NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 12. apríla 2005 ([1]1) Vec C-231/03 Consorzio Aziende Metano (Coname) proti Comune di Cingia de' Botti a Padania Acque SpA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko)] "Verejné obstarávanie - Clánok 43 ES - Clánok 49 ES - Pôsobnost záväzkov vyplývajúcich z primárneho práva" I - Úvodné poznámky 1. Toto prejudiciálne konanie sa týka významu primárneho práva pre oblast verejného obstarávania. Konkrétne ide o otázku, aké záväzky vyplývajú verejným obstarávatelom zo základných slobôd. Toto konanie tým zároven ponúka prílezitost blizsie konkretizovat judikatúru Súdneho dvora, a to najmä rozsudok Telaustria a Telefonadress ([2]2). II - Právny rámec A - Právo Spolocenstva 2. Zo sekundárneho práva Spolocenstva v oblasti verejného obstarávania mozno uviest nasledujúce právne akty (dalej len "smernice"), ktoré boli medzicasom nahradené novými smernicami (tzv. legislatívny balícek): - z takzvaných klasických smerníc smernicu Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania sluzieb([3]3) (dalej len "smernica o sluzbách"), ako aj - smernicu Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore([4]4) (dalej len "odvetvová smernica"). B - Vnútrostátne právo 3. Clánok 22 ods. 3 zákona c. 142 z 8. júna 1990 o organizácii miestnych autonómnych jednotiek([5]5) umoznuje obciam a provinciám plnit územné úlohy vo verejnom záujme, ktoré patria do ich pôsobnosti, a to jedným zo spôsobov uvedených v písmenách a) az e): a) vlastnou správou, pokial vzhladom na malý rozsah alebo osobitosti sluzby nie je potrebné zriadit institúciu alebo podnik; b) koncesiou ("concessione") tretím osobám, ak na to existujú technické, ekonomické alebo sociálne dôvody; c) prostredníctvom specializovaných podnikov vrátane zabezpecenia viacerých sluzieb hospodárskeho alebo obchodného záujmu; d) prostredníctvom institúcií pre plnenie sociálnych sluzieb bez obchodného záujmu; e) prostredníctvom akciových spolocností alebo spolocností s rucením obmedzeným so základným imaním tvoreným prevazne vkladmi z verejného sektora, ktoré sú zalozené organizáciou zabezpecujúcou sluzby vo verejnom záujme alebo na ktorých má takáto organizácia úcast. III - Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka 4. Consorzio Aziende Metano (dalej len "Coname") uzavrel s Cingia de' Botti na obdobie od 1. januára 1999 do 31. decembra 2000 "zmluvu o prevádzke, riadení a dohlade nad rozvodnou sietou metánového plynu". 5. Listom z 30. decembra 1999 obec Cingia de' Botti oznámila Coname, ze obecná rada uznesením z 21. decembra 1999 schválila "Dohodu s Padania Acque SpA o riadení distribúcie a prevádzky plynového zariadenia". Tým istým uznesením bol schválený aj návrh zmluvy medzi Padania Acque SpA (dalej len "Padania") a obcou Cingia de' Botti. 6. Padania je podnikom v prevaznom vlastníctve státu, ktorý vznikol z prevodu bývalého Consorzio per l'acqua potabile (konzorcium pre pitnú vodu) na obce provincie Cremona. Takmer vsetky obce tejto provincie majú na danej spolocnosti úcast, medzi nimi obec Cingia de' Botti, ktorá má 0,97 % úcast, a provincia Cremona. 7. Vzhladom na svoju formu bol tento podnik poverený predmetnými sluzbami priamo na základe clánku 22 ods. 3 písm. e) zákona c. 142/1990. 8. Coname sa obrátila na Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia - Sezione staccata di Brescia a ziadala najmä zrusenie uznesenia obce. T. A. R. predlozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Odporuje clánkom 43 ES, 49 ES a 81 ES, ktoré zakazujú obmedzenia slobody usadit sa pre státnych príslusníkov clenského státu na území iného clenského státu a obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb vo vnútri Spolocenstva pre státnych príslusníkov clenských státov, ako aj obchodné postupy a praktiky obchodných spolocností, ktoré môzu vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vo vnútri Európskej únie, priame uzavretie zmluvy, teda bez oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, na poskytnutie sluzieb vo verejnom záujme spocívajúcich v distribúcii plynu so spolocnostou, na ktorej základnom imaní majú úcast obce, ked je táto úcast na základnom imaní taká, ze neumoznuje ziadnu priamu kontrolu nad jej riadením, a preto je potrebné tvrdit, ze pokial úcast predstavuje 0,97 % tak ako v tomto prípade, nie sú splnené predpoklady na riadenie 'in house`?" IV - O prípustnosti 9. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania vyvoláva viaceré otázky o prípustnosti. A - O clánku 81 ES 10. Pochybnosti o prípustnosti prejudiciálnej otázky sa vynárajú v súvislosti s clánkom 81 ES. 11. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vnútrostátny súd má uviest presné dôvody, ktoré ho vedú k tomu, ze si kladie otázky o výklade práva Spolocenstva a povazuje za potrebné podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania.([6]6) Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, ze je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd podal aspon v minimálnom rozsahu vysvetlenia dôvodov volby ustanovení práva Spolocenstva, o ktorých výklad ziada, a súvislosti, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnymi právnymi predpismi uplatnitelnými na prejednávanú vec.([7]7) 12. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ze nemá právomoc rozhodovat o prejudiciálnych otázkach, ak je zrejmé, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nijako nesúvisí so skutocnostou alebo predmetom konania vo veci samej.([8]8) 13. V súvislosti s uvedenými poziadavkami judikatúry Súdneho dvora týkajúcimi sa prípustnosti prejudiciálnych otázok je potrebné konstatovat, ze vyjadrenia k clánku 81 ES uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa odhliadnuc od citácie jeho textu obmedzujú na to, ze volná hospodárska sútaz predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva a zásah do nej predstavuje celkom výnimocný prípad, ktorý je dovolený len za urcitých podmienok. 14. Tým vsak návrh na zacatie prejudiciálneho konania nesplna poziadavky podla vyssie uvedenej judikatúry, pokial ide o odôvodnenie pozadovaného výkladu ustanovenia práva Spolocenstva. 15. Dalej sú podla ustálenej judikatúry prejudiciálne otázky prípustné len vtedy, ak návrh na zacatie prejudiciálneho konania obsahuje dostatocné údaje o skutkových okolnostiach konania vo veci samej.([9]9) 16. Pritom sa v práve hospodárskej sútaze, ku ktorému patrí aj clánok 81 ES o zákaze dohôd obmedzujúcich sútaz, má pouzit obzvlást prísne kritérium.