Vec C-72/03 Carbonati Apuani Srl proti Comune di Carrara (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara) "Poplatky s rovnakým úcinkom ako clo - Poplatok z mramoru vytazeného na území obce z dôvodu jeho prepravy mimo územia obce" Abstrakt rozsudku Volný pohyb tovaru - Clo - Poplatky s rovnakým úcinkom - Pojem - Poplatok vyrubený v obci clenského státu, vztahujúci sa na jeden druh tovaru prepravovaného mimo územia obce - Zaclenenie (Clánok 23 ES) Poplatok vyrubený proporcionálne podla váhy tovaru a len v jednej obci clenského státu, vztahujúci sa na jeden druh tovaru prepravovaného mimo územia obce, bez ohladu na skutocnost, ze sa vyrubuje aj pri tovare, ktorého konecné miesto urcenia sa nachádza v rámci príslusného clenského státu je poplatkom s rovnakým úcinkom ako vývozné clo v zmysle clánku 23 ES. Na jednej strane totiz zásada colnej únie, ako vyplýva z clánku 23 ES, sama vyzaduje, aby bol vseobecne zabezpecený volný pohyb tovaru nielen v medzistátnom obchode, ale aj sirsie v celej oblasti colnej únie a odstránenie poplatkov tak medzi státmi, ako aj vo vnútri státov, ktoré majú znaky cla alebo poplatku s rovnakým úcinkom. Na druhej strane z dôvodu, ze predmetný poplatok sa uplatnuje na vsetok tovar uvedeného druhu, ktorý prekrocí hranice územia obce, kde bol vyrobený, bez ohladu na to, ci ide o tovar, kde krajinou urcenia je clenský stát výroby alebo iné clenské státy, obmedzuje svojou povahou a svojím obsahom obchod medzi clenskými státmi. (pozri body 22, 24, 26, 35, bod 1 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 9. septembra 2004 ([1]*) "Poplatky s rovnakým úcinkom ako clo - Poplatok z mramoru vytazeného na území obce z dôvodu jeho prepravy mimo územia obce" Vo veci C-72/03, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara (Taliansko) z 11. decembra 2002, zapísaný do registra Súdneho dvora 18. februára 2003, ktorý súvisí s konaním: Carbonati Apuani Srl proti Comune di Carrara, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Rosas, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. marca 2004, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Carbonati Apuani, v zastúpení: G. Andreani a R. Diamanti, advokáti, - Comune di Carrara, v zastúpení: A. Calamia, F. Batistoni Ferrara, L. Buselli, G. M. Roberti a A. Franchi, advokáti, - talianska vláda, v zastúpení: M. Fiorilli, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: X. Lewis a R. Amorosi, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Bambara, advokát, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. mája 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Prejudiciálna otázka sa týka výkladu clánkov 23 ES, 81 ES, 85 ES a 86 ES. 2 Návrh bol predlozený v rámci konania, v ktorom bola polozená otázka zlucitelnosti poplatku vyrubeného Comune di Carrara (dalej len "obec Carrara") z mramoru vytazeného na jej území, ktorý je prepravený mimo územia obce. Taliansky právny rámec 3 Jediný clánok zákona c. 749 z 15. júla 1911, v znení clánku 55 ods. 18 zákona c. 449 z 27. decembra 1997 (GURI c. 302 z 30. decembra 1997) stanovuje: "Urcuje sa poplatok z mramoru vyberaný obcou Carrara za mramor vytazený na jej území, ktorý je prepravený mimo územia obce. Poplatok uplatní a vyrubí obec na základe osobitného nariadenia vydaného obecnou radou po prerokovaní so sociálnymi partnermi, ak mramor opustí územie obce. Obecná rada kazdý rok pri schvalovaní rozpoctu obce stanoví výsku poplatku pre nasledujúci rok. Ak vsak obec príjmy z poplatku vyuzíva na financovanie alebo zabezpecenie dlhodobých záväzkov, môze obecná rada stanovit výsku poplatku na niekolko rokov vopred. Obec môze uznesením obecnej rady za podmienok stanovených obecným alebo provincným zákonom a po odsúhlasení Giunta provinciale amministrativa [provincnou správnou radou] rozhodnút, ze prípadne na základe zákona c. 50 z 12. februára 1903 cast príjmov z poplatku sa pouzije na úhradu výdavkov a záväzkov spojených s výstavbou a prevádzkou prístavu Marina di Carrara a cast na príspevok na poistenie zamestnancov v mramorovom priemysle v Cassa nazionale di previdenza per gli operai (Národná poistovna starostlivosti o zamestnancov)...." 