NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 28. júna 2005 ^1([1]1) Vec C-451/03 Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl proti Giuseppe Calafiori [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Corte d'appello di Milano (Taliansko)] "Clánok 43 ES - Právo usadit sa - Clánky 82 ES a 86 ES - Volná hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Clánok 87 ES - Státna pomoc - Vnútrostátna právna úprava, ktorá niektorým organizáciám priznáva výlucné právo vykonávat urcité cinnosti poradenstva a pomoci v danových veciach pre zamestnancov a malé podniky pri podávaní priznania k dani z príjmov" 1. Taliansky právny poriadok priznáva niektorým subjektom, ktorým sa niekedy vypláca odmena z verejných zdrojov, výlucné právo vykonávat urcité cinnosti v oblasti správy dane z príjmu niektorých kategórií danovníkov. 2. Corte d'appello di Milano (Taliansko) má pochybnosti o zlucitelnosti tohto systému s právom Spolocenstva, a preto, aby tieto svoje pochybnosti rozptýlil, sa obrátil na Súdny dvor s troma prejudiciálnymi otázkami. Chce vediet, ci tento rezim predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia (prvá otázka), ci je v rozpore so slobodou usadit sa a slobodným poskytovaním sluzieb (druhá otázka) a napokon, ci skutocne zahrna státnu pomoc (tretia otázka). I - Právo Spolocenstva A - O volnej hospodárskej sútazi 3. Ciele vymenované v clánku 2 ES sa podla clánkov 4 ES a 98 ES majú dosiahnut prostredníctvom rozvoja otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou v rámci vzájomnej spolupráce v zmysle clánku 10 ES. 4. V súlade s týmito cielmi sa podla clánku 86 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 82 ES) zakazuje akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. 5. Podla clánku 90 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 86 ES) nesmú clenské státy v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým priznávajú osobitné alebo výlucné práva, ustanovit alebo ponechat v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy ES, co nás vo veci samej upriamuje na volnú hospodársku sútaz. 6. Predpokladom splnenia tejto poziadavky je v clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) vyjadrený zákaz státnej pomoci, ktorá "narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze" tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. V odseku 2 sú vymenované pomoci, na ktoré sa zákaz nevztahuje, a v odseku 3 pomoci, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom. B - O slobode usadit sa a slobodnom poskytovaní sluzieb 7. V clánku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 43 ES) je zakotvená sloboda státnych príslusníkov jedného clenského státu usadit sa na území iného clenského státu, ktorej obsahom je právo vykonávat cinnosti v pracovnoprávnom vztahu, ako aj právo zalozit a viest podniky, a to najmä spolocnosti. Toto ustanovenie zakazuje obmedzenia uvedenej slobody, a to tým, ze ju rozsiruje i na obmedzenia týkajúce sa zakladania obchodných zastúpení, organizacných zloziek a dcérskych spolocností v inej krajine Spolocenstva. 8. Podla clánku 55 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 45 ES) sa to nevztahuje na cinnosti, ktoré súvisia, hoci len prílezitostne, s výkonom státnej moci, a na základe clánku 56 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 46 ES) ani na vnútrostátne ustanovenia osobitne upravujúce postavenie cudzích státnych príslusníkov z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti a verejného zdravia. 9. Co sa týka spolocností, toto právo im zarucuje clánok 58 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 48 ES), pokial sú zalozené podla zákonov clenského státu a majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikatelskej cinnosti v Spolocenstve. Na tieto úcely sa spolocnostami rozumejú právnické osoby zalozené podla obcianskeho alebo obchodného práva vrátane druzstiev a iných právnických osôb podla verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových organizácií. 10. Clánok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 49 ES) chráni slobodu poskytovat sluzby, teda v zmysle clánku 60 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 50 ES) plnenia, ktoré sa poskytujú za odplatu, a osobitne cinnosti v rámci slobodných povolaní. II - Taliansky právny rámec 11. Zákon c. 413 z 30. decembra 1991([2]2) dáva zamestnancom, dôchodcom a osobám s rovnakým postavením ako zamestnanci([3]3) moznost splnit svoje danové povinnosti predlozením zjednoduseného priznania (model 730) namiesto priznania, ktoré sa podáva za normálnych okolností (model 740, ktorý sa stal jednotným modelom), cím danovníkom umoznuje dostat sa k prípadným vracaným preplatkom v krátkej dobe a priamo u zamestnávatela alebo prípadne u subjektu povinného odviest dan z príjmov. 12. Na základe clánku 78 uz citovaného zákona boli zriadené Centrá danovej pomoci (známe pod skratkou "CAF"), ktoré boli neskôr upravené legislatívnym dekrétom c. 241 z 9. júla 1997([4]4), podla ktorého môzu tieto centrá zakladat výhradne: a) zamestnávatelské organizácie príslusné podla odvetvia cinnosti, ktoré existujú najmenej 10 rokov a sú zastúpené v Národnej hospodárskej rade, a institúcie, ktorých opodstatnenost uzná minister vnútra z dôvodu, ze zastupujú aspon 5 % podnikatelov zapísaných v registri obchodnej komory a ze majú organizacné zlozky v najmenej 30 provinciách; rovnaké právo je priznané aj ich pobockám konajúcim na základe poverenia [clánok 32 ods. 1 písm. a), b) a c)]. Táto kategória (dalej len "zamestnávatelské centrá") poskytuje poradenstvo podnikom (clánok 34 ods. 1); b) odborové organizácie a ich miestne zlozky, ktoré majú najmenej 50 000 clenov, zamestnanecké organizácie, ktoré zalozili istituti di patronato (patronátne institúcie) zdruzujúce najmenej rovnaký pocet clenov, ako aj subjekty s rovnakým poctom zamestnancov, ktoré platia mzdy podliehajúce dani z príjmov (sprostredkovatelia poverení odvádzaním dane) [clánok 32 ods. 1 písm. d), f) a e)]. Tieto struktúry (dalej len "zamestnanecké centrá") poskytujú poradenstvo osobám, ktoré nemajú príjmy z nezávislej cinnosti ani z podnikania (clánok 34 ods. 2), t. j. zamestnancom a osobám s rovnakým postavením ako zamestnanci, ktorí sú oprávnení pouzívat model 730([5]5). 