Spojené veci C-346/03 a C-529/03 Giuseppe Atzeni a i. proti Regione autonoma della Sardegna (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Tribunale di Cagliari, sezione civile) "Státna pomoc - Rozhodnutie 97/612/ES - Zvýhodnenie pôziciek pre polnohospodárske podniky - Clánok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 87 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) ES] - Prípustnost - Právny základ - Legitímna dôvera" Návrhy prednesené 28. apríla 2005 - generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. februára 2006 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a nariadujúce jej vrátenie [Zmluva ES, clánok 93 (teraz clánok 88 ES) a clánok 173 ods. 5 (zmenený, teraz clánok 230 ods. 5 ES)] 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou [Zmluva ES, clánky 38 a 92 (zmenené, teraz clánky 32 ES a 87 ES) a clánky 42 a 93 (teraz clánky 36 ES a 88 ES); nariadenia Rady c. 26 a 797/85] 3. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Rady c. 659/1999) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci [Zmluva ES, clánok 93 ods. 3 (teraz clánok 88 ods. 3 ES)] 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost neoznámenej pomoci so spolocným trhom [Zmluva ES, clánok 93 ods. 3 a clánok 190 (teraz clánok 88 ods. 3 ES a clánok 253 ES)] 7. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Rozsah - Doslovný výklad [Zmluva ES, clánok 92 ods. 2 písm. b) (zmenený, teraz clánok 87 ods. 2 písm. b) ES)] 8. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc na podporu alebo ulahcenie ekonomického rozvoja urcitých oblastí alebo urcitých cinností [Zmluva ES, clánok 92 ods. 3 písm. a) a c) «zmenený, teraz clánok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES»] 1. Poziadavky právnej istoty, a konkrétnejsie, poziadavky vyplývajúce zo zásady prekázky rozhodnutej veci, vedú k vylúceniu moznosti pre príjemcu pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie prijatého na základe clánku 93 Zmluvy (teraz clánok 88 ES), ak mohol napadnút toto rozhodnutie, no nechal uplynút záväznú lehotu stanovenú v tomto smere v clánku 173 piatom odseku Zmluvy (zmenený, teraz clánok 230 piaty odsek ES), spochybnit zákonnost tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v zalobe smerujúcej proti vykonávacím opatreniam tohto rozhodnutia prijatým vnútrostátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, ze za takých okolností môze dotknutá osoba spochybnit pred vnútrostátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnost tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznat jej moznost obíst konecnú povahu, ktorú má rozhodnutie po uplynutí lehôt na podanie zaloby. Tak je to najmä v prípade, ak rozhodnutie Komisie urcené dotknutému clenskému státu výslovne uvádza príjemcu danej individuálnej pomoci a tento stát oznámil tomuto príjemcovi uvedené rozhodnutie a informoval ho, ze proti nemu môze podat zalobu o neplatnost. Inak to vsak je v prípade, ked sa napadnuté rozhodnutie urcené clenskému státu vztahuje na systémy pomoci urcenej pre kategórie osôb definovaných vseobecne a nie pre výslovne identifikovaných príjemcov, a ked toto rozhodnutie clenský stát neoznámil ziadnemu príjemcovi dotknutej pomoci. V poslednom uvedenom prípade totiz nie je zjavné, ze by zaloba o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu podaná príjemcami takejto pomoci bola prípustná, a je teda potrebné príst k záveru, ze návrhy na zacatie prejudiciálneho konania o platnosti rozhodnutia podané vnútrostátnym súdom, na ktorom príjemcovia pomoci napadli platnost tohto rozhodnutia, sú prípustné. (pozri body 31 - 34) 2. Z ustanovení clánku 42 Zmluvy (teraz clánok 36 ES) vyplýva, ze pravidlá hospodárskej sútaze sa vztahujú na výrobu a obchod s polnohospodárskymi výrobkami definovanými v clánku 38 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 32 ES) len v rozsahu, aký urcí Rada. Rada prijala viacero nariadení, predovsetkým nariadenie c. 26 uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi, nariadenia týkajúce sa spolocných organizácií trhov, ktoré riesia systémy pomoci, ako aj rôzne dalsie nariadenia, najmä nariadenie c. 797/85 o zvýsení efektívnosti polnohospodárskych struktúr, ktoré sa nimi tiez zaoberá. Ak sa má teda posúdit, ci Komisia tým, ze o opatreniach pomoci rozhodla podla clánku 92 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ES) a 93 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 88 ES), zalozila napadnuté rozhodnutie na správnom právnom základe a bola kompetentná na prijatie tohto rozhodnutia, treba zistit, ci výrobky dotknuté uvedenými opatreniami pomoci sú polnohospodárskymi výrobkami v zmysle clánku 38 Zmluvy, a ak áno, v akom rozsahu podliehajú vo svetle prípadných relevantných nariadení ustanoveniam Zmluvy o státnej pomoci. Totiz len tie polnohospodárske výrobky, ktoré nepodliehajú spolocnej organizácii trhu, spadajú pod ustanovenia Zmluvy o státnej pomoci, ktorých uplatnovanie je obmedzené nariadením c. 26. (pozri body 37 - 42, 48) 3. Za novú pomoc je nutné povazovat opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cielom je zavedenie alebo zmena pomoci, pricom je potrebné upresnit, ze zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo pôvodných zámerov oznámených Komisii. Jednoduchá zmienka v zákone prijatom po nadobudnutí platnosti Zmluvy o zákone, ktorý platil pre týmto dátumom, vôbec nestací na preukázanie toho, ze opatrenia pomoci zavedené neskorsím zákonom sa opierajú o skorsí zákon a predstavujú existujúcu pomoc, kedze zákon, na ktorý sa takto odkazuje, bol neskôr zmenený a doplnený. (pozri body 51, 52) 4. Hoci az do prijatia nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy (teraz clánok 88 ES) nebola Komisia viazaná ziadnymi konkrétnymi lehotami na preskúmanie opatrení pomoci, aj tak mala v prípade neexistencie právnej úpravy v tejto veci povinnost neoddalovat výkon svojich právomocí, aby dodrzala základnú poziadavku právnej istoty. (pozri bod 61) 5. Vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 93 Zmluvy (teraz clánok 88 ES) môzu mat podniky, príjemcovia pomoci, legitímnu dôveru v oprávnenost pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku. Subjekt konajúci so starostlivostou riadneho hospodára je totiz za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze uvedený postup bol dodrzaný. Pokial sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je protiprávna podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy, príjemca tejto pomoci nemôze mat v tomto okamihu legitímnu dôveru v dodrzanie pravidiel jej poskytnutia. (pozri body 64, 65) 6. V prípade pomoci, ktorá nebola Komisii oznámená v stádiu zámeru, je síce Komisia povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, pokial môzu preukázat, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je vsak povinná poukázat na skutocný úcinok pomoci, ktorá uz bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by totiz malo za následok podstatné zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytli pomoc v rozpore s povinnostou oznámenia stanovenou v clánku 93 ods. 3 Zmluvy, na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v stádiu zámeru. (pozri bod 74) 7. Clánok 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy [zmenený, teraz clánok 87 ods. 2 písm. b) ES] stanovuje, ze pomoc urcená na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami je zlucitelná so spolocným trhom. Kedze ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, musí sa toto ustanovenie vykladat striktne. Nahradit tak mozno len skody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami. Z toho vyplýva, ze musí existovat priama súvislost medzi skodami spôsobenými mimoriadnou udalostou a státnou pomocou a ze je nevyhnutné co najpresnejsie hodnotenie skôd spôsobených dotknutým výrobcom. (pozri bod 79) 8. Komisia pri posudzovaní platnosti pomoci vzhladom na ustanovenia clánku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy [zmenený, teraz clánok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES] týkajúceho sa pomoci na podporu alebo ulahcenie ekonomického rozvoja urcitých oblastí alebo urcitých cinností disponuje sirokým rámcom volnej úvahy, ktorej výkon zahrnuje posúdenie z ekonomického a sociálneho hladiska, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Sudca Spolocenstva nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je zjavne nesprávne alebo poznacené zneuzitím právomoci. (pozri bod 84) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 23. februára 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Rozhodnutie 97/612/ES - Zvýhodnenie pôziciek pre polnohospodárske podniky - Clánok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 87 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) ES] - Prípustnost - Právny základ - Legitímna dôvera" V spojených veciach C-346/03 a C-529/03, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutiami Tribunale di Cagliari, sezione civile (Taliansko), z 29. apríla a 20. októbra 2003 a dorucené Súdnemu dvoru 6. augusta a 19. decembra 2003, ktoré súvisia s konaniami: Giuseppe Atzeni a i. (C-346/03), Marco Scalas, Renato Lilliu (C-529/03) proti Regione autonoma della Sardegna, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. La Pergola, J.-P. Puissochet, S. von Bahr (spravodajca) a A. Ó Caoimh, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. februára 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - pán Atzeni a i., v zastúpení: G. Dore a F. Ciulli, avvocati, - páni Scalas a Lilliu, v zastúpení: G. Dore, F. Ciulli a A. Miglior, avvocati, - Regione autonoma della Sardegna, v zastúpení: A. Camba a S. Trincas, avvocatesse, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. apríla 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú platnosti rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore polnohospodárstva (Ú. v. ES L 248, s. 27, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Tieto návrhy súvisia s dvoma spormi jednak medzi pánom Atzeni a i. (dalej len "Atzeni a i."), jednak medzi pánmi Scalasom a Lilliuom (dalej len "Scalas a Lilliu") a Regione autonoma della Sardegna (dalej len "Regione") vo veci vrátenia uz vyplatenej pomoci dotknutým osobám, ktoré pozaduje Regione, a prerusenia vyplácania dodatocnej pomoci. Vnútrostátny právny rámec a poskytnutá pomoc 3 Clánok 5 regionálneho zákona c. 44 z 13. decembra 1988 (dalej len "zákon c. 44/88") zaviedol rezim pomoci pre polnohospodárske podniky, ktorých financná situácia bola ovplyvnená nepriaznivými udalostami, vo forme pôziciek so znízeným úrokom, aby sa im umoznilo obnovit ich financné zdroje. Tieto úvery mali byt pouzité na konsolidáciu krátkodobých pasív dotknutých podnikov a doba ich splatenia bola stanovená na najviac 15 rokov. 4 Regionálny výkonný orgán (Giunta regionale) urcil konkrétne podmienky poskytovania tejto pomoci a predovsetkým nepriaznivé udalosti odôvodnujúce zásah Regione, cielové sektory, sumu pôzicky vo vztahu k zadlzeniu podniku a dobu splácania úveru. 5 Od roku 1988 výkonný orgán rozhodol v styroch prípadoch v súlade s clánkom 5 zákona c. 44/88 o poskytnutí pomoci vo forme pôziciek so znízeným úrokom (spolu dalej len "styri opatrenia pomoci"). 6 Dna 30. decembra 1988 bolo prijaté prvé opatrenie pomoci v prospech polnohospodárskych produktov pestovaných v skleníku. Nepriaznivou udalostou odôvodnujúcou zásah Regione bol pád cien týchto produktov. Jediná podmienka, na ktorú sa pomoc viazala, bola spojená s krátkodobým zadlzením podniku. Táto zadlzenost musela prekrocit 75 % hodnoty hrubej produkcie podniku pocas posudzovaného roku. 7 Dna 27. júna 1990 sa druhé opatrenie pomoci týkalo podnikov lesnej výroby, ktoré sú vlastníkmi lesov, ktoré este nemohli byt vyrúbané so ziskom. Úcelom pomoci bolo ozdravit a/alebo konsolidovat dlhy týchto podnikov splatné pred 30. júnom 1990, ktoré vyplývali z investícií, riadenia výsadby, nekrytých bankových úctov, ako aj z platenia miezd, nájomného a dlzných ciastok dodávatelom. Krátkodobé zadlzenie sa muselo rovnat alebo byt vyssie ako 75 % hrubej produkcie dotknutého podniku v posudzovanom roku. Doba splácania úveru bola stanovená na trinást rokov a zahrnala trojrocné obdobie odkladu splácania. 