NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 8. októbra 2004 ([1]1) Vec C-172/03 Wolfgang Heiser proti Finanzlandesdirektion für Tirol [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko)] "Státna pomoc - Siesta smernica o DPH - Oslobodenie poskytovania lekárskej starostlivosti od dane z pridanej hodnoty - Oprava odpocítanej dane" I - Úvod 1. V tejto veci ide o prejudiciálnu otázku týkajúcu výkladu clánku 87 ES, ktorú Súdnemu dvoru v zmysle clánku 234 ES polozil Verwaltungsgerichtshof (Správny súd). 2. Vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor o upresnenie, ci vnútrostátna právna úprava, ktorá stanovuje, ze poskytovanie lekárskej starostlivosti prechádza z rezimu zdanovania danou z pridanej hodnoty (DPH) na rezim ich oslobodenia bez toho, aby táto zmena rezimu viedla k oprave odpocítanej dane v zmysle clánku 20 siestej smernice o DPH([2]2) (dalej len "smernica"), predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. II - Právny rámec Právo Spolocenstva 3. Na úcely prejednávanej veci je potrebné odvolat sa predovsetkým na clánok 87 ods. 1 ES, ktorý, ako je známe, stanovuje, ze okrem niektorých výnimiek uvedených v Zmluve pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 4. Clánok 88 ods. 3 ES dalej stanovuje, ze zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci musia byt v dostatocnom case oznámené Komisii a ze clenské státy nemôzu navrhované opatrenia vykonat pred konecným rozhodnutím Komisie. 5. Je tiez vhodné spomenút clánok 86 ods. 2 ES, ktorý stanovuje, ze: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami spolocenstva." 6. Na úcely tejto veci majú okrem toho význam aj niektoré ustanovenia siestej smernice o DPH. 7. Clánok 13 A ods. 1 písm. c) smernice, ktorý stanovuje oslobodenie od dane pre poskytovanie lekárskej starostlivosti, znie takto: "A. Oslobodenia urcitých cinností uskutocnovaných vo verejnom záujme od dane 1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spolocenstva, platí, ze clenské státy oslobodia od dane nasledujúce polozky, a to za podmienok, ktoré stanovia na úcely zabezpecenia správnej a jednoznacnej aplikácie tohto oslobodenia od daní a na úcely ochrany pred moznými danovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneuzívaním: ... c) poskytovanie lekárskej starostlivosti pri vykonávaní medicínskych a paramedicínskych profesií definovaných príslusným clenským státom, ..." 8. Toto oslobodenie je v Rakúsku uplatnitelné od 1. januára 1997. Bod IX prílohy XV aktu o podmienkach pristúpenia tejto krajiny k Európskej únii stanovuje, pokial ide o to, co nás v predmetnej veci zaujíma, toto: "a) Bez ohladu na clánky 12 a 13 (A) (1): Rakúska republika je do 31. decembra 1996 oprávnená pokracovat v uplatnovaní: - znízenej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výske 10 % na nemocnicné výkony vo sfére verejnej zdravotníckej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a na dopravu chorých alebo zranených osôb vo vozidlách speciálne vyclenených na tento úcel riadne oprávnenými orgánmi; - základnej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výske 20 % na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti lekármi v oblasti verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti; - oslobodenia od dane s vrátením dane zaplatenej v predchádzajúcom stádiu vztahujúceho sa na dodávky vykonávané orgánmi sociálneho zabezpecenia a sociálnej starostlivosti. ..." 9. Clánok 17 smernice sa týka vzniku a rozsahu práva na odpocet a stanovuje, ze: "1. Právo na odpocítanie dane vzniká v case vyrubenia [splatnosti - neoficiálny preklad] odpocítatelnej dane. 2. Pokial sa tovary a sluzby pouzívajú na úcely jeho zdanitelných plnení, danovník [platitel dane - neoficiálny preklad] má právo odpocítat nasledovné polozky z dane, ktorú má zaplatit: a) dan z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za tovary alebo sluzby, ktoré mu dodal alebo má dodat iný danovník [platitel dane - neoficiálny preklad], ..." 10. Opravu odpocítanej dane upravuje clánok 20 smernice, ktorý stanovuje: "1. Pôvodné odpocítané ciastky treba vyrovnat [opravit - neoficiálny preklad] podla pravidiel ustanovených jednotlivými clenskými státmi, obzvlást tam, kde: a) odpocítaná ciastka bola vyssia alebo nizsia, na akú má danovník [platitel dane - neoficiálny preklad] nárok; b) po predlození danového priznania sa objavia isté zmeny vo faktoroch, ktoré boli pouzité na urcenie odpocítatelnej sumy, najmä ak bol nákup zrusený alebo kde bola [bolo - neoficiálny preklad] realizované znízenie ceny. Úprava-vyrovnanie odpoctu dane sa vsak nemôze uskutocnit pri plneniach, ktoré sú celkovo alebo ciastocne nevyplatené, dalej pri zámernom poskodení, strate alebo krádezi majetku, alebo v prípade ak ide o majetok, ktorý nebol preukázaný alebo potvrdený, ani pokial ide o dary malej hodnoty a poskytovanie vzoriek definovaných v clánku 5 (6). Clenské státy vsak môzu pozadovat vyrovnanie [opravu - neoficiálny preklad] pri plneniach, ktoré ostali nevyplatené alebo ciastocne nevyplatené, alebo ak doslo ku krádezi. 