13. V zmysle clánku 33 sa CAF zakladajú vo forme kapitálových spolocností podnikajúcich na základe povolenia ministerstva financií; ich jediným predmetom cinnosti je v súlade s ustanoveniami clánku 34 danové poradenstvo, ktorého poskytovanie je zverené jednému alebo viacerým odborníkom vymenovaným spomedzi clenov zapísaných v zozname úctovníkov alebo audítorov vedenom príslusnou komorou, ktorí sú oprávnení vykonávat svoju funkciu ako zamestnanci takéhoto subjektu. 14. Nápln tejto cinnosti vykonávanej na ziadost uzívatela je vymedzená v clánku 34 ods. 3 a 4. 15. Zamestnanecké centrá, ktoré poskytujú pomoc pri vyplnaní modelu 730, overia presnost poskytnutých informácií, odovzdajú danovníkom kópiu dokladu o vyúctovaní dane a oznámia výsledok danového priznania zamestnávatelom povereným odvádzaním dane, aby tí vykonali zúctovanie pri zdroji a zaslali danové priznanie danovej správe (clánok 34 ods. 4)([6]6). Na ziadost príslusnej osoby osvedcí zodpovedný poradca súlad medzi císelnými údajmi uvedenými na tlacive a údajmi v prílohách (clánok 35 ods. 2). Za kazdé spracované tlacivo 730 sa zamestnaneckým centrám vypláca odmena vo vopred stanovenej výske 13,98 eur (clánok 38)([7]7). 16. Popri úlohách zamestnaneckých centier patrí do pôsobnosti zamestnávatelských centier aj vypracovávanie danových priznaní a vedenie úctovných kníh podnikatelov, ktorým poskytujú poradenstvo (clánok 34 ods. 3), pricom ich v súvislosti s týmito skutocnostami opatria "potvrdením o súlade" (clánok 34 ods. 1). Týmto centrám sa ziadna odmena z verejných prostriedkov neposkytuje. III - Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky 17. Spolocnost Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl (dalej len "ADC Servizi") bola zalozená 4. júla 2002 s cielom poskytovat danové a administratívne poradenstvo. Mimoriadne valné zhromazdenie, ktoré sa konalo 25. februára 2003, rozsírilo predmet cinnosti spolocnosti aj na danové poradenstvo podnikom a pracovníkom v súlade s legislatívnym dekrétom c. 241 z roku 1997. 18. Notár Guiseppe Calafiori poverený spísaním zápisnice z valného zhromazdenia odmietol rozhodnutie o zmene stanov zapísat do obchodného registra z dôvodu, ze táto cinnost je podla clánku 34 uvedeného legislatívneho dekrétu vyhradená pre CAF, ktorým ADC Servizi nie je. 19. Táto spolocnost preto podala na Tribunale di Milano návrh na zápis zmeny údajov, ktorý státom poverená osoba odmietla zapísat; 15. mája 2003 Tribunale návrh zamietol, pricom dospel k záveru, ze dôvod návrhu zalozený na nezlucitelnosti talianskej právnej úpravy s právom Spolocenstva je nedôvodný. 20. S opätovným poukazom na rozpor medzi týmito dvoma právnymi poriadkami podala ADC Servizi odvolanie na Corte d'appello di Milano, ktorý v záujme vyriesenia sporu predlozil podla clánku 234 ES Súdnemu dvoru nasledujúce otázky: "1. Treba clánky 4 ES, 10 ES, 82 ES, 86 ES a 98 ES vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká vyplýva z legislatívneho dekrétu c. 241 z 9. júla 1997 v znení legislatívneho dekrétu c. 490 z 28. decembra 1998, najmä ak sa posudzuje vo svetle úplného znenia zákona o dani z príjmov (Decreto del Presidente della Repubblica c. 917 z 22. decembra 1986) a zákona c. 413 z 30. decembra 1991, ktorý vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti danového poradenstva iba jednej kategórii právnych subjektov, a síce Centri di Assistenza Fiscale (Centrá danovej pomoci alebo 'CAF`), a upiera ostatným hospodárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávat cinnosti vyhradené CAF za rovnakých podmienok a rovnakou formou, hoci tieto subjekty majú oprávnenie vykonávat profesiu v oblasti danového a úctovného poradenstva (audítori, advokáti a iní poradcovia v oblasti práce a zamestnania)? 2. Treba clánky 43 ES, 48 ES a 49 ES vykladat tak, ze bránia pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy, aká vyplýva z legislatívneho dekrétu c. 241 z 9. júla 1997 v znení legislatívneho dekrétu c. 490 z 28. decembra 1998, najmä ak sa posudzuje vo svetle úplného znenia zákona o dani z príjmov c. 917 z 22. decembra 1986 a zákona c. 413 z 30. decembra 1991([8]8), ktorý vyhradzuje výlucné právo vykonávat urcité cinnosti danového poradenstva iba jednej kategórii právnych subjektov, a síce CAF, a upiera ostatným hospodárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávat cinnosti vyhradené za rovnakých podmienok a rovnakou formou, hoci tieto subjekty majú oprávnenie vykonávat profesiu v oblasti danového a úctovného poradenstva (audítori, advokáti a iní poradcovia v oblasti práce a zamestnania)? 3. Treba clánok 87 ES vykladat tak, ze také opatrenie, aké je zavedené legislatívnym dekrétom c. 241 z 9. júla 1997, najmä jeho clánkom 38, a ktoré zakotvuje, ze CAF sa zo státneho rozpoctu vypláca odmena za výkon cinností uvedených v clánku 34 ods. 4 a v clánku 37 ods. 2 uvedeného dekrétu, predstavuje státnu pomoc?" IV - Konanie pred Súdnym dvorom 21. Komisia Európskych spolocenstiev, talianska vláda a ADC Servizi predlozili pripomienky v lehote stanovenej clánkom 20 Statútu ES Súdneho dvora. 22. Zástupcovia úcastníkov konania sa 25. mája 2005 zúcastnili na pojednávaní, na ktorom ústne vyjadrili svoje pripomienky, ktoré oznámili v písomnej casti konania. V - Skúmanie prejudiciálnych otázok A - Dve úvodné upresnenia 23. Komisia povazuje za potrebné odôvodnit prípustnost prejudiciálnych otázok, ktorú nespochybnil ziadny z úcastníkov konania a ktorá sa vo svetle judikatúry Spolocenstva zdá byt nepochybná. Ako táto institúcia pripomína, Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Job Centre II([9]9) a Payroll a i.([10]10) rozhodol o predmetných návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania podaných Corte d'appello de Milano odvíjajúcich sa od rozhodnutí Tribunale di Milano, ktoré odmietali potvrdit niektoré rozhodnutia prijaté podnikmi, a to bez toho, aby sa zaoberal prípustnostou otázok. 24. Corte d'appello di Milano neupresnuje, ci sa otázky týkajú vsetkých CAF alebo iba tých, ktoré som oznacil ako zamestnanecké centrá. Tretia otázka sa týka výhradne zamestnaneckých centier, ktoré ako jediné dostávajú od státu odmenu. Za týchto okolností sa skúmanie prvých dvoch otázok vztahuje na vsetky CAF bez rozdielu, zatial co tretia otázka sa obmedzuje len na zamestnanecké centrá. B - Prvá otázka: CAF a ich postavenie na trhu 25. V tejto otázke mozno vidiet podstatu pochybností vo výklade Corte d'appello v poukazovaní na clánky 4 ES, 10 ES a 98 ES. Ako zdôraznuje ADC Servizi, tieto programové ustanovenia vymedzujú základné zásady hospodárskeho zriadenia v systéme Spolocenstva a urcujú rámec, v ktorom je potrebné vnímat clánky 82 ES a 86 ES, ktoré sú skutocným predmetom pozadovaného výkladu. 