré majú na hospodársku sútaz významný vplyv. 47 Na druhej strane vsak pod clánok 3c smernice 90/388 nepatria vnútrostátne opatrenia, ktoré sa uplatnujú bez rozdielu na vsetkých operátorov mobilných telefónov a ktoré priamo alebo nepriamo nezvýhodnujú operátorov, ktorí disponujú alebo disponovali osobitnými alebo výlucnými právami na úkor nových operátorov nachádzajúcich sa v konkurencnom postavení. 48 Je na vnútrostátnom súde, aby preveril, ci vo veciach samých boli tieto podmienky splnené. 49 V rámci svojho preskúmania bude musiet vnútrostátny súd overit úcinky poplatkov, berúc do úvahy najmä moment, v ktorom kazdý z operátorov vstúpil na trh. Môze sa ukázat, ze operátori, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlucnými právami, mohli skôr nez iní operátori vyuzit situáciu, v ktorej mohli odpísat svoje náklady na vybudovanie sietí. Pritom skutocnost, ze operátori vstupujúci na trh podliehajú poziadavkám na verejnú sluzbu vrátane poziadaviek na územné pokrytie, môze mat, pokial ide o kontrolu ich nákladov, za úcinok ich nevýhodné postavenie oproti tradicným operátorom. 50 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze na druhú otázku je vhodné odpovedat tak, ze opatrenia danovej povahy vztahujúce sa na infrastruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti clánku 3c smernice 90/388 okrem prípadu, ked tieto opatrenia priamo alebo nepriamo zvýhodnujú operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlucnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku sútaz významný vplyv. O trovách 51 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) sa má vykladat v tom zmysle, ze neodporuje tomu, aby právna úprava vnútrostátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infrastruktúru mobilných a osobných komunikácií pouzívaných v rámci výkonu cinností stanovených v licenciách alebo oprávneniach, ak sa poplatok bez rozdielu uplatnuje na vnútrostátnych poskytovatelov sluzieb a poskytovatelov z iných clenských státov a má rovnaký úcinok na vnútrostátne poskytovanie sluzieb v jednom clenskom státe a na poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi. 2. Opatrenia danovej povahy vztahujúce sa na infrastruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti clánku 3c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby, zmenenej a doplnenej, pokial ide o rozvinutie plnej hospodárskej sútaze na telekomunikacnom trhu, smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996, okrem prípadu, ked tieto opatrenia priamo alebo nepriamo zvýhodnujú operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlucnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku sútaz významný vplyv. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7FgKBk/L98280-3012TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7FgKBk/L98280-3012TMP.html#Footref*