4 Clánok 2 ods. 2 Decreto legge (zákonný dekrét) c. 8 z 26. januára 1999, so zmenami, ktoré zaviedol zákon c. 75 z roku 1999 (GURI c. 72, z 27. marca 1999) stanovuje: "Jediný clánok zákona c. 749... treba vykladat v tom zmysle, ze poplatok... sa uplatnuje na mramor a vedlajsie produkty z mramoru a stanovuje sa s ohladom na nároky súvisiace s výdavkami obce priamo alebo nepriamo spojenými s cinnostou miestneho mramorového priemyslu." 5 Na základe týchto ustanovení obec Carrara zaviedla nariadením obce poplatok z mramoru vytazeného na území obce a prepraveného mimo územia obce. V case rozhodujúcom pre posúdenie skutocností predmetného prípadu bola sadzba poplatku za mramorové bloky 8 000 ITL za tonu. 6 Naopak mramor vytazený a vyuzívaný na území obce bol od poplatku oslobodený. Súd, ktorý polozil otázku, vo svojom uznesení okrem toho uvádza, ze oslobodit od poplatku mozno aj mramor vyuzívaný alebo spracovávaný obcami susediacimi s obcou Carrara. Spor pred vnútrostátnym súdom a prejudiciálna otázka 7 Zalobkyna vo vnútrostátnom spore napadla pred Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara platobný výmer, ktorým obec Carrara vyrubila poplatok z mramoru za máj 2001. Zalobkyna polozila súdu otázku týkajúcu sa zlucitelnosti tohto poplatku s ustanoveniami Zmluvy ES. 8 Kedze Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara zastáva názor, ze poplatok z mramoru mozno povazovat za clo alebo poplatok s rovnakým úcinkom ako clo a jeho vyrubenie by mohlo narusit hospodársku sútaz, rozhodla o prerusení konania a polozila Súdnemu dvoru na rozhodnutie túto prejudiciálnu otázku: "Sú talianske zákony c. 749 z 15. júla 1911, c. 449 z 27. decembra 1997, ako aj Decreto legge c. 8 z 26. januára 1999 so zmenami zapracovanými do znenia zákona c. 75 z roku 1999 - zavedenie poplatku z mramoru v obci Carrara - v súlade s clánkami 23, 81, 85 a 86 Zmluvy o zalození Európskych spolocenstiev, v znení platnom po Amsterdamskej zmluve, ktorá bola ratifikovaná v Taliansku zákonom c. 209 z roku 1998?" O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 9 Podla názoru Komisie nevymedzuje predlozené uznesenie v polozenej otázke dostatocne presne skutkový a právny rámec, z ktorého vyplynula prejudiciálna otázka. Komisia sa teda domnieva, ze ziadost je neprípustná. 10 Z tohto hladiska treba pripomenút, ze potreba dospiet k výkladu práva Spolocenstva, ktorý by bol uzitocný pre vnútrostátny súd, vyzaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého vychádza polozená otázka, alebo aspon aby vysvetlil skutkovú domnienku, na ktorej spocíva otázka (pozri najmä rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6; uznesenia z 19. marca 1993, Banchero, C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; z 30. apríla 1998, Testa et Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 5, a z 8. júla 1998, Agostini, C-9/98, Zb. s. I-4261, bod 4). 11 Súdny dvor dalej rozhodol, ze je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd prinajmensom vysvetlil ako dospel k výberu ustanovení práva Spolocenstva, o ktorých výklad ziada, a aká je súvislost medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnymi právnymi predpismi aplikovanými v spore (uznesenie z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16). 