Spojené veci C-182/03 a C-217/03 Belgické královstvo a Forum 187 ASBL proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Schéma existujúcej pomoci - Danový rezim koordinacných centier usadených v Belgicku - Zaloba zdruzenia - Prípustnost - Rozhodnutie Komisie, podla ktorého tento rezim nepredstavuje pomoc - Zmena posúdenia Komisiou - Clánok 87 ods. 1 ES - Ochrana legitímnej dôvery - Vseobecná zásada rovnosti" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú (Clánok 230 ES) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú (Clánok 230 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc [Clánky 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. b) bod v)] 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou (Clánok 87 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 7. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 8. Právo Spolocenstva - Zásady - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Podmienky 9. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie, ktoré nariaduje zrusit danový rezim poskytovaný formou povolenia 1. Podla clánku 230 ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, len ked sa jej toto rozhodnutie týka priamo a osobne. S ohladom na túto druhú podmienku, skutocnost, ze sporné ustanovenie má na základe svojej povahy a dosahu vseobecný charakter v tom, ze sa vo vseobecnosti pouzije na zúcastnené hospodárske subjekty, nevylucuje, ze by sa mohlo osobne týkat niektorých z nich. Fyzická alebo právnická osoba sa môze povazovat za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporné ustanovenie dotýka v dôsledku urcitých specifík jej vlastných alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlisujú od iných osôb. V tomto ohlade, pokial sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, môzu tieto osoby byt osobne dotknuté týmto aktom, pokial tvoria súcast úzkeho okruhu hospodárskych subjektov. To je prípad podnikov, ktorým rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci bráni v tom, aby sa výhoda vyplývajúca z odchylných vnútrostátnych danových opatrení predlzila az do konecného dátumu, prípadne aby obnovenie tejto výhody, o ktorú ziadajú a na ktorú majú údajne nárok, im bolo schválené. (pozri body 55, 58 - 64) 2. Zdruzenie poverené ochranou kolektívnych záujmov podnikov v zásade nie je oprávnené podat zalobu o zrusenie proti konecnému rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci okrem prípadu, ze by tieto podniky alebo aspon niektoré z nich boli oprávnené v tejto veci osobne konat. (pozri bod 56) 3. Nariadenie c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES, ktoré upravuje výkon právomocí Komisie, ktoré jej priznáva clánok 88 ES, neurcuje, co je potrebné rozumiet pod pojmom "vývoj spolocného trhu" uvedenom v jeho clánku 1 písm. b) bode v), ktorý upresnuje, ze opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc v case, ked nadobudlo svoju úcinnost, je potrebné povazovat za existujúcu pomoc, pretoze sa stalo "pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu". Tento pojem, ktorý mozno chápat ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslusným opatrením, sa nevztahuje na prípad, kde Komisia zmení svoje posúdenie z jediného dôvodu, ktorý spocíva v prísnejsom uplatnení pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze nariadenie predstavuje sekundárny právny akt prijatý ako vykonávací predpis k clánkom 87 ES a 88 ES, ktorý nemôze zúzit právny dosah týchto clánkov o to viac, ze práve z nich vyplýva právomoc Komisie. Clánok 88 ods. 1 ES ukladá Komisii povinnost priebezne skúmat systémy pomoci existujúcej v státoch a navrhovat im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. Odsek 2 tohto clánku dovoluje Komisii v prípade, ze neuspeje so svojimi návrhmi, prinútit príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusit alebo upravit. Z toho vyplýva, ze Komisia si splnila úlohu, ktorá jej vyplýva z clánku 88 ES, tým, ze sa rozhodla pristúpit k opätovnému preskúmaniu danového rezimu uplatnovaného na urcité podniky v clenskom státe, hoci v predchádzajúcich rozhodnutiach tento rezim nebol povazovaný za pomoc, ale pracovná skupina Rady ho oznacila za skodlivý pre spolocný trh a Komisia nan pouzila kontrolný postup vztahujúci sa na existujúcu pomoc, na základe ktorého dospela k záveru, ze tento rezim predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Z tohto dôvodu sú právnym základom tohto rozhodnutia clánky 87 ES a 88 ES. Kedze bola dodrzaná zásada zákonnosti, toto rozhodnutie predstavuje urcitý akt, ktorého uplatnitelnost bola predvídatelná pre dotknuté osoby. Následne toto rozhodnutie nie je v rozpore so zásadou právnej istoty. (pozri body 70 - 76) 4. V prípade programu pomoci sa môze Komisia obmedzit na stúdium vlastností príslusného programu, aby zistila, ci predstavuje citelnú výhodu pre jeho príjemcov oproti ich konkurentom. Navyse nie je ani povinná skúmat kazdý osobitný prípad, v ktorom sa tento rezim uplatnuje. (pozri bod 82) 5. Pojem pomoci môze zahrnat nielen poskytnutie prostriedkov, ako sú subvencie, pôzicky alebo nadobudnutia úcasti na základnom imaní podnikov, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách znizujú výdavky zvycajne zatazujúce rozpocet podniku, a ktoré teda bez toho, aby boli subvenciami v doslovnom výklade, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Státnu pomoc predstavuje opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, výhodnejsej ako je situácia iných danových subjektov. (pozri body 86, 87) 6. Clánok 87 ods. 1 ES ukladá, ze sa má urcit, ci v rámci daného právneho rámca môze vnútrostátne opatrenie vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" vo vztahu k ostatným podnikatelom, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej situácii, pokial ide o skutkové a právne okolnosti. V prípade kladnej odpovede sporné opatrenie splna podmienku selektívnosti, ktorá je atribútom pojmu státnej pomoci stanovenej týmto ustanovením. (pozri bod 119) 7. Ak musí byt povinnost odôvodnenia právneho aktu Spolocenstva, stanovená clánkom 253 ES, prispôsobená povahe tohto aktu a jasne a jednoznacne odhalovat úvahy institúcie, ktorá je jeho autorom, takým spôsobom, ktorý umozní zúcastneným osobám pochopit dôvodnost tohto opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat jeho preskúmanie, tak nie je potrebné, aby Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým konstatuje nezlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom, dôvody, pre ktoré vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach posúdila inak tú istú schému pomoci. Pojem státna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie. (pozri bod 137) 8. Právo odvolávat sa na zásadu legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú dotknutú osobu v situácii, ked institúcia Spolocenstva spôsobila vznik dôvodných ocakávaní. Okrem toho sa nik nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu administratíva neposkytla konkrétne záruky. Rovnako, pokial je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Spolocenstva spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat. Dalej aj v prípade, ak by sa pripustilo, ze Spolocenstvo pôvodne vytvorilo situáciu spôsobilú vyvolat legitímnu dôveru, prevazujúci spolocenský záujem by mohol bránit prijatiu prechodných opatrení na situácie, ktoré síce vznikli predtým, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava, avsak môzu sa casom este menit. Pokial vsak takýto záujem neexistuje, potom nestanovenie prechodných opatrení urcených na ochranu legitímnej dôvery hospodárskych subjektov v zachovanie právnej úpravy Spolocenstva môze byt povazované za porusenie pravidla vyssej právnej sily. (pozri body 147 - 149) 9. Zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu rovnosti porusuje rozhodnutie Komisie, ktoré na rozdiel od odlisných predchádzajúcich posúdení, nariaduje zrusit osobitný danový rezim z toho dôvodu, ze ide o státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ale nestanovuje prechodné opatrenia v prospech hospodárskych subjektov, ktorým platnost povolenia, obnovovaného bez akýchkolvek tazkostí, potrebného na cerpanie výhod z tohto rezimu, uplynie v den jeho oznámenia alebo krátko po oznámení, súcasne vsak nebráni tomu, aby povolenia platné k tomuto dnu boli nadalej úcinné niekolko rokov, pretoze uvedené hospodárske subjekty, ktoré sa v krátkom case nemôzu prispôsobit zmene sporného rezimu, mohli v kazdom prípade ocakávat, ze im rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení jej predchádzajúce posúdenie, poskytne cas potrebný na úcinné zohladnenie tejto zmeny posúdenia a ziaden prevazujúci spolocenský záujem nebráni poskytnutiu tohto potrebného casu. (pozri body 155 - 167, 172 - 174) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 22. júna 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Schéma existujúcej pomoci - Danový rezim koordinacných centier usadených v Belgicku - Zaloba podaná