Spojené veci C-138/03, C-324/03 a C-431/03 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Strukturálne fondy - Spolufinancovanie - Nariadenia (ES) c. 1260/1999 a c. 1685/2000 - Podmienky oprávnenosti záloh vyplatených vnútrostátnymi orgánmi v rámci systému státnej pomoci" Návrhy prednesené 16. júna 2005 - generálna advokátka J. Kokott Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 24. novembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Zaloba proti rozhodnutiu - Prijatie rozhodnutia znamenajúceho zrusenie napadnutého rozhodnutia v priebehu konania - Zaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou - Zastavenie konania (Clánok 230 ES) 2. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - List Komisie o podmienkach oprávnenosti záloh vyplatených vnútrostátnymi orgánmi v rámci systému státnej pomoci na úcely poskytnutia financnej pomoci Spolocenstva, urcený clenskému státu (Clánok 230 ES) 3. Hospodárska a sociálna súdrznost - Strukturálne intervencie - Financovanie Spolocenstvom - Oprávnenost výdavkov vynalozených vnútrostátnymi orgánmi na úcely poskytnutia pomoci - Podmienka - Dôkaz o pouzití výdavkov v rámci financovaného projektu - Výnimka - Zálohy nepresahujúce urcitú výsku (Nariadenie Rady c. 1260/1999, clánok 32 ods. 2; nariadenie Komisie c. 1685/2000, príloha, pravidlo c. 1, body 1 a 2) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 253 ES) 5. Konanie - Námietka prekázky zacatého konania - Zhodnost úcastníkov konania, predmetu konania a dôvodov v obidvoch zalobách - Neprípustnost zaloby podanej ako druhej 1. Zrusením napadnutého rozhodnutia v priebehu konania zalobca dosiahne to, co má zabezpecit zaloba podaná podla clánku 230 ES, a preto Súdny dvor nemá dôvod rozhodnút. V skutocnosti v rámci takejto zaloby Súdny dvor môze len urcit neplatnost aktu, ktorý je predmetom tejto zaloby. Zaloba sa tak stáva bezpredmetnou a je potrebné konanie o nej zastavit. (pozri body 25, 26) 2. Zalobou o neplatnost mozno napadnút vsetky ustanovenia prijaté institúciami, ktoré majú právne úcinky, bez ohladu na to, akú majú povahu alebo formu. Platí to aj o liste Komisie urcenému clenskému státu, ktorého cielom je oboznámit s pohladom tejto institúcie na neoprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi v rámci systému pomoci na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov. Hoci je isté, ze v prvej casti uvedeného listu Komisia potvrdila svoje stanovisko týkajúce sa neoprávnenosti záloh vyplatených clenskými státmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, ako to vyjadrila v oznámení o výklade clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia c. 1260/1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch, pravdou je aj to, ze s cielom odôvodnit uhradenie záloh poskytnutých az do urcitého dna na základe ochrany legitímnych ocakávaní clenských státov odkazuje výslovne v druhej casti na pochybnosti, ktoré mohli vzniknút v súvislosti s presným stavom platných ustanovení. Kedze tento list nemá výlucne potvrdzujúci charakter oznámenia o výklade, musí sa povazovat za konecný výsledok opätovného preskúmania okolností. (pozri body 32, 33, 36, 37) 3. Systém platieb v rámci systémov státnej pomoci zriadený clánkom 32 nariadenia c. 1260/1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch, ako aj pravidlom c. 1 prílohy nariadenia c. 1685/2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania uvedeného nariadenia c. 1260/1999, spocíva na zásade uhradenia výdavkov. Toto implikuje, ze v zásade oprávnenost výdavkov vynalozených vnútrostátnymi orgánmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov je podriadená predlozeniu dôkazu oddeleniam Komisie o ich pouzití v rámci projektu financovaného Európskou úniou. Iba v prípade platby Komisiou v podobe zálohy v sume predstavujúcej 7 % príspevku zo strukturálnych fondov na predmetnú pomoc, ako stanovuje clánok 32 ods. 2 nariadenia