Spojené veci C-128/03 a C-129/03 AEM SpA a AEM Torino SpA proti Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas a i. (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato) "Vnútorný trh s elektrickou energiou - Zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie - Státna pomoc - Smernica 96/92/ES - Prístup do sústavy - Zásada zákazu diskriminácie" Návrhy prednesené 28. októbra 2004 - generálna advokátka C. Stix-Hackl Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. apríla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia, ktoré rozlisujú medzi podnikmi v súvislosti s nákladmi vyplývajúcimi z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov - Vylúcenie (Clánok 87 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Spôsob financovania pomoci - Zaclenenie - Podmienka - Spôsob financovania pomoci tvoriaci neoddelitelnú súcast opatrenia - Záväzný vztah urcenia medzi poplatkom nedanového charakteru a pomocou 3. Aproximácia právnych predpisov - Opatrenia urcené na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou - Smernica 96/92 - Pravidlo nediskriminacného prístupu do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy - Prijatie prechodného opatrenia clenským státom, stanovujúceho zvýsenie poplatku pre prístup do tejto sústavy a jej pouzívanie iba pre niektoré podniky, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu s cielom vyrovnat výhodu, ktorá pre tieto podniky vznikla liberalizáciou trhu - Prípustnost (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92, clánok 7 ods. 5, clánok 8 ods. 2 a clánok 16) 1. Pojem státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES je vseobecnejsí ako pojem subvencie, kedze nezahrna iba skutocné plnenia ako samotné subvencie, ale takisto zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocet urcitého podniku. Pojem pomoci vsak nezahrna opatrenia, ktoré rozlisujú medzi podnikmi v súvislosti s nákladmi, ak toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov. To je prípad opatrenia, ktoré prechodne zavádza zvýsenie poplatku pre prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, a ktoré má vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou. Toto rozlisovanie samo osebe preto nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. (pozri body 38 - 39, 43, bod 1 výroku) 2. Spôsob financovania pomoci môze spôsobit nezlucitelnost celého takto financovaného systému pomoci so spolocným trhom. Preto sa skúmanie pomoci nedá oddelit od skúmania úcinkov spôsobu jeho financovania. Naopak, pri skúmaní opatrenia predstavujúceho pomoc Komisiou sa musí nutne zohladnit spôsob financovania pomoci, ak je neoddelitelnou súcastou daného opatrenia. Na to, aby sa parafiskálna dan mohla povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí nevyhnutne medzi touto danou a pomocou na základe príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy existovat záväzný vztah urcenia spocívajúci v tom zmysle, ze výtazok z parafiskálnej dane sa povinne urcí na financovanie pomoci. Iba vtedy, ak takýto vztah existuje, výtazok z parafiskálnej dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze ak existuje záväzný vztah urcenia medzi zvýsením poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie a vnútrostátnym systémom pomoci v zmysle, ze výnos zo zvýsenia sa povinne pouzije na financovanie tejto pomoci, toto zvýsenie predstavuje neoddelitelnú súcast tohto systému, a preto sa musí skúmat spolu s ním. (pozri body 45 - 47, bod 1 výroku) 3. Clánok 7 ods. 5, clánok 8 ods. 2 a clánok 16 smernice 96/92 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou, ako aj vseobecná zásada zákazu diskriminácie, ktorej sú osobitnými vyjadreniami, zakazuje na jednej strane to, aby sa s podobnými situáciami zaobchádzalo odlisne, a na strane druhej to, aby sa s odlisnými situáciami zaobchádzalo rovnako. Pravidlo nediskriminacného prístupu do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy stanovené smernicou 96/92 vsak neodporuje tomu, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ktoré stanovuje zvýsenie poplatku pre prístup do tejto sústavy a jej pouzívanie iba pre niektoré podniky s cielom vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia zmenou právneho kontextu v dôsledku liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí uvedenej smernice. Takéto opatrenie totiz zachádza odlisným spôsobom so situáciami, ktoré si nie sú podobné. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu presvedcit sa o tom, ci zvýsenie poplatku neprekrocí hranice toho, co je potrebné pre kompenzáciu tejto výhody. (pozri body 56 - 60, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 14. apríla 2005 ([1]*) "Vnútorný trh s elektrickou energiou - Zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie - Státna pomoc - Smernica 96/92/ES - Prístup do sústavy - Zásada zákazu diskriminácie" V spojených veciach C-128/03 a C-129/03, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutiami Consiglio di Stato (Taliansko) zo 14. januára 2003 a dorucené Súdnemu dvoru 24. marca 2003, ktoré súvisia s konaniami: AEM SpA (C-128/03), AEM Torino SpA (C-129/03) proti Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas a i., za úcasti: ENEL Produzione SpA, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Borg Barthet, S. von Bahr (spravodajca), J. Malenovský a U. Lőhmus, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. septembra 2004, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - AEM SpA a AEM Torino SpA, v zastúpení: O. Brouwer, advocaat, a T. Salonico, avvocato, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a H. Střvlbćk, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. októbra 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 87 ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), najmä jej clánkov 7 a 8. 2 Tieto návrhy boli podané v súvislosti so zalobou podanou spolocnostami AEM SpA (dalej len "AEM") a AEM Torino SpA (dalej len "AEM Torino"), ktorými napadli dve rozhodnutia Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas (úrad pre elektrickú energiu a plyn, dalej len "AEEG"), ako aj ministerské nariadenie, ktorými sa pre niektoré vodné a geotermálne elektrárne stanovilo zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Podla clánku 1 smernica 96/92 "stanovuje spolocné pravidlá pre výrobu, prenos a rozvod elektrickej energie. Stanovuje pravidlá, ktoré sa vztahujú na organizáciu a fungovanie sektoru elektroenergetiky, prístup na trh, kritériá a postupy, ktoré sa vztahujú na vyhlásenie verejných sútazí a udelovanie povolení a na prevádzkovanie sústav". 4 Clánok 7 ods. 1 a 5 smernice 96/92 stanovuje toto: "1. Clenské státy vymenujú [urcia - neoficiálny preklad] alebo poziadajú podniky s vlastnými prenosovými sústavami, aby vymenovali [urcili - neoficiálny preklad] - na obdobie, ktoré stanoví príslusný clenský stát s prihliadnutím na efektívnost a ekonomickú rovnováhu - prevádzkovatela sústavy, ktorý bude zodpovedný za prevádzkovanie, zabezpecenie údrzby a, ak to bude potrebné, aj za rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a za jej prepojenie s inými sústavami tak, aby sa zabezpecila spolahlivost dodávok. ... 5. Prevádzkovatel systému nediskriminuje ziadnych uzívatelov ani skupiny uzívatelov systému, najmä nie v prospech svojich dcérskych spolocností alebo úcastinárov." 5 Clánok 8 ods. 1 az 3 tej istej smernice stanovuje toto: "1. Prevádzkovatel prenosovej sústavy zodpovedá za dispecing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za urcenie pouzitia prepojovacích zariadení s ostatnými sústavami. 2. Bez toho, aby bola dotknutá dodávka elektrickej energie na základe zmluvných záväzkov, vrátane záväzkov pochádzajúcich zo zadania verejnej sútaze, dispecing výrobných zariadení a pouzitie prepojovacích zariadení budú stanovené na základe kritérií, ktoré môze schválit príslusný clenský stát a ktoré musia byt objektívne, uverejnené a pouzívané nediskriminacným spôsobom, ktorý zabezpecí riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Zohladnia ekonomickú prioritu elektrickej energie z dostupných výrobných zariadení, prioritu prenosov v rámci prepojení, a technické obmedzenia sústavy. 3. Clenské státy môzu pozadovat od prevádzkovatela sústavy, aby pri dispecingu výrobných zariadení dal prednost výrobným zariadeniam, ktoré pouzívajú energiu z obnovitelných zdrojov alebo z odpadu, alebo vyrábajú súcasne teplo a elektrickú energiu." 6 Clánok 24 ods. 1 tejto smernice stanovuje: "1. Clenské státy, v ktorých s ohladom na ustanovenia tejto smernice nebude mozné plnit záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, môzu poziadat o prechodný rezim, ktorý môze Komisia povolit, pricom okrem iného zoberie do úvahy velkost sústavy, ktorej sa to týka, úroven vzájomného prepojenia sústavy a struktúru elektroenergetiky tejto krajiny. Komisia informuje clenské státy o takýchto ziadostiach predtým, nez prijme rozhodnutie, pricom zoberie ohlad na zachovávanie mlcanlivosti. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev." 7 Clánok 24 ods. 2 smernice 96/92 upresnuje, ze ziadosti o prechodný rezim musia byt oznámené Komisii najneskôr jeden rok od nadobudnutia úcinnosti tejto smernice. Vnútrostátna právna úprava 8 Dekrét so silou zákona c. 79 zo 16. marca 1999 o vykonaní smernice 96/92/ES o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana c. 75 z 31. marca 1999, s. 8, dalej len "dekrét so silou zákona c. 79/99") stanovuje vo svojom clánku 3 ods. 10, ze za prístup do prenosovej sústavy a jej pouzívanie patrí prevádzkovatelovi sústavy poplatok. Tento poplatok sa urcuje nezávisle od zemepisnej polohy výrobných miest a konecných odberatelov, v kazdom prípade na základe nediskriminacných kritérií. Výsku tohto poplatku urcuje AEEG, ktorý takisto upravuje sadzby. 