zdruzením - Prípustnost - Rozhodnutie Komisie, podla ktorého tento rezim nepredstavuje pomoc - Zmena posúdenia Komisiou - Clánok 87 ods. 1 ES - Ochrana legitímnej dôvery - Vseobecná zásada rovnosti" V spojených veciach C-182/03 a C-217/03, ktorých predmetom sú zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, podané 25. a 28. apríla 2003, Belgické královstvo, v zastúpení: pôvodne A. Snoecx, neskôr E. Dominkovits, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci B. van de Walle de Ghelcke, J. Wouters a P. Kelley, advokáti, zalobca vo veci C-182/03, Forum 187 ASBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Sutton a J. Killick, barristers, zalobca vo veci C-217/03, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet, R. Lyal, a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Makarczyk, R. Schintgen, P. Kuris (spravodajca) a J. Klucka, generálny advokát: P. Léger, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. februára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Belgické královstvo svojou zalobou navrhuje zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/757/ES zo 17. februára 2003, týkajúceho sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 282, s. 25, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v casti, kde nedovoluje umoznit, co i len docasne, obnovu statusu koordinacného centra tým koordinacným centrám, na ktoré sa tento rezim vztahoval do 31. decembra 2000. 2 Forum 187 ASBL (dalej len "Forum 187") navrhuje zrusit napadnuté rozhodnutie. Právny rámec Dohlad nad schémami existujúcej pomoci v práve Spolocenstva 3 Clánok 88 ods. 1 a 2 prvý pododsek ES stanovujú: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví." 4 Podla clánku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339, dalej len "nariadenie"): "Ak Komisia uvazuje [sa Komisia domnieva - neoficiálny preklad], ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore [závere - neoficiálny preklad] a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze toto obdobie predlzit." Belgický danový rezim koordinacných centier 5 Belgický danový rezim koordinacných centier sa ako výnimka zo vseobecného práva spravuje královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinacných centier (Moniteur belge z 13. januára 1983) v znení jeho následných zmien a doplnení. 6 Výhoda tohto rezimu je podmienená predchádzajúcim osobitným povolením na výkon cinnosti centra na základe královského nariadenia. Na získanie tohto povolenia musí byt centrum súcastou skupiny nadnárodného charakteru disponujúcej kapitálom a rezervami, ktorých výska dosiahla alebo presahuje jednu miliardu BEF a majúcej rocný obrat v konsolidovanej výske dosahujúcej alebo presahujúcej desat miliárd BEF. Povolený je len výkon niektorých prípravných vedlajsích a centralizacných cinností, pricom podniky financného odvetia sú vylúcené z cerpania výhod tohto rezimu. Pocas prvých dvoch rokov výkonu svojej cinnosti musia centrá v Belgicku zamestnat prinajmensom desat osôb na plný pracovný úväzok. 7 Povolenie udelené centru platí pocas desiatich rokov a mozno ho obnovit na rovnaké obdobie. 8 Danový rezim, ktorý sa vztahuje na povolené koordinacné centrá, predstavuje vo viacerých ohladoch výnimku zo vseobecného danového rezimu. 9 Po prvé zdanitelný príjem centier je urcený pausálne podla metódy nákladov zvýsených o prirázku. Zodpovedá percentuálnej sadzbe z výsky prevádzkových výdavkov a nákladov, z ktorých sú vsak vylúcené náklady na zamestnancov, financné náklady a dan z príjmu právnických osôb. 10 Po druhé sú centrá oslobodené od zrázkovej dane z nehnutelností, ktoré pouzívajú pri výkone svojej podnikatelskej cinnosti. 11 Po tretie sa neplatí registracná dan vo výske 0,5 % z výsky vkladov do centra ani zo zvýsenia jeho základného imania. 12 Po stvrté sú centrá oslobodené od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností na jednej strane z dividend, úrokov a poplatkov, ktoré centrá platia, az na niektoré výnimky a na druhej strane z príjmov, ktoré centrá poberajú zo svojich penazných vkladov. 13 Po piate centrá platia rocnú dan stanovenú na 400 000 BEF na zamestnanca zamestnaného na plný úväzok, ktorá vsak nemôze presiahnut 4 000 000 BEF na centrum. Dokumenty Rady Európskej únie v oblasti skodlivej danovej konkurencie 14 V rámci vseobecnej úvahy o skodlivej danovej konkurencii prijala Rada 1. decembra 1997 pravidlá správania sa v oblasti zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2). V tejto súvislosti sú clenské státy viazané progresívne odstranovat urcité danové opatrenia oznacené za skodlivé, pokial Komisia vyjadrí svoj zámer preskúmat alebo opätovne preskúmat danové rezimy platné v clenských státoch vo vztahu k pravidlám týkajúcim sa státnej pomoci. 15 Belgická právna úprava týkajúca sa danového rezimu koordinacných centier patrí do skupiny vnútrostátnych danových opatrení dotknutých rôznymi takýmito iniciatívami. Skutkové okolnosti predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu 16 Danový rezim koordinacných centier bol skúmaný Komisiou uz od svojho zavedenia. Osobitne v rozhodnutiach oznámených vo forme listov zo 16. mája 1984 a z 9. marca 1987 (dalej len "rozhodnutia z rokov 1984 a 1987") Komisia v podstate dospela k záveru, ze takýto rezim, zalozený na pausálnom stanovení príjmov koordinacných centier, nie je mozné povazovat za pomoc. 17 Toto hodnotenie bolo potvrdené v odpovedi, ktorú 24. septembra 1990 dal v mene Komisie pán Brittan, komisár zodpovedný za hospodársku sútaz, na písomnú otázku c. 1735/90, ktorú podal Gijs de Vries, poslanec Európskeho parlamentu (Ú. v. ES C 63, 1991, s. 37). 18 Po tom, ako Komisia 11. novembra 1998 prijala oznámenie o pouzívaní predpisov o státnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3), zacala vseobecné skúmanie danovej legislatívy clenských státov vo vztahu k pravidlám týkajúcim sa státnej pomoci. 19 V tejto súvislosti Komisia poziadala belgické orgány o niektoré informácie týkajúce sa najmä rezimu koordinacných centier. Tieto odpovedali v marci 1999. 20 V júly 2000 oddelenia Komisie oznámili týmto orgánom, ze tento rezim mozno povazovat za státnu pomoc. S cielom zacat postup spolupráce podla clánku 17 ods. 2 nariadenia vyzvali oddelenia Komisie belgické orgány, aby v lehote jedného mesiaca predlozili svoje pripomienky. 21 Pocas zasadania 26. a 27. novembra 2000 Rada "Ecofin" v súlade so svojou rezolúciou z 1. decembra 1997 pripomenula, ze vsetky skodlivé opatrenia týkajúce sa priameho zdanovania podnikov musia byt zrusené najneskôr 1. januára 2003. Následne Rada "Ecofin" prijala návrh predsedníctva Európskej únie stanovujúci, ze vo vztahu k podnikom pozívajúcim výhodu skodlivého danového rezimu k 31. decembru 2000 skoncí úcinnost tohto rezimu najneskôr 31. decembra 2005, a to bez ohladu na to ci bol tento rezim povolený na urcitú alebo neurcitú dobu. Taktiez stanovila, ze môze jednotlivo, po zohladnení osobitných okolností a na základe správy skupiny "pravidiel správania sa", rozhodnút predlzit úcinnost niektorých skodlivých danových rezimov aj na obdobie po 31. decembri 2005. 22 Dna 11. júla 2001 prijala Komisia na základe clánku 88 ods. 1 ES styri návrhy potrebných opatrení najmä vo vztahu k rezimu koordinacných centier. Belgickým orgánom navrhla, aby súhlasili s prijatím urcitých zmien tohto rezimu s tým, ze sa predpokladalo, ze pocas prechodného obdobia do 31. decembra 2005 môzu centrá, ktorých cinnost bola povolená pred dnom prijatia týchto opatrení, pokracovat v pozívaní výhody predchádzajúceho rezimu. 23 Z dôvodu neprijatia navrhnutých potrebných opatrení belgickými orgánmi zacala Komisia na základe rozhodnutia oznámeného listom z 27. februára 2002 (Ú. v. ES C 147, s. 2) formálne konanie o preskúmaní pomoci podla clánku 19 ods. 2 nariadenia. Komisia vyzvala Belgické královstvo na predlozenie pripomienok a poskytnutie vsetkých informácií potrebných pre posúdenie sporného opatrenia. Taktiez vyzvala tento clenský stát a zúcastnené tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky a poskytli vsetky potrebné informácie s cielom zistit, ci osoby, na ktoré sa vztahoval sporný rezim, mali legitímnu dôveru, ktorá ukladá stanovit prechodné opatrenia. 24 Listom z 12. apríla 2002, po predlzení pociatocnej lehoty o jeden mesiac, poskytli belgické orgány Komisii svoje pripomienky. 25 Listom zo 16. mája 2002 oznámili tieto orgány Komisii predbezný návrh zákona, ktorým sa malo menit královské nariadenie c. 187. Tento predpokladaný návrh zákona bol Komisiou zapísaný do registra ako nová pomoc pod znackou N351/2002. 26 Po viacerých rokovaniach zaslala Komisia Belgickému královstvu v júli 2002 ziadost o doplnujúce informácie týkajúce sa na jednak existujúceho rezimu, ako aj oznámeného návrhu zákona, ziadost, na ktorú belgické orgány odpovedali listom z 30. augusta 2002. Zúcastnené tretie osoby sa taktiez podielali na formálnom preskúmaní sporného opatrenia. 