8 Dna 20. novembra 1990 sa tretie opatrenie pomoci týkalo chovatelov králikov, ktorí po králicom more v regióne na jar 1990 stratili minimálne 20 % svojho chovu. Pôzicky so znízeným úrokom na pätnást rokov vrátane trojrocného odkladu splácania mohli byt pouzité na splatenie dvoch rocných alebo styroch polrocných splátok uz uzavretých dlhodobých pôziciek a na splatenie sumy zodpovedajúcej financným potrebám dotknutých podnikov pocas jedného roka. 9 Stvrté opatrenie pomoci, o ktorom sa rozhodlo 26. júna 1992, sa týkalo vsetkých polnohospodárskych podnikov zadlzených z dôvodu coraz nevýhodnejsích podmienok na trhu a tazkostí spojených s klimatickými udalostami. Krátkodobá zadlzenost týchto podnikov sa musela rovnat aspon 51 % ich hrubej produkcie v roku 1991. Pôzicka bola poskytnutá na pätnást rokov vrátane trojrocného odkladu splácania. Zadlzenie zohladnovalo pôzicky na menej nez dvanást mesiacov v priebehu roka 1991, aj ked uz boli do tej doby splatené, a splátky viacrocného financovania, ktoré sa stali splatnými alebo boli zaplatené v roku 1991, alebo boli splatné v priebehu predchádzajúcich rokov a neboli zaplatené. 10 Pomoc získaná na základe tohto stvrtého opatrenia mohla byt pouzitá na splácanie úverov na riadenie so znízeným úrokom, dlhov vyplývajúcich zo strednodobých pôziciek, s výnimkou pôziciek uzavretých na nákup polnohospodárskych strojov, a splátok viacrocných pôziciek so znízeným úrokom poskytnutých Regione v dôsledku prírodných pohrôm. Konanie pred Komisiou Európskych spolocenstiev 11 Listom z 1. septembra 1992 Talianska republika upovedomila Komisiu Európskych spolocenstiev podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) o regionálnom zákone c. 17 z 27. augusta 1992 (dalej len "zákon c. 17/92"). 12 Clánok 12 zákona c. 17/92 zmenil clánok 5 zákona c. 44/88, o ktorom nebola Komisia upovedomená. 13 Listom z 1. augusta 1994 táto institúcia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o zacatí konania ustanoveného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy proti clánku 5 zákona c. 44/88 a styrom opatreniam pomoci. 14 Talianska vláda predlozila pripomienky listami z 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995. 15 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 16. apríla 1997. Napadnuté rozhodnutie 16 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze pomoc poskytnutá Regione na základe clánku 5 zákona c. 44/88 a styroch opatrení pomoci je protiprávna z dôvodu, ze o nej nebola upovedomená Komisia v stádiu projektu a ze je nezlucitelná so spolocným trhom vzhladom na ustanovenia clánku 92 ods. 1 az 3 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 az 3 ES). 17 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia upresnila, ze Talianska republika je povinná zrusit uvedenú pomoc v lehote dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia a prijat opatrenia potrebné na vrátenie uz vyplatených ciastok v lehote siestich mesiacov od rovnakého dna. Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 18 Regionálna rada v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia zrusila clánok 5 zákona c. 44/88 a 18. decembra 1997 prijala výnosy o zrusení uz poskytnutej pomoci (dalej len "výnosy z decembra 1997"). Vec C-346/03 19 Podaním z 23. januára 2002 Atzeni a i., majitelia polnohospodárskych podnikov, predlozili Tribunale di Cagliari návrh, aby rozhodol, ze výnosy z decembra 1997 sa neuplatnia, a nariadil Regione, aby im vyplatil zvysnú cast pomoci na základe styroch opatrení pomoci. 20 Atzeni a i. subsidiárne navrhli, aby sa vyslovilo, ze Regione porusil právnu úpravu Spolocenstva v oblasti státnej pomoci a viaceré zásady, predovsetkým zásadu transparentnosti a riadneho výkonu správy. Takisto navrhli zaviazat Regione na náhradu skody, ktorú im spôsobil jednak tým, ze ich neinformoval o zacatí konania stanoveného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy, ako aj o dosahu napadnutého rozhodnutia, a jednak tým, ze im oznámil výnosy z decembra 1997 az 16. novembra 2001. 21 Vnútrostátny súd usúdil, ze je potrebné polozit Súdnemu dvoru otázky o legálnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je základom výnosov z decembra 1997. Za týchto podmienok sa Tribunale di Cagliari rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "[Je napadnuté rozhodnutie neplatné] vzhladom na tieto vady: a) nedostatok právomoci Komisie na prijatie [napadnutého] rozhodnutia v rozpore s ustanoveniami clánkov [38, 40 a 43 Zmluvy ES (zmenené, teraz clánky 32 ES, 34 ES a 37 ES), 39, 41, 42 a 46 Zmluvy ES (teraz clánky 33 ES, 35 ES, 36 ES a 38 ES]; b) porusenie ustanovení upravujúcich konanie v zmysle clánku [93 ods. 1 Zmluvy]; c) porusenie ustanovení upravujúcich konanie v zmysle clánku [93 ods. 2 a 3 Zmluvy]; d) nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia podla ustanovení clánkov [190 Zmluvy ES (teraz clánok 253 ES), 93 ods. 3, a 92 ods. 1 Zmluvy]; e) porusenie a nesprávne uplatnenie nariadenia Rady c. 797/85 o zvýsení efektívnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad]; f) porusenie a nedodrzanie 'postupu stanoveného pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach` a 'usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach`?" Vec C-529/03 22 Podaním z 31. júla 2002 predlozili Scalas a Lilliu ako splnomocnenci 389 osôb Tribunale di Cagliari návrh, aby vyslovil, ze neexistuje povinnost vrátit pomoc, ktorú poskytol Regione na základe styroch opatrení pomoci, subsidiárne, aby zaviazal Regione na náhradu skody spôsobenej dotknutým polnohospodárom. 