12 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze Súdny dvor má dostatok podkladov, ktoré umoznujú dat uspokojivú odpoved na prejudiciálnu otázku, a to do tej miery, v akej sa týka výkladu clánku 23 ES. Na jednej strane predlozené uznesenie podrobne vysvetluje právny rámec poplatku z mramoru, ktorý podla vnútrostátneho súdu mozno povazovat za clo alebo opatrenie s rovnakým úcinkom. Na strane druhej vyplýva z predlozeného uznesenia skutkový rámec, ze zalobkyna v predmetnom spore, ktorá prepravila mramor mimo územia obce, spochybnuje v konaní pred vnútrostátnym súdom zákonnost platobného výmeru obce, ktorým sa vyrubil poplatok z mramoru za máj 2001. 13 Vnútrostátny súd naopak nepredlozil, ako zdôraznuje generálny advokát v bodoch 18 az 21 svojich návrhov, ziadnu konkrétnu informáciu s ohladom na vzájomnú súvislost clánkov 81, 85 a 86 ES a vnútrostátnych právnych predpisov aplikovatelných v predmetnom spore. Tento súd zdôraznuje len to, ze poplatok "môze mat vplyv na volnú hospodársku sútaz", nevysvetluje vsak mozné súvislosti medzi poplatkom z mramoru a konaním podnikov, ktoré by mohlo byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. 14 Za týchto podmienok je ziadost o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke prípustná len v casti týkajúcej sa výkladu clánku 23 ES. O prejudiciálnej otázke 15 Prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci poplatok ako v tomto prípade poplatok z mramoru vyberaný len jednou obcou clenského státu a postihujúci len jednu kategóriu tovarov - a to mramor vytazený na území tejto obce - prepravený mimo územia obce, predstavuje poplatok s rovnakým úcinkom ako clo. 16 Talianska vláda a obec Carrara obhajujú názor, ze poplatok z mramoru sa uplatnuje bez rozdielu na mramor vyvázaný do iných clenských státov a na mramor prepravovaný do oblasti Talianska. Kedze poplatok sa nevztahuje výlucne na tovary urcené na vývoz, nepatrí do oblasti pôsobnosti clánku 23 ES. Je nanajvýs vnútrostátnym poplatkom v zmysle clánku 90 ES a je v súlade s touto Zmluvou ES, pretoze tento poplatok rovnakým spôsobom a na rovnakom stupni komercializácie zatazuje mramory spracované a uvedené na trh v domovskom státe a mramory vyvázané do iných clenských státov (rozsudky zo 17. júla 1997, Haahr Petroleum, C-90/94, Zb. s. I-4085, a z 23. apríla 2002, Nygĺrd, C-234/99, Zb. s. I-3657). 17 Z tohto hladiska je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze poplatok nie je poplatkom s úcinkom rovnakým ako clo, ak je vnútrostátnym poplatkom v zmysle clánku 90 ES a je súcastou vseobecného vnútrostátneho danového systému a vyrubuje sa pri kategórii výrobkov systematicky podla objektívnych kritérií nezávisle od pôvodu výrobku alebo krajiny urcenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. februára 1981, Komisia/Francúzsko, 90/79, Zb. s. 283, bod 14, a zo 16. júla 1992, Legros a i., C-163/90, Zb. s. I-4625, bod 11). 18 Ako uz bolo uvedené, sporný poplatok na mramor z Carrary sa vyrubí v prípade ked je mramor prepravený mimo územia obce Carrara. Poplatková povinnost teda vzniká v okamihu opustenia územia obce. Mramor vyuzívaný v obci Carrara je oslobodený od poplatku práve z dôvodu miestneho vyuzitia a nie z objektívnych dôvodov, ktoré sa môzu taktiez uplatnit aj na mramory prepravené mimo obce. Tieto faktory vylucujú kvalifikáciu sporného poplatku ako poplatku vnútrostátneho v zmysle clánku 90 ES (pozri rozsudok Legros a i., uz citovaný, bod 12). 19 Okrem toho treba skúmat, ci poplatok, ako v danom prípade poplatok z mramoru, je poplatkom s rovnakým úcinkom ako clo v zmysle clánku 23 ES. 20 Ako uz Súdny dvor niekolkokrát rozhodol, je takéto financné zatazenie, aj ked minimálne, uplatnované na vnútrostátny alebo zahranicný tovar z dôvodu jeho prechodu cez hranice, nezávisle od jeho oznacenia a spôsobu výberu, aj ked nejde o clo vo vlastnom zmysle slova, poplatkom s rovnakým úcinkom ako clo v zmysle clánku 23 ES (pozri rozsudky z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, 158/82, Zb. s. 3573, bod 18; Legros a i., uz citovaný, bod 13; z 22. júna 1994, Deutsches Milch-Kontor, C-426/92, Zb. s. I-2757, bod 50; zo 14. septembra 1995, Simitzi, C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655, bod 15, a zo 17. septembra 1997, UCAL, C-347/95, Zb. s. I-4911, bod 18). 