27 Dna 21. januára 2003 Rada "Ecofin" rozhodla v prospech predlzenia úcinnosti urcitých skodlivých danových rezimov aj na obdobie po roku 2005. V súvislosti s belgickým danovým rezimom koordinacných centier stanovila, ze centrá podliehajúce tomuto rezimu k 31. decembru 2000 ho môzu nadalej vyuzívat az do 31. decembra 2010. Napadnuté rozhodnutie 28 Dna 17. februára 2003 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, ktoré v ten istý den oznámila Belgickému královstvu. Kedze vsak Komisia usúdila, ze znenie clánku 2 tohto rozhodnutia by mohlo odporovat návrhom zalozeným na bodoch 122 a 123 jeho odôvodnenia, rozhodla sa 23. apríla 2003 prostredníctvom opravného rozhodnutia zmenit clánok 2 tohto rozhodnutia. Toto korigendum bolo uvedenému clenskému státu oznámené 25. apríla 2003. 29 V napadnutom rozhodnutí Komisia na úvod odôvodnila oznacenie rezimu koordinacných centier za existujúcu pomoc a objasnila právny základ konania, ktoré uskutocnila. Podla tohto rozhodnutia môze clánok 1 písm. b) nariadenia v tomto prípade slúzit ako právny základ s tým, ze pokial by ním aj nebol, ako riadny právny základ pre postup Komisie sa uplatnia clánky 87 ES a 88 ES. 30 Komisia v napadnutom rozhodnutí taktiez uviedla, ze pokial by sa toto rozhodnutie malo povazovat za spätvzatie alebo zmenu rozhodnutí z rokov 1984 a 1987, splna podmienky, ktorým podlieha právo Komisie vziat spät alebo zmenit akýkolvek nezákonný kladný akt. 31 V dalsej casti napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze rôzne opatrenia tvoriace danový rezim koordinacných centier splnajú podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES bez toho, aby sa na ne mohla vztahovat akákolvek výnimka upravená v odsekoch 2 a 3 tohto clánku. 32 V prípade legitímnej dôvery, o ktorú sa koordinacné centrá opierali, napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení upresnuje, ze: "117 Komisia uznáva existenciu legitímnej dôvery na strane príjemcov pomoci. Táto legitímna dôvera odôvodnuje, aby Komisia umoznila centrám disponujúcim k 31. decembru 2000 platným povolením pozívat výhody tohto rezimu az do uplynutia obdobia platnosti ich povolenia platného v case prijatia tohto rozhodnutia, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. Toto stanovisko spocíva na dalej uvedených skutocnostiach. 118 ... súhlasy [udelené danovou správou] sa týkajú len okolností a v ziadnom prípade neopisujú rezim, ktorý sa bude uplatnovat. Nemôzu teda poskytovat právne záruky, ze rezim bude v stave, v akom sa nachádza v den udelenia povolenia, zachovaný aj pocas najblizsích desiatich rokov. ... 119 ... Hoci povolenie nepredstavuje záruku trvania rezimu ani jeho výhodnosti, Komisia uznáva, ze o vytvorení centra, uskutocnených investíciách a prevzatých záväzkoch sa rozhodlo na základe rozumného a legitímneho výhladu istej kontinuity ekonomických podmienok vrátane danového rezimu. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla umoznit súcasným príjemcom, na prechodné obdobie, progresívne rozsírenie rezimu nákladov zvýsených o prirázku. 120 Kedze povolenia nezakladajú ziadne právo ani na zachovanie tohto rezimu, ani na zachovanie jeho výhodnosti, a to ani na obdobie platnosti povolenia, Komisia sa domnieva, ze v ziadnom prípade nezakladajú právo na obnovenie výhody tohto rezimu na obdobie po uplynutí platnosti existujúcich povolení. Výslovné obmedzenie platnosti povolení na obdobie desiatich rokov bráni dokonca aj tomu, aby mohla vzniknút legitímna dôvera v ich automatické obnovenie, co by teoreticky bolo mozné prirovnat k povoleniu udelenému na dobu neurcitú." [neoficiálny preklad] 33 Podla záverov uvedených v bodoch 121 az 123 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: "121 Komisia konstatuje, ze danový rezim vztahujúci sa na koordinacné centrá v Belgicku je nezlucitelný so spolocným trhom a ze je potrebné zamedzit takejto nezlucitelnosti jeho rôznych súcastí bud ich zrusením, alebo zmenou. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu a jeho súcastí priznaná novým príjemcom ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. Komisia pritom berie na vedomie, ze centrá povolené v roku 2001 stratili výhodu tohto rezimu k 31. decembru 2002. 122 Komisia uznáva, ze rozhodnutím z roku 1984 povolujúcim královské nariadenie c. 187, ako aj odpovedou poskytnutou komisárom pre hospodársku sútaz na parlamentnú otázku nadobudli centrá taziace v súcasnosti z tohto rezimu legitímnu dôveru, ze tento rezim neporusuje pravidlá Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. 123 Okrem toho, z dôvodu významných investícií, ktoré mohli byt na tomto základe uskutocnené, respektovanie legitímnej dôvery a právnej istoty osôb podliehajúcich tomuto rezimu odôvodnuje udelenie primeranej doby na predlzenie úcinnosti tohto rezimu vo vztahu k uz povoleným centrám. Komisia sa domnieva, ze táto primeraná lehota uplynie 31. decembra 2010. Centrá, ktorým povolenie uplynie pred týmto dátumom, nebudú po skoncení platnosti povolenia uz môct tazit z tohto rezimu. Na obdobie po uplynutí platnosti povolenia a kazdopádne po 31. decembri 2010 bude poskytnutie alebo zachovanie danových výhod protiprávne." [neoficiálny preklad] 34 Clánok 1 a clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia stanovujú, ze: "Clánok 1 Danový rezim aktuálne platný v Belgicku pre koordinacné centrá povolené na základe královského nariadenia c. 187 je potrebné povazovat za schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Clánok 2 Belgicko je povinné zrusit schému pomoci uvedenú v clánku 1 alebo ju zmenit tak, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu a jeho súcastí priznaná novým príjemcom ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. V prípade centier povolených pred 31. decembrom 2000 môze byt úcinnost rezimu zachovaná az do skoncenia platnosti osobitného povolenia platného v den oznámenia tohto rozhodnutia, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým pododsekom tohto rozhodnutia v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne." [neoficiálny preklad] Skutkové okolnosti nasledujúce po napadnutom rozhodnutí 35 Zmeny královského nariadenia c. 187, ktoré boli oznámené Komisii belgickými orgánmi 16. mája 2002, boli prijaté belgickým parlamentom 24. decembra 2002 a uverejnené v Moniteur belge 31. decembra 2002. 36 Dna 23. apríla 2003 povolila Komisia tento nový rezim, ktorý vychádza najmä zo zásady predchádzajúceho povolenia pre koordinacné centrá na obdobie desiatich rokov a stanovenia zdanitelného základu vypocítaného na základe nákladov na prevádzku s pouzitím primeranej marze. V kazdom prípade, kedze tento nový rezim tiez predpokladá oslobodenie takýchto centier od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností, od dane z vkladov do základného imania, ako aj oslobodenie od zdanenia tzv. "nestandardných a dobrovolných" výhod poskytnutých týmto centrám, zacala Komisia formálne konanie o preskúmaní týchto troch opatrení. 37 Vo svojom rozhodnutí 2005/378/ES z 8. septembra 2004 o programe pomoci, ktorý Belgicko plánuje uskutocnit v prospech koordinacných centier (Ú. v. EÚ L 125, 2005, s. 10) Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na záväzok Belgického královstva zrusit sporné oslobodenia od dane a nahradit ich opatreniami týkajúcimi sa oslobodenia od daní alebo ich znízenia vztahujúcimi sa na vsetky usadené spolocnosti na jeho území, ako aj zdanit vsetky "nestandardné a dobrovolné" výhody koordinacných centier, nepredstavujú opatrenia tvoriace nový danový rezim koordinacných centier pomoc spadajúcu pod clánok 87 ods. 1 ES. 38 Pocas pojednávania 14. septembra 2005 zástupca Belgického královstva potvrdil informáciu poskytnutú Komisii listom z 28. februára 2005, podla ktorej sa od realizácie tohto nového rezimu ustúpilo. 39 Okrem toho belgický minister financií listom z 20. marca 2003 informoval Komisiu v zmysle clánku 88 ods. 3 ES o svojom zámere poskytnút do 31. decembra 2005 výhodu urcitých danových opatrení podnikom, ktoré podliehali rezimu koordinacných centier k 31. decembru 2000, a ktorých povolenia by mali skoncit v období od 17. februára 2003 do 31. decembra 2005. 40 Belgické královstvo taktiez listom z toho istého dna ziadalo Radu, aby uznala tieto opatrenia za zlucitelné so spolocným trhom na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 41 V liste z 25. apríla 2003 predseda Komisie konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie je vykonatelné a ze vyssie uvedený list z 20. marca 2003 nemozno povazovat za oznámenie novej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES. 42 Listom z 26. mája 2003 Belgické královstvo znova oznámilo Komisii svoj zámer, ktorý uz vyjadrilo vo svojom liste z 20. marca 2003. 43 Pocas svojho zasadnutia 3. júna 2003 Rada "Ecofin" oznámila svoj principiálny súhlas s touto ziadostou a poverila Výbor stálych zástupcov, aby prijal vsetky potrebné opatrenia, ktoré by Rade umoznili prijat zamýslané rozhodnutie co najskôr, v kazdom prípade najneskôr do konca júna 2003. 