Vec C-334/03 Komisia Európskych spolocenstiev proti Portugalskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Smernica 90/388/EHS - Telekomunikácie - Clánok 4d - Právo prechodu - Neexistencia záruky nediskriminacného udelovania práva prechodu - Neprebratie" Návrhy prednesené 2. júna 2005 - generálny advokát L. A. Geelhoed Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 20. októbra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Aproximácia právnych predpisov - Opatrenia urcené na vytvorenie konkurencného trhu v odvetví telekomunikácií - Smernica 90/388 - Zákaz pre clenské státy uplatnovat diskrimináciu medzi prevádzkovatelmi verejných telekomunikacných sietí pri udelovaní práva prechodu na úcely prevádzkovania týchto sietí - Rôznost situácií nemajúcich relevantnost pokial ide o konstatovanie diskriminácie (Smernica Komisie 90/388 zmenená a doplnená smernicou 96/19, clánok 4d) 2. Aproximácia právnych predpisov - Odvetvie telekomunikácií - Smernica 90/388 - Diskriminácia medzi prevádzkovatelmi pri udelovaní práva prechodu - Odôvodnenie - Neexistencia (Smernica Komisie 90/388 zmenená a doplnená smernicou 96/19 a smernica 97/33, clánok 5 ods. 3 a príloha III) 1. Clánok 4d smernice 90/388 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby, zmenenej a doplnenej smernicou 96/19, ktorý od clenských státov vyzaduje, aby neuplatnovali diskrimináciu medzi prevádzkovatelmi verejných telekomunikacných sietí, pokial ide o udelenie práva prechodu na úcely prevádzkovania týchto sietí, je osobitným vyjadrením vseobecnej zásady rovnosti. Zákaz diskriminácie, ktorý patrí medzi základné zásady práva Spolocenstva, vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, s výnimkou toho, ak by takéto rozlisovanie bolo objektívne odôvodnené. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, ci oslobodenie od daní a poplatkov spojených so zriadením telekomunikacných infrastruktúr a prístupom na rôzne casti zariadení alebo technického vybavenia, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie schválenej siete, vyplýva zo zákona alebo skôr z judikatúry. V skutocnosti v oboch prípadoch toto oslobodenie existuje v rámci vnútrostátnej právnej situácie v clenskom státe. Okrem toho, porovnanie situácie podnikov v telekomunikacnom odvetví nemôze obmedzit len na podniky, ktoré majú záväzky verejnej sluzby. Situácia prevádzkovatela verejnej telekomunikacnej siete sa totiz v skutocnosti musí porovnávat so situáciou vsetkých jeho konkurentov, ktorí svoju cinnost vykonávajú tiez na telekomunikacnom trhu a ktorí si zelajú zriadit alternatívne siete. Ak by tomu tak nebolo, ciel, ktorý sleduje právna úprava Spolocenstva, t. j. vytvorenie konkurencného trhu v odvetví telekomunikácií, by bol vázne ohrozený. (pozri body 23 - 26, 28, 29) 2. Náhrada nákladov, ktoré vyplývajú zo záväzku pre tradicného telekomunikacného operátora udrziavat dobrý stav infrastruktúr z hladiska funkcnosti, bezpecnosti a zachovania, ako aj záväzku ich kvalitatívne a kvantitatívne rozvíjat, aby sa zabezpecilo poskytovanie vseobecne prospesných telekomunikacných sluzieb v rámci univerzálnej sluzby na celom vnútrostátnom území, nemôze odôvodnovat, v zmysle smernice 90/388 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby zmenenej a doplnenej smernicou 96/19, diskrimináciu medzi operátormi, pokial ide o udelovanie práva prechodu. Pokial totiz ide o túto náhradu nákladov, sú to cisté náklady na poskytovanie univerzálnej sluzby, ktoré treba brat do úvahy, v súlade s clánkom 5 ods. 3 smernice 97/33 o prepájaní v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania princípov otvorenej siete (ONP) v spojení s jej prílohou III. Skutocnost, ze tradicný operátor musí konkurencným operátorom poskytnút prístup k základnej telekomunikacnej sieti transparentným a nediskriminacným spôsobom, takisto nemôze okrem iného odôvodnovat takéto rozdielne zaobchádzanie. (pozri body 30 - 34) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 20. októbra 2005 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Smernica 90/388/EHS - Telekomunikácie - Clánok 4d - Právo prechodu - Neexistencia záruky nediskriminacného udelovania práva prechodu - Neprebratie" Vo veci C-334/03, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES, podaná 30. júla 2003, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Alves Vieira, S. Rating a G. Braga da Cruz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Portugalskej republike, v zastúpení: L. Fernandes a P. de Pitta e Cunha, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric (spravodajkyna), J. N. Cunha Rodrigues, K. Schiemann a E. Levits, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. júna 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojej zalobe navrhuje, aby Súdny dvor urcil, ze Portugalská republika si tým, ze v praxi nezabezpecila prebratie clánku 4d smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 192, s. 10) zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 (Ú. v. ES L 74, s. 13, dalej len "smernica 90/388"), nesplnila svoje povinnosti. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 2 Podla odôvodnenia c. 23 smernice 96/19 "majú telekomunikacné organizácie v mnohých clenských státoch zo zákona privilégium zriadovat svoje siete na verejných a súkromných pozemkoch bez poplatkov alebo len za náhradu vzniknutých nákladov" [neoficiálny preklad] a "ak clenské státy neposkytnú podobné práva novým schváleným operátorom, aby tak mohli vybudovat svoje siete, týchto operátorov by to spomalilo a v niektorých oblastiach by to de facto znamenalo zachovanie výhradných práv telekomunikacných organizácií". [neoficiálny preklad] 3 Clánok 2 smernice 90/388 stanovuje: "1. Clenské státy zrusia vsetky opatrenia, ktorými sa udelujú: a) výhradné práva na poskytovanie telekomunikacných sluzieb vrátane zriadenia a prevádzkovania telekomunikacných sietí potrebných na poskytovanie týchto sluzieb alebo b) osobitné práva, ktoré obmedzujú pocet podnikov oprávnených poskytovat tieto telekomunikacné sluzby alebo vyuzívat tieto siete na dva alebo viacero, a to na základe kritérií, ktoré nie sú objektívne, primerané a nediskriminacné alebo c) osobitné práva, ktoré urcujú viacero konkurencných podnikov oprávnených poskytovat tieto telekomunikacné sluzby alebo prevádzkovat alebo vyuzívat tieto siete, a to na základe kritérií, ktoré nie sú objektívne, primerané a nediskriminacné. 2. Clenské státy prijmú potrebné opatrenia, aby kazdému podniku zabezpecili právo poskytovat telekomunikacné sluzby uvedené v odseku 1 alebo zriadovat a prevádzkovat siete uvedené v odseku 1. ..." [neoficiálny preklad] 4 Podla clánku 4d uvedenej smernice: "Clenské státy nediskriminujú medzi prevádzkovatelmi verejných telekomunikacných sietí pri udelovaní práva prechodu na úcely prevádzkovania týchto sietí. Ak z naliehavých dôvodov nie je mozné udelit dodatocné práva prechodu podnikom, ktoré chcú zriadit verejnú telekomunikacnú siet, clenské státy zabezpecia za primeraných podmienok prístup k existujúcim zariadeniam vytvoreným v zmysle práva prechodu, ktoré nemozno udelit duplicitne." [neoficiálny preklad] 5 Clánok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 199, s. 32) stanovuje, ze na úcely urcenia prípadného financného zatazenia vyplývajúceho z poskytovania univerzálnej sluzby vypocítajú institúcie, ktoré majú záväzky univerzálnej sluzby, na ziadost vnútrostátneho regulacného orgánu cisté náklady plnenia týchto záväzkov. Vnútrostátna právna úprava 6 Clánok 12 ods. 1 zákona c. 91/97 z 1. augusta 1997 (Diário da República I, cast A, c. 176, z 1. augusta 1997, s. 4010) vymedzuje "základnú telekomunikacnú siet" ako verejnú siet, ktorá zodpovedá komunikacným potrebám obyvatelov a ekonomickým a spolocenským aktivitám na vnútrostátnom území a zabezpecuje medzinárodné spojenia. 7 Odsek 2 uvedeného clánku 12 v znení zákona c. 29/2002 zo 6. decembra 2002 (Diário da República I, cast A, c. 282, zo 6. decembra 2002, s. 7556) vymedzuje základnú telekomunikacnú siet ako súbor prvkov siete, ktoré sú potrebné na poskytovanie univerzálnej telekomunikacnej sluzby. 