NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 16. decembra 2004([1]1) Vec C-283/03 A. H. Kuipers (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven) "Mlieko a mliecne výrobky - Vnútrostátna právna úprava o znízení alebo zvýsení ceny surového mlieka v závislosti od kvality - Nariadenie (EHS) c. 804/68 - Zákaz státnych pomocí (clánok 87 ES a clánok 88 ES)" I - Úvod 1. V Holandsku existuje cenová právna úprava, podla ktorej mliekarne môzu voci výrobcom, t. j. jednotlivým polnohospodárom, uplatnit zrázku z ceny surového mlieka nizsej kvality. Tieto zrázky z ceny súcasne slúzia na financovanie miernych príplatkov k cene pre tých výrobcov, ktorí v urcitom období dodávali mliekarnam nezávadné vysoko kvalitné surové mlieko. 2. Táto cenová úprava je v predmetnom prípade skúmaná z hladiska práva Spolocenstva. Pán Kuipers, ktorého mlieko v niektorých prípadoch v roku 1995 bolo mliekarnami, ktorým ho dodával, posúdené ako mlieko nizsej kvality, protestuje proti zrázkam z ceny, ktoré tieto mliekarne uskutocnili. Pán Kuipers povazuje tieto zrázky za zrázky, ktoré sú v rozpore s právom Spolocenstva. 3. V tejto súvislosti holandský College van Beroep voor het bedrijfsleven (dalej len "vnútrostátny súd") ziada Súdny dvor o výklad zákazu vyplácania pomoci v Spolocenstve (clánok 87 ods. 1 ES) a zákazu vykonávania pomoci v Spolocenstve (clánok 88 ods. 3 ES), ako aj nariadenia Rady (EHS) c. 804/68 z 27. júna 1968 o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami (dalej len "nariadenie c. 804/68")([2]2). II - Právny rámec A - Právo Spolocenstva 4. Právny rámec Spolocenstva vo veci samej predstavuje clánok 36 ods. 1 ES, clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 3 ES, ako aj nariadenie c. 804/68.([3]3) 5. Podla clánku 36 ods. 1 ES sa kapitola o pravidlách hospodárskej sútaze vztahuje na výrobu a obchod s polnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký urcí Rada podla clánku 37 ods. 2 a 3 ES a v súlade so stanoveným postupom a so zretelom na ciele uvedené v clánku 33 ES. 6. Clánok 87 ods. 1 ES znie: "Ak nie je touto zmluvou stanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." [neoficiálny preklad] 7. Clánok 88 ods. 3 ES stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." [neoficiálny preklad] 8. Clánok 23 a clánok 24 nariadenia c. 804/68 znejú([4]4): "Clánok 23 Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, clánky 92 az 94 Zmluvy sa pouzijú na výrobu výrobkov uvedených v clánku 1 a na obchod s týmito výrobkami. [neoficiálny preklad] Clánok 24 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 92 ods. 2 Zmluvy, zakazuje sa státna pomoc, ktorej výska je stanovená podla ceny alebo mnozstva výrobkov uvedených v clánku 1. 2. Taktiez sa zakazujú vnútrostátne opatrenia umoznujúce kompenzáciu cien výrobkov uvedených v clánku 1." [neoficiálny preklad] Pri výrobkoch uvedených v clánku 1 nariadenia c. 804/68, na ktoré odkazuje clánok 24 ods. 2, ide najmä o mlieko, smotanu, maslo, syr, tvaroh, laktózu a laktózový sirup. 9. V dvanástom odôvodnení nariadenia c. 804/68 sa jasne uvádza: "Vytvorenie spolocného trhu zalozeného na spolocnom cenovom systéme by bolo poskytnutím urcitých pomocí ohrozené; preto je potrebné, aby sa na sektor s mliekom v zásade uplatnovali ustanovenia Zmluvy povolujúce clenským státom poskytnút pomoci, a ustanovenia zakazujúce poskytnutie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom..." [neoficiálny preklad] 10. Napokon treba poukázat na clánok 3 nariadenia c. 804/68, ktorý obsahuje nasledujúce ustanovenia o stanovení ceny mlieka: "Clánok 3 1. Spolocenstvo stanoví kazdorocne pred 1. augustom orientacnú cenu mlieka na hospodársky rok, ktorý zacína plynút nasledujúci kalendárny rok. ... 2. Orientacná cena je cena mlieka, ktorú budú pozadovat výrobcovia za predané mlieko v hospodárskom roku v súlade s odbytovými moznostami ponúkanými trhom Spolocenstva a vonkajsími trhmi. 3. Orientacná cena sa stanoví pre mlieko s obsahom tuku 3,7 % dodávané mliekarenským podnikom. ..."([5]5) [neoficiálny preklad] 11. Okrem toho v case skutkových okolností veci samej clánok 5 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 1411/71 stanovoval([6]6): "Na mlieko pouzívané na výrobu konzumného mlieka sa musí uplatnovat systém platenia, ktorý rozlisuje medzi kvalitou mlieka. Tento systém musí zabezpecit, aby mlieko, ktoré sa pouzíva ako surovina na výrobu konzumného mlieka, splnalo urcité poziadavky, co sa týka jeho kvality vrátane jeho zlozenia." [neoficiálny preklad] B - Vnútrostátne právo 12. V holandskom vnútrostátnom práve treba poukázat najmä na zákon o kvalite polnohospodárskych výrobkov (Landbouwkwaliteitswet, dalej len "zákon o kvalite polnohospodárskych výrobkov")([7]7), na nariadenie o kvalite polnohospodárskych výrobkov - surového mlieka a výroby mliecnych výrobkov (Landbouwkwaliteitsbesluit rauwe melk en zuivelbereiding, dalej len "holandské vykonávacie nariadenie o mlieku")([8]8), ako aj na vykonávaciu vyhlásku ministra polnohospodárstva, zivotného prostredia a rybolovu o kvalite v polnohospodárstve - platby za mlieko dodávané mliekarnam v závislosti od kvality (Landbouwkwaliteitsregeling uitbetaling van boerderijmelk naar kwaliteit, dalej len "holandská vykonávacia vyhláska o mlieku")([9]9). K nim patrí aj nariadenie a rozhodnutie prijaté Productschap Zuivel (Spolok pre mlieko a mliecne výrobky), zalovaným vo veci samej. 13. Navyse zo vsetkých týchto predpisov mozno v podstate vyvodit toto: 14. Clánok 2 ods. 1 zákona o kvalite polnohospodárskych výrobkov v spojení s clánkom 3 písm. a) nariadenia o mlieku obsahuje splnomocnovacie ustanovenie na vydanie predpisov o kvalite [polnohospodárskych] výrobkov, konkrétne surového mlieka. Týmito predpismi mozno o. i. upravit aj vyplácanie ceny podla kvality výrobkov. 15. Clánok 2 ods. 2 písm. f) zákona o kvalite polnohospodárskych výrobkov v spojení s clánkom 3 písm. a) a c) holandského nariadenia o mlieku povoluje zavedenie systému zrázok z ceny a príplatkov k cene surového mlieka v závislosti od kvality výrobkov. 16. Clánok 8 zákona o kvalite polnohospodárskych výrobkov umoznuje poverenie súkromných právnických osôb kontrolnými funkciami, dalej skúmaním polnohospodárskych výrobkov, ako aj vykonávaním právnych predpisov o vyplácaní ceny podla kvality výrobkov. Podla clánku 3 ods. 1 písm. c) a clánku 7 holandského nariadenia o mlieku sa touto úlohou v oblasti mlieka v podstate poveruje Stichting Centraal Orgaan voor Kwaliteitsaangelegenheden in de Zuivel (dalej len "nadácia COKZ")([10]10) so sídlom v Leusden. 17. V clánku 2 holandskej vykonávacej vyhlásky o mlieku bol opät príslusný trhový spolok - Productschap Zuivel - poverený vydaním predpisov o vyplácaní ceny za mlieko dodávané mliekarnam podla kvality, ktoré upravujú o. i. preskúmanie kvality, vykonanie zrázky z ceny, ako aj vyplatenie príplatku k cene. Na základe clánku 2 vykonávacej vyhlásky o mlieku Productschap Zuivel vydal nariadenie z roku 1994 o kvalite polnohospodárskych výrobkov - vyplácanie ceny za mlieka dodávané mliekarnam podla kvality (Landbouwkwaliteitsverordening 1994, Uitbetaling van boerderijmelk naar kwaliteit; dalej len "nariadenie z roku 1994")([11]11), ktoré v príslusnej casti znie: "Clánok 2 1. Odberatel mliekarenského mlieka je povinný zaplatit príslusným chovatelom dobytka cenu za toto mlieko podla kvality na základe ustanovení tohto nariadenia alebo ustanovení prijatých na základe tohto nariadenia. ... 3. Odberatel mliekarenského mlieka je povinný, a) nechat skontrolovat kvalitu mliekarenského mlieka dodaného chovatelmi dobytka a b) zaznamenat výsledok kontroly kvality opísaný v písm. a) pri dodrzaní ustanovení tohto nariadenia alebo ustanovení prijatých na základe tohto nariadenia. ... Clánok 10 1. Výsledky kontroly kvality vyhodnotí kontrolný orgán podla právnej úpravy prijatej predsedom po vypocutí nadácie COKZ, ktorá bude obsahovat normy, zrázkové body a nariadené zrázky z ceny. ... Clánok 11 1. Odberatelia mliekarenského mlieka sú povinní zaplatit chovatelom dobytka, ktorým nepretrzite po dobu dvanástich mesiacov nebol udelený viac ako jeden zrázkový bod a v mlieku ktorých nebola preukázaná prítomnost antibiotík, príplatok za kvalitu. ... 