NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 10. novembra 2005 ^1([1]1) Vec C-205/03 P Federación Espańola de Empresas de Tecnología Sanitaria (FENIN), predtým Federación Nacional de Empresas, Instrumentación Científica, Médica, Técnica y Dental "Odvolanie - Institúcie spravujúce spanielsky národný zdravotný systém - Pojem podnik - Platobné podmienky stanovené pre dodávatelov zdravotníckeho materiálu" 1. Aby mohol subjekt podliehat právu Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, musí byt kvalifikovaný ako podnik. Hoci Zmluva ES na tento pojem casto odkazuje, nedefinuje ho, no presnejsie ho upravila judikatúra, ktorá mu pripísala funkcný obsah. Platí, ze subjekt, ktorý vykonáva hospodársku cinnost, je bez ohladu na svoje právne postavenie a spôsob svojho financovania podnikom v zmysle clánkov 81 ES az 86 ES([2]2). Hoci sa pripústa, ze niektoré úlohy verejného záujmu ako udrzanie a zlepsenie bezpecnosti leteckej dopravy([3]3) alebo ochrana zivotného prostredia([4]4) nemajú hospodársku povahu, nie je také jednoduché rozhodnút, kedy mozno cinnosti, ktoré sú spojené s prevádzkou vnútrostátneho systému sociálneho zabezpecenia, oznacit za cinnosti nehospodárskej povahy, kedze judikatúra pristupuje v tomto kontexte k skúmaniu od prípadu k prípadu, pricom zistuje, ci zásada solidarity vylucuje uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Preto je tazké stanovit podmienky, za ktorých táto zásada odníma cinnosti jej hospodársku povahu. 2. Ústredná otázka prejednávanej veci sa týka nákupu lekárskych nástrojov verejnou institúciou zodpovednou za správu spanielskeho národného zdravotného systému (dalej len "SNS"). Dve otázky si zaslúzia zvlástnu pozornost. Na jednej strane treba rozhodnút, ci podriadenie cinnosti tejto institúcie zásade solidarity vylucuje jej kvalifikáciu ako podniku, a na druhej strane, ci je mozné oddelit nákupnú cinnost od cinnosti poskytovania sluzieb zdravotnej starostlivosti, ktorú vykonáva. 3. Federación Espańola de Empresas de Tecnología Sanitaria (dalej len "FENIN") podala odvolanie proti rozsudku zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia (T-319/99, Zb. s. II-357, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev potvrdil rozhodnutie Komisie Európskych spolocenstiev o zamietnutí staznosti, ked dospel k záveru, ze právo hospodárskej sútaze sa na dotknutú institúciu neuplatní z dôvodu, ze nemá postavenie podniku. Na základe tohto odvolania sa má Súdny dvor vyjadrit o súlade tohto záveru s pojmom podnik, ako ho definuje judikatúra. I - Rámec odvolania 4. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze základom sporu je rozhodnutie Komisie z 26. augusta 1999 (dalej len "napadnutý akt") nevyhoviet staznosti podanej FENIN smerujúcej k tomu, aby sa konstatovalo, ze 26 verejných institúcií, z ktorých tri sú ministerstvá spanielskej vlády, ktoré spravujú SNS, porusilo clánok 82 ES tým, ze uhrádzali faktúry FENIN so znacným omeskaním, ktoré dosahovalo v priemere 300 dní. 5. FENIN je zdruzenie, ktoré zdruzuje väcsinu podnikov obchodujúcich so zdravotníckymi výrobkami pouzívanými v nemocnicných zariadeniach v Spanielsku. Dna 12. decembra 1997 podal staznost Komisii, v ktorej tvrdil, ze institúcie spravujúce SNS majú na spanielskom trhu so zdravotníckymi výrobkami dominantné postavenie a ze toto postavenie zneuzili tým, ze meskali so splácaním svojich dlhov. Dna 12. mája 1998 FENIN predlozil Komisii doplnujúce vyjadrenie. Listom z 2. decembra 1998 informovala Komisia zalobcu o svojom predbeznom rozhodnutí zamietnut jeho staznost. FENIN odpovedal Komisii vyjadrením z 10. februára 1999. Napadnutým aktom bola s konecnou platnostou zamietnutá staznost FENIN na jednej strane preto, ze "príslusných 26 ministerstiev a institúcií nie sú podnikmi, ked sa zúcastnujú na správe sluzieb verejného zdravotníctva", a na druhej strane preto, ze "postavenie príslusných 26 ministerstiev a institúcií ako kupujúcich nemozno oddelit od neskorsej ponuky". Komisia z toho vyvodila záver, ze predmetné institúcie nekonajú ako podniky a z tohto dôvodu sa na ne nevztahuje clánok 82 ES. 6. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. novembra 1999 podal FENIN zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého aktu najmä z dôvodu, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení clánkov 82 ES a 86 ES. Komisia tvrdila, ze pri posudzovaní situácie SNS uplatnila funkcné kritérium definície podniku, tak ako ho zakotvil Súdny dvor v rozsudku Poucet a Pistre([5]5). 7. V napadnutom rozsudku zamietol Súd prvého stupna zalobu podanú FENIN so záverom, ze Komisia správne uplatnila pojem podnik v zmysle clánku 82 ES a 86 ES. Súd prvého stupna dospel k tomuto záveru na základe odôvodnenia v troch stádiách. V bode 36 uvedeného rozsudku najskôr rozlisuje medzi nákupom a ponukou, ked tvrdí, ze "pojem hospodárskej cinnosti je charakterizovaný cinnostou, ktorá spocíva v ponúkaní tovarov alebo sluzieb na danom trhu, a nie cinnostou nákupu ako takou". Súd prvého stupna dalej stanovuje, ze "na úcely posúdenia povahy cinnosti nie je vhodné oddelit nákup tovaru od neskorsieho pouzitia tovaru nadobudnutého kupujúcim". V dôsledku toho treba zvázit, ci má pouzitie kúpeného tovaru hospodársku alebo nehospodársku povahu. Vychádzajúc pri svojej analýze z uz citovaných rozsudkov Poucet a Pistre a FFSA a i.([6]6) Súd prvého stupna v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "SNS spravovaný ministerstvami a inými institúciami, ktoré sú uvedené v staznosti podanej zalobcom, vykonáva svoju cinnost v súlade so zásadou solidarity, kedze je financovaný z príspevkov na sociálne poistenie a z iných státnych príspevkov a bezplatne poskytuje sluzby svojim poistencom na základe vseobecného poistenia". V dôsledku toho má nákupná cinnost spojená s cinnostou inej ako hospodárskej povahy rovnakú povahu. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze z toho vyplýva, ze institúcie uvedené v staznosti FENIN nie sú podnikmi v zmysle clánkov 82 ES a 86 ES. 8. Odvolanie podané FENIN sa týka tejto casti napadnutého rozsudku. FENIN uvádza jediný zalobný dôvod, ze Súd prvého stupna podal nesprávny výklad pojmu podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V prvej casti odvolania FENIN tvrdí, ze na jednej strane Súd prvého stupna neoprávnene nevzal do úvahy, ze nákupná cinnost je hospodárskou cinnostou, a na druhej strane, ze Súd prvého stupna nesprávne spojil povahu nákupnej cinnosti s povahou následne poskytnutých sluzieb. V druhej casti zalobného dôvodu FENIN subsidiárne uvádza, ze Súd prvého stupna mal rozhodnút, ze nákupná cinnost má hospodársku povahu, kedze dalsia cinnost, teda poskytovanie sluzieb zdravotnej starostlivosti, má hospodársku povahu. V návrhoch predlozených vo vyjadrení k odvolaniu Komisia obhajuje stanovisko, ze analýza vykonaná Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku je v súlade s tým, ako judikatúra vykladá pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Komisia sa okrem toho domnieva, ze druhá cast zalobného dôvodu je neprípustná, pretoze bola predlozená po prvýkrát v stádiu odvolania. Tento zalobný dôvod navyse vedie k spochybneniu posúdenia skutkových okolností Súdom prvého stupna, co nemôze byt predmetom odvolania. Spojené královstvo a Spanielske královstvo vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu Komisie. Domnievajú sa, ze ani samotný nákup, ani poskytovanie sluzieb zdravotnej starostlivosti nepredstavujú hospodársku cinnost. 9. Pred postupným preskúmaním oboch castí jediného zalobného dôvodu je najskôr potrebné vrátit sa k pojmu podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, tak ako ho upravila judikatúra Súdneho dvora. Bude spomenutá aj prax súdov a orgánov ochrany hospodárskej sútaze v clenských státoch. II - Predbezná otázka: pojem podnik 10. Ako uz bolo uvedené vyssie, kvalifikovanie subjektu ako podniku v zmysle práva Spolocenstva závisí od hospodárskej povahy cinnosti, ktorú vykonáva. Kedze povaha institúcie sa analyzuje pre kazdú cinnost samostatne, je mozné, ze na tú istú institúciu sa bude pri urcitých cinnostiach hladiet ako na podnik, kým pri iných cinnostiach sa na nu právo hospodárskej sútaze nebude vztahovat.([7]7) Pri rozlísení medzi cinnostou hospodárskej alebo inej ako hospodárskej povahy sa judikatúra opiera o súbezné kritériá pouzívané kumulatívne alebo alternatívne, ktoré treba predstavit, kedze FENIN zakladá svoje odvolanie na dôvode, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho uplatnenia tejto judikatúry. A - Judikatúra k pojmu podniku 11. Pouzitie porovnávacieho kritéria, z ktorého vychádza funkcná a extenzívna koncepcia podniku, pochádza z uz citovaného rozsudku Höfner a Elser. Súdny dvor dospel k záveru o hospodárskej povahe cinnosti, "kedze sprostredkovanie práce nemuselo a nemusí byt nevyhnutne vykonávané verejnými institúciami"([8]8). Na základe tých istých úvah sa generálny advokát Tesauro v návrhoch k uz citovanému rozsudku Poucet a Pistre domnieval, ze predmetnú cinnost môze vykonávat len verejná institúcia a ze ju nemozno porovnávat s poistovacími cinnostami vykonávanými súkromnými podnikmi, co ho doviedlo k záveru, ze predmetná institúcia nie je podnikom.