NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 25. októbra 2005 ^1([1]1) Vec C-551/03 P General Motors BV (predtým General Motors Nederland BV a Opel Nederland BV) "Hospodárska sútaz - Distribúcia osobných automobilov - Clánok 81 ES - Delenie jednotného trhu - Systém obmedzujúci prémie - Obmedzenia vývozu - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania pokút" I - Úvod 1. V tejto veci sa General Motors Nederland B.V. a Opel Nederland B.V. odvolali proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00 (dalej len "napadnutý rozsudok")([2]2), ktorým bolo vo velkej casti potvrdené rozhodnutie Komisie 2001/146/ES z 20. septembra 2000 "týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES" [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie")([3]3), ktoré postihovalo Opel Nederland za to, ze uzavrel s koncesionármi, ktorí patrili do jeho distribucnej siete v Holandsku, dohody, ktorými sa sledovalo obmedzenie alebo zabránenie predaja automobilov znacky Opel konecným uzívatelom a koncesionárom Opel v iných clenských státoch. II - Právny rámec 2. Ako je známe, clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 3. Pre prípad porusenia tohto ustanovenia môze Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17/62([4]4) ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili správania obmedzujúceho hospodársku sútaz. Výska pokuty môze dosiahnut "10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia", a pre jej výpocet sa musí posudzovat "jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 4. Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti pri ukladaní pokút vydala v roku 1998 usmernenia v tejto oblasti (dalej len "usmernenia")([5]5), podla ktorých sa výska pokuty v zásade urcí vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach. 5. Na úcely tejto veci stací spomenút, ze usmernenia okrem iného upravujú moznost Komisie znízit výsku pokuty s ohladom na prípadné polahcujúce okolnosti, ako napríklad nerealizovanie v praxi porusujúcich dohôd a praktík, ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie, a nezámerná povaha porusenia.([6]6) III - Skutkový stav a konanie A - Skutkový stav v okamihu zacatia sporu 6. V napadnutom rozsudku je skutkový stav, ktorý nastal v okamihu zacatia sporu, opísaný takto: "2 Opel Nederland [100 % kontrolovaný spolocnostou General Motors Nederland] je jediná vnútrostátna spolocnost, ktorá predáva znacku "Opel" v Holandsku... Opel Nederland uzavrela dohody o predaji a asistencii asi so 150 koncesionármi, ktorí sa podla týchto dohôd povazujú za autorizovaných predajcov distribucnej siete Opel Europe... 5 [Ako odpoved na náznaky] vývozu vo velkom rozsahu, ktoré uskutocnili títo jej koncesionári, Opel Nederland prestudoval a prijal niekolko opatrení od druhej polovice roku 1996. 6 Opel Nederland zaslal 28. a 29. augusta 1996 list osemnástim koncesionárom, ktorí v priebehu prvého polroka 1996 vyviezli aspon desat automobilov. V tomto liste sa uvádza: '... Zistili sme, ze Vasa spolocnost predala v priebehu prvej polovice roku 1996 do zahranicia znacné mnozstvo vozidiel Opel. Z násho pohladu sú tieto mnozstvá znacné preto, ze máme silné podozrenie, ze tieto predaje sú v rozpore so znením a duchom súcasnej alebo budúcej koncesionárskej zmluvy Opel. ... Máme v úmysle porovnat vasu odpoved s údajmi uvedenými vo vasom úctovníctve. Budeme vás informovat o dalsom postupe. Vyssie uvedené nemení nic na skutocnosti, ze ste hlavne povinní dosahovat dobré obchodné výsledky vo vasej konkrétnej oblasti pôsobnosti...` 7 Na schôdzi konanej 26. septembra 1996 sa vedenie Opel Nederland rozhodlo prijat urcité opatrenia týkajúce sa vývozu z Holandska. Zápisnica z tohto stretnutia opisuje tieto opatrenia takto: ,... Prijaté rozhodnutia: 1. Opel Nederland vykoná audit u vsetkých koncesionárov (20), o ktorých sa vie, ze uskutocnujú vývozy. ... 2. Pán de Heer [riaditel predaja a marketingu] odpovie vsetkým koncesionárom, ktorí odpovedali na prvý list o cinnostiach týkajúcich sa vývozu, ktorý im Opel poslal. Budú informovaní o organizácii auditov a aj o tazkostiach pri dodávkach, ktorých následkom je obmedzené pridelovanie vozidiel. 3. Vedúci oblasti predajných sluzieb v nasledujúcich dvoch týzdnoch prediskutujú cinnosti týkajúce sa vývozu s vyvázajúcimi koncesionármi. Koncesionári budú informovaní, ze z dôvodu problémov dostupnosti výrobkov budú dostávat (az do odvolania) len také mnozstvo výrobkov, ktoré urcí ich norma hodnotenia predaja. Budú vyzvaní, aby vedúcemu oblasti oznámili, ktoré z objednaných výrobkov si skutocne zelajú dostat. Je na samotných koncesionároch, aby vyriesili problémy, ktoré by mohli vzniknút vo vztahu k ich kupujúcim. 4. Koncesionári, ktorí oznámia vedúcemu oblasti, ze neplánujú prestat s vývozom vozidiel vo velkom rozsahu, budú pozvaní na stretnutie s pánom De Leeuwom [generálny riaditel] a pánom De Heerom 22. októbra 1996. 5. Pán Noteboom [riaditel oddelenia predaja] poziada GMAC, aby overil stav zásob koncesionára s cielom urcit presný pocet výrobkov, ktoré sa u neho este nachádzajú. Je potrebné pocítat s tým, ze velká cast bola medzitým vyvezená. 6. Do budúcna sa nebudú brat do úvahy vozidlá predané v rámci predajných akcií, ktoré nebudú zaregistrované v Holandsku. Nasi konkurenti uplatnujú podobné podmienky. 7. Pán Aukema [vedúci distribúcie tovaru] vypustí mená vyvázajúcich koncesionárov zo zoznamov vytvorených na úcely propagacných akcií. Ich dalsia úcast bude závisiet od výsledkov auditov. 8. Pán Aelen [riaditel financného oddelenia] napíse koncesionárom list, v ktorom ich informuje, ze Opel Nederland bude od 1. októbra 1996 úctovat 150 NLG za poskytnutie úradných dovozných vyhlásení na poziadanie, ako je typové schválenie vozidla, ako aj za prípravu colných dokumentov, pre niektoré vozidlá oslobodené od dane (urcené napríklad pre diplomatov).` ... 9 Plánované audity sa uskutocnili v case od 19. septembra do 27. novembra 1996. 10 Dna 24. októbra 1996 Opel Nederland rozposlal vsetkým koncesionárom obezník o predaji konecným uzívatelom v zahranicí. Podla tohto obezníka môzu koncesionári predávat konecným uzívatelom s bydliskom v Európskej únii a títo uzívatelia môzu pouzit aj sluzby sprostredkovatela." 7. Po získaní informácií, podla ktorých Opel Nederland sledoval stratégiu spocívajúcu v systematickom stazovaní vývozu nových vozidiel z Holandska do iných clenských státov, Komisia nariadila vykonat administratívne vysetrovanie, aby zistila prípadné porusovanie práva hospodárskej sútaze. V rámci tohto vysetrovania vykonali sluzby Komisie 11. a 12. decembra 1996 inspekciu v sídle Opel Nederland a jedného jeho koncesionára. 8. Práve v tento posledný den "Opel Nederland rozposlal koncesionárom usmernenia o predaji nových vozidiel predajcom a sprostredkovatelom". Následne "obezníkom z 20. januára 1998 Opel Nederland informoval svojich koncesionárov, ze vylúcenie vyplácania prémií v prípade predaja na vývoz bolo so spätnou úcinnostou zrusené"([7]7).. B - Napadnuté rozhodnutie 9. Na záver svojho setrenia prijala Komisia 20. septembra 2000 napadnuté rozhodnutie, v ktorom: - zistila porusenie clánku 81 ods. 1 ES zo strany Opel Nederland, ktoré spocíva v uzatváraní zmlúv s koncesionármi Opel so sídlom v Holandsku "smerujúc[ich] k obmedzeniu alebo zákazu priameho predaja alebo predaja prostredníctvom splnomocneného sprostredkovatela konecným pouzívatelom s bydliskom v iných clenských státoch a koncesionárom distribucnej siete Opel so sídlom v iných clenských státoch"[neoficiálny preklad] (clánok 1), - ulozila spolocnosti Opel Nederland povinnost "bez zbytocného odkladu prestat s porusovaním uvedeným v clánku 1, ak sa tak este nestalo" [neoficiálny preklad] (clánok 2), - ulozila spolocnostiam Opel Nederland a General Motors Nederland pokutu vo výske 43 miliónov eur (clánok 3). 