44 Rozhodnutím Rady 2003/531/ES zo 16. júla 2003 o poskytnutí pomoci belgickou vládou v prospech urcitých koordinacných centier so sídlom v Belgicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 184, s. 17), prijatým na základe clánku 88 ods. 2 ES, sa rozhodlo o zlucitelnosti "pomoci, ktorú Belgicko zamýslalo poskytnút do 31. decembra 2005 podnikom disponujúcim k 31. decembru 2000 povolením na výkon koordinacného centra na základe královského nariadenie c. 187 z 30. decembra 1982,... ktorého platnost mala uplynút v období medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005" so spolocným trhom. Toto rozhodnutie je predmetom sporu vo veci C-399/03. 45 Listom zo 17. júla 2003 Komisia v odpovedi na vyssie uvedené oznámenie z 26. mája 2003 potvrdila svoj postoj vyjadrený v jej liste z 25. apríla 2003. 46 Uznesením z 26. júna 2003 (Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887) predseda Súdneho dvora nariadil odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia v casti, kde zakazuje Belgickému královstvu obnovit platnost povolení koordinacných centier platných v den oznámenia tohto rozhodnutia. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 47 Vo veci C-182/03 navrhuje Belgické královstvo, aby Súdny dvor: - zrusil druhý a tretí odsek clánku 2 napadnutého rozhodnutia v casti, kde stanovuje, ze "odo dna oznámenia [tohto] rozhodnutia výhoda tohto rezimu alebo jeho súcastí nemôze byt... predlzená obnovou platnosti existujúcich povolení" a ze "v súlade s ods. 2 v prípade obnovy platnosti povolenia pred [31. decembrom 2010] nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne", - zaviazat Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 48 Vo veci C-217/03 navrhuje Forum 187, aby Súdny dvor: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie a subsidiárne, aby ho zrusil v casti, kde nestanovuje primerané prechodné opatrenia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vo veci C-217/03, ako aj vo veci, v ktorej doslo k vydaniu uznesenia Súdu prvého stupna z 2. júna 2003 Forum 187/Komisia(T-276/02, Zb. s. II-2075). 49 Komisia navrhuje, vo vsetkých prejednávaných veciach, aby Súdny dvor: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 50 Osobitným podaním zapísaným do registra 16. júna 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti proti zalobe, ktorú podalo Forum 187. 51 Rozhodnutím z 30. marca 2004 Súdny dvor rozhodol spojit rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej a pokracovat v konaní. 52 Uznesením predsedu druhej komory z 28. apríla 2005 boli veci C-182/03 a C-217/03 spojené na úcely ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. O prípustnosti 53 Komisia tvrdí, ze Forum 187 nie je aktívne legitimované namietat napadnuté rozhodnutie, ktorého adresátom nebolo, z dôvodu, ze nie je priamo a osobne dotknuté týmto rozhodnutím. 54 Forum 187 na jednej strane odmieta túto námietku neprípustnosti, tvrdiac, ze priamo a osobne dotknutých rozhodnutím je tridsat centier, ktorým bolo povolenie obnovené pocas rokov 2001 a 2002 a pre ktoré sa obdobie, pocas ktorého môzu tazit zo sporného danového rezimu, skoncí 31. decembra 2010 a osem centier, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolení nebolo v den prijatia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté. Na druhej strane sa povazuje za dotknuté napadnutým rozhodnutím, a to jednak ako orgán zastupujúci koordinacné centrá uznaný belgickými orgánmi, vo vztahu ku ktorým má kvázi oficiálne postavenie umoznujúce mu okrem iného zastávat dôlezitú úlohu v správnom konaní pred Komisiou, a jednak z dôvodu skutocnosti, ze toto rozhodnutie sa týka dôvodu, pre ktorý vzniklo. 55 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe, len ked sa jej toto rozhodnutie týka priamo a osobne. 56 Zdruzenie, akým je Forum 187, poverené ochranou kolektívnych záujmov koordinacných centier so sídlom v Belgicku v zásade nie je oprávnené podat zalobu o zrusenie proti konecnému rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci okrem prípadu, ze by podniky, ktoré zastupuje, alebo aspon niektoré z nich boli oprávnené v tejto veci osobne konat (rozsudok zo 7. decembra 1993, Federmineraria a i./Komisia, C-6/92, Zb. s. I-6357, body 15 a 16), alebo pokial by mohlo namietat vlastný záujem (rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, body 29 a 30). 57 S ohladom na prvú podmienku vyzadovanú clánkom 230 stvrtým odsekom ES je preukázané, ze rozhodnutie Komisie, ktoré zabránilo belgickej vláde obnovit koordinacným centrám povolenia, ktorých platnost mala uplynút v období po 17. februári 2003 a ktoré v kazdom prípade obmedzilo casovú platnost existujúcich povolení do 31. decembra 2010, je kogentnej povahy a predmetné koordinacné centrá sú ním teda priamo dotknuté. 58 S ohladom na druhú podmienku predpokladanú uz citovaným clánkom 230 je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze skutocnost, ze sporné ustanovenie má na základe svojej povahy a dosahu vseobecný charakter v tom, ze sa vo vseobecnosti pouzije na zúcastnené hospodárske subjekty, nevylucuje, ze by sa mohlo osobne týkat niektorých z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1994, Codorniu, C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 19). 59 Fyzická alebo právnická osoba sa môze povazovat za osobe dotknutú len vtedy, ak sa jej sporné ustanovenie dotýka v dôsledku urcitých specifík jej vlastných alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlisujú od iných osôb (pozri rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 199). 60 V tomto ohlade Súdny dvor rozhodol, ze pokial sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, môzu tieto osoby byt osobne dotknuté týmto aktom, pokial tvoria súcast úzkeho okruhu hospodárskych subjektov (pozri rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 31, a z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11). 61 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze na jednej strane má napadnuté rozhodnutie za následok stanovenie konca obdobia platnosti povolení koordinacných centier, ktoré im boli obnovené v rokoch 2001 a 2002, na 31. decembra 2010 namiesto skoncenia jeho platnosti niekedy v období rokov 2011 alebo 2012 a na druhej strane, ze tieto centrá bolo mozné lahko urcit v case prijatia rozhodnutia. Preto je teda tridsat koordinacných centier, na ktoré sa vztahujú úcinky tohto rozhodnutia, aktívne legitimovaných osobne namietat proti takémuto rozhodnutiu. 62 V druhom rade je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie nestanovovalo prechodné opatrenia v prospech koordinacných centier, ktorých povolenie malo skoncit súcasne s jeho oznámením, a centier, o ktorých ziadostiach o obnovu povolení nebolo v den oznámenia tohto rozhodnutia este rozhodnuté. 63 Z tohto dôvodu je potrebné osem centier, o ktorých ziadostiach o obnovu povolení nebolo este rozhodnuté, povazovat za dotknuté predmetným rozhodnutím. Tieto centrá tvoria súcast uzavretého okruhu, ktorého clenovia sú osobitne dotknutí napadnutým rozhodnutím, pretoze uz nemôzu dosiahnut obnovu svojich povolení. Z toho vyplýva, ze tieto centrá sú aktívne legitimované osobne namietat proti napadnutému rozhodnutiu. 64 Z vyssie uvedeného vyplýva, a to bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci sa Forum 187 môze dovolávat vlastného záujmu, ze zaloba tohto zdruzenia je prípustná z dôvodu jeho aktívnej legitimácie ako zástupcu na jednej strane tridsiatich koordinacných centier, ktorých práva na výhodu sporného rezimu boli casovo obmedzené do 31. decembra 2010 a na druhej strane ôsmich centier, o ktorých ziadostiach o obnovu povolení nebolo v den oznámenia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté. O dôvodnosti zalôb 65 Kedze návrhy Belgického královstva a Forum 187 spolocne smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze nepredpokladá prechodné ustanovenia, je potrebné v prvom rade skúmat návrh Forum 187 na zrusenie tohto rozhodnutia, pretoze oznacuje spornú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom. O návrhu Forum 187 na zrusenie napadnutého rozhodnutia, pretoze oznacuje sporné opatrenia státnej pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii právneho základu 66 V tomto zalobnom dôvode Forum 187 tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nemá právny základ a porusuje zásadu právnej istoty. Vzhladom na stanoviská Komisie prijaté viac ako pred pätnástimi rokmi sa toto rozhodnutie nemôze zakladat ani na clánkoch 87 ES a 88 ES, ani na clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia, pokial sa neopiera o urcitý vývoj spolocného trhu. 67 Okrem toho sa Komisia nemôze domáhat práva na nápravu svojich chýb. Zdruzenie z toho vyvodzuje, ze v tomto prípade doslo k popretiu zásady právnej istoty viazucej sa k respektovaniu nedotknutelnosti predchádzajúcich rozhodnutí. 