26. Vnútrostátny súd navrhuje urcit, ci priznanie výlucného práva vykonávat niektoré cinnosti v danovom poradenstve zakladá zneuzívanie dominantného postavenia zakázané clánkom 82 ES, ktorý sa na tieto konkrétne prípady uplatnuje na základe clánku 86 ods. 1 ES. Je preto potrebné overit, ci koncepcia talianskeho rezimu podnecuje CAF k postupom, ktoré sú v rozpore s týmto clánkom 82 ES. 27. Základom argumentácie sú dve tvrdenia, ktoré v rámci konania o prejudiciálnych otázkach neboli prejednané: v zmysle Zmluvy ES majú CAF postavenie podnikov([11]11) a skutocnost, ze sú im vyhradené urcité sluzby v danovom poradenstve, mozno povazovat za osobitné právo([12]12). 28. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 82 ES sa vztahuje na verejnoprávne podniky a podniky, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva v súlade s clánkom 86 ods. 2 ES, a súcasne podla clánku 86 ods. 1 ES nesmú clenské státy v prípade týchto podnikov ustanovit alebo ponechat v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy ES, najmä s pravidlami uvedenými v clánkoch 81 ES az 89 ES. Preto akákolvek právna úprava, ktorá zakladá situáciu, v ktorej sú uvedené podniky nútené konat v rozpore s clánkom 82 ES a jeho efektívnym uplatnovaním, je nezlucitelná s právom Spolocenstva([13]13). 29. Dalej je potrebné urcit, ci CAF, spomedzi ktorých si môzu uzívatelia sluzieb volne vyberat, majú dominantné postavenie([14]14). Podla informácií uvedených v spise sa pocet týchto subjektov zvýsil na viac nez 70([15]15), co ziadnemu z nich nedovoluje presadit sa na talianskom trhu samostatne. Ak sa vsak posudzujú spolocne, zákonný monopol, ktorému sa tesia, im zabezpecuje toto prednostné postavenie([16]16), ktoré môze mat vplyv na podstatnú cast spolocného trhu([17]17). 30. Podla clánku 82 ES môzu takúto pozíciu zaujímat "jeden alebo viacero podnikatelov", z coho mozno usúdit, ze sa v tejto situácii môzu ocitnút aj dve alebo viacero navzájom právne nezávislých spolocností, ktoré sa vsak z ekonomického hladiska prezentujú alebo konajú v danom odvetví spolocne. Na tom sa zakladá aj pojem "kolektívne dominantné postavenie", ku ktorému dochádza, ak podniky tvoria jeden celok([18]18), sledujú na trhu rovnakú stratégiu a konajú nezávisle od ostatných sútazitelov, zákazníkov a napokon i spotrebitelov([19]19), pricom tieto skutocnosti musia byt v dostatocnej miere preukázané. 31. V predmetnej veci sa vsak medzi jednotlivými CAF([20]20), ktoré tvoria velmi rozdielne kategórie subjektov: zamestnávatelské organizácie, odbory a zamestnanecké organizácie alebo sprostredkovatelia poverení odvádzaním dane, takéto väzby nepreukázali. 32. Kedze prvá kategória (zamestnávatelské organizácie) poskytuje pomoc podnikatelom, zatial co dalsie dve (odbory a zamestnanecké organizácie) poskytujú poradenstvo zamestnancom, dôchodcom a osobám s rovnakým postavením, je medzi nimi akákolvek väzba vylúcená. 33. V tej poslednej kategórii (sprostredkovatelia poverení odvádzaním dane) a v sprostredkovatelských cinnostiach vykonávaných na úcel odvedenia dane z príjmu podla modelu 730, ktorý podla talianskej vlády vyuzíva asi 14 miliónov danovníkov, pôsobia spolocnosti oprávnené zakladat CAF v rozdielnych oblastiach, zastávajúce rozdielne sociálne záujmy, kedze odborovej cinnosti a ochrane zamestnancov je vzdialené platenie "miezd, ktoré podliehajú dani z príjmov", ktoré je vsak ako také vlastné sprostredkovatelom povereným odvádzaním dane. V kazdej skupine sa moznost zladenia postupu s úmyslom získat a zneuzívat z neho plynúce výhody javí ako nereálna. Ako zdôraznuje Komisia, velké talianske odborové centrály([21]21) konajú na ideologickej a politickej úrovni v záujme ochrany zamestnancov, a je preto nelogické domnievat sa, ze by sa na úkor svojich clenov spolocne usilovali zneuzívat údajné kolektívne dominantné postavenie na trhu s poradenstvom v otázkach zjednoduseného odvodu dane z príjmov. Podobné závery sa vztahujú aj na zamestnávatelské organizácie. V radoch sprostredkovatelov poverených odvádzaním dane poskytuje kazdý zamestnávatel danovú pomoc svojim vlastným zamestnancom v súlade s clánkom 37 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 241, a preto medzi nimi v podstate neexistuje ziadna väzba, ktorá by spolocný postup zakladala. 34. Z tohto dôvodu nic nenasvedcuje tomu, ze by medzi CAF existovala dostatocná väzba zakladajúca kolektívne dominantné postavenie. Za týchto okolností Komisia navrhuje, aby Súdny dvor na prvú otázku neodpovedal, a to z dôvodu, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje v danej otázke presné informácie o veci samej. V kazdom prípade vsak vo svetle rozsudku Sodemare a i, uz citovanom v poznámke pod ciarou 18 (bod 49), je nutné uviest, ze clánky 82 ES a 86 ES sa nevztahujú na vnútrostátnu právnu úpravu, ktorá je predmetom sporu vo veci samej. C - Druhá otázka: CAF a sloboda usadit sa a slobodné poskytovanie sluzieb 1. O prípustnosti 35. Talianska vláda tvrdí, ze ADC Servizi, ktorá nie je v ziadnom vztahu so spolocnostami z iných clenských státov, sa na tieto slobody nemôze odvolávat, kedze vsetky sporné okolnosti sú vnútrostátneho pôvodu. Tento záver, ktorý inak Komisia popiera, vsak neberie do úvahy skutocnost, ze vnútrostátna právna úprava sa vztahuje rovnako na talianske i zahranicné spolocnosti v tom zmysle, ze ak by sa nejaká zahranicná spolocnost mienila v Taliansku usadit a poskytovat tam sluzby danového poradcu, narazila by na prekázku spocívajúcu v tom, ze urcité cinnosti sú vyhradené len pre CAF. 36. Skutocnost, ze vsetky objektívne i subjektívne okolnosti majú v danom prípade pôvod v Taliansku, vsak vyvoláva pochybnosti o tom, ci Corte d'appello di Milano potrebuje výklad clánkov Zmluvy, ktoré sú predmetom jeho druhej otázky. Podla ustálenej judikatúry je na vnútrostátnom súde, aby zvázil význam prejudiciálneho konania pre rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva, ibaze by výklad práva Spolocenstva nemal ziadny vztah k skutocnosti alebo predmetu sporu vo veci samej, ked je Súdny dvor oprávnený konanie odmietnut in limine litis. Rozsudok Súdneho dvora v tejto veci by vsak bol pre vyriesenie sporu uzitocný, ak by sme dosli k záveru, ze sporná právna úprava je v rozpore s uvedenými slobodami a ze by teda na základe zásady rovnosti potvrdenej v clánku 3 talianskej ústavy([22]22) nemala zakazovat spolocnostiam usadeným v iných clenských státoch, aby poskytovali sluzby zverené CAF([23]23). 