21 Talianska vláda a obec Carrara obhajujú vsak názor, ze zákaz ustanovený v clánku 23 ES a opätovne uvedený v clánku 25 ES sa vztahuje len na clo a poplatky s úcinkom rovnakým ako clo v obchode "medzi clenskými státmi". 22 Z tohto hladiska treba pripomenút, ze odôvodnenie zákazu cla a poplatkov s úcinkom rovnakým ako clo spocíva v prekázke, ktorú financné zatazenie uplatnované pri prekrocení hranice predstavuje pre volný pohyb tovaru (pozri najmä rozsudky z 1. júla 1969, Brachfeld a Chougol, 2/69 a 3/69, Zb. s. 211, bod 14, a z 9. augusta 1994, Lancry a i., C-363/93, C-407/93 az C-411/93, Zb. s. I-3957, bod 25). Zásada colnej únie, ako vyplýva z clánku 23 ES, sama vyzaduje, aby bol vseobecne zabezpecený volný pohyb tovaru nielen v medzistátnom obchode, ale aj sirsie v celej oblasti colnej únie. Ak sa clánky 23 ES a 25 ES vztahujú výslovne len na obchod medzi clenskými státmi, tak z toho vyplýva, ze tvorcovia Zmluvy vychádzali z toho, ze v rámci clenských státov nebudú ziadne poplatky s vlastnostami cla (pozri rozsudok Lancry a i., uz citovaný, bod 29). 23 Treba este zdôraznit, ze roku 1986 Jednotný európsky akt vlozil do Zmluvy EHS clánok 8a (neskôr clánok 7a Zmluvy ES a v súcasnosti po zmene clánok 14 ES), ktorý stanovuje ciel vytvorenie vnútorného trhu do 31. decembra 1992. Clánok 14 ods. 2 ES definuje vnútorný trh ako "priestor bez vnútorných hraníc, kde je zabezpecený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu" bez toho, aby sa v tomto ustanovení rozlisovalo medzi medzistátnymi a vnútrostátnymi hranicami. 24 Kedze clánky 23 ES a nasledujúce treba vykladat v spojení s clánkom 14 ods. 2 ES, odstránenie poplatkov tak medzi státmi, ako aj vo vnútri státov, ktoré majú znaky cla alebo poplatku s rovnakým úcinkom, je nevyhnutným predpokladom pre uskutocnenie colnej únie. 25 Preto Súdny dvor rozhodol uz vo svojich rozsudkoch Legros a i. (uz citovaný, bod 18), Lancry a i. (uz citovaný, bod 32) a Simitzi (uz citovaný, bod 17), ze poplatok vyberaný pri prekrocení hranice územia vo vnútri státu je poplatkom s rovnakým úcinkom ako clo. 26 Okrem toho treba zdôraznit, ze vo vnútrostátnom spore nastolený problém nepredstavuje situáciu odohrávajúcu sa úplne vo vnútri clenského státu. Poplatok z mramoru sa totiz uplatnuje nesporne na kazdý mramor z Carrary, ktorý prekrocí hranice územia tejto obce, bez ohladu na to, ci ide o mramor, kde krajinou urcenia je Taliansko, alebo o mramor, kde krajinou urcenia je iný clenský stát. Poplatok z mramoru teda obmedzuje svojou povahou a svojím obsahom obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Lancry a i., uz citovaný, bod 30; pozri v tomto zmysle, pokial ide o opatrenie s úcinkom rovnakým ako kvantitatívne obmedzenie, rozsudky z 15. decembra 1982, Oosthoek's Uitgeversmaatschappij, 286/81, Zb. s. 4575, bod 9; z 15. decembra 1993, Ligur Carni a i., C-277/91, C-318/91 a C-319/91, Zb. s. I-6621, body 36 a 37; z 13. januára 2000, TK-Heimdienst, C-254/98, Zb. s. I-151, body 27 az 31, a z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663, body 21 az 23). 