2. V prípade investicných tovarov sa vyrovnanie [oprava - neoficiálny preklad] rozlozí do obdobia 5 rokov vrátane roku získania tovaru alebo jeho výroby. Rocná úprava dane sa realizuje len do výsky jednej pätiny dane vyrubenej za tovar. Táto úprava sa má vykonat na základe odchýliek v odpoctoch dane za jednotlivé roky v porovnaní k roku, kedy bol tovar zakúpený alebo vyrobený. Odchylne od predchádzajúceho pododseku môzu clenské státy pozadovat úpravu dane na základe celého pätrocného obdobia pocnúc od prvého pouzitia tovaru. Pokial ide o nehnutelnosti obstarané ako investicný majetok, môze sa obdobie úpravy predlzit az do 10 rokov." Vnútrostátne právo 11. Paragraf 6 ods. 1 bod 19 Umsatzsteuergesetz 1994 (rakúsky zákon o dani z obratu, dalej len "UStG") stanovuje, ze obrat z cinnosti lekára je oslobodený od DPH. V zmysle § 29 ods. 5 UStG a na základe prílohy XV aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky k Európskej únii sa toto oslobodenie uplatnuje len na plnenia vykonané po 31. decembri 1996. Lekárske výkony poskytnuté pred týmto dátumom preto podliehali DPH a boli zdanované základnou sadzbou dane. 12. Oprava odpocítanej dane je upravená v § 12 ods. 10 a 11 UStG, ktorý stanovuje: "10. Ak nastane pocas styroch kalendárnych rokov nasledujúcich po roku prvého pouzitia majetku pouzívaného alebo uzívaného podnikatelom v jeho podniku ako investicný majetok zmena podmienok, ktoré v kalendárnom roku jeho prvého pouzitia urcili odpocet (ods. 3), vyrovnanie sa vykoná za kazdý rok dotknutý zmenou opravou odpocítanej dane. Toto pravidlo sa primerane uplatní na dan na vstupe z dodatocných nadobúdacích alebo výrobných nákladov, z nákladov úctovaných ako aktíva alebo z výdavkov na rozsiahle opravy budov; vyrovnávacie obdobie zacína v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom výkony, pri ktorých vznikli výdavky a náklady, boli po prvýkrát pouzité v súvislosti s investicným majetkom. V prípade nehnutelností v zmysle § 2 Grunderwerbssteuergesetz 1987 [zákon o dani z nadobudnutia nehnutelnosti] (vrátane nákladov úctovaných ako aktíva a výdavkov na rozsiahle opravy budov) sa obdobie styroch kalendárnych rokov nahrádza obdobím deviatich kalendárnych rokov. ... 11. Ak sa vo vztahu k majetku, ktorý podnikatel vyrobil alebo nadobudol pre svoj podnik, alebo vo vztahu k iným výkonom, ktoré boli poskytnuté jeho podniku, zmenia podmienky urcujúce odpocet (ods. 3), oprava odpocítanej dane sa vykoná, pokial sa neuplatní odsek 10, za zdanovacie obdobie dotknuté zmenou." 13. Clánok XIV ods. 3 federálneho zákona BGBl. c. 21/1995 v znení zákona BGBl. c. 756/1996 (dalej len "zákon c. 21/1995"), vsak vylucuje túto opravu v prípade odpocítaní dane vykonaných lekármi pred prechodom na rezim oslobodenia od dane, a stanovuje, ze: "Oprava odpocítanej dane podla § 12 ods. 10 a 11 UStG 1994 sa nevykoná pri prvom uplatnení ustanovenia § 6 ods. 1 bodov 17 a 18 po 31. decembri 1996, s výnimkou prípadov, ak sa vztahuje na liecebné ústavy, domovy dôchodcov, ústavy pre nevidiacich a útulky, a bodov 19 az 22 UStG 1994..." 14. Nakoniec treba zdôraznit, ze Gesundheits- und Sozialbereich-Beihilfengesetz (BGBl. c. 746/1996, rakúsky zákon o pomoci v oblasti zdravia a sociálnych vecí) stanovuje systém náhrad za DPH zaplatenú lekármi, ktorú po prechode na rezim oslobodenia od tejto dane nemozno odpocítat. III - Skutkový stav a konanie 15. Pán Heiser, zalobca vo veci samej, je odborným lekárom v odbore odontiatria, stomatológia a ortodoncia. 16. V danovom priznaní DPH za rok 1997 si zalobca vo veci samej uplatnil znízenie dane vo výske priblizne 3,5 milióna ATS. Svoju ziadost zakladal na skutocnosti, ze podla rakúskej právnej úpravy je dlhodobá lekárska starostlivost (ako napr. ortodontická liecba), ktorá zacala pred 1. januárom 1997, ale skoncila az po 31. decembri 1996 - teda po prechode z rezimu zdanovania na rezim oslobodenia od DPH - povazovaná za plnenie oslobodené od dane. Pán Heiser sa domnieval, ze tým, ze zaplatil DPH zo záloh, ktoré prijal pred rokom 1997 za ortodontickú liecbu, ktorá v case prechodu na rezim oslobodenia este nebola ukoncená, mohol tento rezim so spätnou úcinnostou uplatnit na uvedenú liecbu. 17. Vychádzajúc zo zásady, ze v prípade dlhodobej ortodontickej liecby trvá táto liecba priblizne jeden rok, Finanzamt (danový úrad) v platobnom výmere zo 4. októbra 1999 týkajúcom sa dane z obratu za rok 1997 uznal toto danové znízenie len za liecbu, ktorá zacala v roku 1996. Na úcely oslobodenia od dane teda uznal iba sumu 1 460 000 ATS, ktorá bola nizsia ako suma pozadovaná pánom Heiserom. 18. Zalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na príslusný orgán, ktorým bol Finanzlandesdirektion für Tirol. Tento listom z 1. marca 2002 okrem iného ulozil Finanzamt, aby objasnil, v akom rozsahu treba v dôsledku prechodu z rezimu plnení podliehajúcich DPH na rezim oslobodených plnení vykonat k 1. januáru 1997 opravu odpocítanej dane v zmysle § 12 ods. 10 UStG. 19. Po tomto vysvetlení Finanzlandesdirektion für Tirol 19. septembra 2002 zamietol odvolanie proti platobnému výmeru a zmenil rozhodnutie Finanzamt in peius tak, ze k 1. januáru 1997 znízil odpocítanú dan pána Heisera v období medzi rokmi 1993 a 1996 z investícii do hnutelného a nehnutelného majetku. Celková suma tohto znízenia predstavovala 254 506,09 ATS (co sa rovná 18 495,69 eur). 