2. Výska príplatku za kvalitu sa stanoví za kazdých 100 kilogramov mlieka pre oblast vymedzenú predsedom po vypocutí nadácie COKZ tak, aby celková suma príplatkov za kvalitu za príslusné obdobie presne alebo takmer presne zodpovedala celkovej sume vykonaných zrázok z ceny. Clánok 12 Za kazdé obdobie priebeznej kontroly je odberatel mliekarenského mlieka povinný vo vztahu k celkovému mnozstvu mlieka dodaného dotknutým chovatelom dobytka v príslusnom období vykonat na základe celkového poctu udelených zrázkových bodov zrázku z ceny stanovenú predsedom po vypocutí nadácie COKZ, ako aj prípadné zrázky z ceny vztahujúce sa na jednotlivé dodávky z dôvodu výskytu antibiotík v mlieku." 18. V rozhodnutí Besluit vaststelling frequentie en beoordeling resultaten kwaliteitsonderzoek (rozhodnutie o stanovení poctu kontrol kvality a posúdení ich výsledkov)([12]12) vydanom predsedom Productschap Zuivel sú o. i. stanovené aj zrázky z ceny, ktoré sa vykonajú. Podla tohto nariadenia je zrázka z ceny vo výske 0,50 NLG (0,23 euro) za kg, ak v boli v dodanom mlieku zistené zostatky antibiotík. III - Skutkový stav a spor vo veci samej A - Prehlad spôsobu fungovania holandskej cenovej právnej úpravy([13]13) 19. Holandské mliekarne neustále dávajú kontrolovat surové mlieko, ktoré im bolo dodané. Nedostatky v kvalite sú v rámci bodového systému postihované zrázkovými bodmi, ktoré vedú k zrázke z ceny, ktorú si ponechá príslusná mliekaren. 20. Tým výrobcom mlieka, ktorých celkové dodávky v casovom období dvanástich mesiacov boli ohodnotené maximálne jedným zrázkovým bodom a v ich mlieku súcasne neboli zistené ziadne pozostatky antibiotík, vyplatia mliekarne príplatok za kvalitu. Tento príplatok opakovane vypocíta nadácia COKZ na základe periodicky poskytovaných údajov od mliekarní. 21. Výska príplatku za 100 kg sa stanovuje tak, ze celková suma príplatkov za kvalitu vyplatených za príslusné obdobie sa rovná alebo takmer rovná celkovej sume vykonaných zrázok z ceny. Ak mliekaren v príslusnom období vykonala celkovo viac zrázok z ceny, ako vyplatila príplatkov k cene, prevedie rozdiel na nadáciu COKZ, ktorá ho prerozdelí dalsím mliekarnam, ktoré naopak vyplatili viac príplatkov k cene ako vykonali zrázok z ceny. 22. Z predlozeného rozhodnutia vyplýva, ze cena mlieka v Holandsku v roku 1995 bola 71,43 NLG za 100 kg, t. j. 0,7143 NLG (0,32 euro) za kg. Ak boli zistené pozostatky antibiotík v mlieku, vykonaná zrázka z ceny bola vo výske 0,50 NLG (0,23 euro) za kg. 23. Súdny dvor nemá informácie o tom, kolkým výrobcom boli v rozhodujúcom období vyplatené príplatky k cene, a ako vysoké boli uvedené príplatky v konkrétnom prípade. Na otázku Súdneho dvora vsak holandská vláda na ústnom pojednávaní uviedla, ze príplatky boli velmi nízke. Pán Kuipers sa domnieva, ze takéto príplatky za mlieko dostalo priblizne 70 % az 80 % holandských polnohospodárov. 24. Napokon z predlozeného rozhodnutia mozno vyvodit, ze v roku 1995 predstavoval v Holandsku podiel vsetkých príplatkov za kvalitu vo vztahu k celkovej hodnote vsetkých dodávok mlieka 0,217 %; v dalsích rokoch (1996 az 1999) bol tento podiel len raz nepatrne vyssí (0,227 % v roku 1996), inak stále nepatrne nizsí (v rokoch 1997 az 1999 mal klesajúcu tendenciu a v roku 1997 predstavoval 0,196 %, v roku 1998 predstavoval 0,185 % a nakoniec v roku 1999 bol 0,174 %). B - O veci samej 25. Zalobca vo veci samej, pán Kuipers, je výrobcom mlieka v Holandsku a v roku 1995 dodával surové mlieko holandskej mliekarni Zuivelfabriek De Kievit B.V. v Meppel. Listami z 24. júla, 28. júla, 8. augusta a 15. augusta 1995 s názvom "správa o kvalite" mliekaren oznámila pánovi Kuipersovi, ze v surovom mlieku, ktoré dodal, boli zistené pozostatky antibiotík([14]14). Z tohto dôvodu bola pri platbe za surové mlieko dodané pánom Kuipersom vykonaná na základe clánku 12 nariadenia z roku 1994 zrázka z ceny vo výske 0,50 NLG (0,23 euro) za kg a príslusná suma - spolu 5 428,95 NLG (2 463,55 euro) - bola zadrzaná. 26. Pán Kuipers najprv neúspesne podal viacero interných opravných prostriedkov na nadáciu COKZ. Na základe jeho zaloby napokon Raad van State, Afdeling bestuursrechtspraak([15]15) v druhom stupni zrusil dovtedy prijaté správne a súdne rozhodnutia a nariadil nové konanie o pôvodnej staznosti pána Kuipersa voci Productschap Zuivel. 27. Dna 20. decembra 2000 Productschap Zuivel zamietol staznost pána Kuipersa, ktorá mu bola medzicasom postúpená, ako neodôvodnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podal pán Kuipers zalobu na vnútrostátny súd. IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 28. Rozhodnutím z 27. júna 2003 College van Beroep voor het bedrijfsleven prerusil konanie a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: 1. Je vnútrostátna právna úprava týkajúca sa zrázok z ceny a príplatkov k cene podla kvality surového mlieka dodávaného mliekarenskému podniku, ako vo veci samej, v súlade s nariadením (EHS) c. 804/68 o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami, najmä so zákazom "vyrovnávania cenových rozdielov" v zmysle clánku 24 ods. 2 (po vydaní úplného znenia v súcasnosti clánok 38 ods. 2 nariadenia c. 1255/99)? 2. Je vnútrostátna právna úprava týkajúca sa príplatkov k cene podla kvality surového mlieka dodávaného mliekarenskému podniku, ako vo veci samej, v súlade so zákazom vyplácania pomoci podla clánku 24 ods. 1 nariadenia (EHS) c. 804/68? 3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: je túto vnútrostátnu právnu úpravu potrebné povazovat za pomoc, o vyplatení ktorej musí byt Komisia podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) v dostatocnom case upovedomená? 29. V konaní pred Súdnym dvorom predlozili pán Kuipers, holandská vláda a Komisia písomné a ústne pripomienky. V - Posúdenie A - O prvej otázke: Súlad zrázok z ceny, prípadne príplatkov k cene na základe kvality s európskou právnou úpravou o cene mlieka 30. Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, ci je holandská vnútrostátna právna úprava týkajúca sa zrázok z ceny a príplatkov k cene podla kvality surového mlieka dodávaného mliekarenskému podniku v súlade s právnou úpravou spolocnej organizácie trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami, najmä s clánkom 24 ods. 2 nariadenia c. 804/68. 31. Holandská vláda povazuje sporný systém zrázok z ceny a príplatkov k cene za systém, ktorý je v súlade s nariadením c. 804/68, zatial co Komisia v nom vidí porusenie cenovej regulácie v rámci spolocnej organizácie trhu. Aj pán Kuipers povazuje právnu úpravu za neprípustnú. 32. Podla ustálenej judikatúry clenské státy nesmú svojimi vnútrostátnymi právnymi predpismi narusit cenovú reguláciu stanovenú v rámci spolocnej organizácie trhu. Clenské státy sú povinné zdrzat sa akýchkolvek opatrení, ktoré sú odchylné od spolocnej organizácie trhu alebo jej odporujú([16]16). Predpisy sú v rozpore so spolocnou organizáciou trhu aj vtedy, ak bránia jej riadnemu fungovaniu, aj ked príslusná oblast nebola spolocnou organizáciou trhu taxatívne upravená([17]17). 33. Z tohto dôvodu treba preskúmat dve veci: jednak ci spolocná organizácia trhu vôbec necháva priestor pre opatrenia na vnútrostátnej úrovni, alebo ci obsahuje taxatívnu cenovú právnu úpravu (pozri odstavec 1 nizsie); a jednak ci takéto vnútrostátne opatrenia - pokial pre ne este zostáva priestor - môzu narusit spolocnú organizáciu trhu (pozri odstavec 2 nizsie). Pritom treba vzdy brat do úvahy clánok 24 ods. 2 nariadenia c. 804/68 uvádzaný vnútrostátnym súdom. 