[1]Opinion of the Advocate-General Opinion of the Advocate-General I - Úvod 1. Tri zaloby o neplatnost, ktoré boli podané na Súdny dvor, sa týkajú danového rezimu koordinacných centier prijatého Belgickým královstvom. 2. Koordinacné centrum je podnik zalozený skupinou nadnárodných spolocností, ktorá má za ciel poskytovat rôzne sluzby spolocnostiam, najmä v oblastí financií. Belgické královstvo zaviedlo v roku 1982 osobitný danový rezim v prospech týchto centier, podrobený osobitnému obnovitelnému povoleniu na dobu desat rokov. 3. Komisia Európskych spolocenstiev, ktorej bol tento rezim oznámený, sa domnievala, ze nepredstavuje státnu pomoc. Na základe stúdií vykonaných v rámci Rady Európskej únie v roku 1997 o danovej konkurencii medzi clenskými státmi vsak pristúpila k dalsiemu preskúmaniu tohto rezimu. 4. V rozhodnutí zo 17. februára 2003(2) Komisia dospela k názoru, ze tento rezim predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Zakázala belgickej vláde od 17. februára 2003 poskytovat na základe tohto rezimu výhody novým koordinacným centrám a obnovovat povolenia na desat rokov. Uviedla vsak, ze povolenia platné k tomuto dnu sú nadalej úcinné az do uplynutia lehoty ich platnosti, najneskôr do 31. decembra 2010. 5. Na základe tohto rozhodnutia poziadala belgická vláda Radu o povolenie poskytovat do 31. decembra 2005 danové zaobchádzanie totozné s rezimom koordinacných centier, ktorých platnost povolenia vyprsala medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005. Rada vyhovela tejto ziadosti rozhodnutím zo 16. júla 2003.(3) 6. Rozhodnutie Komisie je predmetom zalôb o neplatnost v spojených veciach C-182/03 a C-217/03 podaných Belgickým královstvom a Forum 187 ASBL(4), zdruzením zalozeným podla belgického práva, ktoré plní úlohy federácie koordinacných centier v Belgicku. 7. Rozhodnutie Rady je predmetom zaloby o neplatnost vo veci C-399/03 podanej Komisiou. 8. Kedze tieto zaloby spadajú do toho istého právneho a skutkového rámca, s oboma sa budem zaoberat v týchto návrhoch. 9. Ich rozbor ma vedie k preskúmaniu siestich nasledujúcich bodov: právomoc Rady prijat rozhodnutie zo 16. júla 2003, prípustnost zaloby, ktorú podalo Forum 187, moznost Komisie zmenit skorsie posúdenie existencie pomoci, dôvodnost oznacenia danového rezimu koordinacných centier ako státnej pomoci, a napokon, otázka, ci v Belgickom královstve zákazom obnovit, aj ked len docasne, povolenia, ktorých platnost má uplynút po oznámení rozhodnutia zo 17. februára 2003, porusila Komisia legitímnu dôveru koordinacných centier a vseobecnú zásadu rovnosti. II - Právny rámec Spolocenstva 10. Podla Zmluvy ES je státna pomoc, okrem niektorých výnimiek, v zásade zakázaná. Clánok 87 ods.1 Zmluvy ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 11. Clánok 87 ES napokon stanovuje vo svojich odsekoch 2 a 3 druhy státnej pomoci, ktoré sú úplne zlucitelné so spolocným trhom a pomoci, ktoré mozno povazovat za zlucitelné s týmto trhom. V rámci tejto poslednej kategórie figuruje najmä pomoc urcená na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov, ktoré trpia vysokou nezamestnanostou a urcená na ulahcenie rozvoja urcitých hospodárskych cinností, za predpokladu, ze nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 12. Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy [schémy - neoficiálny preklad ] pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora [pomoc - neoficiálny preklad ] sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý stát môze, odhliadnuc od ustanovení clánkov 226 a 227, predlozit vec priamo Súdnemu dvoru. Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 13. Clánok 89 ES splnomocnuje Radu na prijatie nariadení zameraných na uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES. Na základe tohto splnomocnenia prijala Rada nariadenie (ES) c. 659/1999(5), ktoré upravuje presné pravidlá týkajúce sa konaní, ktorých cielom je uplatnovanie clánku 88 ES. 14. Clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 definuje pojem "existujúcej pomoci". Stanovuje, ze na úcely tohto nariadenia, tento pojem zahrna: "i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; iii) pomoc, o ktorej sa predpokladá, ze bola schválená podla clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia(6) alebo pred týmto nariadením, v súlade vsak s týmto postupom; iv) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 15(7) ; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu." 15. Konanie, v rámci ktorého sa kontroluje existujúca pomoc, je predmetom úpravy v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. Clánok 17 stanovuje, ze Komisia skúma schémy existujúcej pomoci v spolupráci s clenskými státmi. Ak sa Komisia domnieva, ze schéma nie je alebo uz nie zlucitelná so spolocným trhom, informuje dotknutý clenský stát o svojom predbeznom závere a vyzve ho na predlozenie pripomienok v rámci lehoty jedného mesiaca, ktorá môze byt predlzená. 16. Podla clánku 18 tohto nariadenia, ak vo svetle informácií, ktoré jej boli predlozené clenským státom pri uplatnovaní clánku 17, Komisia vyvodí záver, ze schéma existujúcej pomoci nie je alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, zasle dotknutému clenskému státu odporúcanie navrhujúce prijatie potrebných opatrení. Toto odporúcanie môze najmä navrhnút podstatnú zmenu schémy spornej pomoci alebo zavedenie niektorých procesných poziadaviek, alebo aj zrusenie tejto schémy. 17. Podla clánku 19 tohto istého nariadenia, ak dotknutý clenský stát neprijme navrhované opatrenia a Komisia po zvázení tvrdení daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne formálne konanie o preskúmaní pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. III - Danový rezim koordinacných centier 18. Danový rezim koordinacných centier prijatý Belgickým královstvom bol zavedený královským nariadením z 30. decembra 1982(8) . Je zrejmé, ze nebol predmetom podstatnej zmeny medzi okamihom, ked Komisia oznámila belgickej vláde, ze sa domnieva, ze nejde o státnu pomoc, v roku 1984, 1987 a neskôr v roku 1990, a rozhodnutím zo 17. februára 2003.(9) 19. Koordinacné centrum môze byt zalozené vo forme belgickej spolocnosti s právnou subjektivitou alebo pobocky zalozenej v Belgicku zahranicnou spolocnostou. Prospech z danového rezimu zavedeného královským nariadením c. 187 je podmienený udelením predbezného a osobitného povolenia takémuto centru na základe královského nariadenia. Podmienkou získania tohto povolenia je, aby toto centrum tvorilo súcast skupiny nadnárodných spolocností. Táto podmienka predpokladá najmä to, ze spolocnosti, ktoré tvoria skupinu, sú usadené najmenej v styroch krajinách. Táto skupina musí takisto disponovat kapitálom a rezervami, ktorých výska dosahuje alebo prekracuje 1 miliardu BEF. Musí mat súcasne rocný obrat, ktorého konsolidovaná výska dosahuje alebo prekracuje 10 miliárd BEF. Banky a poistovne sú vylúcené z cerpania výhod tohto rezimu. 20. Výlucným predmetom cinnosti sporného centra musí byt rozvoj a centralizácia jednej alebo viacerých prípravných alebo vedlajsích cinností vykonávaných len v prospech vsetkých alebo casti spolocností uvedenej skupiny.(10) 21. Pocas prvých dvoch rokov cinnosti musí toto centrum v Belgicku zamestnávat najmenej desat osôb na plný pracovný úväzok. 22. Povolenie udelené takémuto centru je platné na dobu desat rokov a mozno ho obnovit na rovnakú dobu. 23. Danový rezim, z ktorého majú prospech tieto povolené koordinacné centrá, zahrna nasledujúce opatrenia: - zdanitelný príjem uvedených centier je stanovený pausálne. Zodpovedá percentuálnej sadzbe zo sumy ich výdavkov a prevádzkových nákladov, z ktorých sú vsak vynaté náklady na zamestnancov, financné náklady a splatná dan z príjmu právnických osôb, - tieto centrá sú oslobodené od zrázkovej dane z nehnutelností, za nehnutelnosti, ktoré pouzívajú pri výkone svojej podnikatelskej cinnosti, - neplatí sa ani registracná dan vo výske 0,5 % z výsky vkladov do centra, ani zo zvýsenia jeho základného imania, - tieto centrá sú oslobodené od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností. Sú tiez oslobodené od zrázkovej dane, na jednej strane z dividend, úrokov a poplatkov, ktoré centrá platia, az na niektoré výnimky, a na druhej strane z príjmov, ktoré tieto centrá poberajú zo svojich penazných vkladov, - centrá platia rocnú dan stanovenú na 400 000 BEF za zamestnanca zamestnaného na plný úväzok, ktorá vsak nemôze presiahnut 4 000 000 BEF za centrum. IV - Skutkový a procesný rámec A - Skutkové okolnosti predchádzajúce rozhodnutiu Komisie 24. Danový rezim koordinacných centier Komisia prvýkrát skúmala roku 1984. V rozhodnutí zo 16. mája 1984 dospela k záveru, ze tento rezim nepredstavuje pomoc. No rezim, ktorý bol zavedený v tomto case, sa nezhodoval s rezimom, ktorý jej bol oznámený. Komisia zacala formálne konanie o preskúmaní pomoci v decembri 1985. Na základe úprav tohto rezimu uskutocnených belgickou vládou sa Komisia domnievala, ze neobsahuje prvky pomoci a listom z 9. marca 1987 informovala túto vládu o skoncení konania. 25. Toto posúdenie potvrdzovala odpoved z 24. septembra 1990 skoncipovaná v mene Komisie Leonom Brittanom, komisárom zodpovedným za hospodársku sútaz, na písomnú otázku c. 1735/90, ktorú podal Gijs Vries, poslanec Európskeho parlamentu.(11) 26. V rámci úvah o danovej sútazi medzi clenskými státmi prijala Rada "hospodárskych a financných zálezitostí" (Ecofin) kódex správania sa pri zdanovaní podnikov.(12) Zaviedla ad hoc skupinu s názvom "skupina kódexu správania sa", poverenú preskúmaním vnútrostátnych danových opatrení so skodlivými úcinkami na spolocných trh. 27. Na základe tejto iniciatívy clenských státov sa Komisia zaviazala vypracovat usmernenia vztahujúce sa na uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES na opatrenia týkajúce sa priameho zdanenia podnikov a "úzkostlivo dozerat na rigorózne vykonanie pravidiel vztahujúcich sa na spornú pomoc". Komisia takisto prijala 11. novembra 1998 oznámenie o uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdanenia.(13) Na základe tohto oznámenia pristúpila Komisia k preskúmaniu alebo opätovnému preskúmaniu danových rezimov platných v rôznych clenských státoch. 28. V rámci toho poziadala Komisia vo februári 1999 belgické orgány o informácie o danovom rezime koordinacných centier, ktoré sa nachádzali medzi 66 vnútrostátnymi opatreniami potenciálne skodlivými pre fungovanie spolocného trhu citovanými skupinou kódexu správania sa. Tieto orgány odpovedali v marci 1999. 29. V júli 2000 oddelenia Komisie oznámili týmto orgánom, ze sa zdá, ze tento rezim je státnou pomocou. S cielom zacat postup spolupráce podla clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 vyzvali oddelenia Komisie belgické orgány, aby v lehote jedného mesiaca predlozili svoje pripomienky. 30. Pocas zasadania 26. a 27. novembra 2000 Rada "Ecofin" v súlade so svojím uznesením z 1. decembra 1997 pripomenula, ze vsetky skodlivé opatrenia týkajúce sa priameho zdanenia podnikov musia byt zrusené najneskôr 1. januára 2003. Rada "Ecofin" prijala návrh predsedníctva Európskej únie stanovujúci, ze vo vztahu k podnikom, ktoré majú prospech zo skodlivého danového rezimu k 31. decembru 2000, skoncí úcinnost tohto rezimu najneskôr 31. decembra 2005, a to bez ohladu na to, ci bol tento rezim povolený na urcitú alebo neurcitú dobu. Taktiez stanovila, ze sa môze jednotlivo po zohladnení osobitných okolností prípadu a na základe správy skupiny "kódexu správania sa" rozhodnút predlzit úcinnost niektorých skodlivých danových rezimov aj na obdobie po 31. decembri 2005.(14) 31. Listom z 11. júla 2001 Komisia na základe korespondencie s belgickými orgánmi navrhla týmto orgánom na základe clánku 88 ods. 1 ES niekolko opatrení nevyhnutných na uvedenie danového rezimu koordinacných centier do súladu so spolocným trhom. V tomto liste Komisia tiez týmto orgánom naznacila, ze pocas prechodného obdobia do 31. decembra 2005 môzu koordinacné centrá povolené pred dnom prijatia týchto potrebných opatrení pokracovat vo vyuzívaní výhod tohto danového rezimu.(15) 32. Z dôvodu neprijatia navrhnutých potrebných opatrení belgickými orgánmi zacala Komisia na základe rozhodnutia oznámeného listom z 27. februára 2002 a publikovaného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 20. júna 2002(16) formálne konanie o preskúmaní pomoci. Predovsetkým vyzvala Belgické královstvo, aby jej oznámilo pocet koordinacných centier s povolením ku dnu dorucenia tohto listu a u kazdého z nich uviedlo dátum posledného povolenia alebo platného obnovenia povolenia. Taktiez vyzvala tento clenský stát a zúcastnené tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky a poskytli vsetky potrebné informácie s cielom zistit, ci osoby, na ktoré sa vztahoval sporný rezim, mali legitímnu dôveru, ktorá ukladá stanovit prechodné opatrenia.(17) 33. Listom zo 16. mája 2002 oznámili belgické orgány Komisii nový danový rezim koordinacných centier zapísaný Komisiou ako nová pomoc pod znackou N 351/2002. 34. Dna 21. januára 2003 Rada "Ecofin" rozhodla v prospech predlzenia úcinnosti urcitých skodlivých danových rezimov aj na obdobie po roku 2005. V súvislosti s belgickým danovým rezimom koordinacných centier stanovila, ze centrá podliehajúce tomuto rezimu k 31. decembru 2000, ho môzu nadalej vyuzívat az do 31. decembra 2010.(18) B - Rozhodnutie Komisie 35. Dna 17. februára 2003 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo v ten istý den oznámené Belgickému královstvu. 36. V úvode tohto rozhodnutia Komisia odôvodnila oznacenie danového rezimu koordinacných centier za "existujúcu pomoc," ako aj právny základ, na ktorom zalozila konanie, ktoré uskutocnila. Podla tohto rozhodnutia môze v tejto veci slúzit ako právny základ clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, v opacnom prípade sa ako riadny právny základ pre postup Komisie uplatnia clánky 87 ES a 88 ES. 37. V rozhodnutí zo 17. februára 2003 bolo tiez uvedené, ze ak by sa toto rozhodnutie malo povazovat za spätvzatie alebo zmenu rozhodnutí z rokov 1984 a 1987, splna podmienky, ktorým podlieha právo Komisie, vziat spät alebo zmenit akýkolvek nezákonný zvýhodnujúci akt. 38. V dalsej casti tohto rozhodnutia uvádza Komisia dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze rôzne opatrenia tvoriace danový rezim koordinacných centier, splnajú podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES bez toho, aby sa na ne mohla vztahovat akákolvek výnimka upravená v odsekoch 2 a 3 tohto clánku. 39. Komisia napokon skúma legitímnu dôveru koordinacných centier. Na základe tohto uznáva jej existenciu a uvádza, ze táto legitímna dôvera odôvodnuje, aby Komisia umoznila centrám disponujúcim k 31. decembru 2000 platným povolením pozívat výhody sporného danového rezimu az do uplynutia ich lehoty platnosti povolenia platného ku dnu oznámenia rozhodnutia zo 17. februára 2003, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. Upresnuje, ze jej stanovisko spocíva na dalej uvedených skutocnostiach. 40. Komisia uvádza, ze povolenie udelené belgickými orgánmi uz vopred uznáva, ze povolené centrum na dobu desat rokov splna podmienky pozadované pre vyuzívanie osobitného rezimu upraveného královským nariadením c. 187, bez potreby kazdorocného predkladania takéhoto dôkazu. Uvádza vsak, ze toto povolenie nie je záväzkom uvedených orgánov voci centru s povolením zachovávat na dobu desat rokov výhody priznané v rámci tohto rezimu. Tiez pripomína, ze v rozsahu, v akom pouzila konanie kontroly existujúcej pomoci, nemôze mat jej rozhodnutie retroaktívny úcinok, a ze musí zarucit právnu istotu, ak je to nevyhnutné, stanovením prechodného obdobia pre zánik úcinkov sporného rezimu. 41. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, ze musí prihliadat na významné investície uskutocnené koordinacnými centrami a skupinami, ku ktorým patria, týkajúcich sa vybudovania a rozvoja infrastruktúry týchto centier, ako aj úprav organizácie struktúry, sietí a postupov, ako aj rozdelenia úloh v rámci skupiny. Musí tiez vziat do úvahy dlhodobé záväzky voci zamestnancom a realitným kanceláriám a financným spolocnostiam. Komisia uvádza, ze aj ked povolenie nie je zárukou trvalej existencie sporného danového rezimu, ani jeho výhodnosti, uznáva, ze o zalození centra, uskutocnených investíciách a prevzatých záväzkoch bolo rozhodnuté s rozumnou a legitímnou perspektívou urcitej kontinuity hospodárskych podmienok vrátane danového rezimu. Z tohto vyvodzuje záver, ze musí poskytnút prechodné obdobie umoznujúce súcasným príjemcom postupne zrusit túto schému. 42. Pridáva vsak nasledujúce stodvadsiate odôvodnenie: "Kedze povolenia nezakladajú ziadne právo ani na zachovanie tejto schémy, ani na zachovanie jeho výhodnosti, a to ani na obdobie platnosti povolenia, Komisia sa domnieva, ze v ziadnom prípade nezakladajú právo na obnovenie výhody tejto schémy na obdobie po uplynutí platnosti existujúcich povolení. Výslovné obmedzenie platnosti povol ení na obdobie desiatich rokov bráni dokonca aj tomu, aby mohla vzniknút legitímna dôvera v ich automatické obnovenie, co by teoreticky bolo mozné prirovnat k povoleniu udelenému na dobu neurcitú [ neoficiálny preklad ]." 43. Z predchádzajúcich úvah Komisia vyvodila nasledujúci záver: "121 Komisia konstatuje, ze danový rezim vztahujúci sa na koordinacné centrá v Belgicku je nezlucitelný so spolocným trhom a ze je potrebné zamedzit takejto nezlucitelnosti jeho jednotlivých castí bud ich zrusením, alebo zmenou. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda z tohto rezimu a jeho súcastí priznaná novým príjemcom, ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. Komisia pritom berie na vedomie, ze centrá povolené v roku 2001 stratili výhodu tohto rezimu k 31. decembru 2002. 122 Komisia uznáva, ze rozhodnutím z roku 1984 povolujúcim královské nariadenie c. 187, ako aj odpovedou komisára pre hospodársku sútaz na parlamentnú otázku... nadobudli centrá taziace v súcasnosti z tohto rezimu legitímnu dôveru, ze tento rezim neporusuje ustanovenia Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. 123 Okrem toho, z dôvodu významných investícií, ktoré mohli byt na tomto základe uskutocnené, respektovanie legitímnej dôvery a právnej istoty osôb majúcich prospech z tohto rezimu odôvodnuje poskytnutie primeranej doby na predlzenie úcinnosti tohto rezimu vo vztahu k uz povoleným centrám. Podla názoru Komisie táto primeraná lehota uplynie 31. decembra 2010. Centrá, ktorým povolenie uplynie pred týmto dátumom, nebudú po skoncení platnosti povolenia uz môct tazit z tohto rezimu. V okamihu uplynutia platnosti povolenia a kazdopádne po 31. decembri 2010 bude poskytnutie alebo zachovanie danových výhod protiprávne [ neoficiálny preklad ]." 44. Výrok rozhodnutia zo 17. februára 2003 bol pôvodne formulovaný takto: "Clánok 1 Danový rezim aktuálne platný v Belgicku pre koordinacné centrá povolené na základe královského nariadenia c. 187 je potrebné povazovat za schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Clánok 2 Belgicko je povinné zrusit schému pomoci uvedenú v clánku 1 alebo ju zmenit tak, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu a jeho súcastí priznaná novým príjemcom ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. V prípade centier povolených pred 31. decembrom 2000 môze byt úcinnost rezimu zachovaná az do skoncenia platnosti osobitného povolenia platného v tento den, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým odsekom v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne [ neoficiálny preklad ]. ..." 45. Kedze sa zistilo, ze pojem "v tento den" nachádzajúci sa v clánku 2 tretom odseku prvej vete tohto rozhodnutia môze viest k nejasnostiam, Komisia rozhodla o jeho nahradení pojmom "v den oznámenia tohto rozhodnutia". A tak v tomto zmysle vypracovala 23. apríla 2003 korigendum, ktoré bolo oznámené Belgickému královstvu 25. apríla 2003. 46. Podla tohto korigenda sa clánok 2 tretí odsek rozhodnutia zo 17. februára 2003 musí cítat takto: "S ohladom na centrá s povolením spred 31. decembra 2000 môzu byt úcinky schémy zachované az do skoncenia platnosti individuálneho povolenia v den oznámenia tohto rozhodnutia [(19) ], najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým odsekom v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne [ neoficiálny preklad ]." 47. Vzhladom na toto korigendum sa rozsah prechodných opatrení stanovených rozhodnutím zo 17. februára 2003 musí chápat tak, ako sa na tom zhodli vsetci úcastníci konania v priebehu konania. Vsetky koordinacné centrá, ktoré majú individuálne povolenie platné ku dnu jeho oznámenia, teda 17. februára 2003, môzu nadalej vyuzívat z neho plynúce výhody az do uplynutia jeho platnosti, a najneskôr do 31. decembra 2010. Ziadne povolenie vsak nemôze byt obnovené po 17. februári 2003. C - Sporové konania proti rozhodnutiu Komisie 48. Návrhom z 25. apríla 2003 podalo Belgické královstvo zalobu o neplatnost rozhodnutia zo 17. februára 2003, v jeho pôvodnej verzii. Takisto poziadalo o odklad výkonu tohto rozhodnutia. 49. Na základe korigenda oznámeného Belgickému královstvu 25. apríla 2003 dorucilo Belgické královstvo Súdnemu dvoru nový návrh s dátumom 9. mája 2003, v ktorom sa dovolávalo clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku, snaziac sa uplatnit dva nové zalobné dôvody a rozsírit zalobu o neplatnost na opravené rozhodnutie Komisie. 50. Návrhom z 28. apríla 2003 podalo Forum 187 na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie v jeho pôvodnej verzii. Takisto podalo návrh o odklad výkonu tohto rozhodnutia. Dna 16. mája 2003 pripravilo doplnujúci návrh proti opravenému rozhodnutiu Komisie. 51. Uznesením zo 16. mája 2003 Súd prvého stupna postúpil túto zalobu a tento návrh na vydanie predbezného opatrenia Súdnemu dvoru, kde boli tieto konania zapísané pod císlami C-217/03 a C-217/03 R. 52. Osobitým aktom zo 16. júna 2003 namietla Komisia neprípustnost tejto zaloby podanej Forum 187. Uvedené Forum 187 predlozilo svoje pripomienky vo vyjadrení sa k tejto námietke 7. augusta 2003. Uznesením z 30. marca 2004 Súdny dvor spojil konanie o tejto námietke s konaním vo veci samej. 53. Uznesením z 26. júna 2003 predseda Súdneho dvora rozhodol o návrhoch na odklad výkonu rozhodnutia Komisie podaných belgickou vládou a Forum 187. Nariadil: "1. Výkon rozhodnutia Komisie K(2003) 564, konecné znenie, zo 17. februára 2003, týkajúceho sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku, v casti, v ktorej zakazuje Belgickému královstvu obnovit povolenia platné ku dnu oznámenia uvedeného rozhodnutia, sa odkladá. 2. Úcinky prípadného obnovenia na základe tohto uznesenia nemôzu presiahnut den vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. ..." 54. Veci C-182/03 a C-217/03 boli spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 14. septembra 2005. D - Skutkové okolnosti nasledujúce po rozhodnutí Komisie 55. Na jednej strane Komisia pristúpila k preskúmaniu nového danového rezimu koordinacných centier oznámeného Belgickým královstvom listom zo 16. mája 2002. 56. Rozhodnutím z 23. apríla 2003 povolila Komisia tento nový rezim v casti, v ktorej upravuje najmä zásadu predchádzajúceho povolenia pre koordinacné centrá na dobu desat rokov a stanovenie základu dane vypocítaného na základe celkových prevádzkových nákladov s pouzitím primeranej marze. V kazdom prípade, kedze tento nový rezim tiez predpokladá oslobodenie takýchto centier od dane z kapitálového majetku a hnutelností vyberanej preddavkovo, od dane z vkladov do základného imania, ako aj oslobodenie od zdanenia tzv. "nestandardných a dobrovolných" výhod poskytnutých týmto centrám, zacala Komisia formálne konanie o preskúmaní týchto troch opatrení. 57. Po zacatí tohto konania Belgické královstvo prevzalo záväzok zrusit predmetné oslobodenia od dane a nahradit ich oslobodením alebo znízením dane vztahujúcim sa na vsetky spolocnosti usadené na jeho území. Takisto sa zaviazalo zdanit vsetky "nestandardné a dobrovolné" výhody poskytované koordinacným centrám. 58. V rozhodnutí z 8. septembra 2004 sa Komisia domnievala, ze vzhladom na tieto záväzky, opatrenia tvoriace nový danový rezim koordinacných centier nepredstavujú pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES.(20) 59. Pocas pojednávania 14. septembra 2005 zástupca Belgického královstva vsak uviedol, ze belgické orgány nedostali od oddelení Komisie dostatocné upresnenia na to, aby mohli zaviest tento nový rezim, a tak sa od realizácie nakoniec upustilo, ako aj skutocnost, ze Komisia bola o tom informovaná listom z 28. februára 2005. Takisto uviedol, ze Belgické královstvo si zvolilo vseobecne záväzné opatrenia, ktoré boli prijaté v priebehu leta 2005. 60. Na druhej strane Belgické královstvo prijalo opatrenia v prospech koordinacných centier, ktorých platnost povolenia mala uplynút po rozhodnutí zo 17. februára 2003. 61. Listom z 20. marca 2003 oznámil minister financií Belgického královstva Komisii v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES jeho zámer poskytnút do 31. decembra 2005 výhodu urcitých danových opatrení totozných s opatreniami, ktoré boli stanovené rezimom koordinacných centier, tým centrám, ktorých platnost povolenia uplynula medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005. 62. Belgické královstvo taktiez listom z toho istého dna ziadalo Radu, aby vyhlásila tieto opatrenia za zlucitelné so spolocným trhom na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 63. V liste z 25. apríla 2003 predseda Komisie odpovedal belgickému ministrovi financií, ze rozhodnutie zo 17. februára 2003 je vykonatelné a ze Belgicko nemôze pozastavit jeho uplatnovanie, a kedze poskytnutie alebo obnovenie výhody sporného danového rezimu je výslovne upravené uvedeným rozhodnutím, nemozno list z 20. marca 2003 povazovat za oznámenie novej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES. 64. Listom z 26. mája 2003 Belgické královstvo znova oznámilo Komisii svoj zámer, ktorý uz vyjadrilo vo svojom liste z 20. marca 2003. Takisto opätovne poziadalo Radu listom v ten istý den, aby boli predpokladané opatrenia vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 65. Pocas svojho zasadnutia 3. júna 2003 Rada "Ecofin" oznámila svoj principiálny súhlas s touto ziadostou a poverila Výbor stálych zástupcov, aby prijal vsetky potrebné opatrenia, ktoré by Rade umoznili prijat zamýslané rozhodnutie co najskôr, v kazdom prípade najneskôr do konca júna 2003. 66. Listom zo 17. júla 2003 Komisia v odpovedi na vyssie uvedené oznámenie, zaslané Belgickým královstvom listom z 26. mája 2003, potvrdila svoj postoj vyjadrený vo svojej odpovedi z 25. apríla 2003 bez toho, aby bolo dotknuté uz citované uznesenie o nariadení predbezného opatrenia z 26. júna 2003. E - Rozhodnutie Rady 67. Vo svojom rozhodnutí zo 16. júla 2003 Rada pripomína právny a skutkový kontext, v ktorom ju Belgické královstvo poziadalo o povolenie predpokladaných opatrení pre koordinacné centrá, ktorých platnost povolenia mala uplynút medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005. 68. Takisto uvádza, ze Komisia sa v rokoch 1987 a 1990 domnievala, ze proti danovému rezimu koordinacných centier zavedenému královským nariadením c. 187 nemozno nic namietat. Rada upresnuje okolnosti, ktoré viedli túto institúciu k opätovnému preskúmaniu tohto rezimu, a opisuje obsah rozhodnutia zo 17. februára 2003. Rada tiez pripomína, ze pocas jej zasadania 26. a 27. novembra 2000 boli schválené návrhy, podla ktorých podniky vyuzívajúce výhody skodlivého danového rezimu k 31. decembru 2000, môzu pokracovat v ich vyuzívaní az do 31. decembra 2005 a ze si vyhradzuje moznost rozhodnút o predlzení po tomto dni s cielom zohladnit zvlástne okolnosti. 69. Rada sa tiez vyjadruje v tom zmysle, ze centrá uvedené v návrhu Belgického královstva, sú drzitelmi docasného povolenia, ktoré je podla královského nariadenia c. 187 obnovitelné, a ze bez predpokladaných opatrení hrozí týmto centrám ukoncenie cinnosti v Belgicku, co môze mat závazné negatívne ekonomické a sociálne dôsledky pre tento clenský stát. 70. Rada sa tiez zmienuje o tom, ze Komisia stanovila vo svojom rozhodnutí, ze úcinky danového rezimu koordinacných centier môzu byt zachované az do ich uplynutia po 31. decembri 2005, a ze dalsie rozhodnutia Komisie stanovujú pre konkurencné danové rezimy iných clenských státov lehoty az do 31. decembra 2010, takze uplatnovanie osobitných opatrení zamýslaných Belgickým královstvom nemôze vyvolat potenciálne narusenie hospodárskej sútaze neprimerané vzhladom na zrázkové výhody. 