37. Treba preto preskúmat, ci je vnútrostátna právna úprava, ktorá sa vztahuje na osoby a spolocnosti usadené v iných clenských státoch, v rozpore s ustanoveniami zmluvy, ktorých výklad pozaduje Corte d'appello di Milano. 2. Spresnenie týkajúce sa predmetu 38. Taliansky súd sa pýta, ci rezim CAF splna poziadavky obsiahnuté v slobode usadit sa a v slobodnom poskytovaní sluzieb, kedze sloboda usadit sa a slobodné poskytovanie sluzieb majú rovnaké opodstatnenie a sledujú rovnaký ciel do tej miery, ze podla clánku 55 ES sa ustanovenia obsiahnuté v clánkoch 45 ES az 48 ES upravujúce slobodu usadit sa vztahujú aj na slobodné poskytovanie sluzieb. 39. Ak sa teda spor vo veci samej týka schválenia návrhu zmeny stanov spolocnosti, ktorá môze nepriamo (ŕ rebours) vyuzívat rezim zmluvy vztahujúci sa na právo usadit sa (clánok 43 ES), zdá sa byt zbytocné, aby sa Súdny dvor vyslovoval o záruke priznanej clánkom 49 ES([24]24), pretoze dôvody, ako to tvrdí aj Komisia, sa môzu prenásat mutatis mutandi z jednej slobody na druhú([25]25). 3. Sloboda usadit sa a) Prekázka efektívnosti 40. Podla ustálenej judikatúry([26]26) toto právo s výhradou výnimiek a podmienok, ktoré uvádzam nizsie, umoznuje fyzickým a právnickým osobám vykonávat na území ktoréhokolvek clenského státu akýkolvek druh podnikania, ako aj zakladat a riadit podniky, zriadovat obchodné zastúpenia, organizacné zlozky a dcérske spolocnosti. 41. Z toho dôvodu sa vnútrostátne opatrenia, ktoré môzu mat za následok faktické alebo právne znevýhodnenie spolocností z iných clenských státov proti spolocnostiam z clenského státu usadenia sa, povazujú za prekázku, ktorá je v rozpore s clánkami 43 ES a 48 ES([27]27). 42. Sporný systém danovej správy je podla mna v rozpore s uvedenou slobodou z dvoch dôvodov. 43. Po prvé, pretoze podmienky na zalozenie CAF (uvedené v bode 13 týchto návrhov) splnajú výlucne talianske subjekty, cím sú zahranicné hospodárske subjekty nepriamo diskriminované([28]28). 44. Po druhé, pretoze týmto centrám priznáva výlucnú právomoc vykonávat urcité poradenské cinnosti (uvedené v bodoch 15 a 16 týchto návrhov) tým, ze podla rozhodnutia Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato z 10. novembra 1999([29]29) vytvára dve oblasti, jednu volne prístupnú a druhú vyhradenú pre spomínané subjekty a neprístupnú pre iné hospodárske subjekty s potrebnou odbornou spôsobilostou, a to ci uz talianske subjekty, alebo subjekty pochádzajúce z iných clenských krajín. Legislatívny dekrét c. 241 z roku 1997, ktorý ich predmet cinnosti takýmto spôsobom obmedzuje, je v rozpore so slobodou zahranicných spolocností usadit sa v Taliansku. Danovník totiz len tazko poverí zahranicného poradcu vyplnením zjednoduseného priznania, ked vie, ze ho tento odborník nemôze opatrit osvedcením a zaslat ho osobe poverenej vrátit mu preplatky z príjmov vyplatených pri zdroji a napokon zaslat ho správcovi dane, kedze tieto úkony môzu uskutocnit len CAF. b) Neoprávnené obmedzenie 45. Na jednej strane sa z hladiska nepriamej diskriminácie zalozenej na státnej príslusnosti sporná právna úprava ukazuje v kazdom ohlade ako neprípustná, kedze jediné dôvody vseobecného záujmu, ktoré by ju mohli ospravedlnit, cize dôvody verejného poriadku, verejnej bezpecnosti a verejného zdravia uvedené v clánku 46 ods. 1 ES([30]30), sú v danom prípade bezpredmetné. 46. Na druhej strane by vnútrostátne opatrenie bolo s clánkom 43 ES zlucitelné iba za predpokladu, ak a) by bolo odôvodnené neodkladným vseobecným záujmom, b) bolo by vhodné na uskutocnenie sledovaného ciela a c) neslo by nad rámec potrebný na dosiahnutie tohto ciela.([31]31) 47. CAF majú za ciel pomáhat zamestnancom a malým podnikom plnit niektoré zo svojich povinností vo vztahu k danovej správe. V tomto zmysle by sa obmedzenie vysvetlovalo ochranou pracovníkov, na co Súdny dvor viackrát prihliadol([32]32), alebo potrebou zabezpecit minimálnu úroven kvality alebo odborných predpokladov na výkon týchto cinností([33]33). 48. Ak vsak budeme starostlivo skúmat nápln týchto cinností, ktoré talianske zákonodarstvo priznáva oligopolu, budú sa nám na dosiahnutie cielov javit urcite ako neprimerané. 49. Niektoré z úloh sú len jednoduchými správnymi úkonmi a nevyzadujú si osobitné vzdelanie: odovzdanie kópie priznania danovníkovi, oznámenie výsledkov priznania sprostredkovatelom povereným odvádzaním dane, aby uskutocnili zúctovanie dane zaplatenej pri zdroji, a zaslanie priznania danovému úradu([34]34). 50. Iné úlohy vsak majú väcsí význam: osvedcovanie súladu poskytnutých informácií, príprava danového výmeru alebo vedenie úctovných kníh podnikatelov. V kazdom prípade vsak nie je obmedzenie prípustné ani pre tieto cinnosti. Corte d'appello di Milano má pravdu, ked vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania (oddiel 3 ods. 5) uvádza, ze subjekty oprávnené zalozit centrá "nemajú ziadnu osobitnú odbornú spôsobilost". Ustanovenia talianskeho zákona neposkytujú ziadne záruky osobitnej spôsobilosti alebo zvlástnej kvalifikácie, ale len jednoducho zavádzajú mnozstevné kritériá vo vztahu k poctu clenov alebo zamestnancov a nepozadujú odbornejsiu spôsobilost, kedze vyssia úroven reprezentatívnosti nepredpokladá aj vyssie vzdelanie. 51. Osvedcenie o súlade medzi poskytnutými informáciami a informáciami uvedenými v úctovných knihách patrí do pôsobnosti zodpovedných osôb ustanovených CAF, ktoré, ako som vysvetlil, musia byt zapísané v komore úctovníkov alebo audítorov a ktoré vdaka svojim specifickým odborným znalostiam sú zvlást spôsobilé tieto úlohy vykonávat, ale ktoré ich nesmú uskutocnovat vo vlastnom mene. Z toho vyplýva, ze CAF pôsobia iba ako obycajní sprostredkovatelia medzi danovníkmi a odborníkmi, ktorí podla Komisie (bod 42 jej písomných pripomienok) vchádzajú oknom, ked ich predtým vyhodili dverami. 52. Skrátka, z rovnakého dôvodu ako v prípade poradcov vo veci Säger, CAF vykonávajú len jednoduché správne a sprostredkovatelské úkony, ktoré si nevyzadujú zvlástne schopnosti do tej miery, ze by zdôvodnovali obmedzenie slobody usadit sa, ktoré v danom prípade obsahuje sporná právna úprava. Inými slovami, ochrana záujmov pracovníkov a malých podnikov ako platitelov dane z príjmov a potreba zabezpecit minimálnu kvalitu sluzieb si nevyzadujú, aby boli predmetné sluzby vynaté z volnej hospodárskej sútaze a aby sa ich poskytovaním poverovali subjekty, ktoré na to nemajú osobitnú kvalifikáciu. 