Vec C-134/03 Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace di Genova-Voltri) "Slobodné poskytovanie sluzieb - Hospodárska sútaz - Plagátové sluzby vylepovania reklamných oznamov - Vnútrostátna právna úprava zavádzajúca miestnu dan z reklamy - Poskytovanie verejnej plagátovej sluzby obcami - Právomoc obcí upravit poskytovanie plagátových sluzieb vylepovania reklamných oznamov - Nediskriminacné vnútrostátne zdanenie" Návrhy prednesené 28. októbra 2004 - generálna advokátka J. Kokott Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. februára 2005 Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Prípustnost - Nevyhnutnost predlozit Súdnemu dvoru dostatocne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte - Dosah povinnosti v oblasti hospodárskej sútaze (Clánky 82 ES, 86 ES a 234 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 23) 2. Slobodné poskytovanie sluzieb - Obmedzenia - Dan z vonkajsej reklamy a plagátovania vyberaná územným celkom - Prípustnost - Podmienky (Clánok 49 ES) 1. Na to, aby mohol Súdny dvor uzitocne odpovedat na prejudiciálne otázky, ktoré mu boli polozené, je potrebné, aby vnútrostátny sudca definoval skutkový a právny rámec, z ktorého tieto otázky vychádzajú, alebo aby aspon vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. Táto poziadavka presnosti skutkového a právneho kontextu je podstatnou najmä v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje zlozitými skutkovými a právnymi situáciami. Co sa týka skutkového rámca súvisiaceho s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa výkladu clánkov 86 ES a 82 ES, vymedzenie relevantného tovarového a geografického trhu, ako aj výpocet podielov na trhu rozlicných podnikov, ktoré na nom pôsobia, predstavuje východiskový bod akéhokolvek posudzovania situácie v oblasti práva hospodárskej sútaze. (pozri body 22 - 23, 25, 27) 2. Clánok 49 ES má byt vykladaný v tom zmysle, ze mu neodporuje vyberanie takej dane z vonkajsej reklamy a plagátovania územným celkom, ktorá je na jednej strane uplatnovaná rovnako na vsetky poskytovania sluzieb, ktoré zahrnajú vonkajsiu reklamu a verejné plagátovanie, neuvádza ziadne rozlisovanie týkajúce sa miesta usadenia sa poskytovatela alebo príjemcu plagátovej sluzby, ani miesta pôvodu tovarov alebo sluzieb, ktoré sú predmetom rozsirovaných reklamných oznamov, a ktorá na druhej strane z dôvodu, ze je uplatnovaná iba na cinnosti vonkajsej reklamy zahrnajúce pouzitie verejných priestranstiev spravovaných územnými celkami, a jej výska je stanovená na úroven, ktorú mozno povazovat za nepatrnú v porovnaní s hodnotou sluzieb, ktoré jej podliehajú, nemá v ziadnom prípade takú povahu, aby zakazovala, stazovala alebo inak znevýhodnovala poskytovanie reklamných sluzieb vykonávaných na území týchto celkov, vrátane prípadov, ak tieto sluzby majú cezhranicnú povahu z dôvodu miesta usadenia sa bud poskytovatela alebo príjemcu sluzieb. (pozri body 37 - 39 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. februára 2005 ([1]*) "Slobodné poskytovanie sluzieb - Hospodárska sútaz - Plagátové sluzby vylepovania reklamných oznamov - Vnútrostátna právna úprava zavádzajúca miestnu dan z reklamy - Poskytovanie verejnej plagátovej sluzby obcami - Právomoc obcí upravit poskytovanie plagátových sluzieb vylepovania reklamných oznamov - Nediskriminacné vnútrostátne zdanenie" Vo veci C-134/03, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Giudice di pace di Genova-Voltri (Taliansko) z 10. marca 2003 a dorucený Súdnemu dvoru 25. marca 2003, ktorý súvisí s konaním: Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, J.