71. Z toho Rada vyvodila záver, ze existujú výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú vyhovenie návrhu Belgického královstva poskytovat do 31. decembra 2005 danové opatrenia urcené pre koordinacné centrá povolené k 31. decembru 2000, ktorého platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005. 72. Vzhladom na tieto skutocnosti Rada rozhodla: "Clánok 1 Za zlucitelnú so spolocným trhom sa povazuje pomoc, ktorá umoznuje Belgicku poskytovat do 31. decembra 2005 podnikom, ktoré boli do 31. decembra 2000 schválené ako koordinacné centrum na základe královského nariadenia c. 187 z 30. decembra 1982, ktorým platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005, a ktorá zahrna, na základe výnimky zo vseobecných pravidiel zdanenia: - pouzitie beznej sadzby dane z príjmov právnických osôb z teoretického základu dane zodpovedajúceho variabilnému percentu niektorých prevádzkových nákladov (tzv. metóda 'nákladov zvýsených o prirázku`). Alternatívny základ dane je vsak zachovaný, pokial presahuje základ dane, ktorý je výsledkom pouzitia metódy 'nákladov zvýsených o prirázku`; tento alternatívny základ dane zahrna mimoriadne a dobrovolné výhody poskytované centrám a neprijaté výdavky, - uplatnovanie osobitnej rocnej dane stanovenej na 10 000 eur za zamestnanca maximálne vsak 100 000 eur, - oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností, ktorých sú centrá vlastníkmi a ktoré pouzívajú pri výkone svojej podnikatelskej cinnosti, - oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí, z dividend, úrokov a poplatkov, ktoré centrá platia, s výnimkou úrokov v prípade, ze príjemca podlieha dani z príjmov fyzických osôb alebo právnických osôb, - oslobodenie od zrázkovej dane z hnutelných vecí z príjmov, ktoré centrá poberajú zo svojich penazných vkladov, - oslobodenie od registracnej dane vo výske 0,5 % z výsky vkladov a zo zvýsenia základného imania. ..." [ neoficiálny preklad ] F - Sporové konanie proti rozhodnutiu Rady 73. Návrhom z 24. septembra 2003 podala Komisia na Súdny dvor zalobu o neplatnost rozhodnutia Rady. 74. Rada predlozila svoje vyjadrenie k zalobe 16. decembra 2003, Komisia svoju repliku 27. februára 2004 a Rada svoju dupliku 18. mája 2004. 75. Po skoncení písomnej casti konania vydal Súdny dvor rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada(21), v ktorom rozhodol, ze Rada uz nie je oprávnená na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES schvalovat príjemcom protiprávnej pomoci, ktorá bola rozhodnutím Komisie vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, sumy urcené na kompenzáciu jej vrátenia, ktoré sú povinní vrátit podla predmetného rozhodnutia.(22) 76. Úcastníci konania sa vyjadrili k dôsledkom, ktoré treba vyvodit z tohto rozsudku, v rámci tejto zaloby pocas pojednávania 14. septembra 2005. V - Skúmanie zalôb 77. Zacnem skúmat zalobu podanú Komisiou proti rozhodnutiu Rady. A - Zaloba proti rozhodnutiu Rady (vec C-399/03) 1. Zalobné návrhy a dôvody úcastníkov konania 78. Komisia navrhuje zrusit rozhodnutie Rady, ako aj zaviazat Radu na náhradu trov konania. 79. Na podporu svojej zaloby uvádza Komisia styri zalobné dôvody zalozené na nedostatku právomoci Rady, zneuzití právomoci a porusení pravidiel konania, porusení Zmluvy, ako aj vseobecných zásad práva Spolocenstva, a subsidiárne, na zjavne nesprávnom posúdení a zneuzití právomoci v súvislosti s existenciou výnimocných okolností. 80. Uvádza, ze dôvodnost prvého zalobného dôvodu je preukázaná vo svetle uz citovaného rozsudku Komisia/Rada. Vyhlasuje, ze rozhodnutie Rady smeruje k zachovaniu úcinkov sporného danového rezimu, ktorý vyhlásila za nezlucitelný so spolocným trhom, a ze sa netýka schémy novej pomoci alebo individuálnych opatrení, ako tvrdí Rada. 81. Takisto tvrdí, ze Rada uz nebola ratione temporis oprávnená na prijatie rozhodnutia zo 16. júla 2003, pretoze clánok 88 ods. 2 ES jej stanovuje na prijatie rozhodnutia trojmesacnú lehotu a ze ako den, v ktorý Belgické královstvo predlozilo Rade predmetnú pomoc, musí byt stanovený 20. marec 2003. 82. V prvom rade Rada navrhuje zalobu zamietnut a subsidiárne zachovat úcinky jej rozhodnutia az do vydania rozsudku Súdneho dvora. Takisto navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 83. Rada tvrdí, ze riesenie potvrdené v uz citovanom rozsudku Komisia/Rada nemozno pouzit v rámci súcasnej zaloby, kedze v tejto veci Rada schválila zavedenie novej pomoci, ktorá je odlisná od pomoci uvedenej v rozhodnutí Komisie. 84. Tvrdí, ze skutocnost, ze schéma pomoci bola vyhlásená za nezlucitelnú, nebráni tomu, aby dotknutý clenský stát poskytoval novú pomoc podnikom, ktoré mohli vyuzívat výhody skorsieho rezimu, tak ako je to výslovne stanovené v nariadení c. 659/1999. 85. Uvádza, ze pomoc schválená jej rozhodnutím sa nezhoduje s danovým rezimom koordinacných centier, ktorý Komisia kvalifikovala ako státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom na základe nasledujúcich dôvodov: po prvé, z formálneho hladiska bola zavedená odlisnými zákonnými ustanoveniami; po druhé, na rozdiel od tohto danového rezimu sa poskytuje obmedzenému poctu podnikov, ktoré sú identifikovatelné, t. j. 30 koordinacným centrám, ktorým platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005; napokon je úcinok jej rozhodnutia obmedzený do 31. decembra 2005. 86. Rada tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia vyhlásila danový rezim koordinacných centier za nezlucitelný so spolocným trhom, nebráni tomu, aby Belgické královstvo poskytovalo niektorým centrám danové výhody porovnatelné s výhodami, ktoré boli stanovené skorsou schémou. 87. Rada napokon naznacuje, ze jej rozhodnutie nesmeruje k zruseniu úcinkov rozhodnutia Komisie. Kedze Komisia vyhlásila, ze danový rezim koordinacných centier doteraz predstavuje státnu pomoc, Rada a Komisia boli oprávnené schválit opatrenia pomoci, ak sa domnievali, ze to odôvodnujú okolnosti. 88. Napokon pokial ide o lehotu, ktorá uplynula medzi návrhom Belgického královstva a rozhodnutím zo 16. júla 2003, Rada, uviedla, ze list stáleho zástupcu Belgicka pri Európskej únii z 20. marca 2003 predstavuje len prípravný dokument, urcený na ulahcenie prekladov, aby sa mohli uskutocnit diskusie o predpokladaných opatreniach. Návrh Belgického královstva jej bol predlozený az 26. mája 2003. 2. Posúdenie 89. Vo svetle analýzy rozdelenia právomocí vo veci státnej pomoci medzi Radou a Komisiou, potvrdenej Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Komisia/Rada, vydanom v pléne, zastávam názor, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku právomoci Rady prijat rozhodnutie zo 16. júla 2003 je dôvodný. 90. Na podporu svojich úvah pripomínam skutkový stav a odôvodnenie podané Súdnym dvorom v tomto rozsudku. 91. V rokoch 1994 a 1999 Portugalská republika zaviedla rôzne schémy pomoci v prospech niektorých polnohospodárskych podnikov formou úverov, moratórií na vrátenie pôziciek a bonifikovaných pôziciek. Komisia vyhlásila túto pomoc za úplne alebo ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadila jej vymáhanie od príjemcov spolu s úrokmi z dlzných súm. 92. Na základe rozhodnutí Komisie Portugalská republika poziadala Radu v súlade s clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ES o schválenie poskytnutia pomoci portugalským chovatelom, ktorí sú povinní vrátit vyssie uvedenú pomoc vo výske rovnajúcej sa dlzným sumám. 93. Rada tejto ziadosti vyhovela.(23) Uviedla, ze vrátenie pomoci poskytnutej Portugalskou republikou by narusilo hospodársku stabilitu velkého poctu príjemcov a malo by negatívny sociálny dopad v niektorých regiónoch tohto clenského státu.(24) Preto z toho vyvodila záver, ze sú dané výnimocné okolnosti v zmysle clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ktoré odôvodnujú schválenie predpokladaného opatrenia. 94. Komisia podala na Súdny dvor proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost, v rámci ktorej sa dovolávala predovsetkým zalobného dôvodu, podla ktorého Rada nemala právomoc na prijatie tohto rozhodnutia. 95. Vo svojom posúdení tohto zalobného dôvodu Súdny dvor uvazoval v dvoch fázach. V prvom rade upresnil rozsah clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ktorý definuje právomoci Rady vo veci státnej pomoci. Uviedol, ze toto ustanovenie je výnimocnej povahy, pretoze clánky 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlucitelnosti pomoci. 96. Taktiez z obsahu clánku 88 ods. 2 tretieho a stvrtého pododseku ES vyvodil záver, ze ak sa dotknutý clenský stát neobráti na Radu so ziadnym návrhom prv, nez Komisia vyhlási uvedenú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, Rada uz nie je oprávnená vykonávat výnimocnú právomoc, ktorá je jej zverená tretím pododsekom s cielom vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom.(25) 97. Dalej uviedol, ze tento výklad, ktorý umoznuje vyhnút sa tomu, aby sa tá istá pomoc stala predmetom opacných rozhodnutí vydaných po sebe Komisiou a Radou, prispieva k právnej istote. 98. V druhom rade sa Súdny dvor domnieval, ze takto definované obmedzenie právomoci Rady zahrna fakt, ze Rada tiez nie je oprávnená rozhodovat o pomoci, ktorej úcelom je schvalovat príjemcom protiprávnej pomoci, ktorá bola rozhodnutím Komisie vyhlásená za nezlucitelnú, sumy urcené na kompenzáciu jej vrátenia, ktoré sú povinní vrátit podla tohto rozhodnutia. 99. Súdny dvor uviedol, ze v zmysle ustálenej judikatúry zrusenie protiprávne poskytnutej státnej pomoci formou jej vrátenia je iba logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti, kedze povinnost clenského státu, ktorý pomoc poskytol, zrusit takúto pomoc smeruje k uvedeniu do pôvodného stavu, a ze tento ciel je dosiahnutý, len co bola uvedená pomoc, prípadne zvýsená o úroky z omeskania, vrátená príjemcom. 100. Z toho vyvodil záver, ze pripustenie toho, ze clenský stát je oprávnený poskytnút príjemcom protiprávnej pomoci, vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím Komisie, novú pomoc vo výske obdobnej ako bola protiprávna pomoc, ktorá je urcená na neutralizáciu dopadu povinnosti vrátit pomoc v súlade s uvedeným rozhodnutím, by zjavne zmarilo úcinnost rozhodnutí prijatých Komisiou podla clánkov 87 ES a 88 ES. 101. Podla Súdneho dvora, tak ako Rada nemôze zabránit úcinnosti rozhodnutia Komisie konstatujúceho nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom tým, ze sama vyhlási uvedenú pomoc za zlucitelnú s týmto trhom, nemôze ani zmarit úcinnost takéhoto rozhodnutia tým, ze vyhlási na základe clánku 88 ods. 2, tretieho pododseku ES za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorá je urcená na kompenzáciu v prospech príjemcov protiprávnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú, sumy urcené na kompenzáciu jej vrátenia, ktoré sú povinní vrátit podla uvedeného rozhodnutia.(26) 102. Uplatnenie týchto pravidiel v tomto spore vedie k záveru, ze Rada nemohla platne prijat rozhodnutie zo 16. júla 2003. 103. Belgické královstvo sa totiz obrátilo na Radu s návrhom na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES az po prijatí rozhodnutia zo 17. februára 2003. V dôsledku toho v súlade s uz citovaným rozsudkom Komisia/Rada(27) uz nebola Rada oprávnená na výkon výnimocných právomocí, ktoré jej priznáva toto ustanovenie s cielom vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom vnútrostátnu schému, ktorú Komisia vyhlásila za nezlucitelnú v tomto rozhodnutí. Obdobne podla toho istého rozsudku nemôze Rada zmarit úcinnost uvedeného rozhodnutia. 104. Takze v rozpore s tvrdením Rady zastávam názor, ze prijatím rozhodnutia zo 16. júla 2003 porusila tieto dve pravidlá. 105. Taktiez z porovnania opatrení opísaných v clánku 1 rozhodnutia Rady, ako aj z listov Belgického královstva z 28. marca a 26. mája 2003 vyplýva, ze tieto opatrenia majú rovnaký obsah ako opatrenia stanovené danovým rezimom koordinacných centier, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie. Opatrenia schválené Radou spocívajú totiz v pouzití tej istej metódy stanovenia zdanitelného príjmu, spolu s tou istou sadzbou v závislosti od poctu zamestnancov, ako v danovom rezime koordinacných centier. Tiez preberajú tie isté oslobodenia od zrázkovej dane z hnutelných vecí, z nehnutelných vecí a od dane z vkladov do základného imania. 106. Napokon treba uviest, ze opatrenia uvedené v rozhodnutí Rady sú schválené v prospech koordinacných centier, ktoré vyuzívajú k 31. decembru 2000 výhody danového rezimu vyhláseného za nezlucitelný so spolocným trhom a ktorým platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005. Tieto opatrenia sú teda schválené v prospech podnikov, ktoré vyuzívajú výhody schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú rozhodnutím Komisie, a ktoré na základe tohto rozhodnutia nemôzu získat obnovenie tejto schémy. 107. Nakoniec z odôvodnenia rozhodnutia Rady jasne vyplýva, ze jeho cielom je zmiernenie úcinkov rozhodnutia Komisie v casti týkajúcej sa koordinacných centier, ktorým platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005.(28) 108. Povolením Belgickému královstvu uplatnovat na koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005, danové zaobchádzanie totozné so schémou, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú rozhodnutím Komisie zo 17. februára 2003 s cielom zmiernit stratu moznosti obnovenia tejto schémy v prospech uvedených centier, Rada zjavne rozhodla o zlucitelnosti schémy, o ktorej sa uz Komisia vyjadrila, a pokúsila sa zrusit úcinky tohto rozhodnutia v casti, ktorá sa týka týchto centier. 109. Ziadne z tvrdení uvádzaných Radou sa mi nezdá spôsobilé spochybnit túto analýzu. Taktiez skutocnost, ze opatrenia schválené Radou formálne vyplývajú z nových zákonných ustanovení prijatým Belgickým královstvom, a nie z návrhu na predlzenie úcinkov danového rezimu zavedeného královským nariadením c. 187, nemôze odôvodnit to, ze sa na ne bude hladiet ako na odlisné opatrenia. Rozdelenie právomocí medzi Radou a Komisiou potvrdené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Komisia/Rada by bolo mozné lahko obíst a potrebný úcinok rozhodnutia o nezlucitelnosti by mohol byt velmi ohrozený, ak by stacilo, ze dotknutý clenský stát v novom návrhu opät prijme totozné ustanovenia schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom a predlozí ich Rade. 110. V duchu uz citovaného rozsudku Komisia/Rada sa treba pridrzat práve úcinkov opatrení, ktoré sa týkajú rozhodnutia prijatého Komisiou a potom Radou, s cielom urcit ci Rada konala v medziach právomocí, ktoré jej priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES. 111. Takisto tvrdenia, podla ktorých sa rozhodnutie Rady týka presného a urcitého poctu podnikov a jeho úcinky, sú casovo obmedzené, neumoznuje predpokladat, ze Rada bola oprávnená schválit sporné opatrenia na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 112. Z odôvodnenia uz citovaného rozsudku Komisia/Rada totiz vyplýva, ze rozdelenie právomocí medzi Radou a Komisiou vo veci státnej pomoci má za ciel prispiet k právnej istote tým, ze zabráni tomu, aby sa tá istá pomoc stala predmetom opacných rozhodnutí vydaných po sebe týmito institúciami.(29) Ak Komisia vyhlásila pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, má clenský stát a subjekty, ktoré majú výhody z tohto opatrenia, moznost napadnút priamo alebo nepriamo toto rozhodnutie zalobou podanou na súd Spolocenstva a na vnútrostátny súd. Právna istota vyzaduje, ze rozhodnutie Komisie, ktoré nadobudlo právoplatnost, nemozno zrusit rozhodnutím Rady. Ide o to, aby sa zabránilo prípadnému rozporu medzi rozhodnutím Rady a rozsudkom súdu Spolocenstva vydaným vo vztahu k skorsiemu rozhodnutiu Komisie. 113. Vo vztahu k týmto cielom je urcujúcim kritériom to, ci je alebo nie je rozhodnutie Rady v rozpore s rozhodnutím Komisie, alebo ci sa ním zrusujú jeho úcinky. Preto nie je az tak dôlezité, ze sa rozhodnutie Rady týka mensieho poctu podnikov, ako rozhodnutie Komisie, alebo ze doba platnosti opatrení, ktoré schválila, je kratsia ako danový rezim, ktorý Komisia vyhlásila za nezlucitelný so spolocným trhom. V predmetnej veci stací skonstatovat, ze clánok 2 rozhodnutia Komisie stanovuje, ze po jeho oznámení nemozno výhodu predmetnej schémy predlzit obnovením platných povolení (druhý pododsek), a ze ak platnost povolenia uplynie pred 31. decembrom 2010, výhodu uvedeného rezimu nemozno nadalej poskytovat, a to ani docasne (tretí pododsek). 114. Z toho vyplýva, ze Rada uz nie je oprávnená schválit Belgickému královstvu danové zaobchádzanie s týmito centrami totozné s tým, ktoré bolo Komisiou vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom. Preto zastávam názor, ze prvý zalobný dôvod uvádzaný Komisiou zalozený na nedostatku právomoci Rady prijat rozhodnutie zo 16. júla 2003 je dôvodný a v dôsledku toho musí byt toto rozhodnutie zrusené. 115. Vzhladom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor zrusil rozhodnutie Rady bez potreby skúmania dalsích zalobných dôvodov uvádzaných Komisiou na podporu svojej zaloby. Rada, ktorá v tejto veci nemala úspech, je povinná znásat trovy konania. 116. Rada navrhuje, aby v prípade zrusenia jej rozhodnutia zo 16. júla 2003 boli jeho úcinky zachované az do dna vydania rozsudku Súdneho dvora. 117. Nemyslím si, ze tento návrh mozno prijat, a to z nasledujúcich dôvodov. Rozdelenie právomocí stanovené clánkom 88 ES v oblasti státnej pomoci má za ciel, tak ako bolo vidiet, zabránit prípadným nezhodám, nielen medzi Komisiou a Radou vo vztahu k tomu istému vnútrostátnemu opatreniu, ale aj medzi Radou a súdom Spolocenstva, ktorý rozhoduje o zalobe o neplatnost rozhodnutia Komisie. 118. V tejto veci bolo rozhodnutie zo 17. februára 2003 predmetom dvoch zalôb, ktoré podali Belgické královstvo a Forum 187. Zaloba tohto clenského státu má za ciel zrusenie uvedeného rozhodnutia v casti, v ktorej mu zakazuje obnovit povolenia, ktorým mala platnost uplynút po 17. februári 2003. Tiez si uvedomujem, ze Belgické královstvo a Forum 187 dosiahli na základe uznesenia o predbeznom opatrení z 26. júna 2003 odklad výkonu rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej od tohto dna zakazuje akékolvek obnovenie povolenia. Z toho vyplýva, ze na základe tohto uznesenia môze Belgické královstvo povolit centrám, ktorým platnost povolenia uplynie po 17. februári 2003, ich obnovenie. Z tohto dôvodu sú úcinky uvedeného uznesenia porovnatelné s úcinkami rozhodnutia Rady, kedze, ako bolo vidiet, danové opatrenia uvedené v rozhodnutí sa zhodujú s opatreniami, ktoré boli stanovené danovým rezimom koordinacných centier. 119. Vzhladom na tieto skutocnosti je návrh Rady smerujúci k zachovaniu úcinkov jej rozhodnutia az do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora irelevantný v prípade, ze Súdny dvor vyhovie zalobám podaným Belgickým královstvom a Forum 187. 120. Ak vsak Súdny dvor tieto zaloby zamietne a zrusí úcinky uznesenia o predbeznom opatrení, bolo by ponechanie úcinnosti rozhodnutia Rady az do vydania rozsudku Súdneho dvora v rozpore s rozdelením právomocí podla clánku 88 ES. Ak by totiz tento rozsudok nemohol byt vydaný pred 31. decembrom 2005, tak by takéto riesenie malo za následok, ze zrusenie rozhodnutia Rady bude zbavené akéhokolvek úcinku. B - Zaloby proti rozhodnutiu Komisie (spojené veci C-182/03 a C-217/03) 1. Návrhy úcastníkov konania a) Vec Belgicko/Komisia (C-182/03) 121. Belgické královstvo navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozhodnutie Komisie v casti, v ktorej mu nedovoluje udelit, a to ani docasne, obnovenie statútu "koordinacného centra" tým centrám, ktoré pozívali jeho výhody do 31. decembra 2000. 122. Úcelom jeho zaloby je zrusenie clánku 2 druhého a tretieho odseku rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej stanovuje, ze "odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu alebo jeho súcastí... ani predlzená obnovením existujúcich povolení" [ neoficiálny preklad ], a ze "[v] súlade s druhým odsekom v prípade obnovy platnosti povolenia pred [31. decembrom 2010] nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne" [ neoficiálny preklad ].(30) 123. Tento clenský stát tiez navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 124. Aktom z 9. mája 2003, podanom na základe korigenda z 23. apríla 2003, sa Belgické královstvo dovolávalo dvoch zalobných dôvodov namierených proti tomuto korigendu. Prvý z týchto zalobných dôvodov je zalozený na porusení zásady právnej istoty z dôvodu tazkostí pri výklade, ktoré vyplývali podla tohto clenského státu z nového znenia clánku 2 tretieho odseku rozhodnutia zo 17. februára 2003, tak ako vyplýva z tohto korigenda. No vzhladom na vysvetlenia poskytnuté Komisiou v jej vyjadrení k zalobe o význame tohto clánku a rozsahu prechodných opatrení, ktoré boli stanovené, Belgické královstvo výslovne vzalo spät tento nový zalobný dôvod vo svojej replike.(31) Preto nie je dalej potrebné skúmat tento zalobný dôvod. 125. Druhý z týchto nových zalobných dôvodov spochybnuje podmienky prijatia tohto korigenda. V rámci toho zalobného dôvodu Belgické královstvo uviedlo, ze má závazné pochybnosti o zákonnosti postupu prijímania tohto opravného aktu. Tiez si výslovne vyhradilo právo napadnút jeho platnost. Tvrdilo, ze je úlohou Komisie upresnit, podla ktorého rozhodovacieho postupu bol tento akt prijatý, a predlozit dôkaz o jeho prípadnom pripojení k súhrnnej zápisnici alebo dennému zápisu podla clánku 18 Rokovacieho poriadku Komisie.(32) Tento clenský stát tvrdil, ze ak si Komisia nesplní svoje povinnosti, je úlohou Súdneho dvora nariadit uznesením podla clánku 45 jeho rokovacieho poriadku vykonat dôkazné prostriedky, ktoré sa mu zdajú vhodné, chrániac tak práva zalobcu. 126. Vo vyjadrení k zalobe Komisia uviedla, ze korigendum z 23. apríla 2003 bolo opatrené takými istými úradnými peciatkami ako pôvodná verzia rozhodnutia zo 17. februára 2003. Takisto tvrdila, ze tento akt bol prijatý v rámci ústneho konania pocas zasadnutia kolégia 23. apríla 2003 pri prísnom dodrziavaní procesných pravidiel. 127. Zistil som, ze Belgické královstvo vo svojom dodatocnom návrhu nepozadovalo zrusenie tohto korigenda, ale si len vyhradilo právo neskôr napadnút jeho platnost. Preto nepodalo na Súdny dvor riadny návrh v zmysle clánku 38 rokovacieho poriadku. 128. Okrem toho tiez uvádzam, ze Belgické královstvo nepredlozilo ziadny dôkaz, na základe ktorého sa mozno domnievat, ze prijatím tohto opravného aktu bolo porusený rokovací poriadok tejto institúcie a ze ním boli porusené podstatné procesné nálezitosti. Jediným dôkazom uvedeným v tomto zmysle Belgickým královstvom bola skutocnost, ze ide o opravný akt. Napriek tomu vsak z vysvetlení Komisie vyplýva, ze tento akt bol prijatý rovnakým postupom prijímania ako pôvodná verzia rozhodnutia zo 17. februára 2003.(33) Toto tvrdenie potvrdzuje skutocnost, ze list Komisie z 23. apríla 2003 a opravená verzia rozhodnutia zo 17. februára 2003 sú opatrené takými istými úradnými peciatkami ako jeho pôvodná verzia. Napokon sa zdá, ze tento clenský stát nepoprel v replike, ani v priebehu ústneho konania zákonnost postupu prijímania tohto opravného aktu. 129. Preto zastávam názor, ze zalobný dôvod predlozený Belgickým královstvom v dodatocnom návrhu nie je prípustný, kedze nie je uvádzaný na podporu návrhu a subsidiárne musí byt zamietnutý. 130. Vo svetle týchto skutocností preto Súdny dvor rozhoduje o návrhu Belgického královstva na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej nedovoluje udelit, a to ani docasne, obnovenie povolenia koordinacným centrám, ktoré pozívajú výhody predmetnej schémy do 31. decembra 2000 a ktorým platnost povolenia uplynie pred 31. decembrom 2010. 131. Komisia navrhuje tento návrh zamietnut a zaviazat Belgické královstvo na náhradu trov, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. b) Vec Forum 187/Komisia (C-217/03) 132. V návrhu podanom do kancelárie Súdu prvého stupna 30. apríla 2003 Forum 187 navrhlo úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia zo 17. februára 2003. 133. V prvom rade týmto návrhom Forum 187 ziada zrusenie uvedeného rozhodnutia v celom rozsahu, ale najmä v casti, v ktorej clánok 1 uvádza, ze danový rezim koordinacných centier je státnou pomoc nezlucitelnou so spolocným trhom. Alternatívne tiez navrhuje ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom nestanovila primerané prechodné opatrenia. 134. Vo svojom pôvodnom návrhu Forum 187 vytklo Komisii neprijatie takýchto prechodných opatrení, ktoré sa na jednej strane týkajú koordinacných centier, ktorým bolo povolenie obnovené medzi 31. decembrom 2000 a 17. februárom 2003, a na druhej strane centier, ktorým platnost povolenia uplynula po 17. februári 2003 a v roku 2004. Následne na základe opravy obsahu clánku 2 rozhodnutia zo 17. februára 2003 vzalo Forum 187 spät svoj návrh v casti týkajúcej sa centier, ktorým bolo povolenie obnovené medzi 31. decembrom 2000 a 17. februárom 2003.(34) 135. Forum 187 napokon navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania vo veciach C-217/03 a T-276/02.(35) 136. Na základe korigenda k rozhodnutiu zo 17. februára 2003 podalo Forum 187 na Súdny dvor 16. mája 2003 dodatocný návrh, v ktorom uviedlo, ze omyl, ktorého sa dopustila Komisia v texte clánku 2 uvedeného rozhodnutia, ju viedol k vyjadreniu tvrdení, ktoré uz nie sú relevantné. Navrhlo, aby táto institúcia znásala trovy konania, ktoré jej tým vznikli, a to bez ohladu na výsledok zaloby o neplatnost. 137. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol zalobu, ktorú podalo Forum 187, ako zjavne neprípustnú, a subsidiárne ako nedôvodnú. Takisto navrhuje zaviazat Forum 187 na náhradu trov konania. 138. Pristúpim ku skúmaniu námietky neprípustnosti zaloby Forum 187 vznesenej Komisiou. 2. Prípustnost zaloby Forum 187 a) Argumentácia úcastníkov konania 139. Komisia tvrdí, ze Forum 187 nemá aktívnu legitimácia na napadnutie rozhodnutia zo 17. februára 2003, ktoré mu nie je urcené, z dôvodu, ze nie je priamo a osobne dotknuté uvedeným rozhodnutím. 140. Pripomína, ze zdruzenie ako Forum 187, zalozené na úcely podpory kolektívnych záujmov jednej skupiny právnych subjektov, nemôze byt osobne dotknuté aktom, ktorý zasahuje do vseobecných záujmov tejto skupiny. Zaloba Forum 187 môze byt prípustná len vtedy, ak toto zdruzenie preukáze, ze jeho vlastné záujmy sú dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003, alebo ze koná v zastúpení niektorého zo svojich clenov, ktorí by mali tiez aktívnu legitimáciu. 141. K prvému bodu Komisia tvrdí, ze Forum 187 nemôze byt priamo a osobne dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003 vzhladom na úlohu, ktorú zastáva pred belgickými orgánmi a vzhladom na jeho úcast na správnom konaní, ktorého výsledkom je uvedené rozhodnutie. 142. Uvádza, ze podla rozsudku Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia(36) samotná skutocnost, ze Forum 187 predlozilo pripomienky v mene svojich clenov v priebehu tohto konania, nestací na priznanie aktívnej legitimácie. Tvrdí, ze nikdy neuznala spôsobilost Forum 187 rokovat v mene svojich clenov a ze toto zdruzenie uz nepozíva oficiálny statút alebo kvázi oficiálny statút pred belgickými orgánmi. Preto sa postavenie Forum 187 nezhoduje s postavením predmetného zdruzenia v konaní, ktoré viedlo k rozsudku AIUFFASS a AKT/Komisia(37), ktoré malo osobitné postavenie v odvetví textilného priemyslu. Úlohu Forum 187 nemozno prirovnávat k úlohe Landbouwschapu, ktorého zaloba bola uznaná za prípustnú v rozsudku Van der Kooy a i./Komisia(38) a ktoré rokovalo s holandskou vládou o preferencnej tarife za zemný plyn oznacenej za státnu pomoc nezlucitelnú so Zmluvou. 143. Komisia okrem toho uvádza, ze Forum 187 nemôze tvrdit, ze rozhodnutie zo 17. februára 2003 ovplyvnuje jeho dôvod existencie, pretoze uvedené rozhodnutie ziadnym spôsobom nepozaduje ukoncenie cinností koordinacných centier v Belgicku. 144. K druhému bodu Komisia uvádza, ze jej rozhodnutie sa týka schémy pomoci prístupnej pre skupinu podnikov a nie individuálnych opatrení, ktorými sa udeluje pomoc jednému alebo viacerým menovite urceným podnikom. Preto ide o vseobecne záväzný akt, ktorý sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a ktorý vyvoláva záväzné právne úcinky vo vztahu k skupinám osôb urcených abstraktným spôsobom. Podla Komisie sa uvedené rozhodnutie neuplatní na uzavretý okruh osôb, ktorých pocet a identita sú známe alebo overitelné, ale na vsetky súcasné, minulé, alebo budúce podniky, ktoré by mohli ziadat výhody danového rezimu koordinacných centier. 