20. Pán Heiser podal staznost na Verwaltungsgerichtshof, v ktorej okrem iného vytýkal skutocnost, ze príslusný orgán vykonal opravu odpocítanej dane. Dôvodil najmä tým, ze clánok XIV ods. 3 zákona c. 21/1995 výslovne vynal lekárov z povinnosti vykonat k 1. januáru 1997 opravu odpocítanej dane. 21. Finanzlandesdirektion für Tirol namietol, ze v prejednávanej veci nebol dôvod na uplatnenie clánku XIV ods. 3 zákona c. 21/1995, kedze toto ustanovenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, ktorá nebola oznámená Komisii, a teda nou nebola schválená. Podla clánku 88 ods. 3 ES rakúske orgány nemôzu vykonat neoznámenú pomoc. Okrem toho je toto ustanovenie podla neho tiez v rozpore s clánkom 20 siestej smernice. 22. Kedze Verwaltungsgerichtshof mal pochybnosti o výklade clánku 87 ES, uznesením z 31. marca 2003 rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES (predtým clánok 92 EHS) pravidlo, ako je to v clánku XIV ods. 3 federálneho zákona c. 21/1995 v znení zákona c. 756/1996, teda pravidlo, podla ktorého prechod z rezimu plnení podliehajúcich dani z obratu na rezim plnení oslobodených od dane nemá v prípade lekárov za následok znízenie, stanovené v clánku 20 siestej smernice 77/388/EHS, uz odpocítanej dane vztahujúcej sa na majetok, ktorý sa v podniku i nadalej pouzíva?" 23. V takto vymedzenom konaní zalobca, rakúska vláda a Komisia predlozili svoje písomné pripomienky a vystúpili na pojednávaní 30. septembra 2004. IV - Právna analýza 24. Ako sme videli, polozená otázka sa týka clánku 87 ods. 1 ES. Vnútrostátny súd sa v podstate pýta, ci výnimka z povinnosti opravy odpocítanej dane stanovená rakúskou právnou úpravou v prospech subjektov cinných v odvetví lekárstva, má byt povazovaná za státnu pomoc. Otázka týkajúca sa súladu vnútrostátnej právnej úpravy s clánkom 20 siestej smernice 25. Predtým, nez prejdem k preskúmaniu otázky musím zdôraznit, ze vsetci úcastníci konania, ktorí vystúpili na pojednávaní, predlozili aj pripomienky k súladu predmetného vnútrostátneho ustanovenia s clánkom 20 siestej smernice. 26. Predovsetkým Komisia spochybnuje tento súlad. Na základe viacerých tvrdení vychádzajúcich z doslovného a teleologického výkladu totiz prichádza k záveru, ze clánok 20 vyzaduje, aby sa po zmene rakúskeho rezimu DPH vykonala oprava odpocítanej dane. Podla jej názoru vsak takúto opravu mozno pozadovat iba vo vztahu k DPH odpocítanej po pristúpení Rakúska k Európskej únii, cize po 1. januári 1995. Pred týmto dátumom sa totiz siesta smernica v Rakúsku nemohla uplatnit; otázka opravy predtým odpocítanej dane musí byt preto podla nej riesená len s prihliadnutím na rakúsku právnu úpravu úcinnú v danej dobe. 27. Rakúska vláda a pán Heiser naopak tvrdia, ze zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty bránia tomu, aby právo na odpocet DPH, ktoré uz vzniklo, mohlo byt následne podriadené oprave na základe clánku 20 v dôsledku prechodu z rezimu zdanovania DPH na rezim oslobodenia, teda v dôsledku udalosti, ktorá je nezávislá od vôle platitela dane. Rakúska právna úprava je teda podla nich v súlade s clánkom 20 siestej smernice vykladaným s prihliadnutím na uvedené vseobecné zásady právneho poriadku Spolocenstva. 28. Pokial ide o mna, musím predovsetkým zdôraznit, ze Verwaltungsgerichtshof neziadal Súdny dvor, aby sa v odpovedi na prejudiciálnu otázku vyjadril k výkladu clánku 20 smernice. 29. Napriek tomu je potrebné polozit si otázku prípadnej nevyhnutnosti odpovede, pokial ide o tento bod. Ako totiz upresnila judikatúra Spolocenstva, "s cielom poskytnút uzitocnú odpoved súdu, ktorý polozil prejudiciálnu otázku, môze Súdny dvor zohladnit normy práva Spolocenstva, na ktoré sa vnútrostátny sudca pri formulovaní otázky neodvolal".([3]3) 30. Je preto potrebné zistit, ci je výklad predmetného ustanovenia práva Spolocenstva uzitocný pre rozhodnutie vo veci samej. 31. Zdá sa mi, ze v tomto prípade to tak nie je. Je totiz zrejmé, ze prijatie tvrdenia o súlade vnútrostátnej právnej úpravy s clánkom 20 siestej smernice by pre rozhodnutie vo veci samej nemalo ziaden význam. V tomto zmysle by totiz zostávalo zistit, ci výnimka zavedená touto právnou úpravou predstavuje alebo nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Uvedený výklad ustanovenia práva Spolocenstva by teda vnútrostátnemu súdu nijako nepomohol pri riesení sporu vo veci samej. 32. Inak by to bolo v prípade, ak by sa prijalo riesenie navrhnuté Komisiou, a to, ze clánku 20 odporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá v prípade zmeny uplatnitelnej právnej úpravy nestanovuje opravu odpocítanej dane.([4]4) V takom prípade by sa totiz táto právna úprava v zásade nemala uplatnit, kedze by bola v rozpore s ustanovením práva Spolocenstva, a uz by teda nebolo potrebné zistovat, ci táto právna úprava predstavuje aj státnu pomoc. 33. V prejednávanej veci by vsak ani toto riesenie nemalo pre vnútrostátneho sudcu význam. Dôvodom je skutocnost, ako správne uvádza Komisia, ze vnútrostátny súd nemôze neuplatnit vnútrostátnu právnu úpravu, prípadne vyhlásenú za odporujúcu smernici, aby ulozil opravu odpocítanej dane. To by totiz nevyhnutne znamenalo, ze by pánovi Heiserovi bola ulozená povinnost zaplatit vyssiu dan ako je tá, ktorá vyplýva z uplatnenia uz citovanej vnútrostátnej právnej úpravy. Ako viackrát zdôraznil Súdny dvor, "podla clánku [249] Zmluvy kogentná povaha smernice, na ktorej sa zakladá moznost jej uplatnenia pred vnútrostátnym súdom, existuje len vo vztahu k 'clenskému státu, ktorému je urcená`. Z toho vyplýva, ze smernica nemôze sama osebe zakladat povinnosti jednotlivca a ze ustanovenie smernice ako také preto nemozno proti nemu uplatnit"([5]5). Rakúske orgány preto nemôzu voci pánovi Heiserovi, ktorý uplatnuje urcité právo, ktoré mu je osobitne priznané vnútrostátnym ustanovením, namietnut nesúlad tohto ustanovenia s clánkom 20.