1. Priestor zostávajúci pre opatrenia na vnútrostátnej úrovni 34. Co sa týka priestoru zostávajúceho pre opatrenia na vnútrostátnej úrovni, tak spolocná organizácia trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami síce obsahuje cenovú právnu úpravu, v rámci ktorej o. i. urcuje aj orientacnú cenu mlieka. Clánok 3 ods. 3 nariadenia c. 804/68 vsak iba stanovuje, ze táto orientacná cena je stanovená pre mlieko s obsahom tuku 3,7 % dodávané mliekarenským podnikom([18]18). Nariadenie vsak nehovorí, aké úcinky môzu mat na tvorbu ceny iné vlastnosti mlieka; trebárs prípadná nedostatocná kvalita, ako napríklad v predmetnom prípade zistené pozostatky antibiotík. 35. Pripadá mi velmi málo presvedcivé vyvodit z tejto absencie úpravy v clánku 3 nariadenia c. 804/68, ze v tomto clánku stanovená cenová úprava je v kazdom prípade taxatívna. Ak by sme pripustili takúto taxatívnu právnu úpravu, malo by to nezelané právne následky, a to, ze v Spolocenstve by sa platila rovnaká cena za mlieko vychádzajúca z orientacnej ceny bez ohladu na kvalitu, teda aj za kvalitatívne menej hodnotné mlieko. Právne úpravy, ktoré by viac diferencovali cenu mlieka, a to z iných hladísk, ako je obsah tuku uvedený v clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 804/68, by boli vopred vylúcené. Naopak je vhodné umoznit diferencovat cenu mlieka aj podla iných znakov kvality, nez je obsah tuku v mlieku, najmä zohladnit nedostatky v kvalite. 36. Ani z ustanovení sekundárneho práva, ktoré uvádza pán Kuipers, nemozno vyvodit iný záver. Pán Kuipers sa odvoláva na smernicu 46/92([19]19) a smernicu 47/92([20]20). Vdaka týmto smerniciam, ako aj nariadeniu c. 2377/90([21]21) - zjednodusene povedané - sa zaviedli urcité hygienické predpisy pre polnohospodárske výrobky a stanovili sa maximálne prípustné hodnoty pre pozostatky antibiotík v týchto výrobkoch. Predávat teda mozno v podstate výrobky, ktoré splnajú stanovené hodnoty. V ziadnom prípade z toho nevyplýva, ze za kazdý výrobok splnajúci stanovené hranicné hodnoty by sa mala zaplatit rovnaká cena.. Navyse existencia hranicných hodnôt v ziadnom prípade nevylucuje, ze v rámci stanovených hodnôt bude vykonávané dalsie rozlisovanie podla kvality, a toto rozlisovanie sa odrazí aj na cene. 37. Aj argument vyvodený a contrario z clánku 24 ods. 2 nariadenia c. 804/68 potvrdzuje, ze vnútrostátne opatrenia s úcinkami na cenu mlieka nemozno úplne vylúcit. Toto ustanovenie síce zakazuje prijímat v nom blizsie specifikované vnútrostátne opatrenia (kompenzácia cien), ale nezakazuje akékolvek opatrenia clenských státov ovplyvnujúce tvorbu ceny. 38. Len na okraj pripomeniem, ze aj clánok 5 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 1411/71, ktorý sa uplatnoval este v case rozhodujúcom pre vec samú, potvrdzuje tieto úvahy. Toto ustanovenie zavádza - v súvislosti s výrobou konzumného mlieka - systém platby diferencovaný na základe kvality. Zjavne teda aj sám zákonodarca Spolocenstva vychádza z toho, ze cenová právna úprava obsiahnutá v nariadení c. 804/68 nie je taxatívna. 39. Pokial Spolocenstvo neprijalo vlastné ustanovenia o platbe za surové mlieko podla kvality - ani vo vztahu k výrobe konzumného mlieka, ani vo vztahu k výrobe iných mliecnych výrobkov - a tvorba ceny mlieka nie je na úrovni Spolocenstva upravená taxatívne, môzu ju clenské státy podrobnejsie upravit - za podmienky, ze dodrzia predpisy Spolocenstva. 2. Nenarusenie spolocnej organizácie trhu 40. Otázkou zostáva, ci vnútrostátne opatrenia, konkrétne holandské, môzu narusit spolocnú organizáciu trhu ako celku a predovsetkým tu stanovenú cenovú právnu úpravu. Uvedenú otázku mozno posúdit len vo vztahu k zmyslu a cielu tejto právnej úpravy, ako aj vo vztahu k vyssím cielom a zásadám Zmluvy ES. a) Orientacná cena ako politický ciel 41. U orientacnej ceny mlieka ide o politický ciel na úrovni Spolocenstva; takáto orientacná cena nezarucuje vsetkým výrobcom vo vsetkých clenských státoch, ze dosiahnu príjem zodpovedajúci orientacnej cene([22]22). To vyplýva aj zo znenia clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 804/68; podla tohto clánku je orientacnou cenou "cena mlieka, ktorú budú pozadovat výrobcovia za celkové mnozstvo mlieka predané v hospodárskom roku..."([23]23). 42. Teda tvrdenie Komisie, ze kazdý jednotlivý výrobca musí za svoj výrobok dostat zaplatenú takú cenu, ktorá sa co najviac priblizuje cene orientacnej, je chybné([24]24). Orientacnú cenu totiz nemozno povazovat za individuálnu záruku príjmu, ale len za politický ciel, a teda vsade v Spolocenstve sa treba usilovat o priemernú cenovú úroven zodpovedajúcu tejto orientacnej hodnote. Na druhej strane orientacná cena chápaná ako politický ciel necháva este dostatok priestoru na rozlisovanie podla kvality daného výrobku. 43. Politický ciel jednotnej orientacnej ceny mlieka v celom Spolocenstve nebol v ziadnom prípade holandskými zrázkami z ceny a príplatkami k cene v závislosti od kvality narusený. Ako totiz vyplýva z clánku 11 ods. 2 nariadenia z roku 1994, príslusná výska príplatku za kvalitu sa vypocíta tak, ze celková suma príplatkov za kvalitu vyplatených za príslusné obdobie presne alebo takmer presne zodpovedá celkovej sume vykonaných zrázok z ceny. Inými slovami povedané, systém zrázok z ceny a príplatkov k cene nespôsobuje zmenu celkovej sumy zaplatenej holandskými mliekarnami za nákup surového mlieka v urcitom období. Systém má len za následok, ze mliekarne nevyplatia kazdému výrobcovi rovnakú cenu za surové mlieko bez ohladu na kvalitu, ale naopak v závislosti od kvality dodávky zaplatia jedným výrobcom cenu vyssiu a iným výrobcom cenu nizsiu. Takouto celkovo príjmovo neutrálnou právnou úpravou je zabezpecené, ze v priemere nedochádza v Holandsku k ziadnej odchýlke od orientacnej ceny stanovenej Spolocenstvom, a teda nie je narusené fungovanie spolocnej organizácie trhu. 44. Tým sa aj napríklad predmetný prípad celkom podstatne odlisuje od prípadu Toffoli, v ktorom vnútrostátna právna úprava mala za následok vseobecne vyssiu výrobnú cenu mlieka v porovnaní s orientacnou cenou na úrovni Spolocenstva (260 lír za kg namiesto 204,26 lír za kg)([25]25); na rozdiel od predmetného prípadu v prípade Toffoli prislo k odchýlke od orientacnej ceny, a tým aj k zjavnému naruseniu spolocnej organizácie trhu. b) Zohladnenie záujmov spotrebitelov a výrobcov; stabilizácia trhov; zabezpecenie zásobovania 45. Cielom spolocnej organizácie trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami je v podstate dosiahnut na výrobnom a obchodnom stupni takú cenovú úroven, ktorá zodpovedá tak záujmom vsetkých výrobcov v Spolocenstve pôsobiacich v dotknutom sektore, ako aj záujmom spotrebitelov a zabezpecuje zásobovanie bez podporovania tvorby nadprodukcie([26]26). i) Záujmy spotrebitelov 46. Taká právna úprava, akou je holandská úprava stanovujúca zrázky z ceny a príplatky k cene surového mlieka, má za ciel zaviest systém odmenovania podla kvality a financnými stimulmi zvysovat kvalitu polnohospodárskych výrobkov. Takáto právna úprava zohladnuje záujmy spotrebitelov, ktorých ochranu treba mat na zreteli podla clánku 153 ods. 2 ES pri stanovovaní a vykonávaní vsetkých politík Spolocenstva. Predovsetkým treba mat na zreteli ciel dodávat tovar spotrebitelom za primerané ceny [clánok 33 ods. 1 písm. e) ES]. S kritériom primeranosti velmi úzko súvisí snaha zachovat pri platbách za polnohospodárske výrobky spravodlivý vztah medzi cenou a výkonom a nevyplácat za menej kvalitné výrobky rovnakú cenu ako za akostne nezávadné alebo dokonca vysoko kvalitné polnohospodárske výrobky. ii) Záujmy výrobcov 47. Súcasne je takáto úprava úplne v súlade aj so záujmami výrobcov. Výrobca menej kvalitného výrobku totiz nemôze ocakávat, ze za tento výrobok mu bude vyplatená rovnaká cena ako výrobcovi, ktorý vyrobil akostne nezávadný alebo dokonca vysoko kvalitný výrobok. Kto vyrába s dôrazom na kvalitu, aj právom ocakáva, ze získa viac ako výrobca menej kvalitného výrobku. 48. Ani zvýsenie príjmu na hlavu pre osoby pracujúce v polnohospodárstve stanovené v clánku 33 ods. 1 písm. b) ES nevyzaduje docielenie rovnakej ceny za polnohospodárske výrobky bez ohladu na ich kvalitu. 