145. Komisia upresnuje, ze Forum 187 sa nezmienuje o ziadnych vlastnostiach, ktoré umoznujú povazovat niektorých z jeho clenov za dotknutých "na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené," podla formulácie uvedenej v rozsudku Plaumann/Komisia(39) . Kazdý podnik, ktorý skutocne riadi koordinacné centrum, alebo ktorý zamýsla zalozit takéto centrum v budúcnosti, je dotknutý rozhodnutím Komisie výlucne na základe jeho objektívnych vlastností skutocného alebo potenciálneho príjemcu výhod zo sporného danového rezimu, takze nemôze byt priamo a osobne dotknutý rozhodnutím zo 17. februára 2003. 146. Okrem iného ziadnemu z clenov Forum 187 sa nevenovala osobitná pozornost ani zo strany belgických orgánov od zavedenia tohto rezimu, ani zo strany Komisie pocas skúmania tohto rezimu. Komisia uvádza, ze postavenie clenov Forum 187 sa odlisuje od postavenia príjemcov individuálnej pomoci poskytovanej v rámci odvetvovej schémy, ktorú sú povinní vrátit, ako to bolo v prípade konaní, ktoré viedli k rozsudkom CETM/Komisia(40), Taliansko a Sardegna Lines/Komisia(41), ako aj Taliansko/Komisia(42) . Vo veci samej nemal ziadny z clenov skutocné a plné právo, ktoré bolo porusené rozhodnutím zo 17. februára 2003. Komisia v tomto ohlade uvádza, ze prechodné opatrenia umoznili vsetkým koordinacným centrám vyuzívanie povolení platných az do dna uplynutia ich platnosti s výhradou tých, ktorých platnost povolenia trvala aj po 31. decembri 2010. 147. Pokial ide o koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia uplynie po rozhodnutí zo 17. februára 2003, ich postavenie sa nelísi od postavenia iných clenov Forum 187 tak, aby ich bolo mozné individualizovat, ako keby im bolo rozhodnutie urcené. V danovom rezime, ktorý urcuje casovo obmedzenú výhodu, je nevyhnutné, aby platnost vsetkých povolení neskoncila v rovnakom case. Cas uplynutia platnosti je objektívnym prvkom, ktorý preukazuje, ze tieto centrá sú dotknuté vseobecným opatrením a ze môzu byt ním dotknuté aj inými spôsobmi. Komisia zdôraznuje, ze okrem iného uvedené centrá nenadobudli právo na obnovenie ich povolenia. Pokial ide o to, ci mohli mat legitímnu dôveru v obnovenie ich povolenia, ide o otázku vo veci samej. 148. Nakoniec nie sú clenovia Forum 187 pozbavení vsetkých prostriedkov súdnej ochrany, pretoze môzu pred belgickými súdmi napadnút kazdé opatrenie vnútrostátnych orgánov, ktoré zasahuje do ich danového postavenia. V rámci tohto konania môzu napadnút platnost rozhodnutia zo 17. februára 2003. 149. Forum 187 odporuje námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou a tvrdí, ze jeho zaloba musí byt uznaná za prípustnú z dvoch dôvodov. Po prvé, niektorí z jeho clenov sú priamo a osobne dotknutí rozhodnutím Komisie. Na jednej strane ide o tridsat centier, ktorým bolo obnovené povolenie v priebehu rokov 2001 a 2002 a pre ktoré sa obdobie, pocas ktorého môzu tazit zo sporného danového rezimu, skoncí 31. decembra 2010. Na druhej strane ide o osem centier, o ktorých ziadosti o obnovenie nebolo v den prijatia rozhodnutia Komisie este rozhodnuté a ktoré v súlade s týmto rozhodnutím nemohli mat z neho prospech.(43) 150. Forum 187 po druhé tvrdí, ze je rozhodnutím Komisie dotknuté, pretoze je reprezentacným orgánom koordinacných centier uznaným belgickými orgánmi, pred ktorými, ako dokazujú dokumenty pripojené k námietke neprípustnosti, pozíva kvázi oficiálny statút. Uvádza, ze úzko spolupracovalo s týmito orgánmi v case, ked Komisia a skupina kódexu správania sa presetrovala danový rezim koordinacných centier, a ze belgická vláda od neho pravidelne pozadovala, aby poskytovalo informácie svojim clenom o vývoji situácie. Forum 187 je z tohto dôvodu osobne dotknuté rozhodnutím Komisie podla zásad vyslovených Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Van der Kooy a i./Komisia. 151. Forum 187 dodáva, ze je osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, pretoze zasahuje do jeho existencie. Takisto pri neexistencii náhradného danového rezimu si bude musiet velký pocet koordinacných centier klást otázku o ich prítomnosti v Belgicku. 152. Forum 187 nakoniec podciarkuje to, ze zohralo dôlezitú úlohu v správnom ko naní pred Komisiou, ktorá mu priamo dorucila svoje rozhodnutie. b) Posúdenie 153. Ako bolo uvedené v priebehu diskusií a ako vplýva z judikatúry, zdruzenie ako Forum 187, zodpovedné za ochranu kolektívnych záujmov podnikov, v zásade nie je oprávnené podat zalobu o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu Komisie vo veci státnej pomoci okrem dvoch prípadov. Na jednej strane jeho zaloba je prípustná, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo aspon niektoré z nich, sú oprávnené v tejto veci osobne konat.(44) V tomto prípade sa predpokladá, ze zdruzenie koná v mene svojich clenov. Na druhej strane je jeho zaloba tiez prípustná, ak sa môze dovolávat vlastného záujmu na vedení konania. Judikatúra pripústa, ze tak môze byt najmä v prípade, ak bola rokovacia pozícia zdruzenia dotknutá aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje.(45) 154. Toto obmedzenie prípustnosti zaloby zdruzenia na ochranu kolektívnych záujmov pred súdom Spolocenstva vyplýva z clánku 230 stvrtého odseku ES, ktorý, ako pripomínam, podrobuje zalobu o neplatnost podanú fyzickými alebo právnickými osobami proti rozhodnutiu, ktoré im nie je urcené, dvom podmienkam, a to, ze sa ich toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. Ak predmetný akt nesplna tieto podmienky, nie je zaloba podaná proti tomuto aktu fyzickou alebo právnickou osobou prípustná. Okrem iného kazdá z týchto podmienok je podmienkou verejného záujmu, takze súd Spolocenstva je povinný namietat neprípustnost z úradnej moci.(46) 155. Zdruzenie na ochranu kolektívnych záujmov je teda oprávnené navrhnút zrusenie rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, len v prípade, ze sa jeho samého alebo jeho clenov toto rozhodnutie priamo alebo osobne dotýka. Z toho vyplýva, ze podla ustálenej judikatúry nemá zdruzenie aktívnu legitimáciu na napadnutie aktu v mene ochrany vseobecných a kolektívnych záujmov podnikov, ktoré zastupuje.(47) Treba zabránit tomu, aby zalozením takéhoto zdruzenia mohli jednotlivci obchádzat poziadavky clánku 230 stvrtého odseku ES.(48) 156. Práve vzhladom na tieto úvahy treba posúdit prípustnost zaloby o neplatnost podanej Forum 187 proti rozhodnutiu Komisie. Preto pristupujem k skúmaniu, ci je táto zaloba prípustná z dôvodu, ze vlastné záujmy uvedeného zdruzenia sú dotknuté týmto rozhodnutím. i) O prípustnosti zaloby Forum 187 v rozsahu, v akom je zdruzenie priamo a osobne dotknuté 157. Forum 187 tvrdí, ze je osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, pretoze na jednej strane bola dotknutá týmto rozhodnutím jeho rokovacia pozícia, a na druhej strane, Komisia spochybnila jeho samotnú existenciu. Ja vsak zastávam názor, ze o tvrdenia Forum 187 sa nemozno v ziadnom z jeho bodov opierat. 158. Pokial ide o najmä o zásah do jeho rokovacej pozície, treba pripomenút, ze toto kritérium bolo vyslovené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Van der Kooy a i./Komisia, ktorý zodpovedá osobitným skutkovým okolnostiam. 159. Vo veci, ktorej výsledkom je tento rozsudok, Súdny dvor rozhodol, ze rozhodnutie Komisie oznacujúce preferencné tarify za plyn pre skleníkové záhradníctvo za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, narusilo rokovaciu pozíciu Landbouwschap, orgánu holandského verejného práva zodpovedného za obhajobu záujmov podnikov v oblasti polnohospodárstva, nielen preto, ze tento orgán sa aktívne zúcastnil formálneho konania o preskúmaní pomoci vedeného Komisiou, ale aj preto, ze rokoval o týchto tarifách s dodávatelom, pricom jeho podpis bol medzi inými v dohode, ktorou sa stanovujú tieto tarify, a ze na základe rozhodnutia Komisie bol povinný zacat nové rokovania a uzavriet novú dohodu. Landbouwschap bol teda spolutvorcom spornej vnútrostátnej schémy. 160. Súdny dvor takisto v inom prípade, a to v uz citovanom rozsudku CIRFS a i./Komisia, uznal prípustnost zaloby zdruzenia, pretoze jeho rokovacia pozícia bola v konaní odlisným spôsobom dotknutá. V tomto konaní sa Súdny dvor zaoberal zalobou CIRFS, zdruzenia, ktoré zjednocovalo hlavných medzinárodných výrobcov syntetických vlákien, podanou proti rozhodnutiu Komisie o tom, ze pomoc poskytovaná clenským státom nemusí byt predmetom predbezného oznámenia, lebo táto pomoc nespadá do pôsobnosti "disciplíny", ktorú clenské státy akceptujú v oblasti poskytovania pomoci priemyslu syntetických vlákien v Spolocenstve, obsiahnutej v oznámení tejto institúcie. 161. Súdny dvor potvrdil, ze rokovacia pozícia CIRFS bola dotknutá preto, lebo toto zdruzenie podalo v záujme hlavných medzinárodných výrobcov syntetických vlákien niekolko zalôb týkajúcich sa restrukturalizacnej politiky tohto odvetvia cinnosti a bolo predovsetkým rokovacím partnerom Komisie pri zavedení disciplíny v podmienkach poskytovania státnej pomoci v tomto odvetví, ako aj pri jej predlzení a prispôsobení. CIRFS sa preto aktívne zúcastnilo spolu s Komisiou na vypracovaní disciplíny, ktorá reguluje oblast udelovania pomoci v dotknutom odvetví. 162. Ako nedávno Súdny dvor potvrdil v rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum(49), úcast na formálnom konaní o preskúmaní pomoci s cielom chránit kolektívne záujmy podnikov, ktoré zdruzenie zastupuje, nie je dôkazom, ktorý dokazuje, ze jeho vlastné záujmy boli dotknuté predmetných rozhodnutím.(50) Na rokovaciu pozíciu takéhoto zdruzenia sa môze hladiet ako na dotknutú len vtedy, ak sa zdruzenie aktívne zúcastnilo na prijímaní sporného vnútrostátneho opatrenia, ako to bolo v prípade uz citovaného rozsudku Van der Kooy a i./Komisia, alebo právneho rezimu, ktorému podlieha, tak ako to urobilo CIRFS vo vztahu k disciplíne, ktorá sa uplatnuje na poskytovanie pomoci v dotknutom odvetví cinnosti. 163. Takze dôkazy, ktoré predlozilo Forum 187, nedokazujú jeho úcast na tejto úrovni. Tieto dôkazy vsak urcite potvrdzujú, ze zdruzenie udrziavalo vztahy s belgickými orgánmi na úcely správneho uplatnovania sporného danového rezimu. Z toho vsak nevyplýva, ze sa zapojilo do urcenia obsahu rôznych opatrení sporného rezimu, ktoré Komisia povazovala za státnu pomoc. Nezúcastnilo sa rokovania, ani podpisu dohody, ktorou bol zriadený danový rezim koordinacných centier. Na úcely výkonu sporného rozhodnutia nie je navyse povinné zacat nové rokovania a uzavriet novú dohodu týkajúcu sa týchto ustanovení.(51) V dôsledku toho si nemyslím, ze by mohlo byt vo svojej "rokovacej pozícii" dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003. 164. Napokon dalsie tvrdenie, podla ktorého rozhodnutie Komisie spochybnilo samotnú existenciu Forum 187, by v prípade, ze by bolo dôvodné, mohlo viest k uznaniu prípustnosti zaloby tohto zdruzenia, pretoze by boli dotknuté jeho vlastné záujmy. Toto tvrdenie sa mi vsak vo veci samej nejaví ako dôvodné z nasledujúcich dôvodov. 165. Forum 187 tvrdí, ze v dôsledku rozhodnutia Komisie pri absencii náhradného rezimu by koordinacné centrá museli ukoncit svoju cinnost v Belgicku. Ako vsak uvádza Komisia, jej rozhodnutím zo 17. februára 2003 sa nezakazuje centrám ich cinnost v Belgicku, a ani ich inak neobmedzuje. Rozhodnutie sa vztahuje len na danový rezim, ktorému podliehajú tieto centrá, a nezakazuje Belgickému královstvu stanovit náhradný danový rezim. Okrem iného Forum 187 v druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES tvrdí, ze rôzne danové opatrenia stanovené predmetnou schémou a kvalifikované Komisiou ako "státna pomoc" nepriznávajú týmto centrám ekonomickú výhodu. Za týchto podmienok sa preto zdá tazké pripustit, ze by zrusenie tohto danového rezimu viedlo k tomu, ze vsetky koordinacné centrá alebo znacný pocet koordinacných centier ukoncí svoju cinnost v tomto clenskom státe. 166. V dôsledku toho zastávam názor, ze Forum 187 nie je osobne dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003 do tej miery, ze by ním boli dotknuté jeho vlastné záujmy. 167. Teraz treba preskúmat, ci je zaloba o neplatnost Forum 187 prípustná, pretoze niektorí z jeho clenov majú aktívnu legitimáciu na podanie takejto zaloby pred súdom Spolocenstva. ii) O prípustnosti zaloby Forum 187 v rozsahu, v akom zastupuje niektorých jeho clenov 168. Forum 187 tvrdí, ze jeho zaloba musí byt vyhlásená za prípustnú, pretoze zastupuje dve skupiny koordinacných centier, ktoré sú priamo a osobne dotknuté rozhodnutím Komisie. Na jednej strane ide o 30 centier, ktorým bolo povolenie obnovené v roku 2001 alebo v roku 2002 a ktorým toto rozhodnutie vymedzuje dobu uplatnovania sporného danového rezimu do 31. decembra 2010, a na druhej strane o 8 centier, o ktorých ziadosti o obnovenie sa konalo a ktorým bolo uvedeným rozhodnutím znemoznené získat toto obnovenie. 169. Ako Súdny dvor výslovne potvrdil v rozsudku Codorniu/Rada(52), skutocnost, ze akt Spolocenstva je vseobecne platným aktom, nebráni tomu, aby sa priamo a osobne dotýkal niektorých hospodárskych subjektov a predstavoval tak vo vztahu k nim rozhodnutie. V tejto veci skutocnost, ze rozhodnutie Komisie sa má vo vztahu k hospodárskym subjektom povazovat za vseobecne platné opatrenie v miere, v akej za nezlucitelný s právom Spolocenstva oznacuje danový rezim koordinacných centier, teda vo vztahu ku skupine hospodárskych subjektov oznacených vseobecným a abstraktným spôsobom, nebráni tomu, aby sa mohlo niektorých centier priamo a osobne dotýkat z dôvodu charakteristík, ktoré sú im vlastné. 170. Pokial ide o prvú podmienku podla clánku 230 stvrtého odseku ES, podla ktorej centrá patriace do dvoch skupín, ktoré zastupuje Forum 187, musia byt priamo dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003, táto nie je predmetom sporu zo strany Komisie. Takisto zastávam názor, ze táto podmienka je splnená. Z judikatúry totiz vyplýva, ze fyzické a právnické osoby dotknuté napadnutým aktom sú ním priamo dotknuté vtedy, ak tento akt neponecháva ziadnu volnú úvahu jeho adresátovi, ktorý je poverený jeho vykonaním, ktoré prijatie podla obvyklej formulácie má "úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spolocenstva bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení".(53) 171. Tak je tomu aj v tomto prípade, pretoze rozhodnutie Komisie, po vyhlásení nezlucitelnosti danového rezimu koordinacných centier so spolocným trhom, zakazuje Belgickému královstvu pokracovat v jeho uplatnovaní v prospech centier, ktorým má platnost povolenia uplynút po 17. februári 2003, a stanovuje, ze úcinnost povolení obnovených pred týmto dnom nemôze prekrocit 31. december 2010. Belgické orgány preto nedisponujú pri vykonaní týchto ustanovení ziadnou volnou úvahou. 172. Naproti tomu sa diskusia v tejto veci týka otázky, ci sa centrá patriace do dvoch skupín, ktoré zastupuje Forum 187, majú povazovat za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie. Z toho dôvodu treba zistit, ci podla kritérií stanovených Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia a potvrdených ustálenou judikatúrou(54) sú tieto dve skupiny dotknuté rozhodnutím zo 17. februára 2003 na základe ich urcitých osobitných vlastností, alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje "obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené". 173. Ako pripomína Komisia, vseobecnú platnost aktu vo vztahu k niektorým hospodárskym subjektom nespochybnuje samotná skutocnost, ze sú tieto subjekty dotknuté viac alebo inak ako ostatné hospodárske subjekty. Vlastnostou vseobecného ustanovenia je totiz to, ze jeho jednotné uplatnovanie môze mat na subjekty rôzny dopad, podla osobitostí ich situácie. Podla ustálenej judikatúry aj v osobitnej oblasti státnej pomoci podnik v zásade môze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým sa zakazuje odvetvová schéma pomoci, pokial nie je dotknutý týmto rozhodnutím, len z dôvodu jeho príslusnosti k predmetnému odvetviu, alebo ako potenciálny príjemca tejto schémy.(55) 174. Z judikatúry vsak takisto vyplýva, ze ked sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo urcitelné v case prijatia tohto aktu, a v závislosti od kritérií, ktoré sú vlastné týmto clenom skupiny, títo clenovia sa môzu povazovat za osobne dotknutých týmto aktom, pokial tvoria súcast úzkeho okruhu hospodárskych subjektov.(56) 175. Zaloba týchto jednotlivcov bola tiez uznaná za prípustnú, ak boli napadnutým aktom so spätným úcinkom pozmenené práva zalobcu. Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Toepfer a Getreide-Import/Komisia po prvýkrát pripustil, ze jednotlivec môze byt osobne dotknutý rozhodnutím urceným clenskému státu.(57) Takto rozhodol Súdny dvor aj v rozsudku Bock/Komisia(58), a tiez v rozsudkoch Agricola commerciale olio a i./Komisia a Savma/Komisia(59) . 176. V rozsudku CAM/Komisia(60), Súdny dvor takisto pripustil, ze zalobkyna má aktívnu legitimáciu, ak sa napadnuté opatrenie vztahuje na okolnosti, ktoré existovali v case jeho prijatia a spochybnuje prospech z nadobudnutých práv vo vztahu k budúcim úkonom.(61) 177. Z toho vplýva, ze ak sú subjektmi predtým nadobudnuté práva, dotknuté aktom Spolocenstva, tieto subjekty sú oprávnené napadnút platnost tohto aktu na súde Spolocenstva. 178. V duchu tejto judikatúry zastávam názor, ze koordinacné centrá, ktorých povolenie bolo obnovené v priebehu rokov 2001 a 2002, musia byt uznané za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie. 179. Podla sporného danového rezimu totiz obnovenie povolenia týmto centrám v roku 2001 alebo 2002 priznávalo právo pozívat výhody z uplatnovania tohto rezimu na dobu desat rokov, ktorá bola obmedzená rozhodnutím Komisie do 31. decembra 2010. Práva, ktoré tieto centrá nadobudli na základe belgického danového rezimu a skorsích rozhodnutí Komisie, podla ktorých táto schéma nie je v rozpore s právom Spolocenstva vo veci státnej pomoci, boli znacne obmedzené rozhodnutím zo 17. februára 2003. 180. Okrem toho pocet centier v takejto situácii bol v case prijatia uvedeného rozhodnutia známy a nemohol sa zvýsit. Preto predstavujú v zmysle judikatúry úzky alebo uzavretý okruh hospodárskych subjektov, ktoré sú osobitne dotknuté rozhodnutím Komisie. 181. Nakoniec bolo podla mna mozné aktívnu legitimáciu týchto centier vyvodit z uz citovaných rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia a Taliansko/Komisia. V týchto rozsudkoch sa rozhodlo, ze na podnik, ktorému bola poskytnutá pomoc na základe odvetvovej schémy, sa má hladiet ako na osobne dotknutý rozhodnutím Komisie, ktorým bola vyhlásená nezlucitelnost tejto schémy so spolocným trhom a nariadené vrátenie súm poskytnutých v rámci tejto schémy kazdému príjemcovi. Súdny dvor sa domnieval, ze tento podnik bol dotknutý takýmto rozhodnutím nielen ako podnik pôsobiaci v predmetnom odvetví cinnosti, ktorý je potenciálnym príjemcom spornej schémy pomoci, ale aj ako skutocný príjemca pomoci individuálne poskytnutej v rámci tejto schémy.(62) 182. Táto judikatúra sa mi zdá v tomto prípade pouzitelná. Práve tak ako zalobcovia v konaniach, ktoré viedli k uz citovaným rozsudkom, nie sú koordinacné centrá, ktorým boli povolenia obnovené v rokoch 2001 a 2002 a obmedzené do 31. decembra 2010, dotknuté rozhodnutím Komisie, len ako potenciálni príjemcovia sporného danového rezimu, ale sú ním dotknuté aj ako skutocní príjemcovia tejto schémy, a to na základe obnovenia ich povolenia. 183. Na základe vsetkých týchto dôvodov sa mi zaloba Forum 187 zdá byt prípustná v rozsahu, v akom zastupuje 30 centier, ktorých práva na výhody spornej schémy boli obmedzené do 31. decembra 2010. 184. Táto skutocnost stací na odôvodnenie prípustnosti zaloby Forum 187 o neplatnost rozhodnutia zo 17. februára 2003 v rozsahu, v akom vyhlasuje, ze danový rezim koordinacných centier predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 185. Forum 187 vsak tiez navrhuje ciastocné zrusenie rozhodnutia zo 17. februára 2003 v rozsahu, v akom nestanovilo prechodné opatrenia v prospech centier, ktorým platnost povolenia uplynie po 17. februári 2003 a v roku 2004. Z týchto dvoch skupín koordinacných centier, ktoré zastupuje Forum 187, ktoré majú, podla tohto zdruzenia, aktívnu legitimáciu na konanie priamo pred súdom Spolocenstva len 8 centier, o ktorých ziadosti o obnovenie sa konalo v case prijatia rozhodnutia zo 17. februára 2003, má na podaní takejto zaloby právny záujem. 186. Ciastocné zrusenie uvedeného rozhodnutia v casti, v ktorej nestanovuje prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia skoncí po 17. februári 2003 a v roku 2004, totiz neprinesie ziadnu výhodu pre centrá, ktorých povolenie bolo obnovené v roku 2001 alebo 2002. Preto zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná, len ak má zalobca právny záujem na zrusení napadnutého aktu, za predpokladu, ze je zaloba svojím výsledkom na prospech úcastníkovi, ktorý ju podal.(63) Nedostatok právneho záujmu na konaní predstavuje okrem toho prekázku konania z dôvodu verejného záujmu.(64) 187. Prípustnost tohto alternatívneho návrhu Forum 187 je následne podrobená podmienke, ze 8 centier musí mat aktívnu legitimáciu. Skutocnost, ze tento návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie je zaclenený do návrhu Belgického královstva, ktorého prípustnost nie je a nezdá sa byt spornou,(65) neznamená, ze vec nemusí byt preskúmaná, ak by bol prípadne hlavný návrh Forum 187 zamietnutý a ak by bolo nevyhnutné rozhodnút o jeho alternatívnom návrhu. 188. V prípade, ze by sa tak stalo, tiez som toho názoru, ze zaloba Forum 187 je prípustná, pretoze koordinacné centrá, o ktorých ziadosti na obnovenie sa konalo v case oznámenia rozhodnutia Komisie, zjavne majú pred súdom Spolocenstva aktívnu legitimáciu na zrusenie uvedeného rozhodnutia. 189. Prípustnost zaloby podanej clenmi skupiny osôb, ktoré boli urcité alebo urcitelné v case prijatia napadnutého aktu, a v závislosti od kritérií, ktoré sú vlastné clenom tejto skupiny, bola uznaná, ak v ustanovení práva Spolocenstva, na ktorého základe bol uvedený akt prijatý, bola výslovne zakotvená povinnost institúcie, ktorá je jeho autorom, vziat do úvahy osobitné okolnosti zalobcov.(66) 190. Túto judikatúru mozno podla môjho názoru pouzit v prípade koordinacných centier, o ktorých ziadosti o obnovenie povolenia sa konalo v case prijatia rozhodnutia zo 17. februára 2003. 191. Na jednej strane tieto centrá tvoria v zmysle judikatúry súcast úzkeho okruhu, ktorého clenovia sú obzvlást dotknutí rozhodnutím Komisie. Pripomínam, ze toto rozhodnutie stanovuje, ze centrá povolené do 31. decembra 2000, ktorým individuálne povolenie platí do 17. februára 2003, môzu vyuzívat jeho úcinky az do jeho skoncenia platnosti, najneskôr do 31. decembra 2010. Stanovuje tiez, ze povolenia, ktorým uplynie platnost pred 31. decembrom 2010, nemôzu byt predmetom ziadneho, ani len docasného, obnovenia. Centrá, ktoré uz mali povolenie 31. decembra 2000 a ktorým platnost desatrocného povolenia uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2010, preto tvoria skupinu, ktorá je v case prijatia rozhodnutia Komisie úplne urcitelná a ktorá sa po nom nemôze zväcsit. 192. Okrem toho sú tieto centrá obzvlást dotknuté v porovnaní s ostatnými koordinacnými centrami a vsetkými spolocnostami, ktoré mohli zalozit takéto centrá. Ich zvlástnost spocíva v skutocnosti, ze disponujú desatrocným povolením, ktorého platnost uplynie medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2010, a toto povolenie, na ktoré sa podla belgickej právnej úpravy vztahujú rozhodnutia Komisie z rokov 1984 a 1987, bolo obnovitelné, a ze na základe rozhodnutia Komisie nemohlo byt predmetom ziadneho obnovenia. 193. Na druhej strane, ako vyplýva z uz citovaného rozsudku Sofrimport/Komisia(67) a ako potvrdil Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Antillean Rice Mills a i./Komisia(68), podstatnou skutocnostou pre posúdenie, ci sú jednotlivci, ktorí sú obzvlást dotknutí vseobecne platným aktom, ním aj osobne dotknutí, je ochrana, ktorú pozívajú na základe práva Spolocenstva. Forum 187 sa dovoláva zásady ochrany legitímnej dôvery a tvrdí, ze dotknuté koordinacné centrá mali takúto dôveru v obnovenie ich povolenia. 194. Nezdá sa mi pochybné, ze taká vseobecná zásada, akou je zásada ochrany legitímnej dôvery, môze priznat ochranu spôsobilú individualizovat zalobcov, ako to môze urobit výslovné ustanovenie práva Spolocenstva, na ktorého základe boli prijaté napadnuté opatrenia a ktoré stanoví autorovi tohto aktu povinnost prihliadat na ich osobitnú situáciu, ako uznal Súdny dvor v uz citovaných rozsudkoch Piraiki-Patraiki a i./Komisia a Sofrimport/Komisia. Ochrana, ktorá je zarucená vseobecnou zásadou, sa javí ako skutocnost spôsobilá individualizovat zalobcu a umoznit mu podat zalobu o neplatnost priamo na súd Spolocenstva.(69) 195. Síce, ako uvádza Komisia, otázka ci mohli mat koordinacné centrá legitímnu dôveru v obnovenie povolenia, je predmetom sporu vo veci samej. Zastávam vsak názor, ze v stádiu skúmania prípustnosti zaloby stací skonstatovat, ze v rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia analyzovala v stosedemnástom az stodvadsiatom odôvodnení povahu legitímnej dôvery, ktorej sa mohli dovolávat koordinacné centrá s povolením platným v case oznámenia uvedeného rozhodnutia. Skutocnost, ze sa Komisia podujala na takúto analýzu, poukazuje na to, ze tieto centrá pozívajú osobitnú ochranu v porovnaní so vsetkými ostatnými koordinacnými centrami a spolocnostami nadnárodných skupín, ktoré mali v úmysle zalozenie takýchto centier, na základe zásady ochrany legitímnej dôvery. 196. Táto skutocnost podla mna stací na odlísenie koordinacných centier, ktorým má platnost povolenia uplynút medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2010 od ostatných hospodárskych subjektov dotknutých rozhodnutím Komisie. Tieto centrá preto zjavne predstavujú uzavretý okruh, dostatocne charakterizovaný v porovnaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi a ktoré odvodzujú zo zásady ochrany legitímnej dôvery osobitnú ochranu, ktorej by mali byt spôsobilé dovolat sa podaním zaloby na súd Spolocenstva. 197. Z tohto dôvodu sa priklánam k uznaniu aktívnej legitimácie druhej skupiny koordinacných centier, o ktorej Forum 187 uvádza, ze ju zastupuje v rámci tohto konania. 3. Skúmanie zalôb vo veci samej 198. V casti, v akej je zaloba podaná Forum 187 sirsia ako zaloba Belgického královstva, pretoze smeruje k dosiahnutiu zrusenia rozhodnutia zo 17. februára 2003 v celom rozsahu, pristupujem k preskúmaniu tohto návrhu. 199. Nakoniec v prípade potreby preskúmam návrhy Forum 187 a Belgického královstva na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej nestanovila prechodné opatrenia pre centrá, ktorým platnost povolenia uplynie po 17. februári 2003. a) Návrh Forum 187 na zrusenie rozhodnutia zo 17. februára 2003 v celom rozsahu 200. Forum 187 na podporu tohto návrhu na zrusenie uvádza tri zalobné dôvody. V rámci prvého zalobného dôvodu tvrdí, ze toto rozhodnutie je pozbavené právneho základu a porusuje sa ním zásada právnej istoty v rozsahu, v akom je v rozpore so skorsími rozhodnutiami vydanými pred viac ako 15 rokmi. V druhom zalobnom dôvode Forum 187 uvádza, ze Komisia kvalifikáciou danového rezimu koordinacných centier ako státnej pomoci porusila ustanovenia clánku 87 ods. 1 ES. V poslednom zalobnom dôvode Forum 187 vytýka uvedenému rozhodnutiu nedostatocnost odôvodnenia z toho dôvodu, ze Komisia sa vrátila k svojim skorsím rozhodnutiam. i) Zalobný dôvod zalozený na nedostatku právneho základu a na porusení zásady právnej istoty - Argumentácia úcastníkov konania 201. Forum 187 tvrdí, ze zásada právnej istoty ukladá Komisii povinnost dodrziavat svoje rozhodnutia a ze okolnosti, za ktorých môze vziat spät protiprávne rozhodnutie, sú velmi obmedzené. Podla tohto zdruzenia zalozila Komisia svoje rozhodnutie o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci na dvoch právnych základoch, a to na clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia c. 659/1999 a vseobecnom oprávnení opravit skorsí omyl. Vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia pridala clánky 87 ES a 88 ES. Forum 187 uvádza, ze toto rozhodnutie je pozbavené právneho základu z dôvodu, ze nemôze byt prijaté na základe ani jedného z týchto právnych základov. 202. Podla Forum 187 nariadenie c. 659/1999 nemôze slúzit ako právny základ, pretoze clánok 1 písm. b) bod v) tohto nariadenia, ktorý definuje pojem existujúcej pomoci, vyzaduje aby na to, aby sa opatrenie, ktoré nie je existujúcou pomocou, mohlo takou stat, doslo k rozvoju spolocného trhu. Toto ustanovenie sa neuplatní v prípade, ze by Komisia chcela zmenit svoje posúdenie, podla ktorého opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. 