Vec C-451/03 Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl proti Giuseppe Calafiori (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Corte d'appello di Milano) "Sloboda usadit sa - Slobodné poskytovanie sluzieb - Pravidlá hospodárskej sútaze vztahujúce sa na podniky - Státna pomoc - Centrá pomoci v danových veciach - Výkon urcitých cinností poradenstva a pomoci v danových veciach - Výlucné právo - Odmena za tieto cinnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Verejnoprávne podniky a podniky, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva - Vytvorenie dominantného postavenia (Clánok 82 ES a clánok 86 ods. 1 ES) 2. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora 3. Volný pohyb osôb - Sloboda usadit sa - Slobodné poskytovanie sluzieb (Clánky 43 ES a 49 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Iba samotné vytvorenie dominantného postavenia udelením osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 86 ods. 1 ES nie je ako také nezlucitelné s clánkom 82 ES. Clenský stát porusuje zákazy stanovené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ak uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli udelené, samé osebe vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu. (pozri bod 23) 2. Kedze v rámci prejudiciálnej otázky sa vsetky prvky predmetnej cinnosti obmedzujú na územie jediného clenského státu, odpoved na túto otázku by kazdopádne mohla byt pre vnútrostátny súd uzitocná, najmä v prípade, ak mu jeho vnútrostátne právo ukladá, aby státnemu príslusníkovi tohto clenského státu umoznil pozívanie tých istých práv, aké pozíva státny príslusník iného clenského státu v rovnakej situácii na základe práva Spolocenstva. Takúto otázku treba povazovat za prípustnú, lebo je namieste preskúmat, ci ustanovenia Zmluvy, o ktorých výklad sa ziada, bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká je predmetom veci samej, ak sa uplatnuje vo vztahu k osobám, ktoré majú pobyt v iných clenských státoch. (pozri body 28 - 30) 3. Clánky 43 ES a 49 ES sa musia vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti poradenstva a pomoci v danových veciach centrám danovej pomoci (CAF) zalozeným vo forme akciových spolocností, vykonávajúcim cinnost na základe povolenia ministerstva financií, ktoré môzu zakladat iba právne subjekty vymenované legislatívnym dekrétom. Takáto právna úprava totiz na jednej strane absolútne znemoznuje prístup hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch na trh predmetných sluzieb a na druhej strane dáva moznost vytvárat CAF len niektorým právnym subjektom splnajúcim prísne podmienky, a to niektorým z týchto subjektov, ktoré majú sídlo v dotknutom clenskom státe, a v skutocnosti môze hospodárskym subjektom pochádzajúcim z iných clenských státov stazit realizáciu ich práva usadit sa v dotknutom clenskom státe na úcely poskytovania predmetných sluzieb, ba dokonca jej v tom môze úplne zabránit. (pozri body 7, 33, 34, 50, bod 1 výroku) 4. Opatrenie, ktorým clenský stát stanoví, ze urcitým podnikom, ktoré sú poverené tým, aby pomáhali danovníkom pri vypracúvaní danových priznaní a ich odosielaní správcovi dane, sa bude platit náhrada zo státneho rozpoctu, je nutné kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak na jednej strane výska náhrady prekrocí sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, a na druhej strane náhrada nie je urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. (pozri bod 72, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 30. marca 2006 ([1]*) "Sloboda usadit sa - Slobodné poskytovanie sluzieb - Pravidlá hospodárskej sútaze vztahujúce sa na podniky - Státna pomoc - Centrá pomoci v danových veciach - Výkon urcitých cinností poradenstva a pomoci v danových veciach - Výlucné právo - Odmena za tieto cinnosti" Vo veci C-451/03, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Corte d'appello di Milano (Taliansko) z 15. októbra 2003 a dorucený Súdnemu dvoru 27. októbra 2003, ktorý súvisí s konaním: Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl proti Giuseppe Calafiori, za úcasti: Pubblico Ministero, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, S. von Bahr (spravodajca), A. Borg Barthet a U. Lőhmus, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. mája 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl, v zastúpení: F. Capelli a M. Valcada, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Traversa a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. júna 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 4 ES, 10 ES, 82 ES, 86 ES a 98 ES v oblasti hospodárskej sútaze, clánkov 43 ES, 48 ES a 49 ES v oblasti práva usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb a clánku 87 ES v oblasti státnej pomoci. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl (dalej len "ADC Servizi") a pánom Calafiorim, notárom, vo veci jeho odmietnutia vykonat úkony súvisiace so zápisom rozhodnutia o zmene stanov, ktoré prijalo valné zhromazdenie tejto spolocnosti, do obchodného registra v Miláne. Vnútrostátny právny rámec 3 Vnútrostátny právny rámec, tak ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, mozno zhrnút nasledujúco. 4 Legislatívny dekrét c. 241 z 9. júla 1997 v znení doplnení vykonaných legislatívnym dekrétom c. 490 z 28. decembra 1998 (dalej len "legislatívny dekrét c. 241/97") vyhradzuje právo vykonávat urcité cinnosti v poradenstve a pomoci v danových veciach vrátane cinnosti týkajúcej sa rocných danových priznaní zamestnancov a pracovníkov s rovnakým postavením ako zamestnanci, výlucne centrám danovej pomoci (centri di assistenza fiscale; dalej len "CAF"). 5 Clánok 34 ods. 4 legislatívneho dekrétu c. 241/97 priznáva CAF výlucnú právomoc, pokial ide o výpocet príjmov na úcely danového priznania podla zjednoduseného modelu (model 730) vrátane vydávania kópie vyplneného priznania a dokumentu o vyrovnaní dane danovníkom a oznamovania výsledkov priznania zamestnávatelom, ktorí sú poverení odvádzaním dane, aby mohli vykonat zúctovanie pri zdroji, a zasielania priznaní správcovi dane. 6 Clánok 35 ods. 2 písm. b) legislatívneho dekrétu c. 241/97 dalej CAF vyhradzuje právomoc kontrolovat, ci sú údaje uvedené v priznaní v súlade s jeho prílohami. 7 CAF sa môzu zakladat len vo forme akciových spolocností, ktoré vykonávajú cinnost na základe povolenia ministerstva financií. Zakladat ich môzu iba právne subjekty vymenované v clánkoch 32 a 33 legislatívneho dekrétu c. 241/97. Ide najmä o zdruzenia zamestnávatelov, odborové organizácie alebo nimi poverené organizácie tvorené na územnom princípe, ktoré majú najmenej 50 000 clenov, alebo o urcitých zamestnávatelov poverených odvádzaním dane a zamestnávajúcich najmenej 50 000 zamestnancov, prípadne o zdruzenia zamestnancov, ktoré zalozili patronátne institúcie ("istituti di patronato") a majú najmenej 50 000 clenov. Pokial ide o urcité právne subjekty uvedené v legislatívnom dekréte c. 241/97, zdá sa, ze moznost zakladania CAF sa obmedzuje len na tie z nich, ktoré sú usadené v Taliansku. 8 Okrem toho clánok 33 ods. 2 legislatívneho dekrétu c. 241/97 stanovuje, ze CAF menujú jednu alebo viac osôb zodpovedných za pomoc v danových veciach spomedzi osôb zapísaných v zozname audítorov alebo zozname úctovníkov vedenom príslusnou komorou. 9 Predmetná právna úprava zakotvuje náhradu zo státneho rozpoctu za cinnosti vyhradené CAF, ktorá bola pôvodne stanovená vo výske 25 000 LIT za kazdé vyplnené a odoslané priznanie a nedávno bola zvýsená na priblizne 14 eur. Spor vo veci samej 10 ADC Servizi, so sídlom v Miláne, mala ako predmet cinnosti pomoc a poradenstvo vo veciach úctovníctva a administratívy. 11 Dna 25. februára 2003 mimoriadne valné zhromazdenie tejto spolocnosti rozhodlo o schválení zmeny stanov tak, aby zohladnovali skutocnost, ze spolocnost tiez poskytuje podnikom, zamestnancom a pracovníkom s rovnakým postavením ako zamestnanci, ako aj dôchodcom pomoc v danových veciach. 12 Notár poverený spísaním zápisnice, pán Calafiori, odmietol urobit úkony na zápis tohto rozhodnutia do obchodného registra v Miláne z dôvodu, ze zmena stanov, ktorá umoznovala spolocnosti vykonávat uvedenú cinnost pomoci v danových veciach, bola podla neho v rozpore s clánkom 34 legislatívneho dekrétu c. 241/97. 