([9]9) Rozsudok Ambulanz Glöckner ponúka dodatocnú ilustráciu pouzívania porovnávacieho kritéria Súdnym dvorom: zdravotnícke organizácie poskytujúce sluzby na trhu záchrannej sluzby a dopravy chorých sa povazovali za podniky, pretoze "tieto cinnosti nemuseli a nemusia byt nevyhnutne vykonávané takýmito organizáciami alebo orgánmi verejnej správy"([10]10). 12. Ak neexistuje konkurencný trh, na ktorom sútazí viacero podnikov, stáva sa otázka hospodárskej povahy cinnosti a uplatenia porovnávacieho kritéria delikátnejsou. Aby sa teda zabránilo tomu, aby neexistencia skutocnej hospodárskej sútaze na trhu viedla k jej automatickému vynatiu z pôsobnosti práva hospodárskej sútaze, porovnávacie kritérium sa usiluje zahrnút do pojmu hospodárskej cinnosti akúkolvek cinnost, ktorá môze byt vykonávaná institúciou sledujúcou dosahovanie zisku.([11]11) Aj ked Súdny dvor toto porovnávanie nevykonáva systematicky, takmer vo vsetkých svojich rozsudkoch týkajúcich sa pojmu podnik odkazuje na uz citovaný rozsudok Höfner a Elser, ktorý zostáva východiskovým bodom jeho úvah. Pri doslovnom uplatnení vsak umoznuje toto porovnávacie kritérium zahrnút do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze akúkolvek cinnost.([12]12) Takmer vsetky cinnosti totiz môzu byt vykonávané aj súkromnými subjektmi. Nic teda teoreticky nebráni tomu, aby bola obrana státu zadaná inému subjektu, ako o tom existuje mnozstvo príkladov z histórie. Práve z tohto dôvodu Súdny dvor vo svojich neskorsích rozsudkoch prehlbil tento pojem tým, ze ho spojil s úcastou na trhu. 13. Druhé kritérium rozvinuté judikatúrou s cielom kvalifikovat cinnost ako hospodársku je kritérium úcasti na trhu alebo výkonu cinnosti v trhovom kontexte. Aj ked v uz citovanom rozsudku Höfner a Elser hospodárska povaha cinnosti vyplýva z úcasti na trhu len implicitne, kedze stát akceptoval úcast súkromných podnikov na trhu, v iných rozsudkoch Súdny dvor preukázal zrejmú súvislost medzi úcastou na trhu a výkonom hospodárskej cinnosti. Súdny dvor totiz, aby dospel k záveru, ze talianski colní zástupcovia sú podnikmi, opísal ich cinnost týmito slovami: "ponúkajú za odplatu sluzby, ktoré spocívajú vo vybavení colných formalít súvisiacich z dovozom, vývozom a tranzitom tovarov, ako aj iné doplnkové sluzby ako sluzby penaznej, obchodnej a danovej povahy"([13]13). V neskorsích rozsudkoch Súdny dvor jasne stavia na jednu úroven úcast na trhu a hospodársku povahu vykonávanej cinnosti. V rozsudkoch Pavlov a i. a Ambulanz Glöckner teda tvrdí, ze "hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost, ktorá spocíva v ponúkaní tovarov alebo sluzieb na danom trhu"([14]14). Nie je teda rozhodujúca iba skutocnost, ze cinnost môzu teoreticky vykonávat súkromní podnikatelia, ale najmä skutocnost, ze sa cinnost vykonáva v trhových podmienkach. Tieto podmienky sa na rozdiel od zásady solidarity vyznacujú konaním zameraným na dosahovanie zisku. Práve to umoznuje rozhodnút, ci trh existuje alebo neexistuje, aj ked platné zákonné ustanovenia bránia vzniku skutocnej hospodárskej sútaze na trhu. Naproti tomu, ak stát umozní rozvoj ciastocnej hospodárskej sútaze, tak predmetná cinnost nevyhnutne predpokladá úcast na trhu. 14. Práve v tomto kontexte mozno chápat odkazy v judikatúre na moznost porusenia práva hospodárskej sútaze ako argument na kvalifikovanie subjektu ako podniku.([15]15) Aj ked dosahovanie zisku nie je cielom, môze existovat taká úcast na trhu, ktorá je spôsobilá ohrozit ciele práva hospodárskej sútaze. Z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, ze toto kritérium stací na kvalifikovanie ako podniku, ale potvrdzuje záver, ze sa uplatní právo hospodárskej sútaze. 15. Okrem vyssie uvedených kritérií, ktoré viedli Súdny dvor v rôznych veciach k záveru, ze ide o podnik, je takisto potrebné preskúmat judikatúru, v ktorej povazoval niektoré cinnosti za "nehospodárske". Takéto kvalifikovanie umoznuje a contrario vymedzit rozsah pôsobnosti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Súdny dvor skúma povahu, predmet, ako aj pravidlá, ktorým cinnost podlieha.([16]16) Výsledkom tohto skúmania je vynatie z rozsahu pôsobnosti práva hospodárskej sútaze úloh vseobecného záujmu, ako sú udrzanie bezpecnosti leteckej dopravy([17]17) a ochrana zivotného prostredia([18]18), ktoré sa povazujú za funkcie prislúchajúce k základným funkciám státu([19]19). Vseobecnejsie, vsetky prejavy výkonu verejnej moci, ktorých cielom je regulovat trh, a nie zúcastnit sa na nom, sú vynaté z rozsahu pôsobnosti práva hospodárskej sútaze.([20]20) 16. Aj ked sa odvetvie zdravotnej starostlivosti coraz viac otvára hospodárskej sútazi, najcastejsie z podnetu vnútrostátneho zákonodarcu([21]21), celé casti tohto odvetvia este stále spadajú do výlucnej domény státu. Nech je tomu akokolvek, právo hospodárskej sútaze mozno uplatnit na túto oblast, len pokial v nej neprevázi zásada solidarity. Aby mohol posúdit mieru tejto solidarity, vychádzal Súdny dvor v rozsudkoch, ktoré vydal v tejto oblasti, zo súhrnu ukazovatelov s cielom rozhodnút, ci je povinná úcast v dôchodkových fondoch alebo v poistných ci dôchodkových systémoch v súlade s právom hospodárskej sútaze. V dvoch prípadoch rozhodol, ze predmetná cinnost nemala hospodársku povahu, ale v troch dalsích veciach dospel k opacnému záveru. 17. V uz citovanej veci Poucet a Pistre bola nastolená otázka zlucitelnosti povinnej úcasti v systéme sociálneho zabezpecenia s právom hospodárskej sútaze. Kedze sa táto otázka nedotýkala ziadnej konkrétnej cinnosti, Súdny dvor sa odvolal na povahu predmetných institúcií. Výrok rozsudku totiz uvádza, ze "pojem podnik v zmysle clánkov 85 a 86 Zmluvy sa nevztahuje na institúcie poverené správou takých systémov sociálneho zabezpecenia, ktoré sú opísané v návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania". Aby mohol dospiet k takémuto záveru a bez naznacenia významu, ktorý pripisuje kazdej osobitnej prejednanej skutocnosti, Súdny dvor poznamenáva, ze "tieto systémy sledujú sociálny ciel a spravujú sa zásadou solidarity"([22]22). Zohladnenie rôznych prejavov zásady solidarity tvorí kontext, v rámci ktorého treba vykonat kvalifikáciu([23]23), zakial co "výlucne sociálna" povaha funkcie vykonávanej touto institúciou vyplýva zo skutocnosti, ze je "zalozená na zásade vnútrostátnej solidarity a zbavená akéhokolvek ciela dosahovat zisk". Súdny dvor dalej uvádza, ze "uhradené plnenia sú zákonnými plneniami a nezávisia od výsky príspevkov na sociálne zabezpecenie"([24]24). 18. V uz citovanej veci Cisal islo o urcenie toho, ci je povinná úcast vo vnútrostátnom systéme poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania v súlade s clánkom 82 ES a 86 ES. Podla tohto rozsudku Súdny dvor konstatuje, ze dotknutá institúcia Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (Taliansky národný institút pre poistenie proti pracovným úrazom, dalej len "INAIL") funguje podla zásady solidarity([25]25) a je podriadený kontrole státu, ktorý stanovuje výsku príspevkov a nariaduje povinnú úcast na poistení. Preto Súdny dvor vylucuje, ze INAIL vykonáva hospodársku cinnost, co bráni uplatneniu práva hospodárskej sútaze. 19. Otázka predlozená Súdnemu dvoru v uz citovanom rozsudku FFSA a i., sa týkala monopolu na správu systému dôchodkového poistenia zverenú vzájomnej sporitelni. Po vykonaní rozboru boli institúcie spravujúce doplnkový a dobrovolný dôchodkový systém kvalifikované ako podniky. Súdny dvor zdôraznil skutocnost, ze úcast v dôchodkovom systéme je dobrovolná, ze tento systém je spravovaný na základe zásady kapitalizácie a ze plnenia sa vypocítavajú na základe výsky príspevkov. Existencia hospodárskej sútaze s podnikmi zivotného poistenia teda bola nepriamo uznaná. Nakoniec, aj ked je mozné zaznamenat prvky solidarity, Súdny dvor dospel k záveru, ze "nemôzu vyvrátit" kvalifikovanie ako podniku. 20. Holandský odvetvový dôchodkový fond podrobený preskúmavaniu Súdnym dvorom vo veci Albany([26]26) sa takisto povazuje za podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Uvedené boli tri skutocnosti, a to fakultatívna povaha úcasti vo fonde, správa fondu v súlade so zásadou kapitalizácie a primeranost plnení uhradeným príspevkom, pricom z toho bolo vyvodené, ze existuje urcitá hospodárska sútaz medzi týmto fondom a súkromnými spolocnostami zivotného poistenia. Sociálny ciel, absencia dosahovania zisku, poziadavka solidarity a zákonné obmedzenia nemôzu "zbavit" vykonávanú cinnost jej hospodárskej povahy. Fondom zavedená solidarita je totiz obmedzená, kedze z nej vyplýva prospech len pre jeho poistencov. 21. Úvahy sledované v uz citovanom rozsudku Pavlov a i. boli podobné. Po opísaní skutocností, ktoré porovnávajú doplnkové dôchodkové fondy holandských lekárov so súkromným podnikom spravujúcim zivotné poistky, Súdny dvor vylucuje, ze by poziadavky solidarity stanovené pre institúciu mohli zmenit jej povahu podniku. 