203. Forum 187 tvrdí, ze Komisia nemôze nadalej zakladat svoje rozhodnutie na clánkoch 87 ES a 88 ES z nasledujúcich dôvodov. Na jednej strane zacala formálne konanie o preskúmaní pomoci výlucne na základe nariadenia c. 659/1999 a nemôze zalozit rozhodnutie o skoncení tohto konania na inom právnom základe. Na druhej strane tieto clánky nepriznávajú Komisii sirsiu právomoc ako nariadenie c. 659/1999, ktoré definuje právomoci tejto institúcie taxatívnym spôsobom. Kedze danový rezim koordinacných centier nepatrí do definície existujúcej pomoci podla uvedeného nariadenia, nemôze Komisia trvat na tom, ze zalozila rozhodnutie zo 17. februára 2003 na clánku 88 ods. 1 ES. 204. Napokon Forum 187 uvádza, ze Komisia nemôze tvrdit, ze chcela opravit chybné rozhodnutie viac ako 15 rokov po jeho prijatí. Podla judikatúry právo na opravu chýb musí byt vykonané v primeranej lehote. Vrátením sa po viac ako 15 rokoch k rozhodnutiu, podla ktorého sporný danový rezim nepredstavuje státnu pomoc, porusila Komisia zásadu právnej istoty predovsetkým v rozsahu, v akom sú pre nu jej predchádzajúce rozhodnutia záväzné v celom rozsahu. Okrem toho neposkytla ziadne vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo uplynutie tejto lehoty. Napokon sa Komisia nemôze dovolávat skutocnosti, ze jej rozhodnutie nemá spätný úcinok. Podla Forum 187 rozhodnutie zo 17. februára 2003 má nevyhnutne spätné úcinky z dôvodu výsky investícií uskutocnených do koordinacných centier. 205. V odpovedi na tieto tvrdenia Komisia uvádza, ze bola oprávnená zmenit svoje posúdenie, podla ktorého sporný danový rezim nepredstavuje státnu pomoc za predpokladu dodrzania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj nadobudnutých práv. Táto právomoc sa odvodzuje z jej oprávnenia na výkon stálej kontroly nad existujúcou pomocou, ktorá jej umoznuje do budúcnosti zmenit rozhodnutie o vyhlásení pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom. Pokial ide o konanie, ktoré sa má uplatnit, podla Komisie je zrejmé, ze na sporný rezim sa nemôze hladiet ako na novú pomoc a ze práve konanie, ktoré sa uplatnuje na kontrolu existujúcej pomoci, sa má aplikovat prostredníctvom analógie. - Posúdenie 206. Hned na úvod sa mi zdá dôlezité skonstatovat, ze v rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia nestanovuje spätvzatie svojich predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa danového rezimu koordinacných centier. Totiz ani v odôvodnení, ani vo výroku tohto rozhodnutia neuvádza, ze jej rozhodnutia z roku 1984 a 1987, ako aj odpoved na parlamentnú otázku z roku 1990 majú byt spätne zrusené a ze ich má nahradit jej rozhodnutie prijaté 17. februára 2003. Ak by to tak bolo, je nepochybné, ze takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 207. Ak je totiz institúcia oprávnená vziat spät so spätným úcinkom rozhodnutie, ktoré sa jej zdá byt postihnuté vadou, podla ustálenej judikatúry takéto spätvzatie musí byt vykonané v rozumnej lehote a musí sa prihliadat na mieru, v akej sa príjemcovia predmetného aktu mohli spoliehat na jeho zákonnost.(70) Tieto podmienky by zjavne neboli splnené, ak by Komisia chcela spätne zrusit svoje posúdenie, podla ktorého danový rezim koordinacných centier nebol státnou pomocou, az po 19 rokoch a v case, ked clenský stát, ktorému boli predchádzajúce rozhodnutia urcené, uz vykonal túto schému. 208. V skutocnosti z obsahu rozhodnutia zo 17. februára 2003 a zo spisových dokumentov vyplýva, ze bolo prijaté az po tom, co sa Komisia rozhodla pristúpit k opätovnému preskúmaniu danového rezimu koordinacných centier prostredníctvom uplatnovania konania kontroly existujúcej pomoci, co naznacuje, ze jej konecné rozhodnutie nemôze mat spätný úcinok. Takisto z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, ze sa Komisia domnievala, ze tento rezim je odteraz státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom. 209. Preto je v rámci skúmania tohto zalobného dôvodu potrebné urcit, ci bola Komisia oprávnená zmenit svoje posúdenie otázky, ci táto vseobecne platná schéma, ktorá nebola zásadným spôsobom zmenená od predoslých posúdení v rokoch 1984, 1987 a 1990, predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a v prípade kladnej odpovede, ci mohla Komisia dôvodne uplatnovat konanie týkajúce sa schémy existujúcej pomoci. 210. Zásada právnej istoty síce vyzaduje, aby bola právna úprava Spolocenstva urcitá a jej uplatnitelnost predvídatelná pre dotknuté osoby.(71) Jej cielom je zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov v práve Spolocenstva.(72) Táto zásada sa bude uplatnovat o to prísnejsie, cím väcsie financné dôsledky môze so sebou niest akt sekundárneho práva(73), ako to môze byt v prípade rozhodnutí prijatých Komisiou vo veci státnej pomoci. Okrem iného oznamovacia povinnost tejto pomoci stanovená clánkom 88 ods. 3 ES má najmä za ciel odstránit pochybnosti o tom, ci vnútrostátne opatrenie je, alebo nie je pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 211. Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ktorá je jej subjektívnym variantom, teda v sebe zahrnajú to, ze clenský stát, ktorý obozretne oznámil Komisii danový rezim, ktorý zamýsla vykonat, ako aj to, ze sa príjemcovia tohto rezimu môzu spoliehat na zákonnost rozhodnutia tejto institúcie, ktorým vyhlasuje, ze uvedená schéma nepredstavuje státnu pomoc. 212. Je tiez nepochybné, ze nariadenie c. 659/1999, ktoré podla odôvodnenia c. 2 kodifikuje výkon právomocí Komisie, ktoré jej priznáva clánok 88 ES, výslovne neupravuje prípad, s akým sme konfrontovaní v tomto konaní. Tiez jediným prípadom podla clánku 1 písm. b) bodu v) tohto nariadenia, ktorý definuje pojem existujúcej pomoci, kedy sa na opatrenie, ktoré nebolo pomocou v case jeho vykonania, napriek tomu musí hladiet ako na existujúcu pomoc, je ten, podla ktorého sa uvedené opatrenie "následne stalo pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu". 213. Nariadenie c. 659/1999 nedefinuje pojem "vývoja spolocného trhu". Napriek tomu ho vsak mozno chápat ako zmenu hospodárskeho a právneho kontextu v odvetví, ktoré je dotknuté predmetným opatrením. Pojmy "vývoja" a "spolocného trhu" navádzajú k domnienke, ze trh, na ktorom sporné vnútrostátne opatrenie vyvolalo svoje úcinky, presiel zmenou, v dôsledku ktorej toto opatrenie, ktoré pôvodne nebolo pomocou, patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Tento pojem sa preto nevztahuje na predpoklad, ze ako vo veci samej Komisia zmení posúdenie výlucne na základe prísnejsieho uplatnovania pravidiel Zmluvy vo veci státnej pomoci. 214. Na rozdiel od Forum 187 si vsak nemyslím, ze zásada právnej istoty a znenie nariadenia c. 659/1999 bránia tomu, aby Komisia zmenila svoje posúdenie otázky, ci vseobecne platný danový rezim predstavuje pomoc, ak sa domnieva, ze k takémuto záveru musí viest správne uplatnovanie pravidiel Zmluvy. 215. Táto analýza podla mna má svoje odôvodnenie v clánku 87 ES a 88 ES. Na jednej strane, ako uz Súdny dvor rozhodol, zásadu právnej istoty, nech je akokolvek dôlezitá, nemozno uplatnovat absolútne, a jej uplatnovanie musí byt spojené s uplatnovaním zásady zákonnosti.(74) Na druhej strane, ako uvádza Komisia, rozsah oprávnení a povinností vo veci státnej pomoci treba posudzovat práve na základe clánku 87 ES a 88 ES. Nariadenie c. 659/1999, ktoré predstavuje akt sekundárneho práva prijatý na úcely vykonania clánkov 87 ES a 88 ES, nemozno vykladat v tom zmysle, ze zuzuje rozsah pravidiel stanovených Zmluvou. 216. Komisiu poveruje clánok 88 ES nielen predbezným skúmaním projektov clenských státov smerujúcich k zavedeniu novej pomoci, ale aj sústavnou kontrolou kazdej existujúcej pomoci. Pri výkone sústavnej kontroly môze Komisia v rámci spolupráce s clenským státom, ktorý poskytoval spornú pomoc, navrhnút do budúcnosti tomuto státu akékolvek zmeny nevyhnutné na uvedenie tejto pomoci do súladu so spolocným trhom. Podla clánku 88 ods. 2 ES v prípade zlyhania tohto postupu môze ulozit tomuto státu vykonanie zmien takejto pomoci alebo jej zrusenie v rámci lehoty, ktorú sama stanoví. 217. Právomoci priznané Komisii clánkom 88 ES majú za ciel zabránit uplatnovaniu vseobecnej schémy pomoci a umoznit poskytovanie novej individuálnej pomoci, pokial je zrejmé, ze táto schéma uz nie je v súlade so spolocným trhom. Úlohou Komisie je dbat na to, aby ziadna schéma pomoci, ktorá by bola v rozpore s riadnym fungovaním spolocného trhu, nebola schválená alebo nadalej uplatnovaná. 218. Clánok 88 ES má takisto za ciel zabezpecit rovnost medzi clenskými státmi a hospodárskymi subjektmi. Z dôvodu rozvoja ekonomického a právneho kontextu totiz nová schéma pomoci, ktorej obsah je vo vsetkých aspektoch totozný s existujúcou schémou platnou v inom clenskom státe, by mohla byt predmetom negatívneho rozhodnutia zo strany Komisie. Bolo by v rozpore so vseobecnou zásadou rovnosti, ak by sa dovolilo, aby mali hospodárske subjekty prospech z opätovného uplatnovania schémy existujúcej pomoci. 219. Vo svetle týchto skutocností sa domnievam, ze Komisia je oprávnená zmenit svoje posúdenie, pokial ide o existenciu pomoci, ak sa domnieva, ze k takej pozícii musí viest správne uplatnovanie pravidiel Zmluvy. Hoci je Komisia povinná dodrziavat zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, táto poziadavka, nech je akokolvek významná, musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, a preto aj s pravidlami podla clánku 87 ES a 88 ES. Bolo by v rozpore s týmito ustanoveniami, ak by sa dovolilo, aby sa vnútrostátny rezim mohol nadalej uplatnovat, aj ked sa preukázalo ze je to v rozpore s riadnym fungovaním spolocného trhu. To by sa priecilo rovnosti zaobchádzania s clenskými státmi a hospodárskymi subjektmi, pretoze nový rezim je totozný s vnútrostátnym rezimom, ktorý sa pôvodne nepovazoval za pomoc, mohol by byt predmetom negatívneho rozhodnutia. 220. V tomto duchu sa domnievam, ze Komisia si splnila úlohu, ktorú jej ukladá Zmluva vo veci státnej pomoci, ked sa v tejto veci rozhodla pristúpit k preskúmaniu alebo k opätovnému preskúmaniu vsetkých danových rezimov platných v clenských státoch, ktoré skupina kódexu správania sa oznacila za skodlivé pre spolocný trh, po tom, co sa domnievala, ze tieto rezimy by mohli patrit do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 221. V dôsledku toho zastávam názor, ze právna istota nebráni tomu, aby Komisia zmenila v budúcnosti svoje posúdenie pomoci. V tom istom zmysle nie je rozhodnutie zo 17. februára 2003 pozbavené právneho základu, ako tvrdí Forum 187, ale jeho základom je clánok 87 ES a 88 ES, ako sa uvádza v sestdesiatomdeviatom odôvodnení. 222. V súvislosti s konaním uplatnitelným pri zmene posúdenia zo strany Komisie zastávam tiez názor, ze môze íst len o konanie uplatnitelné na kontrolu existujúcej pomoci. Nariadenie c. 659/1999, ktoré kodifikuje výkon právomocí Komisie, ktoré jej priznáva clánok 88 ES, rozoznáva len dva druhy vnútrostátnych opatrení: nové opatrenia a existujúcu pomoc. Vo veci samej Komisia zamýsla zmenit svoje posúdenie vnútrostátneho rezimu, ktorý jej bola oznámený a ktorý podla predpokladu, ako vo veci samej, sa podstatne nezmenil od vydania predchádzajúceho rozhodnutia. Tento rezim sa preto nemôze povazovat za novú pomoc, ktorá má byt oznámená Komisii este pred jej vykonaním, alebo za protiprávnu pomoc, teda pomoc poskytnutú bez predbezného oznámenia uvedenej institúcii, alebo predtým, nez o nej rozhodla v predpísanej lehote. Kedze Komisia bola s pomocou oboznámená, ide zjavne o existujúcu pomoc, ktorá je z hladiska urcenia uplatnitelného kontrolného konania obdobná ako existujúca pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999. 223. Okrem toho, táto kvalifikácia zabezpecuje najvyssí stupen právnej istoty pre clenský stát, ktorý zaviedol sporné opatrenie a pre hospodárske subjekty, ktoré z neho majú prospech. Jej dôsledkom totiz je, ze toto opatrenie sa bude dalej uplatnovat az do okamihu, ked Komisia skonstatuje jeho nezlucitelnost so spolocným trhom. Navyse, ak Komisia prijme takéto rozhodnutie, toto rozhodnutie môze mat úcinky len do budúcnosti a len od okamihu presne stanoveného touto institúciou.(75) 224. Napokon, toto konanie nezbaví podniky, ktoré mali prospech z uplatnovania sporného vseobecného rezimu, práva napadnút podstatu nového posúdenia Komisie, podla ktorého predmetný rezim predstavuje státnu pomoc, bud zalobou o neplatnost na súde Spolocenstva, tak ako urobilo Forum 187, alebo vznesením námietky nezákonnosti na vnútrostátnom súde, tak ako sa Súdny dvor zmienil o tejto moznosti v rozsudku Unión Pequeńos Agricultores/Rada(76) . 225. Forum 187 nie je preto oprávnené ani vytknút Komisii, ze uviedla v liste belgickej vláde, ktorou ju informovala o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci, ze sa pouzije konanie podla clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, ani to, ze zmenila právny základ v priebehu konania, kedze výlucným cielom tohto nariadenia je kodifikovat výkon oprávnení Komisie, ktoré jej priznávajú clánky 87 ES a 88 ES. 226. Pokial ide o otázku, ci v rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia riadne prihliadala na legitímnu dôveru koordinacných centier, túto otázku treba v prípade potreby skúmat v rámci návrhu na ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia. Odpoved na túto otázku vsak nie je spôsobilá spochybnit záver, podla ktorého bola Komisia oprávnená zmenit stanovisko k otázke, ci danový rezim koordinacných centier predstavuje státnu pomoc a pouzit konanie vztahujúce sa na schémy existujúcej pomoci podla clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. 227. Vo svetle vsetkých týchto skutocností zastávam názor, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. ii) Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES 228. Forum 187 uvádza niekolko tvrdení s cielom preukázat nesprávne uplatnovanie clánku 87 ods. 1 ES Komisiou tým, ze kvalifikovala danový rezim koordinacných centier ako státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. Predovsetkým vsak napáda metódu, podla ktorej Komisia analyzovala sporný danový rezim. Na záver tvrdí, ze rôzne opatrenia, ktoré tvoria túto schému, nesplnajú podmienky pozadované clánkom 87 ods. 1 ES. Forum 187 tiez uvádza, ze tieto opatrenia nepriznávajú koordinacným centrám výhody, nezahrnajú prevod státnych prostriedkov státu, Komisia nepredlozila dôkaz, ze majú dopad na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva, predmetná schéma nie je selektívna a ze je v kazdom prípade odôvodnená povahou a struktúrou belgického danového systému. 229. Komisia vyvracia vsetky z týchto výhrad. 230. V záujme jasnosti mojej analýzy presnejsie opísem obsah rôznych tvrdení úcastníkov konania v rámci bodu, na ktorý sa vztahujú. - O metóde analýzy sporného rezimu 231. Forum 187 vytýka Komisii porusenie právomoci clenských státov v danovej oblasti. Pripomína, ze pri absencii harmonizácie sadzieb a struktúry daní z príjmov právnických osôb v Spolocenstve je Belgické královstvo oprávnené urcit pravidlá platné pre zdanenie pobociek nadnárodných skupín. Podla Forum 187 v prípade, ze tieto pravidlá narusujú hospodársku sútaz, sa na túto situáciu vztahujú clánky 96 ES a 97 ES, a nie ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci. 232. Forum 187 takisto vznása námietku, ze Komisia pristúpila k prílis vseobecnej analýze sporného rezimu. Uvádza, ze danový rezim koordinacných centier sa uplatnuje na 230 centier, ktoré patria do skupín, ktoré vykonávajú cinnost vo velmi odlisných odvetviach. Takze ekonomický dopad sporných opatrení sa mení v závislosti od toho, ci skupina predáva motorové vozidlá alebo potravinárske výrobky. Preto mala Komisia pristúpit k omnoho podrobenejsej analýze dopadu sporných opatrení. 233. Tak ako Komisia si nemyslím, ze skúmanie vnútrostátneho danového rezimu z hladiska ustanovenia clánku 87 ES sa samo osebe rovná poruseniu právomoci clenských státov v oblasti daní. Ak je pravda, ze priame zdanenie zjavne spadá do ich právomoci, takze kazdý stát môze slobodne stanovit svoje vlastné pravidlá zdanenia príjmov právnických osôb, je vsak takisto nepochybné, ze tieto pravidlá nie sú vynaté z pôsobnosti clánku 87 ES. Ustanovenia prijaté státom v rámci výkonu svojich právomocí vo veci daní môzu preto byt v prípadnom rozpore s týmto clánkom. 234. Ako správne uvádza Komisia, otázka, ktorú jej prinálezí vyriesit v rámci skúmania tohto zalobného dôvodu, je, ci sporný rezim je alebo nie je státnou pomocou. Kedze pojem státnej pomoci, ako ju definuje clánok 87 ods. 1 ES, je právnym pojmom, ktorý sa má vykladat na základe objektívnych skutocností(77), je potrebné preskúmat, ci bez ohladu na skutocnost, ze Komisia zaujala protichodné stanovisko v rokoch 1984, 1987 a 1990, splna danový rezim koordinacných centier podmienky potrebné na to, aby mohol patrit do pôsobnosti tohto ustanovenia. 235. Pokial ide o úroven skúmania úcinkov sporného rezimu, ktoré je Komisia v tejto veci povinná skúmat, je pravda, ako správne pripomína Komisia, ze ak je sporné opatrenie schémou pomoci, a nie opatrením individuálnej pomoci, môze sa podla judikatúry obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík uvedenej schémy, bez povinnosti dalej skúmat jej úcinky na osobitnú situáciu niektorých podnikov.(78) Otázka, ci sa táto judikatúra uplatní vo veci samej a ci bola Komisia oprávnená obmedzit sa na takéto skúmanie, ci sporný rezim prinása prospech centrám, ktorých skupiny vykonávajú cinnost vo velmi odlisných odvetviach, spochybnuje zistenie Komisie, podla ktorého opatrenia ustanovené spornou schémou splnajú kazdú z podmienok stanovenú clánkom 87 ods. 1 ES. Túto námietku budem preto skúmat v rámci skúmania týchto podmienok. 236. Najskôr treba este v tomto stádiu upresnit, ze tieto podmienky sú kumulatívne.(79) Následne v rozsahu, v akom som uviedol, ze pojem státnej pomoci je právnym pojmom, ktorý sa má vykladat na základe objektívnych skutocností, súd Spolocenstva musí v zásade, ak analýza Komisie nespocíva v komplexnom ekonomickom posúdení, pristúpit k podrobnému skúmaniu otázky, ci vnútrostátny rezim skutocne patrí do pola pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES.(80) 237. Teraz preskúmam, ci danový rezim koordinacných centier splna podmienky podla tohto ustanovenia. Preto treba rozhodnút, ci opatrenia stanovené týmto rezimom zvýhodnujú niektoré podniky, ci je táto výhoda poskytovaná clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, a ci narúsa, alebo je spôsobilá narusit hospodársku sútaz v Spolocenstve. - O existencii výhody v prospech niektorých podnikov 238. Moje skúmanie sa predovsetkým sústredí na otázku, ci sú danové opatrenia, ktoré zahrna danový rezim koordinacných centier, spôsobilé priznat výhody pre ich príjemcov. Na záver preskúmam, ci je táto výhoda selektívnej povahy. V tomto prípade zistím, ci je táto selektívnost odôvodnená cielmi systému, ktorého súcastou je aj tento rezim. Existencia ekonomickej výhody 239. Podla judikatúry sa má pojem pomoci vykladat extenzívne. Nezahrna len pozitívne plnenia ako subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú výdavky, ktoré normálne zatazujú rozpocet podniku a ktoré bez toho, aby boli subvenciami v prísnom slova zmysle, sú rovnakej povahy a majú rovnaké úcinky.(81) Preto aj "opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, výhodnejsej ako je situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle [clánku 87 ES]".(82) 240. Komisia vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2003 stanovila, ze spôsob urcenia zdanitelných príjmov, oslobodenia od zrázkovej dane z nehnutelností a z kapitálového majetku a hnutelností od registracnej dane z vkladov do základného imania, ako aj systém fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností predstavujú pre koordinacné centrá výhodu. Forum 187 napáda toto zistenie pre kazdé z týchto opatrení. Preto ich preskúmam jedno za druhým a zacnem metódou stanovenia zdanitelných príjmov. Urcenie zdanitelných príjmov 241. Podla danového rezimu koordinacných centier nevyplýva zdanitelný príjem týchto centier z rozdielu medzi príjmami a výdavkami podnikov podla belgického vseobecného práva. Je stanovený pausálnou sumou, ktorá zodpovedá percentuálnej sadzbe z celkovej výsky výdavkov a prevádzkových nákladov, z ktorých sú vynaté výdavky na zamestnancov(83) a tiez financné výdavky(84) . 242. Zisková marza koordinacného centra musí byt v zásade stanovená osobitne v kazdom prípade s ohladom na cinnosti, ktoré centrum skutocne vykonáva. Ak samotné centrum úctuje za poskytnuté sluzby cenu zodpovedajúcu nákladom zvýseným o ziskovú marzu, jej sadzba môze byt zachovaná, len pokial nie je nestandardná. Kedze neexistujú objektívne kritériá na stanovenie sadzby príjmu, ktorá sa berie do úvahy, táto sadzba musí byt v zásade stanovená na 8 %. 243. Zdanitelný zisk sporného centra vsak nemôze byt nizsí ako celkové výdavky alebo výdavky, ktoré nie sú odpocítatelné v rámci nákladov na zamestnancov (vo vseobecnosti neprípustné výdavky), a nestandardné, alebo dobrovolné výhody poskytnuté centru clenmi skupiny, do ktorej patria. 244. Takto stanovený zisk koordinacných centier je zdanený beznou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. 245. Táto metóda stanovenia zdanitelného zisku sa inspiruje takzvanou metódou "cost plus" (nákladov zvýsených o prirázku), ktorá jej jedným zo systémov odporúcaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre zdanenie sluzieb uskutocnených dcérskou spolocnostou alebo stálou prevádzkarnou na úcet spolocností patriacich do tej istej skupiny a usadených v iných státoch. 246. Táto metóda zodpovedá nasledujúcemu cielu. Stanovenie cien transakcií uskutocnených medzi podnikmi, ktoré patria do tej istej medzinárodnej skupiny, môze byt ovplyvnené danovými spekuláciami tak, aby sa znízilo zdanenie, ktoré celkovo táto skupina znása, prostredníctvom spekulácie so základom dane v kazdej krajine. Na úcely boja proti takýmto praktikám a zabránenia vyrovnaniam, ku ktorým by museli dat podnet vnútrostátne orgány státnej správy, ako aj riziku dvojitého zdanenia, boli v rámci OECD vyvinuté rôzne metódy na stanovenie "prevodnej ceny" tovarov alebo sluzieb v rámci tej istej medzinárodnej skupiny. Tieto metódy majú za ciel, aby tieto ceny zodpovedali cenám, ktoré by boli stanovené v bezných podmienkach hospodárskej sútaze. Metóda nákladov zvýsených o prirázku, ktorá predstavuje jednu z uvedených metód, spocíva v tom, ze sa za základ výpoctu vezmú náklady, ktoré znása poskytovatel sluzieb, a ze sa k nim pripocíta marza, ktorá zodpovedá rozumnému zisku a je vyjadrená v percentách.(85) 247. V rozhodnutí zo 17. februára 2003 to nie je metóda pausálneho zdanenia, ktorú Komisia kvalifikovala ako "státnu pomoc". Je to skutocnost, ze belgické orgány sa rozhodli vynat zo vsetkých prevádzkových výdavkov, ktoré slúzia za základ stanovenia zdanitelného príjmu koordinacných centier, na jednej strane náklady na zamestnancov, na druhej strane financné výdavky, ktoré predstavujú kvantitatívne významné výdavky. Komisia takisto tvrdí, ze kedze neexistujú objektívne kritériá na stanovenie sadzby príjmu, ktorá sa má zohladnit, táto sadzba je v zásade stanovená na 8 %. Komisia sa domnieva, ze ak sa pouzijú tieto dve vynatia a toto percento sadzby, zdanitelná suma, na ktorú sa musí pouzit bezná sadzba dane z príjmov dotknutých spolocností, nemôze viest k takému zdaneniu sluzieb poskytnutých koordinacnými centrami, ako keby boli poskytnuté inou spolocnostou v rámci slobodnej hospodárskej sútaze podla zásady, ktorá podciarkuje metódu OECD "nákladov zvýsených o prirázku". 248. Forum 187 popiera analýzu Komisie z nasledujúcich dôvodov. 249. Predovsetkým tvrdí, ze vynatie financných výdavkov a nákladov na zamestnancov zo základu dane nie je v rozpore so zásadami OECD, ktoré sa týkajú stanovenia prevodnej ceny. Tieto zásady urcujú, ktoré výdavky sa musia zohladnit pri fakturácii tovarov a sluzieb prepojenému podniku, ale nezaoberajú sa zdanením týchto nákladov, ktoré je dalsím stádiom. 250. Napokon, pokial ide o vynatie financných výdavkov, Forum 187 vyhlasuje, ze dôsledkom ich zdanenia by bola dan ovela vyssia ako zisková marza týchto centier. Tak by to bolo najmä v prípade, ked by tieto centrá uskutocnili transakcie úctované ako výdavok a zároven príjem, bez vykázania straty alebo zisku. 251. Podla Forum 187 je takisto nevyhnutné vziat do úvahy financie medzinárodnej skupiny v celom ich rozsahu. Nizsia danová sadzba na úrovni týchto koordinacných centier by mohla byt náhradou za vyssie zdanenie na úrovni skupiny. Mnohé krajiny zdanujú materskú spolocnost z celosvetových príjmov a majú systém zdanenia ovládaných zahranicných spolocností. 252. Komisia okrem iného nevzala do úvahy to, ze podla metódy "nákladov zvýsených o prirázku" by tieto centrá mohli byt zdanené aj vtedy, ked utrpeli straty, co nie je len teoretická moznost. 253. Pokial ide o vynatie nákladov na zamestnancov, Forum 187 vyhlasuje, ze je kompenzované rocnou danou vo výske 10 000 eur na zamestnanca pre prvých desat zamestnancov. Je tiez nevyhnutné zohladnit skutocnost, ze velký pocet koordinacných centier zamestnáva cezhranicných pracovníkov s komplexnou danovou situáciou. 254. Forum 187 napokon napáda dôvodnost výhrady Komisie týkajúcej sa pouzitia standardnej pausálnej sadzby 8 % na stanovenie ziskovej marze. Táto sadzba bola schválená podpredsedom Komisie, Leonom Brittanom v roku 1990. Zodpovedá danovej sadzbe pobociek zahranicných spolocností v Belgicku. Skutocnost, ze ide o administratívnu prax, ju nezbavuje právnej hodnoty. Napokon, kedze sa táto sadzba nepouzíva systematicky, môzu príslusné orgány pouzívat nizsiu alebo vyssiu sadzbu v závislosti od pridanej hodnoty kazdého sporného centra. 255. Forum 187 takisto pripomína existenciu pravidla, podla ktorého zdanitelný príjem nemôze byt nizsí ako celkové výdavky alebo výdavky, ktoré nie sú odpocítatelné v rámci nákladov na zamestnancov a nestandardných alebo dobrovolných výhod poskytnutých centru clenmi skupiny, do ktorej patrí. 256. Tieto tvrdenia sa mi nezdajú presvedcivé. 257. Predovsetkým tvrdím, ze Forum 187 zjavne nespochybnuje skutocnost, ze existencia alebo neexistencia výhody sa musí posudzovat na základe kritéria, ktoré je podstatou metódy OECD "nákladov zvýsených o prirázku", podla ktorej prevodné ceny musia byt stanovené tak, aby dospeli k cenám, ktoré sa pouzívajú v bezných podmienkach hospodárskej sútaze. Aby bolo mozné urcit existenciu výhody, musí totiz existovat základ porovnania. Ako Komisia uviedla v bode 95 rozhodnutia zo 17. februára 2003, cielom metódy "nákladov zvýsených o prirázku" vypracovanej v rámci OECD je zdanit centrá, ktoré poskytujú sluzby v rámci skupiny na základe porovnatelnom so základom, ktorý vyplýva zo systému vseobecného práva, zalozenom na rozdiele medzi príjmami a výdavkami podniku, ktorý vykonáva cinnost v podmienkach slobodnej hospodárskej sútaze. Práve na základe tohto kritéria treba skúmat, ci metóda stanovenia zdanitelných príjmov stanovená danovým rezimom koordinacných centier zmiernuje bremeno, ktorým by bol tento podnik "bezne" zatazený. 258. Podla Forum 187 nie je vynatie financných výdavkov a nákladov na zamestnancov v rozpore so zásadou, ktorá ja podstatou metódy OECD "nákladov zvýsených o prirázku." Ja spolu s Komisiou zastávam opacný názor. Ako sme uz videli, táto metóda smeruje k dosiahnutiu prevodnej ceny blízkej cene, ktorá sa pouzíva v rámci slobodnej hospodárskej sútaze. Takze náklady na zamestnancov a financné výdavky v rámci správy pokladnice a financií sú, ako uvádza Komisia v bode 89 rozhodnutia zo 17. februára 2003, skutocnostami, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispievajú k tvorbe príjmov koordinacných centier, ktoré poskytujú sluzby najmä financnej povahy. Z toho istého dôvodu sa zdá byt nesporné, ze tieto dve skupiny výdavkov prestavujú významný podiel prevádzkových nákladov uvedených centier.(86) 259. Preto sa stotoznujem s analýzou Komisie, podla ktorej vynatie financných výdavkov a nákladov, ktoré slúzi na stanovenie zdanitelných príjmov príslusných centier, nemôze viest k prevodným cenám blízkym cenám, ktoré sa pouzívajú v rámci slobodnej hospodárskej sútaze. Preto takéto vynatie je skutocne spôsobilé poskytovat týmto centrám a skupinám, ku ktorým patria, ekonomickú výhodu. 260. Túto analýzu nemôze vyvrátit ani skutocnost, ze zahrnutie financných výdavkov môze v urcitých prípadoch viest k velmi vysokému základu dane. Ak by sa to preukázalo, tento dôkaz by potvrdil, ze metóda "nákladov zvýsených o prirázku" nie je vhodná na stanovenie prevodnej ceny koordinacných centier. To vsak nie je dôvodom na vynatie financných výdavkov v celom rozsahu. 