NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 16. júna 2005 ^1([1]1) Spojené veci C-138/03, C-324/03 a C-431/03 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Strukturálne fondy - Spolufinancovanie - Nariadenia (ES) c. 1260/1999 a c. 1685/2000 - Podmienky oprávnenosti záloh vyplatených vnútrostátnymi orgánmi v rámci systému státnej pomoci - Dôkaz o pouzití pomoci individuálnymi príjemcami - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost - Záujem na podaní zaloby - Zastavenie konania" I - Úvod 1. Predmetom prejednávanej veci sú tri zaloby o neplatnost, ktoré podala Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev, v oblasti strukturálnych fondov. Cielom týchto zalôb je v podstate objasnit, za akých podmienok môzu byt zálohy clenských státov vyplatené v rámci systému státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES dotknutým príjemcom ("individuálnym príjemcom") oprávnené na úcely financovania zo strukturálnych fondov Spolocenstva. 2. Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev predlozila Talianska republika niekolko dalsích zalôb o neplatnost, ktoré sa týkajú rovnakej otázky.([2]2) Zatial v troch z týchto vecí Súd prvého stupna prerusil konanie az do rozhodnutia Súdneho dvora v prejednávanej veci([3]3). II - Právny rámec 3. Právny rámec prejednávanej veci je urcený nariadením Rady (ES) c. 1260/1999 z 21. júna 1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch([4]4) (dalej len "nariadenie c. 1260/1999" alebo "vseobecné nariadenie"), ako aj nariadením Komisie (ES) c. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) c. 1260/1999 s ohladom na uplatnitelnost výdavkov pre cinnosti spolufinancované strukturálnymi fondmi([5]5) (dalej len "nariadenie c. 1685/2000" alebo "vykonávacie nariadenie"). A - Vseobecné nariadenie 4. Prvý a tretí pododsek odseku 1 a odsek 2 clánku 32 nariadenia c. 1260/1999 s nadpisom "Platby" znejú takto: "1. Komisia vyplatí príspevok z fondov platobnému orgánu v zmysle clánku 9 písm. o) v súlade so zodpovedajúcimi vyhradenými rozpoctovými prostriedkami. ... Platby môzu mat formu platieb na úcet, priebezných platieb alebo preplatenia konecnej bilancie. Priebezné platby a preplácanie bilancie sa musí vztahovat na skutocne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedat platbám vykonaným konecnými príjemcami a musia byt dolozené potvrdenými faktúrami alebo úctovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. ... 2. Pri prvom vyhradení prostriedkov Komisia prevedie platbu na úcet platobného orgánu. Tato platba na úcet predstavuje 7 % z príspevku z fondov na príslusnú pomoc. ..." 5. Clánok 30 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje: "Na oprávnené výdavky sa uplatnia príslusné vnútrostátne predpisy, okrem nevyhnutných prípadov, ked Komisia stanoví pre oprávnenost výdavkov spolocné pravidlá v súlade s postupom uvedeným v clánku 53 ods. 2." 6. Podla vymedzenia pojmov v clánku 9 toho istého nariadenia sa rozumie: "j) 'opatrením` prostriedok, ktorým je v priebehu niekolkých rokov uskutocnovaná priorita a ktorý umoznuje financovanie cinností. Kazdý program podpory podla clánku 87 zmluvy alebo kazdá podpora poskytovaná subjektami urcenými clenskými státmi alebo kazdá skupina programov podpory ci podporných grantov tohto druhu ci akákolvek ich kombinácia, ktorá má rovnaký úcel a je definovaná ako opatrenie; k) 'operáciou` kazdý projekt alebo cinnost vykonávaná konecnými príjemcami pomoci; l) 'konecnými príjemcami` subjekty a verejnoprávne alebo súkromné podniky zodpovedné za zadávanie zákaziek cinností. V prípade systémov pomoci podla clánku 87 zmluvy a v prípade pomoci poskytovanej subjektami urcenými clenskými státy sú konecnými príjemcami tie subjekty, ktoré túto podporu poskytujú; ... o) 'platobným orgánom` jeden alebo viac vnútrostátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov ci subjektov urcených clenskými státmi na úcely vypracovania a predkladania ziadostí o platby a prijímanie platieb od Komisie. Clenský stát stanoví podrobnosti svojho vztahu k platobnému orgánu a vztahu tohto orgánu ku Komisii." 7. V odôvodnení c. 43 nariadenia c. 1260/1999 sa píse: "kedze je potrebné zaistit riadnu správu financných prostriedkov ustanovením, ze výdavok má byt nálezite opodstatnený a potvrdený..." B - Vykonávacie nariadenie 8. Nariadenie c. 1685/2000 sa zakladá na clánku 30 ods. 3 nariadenia c. 1260/1999. Podla odôvodnenia c. 5 nariadenia c. 1685/2000, aby "v rámci Spolocenstva bolo mozné zarucit jednotné a nestranné zavádzanie strukturálnych fondov, Komisia povazuje za potrebné prijat spolocný súbor pravidiel o uplatnitelnosti [oprávnenosti - neoficiálny preklad] výdavkov pre urcité typy operácií." 9. Tieto pravidlá oprávnenosti výdavkov sa nachádzajú v prílohe nariadenia c. 1685/2000. "Pravidlo c. 1: Výdavky skutocne vyplatené" (dalej len "pravidlo oprávnenosti výdavkov c. 1") obsahovalo vo svojom pôvodnom znení okrem iného tieto ustanovenia: "1. PLATBY VYKONANÉ KONECNÝMI PRÍJEMCAMI 1.1. Konecní príjemcovia vykonajú platby v zmysle tretieho pododseku clánku 32 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1260/1999 (dalej len 'vseobecné nariadenie`) v hotovosti, pokial výnimky uvedené v bode 1.4 nestanovujú inak. 1.2. V prípade foriem pomoci podla clánku 87 Zmluvy a pomoci udelenej orgánmi urcenými clenskými státmi znamenajú 'platby vykonané konecnými príjemcami` pomoc platenú individuálnym príjemcom orgánmi, ktoré túto pomoc udelujú. Platby pomoci vykonané konecnými príjemcami musia byt odôvodnené odkazom na podmienky a ciele pomoci. 1.3. Okrem prípadov uvedených v bode 1.2. znamenajú 'platby vykonané konecnými príjemcami` platby vykonané subjektmi alebo verejnými alebo súkromnými podnikmi, ktorých forma je definovaná v programovom doplnku podla clánku 18 ods. 3 písm. b) vseobecného nariadenia a ktoré sú priamo zodpovedné za sprostredkovanie urcitých cinností. ... 2. DOKLADY O VÝDAVKU Platí pravidlo, ze platby vykonané konecnými príjemcami sa dokladujú obdrzanými [potvrdenými - neoficiálny preklad] faktúrami. Ak sa toto nedá dodrzat, dokladujú sa také platby úctovnými dokladmi rovnakej preukaznej [rovnocennej dôkaznej - neoficiálny preklad] hodnoty. ..." 10. Bod 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 po poslednej zmene a doplnení nariadenia c. 1685/2000 nariadením Komisie (ES) c. 448/2004 z 10. marca 2004 so spätnou úcinnostou k 5. augustu 2000 znie takto: "2. DOKLADY O VÝDAVKU 2.1. Vseobecne platí, ze platby vykonané konecnými príjemcami deklarované v rámci priebezných platieb a záverecných platieb sú dolozené potvrdenými prijatými faktúrami. Ak to nie je mozné, platby sú dolozené úctovnými dokladmi s rovnocennou preukaznou [dôkaznou - neoficiálny preklad] hodnotou. ..."([6]6) Okrem toho nariadenie c. 448/2004 v podstate nezmenilo relevantné ustanovenia pravidiel oprávnenosti výdavkov([7]7). III - Skutkové okolnosti a konanie pred Súdnym dvorom A - Skutkové okolnosti 11. Dna 7. septembra 2001 odovzdala Komisia clenským státom, a teda aj Talianskej republike([8]8), oznámenie svojich oddelení týkajúce sa clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia c. 1260/1999, v ktorom sa vyjadruje k výkladu v nom pouzívaných pojmov "výdavky skutocne vyplatené" a "platby vykonané konecnými príjemcami" (dalej len "oznámenie z roku 2001"). 12. Hlavný význam oznámenia z roku 2001, pokial ide o prejednávanú vec, spocíva v skutocnosti, ze z hladiska oddelení Komisie sa prípadné zálohy poskytnuté príslusnými orgánmi (nazvanými aj "konecní príjemcovia"([9]9)) v rámci vnútrostátnych systémov státnej pomoci príjemcovi pomoci (nazvanému aj "individuálny príjemca"([10]10)) v zásade nepovazujú za oprávnené výdavky, co znamená, ze spolufinancovanie takýchto výdavkov zo strukturálnych fondov je vylúcené. Komisia v oznámení uznáva ako oprávnené iba tie platby, vo vztahu ku ktorým mozno preukázat, ze individuálny príjemca vyuzil tieto zálohy na zaplatenie skutocných výdavkov. Na tento úcel je potrebné predlozit potvrdené faktúry alebo, pokial to nie je mozné, úctovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou. 13. Po dlhsej obsiahlej výmene listov vsak nakoniec Komisia prejavila ochotu zabezpecit zmenou vykonávacieho nariadenia oprávnenost - podla jej názoru chýbajúcu - týchto platieb. Preto predlozila zástupcom clenských státov, okrem iného v rámci Výboru pre rozvoj a konverziu regiónov([11]11), na konci roku 2002 návrh([12]12) smerujúci k zmene a doplneniu pravidiel oprávnenosti výdavkov uvedených v prílohe nariadenia c. 1685/2000, najmä bodov 1.2 a 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1. Nezískala vsak potrebný súhlas Výboru pre rozvoj a konverziu regiónov a na 73. zasadaní Výboru 19. februára 2003 oznámila, ze od svojho pozmenovacieho návrhu ustupuje a nebude v tomto smere podnikat ziadne dalsie kroky. 