-P. Puissochet, J. Malenovský a U. Lőhmus, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. septembra 2004, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Viacom Outdoor Srl, v zastúpení: B. O'Connor, solicitor, a F. Filpo, avvocato, - Giotto Immobilier SARL, v zastúpení: G. Travaglino, avvocato, - Talianska republika, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci O. Fiumara, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver a K. Banks, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Bay, avvocato, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. októbra 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 49 ES, 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu vyplývajúceho zo zmluvy medzi spolocnostami Viacom Outdoor Srl (dalej len "Viacom"), so sídlom v Miláne (Taliansko), a Giotto Immobilier SARL (dalej len "Giotto"), so sídlom v Mentone (Francúzsko). Spor vo veci samej 3 Zo spisu vyplýva, ze Giotto predáva vo Francúzsku nehnutelnosti a ze zmluvou uzavretou 9. septembra 2000 poveril Viacom (predtým vykonávajúci cinnost pod obchodným menom "Societŕ Manifesti Affissioni SpA") vykonat na jeho úcet sluzby umiestnenia reklamných plagátov na území mesta Janov (Taliansko). Viacom vykonal sluzby, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, pocas mesiaca október 2000. 4 Spor medzi Viacom a Giotto sa týka toho, ze Giotto odmietol nahradit Viacomu sumu 439 385 ITL, teda 226,92 eur, ktorú Viacom zaplatil mestu Janov ako "imposta comunale sulla pubblicitŕ" (miestnu dan z reklamy). Podla zmluvy uzavretej medzi úcastníkmi konania sa Giotto okrem odmeny za poskytnutie sluzieb zaviazal zaplatit Viacomu "osobitné a preukázané náklady", ktoré mu vznikli pri plnení jeho záväzku. Napriek tomu pred Giudice di pace di Genova-Voltri (Taliansko), ktorý rozhoduje vo veci, Giotto tvrdil, ze ustanovenia talianskeho práva, ktoré zavádzajú a upravujú miestnu dan z reklamy odporujú právu Spolocenstva, najmä slobode poskytovania sluzieb upravenej v clánku 49 ES a pravidlám v oblasti hospodárskej sútaze uvádzaným v clánkoch 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES. Vnútrostátny právny rámec 5 Miestna dan z reklamy a poplatky za verejné plagátovanie sú upravené v decreto legislativo nş 507 - Revisione ed armonizzazione dell'imposta comunale sulla pubblicitŕ e del diritto sulle pubbliche affissioni (legislatívny dekrét c. 507 - Revízia a harmonizácia miestnej dane z reklamy a poplatkov za verejné plagátovanie z 15. novembra 1993 (riadny dodatok GURI c. 288 z 9. decembra 1993, dalej len "legislatívny dekrét c. 507/93") v znení, ktoré sa uplatní vo veci samej. 6 Clánok 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 stanovuje: "Vonkajsia reklama a verejné plagátovanie podliehajú podla ustanovení nasledujúcich clánkov bud dani alebo poplatku v prospech obce, na území ktorej sú vykonávané". 7 Clánok 3 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje: "1. Obec je povinná prijat vseobecne záväzné nariadenie na uplatnenie dane z reklamy a na vykonávanie verejnej plagátovej sluzby. 2. V tomto vseobecne záväznom nariadení obec upraví spôsob, akým sa vykonáva reklama a z dôvodu verejného záujmu môze obmedzit alebo zakázat niektoré osobitné formy reklamy. 3. Toto vseobecne záväzné nariadenie musí v kazdom prípade urcovat druh a mnozstvo reklamných zariadení, podmienky získania povolenia na umiestnenie, ako aj kritériá na realizáciu vseobecného plánu zariadení. Musí tiez upravovat rozdelenie plôch verejných zariadení urcených na úradné, sociálne alebo iné plagátovanie bez ekonomického dosahu, a zariadení urcených na komercné plagátovanie, ako aj plochy na umiestnenie zariadení vyhradených jednotlivcom na priame plagátovanie. ..." 8 Clánok 5 ods. 1 tohto legislatívneho dekrétu definuje predmet dane z reklamy: "Sírenie reklamných oznamov, ktoré nepodliehajú poplatku za verejné plagátovanie, vykonávané prostredníctvom vizuálnych alebo akustických foriem komunikácie na verejných alebo verejne prístupných priestranstvách, alebo priestranstvách viditelných z týchto priestranstiev, podlieha dani z reklamy stanovenej týmto dekrétom." 