261. Ekonomickú výhodu, ktorú toto vynatie vytvára, preto nemozno dalej relativizovat alebo zrusit s ohladom na danové bremeno, ktoré celkovo znása medzinárodná skupina, pretoze spolocnosti, ktoré ju tvoria, sú zdanené v iných státoch. Preto sa otázka, ci predmetná schéma vytvára alebo nevytvára výhodu pre príjemcov, má posudzovat práve s ohladom na danový rezim dotknutého clenského státu. 262. Ani skutocnost, ze podla tohto systému môze koordinacnému centru vzniknút danová povinnost, aj ked nevytvorilo zisk, nemôze spochybnit dôvodnost analýzy Komisie. Takéto riziko je súcastou metódy "nákladov zvýsených o prirázku", pretoze za základ výpoctu sa berú prevádzkové náklady, a nie rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Toto riziko vsak nemôze byt dôvodom na zakotvenie systematického vynatia nákladov na zamestnancov a financných výdavkov, ktoré sú pri výkone cinnosti týchto centier nevyhnutnými výdavkami. Okrem toho, skutocnost, ze priblizne 220 alebo 230 koordinacných centier malo po mnohé roky prospech z uplatnovania predmetného rezimu, potvrdzuje analýzu Komisie a skutocnost, ze danová povinnost môze vzniknút aj pri absencii príjmov, nepopiera výhodnost tohto rezimu. 263. Pokial ide o rocnú dan zavedenú od 1. januára 1993 vo výske 10 000 eur na zamestnanca na plný úväzok, Komisia podla mna správne vyvodila zo skutocnosti, ze táto sadzba môze dosiahnut maximálnu výsku 100 000 eur, záver, ze nevyvázi pozitívne úcinky systematického vynatia nákladov na zamestnancov. Tento strop zodpovedá minimálnemu poctu zamestnancov, ktorý koordinacné centrá povinne zamestnávajú na plný úväzok pocas prvých dvoch rokov cinnosti. Zo spisových dokumentov tiez vyplýva, ze 220 alebo 230 koordinacných centier zalozených v Belgicku prispelo k vytvoreniu 9 000 pracovných miest, co priemerne zodpovedá viac ako desiatim zamestnancom na centrum. 264. Pokial ide o sadzbu 8 %, automaticky pouzívanú na prevádzkové náklady na úcely urcenia základu dane, Komisia sa podla mna presvedcivo vyjadrila,, ze táto sadzba je nedostatocná, kedze sa vztahuje na uz znízený základ a koordinacné centrá vykonávajú svoju cinnost v prospech skupín, ktoré sú aktívne v rôznych odvetviach, v ktorých sa výska ziskovej marze môze menit. Skutocnost, ktorú uvádza Forum 187, ze táto sadzba zodpovedá danovej sadzbe zo zisku pobociek v Belgicku, sa nezdá byt relevantnou, kedze v danovom rezime koordinacných centier slúzi uvedená sadzba na výpocet ziskovej marze, na ktorú sa pouzije bezná sadzba dane z príjmov právnických osôb. 265. Napokon, podla mna mozno súhlasit s názorom Komisie, podla ktorého alternatívny základ dane, urcený s cielom zamedzit prípadnému zneuzitiu zavedením minimálneho základu dane, nemôze odstránit výhodu vyplývajúcu zo súcasného pouzitia vyssie uvedeného vynatia a sadzby 8 %. V rozhodnutí zo 17. februára 2003 totiz Komisia uviedla, ze tento alternatívny základ dane zahrna len sumy, ktoré sú v Belgicku zdanené aj spolocnostiam, na ktoré sa sporný rezim nevztahuje, este aj z úctovným ziskom, ktorý sa metóda "nákladov zvýsených o prirázku" snazí znovu obnovit pre koordinacné centrá. 266. Vzhladom na tieto skutocnosti dospela Komisia k správnemu záveru, ze pravidlá vztahujúce sa na urcenie zdanitelných príjmov sú pre koordinacné centrá a skupiny, ku ktorým tieto centrá patria, výhodou. Oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností 267. Danový rezim koordinacných centier ustanovuje ich oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností v prípade nehnutelností, ktoré vyuzívajú pri výkone svojej cinnosti. Z rozhodnutia zo 17. februára 2003 teda vyplýva, ze zrázková dan z nehnutelností je výdavkom, ktorý v zásade znásajú vsetky právnické osoby, ktoré disponujú v Belgicku ako vlastník alebo uzívatel nehnutelnostou, pricom tento pojem znamená zastavané aj nezastavané nehnutelnosti, ako aj materiál a zariadenia majúce charakter nehnutelností vdaka svojej povahe alebo v dôsledku svojho urcenia. 268. Forum 187 popiera, ze by slo o výhodu, pretoze na jednej strane toto oslobodenie je na prospech len koordinacným centrám, ktoré majú nehnutelnost vo svojom vlastníctve, ktorých je menej ako 5 %. Na druhej strane v belgickom práve sú aj iné výnimky z tejto dane, z ktorej mohli mat oslobodené centrá prospech. 269. Posúdenie Komisie, podla ktorého oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností predstavuje v zmysle judikatúry výhodu, sa mi zdá byt odôvodnené. Vsimol som si, ze dalsie prípady oslobodenia od tejto dane v belgickom práve sa nevztahujú na vsetky spolocnosti usadené v Belgicku. Takéto oslobodenie koordinacných centier predstavuje preto znízenie výdavkov, ktoré v zásade zatazujú rozpocet právnických osôb. 270. Ani skutocnost, ze menej ako 5 % týchto centier má z neho skutocný prospech, pretoze viac ako 95 % z nich sú nájomcovia nehnutelnosti, v ktorej vykonávajú svoju cinnost, nemôze spochybnit túto analýzu. Stací skonstatovat, ze toto opatrenie priznáva ekonomickú výhodu koordinacným centrám, ktoré sú vlastníkmi nehnutelnosti, v ktorej prevádzkujú svoju cinnost, v porovnaní s inou spolocnostou, ktorá je tiez vlastníkom nehnutelnosti vyuzívanej na podnikatelské úcely, ale na ktorú sa nevztahuje ani jedna z dalsích výnimiek stanovených belgickým právom. 271. Oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností preto Komisia správne povazovala za výhodu podla clánku 87 ods. 1 ES. Oslobodenie od dane z vkladov do základného imania 272. Danový rezim koordinacných centier tiez stanovuje, ze registracná dan 0,50 % platná podla právnej úpravy Belgického královstva sa neplatí z vkladov do koordinacného centra, ani zo zvýsenia jeho základného imania. 273. Forum 187 tvrdí, ze nejde o výhodu, pretoze clánok 7 ods. 1 smernice 69/335/EHS(87) ukladá clenským státom povinnost zachovat výnimky pri kapitálových transakciách, ktoré existovali k 1. júlu 1984(88), a ze oslobodenie stanovené v prospech koordinacných centier bolo zavedené pred týmto dnom. 274. Argumentácia Forum 187 sa mi nezdá byt prijatelná. Ako uvádza Komisia, ak clánok 7 ods. 1 smernice 69/335 stanovuje, ze clenské státy musia zachovat oslobodenie od dane pri transakciách, ktoré uz existovali k 1. júlu 1984, tak toto ustanovenie nemozno vykladat spôsobom, ktorý sa prieci pravidlám Zmluvy, ako v clánku 87 ods. 1 ES. Uvedené ustanovenie nemôze preto dovolit clenskému státu zachovávat vo svojom právnom poriadku situáciu, v ktorej je oslobodenie od dane z vkladov do základného imania stanovené výlucne v prospech niektorých typov spolocností, ako napríklad koordinacných centier, a ktoré im poskytuje v porovnaní s inými spolocnostami usadenými na území tohto státu výhodu. 275. Takéto diferencované zaobchádzanie by mohlo v niektorých prípadoch spadat do pôsobnosti clánku 9 smernice 69/335, podla ktorého urcité typy transakcií alebo kapitálových spolocností môzu podliehat oslobodeniam od dane z dôvodu danovej spravodlivosti a sociálneho poriadku, alebo aby sa umoznilo clenskému státu zvládnut výnimocné situácie. Zavedenie tejto moznosti vsak podlieha podmienke, ze dotknutý stát predlozí v tomto zmysle Komisii návrh vo vhodnom case s cielom uplatnit clánok 97 ES. Komisia naznacuje, ze táto podmienka nebola splnená a tento bod nebol zo strany Forum 187 napadnutý. 276. Komisia sa preto podla mna správne domnievala, ze oslobodenie od dane z pociatocných vkladov a zo zvýsenia základného imania koordinacných centier predstavuje výhodu, ktorá spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí 277. Danový rezim koordinacných centier stanovuje, ze od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností sú oslobodené dividendy, úroky a poplatky, ktoré centrá platia, okrem úrokov, ktoré sa platia príjemcovi podliehajúcemu v Belgicku dani z príjmov fyzických osôb alebo dani z príjmov právnických osôb. Zo zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelností sú takisto oslobodené príjmy uvedených centier z penazných vkladov na úctoch. 278. Komisia v rozhodnutí zo 17. februára 2003 uviedla, ze toto vseobecné oslobodenie príjmov rozdelovaných koordinacnými centrami priznáva ekonomickú výhodu centrám, ako aj skupinám, ku ktorým patria, v rozsahu, v akom ide nad rámec výnimiek stanovených danovým právom. Takisto na príjmy rozdelované centrami, sa vztahuje oslobodenie, ktoré sa nevztahuje na iné spolocnosti, pri troch nasledujúcich predpokladoch: ak je príjemcom spolocnost nerezident so sídlom mimo Európskej únie, v krajine, s ktorou Belgické královstvo neuzavrelo dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o spolocnost so sídlom v Belgicku alebo inom clenskom státe, ktorá nesplna podmienky stanovené smernicou 90/435/EHS(89) a napokon, ak ide o spolocnost so sídlom v niektorej z krajín, s ktorými tento clenský stát uzavrel dohovor, ktorý stanovuje zrázkovú dan, hoci aj znízenú. 279. Komisia takisto uvádza, ze výhoda priznaná týmto oslobodením vyplýva bud z odkladu platenia konecnej dane, alebo zo znízenia dane, alebo napokon, z úplnej absencie dane z príjmov z hnutelného majetku. 280. Forum 187 popiera, ze toto oslobodenie predstavuje výhodu z nasledujúcich dôvodov. V belgickom práve existuje mnozstvo výnimiek z povinnosti platit zrázkovú dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí a koordinacné centrá sa nachádzajú v rovnakej situácii ako banky a financné centrá, ktoré majú prospech z porovnatelnej výnimky. Situácie uvádzané Komisiou, za ktorých sa oslobodenie týchto centier od dane odchyluje od oslobodení od dane, ktoré existujú v prospech iných spolocností, sú výnimocné. V praxi má len málo centier prospech z tohto dodatocného oslobodenia, pretoze Belgické královstvo má s pocetnými státmi uzavreté dohovory o zamedzení dvojitého zdanenia, a pocet koordinacných centier, ktoré nesplnajú podmienky podla smernice 90/435, je velmi obmedzený. Komisia nevzala do úvahy ani skutocnost, ze toto oslobodenie sa mohlo v urcitých prípadoch ukázat ako nevýhodné pre uvedené centrá. 281. Podla Forum 187 takisto tvrdenie, ze oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí priznáva výhodu vo forme odkladu platenia dane, je nepresné, pretoze vsetky spolocnosti, vrátane koordinacných centier sú povinné styrikrát platit preddavok. Tiez jedinými prípadmi, ked toto oslobodenie vedie k úplnej absencii zdanenia, sú prípady, ked príjemcovia nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb v Belgicku, takze nejde o skutocnú výhodu. 282. Tvrdenia Forum 187 nedokazujú, ze analýza Komisie je chybná. Komisia zdôvodnuje vysvetleniami v rozhodnutí zo 17. februára 2003 výhody, ktoré priznáva toto oslobodenie v závislosti od okolností. Tiez uvádza, ze zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí predstavuje konecnú belgickú dan z príjmov rozdelovaných spolocnostami nerezidentmi, ktoré nemôzu dosiahnut odpocet, ani vrátenie dane v krajine ich sídla. Oslobodenie od zrázkovej dane pre príjmy rozdelované koordinacnými centrami vedie, pre spolocnosti, ktoré sa nachádzajú vo vyssie opísanej situácii, k absencii zdanenia. Tvrdenie Forum 187, podla ktorého takéto oslobodenie vedie k úplnej absencii zdanenia, len ak príjemcovia nie sú zdanení v Belgicku, nevyvracia dôvodnost tohto posúdenia. 283. Takisto sa mi zdajú presvedcivé tie vysvetlenia poskytnuté Komisiou, v ktorých uvádza, ze oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí vytvára výhodu vo forme odkladu platenia daní. Pre príjemcov platieb vykonaných koordinacnými centrami sa totiz javí výhodnejsie dobrovolne zaplatit Belgickému královstvu preddavky na dan podla rozvrhu, ktorý si zvolí sám podnik a ktorých výska je stanovená v závislosti od odhadovaných zdanitelných príjmov, ako uplatnovat na ne systematické a pausálne zrázky dane z kazdej zaplatenej sumy. 284. Okrem toho Komisia preukázala, ze oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí, z ktorého majú prospech tieto centrá, ide nad rámec oslobodení od dane stanovených danovým právom pre podniky, takze sporná schéma zjavne vytvára v tomto rozsahu výhodu v porovnaní so schémou uplatnitelného vseobecného práva. Fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí 285. V danovom rezime koordinacných centier sa k oslobodeniu od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí pridáva aj "fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí" z platieb vykonaných týmito centrami. Podla tohto systému príjemcovia dostávajú sumy príjmov zaplatené týmito centrami bez toho, aby bola odpocítaná zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí, avsak sú oprávnení odpocítat fiktívnu sumu zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí z celkovej sumy danovej povinnosti. 286. V priebehu formálneho konania o preskúmaní pomoci informovali belgické orgány Komisiu o tom, ze fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí sa uz neposkytuje z úrokov zaplatených koordinacnými centrami podla dohovorov uzavretých po 24. júli 1991, ani z dividend rozdelených po tomto dni, ani z poplatkov zaplatených alebo pripísaných po 1. januári 1986. 287. V rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia povazuje, napriek skutocnosti ze jej sadzba bola znízená na nulu v roku 1991, fiktívnu zrázkovú dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí za zjavnú výhodu, kedze nebola zrusená. Vyhlasuje, ze toto znízenie na nulu pre úroky zaplatené na základe dohovorov uzavretých od roku 1991 nebráni tomu, aby sa takýto systém nadalej pouzíval pri úrokoch z dlhodobých pôziciek uzavretých predtým v tom istom roku. Okrem toho vyhlasuje, ze sadzba môze byt jednoducho zmenená na základe obycajného královského nariadenia. 288. Forum 187 popiera zistenie Komisie. Tvrdí, ze v rozsahu, v akom je sadzba fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí stanovená na 0 % od roku 1991, nie je Komisia oprávnená trvat na tom, ze ide o státnu pomoc. 289. Súhlasím s posúdením Komisie len v casti, ktorá sa týka úrokov zaplatených z titulu dlhodobých pôziciek dohodnutých pred 24. júlom 1991. V rozsahu, v akom sa fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí môze dalej uplatnovat na úroky uhradené podla týchto dohovorov, predstavuje tento systém podla môjho názoru ekonomickú výhodu priznanú koordinacným centrám a skupinám, ku ktorým patria. Táto fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí je totiz pripocítaná k daniam príjemcov úrokov zaplatených koordinacnými centrami, ako keby bola vykonaná zrázka, ktorá v skutocnosti nebola vykonaná. 290. Naproti tomu neverím, ze tento systém mozno povazovat za výhodu po tom, co bola sadzba znízená na nulu. Pre posúdenie existencie pomoci treba totiz vziat do úvahy úcinky, ktoré je predmetné opatrenie spôsobilé vyvolat.(90) Takze Komisia podla mna nepreukázala, v com môze fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí znízená na nulu priznávat výhodu príjemcom platieb uskutocnených koordinacnými centrami alebo samotným centrám a skupinám, ku ktorým patria. Samotná skutocnost, ze táto sadzba môze byt prehodnotená královským nariadením este neznamená, ze sa má povazovat za výhodu, najmä ak ide len o teoretickú moznost a ak královské nariadenie je len normatívnym aktom. Podla môjho názoru argument Komisie mozno potvrdit len vtedy, ak mozno sadzbu fiktívnej zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí zvýsit ad hoc v rámci volnej úvahy vnútrostátnych orgánov státnej správy. 291. V dôsledku toho sa domnievam, ze fiktívna zrázková dan z kapitálového majetku a hnutelných vecí predstavuje výhodu len v rozsahu, v akom sa pouzije vyssia ako nulová sadzba na úroky zaplatené na základe dohovorov uzavretých pred 24. júlom 1991. Selektívnost 292. Podla clánku 87 ods. 1 ES je státnou pomocou opatrenie, ktoré priznáva výhodu "urcitým podnikatelom" a výrobe "urcitého druhu tovarov". Vnútrostátne opatrenie, ktorého uplatnovanie závisí, ako v tejto veci, od objektívnych kritérií, patrí pod clánok 87 ES len vtedy, ak nie je vseobecne platným opatrením. Ako uvádza Forum 187, narusenie hospodárskej sútaze spôsobené vseobecne platnými vnútrostátnymi opatreniami nepatrí pod ustanovenia Zmluvy vo veci státnej pomoci, ale pod clánky 94 ES a 96 ES týkajúce sa aproximácie vnútrostátnych právnych úprav, ktoré majú dopad na fungovanie spolocného trhu. Danové opatrenie preto patrí do pôsobnosti clánku 87 ES, len ak je osobitnej alebo selektívnej povahy.(91) 293. V rozpore s tvrdením Forum 187 preukázala Komisia selektívnu povahu danového rezimu koordinacných centier. Z judikatúry totiz vyplýva, ze vnútrostátne opatrenie je selektívne, ak v rámci daného právneho rezimu je toto opatrenie spôsobilé zvýhodnovat niektoré podniky v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú, vo svetle cielov, ktoré uvedený rezim sleduje, v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii.(92) Inými slovami, ako sa vyjadril generálny advokát Darmon v bodoch 50 a 58 svojich návrhov vo veci Sloman Neptun(93), základným kritériom na urcenie selektívnej povahy vnútrostátneho opatrenia je jeho výnimocná povaha vo vztahu k systému, do ktorého je zaclenené, a opatrenie je výnimocné, ak sa neuplatnuje rovnako na vsetky podniky, ktoré sú, vzhladom na povahu a struktúru systému, spôsobilé pozívat z neho prospech. 294. Danové opatrenia, ktoré sú stanovené rezimom koordinacných centier, zjavne splnajú túto podmienku. 295. Ako sme uz predtým videli, oslobodenie od zrázkovej dane z nehnutelností, od dane z vkladov do základného imania, od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí, spolu s fiktívnou zrázkovou danou z kapitálového majetku a hnutelných vecí, predstavuje výnimky z danového rezimu podla belgického vseobecného práva, ktorý by sa inak uplatnoval na koordinacné centrá. Skutocnost uvádzaná Forum 187, ze existuje mnozstvo dalsích výnimiek z tejto dane a ze niektoré koordinacné centrá môzu z nej pozívat prospech, este nespochybnuje skutocnost, ze samotný sporný rezim je sám výnimkou a ze obmedzuje prospech z týchto výnimiek na centrá, ktoré splnajú ním stanovené podmienky. Tieto skutocnosti postacujú na preukázanie selektívnej povahy uvedených oslobodení od dane. 296. Napokon, pokial ide o spôsob stanovenia zdanitelných príjmov, Forum 187 uvádza, ze sporný rezim nie je selektívny, pretoze bol koncipovaný s cielom zabezpecit najprimeranejsie danové zaobchádzanie pre nadnárodné spolocnosti, ktoré zakladajú koordinacné centrá a ktoré musia zabezpecit sluzby v rámci skupiny, ku ktorej patria, a ktoré celia nebezpecenstvu dvojitého zdanenia, najmä z dôvodu cinností ako "cash pooling"(94) . Tento rezim sa preto uplatnuje na spolocnosti, pre ktoré bol skoncipovaný. Bol by nevhodný pre malé belgické podniky a svojvolný, ak by sa mal uplatnovat na vsetky spolocnosti. 297. Na rozdiel od tohto tvrdenia Komisia podla mna správne uvádza, ze danový rezim koordinacných centier nie je otvorený vsetkým medzinárodným skupinám, ale len tým, ktorých dcérske spolocnosti majú sídlo najmenej v styroch rôznych krajinách, ktoré disponujú základným imaním a rezervami rovnými alebo presahujúcimi 1 miliardu BEF, a ktorých rocný konsolidovaný obrat je rovný alebo vyssí ako 10 miliárd BEF. 298. Ak vezmem do úvahy ciel, ktorý je podla Forum 187 základom pre stanovenie zdanitelného príjmu koordinacných centier, teda volbu systému, ktorý je prispôsobený na zdanenie sluzieb v rámci skupiny a umoznuje vyhnút sa dvojitému zdaneniu, zistím, ako uvádza Komisia v bode 112 svojho rozhodnutia zo 17. februára 2003, ze uvedené podmienky vylucujú z uplatnovania uvedenej schémy centrá, ktoré vykonávajú totozné cinnosti, ale v prospech menej významných skupín, teda skupín, ktorých dcérske spolocnosti majú sídlo v menej ako styroch krajinách, a ktorých základné imanie a obrat sú nizsie ako pozadované limity. Preto aj v tomto prípade ide o selektívne opatrenie v rozsahu, v akom je vyhradené "urcitým podnikatelom". 299. Napokon z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia, aj ked v bode 104 svojho rozhodnutia naznacila, ze tvrdenia, ktoré jej boli predlozené v priebehu formálneho konania o preskúmaní pomoci, "neumoznili vyvrátit jej presvedcenie o existencii tejto selektívnosti" nepreniesli dôkazné bremeno, ako tvrdí Forum 187. Komisia v uvedenom rozhodnutí presvedcivým spôsobom vyjadrila, pre ktoré dôvody sa opatrenia stanovené danovým rezimom koordinacných centier povazujú za selektívne. Odôvodnenie povahou a struktúrou systému 300. Podla judikatúry nemozno sporné opatrenie povazovat za selektívne, a v dôsledku tohto nejde o státnu pomoc v zmysle Zmluvy, ak je diferenciácia medzi podnikmi v oblasti nákladov odôvodnená povahou a struktúrou systému, do ktorého je zaclenené.(95) 301. Bolo takisto rozhodnuté, ze je povinnostou clenského státu, ktorý zaviedol vo svojom právnom poriadku túto diferenciáciu v oblasti nákladov, preukázat, ze je skutocne odôvodnená povahou a struktúrou systému, do ktorého je zaclenená.(96) 302. Forum 187 sa na tomto mieste znovu vracia k vyssie uvedeným tvrdeniam, podla ktorých sporný rezim nepredstavuje v porovnaní so vseobecným rezimom výnimku, ale odlisný typ zdanenia, diktovaný danovou filozofiou a nevyhnutnostou vyriesit problém dvojitého zdanenia sluzieb uskutocnených v rámci medzinárodnej skupiny spolocností. Opät potvrdzuje, ze tento sporný rezim je otvorený len nadnárodným spolocnostiam, pretoze tento problém je naozaj komplexnejsí len v prípade, ak zahrna viacero dcérskych spolocností. Napokon, danový rezim koordinacných centier predstavuje celok a rôzne opatrenia, ktoré stanovuje, nie je potrebné skúmat samostatne. 303. Nezdá sa mi, ze by tieto tvrdenia preukazovali, ze danový rezim koordinacných centier je odôvodnený osobitným postavením t ýchto centier alebo skupín, ku ktorým patria. Forum 187 sa podla mna obmedzuje len na jednoduché tvrdenie, ale v skutocnosti nevysvetluje, preco nebezpecenstvo dvojitého zdanenia zdôvodnuje obmedzenie prospechu spornej schémy len na centrá zalozené skupinami urcitého významu. Nedokazuje, preco sú kvôli nebezpecenstvu dvojitého zdanenia výhody priznané metódou stanovenia zdanitelných príjmov, ani rôzne oslobodenia od dane stanovené spornou schémou, nevyhnutné, ani preco musia byt rôzne opatrenia, ktoré tvoria túto schému, chápané spolocne. Forum 187 nepreukazuje, preco sú rôzne opatrenia stanovené v rámci tejto schémy odôvodnené danovým systémom platným v Belgicku. 304. Vo svetle týchto skutocností predstavujú opatrenia stanovené v rámci danového rezimu koordinacných centier zjavne výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. - Státny charakter opatrenia 305. Podla judikatúry, s cielom kvalifikácie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musia byt výhody, na jednej strane, pripísatelné státu, a na druhej strane, poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov.(97) 306. Prvá z týchto dvoch kumulatívnych podmienok nie je a nezdá sa byt spornou, kedze spornou schémou je danový rezim prijatý Belgickým královstvom. 307. Naproti tomu Forum 187 tvrdí, ze sporný rezim nesplna druhú podmienku, pretoze zvýsil danové príjmy tohto clenského státu. Tento stát totiz vybral od koordinacných centier viac ako 500 miliónov eur rocne ako danové príjmy a príspevky na sociálne poistenie. Preto nejde o prevod státnych prostriedkov. 308. Toto tvrdenie nemozno prijat. Aby mohla byt podmienka, podla ktorej pomoc musí byt financovaná zo státnych prostriedkov splnená, stací, aby opatrenie bolo skutocne, priamo alebo nepriamo, podporované z verejného rozpoctu.(98) Vzdanie sa, zo strany dotknutého clenského státu, práva vyrubit dan scasti alebo v celom rozsahu, ak stavia jej príjemcov do výhodnejsej pozície ako iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc,(99) aj ked sporný rezim okrem iného vytvára pre tento stát danový príjem, najmä vdaka zdaneniu príjmov vytvorených spolocnostami, ktoré sú príjemcami pomoci, a miezd vyplatených týmito podnikmi ich zamestnancom. To, co je dôlezité pri skúmaní tejto podmienky, je práve verejná povaha prostriedkov, a nie skutocnost, ze príslusné opatrenie je alebo nie je výdavkom rozpoctu dotknutého státu. 309. Ako správne uvádza Komisia, drzat sa tvrdenia Forum 187 by malo za následok to, ze opatrenie by nespadalo pod zákaz v clánku 87 ods. 1 ES, ak by podnietilo podnik k tomu, aby sa usadil na území dotknutého clenského státu, alebo by mu umoznilo zvýsit jeho zdanitelné príjmy, alebo este by ho aj odradilo od usadenia sa v inej krajine. Takýto výsledok by sa priecil cielu, ktorý sleduje toto ustanovenie. Toto tvrdenie by tiez naznacovalo, ze existenciu státnej pomoci je mozné posúdit len vtedy, ak uz sporné opatrenie vyvolalo úcinky, co by bolo v rozpore so systémom preventívnej kontroly novej pomoci zakotvenom v clánku 88 ods. 3 ES. - Narusenie obchodu a hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi 310. Forum 187 predovsetkým tvrdí, ze Komisia nepreukázala, akým spôsobom danový rezim koordinacných centier narúsa obchod medzi clenskými státmi. Podla tohto zdruzenia Komisia neupresnila, ci k tomuto úcinku dochádza na úrovni centier alebo skupín spolocností, ku ktorým patria. 311. Forum 187 napokon tvrdí, ze medzistátny obchod nie je narusený, pretoze, v prípade neexistencie sporného rezimu by nadnárodné skupiny vykonávali vsetky interné transakcie z inej krajiny. Forum 187 v tomto ohlade zdôraznuje, ze v iných clenských státoch existujú rezimy porovnatelné s belgickým rezimom. Umiestnenie koordinacných centier takisto nemá význam z hladiska medzistátneho obchodu, pretoze tieto centrá by uskutocnovali transakcie v rámci skupiny. 312. Forum 187 takisto uvádza, ze Komisia nepreukázala, akým spôsobom by bolo postavenie spolocností, ktoré sú vlastníkmi koordinacných centier, posilnené v porovnaní s konkurujúcimi spolocnostami. Podla tohto zdruzenia Komisia porusila zásadu jednotnej hospodárskej jednotky, podla ktorej sa cinnost v rámci tej istej skupiny nepovazuje za konkurencnú voci tretím osobám. Preto nie je dalej mozná hospodárska sútaz medzi koordinacnými centrami. 313. Okrem toho, príslusný rezim bol otvorený vsetkým nadnárodným spolocnostiam tak, aby na tejto úrovni nedochádzalo k naruseniu hospodárskej sútaze. Takisto tieto nadnárodné spolocnosti nie sú v konkurencii s malými podnikmi, ktoré nevykonávajú cezhranicné transakcie ako "cash pooling" a ktoré nemusia celit dvojitému zdaneniu vnútorných financných prevodov. 314. Tieto rôzne tvrdenia sa nám nezdajú dôvodné. 315. Predovsetkým z rozhodnutia zo 17. februára 2003 vyplýva, ze Komisia jasne naznacila, preco sa domnieva, ze sporný rezim ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. Tiez naznacila v stom odôvodnení tohto rozhodnutia, ze výhody, ktoré pozívajú uvedené centrá, posilnujú ich konkurencné postavenie v odvetví sluzieb, ktoré poskytujú clenom skupiny, ku ktorej patria, kde priamo konkurujú financným orgánom a orgánom spravujúcim majetok, poradcom specializujúcim sa v oblasti daní, najímania zamestnancov a informatiky atd. Tieto výhody posilnujú aj konkurencné postavenie spolocností tejto skupiny, aktívnych v mnohých odvetviach hospodárstva. Komisia k tomu dodáva, ze vsetky tieto odvetvia podliehajú intenzívnemu obchodu na úrovni medzinárodnej a úrovni Spolocenstva a velké nadnárodné spolocnosti sú v priamej konkurencii s inými nadnárodnými alebo miestnymi podnikmi vsetkých velkostí. 316. V rozpore s tým, co tvrdí Forum 187, Komisia uviedla, ze obchod medzi clenskými státmi a hospodárska sútaz boli narusené posilneným postavením tak koordinacných centier, ako aj spolocností skupiny, ku ktorej patria. 317. Táto analýza sa mi napokon zdá byt odôvodnená. 318. Pokial ide o úcinky sporného rezimu na hospodársku sútaz, treba pripomenút, ze tento pojem je predmetom sirokého výkladu. Podla judikatúry na narusenie hospodárskej sútaze stací, aby príslusné opatrenie zmiernovalo náklady podniku príjemcu a posilnovalo tak jeho postavenie v porovnaní s inými konkurujúcimi podnikmi.(100) 319. Komisia sa podla mna správne domnievala, ze výhody priznané koordinacným centrám narúsajú hospodársku sútaz medzi týmito centrami a poskytovatelmi sluzieb v odvetví financií, správy, informatiky a najímania zamestnancov, teda poskytovatelmi, ktorí ponúkajú sluzby totozné so sluzbami, ktoré poskytujú tieto centrá. Forum 187 to nepopiera a tiez sa nezdá byt pochybné, ze rozlicné sluzby sú v Únii predmetom urcitej hospodárskej sútaze. Pokial ide o skutocnost uvádzanú Forum 187, podla ktorej tieto príslusné centrá môzu poskytovat svoje sluzby len spolocnostiam ich skupiny, tá nebráni tomu, aby pri poskytovaní svojich sluzieb uvedené centrá konkurovali zahranicným poskytovatelom, ktorí poskytujú totozné sluzby. Ako naznacuje Komisia, nizsia danová povinnost týchto koordinacných centier podnecuje spolocnosti skupiny k tomu, aby viac vyuzívali sluzby týchto istých centier ako sluzby iných poskytovatelov. V tvrdeniach, ktoré predlozilo Forum 187, nenachádzam presvedcivé vysvetlenie spôsobilé preukázat, ze sluzby, ktoré poskytujú tieto centrá spolocnostiam ich skupiny, nemôzu poskytovat aj iní poskytovatelia. 