Vec C-110/03 Belgické královstvo proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Nariadenie (ES) c. 2204/2002 - Horizontálna státna pomoc - Pomoc na zamestnanost - Právna istota - Subsidiarita - Proporcionalita - Kohézia cinností Spolocenstva - Zákaz diskriminácie - Nariadenie (ES) c. 994/98 - Námietka nezákonnosti" Návrhy prednesené 16. decembra 2004 - generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. apríla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Zásady - Právna istota - Právna úprava Spolocenstva - Poziadavky zrozumitelnosti a urcitosti - Obmedzenia 2. Akty institúcií - Hierarchia noriem - Prednost nariadenia pred usmerneniami a multisektorovým rámcom, ktoré nemajú základ ani v Zmluve, ani v akte prijatom na jej základe (Clánok 249 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci, definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Nariadenie c. 70/2001 o státnej pomoci malým a stredným podnikom - Nariadenie c. 2204/2002 o pomoci pre zamestnanost - Nezávislé nariadenia, ktoré sledujú rozlicné ciele (Nariadenie Komisie c. 70/2001, clánok 3 ods. 2, a c. 2204/2002, clánok 3, ods. 1) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Nariadenie c. 2204/2002 o pomoci pre zamestnanost - Výnimky uvedené v clánkoch 4, 5 a 6 tohto nariadenia - Odlisné a nezávislé podmienky zlucitelnosti (Nariadenie Komisie c. 2204/2002, clánky 4, 5 a 6) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Splnomocnenie udelené Komisii nariadením c. 994/98 - Rozsah - Splnomocnenie, ktoré nie je obmedzené na jednoduchú kodifikáciu predchádzajúcej praxe (Nariadenie Rady c. 994/98, clánok 1) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Splnomocnenie udelené Komisii nariadením c. 994/98 - Splnomocnenie, ktoré nezahrna definovanie pojmu státnej pomoci (Nariadenie Rady c. 994/98) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Nariadenie c. 2204/2002 o pomoci pre zamestnanost - Stanovenie taxatívneho zoznamu kategórií znevýhodnených pracovníkov, ktorí môzu byt príjemcami pomoci podla tohto nariadenia - Porusenie zásady proporcionality - Neexistencia [Nariadenie Komisie c. 2204/2002, clánok 2 písm. f) a clánok 5] 8. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Urcenie podmienok zlucitelnosti - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Obmedzenia (Nariadenie Rady c. 994/98) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom - Nariadenie c. 2204/2002 o pomoci pre zamestnanost - Urcenie prísnejsích podmienok zlucitelnosti, ako sú tie zachovávané v predchádzajúcej praxi Komisie - Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania - Neexistencia (Nariadenie Komisie c. 2204/2002) 10. Akty institúcií - Volba právneho základu - Kritériá - Akt Spolocenstva sledujúci dvojaký úcel alebo majúci dve zlozky - Odkaz na hlavný alebo prevazujú úcel alebo na hlavnú alebo prevazujúcu zlozku - Prijatie nariadenie c. 2204/2002 na základe nariadenia c. 994/98 splnomocnujúceho Komisiu na prijatie nariadení vyhlasujúcich urcité kategórie státnej pomoci za zlucitelné so spolocným trhom - Zákonnost aj po zavedení clánku 137 ES Amsterdamskou zmluvou [Zmluva ES, clánok 94 (teraz clánok 89 ES); nariadenie Rady c. 994/98] 1. Zásada právnej istoty predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä, aby právna úprava bola zrozumitelná a urcitá, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat. Kedze je vsak právnemu predpisu vlastný urcitý stupen neurcitosti, pokial ide o jeho význam a rozsah, je potrebné obmedzit sa v rámci zaloby, v ktorej clenský stát zakladá svoje výhrady proti zákonnosti nariadenia v podstate na hypotetických situáciách, na preskúmanie toho, ci predmetný právny akt trpí takou nejednoznacnostou, ktorá vytvára prekázku tomu, aby tento clenský stát mohol s dostatocnou urcitostou vyriesit prípadné pochybnosti o rozsahu alebo význame napadnutého aktu. (pozri body 30 - 31) 2. Usmernenia a multisektorový rámec prijaté Komisiou v oblasti státnej pomoci nemajú právny základ ani v Zmluve, ani v právnom akte prijatom na jej základe, takze v prípade kolízie s ustanoveniami nariadenia prijatého v tej istej oblasti sú to tieto ustanovenia nariadenia majúce záväzný úcinok a vseobecný dosah podla clánku 249 ES, ktoré majú prednost. (pozri bod 33) 3. Nariadenie c. 70/2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikom a nariadenie c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost sú navzájom nezávislé a sledujú rozlicné ciele. Ani dalsie podmienky, ktoré stanovujú, a ani ich oblasti pôsobnosti sa teda celkom nezhodujú. V tejto súvislosti je s prihliadnutím na clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 2204/2002 a clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 70/2001 zrejmé, ze schéma pomoci je zlucitelná so spolocným trhom a vynatá z oznamovacej povinnosti, ak zodpovedá bud oblasti pôsobnosti a vsetkým podmienkam nariadenia c. 2204/2002, alebo oblasti pôsobnosti a vsetkým podmienkam nariadenia c. 70/2001. (pozri bod 36) 4. Zo vseobecnej struktúry a úcelu nariadenia c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost vyplýva, ze výnimky uvedené v clánku 4, ktorý upravuje pomoc na tvorbu pracovných miest, v clánku 5, ktorý sa týka pomoci na prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov, a v clánku 6, ktorý sa vztahuje na trvalú pomoc na zamestnávanie zdravotne postihnutých pracovníkov, majú odlisné ciele, a ze podmienky zlucitelnosti, ktoré sú v nich stanovené, sú v zásade navzájom nezávislé. Pokial teda pomoc splna podmienky jedného z týchto clánkov, je zlucitelná so spolocným trhom nezávisle od toho, ze by mohla takisto splnat podmienky dalsieho z týchto clánkov. (pozri bod 46) 5. Nic v znení clánku 1 nariadenia c. 994/98 o uplatnovaní clánkov 92 a 93 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci neumoznuje potvrdit, ze Komisia je povinná urcit kritéria zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v úplnom súlade so svojou predchádzajúcou praxou, bez moznosti ich zmeny. Toto ustanovenie totiz iba vseobecne uvádza, ze nariadenie o výnimkách týkajúce sa pomoci na zamestnanost musí urcit limity pomoci a podmienky kumulácie pomoci bez toho, aby sa vyjadrovalo ku konkrétnemu obsahu uvedených kritérií. Zákonné splnomocnenie udelené Radou nemozno vykladat tak, ze vyzýva Komisiu, aby sa obmedzila na výlucnú a jednoduchú kodifikáciu svojej predchádzajúcej praxe a aby nevyuzila svoje skúsenosti v oblasti státnej