([10]10) 17. V súvislosti s clánkom 81 ES nesplna návrh na zacatie prejudiciálneho konania ani poziadavky týkajúce sa skutkových okolností. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz chýbajú najmä údaje o zúcastnených podnikoch a konaniach, na ktoré sa podla názoru vnútrostátneho súdu vztahuje clánok 81 ES. 18. Pokial teda ide o clánok 81 ES, návrh na zacatie prejudiciálneho konania nesplna predpoklady na prípustnost prejudiciálnej otázky. B - O základných slobodách 19. Problémy s prípustnostou prejudiciálnej otázky vsak vznikajú aj v súvislosti s uvedenými základnými slobodami (clánok 43 ES a 49 ES). 20. Súdny dvor vyhlásil v tejto súvislosti za neprípustný návrh na zacatie prejudiciálneho konania z toho istého clenského státu, ktorý sa takisto týkal verejného obstarávania, a to z dôvodu, ze v danej veci mal podnik, ktorý napadol zákonnost výberu vykonaného istou obcou, sídlo v Taliansku a na talianskom trhu nevykonával cinnost na základe slobody usadit sa alebo slobody poskytovania sluzieb. Súdny dvor dospel k záveru, ze skutkový stav z tohto dôvodu nesúvisí so ziadnou zo skutkových podstát, ktoré právo Spolocenstva upravuje v oblasti slobodného pohybu osôb a sluzieb. Pokial ale prejednávaná vec neprekracuje v ziadnom zo svojich prvkov hranice clenského státu, a tým nemá nijakú súvislost s jedným zo znakov skutkovej podstaty, ktoré právo Spolocenstva upravuje v oblasti slobodného pohybu osôb a sluzieb, základné slobody sa neuplatnujú. K tomuto záveru dospel Súdny dvor vo veci RI.SAN.([11]11). 21. Súdny dvor vsak posúdil ako prípustný aj návrh na zacatie prejudiciálneho konania a s usmerneniami k výkladu a k uplatneniu primárneho práva odpovedal na prejudiciálne otázky, hoci islo výlucne o vnútrostátny skutkový stav.([12]12) Z oblasti verejného obstarávania mozno v tejto súvislosti uviest vec Telaustria([13]13), v ktorej konaní vo veci samej pochádzali obaja úcastníci konania z toho istého clenského státu. Dalej mozno spomenút vec Buchhändler-Vereinigung([14]14), v ktorej boli pouzité zásady formulované vo veci Telaustria. Aj v tomto konaní boli vsetci úcastníci konania z toho istého clenského státu. To isté platí pre vec ARGE, v ktorej Súdny dvor napriek tomu zodpovedal prejudiciálnu otázku o výklade jednej základnej slobody([15]15). 22. Vzniká teda otázka, preco napriek podobným skutkovým okolnostiam ako vo veci RI.SAN. Súdny dvor o týchto návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa verejného obstarávania rozhodol meritórne. Mozným vysvetlením môze byt to, ze vo veciach Telaustria a Buchhändler-Vereinigung smerovali prejudiciálne otázky výslovne k výkladu smerníc. Na rozdiel od toho sa prejudiciálna otázka v tomto konaní týka výslovne primárneho práva, a to najmä dvoch základných slobôd. 23. Z toho teda mozno vyvodit, ze prípustnost prejudiciálnej otázky závisí od toho, k comu táto otázka výslovne smeruje, t. j. ci sa týka primárneho alebo sekundárneho práva.([16]16) 24. Pre prípustnost prejudiciálnej otázky aj v tomto konaní vzhladom na predmetné základné slobody svedcia dva dôvody: jednak procesný a jednak materiálny. 25. Z procesného hladiska je potrebné pripomenút, ze Súdnemu dvoru ide v prejudiciálnom konaní o to, aby vnútrostátnemu súdu poskytol úcelnú odpoved. To Súdny dvor v urcitých prípadoch dokonca vedie k tomu, aby prejudiciálnu otázku preformuloval. V tomto konaní to vsak nie je mozné, kedze otázka smeruje výslovne k výkladu primárneho práva a nie smerníc, ako to zdôraznil vnútrostátny sudca vo svojej písomnej odpovedi na príslusnú otázku Súdneho dvora. 26. Otázka, ci v konaní vo veci samej ide o koncesiu alebo o zmluvu v zmysle práva Spolocenstva, je v konecnom dôsledku nepodstatná. Súdnemu dvoru totiz postacuje, ak mu polozené prejudiciálne otázky "poskytnú dalsie výkladové prvky, ktoré sa môzu ukázat ako uzitocné na riesenie sporu vo veci samej"([17]17). Skutocnost, ci ich mozno aj skutocne uplatnit na konkrétny skutkový stav v konaní vo veci samej, preto nemôze byt kritériom. 27. Z materiálneho hladiska treba vystríhat pred dogmatizáciou prístupu zvoleného vo veci RI.SAN. Osobitne v práve verejného obstarávania, ktoré má za ciel otvorenie vnútrostátnych trhov, totiz nemôze byt rozhodujúce, ci v urcitom postupe verejného obstarávania a/alebo v následnom vnútrostátnom preskúmavacom konaní pochádzajú vsetci úcastníci z toho istého clenského státu ako verejný obstarávatel.([18]18) Táto skutocnost totiz môze predstavovat aj indíciu o tom, ze verejné obstarávanie nebolo nálezite zverejnené, a preto sa na nom nemohol zúcastnit ziaden zahranicný podnikatel. To neplatí len pre smernice o verejnom obstarávaní, ale aj pre predmetné základné slobody. Chránené majú byt totiz nielen podniky, ktoré sa na verejnom obstarávaní skutocne zúcastnia, ale aj potenciálni uchádzaci. Potenciálna dotknutost podnikov z iných clenských státov preto uz postacuje na odôvodnenie cezhranicného skutkového stavu, a tým je splnený predpoklad na uplatnenie základných slobôd. 28. Tieto zásady svedcia o prípustnosti prejudiciálnej otázky v rozsahu, v akom sa týka základných slobôd vyplývajúcich z clánkov 43 ES a 49 ES. V - O odôvodnenosti 29. Prejudiciálna otázka sa v rozsahu, v akom je prípustná, týka v podstate pôsobnosti clánkov 43 ES a 49 ES, a to príkazov alebo zákazov pre postupy verejného obstarávania, ktoré mozno z týchto clánkov odvodit. 30. Tým sa vztahuje na podstatnú cast zásad, ktoré Súdny dvor oznacil ako "základné pravidlá Zmluvy vo vseobecnosti a osobitne ako zásadu zákazu diskriminácie na základe státnej príslusnosti"([19]19). A - Úvodné poznámky k uplatnitelným právnym predpisom 31. Aj ked sa prejudiciálna otázka výslovne odvoláva na výklad urcitých ustanovení primárneho práva, nevedie to este eo ipso k tomu, ze sa tieto ustanovenia musia pouzit. 32. Ich uplatnitelnost naopak závisí od toho, ci konkrétny postup verejného obstarávania v konaní vo veci samej splna príslusné predpoklady na uplatnenie ustanovení primárneho práva. 33. Pritom je nepodstatné, ze vnútrostátny zákonodarca oznacil postup verejného obstarávania ako "concessione", pretoze toto oznacenie by sa mohlo vztahovat aj na vnútrostátne právo, ktoré tento pojem pozná. Vnútrostátny pojem sa vsak nemusí nevyhnutne zhodovat s pojmami práva Spolocenstva. Ale aj keby by mal vnútrostátny sudca na mysli pojem koncesia v zmysle práva Spolocenstva, neznamená to este, ze táto kvalifikácia v konaní vo veci samej je aj správna. 