NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 7. júna 2005 ^1([1]1) Vec C-397/03 P Archer Daniels Midland Company Archer Daniels Midland Ingredients Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Zákaz kartelových dohôd - Lyzín - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Rovnost zaobchádzania - Proporcionalita - Zákaz retroaktivity - Zásada ne bis idem" 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané spolocnostou Archer Daniels Midland Company (dalej len "ADM Company") a Archer Daniels Midland Ingredients Ltd (dalej len "ADM Ingredients") proti rozsudku Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok")([2]2), ktorým bolo v podstate potvrdené rozhodnutie Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 "týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP" [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie")([3]3). I - Právny rámec 2. Ako je známe, clánok 81 Zmluvy ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 3. Komisia môze také správanie postihovat ukladaním pokút podnikom, ktoré sa ho dopustili. 4. Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17/62 (dalej len "nariadenie c. 17")([4]4) znie: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy; alebo; b) ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 5. Na úcely zabezpecenia objektívneho charakteru a priehladnosti svojich rozhodnutí v tejto oblasti prijala Komisia v roku 1998 usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (dalej len "usmernenia")([5]5). 6. Podla metodológie uvedenej v usmerneniach sa pokuta v podstate stanovuje pomocou radu po sebe nasledujúcich krokov. 7. Komisia najskôr stanovuje základnú ciastku pokuty "podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel" (bod 1 usmernení). Pokial ide o prvé hladisko, porusovania sa zadelujú do kategórií "mierne, závazné a velmi závazné"([6]6), pricom sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Pokial ide o dlzku trvania, delia sa na krátkodobé porusenia (v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), strednodobé porusenia (v dlzke trvania od jedného do piatich rokov) a dlhodobé porusenia (v dlzke trvania viac ako pät rokov). 8. Ked je urcená základná ciastka pokuty, Komisia pristúpi k posúdeniu, ci musí byt zvýsená podla toho, ze existujú pritazujúce okolnosti([7]7), alebo znízená podla toho, ze existujú polahcujúce okolnosti([8]8). 9. Bod 5 písm. a) usmernení znie: "Je samozrejmé, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná výska zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17." 10. Pri dodrzaní hranice 10 % môze byt takto vypocítaná suma dalej prispôsobená podla clánku 5 písm. b) usmernení na základe toho, ze Komisia posúdi "urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodený [získané - neoficiálny preklad] vinníkmi..., specifická charakteristika predmetných podnikov a ich reálna platobná schopnost [specifickú charakteristiku predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnost - neoficiálny preklad] v specifickom sociálnom kontexte". II - Skutkový stav a konanie 1. Skutkové okolnosti 11. V napadnutom rozsudku sú skutkové okolnosti opísané takto: "1 Zalobcovia, Archer Daniels Midland Company... a jeho európska dcérska spolocnost Archer Daniels Midland Ingredients Ltd..., vykonávajú svoju cinnost v odvetví spracovania obilnín a olejnatých semien. Na trhu s lyzínom sa etablovali v roku 1991. 2 Lyzín je základná aminokyselina, ktorá sa v krmivách pouzíva na nutricné úcely. Syntetický lyzín sa pouzíva ako prísada v krmivách, ktoré neobsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, napríklad v obilninách, aby sa odborníkom na výzivu umoznilo zostavit rezimy na základe proteínov, ktoré zodpovedajú potrebám výzivy zvierat. Krmivá, do ktorých je syntetický lyzín doplnený, môzu takisto nahradit krmivá, ktoré obsahujú dostatocné mnozstvo prírodného lyzínu, ako je sója. 3 V roku 1995 boli z dôvodu tajného vysetrovania, ktoré viedol Federal Bureau of Investigation (FBI), prehladané v Spojených státoch priestory viacerých podnikov prítomných na trhu s lyzínom. V auguste a v októbri 1996 boli ADM Company, ako aj spolocnosti Kyowa Hakko Kogyo Co. Ltd..., Sewon Corp. Ltd, Cheil Jedang Corp. ... a Ajinomoto Co. Inc. obvinení americkými orgánmi z vytvorenia kartelu, ktorý v období od júna 1992 do júna 1995 urcoval ceny lyzínu a rozdeloval objemy predaja tohto výrobku. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti stanovil sudca poverený prípadom pokuty, a to 10 miliónov USD pre Kyowa Hakko Kogyo a Ajinomoto, pokutu vo výske 70 miliónov USD pre ADM Company a pokutu vo výske 1,25 milióna USD pre Cheil. Výska pokuty ulozenej Sewon Corp. bola podla tohto podniku 328 000 USD. Okrem toho boli traja vedúci pracovníci ADM Company odsúdení na trest odnatia slobody a na pokuty za ich úlohu v karteli. 4 V júli 1996 navrhol Ajinomoto Komisii na základe oznámenia Komisie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad]..., ze s nou bude spolupracovat pri vysetrovaní existencie kartelu na trhu s lyzínom a jeho úcinkov v Európskom hospodárskom priestore (EHP)." 12. Z rozsudku okrem toho vyplýva, ze v nadväznosti na oznámenie, ktoré podal Ajinomoto zacala Komisia správne setrenie, aby zistila prípadné porusenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES). Na záver setrenia prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, ktorým: - zistila, ze rôzne podniky, medzi inými aj ADM Company a ADM, porusili clánok 85 ods. 1 Zmluvy ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili "na dohodách o cene, objemoch predaja a výmene individuálnych informácií o objemoch predaja syntetického lyzínu, ktoré sa týkali celého EHP" [neoficiálny preklad] (clánok 1)([9]9), - a ulozila ADM Company a ADM Ingredients spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 47 300 000 eur (clánok 2). 13. V odôvodnení rozhodnutia Komisia uviedla, ze od 23. júna 1992 do 27. júna 1995 sa ADM Company a ADM Ingredients s ázijskými výrobcami lyzínu zúcastnili na viacerých dohodách týkajúcich sa celosvetového obchodu s lyzínom. Cielom týchto dohôd v podstate bolo a) regulovat trh s lyzínom pomocou urcenia cien a rozdelenia objemu predaja a b) koordinovat správanie zúcastnených podnikov tak, aby sa zabezpecil úspech iniciatív, ktoré prijali v oblasti cien a objemov predaja (body 50 az 234 napadnutého rozhodnutia). 14. Pokial ide o najpodstatnejsie hladisko, ktoré je predmetom tejto veci, a teda výpocet pokút udelených týmto dvom spolocnostiam, Komisia výslovne odkázala na ustanovenia uvedené v usmerneniach (bod 255 rozhodnutia). 15. Komisia tak pristúpila k urceniu základnej ciastky pokuty podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 16. Pokial ide o prvé hladisko, Komisia posúdila porusenie, ktorého sa dopustili podniky na trhu s lyzínom ako velmi závazné (body 257 az 302 napadnutého rozhodnutia). 17. Domnievala sa najmä, ze na urcenie základných ciastok pokút podla závaznosti bolo potrebné brat do úvahy: i) skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov spôsobit významnú skodu na trhu s lyzínom v Európskom hospodárskom priestore a ii) potrebu urcit výsku pokuty na takej úrovni, aby sa jej zabezpecil dostatocne odstrasujúci úcinok. 18. Na ten úcel Komisia rozdelila podniky na dve skupiny podla ich velkostí. Porovnanie sa vykonalo na základe celkového obratu a svetového obratu na trhu s lyzínom, ktorý dosiahli dotknuté podniky v poslednom roku porusenia([10]10). Komisia sa domnievala, ze tento parameter je najvhodnejsí na umoznenie posúdenia zdrojov a skutocného významu týchto podnikov na trhoch dotknutých protiprávnym správaním. 19. V dôsledku toho a iba podla závaznosti spôsobeného porusenia Komisia urcila základnú ciastku pokuty, ktorá sa mala ulozit ADM Company a ADM Ingredients na 30 miliónov eur. 20. Pokial ide o dlzku trvania napadnutého porusenia, Komisia sa domnievala, ze toto porusenie by sa dalo povazovat za strednodobé porusenie. To spôsobilo zvýsenie pôvodnej výsky pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia v rozsahu 10 % rocne. Následne výska pokuty udelená ADM Company a ADM Ingredients musela byt zvýsená o 30 %. 21. Základná ciastka pokuty, ktorá sa mala udelit ADM Company a ADM Ingredients, tak bola urcená na 39 miliónov eur. 22. Po stanovení tejto základnej ciastky Komisia pristúpila k posúdeniu, ci vzhladom na postavenie kazdého z podnikov existujú pritazujúce a/alebo polahcujúce okolnosti. 23. V tejto súvislosti dospela k záveru, ze ADM Company a ADM Ingredients zohrávali úlohu vodcu v karteli s lyzínom s tým, ze základná ciastka pokuty mala byt zvýsená o 50 %. 24. Na druhej strane sa Komisia domnievala, ze takto stanovená výska by sa mala znízit i) o 10 % za to, ze ADM Company a ADM Ingredients ukoncili protiprávne správanie po prvých zisteniach Komisie, a ii) o dalsích 10 % za to, ze tieto dve spolocnosti spolupracovali s Komisiou po dorucení oznámenia o výhradách. 25. Konecná pokuta ulozená ADM Company a ADM Ingredients teda bola urcená na 47 300 000 eur. 2. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 26. Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2000 spolocnosti ADM Company a ADM Ingredients navrhli zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo, subsidiárne, znízenie výsky pokuty, ktorú im Komisia ulozila. 27. ADM Company a ADM Ingredients uviedli na podporu svojej zaloby proti napadnutému rozhodnutiu niekolko zalobných dôvodov týkajúcich sa, pokial ide o to, co je v tejto veci podstatné, a) porusenia zásady zákazu retroaktivity trestov; b) porusenia zásady rovnosti zaobchádzania; c) porusenia zásady ne bis in idem; d) porusenia zásady proporcionality; e) nesprávneho posúdenia dôkazov Komisiou. 28. Na vyssie uvedené zalobné dôvody Súd prvého stupna odpovedal takto. 29. a) Predovsetkým zamietol zalobný dôvod týkajúci sa údajného porusenia zásady zákazu retroaktivity trestov, ktorú úcastníci konania vyvodzovali zo skutocnosti, ze usmernenia sa uplatnovali na správanie, ktorého sa podniky dopustili pred nadobudnutím ich úcinnosti. 30. V tejto súvislosti Súd prvého stupna uznal, ze táto zásada je na jednej strane neoddelitelnou súcastou vseobecných zásad, ktorých dodrziavanie musia súdy Spolocenstva zabezpecit, a na druhej strane stanovuje, aby "sankcie ulozené podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia"([11]11). 31. Domnieval sa vsak, ze uplatnovanie usmernení na výpocet pokút v tomto prípade nebolo porusením zásady zákazu retroaktivity, pretoze tieto usmernenia nepresahujú právny rámec sankcií tak, ako boli definované v clánku 15 nariadenia c. 17. 32. Podla tohto clánku pri stanovení pokuty v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí Komisia prihliadat na závaznost porusenia a tiez na jeho trvanie. Takto stanovená výska v kazdom prípade nemôze presiahnut 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia. 33. Aj dotknuté usmernenia stanovujú Komisii, aby urcila základnú ciastku sankcie podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. Okrem toho predpisujú, ze takto vypocítaná suma nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov. Z toho podla názoru Súdu prvého stupna vyplýva, ze "podla metódy uvedenej v usmerneniach sa výpocet pokuty nadalej vykonáva podla kritérií citovaných v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a teda podla závaznosti porusenia a jeho dlzky trvania, pri dodrzaní najvyssej hranice vo vztahu k obratu kazdého podniku, stanovenej týmto ustanovením"([12]12). 34. b) Súd prvého stupna potom zamietol aj zalobné dôvody týkajúce sa údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 35. V tejto súvislosti zdôraznil, ze "v rámci potlácania porusovania pravidiel hospodárskej sútaze si dodrziavanie tejto zásady nepochybne vyzaduje, aby podniky, ktoré sa dopústajú porusení rovnakého druhu v súcasne plynúcich obdobiach, podliehali rovnakým právnym sankciám, bez ohladu na nevyhnutne náhodný cas, ked bolo vo vztahu k nim prijaté rozhodnutie. V medziach uvedeného táto zásada úzko súvisí so zásadou zákazu retroaktivity trestov, podla ktorej sankcia ulozená podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze musí zodpovedat sankcii stanovenej v case spáchania porusenia. V tomto prípade sa vsak zalobcovia nemôzu úcinne dovolávat porusenia tejto zásady iba na základe skutocnosti, ze Komisia uplatnovala usmernenia, aby vypocítala výsku pokuty... Ako uz totiz bolo zdôraznené, zmena, ktorú mohlo prijatie usmernení vyvolat oproti platnej správnej praxi Komisie, nie je zmenou právneho rámca, ktorá urcuje výsku pokút, ktoré sa môzu ulozit za porusenie právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze... Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach na výpocet výsky pokuty ADM, sa nemôze povazovat za diskriminacné zaobchádzanie voci podnikom, ktoré sa dopustili porusení právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v tom istom období, ale ktoré boli z dôvodov súvisiacich s casom odhalenia porusenia alebo týkajúcich sa priebehu správneho konania, ktoré sa voci nim vedie, odsúdené pred nadobudnutím úcinnosti usmernení. V oboch týchto prípadoch boli totiz pokuty udelené podnikom v case spáchania porusenia v medziach ustanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17"([13]13). 36. Podla názoru ADM Company a ADM Ingredients Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania aj tým, ze vzala do úvahy ich celkový obrat namiesto obratu týkajúceho sa predaja lyzínu v EHP. Takto boli tieto dva podniky diskriminované oproti podnikom, na ktoré sa vztahovali iné rozhodnutia Komisie, predchádzajúce alebo nasledujúce po uverejnení usmernení, ako aj oproti iným podnikom, na ktoré sa vztahovalo napadnuté rozhodnutie. 37. ADM Company a ADM Ingredients boli najmä nespravodlivo porovnávané s Ajinomoto napriek tomu, ze ich podiel na trhu s lyzínom v EHP sa rovnal 20 %, a bol teda ovela nizsí ako 48 %, ktorý dosahoval na tom istom trhu Ajinomoto. 38. Aj tento zalobný dôvod Súd prvého stupna zamietol. 39. S ohladom na údajnú diskrimináciu oproti iným podnikom, na ktoré sa vztahovali rozhodnutia Komisie predchádzajúce alebo nasledujúce po napadnutom rozhodnutí, Súd prvého stupna zdôraznil, ze pri posúdení vseobecnej výsky pokút Komisia "môze brat do úvahy skutocnost, ze zjavné porusenia právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sú este relatívne casté a ze preto má moznost zvýsit výsku pokút na úcely posilnenia ich odstrasujúceho úcinku"([14]14). 40. Súd prvého stupna sa najmä domnieval, ze hoci v niektorých rozhodnutiach, v ktorých Komisia uplatnila usmernenia, brala do úvahy obrat dosiahnutý podnikmi na trhu dotknutom porusením, v tomto prípade "sa nemôze vykonat ziadne priame porovnanie medzi týmto rozhodnutím a inými rozhodnutiami, ktoré tiez uplatnovali usmernenia. Ako uz totiz bolo zdôraznené, usmernenia výslovne nestanovujú, ze pokuty sa vypocítavajú podla osobitného obratu, ale iba ze sa berú do úvahy urcité faktory (skutocná hospodárska schopnost podnikov spôsobit skodu, velkost podnikov, specifická zátaz a reálny dosah správania predstavujúceho porusenia kazdého podniku atd.), na základe ktorých sa môze brat do úvahy obrat. V kazdom jednotlivom prípade teda patrí do právomoci Komisie pod dohladom Súdu prvého stupna, aby urcila, ci je potrebné odkazovat na jeden a/alebo na druhý relevantný obrat alebo na iné faktory, ako sú dosiahnuté podiely na trhu. V nadväznosti na to skutocnost, ze Komisia nebrala do úvahy obrat dosiahnutý na relevantnom trhu, sama osebe nepredstavuje diskrimináciu oproti podnikom, na ktoré sa vztahujú iné rozhodnutia"([15]15). 41. Podla názoru Súdu prvého stupna sa potom Komisia nedopustila ziadnej diskriminácie ADM oproti Ajinomoto. V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze hoci by bola pravda, ze obrat, ktorý v roku 1995 dosiahol ADM na relevantnom trhu bol nizsí ako obrat, ktorý dosiahol Ajinomoto v rovnakom období, "ADM ostáva... zdaleka najdôlezitejsím zo skupiny troch, malých` výrobcov, s ktorými sa nemôze porovnávat, pretoze obrat súvisiaci s lyzínom v EHP, ktorý dosiahli spolocnosti Sewon, Kyowa a Cheil v roku 199,5 bol rádovo 15, 16 a 17 miliónov eur v uvedenom poradí. Navyse celkový obrat ADM, ktorý ostáva ukazovatelom velkosti a hospodárskej sily podniku, jasne ukazuje, ze ADM je dvojnásobne významnejsí ako Ajinomoto, co kompenzuje skutocnost, ze má mensí vplyv na trhu s lyzínom v EHP nez Ajinomoto, a vysvetluje skutocnost, ze základná ciastka pokuty bola stanovená v dostatocne odstrasujúcej výske. Vzhladom na to mohla Komisia správne konstatovat, ze pre pokutu, ktorá sa mala ulozit ADM a Ajinomoto, bolo potrebné stanovit základnú ciastku v rovnakom rozsahu"([16]16). 42. c) Súd prvého stupna tiez vylúcil skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia dopustila porusenia zásady ne bis in idem. 43. Podla názoru ADM Company a ADM Ingredients totiz Komisia v napadnutom rozhodnutí neurobila nic iné ako to, ze im ulozila pokutu za úcast na kartelovej dohode, ktorú orgány Spojených státov a Kanady sankcionovali. 44. Na tento zalobný dôvod Súd prvého stupna odpovedal, ze "stací pripomenút, ze súd Spolocenstva uznal, ze podnik môze byt právoplatne postihnutý dvomi súbezne prebiehajúcimi konaniami za to isté porusenie, a teda dvojitou sankciou, jednou ulozenou príslusným orgánom dotknutého clenského státu a druhou [orgánom] Spolocenstva. Táto moznost súbehu sankcií je odôvodnená skutocnostou, ze tieto konania sledujú rozdielne ciele. Vzhladom na to sa zásada ne bis in idem o to viac nemôze uplatnit na tento prípad, kedze uskutocnené konania a sankcie ulozené Komisiou na jednej strane a orgánmi Spojených státov a Kanady na druhej strane skutocne nesledujú tie isté ciele. Ak v prvom prípade ide o ochranu nenarusenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo EHP, v druhom prípade sa úcel ochrany týka amerického alebo kanadského trhu. Tento záver potvrdzuje význam zásady, ktorá zakazuje súbeh sankcií, ktorá je upravená v clánku 4 protokolu c. 7 EDLP a ktorú uplatnuje Európsky súd pre ludské práva. Zo znenia tohto clánku vyplýva, ze jediným úcinkom tejto zásady je zakázat vnútrostátnemu súdu, aby stíhal alebo trestal za trestný cin, za ktorý uz dotknutá osoba bola oslobodená alebo odsúdená v tom istom státe. Naopak, zásada ne bis in idem nezakazuje, aby bola osoba stíhaná alebo odsúdená viac ako jedenkrát za ten istý skutok v dvoch alebo viacerých odlisných státoch"([17]17). 45. Súd prvého stupna tiez uviedol, ze "v súcasnosti neexistuje ziadna zásada medzinárodného verejného práva, ktorá zakazuje orgánom alebo súdom rôznych státov stíhat a odsúdit osobu za tie isté skutky. Takýto zákaz by preto dodnes mohol vyplývat len z velmi úzkej medzinárodnej spolupráce, ktorá by viedla k prijatiu spolocných ustanovení, akými sú ustanovenia uvedené v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami státov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrusení kontrol na ich spolocných hraniciach [Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaný 19. júna 1990 v Schengene (Luxembursko)]. V tejto súvislosti zalobcovia neuplatnili námietku existencie znenia dohovoru, ktorý zaväzuje Spolocenstvo a tretie státy, akými sú Spojené státy alebo Kanada, a ktorý upravuje takýto zákaz"([18]18). 46. Na druhej strane ADM Company a ADM Ingredients namietali, ze Komisia tým, ze odmietla znízit pokutu stanovenú napadnutým rozhodnutím o výsku pokút, ktoré im uz boli ulozené v Spojených státoch a v Kanade, nedodrzala zásadu upravenú Súdnym dvorom v rozsudku Boehringer([19]19), podla ktorej vseobecná poziadavka spravodlivosti zaväzuje Komisiu, aby zohladnila sankcie ulozené orgánmi tretieho státu, ked ide o sankcie ulozené za tie isté skutky. 47. V tejto súvislosti Súd prvého stupna vylúcil skutocnost, ze v rozsudku Boehringer Súdny dvor vyriesil otázku, ci Komisia musí prihliadat na sankcie ulozené orgánmi tretieho státu v prípade, ked sú porusenia podniku vytýkané touto institúciou a týmito orgánmi rovnaké. Domnieval sa naopak, ze v spomínanom rozsudku Súdny dvor jednoducho prihliadol na "totoznost skutkového stavu vytýkaného Komisiou a orgánmi tretieho státu ako na predbeznú podmienku uvedeného preskúmania"([20]20). 48. Súd prvého stupna potom zdôraznil, ze "vzhladom na osobitnú situáciu, ktorá vyplýva na jednej strane z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu, a na strane druhej z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi v oblasti kartelov na tom istom území, území spolocného trhu, Súdny dvor po tom, co pripustil moznost dvojitého stíhania, povazoval so zretelom na moznú dvojitú sankciu, ktorá z toho vyplýva, za nevyhnutné zohladnit v súlade s poziadavkou spravodlivosti prvé represívne rozhodnutie. Je teda zrejmé, ze v tomto prípade nejde o takúto situáciu, a preto ak zalobcovia neuviedli výslovné ustanovenie dohovoru ukladajúce Komisii pri urcovaní výsky pokuty povinnost zohladnit sankcie, ktoré tomu istému podniku uz ulozili za ten istý skutok orgány alebo súdy tretieho státu, ako sú Spojené státy americké alebo Kanada, nemôzu platne vytýkat Komisii, ze v prejednávanom prípade nerespektovala túto povinnost"([21]21). 49. Súd prvého stupna pokracoval, ze "aj za predpokladu, ze z rozsudku [Boehringer] je mozné naopak vyvodit, ze Komisia musí prihliadat na sankcie ulozené orgánmi tretieho státu v prípade, ak sú skutocnosti, ktoré dotknutému podniku vytýka táto institúcia a tieto orgány, totozné, dôkaz takejto totoznosti, ktorý musia predlozit zalobcovia, nebol v tomto prípade predlozený. Pokial ide o odsúdenie ADM Company v Spojených státoch, z rozsudku, ktorý vyhlásil 15. októbra 1996 United States District Court, vyplýva, ze... uvedený podnik bol odsúdený na jednej strane na pokutu vo výske 70 miliónov USD za úcast na kartelovej dohode o lyzíne a na druhej strane na pokutu vo výske 30 miliónov USD za úcast na kartelovej dohode v oblasti kyseliny citrónovej. Z písomností predlozených zalobcami vyplýva, ze ADM Company bola tiez odsúdená v Kanade na pokutu vo výske 16 miliónov CAD za úcast na dvoch kartelových dohodách týkajúcich sa lyzínu a kyseliny citrónovej. Z toho teda vyplýva, ze odsúdenia v Spojených státoch a v Kanade sa týkali rozsiahlejsieho súboru dohôd a zosúladených postupov. Je potrebné najmä pripomenút, ze na posúdenie výsky pokuty americké súdy brali do úvahy objem obchodných operácií uskutocnených, jednak na trhu s lyzínom, ako aj na trhu s kyselinou citrónovou...`"([22]22). 50. Napokon Súd prvého stupna upresnil, ze "aj za predpokladu, ze sa odsúdenie týkajúce sa kartelovej dohody o lyzíne môze povazovat za odlisné ako odsúdenie týkajúce sa kartelovej dohody o kyseline citrónovej, je potrebné zdôraznit, ze hoci rozsudok vyhlásený v Spojených státoch evokuje skutocnost, ze úcelom kartelovej dohody o lyzíne bolo znízit výrobu a zvýsit ceny lyzínu, v Spojených státoch a inde`, vôbec nie je preukázané, ze odsúdenie vyhlásené v Spojených státoch odkazuje na skutky, ktoré sa stali následne, alebo na iné úcinky kartelovej dohody ako tie, ktoré nastali v uvedenej krajine a najmä v EHP... Táto pripomienka platí rovnako pre odsúdenie vyhlásené v Kanade... Vzhladom na to sa zalobný dôvod zalobcov týkajúci sa porusenia údajnej povinnosti Komisie brat do úvahy sankcie, ktoré boli ulozené skôr orgánmi tretích státov..., musí zamietnut"([23]23). 51. d) Pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, Súd prvého stupna predovsetkým zdôraznil, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neuplatnila usmernenia správne, kedze v konaní o urcení závaznosti porusenia nevzala do úvahy obrat oboch podnikov na trhu s lyzínom v EHP a "porusila stvrtý a siesty odsek bodu 1 A usmernení"([24]24). 52. Napriek tomu Súd prvého stupna vylúcil skutocnost, ze neprihliadnutie na obrat na relevantnom trhu predstavuje porusenie zásady proporcionality. Pokial ide o ADM Company a ADM Ingredients, ktoré namietali, ze výska pokuty bola neprimeraná, kedze dosahovala 115 % obratu, ktorý dosiahli na trhu s lyzínom v EHP pocas posledného roka porusenia, Súd prvého stupna uviedol, ze "pokial výska konecnej pokuty neprekrocí 10 % celkového obratu ADM pocas posledného roka porusenia, nemôze sa to povazovat za neprimerané iba z dôvodu, ze prekracuje obrat dosiahnutý na relevantnom trhu"([25]25). 53. Súd prvého stupna tiez zamietol tvrdenia ADM Company a ADM Ingredients, podla ktorých porusenie zásady proporcionality vychádzalo zo skutocnosti, ze obrat dosiahnutý, pokial ide o výrobky, ktorých sa týkalo porusenie, bol relatívne nepatrný oproti obratu dosiahnutému za vsetky realizované predaje. V tejto súvislosti zdôraznil, ze "z porovnania rôznych obratov zalobcov za rok 1995 vyplývajú dve informácie. Na jednej strane je pravda, ze obrat vychádzajúci z predaja lyzínu v EHP sa môze povazovat za nepatrný oproti celkovému obratu, kedze predstavuje len 0,3 % celkového obratu. Na druhej strane naopak obrat zodpovedajúci predaju lyzínu v EHP (41 miliónov eur...) predstavuje relatívne dôlezitý podiel obratu realizovaného ADM na svetovom trhu s lyzínom (202 miliónov eur...), v tomto prípade viac ako 20 %. Kedze teda predaj lyzínu v EHP nepredstavuje nepatrnú cast, ale významný podiel na tomto obrate, nedá sa v tomto prípade platne argumentovat porusením zásady proporcionality, o to viac, ze základná ciastka pokuty nebola stanovená iba na základe samotného výpoctu vztahujúceho sa k celkovému obratu, ale aj na základe obratu v sektore a iných relevantných okolností, ako je povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, rozsah relevantného geografického trhu, nevyhnutný odstrasujúci dopad sankcie, velkost a sila podnikov"([26]26). 