([6]6) 34. V oboch prípadoch by teda riesenie navrhnutej otázky nebolo pre vnútrostátneho sudcu uzitocné. 35. Obmedzím sa preto na preskúmanie otázky polozenej vnútrostátnym súdom, cize na to, ci výnimka z povinnosti opravy, ktorá je priznaná rakúskemu odvetviu lekárstva, môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Analýza otázky 36. Rakúsko a pán Heiser na jednej strane a Komisia na strane druhej odpovedajú na túto otázku úplne odlisne a svoje odpovede odôvodnujú tvrdeniami, ktorými sa, ak to bude potrebné, budem zaoberat neskôr. Zatial co Komisia sa domnieva, ze sporné ustanovenie predstavuje státnu pomoc, ostatní dvaja úcastníci konania tvrdia opak. 37. Pokial ide o mna, musím pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na posúdenie, ci verejné opatrenie predstavuje státnu pomoc, potrebné zistit, ci sú splnené styri kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí priznávat selektívnu výhodu niektorým podnikom alebo výrobe urcitých druhov tovaru; ii) výhoda musí byt poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov; iii) opatrenie musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, a iv) musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi.([7]7) 38. Prejdem teda k analýze týchto podmienok s poukazom na skutkový stav v prejednávanej veci, pricom vsak predbezne pripomínam, ze otázka prípadnej existencie státnej pomoci vzniká v tomto prípade iba v rozsahu, v akom sa týka hospodárskej cinnosti, teda "cinnosti, ktorá spocíva v poskytovaní tovarov alebo sluzieb na urcitom trhu".([8]8) Ako je totiz známe, opatrenie môze predstavovat státnu pomoc jedine vtedy, ak predstavuje výhodu pre "podnik", pojem, ktorý na úcely uplatnenia ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze podla ustálenej judikatúry zahrna "kazdú entitu, ktorá vykonáva hospodársku cinnost, bez ohladu na jej právne postavenie a spôsob financovania".([9]9) 39. Je pravda, ze nie je vôbec isté, ze v odvetví lekárskej starostlivosti je táto podmienka vzdy a nevyhnutne splnená. Pripomínam totiz, ze podla smerovania judikatúry Súdneho dvora v oblasti sociálneho poistenia za podnik nemozno povazovat organizácie, ktoré plnia úlohu "výlucne sociálnej povahy", bez akéhokolvek ciela dosiahnut zisk.([10]10) To vsak nie je prípad v prejednávanej veci. Ide tu naopak o situáciu podobnú tej, ktorá bola preskúmaná v rozsudku Pavlov a i., týkajúcom sa odborných lekárov v Holandsku. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze títo lekári predstavujú podniky v zmysle Zmluvy od okamihu, ked "ako nezávislé hospodárske subjekty poskytujú na trhu sluzby, konkrétne odborné lekárske sluzby,... prijímajú od svojich pacientov odmenu za poskytnuté sluzby a nesú financné riziká spojené s výkonom svojej cinnosti".([11]11) 40. Po objasnení tohto bodu prejdem k preskúmaniu vyssie uvedených podmienok. 41. i) Pokial ide o prvú podmienku predovsetkým zdôraznujem, ze predmetné ustanovenie nepochybne prinása výhodu rakúskemu odvetviu lekárstva. Subjekty cinné v tomto odvetví totiz nemuseli niest financné bremeno, ktoré by im vzniklo pri neexistencii výnimky z povinnosti opravy v dôsledku prechodu z rezimu zdanovania na rezim oslobodenia od DPH. Sporné opatrenie teda zmiernilo ich danové zatazenie. 42. Okrem toho ide o selektívnu výhodu, kedze sa uplatnuje na jediné odvetvie cinnosti (odvetvia lekárstva) a dostáva jej "príjemcov do výhodnejsej financnej situácie, ako je situácia ostatných danových poplatníkov".([12]12) 43. V tomto ohlade je vhodné pripomenút, ze okolnost, ze verejné opatrenie prinása výhodu celému hospodárskemu odvetviu, nepostacuje na to, na rozdiel od tvrdenia rakúskej vlády, aby nebol splnený selektívny charakter tohto opatrenia, a teda aby toto opatrenie nebolo posúdené ako státna pomoc. Ako totiz vyplýva zo samotného znenia clánku 87 ods. 1 ES, aj verejné opatrenia, ktoré sa týkajú "výroby urcitých druhov tovaru", teda osobitného odvetvia cinnosti, môzu patrit do pôsobnosti tohto clánku.([13]13) To je osobitne prípad opatrení urcených na "ciastocné oslobodenie podnikov urcitého [odvetvia cinnosti] od financných bremien, vyplývajúcich z obvyklého uplatnenia vseobecného systému"([14]14), co je definícia, ktorá sa hodí na prejednávanú vec. Sporná vnútrostátna právna úprava totiz podriaduje odvetvie lekárstva pod derogacný rezim, ktorý je pre platitela dane výhodnejsí ako zvycajné pravidlá v oblasti DPH, ktoré sa uplatnujú na ostatné odvetvia. 