NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 28. apríla 2005 ([1]1) Spojené veci C-346/03 a C-529/03 Francesco Atzori, Giuseppe Atzeni a Giuseppe Ignazio Boi a Marco Scalas a Renato Lilliu proti Regione Autonoma della Sardegna [návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Tribunale di Cagliari (Taliansko)] "Státna pomoc - Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje pomoc poskytnutá regiónom Sardínia polnohospodárskym podnikom za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom - Prípustnost prejudiciálnych otázok - Uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze v polnohospodárstve - Zásada legitímnej dôvery - Vady konania - Odôvodnenie - Zlucitelnost pomoci" Obsah I - Úvod II - Právny rámec Spolocenstva A - Vseobecný rezim státnej pomoci B - Státna pomoc v polnohospodárstve III - Skutkové okolnosti sporov vo veci samej A - Poskytnutie pomoci vládou regiónu Sardínia 1. Regionálny zákon c. 44/1988 2. Uplatnovanie regionálneho zákona c. 44/1988 a) Rozhodnutie z 30. decembra 1988 b) Rozhodnutie z 27. júna 1990 c) Rozhodnutie z 20. novembra 1990 d) Rozhodnutie z 26. júna 1992 3. Regionálny zákon c. 17/1992 B - Konanie pred Komisiou C - Rozhodnutie 97/612 1. Odôvodnenie 2. Výroková cast D - Vrátenie pomoci E - Spory pred Tribunale di Cagliari IV - Zaloby o neplatnost V - Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom VI - Prípustnost prejudiciálnych otázok A - Úvodne poznámky B - Vseobecné úvahy C - Zaloba o neplatnost a prejudiciálna otázka týkajúca sa neplatnosti 1. Zaloba o neplatnost a) Vseobecná povaha b) Aktívna legitimácia jednotlivcov i) Napadnutelné akty ii) Priama a osobná dotknutost 2. Prejudiciálna otázka týkajúca sa platnosti 3. Vztah medzi zalobou o neplatnost a prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti a) Vzájomné doplnanie sa b) Súbezná existencia D - Obsah rozhodnutia a moznost napadnút ho 1. Obsah 2. Napadnutelnost VII - Preskúmanie platnosti rozhodnutia A - Právny základ 1. Vztah medzi polnohospodárskou politikou a hospodárskou sútazou a) Úvod b) Uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v polnohospodárstve c) Sekundárne právo 2. Právny základ rozhodnutia a) Systém pomoci podla regionálneho zákona c. 44/1988 b) Pomoc poskytnutá rozhodnutiami "Giunta regionale" i) Pestovanie v skleníku ii) Podniky lesného hospodárstva iii) Chovatelia králikov iv) Zadlzené polnohospodárske podniky c) Záverecná úvaha B - Porusenie zásady legitímnej dôvery 1. Podstata zásady 2. Legitímna dôvera v oblasti státnej pomoci 3. Uplatnenie na predmetnú vec a) Protiprávnost b) Nezlucitelnost i) Predbezné vysetrovanie ii) Formálne konanie c) Celkové posúdenie C - Dalsie vady 1. Nezrovnalosti v konaní 2. Odôvodnenie 3. O zlucitelnosti pomoci a) Clánok 87 ES ods. 2 písm. b) b) Clánok 87 ES ods. 3 písm. a) a c) VIII - Dôsledky platnosti IX - Návrh I - Úvod 1. Dvaja giudici istruttori z obcianskoprávnej sekcie Tribunale di Cagliari (Taliansko) sa obrátili na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa platnosti rozhodnutia 97/612/ES zo 16. apríla 1997 (dalej len "rozhodnutie"),([2]2) ktorým Komisia vyhlásila státnu pomoc, ktorú na základe regionálneho zákona c. 44/1988 poskytla vláda regiónu Sardínia v sektore polnohospodárstva, za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 2. Bez toho, aby tým boli dotknuté jednotlivé uvádzané dôvody neplatnosti uvedeného rozhodnutia, Súdny dvor sa musí vyjadrit k trom základným otázkam: k prípustnosti prejudiciálnych otázok, uplatnovaniu vseobecných pravidiel hospodárskej sútaze obsiahnutých v Zmluve na polnohospodárstvo a k zásade legitímnej dôvery ako dôvodu neplatnosti. 3. V prvom rade sa tu vynára specifická otázka vztahu medzi zalobou o neplatnost a návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, ktorá ciastocne vedie ku kontroverznej problematike prístupu jednotlivcov k súdnictvu Spolocenstva, kedze na Súde prvého stupna bol napadnutý akt, ktorého platnost teraz spochybnujú talianski sudcovia. 4. Po druhé sa odkazuje na zvolený právny základ rozhodnutia, ktorý je jadrom pochybností vnútrostátneho súdu, ktorý sa domnieva, ze normy sútazného práva, z ktorých rozhodnutie vychádza, nie sú na tento prípad uplatnitelné. 5. Dalej je potrebné sa zaoberat vplyvom zásady legitímnej dôvery na státnu pomoc, nielen ako predpokladom zodpovednosti státu, ktorý si nesplní svoje povinnosti voci Spolocenstvu, za skodu, ale skôr ako dôvodom pre zrusenie aktov niektorej z jeho institúcií. 6. Napokon je potrebné zamysliet sa nad viacerými uvádzanými dôvodmi neplatnosti, ktoré súvisia s postupom prijímania rozhodnutia, jeho odôvodnením a so zlucitelnostou pomoci so spolocným trhom. II - Právny rámec Spolocenstva A - Vseobecný rezim státnej pomoci 7. Podla Miltona a Rose Friedmanových "intervencia vlády v prospech podnikov jej krajiny spôsobuje, ze podniky iných státov ziadajú pomoc od svojej vlády, aby tak celili opatreniam prijatým"([3]3) prvou vládou. Bez toho, aby tým bola dotknutá polemika o prezití podpôr - ktorá je prejavom sirsej debaty o zasahovaní verejnej správy do hospodárskeho zivota -, toto pôsobenie státu je dôvodom na to, aby sa Spolocenstvo týmito témami zaoberalo vzhladom na vplyv, ktorý má státna pomoc na vytvorenie vnútorného trhu, ktorého zavedenie so sebou prinása zostrenie hospodárskej sútaze medzi hospodárskymi subjektmi, a tým aj riziko, ze nebude zachovaná neutralita.([4]4) 8. Zmluva ES venuje tejto problematike tri ustanovenia, ktoré sú zaclenené medzi normy o hospodárskej sútazi a - ako sa ukázalo - sú z právneho hladiska mimoriadne zivotaschopné:([5]5) 1. Clánok 87 ES: - Odsek 1 vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom takú pomoc, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, ktoré sú uvedené v nasledujúcich odsekoch. - V odseku 2 sa za zlucitelnú uznáva (v kazdom prípade "je zlucitelná") pomoc sociálnej povahy, pomoc vyplývajúca z mimoriadnych udalostí a pomoc poskytovaná urcitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko. - Odsek 3 umoznuje povazovat za zlucitelné (za zlucitelné "mozno povazovat") iné prípady pomoci na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou a dalsie výslovne stanovené druhy pomoci. 2. Clánok 88 ES:([6]6) - Odsek 1 zaväzuje Komisiu skúmat systémy pomoci poskytovanej clenskými státmi. - Podla odseku 2, ak táto institúcia zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom, má vyzvat daný stát, aby túto pomoc zrusil alebo upravil - pricom sa môze priamo obrátit na Súdny dvor -; za výnimocných okolností môze Rada rozhodnút inak. - Odsek 3 zaväzuje clenské státy informovat Komisiu o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby sa v prípade, ze sú nezlucitelné so spolocným trhom, mohlo zacat konanie podla predchádzajúceho odseku. 3. Clánok 89 ES: - Umoznuje Rade vydat nariadenia potrebné na uplatnenie clánkov 87 ES a 88 ES, ako aj stanovit podmienky uplatnenia clánku 88 ods. 3 ES a druhy pomoci, ktoré sú vynaté z tohto postupu. 9. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, ze kontrola státnej pomoci sa uskutocnuje v troch fázach: v prvej musia clenské státy oznamovat vsetky zámery poskytnutia pomoci, v druhej Komisia tieto zámery skúma a vykonáva nepretrzitý dohlad nad existujúcimi systémami pomoci, v poslednej fáze dochádza k vráteniu protiprávne poskytnutých výhod alebo výhod nezlucitelných so spolocným trhom. V kazdom prípade efektívnost tohto systému závisí od spolupráce medzi clenskými státmi a uvedenou institúciou, ktorá má výlucnú úlohu zabezpecit systém nenarusenej hospodárskej sútaze. B - Státna pomoc v polnohospodárstve 10. Uvedené normy ovplyvnujú akúkolvek pomoc z verejných prostriedkov poskytnutú konkrétnym podnikom alebo sektoru výroby bez ohladu na to, o akú hospodársku cinnost ide. Z týchto ustanovení vsak existuje niekolko výnimiek v sektore dopravy (clánky 73 ES, 76 ES a 78 ES), ako aj v oblasti národnej bezpecnosti [clánok 296 ods. 1 písm. b) ES]. 11. V sektore polnohospodárstva tiez existuje specifické pravidlo obsiahnuté v clánku 36 ES, ktorý znie: "Ustanovenia kapitoly o pravidlách hospodárskej sútaze sa vztahujú na výrobu a obchod s polnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký urcí Rada podla clánku 37 ods. 2 a 3 a v súlade so stanoveným postupom a so zretelom na ciele uvedené v clánku 33. Rada môze najmä schválit poskytovanie pomoci: a) na ochranu podnikov znevýhodnených strukturálnymi alebo prírodnými podmienkami; b) v rámci programov hospodárskeho rozvoja." 12. A tak na rozdiel od iných oblastí v tomto sektore právomoc Komisie kontrolovat podpory a dohliadat nad nimi nevyplýva priamo zo Zmluvy, ale z noriem prijatých Radou a s obmedzeniami, ktoré jej ulozí.([7]7) 13. Vsetky nariadenia, ktoré zavádzajú spolocnú organizáciu trhu, vsak pocítajú s tým, ze sa v danej oblasti uplatnia pravidlá hospodárskej sútaze. Iba výrobky, pre ktoré este nebol zavedený takýto vseobecný rezim, ako napríklad iné zemiaky ako skrobové, konské mäso, med, káva, alkohol polnohospodárskeho pôvodu a ocot získaný z alkoholu, ako aj korok, podliehajú clánku 4 nariadenia Rady c. 26 uplatnujúceho urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi,([8]8) v zmysle ktorého: "Ustanovenia clánku [88] (1) a prvá veta clánku [88] (3) zmluvy sa vztahujú na pomoci, ktoré sú poskytované na výrobu alebo obchod s výrobkami uvedenými v prílohe II zmluvy." III - Skutkové okolnosti sporov vo veci samej A - Poskytnutie pomoci vládou regiónu Sardínia 1. Regionálny zákon c. 44/1988 14. Dna 13. decembra 1988 autonómny región Sardínia schválil zákon c. 44([9]9), ktorým bol zriadený polnohospodársky zárucný fond. 15. Na základe clánku 5 sa poskytuje pomoc polnohospodárskym podnikom, ktorých financná situácia bola ovplyvnená nepriaznivými udalostami. S cielom prispiet k obnove likvidity týchto podnikov umoznuje poskytovat pôzicky so znízeným úrokom najviac na obdobie 15 rokov (vrátane 3-rocnej doby odkladu platenia) na konsolidáciu krátkodobých pasív. 16. Tieto úvery sa podla odseku 4 uvedeného clánku spravujú nielen právnym predpisom, ktorý ich zaviedol, ale aj zákonom c. 1760 z 5. júla 1928 o vykonávacích opatreniach na zavedenie polnohospodárskeho úveru.([10]10) 2. Uplatnovanie regionálneho zákona c. 44/1988 17. Je v kompetencii "Giunta regionale", aby prostredníctvom rozhodnutia ad hoc v jednotlivom prípade urcila konkrétne podmienky poskytnutia úveru a predovsetkým nepriaznivé udalosti odôvodnujúce intervenciu, cielový sektor alebo sektory, sumu pôzicky vo vztahu k zadlzeniu podniku a trvanie pomoci. "Giunta regionale" tak urobila v styroch prípadoch. a) Rozhodnutie z 30. decembra 1988([11]11) 18. Nepriaznivou udalostou, ktorá vyvolala krízovú situáciu, bol pád cien produktov pestovaných v skleníku v takej miere, ze ceny nepokrývali náklady. 19. Podmienkou poskytnutia pôzicky bolo, aby krátkodobá zadlzenost prijímajúceho podniku predstavovala najmenej 75 % hodnoty jeho hrubej produkcie pocas posudzovaného roku. Doba financovania bola stanovená v maximálnej dlzke prípustnej podla základného právneho predpisu, t. j. na 15 rokov. b) Rozhodnutie z 27. júna 1990([12]12) 20. Zoci-voci situácii podnikov lesnej výroby bolo rozhodnuté, ze pomoc zakotvená v clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988 bude poskytnutá podnikom vlastniacim lesy, ktoré este neumoznujú výrub so ziskom, na úcely ozdravenia alebo konsolidácie dlhov týchto podnikov splatných pred 30. júnom 1990, ktoré vyplývali z investícií a riadenia výsadby, ako aj z krytia nekrytých bankových úctov a súm nárokovatelných zamestnancami (výplata miezd), majitelmi pozemkov (zaplatenie nájomného) a dodávatelmi (zaplatenie za tovar). 21. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade pomoci jedinou poziadavkou bolo, aby celková krátkodobá zadlzenost podniku predstavovala najmenej 75 % hodnoty hrubej produkcie, hoci doba splácania úveru bola stanovená na 13 rokov (s trojrocným odkladom). c) Rozhodnutie z 20. novembra 1990([13]13) 22. V dôsledku hromadnej nákazy, ktorá zasiahla región na jar roku 1990, klesol chovatelom králikov výnos z chovu. 23. Chovatelia, ktorí stratili minimálne 20 % chovu, boli zvýhodnení hned dvakrát: a) prostredníctvom pôziciek so znízeným úrokom na 15 rokov (vrátane trojrocného odkladu splácania), ktoré mohli byt pouzité na splatenie az dvoch rocných alebo styroch polrocných splátok uz uzavretých dlhodobých pôziciek; a b) prostredníctvom sumy zodpovedajúcej financným potrebám dotknutých podnikov pocas jedného roka. d) Rozhodnutie z 26. júna 1992([14]14) 24. V tomto prípade bola pomoc poskytnutá vsetkým polnohospodárskym podnikom zadlzeným z dôvodu coraz nevýhodnejsích podmienok na trhu a tazkostí spojených s klimatickými udalostami. 25. Krátkodobá zadlzenost týchto podnikov sa musela rovnat aspon 51 % ich hrubej produkcie v roku 1991. Pôzicka poskytnutá na pätnást rokov (vrátane trojrocného odkladu splácania) mohla byt pouzitá na splácanie úverov na riadenie so znízeným úrokom, dlhov vyplývajúcich zo strednodobých pôziciek s výnimkou pôziciek uzavretých na nákup polnohospodárskych strojov a splátok viacrocných pôziciek poskytnutých v dôsledku prírodných pohrôm. 3. Regionálny zákon c. 17/1992 26. Regionálny zákon c. 17 z 27. augusta 1992([15]15) obsahuje ustanovenia technického charakteru na vykonanie financných operácií realizovaných na základe clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988. B - Konanie pred Komisiou 27. Dna 1. septembra 1992 Taliansko upovedomilo Komisiu o regionálnom zákone c. 17/1992, pricom v tejto súvislosti opomenulo zmienit sa o regionálnom zákone c. 44/1988 a o ostatných normách prijatých na jeho základe. 28. Na toto oznámenie, ktorému bolo pridelené c. N 557/93, reagovala Komisia dvoma listami, prvým z 29. októbra 1992 a druhým z 27. mája 1999, v ktorých si od vnútrostátnych orgánov vyziadala viac informácií. Tie jej boli poskytnuté 24. marca 1993, 2. apríla 1993 a 3. decembra 1993. Dna 28. februára 1994 boli vyziadané doplnujúce údaje, poskytnuté boli 25. apríla 1994. 29. Dna 1. augusta 1994 bolo prijaté rozhodnutie o zacatí konania proti Taliansku na základe clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES) jednak vo vztahu k opatreniam pomoci stanoveným v clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988 z dôvodu, ze "... jeho prílis vseobecné znenie neposkytuje záruky, ze budú respektované kritériá Spolocenstva na poskytovanie pomoci polnohospodárskym podnikom v tazkostiach", a jednak vo vztahu k rozhodnutiam regionálnej vlády Sardínie, kedze podla informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, boli nezlucitelné s uvedenými kritériami Spolocenstva. 30. Prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev([16]16), v ktorom bol uverejnený zaslaný list, boli Taliansko, ostatné clenské státy a dotknuté tretie osoby vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky. 31. Talianska vláda formulovala svoje tvrdenia v listoch z 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995. 32. Komisia sa vsak v rámci iného konania dozvedela o regionálnom zákone c. 33 z 5. decembra 1995([17]17), v ktorého clánku 4 sa uvádzalo, ze pomoc podla clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988 sa má polnohospodárskym podnikom v tazkostiach poskytnút v súlade s "kritériami, ktoré v tejto oblasti prijalo Spolocenstvo". Táto okolnost viedla Komisiu k tomu, aby si 21. decembra 1995 vyziadala dalsie vysvetlenia, ktoré jej boli poskytnuté 22. februára 1996. 33. Poskytnuté informácie Komisiu nepresvedcili a v rozhodnutí z 25. júla 1996 táto institúcia uviedla, ze zmena vykonaná v roku 1995 sa preskúma v rámci celého systému. Tvrdila vsak, ze jej nebol poskytnutý ziaden presný údaj, pokial ide o uplatnovanie uvedenej reformy, a oznámila Taliansku, ze informácie, ktoré má k dispozícii, jej neumoznujú o tejto zmene rozhodnút. C - Rozhodnutie 97/612 34. Týmto rozhodnutím vydaným 16. apríla 1997 bolo ukoncené konanie, ktoré sa zacalo 1. augusta 1994. Rozhodnutie je predmetom polozených prejudiciálnych otázok, a preto je vhodné strucne vysvetlit jeho obsah, v ktorom je mozné zretelne odlísit dve casti: v prvej sú zhrnuté dôvody, ktoré odôvodnujú jednotlivé body výroku obsiahnutého v druhej casti. 