14. Komisár príslusný pre regionálnu politiku pán Barnier informoval o tomto výsledku talianskeho ministra hospodárstva a financií pána Tremontiho listom c. 26777 zo 14. mája 2003([13]13). Komisár dodal, ze Komisia trvá na svojom pôvodnom stanovisku o neoprávnenosti sporných záloh. S ohladom na legitímne ocakávania, ktoré mohli prípadne vzniknút, vsak Komisia rozhodla, ze bude povazovat za oprávnené vsetky zálohy, ktoré boli schválené do 19. februára 2003, teda do uzatvorenia diskusií vo výbore, ak rozhodnutie o poskytnutí pomoci alebo uzavretie výberového konania predchádzali uvedenému dátumu. 15. V neskorsom liste (c. 26777a) s dátumom 29. júla 2003 bola opravená chyba v preklade pôvodného listu c. 26777 zo 14. mája 2003. Oba listy sa lísia iba castou jednej vety, ktorá obsahuje podrobnosti týkajúce sa oprávnenosti záloh vyplatených clenskými státmi do 19. februára 2003: zatial co v skorsom znení sú slová "procedura di gara conclusasi entro la stessa data"([14]14), v novom liste sa uvádza "procedura di gara, laddove il relativo bando sia stato chiuso entro la stessa data"([15]15). V sprievodnom liste komisára sa zdôraznuje, ze tento nový list nahrádza pôvodný list so spätnou úcinnostou od 14. mája 2003([16]16). B - Veci C-324/03 a C-431/03 16. Zaloby podané Talianskou republikou vo veciach C-324/03 a C-431/03 smerujú proti dvom posledným uvedeným listom komisára Barniera. 17. Zalobou podanou 25. júla 2003 vo veci C-324/03 Talianska republika namieta list c. 26777 komisára Barniera([17]17) a pozaduje jeho zrusenie v rozsahu, v akom zamieta oprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi po 19. februári 2003 v rámci systému státnej pomoci. 18. Zalobou podanou 9. októbra 2003 vo veci C-431/03 Talianska republika namieta list c. 26777a komisára Barniera([18]18) a pozaduje jeho zrusenie v rozsahu, v akom zamieta oprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi po 19. februári 2003 v rámci systému státnej pomoci. 19. V oboch veciach Talianska republika okrem toho navrhuje vyhlásit vsetky právne akty, z ktorých vychádzajú tieto listy alebo s ktorými súvisia, za nulitné a Komisiu zaviazat na náhradu trov konania. 20. Komisia v oboch veciach navrhuje vyhlásit zalobu za neprípustnú alebo subsidiárne ju zamietnut ako nedôvodnú a zalobkynu zaviazat na náhradu trov konania. C - Vec C-138/03 21. Zatial co úcastníci konania vo veciach C-324/03 a C-431/03 diskutujú o oprávnenosti vnútrostátnych zálohových platieb bez súvislosti s konkrétnou ziadostou o platbu, takáto ziadost o platbu talianskych orgánov tvorí základ ich sporu vo veci C-138/03. 22. Talianske orgány v rámci operacného programu s názvom "Ricerca Scientifica, Sviluppo Tecnologico, Alta Formazione"([19]19) podali listom svojho ministra hospodárstva a financií c. 38413 z 23. decembra 2002 Komisii ziadost o priebeznú platbu zo strukturálnych fondov. Ziadali najmä o príspevky na platby poskytnuté talianskymi orgánmi individuálnym príjemcom v rámci vnútrostátneho systému pomoci. 23. Listom c. 100629 z 20. januára 2003([20]20) Komisia informovala talianske orgány o tom, ze otázka oprávnenosti záloh v rámci systémov státnej pomoci nie je doteraz definitívne vyriesená. Generálne riaditelstvo pre regionálnu politiku sa vsak rozhodlo príslusné sumy odpocítat od pozadovaných platieb. V súlade s tým boli talianske orgány vyzvané, aby vycíslili zálohy, ktoré vyplatili, a súcasne sa spracovávanie ich ziadosti o platbu docasne prerusilo. 24. Dalej Komisia informovala talianske orgány listom c. 102627 z 3. marca 2003([21]21), ze zálohy vo výske 3 163 570,18 eur sa neuznali za oprávnené, a preto sa odpocítajú. 25. Proti týmto listom c. 100629 a c. 102627 smeruje zaloba Talianskej republiky vo veci C-138/03 podaná 27. marca 2003. Talianska republika navrhuje zrusenie oboch listov a vsetkých aktov, ktoré s týmito listami súvisia alebo im predchádzajú, a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 26. Po podaní tejto zaloby vsak Komisia informovala talianske orgány listom z 23. mája 2003([22]22), ze zacala postup vyplácania spornej sumy, cím sa "zrusuje" rozhodnutie o neuznaní obsiahnuté v listoch c. 100629 a c. 102627. Ako odôvodnenie sa odvolala na medzitým zaslaný list komisára Barniera c. 26777 zo 14. mája 2003([23]23), podla ktorého sa na zálohy vyplatené do 19. februára 2003 uplatní zásada ochrany legitímneho ocakávania. 27. Komisia 5. júna 2003 skutocne previedla príslusný príspevok vo výske 3 163 570,18 eur. 28. Za týchto okolností Komisia navrhuje, aby Súdny dvor nariadil výmaz veci C-138/03 z registra Súdneho dvora. D - Konanie pred Súdnym dvorom 29. Uznesením z 26. januára 2004 spojil predseda Súdneho dvora veci C-138/03, C-324/03 a C-431/03 na úcely prípadného ústneho konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. 30. Spolocné pojednávanie sa uskutocnilo 21. apríla 2005. Pri tejto prílezitosti úcastníci konania prejednali aj otázku, ci sa má zastavit konanie vo veci C-138/03 (clánok 91 ods. 3 v spojení s clánkom 92 ods. 2 rokovacieho poriadku). IV - Posúdenie A - Vec C-138/03 31. Vo veci C-138/03 Komisia iba "navrhuje", aby Súdny dvor nariadil výmaz veci z registra Súdneho dvora. 32. Nemozno navrhovat iba samotný výmaz veci z registra. Nariadenie výmazu veci predsedom Súdneho dvora je iba procesno-technickým následkom mimosúdneho riesenia sporu (clánok 77 rokovacieho poriadku) alebo spätvzatia zaloby (clánok 78 rokovacieho poriadku). 33. V prejednávanej veci vsak úcastníci konania nepredlozili ziadne vyhlásenie v tom zmysle, ze dosiahli mimosúdne riesenie sporu, a rovnako nebola zaloba vzatá spät. Talianska republika naopak na svojej zalobe a svojich návrhov nadalej trvá. Nie sú teda splnené podmienky na výmaz veci. 34. Pokial sa "návrh" Komisie vykladá podla jeho zmyslu a úcelu, mozno ho chápat ako výzvu urcenú Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, ze podla clánku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku sa konanie zastavuje. Ako totiz vyplýva z písomných a ústnych vyjadrení, Komisia zastáva názor, ze právny spor sa medzicasom stal bezpredmetným. 35. Komisia 23. mája 2003 skutocne oznámila talianskym orgánom, ze nariadila zaplatenie spornej sumy a ze rozhodnutia o neuznaní obsiahnuté v oboch jej listoch c. 100629 a c. 102627 sa "zrusili"; v nadväznosti na to bola sporná suma zaplatená. Tým sa splnili vsetky podmienky, aby sa podla clánku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku konanie vo veci zastavilo. 36. Talianska republika vsak vo svojej replike na vyjadrenie Komisie k zalobe, ako aj na pojednávaní zdôraznuje, ze je potrebné komplexne a definitívne vyjasnit vzniknuté právne otázky, aby sa zabránilo tomu, aby Komisia v budúcnosti prijímala rozhodnutia podobné tomu napadnutému, teda rozhodnutia, ktorými odmieta spolufinancovanie platieb uskutocnených v rámci vnútrostátnych systémov pomoci([24]24) zo strukturálnych fondov. Poukazuje na trvajúcu právnu neistotu týkajúcu sa oprávnenosti takýchto platieb([25]25). 37. Talianska vláda teda v podstate tvrdí, ze napriek doplateniu spornej sumy má stále právny záujem na podaní zaloby, najmä preto, ze existuje riziko, ze v podobných prípadoch Komisia v budúcnosti jej ziadosti o platby opakovane zamietne. 38. K tomu je potrebné najskôr skonstatovat, ze vyjadrenia Talianskej republiky k existencii jej záujmu na podaní zaloby neboli oneskorené. Z clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku totiz vyplýva, ze nové zalobné dôvody mozno predlozit aj v priebehu konania, pokial sa zakladajú na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Tieto podmienky sú v prejednávanej veci splnené. Zaloba Talianskej republiky bola dorucená Súdnemu dvoru uz 27. marca 2003. Az potom, teda 23. mája 2003, zmenila Komisia listom c. 106837 svoj názor a na záver 5. júla 2003 doslo k zaplateniu spornej sumy. Takto spôsobená zmena skutkových okolností nastala teda popodaní zaloby, a preto ju mohla Talianska republika zobrat do úvahy najskôr az v jej replike. 