10. Obmedzením sa na podstatné casti, a pokial ide o to, co je dôlezité pre tento prípad, napadnuté rozhodnutie mozno v krátkosti zhrnút nasledujúcim spôsobom. 11. V odôvodnení rozhodnutia Komisia predovsetkým zistila, ze od roku 1996 Opel Nederland vypracoval a zaviedol stratégiu s cielom zabránit alebo obmedzit svojim koncesionárom predaj na vývoz([8]8). Na podporu tohto tvrdenia Komisia predovsetkým poukazuje na zápisnicu zo schôdze vedenia spolocnosti, ktorá sa konala 26. septembra 1996 (bod 6 vyssie), pocas ktorej sa rozhodlo o prijatí "obmedzujúcej politiky zásobovania a obmedzujúcej politiky v oblasti prémií [ako aj o odoslaní] pokynov koncesionárom, aby sa vo vseobecnosti zdrzali vykonávania predaja na vývoz" [neoficiálny preklad]([9]9). 12. Po zistení obmedzujúcej politiky v oblasti vývozu Komisia uviedla, ze táto politika sa vykonávala pomocou viacerých individuálnych opatrení, ktoré sa uskutocnovali po spolocnej dohode s koncesionármi v rámci plnenia koncesionárskych zmlúv. V rozpore s tým, co tvrdili spolocnosti, ktoré boli predmetom setrenia, neslo o jednostranný úkon spolocnosti Opel Nederland, ale o opatrenia, ktoré v rámci uz existujúcich zmluvných vztahov medzi automobilovou spolocnostou a jej predajcami tvorili dohody v zmysle clánku 81 ES([10]10). 13. Pokial ide o obsah týchto dohôd, napadnuté rozhodnutie upresnuje, ze sa týkali: a) zásobovania koncesionárov: "zásobovanie koncesionárov dovozcom bolo podmienené tým, ze sa dodávajú iba automobily potrebné na predaj zákazníkom na zmluvnom území a ze sa pre tieto objednávky dohodne prednostné zaobchádzanie" [neoficiálny preklad]([11]11); b) platenia prémií: "politika prémií prijatá vo vztahu k rôznym programom podpory predaja bola struktúrovaná tak, ze predaj zahranicným konecným uzívatelom bol z nej výlucný" [neoficiálny preklad]([12]12); c) zákazu priamych obmedzení vývozu: "koncesionári boli opakovane a naliehavo vyzývaní, aby vsetok vývoz ukoncili. Mnohí koncesionári sa výslovne zaviazali spolocnosti Opel Nederland BV, ze túto cinnost v budúcnosti ukoncia"([13]13). 14. Pokial ide o posledné podstatné hladisko na úcely rozboru tohto podania, a teda o urcenie výsky pokuty, Komisia predovsetkým kvalifikovala porusenie ako velmi vázne, pretoze Opel Nederland úmyselne bránil alebo vytváral prekázky vývozom, a teda bránil uskutocneniu ciela jednotného trhu. Ked sa potom pristúpi k dlzke porusenia, Komisia konstatovala, ze trvalo 17 mesiacov (od konca augusta 1996 - zaciatku septembra 1996 do januára 1998), a preto ho kvalifikovala ako stredne dlhé. Komisia po zohladnení trvania jednotlivých troch opatrení usúdila, ze je opodstatnené zvýsit sumu 40 miliónov eur o 7,5 %, teda o 3 milióny eur, v dôsledku coho sa pokuta zvýsila na 43 miliónov eur. Napokon, s prihliadnutím najmä na to, ze Opel Nederland pokracoval v uskutocnovaní podstatného prvku porusovania, a teda v politike v oblasti obmedzujúcich prémií aj po zisteniach vykonaných 11. a 12. decembra 1996, sa Komisia domnievala, ze v tejto veci neexistujú ziadne polahcujúce okolnosti.([14]14) C - Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 15. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. novembra 2000 podali General Motors Nederland a Opel Nederland zalobu, ktorou sa domáhali, aby Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie, a subsidiárne, aby zrusil alebo znízil pokutu ulozenú napadnutým rozhodnutím. 16. Na podporu svojej zaloby vzniesli zalujúce spolocnosti pät zalobných dôvodov, na ktoré napadnutý rozsudok analyticky reagoval. 17. V krátkosti teda dalej prejdem príslusné casti napadnutého rozsudku, pricom sa najmä pristavím pri bodoch, ktoré sú podstatné na úcely tohto rozhodnutia v odvolacom konaní. 18. a) Súd prvého stupna predovsetkým preskúmal prvý zalobný dôvod týkajúci sa údajného nedostatku dôkazov o tom, ze Opel Nederland prijal vseobecnú politiku s cielom obmedzit mnozstvo vývozu. 19. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v prvom rade uviedol, ze tvrdenia Komisie o prijatí takejto stratégie "sa opiera[li] o zápisnicu zo schôdze vedenia z 26. septembra 1996, ktorá je konecným dokumentom týkajúcim sa opatrení prijatých najvyssím vedením Opel Nederland"([15]15)^. 20. Ked sa potom pristúpi k "posúdeniu, ci dotknuté rozhodnutie z 26. septembra 1996, ako to tvrdí Komisia, odráza existenciu vseobecnej stratégie spolocnosti Opel Nederland s cielom zabránit alebo obmedzit vývoz v celom rozsahu, alebo skôr tak, ako to tvrdia zalobcovia, odráza existenciu dovolenej stratégie s cielom obmedzit predaj, ktorý je v rozpore s pravidlami", Súd prvého stupna zdôraznil, ze "v znení zápisnice ne[bol] uvedený ziadny rozdiel medzi vývozmi v súlade koncesionárskymi zmluvami a tými, ktoré sú s nimi v rozpore. Podla tohto znenia sa prijaté opatrenia týkajú vsetkých vývozov. Tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa Opel Nederland snazil iba obmedzit vývozy, ktoré nie sú v súlade s koncesionárskymi zmluvami, sa vôbec neodrá[zalo] v znení zápisnice"([16]16). 21. Súd prvého stupna dalej dodal, ze "takýto výklad, ktorý sa opiera o znenie zápisnice, [bol] potvrdený znením troch interných dokumentov ktoré predchádzali rozhodnutiu z 26. septembra 1996"([17]17). 22. Obdobne Súd prvého stupna podotkol, ze "rozhodnutie Opel Nederland ukoncit poskytovanie prémií za predaj na vývoz sa vzhladom na svoju povahu mohlo vztahovat iba na predaje, ktoré sú v súlade s koncesionárskymi zmluvami, kedze prémie neboli nikdy udelované za predaje iným príjemcom nez konecným spotrebitelom", a ze "výklad Komisie je podporený skutocnostou, ze audity u koncesionárov, ktorí boli podozrievaní z predaja na vývoz, neboli v okamihu prijatia rozhodnutia este vykonané a ze Opel Nederland tak nemohol vediet, ci "vyvázajúci" koncesionári skutocne umoznili predaj neautorizovaným predajcom"([18]18)^. 23. Vzhladom na tieto úvahy sa Súd prvého stupna domnieval, ze "Komisia oprávnene prisla k záveru, ze Opel Nederland 26. septembra 1996 prijal vseobecnú stratégiu s cielom stazit akýkolvek vývoz"([19]19)^, a teda zamietol prvý zalobný dôvod. 24. b) Súd prvého stupna naopak vyhovel druhému zalobnému dôvodu, ktorým zalobcovia tvrdili, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo skutkové a právne vady, ked dospel k záveru, ze Opel Nederland vykonával politiku obmedzovania zásobovania v rozpore s clánkom 81 ES. 25. V tejto súvislosti Súd prvého stupna predovsetkým zdôraznil, ze ak "nebolo medzi úcastníkmi sporné, ze sa vedenie Opel Nederland rozhodlo oznámit koncesionárom oznaceným ako vývozcovia, ze mnozstvá zásob sa obmedzia, aby sa dosiahol pocet ustanovený normou predaja kazdého koncesionára..., bolo vsak otázne, ci toto opatrenie obsahovalo dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Jednostranné správanie podniku [totiz] nespadá do pôsobnosti tohto ustanovenia"([20]20). 