23 Tribunale di Cagliari sa rozhodol prerusit konanie a poziadat Súdny dvor o preskúmanie legálnosti napadnutého rozhodnutia s ohladom na sest bodov vznesených vo veci C-346/03 a pripomenutých v bode 21 tohto rozsudku, ako aj s ohladom na tri prejudiciálne otázky, ktoré mozno sformulovat takto: "1. Porusuje napadnuté rozhodnutie zásadu ochrany legitímnej dôvery vzhladom na dobu, ktorá uplynula medzi týmito styrmi etapami, teda uverejnením zákona c. 44/88 v roku 1988, zacatím konania pre porusenie v roku 1994, prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1997 a oznámením ziadosti o vrátenie pomoci polnohospodárom v novembri 2001? 2. Je napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené v tom, ze tvrdí, ze dotknutá pomoc 'by mohla narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi`, bez toho, aby skúmalo konkrétnu formu kazdej z pridelených pomocí, zohladnovalo skutocnost, ze ekonomické a sociálne podmienky Sardínie bránia tomu, aby miestna produkcia mohla narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze v clenských státoch, zohladnovalo znepokojujúci miestny stav nezamestnanosti, alebo nakoniec bez toho, aby uvádzalo závazný dôvod na vylúcenie pomoci urcenej na nápravu dôsledkov prírodných katastrôf alebo iných mimoriadnych okolností? 3. Vykazuje napadnuté rozhodnutie nedostatok odôvodnenia aj v tom, ze poskytnutá pomoc je v nom oznacená ako 'pomoc na prevádzku` týkajúca sa krátkodobých dlhov, bez toho, aby sa zohladnila skutocnost, ze táto pomoc smeruje k urceniu nových dlhodobých splátkových kalendárov pre uz existujúce dlhy, ktoré sa nesplatili z dôvodu tazkostí vzniknutých v dôsledku cinitelov nezávislých od podniku, ako sú mimoriadne klimatické udalosti?" 24 Uznesením zo 6. mája 2004 boli veci C-346/03 a C-529/03 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 25 Atzeni a i., ako aj Scalas a Lilliu listom z 19. septembra 2005 podali Súdnemu dvoru návrh, aby v súlade s clánkom 61 rokovacieho poriadku nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania. Svoj návrh odôvodnili odvolaním sa na zlozitost sporu vo veci samej, ako aj na svoj nesúhlas s návrhmi generálneho advokáta. 26 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Súdny dvor môze bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiez na návrh úcastníkov konania nariadit v súlade s clánkom 61 rokovacieho poriadku opätovné otvorenie ústnej casti konania, ak sa domnieva, ze vysvetlenia, ktoré mu boli podané, nie sú dostacujúce, alebo ak treba o veci rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci nevyjadrili (pozri rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 42, a zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 25). 27 Atzeni a i., ako ani Scalas a Lilliu v prejednávanej veci neuviedli ziadny dôvod, ktorý by odôvodnoval opätovné otvorenie ústnej casti konania, a Súdny dvor sa po vypocutí generálneho advokáta domnieva, ze disponuje vsetkými poznatkami potrebnými na zodpovedanie polozených otázok. Preto je potrebné tento návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania zamietnut. O prejudiciálnych otázkach Úvodné poznámky 28 Svojimi otázkami, ktoré sú uvedené v bodoch 21 a 23 tohto rozsudku, sa Tribunale di Cagliari Súdneho dvora v podstate pýta na platnost napadnutého rozhodnutia s ohladom na tieto body, ktoré sa prekrývajú s bodmi vznesenými v uvedených otázkach: - právny základ napadnutého rozhodnutia a jeho dosah na právomoc Komisie prijat toto rozhodnutie [C-346/03, písm. a)], - neuplatnenie clánku 93 ods. 1 Zmluvy, ktorý sa vztahuje na existujúcu pomoc [C-346/03, písm. b)], - neprimeraná dlzka trvania konania porusujúca dodrzanie jeho pravidiel a legitímnu dôveru príjemcov pomoci [C-346/03, písm. c), a C-529/03, prvá otázka], - nedostatocnost odôvodnenia a omyly v posúdení, pokial ide o zlucitelnost styroch opatrení pomoci so spolocným trhom [C-346/03, písm. d), e) a f), ako aj C-529/03, druhá a tretia otázka]. 29 Tribunale di Cagliari sa okrem toho pýta, ci sú prejudiciálne otázky prípustné. Vzhladom na poznámky vnútrostátneho súdu a pripomienky, ktoré v tejto otázke predlozili Scalas a Lilliu, ako aj Komisia, je potrebné preskúmat tento bod ako prvý. O prípustnosti prejudiciálnych otázok 30 Otázka prípustnosti prejudiciálnych otázok sa kladie z dôvodu, ze Atzeni a i. uz 25. januára 2002 podali zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev. Uznesením z 29. mája 2002, Atzeni a i./Komisia (T-21/02, neuverejnené v Zbierke), Súd prvého stupna odmietol zalobu ako neprípustnú z dôvodu jej oneskoreného podania bez toho, aby sa vyjadril k druhému dôvodu neprípustnosti uplatnenému Komisiou, ktorý sa týkal nedostatocnej aktívnej legitimácie zalobcov na konanie pred Súdom prvého stupna. Ak by pritom títo zalobcovia mali túto legitimáciu, ale by nepodali svoje zaloby v stanovených lehotách, prejednávané návrhy na zacatie prejudiciálneho konania týkajúce sa platnosti napadnutého rozhodnutia by boli pred Súdnym dvorom neprípustné. 31 Je totiz potrebné pripomenút, ze poziadavky právnej istoty, a konkrétnejsie, poziadavky vyplývajúce zo zásady prekázky rozhodnutej veci, vedú k vylúceniu moznosti pre príjemcu pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie prijatého na základe clánku 93 Zmluvy, ak mohol napadnút toto rozhodnutie, no nechal uplynút záväznú lehotu stanovenú v tomto smere v clánku 173 piatom odseku Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 230 piaty odsek ES), spochybnit legálnost tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v zalobe smerujúcej proti vykonávacím opatreniam tohto rozhodnutia prijatým vnútrostátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, ze za takých okolností môze dotknutá osoba spochybnit pred vnútrostátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnost tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznat jej moznost obíst konecnú povahu, ktorú má rozhodnutie po uplynutí lehôt na podanie zaloby (pozri rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833, body 17 a 18). 