Vec C-397/03 P Archer Daniels Midland Co. a Archer Daniels Midland Ingredients Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh so syntetickým lyzínom - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zákaz retroaktivity - Zásada ne bis in idem - Rovnost zaobchádzania - Obrat, ktorý mozno zohladnit" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 2. Odvolanie - Právomoc Súdneho dvora (Clánok 81 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58; nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 4. Odvolanie - Dôvody - Nedostatok odôvodnenia - Pouzitie implicitného odôvodnenia Súdom prvého stupna - Prípustnost - Podmienky (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok. 36 a clánok 53 prvý odsek) 5. Akty institúcií - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze (Oznámenie Komisie 98/C 9/03) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Výkon plnej rozhodovacej právomoci Súdom prvého stupna (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Usmernenia k metóde stanovovania pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO tvoria súcast právneho rámca stanovujúceho výsku pokút, takze ich uplatnenie na porusenia spáchané pred ich prijatím by mohlo byt v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Zmena represívnej politiky ako vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, osobitne, ak sa vykoná prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia, totiz môze mat dôsledky vo vztahu k zásade zákazu retroaktivity. Efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vsak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru ani v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút udelených v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia. Z toho vyplýva, ze usmernenia a osobitne nová, v nich obsiahnutá metóda stanovenia pokút za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi v case pred jej uplatnením, ked doslo k poruseniam hospodárskej sútaze. (pozri body 19 - 25) 2. V rámci odvolania je cielom kontroly Súdneho dvora na jednej strane preskúmat, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17, a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené zalobcom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty. Súdnemu dvoru vsak pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania neprinálezí nahrádzat svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút udelených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci. (pozri body 47, 105) 3. Aj za predpokladu, ze sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za porusenie jeho pravidiel hospodárskej sútaze mozno zahrnút do posúdenia okolností prejednávaného prípadu s cielom urcit výsku pokuty, ktorú Komisia navrhuje ulozit za porusenie pravidiel Spolocenstva hospodárskej sútaze, výhrada zalozená na nezohladnení pokút ulozených v tretích státoch Komisiou môze uspiet len vtedy, ak skutocnosti vytýkané orgánmi uvedeného tretieho státu a skutocnosti, ktoré podniku vytýka Komisia, sú totozné. (pozri body 52, 69) 4. Povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit rozsudky, ktorá mu vyplýva z clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Súdu prvého stupna, aby poskytol vysvetlenie, v ktorom by sa vycerpávajúcim spôsobom postupne zaoberal kazdou zo vsetkých úvah úcastníkov konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné za podmienky, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré boli dotknuté opatrenia prijaté, a Súdnemu dvoru disponovat informáciami dostatocnými na to, aby mohol vykonat svoju súdnu kontrolu. (pozri bod 60) 5. Aj ked pravidlá postupu, ktoré majú vonkajsie úcinky, akými sú usmernenia k metóde stanovovania pokút podla clánku15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, týkajúce sa podnikatelských subjektov, nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze, v individuálnom prípade, odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. (pozri bod 91) 6. Aj ked Súd prvého stupna skonstatoval porusenie usmernení k metóde stanovovania pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO Komisiou, spocívajúce v nezohladnení skutocnosti, ktorá sa mala zohladnit v zmysle týchto usmernení a pripomenul plnú rozhodovaciu právomoc v rámci veci, zásady rovnosti a právnej istoty vyzadujú, ze je povinný najprv overit, ci pokuta zostáva aj po zohladnení tohto hladiska v rámci vytvorenom týmito usmerneniami. Zásada proporcionality sa uplatnuje len po takomto posúdení. (pozri bod 93) 7. Na stanovenie výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu. Naopak, právo Spolocenstva neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia. Preto je diferenciácia, pokial ide o východiskové sumy pokuty, povolená aj na základe iných kritérií, ako je obrat z predaja dotknutého výrobku. (pozri body 34, 100, 101) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 18. mája 2006 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh so syntetickým lyzínom - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zákaz retroaktivity - Zásada ne bis in idem - Rovnost zaobchádzania - Obrat, ktorý mozno zohladnit" Vo veci C-397/03 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 19. septembra 2003, Archer Daniels Midland Co., so sídlom v Decatur (Spojené státy americké), Archer Daniels Midland Ingredients Ltd, so sídlom v Erith (Spojené královstvo), v zastúpení: C. O. Lenz, Rechtsanwalt, E. Batchelor, ako aj L. Martin Alegi a M. Garcia, solicitors, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelia, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Lyal, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Flynn, QC, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann, N. Colneric (spravodajkyna), E. Juhász a E. Levits, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. novembra 2004, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. júna 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM Company") a jeho európska dcérska spolocnost Archer Daniels Midland Ingredients Ltd (dalej len "ADM Ingredients") pozadujú vo svojom odvolaní zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len "napadnutý rozsudok") v rozsahu, v akom zamietol ich zalobu na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24, dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna najmä znízil pokutu ulozenú spolocne podnikom ADM Company a ADM Ingredients a v zásade zamietol zaloby na zrusenie sporného rozhodnutia. Právny rámec 3 Clánok 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len EDLP") s názvom "Ulozenie trestu výlucne na základe zákona" v odseku 1 stanovuje: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 4 Podla clánku 4 protokolu c. 7 EDLP s názvom "Právo nebyt opakovane súdený alebo trestaný": "1. Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu. ... 3. Od tohto clánku nemozno odstúpit podla clánku 15 Dohovoru." 5 Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 6 Oznámenie Komisie s názvom Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 7 Podla stvrtého a siesteho odseku bodu 1 A usmernení: "Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. ... Ked sa priestupok týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov." Skutkový stav 8 Skutkový stav konania pred Súdom prvého stupna je v napadnutom rozsudku uvedený takto: "1 Zalobcovia [ADM Company] a jeho európska dcérska spolocnost [ADM Ingredients] vykonávajú svoju cinnost v odvetví spracovania obilnín a olejnatých semien. Na trhu s lyzínom sa etablovali v roku 1991. 2 Lyzín je základná aminokyselina, ktorá sa v krmivách pouzíva na nutricné úcely. Syntetický lyzín sa pouzíva ako prísada v krmivách, ktoré neobsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, napríklad v obilninách, aby sa odborníkom na výzivu umoznilo zostavit rezimy na základe proteínov, ktoré zodpovedajú potrebám výzivy zvierat. Krmivá, do ktorých je syntetický lyzín doplnený, môzu takisto nahradit krmivá, ktoré obsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, ako je sója. 3 V roku 1995 boli z dôvodu tajného vysetrovania, ktoré viedol Federal Bureau of Investigation (FBI), prehladané v Spojených státoch priestory viacerých podnikov prítomných na trhu s lyzínom. V auguste a v októbri 1996 boli ADM Company, ako aj spolocnosti Kyowa Hakko Kogyo Co. Ltd (dalej len 'Kyowa`), Sewon Corp. Ltd, Cheil Jedang Corp. (dalej len 'Cheil`) a Ajinomoto Co. Inc. obvinení americkými orgánmi z vytvorenia kartelu, ktorý v období od júna 1992 do júna 1995 urcoval ceny lyzínu a rozdeloval objemy predaja tohto výrobku. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti stanovil sudca poverený prípadom pokuty, a to 10 miliónov USD pre Kyowa Hakko Kogyo a Ajinomoto, pokutu vo výske 70 miliónov USD pre ADM Company a pokutu vo výske 1,25 milióna USD pre Cheil. Výska pokuty ulozenej Sewon Corp. bol podla tohto podniku 328 000 USD. Okrem toho boli traja vedúci pracovníci ADM Company odsúdení na trest odnatia slobody a na pokuty za ich úlohu v karteli. 4 V júli 1996 navrhol Ajinomoto Komisii na základe oznámenia Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len 'oznámenie o spolupráci`), ze s nou bude spolupracovat pri vysetrovaní existencie kartelu na trhu s lyzínom a jeho úcinkov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). 5 Komisia pristúpila v dnoch 11. a 12. júna 1997 k vysetrovaniu podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... v európskych závodoch spolocností ADM Company a Kyowa Hakko Europe GmbH. V nadväznosti na toto vysetrovanie Kyowa Hakko Kogyo a Kyowa Hakko Europe prejavili svoje zelanie spolupracovat s Komisiou a poskytli jej urcité informácie týkajúce sa najmä chronológie stretnutí medzi výrobcami lyzínu. 6 Dna 28. júla 1997 zaslala Komisia podla clánku 11 nariadenia c. 17 spolocnostiam ADM Company a ADM Ingredients, Sewon Corp. a jej jeho európskej dcérskej spolocnosti Sewon Europe GmbH (dalej spolocne len 'Sewon`), ako aj Cheilu ziadosti o informácie týkajúce sa ich správania na trhu s aminokyselinami a stretnutí kartelu uvedených v týchto ziadostiach. Po tom, ako im Komisia v liste zo 14. októbra 1997 pripomenula, ze neodpovedali na jej ziadosti, ADM Ingredients odpovedal na ziadost Komisie týkajúcu sa trhu s lyzínom. ADM Company neposkytol ziadnu odpoved. 7 Dna 30. októbra 1998 zaslala Komisia na základe jej oznámených informácií oznámenie o výhradách podnikom ADM Company a ADM Ingredients (dalej spolocne len 'ADM`) a iným dotknutým podnikom, konkrétne Ajinomoto a jeho európskej dcérskej spolocnosti Eurolysine SA (dalej spolocne len 'Ajinomoto`), Kyowa Hakko Kogyo a jeho európskej dcérskej spolocnosti Kyowa Hakko Europe (dalej spolocne len 'Kyowa`), Daesang Corp. (predtým Sewon Corp.) a jeho európskej dcérskej spolocnosti Sewon Europe, a Cheil, pre porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len 'Dohoda EHP`). Vo svojom oznámení o výhradách Komisia vytkla týmto podnikom, ze urcovali cenu lyzínu v EHP, ako aj predajné kvóty pre tento trh a ze si vymienali informácie o svojich objemoch predaja od septembra 1990 (Ajinomoto, Kyowa a Sewon), od marca 1991 (Cheil) a od júna 1992 (ADM) do júna 1995. Po dorucení tohto oznámenia o výhradách zalobcovia informovali Komisiu, ze nepopierajú vecnú správnost skutocností. 8 V nadväznosti na vypocúvanie dotknutých podnikov 1. marca 1999 im Komisia 17. augusta 1999 zaslala doplnkové oznámenie o výhradách týkajúce sa dlzky trvania kartelu, v ktorom bolo uvedené, ze Ajinomoto, Kyowa a Sewon sa na karteli zúcastnili prinajmensom od júna 1990, Cheil prinajmensom od zaciatku roka 1991 a zalobcovia od 23. júna 1992. Zalobcovia odpovedali na toto doplnkové oznámenie o výhradách 6. októbra 1999 s tým, ze nepopierajú vecnú správnost vytýkaných skutocností. 9 Na záver konania prijala Komisia [sporné] rozhodnutie. [Toto rozhodnutie] bolo zalobcom oznámené listom zo 16. júna 2000. 10 [Sporné rozhodnutie] obsahuje nasledujúce ustanovenia: 'Clánok 1 [ADM Company] a jeho európska dcérska spolocnost [ADM Ingredients], Ajinomoto Company Incorporated a jeho európska dcérska spolocnost Eurolysine SA, Kyowa Hakko Kogyo Company Limited a jeho európska dcérska spolocnost Kyowa Hakko Europe GmbH, Daesang Corporation a jeho európska dcérska spolocnost Sewon Europe GmbH, ako aj [Cheil] porusili clánok 81 ods. 1 Zmluvy ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na dohodách o cene, objemoch predaja a výmene individuálnych informácií o objemoch predaja syntetického lyzínu, ktoré sa týkali celého EHP. Dlzka trvania porusenia je nasledujúca: a) v prípade [ADM Company] a [ADM Ingredients]: od 23. júna 1992 do 27. júna 1995; b) v prípade Ajinomoto Company Incorporated a Eurolysine SA: prinajmensom od júla 1990 do 27. júna 1995; ... Clánok 2 Z dôvodu porusenia uvedeného v clánku 1 sa podnikom tam uvedeným ukladajú tieto pokuty: a) [ADM Company] a [ADM Ingredients] (zodpovedných spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske: 47 300 000 eur; b) Ajinomoto Company Incorporated a Eurolysine SA (zodpovedných spolocne a nerozdielne) pokuta vo výske: 28 300 000 eur ...