c. 1260/1999, nemusia vnútrostátne orgány predlozit uz v tomto stádiu doklady preukazujúce vynalozené výdavky. Zálohy, ktoré sú vyplatené vnútrostátnymi orgánmi a ktoré nepresahujú sumu 7 % príspevku uvedených fondov, sa teda môzu poskytnút bez akéhokolvek pozadovania príslusného dôkazu o pouzití. Naopak vsak, ak tieto zálohy presahujú uvedenú sumu, ich uhradenie a posteriori Komisiou bude závisiet od predlozenia potvrdených faktúr, alebo ak je to nemozné, úctovných dokladov rovnocennej dôkaznej hodnoty. V poslednom uvedenom prípade platba, ktorú má uskutocnit Komisia, uz nebude zálohou, ale skôr priebeznou platbou alebo preplatením záverecnej bilancie v zmysle citovaného clánku 32, co si v dôsledku toho vyzaduje predlozenie dôkazných dokladov o pouzití predmetných súm. (pozri body 45 - 49) 4. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES sa musí prispôsobit druhu príslusného právneho aktu a musí byt z neho jasne a jednoznacne zrejmá úvaha institúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. Táto poziadavka sa musí posúdit vo vztahu k okolnostiam prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahe uvádzaných dôvodov a záujmu, aby príjemcovia alebo iné priamo a osobne dotknuté osoby týmto aktom mohli vysvetlenia pochopit. Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zretelom na jeho kontext a vsetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblast. (pozri body 54, 55) 5. Zaloba podaná po inej zalobe, ktorá smeruje proti tým istým úcastníkom konania, je zalozená na tých istých zalobných dôvodoch a navrhuje zrusenie toho istého právneho aktu, sa musí odmietnut ako neprípustná z dôvodu prekázky zacatého konania. (pozri bod 64) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 24. novembra 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Strukturálne fondy - Spolufinancovanie - Nariadenia (ES) c. 1260/1999 a c. 1685/2000 - Podmienky oprávnenosti záloh vyplatených vnútrostátnymi orgánmi v rámci systému státnej pomoci" V spojených veciach C-138/03, C-324/03 a C-431/03, ktorých predmetom sú zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, podané 27. marca 2003 (C-138/03), 24. júla 2003 (C-324/03) a 9. októbra 2003 (C-431/03), Talianska republika, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Cingolo, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. de March a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca) a E. Levits, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. apríla 2005, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. júna 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Talianska republika vo svojich zalobách navrhuje zrusenie - listu Komisie Európskych spolocenstiev z 20. januára 2003 smerujúceho k znízeniu casti súm pozadovaných v systéme pomoci v rámci operacného programu "Výskum, technologický rozvoj a vyssie vzdelávanie" (dalej len "napadnutý list z 20. januára 2003"), - listu Komisie z 3. marca 2003, ktorým sa stanovila konecná suma uvedeného znízenia (dalej len "napadnutý list z 3. marca 2003"), - listu Komisie zo 14. mája 2003 v rozsahu, v ktorom odmieta oprávnenost záloh vyplatených v súvislosti so státnou pomocou po 19. februári 2003 na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov (dalej len "napadnutý list zo 14. mája 2003"), - listu Komisie z 29. júla 2003, ktorým sa zamietla oprávnenost záloh vyplatených v súvislosti so státnou pomocou po 19. februári 2003 na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov (dalej len "napadnutý list z 29. júla 2003"). Právny rámec 2 Odôvodnenia c. 42 a 43 nariadenia Rady (ES) c. 1260/1999 z 21. júna 1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31) stanovujú: "(42) ... platby je potrebné vykonávat formou záloh, po ktorých nasleduje uhradenie skutocne vzniknutých výdavkov... (43) ... kedze je potrebné zaistit riadnu správu financných prostriedkov ustanovením, ze výdavok má byt nálezite opodstatnený a potvrdený...". 