32 Je potrebné uviest, ze vo veci, ktorá viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf, rozhodnutie Komisie urcené dotknutému clenskému státu výslovne uvádzalo príjemcu danej individuálnej pomoci, tento stát oznámil tomuto príjemcovi uvedené rozhodnutie a informoval ho, ze proti nemu môze podat zalobu o neplatnost. 33 Vo veciach samých sa naopak napadnuté rozhodnutie urcené Talianskej republike vztahuje na rezimy pomoci urcené pre kategóriu osôb definovaných vseobecne a nie na výslovne identifikovaných príjemcov. Toto rozhodnutie navyse clenský stát neoznámil Atzeni a i. ani ziadnemu inému príjemcovi dotknutej pomoci. 34 Na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu uz citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf, tak nebolo zjavné, ze by zaloba o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu podaná príjemcami styroch opatrení pomoci bola prípustná. Je teda potrebné príst k záveru, ze návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sú prípustné. Pokial ide o právny základ napadnutého rozhodnutia a jeho dosah na právomoc Komisie prijat toto rozhodnutie Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 35 Scalas a Lilliu tvrdia, ze pravidlá hospodárskej sútaze, najmä tie, ktoré sú stanovené v clánkoch 92 a 93 Zmluvy, sa neuplatnia v sektore polnohospodárstva. Scalas a Lilliu s odkazom na clánok 42 Zmluvy tvrdia, ze tieto pravidlá sa uplatnia len v rozsahu, aký urcí Rada Európskej únie. Nariadenie Rady c. 26 zo 4. apríla 1962 uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 30, 1962, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6), prijaté na základe clánku 42 Zmluvy EHS (neskôr clánok 42 Zmluvy ES), ustanovuje len velmi obmedzené uplatnovanie ustanovení Zmluvy na státnu pomoc v polnohospodárskom sektore. Z toho vyplýva, ze Komisia nemala právomoc na zacatie konania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ani na prijatie napadnutého rozhodnutia o zrusení poskytnutej pomoci. 36 Komisia tvrdí, ze na styri opatrenia pomoci sa uplatnia vsetky pravidlá Zmluvy o státnej pomoci upravené v clánkoch 92 a 93 Zmluvy: - pomoc chovatelom králikov podlieha týmto pravidlám podla nariadenia Rady (EHS) c. 827/68 z 28. júna 1968 o spolocnej organizácii trhu s urcitými výrobkami uvedenými v prílohe II Zmluvy (Ú. v. ES L 151, s. 16; Mim. vyd. 03/001, s. 140), - pomoc lesným podnikom spadá priamo do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, - pomoc na skleníkovú produkciu a pomoc zadlzeným polnohospodárskym podnikom musia respektovat uvedené pravidlá bud preto, ze sa vztahujú na výrobky spadajúce do spolocnej organizácie trhov a tým istým pravidlám podliehajú podla nariadenia o ustanovení tejto organizácie, alebo preto, ze spadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (EHS) c. 797/85 z 12. marca 1985 o zvýsení úcinnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, s. 1) alebo nariadenia, ktoré ho nahradilo, a to nariadenia Rady (EHS) c. 2328/91 z 15. júla 1991 (Ú. v. ES L 218, s. 1). Odpoved Súdneho dvora 37 Z ustanovení clánku 42 Zmluvy vyplýva, ze pravidlá hospodárskej sútaze sa vztahujú na výrobu a obchod s polnohospodárskymi produktmi definovanými v clánku 38 Zmluvy len v rozsahu, aký urcí Rada. 38 Rada prijala viaceré nariadenia. 39 Najskôr nariadenie c. 26 stanovuje uplatnovanie ustanovení Zmluvy na státnu pomoc v sektore polnohospodárstva obmedzené na ustanovenia clánku 93 ods. 1 a 3 prvej vety Zmluvy. Z toho vyplýva, ze v prípade produktov, na ktoré sa vztahuje toto nariadenie, Komisia nemá právomoc zacat konanie ustanovené v odseku 2 rovnakého clánku. Môze len prelozit pripomienky a nemôze bránit poskytnutiu dotknutej pomoci. 40 Dalej, pokial boli prijaté nariadenia týkajúce sa spolocných organizácií trhov, co platí v prípade väcsiny polnohospodárskych produktov v zmysle clánku 38 Zmluvy, tieto nariadenia ustanovili, ze vsetky pravidlá Zmluvy o státnej pomoci obsiahnuté v clánkoch 92, 93 a 94 Zmluvy ES (teraz clánok 89 ES) sú uplatnitelné s výnimkou urcitých prípadných obmedzení. V dôsledku toho len tie polnohospodárske produkty, ktoré nepodliehajú spolocnej organizácii trhu, spadajú pod ustanovenia Zmluvy o státnej pomoci, ktorých uplatnovanie je obmedzené nariadením c. 26. 41 Nakoniec, boli prijaté rôzne dalsie nariadenia, najmä nariadenie c. 797/85 obsahujúce ustanovenia o poskytovaní státnej pomoci, z ktorých vyplýva, ze opatrenia pomoci, ktoré sa odchylujú od pravidiel stanovených v uvedenom nariadení, môzu byt aj napriek tomu dovolené pod podmienkou, ze sú prijaté v súlade s clánkami 92 az 94 Zmluvy. 42 Je teda nutné urcit, ci produkty dotknuté styrmi opatreniami pomoci sú polnohospodárskymi produktmi v zmysle clánku 38 Zmluvy, a ak nimi sú, v akom rozsahu podliehajú ustanoveniam Zmluvy o státnej pomoci. 43 Predovsetkým, opatrenia pomoci lesným podnikom sa týkajú sektora lesníctva, ktorý nie je spomenutý na zozname polnohospodárskych produktov uvedenom v prílohe II Zmluvy a netýka sa tak polnohospodárskeho produktu v zmysle clánku 38 Zmluvy. Pomoc lesným podnikom teda nie je podriadená zvlástnemu rezimu a v dôsledku toho úplne podlieha ustanoveniam clánkov 92 a 93 Zmluvy. 44 Dalej, opatrenie pomoci chovatelom králikov sa týka polnohospodárskeho produktu, ktorý podlieha spolocnej organizácii trhu ustanovenej nariadením c. 827/68. Clánok 5 tohto nariadenia ustanovuje, ze clánky 92 a 93 Zmluvy sa bez obmedzenia uplatnia na produkciu tohto produktu a obchod s ním. 45 Nakoniec, ostatné dve opatrenia pomoci sa týkajú na jednej strane skleníkovej výroby, ako aj na druhej strane zadlzených polnohospodárskych podnikov a môzu sa teda týkat velkého rozsahu polnohospodárskych produktov. 46 Netvrdilo sa, ze tieto opatrenia sa týkajú polnohospodárskych produktov, ktoré nepodliehajú spolocnej organizácii trhu, a teda spadajú pod ustanovenia Zmluvy o státnej pomoci, ktorých uplatnovanie bolo obmedzené nariadením c. 26. 47 Pokial ide konkrétnejsie o pomoc zadlzeným polnohospodárskym podnikom, táto pomoc sa nevztahuje na konkrétne produkty a predstavuje skôr vseobecnú pomoc týmto podnikom. Z toho dôvodu môze spadat najmä do rozsahu pôsobnosti nariadenia c. 797/85, ktorého clánok 31 v kazdom prípade odkazuje na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. 