NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 28. októbra 2004 ([1]1) VEC C-134/03 Viacom Outdoor Srl proti Giotto Immobilier SARL (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Giudice di pace von Genova-Voltri) "Miestne dane z plagátovej reklamy - Verejné podniky (clánok 86 ES) - Zneuzívanie dominantného postavenia na trhu (clánok 82 ES) - Státna pomoc (clánky 87 ES a 88 ES) - Slobodné poskytovanie sluzieb (clánky 49 ES a 50 ES) - Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania (clánok 234 ES)" I - Úvod 1. Predmetom skúmania v prejednávanej veci je talianska právna úprava, podla ktorej obce vyberajú miestne dane z reklamy, vydávajú predpisy upravujúce vykonávanie reklamy (najmä pravidlá o pocte a umiestnení reklamných plôch, ktoré sú k dispozícii) a tiez vykonávajú vlastnú obecnú plagátovú sluzbu. V zásade je vytýkaná skutocnost, ze obce pôsobia ako podniky na trhu, pre ktorý súcasne stanovujú pravidlá. 2. V tejto súvislosti Giudice di pace di Genova-Voltri (dalej len "vnútrostátny súd") ziada Súdny dvor o výklad pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v Zmluve (clánky 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES) a výklad slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES). Po tom, ako Súdny dvor uznesením z 8. októbra 2002 vyhlásil prvý návrh na zacatie prejudiciálneho konania v tej istej veci za (zjavne) neprípustný([2]2), vnútrostátny súd sa po druhýkrát obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou. II - Právny rámec A - Právo Spolocenstva 3. Právny rámec prejednávanej veci tvoria clánky 49 ES, 50 ES, 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES. B - Vnútrostátne právo Úvod 4. Z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru mozno vyvodit, ze v talianskych obciach je mozné vykonávat reklamu pomocou reklamných prostriedkov, napríklad plagátov, v zásade troma rozlicnými spôsobmi. Po prvé, súkromné subjekty môzu umiestnovat svoje reklamné prostriedky na súkromné zariadenia. Po druhé súkromné subjekty môzu na umiestnenie (súkromných) reklamných prostriedkov vyuzívat verejné priestranstvá (napríklad cesty alebo steny verejných budov). A po tretie reklamné oznamy môzu byt umiestnované na obecných zariadeniach, napr. na reklamných plochách, ktoré poskytla príslusná obec; v tomto prípade môzu byt plagáty umiestnované bud samotnými dotknutými súkromnými subjektami alebo sluzbou obce (dalej len "obecná plagátová sluzba"). 5. Miestna dan z reklamy je vyberaná vzdy, avsak v prípade vyuzitia obecnej plagátovej sluzby je táto dan uz zahrnutá v poplatku za túto sluzbu. Jednotlivé vnútrostátne ustanovenia 6. Z talianskych vnútrostátnych právnych predpisov treba najprv spomenút legislatívny dekrét c. 446 z 15. decembra 1997([3]3) (dalej len "legislatívny dekrét c. 446/97"), ktorého clánok 52 zveruje krajom a obciam právomoc za blizsie stanovených obmedzení nariadeniami upravovat vlastné príjmy. 7. Pre reklamu na verejnom priestranstve je okrem toho relevantný legislatívny dekrét([4]4) prezidenta republiky c. 507 z 15. novembra 1993 o revízii a harmonizácii miestnej dane z reklamy a poplatkov za verejné plagátovanie([5]5) (dalej len "legislatívny dekrét c. 507/93"). 8. Clánok 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 stanovuje: "Vonkajsia reklama a verejné plagátovanie podliehajú... dani alebo poplatku v prospech obce, na území ktorej sú vykonávané." 