9 Clánok 3 ods. 11 dekrétu so silou zákona c. 79/99 stanovuje, ze vseobecné náklady vynalozené na elektrickú sústavu zahrnajú rôzne výdavky: na výskumnú cinnost, likvidáciu vyradených jadrových zariadení súvisiacu so zastavením jadrového spalovacieho cyklu, ako aj vyplývajúcu zo súvisiacich alebo dodatocných cinností. Tieto vseobecné náklady sú upresnené v jednom alebo viacerých dekrétoch, ktoré vydáva Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato (ministerstvo priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania) po dohode s Ministro del tesoro, del biliancio e della programmazione economica (ministerstvo financií, rozpoctu a hospodárskeho programovania) a na návrh AEEG. 10 Clánok 2 ods. 1 dekrétu Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato z 26. januára 2000 o urcení vseobecných nákladov elektrickej sústavy, prijatý v zhode s Ministro del tesoro, del bilancio e della programmazione economica na návrh AEEG (Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana c. 27 z 3. februára 2000, s. 12, dalej len "dekrét z 26. januára 2000"), upresnuje, ze vseobecnými nákladmi elektrickej sústavy sú: "a) odskodnenie výrobných a rozvodných podnikov na základe kritérií stanovených v tomto dekréte pre tú cast výdavkov vzniknutých v dôsledku výroby elektrickej energie, ktoré nemôzu byt nahradené v dôsledku vykonania smernice [96/92]; b) kompenzácia lepsieho zhodnotenia elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach, ktoré boli k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo k dispozícii výrobných a rozvodných podnikov, vyplývajúca z prebratia smernice [96/92]; c) náklady spojené s likvidáciou vyradených jadrových zariadení a zastavením jadrového spalovacieho cyklu a s tým súvisiacimi alebo dodatocnými cinnostami; d) náklady výskumnej a vývojovej cinnosti na úcely technologickej inovácie vo vseobecnom záujme pre elektrickú sústavu; e) pouzitie výhodných taríf pre dodávky elektrickej energie na základe ustanovenia clánku 2 ods. 2 bodu 4 rozhodnutia [AEEG] c. 70/97 a dekrétu Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato z 19. decembra 1995." 11 Z hladiska lepsieho zhodnotenia uvedeného v clánku 2 ods. 1 písm. b) dekrétu z 26. januára 2000, clánok 3 ods. 3 toho istého dekrétu nachádzajúci sa v casti nazvanej "Náklady vyplývajúce z vykonania smernice [96/92]" stanovuje: "Na úcely aspon ciastocnej kompenzácie vseobecných nákladov elektrickej siete sa pocas obdobia siedmich rokov pocnúc 1. januárom 2000 a na základe podmienok upresnených v clánku 5 nahrádza výlucne ciastka zodpovedajúca lepsiemu zhodnoteniu elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach, ktoré sa nezúcastnujú systému príspevkov [v prospech nových zariadení vyuzívajúcich obnovitelné zdroje energie] stanovená rozhodnutiami Comitato interministerale dei prezzi [Medzirezortný výbor pre ceny] c. 15 z 12. júla 1989, c. 34 zo 14. novembra 1990 a c. 6 z 19. apríla 1996, v znení neskorsích zmien. Ustanovenia tohto odseku sa nepouzijú na zariadenia s nominálnym výkonom nizsím ako 3 MW, ani na precerpávacie vodné zariadenia." 12 Podla clánku 5 ods. 9 dekrétu z 26. januára 2000: "Ciastka zodpovedajúca lepsiemu zhodnoteniu, ktorá má byt nahradená pocas obdobia uvedeného v clánku 3 ods. 3, predstavuje pre rok 2000 uznávané jednotkové variabilné náklady elektrickej energie vyrobenej v tepelných elektrárniach pouzitím obchodovatelných fosílnych palív v zmysle clánku 6 ods. 5 rozhodnutia [AEEG] c. 70/97 a pre nasledujúce roky predstavuje pre kazdú elektráren a kazdé dvojmesacné obdobie cast rozdielu medzi vázeným priemernom hodnôt hrubých cien elektrickej energie na vnútrostátnom trhu pocas jednotlivých dvojmesacných období a priemernými jednotkovými fixnými nákladmi elektrárne, ktoré upresní [AEEG] kazdý rok pocnúc 31. decembrom predchádzajúceho roku. Táto cast predstavuje 75 % pre roky 2001 a 2002, 50 % pre roky 2003 a 2004 a 25 % pre roky 2005 a 2006. Po uplynutí tejto doby sa táto cast rovná nule." 13 Clánok 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia AEEG c. 231/00 z 20. decembra 2000 a clánok 2 ods. 1, 2 a 8 rozhodnutia AEEG c. 232/00 z 20. decembra 2000 o urcení zvýsenia poplatku pre prístup do vnútrostátnej prenosovej siete a jej pouzívanie pre elektrickú energiu vyrobenú vo vodných a geotermálnych zariadeniach pre roky 2000 - 2006 (riadny dodatok ku Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana c. 4 z 5. januára 2001, s. 13, dalej len "rozhodnutie c. 231/00" a "rozhodnutie c. 232/00") stanovujú zvýsenie poplatku pre pouzívanie siete pre elektrickú energiu podla clánku 3 ods. 3 dekrétu z. 26. januára 2000 vyrobenú a uvedenú do siete zariadeniami, ktoré boli k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo k dispozícii výrobných alebo rozvodných podnikov, co pokryje dynamické sluzby kompenzáciou lepsieho zhodnotenia v zmysle clánku 2 ods. 1 písm. b) dekrétu z 26. januára 2000. 