13 ADC Servizi podal na Tribunale di Milano návrh, aby nariadil zápis uvedeného rozhodnutia do obchodného registra v Miláne. Tento súd uznesením z 15. mája 2003 uvedený návrh zamietol. 14 ADC Servizi sa proti tomuto uzneseniu odvolal na Corte d'appello di Milano a ako dôvod odvolania uviedol, ze ustanovenia legislatívneho dekrétu c. 241/97 sú v rozpore so Zmluvou ES, pretoze vyhradzujú urcité cinnosti v poradenstve a pomoci v danových veciach výlucne pre CAF. 15 Corte d'appello di Milano sa domnieva, ze riesenie sporu, ktorý prejednáva, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu práva Spolocenstva. 16 Predovsetkým uvádza, ze zamestnanci, dôchodcovia a pracovníci s rovnakým postavením ako zamestnanci, sú vedení k tomu, aby sa na CAF obracali aj vo veciach, ktoré predmetná legislatíva nevyhradzuje týmto subjektom, co má za následok skreslovanie hospodárskej sútaze na tomto trhu. Preto takto vytvorený mechanizmus je v rozpore s clánkami 10 ES, 81 ES, 82 ES a 86 ES. 17 Corte d'appello di Milano dalej zdôraznuje, ze vyhradenie výpoctu a podávania danových priznaní výlucne urcitým právnym subjektom, ktoré splnajú presne stanovené kritériá, je nielen pre tuzemského podnikatela, ale aj pre podnikatela usadeného v inom clenskom státe prekázkou výkonu jeho cinnosti, ktorá môze predstavovat obmedzenie zakázané clánkami 43 ES, 48 ES a 49 ES. 18 Napokon sa uvedený vnútrostátny súd domnieva, ze náhrada spomínaná v bode 9 tohto rozsudku, vyplácaná zo státneho rozpoctu výlucne v prospech CAF, spadá pod zákaz obsiahnutý v clánkoch 87 ES a 88 ES. Prejudiciálne otázky 19 Na základe uvedených úvah Corte d'appello di Milano rozhodol, ze prerusí konanie a polozí Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Treba clánky 4 ES, 10 ES, 82 ES, 86 ES a 98 ES vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká vyplýva z [legislatívneho dekrétu c. 241/97], najmä ak sa posudzuje vo svetle úplného znenia zákona o dani z príjmov (DPR [dekrét prezidenta republiky] c. 917 z 22. decembra 1986) a zákona c. 413 z 30. decembra 1991, ktorý vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti danového poradenstva iba jednej kategórii právnych subjektov, a síce... CAF..., a upiera ostatným hospodárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávat cinnosti vyhradené CAF za rovnakých podmienok a rovnakou formou, hoci tieto subjekty majú oprávnenie vykonávat profesiu v oblasti danového a úctovného poradenstva (audítori, advokáti a iní poradcovia v oblasti práce a zamestnania)? 2. Treba clánky 43 ES, 48 ES a 49 ES vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká vyplýva z [legislatívneho dekrétu c. 241/97], najmä ak sa posudzuje vo svetle úplného znenia zákona o dani z príjmov (DPR c. 917...) a zákona c. 413 z 30. decembra 1991, ktorý vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti danového poradenstva iba jednej kategórii právnych subjektov, a síce CAF, a upiera ostatným hospodárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávat cinnosti vyhradené za rovnakých podmienok a rovnakou formou, hoci tieto subjekty majú oprávnenie vykonávat profesiu v oblasti danového a úctovného poradenstva (audítori, advokáti a iní poradcovia v oblasti práce a zamestnania)? 3. Treba clánok 87 ES vykladat tak, ze také opatrenie, aké je zavedené [legislatívnym dekrétom c. 241/97], najmä jeho clánkom 38, a ktoré zakotvuje, ze CAF sa zo státneho rozpoctu vypláca náhrada za výkon cinností uvedených v clánku 34 ods. 4 a v clánku 37 ods. 2 uvedeného dekrétu, predstavuje státnu pomoc?" O prvej otázke 20 Na úvod treba uviest, ze clánky 4 ES a 98 ES definujú základné zásady hospodárskej politiky systému Spolocenstva a pripomínajú, v akom kontexte pôsobia pravidlá hospodárskej sútaze obsiahnuté v clánkoch 82 ES a 86 ES. Vzhladom na to si odkaz vnútrostátneho súdu na clánky 4 ES a 98 ES nevyzaduje inú odpoved, nez aká bude poskytnutá vo veci výkladu clánku 82 ES a 86 ES. 21 Je preto potrebné konstatovat, ze vo svojej prvej otázke sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánky 82 ES a 86 ES bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, akou je vnútrostátna právna úprava vo veci samej, ktorá CAF vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti pomoci a poradenstva v danových veciach. 