68 Na úvod je potrebné podotknút, ze Komisia napadnutým rozhodnutím nevzala spät rozhodnutia z rokov 1984 a 1987. V skutocnosti znova preskúmala danový rezim koordinacných centier tak, ze nan pouzila kontrolný postup vztahujúci sa na existujúcu pomoc, a dospela k záveru, ze tento rezim predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 69 V súvislosti s overením, ci Komisia správne vykonala toto nové preskúmanie, je potrebné pripomenút nielen skutocnost, ze zo zásady právnej istoty vyplýva, ze právna úprava Spolocenstva má byt urcitá a jej uplatnitelnost predvídatelná pre dotknuté osoby (rozsudky z 15. decembra 1987, Írsko/Komisia, 325/85, Zb. s. 5041, bod 18, a z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20), ale aj ze táto jej uplatnitelnost musí respektovat zásadu legality (rozsudok z 22. marca 1961, SNUPAT/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 99, 159). 70 V tomto ohlade je preukázané, ako to zdôraznil aj generálny advokát v bodoch 212 a 213 svojich návrhov, ze nariadenie upravujúce výkon právomocí Komisie, ktoré jej priznáva clánok 88 ES, neurcuje, co je potrebné rozumiet pod pojmom "vývoj spolocného trhu" uvedenom v jeho clánku 1 písm. b) bode v), ktorý upresnuje, ze opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc v case, ked nadobudlo svoju úcinnost, je potrebné povazovat za existujúcu pomoc, pretoze sa stalo "pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu". 71 Tento pojem, ktorý mozno chápat ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslusným opatrením, sa nevztahuje na prípad, kde tak ako v tejto veci, Komisia zmení svoje posúdenie z jediného dôvodu, ktorý spocíva v prísnejsom uplatnení pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 72 Kazdopádne je potrebné zdôraznit, ze nariadenie predstavuje sekundárny právny akt prijatý ako vykonávací predpis k clánkom 87 ES a 88 ES, ktorý nemôze zúzit právny dosah týchto clánkov o to viac, ze práve z nich vyplýva právomoc Komisie. 73 Clánok 88 ods. 1 ES ukladá Komisii povinnost priebezne skúmat systémy pomoci existujúcej v státoch a navrhovat im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 74 Odsek 2 tohto clánku dovoluje Komisii v prípade, ze neuspeje so svojimi návrhmi, prinútit príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusit alebo upravit. 75 Z toho vyplýva, ze Komisia si tým, ze sa rozhodla pristúpit k opätovnému preskúmaniu danového rezimu koordinacných centier platnému v Belgicku, ktorý bol oznacený za skodlivý pre spolocný trh skupinou "pravidiel správania sa",, splnila úlohu, ktorú jej ukladá clánok 88 ES. Z tohto dôvodu sú právnym základom napadnutého rozhodnutia clánky 87 ES a 88 ES. 76 Kedze bola dodrzaná zásada legality, napadnuté rozhodnutie predstavuje urcitý akt, ktorého uplatnitelnost bola predvídatelná pre dotknuté osoby. Následne toto rozhodnutie nie je v rozpore so zásadou právnej istoty. 77 Okrem toho jediným postupom pouzitelným Komisiou v danom prípade je postup upravený nariadením v súvislosti s kontrolou existujúcej pomoci. Kedze bol predmetný danový rezim Komisii oznámený v roku 1984 a nikdy nebol podstatným spôsobom zmenený, niet v podstate pochybností, ze predstavuje existujúce opatrenie pomoci. 78 Z toho vyplýva, ze Forum 187 nemôze dôvodne tvrdit, ze Komisia tým, ze si za právny základ pre zacatie konania o formálnom preskúmaní pomoci tak, ako to uviedla vo svojom liste zo 17. júla 2000 adresovanom belgickým orgánom, zvolila clánky 17 a 18 nariadenia, a následne vychádzala výlucne z clánkov 87 ES a 88 ES, nesprávne právne posúdila danú vec. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES 79 V tomto zalobnom dôvode Forum 187 tvrdí, ze danový rezim vztahujúci sa na koordinacné centrá nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. S týmto cielom namieta, ze nielen metóda pouzitá Komisiou na analýzu tohto rezimu bola prílis vseobecná, ale aj rôzne opatrenia predstavujúce príslusný rezim nesplnajú podmienky stanovené týmto clánkom. Osobitne uvádza, ze tieto opatrenia nedávajú centrám ziadnu výhodu, nevyzadujú poskytnutie státnych prostriedkov, nie sú selektívnej povahy a ze Komisia nedokázala, ze majú vplyv na hospodársku sútaz a obchod vo vnútri Spolocenstva. Kazdopádne je podla neho tento rezim odôvodnený povahou a struktúrou belgického danového systému. - O metóde analýzy danového rezimu 80 Forum 187 vytýka Komisii, ze poprela právomoc clenských státov v danovej oblasti a ze pristúpila k prílis vseobecnej analýze príslusného rezimu. 81 V tejto súvislosti je vsak potrebné najskôr odpovedat, ze z pôsobnosti clánku 87 ES nie sú vylúcené danové predpisy. 82 Dalej je potrebné pripomenút, ze v prípade programu pomoci sa môze Komisia obmedzit na stúdium vlastností príslusného programu, aby zistila, ci predstavuje citelnú výhodu pre jeho príjemcov oproti ich konkurentom (rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 48). Navyse nie je ani povinná skúmat kazdý osobitný prípad, v ktorom sa tento rezim uplatnuje (rozsudok z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s.I-3997, bod 24, a tam citovaná judikatúra). 83 Z toho vyplýva, ze prvá cast zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O podmienkach stanovených v clánku 87 ods. 1 ES 84 Na úvod je potrebné upresnit, ze podla ustálenej judikatúry oznacenie za pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok upravených v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). 85 Preto je potrebné pristúpit k preskúmaniu skupiny týchto podmienok. i) Existencia výhody v prospech urcitých podnikov 86 V tomto ohlade môze pojem pomoci zahrnat nielen poskytnutie prostriedkov, ako sú subvencie, pôzicky alebo nadobudnutia úcasti na základnom imaní podnikov, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách znizujú výdavky zvycajne zatazujúce rozpocet podniku, a ktoré teda bez toho, aby boli subvenciami v doslovnom výklade, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 28, a tam citovaná judikatúra). 87 Dalej Súdny dvor rozhodol, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, výhodnejsej ako je situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc (rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14). 88 Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze spôsob urcenia zdanitelných príjmov, oslobodenia od zrázkovej dane z nehnutelností a z kapitálového majetku a hnutelností od registracnej dane z vkladov do základného imania, ako aj systém fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností predstavujú pre koordinacné centrá takúto výhodu. 89 Forum 187 vyvracia túto analýzu. 90 Komisia sa v prvom rade v bodoch 89 az 95 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze pausálne urcenie príjmov podla metódy nákladov zvýsených o prirázku predstavuje ekonomickú výhodu v zmysle clánku 87 ES. 91 Zdanitelný zisk je v rámci sporného rezimu v podstate stanovený v pausálnej výske zodpovedajúcej percentuálnej sadzbe z výsky prevádzkových výdavkov a celkových nákladov, z ktorých sú vsak vylúcené náklady na zamestnancov a financné náklady. 92 Následne musí byt zisková marza koordinacného centra v zásade stanovená v závislosti od jeho skutocne vykonávanej cinnosti. Ak toto centrum samo fakturuje poskytnuté sluzby za cenu zodpovedajúcu výske nákladov zvýsených o ziskovú marzu, jej percentuálna sadzba môze byt zachovaná dovtedy, kým bude dosahovat beznú výsku. Kedze neexistuje objektívne kritérium pre urcenie výsky percentuálnej sadzby príjmov, ktoré treba zohladnit, musí byt v podstate stanovená na 8 %. 93 Zdanitelný zisk takéhoto centra vsak nemôze byt nizsí ako celkové výdavky alebo zatazenie neodpocítatelné v rámci nákladov na zamestnancov a "nestandardných a dobrovolných" výhod udelených centru clenmi skupiny. Tento zisk je zdanovaný beznou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. 94 Táto metóda urcenia zdanitelného príjmu vychádza z metódy nákladov zvýsených o prirázku, odporúcanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre zdanovanie sluzieb vykonaných dcérskou spolocnostou alebo stálou prevádzkarnou na úcet spolocností patriacich do tej istej skupiny a majúcich sídla v iných státoch. 95 Na preskúmanie otázky, ci urcenie zdanitelných príjmov, ako je stanovené v rezime koordinacných centier, poskytuje týmto centrám výhodu, je potrebné, ako to naznacuje Komisia v bode 95 napadnutého rozhodnutia, porovnat tento rezim so vseobecným danovým rezimom na základe rozdielov medzi príjmami a nákladmi podniku prevádzkujúceho svoju cinnost v podmienkach volnej hospodárskej sútaze. 96 Náklady na zamestnancov a financné náklady vynalozené v rámci cinností správy vkladov alebo financovania predstavujú prvky, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispievajú k vytváraniu príjmov koordinacných centier, kedze centrá poskytujú sluzby prevazne financnej povahy. V dôsledku toho vynatie týchto nákladov a zatazenia z výdavkov slúziacich na urcenie zdanitelných príjmov týchto centier neumoznuje dospiet k prevodným cenám blízkym cenám pouzívaným v podmienkach volnej hospodárskej sútaze. 