34. Aj vtedy, ak by boli splnené predpoklady na uplatnenie sekundárneho práva, zostáva tu este dalsia nejasnost, a to, aká smernica sa vztahuje na konkrétny skutkový stav. K tomu totiz mozno poznamenat, ze Súdnemu dvoru nie je konkrétny skutkový stav známy vo vsetkých relevantných podrobnostiach. 35. Kedze obce sú ako územnosprávne celky tak verejnými obstarávatelmi v zmysle klasických smerníc o verejnom obstarávaní, ako aj v zmysle odvetvovej smernice, je potrebné objasnit úcel zmluvy. Od tohto úcelu závisí, aké smernice sa majú uplatnit.([20]20) 36. Ak by sa aj dospelo k záveru, ze sa nemá uplatnit odvetvová smernica, ktorá je vo vztahu k iným smerniciam speciálnou právnou úpravou, na tomto základe este nemozno urcit, aká smernica z klasických smerníc o verejnom obstarávaní sa na danú zmluvu vztahuje. Pre takéto urcenie je rozhodujúce, co je predmetom zmluvy, teda ci sa týka dodávok tovaru, napr. dodávok energie, alebo poskytnutia sluzieb, napr. zásobovania. Ak ide o zmiesané obstarávanie, teda ak sú predmetom zmluvy oba druhy plnení, je podla clánku 2 smernice o sluzbách rozhodujúca hodnota príslusných tovarov a sluzieb. 37. Skutocnost, ze v konaní vo veci samej ide o takéto zmiesané obstarávanie, síce nevyplýva zo spisového materiálu, ale vzhladom na prax v danom clenskom státe nie je vylúcená, ako o tom svedcí aj jedno prejudiciálne konanie([21]21), v ktorom uz Súdny dvor rozhodol. 38. Tak ako to uz bolo aj vo veci RI.SAN., Súdny dvor nemôze preskúmavat správnost údajov vnútrostátneho súdu, podla ktorých sa konanie vo veci samej netýka uzavretia verejnej zmluvy na poskytnutie sluzieb.([22]22) 39. Ale aj vtedy, ak by konkrétna zmluva splnala v zásade vsetky predpoklady na uplatnenie jednej zo smerníc, mohol by byt konkrétny postup verejného obstarávania z pôsobnosti predmetnej smernice vynatý. V tomto zmysle by sa v prejednávanej veci mohla okrem jednej z výnimiek výslovne uvedených v smerniciach, ako napr. v clánku 13 odvetvovej smernice, uplatnit aj jedna z nepísaných výnimiek zavedených Súdnym dvorom, akou je výnimka prvýkrát formulovaná v rozsudku Teckal([23]23) a neskôr vylozená v rozsudku Stadt Halle a RPL Lochau([24]24) pre tzv. zmluvy "quasi in house". Ak by tomu tak bolo, opät by sa uplatnilo primárne právo. 40. Aj to by bolo dôvodom na to, aby vnútrostátny sudca obmedzil prejudiciálnu otázku na výklad primárneho práva. 41. Ak by sa totiz skutocne nemala uplatnit ziadna zo smerníc, mohli by mat v prejednávanej veci rozhodujúci význam základné slobody, ktoré clenským státom ukladajú menovite povinnosti rovnosti zaobchádzania a transparentnosti vo vztahu k hospodárskym subjektom z iných clenských státov. B - Základné slobody a pozitívne záväzky 42. Toto konanie, v ktorom ide o to, aké povinnosti verejných obstarávatelov mozno odvodit zo základných slobôd uvedených v clánkoch 43 ES a 49 ES, sa v zásade týka otázky, ci základné slobody stanovujú nielen zákazy vo forme obmedzení pre konanie clenských státov, ale aj pozitívne záväzky, a ak áno, tak aké. 43. Niektoré zákazy vyplývajúce zo základných slobôd mozno kvalifikovat jednoducho ako obmedzenia, ktoré boli navyse aj predmetom mnohých konaní pred Súdnym dvorom. Z oblasti verejného obstarávania mozno poukázat napr. na zákaz vyplývajúci zo slobody pohybu tovarov, podla ktorého je "verejnému obstarávatelovi zakázané stanovit v sútazných podkladoch k predmetnému obstarávaniu dolozku, ktorá pre vykonanie zmluvy pozaduje pouzitie materiálu urcitej znacky bez dodatku 'alebo rovnocennej povahy`"([25]25). 44. Skutkový stav v citovanej veci a jeho posúdenie Súdnym dvorom vsak velmi jasne ukazuje, ze zákaz upustit od urcitého konania, konkrétne od uvedenia urcitého dodatku, mozno chápat aj ako povinnost konat, a to uviest urcitý dodatok. 45. S prihliadnutím na skutkový stav v konaní vo veci samej v tomto prejudiciálnom konaní to znamená, ze to mozno chápat minimálne dvoma spôsobmi. Jednak by bolo mozné skúmat, ci základné slobody - vykladané ako obmedzenia - stanovujú zákaz uzavretia zmluvy z volnej ruky alebo priameho uzavretia zmluvy. Na druhej strane by bolo mozné skúmat, ci zaväzujú k urcitému stupnu publicity alebo k urcitému zverejneniu. Podla toho, ci sa vychádza z nekonania alebo z aktívneho konania, mozno teda dospiet k pozitívnej povinnosti alebo nie. 46. Ale aj z iného dôvodu sa na úcely zodpovedania prejudiciálnej otázky za daného skutkového stavu zdá nevyhnutne potrebným rozobrat problematiku pozitívnych povinností. 47. Na daný skutkový stav totiz mozno prihliadat aj z hladiska tzv. práva na obranu. Správanie verejného obstarávatela alebo zadávatela koncesie totiz mozno povazovat za zásah do práva iného, a síce za zásah do práva podniku na úcast vo verejnom obstarávaní alebo jeho práva na predlozenie ponuky. Clenské státy vrátane verejných obstarávatelov alebo zadávatelov koncesie majú dbat o dodrzanie tohto práva vyplývajúceho z práva Spolocenstva. 48. Pre úplnost je napokon vhodné poznamenat, ze daný skutkový stav mozno rozoberat aj podla toho, ci na strane dotknutého územnosprávneho celku vedie k povinnosti ochrany alebo k povinnosti garancie. V kazdom prípade je nesporné, ze clenský stát, rovnako ako aj v tejto veci dotknutá obec, je povinný zabezpecit základné slobody - v tomto prípade podnikov, t. j. potenciálnych uchádzacov. 49. Východiskovým bodom na zodpovedanie otázky, ci základné slobody vôbec obsahujú pozitívne povinnosti a aký majú obsah, predstavuje judikatúra Súdneho dvora o vzájomnom uznávaní. 50. Z tejto judikatúry mozno dokonca odvodit povinnost clenských státov prijat urcité postupy a aj ich uplatnovat. Príkaz k aktívnemu konaniu smeruje voci zákonodarcovi, ako aj voci verejnej správe a súdnictvu. Zásady odvodené zo základných slobôd sa týkajú najmä obsahu konania, ako napr. vykonat urcité preskúmanie. Z procesného hladiska sa toto preskúmanie este dalej specifikuje stanovením jeho cielového zamerania a metód, a to postupovat prostredníctvom porovnania urcitých dokumentov. Okrem toho musia byt rozhodnutia odôvodnené a preskúmatelné na základe opravných prostriedkov.([26]26) 51. Tieto zásady mozno prebrat aj pre právo verejného obstarávania, v ktorom ide aj v tejto veci o dodrzanie urcitých procesnoprávnych zásad. Tým mozno z doterajsej judikatúry o vzájomnom uznávaní odvodit, ze základné slobody clenským státom ukladajú urcit procesné povinnosti. 