Vec C-88/03 Portugalská republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Rozhodnutie 2003/442/ES - Danové opatrenia prijaté regionálnym alebo miestnym územným celkom - Znízenie sadzby dane z príjmov fyzických a právnických osôb s danovou rezidenciou na Azorách - Kvalifikovanie státnej pomoci - Selektívna povaha - Odôvodnenie povahou a struktúrou danového systému - Povinnost odôvodnenia - Zlucitelnost so spolocným trhom" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 253 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Volná úvaha Komisie (Clánok 87 ods. 3 ES) 1. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, to znamená selektívnu pomoc. Pojem státnej pomoci vsak nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému poplatkov, do ktorého tieto opatrenia patria. Opatrenie spocívajúce vo výnimke z uplatnenia vseobecného danového systému mozno odôvodnit vseobecnou povahou a struktúrou danového systému vtedy, ak dotknutý clenský stát môze preukázat, ze toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho danového systému. V tomto ohlade je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi cielmi, ktoré sú stanovené pre osobitný danový rezim a nie sú vlastné tomuto rezimu, a na druhej strane mechanizmami vlastnými samotnému danovému systému, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto cielov. (pozri body 52, 54, 81) 2. Pokial ide o posúdenie, ci je opatrenie selektívnej povahy, urcenie referencného rámca je hlavné , pricom tento rámec nemusí byt definovaný v rámci hraníc státneho územia. Na posúdenie selektívnosti opatrenia prijatého orgánom nizsej ako státnej úrovne s cielom stanovit pre cast územia clenského státu sadzbu dane, ktorá je znízená oproti sadzbe platnej na zvysku tohto clenského státu, je teda potrebné preskúmat, ci toto opatrenie bolo daným orgánom prijaté v rámci výkonu právomoci, ktorá je dostatocne autonómna voci ústrednej vláde, a v takom prípade zistit, ci sa toto opatrenie úcinne uplatnuje na vsetky tam usadené podniky alebo na vsetky výroby tovarov uskutocnené na území podliehajúcom právomoci tohto orgánu. V situácii, ked regionálny alebo miestny orgán dostatocne stanoví v rámci výkonu právomoci dostatocne autonómnej voci ústrednej vláde sadzbu dane, ktorá je nizsia ako sadzba na úrovni státu a ktorá sa uplatnuje výlucne na podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci, mozno relevantný právny rámec na posúdenie selektívnosti danového opatrenia obmedzit na dotknuté geografické územie v prípade, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má najmä na základe svojho postavenia a svojej právomoci hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom pôsobia podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci. Na to, aby rozhodnutie prijaté za obdobných okolností mohlo byt povazované za prijaté v rámci výkonu dostatocne autonómnych právomocí, je potrebné, aby toto rozhodnutie bolo najskôr prijaté regionálnym alebo miestnym orgánom, ktorý má v ústavnej oblasti politické a správne postavenie nezávislé od postavenia ústrednej vlády. Dalej musí byt prijaté bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu. A nakoniec financné dôsledky znízenej sadzby dane, ktorá sa uplatnuje na podniky so sídlom v danom regióne, nesmú byt vyrovnávané dotáciami alebo subvenciami pochádzajúcimi od iných regiónov alebo od ústrednej vlády. (pozri body 56 - 58, 62, 65 - 67) 3. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora dotknutého aktu, spôsobom, ktorý umoznuje dotknutým osobám spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia a súdu Spolocenstva vykonávat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie upresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie urcitého aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblast. Ked sa táto zásada uplatní na posúdenie opatrenia pomoci, je potrebné, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade aj v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia. (pozri body 88, 89) 4. Pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej uskutocnenie zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí vykonat v rámci Spolocenstva. Súd Spolocenstva nemôze pri preskúmaní zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavným nesprávnym posúdením alebo zneuzitím právomoci. (pozri bod 99) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 6. septembra 2006 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Rozhodnutie 2003/442/ES - Danové opatrenia prijaté regionálnym alebo miestnym územným celkom - Znízenie sadzby dane z príjmov fyzických a právnických osôb s danovou rezidenciou na Azorách - Kvalifikovanie státnej pomoci - Selektívna povaha - Odôvodnenie povahou a struktúrou danového systému - Povinnost odôvodnenia - Zlucitelnost so spolocným trhom" Vo veci C-88/03, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES, podaná 24. februára 2003, Portugalská republika, v zastúpení: L. Fernandes, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. da Cruz Vilaça a L. Romăo, advogados, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyna, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: R. Caudwell, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci D. Anderson, QC, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a F. de Sousa Fialho, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas (spravodajca) a J. Malenovský, sudcovia J.-S. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, J. Klucka a U. Lőhmus, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. októbra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Portugalská republika svojou zalobou navrhuje zrusit rozhodnutie Komisie 2003/442/ES z 11. decembra 2002 týkajúce sa casti rezimu, ktorým sa prispôsobuje vnútrostátny danový systém osobitostiam autonómneho regiónu Azory, a to v oblasti znízenia sadzieb dane z príjmov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 150, s. 52, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 2 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 3 Oznámenie Komisie z 10. decembra 1998 o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúce sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277 dalej len "oznámenie týkajúce sa státnej pomoci v oblasti priamych daní") upresnuje vo svojom bode 2, ze jeho cielom je objasnit oznacovanie danových opatrení za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 4 Clánok 87 ods. 3 ES stanovuje, ze za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: "a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou; ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; ..." 5 Clánok 299 ods. 2 ES stanovuje, ze ustanovenia Zmluvy sa vztahujú na francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy. V kazdom prípade vsak zákonodarca Spolocenstva môze prijat osobitné opatrenia na úcely najmä stanovenia podmienok uplatnenia Zmluvy na tieto regióny, zohladniac skutocnost, ze ich strukturálna hospodárska a sociálna situácia sa zhorsila v dôsledku urcitých faktorov, ktorých stálost a spojenie vázne skodia ich vývoju. 6 Podla bodu 4.15 usmernení Komisie o státnej pomoci s regionálnym zameraním (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), zmenených a doplnených 9. septembra 2000 (Ú. v. ES C 258, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 377, dalej len "usmernenia Komisie o státnej pomoci s regionálnym zameraním") je zakázaná regionálna pomoc zameraná na znízenie bezných výdavkov podnikov, konkrétne príspevkov na prevádzku. 