54. e) Napokon Súd prvého stupna vylúcil skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nedostatocne preukázala, ze dohoda mala konkrétny dopad na trh. 55. V tejto súvislosti sa súd prvého stupna domnieval, ze Komisia ponúkla dostatocné dôkazy, pokial ide o skutocnost, ze namietaná dohoda i) obmedzila objem predaja, ii) umoznila podnikom zachovat nedotknuté podiely na trhu a iii) spôsobila vyssí nárast cien ako ten, ktorý by sa bol inak zaznamenal([27]27). 56. Z toho podla Súdu prvého stupna vyplývalo, ze "zo vsetkých predchádzajúcich úvah týkajúcich sa povahy porusenia a jeho konkrétneho dopadu... mohla Komisia s prihliadnutím na rozsah relevantného geografického trhu (EHP) legitímne dospiet k záveru, ze dohoda predstavovala, velmi závazný priestupok` v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení"([28]28). 57. Na záver tejto analýzy Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku a) v podstate potvrdil posúdenie porusenia, ktoré vykonala v napadnutom rozhodnutí Komisia, b) domnieval sa vsak, ze na úcely zabezpecenia dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania a v súlade so znením usmernení sa musia zvýsenia a znízenia stanovené na základe existencie pritazujúcich a polahcujúcich okolností uplatnovat na základnú ciastku pokuty a nie, ako to urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, na ciastku vyplývajúcu z prvého zvýsenia po uplatnení iných pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností([29]29), a c) v dôsledku toho znízil výsku pokuty ulozenú ADM Company a ADM Ingredients, pricom ju stanovil na 43 875 000 eur. 3. Konanie pred Súdnym dvorom 58. Odvolaním podaným 19. septembra 2003 ADM Company a ADM Ingredients navrhli, aby Súdny dvor zrusil rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zamietol zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, alebo subsidiárne, aby zrusil alebo znízil pokuty, ktoré im boli udelené, alebo dalej subsidiárne, aby zrusil rozsudok a vrátil vec na konanie na Súd prvého stupna a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, pokial ide o konanie pred Súdom prvého stupna a konanie pred Súdnym dvorom. 59. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol zalobu a zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. III - Právne posúdenie 60. Odvolacie dôvody, ktoré uplatnili odvolatelia proti rozsudku Súdu prvého stupna, sa týkajú: i) porusenia zásady zákazu retroaktivity, pokial ide o uplatnovanie usmernení na porusenia, ktoré nastali pred ich prijatím; ii) porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, kedze odvolatelia boli postihnutí iným spôsobom oproti podnikom, ktoré sa dopustili porusenia práva hospodárskej sútaze v case, ked existovala kartelová dohoda o lyzíne; iii) porusenia zásady ne bis in idem, pokial ide o nezohladnenie sankcií ulozených odvolatelom orgánmi Spojených státov a Kanady a porusenie povinnosti odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna v tejto súvislosti; iv) nesprávne posúdenie dôkazov vo veci konkrétneho dopadu kartelovej dohody na trh; v) porusenia zásady proporcionality, pokial ide o nezohladnenie obratu dosiahnutého odvolatelmi na relevantnom trhu, o nesplnenie povinnosti odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna v tejto súvislosti a o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze nezohladnil obrat na relevantnom trhu po tom, ako konstatoval, ze Komisia porusila usmernenia; vi) porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vo veci urcenia základnej ciastky pokuty. 61. Teraz pristúpim k jednotlivým odvolacím dôvodom v práve uvedenom poradí. 1. O porusení zásady zákazu retroaktivity 62. Ako som práve pripomenul, prvým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neporusila zásadu zákazu retroaktivity. 63. V tejto súvislosti uvádzajú, ze ako bolo preukázané rozhodnutiami Komisie z roku 1994 týkajúcimi sa kartelov s cementom a s lepenkou, pred prijatím usmernení zvycajne vypocítavala výsku pokút Komisia, pricom sa opierala o obrat podnikov dosiahnutý na relevantnom trhu. Na základe tejto metodiky výpoctu výska pokút vo vseobecnosti zodpovedala percentuálnej sadzbe medzi 2,5 a 9 % uvedeného obratu. Tým, ze usmernenia upravujú mechanizmus výpoctu, ktorý naopak vôbec neprihliada na obrat podnikov, ktoré sú úcastníkmi porusenia, spôsobujú radikálnu zmenu praxe, ktorú sleduje Komisia uz od roku 1998. 64. Ako uznal sám Súd prvého stupna, zásada zákazu retroaktivity vyzaduje, aby sankcie ulozené podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zodpovedali sankciám stanoveným v okamihu, ked k poruseniu doslo. Z toho teda vyplýva, ze Komisia by mala postihovat porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili odvolatelia podla metodiky výpoctu platnej v case spáchania dotknutého porusenia. 65. Okrem toho Komisia nemala usmernenia uplatnovat na skutky spáchané pred nadobudnutím ich úcinnosti, pretoze podla ustálenej zásady nemala právomoc odchýlit sa v rámci volnej úvahy od pravidla, ktoré si sama ulozila. Táto zásada platí nielen vo vztahu k písaným právnym predpisom, ale aj vo vztahu k ustálenej praxi, tak ako ju definovala Komisia pred prijatím usmernení. 66. Napokon sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku Musique Diffusion française([30]30) vyvodil, ze v konaní o stanovení výsky pokút mohla Komisia úplne slobodne zvýsit úroven pokút, aby ju prispôsobila potrebám politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 67. Odvolatelia pripomínajú, ze aj keby sa pripustilo, ze Komisia má takúto právomoc, podliehala by obmedzeniam vyplývajúcim práve z práva Spolocenstva. Najmä: - ustanovenia týkajúce sa porusovania a sankcií by sa mali vykladat restriktívne a v prospech subjektu, ktorému sa porusenie vytýka, - v konaní o stanovení výsky pokút je Komisia povinná dodrziavat zásadu právnej istoty, ktorej výrazom je zásada zákazu retroaktivity a podla ktorej musia byt podniky schopné predvídat dôsledky vyplývajúce zo svojho správania, a iba tak môzu mat pokuty v konecnom dôsledku skutocný odstrasujúci úcinok, - právomoc volnej úvahy Komisie by sa mala obmedzit len na prípady, pokial je to v nevyhnutnej miere potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, - Komisia by pri konaní mala dodrziavat zásadu zákazu diskriminácie. Umoznenie Komisii retroaktívne uplatnovat urcitú metodiku výpoctu pokút by znamenalo neodôvodnenú diskrimináciu medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusení práva hospodárskej sútaze v rovnakom období, ale ktoré boli sankcionované v iných obdobiach. 68. Na druhej strane Komisia obhajuje úvahu, ktorú sledoval Súd prvého stupna, a odpovedá na odvolacie dôvody odvolatelov pripomínajúc, ze: - v oblasti stanovovania výsky pokút za porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze nikdy neexistovala ustálená prax, podla ktorej by Komisia stále postupovala v case pred prijatím usmernení, - aj keby sa pripustila existencia takej praxe, rozsudok Musique Diffusion française priznáva Komisii právomoc, hoci obmedzenú clánkom 15 nariadenia c. 17 a dodrziavaním vseobecných zásad práva Spolocenstva, odchýlit sa v rámci svojej volnej úvahy od ustálenej praxe v oblasti pokút, pokial je to nevyhnutné na dosiahnutie cielov politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, - pri neexistencii usmernení teda nic Komisii nebránilo, aby ulozila odvolatelom pokutu, ktorú skutocne ulozila, - na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelia, táto právomoc nie je absolútna. Na jednej strane je obmedzená podmienkami upravenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, na druhej strane môzu podniky poznat sankcie, ktoré sa vztahujú na porusenie práva hospodárskej sútaze, kedze sú výslovne uvedené v samotnom clánku 15, - aj ked je pravda, ze Komisia musí pri konaní dodrziavat zásadu právnej istoty, táto zásada nevyzaduje, aby si podniky mohli vopred presne vypocítat výsku pokuty, ktorá by im mohla byt ulozená za porusenia sútazného práva Spolocenstva. 69. Komisia okrem toho tvrdí, ze uplatnovanie usmernení aj na skutky spáchané v case pred nadobudnutím ich úcinnosti nie je ani porusením clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv, ktorý odvolatelia viackrát spomínajú. 70. Vo veci Coëme c. Belgicko totiz Európsky súd pre ludské práva stanovil, ze zásada zákazu retroaktivity nie je porusená, ked ulozená pokuta mohla byt ulozená aj v case, ked doslo k poruseniu. Na základe právomoci volnej úvahy Komisie v tejto oblasti mohla aj v roku 1995 ulozit odvolatelom pokutu, ktorú im potom skutocne ulozila, a preto v tomto prípade nedoslo k ziadnemu poruseniu zásady zákazu retroaktivity. 71. Pri návrhu odpovede Súdnemu dvoru na odvolacie dôvody odvolatelov sa musím odvolat na moje návrhy vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia([31]31), v ktorých som uz rozsiahlym spôsobom odôvodnil svoje stanovisko k uvedeným otázkam. Aj v tých prípadoch totiz odvolatelia tvrdili, ze uplatnovanie usmernení na porusovania práva hospodárskej sútaze spáchané pred nadobudnutím ich úcinnosti bolo porusením zásady zákazu retroaktivity. 72. Kedze sa pre rozsiahlejsiu argumentáciu odvolávam na uvedené návrhy, obmedzím sa teraz na pripomenutie, ze v uvedených návrhoch som navrhol, aby Súdny dvor zamietol tvrdenia odvolatelov. Domnieval som sa totiz najmä, ze usmernenia nadalej ostávajú v medziach ustanovených clánkom 15 nariadenia c. 17, kedze výpocet pokút je nadalej zalozený na dvoch tam uvedených kritériách (závaznost porusenia a dlzka jeho trvania) pri súcasnom dodrzaní maximálnej hranice 10 %. Na druhej strane som pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze Komisia môze zvýsit vseobecnú úroven pokút, aby tým zvýsila úcinnost svojej politiky v oblasti hospodárskej sútaze za predpokladu, ze zostane v rámci týchto obmedzení([32]32). Z tejto judikatúry naviac vyplýva, ze v case, ked boli spáchané sankcionované porusenia, nebolo vôbec sprísnenie úrovne pokút pre dotknuté hospodárske subjekty nepredvídatelné, ako tvrdia odvolatelia, pretoze Súdny dvor uz výslovne uznal, ze Komisia k takémuto zvýseniu môze pristúpit([33]33). 73. V citovaných návrhoch som teda uviedol, ze zo strany Komisie nedoslo k poruseniu zásady zákazu retroaktivity, pretoze aj ked sa uplatnuje nová metodika výpoctu uvedená v usmerneniach, v kazdom prípade dodrzala hranice upravené v clánku 15 nariadenia c. 17 tak, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora. 74. Kedze este Súdny dvor v uvedenej veci nevyhlásil rozsudok, nevidím v tejto chvíli dôvod, aby som sa odchýlil od názoru, ktorý som vyjadril v súvislosti s citovanými vecami Dansk Rřrindustri a i. 75. Domnievam sa teda, ze prvý odvolací dôvod sa musí zamietnut. 2. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 76. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze niektorým podnikom vypocítala sankcie za porusenia, ku ktorým doslo v rovnakom casovom období, podla novej metódy uvedenej v usmerneniach a iným podla svojej predchádzajúcej praxe. 77. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna uznal, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby podniky, ktoré sa dopústajú porusení rovnakého druhu v súcasne plynúcich obdobiach, podliehali rovnakým sankciám bez ohladu na nevyhnutne náhodný cas, ked bolo vo vztahu k nim prijaté rozhodnutie. Napriek tomu sa domnieval, ze v tomto prípade nedoslo k poruseniu tejto zásady, a to znovu vzhladom na presvedcenie, ze usmernenia nezmenili právny rámec upravený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 78. Súd prvého stupna sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Zmena ustálenej správnej praxe totiz predstavuje zmenu právneho rámca, pretoze sa prejavuje v zmene právnych ustanovení, ktoré je Komisia povinná dodrziavat. 79. Komisia na druhej strane namieta, ze tvrdenia odvolatelov úzko súvisia s tvrdeniami, ktoré uz boli uvedené v súvislosti s odvolacím dôvodom týkajúcim sa údajného porusenia zásady zákazu retroaktivity. Z toho teda z rovnakých prícin, aké boli uvedené skôr, vyplýva ich nedôvodnost. 80. Komisia uvádza, ze aj v období, ktoré predchádzalo prijatiu usmernení, mohla uplatnovat rovnakú metódu výpoctu pokút, ktorá je tam upravená, alebo ulozit sankcie v rovnakej výske. Inými slovami, sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorým podniky podliehali pred rokom 1998, boli presne rovnaké ako sankcie upravené v usmerneniach. 