pomoci na urcenie nových, aj prísnejsích, kritérií nez sú existujúce kritériá. (pozri body 52 - 53) 6. Rada nariadením c. 994/98 o uplatnovaní clánkov 92 a 93 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci zverila Komisii právomoc vyhlásit, ze niektoré kategórie pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom a nepodliehajú oznamovacej povinnosti. S ohladom na clánok 87 ES sa teda Rada obmedzila na to, ze Komisiu splnomocnila vykonat odsek 3 uvedeného clánku uvádzajúci výnimky zo zásady nezlucitelnosti pomoci podla odseku 1. Rada naopak Komisii nezverila ziadnu právomoc vykladat clánok 87 ods. 1 ES, ktorý definuje pojem státnej pomoci. Komisia teda nemala právomoc, pocas prijímania nariadenia c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost, poskytnút záväznú a vseobecnú definíciu pojmu státnej pomoci. Konala teda v medziach svojich právomocí, a preto neporusila vseobecné zásady právnej istoty, subsidiarity a proporcionality. (pozri bod 58) 7. Porusenie zásady proporcionality aktom Spolocenstva predpokladá, ze tento akt ukladá subjektom práva povinnost, ktorá prekracuje hranice toho, co je vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela. Nariadenie c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost nepodmienuje opatrenia v prospech pracovníkov, na ktorých sa nevztahuje jeho definícia znevýhodnených pracovníkov, ziadnou novou povinnostou. Tým, ze nezdôraznuje tieto opatrenia, zachováva pre nich oznamovaciu povinnost uz ulozenú clánkom 88 ods. 3 ES. Komisia teda neporusila zásadu proporcionality tým, ze v clánku 2 písm. f) nariadenia c. 2204/2002 stanovila taxatívny zoznam kategórií znevýhodnených pracovníkov, ktorí môzu byt príjemcami pomoci poskytovanej na základe jeho clánku 5. (pozri body 61 - 62) 8. Komisia má v otázke státnej pomoci sirokú volnú úvahu, ktorej výkon zahrna hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva. To platí predovsetkým vtedy, ked si Komisia zelá uviest do súladu ciel zaistenia neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu s inými cielmi Spolocenstva, ako je napríklad podpora zamestnanosti. Pokial má Komisia takúto významnú volnost uvázenia, Súdny dvor pri preskúmavaní zákonnosti výkonu tejto právomoci nemôze nahradit svojím vlastným posúdením v tejto oblasti posúdenie príslusného orgánu, ale musí sa obmedzit na preskúmanie toho, ci nie je posúdenie tohto orgánu postihnuté zjavným pochybením alebo zneuzitím právomoci, alebo ci tento orgán zjavne neprekrocil hranice svojej volnej úvahy. (pozri body 67 - 68) 9. Zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Naradenie c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost vytvára nerovnost zaobchádzania medzi poskytovaním pomoci v rámci schém vyhlásených Komisiou za zlucitelné pred nadobudnutím jeho úcinnosti a poskytovaním pomoci na základe schém uskutocnovaných v súlade s novými podmienkami zlucitelnosti, ktoré sú stanovené uvedeným nariadením v urcitých ohladoch prísnejsie nez tie, ktoré sa zachovávali v predchádzajúcej praxi Komisie. Takéto zaobchádzanie je vsak objektívne odôvodnené. Komisii na jednej strane nemozno odnat moznost stanovit prísnejsie podmienky zlucitelnosti, ak to vyzaduje vývoj spolocného trhu a ciel zaistenia neskreslenej hospodárskej sútaze na tomto trhu. Na druhej strane nemozno jednotným spôsobom uviest do súladu existujúce schémy pomoci s novými podmienkami zlucitelnosti podla nariadenia c. 2204/2002 bez zohladnenia konania podla clánku 88 ods. 1 a 2 ES. Takýmto prístupom by sa v skutocnosti uvedenému nariadeniu priznali spätné úcinky. Tým by sa zasiahlo do zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery dotknutých osôb. (pozri body 71 - 73) 10. V rámci systému právomocí Spolocenstva musí byt volba právneho základu aktu zalozená na objektívnych skutocnostiach, ktoré môzu podliehat súdnemu preskúmaniu. Medzi tieto skutocnosti patrí predovsetkým ciel a obsah aktu. Ak preskúmanie aktu Spolocenstva preukáze, ze tento akt sleduje dvojaký úcel alebo má dve zlozky, a ak je mozné jeden z týchto úcelov alebo jednu z týchto zloziek oznacit ako hlavnú alebo prevazujúcu, zatial co druhá je iba doplnujúca, akt musí byt zalozený iba na jednom právnom základe, teda na tom, ktorý vyzaduje hlavný alebo prevazujúci úcel alebo zlozka. Ak aj teda nariadenie c. 994/98 o uplatnovaní clánkov 92 a 93 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci a nariadenie c. 2204/2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost majú dopad na podporu zamestnanosti, ich hlavným cielom je urcit, ktorá pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, a vynat túto pomoc z oznamovacej povinnosti. Tieto nariadenia teda vykonávajú predovsetkým clánok 87 ods. 3 ES, ktorý uvádza, ze urcitá pomoc, sledujúca ciele vseobecného záujmu, sa môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial jej ciele odôvodnujú narusenie hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze Rada platne prijala nariadenie c. 994/98 na základe clánku 94 Zmluvy ES (teraz clánok 89 ES), a ze toto nariadenie mohlo predstavovat právny základ nariadenia c. 2204/2002 aj po zavedení clánku 137 ods. 3 ES, ktorý zveruje Rade právomoc prijat opatrenia týkajúce sa financných príspevkov na podporu zamestnanosti, Amsterdamskou zmluvou. (pozri body 78 - 81) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 14. apríla 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Nariadenie (ES) c. 2204/2002 - Horizontálna státna pomoc - Pomoc na zamestnanost - Právna istota - Subsidiarita - Proporcionalita - Kohézia cinností Spolocenstva - Zákaz diskriminácie - Nariadenie (ES) c. 994/98 - Námietka nezákonnosti" Vo veci C-110/03, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES, podaná na Súdny dvor 10. marca 2003, Belgické královstvo, v zastúpení: pôvodne A. Snoecx, neskôr E. Dominkovits, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci D. Waelbroeck a D. Brinckman, avocats, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: K. Manji, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Borg Barthet, J.-P. Puissochet, J. Malenovský (spravodajca) a U. Lőhmus, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. septembra 2004, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. decembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Belgické královstvo svojou zalobou navrhuje zrusenie nariadenia Komisie (ES) c. 2204/2002 z 5. decembra 2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost (Ú. v. ES L 337, s. 3; Mim. vyd. 05/004, s. 273 a oznámenie o oprave Ú. v. ES 349, s. 126, dalej len "napadnuté nariadenie"). 