7 V kazdom prípade vsak na základe bodu 4.16.2 týchto usmernení mozno v najokrajovejsích regiónoch, na ktoré sa vztahuje výnimka upravená v clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, povolit pomoc, ktorá nie je zároven klesajúca a casovo obmedzená, pokial pomáha vyvazovat dodatocné náklady pre výkon hospodárskej cinnosti vyplývajúce z faktorov uvedených v clánku 299 ods. 2 ES, ktorých stálost a spojenie vázne obmedzuje rozvoj týchto regiónov. Tento bod taktiez upresnuje, ze je na clenskom státe, aby posúdil dôlezitost týchto nákladov a preukázal existenciu väzby s vyssie spomínanými faktormi. Navyse musí byt zamýslaná pomoc odôvodnená v závislosti od jej prínosu pre regionálny rozvoj a od jej povahy, pricom jej výska musí byt primeraná k dodatocným nákladom, ktoré má vyvazovat. Vnútrostátna právna úprava 8 Ústava Portugalskej republiky z 2. apríla 1976 stanovuje, ze "súostrovia Azory a Madeira predstavujú autonómne regióny s vlastným politicko-správnym postavením a vlastnými vládnymi orgánmi". V tomto ohlade ústava obsahuje súhrn ustanovení, ktoré upravujú oprávnenia, zverené právomoci a právomoci týchto regiónov, ako aj ich príslusných politických a správnych orgánov. 9 Z týchto ustanovení vyplýva, ze autonómne regióny disponujú vlastnými danovými príjmami, ako aj podielom na danových príjmoch státu, ktorý je stanovený v súlade so zásadou zabezpecujúcou úcinnú státnu solidaritu. Do výlucnej právomoci zákonodarných zhromazdení týchto regiónov okrem toho patrí aj výkon vlastnej danovej správy, ako aj prispôsobenie státnych daní regionálnym osobitostiam, a to za podmienok stanovených rámcovým zákonom prijatým Republikovým zhromazdením. 10 Zákonom c. 13/98 z 24. februára 1998 o financnej správe autonómnych regiónov (lei n° 13/98, de 24 de Fevereiro. Lei de Finanças das Regiőes Autónomas, Diário da República I, séria A, c. 46 z 24. februára 1998, s. 746, dalej len "zákon c. 13/98"), Portugalsko presne urcilo podmienky takejto financnej autonómie. Tento zákon stanovuje zásady a ciele regionálnej financnej autonómie, upravuje zosúladenie financnej správy autonómnych regiónov so státnou financnou správou, zavádza zásadu státnej solidarity a povinnost spolupráce medzi státom a autonómnymi regiónmi. 11 Clánok 5 ods. 1 az 3 zákona c. 13/98 v súvislosti so spoluprácou medzi státom a autonómnymi regiónmi stanovuje najmä, ze: "1. S cielom splnenia ústavnej a zákonnej povinnosti solidarity, sa stát, ktorý musí v tejto súvislosti zohladnit svoje rozpoctové moznosti a potrebu zabezpecit rovnost zaobchádzania so vsetkými castami státneho územia, podiela spolu s orgánmi autonómnych regiónov na úlohe zabezpecenia hospodárskeho rozvoja, na náprave nerovností vyplývajúcich z ostrovného charakteru a na hospodárskej a sociálnej konvergencii so zvyskom státneho územia a s Európskou úniou. 2. Státna solidarita sa najmä vo financnej oblasti prejavuje prostredníctvom rozpoctových prevodov upravených v tomto zákone a musí sa stále prispôsobovat úrovni rozvoja autonómnych regiónov a týmto sa snazit vytvorit podmienky umoznujúce lepsie financné krytie prostredníctvom vlastných zdrojov. 3. Cielom státnej solidarity je zabezpecit respektovanie základnej zásady rovnosti zaobchádzania so vsetkými portugalskými obcanmi a poskytnút im moznost pozívat výhody sociálnych politík vymedzených na státnej úrovni, ako aj prispievat k hospodárskej a sociálnej konvergencii so zvyskom státneho územia a s Úniou. Táto solidarita sa prejavuje najmä prostredníctvom rozpoctových prevodov, ktoré je potrebné uskutocnit v súlade s ustanoveniami tohto clánku." 12 Tak ako je to pripomenuté v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zákon c. 13/98 dalej stanovuje, ze vnútrostátna dan z príjmov fyzických osôb a vnútrostátna dan z príjmov právnických osôb sú, za ním stanovených podmienok, jedným zo zdrojov autonómnych regiónov. Na základe clánku 37 tohto zákona sú zákonodarné zhromazdenia autonómnych regiónov oprávnené najmä znízit sadzby dane z príjmov, ktoré sa uplatnujú v týchto regiónoch, v rozsahu maximálne 30 % sadzieb stanovených vnútrostátnou právnou úpravou. Osobitný rezim autonómneho regiónu Azory 13 Prostredníctvom regionálneho legislatívneho dekrétu c. 2/99/A z 20. januára 1999, v znení regionálneho legislatívneho dekrétu c. 33/99/A z 30. decembra 1999 (dalej len "dekrét c. 2/99/A") prijal zákonodarný orgán regiónu Azory na základe právomocí, ktoré mu boli zverené v tejto oblasti, podmienky pre prispôsobenie státneho danového systému regionálnym osobitostiam. Tento legislatívny dekrét je úcinný od 1. januára 1999 a obsahuje, okrem iného, aj cast týkajúcu sa znízenia sadzieb dane z príjmov. 14 Toto znízenie sadzieb sa automaticky uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty (fyzické a právnické osoby). Podla portugalských orgánov je jeho cielom najmä umoznit podnikom so sídlom na Azorách prekonat strukturálne hendikepy, ktoré vyplývajú z ich umiestnenia v najokrajovejsom regióne ostrovného charakteru. V tomto ohlade sa vsetkým danovým poplatníkom dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb, ktorí sú zdanovaní v regióne Azory, znizuje sadzba dane o 20 % (15 % za rok 1999) v prípade dane z príjmov fyzických osôb a o 30 % v prípade dane z príjmov právnických osôb. Na základe strát danových príjmov vyplývajúcich z tohto opatrenia portugalské orgány odhadujú rozpoctové výdavky na toto opatrenie na priblizne 26,25 miliónov eur rocne. Napadnuté rozhodnutie 15 Listom z 5. januára 2000 portugalské orgány oznámili Komisii Európskych spolocenstiev rezim, ktorým sa prispôsobuje vnútrostátny danový systém osobitostiam autonómneho regiónu Azory. Tento rezim, ktorý bol oznámený oneskorene ako odpoved na ziadost o informácie, predlozenú oddeleniami Komisie 7. decembra 1999, v nadväznosti na clánky, ktoré sa objavili v tlaci, a ktorý nadobudol úcinnost bez povolenia Komisie, bol zapísaný do registra neoznámenej pomoci. 16 Po preskúmaní informácií poskytnutých portugalskými orgánmi Komisia rozhodla o zacatí konania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES proti casti rezimu týkajúcej sa znízenia sadzby dane z príjmov. V rámci tohto konania regionálna vláda Alandských ostrovov (Fínsko) dorucila Komisii pripomienky na podporu stanoviska portugalských orgánov. 17 Na konci tohto konania prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. 18 V bode 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s odvolaním sa na oznámenie o státnej pomoci v oblasti priamych daní, pripomenula Komisia poziadavky vymedzujúce státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Predmetné opatrenie musí poskytovat jeho príjemcom zvýhodnenie znizujúce bremeno, ktoré obycajne zatazuje ich rozpocty. Takéto zvýhodnenie, bez ohladu na jeho formu, musí byt poskytnuté bud státom, alebo zo státnych prostriedkov. Predmetné opatrenie musí mat vplyv na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Nakoniec toto opatrenie musí byt konkrétne alebo selektívne v tom, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitého tovaru. 19 V bode 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze pri spornom znízení sadzieb dane z príjmov doslo k splneniu kazdej z týchto poziadaviek. V súvislosti s prvými troma poziadavkami sa najmä domnieva, ze: "- ... tým, ze sa znízenie skúmaných sadzieb dane uplatnuje aj na podniky, poskytuje im... zvýhodnenie znizujúce bremeno, ktoré obycajne zatazuje ich rozpocty, - poskytnutie danovej úlavy má za následok stratu danových príjmov, ktoré... 'sa rovnajú spotrebe státnych prostriedkov vo forme danových výdavkov`. V prípade, ze sa táto zásada uplatnuje aj pri pomoci poskytnutej regionálnymi a miestnymi orgánmi clenských státov, je znízenie skúmaných sadzieb dane poskytované bud zo státnych prostriedkov, alebo z prostriedkov, ktoré sú v systéme portugalských verejných financií pridelené autonómnemu regiónu Azory, - poziadavka vplyvu na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi predpokladá, ze príjemcovia výhod vyplývajúcich z daného opatrenia vykonávajú hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho postavenia ci spôsobu financovania. Podla ustálenej judikatúry je poziadavka vplyvu na obchod splnená v prípade, ze podniky príjemcu vykonávajú hospodársku cinnost, ktorá je súcastou obchodu medzi clenskými státmi... Vzhladom na rozsah [ich] odvetvovej pôsobnosti a vzhladom na to, ze prinajmensom istá cast dotknutých podnikov vykonáva cinnost, ktorá je súcastou obchodu medzi clenskými státmi, je táto poziadavka splnená aj v prípade skúmanej danovej úlavy." 