39. Vo vztahu k veci samej súdy Spolocenstva uz viackrát uznali, ze úcastník konania môze mat záujem na vyhlásení neplatnosti právnych aktov, ktoré síce neboli formálne zrusené, ale ktorých pôvodný predmet uz neexistuje. Tak môzu napríklad úcastníci koncentrácie podnikov podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie o zákaze, respektíve v tejto zalobe pokracovat, aj ked ich tento zákaz uz prinútil ustúpit od ohláseného zámeru koncentrácie. Právny záujem na podaní zaloby zo strany zalobcu v takýchto a podobných prípadoch môze vyplývat napríklad z rizika opakovania (údajne)protiprávneho konania institúcie Spolocenstva([26]26). Okrem toho môze zaloba o neplatnost predstavovat aj základ pre neskorsiu zalobu na náhradu skody([27]27). Dalej je v judikatúre zdôraznovaná aj nutnost súdneho preskúmania zákonnosti konania institúcií Spolocenstva v právnom spolocenstve([28]28). 40. Prejednávaná vec sa vsak vyznacuje urcitou osobitostou: nielenze Komisia spornú sumu zaplatila, navyse sama svojím listom c. 106837 z 23. mája 2003 napadnuté rozhodnutie výslovne zrusila. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od vyssie uvedených príkladov z oblasti kontroly spájania podnikov napadnuté právne akty uz vôbec neexistujú. Neexistuje teda uz ziadny právny akt, ktorý by este mohol byt predmetom zaloby o neplatnost. 41. Talianska republika okrem toho dosiahla svoj ciel, ktorý sledovala zalobou o neplatnost, a síce zrusenie napadnutých právnych aktov. Rozsiahlejsiu právnu ochranu jej Súdny dvor v konaní podla clánku 230 ES nemôze poskytnút. Najmä nemôze v takomto konaní odpovedat na vzniknuté právne otázky oddelene od napadnutelného právneho aktu, pretoze by to viedlo k právnemu posúdeniu smerujúcemu k objasneniu abstraktného právneho problému, co Súdnemu dvoru podla systému právnej ochrany zalozeného Zmluvou o ES, ktorý taxatívne vypocítava druhy zalôb, neprinálezí. Az keby Komisia v budúcnosti opät (ciastocne) zamietla ziadost talianskych orgánov o úhradu, môze Talianska republika zalobou o neplatnost dosiahnut objasnenie právnych otázok, na ktorých je spor zalozený.([29]29) 42. V tejto súvislosti dochádzam k záveru, ze Talianska republika v prejednávanej veci uz nemá právny záujem na pokracovaní v konaní o svojej zalobe o neplatnost. Výslovným zrusením napadnutých listov Komisiou sa zaloba vo veci C-138/03 stala bezpredmetnou, takze podla clánku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku je potrebné konanie o veci zastavit.([30]30) B - Veci C-324/03 a C-431/03 1. O prípustnosti zalôb 43. Pokial ide o veci C-324/03 a C-431/03, Komisia namieta vo vztahu ku kazdej z týchto vecí neprípustnost zaloby. a) Vec C-324/03 44. Vo veci C-324/03 sa Komisia domnieva, ze list c. 26777 komisára Barniera zo 14. mája 2003, ktorý je predmetom zaloby, nie je z dvoch dôvodov napadnutelným právnym aktom: jednak ide iba o vyjadrenie názoru, jednak sa v nom iba potvrdzuje, co uz vyplýva z oznámenia z roku 2001([31]31). 45. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora mozno zalobou o neplatnost podla clánku 230 ES napadnút vsetky opatrenia, ktorých záväzné právne úcinky majú vplyv na záujmy zalobcu tým, ze zasahujú do jeho právneho postavenia([32]32). Na urcenie, ci je nejaké opatrenie napadnutelným aktom v zmysle clánku 230 prvého odseku ES, je dôlezitý jeho obsah - zatial co forma, akou bolo toto opatrenie prijaté, je v tomto ohlade bezvýznamná([33]33). 46. Z hladiska obsahu sa dajú v napadnutom liste komisára Barniera rozlísit dve casti: v prvej casti Komisia uvádza, ze - po neúspechu konzultácií vo Výbore pre rozvoj a konverziu regiónov - trvá na svojom doterajsom právnom názore, podla ktorého v zásade vo vztahu k zálohám vnútrostátnych orgánov vyplateným v rámci systémov pomoci nie je mozná podpora zo strukturálnych fondov. V druhej casti potom list zavádza uz spomenutú výnimku, podla ktorej je mozné uznat ako oprávnené zálohy vyplatené do 19. februára 2003 z dôvodu ochrany legitímneho ocakávania. 47. Zaloba Talianskej republiky sa netýka uvedeného uznania platieb uskutocnených do 19. februára 2003. Nespochybnuje ani volbu konkrétneho rozhodujúceho dátumu. Podstata zaloby v skutocnosti smeruje k tomu, aby bol uvedený list zrusený v rozsahu, v akom nadalej ako vseobecne platné pravidlo, teda s výnimkou ustanovení o rozhodujúcom dátume, zamieta oprávnenost záloh vyplatených vnútrostátnymi orgánmi([34]34). Inými slovami napáda nie novozavedené a pre zalobkynu priaznivé ustanovenie o výnimke, ale opakovane potvrdený a pre zalobkynu nepriaznivý vseobecný právny názor Komisie, podla ktorého zálohy vyplatené vnútrostátnymi orgánmi v zásade - a teda aj po 19. februári 2003 - nie sú oprávnené. Vo veci samej teda Talianska republika napadá nie druhú, ale prvú cast listu komisára Barniera. 48. Takáto zaloba je vsak neprípustná, pretoze nesmeruje proti napadnutelnému aktu v zmysle clánku 230 prvého odseku ES. 49. V skutocnosti napadnutá prvá cast listu komisára Barniera totiz iba znovu vyjadruje - zjavne kontroverzné - právne stanovisko Komisie k výkladu existujúcich predpisov([35]35); ide, rovnako ako uz v oznámení z roku 2001, najmä o výklad neurcitých pojmov "výdavky skutocne vyplatené" a "platby vykonané konecnými príjemcami". Tak sa v tomto liste opakovane potvrdzuje, ze z pohladu Komisie nemozno zálohy vyplatené vnútrostátnymi orgánmi v rámci systémov státnej pomoci spolufinancovat zo strukturálnych fondov, ibaze by sa preukázalo ich pouzitie individuálnymi príjemcami. 50. Takéto vyjadrenia k výkladu existujúcich predpisov sú iba vyjadreniami názoru, ktoré nemajú povahu rozhodnutí([36]36) a nevytvárajú záväzné právne úcinky, ktoré by mohli mat vplyv na záujmy Talianskej republiky tým, ze by zasiahli do jej právneho postavenia, co ani nie je ich cielom. Cielom sporného listu nie je upriet zalobkyni existujúce právne postavenie, napríklad nárok na príspevky zo strukturálnych fondov, ba ani stazit([37]37) jeho presadenie zavedením dodatocných podmienok. List Komisie naopak vychádza z predpokladu, ze takéto právne postavenie a takýto nárok nikdy neexistovali. 51. Ani zavedenie rozhodujúceho dátumu 19. február 2003 nemá za následok, ze sa z nezáväzného vyjadrenia názoru stalo rozhodnutie so záväznými právnymi úcinkami. Je síce nesporné, ze zavedenie rozhodujúceho dátumu zlepsilo právne postavenie zalobkyne v období do 19. februára 2003, pretoze na toto obdobie sa uplatní novozavedená výnimka([38]38). Vo vztahu k obdobiu, ktoré je v prejednávanej veci relevantné, teda po 19. februári 2003, vsak zostáva právne postavenie zalobkyne nezmenené: Komisia az doposial povazovala zálohy vyplatené v tomto období v zásade za neoprávnené a nadalej ich za také povazuje. Na tom nic nemení ani teraz zavedený rozhodujúci dátum. 52. V napadnutom liste Komisia iba oznamuje (opakovane), ako sa zamýsla správat v budúcnosti pri výkone svojich právomocí([39]39) a ako teda v budúcnosti plánuje rozhodovat, ak jej budú predlozené ziadosti o platbu. Az ked sa jej zámer uskutocní v konkrétnych rozhodnutiach o ziadostiach o platby clenských státov, vzniknú tým vo vztahu k týmto clenským státom záväzné právne úcinky([40]40). 53. Je síce pravda, ze uz takéto oznámenie môze prípadne viest k viazanosti správnou praxou (Selbstbindung) a ku vzniku urcitej správnej praxe([41]41). Aj správnu prax vsak mozno súdne preskúmat az v nadväznosti na jej konkrétne uplatnenie v urcitej veci; nemôze sa oddelit od individuálneho rozhodnutia a byt abstraktne predmetom zaloby o neplatnost.([42]42) 54. Aj keby sa vsak predpokladalo, ze list komisára Barniera nie je iba vyjadrením názoru Komisie, ale právne záväzným rozhodnutím, ktorého obsahom je, ze zálohy vyplatené po 19. februári 2003 uz nebudú uznané, ani to by este nevyhnutne neznamenalo, ze táto cast listu je napadnutelná. Podla ustálenej judikatúry je totiz neprípustná zaloba o neplatnost proti rozhodnutiu, ktorým sa iba potvrdzuje skorsie, v riadnej lehote nenapadnuté rozhodnutie([43]43). Pokial napadnutelný právny akt neobsahuje oproti skorsiemu rozhodnutiu ziadnu novú skutocnost a jeho vydaniu tiez nepredchádzalo nové preskúmanie postavenia adresáta tohto skorsieho rozhodnutia, je potrebné predpokladat, ze ide iba o potvrdenie skorsieho rozhodnutia([44]44). 55. Platí to aj v prejednávanej veci: výrok Komisie v prvej casti napadnutého listu, podla ktorého zálohy vyplatené v rámci vnútrostátnych systémov pomoci v zásade nie sú oprávnené, nie je nový. Je obsiahnutý uz v oznámení z roku 2001, ktoré bolo dorucené okrem iného aj zalobkyni([45]45), a rovnako aj v oznámení c. 100629 z 20. januára 2003([46]46). Pokial by sme teda chceli tomuto výroku - v rozpore s tu obhajovaným názorom - uznat povahu rozhodnutia, musel by napadnutelný akt logicky predstavovat oznámenie z roku 2001, a nie az list sporný v prejednávanej veci, ktorý komisár Barnier zaslal neskôr a ktorý sa obmedzuje iba na zopakovanie a potvrdenie tohto výroku. 