26. Podla Súdu prvého stupna teda na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, "v napadnutom rozhodnutí nie je ziadny priamy dôkaz o oznámení opatrenia, o ktoré ide, koncesionárom" a "ani ostatné dokumenty v spise nedovolujú dospiet k záveru, ze opatrenie, o ktoré ide, sa skutocne uplatnilo alebo vykonalo"([21]21). 27. Pri neexistencii týchto prvkov sa Súd prvého stupna domnieval, ze "sa dostatocne z právneho hladiska nepreukázalo, ze opatrenie obmedzenia zásobovania bolo oznámené koncesionárom, a este menej sa preukázalo, ze toto opatrenie sa stalo súcastou zmluvných vztahov medzi Opel Nederland a jeho koncesionármi"([22]22), a preto vyhovel skúmanému zalobnému dôvodu a zrusil príslusnú cast napadnutého rozhodnutia. 28. c) Súd prvého stupna potom zamietol tretí zalobný dôvod, ktorým sa namietalo, ze Komisia sa dopustila skutkového a právneho omylu, ked sa domnievala, ze Opel Nederland zaviedol obmedzujúci systém prémií v maloobchode, cím sa porusil clánok 81 ES. 29. V prvom rade Súd prvého stupna neuznal tvrdenia zalobcov, podla ktorých nic nepreukazovalo, ze koncesionári prijali obmedzenie dovoleného predaja na vývoz ako odpoved na novú politiku v oblasti prémií. Podla jeho názoru naopak, "ako zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, od 1. októbra 1996 sa ziadosti o prémie posudzovali podla v tom case uplatnitelných podmienok, ktoré vylucovali predaj na vývoz z pôsobnosti systému prémií"([23]23). Tieto podmienky sa teda "stali integrálnou súcastou koncesionárskych zmlúv medzi Opel Nederland a jeho koncesionármi a zaclenili sa do celku pokracujúcich obchodných vztahov upravených vseobecnou dohodou, ktorá bola uzavretá v minulosti. Opatrenie, o ktoré ide, teda nepredstavuje jednostranný úkon, ale dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES"([24]24). 30. Podla názoru zalujúcich spolocností vsak predmetný systém prémií nemal "ako jediný úcel obmedzenie hospodárskej sútaze"([25]25) a nemal ani taký úcinok, pretoze rôzne dokumenty "naopak preukázali, ze objem pravidelných vývozov neutrpel citelný pokles"([26]26). 31. Aj tieto zalobné dôvody Súd prvého stupna zamietol. 32. Pokial ide o úcel skúmaného opatrenia, Súd prvého stupna podotkol toto: "100 V tejto súvislosti Komisia oprávnene tvrdí, ze vzhladom na to, ze ak sa prémie za predaj na vývoz uz neposkytovali, ekonomický manévrovací priestor koncesionárov pri vykonávaní takého predaja sa v porovnaní s manévrovacím priestorom, ktorý mali k dispozícii pri vnútrostátnom predaji, zmensil. Koncesionári sú totiz nútení bud uplatnovat voci zahranicným zákazníkom nevýhodnejsie podmienky ako voci domácim zákazníkom, alebo sa uspokojit v prípade predajov na vývoz s nizsím ziskom. Zrusením prémií za predaj na vývoz sa tento predaj stal menej zaujímavým pre zahranicných zákazníkov alebo pre koncesionárov. Toto opatrenie mohlo samo osebe negatívne ovplyvnit predaj na vývoz aj v prípade, ze by nebolo obmedzené zásobovanie. 101 Okrem toho z preskúmania prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze opatrenia prijaté vedením Opel Nederland boli vyvolané zvýsením predaja na vývoz a ich cielom bolo jeho znízenie. 102 S ohladom tak na povahu opatrenia, ako aj ním sledované ciele a vo svetle ekonomických súvislostí, v rámci ktorých sa malo uplatnovat, je potrebné sa domnievat, ze podla ustálenej judikatúry predstavuje toto opatrenie dohodu, ktorej cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 7; z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 23 az 25, a [z 28. marca 1984,] CRAM a Rheinzink/Komisia [29/83 a 30/83, Zb. s. 1679], bod 26)". 33. Po tomto konstatovaní Súd prvého stupna pripomenul, ze "podla ustálenej judikatúry nie je potrebné prihliadat na konkrétne úcinky dohody..., pokial z nej vyplýva, ze jej predmetom je obmedzenie, zabránenie alebo narusenie hospodárskej sútaze", a preto sa domnieval, ze nie je potrebné "preskúmat tvrdenia úcastníkov týkajúce sa konkrétnych úcinkov opatrenia"([27]27). 34. Súd prvého stupna vsak dodal, ze "ad abundantiam sa musí zamietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého... predaj na vývoz nepocítil opatrenie, o ktoré ide. Císla, ktoré uvádzajú, ze predaj na vývoz nebol v období od októbra 1996 do januára 1998 ukoncený, totiz nevylucujú, ze bez skúmaného opatrenia by bol predaj na vývoz významnejsí. V odôvodnení c. 135 napadnutého rozhodnutia sa správne uvádzalo, ze nie je mozné ustanovit, akému objemu predaja na vývoz bolo skutocne zabránené opatreniami, ktoré prijal Opel Nederland"([28]28). 35. d) Stvrtým zalobným dôvodom zalujúce spolocnosti poukázali na skutkový a právny omyl, ked Komisia tvrdila, ze Opel Nederland priamo zakázal vývoz v rozpore z clánkom 81 ES. 36. Súd prvého stupna zamietol tento zalobný dôvod, pricom prihliadol najmä na to, "ze Komisia zhromazdila dostatocne presné a súhlasné dôkazy na to, aby zalozili pevné presvedcenie, ze deviati koncesionári skutocne od konca augusta/zaciatku septembra 1996 prevzali záväzok nevykonávat predaj na vývoz, a to v nadväznosti na výzvu, ktorú Opel Nederland zaslal na tento úcel"([29]29). Toto obmedzenie bolo teda "výsledkom zhody vôle Opel Nederland a koncesionárov, o ktorých ide, a opatrenie predstavovalo "dohodu" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorá sa zaclenila do existujúcich zmluvných vztahov medzi úcastníkmi"([30]30). 37. e) Napokon Súd prvého stupna vylúcil, ze Komisia pri urcení ulozenej pokuty zalujúcim spolocnostiam porusila zásadu proporcionality, clánok 15 nariadenia c. 17/62 a svoje usmernenia. 38. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v podstate súhlasil so spôsobom, podla ktorého Komisia vypocítala základnú výsku pokuty na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia.([31]31) Okrem toho podciarkol, ze "v tomto prípade neexistoval predpoklad neúcinného uplatnovania dohôd, na ktorý prihliadal Súd prvého stupna, ukoncenia porusovania od prvých zásahov Komisie alebo neúmyselné porusenie", a teda polahcujúce okolnosti, ktoré by mohli odôvodnit znízenie pokuty.([32]32) 39. Súd prvého stupna vsak aj tak znízil výsku pokuty, aby prihliadol na prijatie druhého zalobného dôvodu([33]33). 40. Na záver tohto rozboru Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku: a) potvrdil posúdenie porusenia, ktoré vykonala Komisia v rozhodnutí, pokial ide o existenciu i) vseobecnej stratégie s cielom obmedzit vývoz; ii) obmedzujúceho systému v oblasti prémií, ako aj iii) priameho zákazu vývozov; b) zrusil vsak rozhodnutie v casti, v ktorej sa konstatovala existencia opatrenia obmedzujúceho zásobovanie v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, a c) v dôsledku toho znízil výsku pokuty ulozenej spolocnostiam General Motors Nederland a Opel Nederland, ktorú urcil na 35 475 000 eur. D - Konanie pred Súdnym dvorom 41. Odvolaním podaným 29. decembra 2003 General Motors Nederland a Opel Nederland navrhli, aby Súdny dvor: - zrusil i) napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka stratégie obmedzujúcej vývoz, ako aj politiky prémií, a v rozsahu, v akom potvrdzuje pokutu v týchto bodoch; ii) ako aj rozhodnutie napadnuté na prvom stupni s odkazom na rovnaké body, - nezávisle na rozhodnutí Súdneho dvora o predchádzajúcich ziadostiach znízil pokutu, ktorú potvrdil Súd prvého stupna, - subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok v uvedených castiach a vrátil vec Súdu prvého stupna a - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 42. Komisia s týmito návrhmi prirodzene nesúhlasila a navrhla, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a odvolatelov zaviazal na náhradu trov konania. 