320. Obdobne súhlasím s analýzou Komisie, pokial ide o úcinky hospodárskej sútaze na úrovni spolocností nadnárodných skupín, ktoré zalozili 220 alebo 230 koordinacných centier pôsobiacich v Belgicku. Sporný rezim zjavne posilnuje postavenie týchto spolocností v porovnaní s ich konkurentmi, pretoze im umoznuje pozívat prospech zo sluzieb poskytovaných koordinacnými centrami za podmienok výhodnejsích ako tie, ktoré vyplývajú z úspor prostredníctvom koncentrácie príslusných úloh. V rozsahu, v akom sú tieto spolocnosti aktívne v mnohých odvetviach cinnosti, ktoré môzu byt aj rôznorodé, ako príklady uvádzané zo strany Forum 187, konkrétne predaj motorových vozidiel alebo potravín, pri ktorých existuje efektívna sútaz, zastávam názor ze takýto danový rezim, práve vdaka rozsiahlosti cinnosti, ktoré pokrývajú nadnárodné skupiny, musí mat dopad na hospodársku sútaz. 321. Tvrdenie predlozené zo strany Forum 187, podla ktorého je príslusný rezim otvorený vsetkým nadnárodným skupinám, nemôze podla mna spochybnit túto analýzu. Ako zdôraznuje Komisia, na jednej strane je toto tvrdenie nepresné v casti, v ktorej je tento rezim otvorený len skupinám istého významu, co sa týka sídla, kapitálu a obratu. Na druhej strane tieto nadnárodné skupiny môzu tiez podla ich cinností konkurovat vnútrostátnym podnikom. 322. Napokon sa zdá nepochybné, ze sporný rezim ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Táto podmienka je takisto predmetom sirokého výkladu, pretoze podla judikatúry, ak pomoc poskytovaná státom alebo zo státnych prostriedkov posilnuje postavenie podniku v porovnaní s inými konkurujúcimi podnikmi v obchode v rámci Spolocenstva, tieto podniky sa musia povazovat za ovplyvnené touto pomocou.(101) 323. Dôvody, pre ktoré sa Komisia správne domnievala, ze sporný rezim je spôsobilý narusit hospodársku sútaz, takisto preukazujú, ze ovplyvnuje obchod v rámci Spolocenstva. Kedze koordinacné centrá poskytujú sluzby spolocnostiam skupín, ku ktorým patria, ktoré musia mat sídlo najmenej v styroch rôznych krajinách, zdá sa byt nepochybné, ze sporný rezim narúsa hospodársku sútaz v rámci obchodu v Spolocenstve. 324. Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti takisto zastávam názor, ze je nevyhnutné, aby sa Komisia zaoberala podrobnostami a preskúmala úcinky sporného rezimu na osobitné postavenie niektorých podnikov. Podla mna zo vsetkých týchto skutocností dostatocne vyplýva, ze danový rezim koordinacných centier splna rôzne podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES, bez potreby ilustrácie tohto zistenia na konkrétnych príkladoch úcinkov v prospech niektorých centier alebo osobitne niektorých skupín. 325. Vo svetle týchto úvah splna danový rezim koordinacných centier podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES a taktiez patrí do pola pôsobnosti tohto ustanovenia. 326. Preto navrhujem zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES ako nedôvodný. iii) Zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia 327. Forum 187 uvádza, ze povinnost odôvodnenia je primeraná rozsahu, v akom môzu byt osobitné záujmy zasiahnuté sporným rozhodnutím, a ze v predmetnom konaní má táto povinnost osobitný význam, pretoze Komisia sa vracia k dvom skorsím rozhodnutiam, prijatým pred viac ako pätnástimi rokmi. 328. Forum 187 tvrdí, ze Komisia nevysvetlila, preco sú skorsie rozhodnutia trpia vadou. V tomto ohlade odkazuje na rozsudok vydaný vo veci Stork Amsterdam/Komisia(102), v ktorom Súd prvého stupna zrusil pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutie Komisie, na základe ktorého vydala stanovisko odlisné od stanoviska v skorsom rozhodnutí. 329. Forum 187 tiez vytýka Komisii, ze nevysvetlila, v com spocíva vývoj spolocného trhu. 330. Tieto výhrady sa mi nezdajú byt dôvodné. 331. Pokial ide najmä o výhradu zalozenú na nedostatku vysvetlenia týkajúceho sa vývoja spolocného trhu, je relevantná, pretoze ako sme uz videli, zmena posúdenia Komisie týkajúca sa kvalifikácie sporného rezimu ako státnej pomoci nie je zalozená na tomto vývoji. 332. Pokial ide o druhú výhradu, Forum 187 je oprávnené tvrdit, ze povinnost odôvodnenia je zvlástneho významu, ak Komisia zmení svoje skorsie posúdenie týkajúce sa existencie pomoci. Podla ustálenej judikatúry sa totiz odôvodnenie aktu Spolocenstva, ktoré vyzaduje clánok 253 ES, musí prispôsobit povahe tohto aktu a musí odhalit jasným a jednoznacným spôsobom odôvodnenie institúcie, ktorá je autorom aktu tak, aby umoznilo dotknutým subjektom poznat dôvody, pre ktoré bolo opatrenie prijaté, a súdnemu orgánu umozní preskúmat tento akt.(103) Ak, ako vo veci samej, Komisia oznací za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, vnútrostátny danový rezim, ktorý jej bol oznámený a o ktorom rozhodla, ze nie je pomocou, jej rozhodnutie musí umoznit dotknutému clenskému státu a dotknutým úcastníkom konania správne pochopit dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze pomoc splna kazdú z podmienok, ktoré vyzaduje clánok 87 ods. 1 ES. 333. Tak ako bolo vidiet v rámci skúmania predchádzajúceho zalobného dôvodu, Komisia splnila povinnost odôvodnenia, pretoze dôvody jej rozhodnutia umoznili Forum 187 napadnút jej posúdenie o existencii státnej pomoci a podla mna Súdnemu dvoru umoznujú preverit ich dôvodnost. 334. Nemyslím si, ze v rozhodnutí zo 17. februára 2003 musí Komisia vysvetlit aj dôvody, pre ktoré dospela k opacnému záveru v jej rozhodnutiach vydaných v roku 1984 a 1987, ako aj v odpovedi v roku 1990 na parlamentnú otázku komisára zodpovedného za hospodársku sútaz. Ako som uz predtým naznacil, pojem státnej pomoci, ako ho definuje clánok 87 ods. 1 ES, zodpovedá objektívnej situácii, a dôvody, pre ktoré Komisia dospela k odlisnému posúdeniu v jej skorsích rozhodnutiach, nie sú relevantné pre skúmanie toho, ci sporný rezim patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 335. Vo svetle týchto skutocností zastávam názor, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia má byt v rozsahu, v akom je zalozený na vyssie uvedených výhradách, zamietnutý. b) Návrhy Belgického královstva a Forum 187 na ciastocné zrusenie rozhodnutia zo 17. februára 2003 336. Pripomínam, ze v rozhodnutí zo 17. februára 2003 Komisia rozhodla, ze danový rezim koordinacných centier predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, a zakázala Belgickému královstvu poskytovat výhodu vyplývajúcu z tohto rezimu novým hospodárskym subjektom. 337. Pokial ide o platné povolenia, Komisia uznala, ze jej rozhodnutia z roku 1984 a 1987, ako aj odpoved, ktorú dala v roku 1990 komisárovi zodpovednému za hospodársku sútaz na parlamentnú otázku c. 1735/90, vzbudili legitímnu dôveru zo strany koordinacných centier v skutocnost, ze sporný danový rezim neporusuje pravidlá Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Uviedla, ze na jednej strane, z dôvodu významných investícií, ktoré mohli byt uskutocnené týmito centrami ako aj skupinami, ku ktorým patria, a na druhej strane, z dôvodu dlhodobých záväzkov prevzatých týmito centrami, zachovanie legitímnej dôvery príjemcov sporného rezimu odôvodnuje stanovit, ze centrá povolené k 31. decembru 2000, ktoré disponujú platným povolením v den oznámenia jej rozhodnutia, teda 17. februára 2003, môzu pozívat prospech zo sporného rezimu az do uplynutia ich platnosti, a najneskôr do 31. decembra 2010. 338. Napriek tomu rozhodla, ze povolenia platné k 31. decembru 2000, ktorým platnost uplynie po 17. februári 2003, nemôzu byt v ziadnom prípade obnovené. 339. V stodvadsiatom odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na to, ze povolenia nepriznávajú ziadne právo na kontinuitu sporného rezimu, ani na výhodnú povahu týchto opatrení, a to ani pocas doby povolenia, nemôze z nich v ziadno m prípade vyplývat právo na obnovenie výhody z tohto rezimu po dni uplynutia platnosti povolenia. K tomu dodala, ze výslovné obmedzenie povolení na dobu desat rokov bráni vzniku legitímnej dôvery v automatické obnovenie, ktoré by sa rovnalo trvalému povoleniu. 340. Clánok 2 druhý a tretí odsek rozhodnutia Komisia stanovuje: "Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu... priznaná novým príjemcom, ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. V prípade centier povolených pred 31. decembrom 2000 môze byt úcinnost rezimu zachovaná az do skoncenia platnosti osobitného povolenia platného v den oznámenia tohto rozhodnutia, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým odsekom tohto rozhodnutia v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemôze byt výhoda rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznaná, a to ani docasne." [ neoficiálny preklad ] 341. Belgické královstvo navrhuje zrusit rozhodnutie Komisie v casti, v ktorej neumoznuje, a to ani docasne, obnovenie povolenia koordinacných centier, ktoré pozívajú výhodu predmetnej schémy do 31. decembra 2000, a ktorým platnost povolenia uplynie pred 31. decembrom 2010. 342. Forum 187 navrhuje zrusit toto isté rozhodnutie v casti, v ktorej neustanovilo primerané prechodné opatrenia pre centrá, ktorým platnost povolenia uplynula po 17. februári 2003 a v roku 2004. 343. Tieto návrhy preskúmam spolocne, kedze návrhy Forum 187 sú obsiahnuté v návrhoch Belgického královstva. 344. Belgické královstvo sa na podporu svojej zaloby dovoláva styroch zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 88 ods. 2 ES, ako aj na zásadách právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. 345. V rámci druhého zalobného dôvodu sa dovoláva porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery vzhladom na moznost obnovenia povolenia. 346. V rámci tretieho zalobného dôvodu Belgické královstvo vyhlasuje, ze rozhodnutie zo 17. februára 2003 porusuje vseobecnú zásadu rovnosti. 347. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia. 348. Forum 187 sa dovoláva dvoch zalobných dôvodov zalozených na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a nedostatku odôvodnenia. 349. Pristúpim k skúmaniu porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, ktoré uvádza Belgické královstvo v rámci svojich prvých dvoch zalobných dôvodov, ako aj uvádzaného zo strany Forum 187. i) O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery - Argumentácia úcastníkov konania Belgické královstvo 350. Belgické královstvo tvrdí, ze Komisia výslovne vychádzala vo svojom rozhodnutí z pravidiel správania sa a zo stúdií Rady "Ecofin" pri stanovení prechodného obdobia, ktoré má byt poskytnuté koordinacným centrám. Takisto zdôraznuje, ze dátumy 31. decembra 2000 a 31. decembra 2010 zodpovedajú dátumom figurujúcim v zásadnej dohode prijatej v rámci Rady 21. januára 2003, podla ktorej centrá, ktoré podliehajú spornému rezimu k 31. decembru 2000 z nej môzu mat výhodu na dobu desat rokov a najneskôr do 31. decembra 2010. Vyhlasuje vsak, ze Komisia nekonala v úplnom súlade so stanoviskami Rady. Uvádza, ze Komisia prijala 26. a 27. novembra 2000 správu predsedníctva, ktorá predpokladala, ze sporný danový rezim bude do 31. decembra 2005 pre vsetky dotknuté centrá. Rozhodnutie Komisie je preto postihnuté nedostatkom koherencie. 351. Tiez uvádza, ze toto stanovisko, ktoré zaujala Rada, doviedlo belgického ministra financií 20. decembra 2000 k úradnému oznámeniu komore zástupcov Belgicka o tejto moznosti obnovenia najneskôr do 31. decembra 2005. K tomu dodáva, ze moznost koordinacných centier pozívat prospech zo sporného rezimu az do tohto dna bola Komisiou opätovne prejednaná v jej návrhoch potrebných opatrení z 11. júla 2001. 352. Belgické královstvo z týchto skutocností vyvodzuje záver, ze tak ono samo, ako aj sporné koordinacné centrá mali legitímnu dôveru v skutocnost, ze centrá, ktorým platnost povolenia uplynie do konca roka 2005, nestrácajú výhody s okamzitým úcinkom, ale môzu vyuzit obnovenie tohto povolenia najmenej do 31. decembra 2005. 353. Belgické královstvo takisto tvrdí, ze koordinacné centrá majú legitímnu dôveru v moznost pozívat prospech z obnovenia ich povolenia vo svetle ustanovení sporného danového rezimu. Vyhlasuje, ze toto obnovenie sa automaticky povoluje po splnení pozadovaných podmienok, a ze na tomto základe prevzali centrá, ktorým platnost povolenia uplynie v mesiaci nasledujúcom po oznámení rozhodnutia Komisie, dlhodobé záväzky. Belgické královstvo tvrdí ze v dôsledku zákazu obnovenia by tieto koordinacné centrá boli znacne financne zatazené, najmä z dôvodu vyrubenia zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí, z úrokov zaplatených týmito centrami, vrátane úrokov zaplatených v rámci "cash pooling". 354. Proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého Belgické královstvo a dotknuté koordinacné centrá boli na základe urcitých "znamení" informované o tom, ze sporný danový rezim nemozno zachovat, zalobca uvádza, ze toto tvrdenie bolo zamietnuté v uz citovanom uznesení o nariadení predbezného opatrenia z 26. júna 2003, kedze by opät potvrdilo tvrdenie, ze kontradiktórne konanie o preskúmaní pomoci ustanovené clánkom 88 ES, nemá ziaden úcel. Okrem toho zdôraznuje, ze az do oznámenia rozhodnutia zo 17. februára 2003 ani centrá, ani ono samotné nevedeli, ze práve tento dátum bude Komisiou stanovený ako den, po ktorom povolenia nemozno obnovit. Forum 187 355. Forum 187 takisto tvrdí, ze vzhladom na schválenie sporného rezimu Komisiou v rokoch 1984, 1987 a 1990 mohli mat koordinacné centrá legitímnu dôveru v to, ze sú oprávnené pokracovat vo výkone svojich cinností a ze obnovenie ich povolenia nie je v rozpore s právom Spolocenstva. 356. Uvádza aj to, ze centrá, ktorým platnost povolenia uplynula v priebehu rokov 2003 a 2004, potrebujú prechodné obdobie na reorganizáciu, a v prípade potreby, na presídlenie sa do inej krajiny, vzhladom na obmedzenie vyplývajúce z belgického pracovného práva, na mnozstvo práce, ktoré predstavuje opätovná instalácia informacných systémov, a opätovné prerokovanie dlhodobých obchodných a financných záväzkov, prevzatých na úcely výkonu ich cinností. Podla Forum 187 by tieto centrá potrebovali prechodné obdobie desat rokov. 357. Forum 187 taktiez napáda dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze poskytnutie prechodných opatrení týmto centrám bolo neodôvodnené. Vyhlasuje, ze skutocnost tvrdená Komisiou, ze povolenia nepriznávali automatické právo na obnovenie, je irelevantná vo vztahu k otázke, ci sporným centrám malo byt poskytnuté prechodné obdobie na prispôsobenie sa novej situácii. Komisia tiez porusila svoju povinnost nahradit skodu spôsobenú zmenou svojho posúdenia. Dalej neprihliadala ani na skutocnost, ze tieto centrá boli oboznámené s tým, ze ich povolenie má byt obnovené. Komisia 358. Komisia predovsetkým popiera, ze stúdie Rady "Ecofin" mohli vzbudit legitímnu dôveru Belgického královstva a koordinacných centier. Tvrdí, ze politické závery Rady v oblasti zdanenia právnických osôb, ktoré nie sú právnym aktom, nemôzu obmedzit konanie Komisie, ktoré je nevyhnutné v rámci výkonu jej výlucnej právomoci v oblasti státnej pomoci. Alternatívne vyhlasuje, ze stanovisko, ktoré prijala Rada 26. a 27. novembra 2000, nemôze byt predmetom výkladu uskutocneného belgickou vládou v jej vyhlásení adresovanom komore zástupcov Belgicka. 359. Vo vztahu k jej návrhom potrebných opatrení Komisia uvádza, ze este nenadobudli platnost, a preto môze zmenit ich obsah na základe pripomienok clenského státu, ktorému sú urcené. Okrem toho vyhlasuje, ze filozofia, z ktorej vychádza jej návrh, spocíva v tom, ze by vsetky koordinacné centrá mali mat rovnaké minimálne obdobie pred zrusením sporného rezimu, a ze Belgické královstvo podporovalo v priebehu celého konania dalsiu moznost, ktorá bola potvrdená v rozhodnutí zo 17. februára 2003, podla ktorej povolenia musia byt úcinné az do skoncenia ich platnosti, a to bez moznosti obnovenia. 360. Komisia napokon popiera, ze právny rezim koordinacných centier im priznáva automatické právo na obnovenie ich povolenia. Tvrdí, ze Belgické královstvo nedalo koordinacným centrám ziadnu záruku kontinuity výhod, ktoré im boli poskytnuté, a záruku automatického obnovenia povolenia, kedze sa na neho vztahovalo rovnaké konanie a rovnaké podmienky, ako na pôvodné povolenie. Podla Komisie samotná skutocnost, ze povolenie bolo platné na dobu urcitú znamená, ze uplynutím tejto doby nepriznáva ziadne právo. Okrem toho zdôraznuje, ze sporný rezim bol uz pred rozhodnutím zo 17. februára 2003 predmetom zmien zo strany Belgického královstva a ze tieto zmeny, ktorými boli zredukované pociatocne stanovené výhody, neviedli k prechodným opatreniam. 361. Komisia okrem toho uvádza, ze Belgické královstvo a koordinacné centrá dostali pred prijatím rozhodnutia zo 17. februára 2003 urcité znamenia, ktoré ich informovali o tom, ze sporný rezim nemozno zachovat. Cituje v tomto ohlade kódex správania sa prijatý Radou a správu skupiny kódexu správania sa. Dovoláva sa aj svojho oznámenia o uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na opatrenia z oblasti priameho zdanenia podnikov, svojej ziadosti belgickým orgánom o informácie o spornom rezime z februára 1999, svojich návrhov potrebných opatrení zaslaných 11. júla 2001 týmto orgánom, a napokon, rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci z 27. februára 2002. Uvádza tiez, ze tieto opatrenia boli zverejnené alebo bolo na ich odkázané v tlacových správach. 362. Komisia vyhlasuje, ze jediná legitímna dôvera, ktorej sa uvedené centrá môzu legitímne dovolávat, je dôvera, ktorá vznikla na základe jej skorsích rozhodnutí. Tvrdí, ze respektovala túto legitímnu dôveru tým, ze udelila prechodné obdobie centrám, ktoré disponujú povolením platným v den oznámenia rozhodnutia, a ze stanovila, ze majú mat z neho prospech az do uplynutia jeho platnosti a najneskôr do 31. decembra 2010. Na základe predchádzajúcich dôvodov vsak bola oprávnená stanovit, ze prístup k tejto schéme alebo obnovenie jej uplatnovania musí byt po oznámení rozhodnutia vylúcený, aby mohli úcinky tejto schémy postupne uplynút podla toho, kedy platnost povolenia skoncí. 363. Komisia takisto popiera, ze jej rozhodnutie by mohlo spôsobit okamzité ukoncenie cinností centier, ktoré by nemohli dalej pozívat prospech zo sporného rezimu. Na jednej strane vyhlasuje, ze jej rozhodnutie nenariaduje centrám ukoncenie ich cinností. Na druhej strane pripomína, ze Forum 187 tvrdilo, ze opatrenia stanovené v rámci sporného rezimu, nepriznávajú týmto centrám ziadnu výhodu. V tomto ohlade odporuje tvrdeniu Belgického královstva, podla ktorého jej rozhodnutie vystavilo tieto centrá neprimeranému nárastu ich financných nákladov a dvojitému zdaneniu. 364. Napokon Komisia nesúhlasí s tvrdeniami Forum 187 z podobných dôvodov a tvrdí, ze stanovenie prechodných opatrení pre centrá, ktorým platnost povolenia uplynula v priebehu rokov 2003 a 2004, nebolo nevyhnutné, ani primerané. - Posúdenie 365. Na úvod strucne pripomeniem obsah zásady ochrany legitímnej dôvery. 366. Táto zásada bola postupne uznaná v právom poriadku Spolocenstva prostredníctvom judikatúry, ktorá ju stanovila ako "nadradené právne pravidlo", ktoré chráni jednotlivcov(104), "základnú zásadu Spolocenstva"(105) alebo este aj "vseobecnú zásadu"(106) . Zásada ochrany legitímnej dôvery preto predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je meradlom kontroly zákonnosti aktov institúcií. 367. Táto zásada je prirodzeným dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby bola právna úprava Spolocenstva urcitá a jej uplatnovanie pre subjekty, ktoré jej podliehajú, predvídatelné v tom zmysle, ze sa snazí v prípade zmeny pravidla zarucit ochranu postavenia, ktoré bolo legitímne nadobudnuté jednou alebo viacerými fyzickými a právnickými osobami.(107) 368. Vzhladom na jej subjektívny charakter je tazké poskytnút vycerpávajúcu definíciu zásady ochrany legitímnej dôvery. Predsa vsak môzem vzhladom na jej uplatnenie v judikatúre skonstatovat, ze porusenie tejto zásady je prípustné, ak sú splnené nasledujúce podmienky. Predovsetkým musí existovat akt alebo konanie orgánov Spolocenstva, ktoré je spôsobilé vzbudit túto dôveru. Podla judikatúry sa totiz zásady ochrany legitímnej dôvery proti aktu Spolocenstva mozno dovolávat len v rozsahu, v akom samotné Spolocenstvo predtým vyvolalo situáciu spôsobilú zalozit túto legitímnu dôveru.(108) To je práve tá situácia, ktorá predstavuje "základ" legitímnej dôvery dotknutej osoby. Okrem toho musí íst o konkrétne záruky.(109) 369. Napokon dotknutá osoba nemusí byt schopná predvídat zmenu pôvodného konania orgánov Spolocenstva. Podla judikatúry totiz ak je opatrný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie aktu Spolocenstva, ktorý je spôsobilý zasiahnut jeho záujmy, nemôze sa dovolávat výhody zásady ochrany legitímnej dôvery, ak bol tento akt prijatý.(110) Dôvera vytvorená týmto aktom alebo konaním orgánov Spolocenstva je preto "legitímna" a následne musí byt chránená, ak sa môze dotknutá osoba rozumne spoliehat na zachovanie alebo stabilitu takto vytvorenej situácie, a takto by konal aj "opatrný a obozretný" hospodársky subjekt. 370. Napokon záujem Spolocenstva sledovaný napadnutým aktom, neodôvodnuje porusenie legitímnej dôvery dotknutej osoby. Táto posledná podmienka je splnená, ak sa porovnávaním miery dotknutosti záujmov preukáze, ze pri okolnostiach, o ktoré ide vo veci samej, záujem Spolocenstva neprevázi nad záujmom dotknutej osoby o zachovanie situácie, ktorú by mohol legitímne povazovat za stabilnú.(111) 371. Preto preskúmam, ci sú tieto rôzne podmienky splnené v rámci tohto sporu. Základ dôvery 372. Komisia pripustila, ze jej rozhodnutia prijaté v rokoch 1984 a 1987, ako aj odpoved poskytnutá v roku 1990 komisárom pre hospodársku sútaz na parlamentnú otázku c. 1735/90 vytvorili legitímnu dôveru v neexistenciu nesúladu medzi danovým rezimom koordinacných centier a pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci.(112) 373. Spor medzi úcastníkmi konania sa týka týchto dvoch nasledujúcich bodov. Predovsetkým Belgické královstvo a Komisia sa nezhodujú v otázke, ci sú závery rokovania Rady z 26. a 27. novembra 2000, ako aj návrhy potrebných opatrení Komisie, spôsobilé vyvolat legitímnu dôveru v zachovanie sporného danového rezimu najmenej do 31. decembra 2005 pre vsetky koordinacné centrá. Napokon Belgické královstvo a Forum 187 na jednej strane a Komisia na druhej strane si odporujú v otázke, ci vo svetle danového rezimu koordinacných centier, rozhodnutia tejto institúcie prijaté v rokoch 1984 a 1987, ako aj odpoved poskytnutá v roku 1990 komisárom pre hospodársku sútaz, mohli v týchto centrách vzbudit legitímnu dôveru v obnovenie ich povolenia. 374. Pokial ide o prvú otázku týkajúcu sa dôvery, ktorú vyvolali stúdie Rady Ecofin a návrhy potrebných opatrení Komisie, nezdá sa mi, ze by som sa mohol pridrzat stanoviska Belgického královstva. 375. Predovsetkým pokial ide o závery Rady z 26. a 27. novembra 2000, nepredpokladám, ze by mohli vzbudit legitímnu dôveru v zachovanie predmetnej schémy minimálne do 31. decembra 2005 na strane Belgického královstva alebo koordinacných centier, a to z nasledujúcich dôvodov. 376. Ako uvádza Komisia, závery prijaté clenskými státmi pocas rokovania Rady 26. a 27. novembra 2000 sú aktom politickej povahy, ktoré majú deklaratórnu funkciu a ktoré ako také nie sú spôsobilé vyvolat záväzné právne úcinky. Tieto závery preto nemôzu zaviazat, ani stanovit rámec konania Komisie pri výkone jej vlastných právomocí, ktoré sú jej priznané Zmluvou v oblasti státnej pomoci. 377. Túto analýzu rozsahu pôsobnosti záverov Rady "Ecofin" Belgické královstvo nepopiera. V tomto ohlade treba uviest, ze Belgické královstvo uviedlo v odpovedi Komisii z 30. augusta 2002 na otázky polozené touto institúciou vo vztahu k rozsahu legitímnej dôvery v tomto konaní, ze "diskusie na úrovni Rady vo veci kódexu správania patria úplne mimo právneho rámca státnej pomoci. Zahrnajú totiz politické kroky, ktoré budú aktuálne az koncom roka 2002".(113) 378. Vo svetle tejto analýzy rozsahu záverov Rady nemôze Belgické královstvo trvat na tom, ze tieto závery mu poskytli záruky týkajúce sa obsahu prechodných opatrení, ktoré by Komisia prijala v prípade, ak povazovala sporný danový rezim za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom.(114) 379. Domnievam sa, ze to isté posúdenie by malo byt prijaté vo vztahu ku koordinacným centrám. Som si vedomý toho, ze v oblasti státnej pomoci moznost príjemcov pomoci dovolávat sa legitímnej dôvery v jej zákonnost podlieha podmienke respektovania konania stanoveného Zmluvou. Podla ustálenej judikatúry starostlivý hospodársky subjekt musí byt bezne schopný uistit sa o tom, ze toto konanie bolo dodrzané.(115) Tieto poziadavky vychádzajú z kogentnej povahy kontroly vykonávanej Komisiou, tak ako je stanovené v clánku 88 ES. 380. Z toho teda mozno vyvodit, ze v zásade v oblasti státnej pomoci sa hospodárske subjekty môzu dovolávat legitímnej dôvery iba v situácii, ktorá nezasahuje do právomocí priznaných Komisii clánkom 88 ES. Inými slovami, predpokladá sa, ze hospodárske subjekty poznajú právomoci, ktoré Zmluva Komisii priznáva v oblasti státnej pomoci. 381. Zastávam stanovisko, ze vo svetle tejto judikatúry nemôzu koordinacné centrá, aj za predpokladu ich oboznámenia sa so závermi rokovania Rady 26. a 27. novembra 2000, legitímne dôverovat záväznosti týchto záverov pre Komisiu. 382. Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, obsah návrhu predsedníctva prijatý pocas rokovania tejto Rady 26. a 27. novembra 2000, nie je jednoznacný. Tento návrh je totiz formulovaný: "Predsedníctvo navrhuje Rade... schválit, ze pre podniky ktoré majú prospech zo skodlivého rezimu k 31. decembru 2000, úcinky skodlivého rezimu uplynú najneskôr 31. decembra 2005, nech uz ide o schémy na dobu urcitú alebo neurcitú".(116) Mozno ho chápat v tom zmysle, ze den 31. december 2005 predstavuje posledný den, do ktorého môzu desatrocné povolenia platné k 31. decembru 2000 byt úcinné. Nemusí znamenat, ze úcinky vsetkých povolení, vrátane povolení ktorým uplynie platnost pred 31. decembrom 2005, budú predlzené az do tohto dna. 383. Z toho v kazdom prípade vyplýva, ze závery z rokovania Rady 26. a 27. novembra 2000 nemôzu poskytnút Belgickému královstvu a koordinacným centrám konkrétne záruky, ako vyzaduje judikatúra, pokial ide o skutocnost, ze vsetky centrá môzu mat prospech z uplatnovania sporného rezimu najmenej do 31. decembra 2005. 384. Napokon, pokial ide o návrhy potrebných opatrení oznámených Belgickému královstvu Komisiou v rámci kontrolného konania existujúcej pomoci, takisto nepredpokladám, ze by boli spôsobilé poskytnút tomuto clenskému státu a koordinacným centrám konkrétne záruky, na ktoré sa uvedený stát odvoláva. 385. Ako uvádza Komisia, prechodnými opatreniami stanovenými v rámci týchto návrhov nie je viazaná, ak uvedené návrhy nie sú prijaté clenským státom, ktorému sú urcené. Tieto prechodné opatrenia môzu byt preto v prípade potreby zmenené rozhodnutím o skoncení formálneho konania o preskúmaní pomoci. Táto moznost sa zdá byt logickým dôsledkom práva dotknutého clenského státu zamietnut potrebné opatrenia, ktoré mu navrhuje Komisia, a v priebehu tohto formálneho konania o preskúmaní pomoci napadnút kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnej pomoci. 386. Preto nemozno pripustit, ze návrhy potrebných opatrení, ktoré Komisia oznámila Belgickému královstvu v liste z 11. júla 2001, môzu poskytnút konkrétne záruky, o obsahu prechodných opatrení, ktoré by boli stanovené touto institúciou, v prípade potreby, rozhodnutím o skoncení formálneho konania o preskúmaní pomoci. 387. Vo svetle týchto skutocností preto zastávam názor, ze ani závery Rady z rokovania 26. a 27. novembra 2000, ani návrhy potrebných opatrení predlozené Komisiou, nie sú spôsobilé vytvorit na strane Belgického královstva a koordinacných centier legitímnu dôveru v zachovanie sporného danového rezimu najmenej do 31. decembra 2005 pre vsetky tieto centrá. 