56. Je síce pravda, ze druhá cast listu komisára Barniera nesporne obsahuje v podobe ustanovenia o výnimke s rozhodujúcim dátumom novú skutocnost. Ide vsak o úzko vymedzené osobitné ustanovenie uplatnitelné na skorsie situácie, a síce na platby clenských státov uskutocnené najneskôr do 19. februára 2003. Nemozno v nej vidiet "novú skutocnost" na úcely posúdenia jedinej spornej otázky v prejednávanej veci, a to oprávnenosti platieb uskutocnených po 19. februári 2003. Právne postavenie clenských státov, pokial ide o ich platby uskutocnené po tomto rozhodujúcom dátume, sa tým ani nezlepsuje, ani nezhorsuje: nemení sa. 57. Neexistujú ani ziadne dôvody predpokladat, ze pred zaslaním napadnutého listu boli právne predpisy opätovne preskúmané a Komisia svoje doterajsie stanovisko prehodnotila. Naopak Komisia sa od zaslania oznámenia z roku 2001 stále drzala svojho právneho názoru, a síce, ze zálohy vyplatené vnútrostátnymi orgánmi v rámci systémov státnej pomoci v zásade nie sú podla platnej právnej úpravy oprávnené. Komisia sa síce medzitým bez úspechu pokúsila pre budúcnost podnietit zmenu tejto právnej úpravy([47]47); ako mozno vidiet, nikdy vsak nespochybnila vlastný názor na výklad existujúcich právnych predpisov. 58. Ani samotný napadnutý list komisára Barniera neumoznuje ziadnym spôsobom predpokladat, ze by Komisia vseobecne spochybnila svoj doterajsí názor. Obmedzuje sa iba na to, ze v druhej casti listu zavádza úzko vymedzenú výnimku týkajúcu sa skorsích situácií, to znamená platieb uskutocnených do 19. februára 2003. Vo zvysnej casti, ako vyplýva z prvej casti listu, sa doterajsí právny názor Komisie este raz výslovne potvrdzuje. 59. Aj keby sme teda chceli predpokladat - v rozpore s tu obhajovaným názorom -, ze prvá napadnutá cast listu komisára Barniera vytvára záväzné právne úcinky, obsahuje maximálne potvrdenie toho, co uz vyplynulo z oznámenia z roku 2001. Preto nie je tento list v tejto casti napadnutelný. 60. Ani rozsudky, ktorých sa dovoláva Talianska republika, podla mna nevedú k inému posúdeniu. 61. Pokial ide o rozsudok Herpels/Komisia([48]48), vykazuje s prejednávanou vecou urcitú podobnost do tej miery, ze v obidvoch týchto veciach Komisia z dôvodov spravodlivého zaobchádzania prijala ustanovenie o výnimke: podobne ako Komisia poskytla zalujúcemu úradníkovi diferencovaný príplatok k platu "ad personam", zaviedla v prejednávanej veci z dôvodu ochrany legitímneho ocakávania ustanovenie o výnimke na úcely poskytnutia príspevkov zo strukturálnych fondov. Významnejsie sú vsak rozdiely medzi obidvoma vecami: jednak vo vyssie uvedenej veci Herpels/Komisia doslo podla konstatovania Súdneho dvora k novému preskúmaniu skutkových okolností, a to v niekolkých etapách, co sa odrázalo v niekolkých listoch rôzneho obsahu postupne odoslaných zalobcovi. V prejednávanej veci naproti tomu neexistujú, ako uz bolo preukázané, ziadne dôvody predpokladat, ze Komisia svoj názor na výklad existujúcej právnej úpravy niekedy zásadne prehodnotila. Zastávala svoj názor dlhsie obdobie a pocas dlhej korespondencie a nakoniec ho opätovne vyjadrila v liste komisára Barniera napadnutom v prejednávanej veci. Po druhé nahradil vo veci Herpels/Komisia poskytnutý nový diferencovaný príplatok "ad personam" úplne skorsie poskytnutý príspevok za prácu v zahranicí, takze odnatie príspevku za prácu v zahranicí a poskytnutie príplatku spolu úzko súviseli ako dve strany jednej mince. Inak je tomu v prejednávanej veci: ako uz bolo spomenuté, napadnutý list v ziadnom prípade vseobecne nenahrádza doterajsí názor Komisie novým, ale iba zavádza úzko vymedzené ustanovenie o výnimke týkajúcej sa skorsích situácií; do budúcnosti sa Komisia drzí svojho doterajsieho názoru, podla ktorého zálohy v zásade nie sú oprávnené. 62. Rovnako málo svedcia styri rozsudky Francúzsko/Komisia([49]49), na ktoré sa odvolala Talianska republika, v prospech napadnutelnosti listu komisára Barniera. Pretoze bez ohladu na to, ze sa v týchto rozsudkoch nestastne zamiena preskúmanie prípustnosti a dôvodnosti zalôb, skutkové základy týchto sporov sa aj obsahovo podstatne odlisujú od prejednávanej veci. Aby som sa vyjadril slovami generálneho advokáta Tesauro, uvedené veci sa týkali vzdy aktov, "ktoré úplne jednoznacne prezrádzali úmysel, aby boli pre adresáta záväzné"([50]50), napríklad v podobe kódexu správania ukladajúceho konkrétne povinnosti a lehoty vnútrostátnym orgánom. Naproti tomu list komisára Barniera napadnutý vo veci C-324/03 bol od zaciatku zjavne zalozený na presvedcení Komisie, ze vo vztahu k sporným platbám aj tak nikdy neexistoval nárok na príspevky zo strukturálnych fondov. Preto tento list, ako uz bolo uvedené, celkom urcite nemal za ciel taký nárok upriet alebo stazit jeho presadenie zavedením dodatocných podmienok; list nespôsobil ziadnu zmenu právneho postavenia Talianskej republiky([51]51). 63. Súhlasím preto s Komisiou v tom, ze zaloba vo veci C-324/03 nie je prípustná. b) Vec C-431/03 64. Vo veci C-431/03 Komisia namieta, ze zaloba je kvôli uz zacatému sporu v tej istej veci neprípustná, pretoze Talianska Republika uz podala zalobu vo veci C-324/03 týkajúcu sa toho istého predmetu sporu. Okrem toho zopakovala Komisia svoje výhrady k prípustnosti, ktoré uz uviedla vo veci C-324/03. 65. Zo sprievodného listu komisára Barniera vyplýva, ze úcelom a zmyslom jeho listu c. 26777a z 29. júla 2003 bola výlucne oprava chyby v preklade v jeho predchádzajúcom liste c. 26777 zo 14. mája 2003. 66. Tento úmysel sám osebe este nevylucuje, ze aj nový list obsahuje napadnutelný právny akt, teda akt majúci povahu rozhodnutia, ktoré má záväzné právne úcinky. Je totiz celkom mozné, ze pod rúskom opravy chyby v preklade sa skorsiemu právnemu aktu, ktorý má povahu rozhodnutia, dodá obsah celkom odlisný od pôvodne oznámeného rozhodnutia. V takom prípade musí byt dotknutým osobám priznaná aktívna legitimácia proti novému obsahu rozhodnutia. To platí tým skôr, ak opravovaná pasáz, ako je tomu v prejednávanej veci, predstavuje jedno z najdôlezitejsích miest listu, ktorým sa podrobnejsie upravuje ustanovenie o výnimke uplatnitelnej na platby uskutocnené v období do 19. februára 2003. 67. Po preskúmaní vsak môze v prejednávanej veci zostat otvorenou otázka, ci by bola napadnutelná práve oprava znenia spornej pasáze. Rovnako totiz ako uz vo veci C-324/03, ani vo veci C-431/03 táto cast listu vôbec nie je predmetom zaloby Talianskej republiky. Obe zaloby, ktoré sú v tomto bode formulované rovnako, práve nesmerujú proti novozavedenému a pre Taliansku republiku aj tak priaznivému ustanoveniu o výnimke a jej konkrétnej podobe, ale naopak proti opakovane potvrdenému a pre Taliansku republiku nepriaznivému vseobecnému právnemu názoru Komisie, podla ktorého zálohy vyplatené vnútrostátnymi orgánmi v zásade nie sú oprávnené na úcely spolufinancovania Spolocenstvom. Preto je zaloba vo veci C-431/03 namierená výhradne proti tej casti oznámenia c. 26777a, ktorá je zhodná s pôvodným listom c. 26777 a ktorá nebola zmenená. 68. Z toho vyplýva, ze co bolo povedané vyssie k veci C-324/03([52]52), platí primerane aj vo veci C-431/03: zaloba Talianskej republiky je neprípustná uz len preto, ze jej predmetom vôbec nie je rozhodnutie so záväznými právnymi úcinkami, ale ze sa týka iba vyjadrenia názoru, resp. oznámenia Komisie, ktoré nemôze predstavovat napadnutelný akt podla clánku 230 prvého odseku ES. Aj keby sme teda predpokladali, ze list komisára Barniera má záväzné právne úcinky, mohlo by íst iba o (dalsie) potvrdenie oznámenia z roku 2001, ktoré by ako výlucne potvrdzujúci akt rovnako nebolo napadnutelné. 69. Ako okrem toho Komisia správne poznamenáva, zaloba je pre prekázku zacatého konania neprípustná. Súdny dvor opakovane rozhodol, ze neskorsia zaloba je neprípustná, ak sa týka tých istých úcastníkov konania, zakladá sa na rovnakých zalobných dôvodoch a smeruje k vyhláseniu neplatnosti rovnakého právneho aktu ako uz podaná skorsia zaloba([53]53). 70. Platí to v tejto veci: zaloby Talianskej republiky vo veciach C-324/03 a C-431/03 sa týkajú tých istých úcastníkov konania, zakladajú sa na tých istých zalobných dôvodoch (ktoré sú v podstate identicky formulované)([54]54) a smerujú k vyhláseniu neplatnosti rovnakej nezmenenej casti listu komisára Barniera. Okolnost, ze sa spor vo veci C-324/03 uz predlozil Súdnemu dvoru, je preto prekázkou prípustnosti zaloby podanej vo veci C-431/03. 71. V dôsledku toho súhlasím s Komisiou v tom, ze zaloba vo veci C-431/03 je taktiez neprípustná. 