8 V zmysle clánku 13 zákona c. 91/97 sú operátori základnej telekomunikacnej siete oslobodení od daní a poplatkov za zriadenie telekomunikacnej infrastruktúry alebo za prístup k rôznym castiam zariadení alebo k technickému vybaveniu, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie dotknutej siete. 9 Dna 20. marca 1994 podpísali portugalský stát a PT Comunicaçőes, dcérska spolocnost Portugal Telecom SA v odvetví sluzieb pevných telefónnych sietí, koncesnú zmluvu o poskytovaní komunikacných sluzieb povazovaných za verejné sluzby, ktorá PT Comunicaçőes oprávnovala na vyuzívanie a prevádzkovanie telekomunikacných infrastruktúr pocas pociatocného obdobia 30 rokov. 10 Základné pravidlá tejto koncesie verejnej telekomunikacnej sluzby, schválené zákonným dekrétom c. 40/95 z 15. februára 1995 (Diário da República I, cast A, c. 39, z 15. februára 1995, s. 969), udelili PT Comunicaçőes výhradné právo zriadit, spravovat a prevádzkovat infrastruktúry, ktoré tvoria "základnú siet" telekomunikácií. Podla clánku 2 ods. 1 písm. a) týchto základných pravidiel, ktoré tvoria prílohu k zákonnému dekrétu c. 40/95, je cielom tejto koncesie "zriadenie, správa a prevádzkovanie infrastruktúr, ktoré tvoria základnú telekomunikacnú siet." V koncesii boli PT Comunicaçőes dané do drzby zároven infrastruktúry, s tým, ze jej bolo ulozené udrziavat ich v dobrom stave z hladiska funkcnosti, bezpecnosti a zachovania a kvalitatívne a kvantitatívne ich rozvíjat, aby sa zabezpecilo poskytovanie vseobecne prospesných telekomunikacných sluzieb v rámci univerzálnej sluzby na celom vnútrostátnom území. 11 Ako protihodnotu uvedenej koncesie bola PT Comunicaçőes v zmysle clánkov 24, 25 a 32 základných pravidiel koncesie povinná platit státu poplatok zodpovedajúci 1 % hrubého príjmu z poskytovania sluzieb, na ktoré sa koncesia vztahovala, pricom pre prípad, ze by plnenie záväzkov univerzálnej sluzby viedlo k stratám v hospodárení koncesionára, bolo stanovené právo na náhradu. 12 Infrastruktúry tvoriace základnú telekomunikacnú siet patrili portugalskému státu az do prevodu tejto siete na PT Comunicaçőes na konci roku 2002, a to za cenu, ktorá zodpovedala celkovej sume poplatkov dlhovaných státu k tomuto dátumu podla koncesnej zmluvy od roku 1995 do konca pociatocného obdobia jej platnosti. 13 Nová koncesná zmluva bola schválená zákonným dekrétom c. 31/2003 zo 17. februára 2003 (Diário da República I, cast A, c. 40, zo 17. februára 2003, s. 1044), ktorý zmenil základné pravidlá koncesie. Povinnosti operátora základnej siete boli v podstatnej casti zachované. Clánok 6 písm. b) prílohy k uvedenému zákonnému dekrétu stanovuje, ze PT Comunicaçőes je ako koncesionár povinná poskytovat sluzby, ktoré sú predmetom koncesie na verejnú telekomunikacnú sluzbu, tak, aby zabezpecila ich interoperabilitu, plynulost, disponibilitu, nepretrzitost a kvalitu. Konanie pred podaním zaloby 14 Listom z 2. mája 2002 adresovaným portugalským orgánom vyzvala Komisia tieto orgány, aby predlozili svoje pripomienky ku skutocnosti, ze úplné oslobodenie PT Comunicaçőes, jediného podniku zodpovedného za správu a prevádzkovanie základnej telekomunikacnej siete, od dane z instalácie jeho sietí, ktoré mu bolo priznané clánkom 13 zákona c. 91/97, je porusením zásady zákazu diskriminácie, pokial ide o udelovanie práva prechodu podla clánku 4d smernice 90/388. 15 Portugalská vláda v liste z 2. júla 2002 vyjadrila svoj zámer odstránit údajné diskriminacné zaobchádzanie. Kedze vsak Komisia nedostala ziadnu doplnujúcu odpoved, vydala listom z 19. decembra 2002 odôvodnené stanovisko, v ktorom Portugalskú republiku vyzvala, aby prijala opatrenia potrebné na vyhovenie tomuto stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. 16 Kedze Portugalská vláda na uvedené odôvodnené stanovisko neodpovedala, Komisia sa rozhodla podat túto zalobu. O zalobe Argumentácia úcastníkov konania 17 Komisia tvrdí, ze výnimkou vyplývajúcou z clánku 13 zákona c. 91/97 v spojení so zákonným dekrétom c. 31/2003 a predtým zákonným dekrétom c. 40/95, ktoré stanovujú, ze PT Comunicaçőes je zodpovedný za zriadenie a prevádzkovanie základnej siete, poskytla Portugalská republika tomuto podniku iné zaobchádzanie, nez aké pozívajú iní operátori, ktoré je pri neposkytnutí presného odôvodnenia v rozpore s clánkom 4d smernice 90/388. 