49. K zásahu do záujmov výrobcov by mohlo príst len vtedy, ak by zrázky z ceny vykonané státom boli neprimerané vo vztahu k zisteným nedostatkom v kvalite([27]27). Je úlohou vnútrostátneho súdu zistit, ak to je potrebné, ci zrázka z ceny, aká bola uskutocnená vo veci samej, t. j. zrázka vo výske viac ako dve tretiny z normálnej ceny mlieka([28]28), je neprimeraná vo vztahu k nedostatocnej kvalite dodávky mlieka s pozostatkami antibiotík, alebo je primeraná. iii) Systém odmenovania podla kvality ako prínos k stabilizácii trhov 50. Ciel stabilizácie trhov uvedený v clánku 33 ods. 1 písm. c) ES je mozné lepsie dosiahnut, ak platba výrobcom závisí prinajmensom aj od kvality ich výrobkov. Síce sa polnohospodárska politika Spolocenstva na zaciatku zameriavala na rozsírenie výroby, a najmä na zabezpecenie zásobovania obyvatelstva, co do mnozstva([29]29), predovsetkým základnými potravinami. V casoch nepochybne znízenej dôvery spotrebitela v urcité polnohospodárske výrobky vsak narastá význam kvality výroby. Ak totiz platba závisí od kvality výrobku, tak sa tým môze výraznejsie podporit výroba kvalitných výrobkov a v konecnom dôsledku aj opätovne obnovit stratená dôvera. 51. Právna úprava Spolocenstva sa v kazdom prípade vyznacuje vseobecnou tendenciou vyzdvihovat v rámci spolocnej polnohospodárskej politiky kvalitu výrobkov so zámerom zlepsit prestíz týchto výrobkov([30]30). Zavedenie systému platieb závislého na kvalite je v súlade s týmto cielom. c) Ciele politiky hospodárskej sútaze 52. Aj ciele politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva treba mat na zreteli pri posudzovaní holandského systému. Ako uz Súdny dvor rozhodol, zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze na trhoch s polnohospodárskymi výrobkami totiz patrí k cielom spolocnej polnohospodárskej politiky, ako aj spolocnej organizácie trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami; spolocná organizácia trhu nie je volnou hospodárskou sútazou([31]31). 53. Holandský systém so zásahmi do tvorby ceny nariadenými státom iste nepredstavuje z hladiska politiky hospodárskej sútaze ideálny prípad. Financné stimuly zamerané na kvalitu, ktoré daný systém ponúka, vsak kazdopádne prispievajú k hospodárskej sútazi v oblasti kvality. Ciele Zmluvy ES v oblasti politiky hospodárskej sútaze svedcia skôr v prospech ako v neprospech prípustnosti holandskej právnej úpravy.([32]32) d) Zhrnutie 54. Z tohto hladiska sa nezdá, ze by holandská cenová právna úprava bola schopná narusit ciele spolocnej organizácie trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami - vykladané vo svetle vyssie uvedených cielov a zásad Zmluvy ES. 3. Zákaz kompenzácie cien 55. Napokon, pokial ide o clánok 24 ods. 2 nariadenia c. 804/68, zakazuje tento predpis len vnútrostátne opatrenia, ktoré umoznujú kompenzáciu cien. Presnejsie povedané, tento zákaz sa týka opatrení umoznujúcich kompenzáciu "cien výrobkov uvedených v clánku 1". Pri týchto výrobkoch ide konkrétne o mlieko, smotanu, maslo, syr, tvaroh, laktózu a laktózový sirup. 56. Uz zo znenia tohto ustanovenia - z pojmov "ceny" a "výrobky" pouzitých viackrát - vyplýva, ze sa viazu len na kompenzáciu cien medzi rôznymi mliecnymi výrobkami, teda na kompenzáciu medzi cenou mlieka a cenou smotany alebo medzi cenou smotany a cenou masla. Má na mysli napríklad druh krízového subvencovania nariadeného alebo povoleného státom, vdaka ktorému cena jedného z uvedených výrobkov je umelo nízka tým, ze sa zvýsi cena iného z uvedených výrobkov. Zmysel a ciel spolocnej organizácie trhu zdôraznujú toto: Treba zabránit tomu, aby clenský stát obchádzal zásady tvorby cien rôznych mliecnych výrobkov, najmä stanovené intervencné a orientacné ceny vytvorené na úrovni Spolocenstva([33]33). Nemozno ale nic namietat, ako sa ukázalo, voci vytvoreniu struktúry cien pre kazdý z uvedených výrobkov podla kvality v rámci zásad práva Spolocenstva. 4. Predbezný záver Z vyssie uvedených dôvodov nie je holandská vnútrostátna právna úprava, ktorá stanovuje zrázky z ceny a príplatky k cene surového mlieka dodaného mliekarenským podnikom podla kvality, v rozpore s nariadením c. 804/68. B - O druhej a tretej otázke: právna úprava pomoci 57. Druhou a tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa európska právna úprava pomoci uplatnuje na holandskú cenovú úpravu. Do úvahy pritom prichádza porusenie dvoch predpisov o pomoci: osobitného zákazu pomoci zakotveného v clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68 a vseobecného zákazu pomoci zakotveného v clánku 87 ods. 1 ES. 58. Clánok 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68 výslovne zakazuje pomoci, pri ktorých sa výska urcuje podla ceny alebo mnozstva mlieka alebo mliecnych výrobkov. Tento osobitný zákaz pomoci sa svojou viazanostou na cenu a mnozstvo uplatnuje v uzsej miere ako vseobecný zákaz pomoci obsiahnutý v clánku 87 ods. 1 ES. V rámci svojho rozsahu pôsobnosti je uvedený clánok 24 nariadenia c. 804/68 striktnejsí nez clánok 87 ES, lebo nepripústa ziadne výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, ale obmedzuje sa len na výnimky podla clánku 87 ods. 2 ES([34]34). 59. Popri tomto osobitnom zákaze pomoci sa na výrobu a obchodovanie s mliekom a mliecnymi výrobkami uplatnujú podla clánku 36 ES v spojení s clánkom 23 nariadenia c. 804/68, aj ustanovenia clánku 87 ES a clánku 88 ES, a teda aj vseobecný zákaz pomoci podla Zmluvy ES. Uvedené potvrdzuje aj druhá cast vety dvanásteho odôvodnenia nariadenia c. 804/68, podla ktorej ustanovenia Zmluvy ES o pomoci sa musia (zásadne([35]35)) uplatnit aj na oblast výroby mlieka.([36]36) 60. V ziadnom prípade formulácia "ak nie je v tomto nariadení stanovené inak" v clánku 23 nariadenia c. 804/68 neznamená, ze clánok 24 ods. 1 tohto nariadenia obsahuje taxatívnu úpravu prípustnosti alebo neprípustnosti pomocí v oblasti výroby mlieka. Inak by totiz clánok 23 bol bezvýznamný a pozbavený praktickej úcinnosti. Navyse clánok 24 ods. 1 je len osobitným zákazom urcitých pomocí pre mlieko a mliecne výrobky a neobsahuje ziadnu taxatívnu právnu úpravu. 1. Príplatky k cene z hladiska zákazu pomoci (clánok 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68 a clánok 87 ods. 1 ES) 61. Druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci holandská vnútrostátna právna úprava stanovujúca zrázky z ceny za surové mlieko nizsej kvality a z nich financované príplatky k cene za stálu dodávku vysoko kvalitného surového mlieka je v súlade so zákazom pomoci uvedeným v clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68. 62. Zatial co Komisia a pán Kuipers zastávajú názor, ze pri holandských príplatkoch za kvalitu ide o pomoci, holandská vláda zastáva opacný názor. 63. Základným predpokladom pre uplatnenie zákazu pomoci je, ze v konkrétnom prípade ide o pomoc. Clánok 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68 neobsahuje vlastnú definíciu pomoci. Pojem pomocí v tomto ustanovení sa teda má vykladat rovnako ako pojem pomoci uvedený v clánku 87 ES (a clánku 88 ES); to je v súlade aj s cielom clánku 23 nariadenia c. 804/68 a jeho dvanástym odôvodnením, v zmysle ktorého sa ustanovenia Zmluvy ES o pomoci musia uplatnit v rámci spolocnej organizácie trhu. 64. Podla judikatúry sa zákaz pomoci uplatní, ak sú splnené styri podmienky: po prvé, musí íst o opatrenie státu alebo opatrenie podporované státom. Po druhé, musí byt schopné narusit obchodovanie medzi clenskými státmi. Po tretie, príjemcovi pomoci musí byt poskytnutá výhoda. Po stvrté, musí narusovat alebo mohlo by narusovat hospodársku sútaz.([37]37) 65. V predmetnom prípade je problematická predovsetkým prvá podmienka (poskytnutie státnych prostriedkov) a tretia podmienka (výhoda pre príjemcu). Týmto podmienkam sa budem v nasledujúcich úvahách venovat. a) Poskytnutie státnych prostriedkov 66. Najprv treba blizsie posúdit, ci príplatky k cene za kvalitu vyplácané mliekarnami sú vôbec zabezpecované zo státnych prostriedkov, a teda sú poskytované státom([38]38). 