20 V súvislosti s poziadavkou selektívnosti Komisia cituje bod 17 svojho oznámenia o státnej pomoci v oblasti priamych daní, ktorý upresnuje, ze doterajsia rozhodovacia prax Komisie preukazuje, ze "iba opatrenia, ktoré sa vztahujú na celé územie státu sa vymykajú poziadavke specifickosti uvedenej v clánku 87 ods. 1 [ES]", ktorá sama "oznacuje za pomoc tie opatrenia, ktoré sú urcené na podporu hospodárskeho rozvoja regiónu". Komisia sa domnieva, ze sporné znízenie danových sadzieb je pre podniky so sídlom v danom portugalskom regióne zvýhodnením, ktorého moznost nemajú podniky, ktoré chcú vykonávat podobné hospodárske cinnosti v ostatných portugalských regiónoch. Podla bodu 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES zvýhodnujú podniky, ktoré sú zdanované v regióne Azory oproti akýmkolvek iným portugalským podnikom. 21 Komisia zakladá tento svoj záver na nasledujúcej úvahe vyjadrenej v bodoch 26, 27, 31 a 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 22 V prvom rade, v prípade, ze sa poziadavka selektívnosti v pojme státna pomoc zakladá na porovnaní medzi dvoma skupinami podnikov nachádzajúcimi sa v rovnakom referencnom rámci (zvýhodnené a nezvýhodnené podniky), môze byt splnená len vo vztahu k zdaneniu, ktoré je definované ako bezné zdanenie. Podla Komisie "zo struktúry Zmluvy v casti týkajúcej sa pomoci poskytnutej státom alebo zo státnych prostriedkov a jednak z hlavnej úlohy, ktorú majú ústredné orgány clenských státov pri vymedzení politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia, prostredníctvom opatrení, ktoré prijímajú, sluzieb, ktoré poskytujú a prípadne aj prostredníctvom financných prevodov, ktoré uskutocnujú, vyplýva, ze toto porovnanie sa musí uskutocnit v kontexte hospodárskeho priestoru clenského státu. ... Ustálená prax Komisie... je... taká, ze sa za státnu pomoc oznacujú danové rezimy, ktoré sa uplatnujú v rámci urcitých území alebo regiónov a poskytujú zvýhodnenie oproti vseobecnému danovému rezimu clenského státu..." 23 V druhom rade by bolo nezlucitelné s pojmom pomoci, ktorý zahrna vsetky zásahy znizujúce bremeno, ktoré obycajne zatazuje rozpocet jedného alebo viacerých podnikov, nezávisle od ich úcelu, odôvodnenia, ciela a povahy verejného orgánu, ktorý ich uskutocnil alebo z ktorého rozpoctu sú financované, ze zvýhodnenia majúce obmedzenú územnú pôsobnost sa stávajú vseobecnými opatreniami v dotknutom regióne, ako to tvrdia portugalské orgány, a to len na základe toho, ze neboli uskutocnené ústredným orgánom, ale regionálnym orgánom a ze sa uplatnujú na celom území podliehajúcom právomoci dotknutého regiónu. "Rozlisovanie zalozené výlucne na právomoci rozhodovat o opatrení by zbavilo potrebného úcinku clánok 87 [ES], ktorého cielom je posudzovat sporné opatrenia výlucne v závislosti od ich úcinkov na hospodársku sútaz a na obchod v rámci Spolocenstva." 24 Komisia dodáva, ze "toto rozhodnutie sa netýka mechanizmu, ktorý umoznuje miestnym územným celkom urcitej úrovne (regionálnej, obecnej alebo inej) zaviest alebo vyberat miestne dane, ktoré nemajú ziadnu súvislost so státnym danovým systémom. Naopak, v tomto prípade ide o sadzbu dane, ktorá je stanovená vnútrostátnou právnou úpravou a uplatnovaná v kontinentálnej casti Portugalska, a je znízená výlucne na Azorách. Za týchto podmienok je zrejmé, ze opatrenie prijaté regionálnymi orgánmi predstavuje výnimku z vnútrostátneho danového systému". 25 V tretom rade, vyssie uvedené znízenie sadzieb dane nemozno odôvodnit povahou a struktúrou portugalského danového systému. Komisia sa domnieva, ze najmä "v prípade, ked toto znízenie nevyplýva z uplatnenia zásad, akými sú zásada proporcionality a danovej progresivity, ale zvýhodnuje podniky so sídlom v urcitom regióne nezávisle od ich financnej situácie, nemozno ciele regionálneho rozvoja, ktoré sú pripisované tomuto znízeniu, povazovat za ciele vlastné portugalskému danovému systému". 26 Potom ako boli sporné opatrenia v bode 34 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia oznacené za státnu pomoc, Komisia v bode 35 tohto odôvodnenia uvádza, ze táto pomoc tým, ze jej cielom je prekonat stále strukturálne hendikepy, ktoré vyplývajú z ostrovného charakteru regiónu Azory a z jeho vzdialenosti od kontinentálnych hospodárskych centier, prostredníctvom znízenia bezných výdavkov podnikov, predstavuje príspevok na prevádzku. Dalej dodáva, ze takáto pomoc môze byt povolená, ak je urcená na znízenie dodatocných nákladov na výkon hospodárskej cinnosti, ktoré sú vlastné hendikepom uvedeným v clánku 299 ods. 2 ES s tým, ze budú respektované podmienky stanovené v bode 4.16.2 usmernení Komisie o státnej pomoci s regionálnym zameraním, konkrétne, ze pomoc bude odôvodnená jej prínosom pre regionálny rozvoj, ako aj jej povahou a ze bude proporcionálna k dodatocným nákladom, ktoré má vyvazovat. 27 V tomto ohlade Komisia v bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze v prípade, ze sa sporné znízenie sadzieb dane z príjmov uplatnuje na "podniky cinné mimo financného odvetvia", mozno ho povazovat za pomoc zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle výnimky stanovenej clánkom 87 ods. 3 písm. a) ES. 28 Na druhej strane podla Komisie v prípade, ze sa znízenie sadzieb dane z príjmov vztahuje aj na podniky cinné v rámci financného odvetvia, nemozno toto znízenie odôvodnit jeho prínosom pre regionálny rozvoj a nie je proporcionálne k hendikepom, ktoré by malo zmiernovat. Komisia by preto nemohla povazovat toto znízenie za pomoc zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, pretoze by vzdy chýbali kvantitatívne údaje umoznujúce objektívne stanovit dodatocné náklady, ktorým sú vystavené azorské podniky cinné vo financnej oblasti. Táto pomoc by teda nemohla spadat pod ziadnu z výnimiek stanovených Zmluvou. 29 Je tiez potrebné upresnit, ze v bode 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti so stúdiou poskytnutou portugalskými orgánmi zistila, ze medzi podnikmi uvedenými v základnej vzorke neexistujú podniky cinné vo financnej oblasti. Komisia zdôraznila, ze portugalské orgány sa obmedzili na zdôvodnenie takejto neexistencie nedostatkom statistických údajov vztahujúcich sa na tieto cinnosti, pripustiac, ze v súvislosti s takýmito cinnostami nebudú môct dostatocne preukázat, ze sporné znízenie sadzieb dane by bolo svojou povahou a výskou schopné zmiernit osobitné nedostatky regiónu Azory. 30 Dalej Komisia v bode 42 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, ze je potrebné z dôvodov transparentnosti a právnej istoty taktiez vylúcit, aby z rozhodnutia o zlucitelnosti so spolocným trhom mali prospech aj "cinnosti typu 'sluzieb v rámci skupiny` (cinnosti, ktorých hospodársky základ spocíva v poskytovaní sluzieb podnikom patriacim do tej istej skupiny, ako je cinnost koordinacných centier, financná správa a distribucná cinnost)". Komisia sa preto domnieva, "ze takéto cinnosti neprispievajú k regionálnemu rozvoju dostatocným spôsobom na to, aby mohli byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) alebo na základe iných výnimiek stanovených Zmluvou, a to z dôvodov uz uvedených v súvislosti s financným odvetvím". 