2 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. septembra 2003 bolo vyhovené návrhu na vstup Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie Európskych spolocenstiev. Tento clenský stát listom z 24. novembra 2003 oznámil, ze sa vzdáva predlozenia vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. Právny rámec 3 Clánok 89 ES stanovuje: "Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môze Rada kvalifikovanou väcsinou vydat akékolvek nariadenia potrebné na uplatnenie clánkov 87 a 88 a najmä môze stanovit podmienky uplatnenia clánku 88 ods. 3) ako aj uviest druhy pomoci, ktoré sú vynaté z tohto postupu." 4 Clánok 136 ES uvádza: "Spolocenstvo a clenské státy... majú za ciel podporovat zamestnanost pracovníkov, zlepsovat zivotné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ludských zdrojov so zretelom na permanentne vysokú zamestnanost a boj proti vylucovaniu z trhu práce. ..." 5 Podla ustanovení clánku 137 ods. 1 ES v znení predchádzajúcom Zmluve z Nice: "Vzhladom na dosiahnutie cielov clánku 136 spolocenstvo podporuje a doplna cinnosti clenských státov v nasledovných oblastiach: - zlepsenie najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpecnosti pracovníkov, - pracovné podmienky, - informovanost pracovníkov a porád s pracovníkmi, - zaclenenie osôb vylúcených z trhu práce bez toho, aby bol dotknutý clánok 150, - rovnost medzi muzmi a zenami s ohladom na prílezitosti trhu práce a zaobchádzanie v práci." 6 Po uvedení toho, ze Rada v zásade rozhoduje kvalifikovanou väcsinou, clánok 137 ods. 3 ES stanovuje: "Rada vsak rozhoduje jednomyselne... v týchto oblastiach: ... - financné príspevky na podporu zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa sociálneho fondu." 7 Odôvodnenie c. 4 nariadenia Rady (ES) c. 994/98 zo 7.mája 1998 o uplatnovaní clánkov [87] a [88] Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312) stanovuje: "... Komisia uplatnila clánky [87] a [88] zmluvy v pocetných rozhodnutiach a... tiez vyjadrila svoju politiku v mnozstve správ,... vo svetle znacnej skúsenosti Komisie s uplatnovaním clánkov [87] a [88] zmluvy a vseobecných textov vydaných Komisiou na základe týchto ustanovení, je primerané, s ohladom na zabezpecenie efektívneho dohladu a zjednodusenie administratívy, bez oslabenia monitoringu Komisie, aby bolo Komisii umoznené deklarovat prostredníctvom nariadení, v oblastiach kde má Komisia dostatocné skúsenosti na vymedzenie vseobecných kritérií zlucitelnosti, ze urcité kategórie pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom podla jedného alebo viacerých ustanovení clánku [87] ods. 2 a 3 zmluvy a ze sú vynaté z postupu podla jej clánku [88] ods. 3." 8 Odôvodnenie c. 5 nariadenia c. 994/98 je formulované takto: "... nariadenia o skupinových výnimkách zvýsia transparentnost a právnu istotu..." 9 Podla clánku 1 nariadenia c. 994/98: "1. Komisia môze prostredníctvom nariadení prijatých v súlade s postupmi stanovenými v clánku 8 tohoto nariadenia a v súlade s clánkom 92 zmluvy vyhlásit, ze nasledujúce kategórie pomoci by mali byt zlucitelné so spolocným trhom a nie sú predmetom poziadaviek oznamovania v clánku 93 ods. 3 zmluvy: a) pomoc v prospech: ... iv) zamestnanosti a skolenia; ... 2. Nariadenia uvedené v odseku 1 specifikujú pre kazdú kategóriu pomoci: a) úcel pomoci; b) kategórie beneficientov; c) prahy vyjadrené bud v intenzite pomoci vo vztahu k súboru odôvodnených nákladov alebo formou maximálnych ciastok pomoci; d) podmienky upravujúce kumuláciu pomoci; e) podmienky monitoringu tak, ako je specifikovaný v clánku 3. ..." 10 Napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe nariadenia c. 994/98. 11 Podla clánku 1 napadnutého nariadenia: "1. Toto nariadenie sa vztahuje na systémy, ktoré tvoria státnu pomoc v zmysle clánku 87 (1) Zmluvy a ktoré poskytujú pomoc pri tvorbe pracovných prílezitostí, pri prijímaní znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo na krytie dodatocných nákladov pri zamestnávaní pracovníkov so zdravotným postihnutím. 2. Toto nariadenie sa uplatnuje na pomoc vo vsetkých sektoroch... Toto nariadenie sa nevztahuje na ziadnu pomoc v uholnom baníctve alebo lodiarskom priemysle, ani na ziadnu pomoc zameranú na tvorbu pracovných miest v zmysle clánku 4 poskytovanú v sektore dopravy. Takáto pomoc nadalej ostáva predmetom oznamovacej povinnosti voci Komisii v súlade s clánkom 88 (3) Zmluvy. ..." 12 Clánok 2 tohto nariadenia stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... f) 'znevýhodnený pracovník` znamená osoba, ktorá patrí do kategórie, ktorá má tazkosti pri vstupe na trh práce bez pomoci, t. j. osoba splnajúca aspon jedno z týchto kritérií: i) osoba mladsia ako 25 rokov alebo osoba, ktorá pred menej nez dvoma rokmi ukoncila denné stúdium a ktorá predtým nezískala svoje prvé pravidelne platené zamestnanie; ... viii) dlhodobo nezamestnaná osoba, t. j. osoba, ktorá je nezamestnaná 12 z predoslých 16 mesiacov alebo sest z predoslých osem mesiacov v prípade osôb do 25 rokov; ..." 13 Podla ustanovení clánku 3 ods. 1 napadnutého nariadenia: "1. Podla clánku 9 systémy pomoci splnajúce vsetky podmienky tohto nariadenia sú kompatibilné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 (3) Zmluvy a sú vynaté z oznamovacej povinnosti podla clánku 88 (3) Zmluvy za predpokladu, ze: a) pomoc, ktorá by sa mohla poskytnút podla tohto systému, splna vsetky podmienky tohto nariadenia; b) systém obsahuje výslovný odkaz na toto nariadenie a cituje jeho názov a odkaz na príslusný Úradný vestník Európskych spolocenstiev, kde bolo uverejnené." 14 Clánok 4 ods. 1 az 3 tohto nariadenia nazvaný "Vytváranie pracovných miest", stanovuje: "1. Systém pomoci pre tvorbu pracovných miest a kazdá pomoc, ktorá by sa mohla poskytnút podla tohto systému, splnajú podmienky odsekov 2, 3 a 4. 2. Ak sa vytvoria pracovné miesta v oblastiach alebo v sektoroch, ktoré nie sú oprávnené na regionálnu pomoc podla clánku 87 (3) písm. a) a c) v okamihu poskytnutia pomoci, intenzita hrubej pomoci nepresiahne: a) 15 % v prípade malých podnikov; b) 7,5 % v prípade stredne velkých podnikov. 