53. Vzhladom na presvedcenie o neprimeranosti vnútrostátneho opatrenia na dosiahnutie ciela ochrany, ktoré by ho mohlo zdôvodnit, je zbytocné sa primeranostou tohto opatrenia zaoberat. 54. Na základe clánku 45 ES by vsak bolo mozné toto opatrenie povazovat za legitímne za predpokladu, ak by sa ukázalo, ze sa týka cinnosti spojenej s výkonom verejnej moci, no domnievam sa, ze ho za také netreba pokladat. CAF plnia len prípravnú a pomocnú úlohu, ktorú v neskorsom stádiu kontrolujú správne orgány s cielom overovat dodrziavanie povinnosti prispievat na verejné výdavky([35]35); prostredníctvom oddelení správy, kontroly a likvidácie daní([36]36) vykonávajú správne orgány svoju základnú funkciu, ktorá je prejavom státnej moci; túto priamu väzbu na výlucné práva vsak nemajú centrá, ktorých úloha sa obmedzuje len na výpocet a zaslanie sumy danového dlhu, ktorý podlieha neskorsiemu overeniu a prípadne aj oprave([37]37). 55. Vo svetle predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby v odpovedi na druhú otázku Corte d'appello di Milano vyslovil, ze clánok 43 ES bráni pouzitiu takej vnútrostátnej právnej úpravy clenského státu, ktorá priznáva výlucné právo poskytovat urcité sluzby v poradenstve a osvedcovaní v danových veciach vymedzenej kategórii organizácií, a tým zakazuje výkon týchto cinností hospodárskym subjektom z iných krajín Spolocenstva splnajúcim poziadavky odbornej spôsobilosti, ktoré majú v úmysle sa na úcel vykonávania týchto cinností usadit na jeho území. D - Tretia otázka: odmena za sluzby týkajúce sa zjednoduseného priznania 56. Polozením tretej otázky sa chce vnútrostátny súd dozvediet, ci sumy, ktoré dostávajú CAF a ktoré sú im na úkony spojené s modelmi 730 uhrádzané z verejných prostriedkov, predstavujú státnu pomoc zakázanú clánkom 87 ES. 57. Na naplnenie tohto v judikatúre Spolocenstva dobre známeho pojmu([38]38) je nevyhnutné splnit styri podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES: 1. ide o pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov; 2. je spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi; 3. ide o pomoc, ktorá zvýhodnuje urcitých podnikatelov, 4. a ide o pomoc, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 58. Uz po prvom precítaní clánku 38 ods. 1 a 2 legislatívneho dekrétu c. 241 z roku 1997 zistíme, ze sa platby uskutocnujú na tarchu státneho rozpoctu, preto niet pochýb o tom, ze prvú podmienku sporný taliansky rezim splna. 59. Druhá podmienka je tiez splnená, pretoze, ako to vo svojich písomných pripomienkach zdôraznuje Komisia, odmena sa vypláca za poskytovanie urcitých sluzieb, ktoré by, berúc do úvahy odpoved, ktorú navrhujem na druhú prejudiciálnu otázku([39]39), mohli poskytovat aj spolocnosti z iných clenských státov, aj keby z talianskych státnych prostriedkov nedostali nic([40]40). Kedze by CAF boli schopné poskytovat sluzby ich adresátom bez akýchkolvek nákladov a vdaka týmto odmenám z verejných prostriedkov by sa ich postavenie posilnilo, doslo by k narusovaniu volného trhu, a tým aj splneniu stvrtej podmienky.([41]41) 60. Mozno si domysliet, ze zlozitejsie bude skúmanie tretej otázky, totiz ci je pomoc státu synonymom výhody poskytnutej podnikatelovi. Z teoretického hladiska budí myslienka "výhody" dojem, ze za financnú obet, ktorú prinása spolocnost, neexistuje ziadna alebo len cisto symbolická protihodnota. Podobne ako v prípade rozsudkov Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg citovaných v poznámke pod ciarou 38 vedie takýto záver k tomu, ze za státnu pomoc nemozno povazovat odmenu za sluzby poskytované vo verejnom záujme, ktorej cielom je len kompenzácia dodatocných z toho vyplývajúcich nákladov, a teda ze nie je synonymom konkurencnej výhody. 61. Teda aby tomu tak naozaj bolo, musia byt splnené nasledujúce predpoklady: 1. prijímajúca spolocnost musí zabezpecovat plnenie povinností vo verejnom záujme; 2. kritériá výpoctu odmeny musia byt vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom; 3. výska odmeny môze pokrývat len dodatocne vzniknuté náklady zvýsené o odôvodnený zisk; 4. ak podnikatel nebol vybraný v rámci verejného obstarávania, ktoré umoznuje vybrat uchádzaca poskytujúceho spolocnosti najvýhodnejsie sluzby, musí byt rozsah kompenzácie vypocítaný v závislosti od nákladov, ktoré by priemerný, dobre riadený podnik vynalozil na plnenie úloh vo verejnom záujme (pozri body 87 az 93 uvedeného rozsudku)([42]42). 62. Niet pochýb o tom, ze prvé dva predpoklady sú v talianskej právnej úprave splnené. Sluzby spomínané v bodoch 16 a 17 týchto návrhov, ktoré, pokial ide o zjednodusené danové priznania, musia poskytovat CAF, sú jasne vymedzené a nic nebráni tomu, aby ich clenský stát povazoval za sluzby vo verejnom záujme, kedze ich cielom je pomáhat obcanom plnit svoju základnú povinnost naplnat státnu pokladnicu a prispievat na financovanie verejných výdavkov. Navyse odmenu stanovuje zákon zakotvujúci spôsoby jej aktualizácie (v clánku 38 ods. 3 legislatívneho dekrétu c. 241 z roku 1997). 63. Analýza tretieho predpokladu vsak predsa len presahuje kompetencie Súdneho dvora a patrí do pôsobnosti Corte d'appello di Milano, pretoze si vyzaduje skúmanie skutocností podstatných pre spor vo veci samej a príslusnost na rozhodnutie o nich. To rovnako platí aj pre druhú cast posledného predpokladu, pretoze ak subjekty tvoriace CAF neboli vyberané v rámci verejného obstarávania, je spomínaný vnútrostátny súd príslusný overit, ci výska prijatej protihodnoty bola stanovená podla vyssie uvedených kritérií. 64. Na záver môjho odôvodnenia uvádzam, ze sporný rezim nemôze byt zdôvodnený ziadnou z výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES; okrem toho medzi Komisiou a Talianskou republikou neprebehla ziadna komunikácia v zmysle clánku 88 ES. 65. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby o poslednej prejudiciálnej otázke rozhodol, ze také opatrenie, aké je predmetom konania vo veci samej, ktoré stanovuje vyplatenie odmeny zo státneho rozpoctu v prospech podnikov poskytujúcich urcité sluzby v poradenstve a osvedcovaní v danových veciach, je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES, ak uvedené podniky neboli vyberané v rámci verejného obstarávania umoznujúceho vybrat uchádzacov schopných poskytovat predmetné sluzby s minimálnymi nákladmi pre spolocnost a ak rozsah kompenzácie nebol urcený na základe analýzy nákladov, ktoré by s prihliadnutím na primeraný zisk vynalozil priemerný, dobre riadený podnik zameraný na splnenie pozadovaných úloh vo verejnom záujme. VI - Návrh 66. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Corte d'appello di Milano, takto: 1. Clánky 82 ES a 86 ES sa na takú vnútrostátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, neuplatnujú. 2. Clánok 43 ES sa musí vykladat tak, ze bráni pouzitiu takej právnej úpravy clenského státu, ktorá priznáva výlucné právo poskytovat urcité sluzby v poradenstve a osvedcovaní v danových veciach vymedzenej kategórii organizácií, a tým zakazuje výkon týchto cinností hospodárskym subjektom z iných krajín Spolocenstva, ktoré splnajú poziadavky odbornej spôsobilosti a majú v úmysle sa na úcel vykonávania týchto cinností usadit na jeho území. 3. Také opatrenie, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje vyplatenie odmeny zo státneho rozpoctu v prospech podnikov, ktoré poskytujú urcité sluzby v poradenstve a osvedcovaní v danových veciach, je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES, ak uvedené podniky neboli vybrané v rámci verejného obstarávania umoznujúceho vybrat uchádzacov schopných poskytovat predmetné sluzby s minimálnymi nákladmi pre spolocnost a ak rozsah kompenzácie nebol urcený na základe analýzy nákladov, ktoré by s prihliadnutím na primeraný zisk vynalozil priemerný, dobre riadený podnik zameraný na splnenie pozadovaných úloh vo verejnom záujme. __________________________________________________________________ [43]1 - Jazyk prednesu: spanielcina. __________________________________________________________________ [44]2 - Gazzeta ufficiale della Repubblica italiana (dalej len "GURI") c. 305 z 31. decembra 1991. __________________________________________________________________ [45]3 - Legislatívny dekrét c. 490 z 28. decembra 1998 (GURI c. 15 z 20. januára 1999) rozsíril túto výhodu aj na danovníkov "s rovnakým postavením ako zamestnanci", o ktorých hovorí clánok 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov schválený dekrétom prezidenta republiky c. 917 z 22. decembra 1986 (GURI c. 302 z 31. decembra 1986). __________________________________________________________________ [46]4 - GURI c. 174 z 28. júla 1997. Tento legislatívny dekrét bol zmenený a doplnený uz citovaným legislatívnym dekrétom c. 490 z roku 1998. Vykonávacím predpisom k tomuto dekrétu bol ministerský dekrét c. 164 z 31. mája 1999 (GURI c. 135 z 11. júna 1999). __________________________________________________________________ [47]5 - Clánok 34 ods. 2 stanovuje, ze "centrá zalozené právnymi subjektmi uvedenými v clánku 32 ods. 1 písm. d), e) a f) poskytujú danové poradenstvo danovníkom, ktorí nemajú príjmy z inej ako závislej cinnosti alebo z podnikania uvedené v clánku 49 ods. 1 a v clánku 51 zákonov o dani z príjmov...". __________________________________________________________________ [48]6 - Tento odsek uvádza, ze "pokial ide o rocné danové priznanie poberatelov príjmov z pracovnoprávneho vztahu a osôb s rovnakým postavením uvedených v clánkoch 46 a 47 ods. 1 písm. a), d), g), s výnimkou náhrad poskytnutých clenom Európskeho parlamentu, a písm. l) zákona o dani z príjmov,..., ako aj príjmov uvedených v clánku 49 ods. 2 písm. a) toho istého zákona, centrá zriadené právnymi subjektmi uvedenými v clánku 32 písm. d), e) a f) vykonávajú cinnosti vymenované v odseku 3 [tohto clánku 32]". Podobným spôsobom vymedzuje clánok 37 ods. 2 funkcie CAF zriadených sprostredkovatelmi poverenými odvádzaním dane, ktorí poskytujú pomoc svojim vlastným zamestnancom. __________________________________________________________________ [49]7 - Kedze toto ustanovenie uvádza sumu 25 000 ITL, Corte d'appello uviedol, ze ku dnu podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania bola výska odmeny 13,98 eur. __________________________________________________________________ __________________________________________________________________ [50]8 - Poznámka pod ciarou pre slovenskú verziu bezpredmetná. __________________________________________________________________ [51]9 - Rozsudok z 11. decembra 1997, C-55/96, Zb. s. I-7119. __________________________________________________________________ [52]10 - Rozsudok zo 17. októbra 2002, C-79/01, Zb. s. I-8923. __________________________________________________________________ [53]11 - Pocnúc rozsudkom z 23. apríla 1991, Höfner a Elser (C-41/90, Zb. s. I-1979), platí, ze pojem podnik zahrna kazdý ekonomicky aktívny subjekt bez ohladu na jeho právnu formu a spôsob financovania (bod 21). V zmysle týchto kritérií Súdny dvor rozhodol, ze takýto charakter má aj verejný úrad práce (bod 23), co zopakoval vo svojom rozsudku Job Centre II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 9 (bod 25). Podobne bol v rozsudku z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko (C-35/96, Zb. s. I-3851), tento charakter priznaný aj colným deklarantom a nedávnejsie v rozsudku z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner (C-475/99, Zb. s. I-8089), aj nemeckým organizáciám zdravotníckej pomoci, na ktoré verejný orgán prenása poskytovanie rýchlej zdravotníckej pomoci a prevozu chorých (bod 22). Rovnako sa podla rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. (C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 49), za podniky povazujú na úcely Zmluvy aj advokáti zapísaní v holandskej advokátskej komore. __________________________________________________________________ [54]12 - Skutocnost, ze poskytovanie urcitých sluzieb je zverené len jednej alebo viacerým organizáciám a ostatné sú z neho vylúcené, postacuje na uznanie existencie výlucného alebo osobitného práva, pretoze sa tým poskytuje ochrana obmedzenému okruhu podnikov a ovplyvnuje to schopnost iných podnikov podnikat na danom území rovnakým spôsobom a v zásade za rovnocenných podmienok (pozri bod 24 rozsudku Ambulanz Glöckner, uz citovaného v poznámke pod ciarou 11). Smernica Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000, ktorou sa mení a doplna smernica 80/723/EHS o prehladnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a verejnoprávnymi podnikmi (Ú. v. ES L 193, s. 75, Mim. vyd. 08/002, s. 11), povazuje vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. f) za výlucné tie práva, ktoré clenský stát udeluje jednému podniku prostredníctvom akéhokolvek legislatívneho, regulacného alebo administratívneho právneho úkonu, ktorým sa pren rezervuje právo poskytovat sluzby alebo vykonávat aktivity v medziach daného geografického územia, a v písm. g) oznacuje za osobitné tie práva, ktoré clenský stát udelil na rovnaký úcel obmedzenému