27 Obec Carrara vsak presadzuje, ze rôzne okolnosti bránia tomu, aby poplatok z mramoru bol kvalifikovaný ako poplatok s rovnakým úcinkom ako clo. V tejto súvislosti upozornuje na skutocnost, ze poplatok, ktorý je predmetom vnútrostátneho sporu, sa odlisuje od poplatkov v spomínaných rozsudkoch Legros a i., Lancry a i. a Simitzi, pretoze je vyrubený územným celkom v nizsej výske a vztahuje sa na jednu kategóriu výrobkov, t. j. mramor z Carrary, a nie na vsetky výrobky prepravované mimo územia obce. 28 Tieto tvrdenia nemozno akceptovat. Treba pripomenút, ze clánok 23 ES, rovnako ako clánok 25 ES, zakazuje akékolvek penazné poplatky predstavujúce colnú prekázku obchodu ulozené jednostranne orgánom verejnej moci clenského státu (pozri vyssie bod 20). Pre kvalifikáciu poplatku s úcinkom rovnakým ako clo je teda velkost územného celku, ktorý poplatok vyrubil, irelevantná, ak dotknutý poplatok predstavuje prekázku obchodu vo vnútornom trhu. 29 Okrem toho úcelom clánkov 23 ES a 25 ES je odstránit vsetky colné prekázky obchodu a je irelevantné, ci sa poplatok v predmetnom spore týka len urcitej kategórie tovarov (pozri rozsudky z 22. apríla 1999, CRT France International, C-109/98, Zb. s. I-2237, a z 21. septembra 2000, Michaďlidis, C-441/98 a C-442/98, Zb. s. I-7145), alebo vsetkých tovarov prepravovaných mimo územia dotknutého územného celku (pozri rozsudky Legros a i. a Lancry a i., uz citované). 30 Zalovaná vo vnútrostátnom spore poukazuje okrem toho aj na osobitný úcel tohto poplatku. Príjmy z neho slúzia na pokrytie výdavkov vzniknutých obci Carrara v dôsledku mramorového priemyslu na jej území. Poplatok je v súlade so vseobecným záujmom vsetkých hospodárskych subjektov tohto priemyslu vrátane tých, ktorí dotknuté výrobky vyvázajú na zahranicný trh. 31 Súdny dvor uz rozhodol, ze zákaz cla a poplatkov s úcinkom rovnakým ako clo nesúvisí ani s úcelom týchto poplatkov, ani so spôsobom pouzitia príjmov, ktoré sa poplatkami získali (pozri rozsudky z 1. júla 1969, Komisia/Taliansko, 24/68, Zb. s. 193, bod 7, a Simitzi, uz citovaný, bod 14). Súdny dvor vsak uznal, ze spoplatnenie, ktoré predstavuje odmenu za sluzbu skutocne poskytnutú hospodárskemu subjektu, ktorý je povinný tento poplatok platit, vo výske primeranej poskytnutej sluzbe, nie je poplatkom s úcinkom rovnakým ako clo (rozsudky z 26. februára 1975, Cadsky, 63/74, Zb. s. 281, bod 8; z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, 158/82, Zb. s. 3573, bod 19, a CRT France International, uz citovaný, bod 17). 32 O tento prípad nejde v predmetnom spore. Existuje nanajvýs nepriama súvislost medzi poplatkom v prejednávanom prípade a sluzbami poskytovanými hospodárskym subjektom, od ktorých sa poplatok vyberá. Z pripomienok obce Carrara vyplýva, ze predmetný poplatok má pokryt náklady obce na opravy a prevádzku miestnych komunikácií, vybudovanie infrastruktúry v prístave, starostlivost o múzeum, výskumy bezpecnosti v mramorových lomoch, vzdelávanie v oblasti banského inzinierstva alebo na sociálnu pomoc zamestnancom. Viaceré z daných sluzieb sa neposkytujú speciálne v prospech hospodárskych subjektov prepravujúcich mramor mimo územia obce Carrara. 33 Co sa týka tvrdenia, ze "miestne" hospodárske subjekty platením obecných daní uz prispievajú na krytie výdavkov v súvislosti s mramorovým priemyslom, treba zdôraznit, ze poplatok je nezávislý od toho, ci príslusný hospodársky subjekt podlieha obecným daniam a viaze sa na prepravu mramoru mimo územia obce. 34 V kazdom prípade skutocnost, ze poplatok vyberaný z dôvodu prechodu vnútrostátnej alebo medzistátnej hranice bol zavedený s cielom vyrovnat miestne zatazenie týkajúce sa rovnakého domáceho výrobku, nestací na to, aby nebol posudzovaný ako poplatok s rovnakým úcinkom ako clo. V opacnom prípade by zákaz poplatkov s rovnakým úcinkom ako clo stratil zmysel co do obsahu i významu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. mája 1979, Denkavit, 132/78, Zb. s. 1923, bod 8, a Michaďlidis, uz citovaný, bod 23). 