` 11 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v [spornom rozhodnutí] uplatnila metódu uvedenú v usmerneniach..., ako aj v oznámení o spolupráci. 12 Po prvé základná ciastka pokuty, urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusenia, sa stanovila na 39 miliónov eur, pokial ide o ADM. Pokial ide o Ajinomoto, Kyowa, Cheil a Sewon, základná ciastka pokuty sa stanovila na 42, 21, 19,5 a 21 miliónov eur (odôvodnenie c. 314 [sporného rozhodnutia]). 13 Na stanovenie východiskovej sumy pokút urcenej v závislosti od závaznosti porusenia Komisia najskôr usudzovala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, na jeho konkrétny dopad na trh s lyzínom v EHP a na rozsah relevantného geografického trhu. Usudzujúc dalej na základe ich celkových obratov dosiahnutých pocas posledného roka obdobia porusovania, ze existoval znacný rozdiel medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia, Komisia pristúpila k diferencovanému prístupu. V dôsledku toho východiskovú sumu stanovila na 30 miliónov eur pre ADM a Ajinomoto a na 15 miliónov eur pre Kyowa, Cheil a Sewon (odôvodnenie c. 305 [sporného rozhodnutia]). 14 Na zohladnenie dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustil kazdý podnik, a na stanovenie základnej ciastky ich pokuty zvýsila takto urcenú východiskovú sumu o 10 % rocne, ide teda o 30 % zvýsenie pre ADM a Cheil a o 40 % zvýsenie pre Ajinomoto, Kyowa a Sewon (odôvodnenie c. 313 [sporného rozhodnutia]). 15 Po druhé z dôvodu pritazujúcich okolností sa zvýsili základné ciastky pokút ulozených ADM a Ajinomoto kazdému o 50 %, teda 19,5 miliónov eur pre ADM a 21 miliónov eur pre Ajinomoto, z dôvodu, ze tieto podniky zohrávali v rámci porusenia úlohu vodcu (odôvodnenie c. 356 [sporného rozhodnutia]). 16 Po tretie z dôvodu polahcujúcich okolností znízila Komisia o 20 % zvýsenie uplatnené na pokutu Sewonu na základe dlzky trvania porusenia z dôvodu, ze tento podnik zohrával pasívnu úlohu v karteli od zaciatku roku 1995 (odôvodnenie c. 365 [sporného rozhodnutia]). Komisia okrem toho znízila o 10 % základné ciastky pokút kazdému z dotknutých podnikov z dôvodu, ze vsetky ukoncili porusovanie po prvých zásahoch verejných orgánov (odôvodnenie c. 384 [sporného rozhodnutia]). 17 Po stvrté Komisia vykonala 'významné znízenie` výsky pokút v zmysle bodu D oznámenia o spolupráci. Na tomto základe Komisia priznala Ajinomoto a Sewonu znízenie o 50 % výsky pokuty, ktorú by im udelila bez spolupráce, Kyowa a Cheil znízenie o 30 % a napokon ADM znízenie o 10 % (odôvodnenia c. 431, 432 a 435 [sporného rozhodnutia])." Zaloba pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 9 Odvolatelia podali proti spornému rozhodnutiu zalobu na Súd prvého stupna 25. augusta 2000. 10 V zalobe navrhli, aby sa toto rozhodnutie ukladajúce pokutu zrusilo alebo aby sa táto pokuta znízila. 11 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna: - urcil výsku ulozenej pokuty zalobcom spolocne a nerozdielne na 43 875 000 eur, - vo zvysku zalobu zamietol, - zaviazal zalobcov, aby niesli vlastné trovy konania, ako aj tri stvrtiny trov konania Komisie Európskych spolocenstiev, a Komisiu, aby niesla jednu stvrtinu vlastných trov konania. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 12 Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zamietol ich zalobu voci spornému rozhodnutiu, - zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka ADM, - subsidiárne, pokial ide o druhú zarázku, zmenil clánok 2 sporného rozhodnutia tak, aby sa znízila alebo zrusila pokuta ulozená ADM, - subsidiárne, pokial ide o druhú a tretiu zarázku, vrátil vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol v súlade s právnym posúdením rozsudku Súdneho dvora, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu, aby niesla vlastné trovy konania ako aj trovy konania ADM, pokial ide o konanie pred Súdom prvého stupna a konanie pred Súdnym dvorom. 13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Uplatnené odvolacie dôvody 14 Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelia tieto odvolacie dôvody: - porusenie zásady zákazu retroaktivity tým, ze bolo potvrdené retroaktívne uplatnenie usmernení Komisiou, - porusenie zásady rovnosti: - tým, ze bola schválená diskriminácia zo strany Komisie týkajúca sa metódy stanovenia pokút pouzitej na súcasné porusenia práva hospodárskej sútaze podla toho, ci táto institúcia Spolocenstva prijala svoje rozhodnutie pred zverejnením usmernení alebo po nom, - tým, ze bola potvrdená rovnaká východisková suma ulozená ADM a Ajinomoto, aj ked podiel na trhu Ajinomoto v EHP je takmer dvakrát väcsí ako podiel ADM, - porusenie zásady ne bis in idem tým, ze sa rozhodlo, ze Komisia nebola povinná nahradit ani zohladnit pokuty, ktoré zaplatil ADM iným orgánom vo vztahu k tým istým skutkom, - porusenie povinnosti odôvodnenia: - rozhodnutím, ze Komisia nebola povinná zohladnit pokuty, ktoré zaplatil ADM v tretích státoch, aj ked pokuta ulozená Komisiou sa viaze najmä na svetový obrat ADM a v dôsledku toho je sankcionovaný z dôvodu svojho obratu v státoch, v ktorých uz ADM boli ulozené pokuty, - rozhodnutím, ze pokuta je primeraná, bez ohladu na neslnenie si povinnosti Komisie zohladnit obrat ADM pre lyzín v EHP, - skreslenie dôkazov rozhodnutím, ze Komisia dokázala existenciu ekonomického vplyvu, aj ked tieto dôkazy nepredstavujú analýzu cenovej úrovne pri neexistencii kartelu, a teda nepreukazujú, ze ceny sú vyssie ako by boli v inom prípade, - porusenie zásady, podla ktorej Komisia musí respektovat pravidlá, ktoré si sama ulozila, tým, ze sa tejto institúcii povolilo porusit usmernenia, - porusenie zásady proporcionality, ako ju vylozil Súdny dvor a Súd prvého stupna, podla ktorej musí existovat urcitý pomer medzi pokutami a relevantným obratom. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu retroaktivity 15 Svojím prvým odvolacím dôvodom vytýkajú odvolatelia Súdu prvého stupna, ze v bodoch 39 az 61 napadnutého rozsudku porusil zásadu zákazu retroaktivity tým, ze potvrdil retroaktívne uplatnenie usmernení Komisiou. 16 Uvádzajú, ze keby sa pouzil predchádzajúci postup, výska pokuty by bola nizsia, ako je výska urcená podla usmernení. 17 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zamietol túto výhradu na základe odôvodnenia, ktorého znenie je totozné s odôvodnením uvedeným v rozsudkoch tohto súdu, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425). 