NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 14. apríla 2005 ([1]1) Vec C-276/03 P Scott SA proti Komisii Európskych spolocenstiev 1. Hlavnou spornou otázkou v tomto odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupna([2]2) je otázka, cím môze byt prerusená premlcacia doba v konaní o státnej pomoci podla clánku 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES [teraz clánok 88 ES].([3]3) 2. Konkrétne, môze byt táto doba prerusená ziadostou Komisie o poskytnutie informácií adresovanej vnútrostátnym orgánom, ktoré poskytli státnu pomoc podniku, ktorý nemá vedomost o takejto ziadosti? 3. Základom sporu je rozdielnost názorov, pokial ide o postavenie príjemcu státnej pomoci, ktorá nebola oznámená, v kontexte preskúmania tejto státnej pomoci Komisiou. Príslusné právne predpisy 4. Clánok 88 ES stanovuje, ze Komisia má byt informovaná o kazdej státnej pomoci poskytnutej podnikom a kontrolovat ju. Podla clánku 88 ods. 2 po tom, ako dotknuté strany dostanú moznost predlozit svoje pripomienky, Komisia môze, podla toho, k akému názoru dospeje, vyzadovat od clenského státu, aby zrusil alebo upravil príslusnú státnu pomoc. 5. Nariadenie c. 659/1999 bolo prijaté s cielom kodifikovat a tým pádom zvýsit prehladnost a právnu istotu zavedeného postupu vyvinutého a vytvoreného Komisiou na uplatnenie clánku 88 ES.([4]4) Nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999. 6. Clánky 2 az 9 tohto nariadenia sa týkajú konania o oznámenej státnej pomoci. Podla clánku 4 ods. 4, pokial má Komisia po predbeznom preskúmaní pochybnosti o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, má zacat formálne prieskumné konanie. Toto konanie, ktoré je upravené clánkami 6 a 7, poskytuje moznost clenským státom a iným zainteresovaným osobám predlozit pripomienky. Podla clánku 7 ods. 5, ked Komisia zistí, ze pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, má vydat "záporné rozhodnutie". 7. Clánky 10 az 15 sa týkajú konania o protiprávnej - to znamená, v tomto kontexte, neoznámenej - pomoci. Podla clánku 10 ods. 1 a 2, ak má Komisia informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. Podla potreby poziada o informácie daný clenský stát. V zmysle clánku 13 ods. 1 môze mat preskúmanie v prípade potreby za následok zacatie formálneho prieskumného konania podla clánkov 6 a 7. 8. Ak Komisia vydá za týchto okolností záporné rozhodnutie, musí pozadovat od clenského státu, aby v zmysle clánku 14 vymáhal pomoc spät. 9. Clánok 15 stanovuje: "1. Právomoci Komisie vymáhat pomoc[([5]5)] budú predmetom vymedzeného obdobia [premlcacej doby - neoficiálny preklad] desiatich rokov. 2. Vymedzené obdobie [Premlcacia doba - neoficiálny preklad] zacína dnom, kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pre pomoc. Akýkolvek akt [úkon - neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo clenským státom, konajúcim na ziadost Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou prerusí vymedzené obdobie [premlcaciu dobu - neoficiálny preklad]. Po kazdom prerusení sa zacne cas pocítat od zaciatku. Vymedzené obdobie sa pozastaví na [Premlcacia doba prestáva plynút - neoficiálny preklad] také dlhé obdobie, na aké je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spolocenstiev. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [premlcacia doba uplynula - neoficiálny preklad], sa bude povazovat za existujúcu pomoc." 10. Premlcacia doba stanovená v clánku 15 nebola súcastou predchádzajúcej praxe kodifikovanej v nariadení.([6]6) Uvádza sa to v preambule: "Z dôvodov právnej istoty je nálezité stanovit obdobie obmedzenia [premlcaciu dobu - neoficiálny preklad] na 10 rokov v súvislosti s protiprávnou pomocou, po uplynutí ktorej nemozno nariadit ziadne vymáhanie."([7]7) Skutkový a procesný rámec 11. Scott SA (do novembra 1987 Bouton Bouchard Scott SA, dalej len "Scott") je spolocnost so sídlom vo Francúzsku, ktorá vyrába produkty z papiera pre domácnost a hygienu. 12. Dohodou z 31. augusta 1987 mesto Orléans a département Le Loiret predali spolocnosti Scott za zvýhodnených podmienok 48 hektárový pozemok v priemyselnom parku La Saussaye (dalej len "predmetná státna pomoc"). 13. V reakcii na staznost z decembra 1996 Komisia svojím listom zo 17. januára 1997 ziadala francúzske orgány o poskytnutie dalsích informácií. Nasledovala výmena korespondencie. 14. Rozhodnutím z 20. mája 1998 Komisia rozhodla o zacatí konania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES. Listom z 10. júla 1998 informovala francúzske orgány o tomto rozhodnutí. 15. Dalsie zainteresované strany boli informované o tomto rozhodnutí 30. septembra 1998 publikáciou listu uvedeného ako posledného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev.([8]8) Spolocnost Scott bola takisto v ten istý den telefonicky informovaná francúzskymi orgánmi. 16. Dna 16. apríla 1999 nadobudlo nariadenie c. 659/1999 úcinnost. 17. Dna 12. júla 2000 Komisia prijala rozhodnutie c. 2002/14/ES([9]9) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým vyhlásila predmetnú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadila jej vymáhanie. 18. V napadnutom rozhodnutí([10]10) Komisia usúdila, ze akýkolvek jej úkon vo vztahu k protiprávnej pomoci prerusil premlcaciu dobu stanovenú v clánku 15 nariadenia c. 659/1999. Predmetná pomoc bola poskytnutá 31. augusta 1987. Prvým úkonom Komisie bola formálna ziadost o informácie adresovaná francúzskym orgánom 16. januára([11]11) 1997. Desatrocná premlcacia doba bola preto prerusená predtým, ako uplynula. 19. Komisia odmietla tvrdenie spolocnosti Scott, ze premlcacia doba bola navrhnutá s cielom chránit príjemcu pomoci a je následne prerusená len vtedy, ked bol jej príjemca upovedomený o preskúmaní. 20. Komisia dalej tvrdila vo svojom rozhodnutí, ze otázka, kto má v konecnom dôsledku prospech z premlcacej doby, je oddelená od otázky, akým spôsobom je táto doba pocítaná. Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 nespomína tretie strany, ale je obmedzený na vztahy medzi Komisiou a clenskými státmi. Komisia nemá ziadnu povinnost poskytnút informácie tretím stranám, ktoré nemôzu odvodit z clánku 15 ziadne osobitné právo. V konaniach týkajúcich sa státnej pomoci majú tretie strany iba procesné práva odvodené z clánku 88 ods. 2 ES. Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 sa vztahuje na príjemcu pomoci iba na úcely urcenia dna zacatia plynutia premlcacej doby - "dna kedy bola protiprávna pomoc poskytnutá príjemcovi". 