31 V dôsledku toho Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom cast rezimu, ktorým sa prispôsobuje vnútrostátny danový systém osobitostiam autonómneho regiónu Azory, ktorá sa vztahuje na znízenie sadzieb dane z príjmov, pokial z ustanovení clánku 2 nevyplýva inak, pricom tieto stanovujú, ze cast schémy pomoci uvedenej v clánku 1 je nezlucitelná so spolocným trhom vtedy, ak sa uplatnuje na podniky vykonávajúce financné cinnosti, ako aj na podniky vykonávajúce cinnosti typu "sluzieb v rámci skupiny". V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ukladá Portugalsku, aby prijalo vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie vrátenia pomoci poskytnutej na základe casti schémy pomoci uvedenej v clánku 1 od podnikov vykonávajúcich cinnosti uvedené v clánku 2. Návrhy úcastníkov konania 32 Uznesením zo 16. septembra 2003 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska na vstup do konania ako vedlajsí úcastník podporujúci návrhy Portugalskej republiky. 33 Uznesením z 9. júna 2005 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Spanielskeho královstva na vstup do konania ako vedlajsí úcastník podporujúci návrhy Portugalskej republiky. 34 Portugalská republika navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhlásil túto zalobu za prípustnú, - vyhlásil túto zalobu za dôvodnú a v dôsledku toho zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, kde toto rozhodnutie oznacuje znízenie sadzieb dane z príjmov fyzických a právnických osôb s danovou rezidenciou na Azorách za státnu pomoc, - subsidiárne a bez toho, aby tým boli dotknuté predchádzajúce návrhy, vyhlásil túto zaloby za dôvodnú a ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, kde za nezlucitelné so spolocným trhom vyhlasuje znízenie sadzby dane vztahujúce sa na podniky, ktoré pôsobia vo financnej oblasti, ako aj na podniky vykonávajúce cinnosti typu "sluzieb v rámci skupiny" a v casti, kde v svojom clánku 3 ukladá Portugalskej republike zabezpecit vrátenie súm tejto pomoci, - zaviazal Komisiu na náhradu celkových trov konania, vrátane trov vynalozených Portugalskou republikou. 35 Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje: - zamietnut zalobu ako nedôvodnú, - zaviazat Portugalskú republiku na náhradu trov konania. 36 Spojená královstvo ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Portugalska navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil zalobu za dôvodnú a v dôsledku toho zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, kde toto rozhodnutie oznacuje znízenie sadzieb dane z príjmov fyzických a právnických osôb s danovou rezidenciou na Azorách za státnu pomoc. O zalobe 37 Portugalská vláda uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. Po prvé doslo v napadnutom rozhodnutí v dvoch prípadoch k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri uplatnovaní clánku 87 ods. 1 ES. Po druhé, toto rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, cím doslo k poruseniu clánku 253 ES. Po tretie doslo v tomto rozhodnutí k nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, ktoré podmienujú uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 87 ods. 1 ES Argumentácia úcastníkov konania 38 Vo svojom prvom zalobnom dôvode portugalská vláda tvrdí, ze znízenie sadzieb dane z príjmov prostredníctvom dekrétu c. 2/99/A v prospech fyzických a právnických osôb usadených na Azorách nepredstavuje selektívne opatrenie, ale opatrenie vseobecného charakteru, a ze v kazdom prípade je rozlisovanie v oblasti danovej zátaze, ktoré toto znízenie spôsobuje, odôvodnené povahou a struktúrou portugalského danového systému. 39 V súvislosti s posúdením selektívnej povahy týchto opatrení portugalská vláda najskôr tvrdí, ze Komisia nesprávne zvolila ako referencný rámec celé územie Portugalska. Pri posudzovaní selektívnosti urcitého opatrenia netreba nevyhnutne umiestnit spomínané opatrenie do referencného rámca, ktorým je stát. Preto ak dôjde k poskytnutiu danového zvýhodnenia s obmedzenou územnou pôsobnostou prostredníctvom orgánu nizsej ako státnej úrovne pre cast územia podliehajúcu jeho právomoci, mal by byt referencným rámcom dotknutý región. V prípade, ze sa danové zvýhodnenie za takýchto podmienok poskytuje vsetkým podnikom podliehajúcim dani v tomto regióne, malo by íst o vseobecné a nie selektívne opatrenia. 40 Táto vláda dalej zdôraznuje, ze znízenie spornej sadzby dane vychádza priamo zo základných zásad portugalského danového systému, osobitne zo zásady státneho prerozdelenia a solidarity, ako aj zo stupna autonómie dotknutého regiónu. Toto znízenie je výsledkom výkonu ústavnej zvrchovanosti a je odôvodnené faktormi uvedenými v clánku 299 ods. 2 ES, konkrétne, ostrovným charakterom, obtaznými klimatickými podmienkami a hospodárskou závislostou Azor na malom mnozstve výrobkov. 41 V kazdom prípade vsak napadnuté rozhodnutie podla portugalskej vlády popiera skutocnost, ze sporné danové úlavy sú odôvodnené povahou a struktúrou portugalského danového systému. Vláda sa v tomto ohlade domnieva, ze tieto opatrenia prispievajú k dosahovaniu strukturálnych cielov portugalského danového systému a to v súlade so schopnostou prispievat do danového systému, na úcely prerozdelenia. Vláda okrem iného pripomína, ze existujú rôzne ciele vo vztahu k danovým poplatníkom, ktorí sa usadili na portugalskom kontinentálnom území, a tými, ktorí sa usadili na Azorách. Tieto dve skutocnosti majú svoj pôvod priamo v ústavných a zákonných dokumentoch, ktoré stanovujú základné zásady portugalského danového systému, ako aj autonómiu najokrajovejsích regiónov. 42 Podla Komisie z koncepcie Zmluvy vyplýva, ze selektívnost urcitého opatrenie je potrebné posudzovat v rámci státu. Ak by sa za referencný rámec zobral región, ktorý prijal dané opatrenie, doslo by k popretiu úlohy a dôvodu existencie pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci. Aj v prípade neexistencie hmotnej selektívnosti by zvýhodnenia vyhradené pre podniky pôsobiace v urcitých regiónoch clenského státu mali selektívnu povahu, a preto by ich bolo mozné povazovat za státnu pomoc. V tomto prípade sporné danové úlavy zvýhodnujú podniky, ktoré sú povinné platit dan v autonómnom regióne Azory, oproti vsetkým ostatným portugalským podnikom, pretoze v kontinentálnych regiónoch Portugalska nemôzu byt predmetné státne dane znizované miestnymi orgánmi, a preto sa uplatnujú v plnej sadzbe, co by malo stacit na to, aby sa dospelo k záveru, ze ide o selektívnost sporného opatrenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Skutocnost, ze o sporných danových úlavách rozhodol iný územnosprávny celok ako samotný stát, nie je relevantná, pretoze na úcely posúdenia tohto opatrenia mozno zohladnit len jeho úcinky a nie jeho formu. 43 Komisia sa okrem toho domnieva, ze stupen autonómie autonómneho regiónu Azory je v skutocnosti obmedzený. Portugalský stát má stále základnú úlohu pri stanovovaní hospodárskeho rámca, v ktorom podniky pôsobia. Ako príklad mozno uviest, ze podniky cinné na Azorách môzu vyuzívat infrastruktúry financované státom alebo systém sociálneho zabezpecenia, ktorého financná rovnováha je taktiez zabezpecovaná státom. Navyse pokles danových príjmov dotknutého regiónu vyplývajúci zo sporného znízenia sadzieb dane je v rozpoctovej oblasti v mene zásady financnej solidarity nepriamo vyrovnávaný prostredníctvom prevodov pochádzajúcich od státu. 44 V súvislosti s odôvodnením sporných danových výhod povahou a struktúrou portugalského danového systému Komisia tvrdí, ze ho mozno uznat len vtedy, ak tieto výhody vyplývajú z objektívnych rozdielov medzi danovými poplatníkmi. Tento prípad sa vsak netýka spornej úlavy, pretoze táto sa uplatnuje na vsetky podniky usadené na Azorách bez ohladu na ich financnú situáciu a vyplýva z hospodárskych vlastností regiónu, ktoré sú tvorené prvkami nesúvisiacimi s danovým systémom. Komisia upresnuje, ze pojem povahy a struktúry systému odkazuje na vnútornú logiku systému povinných odvodov a na nevyhnutné a proporcionálne technické rozlisovania, ktoré sú urcené na to, aby celili objektívne odlisným situáciám, na ktoré sa systém odvodov vztahuje, a ktoré zodpovedajú poziadavkám na zabezpecenie lepsieho fungovania takéhoto systému v akýchkolvek s ním súvisiacich prípadoch. 