18 V bodoch 202 az 206 posledného uvedeného rozsudku Súdny dvor zhrnul argumentáciu Súdu prvého stupna takto. "202 Súd prvého stupna najskôr a oprávnene uviedol, ze zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 EDLP ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri udelovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia. 203 Súd prvého stupna následne rozhodol, ze usmernenia sú súcastou právneho rámca upravujúceho stanovenie výsky pokút, ktorý bol definovaný v clánku 15 nariadenia c. 17 pred spáchaním porusení. 204 Metóda stanovenia pokút uvedená v usmerneniach nadalej vychádza zo zásad ustanovených týmto ustanovením, kedze výpocet sa stále vykonáva na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia a pokuta nesmie presiahnut 10 % celkového obratu. 205 Usmernenia teda nemenia právny rámec sankcií, ten zostáva definovaný výlucne nariadením c. 17. Predchádzajúci rozhodovací postup Komisie nebol súcastou tohto právneho rámca. 206 Nakoniec, podla Súdu prvého stupna nejde o retroaktívne sprísnenie pokút, aj ked usmernenia môzu v niektorých prípadoch viest k ich zvýseniu. Uvedené vyplýva z priestoru pre volné uvázenie pri stanovení výsky pokút, ktoré Komisii prinálezí v súlade s nariadením c. 17. Z judikatúry citovanej v bode 169 tohto rozsudku vyplýva, ze uvedená institúcia môze kedykolvek zvýsit výsku pokút pre potreby politiky hospodárskej sútaze pod podmienkou, ze budú zachované medze stanovené v nariadení c. 17..." 19 Ako Súdny dvor konstatoval v bodoch 207 a 208 uz citovaného rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, predpoklad Súdu prvého stupna, podla ktorého usmernenia netvoria súcast právneho rámca stanovujúceho výsku pokút, kedze tento rámec je vytvorený výlucne clánkom 15 nariadenia c. 17, a teda uplatnenie usmernení na porusenia spáchané pred ich prijatím nie je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity, je nepresný. 20 Zmena represívnej politiky, v tomto prípade vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, osobitne ak sa vykoná prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia, totiz môze mat dôsledky vo vztahu k zásade zákazu retroaktivity (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 222). 21 Efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vsak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 227). 22 Z uvedeného vyplýva, ako bolo rozhodnuté v bode 173 uvedeného rozsudku, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút udelených v minulosti, ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 228). 23 Podniky preto musia v prejednávanom prípade pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 229). 24 Uvedené platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 230). 25 Tak ako v prípade Dansk Rřrindustri a i./Komisia musí byt vyvodený záver, ze usmernenia a osobitne nová, v nich obsiahnutá metóda stanovenia pokút za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi, ako sú odvolatelia, v case, ked boli spáchané príslusné porusenia, a ze uplatnením usmernení v spornom rozhodnutí na porusenia spáchané pred prijatím týchto usmernení Komisia neporusila zásadu zákazu retroaktivity (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 231 a 232). 26 Súd prvého stupna sa preto nedopustil právnej chyby, ked zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity. 27 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí zamietnut prvý odvolací dôvod. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti 28 Druhý odvolací dôvod sa delí na dve casti. ADM vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil zásadu rovnosti na jednej strane tým, ze schválil diskrimináciu zo strany Komisie, týkajúcu sa metódy stanovenia pokút pouzitej na súcasné porusenia práva hospodárskej sútaze, podla toho, ci táto institúcia Spolocenstva prijala svoje rozhodnutie pred zverejnením usmernení alebo po nom (body 69 az 75 napadnutého rozsudku), a na strane druhej tým, ze potvrdil rovnakú východiskovú sumu ulozenú ADM a Ajinomoto, aj ked podiel na trhu Ajinomoto v EHP je takmer dvakrát väcsí ako podiel ADM (body 207 a 211 az 214 napadnutého rozsudku). 29 Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, je úzko spojená s prvým odvolacím dôvodom, pretoze údajné diskriminacné zaobchádzanie vyplýva zo skutocnosti, ze od urcitého dátumu boli uplatnované usmernenia. 30 Ako bolo uvedené v bode 21 tohto rozsudku, Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti. 31 Z tohto dôvodu Súdny dvor v bode 110 uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia zamietol zalobný dôvod zalozený najmä na tvrdení, ze metóda uplatnovaná Komisiou je diskriminacná, pretoze skutocnosti tejto veci nastali v rovnakom case ako skutocnosti iných konaní, v ktorých Komisia prijala rozhodnutie pred rozhodnutím v prejednávanom prípade, pricom uplatnila znacne nizsie pokuty. 32 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu preto nemôze obstát. 33 Pokial ide o druhú cast toto istého odvolacieho dôvodu, tvrdenie odvolatelov spocíva na predpoklade, ze kedze sa viaceré podniky zúcastnili na tom istom porusení, východiskové sumy pokuty mozno diferencovat len na základe obratu vyplývajúceho z predaja relevantného výrobku v EHP. Tento predpoklad je mylný. 34 Ako vyplýva z bodov 243 a 312 uz citovaného rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, diferenciácia, pokial ide o východiskové sumy pokuty, je povolená aj na základe iných kritérií, ako je relevantný obrat. 35 Súd prvého stupna sa nedopustil ziadnej právnej chyby, ked v bode 212 napadnutého rozsudku rozhodol na základe skutkových zistení, ktoré mu nálezia, ze celkový obrat ADM, ktorý zostáva ukazovatelom ekonomickej velkosti a sily podniku, jasne ukazuje, ze ADM je dvakrát väcsí ako Ajinomoto, co môze vyvázit skutocnost, ze vykonáva mensí vplyv na trh s lyzínom v EHP ako Ajinomoto, a vysvetluje, ze východisková suma pokuty je stanovená na dostatocne odstrasujúcej úrovni. 36 V dôsledku toho sa musí zamietnut druhá cast druhého odvolacieho dôvodu, a teda celý tento odvolací dôvod. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení dôsledku zásady ne bis in idem Argumentácia úcastníkov konania 37 Svojím tretím odvolacím dôvodom, ako bol spresnený na pojednávaní, odvolatelia uvádzajú porusenie dôsledku zásady ne bis in idem, pretoze Súd prvého stupna v bodoch 85 az 104 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nebola povinná nahradit ani zohladnit pokuty, ktoré zaplatil ADM iným orgánom vo vztahu k tým istým skutkom. 