22. Na záver treba odkázat na uz citovaný rozsudok AOK-Bundesverband a i., v ktorom Súdny dvor neskúma úcast v dôchodkovej sporitelni alebo vo fondoch, ale stanovenie maximálnych úhrady za lieky nemeckými zdravotnými poistovnami. Hoci bol pren tento postup otvorený, Súdny dvor nevylucuje moznost kvalifikovat tieto poistovne ako podniky z dôvodu, ze vykonávajú funkciu trhovej regulácie. Zvolené odôvodnenie sa viaze na pojem solidarity uplatnovaný státom, kedze prvky hospodárskej sútaze prítomné v odvetví zdravotného poistenia nie sú schopné vytvorit trhové podmienky. Predsa vsak treba uviest, ze v bode 58 tohto rozsudku je výslovne vyjadrená moznost, ze predmetné institúcie konajú ako podniky, pokial "sa venujú cinnostiam, ktoré nemajú sociálny úcel". B - Kritérium pouzívané na vnútrostátnej úrovni 23. Stúdium porovnávacieho práva umoznuje skonstatovat, ze vnútrostátne právo clenských státov pouzíva kritériá blízke kritériám rozvinutým Súdnym dvorom. Niekolko príkladov si zaslúzi byt uvedených, pretoze ilustrujú ako vnútrostátne orgány a súdy vykladali pojem podnik. V nemeckej([27]27) a spanielskej([28]28) rozhodovacej praxi sa nachádzajú kritériá pouzívané súdom Spolocenstva. Zdá sa totiz, ze státna institúcia sa povazuje za podnik podriadený právu hospodárskej sútaze, ak vykonáva na trhu cinnost, ktorá je spôsobilá vyvolat protisútazné úcinky. 24. Rozsudok vydaný anglickým Competition Commission Appeal Tribunal vo veci BetterCare c/The Director of Fair Trading([29]29) si zaslúzi osobitnú pozornost. North & West Belfast Health & Social Services Trust (dalej len "N & W") bol podla zákona povinný zabezpecit opatrovatelské a ubytovacie sluzby pre starsie osoby. N & W je vlastníkom rezidencií, z ktorých niektoré spravujú súkromné podniky. Jeden z týchto podnikov, BetterCare, sa stazoval, ze N & W zneuzíva dominantné postavenie, kedze ako jediný kupujúci jeho sluzieb ho donútil súhlasit s neprimerane nízkymi cenami. Podla anglického súdu sa zdá, ze rozhodujúci bod spocíval v tom, ze N & W uzatváral obchodné transakcie v oblasti sluzieb so súkromnými podnikmi, ktoré spravovali rezidencie, z coho vyplýva, ze tieto cinnosti majú obchodnú povahu. Súd prvého stupna tiez skonstatoval, ze správu rezidencií a poskytovanie opatrovatelských sluzieb zabezpecuje súkromná sféra a ze v tomto kontexte N & W konkuruje súkromným podnikom. Nakoniec Súd prvého stupna este zdôraznil, ze N & W je spôsobilý porusit právo hospodárskej sútaze. 25. Skutocnost, ze cinnost vykonáva státna institúcia na základe ustanovení zákona, môze prispiet k tomu, ze jej podla fínskeho práva nebude priznaná hospodárska povaha. Orgán ochrany hospodárskej sútaze napriek tomu rozhodol, ze verejná nemocnica obvinená z úctovania likvidacných cien za laboratórne a rádiologické sluzby na súkromnom trhu sa mohla povazovat za predmet práva hospodárskej sútaze.([30]30) Aj v svédskej judikatúre výkon verejnej moci nepodlieha právu hospodárskej sútaze, ak sa uskutocnuje podla zákona.([31]31). Írske orgány sa naproti tomu uspokoja s rozlisovaním medzi hospodárskymi cinnostami a výkonom funkcií zákonnej povahy alebo funkcií spojených s organizáciou priemyselných vztahov. Írsky orgán ochrany hospodárskej sútaze tiez rozhodol, ze zdravotný orgán zodpovedný za správu sluzieb zdravotnej starostlivosti a poskytovanie nemocnicných sluzieb v danom zemepisnom regióne, ktorý prenajímal nehnutelnosti, vykonáva hospodársku cinnost.([32]32) C - Uplatnitelné kritérium 26. Súdny dvor vstupuje do nebezpecného terénu, ked sa pokúsa rozhodnút, ci má cinnost vykonávaná státom alebo státnou institúciou hospodársku povahu, pretoze musí hladat rovnováhu medzi potrebou chránit hospodársku sútaz na spolocnom trhu pred narusením a zároven respektovat právomoci clenských státov.([33]33) Právomoc státu, ktorú vykonáva v politickej sfére, je podriadená demokratickej kontrole. Pre podnikatelské subjekty pôsobiace na trhu je stanovený odlisný druh kontroly, právny rámec pre ich konanie vytvára právo hospodárskej sútaze. Ale ak stát koná ako podnikatel, nezdá sa byt spravodlivé oslobodit jeho postup od akejkolvek kontroly. Naopak, v tomto prípade je povinný respektovat tie isté pravidlá. Preto je nevyhnutné zakotvit jasné kritérium s cielom rozhodnút, kedy sa bude uplatnovat právo hospodárskej sútaze. V zásade sa pravidlá práva hospodárskej sútaze uplatnia len na podnikatelské subjekty zúcastnujúce sa trhu a nie na státy, okrem prípadu, ak poskytujú podnikom pomoc (clánok 88 ES az 92 ES). Napriek tomu poziadavka konzistentnosti vyzaduje, aby sa na stát, ktorý schvaluje rozhodnutia prijaté podnikmi([34]34) alebo ktorý sa v skutocnosti správa ako podnikatel, mohli uplatnit clánky 81 ES az 86 ES. Treba dodat, ze clánok 86 ods. 2 ES by bol zbavený potrebného úcinku, ak by sa neuplatnilo právo hospodárskej sútaze, ked je stát prítomný na trhu.([35]35) 27. Istotne, zaviest poziadavky hospodárskej sútaze v odvetviach, ktoré nezodpovedajú povahe trhu, by nemalo zmysel. Mohlo by to viest k ulozeniu povinnosti clenským státom systematicky odôvodnovat ich konanie z pohladu clánku 86 ods. 2 ES a zodpovedalo by to neobmedzenému rozsíreniu pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. Predovsetkým hlavnou cinnostou státu nie je konat na trhu ako podnikatel, kedze jeho najvýznamnejsou úlohou je uviest do praxe prerozdelovacie mechanizmy. V tomto kontexte sa konanie státu riadi výlucne cielom solidarity, je mu cudzia filozofia trhu. Preto právo hospodárskej sútaze sa nan uplatní len v rozsahu, v akom sa institúcie poverené dosahovaním ciela solidarity povazujú za podniky. Ak sa vsak pri výkone cinnosti neplní ziadny ciel kapitalizácie, co bráni vytvoreniu trhovej logiky, toto právo sa neuplatní. Napriek tomu nie je stát menej podriadený poziadavke konzistentnosti: niektoré cinnosti môze vynat z trhu len za predpokladu, ze skutocne uplatnuje zásadu solidarity a organizuje prerozdelovacie politiky. To by znamenalo pripustit, ze stát plní dve odlisné úlohy podla toho, ci koná ako podnikatel na trhu, alebo vykonáva politickú cinnost inspirovanú solidaritou. Nemôze sa vsak skrývat za zámienku solidarity, aby tak umoznil podnikatelom obchádzat právo hospodárskej sútaze. 28. Treba rozlisovat dva prípady. Na jednej strane, ak vykonávajú súkromné a verejné subjekty tú istú cinnost, môze medzi nimi dochádzat, hoci aj v obmedzenej miere, k hospodárskej sútazi. Zhodnost vykonávanej cinnosti, ktorú vykonávajú dva druhy subjektov, totiz znamená, ze poskytnuté sluzby sú podobné a ze zodpovedajú rovnakému dopytu na trhu. Súdny dvor nepouzíva porovnávacie kritérium tak, ze vsetky cinnosti, v ktorých vystupuje stát, musia byt liberalizované, ale napriek tomu sa snazí zabránit tomu, aby mohli subjekty verejného práva konkurovat podnikom a pritom si robit nárok na imunitu voci právu hospodárskej sútaze. Vyssie citovaný rozsudok Höfner a Elser mozno vykladat vo svetle tohto prístupu. Zdá sa totiz, ze rozhodujúcim prvkom v úvahe Súdneho dvora bola neschopnost státu uspokojit dopyt na trhu, kedze v skutocnosti strpel zásah súkromných spolocností do jeho výlucného práva na sprostredkovanie práce.([36]36) Státu stále zostáva moznost skombinovat trhové podmienky v tomto odvetví s obmedzeniami, ako napríklad povinnostou poskytovat univerzálnu sluzbu.([37]37) Institúcie umiestnené pod kontrolu státu sa preto povazujú za podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré definuje clánok 86 ods. 2 ES. Treba preverit, ci sú podmienky stanovené týmto clánkom splnené, teda ci uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze neznemoznuje plnenie úlohy, ktorá im bola zverená. Práve v tomto stádiu sa zohladnujú sociálne poziadavky vo vztahu k cielu zachovania nenarusenej hospodárskej sútaze.([38]38) 29. Na druhej strane, ak si stát vyhradil zákonný monopol na výkon cinnosti, co znamená, ze sa nemôze rozvinút ziadna skutocná hospodárska sútaz, nie je vôbec vylúcené, ze koná ako trhový subjekt, kedze existencia takéhoto monopolu nemôze zmenit povahu tejto cinnosti.([39]39) V tomto kontexte treba na základe relevantných skutocností preverit, ci je cinnost organizovaná takým spôsobom, ze zodpovedá podstatným spôsobom poziadavkám solidarity, alebo naopak, ci podlieha trhovej logike, s cielom kapitalizácie. Neschopnost predmetného podniku dosiahnut financnú rovnováhu bez príspevku státu do jeho rozpoctu je náznakom toho, ze ide o prvý príklad. 30. Bez ohladu na dotknutú oblast môze byt solidarita uvádzaná do praxe státom viac alebo menej silná. V odvetví poistenia, ako uz Súdny dvor preukázal v judikatúre týkajúcej sa úcasti v dôchodkových fondoch alebo zdravotných poistovniach, umoznujú tri prvky zmerat mieru solidarity: povinná povaha poistenia, súvislost medzi platenými príspevkami a rizikom poisteného alebo, naopak, z perspektívy solidarity, jeho príjmami a napokon vztah medzi poskytnutými plneniami a uhradenými príspevkami.