1. Odôvodnenie 35. V odôvodnení je detailne vysvetlený regionálny zákon c. 44/1988 a rozhodnutia výkonného orgánu Sardínie, na základe ktorých bola poskytnutá pomoc, pochybnosti o ich zlucitelnosti so spolocným trhom, pripomienky Talianska, ako aj stanovisko, podla ktorého dané opatrenia sú protiprávne a nezlucitelné so slobodnou hospodárskou sútazou. 36. V odôvodnení sa tvrdí, ze skutocnost, ze o prijatej legislatíve nebola Komisia upovedomená a ze sa vykonávala bez toho, aby sa k nej Komisia mohla vyjadrit, "vyvolávajú mimoriadne závaznú situáciu" vzhladom na to, ze Taliansko nepoprelo uplatnitelnost noriem o pomoci polnohospodárskym podnikom v tazkostiach a ani nevyzadovalo, aby boli prevzaté kritériá usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach [neoficiálny preklad]([18]18). V súvislosti s týmito usmerneniami sa dodáva, ze hoci nadobudli úcinnost po zacatí konania, poskytnutá pomoc sa nekvalifikuje ako pomoc na záchranu vzhladom na druh dohodnutého úveru ani ako pomoc na restrukturalizáciu vzhladom na neexistenciu plánu zameraného na obnovenie hospodárskej zivotaschopnosti podnikov bez zmeny podmienok hospodárskej sútaze, ktorého funkciu nenahrádza analýza vykonaná bankami v súvislosti so solventnostou dlzníkov. 37. Tiez sú tu vysvetlené dôvody, pre ktoré Komisia nesúhlasí s argumentáciou talianskej vlády, pokial ide o príciny nadmerného zadlzenia podnikov pozívajúcich zvýhodnenie: klimatické faktory (sucho) patria medzi bezné riziká polnohospodárstva, krízu na trhu znásajú vsetci podnikatelia, nedostatocná organizácia predaja nie je prvok, ktorý by bol cudzí obchodu, a zvýsené úrokové sadzby by odôvodnovali jedine dotácie obmedzené na nevyhnutné minimum pokrývajúce rozdiel medzi dohodnutou sadzbou a beznou sadzbou. 38. Konkrétne, pokial ide o podniky lesného hospodárstva, riesi sa tu rozpor v konceptoch, na ktorých sú zalozené investicné náklady, pretoze pomoc bola urcená na splatenie dlhov vyplývajúcich z bezného vedenia podniku a na výplatu príspevkov sociálneho zabezpecenia, miezd alebo cien dodávok. Pokial ide o chovatelov králikov, tiez nebolo zarucené schválenie plánu na odstránenie hromadnej nákazy ani znízenie pôzicky na nizsiu sumu, ako boli straty. V kazdom prípade nebolo preukázané, ze by v prvom alebo druhom prípade boli dodrzané kritériá upravujúce poskytovanie pomoci. 39. Následne sa uvádza, ze skúmaný systém má priamy vplyv na náklady a ze podniky prijímajúce pomoc sú oproti iným výrobcom zvýhodnené, cím sa menia parametre, v rámci ktorých sa uskutocnuje obchod v Spolocenstve, a z toho sa odvodzuje nezlucitelnost systému so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom do úvahy nepripadajú výnimky stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto ustanovenia. 40. Výnimky uznané v clánku 87 ods. 2 písm. a) a c) sú zjavne neaplikovatelné a nebola poskytnutá ziadna informácia, ktorá by odôvodnovala uplatnenie písmena b). 41. Z výnimiek uvedených v odseku 3 vyplýva, ze státna intervencia musí byt potrebná na dosiahnutie niektorého z cielov, ktoré uvádza samotné toto ustanovenie, co vsak nie je mozné, kedze "Taliansko neuviedlo a Komisia nenasla relevantné argumenty" v tomto smere. Konkrétne, pokial ide o osobitné situácie uvedené v písmenách a) a c), Komisia "sa domnieva, ze vo svetle predchádzajúcej analýzy a relevantných právnych noriem Spolocenstva sú predmetné opatrenia operatívnou pomocou na fungovanie, ktorá svojou povahou nemôze viest k trvalému zlepseniu podmienok v sektore alebo v regióne". 42. Posledné úvahy v odôvodnení obhajujú nutnost vrátenia neoprávnene poskytnutých financných výhod, ktoré spocívajú v rozdiele medzi trhovými nákladmi bankových pôziciek na konsolidáciu pasív a nákladmi, ktoré mali príjemcovia pomoci. 2. Výroková cast 43. V zmysle uvedených dôvodov rozhodnutie znie takto: - Pomoc, ktorú poskytol región Sicília na základe clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988, ako aj na základe rozhodnutí "Giunta regionale" z 30. decembra 1988, z 27. júna 1990, 20. novembra 1990 a 26. júna 1992, je protiprávna a nezlucitelná so spolocným trhom (clánok 1). - Taliansko musí v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia zrusit pomoc a v lehote siestich mesiacov prijat opatrenia na vrátenie uz vyplatených súm (clánok 2). - Taliansko musí Komisiu informovat o právnych predpisoch prijatých na vykonanie rozhodnutia tak, aby sa táto skutocnost dala overit (clánok 3). - Adresátom rozhodnutia je "Talianska republika" (clánok 4). D - Vrátenie pomoci 44. Autonómny región Sardínia vykonal rozhodnutie prostredníctvom týchto opatrení: - Pozastavil bankové prevody svojej casti úrokov pocínajúc 1. polrokom 1997. - Zrusil clánok 5 regionálneho zákona c. 44/1988. - Zrusil pomoc poskytnutú v zmysle dekrétov "Assessorato all'Agricultura" z 18. decembra 1997. 45. Ako vyplýva z prvého rozhodnutia, ktorým bola polozená prejudiciálna otázka, o týchto opatreniach boli dotknuté osoby informované 16. novembra 2001. E - Spory pred Tribunale di Cagliari 46. Giuseppe Atzeni a dalsích 51 osôb podalo na Tribunale di Cagliari obcianskoprávnu zalobu proti autonómnemu regiónu Sardínia, ktorej bolo pridelené císlo konania 3/2003. To isté urobili aj Marco Antonio Scalas, Renato Lilliu a dalsích 389 dotknutých osôb a ich zalobe bolo na tomto súde pridelené císlo konania 5777/2003. 47. V prvej veci sa zalobcovia domáhajú neuplatnovania regionálnych opatrení, ktorými bola pomoc zrusená, a navrhujú zaviazat zalovaného na výplatu súm pomoci, ktoré im mali byt vyplatené. Subsidiárne navrhujú urcit, ze bola porusená právna úprava Spolocenstva, a ziadajú o náhradu spôsobenej skody. 48. V druhom konaní zalobcovia ziadajú, aby boli oslobodení od povinnosti vrátit uz vyplatené sumy a aby región Sardínia previedol úverovým institúciám svoj podiel na úrokoch. Pre prípad, ze by bol napadnutý akt platný, navrhujú urcit zodpovednost verejnej správy a zodpovednost za spôsobenú skodu. 49. V obidvoch konaniach sa navrhuje, aby bola Súdnemu dvoru polozená otázka o platnosti rozhodnutia Komisie. IV - Zaloby o neplatnost 50. Pán Atzeni a dalsí polnohospodári okrem toho, ze ziadali o ochranu vnútrostátny súd, podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie na Súde prvého stupna([19]19); ako bolo potvrdené na pojednávaní, páni Scalas a Lilliu tak neurobili. 51. V rámci konania o tejto zalobe Komisia vzniesla námietku neprípustnosti z dvoch dôvodov: zaloba bola podaná po uplynutí lehoty a zalobcovia neboli napadnutým aktom individuálne dotknutí. 52. Súd prvého stupna v uznesení z 29. mája 2002([20]20) vyhovel prvej námietke a druhou sa uz nezaoberal. Rozhodol, ze vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku 11. septembra 1997 a zalobcovia sa na súdny orgán Spolocenstva obrátili az 25. januára 2002, zaloba bola podaná oneskorene, a je preto neprípustná. 53. V dalsích podobných zalobách bolo rozhodnuté rovnako.([21]21) V - Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom 54. Giudici istruttori z obcianskoprávnej sekcie Tribunale di Cagliari prerusili konanie v oboch veciach a obrátili sa na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa platnosti rozhodnutia. 55. V uznesení z 29. apríla 2003, na základe ktorého sa zacalo konanie vo veci C-346/03, sa uvádzajú tieto vady: "a) nedostatok právomoci Komisie na prijatie napadnutého aktu v rozpore s clánkami 32 ES, 33 ES, 34 ES, 35 ES, 36 ES, 37 ES a 38 ES; b) porusenie ustanovení upravujúcich konanie podla clánku 88 ods. 1 ES; c) porusenie ustanovení upravujúcich konanie podla clánku 88 ods. 2 a 3 ES; d) nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia podla clánku 253 ES v spojení s clánkom 88 ods. 3 ES a clánkom 87 ods. 1 ES; e) porusenie a nesprávne uplatnenie nariadenia Rady c. 797/85 o zvýsení efektívnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad]; f) porusenie a nedodrzanie 'specifického postupu Komisie stanoveného pre pomoc polnohospodárskym podnikom v tazkostiach` a 'usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach`". 56. V uznesení z 20. októbra 2003, na základe ktorého sa zacalo konanie vo veci C-529/03, sa okrem okolností uvedených v predchádzajúcom uznesení pripústa existencia dalsích dôvodov neplatnosti. V tejto súvislosti sa uvádza zásada legitímnej dôvery vzhladom na dobu, ktorá uplynula medzi uverejnením regionálneho zákona c. 44/88, zacatím konania o nesplnení povinnosti, prijatím rozhodnutia a oznámením ziadosti o vrátenie pomoci polnohospodárom. Aj v tomto uznesení sa namieta nedostatocné odôvodnenie aktu Spolocenstva, pricom táto otázka sa riesi z iných uhlov pohladu. 57. Písomné pripomienky v lehote stanovenej v clánku 20 rokovacieho poriadku predlozili Súdnemu dvoru páni Scalas a Lilliu, t. j. zalobcovia vo veci samej, ktorá viedla ku konaniu C-529/03, a Komisia. 58. Uznesením zo 6. mája 2004 boli veci spojené na úcely ústnej casti konania, prednesu návrhov a rozsudku. 59. Na pojednávaní 16. februára 2005 sa zúcastnili zástupcovia pána Atzeniho a i. a pánov Scalasa a Lilliu, ako aj zástupca Komisie, aby ústne predniesli svoje tvrdenia. 60. Takisto je potrebné preskúmat tretiu prejudiciálnu otázku, ktorú polozil samotný Tribunale di Cagliari. Na jej základe sa zacalo konanie vo veci C-285/04, Medda, ktoré bolo prerusené v ocakávaní rozhodnutia v dvoch veciach, ktoré sa tu prejednávajú. VI - Prípustnost prejudiciálnych otázok A - Úvodne poznámky 61. Komisia vo svojich pripomienkach nastoluje zaujímavý problém, a síce otázku procesných úcinkov v prípade, ked je to isté rozhodnutie napadnuté súcasne priamo aj nepriamo. Táto téma nie je bezvýznamná, pretoze môze spôsobit neprípustnost otázok polozených talianskym súdom, co je zálezitost, ktorá sa musí preskúmat z úradnej moci ako nevyhnutná prekázka konania. 62. Situácia sa na prvý pohlad zdá byt jednoduchá: rozhodnutie urcené clenskému státu, v ktorom sa konstatuje protiprávnost státnej pomoci a jej nezlucitelnost so spolocným trhom, napadnú jednotlivci: jednak zalobou o neplatnost podanou na Súde prvého stupna Európskych spolocenstiev, jednak napadnutím opatrení, ktoré ich stát prijal na vykonanie aktu Spolocenstva, ktorého platnost sa riesi v konaniach prejednávaných na vnútrostátnych súdoch. 63. Táto zálezitost je vsak zlozitejsia, kedze v hre sú dalsie faktory: Súd prvého stupna sa nevyjadril k aktívnej legitimácii zalobcov, rozhodnutie sa neobmedzuje na analýzu poskytnutej pomoci, ale skúma tiez systém, ktorého sú súcastou; a hlavne, spôsob, akým Zmluva ES upravuje moznost jednotlivcov reagovat, sa nezdá byt uspokojivý. B - Vseobecné úvahy 64. V kazdom právnom poriadku existujú normatívne akty rôznej povahy, ktoré sú usporiadané podla zásady hierarchie. Na vrchole je ústava, po ktorej na nizsích stupnoch nasledujú zákony a nariadenia. Ponechajúc stranou ústavu, pri ktorej sa zvrchovaný lud stáva architektom systému, ide o vseobecné ustanovenia pochádzajúce od mocenských orgánov tvorených bud zástupcami obcanov, alebo verejnou správou. 65. Okrem toho sú tu dalsie produkty rôznorodého významu, zvycajne pochádzajúce od verejnej správy, ktorých odlísenie od zákonov a nariadení nie je jednoduché, hoci existuje uzitocná metóda, ktorá skôr nez v zistovaní, ci sú tieto akty urcené viacerým subjektom alebo len jednému adresátovi, spocíva v overení, ci sa vycerpajú svojím pouzitím, alebo vytvárajú právo. 66. Tento pohlad ma privádza k dvom závazným úvahám. Po prvé, ze je namieste obmedzit legitimáciu jednotlivca priamo napadnút vseobecné predpisy na vyssom stupni hierarchie, konkrétne zákony, pretoze ich schvalujú orgány poverené ludom a ich kritika sa realizuje vo volbách; lenze bez toho, aby tým bol dotknutý fakt, ze rozpor s ústavou sa riesi pouzitím iných nástrojov, toto odôvodnenie neposlúzi v prípade noriem, ktoré nepochádzajú od legislatívnych orgánov. Po druhé, ze obcania musia normy napadnút vo výslovne stanovených lehotách, cím sa chráni zásada právnej istoty; za urcitých okolností je vsak v záujme zásady zákonnosti vhodné pripustit ich napadnutie nepriamym spôsobom, prostredníctvom ich aplikacných aktov. 67. Premietnutie uvedených ideí do rámca Spolocenstva naráza na tazkosti vzhladom na jedinecnost platného právneho poriadku (bol oznacený ako "regulacný chaos")([22]22) a obmedzenia ulozené fyzickým a právnickým osobám pre napadnutie rozhodnutí prijatých institúciami, hoci Zmluva o Ústave pre Európu([23]23) situáciu zjednodusuje, ked v clánkoch I-33 a nasl. presne rozlisuje medzi legislatívnymi aktmi (zákony a rámcové zákony) a nelegislatívnymi aktmi (nariadenia a rozhodnutia)([24]24) a zároven vymedzuje, v akých prípadoch sa jednotlivci môzu obrátit na Súdny dvor.([25]25) C - Zaloba o neplatnost a prejudiciálna otázka týkajúca sa neplatnosti 1. Zaloba o neplatnost([26]26) a) Vseobecná povaha 68. Zaloba o neplatnost vznikla s dvojakým cielom: bdiet nad dodrziavaním práva Spolocenstva institúciami a bránit práva zalobcov (fyzických a právnických osôb, clenských státov a institúcií).([27]27) 69. Jej predmet je obmedzený na akty prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou, akty Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky okrem odporúcaní a stanovísk a na akty Európskeho parlamentu, "ktoré majú právne úcinky vo vztahu k tretím stranám" (clánok 230 prvý odsek ES). Okrem toho je mozné podat zalobu o neplatnost proti opatreniam prijatým Radou guvernérov a Správnou radou Európskej investicnej banky (clánok 237 písm. b) a c) ES).([28]28) 70. Zalobnými dôvodmi môzu byt len nedostatok právomoci, porusenie podstatných formálnych nálezitostí, porusenie Zmluvy alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatnovania alebo zneuzitie právomoci (clánok 230 druhý odsek ES). Prvé dva dôvody sa týkajú vonkajsej zákonnosti a môzu byt uplatnené z úradnej moci,([29]29) druhé dva sa týkajú vnútornej zákonnosti a uplatnit ich musia dotknuté osoby. 71. Obmedzenie aktívnej legitimácie je jednou z hlavných charakteristík tejto zaloby. Na rozdiel od privilegovaných zalobcov - clenských státov, Európskeho parlamentu, Komisie a Rady - Dvor audítorov a Európska centrálna banka k nej majú prístup len na ochranu svojich výhradných práv a fyzické a právnické osoby môzu spochybnit len rozhodnutia, ktoré sú im urcené, alebo rozhodnutia, ktoré aj ked sú vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe, sa ich priamo a osobne týkajú (clánok 230 tretí a stvrtí odsek ES).([30]30) b) Aktívna legitimácia jednotlivcov 72. Z uvedených skutocností vyplýva, ze právo jednotlivcov na prístup k Súdnemu dvoru je obmedzené z dvoch strán: jednak obmedzením aktov, ktoré je mozné napadnút, jednak splnaním urcitých individuálnych charakteristík. i) Napadnutelné akty 73. Prvé obmedzenie vylucuje priame napadnutie vseobecných právnych predpisov, kedze to je mozné výlucne vo vztahu k rozhodnutiam. Neprichádza do úvahy vo vztahu k nariadeniam, ibaze by v sebe ukrývali rozhodnutie, pretoze v takom prípade podla judikatúry volba formy aktu nemení jeho povahu.([31]31) 74. Vymedzenie prípadov, v ktorých je urcitý akt napadnutelný, je vsak komplikované. Je vhodné pripomenút, ze podla rozsudku Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada([32]32) je základným rozlisovacím kritériom rozsah pôsobnosti, kedze rozhodnutie má obmedzený okruh adresátov, zatial co nariadenie je urcené kategóriám chápaným abstraktne a ako celok. Pritom siroký rozsah pôsobnosti, a teda aj normatívna povaha rozhodnutia, nie sú spochybnené moznostou zistit - s väcsou alebo mensou presnostou - pocet, ci dokonca identitu subjektov, na ktoré sa vztahuje v urcitom case, ak platí, ze táto skutocnost je dôsledkom objektívneho skutkového a právneho stavu, ktorý daný akt definuje v súlade so svojím úcelom.