14 Výnos zo zvýsenia poplatku uvedeného v clánkoch 2 rozhodnutí c. 231/00 a 232/00 v zmysle clánkov 3 ods. 1 týchto rozhodnutí prevedie prevádzkovatel siete na "Cassa conguaglio per il settore elettrico" (vyrovnávací fond pre odvetvie elektrickej energie, dalej len "vyrovnávací fond"). Clánky 3 ods. 2 týchto rozhodnutí stanovujú, ze tieto platby sa pripisujú v prospech "Conto per la gestione della compensazione della maggiore valorizzazione dell'energia elettrica nella transizione" (úcet pre kompenzáciu lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pocas prechodného obdobia). Podla clánkov 3 ods. 3 tých istých rozhodnutí prípadný zostatok na tomto úcte sa prevedie na "Conto per nuovi impianti da fonti rinnovabili e assimilate" (úcet pre nové zariadenia vyuzívajúce obnovitelné a podobné zdroje energie). Konania vo veci samej 15 Z rozhodnutí o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze AEM a AEM Torino podali na Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia zaloby proti rozhodnutiam c. 231/00 a 232/00 a proti prípravným, základným a súvisiacim aktom, vrátane dekrétu z 26. januára 2000. 16 Kedze tieto zaloby boli zamietnuté, AEM a AEM Torino podali odvolanie na Consiglio di Stato a navrhovali zrusenie rozhodnutí o zamietnutí ich zalôb. 17 V rozhodnutiach o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Consiglio di Stato uvádza najmä to, ze podla tvrdení AEM a AEM Torino zvýsenie poplatku plne zapadá do systému podpôr pre fungovanie urcitých podnikov alebo výroby urcitých tovarov financovaných prostredníctvom poplatkov z dodávok podnikov v odvetví, co sa povazuje za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom v tomto prípade bola pomoc poskytnutá bez dodrzania postupu stanoveného v Zmluve ES. AEM a AEM Torino takisto tvrdia, ze odlisné ceny pre prístup do prenosovej siete, ktoré vedú k vyssím nákladom pre niektoré podniky, predstavujú porusenie jednej zo základných zásad smernice 96/92 o prístupe kazdého podniku bez diskriminácie k tejto sieti. Prejudiciálne otázky 18 Podla Consiglio di Stato z rozboru sporných ustanovení vyplýva, ze zvýsenie poplatku sa zakladá na potrebe napravit neodôvodnenú výhodu a konkurencnú nerovnováhu, ktoré vznikli v prvom období liberalizácie trhu s elektrickou energiou - urcenom na roky 2000 - 2006 - v dôsledku prebratia smernice 96/92. 19 V tomto ohlade Consiglio di Stato uvádza, ze v období pred liberalizáciou trhu pouzívali výrobné a rozvodové podniky na elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných a geotermálnych zariadení takú sadzbu, ktorej jedna zlozka, zlozka B, súvisela s cenou paliva. Cast tejto zlozky sadzby sa potom vyplatila vyrovnávaciemu fondu, ktorý ju potom vyplatil tepelným elektrárniam, ktoré jedine znásali náklady na palivo. 20 Zo zmeny, ktorá nastala, vznikla dvojitá výhoda pre tieto podniky. Na jednej strane, v dôsledku zrusenia zlozky B sadzby pre zákazníkov na obmedzenom trhu, ktorá bola predtým urcená pre vyrovnávací fond, vyplynulo, ze tieto podniky mohli vyberat cenu urcenú rovnako na celom státnom území na obmedzenom trhu, kde stále existovala úprava sadzieb na základe kritérií zohladnujúcich cenu paliva, pricom tieto podniky neznásali náklady na palivo. Na strane druhej, táto výhoda sa mala prejavit aj na volnom trhu urcenom pre oprávnených zákazníkov v tom zmysle, ze velkoobchodná predajná cena na obmedzenom trhu bola východiskom pre dvojstranné dohody na volnom trhu. Tieto dve výhody sú výlucne výsledkom zmeny právneho prostredia v dôsledku liberalizácie odvetvia a nevyplývajú zo zmeny podmienok hospodárnosti a hospodárskej sútaze. 21 Consiglio di Stato upresnuje, ze podla vysvetliviek AEEG o úprave sadzieb zo 4. augusta 1999 (dalej len "vysvetlivky"), ak by sa toto lepsie zhodnotenie vodnej a geotermálnej výroby ponechalo v prospech výrobných a rozvodných podnikov, vznikol by z toho príjem týchto podnikov a náklady pre elektrickú siet ako priamy dôsledok procesu liberalizácie a spotrebitelia by museli znásat vyssie úrovne sadzieb, ktoré by sa nezakladali na zvýsených nákladoch. 22 Vysvetlivky dalej upresnujú, ze "v prípade elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach je potrebné sa vyhnút tomuto dôsledku tak, ze pre túto elektrickú energiu sa zvýsi poplatok za prístup do prepravnej siete a jej pouzívanie v zmysle clánku 3 ods. 10 dekrétu so silou zákona c. 79/99 az do vyprsania súcasne platných povolení na osobitné uzívanie vôd pre hydroenergetické úcely a na pouzívanie geotermálnych zariadení pre termoelektrické úcely. Výnos z tohto zvýsenia sa bude môct pouzit na kompenzáciu uviaznutých nákladov, ktoré nie sú inác uznané, alebo na financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy, najmä súvisiacich s podporou elektrickej energie vyrobenej zariadeniami vyuzívajúcimi obnovitelné zdroje energie". 23 Príloha 2 vysvetliviek upresnuje, po prvé, ze úprava sadzieb zalozená este na stave pred prebratím smernice 96/92 predvídala poskytnutie príspevkov v prospech vyrovnávacieho fondu na výrobu elektrickej energie, ktorá bola rozdelená podla typu zariadenia a výrobcu. 24 V tejto prílohe sa uvádza, ze toto rozlisovanie v systéme príspevkov na výrobu elektrickej energie nie je zlucitelné s liberalizovaným rozsahom výroby. V rámci takejto výroby je nevyhnutné, aby sa pre kazdé obdobie vytvorila jednotná trhová velkoobchodná cena elektrickej energie, ktorú budú urcovat a pozadovat vsetci výrobcovia nezávisle od typu pouzívaného zariadenia. 