45 Vláda Spojeného královstva ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy Portugalskej republiky upriamila svoju argumentáciu na posúdenie poziadavky selektívnosti. Vyvracajúc tvrdenie Komisie, podla ktorého opatrenia, ktorých pôsobnost sa nevztahuje na celé územie urcitého clenského státu, splnajú poziadavku specifickosti stanovenú v clánku 87 ods. 1 ES, tvrdí, ze danové opatrenia, ktoré sú prijaté decentralizovanými a autonómnymi regiónmi, sa uplatnujú na celé územie podliehajúce ich právomoci a nie sú specifické pre urcitú oblast, nemusia vzdy splnit túto poziadavku. 46 Podla vlády Spojeného královstva, pokial, tak ako v tomto prípade, zákonodarca autonómneho regiónu urcí sadzby dane, ktoré sa uplatnujú rovnako na celý dotknutý región, avsak sú nizsie ako tie, ktoré sa uplatnujú na základe rozhodnutia státneho zákonodarcu na ostatné casti clenského státu, nemozno vyvodit selektívnost tohto opatrenia len zo skutocnosti, ze v ostatných regiónoch je úroven zdanenia odlisná. V závislosti od okolností by bolo vhodné posudzovat túto selektívnost v rámci samotného regiónu a nie v rámci clenského státu ako celku. A to najmä v prípade existencie ústavného systému, ktorý uznáva dostatocnú danovú autonómiu na to, aby sa danová úlava poskytnutá miestnym územnosprávnym celkom mohla povazovat za danovú úlavu, o ktorej rozhodol autonómny a decentralizovaný región, ktorý má nielen právo prijat takéto rozhodnutie, ale musí znásat aj jeho financné a politické dôsledky. 47 Z tohto dôvodu mala podla tejto vlády Komisia predtým, ako oznacila regionálne sadzby dane, ktoré sú znízené oproti státnym sadzbám dane, za státnu pomoc, zohladnit stupen autonómie orgánu nizsej ako státnej úrovne, ktorý zaviedol tieto znízené sadzby vzhladom na rozlicné faktory, ako je skutocnost, ze právomoc v danovej oblasti je súcastou ústavného systému, ktorý dáva regiónu urcitý významný stupen politickej autonómie, dalej zohladnit skutocnost, ze rozhodnutie o znízení sadzby dane pochádza od orgánu zvoleného obyvatelstvom regiónu alebo orgánu, ktorý sa mu zodpovedá, a skutocnost, ze financné dôsledky tohto rozhodnutia bude znásat región a nebudú vyrovnávané dotáciami alebo subvenciami od ostatných regiónov alebo od ústrednej vlády. 48 Podla vlády Spojeného královstva posúdenie povahy regionálneho danového systému vo vztahu k státnej pomoci odhaluje závaznejsie problémy súvisiace s regionálnou autonómiou, ktorá je v ústavnej oblasti velmi dôlezitá. Osobitne by vzhladom na postavenie Skótska a Severného Írska mohlo dôjst k spochybneniu ústavného systému "asymetrickej" decentralizácie v Spojenom královstve. 49 Spanielske královstvo ako vedlajsí úcastník konania taktiez na podporu návrhov Portugalskej republiky zdôraznuje, ze decentralizácia, pokial existuje, tvorí súcast ústavného rámca clenských státov. Preto by prijatie tvrdení Komisie viedlo k zavrhnutiu tejto ústavnej struktúry, a to najmä preto, ze politika v oblasti priameho zdanovania stále spadá do výlucnej právomoci clenských státov. 50 Komisia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu Spojeného královstva ako vedlajsieho úcastníka konania namieta skutocnost, ze by prístup zaujatý v napadnutom rozhodnutí mohol bránit Skótsku alebo Severnému Írsku vo výkone právomocí, ktoré sú im uznané v danovej oblasti. 51 Komisia dalej uvádza, ze rovnost zaobchádzania na jednej strane s danovými úlavami uplatnovanými v urcenom regióne, o ktorých bolo rozhodnuté na centrálnej úrovni, a na druhej strane s obdobnými úlavami, o ktorých rozhodol regionálny orgán, je v súlade so zásadou, podla ktorej je pojem pomoc definovaný v závislosti od úcinkov opatrenia na podniky alebo výrobcov bez toho, aby bolo potrebné zohladnit jeho dôvody alebo ciele, ako aj postavenie orgánov rozdelujúcich alebo spravujúcich pomoc (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, body 27 a 28, ako aj z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 21). Na druhej strane vsak kritériá navrhnuté Spojeným královstvom, podla ktorých by selektívnost urcitého opatrenia mala byt analyzovaná "podla okolností" v rámci regiónu alebo v kontexte clenského státu ako celku, by boli nezlucitelné s touto zásadou a viedli by k právnej neistote, ktorá by mohla ohrozit výkon kontroly státnej pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 52 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", to znamená selektívnu pomoc (pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 94). V kazdom prípade vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem státnej pomoci nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému poplatkov, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 33, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 51). 53 Z tohto dôvodu je potrebné najskôr zistit, ci opatrenia týkajúce sa sporného znízenia sadzby dane majú selektívnu povahu a prípadne preskúmat, ci tieto opatrenia, ako to tvrdí portugalská vláda, sú odôvodnené povahou a struktúrou portugalského danového systému. 54 V súvislosti s posúdením podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z nálezitostí pojmu státnej pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES ukladá, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 68, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40). 55 Takáto analýza sa ponúka rovnako v prípade opatrenia, ktoré nebolo prijaté státnym zákonodarcom, ale miestnym alebo regionálnym orgánom, pretoze opatrenie prijaté územnosprávnym celkom a nie ústrednou vládou môze byt státnou pomocou akonáhle dôjde k splneniu podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17). 56 Z uz uvedeného vyplýva, ze na to, aby bolo mozné posúdit selektívnost sporného opatrenia, je potrebné najskôr preskúmat, ci v rámci daného právneho rezimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Urcenie referencného rámca je o to dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "beznému" zdaneniu. "Beznou" sadzbou dane je sadzba platná na geografickom území, ktoré predstavuje referencný rámec. 57 V tomto ohlade nemozno referencný rámec definovat v rámci hraníc územia dotknutého clenského státu tak, aby opatrenie poskytujúce zvýhodnenie iba na urcitej casti státneho územia bolo selektívnym v zmysle clánku 87 ods. 1 ES len na základe tejto skutocnosti. 58 Nie je mozné vylúcit, aby orgán nizsej ako státnej úrovne mal také právne a skutkové postavenie, ktoré by mu zabezpecovalo dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde clenského státu na to, aby to vzhladom na opatrenia, ktoré prijíma, bol tento orgán a nie ústredná vláda, kto má hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia. V takom prípade to nie je státne územie ako celok, ale územie, na ktorom orgán nizsej ako státnej úrovne vykonáva svoju právomoc, ktoré predstavuje relevantný rámec pre zistenie, ci opatrenie prijaté takýmto orgánom zvýhodnuje urcité podniky oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym opatrením alebo rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 59 Argumentáciu Komisie, podla ktorej by sa takáto analýza dostala do rozporu so znením Zmluvy a s ustálenou judikatúrou v tejto oblasti, nemozno prijat. 