48 Komisia teda tým, ze preskúmala styri opatrenia pomoci vzhladom na clánky 92 a 93 Zmluvy, nezalozila napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom základe a nebola nekompetentná na prijatie tohto rozhodnutia. Pokial ide o neuplatnenie clánku 93 ods. 1 Zmluvy týkajúceho sa existujúcej pomoci Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 49 Scalas a Lilliu tvrdia, ze styri opatrenia pomoci nespocívajú len na zákone c. 44/88, ale aj na skorsom zákone z roku 1928, ktorý je citovaný v zákone c. 44/88. Komisia teda nemala skúmat tieto opatrenia na základe ustanovenia clánku 93 ods. 3 Zmluvy, ktoré sa týka novej pomoci, ale na základe ustanovenia clánku 93 ods. 1, ktorý sa uplatnuje na existujúcu pomoc. Podla týchto ustanovení mohla byt pomoc, na ktorú sa vztahujú styri sporné opatrenia vo veci samej, nadalej legálne vyplácaná az do prijatia napadnutého rozhodnutia Komisiou, a nemali teda viest k vráteniu. 50 Komisia tvrdí, ze toto tvrdenie je nedôvodné. Odpoved Súdneho dvora 51 Za novú pomoc je nutné povazovat opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cielom je zavedenie alebo zmena pomoci, pricom je potrebné upresnit, ze zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo pôvodných projektov oznámených Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 48). 52 Jednoduchá zmienka o zákone z roku 1928 v zákone c. 44/88 vôbec nestací na preukázanie toho, ze styri opatrenia pomoci sú zalozené na tomto zákone z roku 1928 a predstavujú existujúcu pomoc, kedze uvedený zákon bol neskôr zmenený a doplnený. 53 Z informácií predlozených Súdnemu dvoru v prejednávanej veci vyplýva, ze styri opatrenia pomoci sú priamo zalozené na clánku 5 zákona c. 44/88, ktorý umoznuje poskytnutie pôziciek so znízeným úrokom urcených na obnovenie financných schopností polnohospodárskych podnikov, ktorých situácia bola ovplyvnená nepriaznivými udalostami. 54 Z toho vyplýva, ze pomoc sporná vo veci samej je novou a nie existujúcou pomocou a ze Komisia sa nedopustila chyby tým, ze sa opierala o ustanovenia clánku 93 ods. 1 Zmluvy. Pokial ide o údajne neprimeranú dlzku konania, ktorá spôsobila porusenie jeho pravidiel a zásady ochrany legitímnej dôvery Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 55 Scalas a Lilliu tvrdia, ze Komisia prejavila neprimeranú pomalost pri skúmaní pomoci spornej vo veci samej. Komisia mala bezodkladne vykonat tento prieskum, len co jej bol listom z 1. septembra 1992 oznámený zákon c. 44/88. Zalobcovia tiez tvrdia, ze táto institúcia mala poskytnút stanovisko k styrom opatreniam pomoci do dvoch mesiacov od prijatia uvedeného listu a nariadit Talianskej republike, aby okamzite zrusila vyplácanie pomoci. 56 Namiesto toho Komisia najskôr nechala uplynút lehotu dvoch rokov predtým, nez v roku 1994 otvorila konanie vo veci formálneho zistovania, potom obdobie troch rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1997. Uplynulo teda viac nez devät rokov medzi zavedením rezimu pomoci v roku 1988 na jednej strane a prijatím napadnutého rozhodnutia na druhej strane, ako aj viac nez trinást rokov medzi dnom zavedenia tohto rezimu a oznámením výnosov z decembra 1997 dotknutým osobám v novembri 2001. Scalas a Lilliu tvrdia, ze tieto lehoty porusili zásadu ochrany legitímnej dôvery. 57 Komisia povazuje výhrady o omeskaní vyjadrené proti nej za nedôvodné a tvrdí, ze za jednotlivé omeskania je zodpovedná talianska vláda. V dvoch prípadoch odpovedala táto vláda na ziadosti Komisie v lehote piatich a siestich mesiacov. Odpoved Súdneho dvora 58 Pokial ide o údajné nedodrzanie pravidiel konania spôsobené neprimeraným omeskaním Komisie pri prieskume styroch opatrení pomoci, je potrebné najskôr konstatovat, ze jednotlivé omeskania mozno pripísat talianskej vláde. 59 Práve táto vláda neoznámila zákon c. 44/88 predtým, nez bol prijatý, a nechala uplynút viac nez styri roky predtým, nez Komisiu informovala o prijatí tohto zákona. 60 Z dokumentov predlozených Súdnemu dvoru rovnako vyplýva, ze Komisia sa nemohla vyjadrit o platnosti rezimu pomoci ustanoveného uvedeným zákonom len na základe prieskumu jeho textu. Táto institúcia potrebovala dalsie informácie, ktorých oznámenie si vyziadala od talianskej vlády. Táto vláda pritom meskala s odpovedou na ziadosti Komisie vo viacerých prípadoch casto az niekolko mesiacov. 61 Po druhé, aj ked sa prieskum zákona c. 44/88 a styroch opatrení pomoci Komisiou zdá relatívne dlhý, je potrebné pripomenút, ze az do prijatia nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nebola Komisia viazaná ziadnymi konkrétnymi lehotami. V prípade, ze chýba právna úprava v tejto veci, vsak Komisia mala povinnost neoddalovat výkon svojich právomocí, aby dodrzala základnú poziadavku právnej istoty (pozri rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 140). 62 Ako v tejto súvislosti uviedol generálny advokát pri svojej analýze uplynutých lehôt v bodoch 160 az 167 svojich návrhov, prieskum priebehu konania neodhalil omeskanie, ktoré by porusilo túto základnú poziadavku. Konkrétne, prvá etapa dvoch rokov, od roku 1992 do roku 1994, sa ukázala ako potrebná na zhromazdenie relevantných skutocností, kedze talianska vláda sama neoznámila zákon c. 44/88 a styri opatrenia pomoci. Druhá etapa, ktorá sa zacala v roku 1994, trvala do prijatia napadnutého rozhodnutia v roku 1997. V priebehu tejto druhej etapy Komisia usúdila, ze je uzitocné poziadat uvedenú vládu vo viacerých prípadoch o vysvetlenia, predovsetkým z dôvodu zmeny talianskej právnej úpravy v priebehu poslednej tretiny roka 1995. 63 Pokial ide o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru Súdneho dvora v oblasti pomoci. 64 Vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 93 Zmluvy môzu mat podniky, príjemcovia pomoci, legitímnu dôveru v oprávnenost pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku. Subjekt konajúci so starostlivostou riadneho hospodára je totiz za normálnych okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný (pozri rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25). 