67. Východiskovým bodom úvah musí byt, ze sporné príplatky výrobcom mlieka vyplácali súkromné mliekarne a ze pochádzali zo súkromných zdrojov, boli totiz financované z príjmov za zrázky z ceny dodávatelom surového mlieka nizsej kvality. 68. Skutocnost, ze holandské mliekarne sú povinné poskytovat takéto príplatky k cene z moci zákona sama osebe nepostacuje na to, aby príplatky boli povazované za pomoci([39]39). 69. Okrem toho sú podla judikatúry rozhodujúce dve hladiská: jednak prostriedky pouzívané na vyplácanie príplatkov za kvalitu, aj ked nie sú stále majetkom státu, musia neustále podliehat státnej kontrole, a tým musia byt k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom([40]40), a jednak musí poskytnutie príplatkov za kvalitu predstavovat pre stát alebo pre ním poverený orgán dodatocné zatazenie([41]41). 70. V prospech státnej kontroly sporných prostriedkov hovorí, ze v holandskom systéme mozno mliekarne povazovat za výplatné miesta poverené státom a nadácia COKZ([42]42) je rovnako poverená státom vykonávat vseobecné riadenie týchto platieb. S týmto cielom nadácia COKZ vypocítava nielen výsku vyplatených príplatkov za kvalitu na základe údajov predlozených mliekarnami za dané obdobie, ale predovsetkým aj sama funguje ako miesto prerozdelovania prostriedkov. Tak zhromazduje zostatky príjmov jednotlivých mliekarní z príjmov za zrázky z cien a prevedie ich na tie mliekarne, ktoré mali v rovnakom období nizsie príjmy zo zrázok z ceny, nez boli platby za príplatky k cene. Komisia pouzívala pre tento systém pojem "virtuálny fond". Inak nez v prípade PreussenElektra([43]43) teda v kazdom prípade cast penazí pouzívaných na príplatky za kvalitu ide najskôr do "rúk" státu a následne sú prerozdelené prostredníctvom nadácie COKZ poverenej státom. 71. Súcasne je poskytovanie príplatkov k cene podla kvality súcastou politiky holandského státu, ktorej cielom je zvýsenie kvality polnohospodárskych výrobkov([44]44), a slúzi na jej presadenie. Tým sa predmetný prípad odlisuje od veci Pearle a i.([45]45), v ktorej sporné opatrenie bolo prijaté profesným zdruzením z iniciatívy jednotlivcov. 72. Naopak v predmetnom prípade, tak ako aj vo veci Pearle a i.([46]46), nic nenasvedcuje tomu, ze poskytnutie príplatkov za kvalitu by mohlo viest k dodatocnému zatazeniu verejných financií. Aj státom poverený orgán môze fungovat ako prerozdelovacie miesto alebo ako správca "virtuálneho fondu": isté je, ze verejnoprávne orgány v ziadnom prípade na poskytnutie príplatkov za kvalitu nepouzívajú dodatocné zdroje v systéme a ze verejný sektor sa v tejto súvislosti nevzdáva príjmov, ktoré mu inak prinálezia. 73. V predmetnom prípade teda v podstate nejde o verejne financovanú podporu urcitých hospodárskych subjektov, ale skôr ide o státny zásah do tvorby ceny medzi mliekarnami na jednej strane a výrobcami surového mlieka (polnohospodármi) na druhej strane. Ak sú samotným zásahom do tvorby ceny zvýhodnené urcité hospodárske subjekty voci iným subjektom, tak týmto spôsobom dosiahnuté výhody nie sú priamo ani nepriamo zaprícinené státnymi prostriedkami([47]47). 74. Za týchto okolností nemozno príplatky k cene povazovat za plnenie zo státnych prostriedkov. b) Výhoda pre príjemcov 75. Aj ked by sme vsak pripustili - na rozdiel od môjho názoru - ze vynalozené prostriedky pochádzajú zo státnych zdrojov, je este potrebné v kazdom prípade preskúmat, ci príplatky k cene ako vo veci samej sú vôbec výhodou pre príjemcov, ktorá by odôvodnovala skutocnost, ze ide o pomoc v zmysle clánku 87 ES a clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68. 76. Za pomoci sa totiz povazujú len opatrenia takého typu, ktoré priamo alebo nepriamo zvýhodnujú podniky, alebo ktoré sú povazované za hospodársku výhodu, ktorú by zvýhodnený podnik za bezných okolností nezískal([48]48). 77. Rozhodujúcou otázkou teda je, ci pri príplatkoch k cene ako v predmetnej veci samej ide v konecnom dôsledku len o protiplnenie výrobcom mlieka, ktoré je na trhu obvyklé, alebo ci ide o financnú výhodu, ktorú by dotknutý výrobca mlieka nemohol v trhových podmienkach získat, a tým je voci iným úcastníkom hospodárskej sútaze zvýhodnený([49]49). 78. V tejto súvislosti Súdny dvor prednedávnom rozhodol, ze opatrenie nespadá pod clánok 87 ods. 1 ES, pokial je povazované za protiplnenie za plnenia, ktoré sú poskytnuté v rámci plnenia povinností verejnej sluzby([50]50). 79. Táto myslienka je napokon len vyjadrením vseobecnej zásady, podla ktorej sa právo pomoci neuplatnuje na právne vztahy, pri ktorých plnenie zodpovedá protiplneniu beznému na trhu. Kto totiz poskytuje plnenie a dostane za to obvyklé protiplnenie, nie je príjemcom pomoci, ale koná podla bezných podmienok hospodárskej sútaze uplatnovaných na trhu([51]51). 80. Podla informácií predlozených vo veci samej treba príplatky k cene uplatnované v Holandsku v skutocnosti povazovat za protiplnenie za plnenia poskytnuté výrobcami mlieka, a nie za osobitnú výhodu pre nich. V ziadnom prípade sa totiz príplatky za kvalitu nevyplácajú duplicitne za jednotlivé, izolované dodávky surového mlieka, t. j. dodatocne k beznej cene uz zaplatenej za akostne nezávadné výrobky. Okrem toho, vo veci samej sporné príplatky k cene sa okrem kvality viazu aj na casové obdobie. Slúzia ako dodatocné ocenenie stálej dodávky vysoko kvalitného surového mlieka za dlhsie casové obdobie, teda popri samotnej dodávke sa platí za stálu kvalitu. Aby výrobca získal nárok na vyplatenie príplatku za kvalitu, musí dotknutý výrobca pocas dvanástich týzdnov dodávat mlieko, za ktoré mu bol pridelený maximálne jeden zrázkový bod a nebola v nom preukázaná prítomnost antibiotík([52]52). 81. Zlozitejsie je odpovedat na otázku, ci takéto protiplnenie formou príplatku za kvalitu je co do výsky na trhu obvyklé, pretoze ide o znacne regulovaný trh([53]53). Mohli by sme hovorit, ze príplatky svojou výskou nie sú na trhu obvyklé, pokial by prevysovali sumu, ktorú by bolo mozné dosiahnut práve volnou sútazou hospodárskych síl. V predmetnom prípade vsak bolo naopak preukázané, ze príplatky za kvalitu vyplatené jednotlivým výrobcom boli svojou výskou velmi nízke([54]54). Z uvedeného dôvodu sa zdá velmi nepravdepodobné, ze by príplatkami za kvalitu zvýhodnení výrobcovia mlieka nedostali tú istú hodnotu aj za normálnych trhových podmienok, t. j. bez státneho vplyvu na tvorbu ceny. 82. Skutocnost, ze príplatky za kvalitu môzu mat rôznu výsku, nie je v rozpore s ich zaradením ako protiplnenia obvyklého na trhu. Okrem toho je pre vec samu charakteristické, ze v case, ked vela výrobcov dodávalo surové mlieko nizsej kvality, dostávali dodávatelia trvale vysoko kvalitného surového mlieka zodpovedajúce vyssie príplatky za kvalitu, pretoze v tomto období dodrziavanie kvality bolo obzvlást vysoko cenené. Na druhej strane, ak v urcitom období menej výrobcov dodávalo mlieko nizsej kvality v porovnaní s velkým poctom výrobcov akostne nezávadného surového mlieka, tak boli príplatky za kvalitu úmerne nizsie, lebo v tomto období dodrziavanie kvality u dodávatelov trvale nezávadného surového mlieka bolo menej cenené. 83. Pre úplnost treba este dodat, ze skúmanie kvality dodaného mlieka sa uskutocnuje podla vopred stanovených kritérií a pod dohladom samostatného pre tento úcel vytvoreného kontrolného miesta (clánok 10 ods. 1 nariadenia z roku 1994 v spojení s clánkom 7 holandského vykonávacieho nariadenia o mlieku)([55]55). Podla predlozených informácií súcasne vsetci výrobcovia, ktorí splnia stanovené kritériá kvality, môzu automaticky dostat príplatky k cene. Teda nie je nutné obávat sa nerovného zaobchádzania s výrobcami. 84. Za týchto okolností príplatky k cene vyplácané mliekarnami za stálu dodávku vysoko kvalitného surového mlieka nie sú v ziadnom prípade pomocou v zmysle clánku 87 ES a 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68, ale sú iba odmenou za mimoriadne dodrziavanie kvality zo strany výrobcov. 