9. Clánok 5 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 stanovuje: "Sírenie reklamných oznamov, ktoré nepodliehajú poplatku za verejné plagátovanie, vykonávané prostredníctvom vizuálnych alebo akustických foriem komunikácie na verejných alebo verejne prístupných priestranstvách, alebo priestranstvách viditelných z týchto priestranstiev, podlieha dani z reklamy..." Podla vnútrostátneho súdu sa táto dan vztahuje na kazdý (súkromný) reklamný oznam sírený na území obce, ktorej sa platí dan. 10. Podla clánku 6 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 je danovníkom "kazdý, kto... disponuje prostriedkom, prostredníctvom ktorého je sírený reklamný oznam". 11. Podla clánku 9 ods. 7 legislatívneho dekrétu c. 507/93 je mozné popri miestnej dani z reklamy vyberat aj osobitné poplatky za uzívanie, ako aj urcité odplaty (napríklad nájomné), ak sa na reklamu vyuzívajú verejné zariadenia. 12. Osobitné ustanovenia o obecnej plagátovej sluzbe, ktorá musí byt povinne zriadená v kazdej obci nad 3 000 obyvatelov, sa nachádzajú v clánku 18 a nasl. legislatívneho dekrétu c. 507/93. Jeho clánok 18 ods. 1 okrem iného uvádza: "Obecná plagátová sluzba je urcená najmä na to, aby sa na plochách urcených na tento úcel zabezpecilo pre obec umiestnenie plagátov vsetkých druhov..." 13. Dalej clánok 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 stanovuje: "Verejné umiestnenie plagátov podlieha poplatku zahrnajúcemu dan z reklamy, ktorý spolocne a nerozdielne platia objednávatel sluzby a osoba, v záujme ktorej sa sluzba objednáva, v prospech obce, ktorá umiestnovanie vykonáva." 14. Clánky 3 a 22 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93 ukladajú obciam povinnost na jednej strane - v rámci zákonom stanovených podmienok - blizsie stanovit sadzby daní a podrobnosti vyberania miestnych daní z reklamy a na druhej strane vydat predpisy týkajúce sa obecnej plagátovej sluzby. Dalej musia obce upravit spôsob, akým sa reklama vykonáva, pricom môzu obmedzit alebo zakázat urcité druhy reklamy z dôvodov verejného záujmu. Taktiez sa vyzaduje prijat ustanovenia o vzniknutých nákladoch, ustanovenia o udelovaní povolení a vseobecný plán reklamných zariadení. Okrem toho treba urcit, v akom pomere sa budú môct vyuzívat verejné reklamné plochy na nekomercnú reklamu vo vztahu k verejným plochám slúziacim na komercné úcely, dalej kolko reklamných plôch je vyhradených na priame plagátovanie jednotlivcami. 15. Dna 21. decembra 1998 mesto Janov vydalo vseobecne záväzné nariadenie vykonávajúce legislatívny dekrét c. 507/93 (dalej len "nariadenie mesta z roku 1998")([6]6). Ako vyplýva zo spisu, toto nariadenie obsahuje najmä poziadavku povolenia (clánok 6), predpisy o bezpecnosti na cestách a verejných komunikáciách (clánok 14), obmedzenia z dôvodov ochrany zivotného prostredia a ochrany pamiatok (clánky 18 a 19), ako aj podrobnosti o úhrade miestnych daní z reklamy (clánok 23 a nasl.), prípadne poplatku za vyuzívanie mestskej plagátovej sluzby (clánok 29 a nasl.). 16. Nariadenie mesta z roku 1998 bolo zrusené s úcinnostou od 1. januára 2001 a od tohto dátumu nahradené novou právnou úpravou.([7]7) III - Skutkový stav a konanie vo veci samej 17. Konanie prebieha na Giudice di pace di Genova-Voltri a jeho predmetom je spor medzi spolocnostou Viacom Outdoor S.r.l([8]8) so sídlom v Miláne, Taliansko (dalej len "Viacom"), a spolocnostou Giotto Immobilier SARL so sídlom v Mentone, Francúzsko (dalej len "Giotto"). Giotto predáva nehnutelnosti na Azúrovom pobrezí vo Francúzsku. Viacom poskytuje na úcet svojich klientov sluzby v oblasti reklamy. 