81. Okolnost, ze sankcie ulozené podnikom pred prijatím usmernení neboli v praxi také vysoké vyplýva výlucne z politickej volby Komisie, ktorá mohla na základe právomoci volnej úvahy uznanej Súdnym dvorom v rozsudku Musique Diffusion française zvýsit úroven pokút na úcely zvýsenia úcinnosti politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 82. Hned poviem, ze rovnako ako Komisii sa mi zdá, ze druhý odvolací dôvod odvolatelov je z hladiska iného právneho aspektu opätovným uplatnením argumentov, ktoré uz boli uvedené v súvislosti s údajným porusením zásady zákazu retroaktivity. Odvolatelia totiz namietajú proti poruseniu rovnosti zaobchádzania výlucne z dôvodu, ze sankcionované zaobchádzanie, ktorému boli vystavení, nebolo totozné so zaobchádzaním, ktoré Komisia vyhradila iným kartelom uzavretým v rovnakom case ako kartel s lyzínom, ale ktoré boli predmetom rozhodnutí, ktoré predchádzali prijatiu usmernení. 83. Odvolatelia teda opät vychádzajú z predpokladu, ze usmernenia sa nemôzu uplatnit na porusenia práva hospodárskej sútaze, ku ktorým doslo v case pred ich prijatím, pretoze by vybocovali zo sankcného systému platného v case spáchania týchto porusení. 84. Ako vsak uz bolo uvedené vyssie, takýto predpoklad je nedôvodný. V tejto súvislosti len odkázem na úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch 70 a 71, v ktorých som pripomenul, ako Komisia v tomto prípade neporusila zásadu zákazu retroaktivity, kedze i) mohla na základe svojej právomoci volnej úvahy zvýsit vseobecnú úroven sankcií pod podmienkou, ze sa zosúladí s ustanoveniami v oblasti pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze platnými v case spáchania namietaných porusení, a ii) metodika výpoctu uvedená v usmerneniach sa javí byt úplne v súlade s právnym rámcom clánku 15 nariadenia c. 17. 85. Domnievam sa preto, ze aj druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut. 3. O porusení zásady ne bis in idem a o porusení povinnosti odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna v tejto súvislosti 86. Tretím odvolacím dôvodom odvolatelia kritizujú, ze Súd prvého stupna v rozsudku neuviedol, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem tým, ze odmietla znízit pokutu stanovenú v napadnutom rozhodnutí o výsku pokút, ktoré uz boli ulozené ADM Company v Spojených státoch a v Kanade. 87. Stvrtým odvolacím dôvodom potom dodávajú, ze Súd prvého stupna odpovedal neprimerane na ich tvrdenia, podla ktorých Komisia porusila túto zásadu tým, ze prihliadala na svetový obrat ADM Company, a teda na obrat, na ktorý sa uz ciastocne prihliadalo pri výpocte pokút ulozených orgánmi Spojených státov a Kanady. 88. a) Pokial ide najskôr o dôvod týkajúci sa údajného porusenia zásady ne bis in idem, odvolatelia z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Walt Wilhem a Boehringer vyvodzujú ze Komisia bola povinná prihliadat na sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za to isté protiprávne konanie. Táto povinnost je vseobecnou právnou zásadou, ktorá sa vztahuje na vsetky prípady súbehu sankcií, aj ked sú výsledkom výkonu rôznych trestných právomocí v medzinárodnom právnom poriadku. Súd prvého stupna teda citovanú judikatúru vykladal prílis restriktívne, ked tvrdil, ze "v súcasnosti neexistuje ziadna zásada medzinárodného verejného práva"([34]34), ktorá zakazuje súbeh sankcií rovnako ako v prípade obmedzenia dosahu zásad vyjadrených v týchto rozsudkoch na sankcie ulozené v rámci Európskej únie. 89. Okrem toho sa Súd prvého stupna podla odvolatelov dopustil skreslenia dôkazov, porusil povinnost odôvodnenia a porusil práva na obhajobu odvolatelov, ked tvrdil, ze porusenia, ktoré ADM na jednej strane vytýkala Komisia a na druhej strane orgány Spojených státov, neboli rovnaké, hoci táto totoznost jasne vyplýva jednak z rozhodnutia Komisie, ako aj z dôkazov, ktoré predlozili odvolatelia. 90. Podla Komisie naopak Súd prvého stupna vzhladom na judikatúru Súdneho dvora správne definoval dopad zásady ne bis in idem. Podla jej názoru je to preto, ze v medzinárodnom právnom poriadku by uplatnovanie tejto zásady mohlo vyplývat iba z príslusných ustanovení dohovorov, avsak ako zdôraznil Súd prvého stupna, v súcasnosti znenie ziadneho dohovoru nezaväzuje Komisiu, aby znízila sankcie o sankcie ulozené v zahranicí alebo na ne prihliadala. 91. Podla Komisie dalej Súd prvého stupna správne vylúcil skutocnost, ze porusenia, ktoré odvolatelom vytýkala Komisia a orgány Spojených státov a Kanady, boli totozné. Ako totiz uznal Súdny dvor v rozsudku Boehringer, malo by sa rozlisovat medzi dohodami uzavretými na medzinárodnej úrovni, ktorými vzniká kartel ("skutkový stav") a ktoré môzu byt prípadne rovnaké, a medzi ich predmetom a ich rozsahom uplatnovania. V tomto prípade sa pokuta, ktorú ulozila Komisia, práve týka výlucne vykonávania dohody na území EHP, a teda odlisných porusení ako tých, ktoré vytýkali dotknuté orgány tretích státov. 92. Pokial ide o mna, hned uvediem, ze s tvrdeniami odvolatelov nesúhlasím. 93. Predovsetkým sa mi zdá, ze tak ako rozhodol Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, v súcasnosti sa v rámci medzinárodného práva nedá uvazovat o zásade, ktorá by zakazovala orgánom alebo súdom rozdielnych státov stíhat a odsúdit osobu za tie isté skutky, za ktoré uz bola odsúdená v inom státe. Naopak, výkon trestnej právomoci dosial státy povazujú za jedno z podstatných vyjadrení vlastnej zvrchovanosti, takze sa neochotne vzdávajú výkonu tejto právomoci vo vztahu k protiprávnemu správaniu, ktoré urcitým spôsobom súvisí s vlastným právnym poriadkom, aj ked uz toto správanie bolo predmetom konania pred orgánmi iných státov. 94. Napokon, rovnaké mnohostranné nástroje, ktoré upravujú zásadu ne bis in idem, vo vseobecnosti obmedzujú jej uplatnitelnost iba na súdne rozhodnutia v tom istom státe. 95. V tejto súvislosti predovsetkým pripomínam známy siedmy odsek clánku 14 Medzinárodného paktu o obcianskych a politických právach z roku 1966, ktorý stanovuje, ze "trestné stíhanie nemozno zacat proti tomu, proti komu sa skorsie stíhanie pre ten istý cin skoncilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol obzalovaný uznaný za vinného alebo ktorým bol od zaloby oslobodený". Výbor ludských práv Organizácie Spojených národov, ktorý sa mal vyjadrit k dosahu tohto pravidla, upresnil, ze "zakazuje dvojité odsúdenie len v súvislosti s tým istým cinom rozsúdeným v danom státe"([35]35). 96. Este jasnejsie je v tomto zmysle doslovné znenie clánku 4 dodatkového protokolu c. 7 k Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ktorý stanovuje, ze "nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto státu"([36]36). 97. Práve uvedené tvrdenie jasne potvrdila aj medzinárodná judikatúra. Najmä Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu neváhal uznat, ze "zásada ne bis in idem sa v urcitej forme prejavuje ako neoddelitelná súcast vnútrostátnych zákonníkov mnohých státov. Vzdy, ked ide o charakteristiku ne bis in idem, dvojité odsúdenie alebo autrefois acquit, autrefois convict, táto zásada bezne chráni osobu pred tým, aby bola stíhaná dvakrát alebo potrestaná dvakrát pre tie isté ciny. Táto zásada získala urcité medzinárodné postavenie, kedze je uvedená v clánku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o obcianskych a politických právach ako pravidlo práva na spravodlivý proces, ale vseobecne sa uplatnuje tak, aby sa vztahovala len na dvojité stíhanie v rámci toho istého státu. Táto zásada je pre tento Medzinárodný tribunál záväzná v rozsahu, v akom sa uvádza v statúte a vo forme, v akej sa tam uvádza [neoficiálny preklad]"([37]37). 98. S týmto myslienkovým smerom výslovne súhlasili niektoré vnútrostátne ústavné súdy([38]38). Rozsudkom z 31. marca 1987 napríklad nemecký Bundesverfassungsgericht (spolkový ústavný súd) vylúcil skutocnost, ze dotknutá zásada "sa môze povazovat za vseobecne uznávanú zásadu medzinárodného práva"([39]39). Rovnako v dvoch rozsudkoch taliansky Corte costituzionale (ústavný súd) uviedol, ze samotná skutocnost, ze táto zásada je bezná v takmer vsetkých vnútrostátnych právnych poriadkoch, nie je dostatocným dôvodom na to, aby sa povazovala za vseobecnú zásadu medzinárodného práva, ktorá sa vztahuje aj na cudzie rozsudky([40]40). 99. Napokon pripomínam, ze dokonca aj v takom zjednotenom rámci, akým je rámec Spolocenstva, je zásada ne bis in idem zakotvená len vdaka jej ustanoveniu v príslusných dohovoroch, akými sú Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (clánok 54)([41]41), Dohovor o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev (clánok 7) a Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spolocenstiev alebo úradníkov clenských státov Európskej únie (clánok 10). 100. Ale aj za predpokladu, ze úvaha odvolatelov je dôvodná, a teda ze existuje vseobecná zásada, podla ktorej aj ked neexistujú príslusné dohovory, tá istá osoba nemôze byt viackrát trestaná v rozdielnych státoch za to isté protiprávne správanie, uplatnovanie tejto zásady by aj tak, ako to nedávno pripomenul Súdny dvor, podliehala "trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, porusovatela a chráneného právneho záujmu"([42]42). Inými slovami, iba za takých okolností by sa dalo hovorit o situácii súbehu sankcií relevantnej na úcely uplatnovania dotknutej zásady. Aj keby sme teda chceli pripustit jej existenciu, bolo by potrebné zistit, ci sú v tomto prípade splnené uvedené podmienky. 101. Zdá sa mi zrejmé, ze v skúmanom prípade chýba aspon jedna z uvedených podmienok: totoznost chráneného právneho záujmu. Ako totiz správne uviedol Súd prvého stupna, "uskutocnené konania a sankcie, ktoré na jednej strane ulozila Komisia a na druhej strane americké a kanadské orgány, nesledujú tie isté ciele. Ak v prvom prípade ide o ochranu nenarusenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo EHP, v druhom prípade sa úcel ochrany týka amerického alebo kanadského trhu"([43]43). Cielom týchto konaní teda nie je to, "aby sa chránil rovnaký právny záujem"([44]44). 102. V tejto súvislosti je dostatocné, ak sa pripomenie, ze predpokladom na uplatnovanie kartelového práva Spolocenstva, a teda na konanie Komisie je práve existencia dohody, rozhodnutie alebo zosúladený postup, ktorý "môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi" a ktoré majú za ciel alebo následok "vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu" (clánok 81 ods. 1 ES). Ak nenastane jeden alebo druhý z týchto dôsledkov, nejde o porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 103. Z toho vyplýva, ze ked Komisia sankcionuje protiprávne správanie, ktoré ako v tomto prípade môze vychádzat z jedinej "medzinárodnej stratégie", jej cielom je chránit osobitný "právny záujem", volnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, a teda odlisnom, ako je trh chránený orgánmi tretích krajín. Osobitost chráneného právneho záujmu sa neprejavuje len v zásadách a pravidlách, ktoré charakterizujú právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ale aj v posúdeniach, ktoré vykonáva Komisia. Tieto posúdenia spocívajú v kazdom prípade najmä na zistení úcinkov údajného protisútazného správania na osobitnú hospodársku struktúru, ktorú predstavuje spolocný trh, a ktoré sa teda môzu podstatne odlisovat od posúdení, ktoré prípadne vykonávajú cudzie orgány. 104. Dodávam, ze poziadavka totoznosti chráneného právneho záujmu (poziadavka, na ktorú v konecnom dôsledku predpoklad odvolatelov vôbec neprihliada) predstavuje podla môjho názoru podstatné hladisko skúmanej otázky, pretoze úzko súvisí so základným cielom akéhokolvek sankcného systému: urcenie záujmov a hodnôt, ktoré si podla právneho poriadku zaslúzia ochranu. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze v tomto prípade je potrebné odpovedat na otázku totoznosti týchto záujmov a hodnôt záporne. 105. Nezdá sa mi, ze by odkaz odvolatelov na zásadu, ktorú Súdny dvor vyjadril v rozsudku Walt Wilhelm, podla ktorej musí Komisia pri stanovení výsky pokuty prihliadat na sankcie, ktoré uz boli ulozené podniku za skutky, ktorých sa dopustili porusením práva hospodárskej sútaze clenského státu, mohol viest k inému záveru. Podla odvolatelov nie je dôvod na nerozsírenie rozsahu tejto zásady spravodlivosti o "prirodzenú spravodlivost" aj na represívne rozhodnutia prijaté orgánmi tretích státov. 106. Ako vsak správne upresnil Súd prvého stupna([45]45), Súdny dvor zakotvil uvedenú zásadu s ohladom na osobitnú situáciu, ktorá platí v Spolocenstve a ktorá na jednej strane vyplýva z úzkej vzájomnej závislosti medzi vnútrostátnymi trhmi a spolocným trhom a na druhej strane z osobitného systému rozdelenia právomocí v oblasti kartelov medzi Spolocenstvo a clenské státy. Právo Spolocenstva a právo hospodárskej sútaze clenských státov prihliadajú na kartely z iných, aj ked vzájomne sa doplnujúcich hladísk: "clánok [81] totiz prihliada na kartely z hladiska prekázok, ktoré z nich môzu vyplývat pre obchod medzi clenskými státmi, pricom vnútrostátne právne poriadky na základe vlastných úvah kazdého clenského státu prihliadajú na kartely v uzsom rámci"([46]46). A práve v tejto osobitnej súvislosti môzu tie isté "skutky, ktoré nastali na území Spolocenstva"([47]47), vyvolat paralelné konania pred vnútrostátnymi orgánmi a pred orgánmi Spolocenstva, pricom Súdny dvor uviedol, ze ak "moznost dvojitého stíhania by mala zahrnat moznú dvojitú sankciu, zo vseobecnej poziadavky spravodlivosti... vyplýva, ze sa pri stanovení sankcie prihliada na predchádzajúce represívne rozhodnutia"([48]48). 107. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze odkedy Súdny dvor vyhlásil rozsudok Walt Wilhem (viac ako pred tridsiatimi rokmi), hladiská vzájomnej závislosti a integrácie systému Spolocenstva a vnútrostátnych systémov ochrany hospodárskej sútaze, ktoré viedli k tomuto rozsudku, sa znacne posilnili, najmä decentralizáciou uplatnovania sútazného práva Spolocenstva zavedenou nedávnym nariadením c. 1/2003([49]49). Tak sa vytvoril originálny systém, v ktorom v rámci a v medziach svojich právomocí Komisia a orgány clenských státov chránia skutocne "spolocne" volnú hospodársku sútaz na území Spolocenstva([50]50). 108. Úplne odlisná je vsak situácia, akou sa zaoberáme, ked sú sankcie ulozené orgánmi, ktoré pôsobia v úplne odlisných rámcoch. Zdá sa mi, ze to vysvetluje, preco povinnost Komisie prihliadat na uz ulozené sankcie bola Súdnym dvorom výslovne uznaná iba v súvislosti s rozhodnutiami orgánov clenských státov([51]51). 109. Domnievam sa preto, ze Súd prvého stupna správne v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze tento prípad nie je porovnatelný so situáciou, v ktorej podla judikatúry Spolocenstva Komisia podlieha tejto povinnosti. 110. Mohli by sme sa vsak opýtat, ci by mimo rámca tak osobitných vztahov medzi právom hospodárskej sútaze Spolocenstva a právom clenských státov Komisia nemala aj za iných okolností z dôvodu spravodlivosti prihliadat na represívne rozhodnutia prijaté cudzími orgánmi. Myslím predovsetkým na dost ojedinelú, ale nie celkom nepravdepodobnú situáciu trhu s výrobkom, ktorý je úplne integrovaný na celosvetovej úrovni a ktorý je teda charakterizovaný na medzinárodnej úrovni úplne homogénnymi sútaznými podmienkami. V takom prípade by sa totiz situácia súbehu sankcií mohla povazovat za neprimeranú, kedze vsetky pokuty ulozené rozdielnymi orgánmi by v skutocnosti sledovali postih za narusenie spôsobené jedinej, globálnej sútaznej struktúre. 111. Musím vsak povedat, ze aj keby sme sa chceli priklonit k tejto alternatíve, neverím, ze by sa výsledok, ku ktorému som dospel vyssie, zmenil, pretoze v tomto prípade nenastali predpokladané podmienky. V nasom prípade totiz Komisia (a Súd prvého stupna proti tomuto rozboru nenamietal) i) výslovne odkazovala na "trh s lyzínom v EHP" a ii) postihla úcast odvolatelov na dohodách o cenách a o objeme predaja, ktoré sa týkali osobitne a výslovne tohto trhu, aj ked patrili do súboru dohôd a zosúladených postupov uzavretých na celosvetovej úrovni([52]52). 112. b) Ako uz bolo uvedené, stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna nedodrzal povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora. Neodpovedal totiz na tvrdenie odvolatelov, podla ktorého Komisia porusila aj zásadu zákazu súbehu sankcií, pricom prihliadla na celosvetový obrat ADM Company, a teda na obrat, ktorý zahrna objem obchodov uskutocnených v Spojených státoch, hoci na ten uz prihliadali orgány Spojených státov a Kanady pri výpocte príslusných pokút. 113. Domnievam sa, ze najskôr je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie rozsudku jasné a úplné, aby sa umoznilo dotknutým osobám jednak zistit obsah prijatého rozhodnutia a prípadne preskúmat moznost namietat jeho legitimitu a jednak umoznit Súdnemu dvoru vykonat svoje súdne preskúmanie([53]53). Súdny dvor vsak upresnil, ze "povinnost odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupna, aby poskytol vysvetlenie, v ktorom by sa vycerpávajúcim spôsobom postupne zaoberal kazdou zo vsetkých úvah úcastníkov konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné za podmienky, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré boli dotknuté opatrenia prijaté, a Súdnemu dvoru disponovat informáciami dostatocnými na to, aby mohol vykonat svoju súdnu kontrolu"([54]54). 114. Na základe tohto ujasnenia je vhodné pripomenút, ze skúmaná otázka závisela na odpovedi Súdu prvého stupna na sirsiu otázku existencie a uplatnitelnosti zásady zákazu súbehu sankcií. Je totiz zrejmé, ze keby sa v tomto prípade vylúcilo uplatnovanie tejto zásady, Komisia by ju nebola mohla porusit tým, ze prihliadala na celosvetový obrat ADM Company. 115. Súd prvého stupna po dôkladnej analýze argumentov úcastníkov konania uvedenej v bodoch 85 az 104 napadnutého rozsudku vylúcil uplatnovanie zásady ne bis in idem. Na základe tohto záveru logicky vyvodil, ze k poruseniu tejto zásady nedoslo ani v súvislosti s tým, ze Komisia prihliadala na obrat, na ktorý sa uz ciastocne prihliadalo pri výpocte sankcií ulozených orgánmi tretích státov([55]55). 116. Zdá sa mi, ze z toho vyplýva, ze rozsudok jasne a úplne, v súlade s poziadavkami vyssie citovanej judikatúry, uvádza úvahu, ktorá viedla Súd prvého stupna k zamietnutiu argumentov odvolatelov týkajúcich sa prihliadnutia na celosvetový obrat ADM Company. 117. Uzatváram to teda tak, ze v tomto prípade Súd prvého stupna neporusil povinnost odôvodnenia. 118. Vzhladom na predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí a stvrtý odvolací dôvod. 4. O skreslení dôkazov, pokial ide o konkrétny dopad kartelu na trh 119. Piatym odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy týkajúce sa konkrétneho dopadu kartelu na trh s lyzínom v EHP. Komisia najmä v rozpore s poziadavkou judikatúry Spolocenstva nepreukázala, ze ceny, ktoré uplatnovali clenovia kartelu, boli vyssie ako ceny, ktoré by sa uplatnovali, keby nedoslo k poruseniu práva hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna teda dospel k nesprávnemu záveru, ze Komisia "platne preukázala negatívny dopad kartelu na trh"([56]56). 120. Skôr ako sa pristúpi k analýze odvolacieho dôvodu, je vhodné strucne pripomenút, ze v zmysle clánku 225 ES a clánku 51 Statútu Súdneho dvora sa proti rozsudkom vydaným Súdom prvého stupna mozno odvolat "len v právnych otázkach". Z toho vyplýva, ze posúdenie skutkového stavu s výhradou prípadu skreslovania dôkazov predlozených Súdu prvého stupna nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom([57]57). 121. Pokial ide o otázku skreslenia dôkazov Súdom prvého stupna, judikatúra upresnila, ze "clánok 225 ES, clánok 51 prvý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c) rokovacieho poriadku ukladajú odvolatelovi, ktorý tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil skreslenia dôkazov, aby presne oznacil dôkazy, ktoré boli Súdom prvého stupna skreslené, a aby preukázal nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jeho názoru viedlo Súd prvého stupna k takémuto skresleniu"([58]58). 122. Tieto poziadavky vyplývajúce z citovaných ustanovení najmä nesplna odvolanie, ktoré sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu prípadného skreslenia dôkazov, obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupna, vrátane tých, ktoré sa opierajú o skutkový stav, ktorý výslovne tento súd zamietol. Také odvolanie by totiz v skutocnosti predstavovalo ziadost o opätovné preskúmanie zaloby predlozenej Súdu prvého stupna, co vsak nespadá do právomoci Súdneho dvora([59]59). 123. Po tomto upresnení je vhodné predovsetkým uviest, ze odvolatelia vo svojom odvolaní v rozpore s poziadavkami, ktoré kladie citovaná judikatúra, nevysvetlujú, preco mal Súd prvého stupna skreslit dôkazy, ktoré mu boli predlozené, ale v podstate sa obmedzujú na tvrdenie, ze Komisia nepreukázala, ze cenová úroven zistená na trhu s lyzínom po uzavretí kartelu bola vyssia ako úroven, ktorá by prevazovala, keby sa neuzavrela kartelová dohoda. Vzhladom na takýto nedostatok dôkazov mal Súd prvého stupna vyhoviet argumentom zalobcov, najmä argumentom uvedeným v dvoch hospodárskych stúdiách, predlozených Komisii pocas správneho konania, ktoré mali preukázat, ze kartel by nemal protisútazné úcinky. 124. Zdá sa mi, ze kritika odvolatelov proti úvahe Súdu prvého stupna je nedôvodná. Zo znenia rozhodnutia a napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Komisia poskytla viaceré dôkazy o náraste cien vyvolanom kartelom a ze tieto dôkazy Súd prvého stupna vycerpávajúco preskúmal, pricom uviedol, ze niektoré dôkazy zalobcovia ani nespochybnovali([60]60). Okrem toho pripomínam, ze súd prvého stupna tiez analyzoval opacné argumenty predlozené zalobcami skôr, ako dospel k záveru, ze nemohli vyvrátit dôkazy, ktoré predlozila Komisia([61]61). 125. Z toho vyplýva, ze dôvod uplatnený odvolatelmi neobsahuje ziadne informácie spôsobilé preukázat, ze Súd prvého stupna skreslil niektoré dôkazy. Ale najmä tým, ze tento odvolací prostriedok opakuje argumenty, ktoré uz Súd prvého stupna zamietol, má v skutocnosti za ciel namietat proti analýze, ktorú vykonal tento súd v súvislosti s protisútazným dopadom kartelu, a teda namietat posúdenie skutkového stavu, ktoré ako bolo pripomenuté vyssie, nemôze byt v rámci odvolacieho konania spochybnené. 126. Vzhladom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, ze tento dôvod je neprípustný. 5. O porusení zásady proporcionality 127. Siestym, siedmym a ôsmym odvolacím dôvodom odvolatelia vznásajú rôzne otázky týkajúce sa údajného porusenia zásady proporcionality. Z dôvodu lahsieho výkladu povazujem za uzitocné preskúmat najskôr ôsmy odvolací dôvod. 128. a) Týmto dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil zásadu proporcionality tým, ze sa domnieval, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, nebola neprimeraná oproti obratu, ktorý dosiahli na relevantnom trhu, a teda na trhu s lyzínom v EHP. 129. Podla ich názoru z judikatúry Súdu prvého stupna a Súdneho dvora, najmä z rozsudkov KNP([62]62) a Parker Pen([63]63) vyplýva, ze v konaní o stanovení výsky pokút je Komisia povinná prihliadat na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu. 130. Z toho by malo vyplývat, ze v prípade, ak Komisia na tento obrat neprihliadala, je výska pokuty nevyhnutne neprimeraná. To bolo preukázané práve v tomto prípade, ked je pokuta ulozená ADM Company a ADM Ingredients stanovená vo výske 115 % obratu, ktorý dosiahli na relevantnom trhu. 131. Komisia na druhej strane odpovedá, ze ani usmernenia, ani judikatúra Spolocenstva ju nezaväzujú prihliadat na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu na úcely urcenia výsky pokút. Tento obrat je naopak iba jedným z prvkov, na ktoré Komisia na tieto úcely môze prihliadat. 132. Okrem toho vyzadovanie, aby boli pokuty primerané k obratu dosiahnutému na relevantnom trhu, by podla Komisie neumoznilo dosiahnut pokutu, ktorá by bola skutocne primeraná dlzke trvania a závaznosti porusenia, ako to vyzaduje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Komisia musí naopak prihliadat na mnohé okolnosti, ktoré vedú k urceniu výsky pokút dostatocne odstrasujúcim spôsobom. V tomto prípade sa na tieto okolnosti prihliadalo. 133. Komisia napokon uvádza, ze judikatúra citovaná odvolatelmi na podporu ich tvrdení sa na vec nevztahuje. 134. Pokial ide o vec KNP, aj keby sa pripustilo, ze Súdny dvor v tomto rozsudku stanovil, ze pokuty musia byt primerané k obratu dosiahnutému na relevantnom trhu, v kazdom prípade upresnil, ze toto tvrdenie, ako správne posúdil Súd prvého stupna, úzko súvisí s osobitným prípadom, ktorý bol predmetom konania v uvedenej veci, a nemôze sa povýsit na vseobecnú zásadu záväznú pre Komisiu. 135. Pokial ide o rozsudok Parker Pen, Komisia uvádza, ze v tejto veci jej Súd prvého stupna vôbec neulozil povinnost prihliadat na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu. Súd prvého stupna iba upozornil Komisiu, aby neprikladala neprimeraný význam celosvetovému obratu, ak obrat dosiahnutý na relevantnom trhu predstavuje minimálnu cast prvého spomínaného obratu. Napriek tomu Súd prvého stupna aj tak potvrdil, ze obrat na relevantnom trhu je iba jednou z mnohých okolností, na ktoré môze Komisia prihliadat v konaní o stanovenie pokuty. 136. Prípad Parker Pen je v konecnom dôsledku úplne iný ako tento prípad. Ide tam totiz o vertikálnu dohodu, bolo logické, aby sa prihliadalo na obrat dosiahnutý distribútorom, ktorým je Parker Pen, na trhu s výrobkom, ktorý je predmetom kartelovej dohody. Táto judikatúra by sa nemohla uplatnit na tento prípad, ktorý sa týka horizontálneho typu dohody. 