38 Tento odvolací dôvod sa delí na tri casti. 39 Odvolatelia na úvod uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil právnej chyby, ked zásadu ne bis in idem a rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia (7/72, Zb. s. 1281) vykladal velmi restriktívne. Tvrdia, ze medzi základnými zásadami existuje dôsledok zásady ne bis in idem, ktorý vyzaduje, aby sa zohladnili súbezné sankcie týkajúce sa tých istých skutkov. Ide o základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá existuje nezávisle od akéhokolvek dohovoru. Odvolatelia tvrdia, ze v uz citovanom rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia sa Súdny dvor zaoberal tretím státom a rozhodol, ze základné zásady spravodlivosti sa uplatnujú vo veciach tejto povahy. Je v súlade so zásadami riadneho výkonu spravodlivosti a proporcionality, ak neskorsie sankcie zohladnia sankcie, ktoré uz ulozil iný súd, bez ohladu na to aký, za tie isté skutky. Iný postup by mohol viest k tomu, ze dotknuté podniky budú nadmerne potrestané a ze im bude ulozená neprimeraná pokuta vo vztahu k potrebe odstrasenia a/alebo represívnej funkcii spravodlivosti. 40 Odvolatelia dalej uvádzajú, ze záver v bodoch 101 a 102 napadnutého rozsudku, podla ktorého nedokázali, ze skutky zakladajúce porusenie, ktoré sankcionovala Komisia a tretie státy, sú totozné, predstavuje skreslenie dôkazov, porusenie clánku 36 Statútu Súdneho dvora pre nesplnenie povinnosti odôvodnenia a zásah do ich práva na obhajobu. 41 Napokon odvolatelia uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil pochybenia, ked v bode 103 napadnutého rozsudku konstatoval, ze aj keby boli skutky totozné, neexistuje právo na kompenzáciu, pretoze ADM nedokázal, ze sankcie ulozené v tretích státoch sa týkali uplatnenia alebo úcinku kartelu v EHP a ze tieto sankcie sa stanovili v závislosti od obratu ADM v Spojených státoch a v Kanade. Nevyhnutné je len preukázat totoznost skutkov, ktoré sankcionovala Komisia a orgány tretích státov. ADM dokázal, ze jeho skutky a kartel, ktoré sankcionovala Komisia a orgány tretích státov, sa týkali presne toho istého svetového kartelu. 42 Pokial ide o prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelov, Komisia tvrdí, ze v uz citovanom rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia neslo o otázku, ci musí zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretích státov za predpokladu, ze skutocnosti, ktoré podniku vytýka Komisia a tieto orgány, sú totozné. Usudzuje, ze existujú dobré dôvody na domnienku, ze zásada prirodzeného práva uvedená v rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. (14/68, Zb. s. 1) a v uz citovanom rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia je uplatnitelná len v Európskej únii. Vsetky súdy v Únii sa musia, v kazdom prípade pokial ide o právo hospodárskej sútaze, drzat rozhodujúcej judikatúry Súdneho dvora a právomoci týchto státov, ako aj právomoci orgánov Spolocenstva sa prekrývajú. Medzi Spojenými státmi americkými a Európskym spolocenstvom neexistuje ani väzba, ani prekrývanie tohto druhu. 43 Pokial ide o druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelov, Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna odkazom na uz citovaný rozsudok Boehringer Mannheim/Komisia dokázal, ze orgány Spolocenstva a americké orgány sa zaujímali o správanie clenov kartelu na svojich územiach. V tomto rozsudku Súdny dvor urobil rozlísenie medzi dohodami, ktorými vzniká kartel, a jeho uplatnením na rôznych územiach. 44 Pokial ide o tretiu cast tohto tretieho odvolacieho dôvodu, Komisia uvádza, ze ADM nesprávne vykladá bod 103 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna sa naozaj zaoberal otázkou, ci sa odsúdenie v Spojených státoch a v Kanade týkalo správania totozného so správaním, ktoré Komisia sankcionovala v spornom rozhodnutí. 45 Komisia usudzuje, ze ak skutocnosti, ktoré vytýkajú orgány Spolocenstva a americké orgány, nie sú charakterizované tým istým cielom a tým istým územným umiestnením, nemôzu byt povazované za totozné. Skutocnosti, ktoré vytýkajú orgány Spolocenstva a americké orgány, neboli totozné a ADM nebol oprávnený tvrdit, ze americké orgány mali v úmysle sankcionovat ho za vykonávanie dohôd v rámci EHP. Posúdenie Súdnym dvorom - O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu 46 Ako odvolatelia objasnili na pojednávaní, neuvádzajú zásadu ne bis in idem ako takú. Teda netvrdia, ze Komisia neprávom zacala konanie alebo ze nemala právomoc ulozit pokutu. Odvolatelia skôr uvádzajú, ze medzi základnými zásadami spravodlivosti existuje dôsledok zásady ne bis in idem, podla ktorej sa musia zohladnit súbezné sankcie týkajúce sa tých istých skutkov. 47 V tejto súvislosti je na úvod vhodné pripomenút, ze cielom kontroly Súdneho dvora je v rámci odvolania na jednej strane preskúmat, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17, a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené zalobcom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 244 a citovaná judikatúra). 48 V prejednávanom prípade Súd prvého stupna v bode 98 napadnutého rozsudku uviedol, ze zo znenia bodu 3 uz citovaného rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia vyplýva, ze Súdny dvor sa nezaoberal otázkou, ci Komisia musí zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretích státov za predpokladu, ze skutocnosti, ktoré podniku vytýka Komisia a tieto orgány, sú totozné, ale ze Súdny dvor stanovil totoznost skutocností, ktoré podniku vytýka Komisia a orgány tretieho státu, ako predbeznú podmienku pre uvedené preskúmanie. 49 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna nedopustil ziadnej právnej chyby. V uz citovanom rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia sa Súdny dvor nezaoberal touto otázkou, pretoze nebolo preukázané, ze skutocnosti, ktoré podniku vytýka na jednej strane Komisia a na strane druhej americké orgány, sú totozné. 50 Dalej Súd prvého stupna odkazom na bod 11 uz citovaného rozsudku Wilhelm a i. v bode 99 napadnutého rozsudku rozhodol, ze práve vzhladom na osobitnú situáciu, ktorá vyplýva na jednej strane z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu a na strane druhej z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi v oblasti kartelov na tom istom území, území spolocného trhu, ze Súdny dvor po tom, co pripustil moznost dvojitého stíhania, povazoval so zretelom na moznú dvojitú sankciu, ktorá z toho vyplýva, za nevyhnutné zohladnit v súlade s poziadavkou spravodlivosti prvé represívne rozhodnutie. 