21. Dalej, príjemca si musí overit, ci poskytnutá státna pomoc bola oznámená. Ak nebola oznámená a nebola schválená, neexistuje ziadna právna istota. Napadnutý rozsudok 22. Dna 30. novembra 2000 podala spolocnost Scott na Súd prvého stupna zalobu, v ktorej navrhovala zrusenie napadnutého rozhodnutia v tej casti, v ktorej bolo rozhodnuté o vymáhaní predmetnej státnej pomoci. 23. Tvrdila, medzi iným, ze Komisia porusila clánok 15 nariadenia c. 659/1999 tým, ze povazovala premlcaciu dobu stanovenú v tomto clánku za prerusenú ziadostou o poskytnutie informácií zo 17. januára 1997, ziadostou, o ktorej spolocnost Scott nebola informovaná. 24. Komisia opätovne potvrdila svoj postoj, ktorý zaujala v napadnutom rozhodnutí, ale takisto alternatívne tvrdila, ze premlcacia doba nie je uplatnitelná, pretoze rozhodnutie o zacatí formálneho preskúmania bolo prijaté 20. mája 1998, predtým, ako nariadenie c. 659/1999 nadobudlo úcinnost. 25. Dna 10. apríla 2003 Súd prvého stupna vyhlásil rozsudok, ktorý sa obmedzoval na tvrdené porusenie clánku 15 nariadenia c. 659/1999. 26. V bodoch 51 az 54 preskúmal uplatnitelnost tohto ustanovenia, poznamenávajúc, ze podla ustálenej judikatúry sa procesné pravidlá vo vseobecnosti uplatnujú na vsetky prebiehajúce konania v case, ked nadobudnú úcinnost; ze clánok 15 neobsahuje ziadne prechodné ustanovenie týkajúce sa svojho uplatnenia ratione temporis, a ze z napadnutého rozhodnutia je jasné, ze Komisia povazovala nariadenie c. 659/1999 za uplatnitelné. 27. V bodoch 56 a 57 dospel k názoru, ze aj ked nariadenie nebolo uplatnitelné v case, ked bola predmetná pomoc poskytnutá, teda 31. augusta 1987, takze premlcacia doba stanovená v clánku 15 nemohla v tom case zacat plynút, bol to napriek tomu den, ktorý musí byt povazovaný za zaciatok plynutia doby pri uplatnení clánku 15 na skutkový stav, ktorý existoval 12. júla 2000. To znamená, ze udalosti, ktoré nastali pocas tejto doby, musia byt takisto posúdené na základe tohto nariadenia. 28. V bodoch 58 az 62 Súd prvého stupna uvazoval týmto spôsobom: "58. Pokial ide o zalobcov argument, ze opatrenia, ktoré vydala Komisia medzi januárom a augustom 1997, nemohli mat za následok prerusenie premlcacej doby podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze zalobca nevedel v tom case o týchto opatreniach, je potrebné poukázat na to, ze clánok 15 zaviedol jedinú premlcaciu dobu na vymáhanie pomoci, ktorá sa uplatnuje rovnako voci dotknutému clenskému státu a tretím osobám. 59. V tomto ohlade, konanie podla clánku 88 ES prebieha v prvom rade medzi Komisiou a dotknutými clenskými státmi, kým dotknuté osoby, vrátane príjemcov pomoci, majú právo na to, aby boli upozornené a aby mohli predlozit svoje vyjadrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, body 16 a 17). Podla ustálenej judikatúry, dotknuté osoby majú v podstate úlohu informacných zdrojov pre Komisiu v správnom konaní zacatom podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256, a z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 59). Komisia nemá povinnost upozornit potenciálne dotknuté osoby, vrátane príjemcov pomoci, o opatreniach, ktoré vydáva v súvislosti s protiprávnou pomocou predtým, ako zacne správne konanie. 60. Z tohto vyplýva, ze samotný fakt, ze zalobca nevedel o existencii ziadosti Komisie o poskytnutie informácií francúzskymi orgánmi zo 17. januára 1997... ju nezbavuje právneho úcinku vo vztahu k zalobcovi. Následne, list zo 17. januára 1997, poslaný Komisiou pred zacatím správneho konania a pozadujúci dalsie informácie od francúzskych orgánov, tvorí v zmysle clánku 15 nariadenia c. 659/1999 opatrenie, ktoré prerusuje desatrocnú premlcaciu dobu, ktorá v tomto prípade zacala plynút 31. augusta 1987, predtým, ako táto doba uplynula, aj ked zalobca v tomto case nevedel o existencii takejto korespondencie. 61. Dalej treba brat ohlad aj na to, ze pomoc nebola Komisii oznámená. Je ustálenou judikatúrou, ze s výnimkou výnimocných situácií, príjemca nemôze mat oprávnené ocakávanie, ze pomoc bola poskytnutá riadne, kým nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami clánku 88 ES (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51). Rozvázny hospodársky subjekt by mal byt obycajne schopný zaistit, aby tento proces bol dodrzaný. 62. Nakoniec by malo byt poznamenané, ze pred 16. aprílom 1999 právne predpisy Spolocenstva nestanovovali ziadnu premlcaciu dobu vo vztahu k úkonom Komisie, pokial ide o neoznámenú státnu pomoc. Z toho vyplýva, ze pred týmto dnom zalobca nemohol mat oprávnené ocakávanie vo vztahu k premlcacej dobe týkajúcej sa neoznámenej pomoci poskytnutej roku 1987. Preto výklad clánku 15 nariadenia c. 659/1999, uvedený v bodoch 50 az 57 vyssie, a jeho uplatnenie na opatrenie prijaté Komisiou 17. januára 1997 nemá za následok, ze by zbavoval zalobcu právnej istoty alebo akéhokolvek oprávneného ocakávania, ktoré mohlo vzniknút pocas desiatich rokov po poskytnutí predmetnej státnej pomoci." 29. Súd prvého stupna preto zamietol zalobu v casti, v ktorej tvrdila porusenie clánku 15 nariadenia c. 659/1999 a pokracoval v dalsom konaní - to znamená, pokial islo o inú pomoc, ktorej sa týkalo napadnuté rozhodnutie a dalsie tvrdené dôvody pre jeho zrusenie. Dna 6. februára 2004 bolo predmetné konanie prerusené do doby vyhlásenia rozsudku v tomto odvolacom konaní. Odvolacie dôvody 30. Svojím odvolaním spolocnost Scott navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné v casti, v ktorej nariaduje vymáhanie predmetnej pomoci, a zaviazal Komisiu zaplatit trovy odvolacieho konania a konania na prvom stupni. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a poukazuje na to, ze Súd prvého stupna sa v kazdom prípade nezaoberal pocetnými otázkami, o ktorých nebolo rozhodnuté. 31. Hlavným predmetom sporu je tvrdenie spolocnosti Scott, ze úcelom premlcacej doby je ochránit právne postavenie príjemcov pomoci, a tvrdenie Komisie, ze slovné znenie a kontext nariadenia c. 659/1999 ukazujú, ze konanie, ktoré upravuje, sa snazí o reguláciu vztahov medzi Komisiou a clenskými státmi a nie o poskytnutie ochrany príjemcom. 32. Konkrétnejsie, spolocnost Scott - aj ked uznáva, ze odvolanie sa týka jedinej otázky ("ci premlcacia doba môze byt prerusená úkonom, aj ked o nom nevie príjemca") - predkladá mnozstvo argumentov zoskupených pod siestimi nadpismi. Tieto vyjadrenia môzu byt zrekapitulované nasledujúcim spôsobom. 33. Po prvé, spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked uplatnil novoprijaté ustanovenia clánku 15 nariadenia c. 659/1999 tak, ako keby sa na ne vztahovala predchádzajúca judikatúra týkajúca sa postupu v správnom konaní a takisto pochybil, ked povazoval príjemcov pomoci za prosté zdroje informácií a nebral do úvahy fakt, ze specifickým úcelom clánku 15 bolo zavedenie premlcacej doby zabezpecujúcej právnu istotu pre príjemcu. 