3. Ak sa vytvoria pracovné miesta v oblastiach a v sektoroch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc podla clánku 87 (3) a) a c) a v okamihu poskytnutia pomoci intenzita cistej pomoci nepresiahne príslusný limit regionálnej investicnej pomoci urcenej na mape pouzívanej v case poskytnutia pomoci, tak ako bola schválená Komisiou pre kazdý clenský stát: na tento úcel sa berie ohlad okrem iného na multisektorový rámec pre regionálnu pomoc velkým investicným projektom. ..." 15 Oznámenie Komisie - Multisektorový rámec pre regionálnu pomoc velkým investicným projektom z 19. marca 2002 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 70, s. 8, dalej len "multisektorový rámec") vo svojom bode 27 upravuje najmä zákaz pomoci pre investicné projekty v odvetví zeleziarstva. 16 Podla clánku 4 ods. 4 a clánku 5 napadnutého nariadenia: "4. Limity stanovené v odsekoch 2 a 3 sa vztahujú na intenzitu pomoci vypocítanú ako percento mzdových nákladov v priebehu dvoch rokov, pocas ktorých sa vytvorili pracovné miesta na základe týchto podmienok: a) vytvorené pracovné miesta musia predstavovat cistý nárast poctu zamestnancov v danej prevádzke a v podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov; b) vytvorené pracovné miesta sa zachovajú pocas najmenej troch rokov alebo dvoch rokov v prípade MSP [malých a stredných podnikov] a c) noví zamestnaní pracovníci, ktorí predstavujú výsledok tvorby pracovných miest, nikdy predtým nemali prácu alebo stratili alebo strácali [práve strácajú - neoficiálny preklad] svoju predoslú prácu. 5. Ak sa poskytuje pomoc na tvorbu pracovných miest podla systému vynatého podla tohto clánku, môze sa poskytnút dodatocná pomoc v prípade prijatia znevýhodneného alebo zdravotne postihnutého pracovníka v súlade s podmienkami ustanovenými v clánku 5 alebo 6." 17 Clánok 5 tohto nariadenia nazvaný "Prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov" stanovuje: "1. Systémy pomoci prijímania znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov podnikmi a kazdá pomoc, ktorá by mohla byt poskytnutá podla tohto systému, splnajú podmienky odsekov 2 a 3. 2. Hrubá intenzita vsetkej pomoci súvisiacej so zamestnávaním znevýhodneného alebo zdravotne postihnutého pracovníka alebo pracovníkov, vypocítaná ako percento z mzdových nákladov v priebehu jedného roka po prijatí, nepresiahne 50 % v prípade znevýhodnených pracovníkov alebo 60 % v prípade zdravotne postihnutých pracovníkov. ..." 18 Clánok 6 napadnutého nariadenia nazvaný "Dodatocné náklady na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím" stanovuje "1. Systémy pomoci pre zamestnávanie zdravotne postihnutých pracovníkov a kazdá pomoc, ktorá by mohla byt poskytnutá podla tohto systému, splnajú podmienky odsekov 2 a 3. 2. Pomoc spolu s kazdou pomocou poskytnutou podla clánku 5 nepresiahne úroven potrebnú na kompenzáciu akejkolvek znízenej produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia pracovníka alebo pracovníkov a na kompenzáciu nasledujúcich nákladov: a) náklady na úpravu priestorov; b) náklady na zamestnávanie personálu, ktorý trávi pracovný cas výhradne pomocou zdravotne postihnutému pracovníkovi alebo pracovníkom; c) náklady na úpravu alebo získanie zariadenia na ich vyuzitie, ktoré presahujú tie, ktoré by mal príjemca v prípade, keby zamestnal zamestnancov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, v priebehu akejkolvek doby, pocas ktorej je zdravotne postihnutý pracovník alebo pracovníci skutocne zamestnaný. ..." 19 Potom, co napadnuté nariadenie vo svojich odsekoch 2 a 3 upresnuje, ze v zásade nie je mozné kumulovat pomoc poskytnutú podla systémov vynatých clánkom 4 s dalsou státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES, clánok 8 ods. 4 toho istého nariadenia stanovuje: "Ako výnimka z odsekov 2 a 3 sa pomoc poskytovaná podla systémov vynatých podla clánkov 5 a 6 tohto nariadenia môze kumulovat s dalsou státnou pomocou v zmysle clánku 87 (1) Zmluvy alebo s dalsím financovaním spolocenstva spojeným s tými istými nákladmi vrátane pomoci poskytovanej podla systému vynatého clánkom 4 tohto nariadenia, ktorá je v súlade s odsekmi 2 a 3, za predpokladu, ze táto kumulácia nepovedie k hrubej intenzite pomoci presahujúcej 100 % mzdových nákladov v priebehu akéhokolvek obdobia, pocas ktorého sú pracovník alebo pracovníci zamestnaní." 20 Clánok 9 ods. 4 napadnutého nariadenia uvádza: "Systémy pomoci na podporu prijímania kategórií pracovníkov, ktorí nie sú znevýhodnení v zmysle clánku 2f), ostávajú predmetom oznamovacej povinnosti podla clánku 88 (3) Zmluvy, ak nie sú vynaté podla clánku 4. Pri oznamovaní clenské státy predlozia Komisii na zhodnotenie argumenty dokazujúce, ze príslusní pracovníci sú znevýhodnení. So zretelom na uvedené skutocnosti sa uplatnuje clánok 5." 21 Clánok 3 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 70/2001 z 12.januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikom obsahuje ustanovenie analogické k clánku 3 ods. 1 napadnutého nariadenia, ktorého znenie bolo uvedené v bode 13 tohto rozsudku. 22 Pokial ide o státnu pomoc pre malé a stredné podniky, clánok 4 nariadenia c. 70/2001 uvádza: "1. Pomoc na investovanie do hmotného a nehmotného majetku vnútri alebo mimo Spolocenstva je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 (3) zmluvy a je oslobodená od oznamovacej povinnosti na základe clánku 88 (3) zmluvy, ak splna podmienky odsekov 2 az 6. ... 6. V prípadoch, ked sa pomoc vypocíta na základe vytvorených pracovných miest, ciastka pomoci sa vypocíta ako percento mzdových nákladov za obdobie dvoch rokov z pracovných miest vytvorených podla týchto podmienok: a) vytvorenie pracovných miest je spojené s realizáciou projektu investovania do hmotného alebo nehmotného majetku. Pracovné miesta sa vytvoria do troch rokov od uskutocnenia investície; b) investicný projekt zabezpecí cistý prírastok poctu zamestnancov v danom podniku v porovnaní s priemerom za predoslých dvanást mesiacov a c) vytvorené pracovné miesta sa zachovajú pocas obdobia najmenej piatich rokov." O zalobe 23 Belgické královstvo uvádza na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého nariadenia tri zalobné dôvody. 24 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení rozsahu splnomocnenia udeleného nariadením c. 994/98, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté nariadenie: nezabezpecuje dosiahnutie ciela transparentnosti a právnej istoty stanoveného v odôvodnení c. 5 nariadenia c. 994/98 (prvá cast) a sprísnuje rezim pomoci na zamestnanost, hoci podla nariadenia c. 994/98 Komisia mala právomoc len na kodifikovanie existujúcej praxe (druhá cast). 