52. Dalsím pramenom primárneho práva okrem základných slobôd, z ktorého mozno vyvodit procesné zásady, je clánok 10 ES. Prvý odsek tohto clánku obsahuje jednoznacnú povinnost konat adresovanú clenským státom ("Clenské státy prijmú vsetky potrebné opatrenia..."). Z tohto vseobecného a velmi zásadného ustanovenia mozno odvodit prinajmensom príkaz upravit postupy, a tým aj postupy verejného obstarávania, tak, aby si clenské státy splnili svoje materiálne záväzky vyplývajúce z práva Spolocenstva. 53. V rozsahu, v akom z práva Spolocenstva vyplývajú urcité povinnosti, v tomto konaní konkrétne zo základných slobôd, sú clenské státy vrátane obcí povinné prijat príslusné opatrenia aj v súvislosti so zmluvami alebo koncesiami, napr. dodrzat urcité lehoty alebo vykonat urcité zverejnenia. 54. V súvislosti s clánkom 10 ES navyse platia zásady ekvivalencie a efektivity odvodené z tohto clánku, ktoré pre procesné právo clenských státov vrátane práva verejného obstarávania stanovujú urcité hranice. Tieto zásady sa netýkajú len právnej ochrany, ale aj predchádzajúcej fázy, a to uskutocnenia postupu verejného obstarávania. Pritom sa samozrejme musí kazdý prípad "preskúmat s prihliadnutím na význam tohto ustanovenia v celom konaní, na jeho priebeh a jeho osobitosti"([27]27). 55. Tieto zásady primárneho práva, ktoré doplnajú záväzky clenských státov zo základných slobôd, majú práve mimo oblasti pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní významné postavenie. 56. Napokon je vhodné este poukázat na vseobecné právne zásady, z ktorých mozno takisto odvodit pravidlá vnútrostátneho procesného práva a ktoré môzu mat pri verejnom obstarávaní tiez istý význam. To platí najmä pre vseobecnú zásadu rovnosti (zásada rovnosti zaobchádzania), ktorá presahuje zákaz diskriminácie na základe státnej príslusnosti. C - Záväzky zo základných slobôd vo verejnom obstarávaní 1. Obmedzený rozsah pôsobnosti základných slobôd 57. Ak by sa aj vychádzalo zo zásadnej uplatnitelnosti základných slobôd na verejných obstarávatelov a zadávatelov koncesie, to este vôbec neznamená, ze sa tým základné slobody vztahujú na kazdé konanie v rámci verejného obstarávania. 58. Nie je totiz vylúcené, aby sa verejný obstarávatel alebo zadávatel koncesie oprávnene odvolali na jeden z viacerých dôvodov, ktoré odôvodnujú neuplatnenie základných slobôd. Do úvahy pritom prichádzajú nielen dôvody výslovne stanovené v Zmluve, ako napr. verejná bezpecnost alebo verejné zdravie([28]28), ale aj vseobecné záujmy v zmysle judikatúry Cassis de Dijon. 59. Zásadnú uplatnitelnost vyssie uvedených dôvodov v oblasti zadávania koncesií uznala aj Komisia v jednom z jej oznámení([29]29). Samozrejme sa aj vo verejnom obstarávaní musia splnit predpoklady pre dôvody odôvodnujúce neuplatnenie základných slobôd, ktoré tu blizsie nebudeme rozoberat, akými sú napr. proporcionalita vnútrostátneho opatrenia. 60. K týmto dôvodom odôvodnujúcim neuplatnenie základných slobôd pristupujú este ustanovenia o výnimkách výslovne stanovené v Zmluve. Aj tieto mozno pouzit na zadanie koncesií s tým, ze zadávatel koncesie nie je viazaný pravidlami vyplývajúcimi zo základných slobôd. 61. Konkrétne prichádzajú do úvahy ustanovenia týkajúce sa rôznych aspektov vnútornej alebo vonkajsej bezpecnosti, na ktoré bolo poukázané aj na pojednávaní. Clánok 296 ods. 1 písm. b) ES tak clenským státom umoznuje prijat urcité opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpecnosti. Vo verejnom obstarávaní sa to týka obstarania urcitých tovarov urcených na obranu. Aj ked toto odvetvie nie je nevyhnutne vhodné na zadávanie koncesií, právo Spolocenstva to vsak nevylucuje. 62. Clánok 297 ES zase clenským státom v prípade urcitých krízových situácií umoznuje, aby siahli po urcitých opatreniach. Aj toto ustanovenie v zásade mozno pouzit na verejné obstarávanie. 63. Ako to vyplýva najmä z clánku 298 ES, nie sú oprávnenia clenských státov pri uplatnení uvedených dvoch ustanovení neobmedzené, ale podliehajú najmä kontrole Komisie a Súdneho dvora. 64. Napokon je vhodné poukázat este na dalsie ustanovenie primárneho práva, ktoré sa síce netýka výslovne základných slobôd, ale napriek tomu môze pôsobit ako výnimka z nich. Clánok 86 ods. 2 ES totiz predvída, ze "pravidl[á] tejto zmluvy", t. j. aj základné slobody, platia "za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené". Dalsím predpokladom na to je, ze rozvoj obchodu nie je ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. Adresátmi tohto ustanovenia sú - na rozdiel od uplatnenia na clenské státy v spojení s clánkom 10 ES - len podniky, a síce len také, ktoré sú poverené urcitými sluzbami alebo sú financnými monopolmi. Preto sa vztahuje len takých zadávatelov koncesie, ktorých mozno kvalifikovat ako takéto podniky. 65. V súvislosti s týmto prejudiciálnym konaním je preto potrebné skúmat, ci mozno zadávatela koncesie zaradit pod jednu z vynatých kategórií podnikov a ci spôsob, akým sa verejné obstarávanie konalo, bol potrebný na to, aby si mohol splnit svoju úlohu vo vseobecnom záujme za ekonomicky únosných podmienok.([30]30) Samozrejme je mozné aj to, aby sa clenský stát s cielom odôvodnit prevod práv na urcitý podnik odvolal na clánok 86 ES.([31]31) 66. Napokon je vhodné blizsie sa zastavit pri spomenutej judikatúre vo veciach Teckal([32]32) a Stadt Halle([33]33), ako aj výnimke zakotvenej v clánku 13 odvetvovej smernice pre urcité zmluvy s prepojenými podnikmi. 67. Táto judikatúra, resp. úprava, dovoluje za urcitých podmienok neuplatnenie klasických smerníc o verejnom obstarávaní, resp. odvetvovej smernice. Zmluvy, na ktoré sa vztahuje jedna z týchto výnimiek, teda nepodliehajú ustanoveniam sekundárneho práva o verejnom obstarávaní. Tým sa vsak automaticky otvára oblast pôsobnosti primárneho práva vrátane predmetných základných slobôd. 68. Ani citovaná judikatúra, ani výslovná úprava odvetvovej smernice vsak nevedú k upusteniu od uplatnenia primárneho práva. Taká dalekosiahla výnimka z práva Spolocenstva totiz nemá oporu ani v primárnom práve, ani v judikatúre. Ak sa má teda na verejné obstarávanie v konaní vo veci samej pouzit primárne právo, nevzniká uz otázka o význame citovanej judikatúry, resp. úpravy odvetvovej smernice, pretoze pri tom ide o výnimky z uplatnenia sekundárneho práva. 2. Rozlisovanie v rámci primárneho práva alebo jednotný rezim verejného obstarávania? 69. Keby aj bolo zrejmé, ze sa na konkrétnu zmluvu má uplatnit primárne právo, napr. základné slobody, následne by bolo potrebné objasnit, aké konkrétne povinnosti má verejný obstarávatel alebo zadávatel koncesie. Ide teda o urcenie rezimu verejného obstarávania, ktorý prípadne vyplýva zo základných slobôd. 