([33]33) 75. Na druhej strane nie je mozné ignorovat fakt, ze rozhodnutia adresované clenským státom zvyknú mat v praxi normatívny charakter, pretoze sú koncipované vseobecne a abstraktne na situácie vymedzené neutrálnymi parametrami. ii) Priama a osobná dotknutost 76. Aby niekto mohol podat zalobu o neplatnost podla práva Spolocenstva, nestací, aby táto zaloba smerovala proti napadnutelnému predpisu, ale ako som uviedol v návrhoch prednesených vo veci Comité de empresa de la Société française de production a i./Komisia,([34]34) "iba kumulatívna podmienka priamej a osobnej dotknutosti jednotlivca, ktorý nie je adresátom rozhodnutia, legitimuje na napadnutie tohto rozhodnutia"(bod 15). 77. Pokial ide o priamu dotknutost, dochádza k nej v zásade vtedy, ak existuje prícinný vztah medzi rozhodnutím a zmenou subjektívnych právnych pomerov dotknutej osoby, aj ked v urcitých prípadoch si rozhodnutie vyzaduje prijatie vykonávacích opatrení zo strany vnútrostátnych orgánov.([35]35) 78. Pokial ide o druhú podmienku,([36]36) prevazuje doktrína prvýkrát predstavená v rozsudku Plaumann/Komisia,([37]37) a opakovane potvrdzovaná,([38]38) ze akt Spolocenstva sa subjektov, ktoré nie sú jeho adresátmi, osobne týka iba vtedy, ak "sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené". 79. V tomto duchu rozsudok Van der Kooy a i./Komisia([39]39) vyhlásil, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým sa zakazujú urcité sektorové stimuly, ak sa nan vztahujú len z dôvodu, ze patrí do príslusného odvetvia a z dôvodu jeho postavenia ako potenciálneho príjemcu v rámci tohto rezimu, pretoze ide o opatrenia vseobecnej pôsobnosti, ktoré sa uplatnujú v objektívne vymedzených situáciách a z ktorých vznikajú právne úcinky pre urcitú kategóriu subjektov chápaných vseobecne a abstraktne (bod 15). Naopak, ako potvrdzuje uz citovaný rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, kogentná podmienka osobnej dotknutosti je splnená, ak má niekto postavenie príjemcu pomoci (body 34 az 36).([40]40) 2. Prejudiciálna otázka týkajúca sa platnosti 80. Zmluva zaviedla celý systém zalôb, na základe ktorého je Súdnemu dvoru zverená kontrola zákonnosti aktov institúcií.([41]41) Preto sú obmedzenia, ktoré charakterizujú zalobu o neplatnost, kompenzované inými mechanizmami, medzi ktorými významné miesto zaujíma prejudiciálna otázka týkajúca sa platnosti,([42]42) ktorá sleduje ten istý ciel. 81. V týchto prípadoch sa dotknutá osoba obracia na vnútrostátny súd spochybnujúc akt vnútrostátnych orgánov a na svoju obranu tvrdí, ze norma Spolocenstva, z ktorej akt vychádza, je protiprávna. 82. Bez toho, aby tým boli dotknuté poziadavky stanovené procesným poriadkom kazdého clenského státu, táto právna úprava odstranuje nevýhody vyplývajúce z lehoty a obmedzenej aktívnej legitimácie pre konanie na súdnych orgánoch Spolocenstva. 3. Vztah medzi zalobou o neplatnost a prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti 83. Skutocnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch sú dôkazom toho, ze tieto dve konania sa doplnajú a môzu existovat súbezne. a) Vzájomné doplnanie sa 84. Na rozdiel od zaloby o neplatnost predmetom prejudiciálneho konania môze byt okrem rozhodnutí a iných aktov podobnej povahy akékolvek vseobecné ustanovenie. Ako vyplýva z uz citovaného rozsudku Les Verts/Parlament, fyzické a právnické osoby sú tak chránené proti aktom vseobecnej povahy, ktoré nemôzu napadnút priamo. Ak uplatnovanie týchto aktov na administratívnej úrovni prislúcha institúciám Spolocenstva, majú tieto osoby moznost podat priamu zalobu na Súdny dvor proti vykonávacím aktom, ktorých sú adresátmi alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú, a na podporu svojej zaloby sa môzu odvolat na protiprávnost základného vseobecného aktu. Ak vykonanie týchto aktov prinálezí vnútrostátnym orgánom, musia tvrdit neplatnost aktov vseobecnej povahy na vnútrostátnych súdoch a zároven ich naviest, aby sa v tejto súvislosti obrátili na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnych otázok (bod 23). 85. Prejudiciálne konanie preto prichádza do úvahy iba vtedy, ked sa nedá pouzit zaloba o neplatnost([43]43) a bolo prijaté vnútrostátne vykonávacie opatrenie. Navyse v prípade neexistencie vnútrostátneho opatrenia je prejudiciálna otázka zjavne neprípustná. Ak sa vsak v tomto poslednom prípade nemôze uplatnit ani priama zaloba, je spochybnená úplnost systému zalôb.([44]44) b) Súbezná existencia 86. Uz rozsudok Rau a i.([45]45) zdôraznil túto osobitost, ked potvrdil, ze moznost priamo napadnút rozhodnutie institúcie Spolocenstva "nevylucuje moznost podat na vnútrostátnom orgáne zalobu proti aktu vnútrostátneho orgánu prijatého na jeho vykonanie, s tvrdením, ze rozhodnutie je protiprávne" (bod 12). 87. Okrem toho, ak by sa so vseobecnou platnostou umoznilo klást prejudiciálne otázky týkajúce sa rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté vtedy, ked mohlo byt napadnuté, obisiel by sa prekluzívny úcinok lehôt a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú.([46]46) Z tohto dôvodu rozsudok Deggendorf([47]47) premietol na jednotlivcov doktrínu, ktorú samotný Súdny dvor vypracoval vo vztahu k clenským státom, aby vyhlásil, ze poziadavka právnej istoty bráni príjemcovi pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie - ak mohol rozhodnutie napadnút, ale nechal uplynút lehotu striktne stanovenú Zmluvou -, aby spochybnil zákonnost tohto aktu na vnútrostátnych súdoch zalobou podanou proti vnútrostátnym vykonávacím opatreniam (bod 17) dokonca aj vtedy - ako vyplýva z rozsudkov Accrington Beef([48]48) a Wiljo,([49]49) ked adresátom aktu je stát, avsak vzdy za predpokladu, ze orgány státu o nom informovali dotknutú osobu v takom case, aby mala moznost ho napadnút.([50]50) 88. Rozsudok Deggendorf je velmi diskutabilný([51]51) a jedného dna sa Súdny dvor musí rozhodnút, ci túto judikatúru upresní alebo ju prekoná, pretoze vyvoláva závazné výhrady: a) Je zalozená na zásade právnej istoty, pricom táto zásada nehierarchizuje tieto dve konania a okrem toho nie vzdy prevázi nad zásadou zákonnosti. Je potrebné zdôraznit, ze samotné právo Únie pozná niekolko prípadov, ked táto prednost neplatí, tak napríklad námietka nezákonnosti zakotvená v clánku 241 ES umoznuje spochybnit nariadenie, hoci uplynula lehota na jeho priame napadnutie. V mene právnej istoty môzu byt obmedzené úcinky rozsudku z casového hladiska, nie vsak súdna kontrola cinnosti Spolocenstva. b) Nerozlisuje medzi vseobecnými právnymi predpismi a vykonávacími aktmi, ale presadzuje vzdy rovnaké riesenie. Núti subjekty, aby vzdy vyuzili zalobu o neplatnost, dokonca preventívne, a pritom im s urcitostou negarantuje prípustnost zaloby vzhladom na obmedzenia aktívnej legitimácie vyplývajúce z judikatúry. c) Je v rozpore s rozsudkami Foto-Frost, Binder a Behn Verpackungsbedarf,([52]52) v ktorých bol návrh na zacatie prejudiciálneho konania pripustený bez problémov napriek tomu, ze zalobcovia vo veci samej mohli na Súdnom dvore napadnút rozhodnutia Komisie, ktorých neplatnost bola napadnutá na vnútrostátnom súde. A nielen to, rozsudok Universität Hamburg([53]53) uznal, ze zamietnutie ziadosti státnym orgánom je jediný akt adresovaný jednotlivcovi, "s ktorým bol jednotlivec urcite oboznámený v dostatocnom case a ktorý mohol napadnút súdnou cestou a nemat pritom problémy s preukázaním záujmu na podaní zaloby", a preto "musí mat moznost v rámci zaloby podanej podla vnútrostátneho práva... tvrdit nezákonnost rozhodnutia Komisie, ktoré slúzilo ako základ pre vnútrostátne rozhodnutie prijaté v jeho neprospech" (bod 10). d) Vyzaduje od vnútrostátneho sudcu, aby analyzoval aktívnu legitimáciu dotknutej osoby na podanie zaloby o neplatnost na Súdny dvor a overil, ci zalobu podala; uz citovaný rozsudok Rau a i. vsak odmieta skúmat, "ci zalobca vo veci samej má moznost napadnút rozhodnutie priamo na Súdnom dvore" (bod 11). Navyse, ak by mal pochybnosti o tejto moznosti, musel by polozit otázku týkajúcu sa výkladu, od ktorej výsledku by záviselo polozenie návrhu prejudiciálnej otázky týkajúcej sa platnosti. Tak vzniká prílis zlozitý a umelý systém, ktorý má viac nevýhod ako výhod. e) Napokon nerespektuje podstatu a povahu konania podla clánku 234 ES ako nástroja súdnej spolupráce, pretoze ak dotknutá osoba nenájde dôvod pre zalobu o neplatnost, vnútrostátny sudca nemôze nadviazat dialóg so Súdnym dvorom, aj ked sa domnieva, ze východiskový akt Spolocenstva je protiprávny alebo ze pri jeho vykonaní sa vyskytli vady, ktoré spociatku neboli známe. To znamená, ze ak polozenie prejudiciálnej otázky závisí od správania strán, oslabuje sa spolupráca medzi súdmi, ktorú zaviedla Zmluva([54]54), pretoze tak isto by mohla byt nepripustená otázka, v ktorej by sa platnost aktu spochybnovala z iných dôvodov nez tých, ktoré sa uvádzajú v zalobe o neplatnost. 89. Napokon treba zdôraznit, ze v prípade, ked vnútrostátny súd váha v súvislosti s platnostou a na Súdnom dvore prebieha konanie o zalobe o neplatnost, rozsudok Masterfoods y HB([55]55) mu priznáva moznost prerusit konanie az do vydania konecného rozhodnutia Súdneho dvora v súlade s clánkom 230 ES alebo polozit prejudiciálnu otázku. D - Obsah rozhodnutia a moznost napadnút ho 1. Obsah 90. Clánok 1 rozhodnutia vyhlasuje za protiprávne a nezlucitelné so spolocným trhom: pomoc, ktorú poskytol región Sardínia podla clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988, a styri uz spomínané rozhodnutia "Giunta regionale". Týka sa teda dvoch oblastí: systému pomoci ako takého a jeho konkrétnych prejavov. 91. Prvý výrok má vseobecný a abstraktný charakter, kedze sa týka objektívne vymedzených, avsak neupresnených situácií; navyse predpokladá zrusenie vnútrostátnej právnej úpravy; a napokon - je adresovaný neurcitému poctu subjektov. Za týchto okolností nie sú jednotlivci aktom priamo a individuálne dotknutí, a teda nie sú aktívne legitimovaní, aby ho napadli priamo. 92. Rozhodnutie Komisie sa vsak týka aj rozhodnutí, ktorými bola poskytnutá stimulacná pomoc osobám, ktoré môzu byt individualizované a na ktoré sa rozhodnutie výslovne vztahuje, lebo ich zaväzuje túto pomoc vrátit. Týmto subjektom je preto nutné priznat spôsobilost na pozadovanie zrusenia tých ustanovení, ktoré sa týkajú uvedených opatrení. 2. Napadnutelnost 93. Opísaná duálna optika má vplyv na moznosti, ako napadnút rozhodnutie. 94. Ak sa mozno domnievat, ze dotknuté osoby boli oprávnené napadnút ho priamo, treba prejudiciálne otázky vyhlásit za neprípustné. V opacnom prípade s takouto výhradou nemozno súhlasit. 95. Hoci sa v predmetnej veci z procesného hladiska zdá správnejsie preskúmat najprv aktívnu legitimáciu zalobcov a az následne overit, ci konali v rámci stanovenej lehoty, Súd prvého stupna sa obmedzil na konstatovanie zmeskania lehoty na podanie zaloby o neplatnost a vsímal si výlucne dátum uverejnenia rozhodnutia v úradnom vestníku a dátum podania zaloby. 96. Na základe tejto tézy zalobcovia znásajú vsetky nepriaznivé následky oneskoreného podania zaloby na Súdny dvor. 97. V predmetnej veci vsak toto riesenie nie je nevyhnutné vzhladom na jej okolnosti a úvahy, ktoré som vylozil v prechádzajúcich bodoch. 98. Rozhodnutie nebolo urcené príjemcom pomoci, ale talianskemu státu; hoci sa ich v niektorých bodoch dotýkalo priamo a osobne, ani Taliansko, ani Komisia im ho neoznámili. Tento nedostatok osobného informovania sa dá zhojit inými prostriedkami, treba sa vsak on aspon pokúsit, pricom nikto na to nemá lepsie predpoklady ako ten, kto má k dispozícii príslusné registre poskytnutej pomoci.([56]56) Aby sme sa vyhli týmto problémom, bolo by asi uzitocné zaviest úcinný systém oznamovania tak zaciatku, ako aj konca konaní o neplatnost alebo nezlucitelnost státnej pomoci. Alebo prinajmensom pocítat lehotu na podanie zaloby o neplatnost podla teórie actio nata, t. j. od momentu, ked sa mohla zaloba prvý raz podat. Akékolvek iné riesenie sa zdá byt oklamaním a ukrátením na práve fyzických a právnických osôb na obranu.([57]57) 99. Okrem toho, kedze rozhodnutie má dvojitý obsah, nie je nezmyselné domnievat sa, ze títo obcania majú ciastocne zakázaný priamy prístup k súdnictvu Spolocenstva a ze spochybnit jeho zákonnost môzu len nepriamo. 100. Vsetky tieto dôvody hovoria v prospech toho, aby Súdny dvor, ak má v tomto ohlade nejaké pochybnosti, prejudiciálne otázky pripustil. VII - Preskúmanie platnosti rozhodnutia 101. Vnútrostátny sudcovia sa domnievajú, ze rozhodnutie má viaceré vady, ktoré mozno zoskupit do troch kategórií: chýbajúci právny základ, porusenie zásady legitímnej dôvery a ostatné vady, ci uz formálneho charakteru - vady konania a nedostatocné odôvodnenie - alebo vecného - zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. A - Právny základ 102. Prvý uvádzaný dôvod neplatnosti sa týka uplatnovania ustanovení Zmluvy o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva. Tvrdí sa v nom, ze podla clánku 36 ES sa v tomto sektore clánok 87 ES, na ktorom je zalozené rozhodnutie, neuplatnuje, pretoze ho Rada nezahrnula do nariadenia c. 26. 103. Tieto tvrdenia odôvodnujú preskúmanie vztahu medzi polnohospodárstvom a slobodným trhom a jeho vplyvu na predmetnú vec. 1. Vztah medzi polnohospodárskou politikou a hospodárskou sútazou a) Úvod 104. Spolocná polnohospodárska politika je jedným z prostriedkov integrácie na dosiahnutie hospodárskych cielov Spolocenstva. Táto myslienka vysvetluje, preco je v prvom z ustanovení venovaných polnohospodárstvu - v clánku 32 ES -stanovené, ze "spolocný trh sa vztahuje na polnohospodárstvo a obchod s polnohospodárskymi výrobkami", pricom medzi polnohospodárske výrobky patria výrobky rastlinnej a zivocísnej výroby a rybného hospodárstva. 105. Význam, ktorý má polnohospodárstvo od prvých chvíl, nezakrýva skutocnost, ze rovnako ako v iných sektoroch, aj tu sa konsolidácia uskutocnuje aj negatívnou formou, a to nahradením státnych zásahov výkonom hospodárskych slobôd na spolocnom trhu.([58]58) 106. Ako odhaluje clánok 2 ES a potvrdzujú iné ustanovenia Zmluvy, táto moznost neznamená absolútny zákaz verejných zásahov. Pripústajú sa rôzne výnimky, aj ked sú podriadené vyssiemu záujmu Spolocenstva. 107. V tomto zmysle majú ciele uvedené v clánku 33 ES hospodársku povahu, hoci v jednom z nich sa prejavuje sociálny dôraz, ktorým sú poznacené niektoré aspekty zakladatelskej zmluvy. Následne clánok 34 pocíta s vytvorením "spolocnej organizácie polnohospodárskych trhov", ktorá podla toho, o aký výrobok ide, zahrna od stanovenia regulacných opatrení pre ceny, dotácie, výrobu a predaj cez spôsob skladovania a náhrad za prebytky, ako aj podobné mechanizmy na stabilizáciu dovozu a vývozu az po obycajný odkaz na spolocné normy hospodárskej sútaze.([59]59) 108. Pomoc, ktorú státy poskytujú polnohospodárstvu, majú výraznú sektorovú povahu; sú to opatrenia hospodárskych zásahov podliehajúce kritériám vseobecnej právnej úpravy, avsak vyznacujú sa osobitostami v závislosti od toho, v akom sektore sa realizujú, ako aj v závislosti od environmentálneho, zdravotného a sociálneho kontextu, ktorým sú casto ovplyvnené. 109. Stavat sa preto automaticky proti akejkolvek státnej pomoci je nesprávne, pretoze tieto zásahy sú casto zamerané na posilnenie hospodárskej sútaze, pretoze vracajú hospodárske subjekty do situácie rovnosti, ktorá bola porusená. Sú situácie, v ktorých pri dostatocnom odôvodnení a respektovaní základných zásad poskytovania pomoci prispievajú k slobodnej hospodárskej sútazi. b) Uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v polnohospodárstve 110. Hoci od casu, ked nadobudla Zmluva platnost, ubehlo uz vela rokov, vztahy medzi spolocnou polnohospodárskou politikou a hospodárskou sútazou nie sú jasne vymedzené,([60]60) pretoze právna úprava bola ponechaná na sekundárne právo. Niet pochýb o tom, ze situácia európskeho polnohospodárstva bránila tomu, aby sa automaticky pouzívali pravidlá zabezpecujúce slobodnú hospodársku sútaz, avsak dnes tieto prekázky vymizli, aj ked v tomto ohlade treba vnímat dalsie nuansy.