2. Zrázky z ceny z hladiska oznamovacej povinnosti a povinnosti nevykonat opatrenia v zmysle predpisov o pomoci (clánok 88 ods. 3 ES) 85. Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci oznamovacia povinnost a povinnost nevykonat opatrenia obsiahnutá v clánku 88 ods. 3 ES sa vztahuje na holandskú vnútrostátnu úpravu, ktorá stanovuje zrázky z ceny za surové mlieko nizsej kvality a z nich financované príplatky k cene za stálu dodávku vysoko kvalitného surového mlieka. 86. Oznamovacia povinnost a povinnost nevykonat opatrenia obsiahnutá v clánku 88 ods. 3 ES sa v podstate vztahuje len na stranu výdavkov, t. j. poskytnutia pomoci príjemcovi alebo príjemcom. Strana príjmov, t. j. výber poplatkov na financovanie pomoci sa v beznom prípade nezahrna do oznamovacej povinnosti a povinnosti nevykonat opatrenia. 87. Rozsírenie tejto oznamovacej povinnosti a povinnosti nevykonat opatrenia aj na financovanie pomoci prichádza do úvahy len výnimocne v prípade, ked existuje priama a neoddelitelná súvislost medzi príjmovou a výdavkovou stranou([56]56). 88. V predmetnom prípade mnohé skutocnosti svedcia v prospech existencie takejto priamej a neoddelitelnej súvislosti medzi ponechaním si zrázky z ceny surového mlieka nizsej kvality na jednej strane a financovaním príplatkov k cene za stálu dodávku akostne nezávadného surového mlieka na druhej strane. Najmä podla clánku 11 ods. 2 nariadenia z roku 1994 je nutné stanovit výsku príplatku k cene za 100 kg mlieka tak, ze celková suma vyplatených príplatkov k cene sa rovná alebo takmer rovná celkovej sume uskutocnených zrázok z ceny. Uskutocnené zrázky z ceny sú úcelovo viazané a slúzia výlucne na financovanie príplatkov k cenám. 89. Ako vsak uz bolo uvedené([57]57), príplatok k cene v závislosti od kvality, ktorý sa v predmetnom prípade poskytuje v Holandsku, nie je pomocou v zmysle clánku 87 ES. Za týchto okolností sa ani na zrázky z ceny urcené na financovanie príplatkov k cene nevztahuje oznamovacia povinnost a povinnost nevykonat opatrenia. 3. Predbezný záver 90. Z uvedených dôvodov holandská vnútrostátna úprava, ktorá stanovuje zrázky z ceny za surové mlieko nizsej kvality, z ktorých financuje príplatky k cene za stálu dodávku akostne nezávadného mlieka, nie je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 3 ES, ako ani clánkom 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68. C - Záverecná poznámka 91. Vo svojom vyjadrení pán Kuipers uvádza, ze holandský systém zrázok z ceny by mohol byt v rozpore so zárukami vyplývajúcimi z clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd([58]58). Pritom sa o. i. odvoláva na prezumpciu neviny. 92. Tento názor treba zamietnut z nasledujúcich dôvodov: Právny poriadok Spolocenstva síce zarucuje základné právo podobné právu zarucenému clánkom 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. Avsak odvolávanie sa na prezumpciu neviny je v predmetnom prípade chybné, pretoze pri holandskom systéme zrázok z ceny vôbec nejde o státny mechanizmus sankcií, ale len o státny zásah do tvorby ceny. Súcasne nic nenasvedcuje tomu, ze by v predmetnom prípade doslo k poruseniu práva na spravodlivý proces; predovsetkým zo spisu vyplýva, ze pán Kuipers mal prílezitost vyjadrit sa a ze ju aj v sirokej miere vyuzil. VI - Návrh 93. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky predlozené College van Beroep voor het bedrijfsleven odpovedal takto: 1. Holandská vnútrostátna právna úprava stanovujúca zrázky z ceny a príplatky k cene v závislosti od kvality surového mlieka dodávaného mliekarenským podnikom nie je v rozpore s nariadením Rady (EHS) c. 804/68 z 27. júna 1968 o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami. 2. Holandská vnútrostátna úprava, ktorá stanovuje zrázky z ceny za surové mlieko nizsej kvality, z ktorých financuje príplatky k cene za stálu dodávku akostne nezávadného surového mlieka, nie je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 3 ES, ako ani clánkom 24 ods. 1 nariadenia Rady c. 804/68 z 27. júna 1968 o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami. __________________________________________________________________ [59]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [60]2 - Ú. v. ES L 148, s. 13. __________________________________________________________________ [61]3 - Nariadenie c. 804/68 bolo s úcinnostou od 1. januára 2000 zrusené a nahradené nariadením Rady (ES) c. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami (Ú. v. ES L 160, s. 48, Mim. vyd. 03/025, s. 366, dalej len "nariadenie c. 1255/1999"). Skutkový stav veci samej sa vsak týka roku 1995, takze sa z casového hladiska na vec samu uplatnuje aj nariadenie c. 804/68. __________________________________________________________________ [62]4 - Clánok 23 a clánok 24 nariadenia c. 804/68 sú obsahovo zhodné s clánkom 37 a clánkom 38 nariadenia c. 1255/1999; pozri aj prílohu III nariadenia c. 1255/1999. Predtým platné clánky 92 az 94 Zmluvy o ES odkazujúce na nariadenie c. 804/68 zodpovedajú v súcasnosti platným clánkom 87 ES az 89 ES. __________________________________________________________________ [63]5 - S úcinnostou od 1. júla 1996 bol clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 804/68 nahradený týmto znením: "Spolocenstvo kazdorocne stanovuje orientacnú cenu mlieka." [nariadenie Rady (ES) c. 1587/96 z 30. júla 1996, Ú. v. ES L 206, s. 21]. Nariadenie c. 1255/1999 platné od 1. januára 2000 obsahuje vo svojom clánku 3 systém orientacných cien, ale nepredpokladá nutne kazdorocné opätovné stanovenie ceny. __________________________________________________________________ [64]6 - Nariadenie Rady (EHS) c. 1411/71 z 29. júna 1971, ktorým sa stanovujú dodatocné pravidlá o spolocnej organizácii trhu s mliekom a mliecnymi výrobkami vzhladom na výrobky patriace do kódu KN 04.01 spolocného colného sadzobníka (Ú. v. ES L 148, s. 4). Toto nariadenie bolo zrusené s úcinnostou od 1. januára 1998. __________________________________________________________________ [65]7 - Stb. 1971, s. 371, zmenený a doplnený zákonom z 23. decembra 1993 (Stb. 1993, s. 690). __________________________________________________________________ [66]8 - Stb. 1994, s. 63, zmenený a doplnený nariadením z 26. júna 1995, Stcrt. 122. __________________________________________________________________ [67]9 - Stcrt. 1994, s. 25. Stratil platnost s úcinnostou od 8. januára 2000. __________________________________________________________________ [68]10 - Ústredný orgán pre kvalitu mliecnych výrobkov. __________________________________________________________________ [69]11 - PBO-blad 1994, afl. c. 9. Dna 15. septembra 1999 vydal Productschap Zuivel nový právny predpis Zuivelverordening 2000, Uitbetaling van boerderijmelk naar kwaliteit, samenstelling en gewicht, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 2000. Tento predpis zrusil o. i. predpis z roku 1994. __________________________________________________________________ [70]12 - PBO-blad 1994, afl. c. 20, s. 25, zmenený rozhodnutím z 19. júla 1994 (PBO-blad, afl. c. 42) a rozhodnutím z 15. februára 1995 (PBO-blad, afl. c. 15). __________________________________________________________________ [71]13 - Pozri k tomu predovsetkým body 20 az 22 písomných pripomienok holandskej vlády, ako aj jej vyjadrenia na ústnom pojednávaní. __________________________________________________________________ [72]14 - Doslovne je v predlozenom rozhodnutí uvedené: "een bacteriegroeiremmende stof" (substancia potlacujúca rozmnozovanie baktérií). Vnútrostátny súd okrem iného uvádza, ze pán Kuipers sám v súdnom konaní uznal nasadenie penicilínu proti zápalu mliecnej zlazy. __________________________________________________________________ [73]15 - Staatsrat, oddelenie správneho konania. __________________________________________________________________ [74]16 - Rozsudky zo 6. novembra 1979 Toffoli a i., 10/79, Zb. s. 3301, bod 12, zo 7. februára 1984 Komisia/Taliansko, 166/82, Zb. 