137. Pokial ide o mna, domnievam sa, ze je vhodné najskôr upresnit, ze posúdenie proporcionality pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia patrí do oblasti neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna clánkom 17 nariadenia c. 17. Iba Súd prvého stupna má teda právomoc skúmat spôsob, akým Komisia zhodnotila v kazdom jednotlivom prípade závaznost a dlzku trvania nezákonného správania([64]64). 138. V rámci odvolania sa preto kontrola vykonávaná Súdnym dvorom môze obmedzovat iba na to, ci Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné pre posúdenie porusenia a ci sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení otázok, ktoré vzniesli zalobcovia([65]65). 139. Osobitne, pokial ide o údajne neprimeraný charakter pokút, je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, ktoré sa týka výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Spolocenstva([66]66). 140. Z toho vyplýva, ze aj v tomto prípade sa musí analýza Súdneho dvora obmedzit na preverenie, ci potvrdením kritérií pouzitých Komisiou na stanovovanie pokút a preverením alebo dokonca opravou spôsobu, akým boli pouzité, Súd prvého stupna respektoval zásadu proporcionality([67]67). 141. S prihliadnutím na uvedené medze právomoci Súdneho dvora teraz pristúpim k preskúmaniu dôvodu uplatneného odvolatelmi. 142. V tejto súvislosti musím priznat, ze posúdenie, ktoré vykonal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku v tejto osobitnej súvislosti, nie je velmi jasné. Pri zistovaní, ci sa v napadnutom rozhodnutí Komisie dodrzala zásada proporcionality, totiz: - pripomenul, ze v zmysle usmernení sa závaznost porusení urcuje na základe viacerých faktorov (bod 183), - upresnil, ze usmernenia na jednej strane nestanovujú, ze výska pokút sa vypocítava na základe celkového obratu alebo obratu dosiahnutého podnikmi na relevantnom trhu, a na druhej strane nebránia, aby sa také obraty brali do úvahy pri stanovení výsky pokuty (bod 187), - povazoval za nepochybné, ze v konaní o stanovení výsky pokút Komisia neprihliadla na obrat dosiahnutý týmito podnikmi na trhu s lyzínom v EHP, ale na celkový svetový obrat a na svetový obrat na trhu s lyzínom (body 191 a 192), - zdôraznil, ze Komisia výslovne neodkázala na posúdenie specifickej zátaze, a teda na skutocný dopad správania kazdého podniku, ktoré predstavuje porusenie hospodárskej sútaze (bod 194), - pripomenul, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze "cast obratu zodpovedajúca tovaru, ktorý je predmetom porusenia, môze poskytnút správnu informáciu o rozsahu porusenia na relevantnom trhu"([68]68) (bod 196), - dospel k záveru, ze tým, ze Komisia neprihliadla na obrat na relevantnom trhu, porusila usmernenia, kedze vyzadujú, aby sa prihliadalo na "skutocnú hospodársku schopnost" a na "specifickú zátaz" dotknutých podnikov (bod 197). 143. Napriek tomu sa Súd prvého stupna domnieval, pricom nahradil svojím posúdením posúdenie Komisie, ze Komisia v kazdom prípade neporusila zásadu proporcionality, pretoze i) z judikatúry sa nemôze vyvodit existencia zásady, ktorá by ukladala Komisii povinnost prihliadat na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu; ii) obrat zodpovedajúci predaju lyzínu v EHP predstavoval relatívne významný podiel obratu dosiahnutého zalobcami na svetovom trhu s lyzínom a iii) základná ciastka pokuty nebola stanovená na základe výpoctu opierajúceho sa o celkový obrat, ale aj na základe iných relevantných faktorov (body 200 az 205). 144. Zdá sa teda, ze odôvodnenie, ktoré prijal Súd prvého stupna, je rozporné. Zdá sa, ze Súd prvého stupna sa najskôr domnieval, ze Komisia mala vypocítat výsku pokuty s prihliadnutím na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu. Následne vsak neváhal stanovit, ze z judikatúry Súdneho dvora sa nedá vyvodit existencia takej povinnosti a ze teda pokuta bola vypocítaná správne. 145. Vzhladom na neistotu, ktorá vyplýva z úvah Súdu prvého stupna, sa teda domnievam, ze je vhodné zistit, ci táto neistota neviedla k takému nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré by malo vplyv na záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna. 146. Zacnem túto analýzu tak, ako som to urobil uz v mojich návrhoch v spojených veciach Dansk Rřrindustri a i.([69]69), pripomenutím, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia osobitne rozsiahlu právomoc volnej úvahy vo vztahu k výberu faktorov, ktoré majú byt vzaté do úvahy na úcely urcenia výsky pokút. Ako pripomenul sám Súdny dvor, "závaznost porusenia musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat"([70]70). Medzi týmito pocetnými posudzovanými okolnostami porusenia môzu byt napríklad aj velkost a hospodárska sila podnikov dopústajúcich sa porusenia, úloha jednotlivých podnikov pri uskutocnení porusenia, hospodárske a právne súvislosti, za akých doslo k poruseniu([71]71). 147. Pokial ide najmä o prihliadnutie na obrat podniku, v rozsudku Musique Diffusion française Súdny dvor upresnil, ze "na úcel stanovenia pokuty je mozné prihliadnut na celkový obrat podniku... ako na cast tohto obratu zodpovedajúcu tovaru, ktorý je predmetom porusenia [bez toho, aby bolo potrebné] priznat niektorému z týchto dvoch údajov nadmernú váhu oproti iným hodnotiacim kritériám"([72]72). 148. Z týchto tvrdení vyplýva, ze aj ked sú globálny obrat a obrat na relevantnom trhu uzitocnými a relevantnými údajmi o hospodárskej sile podniku, predstavujú iba dva z rôznych faktorov, na ktoré môze Komisia prihliadat pri posudzovaní závaznosti porusenia. Komisia preto nie je povinná prihliadat na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu. 149. Toto práve uvedené tvrdenie nie je podla môjho názoru v rozpore s tvrdeniami Súdneho dvora v rozsudku KNP, na ktorý odvolatelia viackrát vo svojom odvolaní odkazujú. V tejto súvislosti pripomínam, ze v uvedenom prípade zalobca tvrdil, ze Komisia nesprávne prihliadla pri urcovaní pokuty na predaj v rámci dotknutej skupiny, a teda na cast obratu na relevantnom trhu. Vzhladom na tieto okolnosti je odôvodnené tvrdenie Súdneho dvora uvedené v bodoch 61 a 62 tohto rozsudku, podla ktorého prihliadnutie na obrat na relevantnom trhu, vrátane obratu vyplývajúceho z vnútorného predaja v skupine, má hodnotu na úcely zabezpecenia primeraného charakteru pokuty, pricom sa zabranuje najmä tomu, aby podniky, ktoré sú vertikálne integrované, neboli neodôvodnene zvýhodnované. 150. Na rozdiel od toho, co sa zdá, ze tvrdí Súd prvého stupna, táto povinnost nevyplýva ani zo znenia usmernení. 151. V tejto súvislosti sa usmernenia obmedzujú na to, ze vyzývajú Komisiu, ze má "brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom" (bod A stvrtý odsek), a prihliadat na to, ze "ked sa priestupok týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov" (bod A siesty odsek). 152. Inými slovami, pri stanovení výsky pokuty musí Komisia dohliadat na to, aby bola pokuta primeraná specifickej zátazi a reálnemu dosahu, ktorý má správanie jednotlivého podniku zúcastnujúceho sa na karteli na trh. Pri tejto cinnosti nemusí prihliadat na obrat dosiahnutý týmto podnikom na relevantnom trhu, ktorý navyse nie je výslovne v usmerneniach uvedený. Ako som pred chvílou uviedol, tento obrat totiz nie je nicím iným ako jedným z rôznych faktorov, na ktoré môze Komisia prihliadnut. A ako správne zdôraznil Súd prvého stupna, Komisia v tomto prípade skutocne zvázila výsku pokút podla velkosti a zdrojov dotknutých podnikov, pricom prihliadla na iné relevantné faktory ako ich celkový obrat a ich celosvetový obrat v oblasti lyzínu. Na základe týchto kritérií Komisia potom rozdelila úcastníkov kartelu do dvoch kategórií, "aby zohladnila skutocnú hospodársku schopnost podnikov spôsobit významnú skodu na trhu lyzínu v EHP a potrebu stanovit výsku pokuty na takej úrovni, aby sa zabezpecil dostatocne odstrasujúci úcinok"([73]73), pricom pre kazdú kategóriu stanovila rozdielne základné ciastky pokuty. 153. Napokon netreba zabudnút, ze v mnohých prípadoch práve svetový obrat (celkový alebo sektorový) predstavuje najväcsí údaj o hospodárskej sile podniku a prispieva k ulozeniu pokuty, ktorá je k nej co primeranejsie. K tomu podla môjho názoru dochádza práve v prípadoch nadnárodných podnikov, ktoré pôsobia na svetovej úrovni a ktoré môzu mat velmi vysoký globálny obrat a velmi nízky obrat na dotknutom trhu. 154. Napokon sa musí pripomenút, ze posúdenie obratu na relevantnom trhu neukladá ani clánok 15 nariadenia c. 17, ktorý odkazuje výlucne na globálny obrat dosiahnutý podnikmi v predchádzajúcom obchodnom roku. 155. Práve uvedené tvrdenia preukazujú, ze ak sa tak má rozumiet odôvodneniu Súdu prvého stupna, tak sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa domnieval, ze Komisia porusila usmernenia, pretoze neprihliadla na obrat dotknutých podnikov na relevantnom trhu. 156. Je vsak potrebné sa opýtat, ci nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, môze ovplyvnit záver, ku ktorému tento súd dospel a podla ktorého sa mala výska pokuty v kazdom prípade povazovat za primeranú na základe iných faktorov, ktoré vzala do úvahy Komisia. Ako je totiz známe, podla ustálenej judikatúry, "ak aj v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupna doslo k poruseniu práva Spolocenstva, jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, preto musí byt odvolanie zamietnuté"([74]74). 157. Ako som uviedol vyssie, výpocet pokút ulozených Komisiou a potvrdených Súdom prvého stupna vzal riadne do úvahy nerovnost medzi velkostami a zdrojmi úcastníkov kartelu. Z toho sa teda musí vyvodit, ze aj ked sa rozsudok povazuje v tejto súvislosti za postihnutý právnou vadou, jeho výrok je nadalej dôvodný. 158. Domnievam sa preto, ze aj ôsmy odvolací dôvod sa musí zamietnut. 159. b) Siestym odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia po tom, ako konstatoval, ze Komisia porusila usmernenia, tým, ze nezohladnil obrat týchto podnikov dosiahnutý na relevantnom trhu a následne nestanovil správnu výsku pokút. 160. V tejto súvislosti sa mi s výhradou, pokial ide o vyssie uvedené tvrdenie vo veci neexistencie porusenia usmernení zo strany Komisie, zdá jednoduché odpovedat, ze pri preskúmaní konania, ktoré sa má sledovat na urcenie výsky pokút, môze Súd prvého stupna vykonat aj neobmedzenú právomoc. Týmto spôsobom má moznost nahradit svojím posúdením posúdenie Komisie, ak sa ukáze, ze Komisia porusila právne predpisy alebo právne zásady. 161. Práve to nastalo v tomto prípade. Po konstatovaní, ze Komisia nesprávne uplatnila usmernenia, totiz Súd prvého stupna pristúpil k svojmu posúdeniu a zistil, ze v kazdom prípade ulozená pokuta nebola neprimeraná. 162. Z toho vyplýva, ze aj siesty odvolací dôvod sa musí zamietnut. 163. c) Napokon siedmym odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia svojich rozhodnutí, ked sa domnieval, ze ulozená pokuta je primeraná napriek tomu, ze Komisia nesprávne uplatnila usmernenia. 164. Opacný názor samozrejme zastáva Komisia. 165. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora a ako som uz pripomenul (bod 109 vyssie), odôvodnenie rozsudku môze byt strucné za podmienky, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré bolo dotknuté opatrenie prijaté, a Súdnemu dvoru disponovat informáciami dostatocnými na to, aby mohol vykonat svoju súdnu kontrolu([75]75). 166. Na základe toho sa mi zdá, ze aj ked nie je vylúcené, ze Súd prvého stupna neodpovedal výslovne na niektoré zo specifických tvrdení, napadnutý rozsudok aj tak splna povinnost odôvodnenia. Po konstatovaní, ze Komisia porusila ustanovenia uvedené v usmerneniach, totiz Súd prvého stupna zistoval, ci tento nedostatok spôsobil porusenie zásady proporcionality pokút. V tejto súvislosti sa domnieval, ze Komisia aj tak túto zásadu dodrzala, a jasne uviedol dôvody, pre ktoré bolo mozné dospiet k takémuto záveru. 167. Súd prvého stupna predovsetkým pripomenul, ze clánok 15 nariadenia c. 17 ukladá, aby konecná suma pokuty nepresahovala 10 % celkového obratu podniku, práve aby sa umoznilo, aby bola pokuta primeraná hospodárskej sile samotného podniku. Z toho vyplýva, ze ked v tomto prípade výska pokuty nepresahuje uvedenú hranicu, pokuta sa musí povazovat za primeranú. 168. V druhom rade Súd prvého stupna rozsiahlym spôsobom vyvrátil argumentácie odvolatelov a zamietol ich stanovisko, podla ktorého ustálená judikatúra ukladala Komisii povinnost prihliadat na obrat na relevantnom trhu. 169. Napokon sa Súd prvého stupna snazil zvýraznit, ze aj keby sa pripustila existencia takejto povinnosti, metóda urcenia pokút, ktorú pouzila Komisia v napadnutom rozhodnutí, nespôsobila neprimeranost pokuty. Obrat zodpovedajúci predaju lyzínu v EHP totiz predstavoval relatívne významný podiel obratu dosiahnutého odvolatelmi na svetovom trhu s lyzínom. V kazdom prípade nebola základná ciastka pokuty vypocítaná len na základe celkového obratu, ale aj iných faktorov, ako je sektorový obrat, povaha porusenia, konkrétny dopad porusenia na trh, rozsah relevantného geografického trhu, nevyhnutný odstrasujúci dopad sankcie, velkost a sila podnikov([76]76). 