([40]40) 31. Pokial ide o meranie miery solidarity pri poskytovaní sluzby, relevantné parametre sú odlisné. Záruka univerzálneho prístupu pre uzívatelov, ci uz v oblasti zdravotníctva, telekomunikácií alebo energetiky, zodpovedá zavedeniu solidarity v rozsahu, v akom sa rozdiely v skutocných nákladoch vyrovnávajú v prospech jednotnej ceny. Predsa vsak obmedzenia spojené s univerzálnostou prístupu nie sú samy osebe spôsobilé zbavit dotknutú cinnost jej hospodárskej povahy. Vyssia miera solidarity sa dosiahne, ak je predmetná sluzba k dispozícii bezplatne, pretoze medzi nákladmi na poskytnutie sluzby a cenou zaplatenou uzívatelom nie je ziadna súvislost. Posledná podmienka je rozhodujúca pre záver o tom, ze sa odvetvie neriadi trhovou logikou. Ak totiz súkromné aj verejné subjekty poskytujú totozné sluzby, je ich potrebné skúmat v rámci clánku 86 ods. 2 ES. Naproti tomu, pokial sluzby zdravotnej starostlivosti môzu byt poskytnuté len zariadeniami pod kontrolou státu, ktoré sú povinné postarat sa bezplatne o vsetkých pacientov, ktorí sa k nim dostavia, tak sa trhová logika neuplatní, a cinnost sa bude spravovat výlucne zásadou solidarity. 32. Hoci sa prejednávaná vec týka odvetvia zdravotníctva, mozno ju odlísit od vyssie uvádzaných rozsudkov. Z napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze aj ked SNS spravuje systém zdravotného poistenia v Spanielsku, je zodpovedný aj za poskytovanie sluzieb zdravotnej starostlivosti svojim poistencom. Ak by slo o vztahy medzi poberatelmi zdravotnej starostlivosti a institúciou zodpovednou za vnútrostátny systém zdravotnej starostlivosti, tak treba pouzit kritériá, ktoré umoznujú zhodnotit mieru solidarity systému podla uz citovaného rozsudku Súdneho dvora Poucet a Pistre. Predsa vsak otázka vznesená odvolaním je odlisná, pretoze sa týka hospodárskej povahy na jednej strane poskytovania bezplatných sluzieb zdravotnej starostlivosti svojim poistencom a na druhej strane nákupu zdravotníckeho materiálu od svojich dodávatelov (bod 40 napadnutého rozsudku). Na jej zodpovedanie je potrebné rozhodnút vo svetle vyssie rozvinutej analýzy, ci napadnutý rozsudok dospel k správnemu záveru, ze tieto cinnosti nemajú hospodársku povahu. III - Posúdenie odvolacieho dôvodu 33. Po zamietnutí námietok Komisie vztahujúcich sa na prípustnost posúdim najskôr druhú cast odvolania, pretoze ak Súd prvého stupna nesprávne kvalifikoval bezplatné poskytovanie sluzieb zdravotnej starostlivosti vykonávané SNS ako cinnost nehospodárskej povahy, jeho záver by bol iný. V druhom rade budem venovat pozornost súvislosti medzi nákupom a pouzitím, na ktoré je urcený, ktorá je predmetom prvej casti odvolania. A - Prípustnost 34. Komisia tvrdí, ze druhá cast zalobného dôvodu vznesená FENIN je neprípustná, pretoze nebola nikdy uvádzaná v konaní na prvom stupni a pretoze sa týka posúdenia skutkových okolností. 35. Podla Komisie FENIN vo vyjadreniach predlozených Súdu prvého stupna nikdy nespochybnil, ze cinnost, ktorú vykonávajú institúcie spravujúce SNS ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nie je hospodárskou cinnostou. 36. Napriek tomu treba uviest, ze v odpovedi na otázku vznesenú Súdom prvého stupna 8. februára 2002 v rozsudku Smits a Peerbooms([41]41) sa zalobkyna musela vyjadrit k hospodárskej povahe sluzieb zdravotnej starostlivosti poskytovaných bezplatne. A preto kedze kvalifikovanie tejto cinnosti, ktorú vykonáva SNS, bolo predmetom diskusie pred Súdom prvého stupna, je potrebné dospiet k záveru, ze bolo súcastou predmetu sporu pred Súdom prvého stupna. 37. Súd prvého stupna okrem toho riesi túto otázku v bode 40 svojho rozsudku a konstatuje, ze cinnost má nehospodársku povahu. Je preukázané, ze úcastník konania je oprávnený spochybnit dôvody, ktoré podporujú závery rozsudku.([42]42) V dôsledku toho musí byt druhá cast odvolacieho dôvodu vyhlásená za prípustnú. 38. Kvalifikovanie cinnnosti ako cinnosti hospodárskej alebo nehospodárskej povahy, tak ako bolo vykonané v bode 39 napadnutého rozsudku vo vztahu k bezplatnému poskytovaniu sluzieb zdravotnej starostlivosti, je úkonom podliehajúcim preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania a nie skutkovým zistením.([43]43) Z toho vyplýva, ze ziaden z dôvodov neprípustnosti vznesených Komisiou nemôze viest k odmietnutiu druhej casti odvolacieho dôvodu. B - Povaha cinnosti spocívajúcej v ponúkaní bezplatných sluzieb zdravotnej starostlivosti poistencom SNS 39. Súd prvého stupna sa v bode 39 napadnutého rozsudku domnieval, ze "SNS, spravovaný ministerstvami a inými institúciami, ktoré sú uvedené v staznosti podanej stazovatelom, funguje v súlade so zásadou solidarity, kedze je financovaný príspevkami na sociálne poistenie a inými státnymi príspevkami a bezplatne poskytuje sluzby svojim poistencom na základe vseobecného poistenia". Z toho vyvodil na základe judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu podnik záver, ze "tieto institúcie pri svojej cinnosti správy SNS nekonajú ako podniky". 40. Podla odvolania sa Súd prvého stupna dvakrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v prvom prípade tým, ze pojem hospodárskej cinnosti nevylozil funkcne, v druhom prípade tým, ze vylozil zásadu solidarity extenzívne. 41. Prvé nesprávne právne posúdenie vyplýva podla zalobcu z toho, ze Súd prvého stupna nekvalifikoval samostatne kazdú cinnost SNS. Súd prvého stupna totiz celkovo kvalifikoval cinnosti SNS bez toho, aby vzal do úvahy, ze SNS na jednej strane poskytuje svojim poistencom povinné zdravotné poistenie a na druhej strane je povinný bezplatne im poskytovat sluzby zdravotnej starostlivosti. Hoci samotná skutocnost poistenia dáva právo na prospech zo zdravotnej starostlivosti, poskytovanie zdravotnej starostlivosti mozno posudzovat nezávisle od povinnosti poistenia. Mozno si predstavit, ze povinné poistenie sa spravuje zásadou solidarity, zatial co medzi poskytovatelmi zdravotnej starostlivosti prekvitá hospodárska sútaz, kedze poistencom zostáva sloboda výberu poskytovatela zdravotnej starostlivosti. 42. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze SNS je skutocne poverený týmito dvomi cinnostami. Takisto je preukázané, ze Súd prvého stupna namiesto kvalifikovania kazdej cinnosti nezávisle pristúpil k celkovému a jednotnému kvalifikovaniu SNS. 43. Z judikatúry vsak vyplýva, ze samostatné skúmanie kazdej z cinností zabezpecovaných institúciou je nevyhnutné na to, aby bolo mozné rozhodnút, ci sa má táto cinnost kvalifikovat ako hospodárska.([44]44) Samostatné kvalifikovanie jednotlivých cinností je o to viac nevyhnutné, ak ide o verejnú institúciu, kedze táto institúcia môze konat ako podnikatel len vo vztahu k jednej cinnosti, zatial co inak vykonáva len cinnosti nehospodárskej povahy. 44. Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze celkovo kvalifikoval SNS bez toho, aby individuálne preskúmal jeho cinnost bezplatného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Toto nesprávne právne posúdenie by vsak nemalo ziadny vplyv na záver napadnutého rozsudku, ak by samotná cinnost bezplatného poskytovania zdravotnej starostlivosti mala byt kvalifikovaná ako cinnost nehospodárskej povahy.([45]45) 45. Súd prvého stupna teda podla zalobcu v dôsledku extenzívneho výkladu pojmu solidarita nesprávne kvalifikoval cinnost pri bezplatnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako cinnost nehospodárskej povahy. Táto cast odvolania sa týka hlavnej otázky, ktorej riesenie v tejto veci prislúcha Súdnemu dvoru, a to ci cinnost SNS pri bezplatnom poskytovaní sluzieb zdravotnej starostlivosti bola oprávnene kvalifikovaná ako cinnost nehospodárskej povahy. 46. S cielom dospiet k záveru, ze SNS vykonáva cinnost nehospodárskej povahy, Súd prvého stupna vykladal vyssie citované rozsudky Poucet a Pistre, FFSA a i., a Albany tak, ze v bode 38 napadnutého rozsudku potvrdil, ze "institúcie spravujúce zdravotné poistovne... plnia výlucne sociálnu funkciu, ze táto cinnost je zalozená na zásade vnútrostátnej solidarity, a napokon, ze uvedenou cinnostou sa nedosahuje zisk, kedze uhradené plnenia sú stanovené zákonom a nezávisia od výsky príspevkov na sociálne poistenie". 47. Kritérium vyslovené Súdnym dvorom vo vyssie citovaných rozsudkoch vsak nepredstavuje primeraný základ pre kvalifikovanie povahy cinnosti pri poskytovaní sluzieb zdravotnej starostlivosti. Kým totiz v rozsudkoch, na ktoré sa odvolával Súd prvého stupna, Súdny dvor skúmal, ako uz bolo spomenuté vyssie, súlad povinného poistenia v zdravotnej alebo nemocenskej poistovni s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva, je nepochybné, ze cinnostou, ktorá sa má kvalifikovat, nie je povinné zdravotné poistenie, ktoré SNS tiez vykonáva, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V dôsledku toho sa musí miera solidarity v tomto odvetví posudzovat na základe iných parametrov nez sú parametre relevantné pre cinnost zdravotnej alebo nemocenskej poistovne.([46]46) 48. Ako sa Súdny dvor viackrát vyjadril v súvislosti s cinnostami zdravotníctva v rámci slobodného poskytovania sluzieb, mozno nacrtnút paralelu s touto judikatúrou s cielom posúdit povahu bezplatných sluzieb zdravotnej starostlivosti SNS svojim poistencom. 49. Z clánku 50 ES vyplýva, ze "v zmysle zmluvy sa za sluzby povazujú plnenia, ktoré sa bezne poskytujú za odplatu, pokial ich neupravujú ustanovenia o volnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb"([47]47). Vseobecnejsie, Súdny dvor rozhodol, ze cinnosti zdravotníctva patria do pôsobnosti clánku 60 Zmluvy"([48]48). V tomto ohlade mozno citovat slová generálneho advokáta Tesauro, ktorý potvrdil, ze odvetvie sociálneho zabezpecenia nie je "ostrovom mimo vplyvu práva Spolocenstva"([49]49), takze sa vnútrostátna právna úprava, ktorá sa nan vztahuje, nevymyká z rozsahu pôsobnosti tohto práva. Podla Súdneho dvora nezávislost clenských státov v oblasti organizácie ich systémov sociálneho zabezpecenia nevylucuje uplatnovanie základných slobôd.