1984, s. 459, bod 23, zo 7. februára 1984 Jongeneel Kaas, 237/82, Zb. s. 483, bod 12 a z 9. septembra 2003 Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, body 63 a 80; pozri aj - k iným oblastiam spolocnej polnohospodárskej politiky - rozsudky z 26. júna 1979 Pigs and Bacon Commission, 177/78, Zb. s. 2161, bod 14, z 19. marca 1998 Compassion in World Farming, C-1/96, Zb. s. I-1251, bod 41, z 8. januára 2002 Van den Bor, C-428/99, Zb. s. I-127, bod 35 a z 20. novembra 2003 ACOR, C-416/01, Zb. s. I-14083, bod 21. __________________________________________________________________ [75]17 - Rozsudky Compassion in World Farming, bod 41 a Van den Bor, bod 35, citované v poznámke pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [76]18 - Ustanovenia vykoná Rada v konaní podla clánku 37 ods. 2 ES v spojení s clánkom 3 ods. 4 nariadenia c. 804/68. __________________________________________________________________ [77]19 - Smernica Rady 92/46/EHS zo 16. júna 1992, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne osetreného mlieka a mliecnych výrobkov a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 268, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 103). __________________________________________________________________ [78]20 - Smernica Rady 92/47/EHS zo 16. júna 1992 o poskytnutí obsahovo a casovo obmedzených výnimiek z osobitných hygienických predpisov Spolocenstva pre výrobu surového mlieka a mliecnych výrobkov a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 268, s. 33). __________________________________________________________________ [79]21 - Nariadenie Rady (EHS) c. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spolocenstva na urcenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych lieciv v potravinách zivocísneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, s. 1; Mim. vyd 03/010, s. 111), zmenené a doplnené o. i. aj nariadením Komisie (EHS) c. 675/92 z 18. marca 1992 (Ú. v. ES L 73, s. 8), ktoré cituje pán Kuipers, naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) c. 1851/2004 z 25. októbra 2004 (Ú. v. ES L 323, s. 6). __________________________________________________________________ [80]22 - Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 88. __________________________________________________________________ [81]23 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [82]24 - Bod 14 písomných pripomienok Komisie. __________________________________________________________________ [83]25 - Rozsudok Toffoli, citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 2 a 6. __________________________________________________________________ [84]26 - Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 85, a rozsudok z 10. marca 1981 Irish Creamery Milk Suppliers Association, v spojených veciach 36/80 a 71/80, Zb. s. 735, bod 20. __________________________________________________________________ [85]27 - Pozri k povinnosti clenských státov dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva, najmä zásadu proporcionality - v trocha inej súvislosti - rozsudky z 26. októbra 1995 Siesse, C-36/94, Zb. s. I-3573, bod 21, druhú vetu, z 12. júla 2001 Louloudakis, C-262/99, Zb. s. I-5547, bod 67, a z 3. júla 2003, Lennox, C-220/01, Zb. s. I-7091, bod 76. __________________________________________________________________ [86]28 - Pripomienka: Cenová zrázka bola pri pozostatkoch antibiotík 0,50 NLG za kg, normálna cena mlieka 0,7143 NLG za kg (pozri bod 22 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [87]29 - Pozri k tomu aj clánok 33 ods. 1 písm. d) ES. __________________________________________________________________ [88]30 - Tak sa vyjadril Súdny dvor - v súvislosti s oznaceniami pôvodu - v rozsudkoch zo 16. mája 2000 Belgicko/Spanielsko, C-388/95, Zb. s. I-3123, bod 53, ako aj z 20. mája 2003 Ravil, C-469/00, Zb. s. I-5053, bod 48, a Consorzio del Prosciutto di Parma e Salumificio S. Rita C-108/01, Zb. s. I-5121, bod 63. __________________________________________________________________ [89]31 - Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 57 a nasl., najmä body 57 a 61. __________________________________________________________________ [90]32 - Pokial ide o clánok 81 ES a clánok 82 ES, treba vychádzat z toho, ze ani Productschap Zuivel, ani nadácia COKZ pri vykonávaní holandskej cenovej úpravy nekonajú ako podnik, prípadne ako zdruzenie podnikov. Stanovenie zrázok z ceny, ktoré treba vykonat prostredníctvom Productschap Zuivel, rovnako ako stanovenie príplatkov k cene, ktoré treba zabezpecit prostredníctvom nadácie COKZ, nie je hospodárskou cinnostou, ale skôr cinnostou spocívajúcou vo vykonávaní právnych predpisov z poverenia státu. Pozri k tomu rozsudok z 18. marca 1997 Calě, C-343/95, Zb. s. I-1547, body 16 az 18, ako aj moje návrhy z 28. októbra 2004 Viacom, C-134/03, Zb. s. I-1167, body 70 a 71. __________________________________________________________________ [91]33 - Pozri k tomu aj judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [92]34 - Pozri úvodnú formuláciu clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 804/68 "s výnimkou clánku 92 ods. 2 Zmluvy...", ktorú treba v súcasnosti povazovat za odkaz na clánok 87 ods. ES. __________________________________________________________________ [93]35 - Slovo "zásadne" nachádzajúce sa v nemeckej verzii odôvodnenia nemá svoj ekvivalent v iných jazykových verziách, konkrétne vo francúzskej, talianskej, spanielskej, portugalskej, holandskej a anglickej verzii. __________________________________________________________________ [94]36 - Málo jasný je z tohto hladiska rozsudok zo 14. októbra 2004 Spanielsko/Komisia, C-173/02, zatial neuverejnený v Zbierke, v ktorom vztah pravidla a výnimky clánku 23 nariadenia c. 804/68 (uplatnovanie právnej úpravy o pomoci na bezné prípady a neuplatnovanie len v prípadoch výslovne stanovených v nariadení) sa zdá opacný: "Pokial ide o pomoci v tejto oblasti, clánok 23 nariadenia c. 804/68 v spojení s clánkom 36 ES stanovuje, ze ustanovenia clánkov 87 ES, 88 ES a 89 ES sa uplatnia na výrobu a obchod s mliecnymi výrobkami len v prípade, ak je takéto pouzitie stanovené nariadením, ktoré zavádza spolocnú organizáciu trhu" (rozsudok Spanielsko/Komisia, bod 17). __________________________________________________________________ [95]37 - Rozsudky z 15. júla 2004 Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 33, a z 24. júla 2003 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg,, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75. __________________________________________________________________ [96]38 - V tomto zmysle rozsudok Pearle, citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 34, dalej body 37 a 38, ako aj rozsudky z 21. marca 1991 Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11; zo 16. mája 2002 Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24, a z 20. novembra 2003 GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 24. __________________________________________________________________ [97]39 - Rozsudok z 13. marca 2001 PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, body 59 az 61. __________________________________________________________________ [98]40 - Rozsudok zo 16. mája 2000 Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a rozsudok Francúzsko/Komisia, citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 37. Podobne aj generálny advokát Jacobs v bode 165 svojich návrhov z 26. októbra 2000 PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2103. __________________________________________________________________ [99]41 - Rozsudky zo 17. marca 1993 Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z 1. decembra 1998 Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35; z 22. novembra 2001 Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 16, a rozsudok Pearle a i., citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 36, druhá