25 Nakoniec, táto príloha upresnuje, ze z toho vyplývajúci príjem pre elektrickú energiu vyrobenú vo vodných a geotermálnych zariadeniach bude závislý od dostupnosti vzácnych zdrojov, menovite vody a geotermálnych zdrojov pouzívaných na výrobu elektrickej energie, ktoré v súcasnom systéme nie sú vhodným spôsobom zhodnotené. 26 Consiglio di Stato pripomína, ze v súvislosti s elektrickou energiou predávanou na volnom trhu sa zvýsenie poplatku za prístup do státnej rozvodnej siete a jej pouzívanie zaviedlo od roku 2000 rozhodnutím c. 231/00, pricom pre elektrickú energiu predávanú na obmedzenom trhu sa zaviedlo az od roku 2001rozhodnutím c. 231/00. Stalo sa tak preto, lebo v prípade posledne menovaného trhu boli zlozka B sadzby, ako aj príspevok na náklady na palivo, ktorý bol na nu naviazaný, zrusené az od roku 2001. 27 Cosiglio di Stato dalej upresnuje, ze náhrada za lepsie zhodnotenie sa urcuje degresívne az do konca roku 2006, co má umoznit trhu dosiahnutie rovnováhy s efektívnou hospodárskou sútazou. 28 Okrem toho uvádza, ze zohladnil skutocnost, ze zvýsenie poplatku sa nezakladá na clánku 24 smernice 96/92. 29 Na základe týchto úvah Consiglio di Stato povazuje za potrebné overit, po prvé to, ci systém, aký je predmetom sporu, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánkov 87 a nasl. ES. 30 V tomto ohlade uvádza, ze výnos zo zvýsenia poplatku sa nepouzíva v prospech urcitých podnikov alebo kategórií podnikov vystupujúcich na trhu, ako by islo o krízové dotácie, ale jeho úcelom je vyrovnat sa so vseobecnými nákladmi elektrickej sústavy v prospech pouzívatela. Ide teda o vseobecné opatrenie hospodárskej politiky, ktorého úcelom nie je zvýhodnenie urcitých konkrétnych podnikov alebo urcitých druhov výroby, ale naopak, sledovanie vseobecného záujmu. Podla Consiglio di Stato totiz, v rozpore s niektorými údajmi v prípravných aktoch, predmetné ustanovenia nepredvídajú prerozdelovanie príjmov v prospech urcitej konkrétnej kategórie podnikov s úcelom nahradit uviaznuté náklady. Okrem toho, rozhodnutia c. 231/00 a 232/00 predvídajú iba moznost toho, ze prípadný zostatok úctu pre kompenzáciu lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pocas prechodného obdobia sa prevedie na úcet pre nové zariadenia vyuzívajúce obnovitelné a podobné zdroje energie. Urcite sa za státnu pomoc nemôzu povazovat tie ustanovenia dekrétu z 26. januára 2000, ktoré stanovujú prevod predmetných súm na úcet urcený na pokrytie vseobecných nákladov sústavy; státna pomoc by prípadne mohla predstavovat následné a rozlisované pridelenie týchto súm, ktoré sú uz k dispozícii pre verejný rozpocet, v prospech podnikov alebo výroby urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 31 Po druhé, Consiglio di Stato povazuje za potrebné overit, ci je takýto systém zlucitelný so zásadami a ustanoveniami smernice 96/92, najmä s clánkom 7 tejto smernice a jej odôvodnením c. 25, co sa týka záruky prístupu do siete kazdého bez diskriminácie, a s clánkom 8 tej istej smernice, co sa týka urcovania kritérií pre dispecing výrobných zariadení. 32 Za týchto okolností Consiglio di Stato rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky rovnakého znenia vo veciach C-128/03 a C-129/03: "1. Predstavuje správne opatrenie, ktoré na základe uvádzaných dôvodov a podmienok predvída zvýsenie poplatku za prístup do siete a jej pouzívanie pre urcité podniky pouzívajúce elektrickú prenosovú sústavu na úcely financovania vseobecných nákladov elektrickej siete státnu pomoc v zmysle clánku 87 [ES] a nasl. Zmluvy? 2. Vylucujú zásady uvedené v smernici 96/92 v oblasti liberalizácie vnútorného trhu s elektrickou energiou a najmä clánky 7 a 8 o prevádzkovaní elektrickej prenosovej siete to, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ktoré pre urcité konkrétne podniky predvída zvýsenie poplatku urceného na kompenzáciu lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej energie - co podla uvádzaných podmienok a dôvodov vyplýva zo zmeny zákonnej úpravy - a na financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy?" 33 Uznesením zo 6. mája 2003 predseda Súdneho dvora nariadil spojenie vecí C-128/03 a C-129/03. Právna podstata O prvej prejudiciálnej otázke 34 Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci opatrenie, aké je predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktorým clenský stát ukladá zvýsenie poplatku za prístup do sústavy a jej pouzívanie iba niektorým uzívatelom vnútrostátnej prenosovej sústavy, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Vyjadrenia predlozené Súdnemu dvoru 35 AEM a AEM Torino pripomínajú, ze dekrét z 26. januára 2000 a rozhodnutia c. 231/00 a 232/00, ako aj rozhodnutie AEEG c. 228/01 z 18. októbra 2001, ktorým sa schválilo úplné znenie predpisov AEEG o poskytovaní sluzieb prenosu, merania a predaja elektrickej energie (riadny doplnok