9 Podla ustanovení clánku 6 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 je danovníkom "kazdý, kto z akéhokolvek dôvodu disponuje prostriedkom, prostredníctvom ktorého je sírený reklamný oznam". Podla odseku 2 toho istého clánku osoba, ktorá vyrába alebo predáva tovar, alebo poskytuje sluzby tvoriace predmet reklamy, spolocne a nerozdielne zodpovedá za zaplatenie dane. 10 Clánok 9 legislatívneho dekrétu upravuje zaplatenie dane. Jeho odsek 7 znie: "Ak je reklama vykonávaná na zariadeniach umiestnených na majetku vo vlastníctve alebo v uzívaní obce, uplatnenie dane z reklamy nevylucuje dan za uzívanie verejného priestranstva ani platenie nájomných alebo koncesných poplatkov, ktoré musia byt primerané skutocnému obsadeniu verejných plôch reklamnými plochami." 11 Okrem toho, pokial ide o verejnú plagátovú sluzbu, clánok 18 legislatívneho dekrétu c. 507/93 stanovuje: "1. Obecná plagátová sluzba je urcená najmä na to, aby sa na plochách urcených na tento úcel zabezpecilo pre obec umiestnenie plagátov vsetkých druhov, obsahujúcich úradné, sociálne alebo iné oznámenia bez ekonomického dosahu, alebo prípadne v rozsahu urcenom ustanoveniami uvedenými v clánku 3, oznamov sírených pri výkone ekonomickej cinnosti. 2. Sluzba musí byt povinne zabezpecená v obciach, v ktorých k 31. decembru roka predchádzajúceho príslusnému roku pocet obyvatelstva prevysoval tritisíc obyvatelov; v ostatných obciach je táto sluzba fakultatívna. 3. Plocha zariadení vyclenených na verejnú plagátovú sluzbu musí byt stanovená vseobecne záväzným nariadením obce v pomere k poctu obyvatelov a v ziadnom prípade nesmie byt mensia ako 18 metrov stvorcových na tisíc obyvatelov v obciach, v ktorých pocet obyvatelstva je vyssí ako tridsat tisíc obyvatelov a 12 metrov stvorcových v ostatných obciach." 12 Clánok 19 ods. 1 tohto legislatívneho dekrétu týkajúci sa platby poplatku za verejné plagátovanie uvádza: "Verejné umiestnenie plagátov podlieha poplatku zahrnajúcemu dan z reklamy, ktorý spolocne a nerozdielne platia objednávatel sluzby a osoba, v záujme ktorej sa sluzba objednáva, v prospech obce, ktorá umiestnovanie vykonáva." 13 V meste Janov boli ustanovenia legislatívneho dekrétu c. 507/93 vykonané prostredníctvom nuovo regolamento per l'applicazione dell'imposta sulla pubblicita' e per l'effettuazione del servizio delle pubbliche affissione (nového vseobecne záväzného nariadenia o dani z reklamy a o vykonávaní verejnej plagátovej sluzby) prijatého rozhodnutím mesta z 21. decembra 1998. Toto vseobecne záväzné nariadenie bolo zmenené v rokoch 1999 a 2000 a nakoniec bolo nahradené vseobecne záväzným nariadením prijatým rozhodnutím mesta z 26. marca 2001. Konanie predchádzajúce návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a otázky polozené Súdnemu dvoru 14 V konaní vo veci samej Giudice di pace di Genova-Voltri rozhodnutím z 9. apríla 2002 podal Súdnemu dvoru prvý návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu clánkov 2 ES, 3 ods. 1 písm. a), b) a c) ES, clánkov 23 ES, 27 písm. a), b) a d) ES, clánku 31 ods. 1 a 3 ES a clánkov 49 ES, 50 ES, 81 ES, 82 ES, 86 ES a 87 ES. 15 Súdny dvor rozhodol, ze tento návrh je neprípustný uznesením z 8. októbra 2002, Viacom (C-190/02, Zb. s. I-8287). V prvom rade v bodoch 13 az 21 svojho uznesenia konstatoval, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu neobsahuje údaje postacujúce na to, aby mohol byt podaný výklad práva Spolocenstva, ktorý by bol uzitocný pre vnútrostátneho sudcu. Súdny dvor následne upresnil, ze otázky polozené zo strany Giudice di pace boli zjavne neprípustné, najmä z dôvodu, ze vnútrostátny sudca v samotnom rozhodnutí vnútrostátneho súdu nevysvetlil skutkový a právny rámec konania vo veci samej, dôvody, ktoré ho viedli k otázkam týkajúcim sa výkladu urcitých konkrétnych ustanovení Spolocenstva a tiez vztah medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou, ktorá sa má uplatnit v tomto konaní (uznesenie Viacom, uz citované, body 24 a 26). 