70. V tejto súvislosti je najskôr otázne, ci základné slobody vôbec stanovujú nejaký rezim, ktorý by bol navyse jednotný, t. j. ci pre vsetky zmluvy platia tie isté zásady. Na velmi abstraktnej úrovni to tak môze byt. Verejní obstarávatelia a zadávatelia koncesie z clenských státov musia napr. respektovat zákaz diskriminácie a urcité obmedzenia slobody usadit sa a slobody poskytovania sluzieb. 71. Uz samotná okolnost, ze zo základných slobôd nemozno vyvodit pravidlá, ktoré by boli aspon priblizne rovnako konkrétne ako pravidlá vyvodzované zo smerníc, vsak svedcí proti tvrdeniu, ze pre vsetky zmluvy platia napr. rovnaké procesné pravidlá, pokial ide napr. o spôsob a obsah zverejnenia. 72. Pre verejných obstarávatelov a zadávatelov koncesie, ako aj pre podniky v postavení potenciálnych uchádzacov by v záujme jednoznacnosti právnej úpravy a právnej istoty bolo nepochybne výhodné, ak by v primárnom práve existoval rezim verejného obstarávania alebo prinajmensom urcitý pocet takýchto rezimov: tým by sa dalo napr. vyhnút problémom, ktoré sa obcas vyskytujú v praxi a vznikajú v dôsledku skutocnosti, ze v konaní o zadanie koncesie zacne táto zmluva podliehat verejnému obstarávaniu az v priebehu rokovania.([34]34) 73. Na druhej strane je vsak pozitívne, ak majú úcastníci aj istý volný priestor. V tomto zmysle predvídajú viaceré moznosti uz samotné smernice. O to viac to preto musí platit v oblasti pôsobnosti primárneho práva. 74. Problém teraz spocíva v urcení kategórií zmlúv, pre ktoré platí príslusný rezim. Ani zo znenia Zmluvy, ani z judikatúry k základným slobodám, najmä nie k tým, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, vsak nemozno odvodit kritériá na ohranicenie rozlicných prípadov (kategórií) zmlúv. Potreba rozlisovania vsak vyplýva uz zo samotnej zásady proporcionality. 75. Ak by aj v tejto súvislosti prichádzalo do úvahy uplatnenie výnimiek podla judikatúry vo veciach Teckal a Stadt Halle, ako aj podla clánku 13 odvetvovej smernice v tom zmysle, ze zmluvy, na ktoré sa vztahujú, podliehajú zjednodusenému rezimu, analogickému uplatneniu týchto výnimiek ako kritéria na rozlísenie bráni skutocnost, ze v primárnom práve neexistuje jednotný rezim verejného obstarávania, od ktorého by sa dalo odchýlit. 76. Logickým by preto bolo pouzitie kritérií, ktoré predvídajú aj smernice v súvislosti s urcením kategórií zmlúv. 77. Podstatné hladisko pritom predstavuje predpokladaná hodnota zmluvy([35]35). Okrem toho je potrebné zohladnit aj predmet zmluvy, teda ci ide o sluzby, dodania tovaru alebo práce. V rámci sluzieb by sa mohlo rozlisovat, opät podobne, ako to robia smernice, medzi vynatými, prioritnými sluzbami a sluzbami bez priority, podla ich konkrétnejsieho obsahu. Dalej by bolo potrebné prihliadnut na stupen zlozitosti zmluvy, teda ci ide o standardné tovary alebo o komplexné infrastruktúrne projekty, ktorých technické, právne alebo financné podmienky na zaciatku verejného obstarávania vôbec nebolo mozné uviest. 78. Táto kategorizácia obsiahnutá v smerniciach sa zakladá na zásade, ktorá je vseobecne platná pre právo verejného obstarávania a podla ktorej majú urcité zmluvy pre vnútorný trh väcsí význam ako iné, t. j. má na nich záujem väcsí okruh hospodárskych subjektov, a to aj podniky z iných clenských státov. Tento aspekt by mal mat význam práve pre uplatnenie základných slobôd, kedze tie vyzadujú cezhranicný prvok. 79. Okrem toho by sa s cielom rozlisovat medzi jednotlivými kategóriami, t. j. zaradit urcitú zmluvu k urcitej kategórii, a tým aj do urcitého právneho rezimu, mohlo rovnako ako v smerniciach prihliadat aj na urcité okolnosti, akými sú existencia výlucných práv alebo naliehavosti. Týmto spôsobom by mohli byt urcité zmluvy, ktoré patria do oblasti pôsobnosti základných slobôd, dokonca úplne oslobodené od povinnosti uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. 80. V extrémnom prípade by vsak systém zahrnajúci vsetky zmluvy - a pozostávajúci zo vsetkých kategórií, pre ktoré existuje urcitý rezim - napokon vyústil do viacúrovnového rezimu primárneho práva kopírujúceho smernice alebo presnejsie do viacerých rezimov. Transparentnost spomínaná v tomto prejudiciálnom konaní ale predstavuje len jednu oblast úpravy. 81. Napokon je vhodné poukázat na zásadu efektivity uplatnitelnú na postup verejného obstarávania. Podla tejto zásady sa má zohladnit celé predmetné konanie, jeho priebeh a osobitosti.([36]36) 3. Pravidlá primárneho práva 82. Na úvod je vhodné uviest, ze v rámci primárneho práva sa v kazdom prípade nepouzije ten istý rezim verejného obstarávania ako v oblasti pôsobnosti smerníc. Proti takémuto rozsiahlemu prebratiu svedcia najmä dva dôvody. 83. Po prvé by tým - a síce bez legislatívneho postupu upraveného v primárnom práve - platil aj mimo smerníc rezim predvídaný len pre zmluvy, na ktoré sa tieto smernice vztahujú. To by bolo obchádzaním zákonodarného procesu Spolocenstva. Po druhé by sa tým obchádzali aj samotné smernice, ktoré obsahujú pravidlá práve len pre urcité zmluvy. 84. Najskôr je vsak vhodné pripomenút, ze pravidlá vyplývajúce zo základných slobôd v zásade platia pre vsetky aspekty zmlúv, t. j. jednak pre materiálnu stránku, ako napr. opis predmetu plnenia (napr. prostredníctvom technických specifikácií alebo doby platnosti koncesie) alebo kritérií na vhodnost (predovsetkým kvalifikácie) a na výber ponuky, pricom je tu potrebné prihliadat predovsetkým na zásadu vzájomného uznávania. Okrem toho platia tieto pravidlá aj pre procesnú stránku, teda pre postup v uzsom zmysle slova, ako napr. pre výber metódy verejného obstarávania - k comu patrí aj uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania - a lehoty (napr. pre predlozenie ziadosti o úcast alebo ponuky). 85. Okrem zásady transparentnosti, ktorá je v tejto veci relevantná, mozno uviest este s nou súvisiacu zásadu rovnosti zaobchádzania([37]37), zásadu hospodárskej sútaze a zásadu proporcionality ako pravidlá, ktoré mozno pouzit aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva. 86. Zo zásady rovnosti zaobchádzania mozno odvodit, ze sa má napr. výber koncesionárov uskutocnit na objektívnom základe. To znamená, ze poziadavky stanovené na zaciatku postupu verejného obstarávania sa majú dodrzat a uplatnit rovnako na vsetkých uchádzacov. 