18 Vzhladom na to, ze PT Comunicaçőes prostredníctvom svojej základnej telekomunikacnej siete poskytuje sluzby, ktoré sú v priamej sútazi so sluzbami iných operátorov, poskytovali by mu predmetné privilégiá priamu výhodu voci jeho konkurentom. Skutocnost, ze noví operátori znásajú vyssie financné zatazenie ako tradicný operátor, by mohla spôsobit spomalenie rozvoja sietí týchto nových operátorov. 19 Podla Komisie nie je tento rozdiel v zaobchádzaní odôvodnený. 20 Naproti tomu portugalská vláda tvrdí, ze rozdielne zaobchádzanie s rozdielnymi situáciami nemozno oprávnene kvalifikovat ako diskriminacné. Kazdý podnik poverený zabezpecením univerzálnej sluzby má totiz povinnost rozvíjat a udrziavat siete, ktorú konkurencní operátori nemajú. 21 Portugalská vláda poukazuje na to, ze oslobodenie od prípadne dlzných daní z vyuzívania verejného priestranstva a moznost realizovat na tomto priestranstve stavby bez povolenia miestnych orgánov, sleduje jediný ciel, a to odstránenie prekázok rozvoja infrastruktúr základnej siete prostredníctvom umoznenia realizácie prác potrebných na ich zriadenie, zachovanie a údrzbu. Poskytnutie výhody PT Comunicaçőes voci jeho konkurentom tu vôbec nebolo zámerom. 22 Portugalská vláda pripomína, ze PT Comunicaçőes je povinný poskytnút konkurencným operátorom prístup k základnej sieti transparentným a nediskriminacným spôsobom. Inak povedané, v rámci poskytovania telekomunikacných sluzieb tejto spolocnosti nevyplýva z oslobodenia od dane, ktoré pozíva z dôvodu rozvoja a udrziavania siete, ziadna výhoda. Posúdenie Súdnym dvorom 23 Clánok 4d smernice 90/388, ktorý od clenských státov vyzaduje, aby neuplatnovali diskrimináciu medzi prevádzkovatelmi verejných telekomunikacných sietí, pokial ide o udelenie práva prechodu na úcely prevádzkovania týchto sietí, je osobitným vyjadrením vseobecnej zásady rovnosti [pozri analogicky, pokial ide o clánok 7 ods. 5 smernice 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 47]. 24 Zákaz diskriminácie, ktorý patrí medzi základné zásady práva Spolocenstva, vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, s výnimkou toho, ak by takéto rozlisovanie bolo objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudok z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973, bod 67). 25 V predmetnom prípade zostáva faktom, ze PT Comunicaçőes je oslobodený od daní a poplatkov spojených so zriadením telekomunikacných infrastruktúr a prístupom na rôzne casti zariadení alebo technického vybavenia, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie schválenej siete. 26 Na úvod je potrebné konstatovat, ze v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, ci toto oslobodenie vyplýva z clánku 13 zákona c. 91/97 v spojení so zákonným dekrétom c. 31/2003 a predtým zákonným dekrétom c. 40/95, ako tvrdí Komisia, alebo skôr, ako tvrdí portugalská vláda, z judikatúry portugalských správnych súdov, podla ktorej vyuzívanie verejného priestranstva na poskytovanie verejných sluzieb môze podliehat dani len v prípade individuálneho vyuzívania poloverejného majetku na uspokojenie súkromných, a nie verejných, potrieb. V skutocnosti v oboch prípadoch toto oslobodenie existuje v rámci vnútrostátnej právnej situácie v dotknutom clenskom státe. 27 Navyse nie je vylúcené, aby sa porovnávala situácia podniku povereného zabezpecením univerzálnej sluzby, ktorý má povinnost rozvíjat a udrziavat siet, so situáciou iných telekomunikacných operátorov, ktorí zabezpecujú sluzby podla vlastného výberu a za podmienok, ktoré sami povazujú za najvýhodnejsie. 28 Je pravda, ze vyuzívanie verejného priestranstva na individuálne úcely mozno odlísit od vyuzívania verejného priestranstva na úcely uspokojenia kolektívnych potrieb. No v protiklade s tvrdením portugalskej vlády sa porovnanie situácie podnikov v telekomunikacnom odvetví nemôze obmedzit len na podniky, ktoré majú záväzky verejnej sluzby. 