97 Z toho vyplýva, ze toto vynatie je spôsobilé poskytnút ekonomickú výhodu týmto centrám. 98 V rozpore s tým, co tvrdí Forum 187, nemôze byt táto analýza spochybnená ani skutocnostou, ze zahrnutie financných nákladov by mohlo v urcitých prípadoch viest k prílis vysokému danovému základu, ani dôlezitostou financnej zátaze, ktorú by mohla znásat skupina, a o to viac ani okolnostou, ze centrum môze byt zdanené aj v prípade, ked nedosiahne zisk. Vsetky tieto dôsledky sú typické pre metódu nákladov zvýsených o prirázku. 99 Okrem toho rocná dan vo výske 10 000 eur na osobu zamestnanú na plný pracovný úväzok v maximálnej výske 100 000 eur zavedená od 1. januára 1993 nekompenzuje pozitívne úcinky pouzitej metódy výpoctu, pretoze maximálna výska tejto dane zodpovedá minimálnemu mnozstvu zamestnancov, ktorých sú centrá povinné zamestnávat pocas prvých dvoch rokov svojej cinnosti. 100 Rovnaký záver sa ponúka v súvislosti s nesprávnym automatickým pouzitím sadzby 8 % na prevádzkové náklady s cielom urcit danový základ, kedze táto sadzba sa vztahuje na uz znízený základ a výska marze sa od centra k centru lísi, pretoze závisí od vykonávanej cinnosti. 101 Nakoniec, ako zdôraznil generálny advokát v bode 265 svojich návrhov, s postojom Komisie, podla ktorého alternatívny danový základ urcený s cielom zamedzenia prípadného zneuzitia zavedením minimálneho danového základu nie je spôsobilý zamedzit zvýhodneniu poskytnutému súcasným pouzitím vyssie uvedeného vynatia a sadzby 8 %, mozno len súhlasit. Tento danový základ teda zahrna len sumy, ktoré sú v Belgicku zdanované aj spolocnostiam, na ktoré sa sporný rezim nevztahuje. 102 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Komisia správne domnievala, ze pravidlá vztahujúce sa na urcenie zdanitelných príjmov sú pre koordinacné centrá a skupiny, do ktorých tieto patria, výhodou. 103 V druhom rade Komisia v bodoch 76 a 77 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze oslobodenie koordinacných centier od zrázkovej dane z nehnutelností im poskytuje ekonomickú výhodu. 104 Sporný danový rezim v podstate stanovuje, ze centrá sú oslobodené od zrázkovej dane z nehnutelností v prípade nehnutelností, ktoré pouzívajú na výkon svojich cinností, aj ked tento výdavok v zásade zatazuje rozpocet vsetkých spolocností, ktoré vlastnia nehnutelnosti v Belgicku, to znamená zastavané aj nezastavané nehnutelnosti, ako aj materiál a zariadenia majúce charakter nehnutelností vdaka svojej povahe alebo v dôsledku svojho urcenia. 105 Z toho vyplýva, ze oslobodenie od tejto zrázkovej dane je ekonomickou výhodou. Skutocnost, ze len 5 % koordinacných centier túto výhodu skutocne vyuzíva, pretoze ostatné koordinacné centrá sú nájomcami svojich budov, nemá vplyv na toto posúdenie, kedze výber medzi vlastníctvom a prenájmom budovy závisí len od vôle týchto centier. 106 V tretom rade sa Komisia v bodoch 78 a 79 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze oslobodenie koordinacných centier od dane z vkladov do základného imania taktiez predstavuje ekonomickú výhodu. 107 Kedze je zdanenie vkladov do základného imania v Belgicku pravidlom, kazdá kapitálová spolocnost musí znásat zátaz tohto zdanenia. Oslobodenie koordinacných centier od tejto dane v súvislosti jednak s pociatocnými vkladmi, ako aj so zvýsením základného imania sa musí teda povazovat za výhodu. 108 Okolnost, ze clánok 7 ods. 1 smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navysovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11) zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 (Ú. v. ES L 156, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 122) stanovoval, ze oslobodenia transakcií uskutocnených k 1. júlu 1984 je potrebné zachovat, nemá vplyv na toto posúdenie, pretoze sporné oslobodenie od dane z vkladov do základného imania stanovené len pre niektoré druhy spolocností nie je vseobecnej povahy. 109 V stvrtom rade Komisia v bodoch 80 az 87 napadnutého rozhodnutia oznacila za ekonomickú výhodu oslobodenie koordinacných centier od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností. 110 Podla sporného rezimu sa táto dan, to znamená zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelností s výnimkou tých, ktoré sú poskytované príjemcom podliehajúcim dani z príjmov fyzických a právnických osôb v Belgicku, z poplatkov platených koordinacnými centrami, ako aj z príjmov z penazných vkladov, neplatí. 111 Zo záverov Komisie vyplýva, ze zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelností predstavuje konecnú dan z príjmov rozdelovaných spolocnostiam -nerezidentom, ktoré nemôzu dosiahnut ani jej odpocítanie, ani vrátenie v státe, v ktorom sú usadené. 112 Z toho vyplýva, ze oslobodením koordinacných centier od tejto zrázkovej dane im sporný rezim poskytuje výhodu, ktorej existencia nemôze byt v ziadnom prípade spochybnovaná z dôvodu, ze iné oslobodenia od rovnakej zrázkovej dane boli zavedené v prospech ostatných druhov podnikov. 113 V piatom rade Komisia v bode 88 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze výhodou je aj priznanie fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností. 114 Príjemcovia platieb uskutocnených koordinacnými centrami sú nielen oslobodení od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností, ale majú tiez výhodu pausálneho znízenia celkovej výsky dane, ktorú sú povinní zaplatit. 115 Z diskusií na pojednávaní vyplýva, ze sadzba fiktívnej zrázkovej dane bola v roku 1991 znízená na nulu. 116 Kazdopádne sa vsak oslobodenie nadalej vztahuje na úroky zaplatené na základe zmlúv o dlhodobých pôzickách uzavretých pred 24. júlom 1991. Z tohto dôvodu táto skutocnost poskytuje dotknutým koordinacným centrám výhodu. 117 Na druhej strane vsak skutocnost, ze sadzba tejto zrázkovej dane, ktorá bola znízená na nulu, môze byt zmenená královským nariadením, predstavuje len moznú a budúcu výhodu. Preto sa pri kvalifikácii tohto opatrenia za státnu pomoc nemozno o túto moznost opierat. 118 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze sporný rezim poskytuje koordinacným centrám výhodu. ii) Selektívnost 119 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clánok 87 ods. 1 ES ukladá, ze sa má urcit, ci v rámci daného právneho rámca môze vnútrostátne opatrenie vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" vo vztahu k ostatným podnikatelom, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej situácii, pokial ide o skutkové a právne okolnosti. V prípade kladnej odpovede sporné opatrenie splna podmienku selektívnosti, ktorá je atribútom pojmu státnej pomoci stanovenej týmto ustanovením (pozri rozsudok z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40, a tam citovanú judikatúru). 120 Rovnako z predchádzajúceho rozboru vyplýva, ze oslobodenia od zrázkových daní z nehnutelností a z kapitálového majetku a hnutelností, z dane z vkladov do základného imania a z udelenia fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností predstavujú výnimky zo vseobecného belgického danového rezimu. Skutocnost, ze existujú mnohé iné výnimky, ktorú namietalo Forum 187, nespochybnuje záver, ze tento rezim má skutocne charakter výnimky a ze vyssie uvedené oslobodenia sa obmedzujú výlucne na koordinacné centrá. 121 Preto mozno povazovat selektívny charakter týchto oslobodení za preukázaný. 122 Pokial Forum 187 v súvislosti so spôsobom urcenia zdanitelných príjmov tvrdí, ze sporný rezim sa vztahuje na spolocnosti, pre ktoré bol osobitne vytvorený s cielom zamedzit dvojitému zdaneniu, je preukázané, ze tento rezim sa vztahuje len na medzinárodné skupiny, ktorých dcérske spolocnosti majú sídla najmenej v styroch odlisných krajinách, disponujú kapitálom alebo rezervami vyssími alebo rovnými 1 miliarde BEF a dosahujú konsolidovaný rocný obrat vyssí alebo rovný 10 miliardám BEF. 123 Z toho vyplýva, ze aj v tomto ohlade má sporný rezim selektívny charakter. 124 Tento záver nespochybnuje vo svojom postoji ani Forum 187, ktoré tvrdí, ze sporný rezim nepredstavuje výnimku zo vseobecného rezimu zdanovania vztahujúcemu sa na podniky, ale iný typ rezimu vychádzajúci z danovej logiky a z potreby vyriesit problém dvojitého zdanovania sluzieb poskytnutých vo vnútri medzinárodnej skupiny spolocností. 125 Na jednej strane Forum 187 nevysvetlilo dôvody, pre ktoré by rôzne opatrenia stanovené v rámci sporného rezimu mali byt odôvodnené danovým systémom platným v Belgicku. Na druhej strane ani nepreukázalo, v com by mal ciel, ktorým je vyriesenie problému dvojitého zdanenia sluzieb vo vnútri skupiny, odôvodnit obmedzenie výhody sporného rezimu na centrá vytvorené skupinami istej dôlezitosti, ani v com by tento ciel zdôvodnoval nutnost kazdej z rôznych výhod tvoriacich tento rezim. 