87. Kedze vsak v tomto prejudiciálnom konaní ide len o otázku pozadovanej transparentnosti, obmedzuje sa nasledujúci výklad len na tento aspekt. a) Transparentnost 88. Najskôr je vhodné uviest, ze transparentnost podla smerníc zahrna viac ako len aspekty spojené so zverejnením konkrétnych postupov verejného obstarávania. Patria k nim napr. rôzne spôsoby zverejnenia, ci uz ide o výzvu na úcast vo verejnom obstarávaní, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, t. j. výzvu na predkladanie ponúk. 89. Okrem toho smernice poznajú aj iné povinnosti zverejnenia, ako napr. oznámenie o uzavretí zmluvy. Dalej smernice predvídajú vnútorné povinnosti týkajúce sa vedenia písomnej dokumentácie, napr. vo forme správy alebo uschovania dôlezitých dokumentov.([38]38) Tieto povinnosti mozno prebrat aj pre primárne právo. 90. Zásada transparentnosti okrem toho predstavuje skôr vedúcu zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patria takisto napr. preskúmatelnost rozhodnutí verejného obstarávatela a vo vseobecnosti objektívny postup pocas verejného obstarávania. 91. V tomto konaní má Súdny dvor prílezitost blizsie konkretizovat svoju judikatúru k povinnosti zverejnenia. Vo veci Telaustria totiz v zásade rozhodol, ze "verejný obstarávatel musí v prospech potenciálneho uchádzaca zabezpecit primeraný stupen zverejnenia umoznujúci otvorenie trhu sluzieb pre hospodársku sútaz a preskúmanie nestrannosti postupov verejného obstarávania"([39]39). 92. Východiskom pri zistovaní "primeraného stupna zverejnenia" je stanovenie ciela zásady transparentnosti, ktorej výklad sa v tomto prejudiciálnom konaní pozaduje. Pretoze rovnako ako pre smernice aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva platí, ze transparentnost má zabezpecit neskreslenú sútaz a prispiet k otvoreniu vnútrostátnych trhov. 93. "Primeraný stupen zverejnenia" verejného obstarávania sa predovsetkým týka otázky, ci sa vôbec má zverejnenie vykonat. Nemozno teda vylúcit, ze môzu existovat aj prípady, v ktorých mozno zmluvu uzavriet aj z volnej ruky, t. j. bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Co totiz dovolujú smernice, musí byt o to viac dovolené aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva. Bolo by prílis prísne, ak by z dôvodu, aby sa nezmazal rozdiel medzi smernicami a primárnym právom, bolo prípustné vykonat verejné obstarávanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania len za podmienok uvedených v smerniciach, t. j. za tam taxatívne uvedených dôvodov. Takisto by bolo prílis prísne podmienit prípustnost verejného obstarávania kontaktovaním vsetkých potenciálnych uchádzacov. Ak by tak vsak verejný obstarávatel alebo zadávatel koncesie postupoval, bola by transparentnost v kazdom prípade zachovaná.([40]40) 94. Samozrejme sa má naopak zabránit tomu, aby verejný obstarávatel alebo zadávatel koncesie zneuzili slobodu konania, ktorá im je poskytnutá. Preto mozno vychádzat zo zásadnej povinnosti zverejnenia podla primárneho práva s viacerými moznostami výnimiek. Preto by verejný obstarávatel alebo zadávatel koncesie v konkrétnom prípade mali zdôvodnit, preco sa odchylujú od pravidla zverejnenia. 95. Aj ked vsak pripustíme zásadu povinného zverejnenia, zostávajú otvorené este viaceré otázky. 96. Jednou z nich je otázka prostriedku zverejnenia. Na jednej strane ide o aspekt zemepisného sírenia, t. j. na miestnej, regionálnej, vnútrostátnej alebo európskej úrovni. Na druhej strane sa vztahuje na druh samotného prostriedku. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy okrem klasických tlacovín, akými sú úradné vestníky, denníky alebo publikácie príslusného hospodárskeho odvetvia, aj elektronické fóra ako internet. Za urcitých okolností mozno dokonca siahnut po archaickej forme vývesky([41]41). 97. Spôsob zverejnenia vsak predstavuje len jeden aspekt. Okrem toho je pre obstarávatela alebo zadávatela koncesie dôlezité vediet, aké povinnosti im ukladajú základné slobody vo vztahu k minimálnemu obsahu zverejnenia. Vo vseobecnosti platí pravidlo, ze sa má poskytnút tolko informácií, kolko ich potrebujú podniky na to, aby sa mohli rozhodnút pre úcast na verejnom obstarávaní alebo pre predlozenie ponuky. Zo základných slobôd vsak v ziadnom prípade nemozno vyvodit dostatocné mnozstvo a pre vsetky prípady platné podrobnosti, z ktorých by potom v ich súhrne vyplýval vzor pre zverejnenia, aké predvídajú smernice. Ako zásada preto aj v súvislosti s minimálnym obsahom zverejnenia platí, ze základné slobody nezaväzujú vo vsetkých prípadoch k poskytnutiu tých údajov, ktoré stanovujú vzory zverejnení podla sekundárneho práva. 98. Druh, ako aj obsah zverejnenia vsak závisia od kritérií uvedených v primárnom práve na tvorbu kategórií zmlúv a z toho vyplývajúce rozlisovanie. 99. Vzhladom na okolnost, ze zo spisu, najmä z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, nevyplývajú podrobnosti potrebné na stanovenie stupna zverejnenia, ktorý by bol v konaní vo veci samej primeraný, a vzhladom na zásadu, ze v prejudiciálnom konaní podla clánku 234 ES nie je úlohou Súdneho dvora uplatnit ustanovenia práva Spolocenstva na konkrétny skutkový stav, prinálezí vnútrostátnemu sudcovi, aby rozhodol, ci v konaní vo veci samej bola splnená povinnost transparentnosti.([42]42) 100. Pritom má vnútrostátny sudca v zmysle analýzy trhu zohladnit, ktoré hospodárske subjekty majú na plánovanej zmluve záujem vzhladom na potenciálnu hospodársku sútaz, pricom rozhodujúcu úlohu zohrávajú hodnota a predmet zmluvy. b) Výnimka pre urcité zmluvy "quasi in house" 101. Ako uz bolo uvádzané, ani výnimka zo sekundárneho práva podla judikatúry Teckal a Stadt Halle, ani výnimka podla clánku 13 odvetvovej smernice nemôzu viest k neuplatneniu primárneho práva vrátane predmetných základných slobôd. 102. Ak sa má predmetná zmluva v konaní vo veci samej skutocne kvalifikovat ako koncesia na sluzby a ak z tohto dôvodu nespadá do pôsobnosti smerníc, je bezpredmetnou otázka, ci sa smernice na túto konkrétnu zmluvu nevztahujú na základe inej okolnosti, napr. z dôvodu uplatnenia výnimky v zmysle judikatúry, resp. odvetvovej smernice. V takom prípade sa totiz primárne právo uplatní uz z iného dôvodu. 103. Okrem toho v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES nie je úlohou Súdneho dvora, aby uplatnil ustanovenia práva Spolocenstva na konkrétny skutkový stav. To Súdny dvor zdôraznil práve vo viacerých prípadoch týkajúcich sa verejného obstarávania.