18. Viacom vystavil spolocnosti Giotto faktúru za umiestnenie reklamných plagátov, ktoré Viacom uskutocnil pre Giotto v októbri 2000 na území mesta Janov. V rámci tejto faktúry Viacom pozaduje okrem iného sumu 439 385 ITL, t. j. 226,92 eur ako náhradu svojich výdavkov vzniknutých v dôsledku úhrady miestnej dane z reklamy, ktorú bolo potrebné zaplatit mestu Janov. Iba táto cast platby je medzi úcastníkmi konania sporná. 19. Svoj penazný nárok Viacom opiera o zmluvu uzatvorenú medzi úcastníkmi konania 9. septembra 2000. V zmysle tejto zmluvy Giotto dlhuje spolocnosti Viacom sumu za umiestnenie reklamných plagátov, ktorá okrem vlastnej odmeny za sluzbu zahrna tiez náhradu "osobitných a preukázaných nákladov" (v taliancine "oneri specifici e documentati)". 20. Giotto vsak odmietol nahradit tieto náklady s odôvodnením, ze miestna dan z reklamy je v rozpore s právom Spolocenstva. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze ak sa preukáze, ze miestna dan z reklamy je v rozpore s právom Spolocenstva, zaloba spolocnosti Viacom musí byt zamietnutá. IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 21. Giudice di pace di Genova-Voltri preto uznesením z 10. marca 2003 konanie prerusil a Súdnemu dvoru polozil tieto prejudiciálne otázky: 1. Je v rozpore: a) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES; b) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 49 ES, ak je verejný podnik (obec) poverený správou daní a poplatkov týkajúcich sa trhu, ktorý predstavuje podstatnú cast spolocného trhu, a na ktorom má tento verejný podnik dominantné postavenie? 2. Je urcenie výnosu tejto dane a týchto poplatkov verejnému podniku v rozpore: a) s uplatnením clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES; b) s uplatnením clánkov 87 ES a 88 ES, pretoze predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom alebo protiprávnu (neoznámenú) státnu pomoc? 22. V konaní pred Súdnym dvorom Viacom a Komisia predlozili svoje vyjadrenia a písomné pripomienky, Giotto a talianska vláda iba písomné pripomienky. Viacom, Giotto a talianska vláda okrem toho písomne odpovedali na otázky, ktoré im polozil Súdny dvor. V - Posúdenie A - Prípustnost prejudiciálnych otázok 23. Uznesenie vydané vo veci Viacom I([9]9), ktorým bol prvý návrh vnútrostátneho súdu na zacatie prejudiciálneho konania vyhlásený za (zjavne) neprípustný, nebráni tomu, aby sa Giudice di pace di Genova-Voltri opätovne obrátil na Súdny dvor. Podla judikatúry totiz záväzný úcinok rozsudku (alebo uznesenia) vydaného v prejudiciálnom konaní nevylucuje, aby vnútrostátny súd, ktorému je tento rozsudok (resp. toto uznesenie) urcený, povazoval za potrebné obrátit sa znova na Súdny dvor pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.([10]10) Zostáva vsak objasnit, ci sú teraz polozené prejudiciálne otázky prípustné. 24. Podla ustálenej judikatúry je výlucne úlohou vnútrostátneho súdu, ktorý prejednáva a rozhoduje spor, aby so zretelom na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia pre rozhodnutie vo veci, ako aj závaznost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ak sa teda prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, potom je Súdny dvor v zásade povinný o nich rozhodnút.([11]11) Súdny dvor môze odmietnut rozhodovanie o prejudiciálnej otázke vnútrostátneho súdu iba vtedy, ak výklad alebo posúdenie platnosti právneho predpisu Spolocenstva, o ktoré poziadal vnútrostátny súd, zjavne nijako nesúvisí so skutocnostou alebo s predmetom sporu vo veci samej, ak je sporný problém hypotetickej povahy alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii údaje o skutkových a právnych okolnostiach nevyhnutné na to, aby mohol uzitocne odpovedat na jemu polozené otázky.