2. Dôvodnost zalôb 72. Vo veci samej uplatnuje Talianska republika v oboch veciach (C-324/03 a C-431/03) predovsetkým porusenie clánku 32 nariadenia c. 1260/1999 a bodov 1 a 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1([55]55). Úcastníci konania vedú spor o tom, ci a za akých podmienok mozno poskytnút príspevky zo strukturálnych fondov Spolocenstva aj na zálohy vyplatené vnútrostátnymi orgánmi. Presnejsie povedané ide o otázku, ci môze Komisia podmienit priebezné platby a platby konecnej bilancie pozadované clenskými státmi (clánok 32 ods. 1 tretí pododsek druhá veta nariadenia c. 1260/1999) predlozením dokladov o pouzití záloh vyplatených na vnútrostátnej úrovni. Talianska republika zastáva názor, ze to porusuje vyssie uvedené ustanovenia vseobecného nariadenia a vykonávacieho nariadenia. 73. Vzhladom na to, ze sa preukázala neprípustnost oboch zalôb, vyjadrujem stanovisko k tomuto problému iba podporne. Uvádzam hned v úvode, ze sa mi zdá presvedcivejsia téza Komisie ako téza Talianskej republiky. 74. Podla doslovného znenia clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia c. 1260/1999 nie je síce v zásade vôbec vylúcené, aby boli zo strukturálnych fondov podporované aj zálohy vyplatené konecnými príjemcami([56]56) individuálnym príjemcom. Podla druhej vety tohto ustanovenia totiz stací, aby clenské státy oznámili Komisii na úcely príspevku Spolocenstva výdavky, ktoré musia zodpovedat platbám uskutocneným konecnými príjemcami. Pojmy "platby" a "výdavky" mozno chápat siroko. Napríklad zákonodarca Spolocenstva rozumie pod slovom "platby" vseobecný pojem, ktorý zahrna okrem iného aj zálohy([57]57). 75. Ako ale vyplýva aj z clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku druhej vety nariadenia c. 1260/1999, oprávnené sú iba výdavky skutocne vyplatené vnútrostátnymi orgánmi na úcely pomoci v rámci priebezných platieb alebo platieb konecnej bilancie vyplácaných Komisiou, a to len vtedy, pokial sú tieto výdavky dolozené potvrdenými faktúrami alebo úctovnými dokladmi s rovnocennou dôkaznou hodnotou. V bode 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 je toto ustanovenie dalej spresnené v tom zmysle, ze sa majú spravidla predkladat potvrdené faktúry; pokial tieto faktúry nie je mozné predlozit, mozno predlozit úctovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou. 76. Vyssie popísané pravidlo je zalozené na zásade uhradenia výdavkov([58]58). Zo strukturálnych fondov Spolocenstva mozno v zásade uhradit iba tie výdavky vnútrostátnych orgánov, vo vztahu ku ktorým je preukázané ich pouzitie. Nestací teda, ze vnútrostátny orgán (konecný príjemca) uskutocnil nejaké platby; musí rovnako preukázat, na aké úcely sa takto poskytnuté prostriedky pomoci konkrétne pouzili. 77. Úcelom zásady uhradenia výdavkov je minimalizovat financné riziká v oblasti rozpoctu Spolocenstva. Malo by sa zabránit tomu, aby Spolocenstvo najprv príspevky zo strukturálnych fondov poskytlo a neskôr ich - v prípade, ze boli prostriedky pomoci vyuzité v rozpore so sledovaným cielom, - nemohlo alebo len s tazkostami mohlo získat spät. V konecnom dôsledku sa má týmto spôsobom respektovat zásada riadneho financného riadenia (clánok 274 ES). Tento úzky vztah medzi riadnym financným riadením a poziadavkou predkladat doklady o výdavkoch (a tým nakoniec preukázat ich pouzitie) je zvlást zretelný v odôvodnení c. 43 nariadenia c. 1260/1999. 78. Vnútrostátne orgány samozrejme rozhodujú samy o vyplácaní záloh, teda platieb, o ktorých zatial neexistuje ziadny konkrétny doklad o pouzití, zo svojich vlastných prostriedkov individuálnym príjemcom. Talianska republika právom uvádza, ze neexistencia financných zdrojov individuálnych príjemcov casto vyzaduje, aby im boli také zálohy poskytované tak, aby sa zaistil hladký zaciatok realizácie podporovaných projektov.([59]59) V takomto prípade vsak daný clenský stát, a nie Spolocenstvo, nesie riziko, ze ním zálohovo vyplatené prostriedky prípadne nebudú pouzité v súlade so sledovaným cielom, a preto sa budú musiet neskôr pozadovat spät. Iba vnútrostátne orgány môzu totiz v momente realizácie zálohovej platby posúdit, ci individuálny príjemca poskytuje záruku, ze podpora bude pouzitá v súlade so sledovaným cielom. Preto riziko neúspechu a zátaz spojenú s prípadným pozadovaním vrátenia platieb by mali niest vnútrostátne orgány a nie Spolocenstvo. V kazdom prípade mozno príspevky zo strukturálnych fondov Spolocenstva podla clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku druhej vety nariadenia c. 1260/1999 poskytnút az vtedy, ked sú k dispozícii potvrdené faktúry alebo úctovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty, teda ked sa prostriedky zálohovo vyplatené vnútrostátnymi orgánmi pouzili na konkrétny úcel a sú o tom k dispozícii doklady. 79. Zatial co clenské státy teda majú volnost poskytovat individuálnym príjemcom zálohy z vnútrostátnych prostriedkov vo väcsom rozsahu, Spolocenstvo sa odchyluje pri správe svojich strukturálnych fondoch od zásady (dodatocného) uhradenia výdavkov iba vo velmi obmedzenej miere. Ako totiz vyplýva z clánku 32 ods. 2 nariadenia c. 1260/1999, Komisia môze poskytnút clenským státom z prostriedkov strukturálnych fondov zálohovú platbu iba do výsky 7 % príspevku z fondov na predmetnú pomoc. Iba v tomto rozsahu teda preberá rozpocet Spolocenstva riziko, ze prostriedky zo strukturálnych fondov nebudú pouzité v súlade so sledovaným cielom, a preto bude prípadne potrebné neskôr vyzadovat ich vrátenie. A iba v prípade týchto zálohových platieb povoluje vseobecné nariadenie Komisie, aby sa príspevky zo strukturálnych fondov schvalovali bez predlozených dokladov o ich pouzití. Na vsetky ostatné platby, najmä na predmetné poskytovanie záloh prostredníctvom priebezných platieb a platieb konecnej bilancie zo strukturálnych fondov, sa naproti tomu bez výnimky uplatní clánok 32 ods. 1 tretí pododsek druhá veta nariadenia c. 1260/1999, a teda zásada uhradenia výdavkov na základe predlozenia dokladov o ich pouzití. 80. Keby sa pripustilo, ze by Spolocenstvo aj v rámci priebezných platieb a platieb konecnej bilancie poskytovalo príspevky zo strukturálnych fondov na výdavky vnútrostátnych orgánov, ktorým (doposial) nezodpovedajú ziadne doklady o ich pouzití, znamenalo by to obchádzanie clánku 32 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 1260/1999 a v nom obsiahnutého obmedzenia rizika v oblasti rozpoctu Spolocenstva na 7 % príspevkov z fondov na danú pomoc. 81. Tvrdenia, ktorými Talianska republika dokazuje, ze na úcely spolufinancovania záloh vyplatených konecnými príjemcami v rámci vnútrostátnych systémov pomoci nie sú potrebné doklady o ich pouzití, sa mi nezdajú presvedcivé. 82. Je síce pravda, ze vseobecné nariadenie v rozsahu relevantnom v prejednávanej veci rozlisuje dve moznosti pouzitia podpory: jednak takzvané operácie, ktoré zadávajú sami konecní príjemcovia([60]60), a jednak takzvané opatrenia, ku ktorým patria najmä systémy pomoci([61]61). 83. Rovnako poziadavky na preukazovanie platieb uskutocnených vnútrostátnymi orgánmi sa na prvý pohlad v oboch prípadoch lísia. V prípade operácií sa musia Komisii preukazovat tie platby, ktoré konecní príjemcovia uskutocnili v prospech podnikov, ktorým sami zadali objednávku (bod 1.3 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1), zatial co v prípade vnútrostátnych systémov pomoci sa musia dokladat pomoci vyplatené konecnými príjemcami individuálnym príjemcom (bod 1.2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1). 84. Pri blizsom pohlade vsak pre obidva druhy platieb (ako pre platby v rámci operácií, tak v rámci systémov pomoci) platí rovnakým spôsobom zásada uhradenia výdavkov, a teda v konecnom dôsledku poziadavka predlozit doklady o pouzití skutocne vyplatených výdavkov. Ako totiz vyplýva z bodu 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 - toto ustanovenie je vdaka svojmu postaveniu v systéme nariadenia uplatnitelné na obidva druhy strukturálnej pomoci - v oboch prípadoch sú potrebné spravidla potvrdené faktúry, a pokial to nie je mozné, tak úctovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou.([62]62) 85. Je síce pravda, ze v rámci vnútrostátnych systémov pomoci sa potvrdené faktúry a úctovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou obvykle nevydávajú vo vztahu medzi konecnými príjemcami a individuálnymi príjemcami, ale az v následnom vztahu medzi individuálnymi príjemcami a stvrtými osobami, ktorým nakoniec zaplatia za poskytnuté sluzby individuálni príjemcovia prostredníctvom prijatých dotácií. V rozpore s názorom Talianskej republiky vsak zmysel a úcel tohto systému práve vyzaduje aj predkladanie dokladov, ktoré vznikli vo vztahoch medzi individuálnymi príjemcami a stvrtými osobami. Vyplatenie pomoci uskutocnované konecnými príjemcami je totiz podla bodu 1.2 druhej vety pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 podmienené splnením podmienok a cielov danej pomoci. Aby bolo dolozené splnenie týchto podmienok, nemôze stacit preukázat, ze sa uskutocnila platba v prospech individuálneho príjemcu, ale je potrebný dôkaz o tom, ako tento individuálny príjemca pomoc konkrétne pouzil. Tento dôkaz, ako uz bolo povedané, má spravidla podobu potvrdených faktúr alebo prípadne úctovných dokladov s rovnocennou dôkaznou hodnotou (bod 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1). 