43. Po skoncení písomnej casti konania, v rámci ktorej sa uskutocnila aj druhá výmena pripomienok, boli úcastníci vypocutí na pojednávaní 14. júla 2005. IV - Právny rozbor 44. Odvolacie dôvody, ktoré odvolatelia uviedli proti rozsudku Súdu prvého stupna, sa v podstate týkajú právnych omylov, ktorých sa dopustil prvostupnový súd: i) pri potvrdení konstatovaní Komisie, podla ktorých Opel Nederland uplatnil vseobecnú obmedzujúcu stratégiu na vsetky vývozy, a ii) zaviedol obmedzujúci systém prémií v maloobchode, iii) ako aj pri obmedzení sa na iba ciastocné znízenie výsky pokuty. 45. Teraz pristúpim k postupnému posúdeniu týchto odvolacích dôvodov. i) O existencii vseobecnej stratégie s cielom obmedzit vývoz 46. Ako som práve pripomenul, prvým odvolacím dôvodom namietajú odvolávajúce sa spolocnosti tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia "oprávnene prisla k záveru, ze Opel Nederland 26. septembra 1996 prijal vseobecnú stratégiu s cielom stazit akýkolvek vývoz"([34]34). 47. Podla názoru odvolatelov je toto posúdenie postihnuté nasledujúcimi vadami: - skreslenie dôkazov týkajúcich sa údajného prijatia tejto stratégie, najmä znenia zápisnice zo schôdze z 26. septembra 1996 (pozri bod 6 vyssie). Z tejto zápisnice totiz vyplýva, ze Opel Nederland sa obmedzil na prijatie osobitných a individuálnych opatrení, ktoré nemozno zamienat za stratégiu obmedzujúcu vývozy. Okrem toho, kedze predmetom rozhodnutí prijatých v priebehu tejto schôdze (dalej len "rozhodnutia z 26. septembra 1996") nebolo obmedzenie vývozov, konstatovanie Súdu prvého stupna o neexistencii rozlísenia medzi dovolenými a nedovolenými vývozmi v zápisnici (pozri bod 20 vyssie) je úplne nepodstatné, - rozporné odôvodnenie, pokial ide o dôkaznú hodnotu priznávanú niektorým interným pracovným dokumentom, ktoré nereprezentujú politiku spolocnosti Opel Nederland. Aj ked sa totiz vylúcilo, ze Komisia opierala svoj rozbor o takéto interné dokumenty, Súd prvého stupna potom pouzil rovnaké dokumenty na to, aby dospel k záveru, ze automobilová spolocnost skutocne prijala obmedzujúcu stratégiu vývozov, - logický omyl vyplývajúci z úvah "v kruhu" týkajúcich sa politiky prémií. Súd prvého stupna sa totiz najskôr na túto politiku odvoláva na podporu obmedzujúcej povahy stratégie prijatej rozhodnutím z 26. septembra 1996 a potom sa odvoláva na existenciu takejto stratégie, aby preukázal, ze úcel systému prémií bol tiez obmedzujúci, - logický omyl vyplývajúci z "nezmyselného" odkazu na dátum prijatia rozhodnutí z 26. septembra 1996 na potvrdenie, ze sledovali obmedzenia vsetkých vývozov a nielen tých, ktoré neboli v súlade s koncesionárskymi zmluvami. Podla názoru odvolatelov neposkytol Súd prvého stupna ziadne odôvodnenie o podstatnosti tohto dátumu na úcely konstatovania existencie takejto obmedzujúcej stratégie a nevzal do úvahy dôkazy, ktoré preukazujú, ze na rozdiel od toho, co sa tvrdí v napadnutom rozsudku, v okamihu prijatia sporného rozhodnutia uz Opel Nederland mal vedomost o vývozoch, ktoré boli v rozpore s pravidlami, a teda mohol prijat cielené opatrenia. 48. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je v celom rozsahu neprípustný, kedze sa ním namieta posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna. 49. Skôr ako pristúpim k rozboru tohto odvolacieho dôvodu, zdá sa mi vhodné pripomenút, ze podla clánku 225 ES a clánku 51 Statútu Súdneho dvoru sa proti rozsudkom vydaným Súdom prvého stupna mozno odvolat "len v právnych otázkach". Z toho podla ustálenej judikatúry vyplýva, ze "Súdny dvor preto nie je oprávnený zistovat skutkový stav a v zásade ani preskúmavat dôkazy, o ktoré Súd prvého stupna opiera vlastné zistenie skutkového stavu. Ak sú totiz tieto dôkazy vykonané riadne a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné predpisy týkajúce sa dôkazného bremena a zhromazdovania dôkazov, patrí výlucne do právomoci Súdu prvého stupna hodnotit dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané... Toto hodnotenie preto nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia týchto dôkazov"([35]35). 50. Vo svetle tejto ustálenej judikatúry sa mi teda zdá, ze skúmaný odvolací dôvod je prípustný, iba pokial ide o cast, v ktorej namieta skreslenie dôkazov. 51. Inými odvolacími dôvodmi sa totiz odvolatelia obmedzujú na namietanie posúdenia Súdu prvého stupna vo veci dôkaznej hodnoty niektorých skutkov a dokumentov, najmä moznosti odvolávat sa na takéto dôkazy, aby sa preukázalo, ze Opel Nederland prijal obmedzujúcu stratégiu v oblasti vývozu. 52. Tvrdenia odvolatelov, ktoré sú teda vzdialené od preukázania, ze Súd prvého stupna skreslil údaje o skutkovom stave alebo dôkazy, v skutocnosti spochybnujú posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupna, ktoré je napokon výsledkom pozorného preskúmania dokumentov a iných prvkov, na ktoré sa Komisia a odvolatelia odvolávali.([36]36) 53. Ked sa potom pristúpi k namietanému skresleniu zápisnice zo schôdze z 26. septembra 1996, podotýkam, ze odvolatelia na prvom stupni výslovne pripustili, ze úcelom stratégie prijatej pocas schôdze bolo zabránit alebo aspon obmedzit predaj na vývoz, aj ked iba pokial ide o predaje, ktoré sú v rozpore s pravidlami([37]37). Zdá sa mi teda zrejmé, ze odvolatelia nemôzu v odvolaní tvrdit, ze táto stratégia nemala vôbec obmedzujúci úcel a ze Súd prvého stupna, ktorý dospel k inému záveru, skreslil obsah tohto dokumentu. 54. Po tomto objasnení myslím, ze Súd prvého stupna mohol dôvodne dospiet k záveru, ze obmedzujúca stratégia prijatá 26. septembra 1996 sa mala týkat vsetkých vývozov a nielen tých, ktoré neboli v súlade s koncesionárskymi zmluvami. Zo znenia zápisnice totiz nevyplýva ziadny druh rozlísenia medzi dovolenými a nedovolenými vývozmi. 55. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa teda domnievam, ze prvý odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. ii) O systéme prémií 56. Druhým odvolacím dôvodom vytýkajú odvolatelia Súdu prvého stupna, ze sa dopustil právneho omylu pri potvrdení, ze systém prémií pre maloobchodný predaj predstavuje porusenie clánku 81 ES. Tvrdenia úcastníkov konania 57. Kritizujú najmä rôzne hladiská úvah, na základe ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze tento systém tým, ze vyhradzuje udelenie prémií iba pre vnútrostátne predaje, sám osebe poskodzoval hospodársku sútaz a ze preto nebolo potrebné skúmat jeho úcinky na trh, aby sa zistilo porusenie clánku 81 ES.([38]38) 58. a) Podla odvolatelov je kvalifikácia systému prémií ako dohody, ktorej ciel je v rozpore s hospodárskou sútazou a najmä pojem obmedzujúci "ciel", prílis rozsirujúcim uplatnovaním clánku 81 ES. Podla ich názoru je totiz mozné zistit existenciu porusenia clánku 81 ES výlucne z dôvodu ciela dohody iba vtedy, ak je jej jediným cielom a je zrejmým dôsledkom citelného obmedzenia hospodárskej sútaze. Systém prémií, ktorý je predmetom tejto veci, naopak sleduje úplne legitímne ciele obchodnej politiky (podpora predaja modelov OPEL v Holandsku) a stimuluje hospodársku sútaz medzi rôznymi automobilovými spolocnostami, ktoré pôsobia na holandskom trhu. 59. b) Naopak, domnievat sa, ako to urobili Súd prvého stupna a Komisia, ze tento systém sleduje obmedzujúci ciel, je nielen v rozpore s clánkom 81 ES, ale kedze takéto posúdenie vyvoláva absolútny predpoklad toho, ze predmetné opatrenie nie je dovolené, porusuje aj zásadu prezumpcie neviny a práva odvolatelov na obhajobu. 