ku Gazetta ufficiale della Repubblica italiana c. 277 z 22. decembra 2001, s. 5), ukladajú niektorým podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodnej alebo geotermálnej energie, povinnost zaplatit zvýsený poplatok za prístup do vnútrostátnej prenosovej sústavy s cielom kompenzovat vseobecné náklady elektrickej sústavy a výrobných nákladov elektrární, ktoré sa zúcastnujú systému príspevkov v prospech nových zariadení pouzívajúcich obnovitelné zdroje energie. AEM a AEM Torino tvrdia, ze tieto predpisy sú podstatnými súcastami systému státnej pomoci stanoveného dekrétom z 26. januára 2000 pre financovanie vseobecných nákladov talianskej elektrickej sústavy (uviaznuté náklady) a clánkom 22 ods. 3 zákona c. 9/91 z 9. januára 1991 o pravidlách vykonania nového národného energetického plánu: institucionálne aspekty, vodné elektrárne a elektrické vedenia, uhlovodíky a geotermálna energia, samovýroba, ako aj financné ustanovenia (riadny doplnok ku Gazetta ufficiale della Repubblica italiana c. 13 zo 16. januára 1991, s. 3) pre vytvorenie podnetov na výrobu elektrickej energie získanej z obnovitelných a podobných zdrojov energie. 36 Talianska vláda tvrdí, ze správne opatrenie, ktoré v kontexte klesajúcich výrobných nákladov ukladá niektorým podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodnej alebo geotermálnej energie a pouzívajú vnútrostátnu prenosovú sústavu povinnost prechodne a degresívne zaplatit zvýsený poplatok za prístup a pouzívanie sústavy s cielom kompenzovat vseobecné náklady elektrickej sústavy, sa nemôze povazovat za státnu pomoc. 37 Komisia Európskych spolocenstiev tvrdí, ze opatrenie, ktoré je predmetom konania vo veci samej a ktoré na základe uvádzaných dôvodov a podmienok predvída zvýsenie poplatku za prístup do sústavy a jej pouzívanie pre urcité podniky pouzívajúce elektrickú prenosovú sústavu na úcely financovania vseobecných nákladov elektrickej sústavy, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES a nasl. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc upravenú touto Zmluvou ako pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Pojem státnej pomoci je vseobecnejsí ako pojem subvencie, kedze nezahrna iba skutocné plnenia ako samotné subvencie, ale takisto zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocet urcitého podniku (pozri najmä rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 39; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24). 39 Pojem státnej pomoci vsak nezahrna opatrenia, ktoré rozlisujú medzi podnikmi v súvislosti s nákladmi, ak toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov (pozri najmä rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 42 a z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 42). 40 V konaní vo veci samej z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze úcelom zvýsenia poplatku pre prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, je vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla z liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92. Pocas prvej casti prechodného obdobia liberalizácie totiz tieto podniky môzu pozadovat na jednej strane na obmedzenom trhu cenu urcenú s prihliadnutím na náklady na palivo, ktoré neznásajú a ktoré sa nenahrádzajú pomocou zlozky sadzby vyplatenej vyrovnávaciemu fondu, a na strane druhej na volnom trhu cenu, pre ktorú slúzi ako východisko velkoobchodná cena na obmedzenom trhu, pricom, ako to vyplýva najmä z prílohy 2 vysvetliviek, v rámci povolení na osobitné uzívanie vôd pre hydroenergetické úcely a povolení na uzívanie geotermálnych zdrojov na termoelektrické úcely, tieto zdroje este nie sú vhodne ocenené. 41 Ako poznamenal aj vnútrostátny súd, táto výhoda nevyplýva zo zmeny podmienok hospodárnosti a hospodárskej sútaze, ale zo zmeny právneho prostredia v dôsledku liberalizácie odvetvia elektrickej energie. 42 Z vysvetliviek okrem toho vyplýva, ze na elektrickú energiu vyrobenú týmito podnikmi sa zvýsenie poplatku uplatní az po vyprsaní povolení na osobitné uzívanie vôd pre hydroenergetické úcely a povolení na uzívanie geotermálnych zdrojov na termoelektrické úcely. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu takisto vyplýva, ze zvýsenie poplatku je stanovené degresívne az do konca roku 2006. 43 Z týchto skutocností treba vyvodit záver, ze opatrenie, aké je predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktoré prechodne zavádza zvýsenie poplatku pre prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, a ktoré má vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92, predstavuje rozlisovanie medzi podnikmi vzhladom na náklady, ktoré vyplývajú z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov. Toto rozlisovanie samo osebe preto nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 44 AEM a AEM Torino vsak tvrdia, ze zvýsenie poplatku je podstatnou súcastou systému státnej pomoci stanoveného dekrétom z 26. januára 2000 pre financovanie vseobecných nákladov talianskej elektrickej sústavy (uviaznuté náklady) a clánkom 22 ods. 3 zákona c. 9/91 pre vytvorenie podnetov na výrobu elektrickej energie získanej z obnovitelných a podobných zdrojov energie. 