51 V bode 100 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze v prejednávanom prípade nejde o takúto situáciu, a dospel k záveru, ze ak odvolatelia neuviedli výslovné ustanovenie dohovoru ukladajúce Komisii pri urcovaní výsky pokuty povinnost zohladnit sankcie, ktoré tomu istému podniku uz ulozili za ten istý skutok orgány tretieho státu, ako sú Spojené státy americké alebo Kanada, nemôzu platne vytýkat Komisii, ze v prejednávanom prípade nerespektovala túto povinnost. 52 Aj za predpokladu, ze toto odôvodnenie je chybné a ze sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu mozno zahrnút do posúdenia okolností prejednávaného prípadu s cielom urcit výsku pokuty, výhrada zalozená na nezohladnení pokút ulozených v tretích státoch Komisiou môze uspiet len vtedy, ak skutocnosti, ktoré ADM vytýka na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány Spojených státov a Kanady, sú totozné. 53 Súd prvého stupna v bodoch 101 az 103 napadnutého rozsudku subsidiárne preskúmal, ci odvolatelia predlozili dôkaz takejto totoznosti. Je teda vhodne preskúmat ostatné casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa vztahujú k týmto bodom. 54 Pokial ide o zásadu riadneho úradného postupu, ktorý odvolatelia takisto uviedli v rámci prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu, nie je v predmetnom kontexte relevantná. - O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 55 Pokial ide o konstatovanie Súdu prvého stupna, ze nebol predlozený dôkaz, ze skutocnosti, ktoré ADM vytýka na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány Spojených státov a Kanady, sú totozné, odvolatelia najprv poukazujú na skreslenie dôkazov. Uvádzajú, ze skutocnost, ze porusenia týkajúce sa lyzínu a kyseliny citrónovej sa od seba odlisujú, jasne vyplýva z dokumentov tykajúcich sa súdnej dohody tak vo Spojených státoch, ako aj v Kanade, teda státoch, v ktorých boli porusenia kvalifikované v rámci rozdielnych trestných obvinení voci ADM. Ani tieto dokumenty, ani ziadna iná skutocnost neumoznujú dospiet k názoru, ze dotknuté odlisné dohody spadajú do "sirsieho celku dohôd a zosúladených postupov". 56 Súd prvého stupna sa vsak nedomnieval, ze porusenia týkajúce sa lyzínu a kyseliny citrónovej sa od seba odlisujú. Na úvod bodu 103 napadnutého rozsudku síce vzniesol pochybnosti, pokial ide o otázku, ci odsúdenie týkajúce sa kartelu s lyzínom mozno povazovat za odlisné od odsúdenia týkajúceho sa kartelu s kyselinou citrónovou. Predpokladal vsak, ze tomu tak je. 57 Ak sa Súd prvého stupna domnieval, ze odsúdenia v Spojených státoch a v Kanade sa vztahovali na sirsí súbor dohôd a zosúladených postupov, nemozno tvrdit, ze tento súd skreslil dôkazy. Odkaz na "odsúdenia v Spojených státoch a v Kanade, [ktoré] sa vztahovali na sirsí súbor dohôd a zosúladených postupov", uvedený v bode 102 napadnutého rozsudku sa musí vykladat vo svetle bodu 5 citovaného rozsudku Boehringer Mannheim/Komisia, kde je uvedený "sirsí súbor" a na ktorý odkázal Súd prvého stupna v predchádzajúcom bode. Treba ho teda chápat v tom zmysle, ze tieto odsúdenia sa takisto vztahujú na konania týkajúce sa kyseliny citrónovej, ktoré nie sú predmetom sporného rozhodnutia. 58 Výhrada zalozená na skreslení dôkazov sa preto musí zamietnut. 59 Odvolatelia následne uvádzajú, ze Súd prvého stupna bez odôvodnenia zamietol dodatocné dôkazy, ktoré poskytli v súvislosti s totoznostou konaní, a porusil tak clánok 36 Statútu Súdneho dvora. 60 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit rozsudky, ktorá mu vyplýva z clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Súdu prvého stupna, aby poskytol vysvetlenie, v ktorom by sa vycerpávajúcim spôsobom postupne zaoberal kazdou zo vsetkých úvah úcastníkov konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné za podmienky, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré boli dotknuté opatrenia prijaté, a Súdnemu dvoru disponovat informáciami dostatocnými na to, aby mohol vykonat svoju súdnu kontrolu (pozri v tom zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 372). 61 Pokial ide o dodatocné dôkazy, ktoré poskytol ADM, Súd prvého stupna neporusil svoju povinnost odôvodnenia. Jeho odôvodnenie spocíva na predpoklade, ze na preukázanie totoznosti vytýkaných skutocností mali odvolatelia dokázat, ze odsúdenia vyhlásené v Spojených státoch a v Kanade sa týkali iného uplatnenia alebo iných úcinkov kartelu, ako ku ktorým doslo v týchto státoch a najmä v EHP. Konstatovaním, ze to vôbec nebolo preukázané, Súd prvého stupna implicitne kvalifikoval dodatocné dôkazy, ktoré poskytli odvolatelia, ako nedostatocné so zretelom na toto kritérium. 62 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na porusení clánku 36 Statútu Súdneho dvora nemozno prijat. 63 Napokon odvolatelia uvádzajú, ze vzhladom na to, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe a v spornom rozhodnutí jasne uznala, ze skutky sankcionované v rámci konaní v tretích státoch boli presne tie isté ako skutky, ktoré boli uvedené pred Súdom prvého stupna, mal im tento súd dat moznost byt vypocutý, pokial ide o opacné konstatovanie. 64 V tejto súvislosti je namieste uviest, ze Komisia síce uviedla, ze porusenie, ku ktorému doslo v EHP, vyplývalo z existencie svetového kartelu. Komisia tým vsak neuznala totoznost skutkov, ktoré vytýka odvolatelom na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány Spojených státov a Kanady. 65 Z odôvodnenia c. 183 sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia vytýka ADM a iným podnikom uvedeným v tomto rozhodnutí, ze porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP v tom, ze v EHP v rámci dohody urcovali ceny lyzínu, kontrolovali ponuku a rozdelili si medzi sebou objemy predaja a ze si vymienali informácie o svojich objemoch predaja na úcely kontroly respektovania predajných kvót, na ktorých sa dohodli. V odôvodnení 311 tohto rozhodnutia Komisia poznamenala, ze podla informácií orgánov Spojených státov a Kanady zohladnili trestné pokuty ulozené podnikom, na ktoré sa vztahuje uvedené rozhodnutie, len antikonkurencné úcinky, ktoré mal vysetrovaný kartel v oblasti právomoci týchto orgánov. 66 Z toho vyplýva, ze pre Komisiu islo o uplatnenie kartelu na rozdielnych územiach. V dôsledku toho zistenia Komisie umoznili odvolatelom úcinne bránit svoje stanovisko v toto ohlade. 