60. c) Odvolatelia potom poukazujú, ze na úcely tejto veci je nepodstatná judikatúra, na ktorú odkazuje Súd prvého stupna na podporu tvrdenia, podla ktorého politika prémií tvorí dohodu s cielom, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou. Skúmané opatrenie sa totiz jasne odlisuje od opatrení, z ktorých vychádzali rozsudky Miller([39]39), CRAM([40]40) a IAZ([41]41), uz citované v bode 102 napadnutého rozsudku. Zatial co tieto rozsudky spocívali v zákaze predaja na vývoz, zabránenie súbezného obchodovania a hromadný bojkot, skúmané opatrenie sa obmedzuje na vyhradenie docasného financného zvýhodnenia vnútrostátnym obchodom. 61. d) V tejto súvislosti je nepodstatné aj porovnanie uvedené v bode 100 napadnutého rozsudku medzi zaobchádzaním vyhradeným podla politiky prémií pre predaj automobilov v Holandsku a zaobchádzaním vyhradeným pre predaj automobilov na vývoz, podla ktorého Súd prvého stupna vyvodil, ze tým, ze predmetné opatrenie vedie k tomu, ze druhé uvedené predaje sú "menej zaujímavé pre zahranicných zákazníkov alebo pre koncesionárov"([42]42), sleduje obmedzujúci ciel. 62. V rámci zachovania správneho postupu sa podla odvolatelov mal Súd prvého stupna naopak opýtat, ci predmetné opatrenie nejakým spôsobom odradilo holandských koncesionárov od uskutocnovania týchto predajov oproti obdobiu, ked sa systém prémií vztahoval aj na predaje na vývoz. Keby si polozil takú otázku, nemohol by Súd prvého stupna odpovedat inak ako záporne, kedze nový systém prémií nesprevádzalo ziadne obmedzenie zásobovania automobilmi a výnos z vývozov aj tak nezávisel na platení prémií. Inými slovami, aj pri zákaze poskytovania prémií pre vývoz ostala holandským koncesionárom úplná sloboda vykonávat tento typ predaja a tieto cinnosti ostali ziskové. 63. Odvolatelia pokracujú, ze v kazdom prípade aj keby sme chceli prijat logiku porovnania, ktorá bola pouzitá v napadnutom rozsudku, uvazovanie Súdu prvého stupna je aj tak nesprávne, pretoze neprihliada na dôlezité existujúce rozdiely medzi vnútrostátnymi predajmi a vývozmi, týkajúce sa hospodárskych a financných podmienok; tieto rozdiely vyplývajú najmä z vysokej úrovne holandskej dane z automobilov a zo skutocnosti, ze vnútrostátny predaj casto zahrna spätný odber automobilov. Neprihliadaním na tieto rozdiely Súd prvého stupna nesprávne posúdil, ze zrusením prémií za predaj na vývoz boli nevyhnutne holandskí koncesionári "nútení bud uplatnovat voci zahranicným zákazníkom nevýhodnejsie podmienky ako voci domácim zákazníkom, alebo sa uspokojit v prípade predajov do cudziny s nizsím ziskom"([43]43). 64. e) Pri posúdení predmetu systému prémií potom nemal podla názoru odvolatelov Súd prvého stupna prihliadat na predpokladané úmysly úcastníkov, ktoré vyplývajú z prijatia rozhodnutia z 26. septembra 1996. Na úcely uplatnovania clánku 81 ES by sa totiz predmet dohody mal vzdy posudzovat objektívne, bez poukazu na subjektívne úmysly úcastníkov. 65. Odvolatelia napokon s odkazom na to, co uz bolo uvedené v rámci prvej polovice odvolania, uvádzajú, ze Súd prvého stupna v tejto súvislosti sledoval úvahu v kruhu tým, ze odkázal na rozhodnutia z 26. septembra 1996 na potvrdenie obmedzujúceho ciela politiky prémií, aby sa na nu potom odvolával na podporu tiez obmedzujúcej povahy uvedeného rozhodnutia (bod 47 vyssie). Posúdenie 66. Pokial ide o mna, hned poviem, ze sa mi zdá, ze uvedené tvrdenia odvolatelov vychádzajú z viacerých nesprávnych predpokladov. 67. a) V prvom rade pripomínam, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelia, zo Zmluvy alebo z judikatúry vôbec nevyplýva, ze na to, aby bolo mozné zistit existenciu porusenia clánku 81ES výlucne z dôvodu ciela dohody, je nevyhnutné, aby jej jediným cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. 68. Zdá sa mi totiz, ze tento predpoklad vychádza z prevrátenej logiky oproti logike, z ktorej vychádza toto ustanovenie tak, ako to vykladá judikatúra Spolocenstva. Naopak, práve skutocnost, ze dohoda má zjavne ciel, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou, spôsobuje, ze okolnost, ze sleduje aj iné ciele, sa stáva nepodstatnou a bezvýznamnou. Súdny dvor uz totiz kvalifikoval ako dohody v rozpore s clánkom 81 ES také dohody, ktoré majú obmedzujúci ciel a ktoré zároven sledovali aj dosiahnutie iných úplne legitímnych cielov.([44]44) 69. b) Aj ked teda dohody, ktorých jediným cielom nie je obmedzenie hospodárskej sútaze, môzu svojím cielom porusit zákaz uvedený v clánku 81 ES, nie je ani mozné vycítat súdu prvého stupna, ze v takom prípade porusil zásadu prezumpcie neviny a práva odvolatelov na obhajobu. Tento súd totiz iba uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej "nie je potrebné prihliadat na konkrétne úcinky dohody, pokial z nej vyplýva, ze jej predmetom je obmedzenie, zabránenie alebo narusenie hospodárskej sútaze"([45]45). Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, odvolatelia mohli vyjadrit svoj názor na ciel dohody jednak v priebehu správneho konania, ako aj pred súdom Spolocenstva. 70. c) Ked pristúpim ku kritike, ktorú vyslovili odvolatelia, pokial ide o spôsob, akým Súd prvého stupna posúdil ciel predmetného opatrenia, v prvom rade sa mi nezdá, ze judikatúra, na ktorú sa v tejto súvislosti odvoláva napadnutý rozsudok, je nepodstatná. 71. V rozpore s tým, ako uvádzajú odvolatelia, sa mi totiz nezdá, ze sa rozsah rozsudkov, ktoré citoval Súd prvého stupna, obmedzuje na prípady opatrení, ktoré zakazujú alebo úplne zabranujú distribútorovi vykonávat predaj na vývoz alebo akokolvek tieto cinnosti znevýhodnujú. Z judikatúry naopak, okrem osobitostí kazdého jednotlivého prípadu, ktorý posudzoval súd Spolocenstva, vyplýva, ze to, co je rozhodujúce pre urcenie, ci dohoda v oblasti distribúcie má alebo nemá ciel, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou, je skutocnost, ze opatrenie tým, ze umelo mení podmienky hospodárskej sútaze, zjavne vedie hospodárske subjekty k uprednostnovaniu vnútrostátneho trhu oproti vývozom, cím umoznuje rozdelenie jednotného trhu v rozpore s hospodárskou prepojenostou, ktorú sleduje Zmluva. 72. Zdá sa mi teda jasné, ze tento ciel sa môze dosiahnut nielen pomocou priamych obmedzení vývozu, ale aj pomocou nepriamych opatrení zameraných na odradenie distribútora od vykonávania predaja do zahranicia pôsobením najmä na hospodárske a financné podmienky týchto cinností. Súdny dvor tak povazoval také opatrenia za obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré na základe svojej povahy, rovnako ako opatrenia, ktorými sa teraz zaoberáme, "stazovali súbezné dovozy"([46]46) tým, ze ich podmienovali uplatnovaním menej priaznivého zaobchádzania oproti tomu, aké bolo vyhradené pre oficiálny dovoz, alebo "obmedzovali slobodu kupujúceho nakladat s tovarom podla svojich vlastných hospodárskych záujmov"([47]47) ([48]48). 