3 Clánok 9 uvedeného nariadenia stanovuje: "... Na úcely tohto nariadenia sa rozumie: l) ,konecnými príjemcami` subjekty a verejnoprávne alebo súkromné podniky zodpovedné za zadávanie zákaziek cinností. V prípade systémov pomoci podla clánku 87 zmluvy a v prípade pomoci poskytovanej subjektmi urcenými clenskými státy sú konecnými príjemcami tie subjekty, ktoré túto podporu poskytujú; ... o) ,platobným orgánom` jeden alebo viac vnútrostátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov ci subjektov urcených clenskými státmi na úcely vypracovania a predkladania ziadostí o platby a prijímanie platieb od Komisie. Clenský stát stanoví podrobnosti svojho vztahu k platobnému orgánu a vztahu tohto orgánu ku Komisii." 4 Clánok 32 ods. 1 tretí pododsek toho istého nariadenia stanovuje: "Platby môzu mat formu platieb na úcet, priebezných platieb alebo preplatenia konecnej bilancie. Priebezné platby a preplácanie bilancie sa musí vztahovat na skutocne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedat platbám vykonaným konecnými príjemcami a musia byt dolozené potvrdenými faktúrami alebo úctovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty." 5 Podla clánku 32 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 1260/1999 "pri prvom vyhradení prostriedkov Komisia prevedie platbu na úcet platobného orgánu. Táto platba na úcet predstavuje 7 % z príspevku z fondov na príslusnú pomoc..." 6 Príloha nariadenia Komisie (ES) c. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) c. 1260/1999 s ohladom na uplatnitelnost výdavkov pre cinnosti spolufinancované strukturálnymi fondmi (Ú. v. ES L 193, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122), stanovuje: "Pravidlo c. 1: výdavky skutocne vyplatené 1. Platby vykonané konecnými príjemcami 1.1. Konecní príjemcovia vykonajú platby v zmysle tretieho pododseku clánku 32 ods. 1 nariadenia... c. 1260/1999... v hotovosti, pokial výnimky uvedené v bode 1.4 nestanovujú inak. 1.2. V prípade foriem pomoci podla clánku 87 zmluvy a pomoci udelenej orgánmi urcenými clenskými státmi znamenajú ,platby vykonané konecnými príjemcami` pomoc platenú individuálnym príjemcom orgánmi, ktoré túto pomoc udelujú. Platby pomoci vykonané konecnými príjemcami musia byt odôvodnené odkazom na podmienky a ciele pomoci. 1.3. Okrem prípadov uvedených v bode 1.2. znamenajú platby vykonané konecnými príjemcami platby vykonané subjektmi alebo verejnými alebo súkromnými podnikmi, ktorých forma je definovaná v programovom doplnku podla clánku 18 ods. 3 písm. b)... nariadenia [c. 1260/1999] a ktoré sú priamo zodpovedné za sprostredkovanie urcitých cinností. ... 2. Doklady o výdavku Platí pravidlo, ze platby vykonané konecnými príjemcami sa dokladujú obdrzanými [potvrdenými - neoficiálny preklad] faktúrami. Ak sa toto nedá dodrzat, dokladujú sa také platby úctovnými dokladmi rovnakej preukaznej [rovnocennej dôkaznej - neoficiálny preklad] hodnoty. Navyse, ak uskutocnenie operácie nepodlieha postupom obstarávania, platby vykonané konecnými príjemcami sa dokladujú skutocne vyplatenými výdavkami (vrátane výdavkov uvedených v bode 1.4.) dotknutými orgánmi, resp. verejnými alebo súkromnými podnikmi zúcastnenými na vykonávaní operácie. ..." Skutkové okolnosti 7 Komisia 8. augusta 2000 schválila operacný program "Výskum, technologický rozvoj a vyssie vzdelávanie" (dalej len "program"), ktorý patrí do rámca Spolocenstva na podporu strukturálnej pomoci v oblastiach Talianska, na ktoré sa vztahuje ciel c. 1 nariadenia c. 1260/1999. 