25 Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení vseobecných zásad práva Spolocenstva, a to zásad subsidiarity, proporcionality, koherencie cinností Spolocenstva a zásady zákazu diskriminácie. 26 Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení Zmluvy, ktoré spocíva v tom, ze po nadobudnutí úcinnosti clánku 137 ods. 3 ES zavedeného do Zmluvy Amsterdamskou zmluvou uz napadnuté nariadenie nemohlo byt prijaté na základe nariadenia c. 994/98. O prvom zalobnom dôvode O prvej casti prvého zalobného dôvodu 27 Prvou castou prvého zalobného dôvodu belgická vláda vytýka napadnutému rozhodnutiu nedostatok zrozumitelnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj ked sa zalobca skutocne odvoláva na nedostatok zrozumitelnosti, co je zrejmé aj z názvu zalobného dôvodu zalozeného na porusení nariadenia c. 994/98, táto výhrada sa v skutocnosti týka porusenia vseobecnej zásady právnej istoty. Zo samotného obsahu zaloby totiz vyplýva, ze belgická vláda výslovne vytýka napadnutému rozhodnutiu, ze "porusilo zásadu právnej istoty", a navyse sa pri formulácii tejto výhrady odvoláva na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tejto vseobecnej zásady. Nakoniec sa táto vláda pri uvedení nasledujúceho zalobného dôvodu odvoláva na porusenie viacerých "dalsích" vseobecných právnych zásad. 28 Ak sa uvedená vláda v tejto súvislosti odvoláva na odôvodnenie c. 5 nariadenia c. 994/98, ktoré uvádza, ze "nariadenia o skupinových výnimkách zvýsia transparentnost a právnu istotu", robí tak len s cielom presadit spomínanú vseobecnú zásadu. 29 Je teda potrebné preskúmat túto výhradu ako výhradu, ktorá sa týka vseobecnej zásady právnej istoty. 30 Je namieste pripomenút, ze zásada právnej istoty predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä, aby právna úprava bola zrozumitelná a urcitá, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat (pozri rozsudky z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, 169/80, Zb. s. 1931, a z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27). 31 Kedze je vsak právnemu predpisu vlastný urcitý stupen neurcitosti, pokial ide o jeho význam a rozsah, je potrebné obmedzit sa v rámci zaloby, ako je tá v prejednávanej veci, v ktorej Belgické královstvo zakladá svoje výhrady v podstate na hypotetických situáciách, na preskúmanie toho, ci predmetný právny akt trpí takou nejednoznacnostou, ktorá vytvára prekázku tomu, aby tento clenský stát mohol s dostatocnou urcitostou vyriesit prípadné pochybnosti o rozsahu alebo význame napadnutého nariadenia. 32 Po prvé, podla belgickej vlády vyplýva nedostatok zrozumitelnosti z ciastocnej kolízie ustanovení napadnutého nariadenia s ustanoveniami obsiahnutými v rôznych textoch Spolocenstva, ako sú Usmernenia o národnej regionálnej pomoci z 10. marca 1998 (Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, dalej len "usmernenia"), multisektorový rámec, ako aj nariadenie c. 70/2001. 33 Na úvod je potrebné konstatovat, ze napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe nariadenia c. 994/98, a ze podla clánku 249 ES má záväzný úcinok a vseobecný dosah. Usmernenia a multisektorový rámec naopak nemajú právny základ ani v Zmluve, ani v právnom akte prijatom na základe Zmluvy. Z toho vyplýva, ze v prípade kolízie majú ustanovenia napadnutého nariadenia prednost pred ustanoveniami usmernení alebo multisektorového rámca (pozri, pokial ide o rozsah usmernení vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy, rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 62, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52). 34 Zrozumitelnost napadnutého nariadenia nie je zasiahnutá ani ciastocnou kolíziou jeho oblasti pôsobnosti a podmienok zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktoré upravuje na jednej strane s oblastou pôsobnosti nariadenia c. 70/2001 a podmienkami zlucitelnosti, ktoré sú v nom obsiahnuté. 35 Belgická vláda tvrdí, ze nejasnost vyplýva najmä z rozdielu týkajúceho sa jednej zo spomínaných podmienok zlucitelnosti obsiahnutej v oboch nariadeniach, ktorá sa týka doby, pocas ktorej musia byt zachované vytvorené pracovné miesta v prípade schémy pomoci pre malé a stredné podniky. Clánok 4 ods. 4 písm. b) napadnutého nariadenia totiz vyzaduje dobu dvoch rokov, hoci táto istá doba je v clánku 4 ods. 6 písm. c) nariadenia c. 70/2001 stanovená na pät rokov. 36 Na úvod je potrebné uviest, ze obe tieto nariadenia sú navzájom nezávislé a sledujú rozlicné ciele. Ani dalsie podmienky zlucitelnosti, ktoré obsahujú, najmä so zretelom na clánok 4 ods. 4 písm. c) napadnutého nariadenia a clánok 4 ods. 6 písm. a) nariadenia c. 70/2001, a ani ich oblasti pôsobnosti sa teda celkom nezhodujú. V tejto súvislosti je s prihliadnutím na clánok 3 ods. 1 napadnutého nariadenia a clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 70/2001 zrejmé, ze schéma pomoci je zlucitelná so spolocným trhom a vynatá z oznamovacej povinnosti, ak zodpovedá bud oblasti pôsobnosti a vsetkým podmienkam napadnutého nariadenia, vrátane tej, ktorá je obsiahnutá v jeho clánku 4 ods. 4 písm. b), alebo oblasti pôsobnosti a vsetkým podmienkam nariadenia c. 70/2001, vrátanej tej, ktorá je obsiahnutá v jeho clánku 4 ods. 6 písm. c). 37 Je teda nutné konstatovat, ze belgická vláda nepreukázala, ze súcasná existencia vyssie uvedených textov Spolocenstva, ktoré sa navyse doplnajú, uberá zo zrozumitelnosti samotného napadnutého rozhodnutia. 38 Po druhé, belgická vláda tvrdí, ze definícia oblasti pôsobnosti napadnutého nariadenia nie je zrozumitelná, pretoze hospodárske odvetvia, ktoré nemôzu vyuzívat pomoc na vytvorenie pracovných miest podla clánku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia, sú odlisné od tých, ktoré sú uvedené v jeho clánku 1, ktorý vymedzuje oblast pôsobnosti toho istého nariadenia a vylucuje z nej niektoré tieto odvetvia. 39 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze clánok 1 napadnutého nariadenia vymedzuje jeho vseobecnú oblast pôsobnosti, zatial co clánok 4 ods. 3 toho istého nariadenia sa týka len schém pomoci na tvorbu pracovných miest v regiónoch a oblastiach, ktoré môzu vyuzívat regionálnu pomoc. Z toho vyplýva, ze clánok 4 ods. 3 treba vo vztahu k clánku 1 povazovat za lex specialis, takze tento clánok 4 má prednost pred clánkom 1 v situáciách, na úpravu ktorých je osobitne urcený. Oblast pôsobnosti napadnutého nariadenia je teda zbavená akejkolvek nejednoznacnosti. 