([61]61) Dalsia moznost - vôbec nie zanedbatelná, kedze by tiez zapadala do systému Zmluvy, - by bola vypracovat osobitnú právnu úpravu pre túto oblast. 111. V prospech prvej alternatívy vyznieva clánok 32 ods. 2 ES, podla ktorého "pokial clánky 33 az 38 nestanovia inak, pravidlá stanovené na vytvorenie spolocného trhu sa vztahujú aj na polnohospodárske výrobky", cím sa tento sektor podriaduje vseobecnej právnej úprave spolocného trhu, pricom si zároven chráni svoje osobité nároky. 112. Clánok 36 ES zase podmienuje pouzívanie pravidiel hospodárskej sútaze tým, co stanoví Rada "so zretelom na ciele uvedené v clánku 33".([62]62) Z tohto znenia sa vyvodzuje existencia istej hierarchie, v ktorej má polnohospodárska politika preferencné postavenie, ako sa ukázalo v rozsudku McCarren([63]63), a este výraznejsie v rozsudku Maizena/Rada,([64]64) hoci takáto úprava znamená záchranu substrátu slobodnej hospodárskej sútaze, bez ktorej respektovania by bol oslabený spolocný trh.([65]65) 113. Ustanovenia Zmluvy venované polnohospodárstvu netvoria uzavretý a nezávislý rámec, v ktorom by nebolo miesto pre ustanovenia upravujúce hospodársku sútaz. Tieto ustanovenia o hospodárskej sútazi sú vsak castou celku([66]66) a nemozno ich ignorovat.([67]67) 114. Do tohto kontextu zapadá uz citované nariadenie c. 26, pretoze v praxi umoznuje vypracovanie vlastnej politiky hospodárskej sútaze pre polnohospodársky sektor, aj ked sa tak este nestalo.([68]68) Naopak, ako som skôr uviedol, institúcie sa prostredníctvom sekundárneho práva usilovali o to, aby sa clánky 87 ES az 89 ES pouzívali vo vsetkých oblastiach tohto sektora. c) Sekundárne právo 115. Odkaz na vôlu Rady obsiahnutý v clánku 36 ES mal rýchlu odozvu v nariadení c. 26 uplatnitelnom na obchod a získavanie produktov uvedených v prílohe I Zmluvy s výnimkou pomocných látok pouzívaných vo výrobe - ako napríklad kvások,([69]69) hnojivá a fytosanitárne výrobky.([70]70) 116. Táto horizontálna právna úprava potvrdila nedodrziavanie clánku 87 ES, clánku 88 ods. 2 ES a clánku 89 ES v tomto sektore, ale pociatocné odôvodnenie tohto neuplatnovania - spolocná politika v tejto oblasti bola len v zárodku - sa stráca so vznikom organizácií trhu, takze aj ked existovali návrhy na zrusenie týchto obmedzení([71]71), prienik uvedených clánkov do polnohospodárskej politiky bolo potrebné odsúhlasit v kazdom ciastkovom nariadení, co sa stalo pravidlom, prostredníctvom príslusných vyhlásení o dodrziavaní Zmluvy v oblasti státnej pomoci, ak v príslusných ustanoveniach nie sú výslovne stanovené výnimky. 117. Iný je prípad výrobkov, na ktoré sa nevztahuje spolocná organizácia trhu a ktoré by za absencie osobitných noriem a v zmysle uvedeného nariadenia podliehali výlucne clánku 88 ods. 1 a ods. 3 prvej vete ES, cím by právomoc Komisie bola obmedzená na formuláciu odporúcaní o státnej pomoci, ako bolo rozhodnuté v rozsudkoch St. Nikolaus Brennerei([72]72) a Société d'iniciatives et de coopération agricoles/Komisia.([73]73) 118. Tiez sa mozno domnievat, ze obmedzenia stanovené v nariadení c. 26 mali docasný charakter, takze v súlade so systémom Zmluvy by sa po uplynutí prechodného obdobia mali clánky 87 a 88 ES vztahovat na polnohospodárstvo v plnom rozsahu.([74]74) 119. Z uvedeného vyplýva, ze na preskúmanie právneho základu pre konanie Komisie v tejto oblasti je predovsetkým potrebné preukázat, ci sa opiera o nariadenie, ktoré Komisiu na toto konanie výslovne splnomocnuje. Dalej, ak je to vhodné a neexistuje spolocná organizácia trhu, treba preskúmat, ci sa nan vztahuje nariadenie c. 26. Napokon, ak to tak nie je, vynára sa otázka priameho uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako bolo vysvetlené vyssie, s výhradou prijatých osobitných opatrení. 2. Právny základ rozhodnutia 120. Rozhodnutie je zalozené na clánku 88 ods. 2 ES (hoci sa tiez zmienuje o odseku 3), ako aj na clánku 87 ods. 3 ES. Vnútrostátny súd vsak má pochybnost o tom, ci je Komisia oprávnená pouzit tieto ustanovenia vzhladom na znenie nariadenia c. 26, pretoze toto nariadenie umoznuje uplatnit len tie normy státnej pomoci, ktoré sú v nom uvedené, pricom predmetné ustanovenia medzi nimi nefigurujú. 121. Je preto potrebné dat prednost specifickým úpravám a posúdit ich v dvojakom kontexte: jednak vseobecnom, zavedenom regionálnym zákonom c. 44/1988, a jednak v specifických kontextoch, ktoré sú vymedzené rozhodnutiami prijatými na jeho základe - aby bolo mozné vyvodit vseobecný záver. a) Systém pomoci podla regionálneho zákona c. 44/1988 122. Týmto právnym nástrojom sa vytvára zárucný fond pre polnohospodárstvo. Clánok 5 konkrétne upravuje rezim pomoci pre podniky, ktorých financná situácia je ovplyvnená nepriaznivými okolnostami. 123. Za takýchto okolností uplatnenie noriem Zmluvy o státnych intervenciách vyplýva z nariadenia Rady (EHS) c. 797/85 z 12. marca 1985 o zvýsení efektívnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad],([75]75) ktoré bolo mnohokrát zmenené a doplnené, neskôr kodifikované a zrusené nariadením Rady (EHS) c. 2328/91 z 15. júla 1991, ktoré má rovnaký názov.([76]76) 124. Clánok 1 nariadenia c. 797/85 zavádza spolocnú cinnost na zlepsenie efektívnosti polnohospodárskych podnikov a prispenie k ich vývoju. Clánok 1 nariadenia c. 2328/91 zase medzi cielmi tejto cinnosti uvádza jednak prispenie k zlepseniu obchodu prostredníctvom konsolidácie a reorganizácie jeho struktúr, ako aj prostredníctvom doplnkových cinností [clánok 1 ods. 1 písm. ii)], jednak zachovanie agrárneho spolocenstva, ktoré bude schopné podielat sa na rozvoji sociálnej siete polnohospodárskych oblastí a zabezpecit polnohospodárom spravodlivú zivotnú úroven, ktorá zahrna náhrady za prirodzené znevýhodnenia horských a iných znevýhodnených oblastí [clánok 1 ods. 1 písm. iii)]. 125. Na regionálny zákon c. 44/1988 sa preto vzhladom na jeho ciel vztahujú spomínané nariadenia.([77]77) 126. A tak, kedze nariadenie c. 797/85 prikazuje dodrziavat clánky 87 ES az 89 ES (clánok 31) - robí tak aj nariadenie c. 2328/91 (clánok 12 ods. 1 a clánok 35) - na vnútrostátne opatrenia sa vztahujú normy Spolocenstva o státnej pomoci, pricom naopak nariadenie c. 26 sa na ne nevztahuje. 127. V kazdom prípade, ak by v tejto veci bola nejaká pochybnost, uplatnil by sa vyssie uvedený argument o priamej aplikácii ustanovení Zmluvy o hospodárskej sútazi na polnohospodárstvo. b) Pomoc poskytnutá rozhodnutiami "Giunta regionale" 128. Ak základný právny rámec vytvorený talianskou normou, o ktorý sa opiera poskytovanie pomoci, podlieha právnej úprave státnej pomoci, zdá sa byt logické tvrdenie, ze to isté platí aj pre jej konkrétne prejavy. Táto okolnost vsak nebráni tomu, aby sa analyzovalo, aká právna úprava Spolocenstva sa vztahuje na rozhodnutie Komisie vo vztahu k pomoci poskytnutej autonómnym regiónom Sardínia, co vsak nic nemení na skutocnosti, ze Súdnemu dvoru neprinálezí vyjadrovat sa k regionálnemu zákonu.([78]78) i) Pestovanie v skleníku 129. Uznesením z 30. decembra 1988 boli poskytnuté pôzicky v dôsledku prudkého poklesu cien produktov pestovaných v skleníku.([79]79) 130. V súlade s predchádzajúcim odôvodnením patrí toto rozhodnutie do pôsobnosti nariadenia c. 797/85, ktoré oprávnuje Komisiu aplikovat vsetky ustanovenia Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. ii) Podniky lesného hospodárstva 131. Rozhodnutie z 27. júna 1990 zvýhodnilo podniky lesného hospodárstva, ktorých výsadba este neumoznovala ziskový výrub. 132. Hoci je pojem "polnohospodárstvo", ktorý pouzíva Zmluva, velmi siroký, pretoze zahrna tiez chov dobytka a rybárstvo, nezahrna lesné podniky a ani výrobky týchto podnikov sa nepovazujú za "polnohospodárske" na úcely prílohy I, aj ked prepojenie týchto dvoch oblastí nie je neznáme.([80]80) 133. V tejto súvislosti je relevantný odkaz Komisie na rozsudok z 25. februára 1999([81]81), podla ktorého "nie je mozné domnievat sa, ze príloha [I] sa vztahuje aj na stromy a výrobky pochádzajúce z lesného hospodárstva, hoci niektoré z nich, ak sú posudzované izolovane, patria do pôsobnosti clánkov [32 az 38] Zmluvy". 134. Preto ak sa neuplatnia osobitné okolnosti uvedené v clánku 36 ES, spravujú sa státne zásahy automaticky normami Spolocenstva vseobecnej povahy. iii) Chovatelia králikov 135. Králiky postihla epidémia, ktorá zasiahla región na jar roku 1990. Chovatelom bola poskytnutá pomoc rozhodnutím z 20. novembra toho istého roku. 136. Ide o sektor, ktorý sa na rozdiel od predchádzajúceho posudzuje ako polnohospodárstvo, a preto sa nan vztahuje nariadenie c. 797/85; je vsak predmetom osobitnej právnej úpravy, a síce nariadenia Rady c. 827/68 z 28. júna 1968 o spolocnej organizácii trhu s urcitými výrobkami uvedenými v prílohe II Zmluvy.([82]82) 137. Podla clánku 5 tohto nariadenia sa clánky 87 ES az 89 ES "pouzijú na výrobu a obchod s výrobkami uvedenými v prílohe", medzi ktoré patria aj "ostatné zivé zvieratá" (bod 01.06). iv) Zadlzené polnohospodárske podniky 138. Trhové podmienky a zhorsenie klimatických podmienok spôsobili, ze rozhodnutím z 26. júna 1992 bola poskytnutá pomoc hospodárskym subjektom, ktoré splnali urcité poziadavky. 139. V predmetnej veci treba vzhladom na casové okolnosti zohladnit nariadenie c. 2328/91, do ktorého vecnej pôsobnosti by spadalo regionálne rozhodnutie, coho dôsledkom by bolo, ze sa musia pouzit vsetky normy Zmluvy o hospodárskej sútazi. c) Záverecná úvaha 140. Predchádzajúce body odôvodnujú pouzitie clánkov 87 ES az 89 ES vo vztahu k regionálnemu zákonu c. 44/1988 a jeho styrom praktickým prejavom. Existujú normy sekundárneho práva, ktoré to umoznujú, pritom niektoré ako tie, ktoré sú urcené chovatelom králikov, majú specifický charakter. Aj keby tomu vsak tak nebolo, Súdnemu dvoru sa tu naskytuje dobrá prílezitost potvrdit, ze rozhodnutie má oporu v Zmluve, ak zvázime jej znenie a jej ducha. B - Porusenie zásady legitímnej dôvery 141. V návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania sa velký význam pripisuje dlhému obdobiu, ktoré uplynulo medzi uverejnením regionálneho predpisu, zacatím konania o nesplnení povinnosti proti Taliansku, prijatím rozhodnutia Komisie a pozadovaním vrátenia neoprávnene vyplatených súm, a tieto skutocnosti sa dávajú do súvisu so zásadou legitímnej dôvery, ktorá sa povazuje za porusenú tým, ze zlucitelnost pomoci so spolocným trhom nebola preskúmaná zavcasu. 1. Podstata zásady 142. Legitímna dôvera úzko súvisí s právnou istotou, ktorej je specifickým prejavom, ale nemá jej cisto objektívny charakter, pretoze sa týka ochrany individualizovaných situácií. Tento subjektívny charakter spôsobuje, ze ochranný úcinok vo velkej miere závisí od okolností konkrétneho prípadu.([83]83) 143. Túto zásadu Súdny dvor vyhlásil uz pred casom([84]84) a jej uznanie znamenalo zdlhavý a postupný proces, ktorý reagoval na vývoj práva Spolocenstva, co stazilo dosiahnutie jasnej a konzistentnej definície.([85]85) 144. Vo svetle vývoja judikatúry([86]86) musia byt na uplatnenie tejto zásady súcasne splnené viaceré poziadavky:([87]87) musí tu byt konanie orgánov Spolocenstva, ktoré odôvodnuje zákonné ocakávania dotknutých osôb, pretoze ako sa uvádza v rozsudku Kühn,([88]88) tejto zásady sa mozno dovolávat len vtedy, ak samotná Komisia vyvolala situáciu, ktorá ju mohla vzbudit; dalej pravdepodobnost, ktorú môze rozpoznat a uznat vonkajsí pozorovatel, ze situácia danej osoby sa nezmení, takze táto pravdepodobnost má objektívny základ a rozsah a mení sa na "oprávnené ocakávania", ktoré nie sú v rozpore s právnym poriadkom Únie; a napokon prevázenie záujmu dotknutých osôb nad daným verejným záujmom. 145. Problém spocíva v odhalení "základu pre dôveru", pretoze situácia dotknutého subjektu si zasluhuje ochranu len v prípade jeho existencie.([89]89) 2. Legitímna dôvera v oblasti státnej pomoci 146. Protiprávne poskytnutá pomoc nezlucitelná so spolocným trhom sa musí vrátit vzdy, okrem prípadov, ked by tým bola porusená vseobecná právna zásada.([90]90) Spomedzi týchto výnimiek má osobitný význam legitímna dôvera jednotlivcov, co je otázka casto analyzovaná v judikatúre, ktorá jej riesenie vidí rôzne podla toho, ci dovolávanie sa zásady má za ciel vyhnút sa povinnosti vyplývajúcej z aktu Spolocenstva, alebo napadnút jeho platnost súdnou cestou.([91]91) 147. Súdny dvor vyhlásil, ze vzhladom na imperatívny charakter kontroly, ktorú vykonáva Komisia, príjemcovia pomoci "môzu mat v zásade legitímnu dôveru v zákonnost pomoci len vtedy, ak je táto pomoc poskytnutá v súlade so [stanoveným] postupom", a navyse dodal, ze "podnikatelský subjekt konajúci s nálezitou starostlivostou musí byt spravidla schopný uistit sa, ze tento postup bol zachovaný".([92]92) Konkrétne to znamená, ze ak bola pomoc poskytnutá bez predchádzajúceho oznámenia, dotknutá osoba nemôze v danej chvíli legitímne verit v zákonnost jej poskytnutia.([93]93) Navyse, pokial pomoc nebola schválená alebo dokonca pokial neuplynie lehota stanovená na podanie zaloby proti príslusnému rozhodnutiu, nie je tu istota o zákonnosti pomoci.([94]94) Nie je preto mozné dovolávat sa tejto zásady bez uistenia sa, ze stát poskytujúci pomoc vykonal pozadované predchádzajúce oznámenie,([95]95) pretoze neznalost systému Spolocenstva na kontrolu státnej pomoci mozno tazko ospravedlnit.([96]96) 148. Takisto aj dokazovanie Komisie si vyzaduje cas, ako bolo zdôraznené v rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,([97]97) ktorý sa zaoberal tvrdením, ze uplynutie dlhsieho obdobia medzi priznaním pomoci a prijatím rozhodnutia o vrátení pomoci spôsobilo vznik presvedcenia o zákonnosti pomoci. Predovsetkým vyzadoval, aby premlcacia doba na vymáhanie vrátenia vyplatených súm bola stanovená vopred, co podobne ako v tejto veci v case prijatia napadnutého aktu neplatilo (bod 89).([98]98) Na druhej strane vsak opierajúc sa o iné rozsudky([99]99) pripustil, ze právna istota bráni tomu, aby institúcia Spolocenstva donekonecna oddalovala výkon svojich právomocí (bod 90), aj ked v prípade, ze pomoc nebola oznámená, je institúcia v omeskaní len od casu, ked sa dozvedela o existencii pomoci dozvedela (bod 91). 149. Práve omeskanie v prijatí rozhodnutia bolo dôvodom nevymáhania vrátenia pomoci v jedinom prípade. To zdôraznil rozsudok RSV/Komisia([100]100) vzhladom na mimoriadne okolnosti prípadu,([101]101) v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie, ktoré 26 mesiacov po oznámení vyhlásilo pomoc za nezlucitelnú a nariadilo zrusit pomoc urcenú sektoru prijímajúcemu aj inú schválenú pomoc, ktorá mala pokryt dodatocné náklady na operáciu, na ktorú uz bola tiez poskytnutá schválená pomoc. 3. Uplatnenie na predmetnú vec 150. Stúdium rozhodnutia z vecného hladiska odhalí dva javy: jednak absenciu oznámenia pomoci, ktorá podmienuje jej nezákonnost, jednak nesúlad so slobodnou hospodárskou sútazou, ktorý spôsobuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Tieto dve zistenia si vyzadujú spolocné posúdenie. a) Protiprávnost 151. Rozhodnutie Komisie sa zacína vyhlásením o protiprávnosti pomoci poskytnutej v zmysle clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988 z dôvodu, ze Komisia nebola informovaná ani o tejto norme, ani o rozhodnutiam prijatých na jej základe. 152. Neinformovanie je lahko preukázatelná skutocnost, ktorá sa v zásade nesnúbi s takým omeskaním, aké je v predmetnej veci. 153. Najprv je potrebné kvalifikovat poskytnutú pomoc na úcely pouzitia clánkov 87 ES az 89 ES. To nie je vzdy lahká úloha. 