86. Talianska republika na pojednávaní k mojej otázke na túto tému este upresnila, ze nespochybnuje vseobecne nevyhnutnost predkladania dokladov o pouzití platieb v rámci vnútrostátnych systémov pomoci. Má vsak na mysli casový moment, ku ktorému sa majú tieto doklady predlozit. 87. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze rozpocet Spolocenstva má byt prostredníctvom zásady uhradenia výdavkov chránený práve pred rizikom, ze bude schválené financovanie výdavkov, ktorých pouzitie este nie je dolozené. Az v momente, ked existujú doklady o pouzití i platieb uskutocnených v rámci vnútrostátnych systémov pomoci, môzu clenské státy podávat ziadosti o príspevok na tieto platby zo strukturálnych fondov, teda ziadosti Komisii o priebezné platby alebo platby konecnej bilancie. Pred týmto momentom majú clenské státy prístup výlucne k prostriedkom - obmedzeným ciastkou 7 % príspevku z fondov -, ktoré im Komisia dáva k dispozícii ako zálohu a ktoré samozrejme mozno cerpat bez predlozenia dokladov o ich pouzití (clánok 32 ods. 1 tretí pododsek prvá veta v spojení s ods. 2 nariadenia c. 1260/1999). 88. Na základe vyssie uvedených úvah som dospel k názoru, ze Komisia postupuje zákonne, ked podmienuje poskytnutie zálohových príspevkov vyplatených vnútrostátnymi orgánmi v rámci pomoci predlozením dokladu o ich pouzití. Zaloby Talianskej republiky sú preto nie len neprípustné, ale aj nedôvodné. V - O trovách 89. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch vo veciach C-324/03 a C-431/03, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 90. Pokial ide naopak o vec C-138/03, ak Súdny dvor konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla volnej úvahy. V prejednávanej veci by mala nahradit trovy konania Komisia, pretoze svojím pôvodným konaním dala Talianskej republike podnet k podaniu zaloby a az potom obe napadnuté rozhodnutia zrusila a vyplatila spornú sumu. VI - Návrh 91. S ohladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - Vo veci C-138/03 sa konanie zastavuje; Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. - Zaloby vo veciach C-324/03 a C-431/03 sa zamietajú; Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [63]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [64]2 - Pozri najmä veci T-207/04, T-223/04 (predtým C-401/03), T-345/04, T-443/04, T-26/05, T-82/05, T-83/05 a T-140/05. __________________________________________________________________ [65]3 - Uznesenia Súdu prvého stupna zo 16. marca 2005 vo veciach T-207/04, T-223/04 a T-345/04. __________________________________________________________________ [66]4 - Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31. Naposledy zmenené prílohou II oddielom 15 bodom 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Republiky Malta, Polskej republiky, Republiky Slovinsko a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 658). __________________________________________________________________ [67]5 - Ú. v. ES L 193, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122. __________________________________________________________________ [68]6 - Ú. v. EÚ L 72, s. 66. Rovnakú zmenu a doplnenie znenia bodu 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 zaviedlo uz nariadenie Komisie (ES) c. 1145/2003 z 27. júna 2003, rovnako so spätnou úcinnostou k 5. augustu 2000; pri prijímaní tejto zmeny a doplnenia sa vsak nedodrzal procesný postup, a preto sa museli zopakovat (pozri k tomu odôvodnenie c. 10 nariadenia c. 448/2004). __________________________________________________________________ [69]7 - Pre úplnost je potrebné uviest, ze nariadenie c. 448/2004 oznacilo bod 1.3 ako 1.4. Pretoze vsak vsetky vyjadrenia predlozené v prejednávanej veci odkazujú na pôvodné znenie pravidiel oprávnenosti výdavkov podla nariadenia c. 1685/2000, aj v dalsom texte sa vychádza výlucne z tohto pôvodného znenia a oznacovania. __________________________________________________________________ [70]8 - Toto oznámenie vypracované v taliancine generálnym riaditelom pre regionálnu politiku a urcené stálemu zástupcovi Talianska pri Európskej únii je zapísané pod císlom 108098 s internou znackou Regio/A2/JW/cs D(2001) 220852. __________________________________________________________________ [71]9 - Pozri vymedzenie pojmov v clánku 9 písm. l) nariadenia c. 1260/1999. __________________________________________________________________ [72]10 - Pozri bod 1.2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1. __________________________________________________________________ [73]11 - Ide o výbor podla clánku 47 ods. 1 písm. a) a clánku 48 nariadenia c. 1260/1999, ktorý má ako správny výbor právo spolurozhodovat okrem iného pri vydávaní vykonávacích ustanovení v zmysle clánku 30 ods. 3 a clánku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri clánok 47 ods. 3 nariadenia c. 1260/1999). __________________________________________________________________ [74]12 - Oznámenie pána Graya, generálneho riaditela Komisie pre regionálnu politiku, clenom Výboru pre rozvoj a konverziu regiónov z 27. novembra 2002, interná znacka: REGIO/G2/BS D(2002) 821054. __________________________________________________________________ [75]13 - Tento list má v taliancine internú znacku D(2003) - BLB/hk 26777. __________________________________________________________________ [76]14 - Co po slovensky znamená: "postup verejného obstarávania ukoncený do tohto dátumu". __________________________________________________________________ [77]15 - Co po slovensky znamená: "postup verejného obstarávania, ktorého výberové konanie sa uzatvorilo pred týmto dátumom". __________________________________________________________________ [78]16 - Sprievodný list z 29. júla 2003 napísaný v anglickom jazyku, ktorý adresoval komisár Barnier ministrovi Tremonti, znie takto: "It has come to my attention that there were errors in translation in the letter sent to you dated 14 May 2003 on the eligibility of advances. These errors have now been corrected and the correct version of the letter is enclosed. Please note that the enclosed letter replaces the letter sent on 14 May, although this version still takes effect from 14 May 2003". Sprievodný list a príloha sú oznacené rovnakou internou znackou D(2003) - 26777 a - BLB/hk. __________________________________________________________________ [79]17 - Pozri bod 14 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [80]18 - Pozri bod 15 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [81]19 - "Výskum, technologický rozvoj a vyssie vzdelávanie". Tento program platný na obdobie 2000 - 2006 povolila Komisia 8. augusta 2000 ako súcast komunitárneho rámca podpory pre strukturálne zásahy Spolocenstva do talianskych oblastí Campania, Calabria, Puglia, Basilicata, Sicilia a Sardegna patriace pod ciel I. [povolenie oznámené pod císlom K(2000) 2343, oznacenie programu: CCI N.1999 IT 16 1 PO 003]. __________________________________________________________________ [82]20 - Tento list, ktorý napísal v talianskom jazyku vedúci útvaru príslusný pre Taliansko generálneho riaditelstva regionálnej politiky pán Engwegen, je zapísaný pod císlom 100629 a má interné oznacenie Regio/E2 AP/gd D(2003) 620034. __________________________________________________________________ [83]21 - List, ktorý napísal v talianskom jazyku riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre regionálnu politiku príslusným pre Francúzsko, Taliansko a Grécko pán Meadows, je zapísaný pod císlom 102627 a oznacený internou znackou Regio/E2 ap/gd D(2003) 620188. __________________________________________________________________ [84]22 - List, ktorý napísal v talianskom jazyku riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre regionálnu politiku príslusným pre Francúzsko, Taliansko a Grécko pán Meadows, je zapísaný pod císlom 106837 a oznacený internou znackou Regio/E/2/ - ap/(2003) 620701. __________________________________________________________________ [85]23 - Pozri v tejto súvislosti vyssie bod 14 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [86]24 - Body 