34. Toto, reaguje Komisia, neoznacuje ziadne konkrétne právne pochybenie. V kazdom prípade Súd prvého stupna správne vylozil ustanovenia nariadenia a takisto správne zohladnil existujúcu judikatúru. Ani clánok 15, ani ziadne iné ustanovenie nariadenia c. 659/1999 alebo pravidlá státnej pomoci vo vseobecnosti neupravujú ukladanie sankcií podnikom alebo ochranu ich práv. Okrem toho, napadnutý rozsudok nepovazoval príjemcov pomoci za "prosté" informacné zdroje, ale iba znovu zopakoval existujúcu a stále platnú judikatúru v tom zmysle, ze hrajú "v podstate" túto rolu. 35. Po druhé, spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked sa domnieval, ze z toho dôvodu, ze Komisia nemá povinnost upovedomit príjemcu o úkonoch, ktoré vykonala vo vztahu k pomoci pred publikáciou oznamu v zmysle clánku 88 ods. 2, takýto úkon, o ktorom príjemca nevedel, môze prerusit premlcaciu dobu vo vztahu k príjemcovi. 36. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna odvodil svoj záver uvedený v bode 60 napadnutého rozsudku o tom, ze udalost, o ktorej príjemca nevie, môze prerusit premlcaciu dobu, nie iba z poslednej vety bodu 59, podla ktorej Komisia nemá povinnost upovedomit príjemcu o svojej ziadosti, ale zo vsetkých úvah týkajúcich sa systému státnej pomoci uvedených prinajmensom v celom tomto bode. 37. Po tretie, podla názoru spolocnosti Scott Súd prvého stupna pochybil, ked sa domnieval, ze clánok 15 zaviedol jedinú premlcaciu dobu, ktorá sa uplatnuje rovnakým spôsobom vo vztahu k dotknutému clenskému státu a tretím osobám alebo aspon v tom, ked sa domnieval, ze takýto princíp znamená, ze rozhodujúca v tomto smere je vedomost clenského státu skôr ako vedomost príjemcu. 38. Komisia tvrdí, ze existuje iba jediná premlcacia doba, ktorá je prerusená vo vztahu ku vsetkým zainteresovaným stranám v tom istom case. Vsetky úkony Komisie upravené v nariadení c. 659/1999 sú urcené clenskému státu, a preto sú to práve tieto úkony, ktoré prerusujú plynutie premlcacej doby vo vztahu ku vsetkým. 39. Po stvrté, spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked povazoval za relevantné, ze nemohla mat oprávnené ocakávania, ze pomoc bola pôvodne udelená v súlade s právom; úcelom clánku 15 je skôr zarucit právnu istotu po uplynutí doby desiatich rokov v prípadoch, kde bola pomoc poskytnutá protiprávne. 40. Podla názoru Komisie, aj ked odkaz na oprávnené ocakávania nie je relevantný, ich existencia by nebola dôvodom na zrusenie napadnutého rozsudku. V kazdom prípade nie je mozné nadobudnút právnu istotu, dokial predpis, ktorý ju poskytuje, nebol prijatý a nenadobudol úcinnost. 41. Po piate, spolocnost Scott sa stazuje, ze Súd prvého stupna nepreskúmal jej argument týkajúci sa znenia clánku 15. Clánok 15 uvádza "akt [úkon - neoficiálny preklad] vykonaný... clenským státom, konajúcim na ziadost Komisie" ako udalost prerusujúcu plynutie premlcacej doby. Tento odkaz môze byt pochopený iba vtedy, ak ziadost Komisie sama osebe neprerusí plynutie tejto doby. 42. Komisia zdôvodnuje existenciu tohto ustanovenia napríklad moznostou, ze jediná ziadost z jej strany môze viest k niekolkým úkonom clenského státu, ktoré sa týkajú rôznych individuálnych pomocí poskytnutých podla schémy pomoci implementovanej pocas urcitého obdobia. 43. Po sieste, spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna pochybil, ked povazoval za relevantné, ze nemohla mat ziadnu právnu istotu pred zavedením premlcacej doby 16. apríla 1999; takýto postup je v rozpore s tvrdením, ze nariadenie c. 659/1999 sa uplatnilo na skutkový stav, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. 44. Komisia opätovne zdôraznuje, ze nemôze vzniknút ziadna právna istota dokial predpis, ktorý ju zakladá, nenadobudne úcinnost. Posúdenie Predbezné poznámky 45. V napadnutom rozhodnutí Komisia zaujala postoj, ze premlcacia doba upravená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 sa má uplatnit na skutkové okolnosti prípadu. 46. Zo zrejmých dôvodov to spolocnost Scott nespochybnuje. Vo svojom vyjadrení k zalobe na prvom stupni Komisia mierne pozmenila svoje stanovisko, ale nenapadla uplatnitelnost clánku 15 na situáciu, v ktorej doba 10 rokov pocítaná od poskytnutia pomoci uplynula predtým, ako nariadenie nadobudlo úcinnost. 47. Súd prvého stupna sa napriek tomu venoval tejto otázke predtým, ako skúmal tvrdenia týkajúce sa prerusenia premlcacej doby. Samozrejme, ak by sa premlcacia lehota neuplatnila, nebolo by potrebné skúmat, ci bola prerusená alebo nie. Súd prvého stupna rozhodol, ze premlcacia doba sa uplatnila a následne dospel k záverom, ktoré boli napadnuté týmto odvolaním. 48. Mozno si klást otázku, ci toto bol skutocne správny postup. Aj ked je vo vseobecnosti nepochybne pravda, ze procesné pravidlá sa uplatnujú na vsetky konania, ktoré prebiehajú v case, ked nadobudnú úcinnost, existujú vázne koncepcné a praktické tazkosti, ako je zrejmé z velkej casti argumentácie v tomto prípade, s posudzovaním minulých udalostí na základe pravidiel, ktoré neexistovali v case, ked nastali - toto je pravdivé hlavne v prípade, ked vyvstanú otázky právnej istoty, ktorá je v tomto prípade dôlezitá z hladiska posudzovania premlcacej doby. 49. Uplatnitelnost clánku 15 na okolnosti tohto prípadu vsak nie je predmetom tohto odvolania. Z tohto dôvodu obmedzím svoje posúdenie na tie casti napadnutého rozsudku, ktoré boli dotknuté odvolaním. Predmet odvolania 50. Tak ako obidve strany uznávajú, v tomto prípade je iba jediný sporný problém, s rôznymi argumentmi, ktoré sa dotýkajú rozlicných aspektov tohto problému. V kontexte odvolania je mozno vhodné vyjadrit predmet sporu o nieco jasnejsími výrazmi, ako to vyjadrila spolocnost Scott, teda: Bol správny záver Súdu prvého stupna, ze premlcacia doba môze byt prerusená ziadostou Komisie adresovanou clenskému státu o poskytnutie informácií týkajúcich sa predmetnej pomoci, aj ked príjemca pomoci nevedel o tejto ziadosti; a bolo odôvodnenie, o ktoré sa pri tomto závere opieral, správne? 51. Venujúc sa tejto otázke, spolocnost Scott spochybnuje rôzne aspekty bodov 58 az 62 napadnutého rozsudku. Jej argumenty sú zoskupené pod siestimi nadpismi, ktoré nesledujú poradie týchto bodov, ale obsahujú mnozstvo vnútorných krízových odkazov. Podla môjho názoru je najjednoduchsie ich preverit v poradí, v akom boli uvedené v napadnutom rozsudku. Jediná premlcacia doba 52. Prvý bod, ktorý spolocnost Scott napáda, je tvrdenie v bode 58, ze "clánok 15 zaviedol jedinú premlcaciu dobu na vymáhanie pomoci, ktorá sa uplatnuje rovnako voci dotknutému clenskému státu a tretím osobám". 