8 Komisia 7. septembra 2001 poslala Talianskej republike oznámenie o výklade clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia c. 1260/1999 (dalej len "oznámenie o výklade"). V sprievodnom liste uvedená institúcia uvádza, ze "predmetom tohto oznámenia je objasnit urcité otázky polozené Komisii týkajúce sa pojmov ,výdavky skutocne vyplatené` a ,platby vykonané konecnými príjemcami`". Pre prípad, ze by konecný príjemca nebol individuálnym príjemcom fondov Spolocenstva, oznámenie o výklade analyzuje oprávnenost "záloh na granty", teda preddavkov na pomoc, ktorú konecní príjemcovia vyplácajú individuálnym príjemcom, na úcely spolufinancovania. Zdôraznujúc potrebu dbat na to, aby výdavky uvedené vo vyhlásení boli skutocne zaplatené a riadne dokladmi podlozené, Komisia uviedla, ze "platby záloh konecným príjemcom nemozno zahrnút do výdavkov uvedených vo vyhlásení pre Komisiu, ibaze by uvedený príjemca mohol preukázat, ze individuálny príjemca pouzil túto zálohu na uhradenie skutocných výdavkov". 9 Napadnutým listom z 20. januára 2003 urceným Talianskej republike Komisia rozhodla, ze znízi sumy týkajúce sa záloh a prerusí postup platieb na základe predlozenia potvrdení o výdavkoch na program. 10 Napadnutým listom z 3. marca 2003 Komisia uviedla, ze nariadila platbu nizsej sumy, ako bola tá, ktorá bola predmetom ziadosti, najmä vzhladom na znízenie o 3 163 570,18 eur v súvislosti s uvedenými zálohami. 11 Súcasne s týmito udalostami bolo zacaté konzultacné konanie v rámci výboru pre rozvoj a konverziu regiónov (dalej len "výbor") s cielom definovat podmienky zjednodusenia riadenia strukturálnych fondov. Pokial ide najmä o financné riadenie, výbor preskúmal otázku týkajúcu sa oprávnenosti záloh v rámci systému pomoci. V rozsahu, v akom podla Komisie platné ustanovenia vylucujú takúto oprávnenost, Komisia podala výboru návrh zmien a doplnení nariadenia c. 1685/2000, ktorý preformuloval okrem iného pravidlo c. 1 o "výdavkoch skutocne vyplatených" uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Kedze pocas 73. zasadnutia výboru 19. februára 2003 k dohode s clenskými státmi nedoslo, Komisia sa rozhodla upustit od uvedeného návrhu. 12 Napadnutým listom zo 14. mája 2003 Komisia informovala Taliansku republiku o výsledku rokovania, ktoré prebehlo v rámci výboru, a potvrdila, ze jej stanovisko týkajúce sa záloh vyplatených v rámci systému pomoci zostáva nezmenené tak, ako ho vyjadrila v oznámení o výklade. Komisia vsak s odkazom na pochybnosti, ktoré by mohli vzniknút v súvislosti presným stavom platných ustanovení, a aby nesklamala ocakávania, ktoré mohli legitímne vzniknút z diskusie uzavretej 19. februára 2003, vyhlásila, ze je ochotná povazovat za oprávnené zálohy, ak rozhodnutie o ich poskytnutí alebo uzavretie výberového konania predchádzali uvedenému dátumu. 13 Komisia teda listom z 23. mája 2003 informovala talianske orgány, ze zacala vyplácat sumu znízenú napadnutými listami z 20. januára a 3. marca 2003, ktoré sa v dôsledku toho rusia. Vyplatenie sumy 3 163 570,18 eur sa uskutocnilo 5. júna 2003. 14 Komisia potom dorucila talianskej vláde napadnutý list z 29. júla 2003, v ktorom uviedla, ze sa vypracovala nová verzia napadnutého listu zo 14. mája 2003 tak, aby sa odstránili niektoré chyby v preklade. Táto nová verzia sa lísila od predchádzajúcej iba v jednej casti, ktorá bola v tejto novej verzii nahradená novým znením. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom Vec C-138/03 15 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté listy z 20. januára a 3. marca 2003, ako aj vsetky akty, ktoré boli prijaté na základe nich alebo ktoré sú s nimi spojené, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - nariadil výmaz veci. Vec C-324/03 17 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý list zo 14. mája 2003 v rozsahu, v ktorom odmieta oprávnenost záloh vyplatených v súvislosti so státnou pomocou po 19. februári 2003 na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, ako aj vsetky jemu predchádzajúce alebo s ním spojené akty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - odmietol zalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne zamietol ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Vec C-431/03 19 