65 Pokial sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je protiprávna podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy, príjemca tejto pomoci nemôze mat v tomto okamihu legitímnu dôveru v dodrzanie pravidiel jej poskytnutia (pozri rozsudky Alcan Deutschland, uz citovaný, body 30 a 31, ako aj z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 45). 66 Kedze teda zákon c. 44/88 nebol riadne oznámený Komisii, dotknutí sardínski polnohospodári nemohli vkladat ziadnu dôveru do legálnosti pomoci, ktorá im bola poskytnutá, a uvádzaná zdlhavost konania nemohla vzbudit takú dôveru. 67 Z toho vyplýva, ze sa nepreukázalo ziadne neprimerané omeskanie, ktoré by mohlo spôsobit porusenie pravidiel konania alebo porusit zásadu ochrany legitímnej dôvery. Pokial ide o údajnú nedostatocnost odôvodnenia a uvádzaný omyl v posúdení zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom Úvodné poznámky 68 Vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby overil platnost napadnutého rozhodnutia s ohladom po prvé na povinnost uviest odôvodnenie a po druhé na posúdenie zlucitelnosti pomoci spornej vo veci samej so spolocným trhom. Pokial ide o druhý bod, uvedený súd chce vediet, ci Komisia vykonala toto posúdenie v súlade najmä s ustanoveniami clánku 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Zmluvy zohladnujúc jednak postup Komisie v tejto oblasti v case zacatia konania (v súlade s výrazom pouzitým v napadnutom rozhodnutí dalej len "osobitný postup Komisie pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach"), jednak usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12, dalej len "usmernenia"). Vnútrostátny súd nastoluje aj otázku porusenia nariadenia c. 797/85 napadnutým rozhodnutím. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 69 Scalas a Lilliu tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, kedze nespomína, ako dotknutá pomoc narusila alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze. Najmä analýza úcinkov uvedeného rozhodnutia na hospodársku sútaz je neúplná, pretoze neobsahuje opis trhu. 70 Napadnuté rozhodnutie je takisto nedostatocne odôvodnené, pokial ide o dosah na obchod. Scalas a Lilliu v tejto súvislosti zdôraznujú, ze vzhladom na ekonomickú a sociálnu situáciu Sardínie je vylúcené, zeby táto pomoc mohla ovplyvnovat obchod. 71 Scalas a Lilliu tvrdia, ze uvedená pomoc je v kazdom prípade zlucitelná s clánkom 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy. Komisia takisto nesprávne uplatnila kritériá vyplývajúce z osobitného postupu Komisie pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach, ako aj z usmernení, ktoré v ziadnom prípade nemajú záväzný úcinok. Komisia okrem toho nesprávne uplatnila smernicu Rady 72/159/EHS zo 17. apríla 1972 o modernizácii polnohospodárskych podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 96, s. 1), smernicu Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o salasníckom hospodárení a hospodárení v urcitých znevýhodnených oblastiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 128, s. 1), ako aj nariadenie c. 797/85. 72 Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie úplne splna poziadavky vyzadované na odôvodnenie. Pokial ide o zlucitelnost pomoci spornej vo veci samej so spolocným trhom, Komisia upresnuje, ze kritéria, ktoré by umoznovali, aby sa na spornú pomoc vztahoval clánok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 Zmluvy, nie sú splnené. Odpoved Súdneho dvora 73 Pokial ide o povinnost odôvodnenia vyzadovaného clánkom 190 Zmluvy, toto odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá je autorom aktu, tak, aby dotknuté osoby mohli spoznat dôvody prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoju kontrolnú úlohu. V závislosti od okolností veci sa nevyzaduje, aby odôvodnenie upresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 190 Zmluvy, sa musí posúdit nielen s ohladom na jeho text, ale aj s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudok z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, body 47 a 48). 74 V prípade pomoci, ktorá nebola Komisii oznámená v stádiu projektu, je síce Komisia povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, pokial môzu preukázat, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je vsak povinná poukázat na skutocný úcinok pomoci, ktorá uz bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by totiz malo za následok podstatné zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc, na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v stádiu projektu (rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 54). 75 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia upresnila, ako poskytnutá pomoc zabezpecila výhodu pre jej príjemcov. Komisia takisto pripomína, ze v oblasti polnohospodárskych produktov je kazdá pomoc v prospech vnútrostátnej produkcie spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia teda upresnila dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze poskytnutá pomoc deformuje hospodársku sútaz a môze ovplyvnovat obchod medzi uvedenými státmi. Kedze zákon c. 44/88 a styri opatrenia pomoci neboli oznámené, nebola povinná poskytnút opis trhu ani podrobne vysvetlit tok obchodu medzi clenskými státmi týkajúci sa dotknutých produktov. 76 Komisia okrem toho v oddieloch IV a V napadnutého rozhodnutia podrobne uviedla dôvody, preco nie sú s ohladom na informácie poskytnuté talianskymi úradmi splnené podmienky na uplatnenie výnimiek stanovených v clánku 92 ods. 2 a 3 Zmluvy. 77 Z toho vyplýva, ze výhradu spojenú s nedostatocnostou odôvodnenia je potrebné odmietnut. 