16 Rozhodnutím z 18. decembra 2002 Giudice di pace nariadil pokracovanie v konaní vo veci samej. Po vypocutí úcastníkov usúdil, ze nadalej existujú dôvody, ktoré viedli k skorsiemu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom a ze je potrebné obrátit sa nan s novým návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, obmedzeným na výklad ustanovení Zmluvy ES v oblasti slobodného poskytovania sluzieb a v oblasti hospodárskej sútaze. Pristúpil teda k odstráneniu vady spocívajúcej v nedostatocnej povahe údajov predlozených Súdnemu dvoru, ako aj lepsej specifikácii skutkových a právnych okolností konania vo veci samej v novom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 17 Pokial ide o význam otázok uvedených v tomto novom návrhu pre výsledok sporu vo veci samej, Giudice di pace upresnuje, ze prípadná nezlucitelnost vnútrostátnych ustanovení, ktoré upravujú miestnu dan z reklamy a poplatky za plagátovanie so Zmluvou by mala za následok nezákonnost alebo neuplatnitelnost týchto ustanovení a zbavovala by základu zalobu o zaplatenie, ktorú podal Viacom, a tá by preto musela byt zamietnutá. 18 V závere svojej právnej analýzy Giudice di pace zhrna závery, ku ktorým dospel, takto: "- pouzitím rezimu stanoveného legislatívnym dekrétom c. 507/93 a jeho neskorsími zmenami, ako aj vykonávacími vseobecne záväznými nariadeniami obcí, sa obce, územné subjekty verejného práva, stávajú verejnými podnikmi, ktoré v danom prípade vykonávajú ekonomickú cinnost (umiestnovanie plagátov), - vykonávaná cinnost (umiestnovanie plagátov) predstavuje ekonomickú cinnost vykonávanú v hospodárskej sútazi s jednotlivcami a spôsobilú ovplyvnit obchodovanie v rámci Spolocenstva, - s ohladom na vyssie uvedené je dôvodné sa domnievat, ze poplatky a dan tvoriaca ich cast, vyberané obcami pri správe sluzby predstavujú osobitné opatrenia v zmysle clánku 86 ES, - mozno teda vázne pochybovat, ci je tento rezim zlucitelný s právom Spolocenstva; prípadná nezlucitelnost tohto rezimu by so sebou prinásala nezákonnost tejto casti návrhu na zaplatenie za sluzbu, ktorú poskytol Viacom v prospech Giotto, a zbavovala by základu aj návrh zalobcu vo veci samej, ktorý je predmetom tohto sporu." 19 S prihliadnutím na tieto úvahy Giudice di pace di Genova-Voltri rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je v rozpore: a) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES; b) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 49 ES, ak je verejný podnik (obec) poverený správou daní a poplatkov týkajúcich sa trhu, ktorý predstavuje podstatnú cast spolocného trhu, a na ktorom má tento verejný podnik dominantné postavenie? 2. Je urcenie výnosu tejto dane a týchto poplatkov verejnému podniku v rozpore: a) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES; b) s uplatnením clánkov 87 ES a 88 ES, pretoze predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom alebo protiprávnu (neoznámenú) státnu pomoc?" O prípustnosti prejudiciálnych otázok 20 Talianska vláda vyjadruje pochybnosti o prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, a poznamenáva, ze v rozhodnutí vnútrostátneho súdu nie je najmä dostatocne opísaný skutkový rámec veci samej. Vo svojich písomných pripomienkach aj Komisia Európskych spolocenstiev vyvodila záver o neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v celom rozsahu, s ohladom na rôzne nedostatky, rozpory a nejasnosti, ktoré rozhodnutie vnútrostátneho súdu obsahuje. Skutkový a právny