([50]50) Úloha definovat "na jednej strane podmienky práva alebo povinnosti vstúpit do systému sociálneho zabezpecenia a na druhej strane podmienky vzniku nároku na plnenia" je ponechaná vnútrostátnej právnej úprave"([51]51). 50. Úcast státu na financovaní plnení zdravotnej starostlivosti nie je spôsobilá vylúcit kvalifikovanie cinnosti zdravotníctva ako sluzby.([52]52) Judikatúra tiez preukázala, ze samotná skutocnost, ze sa zdravotná starostlivost pacientovi poskytuje bezplatne, nestací na vylúcenie tejto cinnosti z pôsobnosti clánku 49 ES. Súdny dvor totiz výslovne rozhodol v rozsudku Smits a Peerbooms, ze sluzby zdravotnej starostlivosti, ktoré bezplatne poskytujú nemocnice, sú sluzbami podla clánku 49 ES. Nie je dôlezité, ze poberatel za sluzbu neplatí, kedze "platby uskutocnené nemocenskými poistovnami... predstavujú ekonomickú protihodnotu za nemocnicné sluzby a nepochybne majú odplatnú povahu"([53]53). 51. Na prvý pohlad je ziaduce prijat obdobné riesenie v oblasti slobodného poskytovania sluzieb a slobodnej hospodárskej sútaze, kedze ustanovenia práva Spolocenstva sa snazia o dosiahnutie spolocného ciela realizácie vnútorného trhu.([54]54) Rozsah pôsobnosti slobodnej hospodárskej sútaze a slobodného poskytovania sluzieb sa vsak navzájom nezhodujú. Nic totiz nebráni tomu, aby sa transakcia zahrnajúca výmenu kvalifikovala ako poskytovanie sluzieb, aj ked úcastníci výmeny nie sú podnikmi v zmysle práva hospodárskej sútaze.([55]55) Ako uz bolo prejednané vyssie([56]56), clenské státy môzu vylúcit z pôsobnosti hospodárskej sútaze niektoré cinnosti, ktoré organizujú tak, ze prevazuje zásada solidarity, takze sa neuplatní právo hospodárskej sútaze. Spôsob organizácie cinnosti na vnútrostátnej úrovni nemá naproti tomu ziadny vplyv na uplatnovanie zásady slobodného poskytovania sluzieb. Aj ked je teda bezplatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti bezpochyby hospodárskou cinnostou v zmysle clánku 49 ES([57]57), z toho nevyhnutne nevyplýva, ze institúcie, ktoré ju vykonávajú, podliehajú právu hospodárskej sútaze. 52. V prejednávanej veci sa nezdá, ze by cinnost poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorú SNS zabezpecuje svojim poistencom, mala inú povahu ako cinnost ponúkaná verejnými nemocnicami v uz citovanej veci Smits a Peerbooms. Neobsahuje síce len nemocnicnú starostlivost, túto starostlivost vsak zahrna. Obdobne, pacienti síce neplatia cenu starostlivosti poskytnutej zdravotníckymi odborníkmi, to vsak neznamená, ze tí nie sú odmenovaní. S cielom urcit, ci sa na túto cinnost bude vztahovat právo hospodárskej sútaze, treba vsak preukázat, ci mal stát na úcely zavedenia prerozdelovacích mechanizmov tým, ze zveril túto cinnost jedine státnym institúciám, ktoré sa spravujú výlucne úvahami solidarity, v úmysle vylúcit ju z akýchkolvek trhových súvislostí. 53. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze SNS je povinný zarucit vseobecné poistenie bezplatne pre vsetkých svojich poistencov. Súd prvého stupna vsak neupresnil, ci sú potreby trhu úplne uspokojené verejnými institúciami alebo ci sa na nom zúcastnujú aj súkromné subjekty s povahou podniku. Údaje nevyhnutné na vyvodenie záveru o nehospodárskej povahe cinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti SNS nie sú preto jednotné. 54. Zdá sa, ze zákon 15/1997 z 25. apríla Ley sobre habilitación de nuevas formas de gestión del Sistema Nacional de Salud([58]58) dovoluje SNS uzavriet zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so súkromnými subjektmi. Z odpovedí spanielskej vlády na otázku, ktorú jej dorucil Súd prvého stupna 15. januára 2002, tiez vyplýva, ze cast sluzieb zdravotnej starostlivosti zabezpecuje súkromná sféra. Preto je potrebné vrátit vec Súdu prvého stupna, aby pristúpil k zisteniu skutkového stavu nevyhnutného na posúdenie, ci v Spanielsku existujú vedla seba verejný a súkromný zdravotný sektor alebo ci v cinnosti bezplatného poskytovania zdravotnej starostlivosti prevláda solidarita. 55. V kazdom prípade, aj keby sme dospeli k záveru, ze SNS vykonáva hospodársku cinnost, nespochybnilo by to sociálne ciele, ktoré sleduje SNS, pretoze tento záver sa neprieci uplatnovaniu zásady solidarity bud s ohladom na spôsob financovania príspevkami na sociálne poistenie a inými státnymi príspevkami, alebo bezplatnou povahou sluzieb jeho poistencom na základe vseobecného poistenia. Uplatnovanie práva hospodárskej sútaze totiz nie je v rozpore s uznaním, ze niektoré odvetvia musia podliehat osobitným pravidlám. Naopak, úcelom clánku 86 ods. 2 ES je odôvodnit, ze podnikom zodpovedným za sluzby vseobecného záujmu sú priznané výlucné práva.([59]59) Úcinky, ktoré mozno ocakávat od uplatnovania práva hospodárskej sútaze na niektoré cinnosti vykonávané podnikmi zodpovednými za sluzby vseobecného záujmu, nemôzu viest k oslabeniu sociálnej ochrany viac ako úcinky, ktoré vyvoláva uplatnovanie zásady volného pohybu v odvetví zdravotnej starostlivosti. Pri obidvoch predpokladoch má právo Spolocenstva tendenciu zaclenit zásady otvorenosti a transparentnosti do systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré boli pôvodne skoncipované na vnútrostátnej úrovni.([60]60) 56. Predsa vsak, aj ked je v prejednávanej veci nepochybné, ze je SNS zodpovedný za bezplatné poskytovanie sluzieb zdravotnej starostlivosti svojim poistencom na základe vseobecného poistenia (body 39 a 40 napadnutého rozsudku), aj tak nie je úloha správy SNS, ktorá prislúcha ministerstvám a iným institúciám uvedeným v staznosti, jasne definovaná. Preto institúciu mozno kvalifikovat ako podnik na základe hospodárskych cinností, ktoré vykonáva, len ak skutocne podporuje predmetné cinností.([61]61) Aj ked sa teda preukázalo, ze sa na SNS má hladiet ako na podnik na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze, treba sa este ubezpecit o tom, ze institúcie uvedené v staznosti FENIN podporujú tieto cinnosti. Toto zistenie musí byt vykonané Súdom prvého stupna, ak by dospel k záveru o hospodárskej povahe cinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti realizovanej SNS. 57. Na základe uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel druhej casti odvolacieho dôvodu a vrátil vec Súdu prvého stupna, aby pristúpil k zisteniu skutkového stavu nevyhnutnému na preukázanie hospodárskej alebo nehospodárskej povahy cinnosti institúcií spravujúcich SNS a následne aj dôvodnost zamietnutia staznosti FENIN Komisiou. C - Súvislost medzi nákupnou cinnostou a povahou cinností, na ktoré sú tovary alebo sluzby urcené 58. Ak by sa Súdny dvor rozhodol v rozpore s tým, co sa mu navrhuje, potvrdit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom kvalifikuje bezplatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako cinnost nehospodárskej povahy, treba preskúmat aj prvú cast odvolacieho dôvodu, ktorá kritizuje preukázanú súvislost medzi povahou nákupu a neskorsím pouzitím nadobudnutých tovarov. 59. V prvej casti odvolania FENIN kritizuje bod 36 napadnutého rozsudku, ktorý vyhlasuje, ze "pojem hospodárskej cinnosti je charakterizovaný cinnostou, ktorá spocíva v ponúkaní tovarov alebo sluzieb na danom trhu, a nie cinnostou nákupu ako takou". Súd prvého stupna dalej potvrdil, ze "na úcely posúdenia povahy cinnosti nie je vhodné oddelit nákup tovaru od neskorsieho pouzitia tovaru nadobudnutého kupujúcim", a tiez ze "hospodárska alebo nehospodárska povaha neskorsieho pouzitia kúpeného tovaru nevyhnutne predurcuje povahu nákupnej cinnosti". 60. FENIN popiera súvislost preukázanú Súdom prvého stupna medzi povahou nákupu a jeho následným pouzitím. Táto súvislost je zalozená na nesprávnom výklade judikatúry, spôsobuje praktické tazkosti a oslabuje potrebný úcinok práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 61. FENIN sa v prvom rade domnieva, ze judikatúra, o ktorú sa opiera vo svojom odôvodnení Súd prvého stupna, a to rozsudky Komisia/Taliansko([62]62) a Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali/Komisia([63]63), sa uspokojuje s kvalifikáciou ponuky tovarov a sluzieb na trhu ako hospodárskej cinnosti bez vyjadrenia sa k povahe nákupnej cinnosti. Podla zalobcu preto nie sú tieto rozsudky relevantné pre vylúcenie hospodárskej povahy nákupnej cinnosti. 62. Je pravdou, ze jedným z kritérií potrebných na kvalifikovanie institúcie ako podniku je jej úcast na trhu. Teda trh je charakteristický existenciou obchodu medzi podnikatelmi, ktorý sa konkretizuje prostredníctvom ponúk a nákupov. V tomto ohlade nie je mozné podrobit jedno kontrole práva hospodárskej sútaze, zatial co druhé je z nej vylúcené, kedze jedno je protipól druhého. Táto kritika vsak nestací na vyvrátenie odôvodnenia Súdu prvého stupna, ktorý podriaduje kvalifikovanie nákupu jeho neskorsiemu pouzitiu. 