53. Na podporu svojho tvrdenia, ze "právo Spolocenstva uznáva, ze pre strany, ktoré majú rôzny záujem vo veci, môzu platit rôzne premlcacie doby", spolocnost Scott cituje návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Gand vo veci ACF Chemiefarma/Komisia([12]12), v tom zmysle, ze - v kontexte jeho názoru, ze právomoc Komisie ukladat sankcie za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré nastali v minulosti, by mala byt obmedzená premlcacou dobou odvodenou zo vseobecnej zásady uznávanej v právnych poriadkoch clenských státov - "premlcacia doba môze byt prerusená v rôznom case vzhladom na to, kedy bolo predlozené plnomocenstvo kazdému z podnikov pocas vysetrovania". 54. Myslím si vsak, ze tento názor nemôze byt povazovaný za smerodajný výklad práva Spolocenstva v tom zmysle, v akom ho pouzila spolocnost Scott. Aj ked nijako nekritizujem úvahu generálneho advokáta Ganda, zdôraznujem, ze jeho návrh na premlcaciu dobu Súdny dvor v tomto prípade vôbec neprevzal a ze sám poznamenal, ze jeho názor týkajúci sa rôznych prerusení pre rôzne podniky by spôsobil "polutovaniahodné" a "zvlástne" následky v tom zmysle, ze pri jednom z predmetných porusení by ulozenie pokuty dvom z troch podnikov bolo neprípustné, ale nie tretiemu podniku, a nakoniec uzavrel: "Kedze vsak Súdny dvor má neobmedzenú právomoc, má nepochybne právo upravit ulozenú pokutu kazdému z podnikov podla ich vlastnej zodpovednosti, neberúc do úvahy náhodnú anomáliu". Takisto nepriznal ziadnu dôlezitost tejto anomálii, kedze odporúcal rovnaké znízenie pokuty pre vsetky tri podniky. Nakoniec je potrebné si uvedomit, ze na porusenie hospodárskej sútaze a ulozené pokuty na jednej strane a na vymáhanie státnej pomoci na druhej strane sa môzu uplatnovat rôzne úvahy. 55. Pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, premlcacia doba bola vskutku následne zavedená nariadením c. 2988/74([13]13) a spolocnost Scott sa dalej odvoláva na clánky 2 a 3 tohto nariadenia, ktoré stanovujú: "Clánok 2 Prerusenie premlcacej doby v konaní 1. Kazdý úkon Komisie alebo clenského státu, ktorý koná na poziadanie Komisie s cielom predbezného setrenia alebo konania vo veci porusenia, prerusí premlcaciu lehotu v konaní. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia úkonu aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré boli na porusení zúcastnené. Úkony, ktoré prerusujú plynutie tejto lehoty, zahrnujú najmä: a) písomné ziadosti o informácie predlozené Komisiou alebo príslusným orgánom clenského státu, ktorý koná na poziadanie Komisie, alebo rozhodnutie Komisie, ktoré pozaduje stanovené informácie; b) písomné poverenie vykonat setrenie, ktoré vydá Komisia ich úradníkom alebo príslusné orgány clenského státu na poziadanie Komisie; alebo rozhodnutie Komisie nariadujúce takéto setrenie; c) zacatie konania Komisiou; d) oznámenie námietok Komisie. 2. Prerusenie premlcacej lehoty bude platit pre vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. 3. Kazdým prerusením zacína plynút premlcacia lehota nanovo. Avsak premlcacia lehota uplynie najneskôr v den, ked uplynie doba rovnajúca sa dvojnásobku premlcacej lehoty bez toho, ze by Komisia vyrubila pokutu alebo periodickú sankciu - táto lehota sa predlzi o lehotu, pocas ktorej je premlcanie zastavené podla clánku 3. Clánok 3 Zastavenie plynutia premlcacej lehoty v stíhaní Plynutie premlcacej lehoty v stíhaní je zastavené na dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev." 56. Z konkrétneho odkazu v druhej vete clánku 2 ods. 1 a v clánku 2 ods. 2 na jedinú premlcaciu dobu, ktorej prerusenia platia tým istým spôsobom pre vsetky zúcastnené podniky, spolocnost Scott argumentuje, ze neexistencia tohto odkazu v inak velmi podobne stylizovanom clánku 15 nariadenia c. 659/1999 musí znamenat, ze v neskorsie menovanom ustanovení sa prerusenia môzu uplatnovat rozlicným spôsobom na rozlicné strany. 57. Ja si vsak nemyslím, ze spolocnost Scott môze odvodit záver, o ktorý sa usiluje, z týchto rozdielov v slovnom znení. Tam, kde je premlcacia doba zavedená na úcely právnej istoty - co môze byt chápané vo viacerých smeroch ako objektívny náprotivok subjektívnejsieho pojmu oprávnené ocakávanie -, tam istotne vzdy musí byt prezumpcia, ze táto doba platí tým istým spôsobom erga omnes. Fakt, ze táto prezumpcia je výslovne stanovená v jednom prípade, ju nemôze zrusit v iných prípadoch, kde zostáva implicitná. Navyse, ak by takéto a contrario argumenty mohli byt platne odvodené z porovnania s nariadením c. 2988/74, premlcacia doba stanovená v nariadení c. 659/1999 by sa v ziadnom prípade nemohla uplatnit na predmetnú pomoc, pretoze posledné menované nariadenie neobsahuje výslovné ustanovenie porovnatelné s clánkom 7 nariadenia c. 2988/74, ktorý spresnuje: "Toto nariadenie sa taktiez vztahuje na porusenia, ku ktorým doslo pred nadobudnutím jeho úcinnosti". 58. Skutocne sú tu velmi vázne dôvody procesnej logiky, ktoré vylucujú moznost, aby premlcacia doba bola prerusená vo vztahu k clenskému státu, ale aby stále plynula vo vztahu k príjemcovi. Predstava, ze by Komisia podla práva Spolocenstva mohla vyzadovat vymáhanie pomoci, zatial co v tom istom case by clenský stát nemohol vyhoviet tejto poziadavke, je absurdná, ale ziadny iný výsledok sa pri tomto predpoklade nezdá byt mozný. 59. Preto nevidím ziadny dôvod na odchýlku od znenia clánku 15, ktorý upravuje výlucne "premlcaciu dobu" v jednotnom císle, alebo na jeho doplnenie, alebo na znízenie stupna právnej istoty, ktorú predpokladalo toto ustanovenie, co by sa nevyhnutne stalo, ak by premlcacia doba mohla skoncit v rozlicnom case pre rôzne strany. Nijaká skutocnost vyplývajúca z argumentov spolocnosti Scott v tomto smere ani znenie clánku 15 alebo ciele nariadenia c. 659/1999 nespochybnujú správnost záveru v bode 58 napadnutého rozsudku, ze existuje jediná premlcacia doba, ktorá sa uplatnuje tým istým spôsobom voci vsetkým dotknutým stranám. 60. Hlavné smerovanie argumentácie spolocnosti Scott - na ktorom trvá bez ohladu na to, ci existuje jediná premlcacia doba alebo osobitné doby - je vsak to, ze vo vztahu k príjemcovi pomoci - a teda v prípade jedinej premlcacej doby takisto vo vztahu k clenskému státu - premlcacia doba nemôze byt prerusená udalostou, o ktorej príjemca nebol informovaný. Spolocnost Scott preto spochybnuje opacný záver, ku ktorému sa dospelo v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku, pricom v tomto ohlade predkladá rad konkrétnych argumentov. Uplatnenie starsej judikatúry na nové právne predpisy 61. V bode 59 svojho rozsudku Súd prvého stupna odkázal na judikatúru spred roka 1999. Spolocnost Scott tvrdí, ze systém, ktorý zaviedlo nariadenie c. 659/1999 je vo viacerých smeroch - hlavne v zavedení premlcacej doby - nový, a preto nemôze byt vykladaný vo svetle judikatúry, ktorá sa týka predchádzajúcej praxe. 