388. Naproti tomu súhlasím so stanoviskom Belgického královstva a Forum 187, podla ktorého vo svetle obsahu belgického danového rezimu, rozhodnutia Komisie vydané v rokoch 1984 a 1987, ako aj odpoved v roku 1990 podaná komisárom zodpovedným za hospodársku sútaz na parlamentnú otázku c. 1735/90, vzbudili v koordinacných centrách legitímnu dôveru v skutocnost, ze obnovenie ich desatrocného povolenia a kontinuita uplatnovania tohto danového rezimu sa neprieci pravidlám Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 389. Treba totiz pripomenút, ze vo svojich rozhodnutiach vydaných v rokoch 1984 a 1987, ako aj v uvedenej odpovedi z roku 1990 podanej komisárom zodpovedným za hospodársku sútaz, Komisia uviedla, ze medzi danovým rezimom koordinacných centier a pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci nie je nesúlad. 390. Zo skúmania obsahu tohto sporného rezimu vyplýva, ze ním bol stanovený urcitý pocet výhod, ktorých vyuzívanie záviselo od viacerých podmienok, ktorých dodrzanie malo byt skonstatované samotným královským nariadením. Ako uvádza Komisia, je tiez pravda, ze tento istý sporný rezim stanovil aj to, ze povolenie udelené královskou vyhláskou, je platné na dobu desat rokov. Tento dôkaz vsak neodôvodnuje záver, ku ktorému dospela Komisia, ze koordinacné centrum nemôze pocítat s obnovením tejto schémy po uplynutí tejto lehoty. 391. Poukazujem na to, ze danový rezim koordinacných centier bol trvalej povahy. Bol ustanovený na dobu neurcitú. Koordinacné centrá, ktoré splnili podmienky stanovené touto schémou ku koncu platnosti ich desatrocného povolenia, boli preto oprávnené trvat na obnovení povolenia. Táto moznost bola výslovne potvrdená zákonom z 23. októbra 1991, pricom odôvodnenie návrhu tohto zákona upresnilo, ze neprinása ziadne novinky, ale smeruje len k odstráneniu pochybností koordinacných centier o tejto moznosti obnovenia.(117) Trvalá povaha a kontinuita uplatnovania danového rezimu pre tie centrá, ktoré splnili nou pozadované podmienky, tvoria podla mna súcast predmetnej vnútrostátnej schémy, o ktorej Komisia rozhodla v rokoch 1984, 1987 a 1990. 392. Proti tejto analýze predmetného danového rezimu sa Komisia dovoláva viacerých tvrdení. Zdôraznuje aj skutocnost, ze obnovenie podliehalo dodrzaniu toho istého formálneho konania a tých istých podmienok, ako jeho pociatocné získanie. Tieto skutocnosti vsak podla mna nebránia tomu, aby v koordinacných centrách vznikla legitímna dôvera v kontinuitu tohto danového rezimu. Zdôraznujem, ze podmienky, ktorým podliehalo obnovenie povolenia, boli rovnaké ako podmienky jeho pôvodného získania a mali objektívnu povahu. Este treba podciarknut aj to, ze ako uviedla Komisia vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2003, rozhodnutie o obnovení alebo neobnovení nebolo predmetom volnej úvahy zo strany belgických orgánov.(118) 393. Vzhladom na tieto okolnosti fakt, ze platnost povolenia uplynula po 10 rokoch, neznamenal pre koordinacné centrum skoncenie cerpania výhod zo sporného rezimu. Islo o termín, po ktorom bolo centrum povinné preukázat belgickým orgánom státnej správy, ze nadalej splna podmienky, pozadované na to, aby mohlo rezim vyuzívat. Skutocnost, ze prospech zo sporného rezimu bol poskytnutý na dobu urcitú, preto nespochybnila kontinuitu prospechu zo sporného danového rezimu pre koordinacné centrá. 394. Komisia este tvrdí, ze belgické orgány v ziadnom okamihu negarantovali pretrvávanie výhod priznaných touto schémou a ze okrem iného pristúpili k ich ciastocnému odbúraniu, napríklad zavedením rocnej dane vo výske 10 000 eur na zamestnanca na plný úväzok od 1. januára 1993. 395. Podla môjho názoru tieto tvrdenia este nepreukazujú, ze koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia práve uplynula, nemohli legitímne verit v kontinuitu sporného danového rezimu. Vyplýva to na jednej strane zo skutocnosti, ze samotná Komisia vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2003 uznala, ze hoci povolenie nepredstavuje záruku dalsieho trvania uvedenej schémy, ani jej výhodnosti, koordinacné centrá mohli oprávnene mat "rozumné a legitímne vyhliadky istej kontinuity ekonomických podmienok vrátane danového rezimu".(119) Na druhej strane zmeny sporného rezimu vykonané Belgickým královstvom po jeho zavedení královským nariadením c. 187 mali relatívne vedlajsiu povahu a nespochybnili hlavné súcasti tejto schémy, a to spôsob výpoctu danového základu a oslobodenie od zrázkovej dane z kapitálového majetku a hnutelných vecí, od zrázkovej dane z nehnutelností a od dane z vkladov do základného imania. 396. Z týchto skutocností som vyvodil záver, ze sporný danový rezim umoznuje koordinacným centrám legitímne dôverovat jeho kontinuite a obnoveniu povolenia po splnení objektívnych podmienok stanovených týmto rezimom. Z toho vyplýva, ze tým, ze Komisia uviedla vo svojich rozhodnutiach z roku 1984 a 1987, ako aj v odpovedi poskytnutej v roku 1990 komisárom pre hospodársku sútaz na parlamentnú otázku c. 1735/90, ze táto schéma nespadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, umoznila koordinacným centrám povoleným k 31. decembru 2000 legitímne dôverovat skutocnosti, ze pravidlá Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci nebránia obnoveniu ich desatrocného povolenia po uplynutí jeho platnosti. O legitímnosti tejto dôvery 397. Komisia tvrdí, ze koordinacné centrá sa v case oznámenia jej rozhodnutia zo 17. februára 2003 nemohli dovolávat legitímnej dôvery v kontinuitu sporného rezimu a v obnovenie ich povolenia, pretoze tieto centrá dostali urcité znamenia, ktoré ich informovali o tom, ze predmetný rezim nemôze byt zachovaný. Komisia cituje v tomto ohlade kódex správania sa prijatý Radou a správu skupiny kódexu správania sa. Tiez sa dovoláva svojho oznámenia o uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na opatrenia priameho zdanenia podnikov, svojej ziadosti o informácie o predmetnom rezime zaslanej belgickým orgánom vo februári 1999, svojho návrhu potrebných opatrení zaslanom 11. júla 2001 týmto orgánom a napokon rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci z 27. februára 2002. 398. Stanovisko Komisie spocíva v tom, ze vo svetle týchto skutocností mali koordinacné centrá po oznámení jej rozhodnutia zo 17. februára 2003 predvídat, ze obnovenie ich povolenia na akékolvek obdobie je v rozpore s pravidlami Zmluvy týkajúcimi sa státnej pomoci. Neverím, ze toto stanovisko môze byt prijaté a ze znamenia, ktoré uvádza Komisia, odôvodnujú vo veci samej zbavenie centier moznosti dovolávat sa legitímnej dôvery v obnovenie ich povolenia. 399. Pri tejto analýze vychádzam na jednej strane z hospodárnosti a cielov kontrolného konania státnej pomoci a na druhej strane z charakteristických vlastností sporného danového rezimu. 400. Ako som uz uviedol, povinnost prechádzajúceho oznámenia státnej pomoci stanovená clánkom 88 ods. 3 ES má najmä za ciel odstránit prípadné pochybnosti clenského státu, ktorý zamýsla zavedenie opatrenia, týkajúce sa otázky, ci je alebo nie je toto opatrenie pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 401. Uz sme okrem iného videli, ze pojem státnej pomoci, ako ho definuje toto ustanovenie, je objektívnej povahy. V rozpore s tým, co Komisia uviedla vo vyjadrení k zalobe vo veci C-182/03(120), otázka, ci vnútrostátne opatrenie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nezávisí od posúdenia na základe volnej úvahy. Skutocnost, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy v rozhodnutí, ci vnútrostátne opatrenie patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, ak skúmanie ním ustanovených podmienok zahrna komplexné ekonomické posúdenie, neznamená, ze táto institúcia môze kedykolvek zmenit na základe volnej úvahy svoje posúdenie existencie pomoci. 402. Toto stanovisko Komisie je v rozpore s cielom mechanizmu zavedeného clánkom 88 ods. 3 ES a s dôsledkami spojenými s týmto cielom, ktoré boli vyvodené z judikatúry. Je totiz nepochybné, ze povinnost oznámenia zakotvená v tomto ustanovení má za ciel zabezpecenie právnej istoty.(121) Práve vzhladom na tento ciel bolo rozhodnuté, ze clenský stát musí byt v krátkom cas informovaný o tom, ci je pomoc v súlade so Zmluvou, a lehota dvoch mesiacov ulozená Komisii na vydanie jej stanoviska, zakotvená aj v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, je kogentnej povahy.(122) Tiez vzhladom na túto istú zásadu bolo rozhodnuté, ze po schválení vseobecnej schémy pomoci Komisiou individuálne poskytované pomoci v rámci uplatnovania tejto schémy, ktoré sú len jej vykonávacími opatreniami, nepodliehajú oznamovacej povinnosti.(123) 403. V dôsledku toho rozhodnutie, ktorým Komisia konstatuje, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nezakladá právnu situáciu, ktorá môze prechádzat castými zmenami na základe volnej úvahy institúcií, ako tak môze byt najmä v takej oblasti, ako je spolocná organizácia trhu, ktorej predmet zahrna ustavicné adaptácie v závislosti od zmien hospodárskej situácie.(124) 404. Z toho vyplýva, ze ak bolo vnútrostátne opatrenie oznámené Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá vydala rozhodnutie, podla ktorého toto opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, tak stát, ktorý zaviedol toto opatrenie, ako aj jeho príjemcovia, môzu mat po uplynutí lehoty na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu istotu, ze táto schéma nie je v rozpore s pravidlami Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Dotknutí úcastníci konania môzu preto oprávnene verit tomu, ze takéto rozhodnutie v zásade nemozno spochybnit, okrem prípadu vývoja spolocného trhu. 405. Ako sme uz videli, Komisia sa síce môze tiez v súlade so zásadou zákonnosti vrátit k takémuto posúdeniu, ak sa domnieva, ze v rozpore s tým, co uz predtým uviedla, dotknutá schéma spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, predpokladám, ze ak dôjde k takému prípadu, musí legitímna dôvera vyplývajúca z jej skorsieho posúdenia podliehat obzvlást vysokej úrovni ochrany. 406. Legitímnost tejto dôvery preto mozno podla mna spochybnit len vtedy, ak majú dotknuté hospodárske subjekty k dispozícii informácie, na základe ktorých môzu s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze Komisia zmení svoje skorsie posúdenie. Inými slovami, skutocnost, ze Komisia opätovne skúma sporné vnútrostátne opatrenie a pravdepodobnost, ze po skoncení formálneho konania prijme negatívne rozhodnutie, nemôze sama osebe zbavit dotknuté hospodárske subjekty moznosti dovolávat sa legitímnej dôvery v zachovanie existujúcej situácie. 407. Napokon sa treba este uistit, ze vzhladom na charakteristické crty sporného vnútrostátneho opatrenia mali hospodárske subjekty, na ktoré sa vztahuje, k dispozícii dostatocný cas na to, aby skutocne vzali do úvahy prípadnú zmenu posúdenia Komisie o jej zlucitelnosti s pravidlami Zmluvy týkajúcimi sa státnej pomoci. 408. Vzhladom na tieto úvahy neverím, ze rôzne znamenia, ktorých sa dovoláva Komisia, ci uz pochádzajú od Rady "Ecofin" alebo od nej samej, odôvodnujú zbavenie koordinacných centier ich práva dovolávat sa legitímnej dôvery v obnovenie ich povolenia. 409. Predovsetkým, pokial ide o kódex správania sa prijatý Radou a o správu skupiny kódexu správania sa, zastávam názor, ze nie sú relevantné z nasledujúceho dôvodu. Záväzok prevzatý clenskými státmi v týchto pravidlách zrusit danové opatrenia oznacené za skodlivé pre spolocný trh a skutocnost, ze sporná schéma bola citovaná v správe tejto skupiny pravidiel správania sa medzi vnútrostátnymi opatreniami povazovanými za skodlivé, mohli istotne naznacit koordinacným centrám, ze belgická vláda bude prinútená po uplynutí lehôt stanovených Radou zmenit alebo zrusit túto schému. 410. Ako sme uz videli, ide vsak o záväzok politickej povahy, ktorým nie je Komisia pri výkone svojich právomocí odvodených zo Zmluvy viazaná, a teda nie je viazaná ani vo svojom posúdení existencie objektívnych podmienok, ktoré vyzaduje clánok 87 ods. 1 ES. Kódex správania sa Rady a správu skupiny kódexu správania sa nemozno podla mna povazovat za skutocnosti, ktoré mali viest koordinacné centrá k domnienke, ze Komisia neskôr rozhodne o tom, ze predmetná schéma predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 411. Napokon, pokial ide o oznámenie o uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na opatrenia priameho zdanenia podnikov, a skutocnost, ze v tomto oznámení Komisia oznámila svoj úmysel pristúpit ku skúmaniu alebo opätovnému skúmaniu vsetkých danových rezimov platných v clenských státoch, znova zastávam názor, ze ich nemozno povazovat za znamenie, ze danový rezim koordinacných centier patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, a preto nemôze byt zachovaný, ako tvrdí Komisia. 412. Uvedené oznámenie má za ciel objasnit uplatnovanie ustanovenia clánku 87 ods. 1 ES v oblasti danových opatrení podnikov.(125) Jeho obsah je preto prílis vseobecný, aby bolo mozné len jeho výkladom vyvodit, ze danový rezim koordinacných centier splna kazdú z podmienok stanovených týmto ustanovením. Okrem toho, v tomto oznámení Komisia neoznamuje zmenu kritérií, na základe ktorých predtým rozhodla, ze danový rezim je alebo nie je pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 413. Napokon, pokial ide o ziadost o informácie o spornom rezime zaslanú belgickým orgánom vo februári 1999, a pokial ide o návrh potrebných opatrení zaslaný týmto orgánom 11. júla 2001 a rozhodnutie o skoncení formálneho konania o preskúmaní pomoci z 27. februára 2002, opät zastávam názor, ze tieto skutocnosti neumoznili koordinacným centrám s dostatocnou pravdepodobnostou predvídat, aké bude konecné rozhodnutie Komisie. 414. Tieto skutocnosti informovali koordinacné centrá o tom, ze danový rezim je predmetom opätovného skúmania Komisie. Ako vsak bolo pripomenuté v uz citovanom uznesení o nariadení predbezného opatrenia z 26. júna 2003, ani návrh potrebných opatrení urcený Belgickému královstvu, ani rozhodnutie z 27. februára 2002 o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci nevyvolali proti tomuto clenskému státu a proti koordinacným centrám samostatné právne úcinky.(126) 415. Navyse, kvalifikácia danového rezimu koordinacných centier ako existujúcej pomoci v týchto dvoch aktoch este neznamená, ze Komisia zamýslala vydat negatívne rozhodnutie a zmenit vo svojom konecnom rozhodnutí posúdenia z roku 1984, 1987 a 1990. Ako Súd prvého stupna pripomenul vo svojom uz citovanom uznesení Forum 187/Komisia, v ktorom zamietol pre neprípustnost zalobu Forum 187 proti rozhodnutiu Komisie z 27. februára 2002 o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci, táto kvalifikácia mala docasnú povahu. Clánok 7 nariadenia c. 659/1999 totiz stanovuje, ze toto konanie môze byt ukoncené rozhodnutím, ktoré konstatuje v rozpore s kvalifikáciou potvrdenou v stádiu zacatia tohto konania, ze skúmané vnútrostátne opatrenie nie je pomocou, alebo ze ide o pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. 416. Takisto ani tlacové správy, ktoré prihliadali na tieto akty Komisie, sa vôbec nezmienili o dôvodoch, pre ktoré táto institúcia povazovala danový rezim koordinacných centier za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.(127) Az po uverejnení rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 20. júna 2002 sa mohli vsetky koordinacné centrá oboznámit s presnými dôvodmi, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze opatrenia stanovené sporným danovým rezimom zdanlivo splnajú kazdú z podmienok, ktoré vyzaduje toto ustanovenie, a ze boli nezlucitelné so spolocným trhom. 417. No aj za predpokladu, ze dôvody, vyjadrené v tomto rozhodnutí, mali viest koordinacné centrá k predvídaniu moznosti, ze Komisia zmení svoje skorsie rozhodnutia, aj pred vydaním rozhodnutia o skoncení formálneho konania o preskúmaní pomoci potrebovali primeraný cas na prípravu na túto moznost. Preto si myslím, ze toto zohladnenie nebolo, vzhladom na osobitosti sporného danového rezimu, mozné. 418. Ako sme uz videli, sporná schéma predstavuje danový rezim, ktorý sa odlisuje od vseobecného práva a obsahuje viacero oslobodení a osobitný spôsob stanovenia danového základu. Preto moznost zrusenia opatrenia tohto druhu je pre podnik tazsie zohladnitelná, ako moznost zrusenia subvencie. Nevyzaduje len zohladnenie hospodárskych dôsledkov tohto zrusenia, ktoré môzu byt znacné, ale aj pristúpenie k významnej reorganizácii, najmä z hladiska úctovníctva. 419. Okrem toho treba takisto vziat do úvahy skutocnost, ze táto schéma je platná uz od roku 1982 a ze prospech z nej sa poskytoval na dobu desat rokov, ktorú bolo mozné predlzit o dobu tej istej dlzky. Vzhladom na dlzku úcinnosti a dobu povolenia, s ktorou bolo spojené právo na prospech z tejto schémy, sa zdá byt rozumným domnievat sa, ako to tvrdí aj Belgické královstvo a Forum 187, ze koordinacné centrá, ktoré disponovali povolením k 31. decembru 2000 platným v case oznámenia rozhodnutia zo 17. februára 2003, organizovali svoju cinnost z dlhodobého hladiska, s perspektívou kontinuity a stability, nielen vzhladom na dobu pociatocného povolenia desat rokov, ale do urcitej miery aj na jej obnovenie. 420. Tiez sa zdá byt málo pravdepodobným, ze by boli dohody uzavreté týmito centrami na úcely výkonu ich cinností tak so svojimi zamestnancami, ako aj s tretími osobami obmedzené na dobu urcitú a ze by ich platnost mala uplynút po skoncení desatrocného povolenia. Naopak treba predpokladat, ze cinnosti koordinacných centier boli usporiadané s perspektívou kontinuity sporného danového rezimu. 421. Za týchto podmienok zastávam názor, ze koordinacné centrá nemali primeraný cas na prehodnotenie svojich investícií a reorganizáciu svojich cinností medzi 20. júnom 2002, dnom uverejnenia rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci, a 17. februárom 2003, s cielom pripravit sa na moznost, ze Komisia prijme negatívne rozhodnutie. 422. Tieto úvahy sa mi javia o to dôvodnejsie, cím viac skúmam situáciu tých centier, ktorým platnost povolenia uplynula v mesiacoch nasledujúcich po oznámení rozhodnutia zo 17. februára 2003. Aj ked pripustím, ze uverejnenie rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ich malo pripravit na moznost, ze Komisia vydá negatívne rozhodnutie, tieto centrá mali k dispozícii len niekolko mesiacov na to, aby sa prispôsobili prípadnému zruseniu povolenia. Takáto krátka doba je o to neprimeranejsia, ze, ako zdôraznuje Komisia vo vyjadrení k zalobe vo veci C-182/03(128), velký pocet týchto centier sa nachádzal uz v stádiu opätovného povolenia, takze ich investície a spôsob fungovania boli urcené v závislosti od sporného danového rezimu platného uz viac ako 20 rokov. 423. Vo svetle vsetkých týchto skutocností zastávam názor, ze koordinacné centrá schválené k 31. decembru 2000, ktorých povolenie bolo platné v case prijatia rozhodnutia zo 17. februára 2003, boli oprávnené legitímne dôverovat tomu, ze môzu mat prospech z obnovenia ich povolenia v case, ked im bolo toto rozhodnutie oznámené. To platí osobitne aj pre centrá, ktorým mala platnost ziadosti o obnovenie uplynút v mesiacoch nasledujúcich po tomto oznámení. O rovnováhe dotknutých záujmov 424. Podla judikatúry legitímnu dôveru hospodárskych subjektov mozno porusit len vtedy, ak existuje záujem verejného poriadku, ktorý prevázi nad záujmom príjemcu na zachovaní situácie, ktorú mohol povazovat za stabilnú. Je nepochybné, ze záujem Spolocenstva vyzaduje, aby schémy existujúcej státnej pomoci, ktoré narúsajú hospodársku sútaz medzi clenskými státmi, prestali byt úcinné. 425. V tejto veci nepodáva Komisia ziadne vysvetlenie, preco je záujem Spolocenstva natolko prevazujúci, aby odôvodnil zákaz akéhokolvek obnovenia povolenia po oznámení jej rozhodnutia. Podstatu svojho tvrdenia zalozila na skutocnosti, ze sporný danový rezim neumoznuje koordinacným centrám mat legitímnu dôveru v moznost získania obnovenia ich povolenia a uvediem, z akých dôvodov sa nemozno podla môjho názoru pridrzat tohto tvrdenia. 426. Komisia takisto tvrdí, ze neobnovenie platnosti nespôsobí koordinacným centrám významné alebo podstatné financné výdavky. Ja si vsak myslím, ze tohto tvrdenia sa nemozno pridrzat a ze prechodné opatrenia prijaté rozhodnutím zo 17. februára 2003, sú postihnuté nedostatkom koherentnosti. Komisia podla môjho názoru nemôze odrazu stanovit, ze povolenia platné ku dnu oznámenia jej rozhodnutia, najmä tie, ktoré boli obnovené v rokoch 2001 a 2002, budú úcinné do 31. decembra 2010, a vylúcit akékolvek obnovenie povolení po uvedenom oznámení. 427. Moznost priznaná centrám, ktoré disponujú platným povolením v den oznámenia jej rozhodnutia, mat prospech z úcinkov týchto povolení az do uplynutia ich platnosti, ale najneskôr do 31. decembra 2010, totiz dokazuje, ze sa Komisia domnievala, ze úcinky tejto schémy na hospodársku sútaz v Spolocenstve nie sú prílis skodlivé, kedze priznáva, ze ich úcinky budú pretrvávat este viac ako sedem rokov. Okrem toho sa Komisia vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2003 nezmienila o staznostiach konkurentov a iných skutocnostiach, na základe ktorých by bolo mozné presne urcit mieru skodlivých úcinkov spornej schémy na obchod v Spolocenstve. 428. Obdobne, Komisia v stodevätnástom odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnila, ze povolenia budú platit az do skoncenia ich platnosti z dôvodu významných investícií, ktoré uskutocnujú koordinacné centrá a skupiny, ku ktorým patria, ako aj z dôvodu dlhodobých záväzkov prevzatých týmito centrami. Rozhodnutím, ze tieto investície a záväzky odôvodnujú, ze platné povolenia budú úcinné az do uplynutia ich platnosti, ale najneskôr do 31. decembra 2010, musela Komisia uznat, ze zbavenie prospechu zo spornej schémy by ohrozilo predpokladané výsledky týchto investícií a splnenie týchto záväzkov. 429. Komisia z tohto dôvodu nemôze v rámci konania pred Súdnym dvorom platne namietat, ze neobnovenie sporného rezimu nie je spôsobilé podstatne zvýsit danové výdavky koordinacných centier, a tak im spôsobit istú skodu. V tomto ohlade stací odkázat na obsah opatrení stanovených sporným rezimom, ktoré pozostávajú z oslobodení od dane, a pokial ide o spôsob výpoctu zdanitelných príjmov, v obzvlást výhodnom systéme výnimiek. 430. Okrem toho treba pripomenút, ze v den prijatia rozhodnutia Komisie neexistoval náhradný rezim spôsobilý zmiernit úcinky neobnovenia pre koordinacné centrá, ktorým platnost povolenia uplynula po oznámení uvedeného rozhodnutia. Zákaz belgickej vláde schválit akékolvek obnovenie povolenia po oznámení rozhodnutia zo 17. februára 2003 je preto spôsobilý zaprícinit skodu niektorým koordinacným centrám, ktoré disponujú povolením platným v tento den, a ktorému skoncí platnost pred 31. decembrom 2010. 431. Vzhladom na tieto úvahy zastávam názor, ze rovnováha dotknutých záujmov neodôvodnuje zakázat belgickej vláde obnovit, aj ked len docasne, povolenia, ktorým uplynie platnost po oznámení rozhodnutia Komisie. 432. Vo svetle vsetkých týchto skutocností sa domnievam, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery je dôvodný. Dôvodnost tohto zalobného dôvodu oprávnuje vyhoviet návrhu na zrusenie rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej zakazuje Belgickému královstvu obnovit, na akúkolvek dobu, povolenie koordinacným centrám, ktorých povolenie bolo platné k 17. februáru 2003. 433. Belgické královstvo vsak navrhuje aj zrusenie clánku 2 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom mu zakazuje obnovit povolenia, hoci aj na dobu urcitú, platné k 17. februáru 2003, ktorým uplynie platnost pred 31. decembrom 2010. Skúmanie tohto návrhu v rozsahu, v akom v podstate smeruje k tomu, aby mohli byt vsetky platné povolenia, ktorým skoncí platnost pred 31. decembrom 2010, obnovené a úcinné az do tohto dna, nás musí doviest ku skúmaniu zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. ii) O porusení zásady rovnosti - Argumentácia úcastníkov konania 434. Belgické královstvo uvádza, ze rozhodnutie Komisie vytvára bezdôvodnú diskrimináciu medzi centrami, ktorým platnost povolenia skoncila krátko pred jeho prijatím a ktoré majú prospech z úcinkov spornej schémy najneskôr do 31. decembra 2010, a centrami, ktorým platnost povolenia skoncila po oznámení tohto rozhodnutia a ktorým bol odoprený prospech z akéhokolvek prechodného opatrenia. Vyhlasuje, ze táto diskriminácia je bezdôvodná, pretoze tieto centrá sú v porovnatelnej hospodárskej situácii. 435. Belgické královstvo namieta, ze dôsledkom rozhodnutia Komisia je aj menej priaznivé zaobchádzanie s koordinacnými centrami, ktoré pozívajú prospech z predmetnej schémy uz niekolko rokov, v porovnaní s centrami, ktoré získali povolenie len nedávno. Uvádza, ze s cielom zabránit akejkolvek diskriminácii mala Komisia stanovit, ze vsetky centrá môzu pozívat prospech z uplatnovania tejto schémy najneskôr do 31. decembra 2010. 436. Komisia odporuje týmto tvrdeniam. Vyhlasuje, ze vsetky koordinacné centrá sa vo vztahu k belgickej právne úprave nachádzajú v rovnakom postavení v súvislosti s tým, ze majú prospech z desatrocného povolenia. Tvrdí, ze s týmito centrami zaobchádzala rovnakým spôsobom tým, ze stanovila, ze kazdé z nich malo prospech z celej doby povolenia az do skoncenia jeho platnosti. Takto vzala do úvahy realizované investície a záväzky prevzaté na dobu desatrocného povolenia. Napriek tomu sa domnieva, ze ak tieto investície a záväzky presiahnu dobu povolenia, takáto situácia odráza riziko, ktoré podnik podstupuje. 437. Komisia sa domnieva, ze za týchto podmienok by sa poskytnutie prechodného obdobia vo forme predlzenia platnosti sporného rezimu centrám, ktorým platnost povolenia uplynie po oznámení jej rozhodnutia, rovnalo nerovnému zaobchádzaniu. Vsetky centrá sú rovnakým spôsobom konfrontované s investíciami a dlhodobými záväzkami bez ohladu na den, kedy im platnost povolenia uplynie v priebehu rokov 2003 az 2010. - Posúdenie 438. Podla judikatúry vseobecná zásada rovnosti vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rôzne, a s rôznymi situáciami rovnako s výnimkou toho, ak by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené.(129) 439. Komisia v tejto veci tvrdí, ze neporusila túto zásadu, pretoze vsetky centrá sa vo vztahu k belgickej právnej úprave nachádzajú v rovnakej situácii, ze sú rovnako konfrontované s existenciou investícií a dlhodobých záväzkov, ze s nimi zaobchádzala rovnako tým, ze stanovila, ze môzu mat prospech z povolenia az do skonc enia jeho platnosti. 440. Nedomnievam sa, ze stanovisko Komisie mozno prijat, pretoze spocíva na predpoklade, ze po prijatí jej rozhodnutia nemali koordinacné centrá legitímnu dôveru v obnovenie ich povolenia. Ako som uz uviedol predtým, tento predpoklad je podla môjho názoru nesprávny. Ak vychádzam z opacného predpokladu, podla ktorého uvedené centrá mohli legitímne dôverovat v to, ze pravidlá Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci nebránia obnoveniu ich povolenia, tak musím skonstatovat, ze prechodné opatrenia prijaté Komisiou rozhodnutím zo 17. februára 2003 vedú vo svojej podstate k nerovnosti zaobchádzania. 441. Ak totiz prijmeme stanovisko, ze koordinacné centrá mohli legitímne dôverovat v kontinuitu uplatnovania sporného danového rezimu, potom je nesporné, ze zákaz akéhokolvek obnovenia platnosti na akúkolvek dobu vytvára medzi nimi nerovnost zaobchádzania v závislosti od dátumu, kedy im uplynie platnost povolenia, kedze centrá, ktorým bolo povolenie obnovené v rokoch 2001 a 2002, môzu pozívat prospech z úcinkov sporného rezimu najneskôr do 31. decembra 2010, zatial co centrá, ktorým platnost povolenia uplynie pred týmto dnom, nemôzu dalej pozívat prospech zo sporného rezimu po uplynutí jeho platnosti. 442. Napokon nepredpokladám, ze takúto rozdielnost zaobchádzania mozno odôvodnit na základe skutocnosti, ze koordinacné centrá obdrzali ich prvé povolenie v rôznom case. Inými slovami, nemyslím si, ze skutocnost, ze koordinacné centrum bolo prvýkrát povolené v roku 1985 a obnovenie svojho povolenia získalo v roku 1995, odôvodnuje to, ze jeho právo pozívat prospech zo sporného rezimu uplynie v roku 2005, zatial co centrum prvýkrát povolené v roku 1990, s obnovením v roku 2000, môze z neho pozívat prospech az do roku 2010. 443. Mozno obhájit aj tvrdenie, ze koordinacné centrum, ktoré v case prijatia rozhodnutia Komisie pozívalo prospech z tohto rezimu viac ako desat rokov, si rovnako ako centrum, ktoré vykonáva svoju cinnost uz trinást rokov, zaslúzi prospech z úcinkov sporného rezimu, az do skoncenia obdobia stanoveného Komisiou pre úplné uplynutie týchto úcinkov, vzhladom na to, ze usporiadalo svoje cinnosti na základe sporného danového rezimu a s perspektívou jeho dlhodobej kontinuity. 