154. Okrem toho konstatované porusenia práva Spolocenstva sa netýkajú len formálnych zálezitostí, ale aj samotnej podstaty predmetnej pomoci. V tejto otázke je dôlezitý rozsudok Boussac,([102]102) v zmysle ktorého nie je mozné pozadovat vrátenie státnej pomoci len z dôvodu, ze nebola oznámená v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, t. j. z dôvodu nezákonnosti (formelle Gemeinschaftsrechtswidrigkeit), ale je tiez potrebný výrok o jej nezlucitelnosti so spolocným trhom (materielle Gemeinschaftsrechtswidrigkeit). 155. Nejde preto o témy izolované, ale velmi úzko prepojené, co ma vedie k preskúmaniu druhého aspektu rozhodnutia. b) Nezlucitelnost 156. Aby sa dalo posúdit uplynuté casové obdobie, je potrebné zohladnit údaje uvedené v opise skutkových okolností veci samej, tak pokial ide o poskytnutie pomoci regionálnou vládou Sardínie, ako aj o opatrenia prijaté Komisiou. 157. Na základe detailnej analýzy mozno presnejsie vnímat, ze hoci regionálny zákon je z roku 1988, konanie sa zacalo v roku 1994, rozhodnutie bolo prijaté v roku 1997 a vrátenie neoprávnene vyplatených súm sa pozadovalo v roku 2001. 158. Pri skúmaní platnosti aktu Spolocenstva treba posúdit starostlivost, s akou postupovali institúcie. Konanie clenského státu má v mensom alebo väcsom rozsahu vplyv na jeho vnútornú sféru vztahov s obcanmi, ale nemôze vyvolat zrusenie rozhodnutia. Sporné lehoty preto zacali plynút od chvíle, ked sa Komisia prvý raz dozvedela o okolnostiach nasvedcujúcich existencii pomoci, co sa stalo 1. septembra 1992, ked bola informovaná o regionálnom zákone c. 117/1992. Lehota uplynula v den, ked bolo oznámené rozhodnutie institúcie. 159. Medzi týmito dvoma okamihmi sa nachádzajú dve fázy: predbezné vysetrovanie a formálne konanie. i) Predbezné vysetrovanie 160. Kedze regionálny zákon c. 44/1988 ani rozhodnutia "Giunta regionale" neboli oznámené, v tejto fáze bolo potrebné presne zistit relevantné skutocnosti, najmä povahu a rozsah pomoci a jej vplyv na spolocný trh.([103]103) 161. Táto fáza trvala od septembra 1992 do augusta 1994 a Komisia pocas nej viackrát ziadala taliansku vládu o poskytnutie informácií; konkrétne tak urobila 29. októbra 1992 a 27. mája 1993 - na túto ziadost boli poskytnuté odpovede 24. marca, 2. apríla a 3. decembra 1993 a naposledy 28. februára 1994, pricom v tomto prípade Komisia dostala odpoved 25. apríla 1994. 162. Toto konanie preukazuje, ze tu nebola necinnost, ktorá by odôvodnovala neplatnost rozhodnutia. Hoci je pravda, ze podstata tohto konania nebola vo fáze pred podaním zaloby známa, zjavné je omeskanie vnútrostátnych orgánov s vyhovením jednej zo ziadostí - z 27. mája 1993, na ktorú bolo odpovedané az po siestich mesiacoch. ii) Formálne konanie 163. Toto druhé casové obdobie trvá od zacatia formálneho konania v auguste 1994 az do vydania stanoviska v apríli 1997. 164. Osobitný význam má uverejnenie uz spomínaného oznámenia Komisie v úradnom vestníku, ktoré bolo v zmysle clánku 88 ods. 2 ES adresované clenským státom a tretím osobám, aby v lehote jedného mesiaca "predlozili svoje pripomienky k plánovaným opatreniam". V rozsudku Intermills/Komisia bolo zdôraznené, ze toto ustanovenie "nevyzaduje individuálne oznámenie konkrétnym subjektom", pretoze jeho "jediným cielom je zaviazat... k takému konaniu, aby boli vsetky potenciálne dotknuté osoby informované a mali moznost uplatnit svoje tvrdenia", a tiez ze "uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku je primeraný prostriedok, ako vsetkým dotknutým osobám oznámit zacatie konania".([104]104) 165. Pocas týchto 32 mesiacov doslo k mnohým udalostiam, ako napríklad k predlozeniu pripomienok Talianska 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995. Okrem toho sa v poslednom stvrtroku 1995 zmenila právna úprava, co bolo dôvodom na vyziadanie dalsích objasnení v decembri toho istého roku; objasnenia boli potom poskytnuté 22. februára 1996. Významná je tiez skutocnost, ze Komisia sa vzhladom na okolnosti rozhodla preskúmat zmeny vykonané v roku 1995 spolu so vsetkými rozhodnutiami o poskytnutí pomoci, co bolo Taliansku oznámené rozhodnutím z 25. júla 1996, aj ked sa preskúmanie nemohlo uskutocnit vzhladom na nedostatok informácií o úcinkoch reformy. 166. Napriek tomu, ze doslo k istému tazko zdôvodnitelnému omeskaniu, nebola Komisia necinná. c) Celkové posúdenie 167. Vo svetle uvedených skutocností, dvojakého obsahu rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, je nutné dôjst k záveru, ze nebola porusená legitímna dôvera príjemcov pomoci, pretoze sa jednak potvrdilo, ze regionálny zákon c. 44/1988 ani rozhodnutia prijaté na jeho vykonanie neboli oznámené a ze zaciatok konania bol zverejnený, jednak cas, ktorý uplynul do prijatia aktu Spolocenstva, nebol dostatocne dlhý. C - Dalsie vady 168. Predtým, ako pristúpim k akejkolvek dalsej úvahe, treba zdôraznit, ze rozhodnutie vyhlásilo pomoc za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. Prvý výrok vychádza z toho, ze pomoc bola poskytnutá bez toho, aby ju v stádiu zámeru mohla Komisia preskúmat. Druhý výrok sa opiera o clánok 87 ods. 1 ES, pretoze neboli splnené podmienky na uplatnenie výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 169. Toto dvojaké odôvodnenie je vynútené poziadavkami, ktoré stanovil Súdny dvor, ktorý od vydania uz citovaných rozsudkov Boussac a Tubemeuse rozlisuje medzi vecnou nezlucitelnostou na jednej strane a nezákonnostou z procesného hladiska na strane druhej, to znamená, ze absencia formálneho oznámenia nemá vplyv na slobodnú sútaz. 170. V predmetnom prípade nie je predmetom sporu absencia oznámenia, ktorá spôsobuje nezákonnost pomoci, ale zlucitelnost pomoci so spolocným trhom a prijatými opatreniami. 171. Dalej je potrebné preskúmat vady konania, nedostatocné odôvodnenie a zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. 1. Nezrovnalosti v konaní 172. Az do prijatia uz spomínaného nariadenia c. 659/1999 neexistovala norma, ktorá by pre Komisiu stanovovala, ako má postupovat v prípade státnej pomoci, o poskytnutí ktorej uz bolo rozhodnuté alebo ktorá uz nadobudla úcinnost. Predtým sa riadila pravidlami, ktoré zaviedol Súdny dvor v rozsudku z 2. júla 1974 Taliansko/Komisia,([105]105) navrhnutím osobitného postupu kontroly, ktorého základom sú pravidlá platné v prípadoch, ked bola pomoc oznámená. 173. V uz citovanom rozsudku Boussac boli objasnené tieto kroky: - Ak Komisia zistí, ze bola poskytnutá alebo zmenená pomoc bez toho, aby o tom bola informovaná, vyziada si od clenského státu pripomienky a následne mu môze nariadit, aby okamzite pozastavil rozhodnutie o priznaní pomoci alebo vykonanie pomoci, a zároven si môze vyziadat vsetky potrebné dokumenty, informácie a údaje. - Po poskytnutí týchto údajov Komisia preverí zlucitelnost opatrenia so spolocným trhom. Ak dotknutý stát neposkytne vysvetlenia, môze príslusným rozhodnutím skoncit konanie a prípadne vyzadovat vrátenie pomoci. - Ak stát nepozastaví poskytovanie pomoci, môze sa Komisia súcasne s vykonaním vecnej analýzy obrátit priamo na Súdny dvor, aby urcil, ze bola porusená Zmluva. 174. Pokial ide o predmetný prípad, ked sa Komisia dozvedela o údajnej pomoci, zacala predbezné vysetrovanie, ktoré vyústilo do formálneho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, v rámci ktorého Taliansko viackrát predlozilo svoje tvrdenia a ktoré sa skoncilo sporným rozhodnutím. 175. V tomto slede udalostí sa nezaznamenalo ziadne podstatné porusenie práva, ktoré by viedlo k neplatnosti konecného aktu. 176. Okrem toho je potrebné mat na pamäti tieto skutocnosti: a) Na základe clánku 5 regionálneho zákona c. 44/1988 - doplneného regionálnym zákonom c. 17/1992 - sa poskytovali nízkoúrokové pôzicky, ktoré podla clánku 5 ods. 4 okrem tohto zákona upravoval aj zákon z roku 1928 o vykonávacích opatreniach na zavedenie polnohospodárskeho úveru, ktorý neupravuje pomoc, ale len prostriedok, v ktorom sa materializuje, a ani to nie v celom rozsahu. Tvrdenie, ze ide o pomoc plánovanú este pred platnostou Zmluvy - co je okolnost, z ktorej by vyplývala povinnost postupovat podla clánku 88 ods. 1 ES, ktorý zaväzuje Komisiu a clenské státy, aby priebezne skúmali "poskytovanú" pomoc - je preto nekonzistentný, a naopak niet pochýb o tom, ze ide o novú pomoc.([106]106) b) Rovnako nie je prípustné tvrdenie, ze po oznámení regionálneho zákona c. 17/1992 nebola preskúmaná jeho zlucitelnost s vnútorným trhom, pretoze toto oznámenie viedlo k zacatiu predbezného vysetrovania a k celej sérii uz spomínaných krokov. A preto hoci rozhodnutie skúma zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, trvanie konania nemalo vplyv na jeho regulárnost, ale na inú oblast - zásadu legitímnej dôvery, ktorou som sa uz zaoberal. 2. Odôvodnenie 177. V návrhoch prednesených vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. novembra 2004, Portugalsko/Komisia,([107]107) som uviedol, ze odôvodnenie aktu "predstavuje zásadný prvok"([108]108) a povinnost uviest ho je zavedená jednak v prospech jednotlivcov, jednak preto, aby mal Súdny dvor k dispozícii vsetky informácie potrebné na riadny výkon súdnej kontroly.([109]109) Aj judikatúra trvala na tom, ze Zmluva pozaduje jasné a jednoznacné vyjadrenie dôvodov institúcie, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie, aby dotknuté osoby poznali príciny prijatia rozhodnutia a súdny orgán mohol plnit svoje poslanie; judikatúra vsak nevyzadovala specifikáciu vsetkých relevantných skutkových a právnych okolností, pretoze do úvahy treba brat nielen doslovné znenie rozhodnutia, ale aj jeho kontext a celý súbor právnych noriem, ktoré upravujú predmetnú problematiku.([110]110) 178. Zlozitá ekonomická povaha týchto systémov pomoci spôsobuje, ze pri týchto témach má odôvodnenie rozhodnutí velký význam. Uz rozsudok z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko,([111]111) upozornil, ze rozhodnutie musí byt dostatocne presné a v uz citovanom rozsudku Intermills/Komisia, ako aj v rozsudku Holandsko a Leeuwardeer Papierwarenfabriek/Komisia([112]112) bol práve z dôvodu nesplnania tejto podmienky napadnutý akt zrusený. V uz citovanom rozsudku Boussac vsak bolo rozhodnuté, ze ak clenský poskytne pomoc bez jej predchádzajúceho oznámenia, v rozhodnutí, ktorým sa vyhlasuje nezlucitelnost, nie je potrebné preukázat skutocný vplyv na hospodársku sútaz alebo obchod, pretoze v opacnom prípade by boli porusitelia tejto povinnosti zvýhodnení oproti tým, ktorí zámery pomoci oznamujú (osobitne body 32 a 33). 179. V predmetnom prípade sú v odôvodnení rozhodnutia Komisie vysvetlené detaily týkajúce sa postupu jeho prijímania aj vnútrostátnych ustanovení. Tiez sú v nom objasnené príciny, pre ktoré má absencia oznámenia v tomto prípade velmi závazné následky, dalej preco sa neuplatnia usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach a preco nie je mozné súhlasit s argumentáciou o prícinách, ktoré spôsobili nadmerné zadlzenie podnikov. Dalej sa odôvodnenie zmienuje o úcinkoch pomoci a neuplatnitelnosti výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 písm. a) a c) ES. Napokon sa v nom obhajuje nutnost vymáhat zaplatené sumy. 180. Z toho vyplýva, ze odôvodnenie je dostatocné. Je mozné nesúhlasit s rozsahom alebo obsahom poskytnutých vysvetlení, ale východiská rozhodnutia sú známe. 3. O zlucitelnosti pomoci 181. Státna pomoc sa podobne ako iné obmedzenia hospodárskej sútaze musí posudzovat s ohladom na struktúru trhu a európsku integráciu,([113]113) pretoze jej poskytnutie umelo porusuje rovnost, pokial ide o zdroje, a mení prílezitosti podnikov, hoci môze - prinajmensom docasne - pomôct pri prispôsobovaní sa novým situáciám, v boji proti nezamestnanosti a prispiet k harmonickému regionálnemu rozvoju. 182. Tento konflikt záujmov je zjavný v clánku 87 ES, ktorý státnu pomoc zakazuje (odsek 1), ale pocíta s istými prípadmi, ked je zlucitelná so spolocným trhom a s prípadmi, kde sa arbitrom zlucitelnosti stáva Komisia (odseky 2 a 3). 183. Ako bolo velmi skoro zdôraznené v rozsudku zo 14. decembra 1962, Komisia/Luxembursko a Belgicko,([114]114) výnimky zo vseobecnej právnej úpravy sa musia vykladat restriktívne, pricom v rozsudku Syndicat national du comerce extérieur des céréales a i.([115]115) boli upresnené hranice výnimiek v sektore polnohospodárstva. Ako bolo nedávno uvedené v rozsudku z 29. novembra 2004, Spanielsko/Komisia,([116]116) "vplyv na obchod medzi clenskými státmi závisí od toho, ci medzi podnikmi usadenými v týchto státoch existuje v danom sektore úcinná hospodárska sútaz" (bod 29), co je myslienka, ktorú treba chápat v spojení s tvrdením obsiahnutým v rozsudku z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia,([117]117) ktorý vychádzal z mnozstva precedensov a konstatoval, ze "relatívne nízka suma pomoci([118]118) alebo skromná velkost prijímajúceho podniku a priori nevylucujú moznost ovplyvnenia obchodu... alebo narusenia hospodárskej sútaze" (bod 69), pretoze rozhodujúcu úlohu pri posúdení úcinkov pomoci zohrávajú iné okolnosti, a síce "kumulatívna povaha pomoci alebo skutocnost, ze príjemcovia pomoci pôsobia v sektore, ktorý je osobitne vystavený hospodárskej sútazi" (bod 70), co je prípad polnohospodárstva.([119]119) 184. Na podporu tvrdenia o zákonnosti pomoci bol uvedený clánok 87 ods. 2 písm. b) ES, ako aj clánok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES. a) Clánok 87 ES ods. 2 písm. b) 185. Toto ustanovenie zakotvuje zlucitelnost "pomoci urcenej na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami" so spolocným trhom. 186. Uz citovaný rozsudok z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia, vyzaduje, aby bol dodrzaný "priamy vztah medzi skodou spôsobenou mimoriadnou udalostou a státnou pomocou" a aby sa "s presnostou posúdila skoda, ktorú utrpeli dotknutí výrobcovia" (bod 37). 187. V predmetnej veci nebola dolozená ziadna katastrofa alebo zvlástna udalost, ktoré by si vyziadali osobitné ekonomické opatrenia na znovunastolenie rovnováhy, pretoze takúto charakteristiku nesplna ani sucho - nech uz akokolvek dlhé -, ani kríza na trhu, zvýsené úrokové sadzby alebo nedostatocná organizácia predaja. Okrem toho tu chýba aspon orientacný odhad skôd, ktoré boli spôsobené príjemcom pomoci. Napokon, dôvody uvedené v tejto súvislosti v rozhodnutí neboli vyvrátené. b) Clánok 87 ES ods. 3 písm. a) a c) 188. Tieto ustanovenia oprávnujú Komisiu, aby za zlucitelnú so spolocným trhom povazovala "pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou", ako aj tú pomoc, ktorej cielom je "rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". 189. Podla ustálenej judikatúry pri analýze prípadov zahrnutých v clánku 87 ods. 3 ES "Komisia disponuje sirokou diskrecnou právomocou, ktorej výkon zahrna posúdenie z ekonomického a sociálneho hladiska, ktoré sa musí vykonat v kontexte Spolocenstva", a na druhej strane "Súdny dvor v rámci kontroly zákonnosti výkonu tejto právomoci nemôze nahradit posúdenie príslusnej institúcie svojím vlastným posúdením a musí sa obmedzit len na preskúmanie toho, ci nebolo zjavne nesprávne alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci".([120]120) 190. Z relevantného konania v tejto veci ani z vysvetlení obsiahnutých v rozhodnutí nie je mozné vyvodit, ze vec bola nesprávne posúdená. Tiez nic nenaznacuje tomu, zeby Komisia svoje právomoci vykonala na iný úcel, nez aký stanovuje právny poriadok. 191. Okrem toho samotné rozhodnutie sa zamýsla nad uz citovanými usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, na ktoré sa odvolávalo Taliansko v správnom konaní. Usudzuje sa v nom, ze nie sú na daný prípad uplatnitelné, pretoze v case, ked nadobudli úcinnost, uz bolo zacaté príslusné konanie; ale aj keby boli zohladnené, neboli by stanovené podmienky splnené v ziadnom z predmetných prípadov. VIII - Dôsledky platnosti 192. Súlad rozhodnutia s právnym poriadkom v zmysle uz citovaného rozsudku Tubemeuse znamená vrátenie vyplatených súm ako logický dôsledok nedodrzania stanovených pravidiel. 