126 Kedze Forum 187 nepreukázalo, ze by sporný rezim bol odôvodnený vseobecnou povahou a struktúrou belgického danového systému, ktorého je súcastou, je potrebné konstatovat, ze selektívny charakter tohto rezimu bol preukázaný. iii) Poziadavka, aby pomoc bola poskytnutá bud zo státnych prostriedkov, alebo sa realizovala na tarchu státu 127 Zvýhodnenie sa vsak môze povazovat za státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES iba vtedy, ak bolo jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak sa realizovalo na tarchu státu (rozsudok GEMO, uz citovaný, bod 24). 128 Pokial sa preukázalo, ze druhá podmienka je splnená, kedze sporný danový rezim bol navrhnutý belgickou vládou, podla Forum 187 to tak nie je v prípade prvej podmienky, pretoze tvrdí, ze belgický stát vybral na daniach a príspevkoch na sociálne zabezpecenie od koordinacných centier rocne 500 miliónov eur. 129 Stací konstatovat, ze vyssie rozobrané oslobodenia boli dôvodom absencie danových príjmov a príjmov sociálneho zabezpecenia v pokladnici tohto státu, aby sa povazovalo za preukázané, ze z toho vyplývajúce výhody boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. iv) Poziadavka, aby schéma pomoci ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi a narúsala alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze 130 Z bodov 99 az 103 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze sporná schéma ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 131 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hospodárska sútaz je narusená, ak isté opatrenie znizuje zátaz podniku príjemcu a posilnuje tým jeho postavenie voci ostatným konkurencným podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11, a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 24). 132 Výhody udelené v danom prípade koordinacným centrám majú za následok narusenie hospodárskej sútaze medzi týmito centrami a poskytovatelmi sluzieb v oblasti financií, trustov, informacných technológií a ludských zdrojov, zvýhodnujúc uprednostnenie pouzitia sluzieb týchto centier spolocnostami patriacimi do ich skupiny. 133 Navyse, tak ako to zdôraznil generálny advokát v bode 320 svojich návrhov, vychádzajúc z sirokého rozsahu cinností pokrývaných nadnárodnými skupinami, ktoré vytvorili koordinacné centrum, sporný danový rezim nutne ovplyvnuje hospodársku sútaz. 134 Nakoniec tento rezim nutne ovplyvnuje aj obchod medzi clenskými státmi, pretoze koordinacné centrá sú vytvorené nadnárodnými spolocnostami so sídlami v najmenej styroch státoch. 135 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze danový rezim koordinacných centier naplna podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES. Následne musí byt právny dôvod zalozený na porusení tohto clánku zamietnutý. - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia 136 Forum 187 najmä tvrdí, ze Komisia opomenula vysvetlit dôvody, ktoré ju viedli k zmene predchádzajúcich rozhodnutí. 137 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze ak musí byt povinnost odôvodnenia právneho aktu Spolocenstva, stanovená clánkom 253 ES, prispôsobená povahe tohto aktu a jasne a jednoznacne odhalovat úvahy institúcie, ktorá je jeho autorom, takým spôsobom, ktorý umozní zúcastneným osobám pochopit dôvodnost tohto opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat jeho preskúmanie (rozsudky z 9. júla 1969, Taliansko/Komisia, 1/69, Zb. s. 277, bod 9, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48), tak nie je potrebné, aby Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sporné rezimy vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach posúdila inak. Pojem státna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie. 138 V dôsledku toho sa musí zamietnut zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia, ako aj návrhy Forum 187 zrusit napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze oznacuje sporné opatrenia státnej pomoci za nezlucitelné s vnútorným trhom. O návrhoch Belgického královstva a Forum 187 na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 139 Belgické královstvo, ktoré navrhuje zrusit napadnuté rozhodnutie v casti, kde neumoznuje obnovit, a to ani docasne, povolenie pre centrá, ktoré pozívali výhodu sporného rezimu k 31. decembru 2000 a ich povolenie skoncí pred 31. decembrom 2010, sa opiera o styri dôvody zalozené na porusení clánku 88 ES, zásady ochrany legitímnej dôvery, zásady rovnosti a nedostatku odôvodnenia. 140 Forum 187, ktoré navrhuje zrusit napadnuté rozhodnutie v casti, kde nestanovilo primerané prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia uplynie v období od 17. februára do 31. decembra 2004, sa opiera o dva zalobné dôvody zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a nedostatku odôvodnenia. O porusení zásady legitímnej dôvery - Argumentácia úcastníkov konania 141 Belgické královstvo tvrdí, ze Komisia tým, ze zalozila svoje rozhodnutie na pravidlách správania sa a dokumentoch Rady "Ecofin" a umoznila koordinacným centrám pozívat výhodu vyplývajúcu z existujúcich povolení az do 31. decembra 2010, nerespektovala stanoviská Rady a osobitne správu z 26. a 27 novembra 2000, ktorá predpokladala, ze sporný danový rezim bude do 31. decembra 2005 zachovaný pre vsetky centrá. 142 Rovnako tiez tvrdí, ze tento postoj viedol belgického ministra financií k tomu, aby poslaneckú snemovnu 20. decembra 2000 oficiálne oboznámil s moznostou obnovy platnosti povolení do 31. decembra 2005, teda do dátumu, ktorý Komisia následne prevzala do svojho návrhu na vykonanie potrebných opatrení z 11. júla 2001. 143 Belgické královstvo taktiez zdôraznuje, ze vzhladom na skutocnost, ze povolenia koordinacných centier sa obnovovali automaticky potom, ako doslo k splneniu pozadovaných podmienok, sa centrá, ktorých povolenie malo skoncit v den oznámenia napadnutého rozhodnutia, mohli legitímne domnievat, ze platnost ich povolení bude obnovená. Zdôraznuje tiez, ze az do oznámenia napadnutého rozhodnutia nemohli ani tieto centrá, ani Belgické královstvo vediet, ze tento dátum Komisia vyberie ako dátum ukoncenia obnovovania platností povolení. 144 Forum 187 tvrdí, ze vzhladom na predchádzajúce rozhodnutia Komisie sa koordinacné centrá mohli legitímne domnievat, ze budú oprávnené nadalej tazit z povolenia. 145 Rovnako namieta, ze centrá, ktorým platnost povolenia skoncí v období rokov 2003 a 2004, potrebovali pre svoju reorganizáciu prechodné obdobie dvoch rokov, teda, v tomto prípade, pre opustenie Belgicka. Taktiez spochybnuje aj dôvody, o ktoré sa opierala Komisia pri odmietnutí poskytnutia prechodných opatrení. 146 Komisia vyvracia skupinu týchto tvrdení a upresnuje, ze uznáva existenciu legitímnej dôvery centier v súvislosti so sporným rezimom, vyplývajúcu z jej predchádzajúcich rozhodnutí, a ze z tohto dôvodu vytvorila prechodné obdobie konciace najneskôr 31. decembra 2010 vztahujúce sa na centrá, ktoré disponujú platným povolením v den oznámenia napadnutého rozhodnutia. - Posúdenie Súdnym dvorom 147 Súdny dvor opakovane rozhodol, ze právo odvolávat sa na zásadu legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú dotknutú osobu v situácii, ked institúcia Spolocenstva spôsobila vznik dôvodných ocakávaní. Okrem toho sa nik nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (rozsudok z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C-506/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58). Rovnako, pokial je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Spolocenstva spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products Lopic/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44). 148 Dalej aj v prípade, ak by sa pripustilo, ze Spolocenstvo pôvodne vytvorilo situáciu spôsobilú vyvolat legitímnu dôveru, prevazujúci spolocenský záujem by mohol bránit prijatiu prechodných opatrení na situácie, ktoré síce vznikli predtým, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava, avsak môzu sa casom este menit (rozsudok zo 17. júla 1997, Affish, C-183/95, Zb. s. I-4315, bod 57). 149 V kazdom prípade vsak Súdny dvor tiez rozhodol, ze Komisia tým, ze napriek neexistencii prevazujúceho spolocenského záujmu nestanovila v prípade zrusenia právnej úpravy prechodné opatrenia, ktoré by chránili legitímnu dôveru hospodárskeho subjektu v právnu úpravu Spolocenstva, porusila vyssie právne pravidlo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, Zb. s. 533, bod 44). 150 V prvom rade treba preskúmat, ci závery Rady z 26. a 27. novembra 2000, ako aj návrhy potrebných opatrení predlozené Komisiou mohli vytvorit legitímnu dôveru v zachovanie sporného rezimu minimálne do 31. decembra 2005. 151 Zo spisových materiálov vyplýva, ze závery Rady vyjadrujú politickú vôlu a nemali by z dôvodu ich obsahu spôsobovat právne úcinky, ktorých by sa dotknuté osoby mohli domáhat pred Súdnym dvorom. Navyse tieto závery nemôzu v ziadnom prípade zaväzovat Komisiu pri výkone jej vlastných právomocí, ktoré jej boli Zmluvou udelené v oblasti státnej pomoci. Z toho vyplýva, ze belgická vláda nemôze tvrdit, ze tieto závery zakladali záruky na prijatie prechodných opatrení. 