62. V tomto ohlade spolocnost Scott odkazuje na moje návrhy vo veci Rakúsko/Komisia([14]14) - co je vec, v ktorej bolo predmetné konanie ukoncené pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999 a ktorá sa teda týkala len skôr existujúceho právneho stavu - v ktorých som povedal, ze nový systém "vytvára do istej miery novú a odlisnú rovnováhu medzi záujmami Spolocenstva, clenských státov, a iných zainteresovaných strán." 63. Toto je skutocne pravda, ale záver, ktorý som z tohto odvodil, nebol v tom zmysle, ze predchádzajúca judikatúra uz nie je relevantná, ale ze pokial nariadenie c. 659/1999 zaviedlo nové pravidlo, nemozno sa nan odvolat na objasnenie predchádzajúcej praxe a ze by bolo nebezpecné izolovat jeho jednotlivé ustanovenia a tvrdit, ze kodifikovali predchádzajúci právny stav. 64. V skutocnosti je nepochybné, ze nariadenie c. 659/1999 nevytvorilo úplne nový rámec monitorovania státnej pomoci, ale z velkej casti kodifikuje a vyjasnuje, v záväznej právnej forme, predchádzajúci rámec. V tomto rozsahu predchádzajúca judikatúra nepochybne zostáva relevantnou. Aj ked sú do skôr existujúceho rámca pridané zmeny, je mozné legitímne odkázat na túto judikatúru, práve preto, lebo zmena musí byt vykladaná v kontexte, do ktorého bola vlozená. 65. Judikatúra, na ktorú odkázal Súd prvého stupna v bode 59 svojho rozsudku, sa týkala výkladu clánku 88 ods. 2 ES. Aj ked neskorsia legislatíva, týkajúca sa uplatnenia ustanovení Zmluvy, môze za urcitých okolností nahradit predchádzajúcu judikatúru o tomto ustanovení alebo odstránit jej relevanciu, musí existovat prezumpcia, ze toto sa nestalo, kým nie je jasne preukázaný opak. 66. Podla môjho názoru spolocnost Scott nepreukázala, ze nariadenie c. 659/1999 prinása zmeny takého rozsahu, aby nahradilo judikatúru, na ktorú Súd prvého stupna odkázal, alebo závery, ktoré z nej odvodil. Tvrdenia spolocnosti Scott rozoberám nizsie. Ochrana príjemcu pomoci 67. Hlavným argumentom spolocnosti Scott je, ze nariadenie c. 659/1999 alebo aspon viacero jeho ustanovení a hlavne premlcacia doba v clánku 15 sú urcené na ochranu príjemcu pomoci, co je velká zmena v dôraze, ktorá vyzaduje zmenu v postupe výkladu. 68. Toto tvrdenie podla môjho názoru znenie nariadenia nepotvrdzuje. Je pozoruhodné, ze v úplnom súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú odkázal Súd prvého stupna, sa text prevazne venuje konaniu ako zálezitosti medzi Komisiou a clenskými státmi. 69. Clánok 1 písm. h) definuje "zainteresovanú stranu" ako "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". Príjemca je jeden spomedzi zainteresovaných strán a nie je vyclenený na speciálne zaobchádzanie. 70. Práva zainteresovaných osôb sú uvedené v odôvodneniach c. 8, 9 a 21 preambuly, ale iba v kontexte predkladania pripomienok v priebehu formálneho konania a informovania o rozhodnutiach prijatých v priebehu tohto konania (odôvodnenie c. 21 vsak výslovne spomína "zachovávanie princípu, ze rozhodnutia v prípadoch státnej pomoci sa zasielajú [sú urcené - neoficiálny preklad] danému clenskému státu"). Odôvodnenie c. 14, ktoré sa týka premlcacej doby, jednoducho odkazuje na právnu istotu. Odôvodnenie c. 16 uvádza, ze "je nálezité definovat vsetky moznosti, v ktorých tretie strany majú chránit svoje záujmy v postupoch [konaniach o - neoficiálny preklad] státnej pomoci", co naznacuje, ze normatívna cast bude obsahovat vycerpávajúcu úpravu okolností, za ktorých sa má prihliadat na tieto záujmy.([15]15) 71. V tejto normatívnej casti sú zainteresované strany spomenuté najprv v clánku 6 ("Konanie vo veci formálneho zistovania") ako oprávnené predlozit pripomienky - po zacatí formálneho konania - a pozadovat, aby ich identita nebola prezradená dotknutému clenskému státu - co je moznost, ktorá sa celkom jasne netýka príjemcu pomoci. 72. Nikde v preambule, ani v normatívnej casti nie je ziaden odkaz na postavenie iných strán ako dotknutého clenského státu pocas predbeznej etapy pred zacatím formálneho konania - a tento prípad sa týka práve tejto etapy. 73. Okrem toho jedine clánok 20 upravuje práva zainteresovaných strán. Jeho znenie je: "1. Akákolvek zainteresovaná strana môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, obdrzí kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana obdrzí kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." 74. Nevidím v tom nic, co by naznacovalo systematický záujem na ochrane záujmov príjemcov. V skutocnosti, samotný fakt, ze práva zainteresovaných osôb - medzi ktorými sa príjemcom neposkytuje ziadne osobitné zaobchádzanie - sú upravené v takom malom rozsahu v kontexte jediného clánku, je významný, ked sa porovná so vsadeprítomnými odkazmi v zostávajúcej casti nariadenia na právomoci a povinnosti Komisie a clenských státov a na vztahy a komunikáciu medzi nimi. Taký istý vzorec je navyse rovnako jasný zo znenia clánku 88 ES. 75. Vsetky dalsie odkazy na príjemcu v nariadení sú cisto faktického rázu, bez zmienky o akejkolvek ochrane jeho práv. 76. To je najmä prípad clánku 15, kde je príjemca spomenutý iba na úcely urcenia zaciatku plynutia premlcacej doby. Inác je jeho znenie neutrálne, tak ako sa dá ocakávat od ustanovenia, ktoré má za ciel zabezpecit právnu istotu pre vsetkých. 77. Spolocnost Scott napriek tomu argumentuje, ze zmyslom premlcacej doby musí byt ochrana záujmu príjemcu, pretoze to je v podstate jediný záujem, ktorý vyzaduje ochranu po uplynutí desiatich rokov od poskytnutia pomoci a je to takisto jediný záujem, ktorý fakticky profituje z uplynutia tejto doby. Desat rokov potom, co bola pomoc poskytnutá, nie je jej vymáhanie za normálnych okolností nevýhodné pre clenský stát, ktorý ju poskytol, ale bude vzdy na ujmu príjemcu. 78. Ak vsak ponechám bokom fakt, ze vymáhanie aj po uplynutí 10 rokov môze byt proti záujmom clenského státu - ktorý neocakáva, ze by nieco vymohol, ale pravdepodobne si nezelá vidiet, aby podnik, hospodársky sektor alebo zemepisný priestor, ktoré podporil, boli ohrozené - a celkom odhliadnuc od faktu, ze záujem konkurenta alebo inej zainteresovanej strany na tom, aby sa pomoc vymohla, môze byt práve taký velký ako príjemcov záujem na jej zachovaní, tento argument je zalozený na premise - podla mna nesprávnej - ze cielom premlcacej doby musí byt ochrana záujmu niektorej zo strán. 