16 a nasl., najmä bod 20 repliky Talianskej republiky. __________________________________________________________________ [87]25 - Body 17 a 19 repliky Talianskej republiky. __________________________________________________________________ [88]26 - Rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 32; zo 14. októbra 1999, CAS Succhi di Frutta/Komisia, T-191/96 a T-106/97, Zb. s. II-3181, bod 63; a z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, body 55 a 63. __________________________________________________________________ [89]27 - Rozsudky z 5. marca 1980, Konecke/Komisia, 76/79, Zb. s. 665, bod 9, a z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 74. __________________________________________________________________ [90]28 - Súdny dvor to výslovne uviedol v rozsudku MCI/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, body 46 a 61). Podobná úvaha sa nachádza aj v rozsudku CAS Succhi di Frutta/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 63). __________________________________________________________________ Pozri tiez rozsudok z 31. marca 1971, Komisia/Rada (22/70, s názvom "AETR", Zb. s. 263, bod 40), podla ktorého je cielom zaloby podla clánku 230 ES "zabezpecit podla predpisov [clánku 220 ods. 1 ES] dodrziavanie práva pri výklade a aplikácii Zmluvy", a rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament (294/83, Zb. s. 1339, bod 23), podla ktorého "clenské státy, ako aj jeho institúcie podliehajú kontrole súladu ich právnych aktov so základnou ústavnou chartou, ktorou je Zmluva". K poziadavke súdnej kontroly v právnom spolocenstve pozri tiez z posledného obdobia rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada (C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38). __________________________________________________________________ [91]29 - Je to tak v niektorých veciach citovaných v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [92]30 - O zastavení konania v súvislosti so zrusením aktu iným spôsobom pozri napríklad rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-372/97, Zb. s. I-3679, body 33 az 38) a uznesenia zo 4. marca 1997, Nemecko/Komisia (C-46/96, Zb. s. I-1189, najmä bod 6), a z 8. marca 1993, Lezzi Pietro/Komisia (C-123/92, Zb. s. I-809, najmä body 8 az 11). __________________________________________________________________ [93]31 - K oznámeniu z roku 2001 pozri body 11 a 12 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [94]32 - Rozsudky Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 62, AETR, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 42, a Les Verts/Parlament, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 24, dalej rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia; 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; z 5. októbra 1999, Holandsko/Komisia, C-308/95, Zb. s. I-6513, bod 26; z 11. novembra 2004, Portugalsko/Komisia, C-249/02, Zb. s. I-10717, bod 35; a z 9. decembra 2004, Komisia/Greencore, C-123/03 P, Zb. s. I-11647, bod 44. __________________________________________________________________ [95]33 - Rozsudok Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 63. Pozri v tom istom zmysle rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 9, Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 35 a Komisia/Greencore, uz citovaný, bod 39, AETR, uz citovaný, bod 42, ako aj uznesenie z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 19. __________________________________________________________________ [96]34 - Preto sa Talianska republika domáha zrusenia listu v rozsahu, v ktorom zamieta oprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi po 19. februári 2003 v rámci systému státnej pomoci. __________________________________________________________________ [97]35 - Vseobecné nariadenie a vykonávacie nariadenie obsahujúce pravidlá oprávnenosti výdavkov. __________________________________________________________________ [98]36 - Pozri k tomu rozsudok zo 17. júla 1959, Phoenix-Rheinrohr/Vysoký úrad (20/58, Zb. s. 167, 182 a nasl.), v ktorom bola vyhlásená za neprípustnú zaloba proti listu, ktorým Vysoký úrad "iba chcel potvrdit zásady, o ktorých si právom ci neprávom myslel, ze logicky vyplývajú z [platných právnych predpisov]". __________________________________________________________________ [99]37 - Posledné uvedené tvrdenie uvádza Talianska republika v bode 5 svojej repliky. __________________________________________________________________ [100]38 - Ustanovenie o výnimke teda má povahu rozhodnutia; co sa prejavuje i v znení druhej casti napadnutého listu: "La Commissione ha deciso di considerare ammissibili ..." a "La presente decisione si riferisce ...", teda slovensky: "Komisia rozhodla... uznat za oprávnené..." a "Toto rozhodnutie sa týka..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ci Komisia vo veci samej podla platného právneho stavu vôbec smela, resp. musela uznat oprávnenost záloh vyplatených do 19. februára 2003, nie je pre posúdenie, ci mal jej list povahu rozhodnutia, relevantné: aj keby totiz táto výnimka bola protiprávna, môze mat napriek tomu povahu rozhodnutia. __________________________________________________________________ [101]39 - Pozri k tomu rozsudky z 27. septembra 1988, Spojené královstvo/Komisia, C-114/86, Zb. s. I-5289, body 12 a 13; z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 28, ako aj zo 6. apríla 2000, Spanielsko/Komisia, C-443/97, Zb. s. I-2415, bod 34. __________________________________________________________________ [102]40 - Rozsudok zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T-81/97, Zb. s. II-2889, body 22 a 23. Pozri tiez v tomto zmysle aj rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, body 33 a 34, a z 27. septembra 1988, Spojené královstvo/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 13. __________________________________________________________________ [103]41 - K otázke viazanosti Komisie jej oznámeniami, usmerneniami a pod. pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia (C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 24); a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia (C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 53), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna z 3.apríla 2003, Babyliss/Komisia (T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 143); a Royal Philips Electronics/Komisia (T-119/02, Zb. s. II-1433, bod 242), ako aj zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia (T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 53). __________________________________________________________________ [104]42 - Rozsudok z 19. novembra 1998, Portugalsko/Komisia, C-159/96, Zb. s. II-7379, bod 24, prvá veta. __________________________________________________________________ [105]43 - Rozsudky Komisia/Greencore, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 39, a z 5. mája 1998 Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 28; pozri tiez rozsudky z 22. marca 1961, SNUPAT/Vysoký úrad, spojené veci 42/59 a 49/59, Zb. s. 103; z 15. decembra 1988, Irish Cement/Komisia, spojené veci 166/86 a 220/86, Zb. s. 6473, bod 16; z 11. januára 1996, Zunis Holding a i./Komisia, C-480/93 P, Zb. s. I-1, bod 14, a uznesenie z 21. novembra 1990, Infortec/Komisia, C-12/90, Zb. s. I-4265, bod 10. __________________________________________________________________ [106]44 - Uznesenia zo 4. mája 1998, BEUC/Komisia, T-84/97, Zb. s. II-795, bod 52, a zo 7. decembra 2004, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C-521/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 47. __________________________________________________________________ [107]45 - Pozri body 11 a 12 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [108]46 - V liste c. 100629, ktorý je predmetom veci C-138/03 (pozri bod 22 týchto návrhov), sa okrem iného píse, ze príslusné generálne riaditelstvo sa teraz rozhodlo, ze je potrebné príslusné sumy odpocítat od súm v ziadostiach o platby pomoci. __________________________________________________________________ [109]47 - Pozri bod 13 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [110]48 - Rozsudok z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, Zb. s. 585, body 11 az 15. __________________________________________________________________ [111]49 - Rozsudky z 9. októbra 1990, C-366/88, Zb. s. I-3571, body 7 az 12 a 23; z 13. novembra 1991, C-303/90, Zb. s. I-5315, body 7 az 11 a 25; zo 16. júna 1993, C-325/91, Zb. s. I-3283, body 8 az 11 a 23; a z 20. marca 1997, C-57/95, Zb. s. I-1627, body 6 