60 Súdny dvor vsak uz rozhodol, ze skutocnost, ze program pomoci bol prijatý územným celkom nebráni uplatneniu clánku 87 ods. 1 ES, pokial dôjde k splneniu podmienok stanovených v tomto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 17). Dalej, tak ako to zdôraznuje Komisia v bode 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, samotné znenie Zmluvy, ktoré v bode 87 ods. 3 písm. a) a c) oznacuje opatrenia urcené na "pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí" za státnu pomoc, ktorá môze byt prehlásená za zlucitelnú, naznacuje, ze zvýhodnenia, ktorých pôsobnost je obmedzená len na cast státneho územia spadajúceho pod rezim pomoci, by mohli byt selektívnymi zvýhodneniami. V ziadnom prípade vsak z toho nemozno vyvodzovat, ze opatrenie je selektívne v zmysle clánku 87 ods. 1 ES len preto, ze sa uplatnuje len na urcitom geograficky obmedzenom území clenského státu. 61 O to viac nemozno vyvodzovat z rozsudku z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia (C-156/98, Zb. s. I-6857), ze opatrenie je selektívne len preto, ze zvýhodnenie z neho plynúce sa obmedzuje iba na podniky so sídlom v urcitých regiónoch. V bode 23 tohto rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, ze skutocnost, ze danová úlava zvýhodnuje urcité podniky so sídlom v nových spolkových krajinách a v Západnom Berlíne ho zbavuje povahy vseobecného opatrenia danovej ci hospodárskej politiky. No opatrenie týkajúce sa spornej danovej úlavy bolo prijaté vnútrostátnym zákonodarcom a ako výnimka z inak jednotného státneho rezimu sa uplatnovalo len na cast podnikov usadených v urcitých regiónoch Nemecka, konkrétne na podniky zamestnávajúce maximálne 250 zamestnancov so sídlom a riadením, ktoré sa nachádzajú v nových spolkových krajinách alebo v Západnom Berlíne. 62 Na posúdenie selektívnosti opatrenia prijatého orgánom nizsej ako státnej úrovne s cielom, tak ako sporné opatrenie, stanovit pre cast územia clenského státu sadzbu dane, ktorá je znízená oproti sadzbe platnej na zvysku tohto clenského státu, je potrebné, ako to uz bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, preskúmat, ci toto opatrenie bolo daným orgánom prijaté v rámci výkonu právomoci, ktorá je dostatocne autonómna voci ústrednej vláde, a v takom prípade zistit, ci sa toto opatrenie úcinne uplatnuje na vsetky tam usadené podniky alebo na vsetky výroby tovarov uskutocnené na území podliehajúcom právomoci tohto orgánu. 63 Generálny advokát v bode 50 a nasledujúcich svojich návrhov zistil tri situácie, v ktorých je otázne, ci mozno za státnu pomoc oznacit opatrenia s cielom zaviest na geograficky obmedzenom území sadzbu dane, ktorá bude znízená oproti sadzbe platnej na úrovni státu. 64 V prvej zamýslanej situácii ústredná vláda jednostranne rozhoduje o tom, ze sa na geograficky urcenom území bude uplatnovat nizsia sadzba dane, ako je sadzba dane uplatnovaná na státnej úrovni. Druhá situácia sa vztahuje na taký model rozdelenia danových právomocí, v ktorom vsetky miestne orgány rovnakej úrovne (regionálne, obecné alebo iné) sú oprávnené, v medziach právomoci, ktorou disponujú, slobodne rozhodnút o sadzbe dane, ktorá sa bude uplatnovat na území podliehajúcom ich právomoci. Komisia na základe tvrdení vlád Portugalska a Spojeného královstva uznala, ze opatrenie prijaté miestnym orgánom v druhej situácii nie je selektívnej povahy, pretoze nie je mozné stanovit beznú úroven zdanenia, ktoré by mohlo predstavovat referencný parameter. 65 V situácii v tretom rade regionálny alebo miestny orgán dostatocne stanoví v rámci výkonu právomoci autonómnej voci ústrednej vláde sadzbu dane, ktorá je nizsia ako sadzba na úrovni státu a ktorá sa uplatnuje výlucne na podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci. 66 V tejto situácii v prípade, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má najmä na základe svojho postavenia a svojej právomoci hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom pôsobia podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci, mozno relevantný právny rámec na posúdenie selektívnosti danového opatrenia obmedzit na dotknuté geografické územie. 67 Tak ako to v bode 54 svojich návrhov zdôraznil generálny advokát, na to, aby rozhodnutie prijaté za obdobných okolností mohlo byt povazované za prijaté v rámci výkonu dostatocne autonómnych právomocí, je potrebné, aby toto rozhodnutie bolo najskôr prijaté regionálnym alebo miestnym orgánom, ktorý má v ústavnej oblasti politické a správne postavenie nezávislé od postavenia ústrednej vlády. Dalej musí byt prijaté bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu. A nakoniec financné dôsledky znízenej sadzby vnútrostátnej dane, ktorá sa uplatnuje na podniky so sídlom v danom regióne, nesmú byt vyrovnávané dotáciami alebo subvenciami pochádzajúcimi od iných regiónov alebo od ústrednej vlády. 68 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze politická a danová autonómia voci ústrednej vláde, ktorá bude dostatocná v prípade uplatnovania pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci, predpokladá, ako to tvrdila vláda Spojeného královstva, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má na území podliehajúcom jeho právomoci nielen právomoc na prijatie opatrení na znízenie sadzby dane nezávisle od toho, aby musel zohladnit správanie sa státu, ale ze okrem iného aj znása politické a financné dôsledky takéhoto opatrenia. 69 Kedze portugalská vláda namieta posúdenie selektívnosti sporných opatrení danových úlav Komisiou, je potrebné preskúmat, ci opatrenia, ktoré zvýhodnujú podniky zdanované v regióne Azory, splnajú podmienky uvedené v bodoch 67 a 68 tohto rozsudku. 70 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze Azory sú na základe Ústavy Portugalskej republiky autonómnym regiónom s osobitným politicko-správnym postavením a vlastnými vládnymi orgánmi, ktoré sú oprávnené vykonávat svoje vlastné danové právomoci a prispôsobovat státny danový systém regionálnym osobitostiam, a to na základe zákona c. 13/98 a dekrétu c. 2/99/A. 71 V súvislosti s autonómiou v ekonomickej oblasti sa portugalská vláda v odpovedi na argumentáciu Komisie o neexistencii autonómie Azor z dôvodu existencie vyrovnávacích financných prevodov od státu obmedzila na zdôraznenie, ze Komisia nepreukázala dôvodnost tejto argumentácie, a to bez toho, aby sama preukázala, ze región Azory nedostáva od státu ziadne financie na vyrovnanie poklesu danových príjmov, ktorý prípadne vyplýva zo znízenia sadzieb dane. 72 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze na základe clánku 5 ods. 1 zákona c. 13/98 a v rámci prispôsobovania státneho danového systému regionálnym osobitostiam, doslo k upresneniu ústavnej zásady státnej solidarity v tom zmysle, ze stát sa spolu s orgánmi autonómnych regiónov podiela na úlohe zabezpecenia ekonomického rozvoja, na náprave nerovností vyplývajúcich z ostrovného charakteru a na ekonomickej a sociálnej konvergencii takýchto regiónov so zvyskom územia. 73 Podla clánku 32 tohto zákona uplatnenie tejto zásady spocíva v úlohe podporit nápravu nerovností vyplývajúcich z ostrovného charakteru znízením regionálnej danovej zátaze, ktorá pripadá rovnako ústredným, ako aj regionálnym orgánom, ako aj v povinnosti zabezpecit primeranú úroven verejných sluzieb a súkromných podnikatelských cinností. 74 Tak ako to uznáva portugalská vláda, práve v dôsledku tejto ústavnej a zákonnej stavby sa dekrétom c. 2/99/A pristúpilo k prispôsobeniu státneho danového systému regionálnym osobitostiam. 75 Ak pokles danových príjmov, ktorý v prípade regiónu Azory môze vyplývat z predmetného znízenia sadzieb dane, môze ovplyvnit uskutocnenie ciela uznaného portugalskou vládou, ktorý spocíva v náprave nerovností v oblasti ekonomického rozvoja; tento pokles je vsak v kazdom prípade vyrovnávaný financným mechanizmom riadeným na centrálnej úrovni. V danom prípade je toto financovania výslovne upravené v clánku 5 ods. 2 zákona c. 13/98 v podobe rozpoctových prevodov. 76 Z toho vyplýva, ze dva aspekty danovej politiky regionálnej vlády, konkrétne, na jednej strane rozhodnutie znízit regionálne danové zatazenie uplatnením svojej právomoci znízit sadzby dane z príjmov a na druhej strane dovrsenie úlohy nápravy nerovností vyplývajúcich z ostrovného charakteru, sú neoddelitelne spojené a z financného hladiska závisia od rozpoctových prevodov riadených ústrednou vládou. 