44. Nezdá sa mi, ze by k inému záveru mohol viest názor rakúskej vlády, podla ktorej namietané opatrenie, hoci zavádzajúce nerovnost danového zaobchádzania medzi rôznymi odvetviami cinnosti, nie je zamerané na vytvorenie výhody v prospech odvetvia lekárstva vzhladom na ciel, ktorý sleduje. Uvedené opatrenie podla nej totiz sleduje ciel vseobecného záujmu a ulahcuje poskytovanie lekárskej starostlivosti, teda "sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu" v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. Konkrétnejsie, vysvetluje táto vláda, toto opatrenie bolo prijaté s jediným zámerom vyhnút sa tomu, aby institúcie sociálneho zabezpecenia znásali dodatocné bremená v súvislosti s prechodom odvetvia lekárstva z rezimu plnení podliehajúcich DPH na rezim oslobodenia od tejto dane. Pri uplatnení dohôd uzavretých medzi radou rakúskej lekárskej komory a orgánmi sociálneho zabezpecenia by totiz tieto orgány mali lekárom vyplatit príslusnú náhradu za dodatocné výdavky spojené so zmenou danového rezimu. Rakúsky zákonodarca sa teda rozhodol nezatazit organizácie sociálneho zabezpecenia týmto bremenom a stanovil, pokial ide o DPH odpocítanú pred prechodom na systém oslobodenia od tejto dane, výnimku z povinnosti opravy odpocítanej dane a pokial ide o DPH, ktorú po tomto prechode nemozno odpocítat, vyplatenie priamych náhrad (pozri bod 13 vyssie). 45. V tomto ohlade vsak pripomínam, ze povaha cielov státneho opatrenia nepostacuje na to, aby toto opatrenie nebolo ipso facto posúdené ako státna pomoc. V opacnom prípade by stacilo, aby sa clenský stát, s cielom vyhnút sa uplatneniu pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci, odvolal na zákonnost úcelu verejného zásahu. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz clánok 87 ES "nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov"([15]15), teda podla ich mozného úcinku narusenia hospodárskej sútaze. Okolnost, ze predmetné opatrenie zodpovedá cielom vseobecného záujmu teda nepostacuje na to, aby nebolo posúdené ako státna pomoc.([16]16) 46. Nezdá sa mi tiez relevantné odvolanie sa rakúskej vlády na clánok 86 ods. 2. Na základe tohto ustanovenia Zmluvy Súdny dvor vynal z posúdenia státnej pomoci zásahy státu, pokial predstavujú len "protihodnotu za sluzby vykonané podnikmi - príjemcami pomoci pri plnení povinností vyplývajúcich zo sluzby vo verejnom záujme, a teda pokial tieto podniky v skutocnosti nepozívajú financnú výhodu"([17]17). Zdá sa mi zrejmé, ze na vseobecné opatrenie, akým je opatrenie v prejednávanej veci, ktoré sa uplatnuje na vsetky sluzby medicínskej a paramedicínskej starostlivosti nezávisle od druhu poskytnutej sluzby a druhu vynalozených výdavkov, sa nemôze vztahovat táto výnimka. 47. Ako bolo upresnené, je tiez pravda, ze nie vsetky rozdiely v zaobchádzaní s podnikmi alebo odvetviami cinnosti predstavujú výhodu v zmysle clánku 87 ES([18]18). Podla ustálenej judikatúry Spolocenstva totiz podmienku selektívnosti nesplna (a predstavuje takzvané "opatrenie vo vseobecnom záujme") opatrenie, ktoré, hoci skutocne zvýhodnuje svojho príjemcu, je "odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom sa nachádza"([19]19). Do tejto kategórie môzu okrem iného patrit odlisnosti v danovej oblasti za podmienky, ze vyplývajú z potrieb týkajúcich sa logiky danového systému([20]20) a nie jednoducho zo vseobecných úcelov a cielov, ktoré stát sledoval prijatím predmetného opatrenia.([21]21) 48. Nezdá sa mi vsak, ze by tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené. Sporné opatrenie je totiz odôvodnené úvahami, ktoré len tazko mozno spájat s dôvodmi týkajúcimi sa danového systému. Ako potvrdzujú vysvetlenia samotnej rakúskej vlády, ide o opatrenie, ktoré smeruje jedine k ulahceniu podmienok prechodu z jedného danového na iný rezim tým, ze prenása na stát niektoré "výdavky" tejto zmeny právnej úpravy. Toto opatrenie bolo prijaté bez toho, aby táto vláda aspon upresnila, v akej miere môze byt výnimka z povinnosti opravy odôvodnená povahou alebo struktúrou rezimu DPH. 49. Nakoniec sa domnievam, ze je potrebné odmietnut aj tvrdenie pána Heisera, podla ktorého vnútrostátne ustanovenie nepredstavuje výhodu, kedze sa obmedzuje na kompenzáciu znevýhodnenia rakúskych lekárov vyplývajúceho zo zdanovania ich plnení oproti ich kolegom z iných clenských státov, ktorých plnenia boli oslobodené od platenia DPH. Lekárske povolania podla neho teda neboli zvýhodnené, ale znevýhodnené a predmetné opatrenie iba obnovilo spravodlivé podmienky hospodárskej sútaze medzi rakúskymi subjektami a subjektami z iných clenských státov. 50. Myslím, ze bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci zdanenie DPH skutocne znevýhodnovalo rakúskych lekárov, stací odvolat sa na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej "skutocnost, ze sa clenský stát snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré existujú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci"([22]22). Inými slovami, na rozdiel od toho, co navrhoval pán Heiser, Rakúsko nemohlo odôvodnit opatrenie zavádzajúce výnimku tvrdením, ze táto výhoda smeruje k napraveniu údajných deformácií hospodárskej sútaze existujúcich na spolocnom trhu s lekárskymi sluzbami. 51. Súdny dvor v tomto ohlade tiez upresnil, ze "na úcely uplatnenia clánku [87] Zmluvy nie je dôlezité, ci sa situácia prípadného príjemcu opatrenia zlepsila alebo zhorsila vo vztahu k predoslej právnej situácii, alebo ci sa naopak v rozhodnej dobe nezmenila"([23]23), kedze situácia príjemcu sa musí porovnat so situáciou ostatných podnikov alebo odvetví v okamihu poskytnutia státnej pomoci. 