Vec C-123/03 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Greencore Group plc "Návrh na zrusenie listu Komisie - Odmietnutie úhrady úrokov z vrátenej sumy - Pojem aktu, ktorým sa potvrdzuje skorsí akt - Zaplatenie istiny bez úrokov - Neexistencia povahy skorsieho rozhodnutia o zamietnutí" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Zamietnutie - Právna kvalifikácia skutkového stavu - Prípustnost (Clánok 225 ES) 2. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty so záväznými právnymi úcinkami - Mlcanie alebo necinnost institúcie - Vrátenie preplatku týkajúceho sa pokuty bez zaujatia stanoviska k ziadosti o úhradu úrokov predlozenej veritelským podnikom - Vylúcenie (Clánok 230 ES) 1. Súdny dvor nemá právomoc kontrolovat posúdenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal Súd prvého stupna, ale má podla clánku 225 ES právomoc kontroly právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych záverov, ktoré z nej vyvodil Súd prvého stupna. (pozri bod 36) 2. Opatrenia zo záväznými právnymi úcinkami, ktorá sa týkajú záujmov zalobcu tým, ze menia osobitným spôsobom jeho právne postavenie, predstavujú akty alebo rozhodnutia, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES. Mlcanie institúcie nemozno v zásade prirovnat k implicitnému zamietnutiu okrem prípadov, ked je takýto následok výslovne vyjadrený v ustanovení práva Spolocenstva. Bez vylúcenia toho, ze za urcitých osobitných okolností sa táto zásada neuplatní, kedze mlcanie alebo necinnost institúcie mozno výnimocne povazovat za rozhodnutie o implicitnom zamietnutí, treba dospiet k záveru, ze v prípade rozsudku Súdu prvého stupna o znízení výsky pokuty, nasledovaného listom adresovanom Komisii zalobcom, ktorý ju ziadal o vrátenie casti neoprávnenej pokuty a vyrovnanie úrokov, úhrada istiny Komisiou bez zaujatia výslovného stanoviska k ziadosti o zaplatenie úrokov nepredstavuje implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí. (pozri body 44 - 45) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 9. decembra 2004 ([1]*) "Návrh na zrusenie listu Komisie - Odmietnutie úhrady úrokov z vrátenej sumy - Pojem aktu, ktorým sa potvrdzuje skorsí akt - Zaplatenie istiny bez úrokov - Neexistencia povahy skorsieho rozhodnutia o zamietnutí" Vo veci C-123/03 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 19. marca 2003, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: K. Wiedner, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsím úcastníkom konania je: Greencore Group plc, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: A. Böhlke, Rechtsanwalt, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), J.-P. Puissochet, N. Colneric a J. N. Cunha Rodrigues, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. apríla 2004, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. mája 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje zrusenie uznesenia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 7. januára 2003, Greencore Group/Komisia (T-135/02, zatial neuverejnené v Zbierke, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým bola vyhlásená zaloba o neplatnost podaná Greencore Group plc (dalej len "Greencore") proti listu Komisie z 11. februára 2002 za prípustnú. Skutkový stav vo veci samej 2 Rozhodnutím 97/624/ES zo 14. mája 1997 o konaní podla clánku 86 Zmluvy ES (IV/34.621, 35.059/F-3 - Irish Sugar plc) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 1), Komisia ulozila Irish Sugar plc (dalej len "Irish Sugar"), dcérskej spolocnosti Greencore, pokutu vo výske 8 800 000 ECU. Irish Sugar zaplatil túto pokutu 22. augusta 1997. 3 Irish Sugar podal 4. augusta 1997 proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. 