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý list z 29. júla 2003, ako aj vsetky jemu predchádzajúce alebo s ním spojené akty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - odmietol zalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne zamietol ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 21 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 26. januára 2004 boli veci C-138/03, C-324/03 a C-431/03 spojené na úcely ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. Vec C-138/03 22 Talianska republika vo svojej zalobe navrhuje zrusenie napadnutých listov z 20. januára a 3. marca 2003 smerujúcich k odmietnutiu uhradenia záloh vyplatených talianskymi orgánmi v rámci programu a stanovenie výsky sumy príslusného znízenia na 3 163 570,18 eur. 23 Je vsak nesporné, ze Komisia rozhodnutím z 23. mája 2003 informovala taliansku vládu, ze rozhodnutie odmietnut uhradenie záloh bolo zrusené a ze sa zacalo vyplácanie príslusnej sumy. 24 Je takisto nesporné, ze zaplatenie sumy 3 163 570,18 eur Talianskej republike sa uskutocnilo 5. júna 2003. 25 Je nevyhnutné konstatovat, ze zrusením napadnutých listov z 20. januára a 3. marca 2003 zalobkyna dosiahla to, co jej mala zabezpecit zaloba, a preto Súdny dvor nemá dôvod rozhodnút. V skutocnosti v rámci zaloby podanej podla clánku 230 ES Súdny dvor môze len urcit neplatnost aktu, ktorý je predmetom tejto zaloby (uznesenie z 8. marca 1993, Lezzi Pietro/Komisia, C-123/92, Zb. s. I-809, bod 10). 26 Z toho vyplýva, ze sa zaloba vo veci C-138/03 stala bezpredmetnou a je potrebné konanie o nej zastavit. Vec C-324/03 O prípustnosti zaloby 27 Komisia podala námietku neprípustnosti z dôvodu, ze napadnutý list zo 14. mája 2003 nepredstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Tvrdenia úcastníkov konania 28 Komisia na jednej strane uvádza, ze napadnutý list zo 14. mája 2003 sa obmedzuje na to, ze podáva výklad urcitých pravidiel oprávnenosti na úcely financovania zo strukturálnych fondov, ktorým nevzniká ziaden právny úcinok voci Talianskej republike. Takéto úcinky by mohli nastat iba rozhodnutiami, ktoré by Komisia prijala následne na základe konkrétnych ziadostí o platbu. 29 Na druhej strane Komisia tvrdí, ze napadnutý list mal iba potvrdit stanovisko vyjadrené Komisiou v oznámení o výklade. 30 Talianska republika odpovedá, ze stanovisko vyjadrené Komisiou v napadnutom liste zo 14. mája 2003 je v skutocnosti aktom, ktorý zavádza nový prvok do platného systému v oblasti oprávnenosti výdavkov, a to neoprávnenost záloh vyplatených v rámci systému pomoci na úcely spolufinancovania Spolocenstva, a ktorý práve z dôvodu svojho novátorského úcinku môze mat priamy úcinok na právnu sféru zalobkyne. 31 Talianska vláda takisto uvádza, ze napadnutý list zo 14. mája 2003 nepredstavuje výlucne potvrdzujúci akt stanoviska vyjadreného Komisiou v oznámení o výklade, kedze je výsledkom institucionálnej diskusie v rámci výboru smerujúcej k zmene a doplneniu nariadenia c. 1685/2000. Posúdenie Súdnym dvorom 32 Podla ustálenej judikatúry zalobou o neplatnost mozno napadnút vsetky ustanovenia prijaté institúciami, ktoré majú právne úcinky, bez ohladu na to, akú majú povahu alebo formu (rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb. s. 263, bod 42, a zo 16. júna 1993, Francúzsko/Komisia, C-325/91, Zb. s. I-3283, bod 9). 33 V prejednávanej veci ide o list Komisie urcený Talianskej republike, ktorého cielom je oboznámit s pohladom tejto institúcie na neoprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov. 34 Na preverenie, ci sa tento list obmedzuje na opis stanoviska Komisie bez toho, ze by menil oblast uplatnovania právnej úpravy Spolocenstva, alebo ci naopak je spôsobilý mat právne úcinky tým, ze vytvára nové povinnosti pre clenské státy, je potrebné preskúmat obsah tohto aktu. 35 Posúdenie odôvodnenosti tvrdenia Komisie sa teda musí vykonat tak, ze sa posúdia otázky týkajúce sa podstaty tohto sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Francúzsko/Komisia, C-57/95, Zb. s. I-1627, body 9 a 10). 