170. Zdá sa mi teda, ze aj siedmy odvolací dôvod sa musí zamietnut. 6. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie základnej ciastky pokuty 171. Deviatym odvolacím dôvodom napokon odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze schválil, ze Komisia na úcely výpoctu pokuty stanovila rovnakú základnú ciastku pre ADM a Ajinomoto napriek tomu, ze posledný uvedený mal na relevantnom trhu (trh s lyzínom v EHP) podiel v rozsahu priblizne dvojnásobku podielu ADM. S podnikmi iných velkostí sa preto zaobchádzalo obdobným spôsobom. Vzhladom na túto odlisnost velkosti a na skutocnost, ze Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia musí vzdy prihliadat na obrat na relevantnom trhu, mal súd rozhodujúci na prvom stupni znízit základnú ciastku ADM. 172. Pokial ide o mna, pripomínam predovsetkým, ze skúmaný odvolací dôvod vychádza podla môjho názoru z nesprávneho predpokladu, ze v konaní o urcenie výsky pokút mala Komisia povinnost prihliadat na obrat dosiahnutý na relevantnom trhu. Ako som sa snazil preukázat uz skôr (body 142 az 151 vyssie), takáto povinnost sa nedá vyvodit ani z judikatúry Spolocenstva ani z clánku 15 nariadenia c. 17 a ani zo znenia usmernení. 173. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení odvolatelov sa dotknuté základné ciastky nemôzu povazovat za diskriminacné len z dôvodu, ze neboli urcené na základe príslusných obratov na relevantnom trhu. 174. Po tomto upresnení by sa mohlo v kazdom prípade hypoteticky hovorit o porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ak Súd prvého stupna povazoval základnú ciastku ulozenú ADM Company za legitímnu, hoci sa nachádza v odlisnej situácii ako Ajinomoto, a teda oproti podniku, pre ktorý bola vypocítaná rovnaká základná ciastka. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je totiz zásada rovnosti zaobchádzania porusená vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné([77]77). 175. Zdá sa mi vsak, ze zásada rovnosti zaobchádzania nebola porusená ani z tohto hladiska. 176. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna stanovil, ze základná ciastka pokút bola urcená Komisiou na základe súboru faktorov, medzi ktorými boli najmä velkost a hospodárska sila dotknutých podnikov([78]78). Na úcely zohladnenia tejto okolnosti Komisia rozdelila úcastníkov kartelu do dvoch kategórií, pricom vychádzala z ich celkového svetového obratu v oblasti lyzínu([79]79), a na základe tohto porovnania sa domnievala, ze by sa voci ADM Company a Ajinomoto mala uplatnit zvýsená základná ciastka. 177. A teda práve vzhladom na tieto dve kritériá, ktoré Komisia prijala (celkový svetový obrat a svetový obrat v oblasti lyzínu) a ktoré Súd prvého stupna schválil na urcenie dvoch skupín, sa musí zistit, ci bolo zaobchádzanie voci odvolatelom diskriminacné. 178. Z preskúmania skutkových okolností, ktoré poskytli sami odvolatelia vo svojom vyjadrení, vyplýva, ze pokial ide o tieto dva typy obratu, ktoré Komisia brala do úvahy, bol objem obchodov dosiahnutý ADM Company jasne vyssí ako objem obchodov vsetkých ostatných podnikov zúcastnených na karteli, vrátane, hoci v mensom rozsahu, objemu obchodov, ktoré dosiahol Ajjinomoto([80]80). 179. Zdá sa mi, ze teda môzem dospiet k záveru v tom zmysle, ze urcenie základných ciastok, ktoré zodpovedá objektívnym kritériám a má svoj vlastný vnútorný súlad([81]81), neviedlo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania na ujmu odvolatelov. 180. Preto je potrebné tento dôvod zamietnut. 181. Na záver zdôraznujem, ze ziadny z odvolacích dôvodov, ktoré uviedli odvolatelia, nie je dôvodný a v dôsledku toho ich odvolaniu nie je mozné vyhoviet. IV - O trovách 182. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhladom na závery, ku ktorým som dospel vo veci zamietnutia odvolania, sa domnievam, ze odvolatelia musia byt zaviazaní na náhradu trov konania. V - Návrh 183. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, ze: - odvolanie sa zamieta, - Archer Daniels Midland Company a Archer Daniels Midland Ingredients Ltd sú povinní nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [82]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [83]2 - T-224/00, Zb. s. II-2597. __________________________________________________________________ [84]3 - Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24. __________________________________________________________________ [85]4 - Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001 s. 3). __________________________________________________________________ [86]5 - Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. __________________________________________________________________ [87]6 - Usmernenia stanovujú podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel pausálne sumy, ktoré budú spolu s posúdením dlzky trvania porusovania tvorit základnú ciastku, z ktorej vychádza výpocet pokuty. Za "mierne priestupky" je mozné ulozit pokutu od 1 000 do 1 milióna eur, za "závazné priestupky" od 1 milióna do 20 miliónov eur a za "velmi závazné priestupky" nad 20 miliónov eur (bod 1 cast A usmernení). __________________________________________________________________ [88]7 - Bod 2 usmernení stanovuje, ze "základná ciastka bude zvýsená tam, kde existujú pritazujúce okolnosti, ako napr.: __________________________________________________________________ - opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi), __________________________________________________________________ - odmietnutie spolupracovat alebo pokusy prekázat Komisii pri jej setrení, __________________________________________________________________ - úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia, __________________________________________________________________ - odvetné opatrenia proti iným podnikom s úmyslom posilnovat praktiky, ktoré predstavujú porusenie, __________________________________________________________________ - potreba zvýsit pokutu s cielom prekrocit zisk zarobený nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel v prípadoch, kde je mozné objektívne stanovit túto výsku, __________________________________________________________________ - iné". __________________________________________________________________ [89]8 - V tomto zmysle bod 3 usmernení specifikuje, ze "základná ciastka bude znízená tam, kde existujú polahcujúce okolnosti, ako napr.: __________________________________________________________________ - výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha "nasledovania môjho vodcu", __________________________________________________________________ - nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík, __________________________________________________________________ - ukoncenie porusovania, ako náhle zasiahne Komisia (v prípadoch, ked realizuje kontroly), __________________________________________________________________ - existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie, __________________________________________________________________ - porusenia spáchané ako dôsledok zanedbania si povinností alebo nezámerne, __________________________________________________________________ - efektívna spolupráca podniku v procese, mimo rámca oznámenia z 18. júla 1996 o neuvalovaní alebo znízení pokút v prípade kartelov, __________________________________________________________________ - iné". __________________________________________________________________ [90]9 - Pripomínam, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze ADM Company a ADM Ingredients sa na postihovanej dohode zúcastnili od 23. júna 1992 do 27. júna 1995. __________________________________________________________________ [91]10 - Napadnutý rozsudok, bod 191. __________________________________________________________________ [92]11 - Napadnutý rozsudok, bod 41. __________________________________________________________________ [93]12 - Napadnutý rozsudok, bod 51. __________________________________________________________________ [94]13 - Napadnutý rozsudok, body 70 az 73. __________________________________________________________________ [95]14 - Napadnutý rozsudok, bod 208. __________________________________________________________________ [96]15 - Napadnutý rozsudok, bod 210. __________________________________________________________________ [97]16 - Napadnutý rozsudok, body 212 a 213. __________________________________________________________________ [98]17 - Napadnutý rozsudok, body 89 az 91. __________________________________________________________________ [99]18 - Napadnutý rozsudok, bod 92. __________________________________________________________________ [100]19 - Rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer/Commissione, 7/72, Zb. s. 1281. __________________________________________________________________ [101]20 - Napadnutý rozsudok, bod 98. __________________________________________________________________ [102]21 - Napadnutý rozsudok, body 99 a 100. __________________________________________________________________ [103]22 - Napadnutý rozsudok, body 101 a 102. __________________________________________________________________ [104]23 - Napadnutý rozsudok, body 103 a 104. __________________________________________________________________ [105]24 - Napadnutý rozsudok, bod 197. __________________________________________________________________ [106]25 - Napadnutý rozsudok, bod 200. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [107]26 - Napadnutý rozsudok, body 204 a 205. __________________________________________________________________ [108]27 - Napadnutý rozsudok, body 142 az 169. __________________________________________________________________ [109]28 - Napadnutý rozsudok, bod 171. __________________________________________________________________ [110]29 - Napadnutý rozsudok, body 371 az 380. __________________________________________________________________ [111]30 - Rozsudok zo 7. júna1983, Musique Diffusion française s i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825. __________________________________________________________________ [112]31 - Návrhy prednesené 8. júla 2004, rozsudok z 28. júna 2005, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 az C-208/02 P a C-231/02 P, Zb. s. I-5425. __________________________________________________________________ [113]32 - Pozri návrhy vo veci Dansk Rřrindustri, uz citované, body 159 az 165. __________________________________________________________________ [114]33 - Pozri návrhy vo veci Dansk Rřrindustri, uz citované, body 155 az 160. __________________________________________________________________ [115]34 - Napadnutý rozsudok, bod 92. __________________________________________________________________ [116]35 - Rozhodnutie z 2. novembra 1987, AP/Taliansko, oznámenie c. 204/1986. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Ustanovenie znie: "prohibits double jeopardy only with regard to an offence adjudicated in a given State". __________________________________________________________________ [117]36 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [118]37 - Decision on the Defence Motion on the Principle of Non-bis-in-idem, Prosecutor v. Dusko Tadic, vec c. IT-94-1, T.Ch. II, 14. novembra 1995. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu uviedol: "the principle of non bis in idem appears in some form as part of the internal legal code of many nations. Whether characterised as non bis in idem, double jeopardy or autrefois acquit, autrefois convict, this principle normally protects a person from being tried twice or punished twice for the same acts. This principle has gained a certain international status since it is articulated in Article 14(7) of the International Covenant on Civil and Political Rights as standard of a fair trial, but it is generally applied so as to cover only a double prosecution within the same State. The principle is binding upon this International Tribunal to the extent that it appears in Statute, and in the form it appears there". __________________________________________________________________ [119]38 - Napokon je potrebné pripomenút, ze ako sa zdá, hoci väcsina právnych poriadkov státov medzinárodného spolocenstva upravuje zásadu ne bisin idem, spravidla ustanovujú, ze táto zásada má výlucne vnútrostátnu pôsobnost. Ak sa nemýlim, napríklad spomedzi clenských státoch Európskej únie iba holandský právny poriadok uznáva cudzím rozsudkom úcinok rozsúdenej veci v plnom rozsahu, obdobne ako to platí pre vnútrostátne rozsudky. __________________________________________________________________ [120]39 - Rozsudok z 31. marca 1987, 2 BvM 2/86. Neoficiálny preklad. __________________________________________________________________ [121]40 - Corte Costituzionale italiana, 18. apríla 1967, c. 48, v Giur. Cost., 1967, I, s. 299; a 8. apríla 1976, c. 69, v Giur. Cost., 1976, s. 432. __________________________________________________________________ [122]41 - Pokial ide o tento dohovor, zdá sa mi podstatné, ze hoci upravuje zásadu ne bis in idem vo vztahu medzi zmluvnými státmi, vo svojom clánku 55 upravuje moznost na túto zásadu za urcitých okolností neprihliadat. __________________________________________________________________ [123]42 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338. __________________________________________________________________ [124]43 - Napadnutý rozsudok, bod 90. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez rozsudky z 18. novembra 1987, Maďzena a i., 137/85, Zb. s. 4587, v ktorom Súdny dvor vylúcil existenciu porusenia zásady ne bis in idem, kedze dve kaucie pozadované od tej istej osoby za tie isté skutky sledovali "úplne odlisné ciele" (body 22 a 23). __________________________________________________________________ [125]44 - Pozri rozsudok Aalborg Portland a i., uz citovaný, bod 338: "zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem". Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [126]45 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 99 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [127]46 - Rozsudok Wilhem a i., uz citovaný, bod 3. __________________________________________________________________ [128]47 - Rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný, bod 3. __________________________________________________________________ [129]48 - Rozsudok Wilhem a i., uz citovaný, bod 11. __________________________________________________________________ [130]49 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Pripomínam, ze tento nový systém zaviedol systém "paralelných právomocí" zalozený na súbeznom uplatnovaní sútazných pravidiel Zmluvy, ktoré vykonáva Komisia a vnútrostátne orgány a súdy. Vnútrostátne orgány a súdy uz môzu konkrétne uplatnovat clánok 81 ods. 3 ES, ktorý upravuje moznost neuplatnit zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. __________________________________________________________________ [131]50 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 99 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [132]51 - Ako správne Súd prvého stupna pripomenul, Súdny dvor v rozsudku Boehringer/Komisia iba hypoteticky uviedol prípadnú povinnost Komisie, aby prihliadala aj na sankcie uz ulozené orgánmi tretieho státu. Pozri rozsudok Boehringer, uz citovaný, bod 3. __________________________________________________________________ [133]52 - Pozri napadnuté rozhodnutie, najmä body 186 az 212. __________________________________________________________________ [134]53 - Pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 az 34, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70. __________________________________________________________________ [135]54 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 372. __________________________________________________________________ [136]55 - Napadnutý rozsudok, bod 94. __________________________________________________________________ [137]56 - Napadnutý rozsudok, bod 169. __________________________________________________________________ [138]57 - Pozri najmä rozsudok z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 49. __________________________________________________________________ [139]58 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 50. __________________________________________________________________ [140]59 - Pozri najmä uznesenia z 9. júla 1998, Smanor a i./Komisia, C-317/97, Zb. s. I-4269, bod 21; rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 35, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 51. __________________________________________________________________ [141]60 - Pozri body 261 az 296 rozhodnutia Komisie a body 153 az 160 napadnutého rozsudku. Najmä v bode 160 Súd prvého stupna pripomenul, ze "zalobcovia v skutocnosti nenamietajú proti vzájomnému vztahu, ktorý zistila Komisia, medzi iniciatívami v prípade cien a trhovými cenami skutocne uplatnovanými clenmi kartelu". __________________________________________________________________ [142]61 - Napadnutý rozsudok, body 161 az 169. __________________________________________________________________ [143]62 - Rozsudok zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98, Zb. s. I-9641. __________________________________________________________________ [144]63 - Rozsudok zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549. __________________________________________________________________ [145]64 - Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95, Zb. s. I-8417, bod 128, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47. __________________________________________________________________ [146]65 - Rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31. __________________________________________________________________ [147]66 - Rozsudok British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 48. __________________________________________________________________ [148]67 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 365. __________________________________________________________________ [149]68 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [150]69 - Pozri body 69 az 75 a 103 az 105. __________________________________________________________________ [151]70 - Rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 33. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95, Zb. s. I-1611, bod 54. __________________________________________________________________ [152]71 - Rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, a z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461. __________________________________________________________________ [153]72 - Rozsudok Musique Diffusion française a i., uz citovaný, bod 121. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [154]73 - Napadnuté rozhodnutie, bod 304. __________________________________________________________________ [155]74 - Rozsudok z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C-312/00 P, Zb. s. I-11355, bod 57. V rovnakom zmysle pozri tiez rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28; z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia, C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 37, a z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58. __________________________________________________________________ [156]75 - Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 372, a z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C-120/99, Zb. s. I-7997, bod 28. __________________________________________________________________ [157]76 - Pozri napadnutý rozsudok, bod 205. __________________________________________________________________ [158]77 - Pozri najmä rozsudky z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25. __________________________________________________________________ [159]78 - Pozri najmä napadnutý rozsudok, bod 205. __________________________________________________________________ [160]79 - Napadnutý rozsudok, bod 191. __________________________________________________________________ [161]80 - 12 600 miliónov eur, respektíve 202 miliónov eur v porovnaní s 5 000 miliónmi eur a 183 miliónmi eur, ktoré dosiahol Ajinomoto. __________________________________________________________________ [162]81 - Pozri tiez napadnutý rozsudok, body 211 az 213. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref1 83. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref2 84. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref3 85. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref4 86. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref5 87. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref6 88. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref7 89. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref8 90. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref9 91. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref10 92. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref11 93. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref12 94. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref13 95. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref14 96. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref15 97. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref16 98. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref17 99. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref18 100. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref19 101. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref20 102. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref21 103. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref22 104. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref23 105. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref24 106. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref25 107. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref26 108. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref27 109. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref28 110. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref29 111. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref30 112. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref31 113. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref32 114. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref33 115. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref34 116. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref35 117. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref36 118. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref37 119. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref38 120. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref39 121. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref40 122. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref41 123. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref42 124. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref43 125. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref44 126. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref45 127. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref46 128. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref47 129. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref48 130. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref49 131. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref50 132. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref51 133. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref52 134. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref53 135. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref54 136. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref55 137. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref56 138. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref57 139. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref58 140. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref59 141. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref60 142. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref61 143. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref62 144. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref63 145. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref64 146. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref65 147. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref66 148. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref67 149. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref68 150. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref69 151. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref70 152. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref71 153. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref72 154. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref73 155. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref74 156. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref75 157. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref76 158. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref77 159. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref78 160. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref79 161. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref80 162. file:///tmp/lynxXXXXMPH1Uw/L98033-8308TMP.html#Footref81