73. d) Po tomto objasnení sa mi teda nezdá, ze je mozné vycítat súdu prvého stupna, ze na úcel urcenia protisútaznej povahy skúmaného opatrenia porovnal zaobchádzanie v oblasti prémií uplatnované na vnútrostátne predaje so zaobchádzaním vyhradeným pre predaj na vývoz. 74. Pripomínam totiz, ze na úcel zistenia, ci je urcitá dohoda spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz, "podla ustálenej judikatúry je na posúdenie... potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala sporná dohoda"([49]49). Ked sa to uplatní na tento prípad, tento test by teda vyzadoval posúdenie, ako by sa správali holandskí koncesionári a ako by sa vytvorila rovnováha v hospodárskej sútazi na predmetnom trhu, keby predaj na vývoz nebol vylúcený z politiky v oblasti prémií. 75. Zdá sa mi teda, ze Súd prvého stupna vykonal práve také posúdenie, ked uviedol, ze "ak [by] sa prémie za predaj na vývoz uz neposkytovali, ekonomický manévrovací priestor koncesionárov pri vykonávaní takého predaja [by] sa v porovnaní s manévrovacím priestorom, ktorý mali k dispozícii pri vnútrostátnom predaji, zmensil. Koncesionári [by] totiz [boli] nútení bud uplatnovat voci zahranicným zákazníkom nevýhodnejsie podmienky ako voci domácim zákazníkom, alebo sa uspokojit v prípade predajov na vývoz s nizsím ziskom. Zrusením prémií za predaj na vývoz [by] sa tento predaj stal menej zaujímavým pre zahranicných zákazníkov alebo pre koncesionárov"([50]50). 76. Inými slovami, keby neboli predaje na vývoz výslovne vylúcené z prémií, holandskí koncesionári by boli mohli ponúknut potenciálnym kupujúcim, ktorí nemajú bydlisko v Holandsku, lepsie podmienky ako tie, ktoré sa uplatnovali pri neexistencii prémií, bez toho, aby to malo vplyv na ich vlastný priestor pre zisk, alebo keby si zvolili nezmenenú cenu pri predaji na vývoz, mohli by zväcsit tento priestor. Zdá sa mi, ze je napokon tazko mozné proti tomuto tvrdeniu namietat, pokial nechceme tvrdit, ze udelovanie prémií koncesionárom nemalo ziadny obchodný vplyv! Tento predpoklad sa musí vylúcit vo svetle tvrdení samotných odvolatelov, ktoré odôvodnujú nový systém v oblasti prémií tým, ze vysvetlujú, ze touto financnou podporou vnútrostátnemu predaju chcel Opel Nederland viest svojich koncesionárov k tomu, aby sa viac venovali holandskému trhu. 77. e) Tvrdenie odvolatelov, podla ktorého sa nemalo prihliadat na predpokladané úmysly úcastníkov na urcenie ciela dohody, sa mi napokon zdá byt úplne nedôvodné. Je pravdou, ze podla Súdneho dvora "je nepodstatné..., ci si [podnik] [je] alebo nie je vedomý porusovania zákazu uvedeného v clánku [81 ods. 1 ES]"([51]51). Inými slovami, dôkaz úmyslu úcastníkov obmedzit hospodársku sútaz nie je nevyhnutnou nálezitostou na úcely urcenia obmedzujúceho ciela dohody. To iba znamená, ze dohoda, ktorou úcastníci sledujú ciel, ktorý vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze, je sama osebe porusovaním clánku 81 ES nezávisle na skutocnosti, ci si boli úcastníci vedomí zákazu ulozeného týmto ustanovením (ignorantia legis non excusat!).([52]52) 78. Z toho teda vyplýva, ze v rámci posúdenia dohody je mozné prihliadat na úmysel úcastníkov. Napokon, práve Súdny dvor spresnil, ze protisútazná povaha dohody môze byt, samozrejme okrem z obsahu jej ustanovení, vyvodená aj z rôznych faktorov, medzi ktorými je práve aj úmysel úcastníkov, ako vyplýva z "genézy" dohody alebo ako sa prejavuje z "okolností, za ktorých bola prijatá", ako aj zo "správania" dotknutých spolocností"([53]53). 79. Zdá sa mi preto, ze sa Súd prvého stupna po preskúmaní znenia dohody a vlastností dotknutého opatrenia mohol oprávnene opierat aj o ciele sledované odvolávajúcimi sa spolocnostami, ktoré vyvodil najmä z prijatia vseobecnej stratégie obmedzujúcej vývoz na to, aby potvrdil záver, ku ktorému dospel, pokial ide o protisútazný ciel dohody.([54]54) 80. Napokon, pokial ide o údajnú povahu uvazovania v "kruhu", ktoré v tejto súvislosti sledoval súd prvého stupna, obmedzím sa na odkaz na úvahy uvedené v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu v predchádzajúcich bodoch 49 az 52, v ktorých som uviedol, ze povazujem tento odvolací dôvod za neprípustný. 81. Zdá sa mi preto, ze ziadna kritika odvolatelov nemôze spochybnit záver, ku ktorému dospel súd prvého stupna, ked potvrdil, ze sporné opatrenie tým, ze zrusilo prémie za predaj na vývoz, bolo svojou povahou spôsobilé negatívne ovplyvnit tieto predaje, a teda obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 82. Preto je potrebné tento odvolací dôvod zamietnut. iii) O výske pokuty 83. Tretím odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze hoci Súd prvého stupna znízil výsku pokuty v dôsledku ciastocného uznania zaloby na prvom stupni, aj tak sa dopustil právneho omylu z dôvodu, ze vo zvysku potvrdil výpocet, ktorý vykonala Komisia. 84. Podla ich názoru totiz tento výpocet porusuje predovsetkým clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17/62, kedze sa opiera o nesprávne konstatovania vo veci údajnej existencie politiky prémií, ktorá je v rozpore s clánkom 81 ES, ako aj stratégie obmedzujúcej vývoz. 85. Odvolatelia dalej tvrdia, ze Súd prvého stupna zjavne skreslil dôkazy, ked posúdil, ze v tomto prípade "neexistoval predpoklad... skoncenia porusovania od prvých zásahov Komisie"([55]55) a ze táto institúcia preto nebola povinná prihliadat na polahcujúce okolnosti, ktorých sa dovolávali odvolatelia. Tvrdia, ze naopak Opel Nederland prijal vsetky nevyhnutné opatrenia na nápravu v okamihu prvých zistení sluzieb Komisie, a tak ukoncil porusovanie. Prestal totiz uplatnovat dva zákazy vývozu, a teda jediné dve opatrenia, ktoré neboli v súlade s clánkom 81 ES, a to 24. októbra a 12. decembra 1996. 86. Napokon na úcely pouzitia polahcujúcich okolností ustanovených v usmerneniach Súd prvého stupna nemusel prihliadat na dátum (ktorý nasledoval po práve uvedených dátumoch), ked sa zrusil systém prémií. Kedze totiz islo o dovolené opatrenie, jeho dlzka uplatnovania by nemala ziaden význam na úcely urcenia výsky pokuty. 87. Pokial ide o mna, hned poviem, ze tvrdenia, ktoré uviedli odvolatelia, úzko súvisia s tvrdeniami, ktoré boli uvedené v rámci iných odvolacích dôvodov. Skúmaný odvolací dôvod sa totiz opiera o predpoklad, ze systém prémií nie je porusením clánku 81 ES. 88. Ako som sa vsak uz skôr snazil preukázat, tento predpoklad nie je dôvodný. Ak sa teda povazuje opatrenie v oblasti prémií za opatrenie, ktoré je porusením práva hospodárskej sútaze, z toho zjavne vyplýva, ze nie je mozné vycítat Komisii, ze prihliadala na toto porusenie pri výpocte pokuty, a Súdu prvého stupna, ze súhlasil s týmto prístupom. 89. Z tých istých dôvodov sa potom domnievam, ze Súd prvého stupna správne vylúcil moznost, ze by sa voci odvolatelom v prípade ukoncenia "porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípade kontrol)",([56]56) malo z dôvodu polahcujúcich okolností uplatnit znízenie upravené v usmerneniach. 90. Zo spisu totiz vyplýva a v tomto bode odvolatelia nenamietali proti rozsudku vyhlásenému na prvom stupni, ze hned po inspekcii vykonanej sluzbami Komisie ukoncil Opel Nederland iba priame zákazy predaja na vývoz a naopak, sporný systém prémií ponechal v platnosti az do 20. januára 1998. Inými slovami, iba tento posledný dátum, a teda viac ako rok po "po prvých úkonoch Komisie",([57]57) sa úplne ukoncilo porusovania. 91. Zdá sa mi teda, ze Súd prvého stupna správne posúdil, ze v tomto prípade nie je znízenie výsky pokuty ako odmena za úcinnú lútost podniku, ktorý sa dopustil porusenia, dôvodné. 