([43]43) Naopak je úlohou vnútrostátneho sudcu, aby skúmal, ci sú v konaní vo veci samej splnené kritéria formulované Súdnym dvorom, resp. predpoklady odvetvovej smernice. Na tieto úcely je vsak najskôr potrebné urcit, ci sa smernice vôbec majú uplatnit. 104. Ak ide o koncesiu na sluzby, v dôsledku coho sa smernice nepouzijú, je uplatnenie obidvoch výnimiek na postupy "quasi in house" vylúcené. VI - Návrh 105. S prihliadnutím na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru odpovedat na prejudiciálnu otázku takto: Clánky 43 ES a 49 ES sa majú vykladat tak, ze v zásade stanovujú povinnost transparentnosti. Napriek tomu clánkom 43 ES a 49 ES neodporuje v kazdom prípade priame uzavretie zmluvy, t. j. bez oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo bez vyhlásenia verejného obstarávania. Pri posúdení otázky, ci je v postupe verejného obstarávania, aký sa uvádza v konaní vo veci samej, prípustné priame uzavretie zmluvy, má vnútrostátny sudca v zmysle analýzy trhu zohladnit, ktoré hospodárske subjekty majú na plánovanej zmluve záujem vzhladom na potenciálnu hospodársku sútaz, pricom rozhodujúcu úlohu zohrávajú hodnota a predmet zmluvy. __________________________________________________________________ [44]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [45]2 - Rozsudok zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, C-324/98, Zb. s. I-10745. __________________________________________________________________ [46]3 - Ú. v. ES L 209, s. 1 (Mim. vyd. 06/001, s. 322) v znení zmien a doplnení. __________________________________________________________________ [47]4 - Ú. v. ES L 199, s. 84 (Mim. vyd. 06/002, s. 194) v znení zmien a doplnení. __________________________________________________________________ [48]5 - GURI c. 135 z 12. júna 1990. Tento zákon bol prebratý do clánku 113 decreto legislativo c. 267 z 18. augusta 2000. Toto ustanovenie bolo neskôr zmenené a doplnené clánkom 35 ods. 1 zákona c. 448 z 28. decembra 2001 (legge finanziaria na rok 2002). __________________________________________________________________ [49]6 - Uznesenia z 12. marca 2004, Austroplant-Arzneimittel, C-54/03, neuverejnené v Zbierke, bod 11; z 25. júna 1996, Italia Testa, C-101/96, Zb. s. I-3081, bod 6; z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 15, ako aj z 8. júla 1998, Agostini, C-9/98 Zb. s. I-4261, bod 6. __________________________________________________________________ [50]7 - Uznesenia Austroplant-Arzneimittel, uz citované v poznámke pod ciarou 6, bod 11; zo 7. apríla 1995, Grau Gomis a i., C-167/94, Zb. s. I-1023, bod 9, a z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16. __________________________________________________________________ [51]8 - Uznesenie, uz citované v poznámke pod ciarou 6, bod 12, a rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39, a z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19. __________________________________________________________________ [52]9 - Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6, ako aj uznesenia z 19. marca 1993, Banchero, C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; Testa a Modesti, uz citované v poznámke pod ciarou 6, bod 5; Agostini, uz citované v poznámke pod ciarou 6, bod 4, a Austroplant-Arzneimittel, uz citované v poznámke pod ciarou 6, bod 10. __________________________________________________________________ [53]10 - Rozsudok z 13. apríla 2000, Lehtonen und Castors, C-176/96, Zb. s. I-2681, bod 22, ako aj uznesenia Banchero, uz citované v poznámke pod ciarou 9, bod 5; Laguillaumie, uz citované v poznámke pod ciarou 7, bod 19, a z 11. februára 2004, Antonio Cannito a i., C-438/03, C-439/03, C-509/03 a C-2/04, Zb. s. I-1605, bod 6. __________________________________________________________________ [54]11 - Rozsudok z 9. septembra 1999, RI.SAN., C-108/98, Zb. s. I-5219, body 21a nasl. __________________________________________________________________ [55]12 - Pozri aj rozsudok z 5. marca 2002, Reisch a i. (C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, body 24 a nasl.), ktorý sa vsak netýkal verejného obstarávania. __________________________________________________________________ [56]13 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [57]14 - Uznesenie z 30. mája 2002, Buchhändler-Vereinigung, C-358/00, Zb. s. I-4685. __________________________________________________________________ [58]15 - Rozsudok zo 7. decembra 2000, ARGE Gewässerschutz (C-94/99, Zb. s. I-11037), najmä v súvislosti s tretou prejudiciálnou otázkou. __________________________________________________________________ [59]16 - Naproti tomu pozri rozsudok z 5. decembra 2000, Guimont (C-448/98, Zb. s. I-10663). V tejto veci prejudiciálna otázka smerovala výslovne k výkladu primárneho práva. __________________________________________________________________ [60]17 - Rozsudok Telaustria a Telefonadress, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 59; kurzívou zvýraznila generálna advokátka. __________________________________________________________________ [61]18 - Pozri napr. aj skutkové okolnosti v rozsudku ARGE (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15). __________________________________________________________________ [62]19 - Rozsudok Telaustria a Telefonadress (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2), bod 60; potvrdený inou formuláciou v uznesení z 3. decembra 2001, Vestergaard (C-59/00, Zb. s. I-9505, bod 20). __________________________________________________________________ [63]20 - Pozri rozsudok z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, C-20/01 a C-28/01, Zb. s. I-3609, ako aj z 18. novembra 2004, Komisia/Nemecko, C-126/03, Zb. s. I-11197. __________________________________________________________________ [64]21 - Uznesenie zo 14. novembra 2002, Comune di Udine, C-310/01, neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [65]22 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 20. __________________________________________________________________ [66]23 - Rozsudok z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121. __________________________________________________________________ [67]24 - Rozsudok z 11. januára 2005, Stadt Halle, C-26/03, Zb. s. I-1. __________________________________________________________________ [68]25 - Uznesenie Vestergaard, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 24. __________________________________________________________________ [69]26- Rozsudok zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C-340/89, Zb. s. I-2357, body 16 a nasl. __________________________________________________________________ [70]27 - Rozsudky z 10. apríla 2003, Steffensen, C-276/01, Zb. s. I-3735, bod 66, a z 27. februára 2003, Santex, C-327/00, Zb. s. I-1877, bod 56. __________________________________________________________________ [71]28 - V súvislosti so slobodou usadit sa a slobodou poskytovania sluzieb pozri clánok 45 ES a clánok 55 ES. __________________________________________________________________ [72]29 - Oznámenie Komisie k výkladovým otázkam v oblasti koncesií v práve Spolocenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 121, 2000, c. 3.1). __________________________________________________________________ [73]30 - Rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 57, a z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, Zb. s. I-2533, bod 16. __________________________________________________________________ [74]31 - Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. 1997, I-5699, bod 32. __________________________________________________________________ [75]32 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. __________________________________________________________________ [76]33 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 23. __________________________________________________________________ [77]34 - Zelená kniha o verejných/súkromných partnerstvách a právnej úprave Spolocenstva týkajúcej sa verejného obstarávania a koncesií [neoficiálny preklad], KOM(2004) 327, konecné znenie, body 34 a nasl. __________________________________________________________________ [78]35 - Zákonodarca Spolocenstva zastával názor, ze postupy uvedené v smerniciach nie sú pre zmluvy nízkej hodnoty primerané (uznesenie uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 19). __________________________________________________________________ [79]36 - Rozsudky Steffensen, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 66, a - osobitne v oblasti verejného obstarávania - Santex, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 56. __________________________________________________________________ [80]37 - Rozsudky z 18. novembra 1999, Unitron Scandinavia a 3-S, C-275/98, Zb. s. I-8291, bod 31, a Telaustria a Telefonadress, (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 61. __________________________________________________________________ [81]38 - Pozri clánok 12 smernice o sluzbách, ako aj clánok 41 odvetvovej smernice. __________________________________________________________________ [82]39 - Rozsudok Telaustria a Telefonadress, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 62; kurzívou zvýraznila generálna advokátka. __________________________________________________________________ [83]40 - To predpokladá generálny advokát Fennelly vo svojich návrhoch, bod 43, pre konanie vo veci Telaustria vtedy, ak nie sú vsetci uchádzaci alebo prevazná väcsina z nich usadení v tom istom státe ako verejný obstarávatel. __________________________________________________________________ [84]41 - To povazuje za prípustné aj Komisia v jej oznámení (uz citované v poznámke pod ciarou 29). __________________________________________________________________ [85]42 - K takémuto rieseniu pozri v rozsudku Telaustria a Telefonadress (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2), bod 63. __________________________________________________________________ [86]43 - Pozri len rozsudky Telaustria a Telefonadress, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 63; z 22. mája 2003, Korhonen, C-18/01, Zb. s. I-5321; zo 4. decembra 2003, EVN AG a Wien-Strom, C-448/01, Zb. s. I-14527; uznesenie Comune di Udine a AMGA, uz citované v poznámke pod ciarou 21. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref1 45. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref2 46. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref3 47. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref4 48. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref5 49. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref6 50. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref7 51. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref8 52. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref9 53. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref10 54. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref11 55. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref12 56. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref13 57. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref14 58. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref15 59. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref16 60. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref17 61. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref18 62. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref19 63. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref20 64. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref21 65. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref22 66. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref23 67. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref24 68. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref25 69. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref26 70. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref27 71. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref28 72. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref29 73. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref30 74. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref31 75. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref32 76. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref33 77. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref34 78. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref35 79. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref36 80. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref37 81. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref38 82. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref39 83. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref40 84. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref41 85. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref42 86. file:///tmp/lynxXXXXlueqaj/L98314-8417TMP.html#Footref43