79. Naopak, ako je jasné z nariadenia a ako zdôraznila samotná spolocnost Scott na inom mieste vo svojich tvrdeniach, cielom je vytvorenie právnej istoty. Tento ciel je neutrálny a objektívny, nie ciastkový a subjektívny. 80. Uplynutie - jedinej - premlcacej doby mení právne postavenie nielen príjemcu a clenského státu, ale aj Komisie a vsetkých ostatných, ktorí patria do kategórie "zainteresovaných osôb", siroko, ale nie vycerpávajúco definovanej v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999.([16]16) Nielen dotknutý clenský stát a príjemca, ale aj Komisia, ostatné clenské státy, obchodní konkurenti a miestne a regionálne úrady, ktoré mali prospech alebo boli nepriaznivo dotknuté poskytnutím pomoci, si môzu byt isté, ze táto musí byt nadalej povazovaná za existujúcu pomoc. 81. V tomto svetle musí byt preskúmaný argument spolocnosti Scott, ze udalost, ktorá prerusí plynutie premlcacej doby, musí byt oznámená príjemcovi, aby mala akékolvek úcinky. 82. Prirodzenou vlastnostou casových lehôt a premlcacích dôb je, ze pôsobia priamo alebo nepriamo na právne postavenie urcitého mnozstva strán. Presný cas udalostí, na základe ktorých zacne plynút alebo je prerusený beh lehoty, nebude nevyhnutne automaticky a okamzite oznámený vsetkým stranám. Naopak je nevyhnutné, aby takáto udalost mohla byt lahko zistitelná a objektívne preukázatelná. 83. Udalost, akou je ziadost Komisie o informácie od clenského státu, aj ked mozno spociatku známa iba týmto stranám, môze kazdá dalsia zainteresovaná strana zistit prostredníctvom otázky adresovanej - v závislosti od záujmu strany o diskrétnost - bud Komisii alebo clenskému státu. Jej existencia môze byt takisto objektívne preukázaná, prinajmensom vtedy, ak je písomná. (Samozrejme, ak nemôze byt objektívne preukázaná, nemozno sa na nu vôbec odvolávat.) 84. Je pravdou, ze v tomto prípade nebolo mozné od ziadnej zo strán ocakávat, ze sa informovala o moznom prerusení premlcacej doby v príslusnom case, pretoze nariadenie, ktoré zaviedlo túto dobu a stanovilo udalosti, ktoré ju prerusujú, bolo prijaté az priblizne o dva roky neskôr. Táto zvlástnost, ktorá je nevyhnutným výsledkom uplatnenia premlcacej doby vo vztahu k udalostiam, ktoré nastali pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia, vsak nemôze v ziadnom smere ovplyvnit spôsob, akým sa má toto nariadenie vykladat.([17]17) "... alebo clenským státom konajúcim na ziadost Komisie" 85. Dalsí argument predlozený spolocnostou Scott, a velmi podstatný, je zalozený na specifickom znení clánku 15. Pripomínam, ze tento clánok uvádza, ze premlcaciu dobu prerusuje "akýkolvek akt [úkon - neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo clenským státom, konajúcim na ziadost Komisie, v súvislosti s protiprávnou pomocou". Ak úkon clenského státu uskutocnený na ziadost Komisie prerusuje premlcaciu dobu, dôvodí Scott, musí byt predpokladané, ze táto ziadost sama osebe nie je toho schopná. 86. Predmetné znenie by s urcitostou podporilo tvrdenie spolocnosti Scott, ak by existovali aj iné indície ukazujúce tým istým smerom - ktoré, ako som uz spomenul, verím, ze neexistujú. Ale aj bez týchto indícií je jeho vlozenie divné z dôvodov, ktoré zdôraznila spolocnost Scott. 87. Jedno vysvetlenie, aj ked nie najprijatelnejsie, môze byt, ze je to prehliadnutie pri zostavovaní. Komisia zdôraznuje, ze jej pôvodný návrh nariadenia Rady([18]18) neobsahoval ziadne ustanovenie o premlcacích dobách a ze clánok 15 bol doplnený Radou. Takisto zdôraznuje, ze clánok 15 nariadenia c. 659/1999 sa nápadne podobá clánkom 2 a 3 nariadenia c. 2988/74.([19]19) Mozno sa domnievat, ze predmetné znenie bolo odpísané z jedného nariadenia do druhého bez toho, aby sa venovala riadna pozornost procesným rozdielom medzi sútaznými pravidlami uplatnovanými na podniky a pravidlami státnej pomoci. Vo veciach hospodárskej sútaze môze byt Komisia vo vzájomnej súcinnosti s podnikmi bud priamo alebo prostredníctvom clenských státov, takze predmetné znenie sa zdá byt vhodné; vo vztahu k státnej pomoci je jediným partnerom Komisie clenský stát. 88. Iné vysvetlenia, ktoré priznávajú tomuto slovnému spojeniu istý - aj ked asi obmedzený - praktický význam, je vsak mozné takisto odvodit. 89. Komisia napríklad zdôraznuje, ze môze zaslat clenskému státu vseobecnú ziadost o zastavenie schémy státnej pomoci, ktorá zahrna pomoc poskytnutú v rozmedzí urcitého obdobia napríklad na regionálnej úrovni. Táto ziadost by prerusila premlcaciu dobu pre pomoc, ktorá uz bola poskytnutá, ale nie vo vztahu k pomoci poskytnutej následne, predtým ako bude v skutocnosti mozné túto schému zastavit. Vo vztahu k poslednej uvedenej pomoci by práve konanie clenského státu na ziadost Komisie predstavovalo prerusujúcu udalost. 90. Alebo môze vzniknút prípad, v ktorom je ziadost Komisie vo forme - mozno telefonického rozhovoru -, ktorá nemôze byt dostatocne právne preukázaná, ale ktorej clenský stát napriek tomu vyhovie. Úkon clenského státu v tom prípade prerusí premlcaciu dobu. 91. Nakoniec mozno pripomenút, ze clánok 15 stanovuje, ze po kazdom prerusení zacne premlcacia doba plynút odznova. To jasne ukazuje, ze premlcacia doba môze byt prerusená opakovane a moznost, ze clenský stát môze uskutocnit jeden alebo viac prerusujúcich úkonov nadväzujúcich na pôvodný prerusujúci úkon, je v tomto smere plne prijatelná. 92. Z týchto dôvodov sa nedomnievam, ze argument spolocnosti Scott o znení clánku 15 môze pozbavit platnosti záver v bode 60 napadnutého rozsudku, aj ked by bolo vhodné, keby Súd prvého stupna odpovedal na tento argument, ktorý povazoval za dostatocne relevantný na to, aby ho zhrnul v bode 42 napadnutého rozsudku. Úloha príjemcu ako zdroj informácií a povinnost Komisie upozornit príjemcu 93. Dva posledné body, ktorými spolocnost Scott spochybnuje bod 59 napadnutého rozsudku, môzu byt preskúmané velmi strucne. 94. Súd prvého stupna uviedol, ze "dotknuté osoby majú v podstate úlohu informacných zdrojov pre Komisiu v správnom konaní", a ze "Komisia nemá povinnost upovedomit potenciálne dotknuté osoby, vrátane príjemcov pomoci, o opatreniach, ktoré vykonáva v súvislosti s protiprávnou pomocou predtým, ako zacne správne konanie." 95. Nezdá sa, ze by spolocnost Scott napádala obsah týchto tvrdení, ale tvrdí, ze nepodporujú záver obsiahnutý v bode 60, ze skutocnost, ze spolocnost Scott nevedela o ziadostiach Komisie o poskytnutie informácií, ich nezbavovala právneho úcinku vo vztahu k spolocnosti Scott. 