rámec opísaný v tomto rozhodnutí je do takej miery nejasný, ze Komisia nemôze Súdnemu dvoru predlozit vyjadrenia týkajúce sa podstaty prejudiciálnych otázok. Pocas pojednávania vsak Komisia predsa vyslovila, ze so zretelom na urcité vysvetlenia predlozené úcastníkmi konania vo veci samej a talianskou vládou v jej pripomienkach a v jej odpovediach na písomné otázky, ktoré jej boli polozené Súdnym dvorom, uz bolo mozné poskytnút uzitocnú odpoved na prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánkov 49 ES a 87 ES. 21 Na úvod je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorého sa týkalo uz citované uznesenie Viacom, z rozhodnutia vnútrostátneho súdu zjavne nevyplýva, ze by Giudice di pace opomenul poskytnút Súdnemu dvoru dostatocné informácie o dôvodoch, ktoré ho viedli k otázkam týkajúcim sa výkladu urcitých ustanovení právneho poriadku Spolocenstva a o vztahu, ktorú stanovil medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou, ktorá sa uplatní na spor. V tomto rozhodnutí totiz vnútrostátny súd uvádza výslovne, ze výklad ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES), priznania osobitných a výlucných práv (clánky 86 ES a 82 ES) a poskytovania státnej pomoci (clánky 87 ES a 88 ES) sa mu zdá potrebný, pretoze pokial by vnútrostátne ustanovenia, ktoré upravujú miestnu dan z reklamy a poplatky za plagátovanie boli povazované za nezlucitelné s týmito ustanoveniami Spolocenstva, náklady vynalozené v prospech mesta Janov podla talianskej právnej úpravy by museli byt povazované za nezákonné, v dôsledku coho by návrh na zaplatenie, ktorý predlozil Viacom bol pozbavený základu a teda by musel byt zamietnutý. 22 Napriek tomu podla judikatúry na to, aby mohol Súdny dvor uzitocne odpovedat na prejudiciálne otázky, ktoré mu boli polozené, je este potrebné, aby vnútrostátny sudca definoval skutkový a právny rámec, z ktorého tieto otázky vychádzajú, alebo aby aspon vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú (uznesenie Viacom, uz citované, bod 15, a tam citovaná judikatúra). 23 Na úcely overenia, ci údaje poskytnuté zo strany Giudice di pace zodpovedajú týmto poziadavkám, je potrebné zobrat do úvahy povahu a dosah polozených otázok. Kedze poziadavka presnosti skutkového a právneho kontextu je podstatnou najmä v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje zlozitými skutkovými a právnymi situáciami (uznesenie Viacom, uz citované, bod 22, a tam citovaná judikatúra), je v prvom rade potrebné skúmat, ci uznesenie vnútrostátneho súdu poskytuje dostatocné údaje umoznujúce Súdnemu dvoru uzitocne odpovedat na otázky týkajúce sa výkladu clánkov 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES. 24 Pokial ide o právny rámec, je potrebné konstatovat, ze napriek nejasným a protirecivým odkazom na vykonávacie ustanovenia legislatívneho dekrétu c. 507/93 prijatého mestom Janov, rozhodnutie vnútrostátneho súdu obsahuje dostatocne jasný a úplný popis ustanovení vnútrostátnej právnej úpravy, ktoré sú relevantné pre skúmanie prejudiciálnych otázok. Ako to totiz uviedla generálna advokátka v bode 39 svojich návrhov, sú to ustanovenia legislatívneho dekrétu c. 507/93 uplatnitelné na vnútrostátnej úrovni, ktoré predstavujú základný prvok relevantného právneho rámca, kedze vseobecne záväzné nariadenia slúzia iba pre upresnenie niektorých jeho ustanovení. Medzi základnými prvkami právneho rámca figurujú najmä ustanovenia týkajúce sa vyberania miestnej dane z reklamy a/alebo poplatku za plagátovanie, ustanovenia, ktoré urcujú ciele verejnej plagátovej sluzby a priznávajú obciam právomoc upravovat uplatnenie dane z reklamy a poskytovanie plagátovej sluzby. 