77 V tomto kontexte je potrebné vyvodit záver, ze pri prijímaní rozhodnutia autonómneho regiónu Azory uplatnit svoju právomoc znízit sadzby vnútrostátnej dane z príjmov s cielom umoznit hospodárskym subjektom regiónu prekonat strukturálne hendikepy vyplývajúce z ich ostrovného a najokrajovejsieho umiestnenia neboli dodrzané vsetky podmienky uvedené v bodoch 67 a 68 tohto rozsudku. 78 V dôsledku toho nemozno relevantný právny rámec pre posúdenie selektívnosti sporných danových opatrení definovat výlucne v rámci geografických hraníc autonómneho regiónu Azory. Tieto opatrenia sa musia posudzovat vo vztahu k portugalskému územiu ako celku, v rámci ktorého sa javia ako selektívne. 79 Z toho vyplýva, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze sporné znízenie sadzieb dane predstavuje selektívne opatrenie a nie opatrenie vseobecného charakteru. 80 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 52 tohto rozsudku je preto potrebné zistit, ci sporné danové opatrenia mozno odôvodnit povahou a struktúrou portugalského danového systému, pricom preukázat túto skutocnost prinálezí dotknutému clenskému státu. 81 Opatrenie spocívajúce vo výnimke z uplatnenia vseobecného danového systému mozno odôvodnit vseobecnou povahou a struktúrou danového systému vtedy, ak dotknutý clenský stát môze preukázat, ze toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho danového systému. V tomto ohlade je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi cielmi, ktoré sú stanovené pre osobitný danový rezim a nie sú vlastné tomuto rezimu, a na druhej strane mechanizmami vlastnými samotnému danovému systému, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto cielov. 82 Opatrenia, akými sú sporné opatrenia, ktoré sa uplatnujú na kazdý hospodársky subjekt bez ohladu na jeho financnú situáciu, vsak nemozno povazovat za zodpovedajúce poziadavke respektovania schopnosti prispievat do danového systému na úcely prerozdelenia. Ak je pravdou, ze kazdý hospodársky subjekt nezávisle od svojej financnej situácie by mohol v zásade mat neprospech vyplývajúci z ostrovnému charakteru Azor, samotná skutocnost, ze regionálny danový systém je stavaný takým spôsobom, aby doslo k zabezpeceniu nápravy týchto nerovností, nedovoluje domnievat sa, ze akékolvek danové zvýhodnenie poskytnuté orgánmi predmetného autonómneho regiónu je odôvodnené povahou a stavbou státneho danového systému. Konanie na základe politiky regionálneho rozvoja a sociálnej súdrznosti nestací na to, aby opatrenie prijaté v rámci tejto politiky bolo povazované za odôvodnené jedine na základe tejto skutocnosti. 83 V dôsledku toho portugalská vláda nepreukázala, ze prijatie sporných opatrení autonómnym regiónom Azory bolo nevyhnutné pre fungovanie a úcinnost vseobecného danového systému. Vláda sa len drzala tohto vseobecného tvrdenia bez toho, aby predlozila konkrétne dôkazy na jeho podporu. Preto sa teda nepreukázalo, ze sporné opatrenia sú odôvodnené povahou a struktúrou portugalského danového systému. 84 Z tohto dôvodu sa Komisia v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze rozlisovanie v oblasti danových povinností vyplývajúce zo sporného znízenia sadzieb dane nie je odôvodnené povahou a struktúrou portugalského danového systému. 85 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnosti odôvodnenia v súvislosti s existenciou vplyvu na obchod vo vnútri Spolocenstva a znacného obmedzenia hospodárskej sútaze Argumentácia úcastníkov konania 86 Vo svojom druhom zalobnom dôvode portugalská vláda v podstate tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, pretoze toto rozhodnutie ani neupresnuje, ani neodôvodnuje vplyv sporného znízenia sadzieb dane na obchod medzi clenskými státmi ani znacné úcinky narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z týchto opatrení. 87 Komisia spochybnuje toto tvrdenie, opierajúc sa najmä o judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej v prípade schémy pomoci so vseobecnou pôsobnostou stací uviest, ze prinajmensom v prípade niektorých príjemcov pomoci toto opatrenie ovplyvnuje obchod, pricom Komisia nie je povinná vo svojom rozhodnutí zachádzat v tomto ohlade viac do detailov (rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289). V tomto prípade sa znízenie sadzieb dane uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty zdanované v regióne Azory. Pokial aspon cast dotknutých podnikov vykonáva cinnost, ktorá je súcastou obchodu medzi clenskými státmi a podlieha hospodárskej sútazi, je predmetné rozhodnutie dostatocne odôvodnené. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora dotknutého aktu, spôsobom, ktorý umoznuje dotknutým osobám spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a súdu Spolocenstva vykonávat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie upresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie urcitého aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblast (pozri najmä rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86; z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 17, a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 73). 89 Ked sa táto zásada uplatní na posúdenie opatrenia pomoci, je potrebné, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade aj prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudky zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 52, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 98). 90 V tomto prípade stací zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie jasne uvádza a uplatnuje na tento prípad poziadavky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby predstavovalo státnu pomoc. 91 V súvislosti s posúdením úcinkov pomoci na obchod vo vnútri Spolocenstva Komisiou je potrebné uviest, ze napadnuté rozhodnutie v bode 24 svojho odôvodnenia, ktoré je pripomenuté v bode 19 tohto rozsudku, logicky vyvodzuje vlastnosti sporného systému, ako aj vseobecnú pôsobnost znízenia sadzieb dane, ktoré tento systém so sebou prinása, pricom toto znízenie sa na Azorách uplatnuje na vsetky hospodárske oblasti, dalej je potrebné uviest, ze prinajmensom cast dotknutých podnikov bude vykonávat hospodársku cinnost, ktorá je súcastou takéhoto obchodu a ze z tohto dôvodu môze dôjst k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi. 92 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod portugalskej vlády viazuci sa na nedostatocnost odôvodnenia je potrebné zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. a) ES Argumentácia úcastníkov konania 93 Vo svojom tretom zalobnom dôvode portugalská vláda vytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, ked vylúcila moznost zaradit sporné znízenie sadzby dane pod výnimku stanovenú týmto ustanovením, pretoze sa uplatnuje na podniky vykonávajúce financné cinnosti alebo cinnosti typu "sluzieb v rámci skupiny", a taktiez ked toto znízenie posúdila v clánku 2 napadnutého rozhodnutia ako nezlucitelné so spolocným trhom. 94 Hoci podla portugalskej vlády na jednej strane cinnosti typu "sluzieb v rámci skupiny" neexistujú v portugalskom právnom poriadku a na druhej strane podniky pôsobiace vo financnej oblasti znásajú rovnaké zvýsené náklady vyplývajúce z najokrajovejsieho a ostrovného charakteru Azor ako podniky z iných hospodárskych odvetví, ako bolo zistené prostredníctvom stúdie uskutocnenej Centre for European Policy Studies a prezentovanej 3. novembra 1999 v rámci konania v oblasti státnej pomoci vztahujúcej sa na autonómny región Madeira. Táto stúdia mala za ciel stanovit moznost uplatnenia clánku 299 ods. 2 ES v súvislosti s autonómnymi regiónmi Madeira a Azory. 