152 To isté sa vztahuje na koordinacné centrá, ktoré by mali poznat právomoci Komisie, a preto by sa nemali voci Komisii dovolávat záverov Rady z 26. a 27. novembra. 153 Návrhy potrebných opatrení oznámené Komisiou Belgickému královstvu nemôzu v ziadnom prípade predstavovat základ legitímnej dôvery, pretoze sú neoddelitelnou súcastou formálneho konania o preskúmaní pomoci a stát ich môze, ako v tomto prípade, odmietnut. 154 Následne sa ani Belgické královstvo, ani Forum 187 nemôzu dovolávat legitímnej dôvery v zachovanie sporného rezimu minimálne do 31. decembra 2005. 155 V druhom rade je preukázané, ze Komisia, svojimi rozhodnutiami prijatými v rokoch 1984 a 1987, ako aj v odpovedi danej 24. septembra 1990 vytvorila dôveru v skutocnost, ze sporný rezim nemozno povazovat za státnu pomoc. 156 Taktiez je preukázané, ze: - pokial sporný rezim upravuje konanie o vydaní povolenia na obdobie desiatich rokov, pricom obnova platnosti takéhoto povolenia, pokial sa nerobí automaticky, je predmetom tohto istého konania a môze k nej bez tazkostí dôjst, pokial sú nadalej splnené pozadované objektívne podmienky, - vnútrostátna právna úprava navyse nespecifikuje pocet obnovení, - kedze nedochádza k posúdeniu vnútrostátnymi orgánmi na základe ich vlastného uvázenia, mohli sa koordinacné centrá, ktorých sa týkala obnova platnosti povolenia, rozumne domnievat, ze ziadna prekázka nebude bránit tejto obnove. 157 Komisiou namietaná okolnost, ze belgické orgány pristúpili k zmenseniu výhod poskytovaných sporným rezimom, a to najmä tým, ze zaviedli rocnú dan na zamestnanca, nie je takej povahy, aby mohla spochybnit domnienku koordinacných centier, ze tento rezim sa zachová. Z diskusií na pojednávaní nevyplýva, ze by tieto zmeny implementované do rezimu vytvoreného královským nariadením c. 187 boli natolko podstatné, aby jeho povaha mohla byt podstatným spôsobom zmenená. 158 Z toho vyplýva, ze Komisia svojimi rozhodnutiami z rokov 1984 a 1987, ako aj svojou odpovedou z 24. septembra 1990 umoznila, aby v koordinacných centrách povolených k 31. decembru 2000 vznikla dôvera v skutocnost, ze obnova platnosti ich povolení neodporuje pravidlám Zmluvy. 159 V tretom rade je potrebné zistit, ci takto zalozená dôvera je legitímna. 160 Komisia v podstate tvrdí, ze koordinacné centrá sa nemôzu dovolávat legitímnej dôvery v zachovanie sporného rezimu, pretoze disponovali urcitými informáciami o tom, ze tento rezim nebude zachovaný. 161 Aj keby sa pripustilo, ze okolnosti, ktorých sa v tomto ohlade dovoláva Komisia, mohli vyvolat dôveru koordinacných centier v zlucitelnost rezimu týchto centier s pravidlami Zmluvy, tieto centrá mohli v kazdom prípade ocakávat, ze im rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení jej predchádzajúce posúdenie, poskytne cas potrebný na úcinné zohladnenie tejto zmeny posúdenia. 162 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze doba, ktorá uplynula medzi zverejnením rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci z 20. júna 2002 a napadnutým rozhodnutím zo 17. februára 2003, bola nedostacujúca na to, aby koordinacné centrá mohli zohladnit prípadné rozhodnutie o zrusení sporného rezimu. Ako uz bolo uvedené vyssie, tento rezim je danovým rezimom povoleným na obdobie desiatich rokov, z coho vyplývajú príslusné úctovné opatrenia a financné a ekonomické rozhodnutia, ktoré nemôzu byt prijaté ostrazitým hospodárskym subjektom v tak krátkej dobe. 163 Preto koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorým povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení, mohli mat dôvodnú legitímnu dôveru v poskytnutie prechodného obdobia s cielom prispôsobit sa dôsledkom vyplývajúcim z tohto rozhodnutia. V tomto ohlade pojem "tesne po" je potrebné chápat v tom zmysle, ze sa vztahuje na dátum natolko blízky dátumu oznámenia napadnutého rozhodnutia, ze dotknuté koordinacné centrá nemali cas potrebný na ich prispôsobenie sa zmene sporného rezimu. 164 V stvrtom rade je potrebné preukázat, ze ziaden verejný záujem neprevazuje nad záujmom príslusných koordinacných centier na udelení takéhoto prechodného obdobia. 165 Na jednej strane je potrebné zdôraznit, ze Komisia nepreukázala, v com by takéto prechodné obdobie mohlo odporovat záujmom Spolocenstva. Na druhej strane postoj Komisie je zjavne nesúdrzný, pretoze umoznuje, aby povolenia existujúce ku dnu oznámenia tohto rozhodnutia ostali v platnosti najneskôr do 31. decembra 2010 a naopak, odmieta poskytnút výhodu akéhokolvek prechodného rezimu koordinacným centrám, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorým povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení. 166 Na záver okrem skutocnosti, ze Komisia pripustila vo svojom rozhodnutí, ze koordinacné centrá vynalozili významné investície a prevzali dlhodobé záväzky, treba este zdôraznit, ze v case oznámenia napadnutého rozhodnutia neexistoval ziaden rezim, ktorý by nahradzoval alebo menil sporný rezim. 167 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze právny dôvod zalozený na porusení zásady legitímnej dôvery je dôvodný. O porusení zásady rovnosti 168 Belgické královstvo namieta, ze napadnuté rozhodnutie vytvára nedôvodnú diskrimináciu medzi koordinacnými centrami, ktorým platnost povolení uplynula tesne pred jeho prijatím a ktoré následne pozívajú výhodu sporného rezimu do 31. decembra 2010, a tými, ktorým platnost povolení uplynie po dni oznámenia napadnutého rozhodnutia a je im odmietnuté akékolvek prechodné opatrenie. 169 Komisia vyvracia túto argumentáciu tým, ze tvrdí, ze vsetkým koordinacným centrám bolo povolenie udelené na obdobie desiatich rokov, a preto sa nachádzajú v rovnakej situácii, pretoze z neho tazili pocas celého obdobia jeho platnosti. 170 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora vseobecná zásada rovnosti vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, iba ak by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudky z 27. marca 1980, Salumi a i., 66/79, 122/79 a 128/79, Zb. s. 1237, bod 14. a zo 6. marca 2003, Niemann, C-14/01, Zb. s. I-2279, bod 49, a tam citovaná judikatúra). 171 Vzhladom na záver uvedený v bode 167 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie vedie k nerovnosti zaobchádzania s koordinacnými centrami, pretoze vsetky tieto centrá mohli mat legitímnu dôveru v poskytnutie primeraného prechodného obdobia. 172 V dôsledku toho sa okamih uplynutia výhody sporného rezimu lísi v závislosti od dátumu, ked doslo k poslednému obnoveniu platnosti povolenia v období rokov 2001 a 2002, alebo od toho, ze dátum uplynutia jeho platnosti koliduje s oznámením napadnutého rozhodnutia alebo nasleduje tesne po nom, pretoze pre prvú skupinu výhoda sporného rezimu uplynie 31. decembra 2010, kým pre druhú skupinu sa ziadne prechodné obdobie nestanovuje. 173 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze neprijala prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, ktorým povolenie skoncilo súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení, porusila vseobecnú zásadu rovnosti. 174 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v tej casti, kde nestanovuje prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení. 175 V casti, kde bolo zalobám vyhovené, nie je potrebné skúmat dalsie v nich uvedené zalobné dôvody. O trovách 176 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla ods. 3 tohto clánku môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania, ak úcastníci konania nemali úspech v casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 177 Kedze Belgické královstvo navrhlo, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania vo veciach C-182/03 a C-182/03 R. 178 Kedze Forum 187 navrhlo, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a Komisia ciastocne nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu polovice trov konania Forum 187 vo veci C-217/03 a na náhradu vsetkých trov konania vo veci C-217/03 R. 179 Naopak, kedze Súd prvého stupna zaviazal Forum 187 na náhradu trov konania vo veci, v ktorej doslo k vydaniu uz citovaného uznesenia Súdu prvého stupna Forum 187/Komisia, je opodstatnené zamietnut návrh Forum 187, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených na tomto stupni. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2003/757/CE zo 17. februára 2003, týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku, sa zrusuje v casti, kde nestanovuje prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia napadnutého rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení. 2. Zaloba Forum 187 ASBL sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania vo veci C-182/03 a polovicu trov Forum 187 ASBL vo veci C-217/03. 4. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania vo veciach C-182/03 R a C-217/03 R. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyky konania: francúzstina a anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBmH4xA/L97968-3784TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXBmH4xA/L97968-3784TMP.html#Footref*