92. Aj tretí odvolací dôvod je teda potrebné zamietnut. 93. Na záver uvádzam, ze ziadny z odvolacích dôvodov, ktoré uviedli odvolatelia, nie je podla môjho názoru dôvodný a v dôsledku toho nie je mozné odvolaniu vyhoviet. V - O trovách 94. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhladom na závery, ku ktorým som dospel v otázke odmietnutia odvolaní, sa domnievam, ze by odvolatelia mali byt zaviazaní na náhradu trov konania. VI - Návrh 95. S prihliadnutím na vyssie uvedené závery navrhujem, aby Súdny dvor: 1. odvolanie zamietol; 2. zaviazal General Motors Nederland a Opel Nederland na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [58]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [59]2 - T-368/00, Zb. s. II-4491. __________________________________________________________________ [60]3 - Rozhodnutie 2001/146/ES z 20. septembra 2000 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/36.356 - Opel, Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1). __________________________________________________________________ [61]4 - Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, c. 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Pripomínam, ze v roku 2002 bolo toto nariadenie nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205). __________________________________________________________________ [62]5 - Oznámenie Komisie - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). __________________________________________________________________ [63]6 - Pozri usmernenia, bod 3. __________________________________________________________________ [64]7 - Napadnutý rozsudok, body 12 a 13. __________________________________________________________________ [65]8 - Napadnuté rozhodnutie, body 17 az 22. __________________________________________________________________ [66]9 - Napadnuté rozhodnutie, bod 17. __________________________________________________________________ [67]10 - Napadnuté rozhodnutie, body 103 a 111. __________________________________________________________________ [68]11 - Napadnuté rozhodnutie, body 22 az 42. __________________________________________________________________ [69]12 - Napadnuté rozhodnutie, body 22 a 43 az 54. __________________________________________________________________ [70]13 - Napadnuté rozhodnutie, body 22 a 43 az 54. __________________________________________________________________ [71]14 - Napadnuté rozhodnutie, body 173 az 202. __________________________________________________________________ [72]15 - Napadnutý rozsudok, bod 45. __________________________________________________________________ [73]16 - Napadnutý rozsudok, body 46 a 47. __________________________________________________________________ [74]17 - Napadnutý rozsudok, bod 48. __________________________________________________________________ [75]18 - Napadnutý rozsudok, body 49 a 50. __________________________________________________________________ [76]19 - Napadnutý rozsudok, bod 56. __________________________________________________________________ [77]20 - Napadnutý rozsudok, body 78 a 79. __________________________________________________________________ [78]21 - Napadnutý rozsudok, body 81 a 87. __________________________________________________________________ [79]22 - Napadnutý rozsudok, bod 88. __________________________________________________________________ [80]23 - Napadnutý rozsudok, bod 98. __________________________________________________________________ [81]24 - Tamze. __________________________________________________________________ [82]25 - Napadnutý rozsudok, bod 93. __________________________________________________________________ [83]26 - Napadnutý rozsudok, bod 94. __________________________________________________________________ [84]27 - Napadnutý rozsudok, bod 104. __________________________________________________________________ [85]28 - Napadnutý rozsudok, bod 105. __________________________________________________________________ [86]29 - Napadnutý rozsudok, bod 146. __________________________________________________________________ [87]30 - Napadnutý rozsudok, bod 147. __________________________________________________________________ [88]31 - Napadnutý rozsudok, body 191 az 199 a 201 az 203. __________________________________________________________________ [89]32 - Napadnutý rozsudok, bod 204. __________________________________________________________________ [90]33 - Napadnutý rozsudok, bod 200. __________________________________________________________________ [91]34 - Napadnutý rozsudok, bod 56. __________________________________________________________________ [92]35 - Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, body 21 a 22. Pozri tiez v tom istom zmysle okrem iného rozsudky z 21. júna 2001, Moccia Irme a i../Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78; z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 27; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 az 49, a uznesenie z 9. júla 2004, Fichtner/Komisia, C-116/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 33. __________________________________________________________________ [93]36 - Pozri najmä body 44, 48, 54 a 55 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [94]37 - Pozri body 33 az 35 napadnutého rozsudku, ktoré správne zhrnujú tvrdenia uvedené v zalobe podanej na súd prvého stupna (body 19, 26, 33 a 34). __________________________________________________________________ [95]38 - Pozri najmä body 99 az 104 napadnutého rozsudku. Odvolatelia naopak na rozdiel od toho, co tvrdili pred Súdom prvého stupna, nenamietali, ze predmetný systém sa môze kvalifikovat ako "dohoda" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. __________________________________________________________________ [96]39 - Rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131. __________________________________________________________________ [97]40 - Rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679. __________________________________________________________________ [98]41 - Rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369. __________________________________________________________________ [99]42 - Napadnutý rozsudok, bod 100. __________________________________________________________________ [100]43 - Tamze. __________________________________________________________________ [101]44 - Pozri najmä rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, kde sa uvádza, ze "dohoda má za ciel výrazne obmedzit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, hoci sleduje zároven aj ochranu verejného zdravia a znízenie nákladov na kontrolu súladu" (bod 25). __________________________________________________________________ [102]45 - Pozri spomedzi mnohých rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, najmä s. 496; z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 122, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C 250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491. __________________________________________________________________ [103]46 - Rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, bod 6. __________________________________________________________________ [104]47 - Rozsudok zo 14. decembra 1983, Société de vente de ciments et bétons de l'Est, 319/82, Zb. s. 4173, bod 6. __________________________________________________________________ [105]48 - Tieto zásady sa uvádzajú aj v právnych predpisoch Spolocenstva, ktoré upravujú uplatnovanie clánku 81 ES na distribucné dohody. __________________________________________________________________ Clánok 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) totiz ustanovuje, ze výnimka zákazu uvedeného v clánku 81 ods. 1 ES "neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za ciel... obmedzenie predaja..