40 Po tretie, belgická vláda vytýka nedostatok zrozumitelnosti definícii znevýhodneného pracovníka, obsiahnutej v clánku 2 písm. f), i) napadnutého nariadenia, podla ktorej k tejto kategórii pracovníkov patrí "osoba mladsia ako 25 rokov alebo osoba, ktorá pred menej nez dvoma rokmi ukoncila denné stúdium a ktorá predtým nezískala svoje prvé pravidelne platené zamestnanie". Táto definícia neupresnuje, ci mladé osoby, ktoré majú menej ako 25 rokov, sú znevýhodnené ako také, alebo ci musia este splnit dalsie kritérium týkajúce sa neexistencie prvého pravidelného plateného zamestnania. 41 Je potrebné analyzovat toto ustanovenie ako ustanovenie, ktorého cielom je umoznit vyuzívanie státnej pomoci osobám, ktoré zazívajú tazkosti pri svojom prvom vstupe na trh práce po ukoncení denného stúdia, kedze tieto osoby môzu byt posudzované zamestnávatelmi ako menej produktívne vzhladom na úplný nedostatok ich pracovných skúseností. 42 Z úcelu tohto ustanovenia teda vyplýva, ze osoba patrí do kategórie znevýhodnených pracovníkov, ak kumulatívne splna dve kritériá. Na jednej strane musí mat najviac 25 rokov alebo, subsidiárne, ak je starsia, musela ukoncit svoje denné stúdium pred menej nez dvoma rokmi. Na strane druhej si este nesmela nájst prvé pravidelne platené zamestnanie. 43 Tento výklad je potvrdený preskúmaním dalsích ustanovení clánku 2 napadnutého nariadenia. Definícia znevýhodneného pracovníka uvedená v clánku 2 písm. f), viii) toho istého nariadenia sa totiz rovnako odvoláva na osoby mladsie ako 25 rokov, ale predpokladá existenciu predchádzajúceho zamestnania nasledovaného dlhým obdobím bez zamestnania, ktoré znevýhodnuje mladých pracovníkov pri ich pokusoch vrátit sa na trh práce. Táto dalsia definícia teda zaraduje osoby mladsie ako 25 rokov do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ak by teda Komisia zamýslala povazovat mladé osoby mladsie ako 25 rokov za znevýhodnené výlucne na základe ich veku, tieto osoby by neboli uvedené v dalsej definícii, ktorá ich specificky zaraduje do kategórie dlhodobo nezamestnaných. 44 Clánok 2 písm. f), i) napadnutého nariadenia teda nemozno povazovat za postihnutý takým nedostatkom zrozumitelnosti, ktorý by bol v rozpore so zásadou právnej istoty. 45 Po stvrté, belgická vláda vytýka napadnutému nariadeniu nedostatok zrozumitelnosti, pokial ide vztahy medzi clánkom 4 upravujúcim pomoc na tvorbu pracovných miest, clánkom 5, ktorý sa týka pomoci na prijímanie znevýhodnených a zdravotne postihnutých pracovníkov, a clánkom 6, ktorý sa vztahuje na trvalú pomoc na zamestnávanie zdravotne postihnutých pracovníkov. Podla tejto vlády uvedené nariadenie zrozumitelne neurcuje, ktoré podmienky sa uplatnia v prípade pomoci zodpovedajúcej súcasne kritériám stanoveným v dvoch z týchto clánkov. 46 Je potrebné konstatovat, ze zo vseobecnej struktúry a úcelu napadnutého nariadenia vyplýva, ze výnimky uvedené v týchto clánkoch majú odlisné ciele, a ze podmienky zlucitelnosti, ktoré sú v nich stanovené, sú v zásade navzájom nezávislé. Pokial teda pomoc splna podmienky jedného z týchto clánkov, je zlucitelná so spolocným trhom nezávisle od toho, ze by mohla takisto splnat podmienky dalsieho z týchto clánkov. Pokial ide o clánok 8 ods. 4 napadnutého nariadenia, aj ked za urcitých podmienok umoznuje kumuláciu pomoci splnajúcej kritériá viacerých ustanovení, nemení tým podmienky pre poskytnutie tejto pomoci obsiahnuté v kazdom z nich. Vztah medzi clánkami 4, 5 a 6 napadnutého nariadenia teda nevykazuje ziadnu nejednoznacnost. 47 Po piate, belgická vláda vytýka nedostatok zrozumitelnosti clánku 8 ods. 4 prvému pododseku napadnutého nariadenia. Na jednej strane toto ustanovenie neuvádza, ci regionálna pomoc na tvorbu pracovných miest môze predstavovat "dalsiu státnu pomoc" v zmysle uvedeného clánku 8 ods. 4 prvého pododseku, a teda byt kumulovaná s pomocou poskytovanou na základe clánkov 5 a 6 toho istého nariadenia az do intenzity hrubej pomoci vo výske 100 % mzdových nákladov, alebo ci túto pomoc treba povazovat za pomoc na zamestnávanie v zmysle clánku 5 a kumulovat sa az do intenzity hrubej pomoci vo výske 50 alebo 60 % mzdových nákladov, ako to uvádza toto posledne uvedené ustanovenie. Na druhej strane výraz "v priebehu akéhokolvek obdobia, pocas ktorého sú pracovník alebo pracovníci zamestnaní" neumoznuje zistit, ci sa v prípade zdravotne postihnutých alebo znevýhodnených pracovníkov odvoláva na celú dobu ich zamestnávania alebo výlucne na dobu, pocas ktorej podnik musí zachovávat pracovné miesto, teda obdobie dvoch alebo troch rokov uvedené v clánku 4 ods. 4 písm. b) napadnutého nariadenia, alebo obdobie dvanástich mesiacov uvedené v clánku 5 ods. 3 písm. b) rovnakého nariadenia. 48 Pokial ide o výraz "dalsia státna pomoc", tento neobsahuje ziadne obmedzenie a uvedené pomoci môzu preto byt regionálnou pomocou na tvorbu pracovných miest. Dalej, pokial ide o výraz "v priebehu akéhokolvek obdobia, pocas ktorého sú pracovník alebo pracovníci zamestnaní", je potrebné konstatovat, ze belgická vláda nepredlozila ziadny dôkaz na podporu tvrdenia, podla ktorého by sa tento výraz mohol vztahovat aj na obdobie, pocas ktorého musí podnik zachovávat pracovné miesto. Takýto výklad treba navyse vylúcit s prihliadnutím na porovnanie znenia rôznych jazykových verzií predmetného textu, najmä anglickej verzie ("period for which the worker or workers are employed"), francúzskej verzie ("toute période d'emploi"), nemeckej verzie ("während der Beschäftigung des oder der betreffenden Arbeitnehmer"), spanielskej verzie ("período de contratación de los trabajadores"), ako aj talianskej verzie ("periodo di occupazione dei lavoratori considerati"). Uvedený výraz sa teda jednoznacne vztahuje na obdobie, pocas ktorého je pracovník so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnený pracovník skutocne zamestnávaný. 49 Po sieste, belgická vláda sa domnieva, ze napadnuté nariadenie vytvára nejasnost, ked sa vo svojom clánku 4 ods. 3 odvoláva na pojem intenzity cistej pomoci, zatial co v zásade pouzíva pojem intenzity hrubej pomoci. Je totiz nárocné premietnut túto hrubú intenzitu do intenzity cistej. 50 Je vsak namieste uviest, ze belgická vláda neuplatnila ziadne urcité tvrdenie, ktoré by malo konkrétnym spôsobom preukázat túto nárocnost. S jej výhradou teda nemozno súhlasit. O druhej casti prvého zalobného dôvodu 51 Belgická vláda tvrdí, ze napadnuté nariadenie nerespektovalo ani podmienky clánku 1 nariadenia c. 994/98, ani ciel tohto nariadenia, ktoré vyzadujú, pokial ide o kritériá zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, aby Komisia jednoducho kodifikovala svoju skôr existujúcu prax, a v dôsledku toho vylucujú prijatie nových prísnejsích kritérií. 