az 10 a 23. __________________________________________________________________ [112]50 - Návrhy generálneho advokáta Tesauro z 19. septembra 1991, Francúzsko/Komisia, C-303/90, Zb. s. I-5328, bod 11; podobná formulácia sa nachádza aj v návrhoch pána Tesauro k veciam citovaným v poznámke pod ciarou 49. __________________________________________________________________ [113]51 - Pozri bod 50 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [114]52 - Pozri k tomu body 48az 63 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [115]53 - Rozsudky z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9; z 27. októbra 1987, Diezler a i./WSA, 146/85 a 431/85, Zb. s. 4283, body 13 az 16, a z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12. Pozri tiez skorsie rozsudky z 26. mája 1971, Bode/Komisia, 45/70 a 49/70, Zb. s. 465, bod 11, a zo 17. mája 1973, Perinciolo/Rada, 58/72 a 75/72, Zb. s. 511, bod 5. __________________________________________________________________ [116]54 - V obidvoch veciach sa navrhuje zrusenie listu v rozsahu, v akom zamieta oprávnenost záloh vyplatených clenskými státmi v rámci systému státnej pomoci po 19. februári 2003. Zaloby sa zakladajú na dvoch zalobných dôvodoch zrusenia: nedostatocné odôvodnenie (clánok 253 ES) a porusenie clánku 32 nariadenia c. 1260/1999 a bodov 1 a 2 pravidla oprávnenosti výdavky c. 1. __________________________________________________________________ [117]55 - Aj vo veci C-138/03, v ktorej sa konanie zastavilo, by bol predmetom v zásade rovnaký právny problém. __________________________________________________________________ [118]56 - K pojmu "konecní príjemcovia" pozri clánok 9 písm. l) nariadenia c. 1260/1999. __________________________________________________________________ [119]57 - Toto jasne vyplýva najmä z clánku 32 ods. 1 tretieho pododseku prvej vety nariadenia c. 1260/1999. Aj ked sa toto ustanovenie netýka platieb vnútrostátnych orgánov, ale Komisie; je zrejmé, ze pouzitá technológia je rovnaká. __________________________________________________________________ [120]58 - Myslí sa tým: dodatocné uhradenie výdavkov. __________________________________________________________________ [121]59 - Nakoniec aj Komisia pravidelne poskytuje také zálohy, pokial - napríklad v rámci politiky výskumu alebo polnohospodárskej politiky - sama vypláca priamu pomoc podnikom; pozri najmä rozsudky v oblasti politiky výskumu zo 17. mája 2005, Komisia/AMI Semiconductor a i., C-294/02, Zb. s. I-2175, bod 33; a z 24. februára 2005, Komisia/Implants, C-279/03, Zb. s. I-2175, bod 13; a v oblasti polnohospodárskej politiky moje návrhy z 3. marca 2005, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia (rozsudok C-240/03 P, Zb. s. I-731), body 12 a 14. __________________________________________________________________ [122]60 - Clánok 9 písm. l) prvá veta v spojení s clánkom 9 písm. k) nariadenia c. 1260/1999. __________________________________________________________________ [123]61 - Clánok 9 písm. j) nariadenia c. 1260/1999. Namiesto toho, aby uskutocnovali operácie sami, môzu sa konecní príjemcovia (vnútrostátne orgány) obmedzit na spolufinancovanie urcitých projektov v rámci vnútrostátnych systémov pomoci, pricom za tieto projekty sú zodpovedné tretie osoby, tzv. individuálni príjemcovia. Takto môzu napríklad univerzity alebo súkromné výskumné ústavy získavat dotácie pre svoje výskumné projekty, ktoré prevádzkujú na vlastnú zodpovednost. __________________________________________________________________ [124]62 - Nové znenie bodu 2 pravidla oprávnenosti výdavkov c. 1 zmeneného nariadením c. 448/2004 nevedie k ziadnej obsahovej zmene v súvislosti s touto otázkou. Nemecká verzia tohto nového znenia je síce zavádzajúca ("die von den Endbegünstigten als Zwischenzahlungen und Restzahlungen getätigten Zahlungen"), pretoze vzbudzuje dojem, ze dokazovanie potvrdenými faktúrami alebo úctovnými dokladmi s rovnocennou dôkaznou hodnotou je nutné uz len pri priebezných platbách a platbách konecnej bilancie uskutocnovaných konecnými príjemcami, avsak uz nie pri zálohách vyplatených konecnými príjemcami individuálnym príjemcom. Z väcsiny iných jazykových verzií vsak jasne vyplýva, ze potvrdené faktúry a úctovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou sa majú i nadalej predkladat pri vsetkých platbách vyplatených konecnými príjemcami, teda aj pri zálohových platbách, pokial majú byt tieto platby oznámené Komisii v súvislosti s priebeznými platbami alebo platbami konecnej bilancie zo strukturálnych fondov. Mimoriadne jasne je to vyjadrené vo francúzskej verzii formulácií: "les paiements effectués par les bénéficiaires finals et déclarés au titre des paiements intermédiaires et de solde". References 1. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref1 64. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref2 65. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref3 66. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref4 67. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref5 68. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref6 69. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref7 70. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref8 71. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref9 72. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref10 73. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref11 74. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref12 75. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref13 76. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref14 77. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref15 78. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref16 79. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref17 80. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref18 81. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref19 82. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref20 83. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref21 84. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref22 85. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref23 86. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref24 87. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref25 88. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref26 89. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref27 90. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref28 91. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref29 92. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref30 93. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref31 94. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref32 95. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref33 96. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref34 97. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref35 98. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref36 99. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref37 100. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref38 101. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref39 102. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref40 103. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref41 104. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref42 105. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref43 106. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref44 107. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref45 108. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref46 109. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref47 110. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref48 111. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref49 112. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref50 113. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref51 114. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref52 115. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref53 116. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref54 117. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref55 118. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref56 119. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref57 120. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref58 121. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref59 122. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref60 123. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref61 124. file:///tmp/lynxXXXXPfgjab/L98201-5204TMP.html#Footref62