29 Situácia PT Comunicaçőes ako prevádzkovatela verejnej siete sa v skutocnosti musí porovnávat so situáciou jeho konkurentov, ktorí svoju cinnost vykonávajú tiez na telekomunikacnom trhu a ktorí si zelajú zriadit alternatívne siete. Ak by tomu tak nebolo, ciel, ktorý sleduje právna úprava Spolocenstva, t. j. vytvorenie konkurencného trhu v odvetví telekomunikácií, by bol vázne ohrozený. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 23 smernice 96/19, ak by clenské státy neudelovali novým operátorom tie isté práva a právne privilégiá pri zavádzaní ich sietí na verejných a súkromných pozemkoch, ako pozívajú tradicné telekomunikacné organizácie, zriadovanie sietí týchto nových operátorov by sa oneskorovalo, co by v niektorých oblastiach de facto znamenalo zachovanie výhradných práv v prospech týchto organizácií. 30 Preto je dôlezité overit, ci je rozdielne zaobchádzanie, konstatované v predmetnej veci a spocívajúce v oslobodení od daní a poplatkov v zmysle predmetných vnútrostátnych opatrení, odôvodnené vo vztahu k smernici 90/388. 31 Po prvé je potrebné konstatovat, ze v zmysle clánku 9 v spojení s clánkom 8 ods. 1 písm. a) základných pravidiel koncesie verejnej telekomunikacnej sluzby portugalský stát zveril PT Comunicaçőes poslanie udrziavat dotknuté infrastruktúry v dobrom stave z hladiska ich funkcnosti, bezpecnosti a ich zachovania, a tiez ich kvalitatívne a kvantitatívne rozvíjat, aby sa zabezpecilo poskytovanie vseobecne prospesných telekomunikacných sluzieb v rámci univerzálnej sluzby na celom vnútrostátnom území. 32 Pritom náhrada nákladov, ktoré z takéhoto záväzku vyplývajú, nemôze v predmetnom prípade odôvodnovat diskrimináciu medzi operátormi, pokial ide o udelovanie práva prechodu. 33 Cisté náklady na poskytovanie univerzálnej sluzby sa totiz mali vyhodnotit v súlade s clánkom 5 ods. 3 smernice 97/33 v spojení s jej prílohou III. Takéto vyhodnotenie cistých nákladov vsak v predmetnej veci chýba. Preto nie je potrebné zistovat, ci je oslobodenie od miestnych daní opatrením na financovanie poskytovania univerzálnej sluzby, ani ci toto oslobodenie neprekracuje hranice toho, co je potrebné na pokrytie nákladov danej sluzby v zmysle judikatúry Altmark Trans a Regierungspräsidium Madgeburg (rozsudok z 24. júla 2003, C-280/00, Zb. s. I-7747), ako tvrdí portugalská vláda. 34 Po druhé, skutocnost, ze PT Comunicaçőes musí konkurencným operátorom poskytnút prístup k základnej telekomunikacnej sieti transparentným a nediskriminacným spôsobom, takisto nemôze odôvodnovat rozdielne zaobchádzanie v predmetnom prípade. Iste, clánok 12 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (Rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349) podporuje opatrenia na zdielanie alebo koordináciu, ako aj zavádzanie pravidiel na rozdelenie nákladov na zdielanie prostriedkov alebo majetku. Prístup iných operátorov k sieti vsak nemôze odôvodnovat rozdielne zaobchádzanie, pokial ide o náklady vyvolané zriadením novej siete. 35 Po tretie, skutocnost, ze portugalská vláda zamýsla v rámci preberania smernice 2002/21 zabezpecit zavedenie transparentnej a nediskriminacnej miestnej dane z práv vstupu, nemozno zohladnit, kedze nesplnenie povinnosti sa musí posudzovat vzhladom na situáciu clenského státu, ktorá existovala v case uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. 36 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Portugalská republika si tým, ze nezabezpecila prebratie clánku 4d smernice 90/388, nesplnila svoje povinnosti. O trovách 37 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Portugalskú republiku na náhradu trov konania a Portugalská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Portugalská republika si tým, ze nezabezpecila prebratie clánku 4d smernice Komisie 90/388/EHS o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996, nesplnila svoje povinnosti. 2. Portugalská republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXn3K9h/L98225-7639TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXn3K9h/L98225-7639TMP.html#Footref*