193. Súdny dvor vyhlásil, ze vzhladom na neexistenciu úpravy konania na vymáhanie vrátenia pomoci v práve Spolocenstva - prinajmensom do prijatia spomínaného nariadenia c. 659/1999 - treba pouzit vnútrostátne predpisy,([121]121) pricom stát má povinnost dobromyselne spolupracovat pri prekonávaní prípadných prekázok.([122]122) V tomto zmysle sa v rozsudku z 29. júna 2004, Komisia/Rada,([123]123) uvádza, ze povinnost clenských státov zrusit pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom "má za ciel obnovit predchádzajúcu situáciu", co sa dosiahne vrátením pomoci spolu s príslusnými úrokmi z omeskania, pretoze v dôsledku vrátenia pomoci príjemca "stráca výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom" (bod 42). 194. V rámci predchádzajúcich úvah bolo objasnené, ze clenský stát neinformoval Komisiu o prijatých opatreniach, dalej ze dotknutým osobám neoznámil zacatie konania, a ked im oznámil konecné rozhodnutie, ubehli uz styri roky od jeho prijatia, co samozrejme neznamená, ze sa o nom nemohli dozvediet skôr iným spôsobom. 195. V konaniach, z ktorých vyplynuli prejudiciálne otázky, boli zdôraznené uvedené skutocnosti, o ktoré sa opierajú zalobcovia, ked ziadajú o náhradu spôsobenej skody. Aj ked sa od Súdneho dvora neziada, aby sa vyjadril k tejto otázke, nic nebráni tomu, aby bolo vnútrostátnemu súdu poskytnuté usmernenie pre riesenie tohto problému. 196. Polemika sa tocí okolo prípadnej zodpovednosti státu za porusenie práva Spolocenstva([124]124), najmä za porusenie povinnosti vopred informovat Komisiu, pretoze druhá nastolená otázka sa musí posúdit vo svetle vnútrostátneho práva, a to platí aj pre údajné porusenie legitímnej dôvery dotknutých osôb zo strany Talianska. 197. Ak teda príjemcovia pomoci, ktorá bola zrusená z dôvodu porusenia procesných noriem, podajú zaloby o náhradu skody([125]125), bude velmi dôlezité posúdit, ci doslo k "dostatocne závaznému"([126]126) poruseniu na to, aby vznikla povinnost nahradit skodu v zmysle rozsudku Brasserie du pęcheur a Factortame([127]127). 198. Toto konstatovanie prislúcha vnútrostátnemu súdu, ktorý sa v prípade pochybností môze opät obrátit na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou o výklade. V kazdom prípade vsak treba upozornit, ze ak bude uznané právo na náhradu skody, nemôze byt spôsobená skoda porovnatelná so sumou, ktorá sa má vrátit, pretoze to by znamenalo nepriame poskytnutie pomoci, ktorá je nezákonná a nezlucitelná so spolocným trhom. IX - Návrh 199. Vzhladom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby Tribunale di Cagliari odpovedal takto: Preskúmaním polozených prejudiciálnych otázok nevysla najavo ziadna skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na platnost rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore polnohospodárstva. __________________________________________________________________ [128]1 - Jazyk prednesu: spanielcina. __________________________________________________________________ [129]2 - Ú. v. ES L 248, s. 27. __________________________________________________________________ [130]3 - Citácia z diela: Calvo Caravaca, A. L., a Carrascosa González, J.: Intervenciones del Estado y libre competencia en la Unión Europea, Colex, Madrid, 2001, s. 171. __________________________________________________________________ [131]4 - "... ak tento spôsob ekonomického intervencionizmu môze vyvolat závazné odozvy - prinajmensom teoretické - v súvislosti s vnútorným hospodárskym systémom kazdého státu, ked snahou je vytvorenie nadnárodného jednotného trhu, intervecionizmus kazdého státu prostredníctvom poskytovania hospodárskej pomoci vlastným podnikom sa môze stat prakticky neprekonatelnou prekázkou", Fernández Farreres, G.: "El control de las ayudas", in: García de Enterría, E., González Campos, J., a Muńoz Machado, S., (ed.), Tratado de derecho comunitario europeo, zväzok II, Civitas, Madrid, 1986, s. 620. __________________________________________________________________ [132]5 - Valle Gálvez, A.: "Las ayudas de Estado en la Jurisprudencia del Tribunal de Justicia de las Comunidades Europeas", in Rodríguez Iglesias, G. C., a Lińán Nogueras, D. J., (ed.), El derecho comunitario europeo y su aplicación judicial, Civitas, Madrid, 1993, s. 885. __________________________________________________________________ [133]6 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie tohto clánku (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), sa z casového hladiska nemôze v predmetných prejudiciálnych konaniach zohladnit; ak, tak len ako usmernenie. __________________________________________________________________ [134]7 - Oznámenie Komisie - Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v sektore polnohospodárstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2), bod 3.1. __________________________________________________________________ [135]8 - Ú. v. ES 1962, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6. __________________________________________________________________ [136]9 - Bollettino Ufficiale della Regione Sardegna c. 46 zo 14. decembra 1988. __________________________________________________________________ [137]10 - Tento zákon sa nachádza v prílohe c. 6 k pripomienkam Komisie. __________________________________________________________________ [138]11 - Toto rozhodnutie sa nachádza v prílohe c. 2 k pripomienkam Komisie. __________________________________________________________________ [139]12 - Toto rozhodnutie sa nachádza v prílohe c. 3 k pripomienkam Komisie. __________________________________________________________________ [140]13 - Toto rozhodnutie sa nachádza v prílohe c. 4 k pripomienkam Komisie. __________________________________________________________________ [141]14 - Toto rozhodnutie sa nachádza v prílohe c. 5 k pripomienkam Komisie. Zasadanie "Giunta regionale", na ktorom bolo prijaté toto rozhodnutie, sa konalo 23. júna 1992. __________________________________________________________________ [142]15 - Bollettino Ufficiale della Regione Sardegna c. 35 z 1. septembra 1992. __________________________________________________________________ [143]16 - Oznámenie Komisie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES adresované clenským státom a dotknutým tretím osobám v súvislosti s pomocou, ktorú Taliansko (región Sardínia) poskytlo polnohospodárskym podnikom v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 271, 1994, s. 14). __________________________________________________________________ [144]17 - Bollettino Ufficiale della Regione Sardegna c. 42 z 13. decembra 1995. __________________________________________________________________ [145]18 - Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12. Posledná verzia bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2. __________________________________________________________________ [146]19 - Vec T-21/02. __________________________________________________________________ [147]20 - Uznesenie neuverejnené v Zbierke. Výrok bol uverejnený v Ú. v. ES C 202, 2002, s. 28. __________________________________________________________________ [148]21 - Napríklad vo veci T-4/02 bolo v rozsudku z 29. mája 2002 tiez rozhodnuté, ze zaloba bola podaná po uplynutí lehoty, a je preto neprípustná. __________________________________________________________________ [149]22 - Martín y Pérez de Nanclares, J.: "El proyecto de Constitución europea: reflexiones sobre los trabajos de la Convención", Revista de Derecho Comunitario Europeo, Centro de Estudios Políticos y Constitucionales, c. 15, máj/august 2003, s. 564. __________________________________________________________________ [150]23 - Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1. __________________________________________________________________ [151]24 - Z vecného hladiska európsky zákon zodpovedá dnesnému nariadeniu a rámcový zákon smernici. Hlavnou funkciou nariadenia je vykonanie zákonov a urcitých osobitných ustanovení Ústavy; rozhodnutie je zase záväzné v celom rozsahu, aj ked len pre svojich adresátov, ak sú oznacení. __________________________________________________________________ [152]25 - O otvorení prístupu k Súdnemu dvoru pozri: Louis, J. V.: "La fonction juridictionnelle, de Nice ŕ Rome... et au-delŕ", in: de Schutter, O., a Nihoul P., (koord.), Une Constitution pour l'Europe. Réflexions sur les transformations du droit de l'Union européenne, Larcier, Brusel, 2004, s. 135 a 136. __________________________________________________________________ [153]26 - Véase Rodríguez Curiel, J. W.: "Recursos contra la Komisia Europea en materia de ayudas de Estado interpuestos por personas físicas o jurídicas", en Revista Espańola de Derecho Europeo, c. 2, apríl/jún 2002, s. 259 a nasl. __________________________________________________________________ [154]27 - Takto som sa vyjadril v návrhoch prednesených vo veci Ismeri Europa/Dvor audítorov (rozsudok z 10. júla 2001, C-315/99 P, Zb. s. I-5281). Pozri Waelbroeck, M., a Waelbroeck, D.: "Article 173", in: Louis, J.-V., Vandersanden, G., Waelbroeck, D., a Waelbroeck, M.: Commentaire Megret. Le droit de la CEE, zväzok 10 (La Cour de Justice. Les actes des institutions), Éditions de l'Université de Bruxelles, Brusel, 1993, s. 98; a Vandersanden-Barav, Contentieux communautaire, Bruylant, Bruselas, 1977, s. 127. __________________________________________________________________ [155]28 - Castillejo Manzanares, R.: "El recurso de anulación", in: Marińo, F., Moreno Catena, V., a Moreiro, C., (ed.), Derecho procesal comunitario, Tirant lo Blanch, Valencia, 2001, s. 151. __________________________________________________________________ [156]29 - Napríklad v rozsudku z 10. mája 1960, Nemecko/Vysoký úrad (19/58, Zb. s. 471), bolo vo vztahu k nedostatku právomoci pripustené, ze hoci je pravda, ze tento dôvod nebol formálne uvedený ani v zalobe, ani v replike, je namieste ho preskúmat. __________________________________________________________________ [157]30 - Vseobecne pozri: Moitinho de Almeida, J. C.: "Evolución jurisprudencial en materia de acceso de los particulares a la jurisdicción comunitaria", in: Rodríguez Iglesias, G.C., a Lińán Nogueras, D. J., (ed.), cit.dielo, s. 595 a nasl. Na druhej strane, ako som pripomenul v návrhoch prednesených vo veci C-110/03, Belgicko/Komisia (rozsudok zo 14. apríla 2005, Zb. s. I 2801), aktívna legitimácia jednotlivcov na podanie zaloby o neplatnost viedla k restriktívnej judikatúre Súdneho dvora, ktorá bola predmetom kritiky zo strany právnej vedy. Pozri medzi inými SARMIENTO, D.: "La sentencia UPA (C 50/2000), los particulares y el activismo inactivo del Tribunal de Justicia". In: Revista Espańola de Derecho Europeo, c. 3, júl - september 2002, s. 531 az 577; pozri tiez ORTEGA, M.: El acceso de los particulares a la justicia comunitaria, Ariel Practicum, Barcelona, 1999, najmä kapitolu 6 "Hacia una mejora del sistema de protección jurisdiccional de los particulares". Generálny advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Unión de Pequeńos Agricultores/Rada (rozsudok z 25. júla 2002, C-50/2000, Zb. S. I-6677) navrhol extenzívny výklad a uviedol, ze "opatrenie Spolocenstva sa osobne týka jednotlivca, ak má alebo môze mat podstatné negatívne úcinky na jeho záujmy" (bod 102 stvrtý pododsek); jeho usmernenia sa najprv pridrzal rozsudok Súdu prvého stupna z 3. mája 2002, Jégo-Quéré/Komisia (T-177/01, Zb. s. II-2365), ktorý bol zrusený rozsudkom Súdneho dvora z 1. apríla 2004 (C-263/02 P, Zb. s. I 3425). Zmluva o Ústave pre Európu prijíma tento extenzívny prístup, pretoze jej clánok III-365 ods. 4 rozlisuje dva prípady, v ktorých môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu: ak zaloba smeruje proti "aktom, ktoré sú jej adresované alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú", alebo proti "podzákonným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia", co treba dat do vztahu s novými právnymi nástrojmi, ktoré Ústava upravuje. __________________________________________________________________ [158]31 - Okrem iných rozsudky z 5. mája 1977, Koninklijke Scholten Honing/Rada a Komisia, 101/76, Zb. s. 797, body 6 a 7; zo 17. júna 1980, Calpak/Komisia, spojené veci 789/79 a 790/79, Zb. s. 1949, bod 7; z 29. januára 1985, Binderer/Komisia, 147/83, Zb. s. 257, bod 14; a z 13. decembra 1989, Grimaldi, C-322/88, Zb. s. I-4407, bod 14. __________________________________________________________________ [159]32 - Rozsudok zo 14. decembra 1962, spojené veci 16/62 a 17/62, Zb. s. 901, bod 2; tiez rozsudok zo 6. októbra 1982, Alusuisse/Rada a Komisia, 307/81, Zb. s. 3463, bod 8. __________________________________________________________________ [160]33 - Rozsudky z 29. júna 1993, Gibraltar/Rada, C-298/89, Zb. s. I-3605, bod 17; a z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 18. __________________________________________________________________ [161]34 - Vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 23. mája 2000 (C-106/98 P, Zb. s. I-3659). __________________________________________________________________ [162]35 - V tomto zmysle pozri Ortega. M.: cit. dielo., s. 54 az 64, a v nom citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [163]36 - Doktrína povazovala túto poziadavku za "takmer neprekonatelnú prekázku", ako aj za "skutocnú skúsku ohnom". Pozri Kovar, R., a Barav, A.: "Variations nouvelles sur un thčme ancien: les conditions du recours individuel en annulation dans la CEE. Ŕ propos du cas d'un acte pris sous l'apparence d'un rčglement", Cahiers de Droit Européen, 1976, c. 1, s. 75; Cortés Martín, J. M.: "Afectación individual (230.4 CE): żun obstáculo infranqueable para la admisibilidad del recurso de anulación por los particulares?", Revista de Derecho Comunitario Europeo, c. 16, september/december 2003, s. 1119 a nasl. __________________________________________________________________ [164]37 - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 199. __________________________________________________________________ [165]38 - Rozsudky z 2. júla 1964, Glucoseries Réunies/Komisia, 1/64, Zb. s. 813; z 23. novembra 1971, Bock/Komisia, 62/70, Zb. s. 897; z 24. februára 1987, Deutz und Geldermann/Rada, 26/86, Zb. s. 941; z 2. apríla 1998, Greenpace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651; a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087; tiez uznesenie z 21. júna 1993, Van Parijs a i./Rada a Komisia, C-257/93, Zb. s. I-3335. __________________________________________________________________ [166]39 - Rozsudok z 2. februára 1988, spojené veci 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219. Pozri analogicky rozsudky zo 7. decembra 1993, Federmineraria/Komisia, C-6/92, Zb. s. I-6357, bod 14, a z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, spojené veci C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33. __________________________________________________________________ [167]40 - Tiez rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 39. Pokial ide o doktrínu, pozri: Koenig, C., Pechstein, M., a Sander, C.: EU-/EG-Prozessrecht, 2. vydanie., Tubinga, 2002, s. 203. __________________________________________________________________ [168]41 - Rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, bod 23. __________________________________________________________________ [169]42 - Spolu s námietkou nezákonnosti a zalobou pre mimozmluvnú zodpovednost. Pokial ide o námietku nezákonnosti, netreba zabúdat, ze podla rozsudku zo 14. decembra 1962, Wöhrmann/Komisia (spojené veci 31/62 a 33/62, Zb. s. 965), jej jediným úcelom je chránit subjekt pred uplatnovaním nariadenia, ktoré nie je v súlade s právom bez toho, aby bolo napadnuté nariadenie samotné. Pozri: Ortega, M.: cit. dielo., s. 139 az 158 a 159 az 188. __________________________________________________________________ [170]43 - Rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 