polovica vety. __________________________________________________________________ [100]42 - Splnomocnenie státom Productschap Zuivel vyplýva z clánku 2 holandského nariadenia o mlieku, poverenie nadácie COKZ najmä z clánkov 3 a 7 holandského nariadenia o mlieku (pozri body 16 a 17 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [101]43 - Citovaný v poznámke pod ciarou 39. __________________________________________________________________ [102]44 - Pozri najmä clánok 2 ods. 2 písm. f) zákona o kvalite polnohospodárskych výrobkov v spojení s clánkom 3 písm. a) a c) holandského nariadenia o mlieku, ako aj clánok 11 nariadenia z roku 1994. __________________________________________________________________ [103]45 - Rozsudok citovaný v poznámke pod ciarou 37, pozri najmä body 15, 37 a 38 (s dalsími odkazmi). __________________________________________________________________ [104]46 - Rozsudok Pearle, citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 36. __________________________________________________________________ [105]47 - Pozri rozsudok z 24. januára 1978 Van Tiggele, 82/77, Zb. s. 25, body 23 az 25, v ktorom Súdny dvor zamietol pomoc v prípade, ze maloobchodu bola urcovaná minimálna cena s cielom zvýhodnit predajcov výrobku na úkor spotrebitela. __________________________________________________________________ [106]48 - Rozsudok z 27. novembra 2003 Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14223, bod 30, a rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 84 s citovanými odkazmi. __________________________________________________________________ [107]49 - Rozsudok z 11. júla 1996 SFEI a. i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60; rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 87. __________________________________________________________________ [108]50 - Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, citovaný v poznámke pod ciarou 37, body 87, 89 a 94, a rozsudok Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 31. __________________________________________________________________ [109]51 - Naopak môze íst o pomoci, ak sa za plnenie neposkytuje protiplnenie, alebo ak sa plnenie poskytuje za zvýhodnených podmienok. Pozri k tomu rozsudok GEMO, citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 29, dalej rozsudok z 2. februára 1988 67/85, 68/85 a 70/85 Van der Kooy a. i./Komisia, Zb. s. 219, bod 28, a rozsudok SFEI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 62). __________________________________________________________________ [110]52 - Pozri clánok 11 ods. 1 nariadenia z roku 1994. __________________________________________________________________ [111]53 - Zákonodarca Spolocenstva sám totiz významným spôsobom ovplyvnuje volnú sútaz síl na trhu, na ktorom zavedie cenovú úpravu s orientacnou cenou mlieka a s intervencnými cenami pre urcité spracovatelské výrobky, a ohranicuje tento systém ochranným mechanizmom na vonkajsích hraniciach Spolocenstva, s moznostou vývozných náhrad a polnohospodárskych dávok pri obchodovaní s tretími státmi. __________________________________________________________________ [112]54 - Pozri bod 23 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [113]55 - Podobne v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, citovanom v poznámke pod ciarou 37, bod 90, Súdnym dvorom stanovené kritérium, podla ktorého treba vopred objektívne a transparentne stanovit parametre, podla ktorých sa vypocíta kompenzácia. Dalsie kritériá uvedené Súdnym dvorom v tomto rozsudku (body 89 az 93) sa týkajú speciálne protiplnenia za plnenie povinností verejnej sluzby, a preto ich nemozno uplatnit na predmetný prípad. __________________________________________________________________ [114]56 - Pozri najmä rozsudok z 21. októbra 2003 Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49, ako aj rozsudok Enirisorse, citovaný v poznámke pod ciarou 48, body 43 az 45, a Pearle a i., citovaný v poznámke pod ciarou 37, body 29 a 30. Podrobné spracovanie problematiky sa nachádza v bode 32 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 4. marca 2004 Streekgewest, C-174/02, a Pape C-175/02. __________________________________________________________________ [115]57 - Pozri úvahy v bodoch 61 az 84 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [116]58 - Podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref1 60. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref2 61. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref3 62. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref4 63. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref5 64. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref6 65. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref7 66. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref8 67. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref9 68. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref10 69. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref11 70. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref12 71. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref13 72. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref14 73. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref15 74. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref16 75. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref17 76. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref18 77. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref19 78. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref20 79. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref21 80. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref22 81. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref23 82. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref24 83. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref25 84. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref26 85. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref27 86. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref28 87. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref29 88. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref30 89. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref31 90. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref32 91. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref33 92. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref34 93. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref35 94. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref36 95. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref37 96. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref38 97. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref39 98. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref40 99. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref41 100. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref42 101. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref43 102. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref44 103. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref45 104. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref46 105. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref47 106. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref48 107. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref49 108. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref50 109. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref51 110. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref52 111. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref53 112. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref54 113. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref55 114. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref56 115. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref57 116. file:///tmp/lynxXXXX2LIh9H/L98368-688TMP.html#Footref58