63. V druhom rade FENIN poukazuje na rozpor medzi kritizovaným rozsudkom a vyssie citovaným rozsudkom Pavlov a i. V poslednom uvedenom rozsudku Súdny dvor s cielom preukázat hospodársku povahu poistenia lekárov v dôchodkovej poistovni konstatoval, ze poistenie je úzko späté s ich profesijnou cinnostou, a musí sa preto nanho hladiet tak, ze patrí k tejto cinnosti hospodárskej povahy.([64]64) Ako navrhoval generálny advokát Jacobs([65]65), Súdny dvor odlísil cinnosti patriace do osobnej sféry od cinností, ktoré patria do sféry hospodárskej cinnosti lekárov. Iba nekoncový dopyt, na rozdiel od koncového dopytu, mozno povazovat za dopyt, ktorý patrí do hospodárskej sféry.([66]66) Dopyt súkromných spotrebitelov, ktorý je vzdy koncovým dopytom, naproti tomu nepodlieha právu hospodárskej sútaze. 64. Napadnutý rozsudok nevykazuje ziadny rozpor s touto úvahou. Ak totiz verejné institúcie vykonávajú tak hospodárske cinnosti, ako aj cinnosti inej povahy, jedine dopyt spätý s ich hospodárskymi cinnostami môze spadat do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. Naproti tomu sú nákupy urcené na cinnosti nehospodárskej povahy porovnatelné s koncovým dopytom spotrebitelov a sú mimo pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. V prejednávanej veci je vsak nákup zdravotníckeho materiálu nepopieratelne spätý s cinnostou poskytovania sluzieb zdravotnej starostlivosti SNS. 65. Podla odvolania bol Súd prvého stupna povinný s cielom urcit, ci mala nákupná cinnost SNS hospodársku povahu, skúmat, ci bola spôsobilá vyvolat protisútazné úcinky, aby sa zabránilo vytvoreniu "neoprávnených zón imunity". Takéto kritérium vsak nemôze byt pouzité, pretoze by znamenalo podrobenie kazdého nákupu státu, státnej institúcie alebo spotrebitelov právu hospodárskej sútaze. Naproti tomu, ako bolo správne pripomenuté napadnutým rozsudkom, nákup spadá do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze len v rozsahu, v akom je súcastou výkonu hospodárskej cinnosti. Navyse, ak by sme sa pridrzali tvrdenia v odvolaní, potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa verejných trhov by bol oslabený.([67]67) Preukázaná súvislost medzi správaním uvádzaným zalobcami a nehospodárskou cinnostou uvedenej institúcie je tiez ústredným bodom odôvodnenia rozvinutého v uz citovanom rozsudku Eurocontrol s cielom vylúcit uplatnenie práva hospodárskej sútaze. Bolo rozhodnuté, ze vyberanie poplatkov spolocnostou Eurocontrol nemá hospodársku povahu, pretoze sa uskutocnuje v rámci cinnosti nehospodárskej povahy. 66. Rozsudok Ambulanz Glöckner, ktorý je v odvolaní uvedený na podporu jeho argumentácie, naproti tomu potvrdzuje prístup, ktorého sa pridrzal Súd prvého stupna, pretoze Súdny dvor nepripustil, aby zamietnutie verejným orgánom udelit dopravcovi povolenie bolo preskúmané z uhla pohladu clánku 81 ES, kedze toto rozhodnutie nezodpovedá výkonu hospodárskej cinnosti, ale naopak, snazí sa ho upravit a vytvorit pren právny rámec. Nákup teda, ktorý súvisí s plnením funkcií nehospodárskej povahy, nemusí spadat do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. Tento záver je v súlade s ekonomickou teóriou, ktorá zdôraznuje, ze existencia monopsónu nepredstavuje takmer ziadne nebezpecenstvo pre hospodársku sútaz, pretoze nemusí mat ziadny dosah na spotrebitelský trh (smerom dole). Okrem iného podnik v postavení monopsónu nemá záujem robit na svojich dodávatelov taký nátlak, ze sa musia stiahnut z dodávatelského trhu (smerom hore)([68]68). Nie je preto potrebné zrusit napadnutý rozsudok z dôvodu vykonania nesprávneho výkladu judikatúry týkajúcej sa kvalifikácie nákupu ako hospodárskej cinnosti. 67. V poslednom rade FENIN tvrdí, ze výklad Súdu prvého stupna je nesprávny, pretoze spôsobuje mnohé praktické tazkosti. Podla predlozeného argumentu by bolo v okamihu nákupu takmer nemozné rozlísit medzi nákupmi urcenými pre cinnosti hospodárskej povahy a nákupmi urcenými pre cinnosti inej ako hospodárskej povahy. 68. Istotne nie je lahké oddelit hospodárske cinnosti od cinností inej povahy, ak sú vykonávané tou istou institúciou. Napriek tomu vsak, v rozpore s tvrdením v odvolaní, nie sú tieto tazkosti spôsobilé zmenit kritérium uplatnenia práva hospodárskej sútaze, ktorým je kritérium výkonu hospodárskej cinnosti. Nevyhnutným dôsledkom tohto kritéria zostáva totiz to, ze sa na institúcie, ktoré plnia zmiesané funkcie, uplatní právo hospodárskej sútaze len v casti, ktorá sa týka ich cinností hospodárskej povahy.([69]69) Ak by sme sa pridrzali argumentu v odvolaní, tak potom by sa na vsetky cinnosti institúcie, ktorá vykonáva hospodársku cinnost, vztahovalo právo hospodárskej sútaze. Takýto záver by sa priecil funkcnému kritériu podniku, ktoré bolo rozvinuté judikatúrou. 69. Kedze ziadne z tvrdení, ktoré boli rozvinuté v prvej casti odvolania, nepreukázalo, ze nákup zdravotníckeho materiálu prostredníctvom SNS treba oddelit od cinnosti poskytovania sluzieb zdravotnej starostlivosti, musí byt napadnutý rozsudok v tomto bode potvrdený. IV - Návrh 70. S ohladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: 1. vyhovel druhej casti odvolacieho dôvodu a vrátil vec Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev, aby vykonal skutkové zistenia nevyhnutné na preukázanie hospodárskej alebo nehospodárskej povahy cinnosti institúcií spravujúcich spanielsky národný zdravotný systém a v dôsledku toho dôvodnosti zamietnutia staznosti Federación Espańola de Empresas de Tecnología Sanitaria (FENIN) Komisiou Európskych spolocenstiev; 2. zamietol prvú cast odvolania. __________________________________________________________________ [70]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [71]2 - Rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979. __________________________________________________________________ [72]3 - Rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, nazývaný "Eurocontrol", C-364/92, Zb. s. I-43. __________________________________________________________________ [73]4 - Rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calě & Figli, C-343/95, Zb. s. I-1547. __________________________________________________________________ [74]5 - Rozsudok zo 17. februára 1993, C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637. __________________________________________________________________ [75]6 - Rozsudok zo 16. novembra 1995, C-244/94, Zb. s. I-4013. __________________________________________________________________ [76]7 - Rozsudok zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko (118/85, Zb. s. 2599), ktorý vo svojom bode 7 uvádza, ze "stát môze konat bud výkonom verejnej moci, alebo vykonávaním hospodárskych cinností priemyselnej alebo obchodnej povahy, ktoré spocívajú v ponúkaní tovarov a sluzieb na trhu". __________________________________________________________________ [77]8 - Bod 22 uz citovaného rozsudku Höfner a Elser. __________________________________________________________________ [78]9 - Bod 12 návrhov prednesených v uz citovanej veci Poucet a Pistre. __________________________________________________________________ [79]10 - Rozsudok z 25. októbra 2001, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 20. __________________________________________________________________ [80]11 - Pozri body 67 a 27 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs v uz citovaných veciach Ambulanz Glöckner, a AOK-Bundesverband a i. (rozsudok zo 16. marca 2004, C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493). __________________________________________________________________ [81]12 - CHÉROT, J. Y.: "Le droit communautaire de la concurrence fonde-t-il un ordre concurrentiel?" in: L'ordre concurrentiel: mélanges en l'honneur d'A. Pirovano, 2003, kritizuje túto porovnávaciu metódu a zdôraznuje, ze "na jednej strane teoreticky akúkolvek cinnost môze vykonávat súkromný subjekt, na druhej strane skúsenost ukazuje, ze vsetky cinnosti boli v urcitom okamihu histórie vykonávané súkromným subjektom" (s. 569). Pozri tiez IDOT, L.: "La notion d'entreprise en droit de la concurrence, révélateur de l`ordre concurrentiel" v rovnakom diele, podla ktorej "[s] takouto definíciou sa môze vsetko zajtra stat 'hospodárskou cinnostou`" (s. 528). __________________________________________________________________ [82]13 - Rozsudok z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 37. Tiez mozno citovat starsiu judikatúru, uz citovaný rozsudok zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, bod 3, v ktorom Súdny dvor tvrdí, ze "je nesporné, ze Amministrazione autonoma dei monopoli di stato sa zúcastnuje na hospodárskej cinnosti tým, ze ponúka na trh tovary a sluzby v odvetví spracovaného tabaku". __________________________________________________________________ [83]14 - Rozsudky z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 75, a Ambulanz Glöckner, uz citovaný, bod 19. Pozri tiez rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 47, a z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C-82/01 P, Zb. s. I-9297, bod 79. __________________________________________________________________ [84]15 - Rozsudok FFSA a i., uz citovaný (bod 21), podla ktorého "samotná skutocnost, ze CCMSA nesleduje dosahovanie zisku, nemení hospodársku povahu vykonávanej cinnosti, kedze... môze viest k správaniu, ktoré sa pravidlá hospodárskej sútaze snazia potlacit". Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Cisal (rozsudok z 22. januára 2002, C-218/00, Zb. s. I-691), v ktorom je upresnené v bode 71, ze "základnou otázkou je, ci je táto institúcia spôsobilá porusit pravidlá hospodárskej sútaze". __________________________________________________________________ [85]16 - V bode 30 svojho uz citovaného rozsudku Eurocontrol Súdny dvor vyhlasuje, ze "s ohladom na vsetky cinnosti Eurocontrolu, ich povahu, ich predmet a pravidlá, ktorým podliehajú", nepredstavujú hospodársku povahu. Pozri tiez bod 23 uz citovaného rozsudku Diego Calě & Figli, ktorý zdôraznuje ze takáto cinnost svojou povahou, svojím predmetom a pravidlami, ktorým podlieha", sa viaze na výkon prerogatív verejnej moci. __________________________________________________________________ [86]17 - Eurocontrol, uz citovaný. __________________________________________________________________ [87]18 - Rozsudok Diego Calě & Figli, uz citovaný, sa týkal predchádzania znecisteniu v prístave Gęnes. __________________________________________________________________ [88]19 - Dôkaz, ze cinnost vyplýva z úloh vo vseobecnom záujme, môze byt podporený tým, ze táto cinnost je v dotknutom clenskom státe upravená ako ústavná zásada. Pozri bod 22 uz citovaného rozsudku Diego Calě & Figli. __________________________________________________________________ [89]20 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2004, Meca-Medina a Majcen/Komisia, T-313/02, Zb. s. II-3291, bod 41. __________________________________________________________________ [90]21 - Pozri napríklad skutkový stav uz citovaného rozsudku AOK-Bundesverband a i. a HERVEY, T., a McHALE, J.: Health Law and the European Union, Cambridge, 2004, s. 136. __________________________________________________________________ [91]22 - Bod 8 uz citovaného rozsudku Poucet a Pistre. __________________________________________________________________ [92]23 - Bod 16 uz citovaného rozsudku Poucet a Pistre. __________________________________________________________________ [93]24 - Bod 18 uz citovaného rozsudku Poucet a Pistre. __________________________________________________________________ [94]25 - V bodoch 38 az 40 uz citovaného rozsudku Cisal bolo upresnené, ze solidarita sa prejavuje tak, ze príspevky nemusia byt úmerné poistenému riziku a ze uhradené plnenia nemusia byt úmerné príjmom poisteného. __________________________________________________________________ [95]26 - Rozsudok z 21. septembra 1999, C-67/96, Zb. s. I-5751. __________________________________________________________________ [96]27 - Pozri VAN DE GRONDEN, J. W.: "Purchasing Care: Economic Activity or Service of General (Economic) Interest?" ECLR 2004, c. 2, s. 87, osobitne s. 90. Postavenie zdravotných poistovní je odlisné, pretoze tie dalej nepodliehajú právu hospodárskej sútaze po vstupe do úcinnosti 1. januára 2004 zákona, ktorým sa modernizuje zdravotné poistenie. Pozri k tomuto bodu JAEGER, W.: "Die gesetzlichen Krankenkassen als Nachfrager im Wettbewerb", ZWeR 2005, c. 1, s. 31. __________________________________________________________________ [97]28- Rozhodnutím z 29. januára 1997 "Cruz Roja Espańola" (Expte R 179/96), Súd pre ochranu hospodárskej sútaze rozhodol, ze spanielsky Cervený kríz koná ako podnikatel, ak vykonáva prevozy chorých do ambulancie, kedze navrhuje tieto sluzby v kontexte slobodnej hospodárskej sútaze a neobmedzuje sa na spravovanie verejných subvencií na charitatívne úcely. __________________________________________________________________ [98]29 - Vec c. 1006/2/1/01 [2002] Competition Appeal Reports 299. __________________________________________________________________ [99]30 - Kilpailuvirasto, 17. marca 2000, dnro 343/61/1997. __________________________________________________________________ [100]31 - Národné riaditelstvo pre hospodársku sútaz napríklad rozhodlo, ze rozhodnutie národného úradu pre liecivá o povolení lieku spadá do tohto rámca. __________________________________________________________________ [101]32 - Rozhodnutie orgánu ochrany hospodárskej sútaze c. 358, FDB/Southern Health Board, z 12. októbra 1994. __________________________________________________________________ [102]33 - Podla clánku 152 ods. 5 ES "cinnost Spolocenstva v oblasti verejného zdravia plne respektuje zodpovednost clenských státov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti". Pokial ide o organizáciu sociálneho zabezpecenia, clánok 137 ods. 4 ES stanovuje, ze "nie je dotknuté právo clenských státov definovat základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpecenia a nesmú významnou mierou ovplyvnovat ich financnú rovnováhu". Pozri tiez rozsudky zo 7. februára 1984, Duphar a i., 238/82, Zb. s. 523, bod 16, a z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 41. Clánok 36 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) tiez stanovuje, ze "Únia uznáva a respektuje prístup k sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu, tak ako ustanovujú vnútrostátne zákony a prax, v súlade so zmluvou zakladajúcou Európske spolocenstvo s cielom podporovat sociálnu a teritoriálnu súdrznost Únie". __________________________________________________________________ [103]34 - Rozsudky z 3. decembra 1987, BNIC, 136/86, Zb. s. 4789, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851. __________________________________________________________________ [104]35 - Clánok 16 ES, ak trvá na nevyhnutnosti zarucit fungovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, nepredstavuje obmedzenie rozsahu pôsobnosti clánku 86 ods. 2 ES, ale skôr poskytuje návod na výklad tohto ustanovenia. __________________________________________________________________ [105]36 - Bod 25 uz citovaného rozsudku Höfner a Elser. __________________________________________________________________ [106]37 - Pozri rozsudky z 24. apríla 1994, Almelo (C-393/92, Zb. s. I-1477), ktorého bod 48 stanovuje, ze "takýto podnik musí zabezpecit nepretrzitú prevádzku elektrickej energie na celom povolenom území, vsetkým spotrebitelom, miestnym distribútorom alebo konecným uzívatelom, kedykolvek v pozadovaných mnozstvách, pri jednotných sadzbách a podmienkach, ktoré sa môzu menit len na základe obejtkívnych kritérií uplatnitelných na vsetkých jeho klientov", a z 19. mája 1993, Corbeau (C-320/91, Zb. s. I-2533). __________________________________________________________________ [107]38 - Pozri BAQUERO CRUZ, J.: "Beyond Competition: Services of General Interest and European Community Law", in: Collected Courses of the Academy of European Law, vol. XIV/2, EU Law and the Welfare State: In Search of Solidarity, editor G. de Burca, Oxford, 2005. __________________________________________________________________ [108]39 - Vysielanie audiovizuálnych programov bolo napríklad vyhradené státnym subjektom a dnes ho zabezpecujú aj súkromní podnikatelia. __________________________________________________________________ [109]40 - Pozri k tomuto bodu WINTERSTEIN, A.: "Nailing the Jellyfish: Social Security and Competition Law", [1999] ECLR, c. 6, s. 324; MOSSIALOS, E., a McKEE, M.: EU Law and the Social Character of Health Care, Bruxelles, S. I. E.-Peter Lang, 2002, s. 34. __________________________________________________________________ [110]41 - Rozsudok z 12. júla 2001, C-157/99, Zb. s. I-5473. __________________________________________________________________ [111]42 - Clánok 113 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Zalobné dôvody týkajúce sa nadbytocných dôvodov sú naproti tomu neprípustné: rozsudky z 18. marca 1993, Parlement/Frederiksen (C-35/92 P, Zb. s. I-991); z 22. decembra 1993, Pincherle/Komisia (C-244/91 P, Zb. s. I-6965, bod 25), a z 16. júna 1994, SFEI a i./Komisia (C-39/93 P, Zb. s. I-2681, bod 23). __________________________________________________________________ [112]43 - Uznesenie z 11. júla 1996, An Taisce a WWF UK/Komisia, C-325/94 P, Zb. s. I-3727, bod 28; rozsudok z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 44. __________________________________________________________________ [113]44 - Rozsudky, AOK-Bundesverband a i., uz citovaný, bod 58, a zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 7; bod 114 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Ferlini (rozsudok z 3. októbra 2000, C-411/98, Zb. s. I-8081). __________________________________________________________________ [114]45 - Rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 46 a 47. __________________________________________________________________ [115]46 - Pozri body 30 a 31 návrhov vyssie. __________________________________________________________________ [116]47 - Rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone/Ministero del Tesoro, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 9; z 13. mája 2003, Müller-Fauré a van Riet, C-385/99, Zb. s. I-4509, bod 38, a z 23. októbra 2003, Inizan, C-56/01, Zb. s. I-12403, bod 