([12]12) 25. Pochybnosti o prípustnosti polozených prejudiciálnych otázok sú dvojakého charakteru: jednak, co sa týka relevantnosti pre spor vo veci samej a jednak, co sa týka vymedzenia skutkového a právneho rámca sporu vo veci samej. 1. Relevantnost prejudiciálnych otázok 26. Pokial ide o relevantnost prejudiciálnych otázok, v prejednávanej veci ide o dva problémy. 27. Po prvé Komisia nastolila otázku, ci pre rozhodnutie sporu vo veci samej môze mat vôbec význam posúdenie celého systému, o ktorý sa legislatívny dekrét c. 507/93 opiera. Podla názoru Komisie môzu byt predmetom tohto prejudiciálneho konania iba tie prvky talianskej právnej úpravy, ktoré sa konkrétne vztahujú na miestnu dan z reklamy. 28. Je síce pravda, ze v súvislosti so slobodným poskytovaním sluzieb (clánok 49 ES) sa stací zamerat výlucne na úcinky miestnej dane z reklamy ako takej na cezhranicný obchod. Aby sa vsak Súdny dvor mohol uzitocne vyjadrit k pravidlám hospodárskej sútaze (clánky 82 ES, 87 ES a 88 ES) je potrebné komplexnejsie preskúmat vsetky okolnosti, za ktorých sa v talianskych obciach síria reklamné oznamy. Iba vtedy totiz mozno uzitocne odpovedat na otázku, ci obce prípadne zneuzívajú existujúce dominantné postavenie na trhu, pokial v oblasti plagátovej reklamy pôsobia súcasne ako podnikatelský subjekt aj ako orgán regulujúci túto cinnost. Iba vtedy je mozné tiez urcit, ci v prípade, ked je výnos miestnej dane z reklamy urcený územným celkom, ktoré súcasne samé pôsobia ako podnikatelské subjekty v oblasti plagátovej reklamy, ide o nedovolenú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 29. Okrem toho by prejudiciálne otázky neboli relevantné, ak by Giotto bol na základe zmluvy povinný nahradit vyrubenú miestnu dan z reklamy v kazdom prípade, teda bez ohladu na to, ci táto dan je zákonná alebo nie. Potom by totiz rozhodnutie sporu vo veci samej nezáviselo od súladu tejto dane s právom Spolocenstva. 30. Ci vsak existuje povinnost spolocnosti Giotto, ktorú mozno takto chápat, je výlucne otázkou výkladu zmluvy z 9. septembra 2000([13]13), ako aj otázkou uplatnitelného vnútrostátneho práva, a patrí preto do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu a nie do právomoci Súdneho dvora([14]14). 31. Giudice di pace sa vo svojom uznesení k tomuto problému jasne vyjadril. Ako zdôraznil, v prípade, ak by bola miestna dan z reklamy v rozpore so zákonom, boli by návrhy zalobcu nedôvodné a jeho zaloba by teda musela byt zamietnutá.([15]15) Samotný Súdny dvor nemôze dôjst k odlisnému záveru. 32. Za týchto okolností v prejednávanej veci nemozno jednoznacne povedat, ze prejudiciálnym otázkam chýba relevantnost. Naopak, súvisia so skutocnostou a s predmetom sporu vo veci samej a problém vymedzený vnútrostátnym súdom uz nie je iba hypotetickej povahy. 33. Na záver treba este pripomenút, ze v prejednávanej veci nemozno konstatovat neprípustnost z dôvodu existencie vykonstruovaného (fiktívneho) sporu. 34. Ako je známe, Súdny dvor iba raz zamietol návrh na zacatie prejudiciálneho konania z dôvodu, ze je zalozený na vykonstruovanom spore. Vtedy vsak z konania pred Súdnym dvorom vyplynulo, ze úcastníci konania "umelo vykonstruovaným spôsobom" zaradili do svojej zmluvy urcité ustanovenie, aby tak dali vnútrostátnemu súdu podnet vyjadrit sa k urcitej právnej otázke.