96. Zo znenia relevantných bodov napadnutého rozsudku mi je jasné, ze záver v bode 60 bol vyvodený zo súboru premís nachádzajúcich sa v bodoch 58 a 59. Dve najdôlezitejsie premisy sú, ze existuje jediná premlcacia doba, ktorá sa uplatnuje rovnakým spôsobom voci vsetkým stranám a ze preskúmanie státnej pomoci a proces kontroly sa uskutocnujú hlavne medzi Komisiou a dotknutými clenskými státmi. Uz som spomenul, preco si nemyslím, ze tieto dve premisy môzu byt spochybnené. Dalsie dve vyjadrenia, ktoré spolocnost Scott kritizuje, síce sami osebe nie sú schopné podporit záver, ale sú s ním plne v súlade a podporujú ho. Záver o bodoch 58 az 60 napadnutého rozsudku 97. Dospel som teda k názoru, ze odôvodnenie v bodoch 58 az 60 napadnutého rozsudku je správne a postacujúce pre rovnako správny záver, ze premlcacia doba v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 môze byt prerusená ziadostou Komisie o poskytnutie informácií adresovanej dotknutému clenskému státu a ze prerusenie pôsobí právne úcinky vo vztahu ku vsetkým osobám, aj ked príjemca predmetnej pomoci nemá vedomost o tejto ziadosti. 98. Toto je podla môjho názoru postacujúce pre záver, ze Súd prvého stupna sa nemýlil v práve a ze odvolanie by malo byt zamietnuté. Napriek tomu este zostávajú niektoré argumenty týkajúce sa bodov 61 a 62 napadnutého rozsudku, s ktorými je mozné sa strucne vysporiadat. Oprávnené ocakávanie 99. V bode 61 Súd prvého stupna zdôraznil, ze vzhladom na to, ze predmetná pomoc nebola oznámená, spolocnost Scott nemohla mat oprávnené ocakávanie, ze bola riadne poskytnutá, a ze rozvázny hospodársky subjekt sa mal uistit, ze bol dodrzaný správny postup. 100. Spolocnost Scott tvrdí, ze ak by nedostatok oprávnených ocakávaní, ze pomoc bola riadne poskytnutá, mal vylúcit spoliehanie sa na premlcaciu dobu, na túto premlcaciu dobu by sa nebolo mozné nikdy odvolat, pretoze sa uplatnuje ex hypothesi iba v prípadoch neoznámenej pomoci, v ktorých príjemca nemôze mat oprávnené ocakávania súladu s právom. Súd prvého stupna preto nesprávne povazoval prítomnost alebo neprítomnost takéhoto ocakávania za relevantnú pre uplatnenie clánku 15. 101. Súhlasím vo velkej miere so spolocnostou Scott. Odkaz na oprávnené ocakávanie je nesprávne umiestnený do tohto kontextu, kde v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú sa Súd prvého stupna odvoláva, nie je jej existencia mozná. 102. Ako vsak tvrdí Komisia, jej zahrnutie neznamená, ze rozsudok musí byt zrusený, pokial nie je nevyhnutnou súcastou odôvodnenia, ktorým bol dosiahnutý právny záver a, ako som uviedol vyssie, zastávam názor, ze záver bol dosiahnutý nezávisle a na základe dostacujúcich dôvodov uvedených v bode 60. 103. Odkaz na oprávnené ocakávanie je teda v tomto kontexte, ako tvrdí Scott, pre napadnutý rozsudok irelevantný. Z tých istých dôvodov je irelevantný aj pre odvolanie. 104. V kazdom prípade by som chcel zdôraznit, ze pripomenutie, ze rozvázny hospodársky subjekt by sa mal uistit, ze bol dodrzaný správny postup, nie je irelevantné ako vseobecná poznámka v kontexte clánku 15, hlavne vo svetle obrany spolocnosti Scott týkajúcej sa vedomosti príjemcu o prerusujúcej udalosti. Právna istota pred zavedením premlcacej doby 105. V bode 62 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze predtým ako nariadenie c. 659/1999 nadobudlo úcinnost, spolocnost Scott nemohla mat ziadnu právnu istotu vo vztahu k premlcacej dobe uplatnitelnej na neoznámenú pomoc poskytnutú roku 1987, a teda táto právna istota jej nemohla byt odobratá zistením, ze premlcacia doba bola prerusená ziadostou Komisie. 106. Spolocnost Scott tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil túto skutocnost ako relevantnú a ze toto vyhlásenie je v rozpore s predchádzajúcim záverom, ze nariadenie sa malo uplatnit na skutkový stav, ktorý existoval 12. júla 2000, teda v den, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, pricom 31. august 1987 mal byt zaciatkom plynutia premlcacej doby. 107. Súhlasím, ze konstatovanie v bode 62, pokial sa týka právnej istoty([20]20), nie je nevyhnutným krokom v argumentácii na dosiahnutie záveru v bode 60 - co mozno pochopit z faktu, ze sa objavuje az po tomto závere. Nie je vsak irelevantné ako vseobecná poznámka, pretoze ak by prerusenie premlcacej doby ziadostou Komisie porusilo právnu istotu, mohlo by byt nutné pouzit inú argumentáciu. 108. Okrem toho, co sa týka právnej istoty, podla môjho názoru toto tvrdenie jednoducho zdôraznuje, ze v neobycajných okolnostiach tohto prípadu nevznikla právna istota týkajúca sa plynutia premlcacej doby pred 16. aprílom 1999, kedy nariadenie c. 659/1999 nadobudlo úcinnost. To je úplne v súlade s predchádzajúcim záverom, pokial ide o uplatnitelnost premlcacej doby. Kedze spolocnost Scott bola informovaná o udalosti, ktorá prerusila plynutie premlcacej doby, predtým, ako vznikla právna istota, potom aj keby mala spolocnost Scott pravdu o potrebe oboznámenia príjemcu, nepomohlo by jej to za týchto okolností v podpore jej argumentácie. Vskutku môze byt strucne povedané, ze právna istota, ktorá vznikla 16. apríla 1999, obsahovala istotu, ze premlcacia doba bola prerusená 17. januára 1997. 109. Následne, v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku alebo v tvrdeniach spolocnosti Scott týkajúcich sa týchto bodov nie je nic, co by dávalo dôvod pre zrusenie rozsudku. Vrátenie veci Súdu prvého stupna - trovy konania 110. Ak je napadnutý rozsudok zrusený, Súdny dvor môze podla clánku 61 svojho statútu sám vydat konecný rozsudok vo veci, ak to dovoluje stav konania. 111. V tomto prípade nebol napadnutý rozsudok konecným rozhodnutím, ale sa týkal iba jedného problému. Vo zvysnej casti konanie pokracovalo a bolo prerusené az do rozhodnutia o tomto odvolaní. Vzhladom na tento postup - ktorý sa môze zdat prekvapujúci, kedze pokial odvolanie spolocnosti Scott nebude úspesné, bude mat zrejme za následok opätovné a do istej miery oneskorené preskúmanie zostávajúcich otázok - Súdny dvor nemôze vydat konecný rozsudok. 112. Podla clánku 122 rokovacieho poriadku, ak nie je odvolanie dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to navrhol úspesný úcastník konania. Podla clánku 69 ods. 5, ak ziadny z úcastníkov konania neziadal náhradu trov konania, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy. 113. V tomto prípade sa domnievam, ze odvolanie je nedôvodné. Komisia vsak neziadala náhradu trov konania, takze kazdý z úcastníkov konania musí znásat svoje vlastné trovy. Záverecné poznámky - praktické úvahy 114. Niekolko aspektov tohto prípadu nadobúda trochu surreálny charakter, ked zvázime, ze predmet sporu sa týka relevantnosti, na úcely právnej istoty, vedomosti alebo nevedomosti príjemcu o úkone Komisie, ktorý mal prerusit premlcaciu dobu, ked táto doba bola v skutocnosti zavedená legislatívou az potom, co uplynuli vsetky relevantné dátumy. 