52 Najskôr je potrebné uviest, ze nic v znení uvedeného clánku 1 neumoznuje potvrdit, ze Komisia bola povinná urcit kritériá zlucitelnosti v úplnom súlade so svojou predchádzajúcou praxou, bez moznosti ich zmeny. Toto ustanovenie totiz iba vseobecne uvádza, ze nariadenie o výnimkách týkajúce sa pomoci na zamestnanost musí urcit limity pomoci a podmienky kumulácie pomoci, bez toho, aby sa vyjadrovalo ku konkrétnemu obsahu uvedených kritérií. 53 Z odôvodnenia c. 4 tohto nariadenia navyse vyplýva, ze velké skúsenosti Komisie v oblasti státnej pomoci na zamestnávanie len podnietili Radu, aby Komisiu splnomocnila na definovanie kritérií zlucitelnosti. Komisia bola teda skutocne implicitne vyzvaná, aby vyuzila túto prax pri urcovaní ich obsahu. Zákonné splnomocnenie udelené Radou vsak nemozno vykladat tak, ze vyzýva Komisiu, aby sa obmedzila na výlucnú a jednoduchú kodifikáciu svojej predchádzajúcej praxe a aby nevyuzila svoje skúsenosti na urcenie nových, aj prísnejsích, kritérií, nez sú existujúce kritériá. 54 Navyse skutocnost, ze nariadenie c. 994/98 nepredpokladá prijatie prechodných adaptacných opatrení s cielom zosúladit existujúce schémy pomoci s novými kritériami vyplývajúcimi z napadnutého nariadenia, nemôze, v rozpore s tvrdením belgickej vlády, spôsobit obmedzenie právomoci zverenej Komisii. Prijatie nových pravidiel vztahujúcich sa na novú pomoc totiz nemá ziadny dopad na existujúce schémy pomoci, takze prechodné opatrenia by boli zbytocné. Navyse neexistuje konkrétny vztah medzi rozsahom vykonávacej právomoci a existenciou alebo neexistenciou prechodných adaptacných ustanovení v splnomocnovacom nariadení. 55 Je teda potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod. O druhom zalobnom dôvode O prvej casti druhého zalobného dôvodu 56 Belgická vláda tvrdí, ze napadnuté nariadenie porusuje zásadu právnej istoty, podla ktorej musí byt právny akt zrozumitelný a predvídatelný, pricom sa obmedzuje na tvrdenie, ze napadnuté nariadenie sa vztahuje na schémy, ktoré predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, bez toho, aby definovalo pojem státna pomoc. Kedze dôsledkom neexistencie takejto definície je navyse podriadenie opatrení na podporu zamestnanosti povinnosti oznámenia Komisii, a kedze sa tak nezohladnujú ústavné zvlástnosti clenských státov, a zvlást regionalizácia niektorých z nich, napadnuté nariadenie porusuje aj zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality. 57 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 7 ods. 1 druhý pododsek ES pozaduje, aby kazdá institúcia konala v medziach právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva. 58 V danom prípade Rada nariadením c. 994/98 zverila Komisii právomoc vyhlásit, ze niektoré kategórie pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom a nepodliehajú oznamovacej povinnosti. S ohladom na clánok 87 ES sa teda Rada obmedzila na to, ze Komisiu splnomocnila vykonat odsek 3 uvedeného clánku uvádzajúci výnimky zo zásady nezlucitelnosti pomoci podla odseku 1 toho istého clánku. Rada naopak Komisii nezverila ziadnu právomoc vykladat clánok 87 ods. 1 ES, ktorý definuje pojem státnej pomoci. Komisia teda nemala právomoc poskytnút záväznú a vseobecnú definíciu pojmu státnej pomoci. Konala teda v medziach svojich právomocí, a preto neporusila vseobecné zásady právnej istoty, subsidiarity a proporcionality. O druhej casti druhého zalobného dôvodu 59 Belgická vláda tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusilo najskôr zásadu proporcionality tým, ze vo svojom clánku 2 písm. f) stanovuje taxatívny zoznam kategórií znevýhodnených pracovníkov, ktorí môzu byt príjemcami pomoci poskytovanej na základe jeho clánku 5. Vnútrostátne orgány sú tak totiz zbavené moznosti uskutocnovat skutocnú politiku opätovnej integrácie vsetkých znevýhodnených pracovníkov, kedze niektorí z nich patria do týchto kategórií z dôvodu miestnych zvlástností, ale nezodpovedajú definícii uvedenej v napadnutom nariadení. 60 Spomínaná definícia uvádza, ze znevýhodnený pracovník je "osoba, ktorá patrí do kategórie, ktorá má tazkosti pri vstupe na trh práce bez pomoci, t. j. osoba splnajúca aspon jedno z [jedenástich] kritérií", ktoré sú vymenované taxatívnym spôsobom a ktoré napríklad zahrnajú mladé osoby, migrujúcich pracovníkov alebo dlhodobo nezamestnané osoby. 61 Porusenie zásady proporcionality predpokladá, ze akt Spolocenstva ukladá subjektom práva povinnost, ktorá prekracuje hranice toho, co je vhodné a potrebné na dosiahnutie ciela sledovaného týmto aktom. 62 Napadnuté nariadenie pritom nepodmienuje opatrenia v prospech pracovníkov, na ktorých sa nevztahuje jeho definícia znevýhodnených pracovníkov, ziadnou novou povinnostou. Tým, ze nezdôraznuje tieto opatrenia, zachováva pre nich oznamovaciu povinnost uz ulozenú clánkom 88 ods. 3 ES. Komisia teda neporusila zásadu proporcionality. 63 Belgická vláda sa dalej domnieva, ze stanovením uvedeného taxatívneho zoznamu kategórií znevýhodnených pracovníkov Komisia navyse porusila zásadu koherencie cinností Spolocenstva z dôvodu, ze napadnuté nariadenie znacne prekáza vnútrostátnym politikám trhu práce, ktorých podporu Komisia okrem toho zamýsla. 64 Je potrebné konstatovat, ze Komisia je povinná dodrziavat koherenciu medzi clánkami 87 ES a 88 ES a dalsími ustanoveniami Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 42). 65 Medzi tieto ustanovenia patrí clánok 127 ES, ktorý stanovuje, ze Spolocenstvo prispieva k vysokej úrovni zamestnanosti podporovaním spolupráce medzi clenskými státmi, podporou a podla potreby aj doplnovaním ich opatrení v tejto oblasti. Rovnako sa podla tohto ustanovenia pri definovaní a uskutocnovaní cinností a politík Spolocenstva berie do úvahy ciel vysokej úrovne zamestnanosti. 66 Komisia teda musí dbat na potrebnú koherenciu medzi svojou politikou v otázke pomoci a cinnostou Spolocenstva v otázke zamestnanosti. 67 Komisia vsak má v otázke státnej pomoci sirokú volnú úvahu, ktorej výkon zahrna hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva (pozri rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 34, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 67). To platí predovsetkým vtedy, ked si Komisia zelá uviest do súladu ciel zaistenia neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu s inými cielmi Spolocenstva, ako je napríklad podpora zamestnanosti. 