36 Okrem toho, hoci je isté, ze v prvej casti napadnutého listu zo 14. mája 2003 Komisia potvrdila svoje stanovisko týkajúce sa neoprávnenosti záloh vyplatených clenskými státmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, ako to vyjadrila v oznámení o výklade, pravdou je aj to, ze s cielom odôvodnit uhradenie záloh poskytnutých az do 19. februára 2003 na základe ochrany legitímnych ocakávaní clenských státov odkazuje výslovne v druhej casti na pochybnosti, ktoré mohli vzniknút v súvislosti s presným stavom platných ustanovení. 37 Kedze napadnutý list zo 14. mája 2003 nemá výlucne potvrdzujúci charakter oznámenia o výklade, musí sa povazovat za konecný výsledok opätovného preskúmania okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, Zb. s. 585, bod 14). 38 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba vo veci C-324/03 je prípustná. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 32 nariadenia c. 1260/1999, ako aj bodov 1 a 2 pravidla c. 1 prílohy nariadenia c. 1685/2000 - Tvrdenia úcastníkov konania 39 Talianska republika uvádza, ze ziadne z ustanovení uvedených v nariadeniach c. 1260/1999 a c. 1685/2000 neumoznuje priznat cinnostiam individuálnych príjemcov financovania relevantnost pre oprávnenost výdavkov vynalozených konecným príjemcom v rámci systému státnej pomoci. 40 Tento výklad je potvrdený v prvom rade clánkom 32 nariadenia c. 1260/1999, ktorý stanovuje, ze platby vykonané konecnými príjemcami sa musia odôvodnit, ak je to mozné, potvrdenými faktúrami a vo vsetkých ostatných prípadoch úctovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. V druhom rade sa uvádza v bode 1.2 pravidla c. 1 uvedenom v prílohe nariadenia c. 1685/2000, ze platby pomoci vykonané konecnými príjemcami sa musia odôvodnit odkazom na podmienky a ciele uvedenej pomoci. Toto teda vylucuje akúkolvek inú podmienku, pokial ide o zdokumentovanie príslusných výdavkov vynalozených individuálnym príjemcom financovania. V tretom rade bod 2 uvedeného pravidla c. 1 pripústa, ze ked nie je mozné predlozit potvrdené faktúry, dokladujú sa platby úctovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. 41 Podla Komisie sa "úctovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty" v zmysle nariadenia c. 1260/1999 rozumejú doklady preukazujúce platbu, ktoré Komisia uznáva a prijíma v prípade, ked na základe danových a úctovných ustanovení dotknutého clenského státu nie je potrebné vydat faktúru pri vynalození penazných prostriedkov. Nie je ziadny dôvod predpokladat, ze tieto dokumenty sa vztahujú osobitne na systémy pomoci, a takisto v rámci týchto systémov môzu existovat potvrdené faktúry pre iné vykonávané cinnosti. 42 Okrem toho, pokial ide o skutocnost, ze clánok 32 nariadenia c. 1260/1999 neuvádza individuálnych príjemcov financovania, Komisia uvádza, ze talianska vláda ignoruje právomoc zverenú clánkom 30 tohto nariadenia Komisii prijímat v prípade potreby spolocné pravidlá v oblasti oprávnenosti výdavkov. Nie je mozné odvodit z nariadenia c. 1260/1999 vycerpávajúcu právnu úpravu, pokial ide o podmienky oprávnenosti uvedených výdavkov. 43 Komisia spresnuje, ze bod 1.2 pravidla c. 1 prílohy nariadenia c. 1685/2000 sa má chápat v tom zmysle, ze pozaduje preukázanie skutocného pouzitia financovania na realizáciu projektov zodpovedajúcich cielom, na ktoré bola pomoc poskytnutá. Túto podmienku môze Komisia úcinne preverit iba v poslednej etape pouzitia pomoci, teda etape, ktorá sa týka individuálnych príjemcov financovania ako vykonávatelov rôznych opatrení a cinností na mieste. - Posúdenie Súdnym dvorom 44 Z odôvodnenia c. 43 nariadenia c. 1260/1999 vyplýva, ze jedným z jeho cielov je zaistit riadnu správu financných prostriedkov ustanovením, ze výdavok má byt nálezite opodstatnený a potvrdený. 