78 Pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, je potrebné ju overit s ohladom na clánok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy. 79 Clánok 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy stanovuje, ze pomoc urcená na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami je zlucitelná so spolocným trhom. Kedze ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, musí sa toto ustanovenie vykladat striktne. Súdny dvor tak rozhodol, ze nahradit mozno len skody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami. Z toho vyplýva, ze musí existovat priama súvislost medzi skodami spôsobenými mimoriadnou udalostou a státnou pomocou a ze je nevyhnutné co najpresnejsie hodnotenie skôd spôsobených dotknutým výrobcom (rozsudok z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-73/03, neuverejnený v Zbierke, bod 37). 80 V prejednávanej veci sa nepreukázala ziadna súvislost medzi styrmi opatreniami pomoci a prírodnou pohromou alebo mimoriadnou udalostou. Talianska republika uviedla, ze úcelom niektorých pomocí bola náprava tazkostí spojených s krízou na dotknutom trhu a vysokými úrokovými sadzbami, ale ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, tieto javy sú prejavom trhových síl, ktorým celí kazdý podnikatel. 81 Pokial ide o klimatické problémy, ako je sucho, na ktoré sa odvoláva Talianska republika, sú spomenuté len vseobecne. Nepreukázala sa ziadna osobitná závaznost v porovnaní s obvyklými klimatickými javmi a nebol predlozený ani ziadny odhad údajných skôd spôsobených polnohospodárom z dôvodu takých javov. 82 Co sa týka pomoci poskytnutej na chov králikov, zo samotných vlastností pomoci vyplýva, ze pomoc nebola vyhradená pre chovatelov, ktorí stratili celý svoj chov, ale bola poskytovaná od straty vo výske 20 % chovu. Talianska republika navyse nijako nepreukázala existenciu zhody medzi poskytnutou pomocou a vzniknutými stratami. 83 Z toho vyplýva, ze sa nepreukázal ziadny omyl v posúdení pri uplatnení clánku 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy Komisiou. 84 Pokial ide o posúdenie platnosti pomoci vzhladom na ustanovenie clánku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy týkajúceho sa pomoci na podporu alebo ulahcenie ekonomického rozvoja urcitých oblastí alebo urcitých cinností, je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje pri uplatnovaní týchto ustanovení sirokou diskrecnou právomocou, ktorej výkon zahrnuje hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva, a ze Súdny dvor nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneuzitím právomoci (pozri rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41). 85 Ako v tejto súvislosti vyplýva z napadnutého rozhodnutia, styri opatrenia pomoci boli preskúmané s ohladom na kritériá vyplývajúce z osobitného postupu Komisie pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach. Komisia v tomto rozhodnutí takisto uviedla, ze usmernenia este nenadobudli úcinnost a nemozno ich uplatnit. Komisia vsak uvádza, ze podmienky stanovené v týchto usmerneniach v kazdom prípade neboli splnené. 86 Komisia sa nedopustila právneho omylu tým, ze sa opierala o kritériá uvedené v osobitnom postupe Komisie pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach, ktoré Talianska republika nenapadla. Ide o kritériá vseobecne uplatnované Komisiou v case zacatia konania podla clánku 92 ods. 2 Zmluvy. 87 Podla týchto kritérií musela pomoc dotknutá vo veci samej splnat tri podmienky, a to prispiet k financovaniu uz uskutocnených investícií, neprekrocit sadzbu vseobecne pripustenú Komisiou a bud nasledovat po úprave sadzieb na úcely zohladnenia výkyvov hodnoty penazí, alebo sa týkat polnohospodárskych podnikov poskytujúcich dostatocné záruky ekonomickej obnovy. 88 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a pripomienok predlozených Súdnemu dvoru, styri opatrenia pomoci nesplnajú tieto podmienky. Na jednej strane uskutocnenie investícií nebolo podmienkou poskytnutia pomoci. Na druhej strane, aj ked v niektorých osobitných prípadoch polnohospodári, ktorí boli príjemcami pomoci, investície uskutocnili, nepreukázalo sa splnenie ostatných dvoch potrebných podmienok. Preto sa nezdá, zeby sa Komisia dopustila zjavného omylu v posúdení alebo zneuzitia právomoci tým, ze na základe svojej analýzy prisla k záveru, ze vzhladom na to, ze styri opatrenia pomoci boli pomocou na prevádzku, nemohli dlhodobo zlepsit podmienky dotknutého sektora a regiónu. 89 Pokial ide o usmernenia, Scalas a Lilliu tvrdia, ze usmernenia prikazujú dodrziavat pruznost pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v prípade regiónov, ktorým sa pomáha, ako je Sardínia, a ze Komisia mala príst k záveru, ze styri opatrenia pomoci sú zlucitelné s týmto trhom. 90 Z dokumentov predlozených Súdnemu dvoru vsak vyplýva, ze aj za predpokladu, zeby sa mohli uplatnit usmernenia, Scalas a Lilliu svojimi vseobecnými pripomienkami nepreukazujú, ze podmienky stanovené týmito usmerneniami boli splnené. 91 Pokial nakoniec ide o nesprávne uplatnenie nariadenia c. 797/85, ako aj smerníc 72/159 a 75/268, stací konstatovat, ze analýza zlucitelnosti styroch opatrení pomoci so spolocným trhom nie je vôbec zalozená na týchto textoch. Napadnuté rozhodnutie sa na smernicu 75/268 a na nariadenie c. 797/85 odvoláva len na úcely vysvetlenia pojmu znevýhodnená zóna. Smernica 72/159 sa v uvedenom rozhodnutí vôbec nespomína. 92 Z toho vyplýva, ze sa nedokázal ziadny omyl v posúdení pri uplatnení clánku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy. 93 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné na polozené otázky odpovedat, ze prieskum napadnutého rozhodnutia neodhalil ziadnu skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na jeho platnost. O trovách 94 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Preskúmaním rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore polnohospodárstva nevysla najavo ziadna skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na platnost tohto rozhodnutia. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX24De0Y/L98125-1888TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX24De0Y/L98125-1888TMP.html#Footref*