35 Z predchádzajúceho vyplýva, ze poplatok je vyrubený proporcionálne podla váhy tovaru a len v jednej obci clenského státu, vztahujúci sa na jeden druh tovaru vzhladom na jeho prepravu mimo územia obce, bez ohladu na skutocnost, ze sa vyrubuje aj pri tovare, ktorého konecné miesto urcenia sa nachádza v rámci príslusného clenského státu, poplatkom s rovnakým úcinkom ako vývozné clo v zmysle clánku 23 ES. O casovom úcinku tohto rozsudku 36 Obec Carrara ziada Súdny dvor o casové ohranicenie úcinkov tohto rozsudku v prípade, ak dôjde k záveru, ze poplatok, ktorý je predmetom prejednávaného sporu, je nezlucitelný s príslusnými ustanoveniami Zmluvy. Dovoláva sa na jednej strane neistoty spojenej s platným právnym rámcom na predmetný poplatok a na druhej strane na financné následky, ktoré by mal casovo neobmedzený úcinok rozsudku na rozpocet obce. 37 Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor môze len výnimocne zohladnit zásadu právnej istoty, typickú pre právny poriadok Spolocenstva, pri obmedzení moznosti dotknutých osôb odvolávat sa na jeho výklad ustanovenia, aby sa nespochybnili právne vztahy zalozené v dobrej viere (rozsudky Legros a i., uz citovaný, bod 30, a z 23. mája 2000, Buchner a i.,C-104/98, Zb. s. I-3625, bod 39). 38 Z tohto hladiska Súdny dvor v rozsudku Legros a i. (uz citovaný, body 30 az 36) rozhodol, ze z naliehavých dôvodov právnej istoty sa ziaden subjekt nemôze odvolávat na ustanovenia Zmluvy o poplatkoch s rovnakým úcinkom ako dovozné clá v súvislosti so ziadostou o vrátenie poplatkov ako octroi de mer (poplatky za pouzívanie dokov) zaplatených pred dnom vyhlásenia uvedeného rozsudku zo 16. júla 1992, s výnimkou zalobcov, ktorí pred uvedeným dnom podali zalobu na súd alebo obdobnú staznost (pozri rozsudok Simitzi, uz citovaný, bod 30). 39 Sporný poplatok - ako poplatok vyberaný pri prekrocení hranice územia vo vnútri clenského státu - je vsak potrebné kvalifikovat ako poplatok rovnakého druhu ako octroi de mer v uz citovanej veci Legros a i.. Mozno teda pripustit, ze az do 16. júla 1992 mohla obec Carrara zastávat názor, ze sporný poplatok je v súlade s právom Spolocenstva. 40 Následne tu treba zohladnit rovnaké odôvodnenie právnej istoty, a teda rozhodnút, ze v rozsudku Legros a i. uvedené casové ohranicenie platí aj pre návrhy na vrátenie penazných ciastok vybraných vo forme poplatku v predmetnom spore. 41 Za rozhodujúci den pre obmedzenie casových úcinkov predmetného rozsudku vsak nemozno stanovit ziaden den po vyhlásení uz citovaného rozsudku Legros a i., t. j. po 16. júli 1992. Od tohto okamihu obec Carrara musela vediet, ze sporný poplatok nie je v súlade s právom Spolocenstva. 42 Na záver treba upresnit, ze na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa poplatkov s úcinkom rovnakým ako clo sa nemôze odvolávat ziaden subjekt v súvislosti so ziadostou o vrátenie ciastok zaplatených pred 16. júlom 1992 na základe sporného predpisu o poplatkoch, s výnimkou zalobcov, ktorí pred týmto dnom podali zalobu na súd alebo obdobnú staznost. O trovách 43 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1) Poplatok vyrubený proporcionálne podla váhy tovaru a len v jednej obci clenského státu, vztahujúci sa na jeden druh tovaru prepravovaného mimo územia obce, bez ohladu na skutocnost, ze sa vyrubuje aj pri tovare, ktorého konecné miesto urcenia sa nachádza v rámci príslusného clenského státu je poplatkom s rovnakým úcinkom ako vývozné clo v zmysle clánku 23 ES. 2) Na clánok 23 ES sa nemozno odvolávat v súvislosti so ziadostou o vrátenie poplatku z mramoru vyrubeného pred 16. júlom 1992, s výnimkou zalobcov, ktorí pred týmto dnom podali zalobu na súd alebo obdobnú staznost. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXTXrkL/L98608-1909TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXTXrkL/L98608-1909TMP.html#Footref*