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). __________________________________________________________________ Okrem toho výkladové oznámenie, ktoré prijala Komisia - Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam [neoficiálny preklad] (2000/C 291/01) (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1) - upravuje výslovne druh opatrení, ktorým sa teraz zaoberáme, pricom upresnuje: __________________________________________________________________ "Závazné obmedzenie uvedené v clánku 4... nariadenia o výnimkách pre kategórie sa týka zosúladených dohôd alebo praktík, ktorých priamym alebo nepriamym cielom je obmedzenie predaja zo strany kupujúceho s odkazom na územie alebo na zákazníkov, ktorým môze nadobúdatel predat tovar alebo poskytnút sluzby, ktoré sú predmetom zmluvy. Toto závazné obmedzenie sa týka rozdelenia trhu podla územia alebo podla zákazníkov. To môze vyplývat z priamych záväzkov, akým je záväzok distribútora nepredávat urcitým zákazníkom alebo zákazníkom na urcitých územiach... Rovnaký výsledok sa môze dosiahnut pomocou nepriamych opatrení, ktoré vedú distribútora k tomu, aby nevykonával predaj takýmto zákazníkom, akými sú odmietnutia alebo znízenia zliav alebo prémií..." [neoficiálny preklad] (bod 49) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). __________________________________________________________________ [106]49 - Rozsudok z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 33; kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný, bod 76, a z 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C-8/95 P, Zb. s. I-3175, bod 90. __________________________________________________________________ [107]50 - Napadnutý rozsudok, bod 100. __________________________________________________________________ [108]51 - Rozsudok Miller/Komisia, uz citovaný, bod 18. __________________________________________________________________ [109]52 - Skutocnost, ze sledovaný ciel sa nedosiahol a ze teda dohoda nevyvolala obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, je, ako bolo uvedené vyssie, nepodstatné na úcely zistenia porusenia clánku 81 ES (bod 69 vyssie). __________________________________________________________________ [110]53 - Rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, body 23 a 25. Pozri tiez v tomto zmysle napríklad rozsudky z 30. júna 1966, Société technique miničre, 56/65, Zb. s. 337, a CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný, bod 26. __________________________________________________________________ [111]54 - Napadnutý rozsudok, body 101 a 102. __________________________________________________________________ [112]55 - Napadnutý rozsudok, bod 204. __________________________________________________________________ [113]56 - Bod 3 usmernení. __________________________________________________________________ [114]57 - Okrem iného na rozdiel od toho, co sa stalo vo veci Michelin, na ktorú sa odvolávajú odvolatelia na podporu svojich predpokladov, nevyplýva, ze pocas tohto obdobia Opel Nederland spolupracoval so sluzbami Komisie na úcel ukoncenia porusovania [pozri rozhodnutie Komisie 2002/405/ES z 20. júna 2001 (Ú. v. ES L 143, 2002, s. 1, body 350 a 364)]. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref1 59. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref2 60. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref3 61. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref4 62. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref5 63. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref6 64. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref7 65. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref8 66. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref9 67. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref10 68. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref11 69. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref12 70. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref13 71. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref14 72. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref15 73. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref16 74. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref17 75. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref18 76. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref19 77. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref20 78. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref21 79. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref22 80. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref23 81. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref24 82. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref25 83. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref26 84. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref27 85. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref28 86. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref29 87. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref30 88. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref31 89. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref32 90. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref33 91. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref34 92. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref35 93. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref36 94. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref37 95. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref38 96. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref39 97. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref40 98. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref41 99. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref42 100. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref43 101. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref44 102. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref45 103. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref46 104. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref47 105. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref48 106. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref49 107. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref50 108. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref51 109. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref52 110. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref53 111. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref54 112. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref55 113. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref56 114. file:///tmp/lynxXXXX2ACdqJ/L98067-1828TMP.html#Footref57