25 Naopak, co sa týka skutkového rámca, je nutné konstatovat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu neposkytuje informácie potrebné na to, aby umoznili Súdnemu dvoru uzitocne odpovedat na otázky týkajúce sa výkladu clánkov 86 ES a 82 ES. 26 Je potrebné pripomenút, ze tieto ustanovenia Zmluvy v zásade zakazujú clenským státom vydat alebo ponechat v úcinnosti opatrenia umoznujúce verejným podnikom a podnikom, ktorým priznávajú osobitné alebo výlucné práva, zneuzívat dominantné postavenie na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. 27 Rovnako ako zdôraznila generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, vymedzenie relevantného tovarového a geografického trhu, ako aj výpocet podielov na trhu rozlicných podnikov, ktoré na nom pôsobia, predstavuje východiskový bod akéhokolvek posudzovania situácie v oblasti práva hospodárskej sútaze. 28 V danom prípade sa Giudice di pace obmedzil na uvedenie niekolkých údajov o plagátových sluzbách alebo o poskytovaní reklamných plôch obcami a na tvrdenie, ze tieto sluzby sú úplne zamenitelné so sluzbami poskytovanými súkromnými podnikatelmi. Napriek tomu z týchto údajov nevyplýva, ze klienti, ktorí pozadujú verejnú plagátovú sluzbu budú skutocne porovnatelní s klientmi, ktorí sa obracajú na súkromné podniky, najmä z hladiska komercného alebo nekomercného obsahu ich reklamných kampaní a na ne vycleneného rozpoctu. Okrem toho rozhodnutie vnútrostátneho súdu neobsahuje ziadnu informáciu o mnozstve podnikatelov poskytujúcich tieto sluzby ani o ich príslusných podieloch na trhu, hoci sa zdá, ze z tohto rozhodnutia vyplýva, ze geografický priestor povazovaný za relevantný sa obmedzuje na územie mesta Janov. Toto vymedzenie geografického relevantného trhu sa vsak zdá málo presvedcivé, zatial co Giudice di pace okrem toho zakladá svoje odôvodnenie týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva skutocnostou, ze rezim zavedený legislatívnym dekrétom c. 507/93 sa týka vsetkých talianskych obcí. V kazdom prípade skutkové dôkazy uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu sa zdajú prílis neúplné pre to, aby umoznili prijat záver, ze mesto Janov zaujíma dominantné postavenie na relevantnom trhu. 29 Za týchto podmienok nie je mozné posúdit, ci vyberanie miestnej dane z reklamy za okolností ako sú tie vo veci samej odporuje clánkom 86 ES a 82 ES. Prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu týchto clánkov sú teda neprípustné. 30 Co sa týka clánkov 87 ES a 88 ES, ktorých výklad vnútrostátny súd tiez pozaduje, je potrebné pripomenút, ze tieto ustanovenia sa uplatnujú na pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze, tým ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých tovarov. 31 V tomto ohlade treba poznamenat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu neobsahuje dostatocné upresnenia, tak o vymedzení príjmov zakladajúcich sa na miestnej dani z reklamy, ako ani o konkrétnych spôsoboch organizácie verejnej plagátovej sluzby, ktorá musí byt povinne zabezpecená v talianskych obciach s poctom obyvatelstva prevysujúcim 3 000 obyvatelov, ako to ustanovuje clánok 18 ods. 2 legislatívneho dekrétu c. 507/93. Následne na základe informácií predlozených zo strany Giudice di pace nie je mozné vydedukovat mieru právnej a rozpoctovej autonómie mesta Janov a iných talianskych miest disponujúcich ludskými zdrojmi a technickými prostriedkami, ktoré im slúzia na poskytovanie tejto verejnej sluzby o to viac, ze nie je mozné posúdit, ci výnos spornej dane slúzi úplne alebo ciastocne na financovanie nákladov prevádzkovania tejto sluzby. Na rozdiel od stanoviska Komisie pocas pojednávania sa teda nezdá ako mozné s urcitostou tvrdit, ze tento výnos je v celom rozsahu urcený na financovanie vseobecného rozpoctu obce a nemôze byt v ziadnom prípade pouzitý na poskytnutie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES. 32 Z toho vyplýva, ze aj prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu clánkov 87 ES a 88 ES je neprípustná. 