45 Na tieto úcely systém zriadený clánkom 32 nariadenia c. 1260/1999, ako aj pravidlom c. 1 prílohy nariadenia c. 1685/2000 spocíva na zásade uhradenia výdavkov. 46 Toto implikuje, ze v zásade oprávnenost výdavkov vynalozených vnútrostátnymi orgánmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov je podriadená predlozeniu dôkazu oddeleniam Komisie o ich pouzití v rámci projektu financovaného Európskou úniou. Takýmto dôkazom môze byt potvrdená faktúra, alebo ak je to nemozné, úctovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty. 47 Iba v prípade platby Komisiou v podobe zálohy v sume predstavujúcej 7 % príspevku zo strukturálnych fondov na predmetnú pomoc, ako stanovuje clánok 32 ods. 2 nariadenia c. 1260/1999, nemusia vnútrostátne orgány predlozit uz v tomto stádiu doklady preukazujúce vynalozené výdavky. 48 Zálohy, ktoré sú vyplatené vnútrostátnymi orgánmi a ktoré nepresahujú sumu 7 % príspevku z uvedených fondov, sa teda môzu poskytnút bez akéhokolvek pozadovania príslusného dôkazu o pouzití. Naopak vsak, ak ako v prejednávanej veci tieto zálohy presahujú uvedenú sumu, ich uhradenie a posteriori Komisiou bude závisiet od splnenia formálnych nálezitostí uvedených v bode 46 tohto rozsudku. 49 V poslednom uvedenom prípade platba, ktorú má uskutocnit Komisia, uz nebude zálohou, ale skôr priebeznou platbou alebo preplatením záverecnej bilancie v zmysle clánku 32 nariadenia c. 1260/1999, co si v dôsledku toho vyzaduje predlozenie dôkazných dokladov o pouzití predmetných súm. 50 Napadnutý list zo 14. mája 2003, podla ktorého zálohy vyplatené clenskými státmi v rámci systému pomoci sú oprávnené na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, iba ak sa predlozia dôkazné doklady, je teda v súlade s clánkom 32 nariadenia c. 1260/1999, ako aj s bodmi 1 a 2 pravidla c. 1 prílohy nariadenia c. 1685/2000. 51 Z týchto dôvodov je prvý zalobný dôvod uvádzaný Talianskou republikou nedôvodný a musí sa zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí - Tvrdenia úcastníkov konania 52 Podla talianskej vlády napadnutý list zo 14. mája 2003 neobsahuje ziadny prvok, ktorý by odôvodnoval stanovisko prijaté v tejto veci. Odôvodnenie uvedeného listu je nedostatocné a protirecivé. 53 Komisia uvádza, ze tento zalobný dôvod nie je opodstatnený, kedze chronológia udalostí uvedená v napadnutom liste zo 14. mája 2003 obsahuje vsetky potrebné skutocnosti na porozumenie oboch stanovísk vyjadrených Komisiou. Okrem toho neexistuje ziadne protirecenie, pokial ide o skutocnost, ze tento list potvrdzuje pravidlo neoprávnenosti záloh a zároven povazuje za oprávnené zálohy vyplatené pred 19. februárom 2003. Tieto dva výroky zodpovedajú v uvedenom poradí vseobecnému pravidlu a výnimke. - Posúdenie Súdnym dvorom 54 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí prispôsobit druhu príslusného právneho aktu a musí byt z neho jasne a jednoznacne zrejmá úvaha institúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudky z 11. septembra 2003, Rakúsko/Rada, C-445/00, Zb. s. I-8549, bod 49, a z 9. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-304/01, Zb. s. I-7655, bod 50). 55 Táto poziadavka sa musí posúdit vo vztahu k okolnostiam prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahe uvádzaných dôvodov a záujmu, aby príjemcovia alebo iné priamo a osobne dotknuté osoby týmto aktom mohli vysvetlenia pochopit. Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zretelom na jeho kontext a vsetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblast (pozri rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 36, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48). 56 Vzhladom na túto judikatúru sa nezdá, ze by Komisia odôvodnila nedostatocne napadnutý list zo 14. mája 2003. 