45 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora spôsob financovania pomoci môze spôsobit nezlucitelnost celého takto financovaného systému pomoci so spolocným trhom. Preto sa skúmanie pomoci nedá oddelit od skúmania úcinkov spôsobu jeho financovania. Pri skúmaní opatrenia predstavujúceho pomoc Komisiou sa musí nutne zohladnit spôsob financovania pomoci, ak je neoddelitelnou súcastou daného opatrenia (pozri rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49). 46 Na to, aby sa parafiskálna dan mohla povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí nevyhnutne medzi parafiskálnou danou a pomocou na základe príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy existovat záväzný vztah urcenia spocívajúci v tom zmysle, ze výtazok z parafiskálnej dane sa povinne urcí na financovanie pomoci. Iba vtedy, ak takýto vztah existuje, výtazok z parafiskálnej dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 26, a Pape, C-175/02, Zb. s. I-127, bod 15). 47 Z toho vyplýva, ze ak v situácii, aká je aj v konaní vo veci samej, existuje záväzný vztah urcenia medzi zvýsením poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie a vnútrostátnym systémom pomoci v zmysle, ze výnos zo zvýsenia sa povinne pouzije na financovanie tejto pomoci, toto zvýsenie predstavuje neoddelitelnú súcast tohto systému, a preto sa musí skúmat spolu s ním. 48 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze spis neobsahuje dostatocne presné informácie na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnút o tejto otázke. 49 V tomto kontexte je okrem toho potrebné poznamenat, ze podla Komisie jej talianske úrady 25. júla 2000 oznámili, ze dekrét z 26. januára 2000 je opatrením predstavujúcim pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES a ze tento dekrét súvisí s kompenzáciou lepsieho zhodnotenia, a tým nepriamo so zvýsením poplatku. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze konanie o preskúmaní tohto dekrétu stále prebieha. 50 Preto je potrebné odpovedat na prvú prejudiciálnu otázku tak, ze opatrenie, aké je predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktoré prechodne zavádza zvýsenie poplatku pre prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, a ktoré chce vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia z liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92, predstavuje rozlisovanie medzi podnikmi vzhladom na náklady, ktoré vyplývajú z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov. Toto rozlisovanie samo osebe preto nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 51 Skúmanie pomoci sa vsak nedá oddelit od skúmania dopadov jeho financovania. Ak v situácii, aká je aj v konaní vo veci samej, existuje povinné spojenie medzi zvýsením poplatku za prístup do elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie a vnútrostátnym systémom pomoci v zmysle, ze výnos zo zvýsenia sa povinne pouzije na financovanie tejto pomoci, toto zvýsenie predstavuje neoddelitelnú súcast tohto systému, a preto sa musí skúmat spolu s ním. O druhej prejudiciálnej otázke 52 Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 7 ods. 5 a clánok 8 ods. 2 smernice 96/92, ktoré zakazujú akúkolvek diskrimináciu pouzívatelov vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy, vylucujú to, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ako je opatrenie tvoriace predmet sporu v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje zvýsenie poplatku pre prístup do tejto siete a jej pouzívanie iba pre niektoré podniky, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu. Vyjadrenia predlozené Súdnemu dvoru 53 AEM a AEM Torino tvrdia, ze zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej prenosovej sústavy a jej pouzívanie, ktoré sa uplatní - aj ked prechodne - výlucne na niektoré podniky, a najmä vzhladom na skutocnost, ze obdobie zvýsenia spadá do etapy zavedenia volnej sútaze na talianskom trhu elektrickej energie, je v rozpore so základnými zásadami prístupu do siete na základe objektívnych, transparentných a nediskriminacných kritérií stanovených smernicou 96/92. 54 Talianska vláda je toho názoru, ze ak clenský stát ulozí niektorým podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu, povinnost prechodne a degresívne zaplatit zvýsený poplatok za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie s cielom predíst výhode z lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pochádzajúcej z vodnej alebo geotermálnej energie vyplývajúcej z nového legislatívneho prostredia vzniknutého liberalizáciou vnútorného trhu s elektrickou energiou, takéto opatrenie nie je v rozpore so zásadami stanovenými smernicou 96/92. 