52. ii) Zdá sa mi tiez zrejmé, ze predmetná výhoda bola financovaná zo státnych prostriedkov. Ako totiz vyplýva z ustálenej judikatúry, pojem státnej pomoci "zahrna nielen pozitívne plnenia ako sú subvencie, ale aj zásahy znizujúce rôznymi formami náklady, ktoré obycajne zatazujú rozpocet podniku a ktoré bez toho, aby boli subvenciami vo vlastnom slova zmysle, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky".([24]24) Takým je osobitne prípad opatrení, ktoré, hoci nejde o vyplatenie státnych prostriedkov, poskytujú urcitým podnikatelom danovú výhodu, kedze majú za následok stratu príjmov, ktoré by stát inak získal. 53. V prejednávanej veci stací zdôraznit, ze uplatnením výnimky z povinnosti opravy sa rakúske orgány prakticky vzdali vyberania danových príjmov, ktoré by museli vyplynút z opravy vo forme ciastocných vrátení odpocítanej dane. Toto opatrenie teda spôsobilo dodatocné zatazenie pre stát. Predmetná danová výhoda preto bola poskytnutá zo státnych prostriedkov. 54. iii) Pokial ide o podmienku týkajúcu sa mozného narusenia hospodárskej sútaze, zdá sa mi, ze v prejednávanej veci nemozno mat ziadne pochybnosti. Podla ustálenej judikatúry totiz pomoc, ktorá je rovnako ako pomoc podla clánku XIV ods. 3 zákona c. 21/1995 "zameraná na oslobodenie podniku od nákladov, ktoré musí obvykle znásat pri beznom riadení alebo obvyklej cinnosti, v zásade narúsa podmienky hospodárskej sútaze".([25]25) 55. Nezdá sa mi tiez, ze by tvrdenia uvedené pánom Heiserom, ktoré sa týkajú organizácie rakúskeho odvetvia lekárstva, mohli tento záver spochybnit. Podla neho, aj keby sa predpokladalo, ze dané opatrenie môze predstavovat výhodu pre rakúskych lekárov, táto výhoda nemôze narusit hospodársku sútaz, kedze výber lekára pacientom nie je ovplyvnený cenou poskytnutých sluzieb. Naopak, tento výber je podla neho rozhodujúcim spôsobom podmienený skutocnostou, ci ide o zmluvného lekára alebo nie, kedze v tomto druhom prípade musí pacient zaplatit z vlastných prostriedkov viac ako 50 % ceny liecebnej starostlivosti. Pri neexistencii hospodárskej sútaze zalozenej na cene nemá sporné opatrenie ziaden vplyv na konkurencné postavenie svojich príjemcov. 56. Z údajov obsiahnutých v spise vsak vyplýva, ze v prípade sluzieb poskytnutých lekárom, ci uz zmluvným alebo nezmluvným, nebude pacientovi nikdy nahradená celá suma zaplatená za lekársku starostlivost. Konajúci lekár má teda "manévrovací priestor" pokial ide o cast tejto sumy, ktorá sa nenahrádza. Opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvnuje "výrobné náklady" sluzieb lekárskej starostlivosti (tým, ze umoznuje napríklad odpocítania týkajúce sa prístrojov a zariadení), môze vplývat na ich cenu a môze mat teda za následok narusenie hospodárskej sútaze. 57. iv) Nakoniec, pokial ide o dopad predmetného opatrenia na obchod medzi clenskými státmi, predovsetkým pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry "relatívne nevýznamná pomoc alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý je príjemcom pomoci, vopred nevylucujú prípadný vplyv na obchod medzi clenskými státmi".([26]26) Z toho na jednej strane vyplýva, ze neexistuje hranica alebo percento, do výsky ktorých mozno povazovat obchod medzi clenskými státmi za neovplyvnený.([27]27) Na druhej strane, pomoc môze byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, aj ked je príjemca pomoci aktívny len na miestnej alebo regionálnej úrovni a nezúcastnuje sa na cezhranicnom obchode. Na základe pomoci totiz cinnost vykonávaná uvedeným príjemcom môze zostat nezmenená alebo narást, v dôsledku coho sa znízia moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch preniknút na trh dotknutého clenského státu.([28]28) Z judikatúry Spolocenstva nakoniec vyplýva, ze na to, aby urcité opatrenie mohlo byt posúdené ako státna pomoc, stací, aby toto opatrenie bolo spôsobilé poskodit obchod medzi clenskými státmi bez toho, aby bolo potrebné dokázat jeho skutocný dopad.([29]29) 58. V prípade prejednávaného opatrenia nemozno podla môjho názoru vylúcit, ze aj ked sa toto opatrenie týka poskytovania sluzieb, ktoré majú prevazne miestny alebo regionálny charakter, je spôsobilé do istej miery ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Ako totiz zdôraznuje Komisia (a ako je napokon preukázané rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti), sporné opatrenie sa týka trhu, a síce trhu s poskytovaním sluzieb lekárskej starostlivosti, ktorý je vystavený hospodárskej sútazi a vyznacuje sa neustále rastúcim cezhranicným obchodom. Na základe toho opatrenie, ktoré, ako som uviedol vyssie, znizuje "výrobné náklady", môze urobit sluzby lekárskej starostlivosti poskytované v Rakúsku konkurencieschopnejsie, a teda odradit alebo obmedzit ponuku sluzieb zo strany subjektov cinných v ostatných clenských státoch. 59. S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy sa teda domnievam, ze sporná vnútrostátna právna úprava predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a teda ze Rakúsko bolo povinné dodrzat procesné povinnosti vyplývajúce z clánku 88 ES, teda povinnost oznámit toto opatrenie a nepristúpit k jeho vykonaniu, pokial o nom Komisia nerozhodla s konecnou platnostou. V - Návrh 60. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku polozenú Verwaltungsgerichtshof odpovedal takto: Opatrenie, akým je clánok XIV ods. 3 federálneho zákona c. 21/1995 v znení zákona c. 756/1996, ktoré oslobodzuje subjekty z odvetvia lekárstva od povinnosti opravy odpocítanej dane, inak stanovenej vnútrostátnym právom, v prípade prechodu z rezimu zdanovania DPH na rezim oslobodenia od DPH, je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. __________________________________________________________________ [30]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [31]2 - Siesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov clenských státov týkajúcich sa daní z obratu - spolocný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23). __________________________________________________________________ [32]3 - Rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, Zb. s. 1207, bod 9; z 27. marca 1990, Bagli Pennacchiotti, C-315/88, Zb. s. I-1323, bod 10, a z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 39. __________________________________________________________________ [33]4 - Výklad, na ktorom budem okrem iného preverovat pochybnosti vyjadrené v mojich návrhoch týkajúcich sa vecí Gemente Leusden a Holin Groep (rozsudok z 29. apríla 2004, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337). __________________________________________________________________ [34]5 - Rozsudok z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48. Pozri nedávno vyhlásený rozsudok zo 14. septembra 2000, Collino a Chiappero, C-343/98, Zb. s. I-6659, bod 20, a uznesenie z 24. októbra 2002, RAS, C-233/01, Zb. s. I-9411, bod 22. __________________________________________________________________ [35]6 - Pozri predovsetkým uz citované uznesenie RAS, ktoré sa týkalo moznosti vnútrostátneho súdu neuplatnit vnútrostátnu právnu normu, kedze nebola v súlade so smernicou 73/239/EHS v oblasti priameho poistenia s výnimkou zivotného poistenia, na úcel ulozit poistencovi povinnost zaplatit vyssie poistné ako je poistné, ktoré vyplýva z uplatnenia uvedenej vnútrostátnej právnej úpravy. V tejto otázke Súdny dvor uzavrel, ze "výklad [smernice], pozadovaný vnútrostátnym súdom..., nemôze v ziadnom prípade umoznit, aby pánovi Lo Bue bola ulozená povinnost zaplatit doplnkové poistné, ktoré nie je zalozené na vnútrostátnom práve, ktorá sa uplatní v danom prípade vo veci samej..." (bod 21). __________________________________________________________________ [36]7 - Pozri napríklad rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74. __________________________________________________________________ [37]8 - Rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 75. Pozri tiez rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/85, Zb. s. 2599, bod 7; z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36; z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 19; z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 47, a z 22. januára 2002, CISAL, C-218/00, Zb. s. I-691, bod 23. __________________________________________________________________ [38]9 - Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21; zo 6. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 14; z 11. decembra 1997, Job Centre, C-55/96, Zb. s. I-7119, bod 21; Pavlov a i., uz citovaný, bod 74; Wouters a i., uz citovaný, bod 46, a zo 16. marca 2004, AOK-Bundesverband a i., C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 46. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [39]10 - Pozri predovsetkým rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, body 15 a 18; CISAL, uz citovaný, bod 45, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia, T-319/99, Zb. s. II-357, body 38 az 39, a rozsudok AOK, uz citovaný, body 47 az 51. __________________________________________________________________ [40]11 - Rozsudok Pavlov a i., uz citovaný, bod 76. __________________________________________________________________ [41]12 - Rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14. __________________________________________________________________ [42]13 - Rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33. __________________________________________________________________ [43]14 - Rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 33. __________________________________________________________________ [44]15 - Rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23; Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 25; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 16, a z 20. novembra 2003, Gemo, C-126/01, Zb.s. I-13769, bod 34. __________________________________________________________________ [45]16 - Pozri predovsetkým rozsudok z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 8. __________________________________________________________________ [46]17 - Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 87. Súdny dvor upresnil, ze pre vynatie takéhoto opatrenia týkajúceho sa náhrady z posúdenia státnej pomoci musia byt splnené styri podmienky: 1. podnik, ktorý je jej príjemcom, musí byt skutocne poverený plnením povinností vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme a tieto povinnosti musia byt jasne urcené; 2. parametre, na základe ktorých bude vypocítaná náhrada, musia byt vopred objektívne a jasne definované; 3. náhrada nesmie prevysovat sumu, ktorá je nevyhnutná na úhradu vsetkých alebo casti