22 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze podla clánku 82 ES je zakázané zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi. 23 Treba tiez upresnit, ze iba samotné vytvorenie dominantného postavenia udelením osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 86 ods. 1 ES nie je ako také nezlucitelné s clánkom 82 ES. Clenský stát porusuje zákazy stanovené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ak uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli udelené, samé osebe vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu (rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 39). 24 Je preto potrebné vediet nielen to, ci úcinkom vnútrostátnej právnej úpravy bolo udelenie CAF osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 86 ods. 1 ES, ale aj to, ci takáto právna úprava mohla viest k zneuzitiu dominantného postavenia. 25 Treba vsak zdôraznit, ze nezávisle od otázky, ci boli vnútrostátnou právnou úpravou CAF udelené takéto osobitné alebo výlucné práva, ani v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ani v písomných pripomienkach neboli uvedené skutkové a právne skutocnosti, ktoré by mu umoznili urcit, ci sú splnené podmienky týkajúce sa existencie dominantného postavenia alebo jeho zneuzívania v zmysle clánku 82 ES. 26 Za týchto podmienok Súdny dvor nemôze na prvú otázku uzitocne odpovedat. O druhej otázke 27 Vo svojej druhej otázke sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánky 43 ES a 49 ES bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, akou je vnútrostátna právna úprava vo veci samej, ktorá vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti poradenstva a pomoci v danovej oblasti CAF. 28 Na úvod treba uviest, ze talianska vláda tvrdí, ze táto otázka je neprípustná, kedze vsetky prvky predmetnej cinnosti sa obmedzujú na územie jediného clenského státu. 29 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odpoved na túto otázku by kazdopádne mohla byt pre vnútrostátny súd uzitocná, najmä v prípade, ak mu jeho vnútrostátne právo v takom konaní, akým je konanie vo veci samej, ukladá, aby talianskemu státnemu príslusníkovi umoznil pozívanie tých istých práv, aké pozíva státny príslusník iného clenského státu v rovnakej situácii na základe práva Spolocenstva (pozri uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri, C-250/03, Zb. s. I-1267, bod 21). 30 Je preto namieste preskúmat, ci ustanovenia Zmluvy, o ktorých výklad sa ziada, bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká je predmetom veci samej, ak sa uplatnuje vo vztahu k osobám, ktoré majú pobyt v iných clenských státoch. 31 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánky 43 ES a 49 ES ukladajú povinnost odstránit obmedzenia slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb a za takéto obmedzenia je nutné povazovat vsetky opatrenia, ktoré výkon týchto slobôd zakazujú, prekázajú mu alebo ho robia menej prítazlivým (pozri najmä rozsudok z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, C-439/99, Zb. s. I-305, bod 22). 32 V tejto súvislosti z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze legislatívny dekrét c. 241/97 priznáva CAF výlucnú právomoc poskytovat danovníkom urcité sluzby poradenstva a pomoci v danových veciach, najmä sluzby pomoci v danových veciach pre zamestnancov a pracovníkov s rovnakým postavením ako zamestnanci, ktoré sa týkajú vyplnenia zjednoduseného modelu danového priznania. 33 Pokial ide o slobodné poskytovanie sluzieb, vnútrostátna právna úprava, ktorá vyhradzuje túto cinnost CAF, absolútne znemoznuje prístup hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch na trh predmetných sluzieb. 