4 Súd prvého stupna rozsudkom zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia (T-22/097, Zb. s. II-2969), znízil výsku tejto pokuty na 7 883 326 eur, pricom v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 5 Zo zaloby Greencore Group, predlozenej Súdu prvého stupna (vec T-135/02) vyplýva, ze v priebehu októbra 1999 sa úradník Komisie telefonicky spojil s advokátom spolocnosti Irish Sugar, ktorý bol rovnako advokátom spolocnosti Greencore, aby pripravil vrátenie zrusenej casti pokuty. Podla Greencore sa pocas tohto telefonického rozhovoru mala z iniciatívy advokáta spolocnosti Irish Sugar predostriet otázka úrokov z vrátenej sumy, pricom bolo málo pravdepodobné, ze by Komisia zaplatila úroky zo sumy, ktorú dlhovala spolocnosti, kedze doposial ich nikdy neuhrádzala. 6 Greencore uznal, ze advokát spolocnosti Irish Sugar, ako aj úradník Komisie si boli vedomí skutocnosti, ze otázka, ci Komisia bola povinná pri vrátení istiny zaplatit aj úroky, bola v tom case predmetom prebiehajúceho sporu pred Súdom prvého stupna vo veci Corus UK/Komisia (rozsudok z 10. októbra 2001, T-171/99, Zb. s. II-2967). 7 Advokát spolocnosti Greencore ju 26. októbra 1999 informoval o telefonickom rozhovore s úradníkom Komisie, ktorý povazoval za málo pravdepodobné, ze Komisia zaplatí úroky a o podanej zalobe v uz citovanej veci Corus UK/Komisia . Okrem iného odporucil nevzdat sa práva na úroky a výslovne ziadat ich úhradu. 8 Faxom z 27. októbra 1999 Greencore oznámil Komisii podrobné informácie o bankovom úcte Irish Sugar, na ktorý sa má poukázat v zmysle uz citovaného rozsudku Irish Sugar/Komisia dlhovaná istina vo výske 916 674 eur. Rovnako poziadal Komisiu o toto: "taktiez vás ziadame, aby ste nám potvrdili, ze zaplatíte úroky z vrátenej sumy za obdobie od vykonania platby spolocnostou Irish Sugar plc v prospech Komisie az do dátumu jej vrátenia. Ziadame vás, aby ste nám oznámili výsku úrokov". 9 Komisia previedla 4. januára 2000 na úcet Irish Sugar sumu 916 674 eur, ale bez úrokov. 10 Greencore vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna uznal, ze platba vykonaná Komisiou 4. januára 2000 bola jedinou odpovedou na fax z 27. októbra 1999 a ze následne sa nedomáhal odpovede na otázku o úrokoch, pretoze uprednostnil vyckat na výsledok konania v uz citovanej veci Corus UK/Komisia skôr, ako sa v tomto ohlade znova obráti na Komisiu. 11 V bode 53 uz citovaného rozsudku Corus UK/Komisia Súd prvého stupna rozhodol, ze ak sa rozsudkom zrusí alebo znízi pokuta ulozená podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v Zmluve ES, je Komisia povinná vrátit nielen istinu neprávom zaplatenej pokuty, ale aj úroky z omeskania z tejto istiny. 12 Doporuceným listom z 1. novembra 2001, odvolajúc sa na uvedený rozsudok, Greencore poziadal Komisiu, aby zaplatila Irish Sugar sumu 154 892 eur rovnajúcu sa úroku vo výske 7,13 % z istiny 916 674 eur za obdobie od 22. augusta 1997 do 4. januára 2000. 13 Komisia odpovedala listom z 11. februára 2002, ze "platba istiny bez úrokov vykonaná 4. januára 2000 predstavuje odmietnutie Komisie zaplatit úroky" a ze tým, ze spolocnost Greencore nenapadla "toto rozhodnutie nezaplatit úroky do dvoch mesiacov stanovených v clánku 230 ES" a tým, "ze sa rozhodla vyckat na výsledok sporu vo veci 'Corus` pred vrátením sa k tejto otázke", spolocnost Greencore "uz nemá právo sa odvolat [na uvedený rozsudok] po tom, co pôvodne súhlasila s platbou istiny bez úrokov." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnuté uznesenie 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. apríla 2002, Greencore podal zalobu, v ktorej navrhol, aby súd zrusil list z 11. februára 2002 a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Samostatným podaním Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a navrhla, aby súd zamietol zalobu ako zjavne neprípustnú a zaviazal Greencore na náhradu trov konania. 