67 Výhrada zalozená na porusení práva byt vypocutý preto nie je dôvodná. - O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu 68 Bod 103 napadnutého rozsudku je súcastou analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa totoznosti vytýkaných skutkov. 69 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze ak sa sankcie ulozené v tretom státe vztahujú len na uplatnenie alebo úcinky kartelu na trhu tohto státu a sankcie Spolocenstva len na uplatnenie alebo úcinky kartelu na trhu Spolocenstva, nejde o totoznost skutkov. 70 Ked Súd prvého stupna v bode 103 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze predmetné pokuty sa vypocítali v závislosti od obratu dosiahnutého v Spojených státoch alebo v Kanade, bolo to na podporu jeho záveru, ze úcelom pokút bolo sankcionovat uplatnovanie dohôd na týchto územiach a nie na území EHP. 71 Podla Súdu prvého stupna ADM nepreukázal, ze mimo uplatnenia alebo úcinkov predmetného kartelu, ku ktorým doslo v Spojených státoch alebo v Kanade, sa sankcie ulozené v týchto státoch vztahovali na uplatnenie alebo úcinky tohto kartelu v EHP. 72 Hlavná výhrada odvolatelov v rámci tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. 73 Subsidiárne uvádzajú, ze Komisia je povinná zohladnit pokuty zaplatené iným orgánom a vypocítané na základe obratu v Spojených státoch a v Kanade, kde, ako v prejednávanom prípade, Komisia zohladnuje svetový obrat odvolatelov pre lyzín na úcely stanovenia ukladanej pokuty. Tým táto institúcia vypocítala túto pokutu v závislosti od obratu odvolatelov v státoch, v ktorých uz zaplatili pokutu, a nielen na základe ich obratu na trhu EHP. 74 V spornom rozhodnutí sa vsak svetový obrat pouzil len na porovnanie velkosti dotknutých podnikov, aby sa zohladnila efektívna kapacita týchto podnikov spôsobit významnú skodu na trhu s lyzínom v EHP. 75 Tento odvolací dôvod sa preto musí zamietnut. 76 Vzhladom na to, ze vsetky výhrady, ktoré uviedli odvolatelia proti konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze nedokázali totoznost vytýkaných skutkov, nie sú dôvodné, sa tretí odvolací dôvod zamieta. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 77 Stvrtý odvolací dôvod sa delí na dve casti. 78 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, ktorý sa vztahuje na body 85 az 94 napadnutého rozsudku, odvolatelia uvádzajú, ze Súd prvého stupna porusil clánok 36 Statútu Súdneho dvora tým, ze rozhodol, ze Komisia nebola povinná zohladnit pokuty, ktoré zaplatili v tretích státoch, napriek tomu, ze pokuta ulozená Komisiou je odvodená od ich svetového obratu, a ze v dôsledku toho sú odvolatelia sankcionovaní na základe ich obratu v státoch, v ktorých uz boli odsúdení na pokuty. 79 V druhej casti ich stvrtého odvolacieho dôvodu, ktorý sa vztahuje na body 198 az 206 napadnutého rozsudku, odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze porusil clánok 36 Statútu Súdneho dvora tým, ze skonstatoval, ze pokuta je primeraná napriek tomu, ze Komisie nesplnila svoju povinnost zohladnit obrat týchto odvolatelov vztahujúci sa na lyzín v EHP. 80 Pokial ide o poziadavky spojené s povinnostou odôvodnenia Súdu prvého stupna, je namieste odkázat na bod 60 tohto rozsudku. 81 V prejednávanom prípade je rozsudok Súdu prvého stupna, pokial ide o dva predmetné aspekty, dostatocne odôvodnený. Na jednej strane Súd prvého stupna v bodoch 85 az 103 napadnutého rozsudku poskytol podrobné odôvodnenie svojho záveru, ze Komisia nebola povinná zohladnit pokuty, ktoré ADM zaplatil v tretích státoch. Na strane druhej v bodoch 198 az 206 napadnutého rozsudku uviedol svoje dôvody na zamietnutie tvrdení odvolatelov, ze pokuta bola neproporcionálna vo vztahu k obratu, ktorý dosiahli na trhu s lyzínom v EHP. 82 V dôsledku toho sa stvrtý odvolací dôvod musí zamietnut. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení dôkazov 83 Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý sa vztahuje na body 142 az 171 napadnutého rozsudku, odvolatelia uvádzajú, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy tým, ze skonstatoval, ze Komisia dokázala existenciu ekonomického vplyvu. 84 Konkrétnejsie, odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze skreslil dôkazy tým, ze rozhodol, ze Komisia dostatocne právne dokázala, ze ceny boli vyssie ako by boli v prípade neexistencie dohody. Z dôkazov Komisie, ktorých existenciu Súd prvého stupna skonstatoval v bodoch 154 az 160 napadnutého rozsudku, vyplýva len skutocná cenová úroven a chýba analýza potenciálnej cenovej úrovne pri neexistencii kartelu. 85 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze posúdenie skutocností, s výhradou prípadu skreslovania dôkazov predlozených Súdu prvého stupna, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78). 86 Odvolatelia vsak nepreukázali, ze dôkazy boli skreslené. Ich kritika odôvodnenia Súdu prvého stupna nemá základ. Ako uviedol generálny advokát v bode 124 svojich návrhov, zo sporného rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia poskytla celý rad dôkazov o zvýsení ceny, ktoré vyvolal kartel, a ze Súd prvého stupna tieto dôkazy dôkladne preskúmal. Tým, ze Súd prvého stupna zamietol tvrdenie odvolatelov, podla ktorého nebolo dokázané, ze uplatnované ceny boli vyssie ako ceny, ktoré by sa uplatnovali v prípade oligopolu pri neexistencii porusenia, nevyvodil z dôkazov nic, co jasne nehovoria. 87 V dôsledku toho sa musí zamietnut piaty odvolací dôvod. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady, podla ktorej musí Komisia dodrziavat pravidlá, ktoré si ulozila 88 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze v bodoch 191 az 206 napadnutého rozsudku porusil zásadu, podla ktorej musí Komisia respektovat pravidlá, ktoré si sama ulozila. 89 Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia zohladnila len celkový obrat odvolatelov za vsetky výrobné linky, ako aj svetový obrat pre lyzín pri stanovení východiskovej sumy a ze v dôsledku toho porusila svoju povinnost zohladnit relevantný obrat. Napriek tomu, ze Komisia nerespektovala svoje vlastné usmernenia, Súd prvého stupna sa domnieval, ze pokuta je platná, pretoze neporusuje zásadu proporcionality. Súd prvého stupna nesmie povolit Komisii porusit usmernenia, minimálne nie bez odôvodnenia. Povolit Komisii ignoráciu usmernení, ak len zostane v medziach poziadavky proporcionality, znamená zásah do zásad právnej istoty a riadneho úradného postupu, ako aj diskrimináciu medzi odvolatelmi a inými podnikmi, na ktoré sú usmernenia riadne uplatnené. 