55 Komisia usudzuje, ze zásady stanovené smernicou 96/92 v oblasti liberalizácie vnútorného trhu elektrickej energie, a najmä ustanovenia clánkov 7 a 8 o vyuzívaní vnútrostátnej prenosovej sústavy, nevylucujú to, aby clenský stát na prechodnú dobu prijal opatrenie, ktoré stanoví pre niektoré konkrétne podniky zvýsenie poplatku s cielom kompenzovat lepsie zhodnotenie elektrickej energie pochádzajúcej z vodnej a geotermálnej energie vyplývajúce zo zmeny legislatívneho prostredia a financovania vseobecných nákladov elektrickej sústavy. Posúdenie Súdnym dvorom 56 Predovsetkým je potrebné konstatovat, ze clánok 7 ods. 5 smernice 96/92 sa vztahuje na prevádzkovatela vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a clánok 8 ods. 2 tejto smernice upravuje dispecing zariadení na výrobu elektrickej energie. Na jednej strane vsak predmetom sporu v konaní vo veci samej je ministerský dekrét a rozhodnutia prijaté orgánom verejnej moci, a nie prevádzkovatelom sústavy. Na strane druhej, vnútrostátne predpisy, voci ktorým smeruje zaloba AEM a AEM Torino, sa týkajú podmienok prístupu do sústavy, a nie dispecingu zariadení na výrobu elektrickej energie. 57 Z clánku 16 smernice 96/92 vsak vyplýva, ze pri organizovaní prístupu do sústavy si clenské státy môzu vybrat medzi formou dohodnutého prístupu do sústavy a formou jediného kupujúceho, pricom oba typy postupov sa musia riadit objektívnymi, transparentnými a nediskriminacnými kritériami. 58 V kazdom prípade tieto ustanovenia, ako aj vseobecná zásada zákazu diskriminácie, ktorej sú osobitnými vyjadreniami, zakazuje na jednej strane to, aby sa s podobnými situáciami zaobchádzalo odlisne, a na strane druhej to, aby sa s odlisnými situáciami zaobchádzalo rovnako (pozri, pokial ide o zásadu zákazu diskriminácie, najmä rozsudok z 12. decembra 2002, Rodríguez Caballero, C-442/00, Zb. s. I-11915, bod 32). 59 Vnútrostátne opatrenie, ktoré je predmetom sporu v konaní vo veci samej, vsak prechodne zavádza, ako to Súdny dvor skonstatoval v bodoch 42 a 43 tohto rozsudku, zvýsenie poplatku pre prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení s cielom vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92. Ak toto opatrenie zaobchádza odlisne s nepodobnými situáciami, je úlohou vnútrostátneho súdu presvedcit sa o tom, ci zvýsenie poplatku neprekrocí hranice toho, co je potrebné pre kompenzáciu tejto výhody. 60 Preto na druhú prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedat tak, ze pravidlo nediskriminacného prístupu do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy stanovené smernicou 96/92 vsak neodporuje tomu, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ako je opatrenie tvoriace predmet sporu v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje zvýsenie poplatku pre prístup do tejto sústavy a jej pouzívanie iba pre niektoré podniky s cielom vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia zmenou právneho kontextu v dôsledku liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí uvedenej smernice. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu presvedcit sa o tom, ci zvýsenie poplatku neprekrocí hranice toho, co je potrebné pre kompenzáciu tejto výhody. O trovách 61 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania vo veci samej, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol: 1. Opatrenie, aké je predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktoré prechodne zavádza zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie ulozené iba podnikom, ktoré vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, a ktoré chce vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou, predstavuje rozlisovanie medzi podnikmi vzhladom na náklady, ktoré vyplývajú z povahy alebo zo struktúry systému predmetných nákladov. Toto rozlisovanie samo osebe preto nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Skúmanie pomoci sa vsak nedá oddelit od skúmania dopadov jeho financovania. Ak v situácii, aká je aj v konaní vo veci samej, existuje záväzný vztah urcenia medzi zvýsením poplatku za prístup do elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie a vnútrostátnym systémom pomoci v zmysle, ze výnos zo zvýsenia sa povinne pouzije na financovanie tejto pomoci, toto zvýsenie predstavuje neoddelitelnú súcast tohto systému, a preto sa musí skúmat spolu s ním. 2. Pravidlo nediskriminacného prístupu do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy stanovené smernicou 96/92 nevylucuje, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ako je opatrenie tvoriace predmet sporu v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje zvýsenie poplatku pre prístup do tejto siete a jej pouzívanie iba pre niektoré podniky s cielom vyrovnat výhodu, ktorá týmto podnikom vznikla pocas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí uvedenej smernice. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu presvedcit sa o tom, ci zvýsenie poplatku neprekrocí hranice toho, co je potrebné pre kompenzáciu tejto výhody. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCG8t5s/L98398-8262TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXCG8t5s/L98398-8262TMP.html#Footref*