39, a z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 36. __________________________________________________________________ [171]44 - V tomto zmysle pozri Everling, U.: "L'avenir de l'organisation juridictionnel de l'Union européenne", La reforme du systčme juridictionnel communautaire, Institut d'Etudes Européennes, Brusel, 1994, s. 22. __________________________________________________________________ [172]45 - Rozsudok z 21. mája 1987, spojené veci 133/85 az 136/85, Zb. s. 2289. __________________________________________________________________ [173]46 - Pozri Gröpl, C.: "Individualrechtsschutz gegen EG-Verordnungen. Rechtsschutzlücken im Konkurrenzverhältnis des Vorabentscheidungsverfahrens (Art. 177 Abs. 1 Buchst. b EGV) gegenüber der Nichtigkeitsklage (Art. 173 EGV)", Europäische Grundrechts-Zeitschrift, 1995, s. 583 a nasl.; Pache, E.: "Keine Vorlage ohne Anfechtung? - Zum Verhältnis des Vorabentscheidungsverfahrens nach Art. 177 I lit. b EGV zur Nichtigkeitsklage nach Art. 173 IV EGV)", Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, 1994, s. 615 a nasl.; a Tomuschat, C.: Die gerichtliche Vorabentscheidung nach den Verträgen über die Europäischen Gemeinschaften, Mníchov, 1964, s. 87 a nasl. __________________________________________________________________ [174]47 - Rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, nazývaný "Deggendorf", C-188/92, Zb. s. I-833. __________________________________________________________________ [175]48 - Rozsudok z 12. decembra 1996, C-241/95, Zb. s. I-6699. __________________________________________________________________ [176]49 - Rozsudok z 30. januára 1997, C-178/95, Zb. s. I-585. __________________________________________________________________ [177]50 - Niektorí autori sa domnievajú, ze sa vyzaduje plná znalost rozhodnutia Spolocenstva, moznosti napadnút ho zalobou o neplatnost a priamej a osobnej dotknutosti. Pozri Turner, S.: "Challenging EC law before national court: a further restriction of the rights of natural and legal persons?", Irish Journal of European Law, 1/1995, s. 81. __________________________________________________________________ [178]51 - V právnej vede vyvolala závazné kritické ohlasy, ktoré zhrnul a majstrovsky analyzoval Barav, A.: "Deviation prejudicielle", Les dynamiques du droit européen en début de sičcle-Études en l'honneur de Jean-Claude Gautron, Éditions A. Pedone, Paríz, 2004, s. 227 a nasl. __________________________________________________________________ [179]52 - Rozsudky z 22. októbra 1987, 314/85, Zb. s. I-4199; z 12. júla 1989, 161/88, Zb. s. 2415; a z 28. júla 1990, C-80/89, Zb. s. I-2659, ktoré odpovedali na prejudiciálne otázky týkajúce sa platnosti rozhodnutí, v ktorým sa konstatovala zákonnost vyberania cla a posteriori. __________________________________________________________________ [180]53 - Rozsudok z 27. septembra 1983, 216/82, Zb. s. 2771. __________________________________________________________________ [181]54 - V tomto zmysle pozri: Ritleng, D.: "Pour une systématique des contentieux au profit d'une protection juridictionnelle effective", Mélanges en hommage ŕ Guy Isaac - 50 ans du droit communautaire, zväzok 2, Presses de l'Université des sciences sociales de Toulouse, 2004, s. 735 a nasl., citovaný in: Barav, A.: cit. dielo., s. 244, poznámka 100. __________________________________________________________________ [182]55 - Rozsudok zo 14. decembra 2000, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 55. __________________________________________________________________ [183]56 - Vyzadovat od jednotlivcov, aby priebezne sledovali Úradný vestník Európskej únie a mohli tak celit prípadnému rozhodnutiu Spolocenstva, ktoré porusuje ich práva, sa zdá byt neprimerané. V tomto zmysle pozri: Hoskins, M.: "Case C-188/92, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH v. Bundesrepublik Deutschland, Judgment of 9 March 1994, [1994] ECR I-833", Common Market Law Review, 1994, s. 1402. __________________________________________________________________ [184]57 - Clánok II-107 Zmluvy o Ústave pre Európu vyhlasuje, ze právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom má "kazdý, koho práva a slobody zarucené právom Únie sú porusené". __________________________________________________________________ [185]58 - Roberti, G. M.: "Le contrôle de la Commission des Communautés européennes sur les aides nationales", Actualité Juridique Droit Administratif, c. 6, 1993, s. 398, stavia státnu pomoc na pomedzie pozitívnej a negatívnej integrácie, kedze jej jednotlivé prejavy sú casto nástrojmi prvoradého významu pre realizáciu politík Spolocenstva. __________________________________________________________________ [186]59 - Pozri Martínez López-Muńiz, J. L., v predhovore ku knihe: Prieto Álvarez, T., Ayudas agrícolas nacionales en el Derecho comunitario, Marcial Pons, Madrid, 2001, s. 11 a nasl. __________________________________________________________________ [187]60 - Pozri Blaise, J. B.: "Liberté de concurrente en agriculture", in: Raux, J., (ed.), Politique Agricole Commune et construction communautaire, Paríz, 1984, s. 21; tiez: Dehousse, F.: "Les rčgles de concurrence sur les aides d'Etat dans le secteur de l'agriculture", Studia diplomatica, c. 1 - 2, 2000, s. 41 az 58. __________________________________________________________________ [188]61 - Hospodársky a sociálny výbor sa vyjadril v tomto zmysle v "Stanovisku k 20. správe o politike hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad (21. správa o politike hospodárskej sútaze, 1991), v ktorom uviedol, ze "vseobecné ustanovenia Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze sa musia uplatnovat aj v sektore polnohospodárstva. Je vsak mozné predstavit si, ze ich uplatnovanie bude výsledkom zvázenia cielov politiky hospodárskej sútaze na jednej strane a specifickosti polnohospodárskej politiky Spolocenstva na strane druhej" (s. 263). __________________________________________________________________ [189]62 - V obdobnom duchu clánok III-230 bod 1 Zmluvy o Ústave pre Európu stanovuje, ze"oddiel týkajúci sa pravidiel hospodárskej sútaze sa vztahuje na výrobu a obchod s polnohospodárskymi produktmi len v rozsahu urcenom európskymi zákonmi alebo európskymi rámcovými zákonmi v súlade s clánkom III-231 ods. 2, zohladnujúc pritom ciele uvedené v clánku III-227". __________________________________________________________________ [190]63 - Rozsudok z 26. júna 1979, 177/78, Zb. s. 2161, bod 11. __________________________________________________________________ [191]64 - Rozsudok z 29. októbra 1980, 139/79, Zb. s. 3393, bod 23. V tom istom duchu sa vyjadril rozsudok z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973, body 59 a 61. __________________________________________________________________ [192]65 - Pozri Prieto Álvarez, T.: cit.dielo, s. 234 a nasl. __________________________________________________________________ [193]66 - V tomto zmysle pozri Barthélémy, M.: "La politique communautaire en matičre d'aides d'Etat dans le secteur agricole", in: Blumann, C., a Lange, D., (ed.), Les distorsions de concurrence en matičre agricole dans la CEE, Revue de Droit Rural, c. 163, 1988, s. 80. __________________________________________________________________ [194]67 - Ako tvrdí cast právnej vedy, napríklad Muffat-Jeandet, D., v clánku "Aides", Encyclopédie Juridique Dalloz. Répertoire de Droit communautaire, zväzok I, Paríz, 1992. __________________________________________________________________ [195]68 - V tomto zmysle pozri Blaise, J. B.: cit. dielo., s. 23. __________________________________________________________________ [196]69 - Rozsudok z 25. marca 1981, Coöperatieve Stremsel- en Kleurselfabriek/Komisia, 61/80, Zb. s. 851, bod 21. __________________________________________________________________ [197]70 - Rozsudok z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 23. __________________________________________________________________ [198]71 - V marci 1966 Komisia poslala Rade oznámenie o kritériách na "zavedenie spolocnej politiky pomoci v polnohospodárstve", do ktorého zahrnula návrh zmeny nariadenia c. 26 v tom zmysle, aby sa na vsetky výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve vztahoval clánok 87 a nasl. [dokument KOM (66), konecné znenie, z 23. marca 1966, predlozený Rade 25. marca 1966]. K tejto téme pozri Ventura, S.: Principes de Droit agraire communautaire, Bruylant, Brusel, 1967. __________________________________________________________________ [199]72 - Rozsudok z 21. februára 1984, 337/82, Zb. s. 1051, bod 12. __________________________________________________________________ [200]73 - Rozsudok z 5. júla 1984, 114/83, Zb. s. 2589, bod 27. __________________________________________________________________ [201]74 - Túto myslienku uz vyjadril generálny advokát Capotorti v návrhoch prednesených vo veci Hansen (rozsudok z 13. marca 1979, 91/78, Zb. s. 935). Po viacerých úvahách poznamenal, ze "v rámci systému vymedzeného judikatúrou Súdneho dvora by uznanie plnej slobody clenských státov v oblasti státnej pomoci v sektoroch polnohospodárstva, ktoré zatial nie sú regulované spolocnou organizáciou trhu (a ktoré mozno ani nikdy nebudú), bolo skutocne nerozumné. V súlade so systematikou Zmluvy sa mi zdá byt nevyhnutné pripustit, ze na konci prechodného obdobia sa ustanovenia clánkov [87 a 88] Zmluvy budú vztahovat aj na polnohospodársky sektor". Súdny dvor sa k tejto otázke nevyjadril, pretoze to nepovazoval za potrebné (bod 11 rozsudku). __________________________________________________________________ [202]75 - Ú. v. ES L 93, s. 1. __________________________________________________________________ [203]76 - Ú. v. ES L 218, s. 1. Podla clánku 41 nadobudlo úcinnost 9. augusta 1991. __________________________________________________________________ [204]77 - Hoci z casového hladiska sa uplatnuje len nariadenie c. 797/85, to, ktoré nasleduje po nom, má podobný obsah: v tejto súvislosti si treba vsimnút, ze príloha II k nariadeniu c. 2328/91 poskytuje tabulku zhody jednej právnej úpravy s druhou - tiez s nariadením Rady c. 1760/87 z 15. júla 1987, ktorým sa menia a doplnajú nariadenia (EHS) c. 797/85, 270/79, 1360/78 a 355/77, pokial ide o polnohospodárske struktúry a prispôsobenie polnohospodárstva novej situácii na trhoch, ako aj o zachovanie vidieckych oblastí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 167, s. 1). __________________________________________________________________ [205]78 - Ako je vysvetlené v dalsom texte, rozhodnutie z 27. júna 1990, ktoré sa týka podnikov lesného hospodárstva, nepatrí do oblasti "polnohospodárstva", aspon nie z pohladu práva Spolocenstva. __________________________________________________________________ [206]79 - V predchádzajúcich bodoch týchto návrhov, najmä v tých, ktoré sú zoskupené pod nadpisom "Poskytnutie pomoci vládou regiónu Sardínia", podrobnejsie rozoberám toto aj dalsie rozhodnutia. __________________________________________________________________ [207]80 - Tak napríklad nariadenie c. 797/85 predpokladá úcast usmernovacej sekcie Európskeho polnohospodárskeho usmernovacieho a zárucného fondu na opatreniach v prospech polnohospodárskych podnikov, ktoré sa týkajú lesov, ako napríklad: zalesnovanie, stavba vetrolamov a protipoziarnych hrádzí, vytycovanie ciest a zlepsovanie vyuzívania lesných plôch (clánok 1 ods. 2 písm. d) a clánok 20). __________________________________________________________________ [208]81 - Parlament/Rada, spojené veci C-164/97 a C-165/97, Zb. s. I-1139. __________________________________________________________________ [209]82 - Ú. v. ES L 151, s. 16; Mim. vyd. 03/001, s. 140. __________________________________________________________________ [210]83 - Parejo Alfonso, L., de la Quadra-Salcedo Fernández del Castillo, T., Moreno Molina, A. M., a Estella de Noriega, A., (ed.): Manual de Derecho administrativo comunitario, Centro de Estudios Ramón Areces, Madrid, 2000, s. 75 a 76 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [211]84 - Hubeau, F.: "Le principe de la protection de la confiance légitime dans la jurisprudence de la Cour de justice des Communautés européennes", Cahier de Droit Européen, c. 2 - 3, 1983, s. 149; a García Macho, R.: "Contenido y límites del principio de la confianza legítima: estudio sistemático en la jurisprudencia del Tribunal de Justicia", Revista Espańola de Derecho Administrativo, c. 56, 1987, s. 563, - títo autori sa domnievajú, ze tento termín uz známy v nemeckom práve (Vertrauensschutz) bol prvýkrát pouzitý v rozsudku z 13. júla 1965, Lemmerz-Werke/Vysoký úrad (111/63, Zb. s. 835). __________________________________________________________________ [212]85 - Schwarze, J.: "Tendencies towards a Common Administrative Law, in", European Law Review, c. 2, 1991, s. 870. __________________________________________________________________ [213]86 - Zhrnutie judikatúry sa okrem iného nachádza v: Castillo Blanco, F. A.: La protección de la confianza en el Derecho administrativo, Marcial Pons, Madrid, 1998, s. 163 az 199. __________________________________________________________________ [214]87 - Pozri tiez: Schwarze, J.: c. d., s. 949 a nasl.; Parejo Alfonso, L., a i.: c. d., s. 76 az 78; a Rodríguez Curiel, J. W.: "Principios generales del derecho y recuperación de ayudas de Estado ilegales. En especial la confianza legítima", Gaceta Jurídica, c. 209, september/október 2000, s. 33 az 36. __________________________________________________________________ [215]88 - Rozsudok z 10. januára 1992, C-177/90, Zb. s. I-35, bod 14. __________________________________________________________________ [216]89 - Pescatore, P. "Les principes généraux du droit en tant que source du droit communautaire", Rapport du 12^e congrčs de la Fédération internationale pour le droit européen, zväzok. I, Paríz, 1986, s. 35. __________________________________________________________________ [217]90 - Tento princíp potvrdený Súdnym dvorom je zakotvený v clánku 14 ods. 1 uz citovaného nariadenia c. 659/1999, ktoré nadobudlo úcinnost az po uverejnení rozhodnutia. __________________________________________________________________ [218]91 - Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 49. __________________________________________________________________ [219]92 - Rozsudok z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, spojené veci C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 44, v ktorom sa citujú rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14; zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 51, a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25. __________________________________________________________________ [220]93 - Rozsudok Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný, bod 45, ktorý zase spomína rozsudok Alcan Deutschland, uz tiez citovaný, body 30 a 31. __________________________________________________________________ [221]94 - Rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-91/01, Zb. s. I-4355, bod 66), ktorý sa opiera o rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný (bod 53), a o rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia (T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 42). __________________________________________________________________ [222]95 - Fastenrath, U.: "Verwaltungsrecht. Europarecht", Juristenzeitung 1992, s. 1081. __________________________________________________________________ [223]96 - Pernice, I.: "Neues zum EG-Beihilfenverbot", Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, 1992, s. 66, od príjemcov pomoci vyzaduje, aby preukázali, ze pomoc bola oznámená a ze bolo zacaté konanie podla clánku 88 ods. 3 ES; takisto odporúca clenským státom overit, ci este existujú opatrenia pomoci, ktoré neboli