444. Nedostatok odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania spôsobeného spornou schémou podla môjho názoru potvrdzuje aj skutocnost, ze volba dna, od ktorého nemozno obnovit ziadne povolenie na akúkolvek dobu, je dnom oznámenia rozhodnutia o skoncení formálneho konania o preskúmaní pomoci, ktoré vychádza z volnej úvahy. Na to, aby mohlo koordinacné centrum, ktorého platnost povolenia uplynula k 30. júnu 2003, získat jeho obnovenie, a aby mohlo podla clánku 2 rozhodnutia Komisie pozívat prospech zo spornej schémy az do 31. decembra 2010, stací, ak Komisia vydá rozhodnutie o skoncení tohto konania ku koncu 18-mesacnej lehoty stanovenej clánkom 7 nariadenia c. 659/1999.(130) 445. Vo svetle týchto úvah zastávam názor, ze Komisia svojím rozhodnutím zo 17. februára 2003 porusila vseobecnú zásadu rovnosti v casti, v akej stanovila, ze povolenia platné k tomuto dnu sú úcinné az do 31. decembra 2010 a ze povolenia, ktorým platnost uplynie pred týmto dnom, nemôzu byt predmetom ziadneho obnovenia a nemôzu byt úcinné az do uvedeného dna. 446. Práve vo svetle týchto úvah navrhujem, aby Súdny dvor zrusil rozhodnutie Komisie v casti, v akej zakazuje Belgickému královstvu obnovit, aj ked len docasne, povolenia platné ku dnu oznámenia uvedeného rozhodnutia, a ktorým platnost uplynie pred 31. decembrom 2010. 447. Pokial tento návrh umoznuje vyhoviet zalobe Belgického královstva a tiez alternatívnemu návrhu Forum 187, nie je nevyhnutné pristúpit k skúmaniu dalsích zalobných dôvodov uvádzaných týmito zalobcami. 4. O trovách 448. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 toho clánku vsak Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania, ak úcastníci nemajú úspech v jednej, alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 449. Forum 187 navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vo veci T-276/02. V tejto veci mu vsak bola ulozená Súdom prvého stupna v uznesení vydanom 2. júna 2003, ktorým bola vyhlásená za neprípustnú jeho zaloba proti rozhodnutiu o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci, povinnost nahradit trovy konania. Návrh Forum 187 vo veci trov konania preto mozno skúmat, len pokial ide o trovy tohto konania a trovy konania o nariadení predbezného opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v konaní vo veci samej podla uz citovaného uznesenia z 26. júna 2003. 450. Ak sa bude Súdny dvor pridrzat mojich návrhov v casti, v ktorej Forum 187 scasti nemalo vo svojich návrhoch vo veci C-217/03 úspech, navrhujem rozdelit tieto trovy takto: Forum 187 znása polovicou svojich trov konania vo veci C-217/03; Komisia znása svoje vlastné trovy konania v tejto veci, ako aj polovicu trov konania Forum 187; napokon, Komisia znása trovy konania vo veci C-217/03 R. 451. Obdobne v casti, v ktorej je zaloba Belgického královstva vyhlásená za nedôvodnú, navrhujem, aby Súdny dvor ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a trovy konania tohto clenského státu vo veciach C-182/03 a C-182/03 R. VI - Návrh 452. Vo svetle vsetkých predchádzajúcich skutocností navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil a rozhodol takto: - Vo veci C-399/03 1. Rozhodnutie Rady 2003/531/ES zo 16. júla 2003 o poskytnutí pomoci belgickou vládou v prospech urcitých koordinacných centier usadených v Belgicku sa zrusuje. 2. Rada Európskej únie je povinná nahradit trovy konania. - V spojených veciach C-182/03 a C-217/03 1. Rozhodnutie Komisie K(2003) 564 zo 17. februára 2003 týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku, v znení korigenda z 23. apríla 2003, sa zrusuje v casti, v ktorej zakazuje Belgickému královstvu obnovit, aj ked len docasne, povolenia platné ku dnu oznámenia tohto rozhodnutia, a ktorým uplynie platnost pred 31. decembrom 2010. 2. Zaloba Forum 187 ASBL sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Forum 187 ASBL je povinné nahradit polovicu svojich trov konania vo veci C-217/03. Komisia Európskych spolocenstiev znása svoje vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania Forum 187 ASBL v tejto veci. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania vo veci C-217/03 R. 4. Komisia Európskych spolocenstiev znása trovy konania vo veciach C-182/03 a C-182/03 R. (1) . (2) - Rozhodnutie Komisie K(2003) 564, konecné znenie, týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku, v znení korigenda z 23. apríla 2003 [ neoficiálny preklad ] (dalej len "rozhodnutie Komisie" alebo "rozhodnutie zo 17. februára 2003"). (3) - Rozhodnutie 2003/531/ES zo 16. júla 2003 o poskytnutí pomoci belgickou vládou v prospech urcitých koordinacných centier usadených v Belgicku [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. EÚ L 184, s. 17, dalej len "rozhodnutie Rady" alebo "rozhodnutie zo 16. júla 2003"). (4) - Dalej len "Forum 187". (5) - Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). (6) - Clánok 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze ak je oznámené vnútrostátne opatrenie úplné, musí Komisia do dvoch mesiacov prijat rozhodnutie o tom, ze toto opatrenie nie je pomocou alebo ze ide o pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, alebo ze o opatrení vznikli pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti s týmto trhom, ktoré vyzadujú zacatie konania vo veci fo rmálneho zistovania. Podla clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia, pokial Komisia v lehote dvoch mesiacov neprijme rozhodnutie, pomoc sa povazuje za schválenú. (7) - Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 sa týka premlcacej lehoty a stanovuje, ze právomoci Komisie v oblasti vrátenia pomoci podliehajú premlcacej lehote 10 rokov. Clánok 15 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, ze akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou táto lehota uplynula, sa bude povazovat za existujúcu pomoc. (8) - Královské nariadenie c. 187 o vytvorení koordinacných centier ( Moniteur belge z 13. januára 1983). (9) - Vyjadrenie Komisie k zalobe vo veci C-217/03 (body 27 a 31). (10) - Clánok 1 ods. 2 královskej vyhlásky c. 187 cituje nasledujúce cinnosti: "reklama, poskytovanie a zhromazdovanie informácií, poistenie a zaistenie, vedecký výskum, vztahy s vnútrostátnymi a medzinárodnými orgánmi, centralizácia úctovných, administratívnych a informacných prác, centralizácia financných transakcií a pokrytia rizík vyplývajúcich z fluktuácie výmenného kurzu penazí, ako aj vsetky cinnosti s prípravným alebo pomocných charakterom, vykonávané v prospech spolocností skupiny". (11) - Ú. v. ES 1991, C 63, s. 37. Písomná otázka obsahovala niekolko otázok formulovaných takto: "Podla statútu koordinacných centier z roku 1982 Belgicko poskytuje zaujímavé danové výhody podnikom, ktoré fungujú na medzinárodnej úrovni. V súcasnosti vyuzíva 213 podnikov výhody tejto právnej úpravy; zalozenie dalsích 54 koordinacných centier je v stádiu prípravy..." 1. Je pravdou, ze v Írsku, Luxembursku a v Rakúsku existuje analogická právna úprava? 2. Zamýslajú iné clenské státy ako Írsko a Luxembursko zaviest podobnú právnu úpravu? 3. Bola táto právna úprava, ktorá predstavuje významný nástroj hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi, oznámená Komisii podla clánku [88 ods. 3 ES]? Je zlucitelná s clánkami [10 ES] a [87 ES]? 4. Má Komisia v úmysle prílezitostne vyuzit svoju právomoc navrhnút 'nevyhnutné opatrenia, ktoré si vyzaduje progresívny rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu` (clánok 88 ods. 1 ES)?" Komisár zodpovedný za hospodársku sútaz odpovedal: "V niektorých clenských státoch - vo Francúzsku, v Spolkovej republike Nemecko, Luxembursku, Holandsku, Spojenom královstve naozaj existuje danová právna úprava týkajúca sa zdanenia hlavných sídiel nadnárodných spolocností usadených v Európe, s cielom vyhnút sa ich dvojitému zdaneniu, najmä pausálnym stanovením výsky zdanitelného príjmu. Komisia sa domnieva, ze táto danová právna úprava nepatrí do pôsobnosti ustanovení clánkov [87 ES] a [88 ES]. Pokial ide o právnu úpravu uplatnitelnú na koordinacné centrá v Belgicku, po tom, co belgická vláda zmenila prvé ustanovenia, ktoré oznámila v tejto súvislosti Komisii, sa tá domnievala, ze súcasná právna úprava nevyvoláva z jej strany ziadnu námietku vo vztahu k ustanoveniam clánku [87 ES]." (12) - Uznesenie Rady a predstavitelov vlád clenských státov zasadajúcich v Rade z 1. decembra 1997 o kódexe správania sa pri zdanovaní podnikov (Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2). (13) - Ú. v. ES C 384, s. 3. (14) - Príloha c. 17, s. 5, príloha c. 18, s. 7 a príloha c. 8 zaloby Belgického královstva. (15) - Bod 33 listu Komisie obsiahnutý v prílohe c. 23 k zalobe Belgického královstva. (16) - Ú. v. ES C 147, s. 2. (17) - Body 76 a 77 rozhodnutia o zacatí formálneho konania o preskúmaní pomoci. (18) - Bod 10 prílohy c. 29 zaloby Belgického královstva. (19) - Kurzívou zvýraznil generálny advokát s cielom jasne zvýraznit opravu. (20) - Rozhodnutie 2005/378/ES o programe pomoci, ktorý Belgicko plánuje uskutocnit v prospech koordinacných centier, týkajúce sa schémy pomoci [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 125, 2005, s. 10). (21) - C-110/02, Zb. s. I-6333. (22) - Bod 47. (23) - Rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 týkajúce sa povolenia poskytnút pomoc vládou Portugalska portugalským chovatelom osípaných, ktorí sú príjemcami opatrení pomoci poskytnutých v roku 1994 a 1998 [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 43, s. 18). (24) - Trináste odôvodnenie rozhodnutia 2002/114. (25) - Rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný, bod 33. (26) - Rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný, body 44 a 45. (27) - Bod 33. (28) - Túto analýzu takisto potvrdzujú dôvody uvedené stálym zástupcom Belgicka pri Európskej únii pre podporu návrhu na schválenie uvedených opatrení, vyjadreného v jeho listoch Rade 28. marca a 20. mája 2003. V nich totiz uvádza, ze jeho vláda sa domnieva, ze rozhodnutím Komisie v casti, v ktorej neumoznilo obnovenie povolenia predmetných centier, bola ich legitímna dôvera porusená, a ze mala v úmysle zachovat v ich prospech uplatnovanie danového rezimu koordinacných centier az do 31. decembra 2005. (29) - Bod 35. (30) - Zaloba podaná Belgickým královstvom (bod 18). (31) - Body 45 a 46. (32) - Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213. (33) - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 68. (34) - Bod 36 repliky Forum 187. (35) - Vec Forum 187/Komisia, ktorej výsledkom bolo uznesenie Súdu prvého stupna z 2. júna 2003 (Zb. s. II-2075). (36) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 11. februára 1999, T-86/96, Zb. s. II-179, dalej len "rozsudok ADL". (37) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, T-380/94, Zb. s. II-2169. (38) - Rozsudok z 2. februára 1988, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219. (39) - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197, 223. (40) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, T-55/99, Zb. s. II-3207. (41) - Rozsudok z 19. októbra 2000, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855. (42) - Rozsudok z 29. apríla 2004, C-298/00 P, Zb. s. I-4087. (43) - Podla tabulky zobrazenej v prílohe A 4 zaloby z ôsmich spisov obnovenia, ktoré sa nachádzali v stádiu konania v case prijatia uvedeného rozhodnutia, dvom spisom mohla zacat nová doba povolenia plynút v júli a v októbri 2003, piatim spisom 1. januára 2004 a jednému spisu mohlo uvedené obdobie zacat plynút od 1. januára 2005. (44) - Rozsudok zo 7. decembra 1993, Federmineraria a i./Komisia, C-6/92, Zb. s. I-6357, bod 17. (45) - Rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, body 29 a 30, ako aj AIUFFASS a AKT/Komisia, uz citovaný, bod 50. (46) - Pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1986, Parti écologiste "Les Verts"/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, bod 19; CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, bod 23, a Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 35. (47) - Rozsudok zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, Zb. s. 901, 919 a 920; uznesenie z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, C-409/96 P, Zb. s. I-7531, bod 45; rozsudok ADL, uz citovaný, bod 55, a uznesenie Súdu prvého stupna z 29. apríla 1999, Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia, T-78/98, Zb. s. II-1377, bod 36. (48) - Rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 60, a ADL, uz citovaný, bod 65. (49) - Rozsudok z 13. decembra 2005, C-78/03 P, Zb. s. I-10737. (50) - Bod 56. Pozri tiez rozsudok z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, body 42 a 45. (51) - Pozri v tomto zmysle rozsudok ADL, uz citovaný, bod 62. (52) - Rozsudok z 18. mája 1994, C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 19. (53) - Pozri najmä rozsudok z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43 a tam citovanú judikatúru. (54) - Pozri najmä rozsudok z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 45. (55) - Rozsudky Van der Kooy a i./Komisia, uz citovaný, bod 15; Federmineraria a i./Komisia, uz citovaný, bod 14, ako aj Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný, bod 33. (56) - Rozsudky z 1. júla 1965, Toepfer a Getreide-Import/Komisia, 106/63 a 107/63, Zb. s. 525, 533; zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 31; z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11, a z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, body 25 az 30. Rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, bod 67, a zo 17. januára 2002, Rica Foods/Komisia, T-47/00, Zb. s. II-113, bod 41. (57) - Súdny dvor uznal za prípustnú zalobu podanú dvoma spolocnostami dovázajúcimi obilniny do Nemecka proti rozhodnutiu Komisie, ktorým povolila tomuto clenskému státu so spätnou úcinnostou prijat ochranné opatrenia, v dôsledku ktorých im boli zamietnuté ziadosti o dovozné povolenia. (58) - Rozsudok z 23. novembra 1971, 62/70, Zb. s. 897. V tomto rozsudku vyhlásil Súdny dvor za prípustnú zalobu podanú spolocnostou dovázajúcou potraviny proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa povoluje Spolkovej republike Nemecko vynat z rezimu Spolocenstva niektoré výrobky pôvodom z Cíny a uvedené do volného obehu v krajinách Beneluxu v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie vztahovalo aj na dovoz výrobkov, pri ktorých o ziadostiach o dovozné povolenie rozhodovali nemecké orgány az po nadobudnutí úcinnosti rozhodnutia. Taktiez 4. septembra 1970 zalobkyna poziadala príslusný nemecký orgán o dovozné povolenie pre cast cínskych húb uvádzaných do volného obehu v Holandsku. Dna 11. septembra ju tento orgán informoval o zamietnutí jej ziadosti po tom, co Komisia vydala povolenie v tomto zmysle. Rozhodnutím z 15. septembra 1970 Komisia povolila Spolkovej republike Nemecko vynat z rezimu Spolocenstva nielen budúce ziadosti o dovoz ciernych húb pochádzajúcich z Cíny, ale aj ziadosti o dovoz, o ktorých sa v tom case konalo. (59) - Rozsudky z 27. novembra 1984, 232/81, Zb. s. 3881, a 264/81, Zb. s. 3915. Islo o zaloby podané podnikmi, s ktorými mali byt uzavreté zmluvy, proti nariadeniu Komisie, ktorým sa rusí skorsie nariadenie, na základe ktorého intervencný orgán v Taliansku uviedol do predaja urcité mnozstvo olivového oleja. Súdny dvor uviedol, ze ak boli vztahy medzi zmluvnými stranami predaja upravené zmluvou, "akýkolvek zásah zo strany institúcií Spolocenstva, ktorým by sa zabránilo [talianskemu intervencnému orgánu] vo výkone povinností voci predkladatelom ponuky vylosovaným zrebom, by nevyhnutne predstavoval akt, ktorý sa ich priamo a osobne dotýka" (body 11 týchto dvoch rozsudkov). (60) - Rozsudok z 18. novembra 1975, 100/74, Zb. s. 1393. (61) - Islo o spolocnost, ktorá získala 19. júla 1974 vývozné povolenie pre 10 000 ton jacmena, platné az do 16. októbra 1974. Podla nariadenia Rady museli byt indikatívne a intervencné ceny platné najmä pre obilniny zvýsené o 5 % od 7. októbra 1974. Komisia vsak nariadením zo 4. októbra 1974, stanovila, ze toto opatrenie sa neuplatní na vývozné povolenia vydané pred 7. októbrom, cím pripravila zalobkynu o výhodu z navýsenia stanoveného Radou pre 3 978 ton jacmena, ktoré este musela vyviezt medzi 7. a 16. októbrom. Súdny dvor uznal prípustnost zaloby zalobkyne proti nariadeniu Komisie. Rozhodol, ze tým, ze toto nariadenie odoprelo skupine hospodárskych subjektov a urceným vývozným tovarom prospech z navýsenia sumy náhrady, zameriavalo sa na urcitý a známy pocet vývozcov obilnín a ze toto opatrenie, aj ked tvorilo súcast normatívneho právneho aktu, sa dotýkalo vývozcov na základe skutkového stavu, ktorý ich charakterizoval vo vztahu k akejkolvek inej osobe. (62) - Rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný, bod 34, a Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 39. (63) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a citovaná judikatúra. (64) - Tamze, bod 45 a citovaná judikatúra. (65) - Zaloba podaná Belgickým královstvom ako privilegovaným zalobcom je prípustná, ak podla judikatúry má clenský stát právny záujem na napadnutí aktu institúcie z dôvodu, ze zasahuje do záujmov niektorých hospodárskych subjektov (rozsudok z 19. novembra 1998, Spanielsko/Rada, C-284/94, Zb. s. I-7309, bod 42 a citovaná judikatúra). (66) - Tiez v rozsudku Piraiki-Patraiki a i./Komisia, uz citovanom, sa vývozcovia bavlny povazovali za osobne dotknutých rozhodnutím Komisie, ktorým sa povoluje Francúzskej republike prijat ochranné opatrenia proti dovozom bavlny z Grécka z dôvodu ze títo zalobcovia uz uzavreli zmluvy, ktorých vykonaniu toto rozhodnutie bránilo a ze Komisia bola povinná v súlade s clánkom 130 Aktu o podmienkach pristúpenia Helénskej republiky a úpravách zmlúv (Ú. v. ES L 291, 1979, s. 17), na základe ktorého bol uvedené rozhodnutie prijaté, sa oboznámit s negatívnymi dôsledkami, ktoré mohlo mat pre dotknuté podniky. Takisto v uz citovanom rozsudku Sofrimport/Komisia sa spolocnost povazovala za osobne dotknutú dvoma nariadeniami Komisie, ktorým pozastavila vydávanie dovozných povolení na dovoz jablk pôvodom z Chile do Európskeho spolocenstva z dôvodu, ze bola dovozcom tovarov prepravovaných v rezime tranzitu a ze ustanovenie, na ktorého základe boli sporné nariadenia prijaté, ulozilo Komisii povinnost prihliadat, pri prijímaní opatrení o pozastavení dovozných povolení, na osobitné okolnosti týchto tovarov. (67) - Bod 12. (68) - Bod 28. (69) - Pozri v tomto zmysle uz citovaný rozsudok Parti écologiste "Les Verts"/Parlament, v ktorom Súdny dvor uznal prípustnost zaloby podanej touto politickou stranou proti aktom kancelárie Európskeho parlamentu, ktorým sa rozdelujú dotácie, z dôvodu, ze neprípustnost tejto zaloby by spôsobila medzi konkurujúcim zoskupeniami nerovnost v právnej ochrane (bod 36). (70) - Rozsudky Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, bod 10; z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, bod 12; z 20. júna 1991, Cargill/Komisia, C-248/89, Zb. s. I-2987, bod 20; zo 17. apríla 1997, De Compte/Parlament, C-90/95 P, Zb. s. I-1999, bod 35, a Súdu prvého stupna z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb. s. II-4825, bod 140. (71) - Rozsudok z 15. decembra 1987, Írsko/Komisia, 325/85, Zb. s. 5041, bod 18. (72) - Rozsudok z 15.februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20. (73) - Tamze. (74) - Rozsudok z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 99, 160. (75) - Rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 42 a tam citovaná judikatúra. (76) - Rozsudok z 25. júla 2002, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40. (77) - Rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T-274/01, Zb. s. II-03145, bod 37. (78) - Rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24. (79) - Rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68; z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74, a z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 21. (80) - Rozsudky Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 25, a Valmont/Komisia, uz citovaný, bod 37. (81) - Pozri najmä rozsudky z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C-5/01, Zb. s. I-11991, bod 32 a citovanú judikatúru, a GEMO, uz citovaný, bod 28 a citovanú judikatúru . (82) - Rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16. (83) - To sa týka najmä: mzdy a priamych sociálnych výhod riadiacich pracovníkov a zamestnancov, príspevkov zamestnávatela na povinné sociálne poistenie zamestnancov, príspevkov zamestnávatela na nepovinné sociálne poistenie zamestnancov, ako aj starobných dôchodkov a pozostalostných dôchodkov (obezník c. Ci.RH.421/439.244 dd. z 29. novembra 1993, cast III, F, bod 42). (84) - Pojem "financných výdavkov" je definovaný v tom istom bode 42 uvedeného obezníka tak, ze pokrýva úroky, provízie a výdavky spojené s dlhmi; znízenie úctovej hodnoty iných ako obchodných pohladávok, penazných investícií a volných aktív; pokles hodnoty realizácie obezných aktív, okrem obchodných pohladávok, penazných investícií a volných aktív, diskont na tarchu dotknutého centra z rokovania o pohladávkach; rozdiely a rozpätia výmenného kurzu devíz, ako aj vsetky ostatné náklady, ktoré sa majú v súlade so zákonom o úctovníctve povazovat za financné výdavky. (85) - Pozri Zásady uplatnované na prevodnú cenu v nadnárodných spolocnostiach a danových správach, Publikácie OECD, Paríz, 2001, s. II-12 a VII-1. (86) - Pozri v tomto ohlade príklad výpoctu v bode 50 obezníka c. Ci.RH.421/439.244 dd. z 29. novembra 1993. (87) - Smernica Rady zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navrsovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11) zmenená a doplnená smernicou 85/303/EHS Rady z 10. júna 1985 (Ú. v. ES L 156, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 122, dalej len "smernica 69/335"). (88) - Clánok 7 ods. 1 smernice 69/335 je formulovaný takto: "Clenské státy oslobodia od kapitálovej dane transakcie iné nez tie, ktoré sú uvádzané v clánku 9, ktoré boli k 1. júlu 1984 oslobodené od dane alebo zdanované sadzbou 0,50 % alebo menej. Oslobodenie od dane bude podliehat podmienkam, ktoré boli aplikované pri tom dátume [k tomuto dátumu - neoficiálny preklad ], kvôli umozneniu vynatia alebo, co tiez môze byt, kvôli zavedeniu poplatkov pri sadzbe 0,50 % alebo menej. ..." (89) - Smernica Rady z 23. júla 1990 o spolocnom systéme zdanovania uplatnovanom v prípade materských spolocností a dcérskych spolocností v rozlicných clenských státoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147). (90) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 52. (91) - Rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 40; zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 26, ako aj Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 39; z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 47, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40 a citovaná judikatúra. (92) - Rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 47, a Heiser, uz citovaný, bod 40. (93) - Rozsudok zo 17. marca 1993, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887. (94) - Táto cinnost, podla toho ako ju opisujú úcastníci konania, zodpovedá dennej centralizácii prostredníctvom koordinacného centra prebytkov pokladníc niektorých spolocností skupiny, ku ktorej patria, a poskytovaní pôziciek z týchto prebytkov iným spolocnostiam tejto istej skupiny. (95) - Rozsudok z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 72 a citovaná judikatúra. Pozri v súvislosti s nedávnym uplatnením rozsudok zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 39. (96) - Rozsudok z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 43. (97) - Pozri najmä rozsudky Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 24, a citovanú judikatúru, a GEMO, uz citovaný, bod 24. (98) - KEPPENNE, J.-S.: Guide des aides d'État en droit communautaire - Réglementation, jurisprudence et pratique de la Commission. Bruylant, Brusel, 1999, s. 112, bod 141. (99) - Pozri v tomto zmysle rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný, body 13 a 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 16, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, body 25 a 26. (100) - Rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11, a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 24. (101) - Rozsudky Philip Morris/Komisia, uz citovaný, bod 11, a Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 33. (102) - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. februára 2000, T-241/97, Zb. s. II-309. (103) - Pozri najmä rozsudky z 9. júla 1969, Taliansko/Komisia, 1/69, Zb. s. 277, bod 9, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48. (104) - Rozsudky zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, Zb. s. 533, bod 44, a Sofrimport/Komisia, uz citovaný, bod 26. (105) - Rozsudky zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo, C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52, a zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 73. (106) - Rozsudky z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-3061, bod 15, a zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-403/99, Zb. s. I-6883, bod 35. (107) - Pozri v tomto zmysle rozsudky Duff a i., uz citovaný, bod 20, a z 18. mája 2000, Rombi a Arkopharma, C-107/97, Zb. s. I-3367, bod 66. (108) - Rozsudky z 19. mája 1983, Mavridis/Parlament, 289/81, Zb. s. 1731, bod 21; z 10. januára 1992, Kühn, C-177/90, Zb. s. I-35, bod 14; Rombi a Arkopharma, uz citovaný, bod 67, ako aj z 15. júla 2004, Gerekens a Procola, C-459/02, Zb. s. I-7315, bod 29. (109) - Rozsudok z 25. mája 2000, Kögler/Súdny dvor, C-82/98 P, Zb. s. I-3855, bod 33; uznesenie z 13. decembra 2000, Sodima/Komisia, C-44/00 P, Zb. s. I-11231, body 50 az 52, a rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 113. (110) - Rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44; z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., C-22/94, Zb. s. I-1809, bod 25; z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70, a VEMW a i., uz citovaný, bod 74. (111) - Pozri ako príklad takéhoto vyvázenia predmetných záujmov rozsudky De Compte/Parlament, uz citovaný, bod 39, a zo 17. júla 1997, Affish, C-183/95, Zb. s. I-4315, bod 57. (112) - Túto legitímnu dôveru, ako sme uz videli, Komisia výslovne pripústa v stodvanástom odôvodnení jej rozhodnutia. (113) - Príloha c. 36 zaloby podanej Belgickým královstvom, s. 9. (114) - Pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1985, Salerno a i./Komisia a Rada, 87/77, 130/77, 22/83, 9/84 a 10/84, Zb. s. 2523, bod 59. (115) - Rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25 a citovaná judikatúra. (116) - Príloha c. 17 zaloby podanej Belgickým královstvom. (117) - Príloha c. 39 zaloby podanej Belgickým královstvom. (118) - Stopiate odôvodnenie. Skutocnost, ze toto odôvodnenie rozhodnutia zo 17. februára 2003 tvorí súcast analýzy selektívnej povahy schémy, a nie posúdenia legitímnej dôvery, ako zdôraznila Komisia v bode 172 svojho vyjadrenia k zalobe, nemení zmysel tohto tvrdenia a jeho relevantnost pre posúdenie legitímnej dôvery. (119) - Stodevätnáste odôvodnenie. (120) - Bod 98. (121) - Rozsudok z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, C-99/98, Zb. s. I-1101, body 73 a 85. (122) - Tamze, bod 73. (123) - Rozsudky z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4635, bod 21, a z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 57. Podla Súdneho dvora "ak by nepostupovala týmto spôsobom, Komisia by sa mohla pocas skúmania kazdej jednotlivej pomoci vrátit k jej rozhodnutiu o schválení schémy pomoci, ktorá uz predpokladala skúmanie vo vztahu k [clánku 87] Zmluvy. Zásady legitímnej dôvery a právnej istoty by boli ohrozené tak pre clenské státy, ako aj pre hospodárske subjekty, pretoze jednotlivé pomoci, ktoré sú v prísnom súlade s rozhodnutím o schválení schémy pomoci, by mohli byt kedykolvek spochybnené Komisiou" (rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 24). (124) - Pozri najmä rozsudok Atlanta/Európske spolocenstvo, uz citovaný, bod 52. (125) - Pozri bod 2 tohto oznámenia. (126) - Bod 119. (127) - Pozri tlacové správy z 11. júla 2001 a 27. februára 2002 v prílohách B3 a B5 vyjadrenia k zalobe podaného Komisiou vo veci C-182/03. (128) - Bod 199. (129) - Rozsudky z 27. marca 1980, Salumi a i., 66/79, 127/79 a 128/79, Zb. s. 1237, bod 14, a zo 6. marca 2003, Niemann, C-14/01, Zb. s. I-2279, bod 49 a citovaná judikatúra. (130) - Clánok 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia sa "co najviac... snazí" vydat svoje rozhodnutie v lehote 18 mesiacov od zacatia konania, pricom túto lehotu mozno predlzit na základe spolocnej dohody medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZ3WcEC/L97977-9071TMP.html#OP