33 Naopak, co sa týka otázky, ci miestna dan z reklamy predstavuje prekázku pre slobodné poskytovanie sluzieb nezlucitelnú s clánkom 49 ES, informácie poskytnuté rozhodnutím vnútrostátneho súdu sú dostatocné pre to, aby bolo mozné na túto otázku uzitocne odpovedat. O prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu clánku 49 ES 34 Svojou otázku Giudice di pace v podstate ziada Súdny dvor o posúdenie, ci clánku 49 ES odporuje vyberanie takej dane, akou je miestna dan z reklamy zavedená legislatívnym dekrétom c. 507/93, ktorej podlieha poskytovanie plagátovej sluzby, ktoré majú cezhranicnú povahu z dôvodu miesta usadenia sa bud poskytovatela alebo príjemcu sluzby. 35 Podla judikatúry Súdneho dvora vyzaduje clánok 49 ES odstránenie vsetkých obmedzení slobodného poskytovania sluzieb, dokonca aj ked sa tieto obmedzenia uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, pokial v dôsledku svojej povahy zakazujú alebo inak stazujú cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde tento poskytovatel legálne poskytuje analogické sluzby. Okrem toho zo slobodného poskytovania sluzieb profituje tak poskytovatel, ako aj príjemca sluzieb (rozsudky z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, C-262/02, Zb. s. I-06569, bod 22, a Bacardi, C-429/02, Zb. s. I-06613, bod 31, a tam citovaná judikatúra). 36 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz uznal, ze vnútrostátne danové opatrenie prekázajúce výkonu slobody poskytovania sluzieb môze predstavovat zakázané obmedzenie, ci by uz bolo uplatnované samotným státom, alebo územným celkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 26 a 27). 37 Pokial ide o otázku, ci vyberanie takej dane, akou je dan z reklamy, orgánmi obce predstavuje obmedzenie nezlucitelné s clánkom 49 ES, je na úvod potrebné poznamenat, ze takáto dan je uplatnovaná bez rozdielu na vsetky poskytovania sluzieb, ktoré zahrnajú vonkajsiu reklamu a verejné plagátovanie na území predmetnej obce. Pravidlá týkajúce sa vyberania tejto dane teda neuvádzajú ziadne rozlisovanie týkajúce sa miesta usadenia sa poskytovatela alebo príjemcu plagátovej sluzby, ani miesta pôvodu tovarov alebo sluzieb, ktoré sú predmetom rozsirovaných reklamných oznamov. 38 Následne je potrebné konstatovat, ze takáto dan sa uplatnuje iba na cinnosti vonkajsej reklamy zahrnajúce pouzitie verejných priestranstiev spravovaných orgánmi obce a ze jej výska je stanovená na úroven, ktorú mozno povazovat za nepatrnú v porovnaní s hodnotou sluzieb, ktoré jej podliehajú. Za týchto okolností vyberanie takejto dane nemá v ziadnom prípade takú povahu, aby zakazovalo, stazovalo alebo inak znevýhodnovalo poskytovanie reklamných sluzieb vykonávaných na území dotknutých obcí, vrátane prípadov, ak tieto sluzby majú cezhranicnú povahu z dôvodu miesta usadenia sa bud poskytovatela alebo príjemcu sluzieb. 39 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze clánok 49 ES má byt vykladaný v tom zmysle, ze mu neodporuje vyberanie takej dane, akou je miestna dan z reklamy zavedená legislatívnym dekrétom c. 507/93. O trovách 40 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánkov 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES sú neprípustné. 2. Clánku 49 ES neodporuje vyberanie takej dane, akou je miestna dan z reklamy zavedená prostredníctvom decreto legislativo nş 507 - Revisione ed armonizzazione dell'imposta comunale sulla pubblicitŕ e del diritto sulle pubbliche affissioni (legislatívneho dekrétu c. 507 - Revízia a harmonizácia miestnej dane z reklamy a poplatkov za plagátovanie) z 15. novembra 1993. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsDff57/L98464-5514TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXsDff57/L98464-5514TMP.html#Footref*