16 Vo svojom vyjadrení pred Súdom prvého stupna Komisia spochybnila, ze list z 11. februára 2002 je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou o neplatnost, pretoze v ziadnom prípade nemenil právne postavenie Greencore, kedze Komisia uz predtým odmietla zaplatit úroky. 17 Komisia v tomto ohlade zdôraznila, ze Greencore jej na to, aby vrátila preplatok, poskytol faxom z 27. októbra 1999 informácie týkajúce sa jeho bankového úctu a poziadal ju o potvrdenie, ze mu zaplatí úroky, pricom rozhodnutie Komisie uhradit istinu bez úrokov bolo rozhodnutím o ich nepriznaní, ktoré Greencore nenapadol v lehotách stanovených v clánku 230 ES. 18 List z 11. februára 2002 nemal podla Komisie povahu rozhodnutia, ale len informoval Greencore, ze otázku úrokov uz nemôze znova prejednávat po tom, co iný podnik po napadnutí odmietnutia Komisie zaplatit úroky bol v spore pred Súdom prvého stupna úspesný, lebo Greencore nenapadol skorsie rozhodnutie o odmietnutí priznat úroky, pricom Komisia s takýmto rozhodnutím súhlasila. 19 V tomto konaní, v bode 14 napadnutého uznesenia, Súd prvého stupna posúdil, ze zo znenia listu z 11. februára 2002 vyplýva, ze nie je len informatívnym, ale je v nom vyjadrené odmietnutie Komisie zaplatit úroky z omeskania, o ktoré ziadal Greencore v prospech svojej dcérskej spolocnosti, pricom toto odmietnutie je odôvodnené tým, ze Greencore mal stratit svoje právo, kedze v tomto smere nepredniesol námietky pocas vrátenia istiny pokuty uskutocneného 4. januára 2000. 20 V bode 15 tohto uznesenia sa Súd prvého stupna odvolal na rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 1982, Nemecko/Komisia (44/81, Zb. s. 1855, bod 6), v ktorom zdôraznil, ze "Súdny dvor rozhodol, ze pokial institúcia odmieta uhradit platbu tým, ze spochybnuje predchádzajúci záväzok alebo popiera jeho existenciu, dopústa sa konania, ktoré z právneho hladiska môze byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES. Ak takáto zaloba vedie k zruseniu rozhodnutia o odmietnutí uhradit platbu, zalobcovo právo je preukázané a dotknutá institúcia bude musiet zabezpecit výkon tejto nezákonne odmietnutej platby. Ak by institúcia neodpovedala na ziadost o úhradu platby, mozno docielit rovnaký výsledok prostredníctvom clánku 232 ES." 21 Súd prvého stupna v bode 16 uz citovaného uznesenia usúdil, ze na uvedený prípad, v ktorom Komisia odmietla uhradit platbu a poprela existenciu povinnosti vyplývajúcu z ustanovenia zmluvy, sa uplatní táto judikatúra. 22 Vznesenú námietku Komisie o neprípustnosti Súdny dvor zamietol ako nedôvodnú. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 23 Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté uznesenie a rozhodol, ze zaloba je neprípustná, - zaviazal Greencore na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 24 Greencore vo svojom vyjadrení podaným do kancelárie Súdneho dvora navrhol zamietnut odvolanie a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní Odvolacie dôvody a tvrdenia úcastníkov konania 25 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 230 ES, pretoze rozhodol o prípustnosti zaloby o neplatnost smerujúcej proti aktu, ktorý nemozno takouto zalobou napadnút. 26 V tomto ohlade Komisia pri citovaní judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej list, ktorý sa obmedzuje len na potvrdenie pôvodného rozhodnutia, nepredstavuje také rozhodnutie, ktoré by bolo mozné napadnút zalobou o neplatnost, kedze nemení osobitným spôsobom situáciu toho, komu je urcené (pozri najmä rozsudok z 25. mája 1993, Foyer culturel du Sart-Tilman, C-199/91, Zb. s. I-2667, bod 23), uviedla, ze takýmto prípadom je aj list z 11. februára 2002, ktorým sa nepreskúmala znova vec sama a ktorý neobsahoval ziadnu skutocnost, ktorá by mohla osobitným spôsobom zmenit právne postavenie Greencore. 