95 Komisia odmieta, ze by sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a v prvom rade pripomína, ze pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej uskutocnenie zahrnuje hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania. 96 V druhom rade Komisia tvrdí, ze stúdia vyhotovená Centre for European Policy Studies, o ktorú sa opiera portugalská vláda, nie je relevantná pre posúdenie zlucitelnosti znízenia sadzieb dane vztahujúceho sa na podniky pôsobiace vo financnom odvetví. Táto stúdia vymenováva náklady viazuce sa na najokrajovejsiu polohu dotknutého regiónu bez toho, aby kvalifikovala dopad zvýsených nákladov na rôzne hospodárske odvetvia. Hoci mozno rozumne pripustit, ze vsetky podniky so sídlom v regióne Azory sú vystavené rovnakým stálym strukturálnym hendikepom vyplývajúcim z ostrovného charakteru súostrovia Azory a jeho vzdialenosti od kontinentálnych hospodárskych centier, nevyplýva z toho, ze dopad týchto hendikepov na dodatocné náklady na výkon hospodárskej cinnosti je rovnaký vo vsetkých oblastiach. 97 Podla Komisie sa financná oblast vzhladom na obrovskú mobilitu ponúkaných sluzieb nachádza v odlisnej situácii ako ostatné hospodárske oblasti v rámci Azor. Z tohto dôvodu Komisia od zaciatku konania opakovane vyzývala portugalské orgány, aby jej poskytli dôkazy preukazujúce, ze zvýhodnenia poskytnuté vo financnej oblasti sú odôvodnené. Komisia tvrdí, ze z dôvodu neexistencie konkrétnych dôkazov nemohla na základe dokumentácie poskytnutej portugalskými orgánmi povazovat danové úlavy vztahujúce sa na podniky cinné v tejto oblasti za pomoc zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle výnimky podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 98 Komisia taktiez pripomína, ze ak jej clenský stát neposkytne pozadované informácie alebo jej poskytne len ciastkové informácie, zákonnost jej rozhodnutia sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktorými disponovala v case, ked rozhodnutie prijala (rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 49). V tomto prípade sa táto zásada musí uplatnit o to prísnejsie, pretoze od portugalských orgánov sa mnohokrát pozadovali informácie a dôkazné bremeno o odôvodnenosti poskytnutého zvýhodnenia podla bodu 4.16.2 usmernení o státnej pomoci s regionálnym zameraním zatazuje clenský stát. Posúdenie Súdnym dvorom 99 Na úvod je vhodné pripomenút, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej uskutocnenie zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí vykonat v rámci Spolocenstva. Súdny dvor nemôze pri preskúmaní zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavným nesprávnym posúdením alebo zneuzitím právomoci (pozri najmä rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 45 a 46; z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 135). 100 Usmernenia o státnej pomoci s regionálnym zameraním zakazujú regionálnu pomoc s cielom znízenia bezných nákladov podniku, konkrétne príspevok na prevádzku. V kazdom prípade vsak na základe bodu 4.16.2 týchto usmernení mozno v najokrajovejsích regiónoch, na ktoré sa vztahuje výnimka z clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES povolit príspevok na prevádzku, ktorá nie je zároven klesajúca a casovo obmedzená v prípade, ze pomáha vyvazovat dodatocné náklady pre výkon hospodárskej cinnosti vyplývajúce z faktorov uvedených v clánku 299 ods. 2 ES, ktorých stálost a spojenie vázne skodia rozvoju týchto regiónov. 101 Tento bod upresnuje, ze nálezí dotknutému clenskému státu, aby posúdil dôlezitost týchto dodatocných nákladov a preukázal existenciu väzby s vyssie spomínanými faktormi. Navyse musí byt zamýslaná pomoc odôvodnená v závislosti od jej prínosu pre regionálny rozvoj a od jej povahy, pricom jej výska musí byt proporcionálna k dodatocným nákladom, ktoré má vyvazovat. 102 Je potrebné zdôraznit, ze ked portugalská vláda tvrdí, ze sporné opatrenia splnajú poziadavky stanovené spomínanými usmerneniami, nielen v súvislosti s inými oblastami hospodárskej cinnosti ako sú financné sluzby, ako to v napadnutom rozhodnutí pripústa aj Komisia, ale aj v súvislosti s touto oblastou, nespochybnuje tým znenie usmernení o státnej pomoci s regionálnym zameraním. Táto vláda namieta výlucne proti spôsobu, ktorým Komisia uplatnila tieto usmernenia vo financnej oblasti regiónu Azory. Vláda sa teda domnieva, ze preukázala, ze podniky vykonávajúce financné cinnosti musia celit rovnakým zvýseným nákladom vyplývajúcim z geografickej osobitosti predmetného regiónu ako akýkolvek iný tam usadený podnik. 103 Ako bolo pripomenuté v bode 101 tohto rozsudku, podla usmernení o pomoci s regionálnym zameraním nálezí clenskému státu, ktorý poskytol pomoc, aby posúdil jej dôlezitost a preukázal, ze táto pomoc je odôvodnená vo vztahu k jej prínosu pre regionálny rozvoj a ze úroven takto poskytnutého zvýhodnenia je proporcionálna dodatocným nákladom, ktoré má za ciel vyrovnávat. Zo spisu a z bodu 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze portugalské orgány neboli schopné poskytnút takéto dôkazy vztahujúce sa na financnú oblast. 104 Aj ked je pravdou, ze napadnuté rozhodnutie neupresnuje dôvod, pre ktorý Komisia povazovala za nutné mat k dispozícii urcité mnozstvo dôkazov v súvislosti s financnou oblastou, nemozno z toho vyvodit, ze táto institúcia prekrocila hranice svojej volnej úvahy. 105 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vyhlásila schému pomoci uvedenú v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v casti, kde sa vztahuje na podniky vykonávajúce financné sluzby, za nezlucitelnú so spolocným trhom. 106 Dalej je potrebné v súvislosti s podnikmi vykonávajúcimi cinnosti typu "sluzieb v rámci skupiny" zdôraznit, ze Komisia v odpovedi na tvrdenie portugalských orgánov, podla ktorého takéto cinnosti v súcasnosti neexistujú v portugalskom právnom poriadku v bode 42 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, ze z dôvodu transparentnosti a právnej istoty, v prípade, ked by tieto cinnosti mohli byt v praxi vykonávané v rámci sluzieb v podstatnej miere poskytovaných podnikom patriacim do jednej skupiny, znízenie sadzieb dane uplatnujúce sa na podniky vykonávajúce tieto cinnosti, rovnako tak aj v súvislosti s podnikmi cinnými vo financnej oblasti, by muselo byt de jure vylúcené z výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Komisia sa teda domnieva, ze v prípade, ze úcinky týchto cinností na rozhodnutie o umiestnení podnikov skupiny, ako aj ich vonkajsie úcinky na miestne hospodárstvo sú slabé, tieto cinnosti sa nepodielajú na regionálnom rozvoji dostatocným spôsobom na to, aby mohli byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES alebo iných výnimiek stanovených Zmluvou, a to z dôvodov uz uvedených v súvislosti s financnou oblastou a nezávisle od otázky, ci takéto cinnosti existujú s danom case v portugalskom právnom poriadku. Kedze portugalská vláda neposkytla proti týmto domnienkam objasnujúce tvrdenie, nepreukázalo sa, ze by doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v súvislosti s týmito podnikmi. 107 V dôsledku toho sa tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. a) ES musí zamietnut. 108 Kedze ziadnemu zo zalobných dôvodov uvádzaných Portugalskou republikou nemozno vyhoviet, je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 109 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Portugalskú republiku na náhradu trov konania a Portugalská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. V súlade s clánkom 69 ods. 4 prvým pododsekom uvedeného rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Portugalská republika je povinná nahradit trovy konania. 3. Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwCBfjK/L97853-8089TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXwCBfjK/L97853-8089TMP.html#Footref*