oznámené. Samotná Komisia upozornila na zrusitelnost neoznámenej pomoci v oznámení uverejnenom v Ú. v. ES C 318, 1983, s. 3 a 4. __________________________________________________________________ [224]97 - Vec C-298/00 P, Zb. s. I-4087. __________________________________________________________________ [225]98 - Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 stanovuje pre Komisiu premlcaciu lehotu na zákonné uplatnenie jej právomocí, pokial ide o vymáhanie poskytnutej pomoci. __________________________________________________________________ [226]99 - Rozsudky zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, body 20 a 21; a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, spojené veci C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 140. __________________________________________________________________ [227]100 - Rozsudok z 24. novembra 1987, 223/85, Zb. s. I-4617. __________________________________________________________________ [228]101 - Neobvyklost situácie bola zdôraznená aj v rozsudku z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia (C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 44). V právnej vede pozri: Götz, V.: "Handbuch des EU-Wirtschaftsrechts",H. III, Subventionsrecht, bod 108, s. 34. __________________________________________________________________ [229]102 - Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, body 19 a nasl. Túto doktrínu respektovali aj rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse" (C-142/87, Zb. s. I-959), body 15 a 20; z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon (C-354/90, Zb. s. I-5505), bod 13, a z 11. júla 1996, SFEI a i. (C-39/94, Zb. s. I-3547), bod 43. __________________________________________________________________ [230]103 - Rozsudok Boussac, uz citovaný, priznáva Komisii pred zacatím formálneho konania cas na premýslanie a vysetrovanie (bod 27). __________________________________________________________________ [231]104 - Rozsudok zo 14. novembra 1984, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17. __________________________________________________________________ [232]105 - Vec 173/73, Zb. s. 709. __________________________________________________________________ [233]106 - Ak by to tak nebolo a ak pouzijem príklad, ktorý navrhla Komisia vo svojich pripomienkach, odkaz na právnu úpravu zmlúv v Obcianskom zákonníku z roku 1942 by znamenal, ze opatrenia pochádzajú z tohto obdobia. __________________________________________________________________ [234]107 - Vec C-249/02, Zb. s. I-10717. __________________________________________________________________ [235]108 - Rozsudok z 23. februára 1988, Spojené královstvo/Rada, 131/86, Zb. s. 905, bod 37. __________________________________________________________________ [236]109 - Rozsudok z 20. marca 1959, Nold KG/Vysoký úrad, 18/57, Zb. s. 89, a rozsudky, ktoré nasledovali po nom. __________________________________________________________________ [237]110 - Rozsudky zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, a z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., C-22/94, Zb. s. I-1809. __________________________________________________________________ [238]111 - Vec 70/72, Zb. s. 813, bod 23. __________________________________________________________________ [239]112 - Rozsudok z 13. marca 1985, spojené veci 296/82 a 318/82, Zb. s. 809. __________________________________________________________________ [240]113 - Calvo Caravaca, A. L., a Carrascosa González, J.: c. d., s. 231. __________________________________________________________________ [241]114 - Spojené veci 2/62 a 3/62, Zb. s. 813. Súdny dvor pri prílezitosti výkladu zoznamu obsiahnutého v prílohe I k Zmluve potvrdil, ze "z clánku [32] ods. 2 vyplýva, ze výnimky z pravidiel prijatých na vytvorenie spolocného trhu, ktoré sú prípustné v polnohospodárstve, predstavujú výnimocné opatrenia, ktoré treba vykladat restriktívne". __________________________________________________________________ [242]115 - Rozsudok zo 17. decembra 1970, 34/70, Zb. s. 1233. __________________________________________________________________ [243]116 - Vec C-73/03, neuverejnená v Zbierke. __________________________________________________________________ [244]117 - Vec C-278/00, Zb. s. I-8787. __________________________________________________________________ [245]118 - Zástupcovia zalobcov v sporoch vo veci samej na pojednávaní informovali, ze pomoc sa pohybovala priblizne v rozmedzí 5 000 a 10 000 eur na príjemcu. __________________________________________________________________ [246]119 - V tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, vyhlasuje, ze "pokial ide o sektor polnohospodárstva, niet pochýb o tom, ze ide o sektor, ktorý je v Európskej únii mimoriadne vystavený hospodárskej sútazi" (bod 29). __________________________________________________________________ [247]120 - Spomedzi najnovsích pozri rozsudok z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 74; z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 93, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, uz citovaný, bod 97, ktorý sa opiera o rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41. __________________________________________________________________ [248]121 - Okrem iného rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor/Nemecko, spojené veci 205/82 az 215/82, Zb. s. 2633, bod 19, a v nom citované rozsudky. __________________________________________________________________ [249]122 - Rozsudok z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 16. __________________________________________________________________ [250]123 - Rozsudok vydaný vo veci C-110/02, Zb. s. I-6333, v ktorom sa spomínajú rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, body 21 a 22, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, body 98 a 99. __________________________________________________________________ [251]124 - O vývoji judikatúry a pociatocnom chápaní tejto otázky pozri: Alonso García, R.: La responsabilidad de los Estados miembros por infracción del Derecho comunitario, Civitas, Madrid, 1997. Vseobecnú kritickú analýzu pozri in: García de Enterría, E.: "El principio de protección de la confianza legítima como supuesto título justificativo de la responsabilidad patrimonial del Estado legislador", Revista de Administración Pública, september - december 2002, s. 173 az 206. __________________________________________________________________ [252]125 - Generálny advokát Léger v bode 74 návrhov prednesených vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia (C-197/99 P, Zb. s. I-8461), zdôraznil, ze "na vnútrostátnej úrovni je mozné vyvodit viacero závazných dôsledkov z vyhlásenia státnej pomoci za nezákonnú", a medzi nimi uviedol moznost podat proti státu zalobu o zodpovednost za skodu bud zo strany príjemcu pomoci, alebo zo strany jeho sútazitelov, ako uz upozornil generálny advokát Tesauro v bode 7 poslednom odseku uz citovaných návrhov vo veci Tubemeuse. __________________________________________________________________ [253]126 - Pozri Keppenne, J.-P.: Guide des aides d'État en droit communautaire, Bruylant, Brusel, 1999. __________________________________________________________________ [254]127 - Rozsudok z 5. marca 1996, spojené veci C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, bod 51. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote121 122. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote122 123. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote123 124. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote124 125. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote125 126. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote126 127. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footnote127 128. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref1 129. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref2 130. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref3 131. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref4 132. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref5 133. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref6 134. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref7 135. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref8 136. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref9 137. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref10 138. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref11 139. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref12 140. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref13 141. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref14 142. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref15 143. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref16 144. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref17 145. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref18 146. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref19 147. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref20 148. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref21 149. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref22 150. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref23 151. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref24 152. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref25 153. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref26 154. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref27 155. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref28 156. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref29 157. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref30 158. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref31 159. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref32 160. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref33 161. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref34 162. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref35 163. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref36 164. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref37 165. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref38 166. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref39 167. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref40 168. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref41 169. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref42 170. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref43 171. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref44 172. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref45 173. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref46 174. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref47 175. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref48 176. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref49 177. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref50 178. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref51 179. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref52 180. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref53 181. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref54 182. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref55 183. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref56 184. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref57 185. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref58 186. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref59 187. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref60 188. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref61 189. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref62 190. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref63 191. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref64 192. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref65 193. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref66 194. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref67 195. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref68 196. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref69 197. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref70 198. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref71 199. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref72 200. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref73 201. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref74 202. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref75 203. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref76 204. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref77 205. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref78 206. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref79 207. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref80 208. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref81 209. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref82 210. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref83 211. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref84 212. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref85 213. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref86 214. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref87 215. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref88 216. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref89 217. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref90 218. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref91 219. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref92 220. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref93 221. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref94 222. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref95 223. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref96 224. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref97 225. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref98 226. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref99 227. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref100 228. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref101 229. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref102 230. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref103 231. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref104 232. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref105 233. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref106 234. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref107 235. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref108 236. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref109 237. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref110 238. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref111 239. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref112 240. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref113 241. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref114 242. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref115 243. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref116 244. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref117 245. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref118 246. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref119 247. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref120 248. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref121 249. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref122 250. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref123 251. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref124 252. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref125 253. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref126 254. file:///tmp/lynxXXXXLQevt3/L98121-5960TMP.html#Footref127