34 Pokial ide o slobodu usadit sa, právna úprava, ktorá dáva moznost vytvárat CAF len niektorým právnym subjektom splnajúcim prísne podmienky a - ako vyplýva z poskytnutých informácií - niektorým z týchto subjektov, ktoré majú sídlo v Taliansku, môze hospodárskym subjektom pochádzajúcim z iných clenských státov stazit realizáciu ich práva usadit sa v Taliansku na úcely poskytovania predmetných sluzieb, ba dokonca jej v tom môze úplne zabránit. 35 Za týchto podmienok je priznanie výlucnej právomoci CAF poskytovat urcité sluzby pomoci a poradenstva v danovej oblasti obmedzením slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb, ktoré je v zásade zakázané clánkami 43 ES a 49 ES. 36 Ustanovenia vnútrostátnej legislatívy, ktoré dávajú moznost vytvárat CAF len urcitým právnym subjektom uz usadeným v Taliansku, sú diskriminacné. Takéto ustanovenia môzu byt oprávnené len na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti alebo verejného zdravia, stanovených v clánkoch 46 ES a 55 ES, ktoré neboli v predmetnej veci uplatnené (rozsudok z 29. mája 2001, Komisia/Taliansko, C-263/99, Zb. s. I-4195, bod 15). 37 Predmetné ustanovenia vnútrostátnej legislatívy, ktoré sa uplatnujú vo vztahu ku kazdej osobe alebo podniku, ktorý vykonáva cinnost na území hostitelského clenského státu, môzu byt oprávnené, ak sú odpovedou na naliehavé dôvody verejného záujmu, a za predpokladu, ze sú vhodné na dosiahnutie ciela, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, co je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri rozsudok zo 17. októbra 2002, Payroll a i., C-79/01, Zb. s. I-8923, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 38 V tomto ohlade je namieste zdôraznit, ze vseobecný záujem spätý s ochranou adresátov predmetných sluzieb pred skodou, ktorá by im mohla byt spôsobená tým, ze im sluzby poskytnú osoby, ktoré nemajú odbornú kvalifikáciu alebo nesplnajú morálne poziadavky, môze oprávnovat obmedzenie slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, body 15 az 17). 39 Ako vsak zdôraznil generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, urcité sluzby vyhradené CAF, ako sú vydávanie kópie danového priznania a dokladu o vyúctovaní dane, zasielanie danových priznaní správcovi dane, ako aj oznamovanie výsledku danového priznania zamestnávatelom povereným odvádzaním dane, majú v zásade jednoduchú povahu a nevyzadujú specifickú odbornú spôsobilost. 40 Je zjavné, ze povaha týchto sluzieb nemôze oprávnovat obmedzovanie ich poskytovania len na drzitelov konkrétnej odbornej kvalifikácie. 41 Ak sú naopak niektoré úlohy zverené CAF zlozitejsie, konkrétne najmä kontrola súladu informácií poskytnutých v danovom priznaní s jeho prílohami, nezdá sa, ze by subjekty, ktoré môzu zakladat CAF, poskytovali osobitné záruky odbornej spôsobilosti na plnenie týchto úloh. 42 Ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, podla clánku 33 ods. 2 legislatívneho dekrétu c. 241/97 CAF menujú osoby zodpovedné za plnenie týchto úloh spomedzi osôb zapísaných v zozname audítorov alebo v zozname úctovníkov vedenom príslusnou komorou, t. j. spomedzi odborníkov, ktorí nemôzu vo vlastnom mene poskytovat sluzby vyhradené CAF. 43 Vo svetle týchto okolností sa nezdá, ze by ustanovenia legislatívneho dekrétu c. 241/97 priznaním výlucnej právomoci CAF poskytovat urcité sluzby poradenstva a pomoci v danových veciach boli spôsobilé zabezpecit vseobecný záujem spomínaný v bode 38 tohto rozsudku. 44 Na pojednávaní talianska vláda tvrdila, ze predmetnú vnútrostátnu právnu úpravu kazdopádne odôvodnujú clánok 45 prvý odsek ES a clánok 55 ES, podla ktorých sa sloboda usadit sa a slobodné poskytovanie sluzieb nevztahujú na cinnosti, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci. 45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako odchýlka od základného pravidla slobody usadit sa clánky 45 ES a 55 ES musia vykladat tak, aby bol ich rozsah obmedzený len na to, co je striktne nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré toto ustanovenie umoznuje clenským státom chránit (rozsudky z 15. marca 1988, Komisia/Grécko, 147/86, Zb. s. 1637, bod 7, a z 29. októbra 1998, Komisia/Spanielsko, C-114/97, Zb. s. I-6717, bod 34). 