27 Komisia tvrdí, ze pôvodné rozhodnutie o zamietnutí ziadosti Greencore o úhradu úrokov predstavovala skutocnost, ze jej dcérskej spolocnosti bola uhradená len istina bez toho, aby sa vyjadrila k platbe úrokov. 28 Podla Komisie mal Greencore podat zalobu o neplatnost smerujúcu proti odmietnutiu vykonat úhradu platby úrokov v case, ked mu uhradila len istinu, tak ako to urobili ostatné podniky. Namiesto toho Greencore uprednostnil vyckat na výsledok sporu v uz citovanej veci Corus UK/Komisia a rozhodol sa, ze bude konat az potom, ak sa spolocnosti Corus UK Ltd prizná právo na úhradu úrokov. 29 Okrem toho Komisia tvrdí, ze ak Greencore nepovazoval úhradu istiny bez úrokov za rozhodnutie o nepriznaní úrokov, mal v súlade s konaním o zalobe na necinnost podla clánku 232 ES vyzvat Komisiu, aby konala v primeranej lehote. Zo zaloby predlozenej Súdu prvého stupna vyplýva, ze Greencore nevyuzil tento druh zaloby. 30 Komisia sa domnieva, ze uz citovaný rozsudok Nemecko/Komisia nemôze slúzit ako precedens pre zamietnutie námietky neprípustnosti a ze v kazdom prípade táto judikatúra bola uplatnená nesprávne. 31 Greencore tvrdí, po prvé, ze námietka Komisie, podla ktorej Súd prvého stupna porusil clánok 230 ES, ked rozhodol, ze zaloba o neplatnost smerujúca proti aktu, ktorý nie je napadnutelný, je prípustná, sa musí bez toho, aby bolo potrebné preskúmat judikatúru, o ktorú sa opiera, zamietnut. 32 V tomto ohlade Greencore predovsetkým uvádza, ze pokial Komisia i nadalej tvrdí, ze list z 11. februára 2002 bol len informatívny, prehliada skutocnost, ze napadnutým uznesením stratil jej názor skutkový základ. Súd prvého stupna neprijal predpoklad, na ktorý sa odvoláva v uvedenom liste, ze neuhradenie úrokov predstavuje rozhodnutie. Súd prvého stupna v bode 14 napadnutého uznesenia skonstatoval, ze v liste z 11. februára 2002 je jasne vyjadrené odmietnutie zaplatit úroky z omeskania, o ktoré ziadal Greencore v prospech svojej dcérskej spolocnosti. Súd prvého stupna okrem toho nepoukázal na skorsie odmietnutie. 33 Greencore pripomína, ze posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdnym dvorom. 34 Po druhé podla Greencore neexistuje ziadne pravidlo Spolocenstva, podla ktorého sa mlcanie institúcie rovná rozhodnutiu o zamietnutí, okrem výslovne uvedených prípadov. Mlcanie Komisie napriek tomu, ze ju Greencore faxom z 27. októbra 1999 výslovne poziadal o potvrdenie, ze zaplatí úroky, neprestavuje teda rozhodnutie o odmietnutí ich úhrady. 35 Po tretie sa Greencore domnieva, ze Súd prvého stupna sa správne v bode 15 napadnutého uznesenia oprel o judikatúru vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Nemecko/Komisia pri urcení, ci list z 11. februára 2002 je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou, a správne rozhodol, ze pre institúciu z právneho hladiska neexistuje rozdiel medzi popretím existencie predchádzajúceho záväzku a popretím povinnosti, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy. Posúdenie Súdnym dvorom 36 Ako tvrdí Greencore, Súdny dvor nemá právomoc kontrolovat posúdenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal Súd prvého stupna, ale má podla clánku 225 ES právomoc kontroly právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych záverov, ktoré z nej vyvodil Súd prvého stupna (pozri blizsie, rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92P, Zb. s. I-1981, bod 49, a z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 21). 37 V tejto konkrétnej veci vytýka Komisia Súdu prvého stupna, ze nesprávne kvalifikoval list z 11. februára 2002 ako akt, ktorý mozno napadnút prostredníctvom zaloby o neplatnost, ak ho povazoval za jasné odmietnutie institúcie uhradit pozadované úroky z omeskania. 