57 V skutocnosti v tomto liste uvádza jasne a jednoznacne príslusné dôvody, ktoré boli základom opätovného potvrdenia jej stanoviska týkajúceho sa neoprávnenosti urcitých záloh vyplatených clenskými státmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, ako aj rozhodnutia umoznit uhradenie záloh poskytnutých az do 19. februára 2003, teda: - neexistenciu dohody v rámci výboru na úcely zmeny a doplnenia nariadenia c. 1685/2000, - ochranu legitímnych ocakávaní clenských státov. 58 Je teda potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí ako nedôvodný. 59 Kedze ziadny zo zalobných dôvodov uvádzaných Talianskou republikou nemal úspech, je potrebné zamietnut zalobu vo veci C-324/03 ako celok. Vec C-431/03 O prípustnosti zaloby 60 Komisia namieta neprípustnost zaloby vo veci C-431/03 tak, ako aj vo veci C-324/03. Tvrdenia úcastníkov konania 61 Podla Komisie zaloba podaná po inej zalobe, ktorá smeruje proti tým istým úcastníkom konania, má ten istý predmet konania a je zalozená na tých istých zalobných dôvodoch, sa musí odmietnut ako neprípustná. 62 Talianska vláda namieta, ze napadnuté listy zo 14. mája a 29. júla 2003, hoci zjavne vykazujú urcitú obsahovú a funkcnú súvislost, predstavujú formálne oddelené akty. Posúdenie Súdnym dvorom 63 Talianska republika vo svojej zalobe navrhuje zrusenie napadnutého listu z 29. júla 2003, ktorý nahradil napadnutý list zo 14. mája 2003 s úcinnostou ku dnu jeho prijatia. 64 Podla ustálenej judikatúry zaloba podaná po inej zalobe, ktorá smeruje proti tým istým úcastníkom konania, je zalozená na tých istých zalobných dôvodoch a navrhuje zrusenie toho istého právneho aktu, sa musí odmietnut ako neprípustná z dôvodu prekázky zacatého konania (pozri najmä rozsudok z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12). 65 Za okolností prejednávanej veci zaloba vo veci C-431/03 smeruje proti tým istým úcastníkom konania a je zalozená na tých istých zalobných dôvodoch ako zaloba C-324/03. 66 Okrem toho, ako uz uviedla generálna advokátka v bode 15 svojich návrhov, z napadnutého listu z 29. júla 2003 vyplýva, ze cielom tohto listu bola iba oprava urcitých chýb v preklade, ktoré vznikli v napadnutom liste zo 14. mája 2003, pricom tento posledný uvedený list sa nezrusil a jeho právne úcinky trvajú stále odo dna jeho prijatia. Navyse Talianska republika nenapadla uvedenú opravu ako takú. 67 Predmet tejto zaloby je teda presne taký istý ako predmet vo veci C-324/03, teda zrusenie napadnutého listu zo 14. mája 2003, v ktorom Komisia pripústa, napriek opätovnému potvrdeniu neoprávnenosti záloh poskytnutých orgánmi urcenými clenskými státmi na úcely poskytnutia pomoci zo strukturálnych fondov, oprávnenost týchto záloh v prípade, ked konecné rozhodnutie o poskytnutí pomoci dotknutým príjemcom bolo prijaté najneskôr 19. februára 2003. 68 Zaloba C-431/03 sa musí preto odmietnut ako neprípustná. O trovách 69 Podla clánku 69 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Súdny dvor konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla volnej úvahy. V prejednávanej veci, hoci Súdny dvor rozhodol, ze konanie vo veci C-138/03 zastaví z dôvodu zrusenia rozhodnutí Komisiou, ktorých zrusenie navrhovala Talianska republika, je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze k tomuto zruseniu doslo az po podaní zaloby, a teda zalobkyni vznikli zbytocné trovy. Zdá sa byt teda primerané zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 70 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Taliansku republiku na náhradu trov konania vo veciach C-324/03 a C-431/03 a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Konanie vo veci C-138/03 sa zastavuje. 2. Zaloba vo veci C-324/03 sa zamieta. 3. Zaloba vo veci C-431/03 sa odmieta ako neprípustná. 4. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania vo veci C-138/03. 5. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania vo veciach C-324/03 a C-431/03. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQtgqNA/L98195-7187TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXQtgqNA/L98195-7187TMP.html#Footref*