46 Podla ustálenej judikatúry sa tak odchýlka stanovená v týchto clánkoch musí obmedzovat len na cinnosti, ktoré samy osebe predstavujú priamu a specifickú úcast na verejnej moci (rozsudky z 21. júna 1974, Reyners, 2/74, Zb. s. 631, bod 45; z 13. júla 1993, Thijssen, C-42/92, Zb. s. I-4047, bod 8; Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 35, a z 31. mája 2001, Komisia/Taliansko, C-283/99, Zb. s. I-4363, bod 20). 47 Je teda namieste konstatovat, ze kontrola súladu informácií obsiahnutých v danovom priznaní s jeho prílohami, aj ked je v skutocnosti správcom dane zriedka spochybnená, nepredstavuje priamu a specifickú úcast na výkone verejnej moci, ale opatrenie, ktorého poslaním je príprava alebo ulahcenie plnenia úloh správcu dane. 48 To isté platí, aj pokial ide o iné úlohy vymenované v clánkoch 34 a 35 legislatívneho dekrétu c. 241/97, ktoré vnútrostátny súd uvádza vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, a síce vydávanie kópie vyplneného danového priznania a dokladu o vyúctovaní dane danovníkom, ako aj oznamovanie výsledkov danových priznaní zamestnávatelom povereným odvádzaním daní a zasielanie priznaní správcovi dane. 49 Treba preto konstatovat, ze na cinnosti vyhradené pre CAF, tak ako sú uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa nevztahuje odchýlka stanovená v clánkoch 45 ES a 55 ES. 50 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánky 43 ES a 49 ES sa musia vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká je predmetom veci samej, ktorá CAF vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti poradenstva a pomoci v danových veciach. O tretej otázke 51 Na úvod je potrebné uviest, ze vo svojej tretej otázke sa vnútrostátny súd zameriava súcasne na ustanovenia clánku 38 legislatívneho dekrétu c. 241/97, ktorý sa týka platenia odmeny CAF, clánku 34 ods. 4 toho istého dekrétu, ktorý sa týka cinností pomoci v danových veciach, ktoré poskytujú CAF, a clánku 37 ods. 2 uvedeného dekrétu, ktorý sa týka cinností pomoci v danovej oblasti, ktoré poskytujú iné subjekty. 52 Odôvodnenie rozhodnutia tohto súdneho orgánu sa vsak týka výlucne platenia odmeny CAF. 53 Za týchto okolností je potrebné obmedzit preskúmanie tretej otázky na odmenu platenú CAF v súlade s clánkami 34 ods. 4 a 38 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241/97. 54 Je preto potrebné konstatovat, ze vo svojej tretej otázke sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci taká odmena, akú dostáva CAF za vypracovanie a odoslanie danového priznania v súlade s clánkami 34 ods. 4 a 38 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241/97, je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 55 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc", vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, tzv. "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). 56 Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. 57 Pokial ide o prvú podmienku, tá je splnená, kedze odmena stanovená v clánku 38 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241/97 ide na tarchu státneho rozpoctu. 58 Pokial ide o druhú podmienku, treba zdôraznit, ze CAF môzu byt na základe clánku 38 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241/97 zaplatené znacné sumy a ze hospodárskym subjektom pochádzajúcim z iných clenských státov by tiez mohlo byt dovolené zakladat CAF, ktoré sú príjemcami týchto súm. Za takých okolností je predmetné opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 59 Pokial ide o tretiu a stvrtú podmienku, je potrebné pripomenút, ze za pomoc sa povazujú tie intervencie, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 84). 60 Ak vsak treba státnu intervenciu chápat ako náhradu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, na takýto zásah sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 87). 