16. __________________________________________________________________ [117]48 - Rozsudok zo 4. októbra 1991, Society for the Protection of Unborn Children Ireland, nazývaný "Grogan", C-159/90, Zb. s. I-4685, bod 18. __________________________________________________________________ [118]49 - Bod 17 jeho návrhov vo veciach Kohll, uz citovanej, a Decker (rozsudok z 28. apríla 1998, C-120/95, Zb. s. I-1831). __________________________________________________________________ [119]50 - Rozsudky Kohll, uz citovaný, bod 21; Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 54; Müller-Fauré a van Riet, uz citovaný, bod 39, a Inizan, uz citovaný, bod 17. __________________________________________________________________ [120]51 - Rozsudok Kohll, uz citovaný, bod 18. __________________________________________________________________ [121]52 - Bod 41 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v uz citovaných veciach Decker a Kohll; rozsudok Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 58. O odlisnom stanovisku pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Smits a Peerbooms, uz citovanej, body 42 az 49. __________________________________________________________________ [122]53 - Rozsudok Smits a Peerbooms, uz citovaný, bod 58. __________________________________________________________________ [123]54 - MORTELMANS, K.: "Towards convergence in the application of the rules on free movement and competition?" CMLRev. 2001, s. 613; bod 22 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven vo veci B & Q (rozsudok z 23. novembra 1989, C-145/88, Zb. s. I-3851); rozsudok Súdu prvého stupna Meca-Medina a Majcen/Komisia, uz citovaný, bod 42. __________________________________________________________________ [124]55 - Subjekty zodpovedné za správu zdravotného poistenia ako v uz citovanej veci Cisal nie sú podnikmi v zmysle práva hospodárskej sútaze, ale pravidlá, ktoré ich upravujú, nemôzu vylúcit poistenie zamestnancov pochádzajich z iných clenských státov bez popretia zásady volného pohybu pracovníkov. __________________________________________________________________ [125]56 - Pozri body 27 az 29 návrhov vyssie. __________________________________________________________________ [126]57 - Rozsudok Smits a Peerbooms, uz citovaný. __________________________________________________________________ [127]58 - Uz citovaný v poznámke 17 prílohy V odvolania (BOE c. 100, z 26. apríla 1997, s. 13449). __________________________________________________________________ [128]59 - Rozsudok Ambulanz Glöckner, uz citovaný. __________________________________________________________________ [129]60 - DAVIES, G.: Nationality Discrimination in the European Internal Market, Kluwer, La Haye, 2003, Chapter 9, Free Movement of Welfare, osobitne s. 183 a 184. __________________________________________________________________ [130]61 - Pozri analogicky moje návrhy vo veci BBL (rozsudok z 21. októbra 2004, C-8/03, Zb. s. I-10157, bod 16). __________________________________________________________________ [131]62 - Rozsudok z 18. júna 1998, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. __________________________________________________________________ [132]63 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, T-513/93, Zb. s. II-1807. __________________________________________________________________ [133]64 - Uz citovaný rozsudok Pavlov a i., ktorý vo svojom bode 79 upresnuje, ze "poistenie odborného lekára v takom systéme má svoj pôvod vo výkone profesie". V bode 80 je doplnené, ze "skutocnost, pre kazdého odborného lekára nezávislá, ze prispieva do rovnakého sluzobného doplnkového dôchodkového systému, je spojená s výkonom jeho odbornej cinnosti o to viac, ze sa tento systém vyznacuje vysokým stupnom solidarity medzi vsetkými lekármi". __________________________________________________________________ [134]65 - Bod 115 uz citovaných návrhov vo veci Pavlov a i. __________________________________________________________________ [135]66 - ARCELIN, L.: L'entreprise en droit de la concurrencefrançais et communautaire, Litec, 2003, s. 223. __________________________________________________________________ [136]67 - Rozsudok z 24. septembra 1998, Tögel, C-76/97, Zb. s. I-5357. __________________________________________________________________ [137]68 - Pozri SCHERER, F., a ROSS, D.: Industrial market structure and economic performance, Boston Houghton Mifflin, 1990, s. 517, a NOLL, R.: "'Buyer power` and economic policy", Antitrust Law Journal, zv. 72, 2005, s. 589. __________________________________________________________________ [138]69 - Pozri rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, uz citovaný; Eurocontro, uz citovaný; AOK-Bundesverband a i., uz citovaný, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Ambulanz Glöckner, uz citovanej, bod 72. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref1 71. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref2 72. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref3 73. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref4 74. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref5 75. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref6 76. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref7 77. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref8 78. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref9 79. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref10 80. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref11 81. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref12 82. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref13 83. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref14 84. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref15 85. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref16 86. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref17 87. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref18 88. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref19 89. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref20 90. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref21 91. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref22 92. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref23 93. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref24 94. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref25 95. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref26 96. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref27 97. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref28 98. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref29 99. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref30 100. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref31 101. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref32 102. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref33 103. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref34 104. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref35 105. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref36 106. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref37 107. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref38 108. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref39 109. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref40 110. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref41 111. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref42 112. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref43 113. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref44 114. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref45 115. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref46 116. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref47 117. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref48 118. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref49 119. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref50 120. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref51 121. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref52 122. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref53 123. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref54 124. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref55 125. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref56 126. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref57 127. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref58 128. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref59 129. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref60 130. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref61 131. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref62 132. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref63 133. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref64 134. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref65 135. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref66 136. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref67 137. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref68 138. file:///tmp/lynxXXXXZST5yx/L97888-3826TMP.html#Footref69