38 Napriek tomu Komisia uvádza, ze na správnu právnu kvalifikáciu listu treba predbezne stanovit kvalifikáciu Komisiou vykonanej platby istiny bez úrokov zo 4. januára 2000. 39 Ako totiz tvrdí Komisia, ak by sa mala úhrada platby istiny bez ziadaných úrokov kvalifikovat ako implicitné odmietnutie zaplatit tieto úroky, táto okolnost by mohla mat za následok, ze list z 11. februára 2002 treba kvalifikovat ako akt cisto potvrdzujúci pôvodné rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovenej lehote. V tomto prípade v zmysle judikatúry Súdneho dvora tento list nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 1996, Zunis Holding a i./Komisia, C-480/93 P, Zb. s. I-1, bod 14). 40 Treba skonstatovat, ze pri posudzovaní prípustnosti zaloby spolocnosti Greencore Súd prvého stupna nepreskúmal zalobný dôvod predlozený Komisiou, pretoze sa nezaoberal otázkou, ci úhrada istiny bez úrokov predstavuje implicitné odmietnutie zaplatit uvedené úroky, ktoré by sa mohlo kvalifikovat ako rozhodnutie napadnutelné v zmysle clánku 230 ES. 41 Nepreskúmaním tohto zalobného dôvodu sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré opodstatnuje zrusenie napadnutého uznesenia. 42 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Ak to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút vo veci samej, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 43 V uvedenej veci Súdny dvor posúdil, ze disponuje vsetkými potrebnými dôkazmi pre rozhodnutie vo veci samej o námietke prípustnosti. 44 Najprv treba zdôraznit, ze opatrenia zo záväznými právnymi úcinkami, ktoré sa týkajú záujmov zalobcu tým, ze menia osobitným spôsobom jeho právne postavenie, predstavujú akty alebo rozhodnutia, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 62, a z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9). 45 Treba zdôraznit, ze mlcanie institúcie nemozno v zásade prirovnat k implicitnému zamietnutiu okrem prípadov, ked je takýto následok výslovne vyjadrený v ustanovení práva Spolocenstva. V predmetnej veci Súdny dvor posúdil, ze úhrada istiny Komisiou bez zaujatia výslovného stanoviska k ziadosti o zaplatenie úrokov nepredstavuje implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí, pricom Súdny dvor nevylucuje, ze za urcitých osobitných okolností sa táto zásada neuplatní, kedze mlcanie alebo necinnost institúcie mozno výnimocne povazovat za rozhodnutie o implicitnom zamietnutí. Z prejednávanej veci nevyplýva existencia týchto výnimocných okolností a nikto sa na tieto okolnosti neodvolal. 46 Skutocnost, ze na to, aby prinútil Komisiu zaplatit úroky, nevyuzil Greencore proti nej konanie podla clánku 232 ES, nemá ziadny vplyv na prípustnost zaloby o neplatnost, ktorú predlozil po vyhlásení uz citovaného rozsudku Corus UK/Komisia. 47 Z dôvodu, ze Súdny dvor zamietol zalobný dôvod Komisie, podla ktorého je list z 11. februára 2002 len potvrdením uz skôr prijatého implicitného zamietavého rozhodnutia, treba skonstatovat, ze list odmietajúci právo Greencore ziadat zaplatenie úrokov z uhradenej sumy obsahuje odmietnutie zaplatit úroky a je aktom, ktorý mozno napadnút v zmysle clánku 230 ES. 48 V dôsledku toho treba Komisiou vznesenú námietku neprípustnosti zamietnut ako nedôvodnú. 49 Za týchto podmienok treba najprv zrusit napadnuté uznesenie a následne na základe clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora zamietnut Komisiou vznesenú námietku neprípustnosti ako nedôvodnú. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 7. januára 2003, Greencore Group/Komisia (T-135/02), sa zrusuje. 2. Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou Európskych spolocenstiev sa zamieta. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGBAAii/L98496-6259TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXGBAAii/L98496-6259TMP.html#Footref*