61 Aby sa vsak v konkrétnom prípade takáto náhrada nekvalifikovala ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 88). 62 Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto náhradu, musí byt skutocne poverený plnením záväzkov verejnej sluzby a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 89). 63 V tomto ohlade nie je vylúcené, aby clenský stát ako "verejnú sluzbu" kvalifikoval sluzby pomoci v danovej oblasti, ktoré v súlade s clánkom 34 ods. 4 legislatívneho dekrétu c. 241/97 poskytujú CAF zamestnancom a pracovníkom s rovnakým postavením ako zamestnanci a ktorých cielom je pomáhat danovníkom pri plnení ich danových povinností a danovým orgánom ulahcovat realizáciu ich úloh. 64 Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypocíta náhrada, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúcilo, ze náhrada bude predstavovat ekonomickú výhodu, ktorá je spôsobilá zvýhodnit prijímajúci podnik vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 90). 65 V tomto ohlade sa zdá, ze náhrada, ktorá bola stanovená priblizne vo výske 14 eur za kazdé vyplnené a správcovi dane odoslané priznanie, môze túto podmienku splnat. 66 Po tretie, náhrada nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 92). 67 Po stvrté, náhrada by mala byt urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 93). 68 Preskúmanie týchto posledných dvoch podmienok týkajúcich sa výsky predmetnej odmeny si vyzaduje posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej. 69 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc posúdit skutkové okolnosti vo veci samej ani aplikovat normy Spolocenstva, ktoré vylozil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu (pozri rozsudky z 19. decembra 1968, Salgoil, 13/68, Zb. s. 661, 672; z 23. januára 1975, Van der Hulst, 51/74, Zb. s. 79, bod 12; z 8. februára 1990, Shipping and Forwarding Enterprise Safe, C-320/88, Zb. s. I-285, bod 11; z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 38, a z 15. mája 2003, RAR, C-282/00, Zb. s. I-4741, bod 47). 70 Prinálezí teda vnútrostátnemu súdu, aby vo svetle skutkových okolností vo veci samej posúdil, ci odmena stanovená v clánku 38 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241/97 je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy ES. 71 V tejto súvislosti je tiez dôlezité uviest, ze vnútrostátny súd nemá právomoc posúdit súlad opatrení státnej pomoci alebo rezimu pomoci so spolocným trhom. Toto posúdenie patrí do výlucnej právomoci Komisie Európskych spolocenstiev, ktorá koná pod kontrolou sudcu Spolocenstva (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14; z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 42, a zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 31). 72 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze opatrenie, ktorým clenský stát stanoví, ze urcitým podnikom, ktoré sú poverené tým, aby pomáhali danovníkom pri vypracúvaní danových priznaní a ich odosielaní správcovi dane, sa bude platit náhrada zo státneho rozpoctu, je nutné kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak: - výska náhrady prekrocí sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, a - náhrada nie je urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. O trovách 73 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánky 43 ES a 49 ES sa musia vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká je predmetom veci samej, ktorá centrám danovej pomoci vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti poradenstva a pomoci v danových veciach. 2. Opatrenie, ktorým clenský stát stanoví, ze urcitým podnikom, ktoré sú poverené tým, aby pomáhali danovníkom pri vypracúvaní danových priznaní a ich odosielaní správcovi dane, sa bude platit náhrada zo státneho rozpoctu, je nutné kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak: - výska náhrady prekrocí sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, a - náhrada nie je urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxeAYcW/L98049-9017TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXxeAYcW/L98049-9017TMP.html#Footref*