poctu podnikov inác ako podla objektívnych, proporcionálnych a nediskriminacných kritérií. __________________________________________________________________ [55]13 - Táto myslienka, prvýkrát vyjadrená v rozsudku zo 16. novembra 1977, GB-Inno-BN (13/77, Zb. s. 2115, body 31 et 32), sa neskôr znovu objavila v rozsudkoch Höfner a Elser, uz citovanom v poznámke pod ciarou 11, bod 26, a Job Centre II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 9, bod 28. __________________________________________________________________ [56]14 - V odpovedi na otázku predsedu komory sa na pojednávaní v tomto zmysle vyjadril zástupca talianskej vlády. __________________________________________________________________ [57]15 - Na pojednávaní bolo spresnené, ze z tohto poctu je 7 centier zamestnávatelskými centrami, 10 zamestnaneckými centrami, 50 podnikmi poverenými odvádzaním dane, pricom 5 sa viaze na zväzy slobodných povolaní a profesijných komôr. __________________________________________________________________ [58]16 - Rozsudky Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 28, a Job Centre II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 30. __________________________________________________________________ [59]17 - Územie clenského státu môze v tomto smere tvorit podstatnú cast územia Spolocenstva (rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28). __________________________________________________________________ [60]18 - Rozsudky z 27. apríla 1994, Almelo a i., C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 42, a zo 17. júna 1997, Sodemare a i., C-70/95, Zb. s. I-3395, bod 46. __________________________________________________________________ [61]19 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1998, France a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 221, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i., C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 39. __________________________________________________________________ [62]20 - Corte d'appello di Milano nepochybným spôsobom uviedol, ze "mechanizmus zavedený vnútrostátnym zákonodarcom zabezpecuje v konecnom dôsledku CAF výsadné postavenie a umoznuje im vykonávat výlucné právo na základe zákona, ktorým sa de facto zabranuje fungovaniu normálnej a poctivej hospodárskej sútaze na trhu". __________________________________________________________________ [63]21 - Confederazione Generale Italiana del Lavoro, ktorá má 5 500 000 clenov, ponúka svoje sluzby danového poradcu prostredníctvom CAF-CGIL, Confederazione Italiana Sindacati Lavoratori so 4 300 000 clenmi vytvorila CAF-CISL a Unione Italiana Lavore, ktorá zdruzuje 1 915 237 odborárov, CAF-UIL. __________________________________________________________________ [64]22 - Komisia cituje dva rozsudky, v ktorých Corte costituzionale odsúdil diskriminácie talianskych pracovníkov v porovnaní s ostatnými výrobcami Spolocenstva. Ide o rozsudky c. 249 zo 16. júna 1995 (GURI, osobitné vydanie c. 26) a c. 443 z 30. decembra 1997 (GURI, osobitné vydanie c. 1). __________________________________________________________________ [65]23 - Týmto spôsobom sa pristupovalo aj v rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont (C-448/98, Zb. s. I-10663, body 18 az 24), týkajúcom sa volného pohybu tovarov a nájst ho mozno znovu o nieco neskôr v rozsudku z 5. marca 2002, Reisch a i. (C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, body 24 az 27), týkajúcom sa volného pohybu kapitálu, rovnako ako aj v rozsudku z 15. mája 2003, Salzmann (C-300/01, Zb. s. I-4899, body 32 az 36). Rozsudok z 11. septembra 2003, Anomar a i. (C-6/01, Zb. s. I-8621), rozsíril túto doktrínu aj na poskytovanie sluzieb (body 39 az 42). Uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri (C-250/03, Zb. s. I-1267) je v tom istom zmysle (bod 21). __________________________________________________________________ [66]24 - Doktrína upozornuje, ze tieto dve práva majú rovnaký hmotnoprávny obsah, t. j. ekonomické aktivity mimo pracovnoprávnych vztahov (Calvo Caravaca, A. L., a Carrascosa González, J.: Mercado único y libre competencia europea, vydavatelstvo Colex, Madrid, 2003, s. 115), a obdobný právny rezim, ktorý sa uplatnuje za okolností, na ktoré sa nevztahujú iné slobody spojené s volným pohybom, pricom zároven zdôraznuje ohranicený charakter slobodného poskytovania sluzieb (López Escudero, M.: "La jurisprudencia del Tribunal de Justicia sobre el derecho de establecimiento y la libre prestación de servicios", v Derecho Comunitario. Presente y perspectiva, Cuadernos de Derecho Judicial, c. XXXII, Consejo General del Poder Judicial, 1995, s. 15 az 53, najmä 19 a 29). __________________________________________________________________ [67]25 - V rozsudku Payroll a i., uz citovanom v poznámke pod ciarou 10, bolo v prípade prejudiciálnej otázky Corte d'appello di Milano vo velmi podobnom prípade takéto riesenie prijaté (najmä bod 38). __________________________________________________________________ [68]26 - Bod 24 rozsudku Payroll a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 10. __________________________________________________________________ [69]27 - Rozsudok z 11. mája 1999, Pfeiffer (C-255/97, Zb. s. I-2835, bod 19), je v tomto bode verný ustálenej judikatúre. __________________________________________________________________ [70]28 - Podnikatelské zväzy, odbory a zamestnanecké organizácie, tak ako sú definované, sú usadené v Taliansku. Len velký podnik z iného clenského státu s viac nez 50 000 zamestnancami v tejto krajine by mohol zriadit CAF z pozície sprostredkovatela povereného odvádzaním dane. __________________________________________________________________ [71]29 - Bollettino dell'Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato, IX. rocník, c. 43, s. 70. __________________________________________________________________ [72]30 - Pozri v tejto súvislosti bod 15 rozsudku z 29. mája 2001, Komisia/Taliansko, C-263/99, Zb. s. I-4195. __________________________________________________________________ [73]31 - Rozsudok Pfeiffer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 19, a rozsudok Payroll a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 29. __________________________________________________________________ [74]32 - V bode 31 rozsudku Payroll a i., uz citovanom v poznámke pod ciarou 10, je uvedených dalsích 7 prípadov, z ktorých v prvom bolo rozhodnuté v roku 1981 a