115. Za týchto okolností sa zdá tazké pripustit, ze akákolvek udalost alebo vedomost o nej by mohla zaprícinit vznik akejkolvek právnej istoty pred 16. aprílom 1999, ked bola zavedená premlcacia doba. 116. Navrhol som,([21]21) ze správny pohlad mohol byt taký, ze premlcacia doba sa vôbec nemohla uplatnit na okolnosti tohto prípadu - postup, ktorý by v podstate viedol k takému istému výsledku ako záver, ze spolocnost Scott sa nemôze odvolávat na jej uplynutie, pretoze bola prerusená. 117. Teraz, ked je existencia relevantných procesných pravidiel známa, vsak vedomost o úkonoch Komisie má zjavne velkú praktickú dôlezitost pre príjemcu neoznámenej pomoci, aj ked, ako som spomenul vo svojej analýze, nie je právne relevantná. 118. V tomto ohlade sa mi zdá, celkom nezávisle od pravidiel upravených v nariadení c. 659/1999, ze Komisia by mala v rámci dobrého administratívneho postupu oznámit príjemcom vsetky úkony, ktoré môzu prerusit beh premlcacej doby, hlavne ak táto doba práve koncí a je moznost, ze príjemca sa nedozvie iným spôsobom o úkone predtým, ako táto doba uplynie. 119. Oznam môze byt vo forme velmi krátkej publikácie v Úradnom vestníku Európskej únie. Na pojednávaní predlozil zástupca Komisie pocetné dôvody, preco by podla jeho názoru nebol tento postup tak praktický, ako sa zdá na prvý pohlad. Nie som presvedcený, ze problémy sú tak velké, ako ich prezentoval. Strucný oznam v úradnom vestníku by bol jednoduchým a praktickým krokom, ktorý by zabránil problémom takého druhu, na ktoré upozornuje vec Scott. Návrh 120. Na základe vsetkých uvedených úvah zastávam názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut odvolanie a vrátit vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o otázkach, ktorými sa vo svojom rozsudku nezaoberal, a úcastníci by mali znásat svoje vlastné trovy odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [22]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [23]2 - Rozsudok z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, T-366/00, Zb. s. II-1763. __________________________________________________________________ [24]3 - Z 22. marca 1999 (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [25]4 - Pozri hlavne odôvodnenia c. 2 a 3 preambuly. __________________________________________________________________ [26]5 - Sic. Táto nestastná formulácia je lepsie vyjadrená vo francúzskej verzii: "Les pouvoirs de la Commission en matičre de récupération de l'aide", s ktorou súhlasí niekolko iných jazykových verzií. Nepochybne je na clenskom státe, ktorý poskytol státnu pomoc, aby ju vymáhal spät, právomoci Komisie sú obmedzené len na nariadenie tohto vymáhania. __________________________________________________________________ [27]6 - Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, body 67 az 69. __________________________________________________________________ [28]7 - Odôvodnenie c. 14. __________________________________________________________________ [29]8 - Ú. v. ES C 301, s. 4. __________________________________________________________________ [30]9 - Rozhodnutie o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom spolocnosti Scott Paper SA Kimberly-Clark (Ú. v. ES L 12, s. 1). __________________________________________________________________ [31]10 - Pozri odôvodnenia c. 219 az 224 rozhodnutia. __________________________________________________________________ [32]11 - Toto sa zdá byt nesprávne; list je datovaný 17. januára. __________________________________________________________________ [33]12 - Rozsudok z 15. júla 1970, 41/69, Zb. s. 661, na s. 723; návrhy sa taktiez vztahovali k rozsudkom z toho istého dna Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, a Boehringer Mannheim/Komisia, 45/69, Zb. s. 769. __________________________________________________________________ [34]13 - Nariadenie Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61). __________________________________________________________________ [35]14 - Rozsudok z 15. februára 2001, C-99/98, Zb. s. I-1101, body 27 a 28. __________________________________________________________________ [36]15 - Pouzitie "v" v slovnom spojení "moznosti, v ktorých tretie strany majú chránit svoje záujmy" v anglictine zrejme nezodpovedá väcsine iných jazykových verzií, ktoré hovoria o moznostiach dostupných tretím stranám na obranu svojich záujmov. __________________________________________________________________ [37]16 - Pozri bod 69 vyssie. __________________________________________________________________ [38]17 - Pozri dalej moje záverecné poznámky v bode 114 a nasl. nizsie. __________________________________________________________________ [39]18 - Návrh Komisie na nariadenie Rady (ES) stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES [KOM(98) 73, konecné znenie, Ú. v. ES C 116, 1998, s. 13]. __________________________________________________________________ [40]19 - Pozri bod 55 vyssie. __________________________________________________________________ [41]20 - Súd prvého stupna takisto v tomto ohlade odkázal na oprávnené ocakávanie, ale spolocnost Scott obmedzuje svoje námietky na odkaz na právnu istotu. Moje posúdenie vsak platí mutatis mutandis na oprávnené ocakávanie. __________________________________________________________________ [42]21 - V bode 45 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref1 23. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref2 24. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref3 25. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref4 26. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref5 27. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref6 28. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref7 29. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref8 30. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref9 31. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref10 32. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref11 33. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref12 34. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref13 35. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref14 36. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref15 37. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref16 38. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref17 39. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref18 40. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref19 41. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref20 42. file:///tmp/lynxXXXX3YdoU4/L98268-491TMP.html#Footref21