výdavkov, ktoré vznikli pri plnení povinností vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme, vezmúc do úvahy príjmy s tým spojené, ako aj primeraný zisk; 4. pokial nie je výber uskutocnený cestou verejného obstarávania, výska náhrady musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by pre splnenie daných povinností verejnej sluzby vznikli beznému, dobre spravovanému podniku (bod 95). __________________________________________________________________ [47]18 - Pozri napríklad rozsudky z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, C-353/95 P, Zb. s. I-7007, bod 33, a z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 17. __________________________________________________________________ [48]19 - Rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 42. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. V tomto zmysle pozri tiez rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33; Tiercé Ladbroke/Komisia, uz citovaný, bod 35; Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 33; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 42, a z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 60. __________________________________________________________________ [49]20 - Pozri predovsetkým uz citovaný rozsudok GIL Insurance a i., v ktorom Súdny dvor povazoval "za odôvodnené povahou národného systému zdanovania poistovní" opatrenie, ktorého cielom bolo "bojovat proti správaniam zameraným na nadobudnutie zisku z rozdielu medzi sadzbou [dane z poistného] a sadzbou DPH, manipulujúc s cenami za nájom alebo za predaj elektrospotrebicov a príslusných poistení" (bod 74). __________________________________________________________________ [50]21 - Pozri napríklad uz citovaný rozsudok Spanielsko/Komisia, v ktorom Súdny dvor zamietol tvrdenia spanielskej vlády, podla ktorých opatrenie zamerané na ulahcenie nahradenia priemyselných vozidiel nie je posudzované ako státna pomoc, kedze sleduje ciele ochrany zivotného prostredia a cestnej bezpecnosti. __________________________________________________________________ [51]22 - Rozsudok z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 21. __________________________________________________________________ [52]23 - Uz citovaný rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, bod 41. __________________________________________________________________ [53]24 - Uz citovaný rozsudok z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, bod 15. __________________________________________________________________ [54]25 - Rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30, a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [55]26 - Rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 43; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 42, a Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 81. __________________________________________________________________ [56]27 - Pozri napríklad uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, bod 81. __________________________________________________________________ [57]28 - Pozri napríklad uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, body 78 a 82. __________________________________________________________________ [58]29 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i., T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, body 76 az 80, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i., T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, body 76 az 78. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref1 31. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref2 32. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref3 33. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref4 34. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref5 35. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref6 36. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref7 37. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref8 38. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref9 39. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref10 40. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref11 41. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref12 42. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref13 43. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref14 44. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref15 45. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref16 46. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref17 47. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref18 48. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref19 49. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref20 50. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref21 51. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref22 52. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref23 53. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref24 54. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref25 55. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref26 56. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref27 57. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref28 58. file:///tmp/lynxXXXXFk2QlS/L98209-8281TMP.html#Footref29