v poslednom v roku 2002. __________________________________________________________________ [75]33 - Vo svojom rozsudku z 25, júla 1991, Säger (C-76/90, Zb. s. I-4221), Súdny dvor uvázil, ze by primeraná ochrana poradenstva v patentových veciach mohla odôvodnovat specifické podmienky pozadované pre vykonávanie tejto cinnosti. __________________________________________________________________ [76]34 - V rozsudku Säger, uz citovanom v poznámke pod ciarou 33, bolo obmedzenie oznacené za nepodlozené, pretoze v skutocnosti predmetný poradca neradil svojim klientom po odbornej stránke, ale iba im oznamoval lehoty splatnosti poplatkov za udrziavanie patentu v platnosti, aby sa zabránilo jeho premlcaniu. Rozsudok Payroll a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, spresnuje, ze vzhladom na cisto exekutívnu povahu funkcií zverených centrám elektronického spracovania údajov sa neukázalo ako potrebné prenásat ich v danom prípade na subjekty zlozené z personálnych poradcov a podobných odborníkov. __________________________________________________________________ [77]35 - Clánok 53 ods. 1 talianskej ústavy zakotvuje, ze "kazdý obcan je podla svojich schopností povinný podielat sa na financovaní verejných výdavkov". __________________________________________________________________ [78]36 - CAF podliehajú dohladu a sankcnej právomoci správnych orgánov (clánky 9 a 26 vykonávacieho predpisu schváleného ministerským dekrétom c. 164 z roku 1999 a clánok 39 legislatívneho dekrétu c. 241 z roku 1997). __________________________________________________________________ [79]37 - Pocnúc rozsudkom z 21. júna 1974, Reyners (2/74, Zb. s. 631), je súdny výklad ochrannej dolozky zakotvenej v clánku 45 ES restriktívny (pozri body 42 az 47). V rozsudku z 13. júla 1993, Thijssen (C-42/92, Zb. s. I-4047), nebola prijatá myslienka, ze by funkcia zmluvného kontrolóra belgického úradu pre dohlad nad poistovníctvom mala byt spätá s výkonom verejnej moci. V nedávnejsích rozsudkoch z 29. októbra 1998, Komisia/Spanielsko (C-114/97, Zb. s. I-6717, body 34 az 39), z 9. marca 2000, Komisia/Belgicko (C-355/98, Zb. s. I-1221, body 24 az 26), a z 31. mája 2001, Komisia/Taliansko (C-283/99, Zb. s. I-4363, body 19 az 22), sa Súdny dvor uzniesol, ze súkromné bezpecnostné sluzby a ich zamestnanci takéto právomoci nemajú. __________________________________________________________________ [80]38 - Stanovisko Súdneho dvora k tejto institúcii spolu s mnozstvom citácií judikatúry je zhrnuté v rozsudkoch z 24. júla 2003, Altmark Trans et Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), a z 15. júla 2004, Pearle a i. (C-345/02, Zb. s. I-7139). __________________________________________________________________ [81]39 - Clánok 43 ES má priamy úcinok (rozsudok Reyners, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 10). __________________________________________________________________ [82]40 - Výnimocne by mohli zriadit CAF len zahranicné spolocnosti s najmenej 50 000 zamestnancami v Taliansku v postavení sprostredkovatelov poverených odvádzaním dane a poskytovat sluzby uvedené v clánku 37 ods. 2 legislatívneho dekrétu c. 241 z roku 1997 za odmenu z verejných prostriedkov uvedenú v clánku 38 ods. 2 tohto dekrétu. __________________________________________________________________ [83]41 - Znenie clánku 87 ES ("narúsa alebo hrozí narusením") dáva najavo ciel, ktorým je zabránit súcasnému alebo potenciálnemu narúsaniu hospodárskej sútaze. Calvo Caravaca, A. L., a Carrascosa González, J. (uz citované, s. 737) vyslovili, ze na splnenie faktickej podmienky uvedenej v clánku 87 ES stací, ak existuje jednoduchá, konkrétna a reálna moznost, ze k naruseniu dôjde. __________________________________________________________________ [84]42 - Rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, túto myslienku opätovne predkladá v bodoch 31 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref1 44. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref2 45. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref3 46. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref4 47. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref5 48. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref6 49. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref7 50. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref8 51. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref9 52. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref10 53. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref11 54. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref12 55. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref13 56. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref14 57. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref15 58. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref16 59. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref17 60. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref18 61. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref19 62. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref20 63. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref21 64. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref22 65. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref23 66. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref24 67. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref25 68. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref26 69. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref27 70. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref28 71. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref29 72. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref30 73. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref31 74. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref32 75. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref33 76. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref34 77. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref35 78. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref36 79. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref37 80. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref38 81. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref39 82. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref40 83. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref41 84. file:///tmp/lynxXXXXdMbpcJ/L98053-1960TMP.html#Footref42