68 Pokial má Komisia takúto významnú volnost uvázenia, Súdny dvor pri preskúmavaní zákonnosti výkonu tejto právomoci nemôze nahradit svojím vlastným posúdením v tejto oblasti posúdenie príslusného orgánu, ale musí sa obmedzit na preskúmanie toho, ci nie je posúdenie tohto orgánu postihnuté zjavným pochybením alebo zneuzitím právomoci, alebo ci tento orgán zjavne neprekrocil hranice svojej volnej úvahy (pozri rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 26, a z 12. marca 2002, Omega Air a i., C-27/00 a C-122/00, Zb. s. I-2569, bod 64). 69 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze belgická vláda nepredlozila ziadny dôkazný prostriedok na preukázanie, ze úvaha Komisie je postihnutá takými vadami. S touto výhradou teda nemozno súhlasit. O tretej casti druhého zalobného dôvodu 70 Belgická vláda sa domnieva, ze napadnuté nariadenie porusuje zásadu zákazu diskriminácie tým, ze zachováva predchádzajúce schémy pomoci skôr schválené Komisiou, ale na druhej strane zavádza zretelne prísnejsí rezim pre nové schémy pomoci. Ak Komisia zamýslala zaviest prísnejsie kritériá zlucitelnosti, uvedená zásada vyzadovala, aby Komisia prijala potrebné opatrenia s cielom uviest do súladu existujúcu pomoc s napadnutým nariadením. 71 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 9. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-304/01, Zb. s. I-07655, bod 31, a zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 70). 72 V prejednávanej veci napadnuté nariadenie zaobchádza rovnako s poskytovaním pomoci na základe schém zavedených po nadobudnutí jeho úcinnosti. Vytvára naopak nerovnost zaobchádzania medzi poskytovaním pomoci v rámci schém vyhlásených Komisiou za zlucitelné pred nadobudnutím jeho úcinnosti a poskytovaním pomoci na základe schém uskutocnovaných v súlade s novými podmienkami zlucitelnosti, ktoré sú stanovené uvedeným nariadením. Samotná Komisia totiz nepopiera, ze toto nariadenie stanovuje niektoré podmienky zlucitelnosti, ktoré sú prísnejsie nez tie, ktoré sa zachovávali v jej predchádzajúcej praxi. 73 Takéto zaobchádzanie je vsak objektívne odôvodnené. Komisii na jednej strane nemozno odnat moznost stanovit prísnejsie podmienky zlucitelnosti, ak to vyzaduje vývoj spolocného trhu a ciel zaistenia neskreslenej hospodárskej sútaze na tomto trhu. Na druhej strane nemozno jednotným spôsobom uviest do súladu existujúce schémy pomoci s novými podmienkami zlucitelnosti podla napadnutého nariadenia bez zohladnenia konania podla clánku 88 ods. 1 a 2 ES. Takýmto prístupom by sa v skutocnosti uvedenému nariadeniu priznali spätné úcinky. Tým by sa zasiahlo do zásady právnej istoty a legitímnej dôvery dotknutých osôb. 74 Komisia teda neporusila zásadu zákazu diskriminácie. 75 Je preto potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode 76 Belgická vláda tvrdí, ze napadnuté nariadenie porusuje Zmluvu z toho dôvodu, ze sa zakladá na právnom základe, ktorý uz nie je platný. Amsterdamská zmluva totiz potom, co bolo prijaté nariadenie c. 994/98, zaviedla nový clánok 137 ods. 3, ktorý zveruje Rade právomoc prijímat opatrenia týkajúce sa financných príspevkov na podporu zamestnanosti. Z toho vyplýva, ze splnomocnenie udelené Komisii nariadením c. 994/98 prestalo existovat, pokial ide o otázky, na ktoré sa vztahuje uvedený clánok. Belgická vláda pre prípad potreby vznása námietku nezákonnosti proti tomuto nariadeniu, ktoré predstavovalo právny základ napadnutého nariadenia pre rozpor s ustanoveniami Amsterdamskej zmluvy, ktoré nedovolujú takúto delegáciu právomoci prostredníctvom nariadenia Rady. Z rovnakých dôvodov clánok 137 ods. 1 ES vylucuje prijatie opatrení týkajúcich sa integrácie pracovníkov vylúcených z trhu práce. 77 Najskôr je potrebné konstatovat, ze aj za predpokladu, ze by cielom splnomocnenia udeleného Radou Komisii bola podpora zamestnanosti, cielom tohto splnomocnenia vyplývajúceho z právnej úpravy by nebolo zbavit Radu jej právomoci podla clánku 137 ES. 78 Ani zmena posledne uvedeného ustanovenia Amsterdamskou zmluvou nemá ziadny dopad na prejednávanú vec. Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v rámci systému právomocí Spolocenstva musí byt volba právneho základu aktu zalozená na objektívnych skutocnostiach, ktoré môzu podliehat súdnemu preskúmaniu. Medzi tieto skutocnosti patrí predovsetkým ciel a obsah aktu (pozri najmä rozsudky zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 43, a z 30. januára 2001, Spanielsko/Rada, C-36/98, Zb. s. I-779, bod 58). 79 Ak preskúmanie aktu Spolocenstva preukáze, ze tento akt sleduje dvojaký úcel alebo má dva zlozky, a ak je mozné jeden z týchto úcelov alebo jednu z týchto zloziek oznacit ako hlavnú alebo prevazujúcu, zatial co druhá je iba doplnujúca, akt musí byt zalozený iba na jednom právnom základe, teda na tom, ktorý vyzaduje hlavný alebo prevazujúci úcel alebo zlozka (pozri najmä rozsudky z 23. februára 1999, Parlament/Rada, C-42/97, Zb. s. I-869, body 39 a 40, ako aj Spanielsko/Rada, uz citovaný, bod 59). 80 Ak aj teda nariadenie c. 994/98 a napadnuté nariadenie majú dopad na podporu zamestnanosti, ich hlavným cielom je urcit, ktorá pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, a vynat túto pomoc z oznamovacej povinnosti. Tieto nariadenia teda vykonávajú predovsetkým clánok 87 ods. 3 ES, ktorý uvádza, ze urcitá pomoc, sledujúca ciele vseobecného záujmu, sa môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial jej ciele odôvodnujú narusenie hospodárskej sútaze. 81 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Rada platne prijala nariadenie c. 994/98 na základe clánku 94 Zmluvy ES (teraz clánok 89 ES), a ze toto nariadenie mohlo predstavovat právny základ napadnutého nariadenia aj po zavedení clánku 137 ES Amsterdamskou zmluvou. 82 Je preto potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod. 83 Kedze ziadny zo zalobných dôvodov uplatnených Belgickým královstvom nebol úspesný, zaloba musí byt zamietnutá. O trovách 84 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Belgické královstvo na náhradu trov konania a Belgické královstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Belgické královstvo je povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwjoZDS/L98394-4450TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXwjoZDS/L98394-4450TMP.html#Footref*