90 Z týchto dôvodov mal Súd prvého stupna na stanovenie správnej úrovne pokút pouzit metódu uvedenú v usmerneniach týkajúcu sa pokút, a to zohladnením relevantného obratu ADM. Tým, ze v tomto zmysle porusil svoju povinnost, porusil zásadu, podla ktorej musí Komisia respektovat pravidlá, ktoré si sama ulozila. 91 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze aj ked pravidlá postupu, ktoré majú vonkajsie úcinky, ako je to v prípade usmernení týkajúcich sa podnikatelských subjektov, nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze, v individuálnom prípade, odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tom zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 209 a 210). 92 Nemozno vycítat Súdu prvého stupna, ze Komisii povolil uplatnit usmernenia chybne. Potom, ako totiz v bode 197 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia porusila stvrtý a siesty odsek bodu 1 A usmernení tým, ze sa oprela o svetový obrat ADM bez zohladnenia jeho obratu na trhu s lyzínom v EHP, Súd prvého stupna sám posúdil primeranost výsky pokuty. 93 Aj ked Súd prvého stupna v prípade, ked Komisia nevzala riadne do úvahy jedno hladisko na posúdenie predmetného porusenia, skonstatoval porusenie usmernení a pripomenul plnú rozhodovaciu právomoc v rámci veci, zásady rovnosti a právnej istoty vyzadujú, ze je povinný najprv overit, ci pokuta zostáva aj po zohladnení tohto hladiska v rámci vytvorenom týmito usmerneniami. Zásada proporcionality sa uplatnuje len po takomto posúdení. 94 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna dopustil právnej chyby, ked uplatnil jediné kritérium proporcionality. 95 Z posúdenia obratu ADM, pochádzajúceho z predaja lyzínu v EHP, vykonaného v bodoch 203 az 205 napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze ak by Komisia uplatnila usmernenia správne zohladnením tohto obratu, výsledné stanovenie pokuty by nebolo rozdielne. 96 Siesty odvolací dôvod sa preto musí zamietnut. O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Argumentácia odvolatelov 97 Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nerespektoval zásadu proporcionality tak, ako ju vykladal Súdny dvor a Súd prvého stupna. V bodoch 199 az 202 napadnutého rozsudku totiz neprávom zamietol tvrdenie, podla ktorého zásada proporcionality vyzaduje existenciu pomeru medzi pokutou a relevantným obratom a z ktorej vyplýva, ze pokuta vo výske 115 % tohto obratu, ako v tejto veci, je neprimeraná. Pre svoj výpocet sa odvolatelia opierajú o obrat, ktorý dosiahli na trhu s lyzínom v EHP pocas posledného roka porusovania. 98 Usudzujú, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupna v bode 200 napadnutého rozsudku, rozsudok zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia (C-248/98 P, Zb. s. I-9641), zahrna vseobecne platnú zásadu, konkrétne, ze sankcia musí byt proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia. 99 Odvolatelia tvrdia, ze skutkový stav tejto veci je totozný so skutkovým stavom veci, ktorý viedol k rozsudku Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia (T-77/92, Zb. II-549), v ktorom tento súd znízil pokutu z dôvodu, ze Komisia dostatocne nezohladnila relevantný obrat. Skutocnost, ze v citovanom prípade Parker Pen/Komisia to bola konecná pokuta, ktorá bola znízená, a nie východisková suma pokuty stanovená z dôvodu závaznosti, nie je relevantná. V uvedenej veci nedoslo k ziadnemu osobitnému výpoctu východiskovej sumy. Okrem toho pokuta ulozená odvolatelom je neproporcionálna vo vztahu k relevantnému obratu bez ohladu na to, ci sa vezme do úvahy konecná pokuta alebo východisková suma z dôvodu závaznosti. Posúdenie Súdnym dvorom 100 Podla judikatúry Súdneho dvora je na stanovenie pokuty dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 243). 101 Naopak, právo Spolocenstva neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia. 102 V bode 200 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol tvrdenie odvolatelov takto: "... Z judikatúry totiz vyplýva, ze úcelom hranice stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 odkazom na celkový obrat podniku je práve zabránit tomu, aby boli pokuty neproporcionálne vo vztahu k významu tohto podniku (rozsudok Musique [D]iffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). V rozsahu, v akom výska konecnej pokuty nepresahuje 10 % celkového obratu ADM v pocas posledného roka porusenia, nemozno ju povazovat za neproporcionálnu z jediného dôvodu, ze presahuje obrat dosiahnutý na relevantnom na trhu. Je vhodné uviest, ze odvolatelia poukázali na [uz citovaný rozsudok KNP BT/Komisia, bod 61], v ktorom [Súdny dvor] mimochodom zdôraznil, ze 'úcelom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17... je zabezpecit, aby bola sankcia proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia`. Okrem skutocnosti, ze v bode 61 uvedeného rozsudku Súdny dvor výslovne odkazuje na bod 119 uz citovaného rozsudku Musique [D]iffusion française a i./Komisia, sa musí zdôraznit, ze predmetná formulácia, neprevzatá v neskorsej judikatúre, spocíva v osobitnom kontexte veci, ktorá viedla k vydaniu citovaného rozsudku KNP BT/Komisia. V tomto prípade zalobca vytýkal totiz Komisii, ze zohladnila hodnotu interných predajov v skupine na úcely urcenia jeho podielu na trhu, co vsak Súdny dvor posúdil ako platné z uvedeného dôvodu. Nemozno preto z toho vyvodit, ze sankcia ulozená ADM je neproporcionálna." 103 Toto odôvodnenie nie je postihnuté právnou chybou. 104 Pokial ide o uz citovaný rozsudok Parker Pen/Komisia, z jeho bodu 94 vyplýva, ze Súd prvého stupna len uplatnil pravidla uvedené v bode 121 uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, pripomenutého v bode 100 tohto rozsudku. 105 Okrem toho Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút udelených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245 a citovaná judikatúra). 106 V dôsledku toho je namieste zamietnut siedmy odvolací dôvod. 107 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odvolanie sa musí zamietnut. O trovách 108 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat ADM Company a ADM Ingredients na náhradu trov konania a títo nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Archer Daniels Midland Co. a Archer Daniels Midland Ingredients Ltd sú povinní nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXro8yVJ/L98029-6933TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXro8yVJ/L98029-6933TMP.html#Footref*