([16]16) 35. V prejednávanej veci takýto predpoklad nie je dostatocne preukázaný. Predovsetkým podla ustálenej judikatúry zhodný názor úcastníkov konania na výklad práva Spolocenstva, teda na výsledok prejudiciálneho konania pozadovaného obidvoma úcastníkmi, nemení nic na skutocnom pokracovaní sporu medzi nimi.([17]17) Ak vsak zo skutkového stavu vymedzeného vnútrostátnym súdom zjavne nevyplýva, ze v skutocnosti ide o fiktívny spor, potom sú prejudiciálne otázky - za tohto predpokladu - prípustné.([18]18) 2. Vymedzenie skutkového a právneho rámca 36. Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze potreba dosiahnut výklad práva Spolocenstva, ktorý bude uzitocný pre vnútrostátneho sudcu vyzaduje, aby tento sudca vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého vychádzajú prejudiciálne otázky, alebo aspon vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky zalozené.([19]19) Predovsetkým v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá sa nezriedka vyznacuje vysokou zlozitostou, je presné vymedzenie skutkového a právneho rámca nevyhnutné.([20]20) Toto vymedzenie navyse umoznuje vládam clenských státov, ako aj iným oprávneným subjektom predlozit svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora.([21]21) Pritom treba zohladnit, ze týmto subjektom sa dorucuje iba návrh na zacatie prejudiciálneho konania.([22]22) a) Právny rámec 37. Pokial ide o právny rámec návrhu na zacatie konania, vnútrostátny súd sa odvoláva na legislatívny dekrét c. 507/93 a vysvetluje, hoci iba strucne, jeho podstatný obsah. Text tohto predpisu, ako aj text legislatívneho dekrétu c. 446/97 je pripojený k uzneseniu vnútrostátneho súdu ako príloha. Predovsetkým sú tam uvedené potrebné údaje týkajúce sa miestnej dane z reklamy([23]23) a vysvetlené rozdiely vo vztahu ku poplatku, ktorý je platený za vyuzitie obecnej plagátovej sluzby. Dalej je uvedené, v ktorých oblastiach sú obce oprávnené vydat vykonávacie predpisy (napr. poziadavky povolenia, obmedzenia reklamy z dôvodov verejného záujmu, urcenie plôch na umiestnovanie plagátov, ustanovenia o obecnej plagátovej sluzbe). Z toho dôvodu talianske ustanovenia uplatnitelné na vnútrostátnej úrovni a informácie nevyhnutné k ich porozumeniu jasne vyplývajú z uznesenia vnútrostátneho súdu, ako aj zo spisu v konaní vo veci samej. 38. Inak je to v prípade vykonávacích ustanovení úcinných na miestnej úrovni. Viacom a Giotto vo svojich písomných odpovediach na otázku Súdneho dvora zhodne uviedli, ze v Janove bolo v rozhodujúcom roku 2000 uplatnované nariadenie mesta z roku 1998.([24]24) Vnútrostátny súd naproti tomu vo svojom uznesení poukazuje na dve novsie rozhodnutia mesta Janov, ktoré nahradili nariadenie mesta z roku 1998.([25]25) Kedze ale tieto novsie rozhodnutia boli prijaté mestskou radou az 26. marca 2001 a uplatnujú sa iba od 1. januára 2001, nie je jasné, aký význam by mohli mat pre skutkové okolnosti v predmetnom prípade, ktoré siahajú do roku 2000.([26]26) Uznesenie vnútrostátneho súdu v tomto ohlade neobsahuje ziadne blizsie vysvetlenia. 39. Bez ohladu na tento nedostatok vo vykonávacích ustanoveniach mesta Janov je vsak mozné povazovat vymedzenie právneho rámca na úcely tohto prejudiciálneho konania za dostatocné. Príslusné nariadenia mesta totiz slúzia iba k upresneniu právneho rámca, ktorého podstatné prvky uz na vnútrostátnej úrovni vymedzil legislatívny dekrét c. 507/93. Tieto prvky sú v uznesení vnútrostátneho súdu dostatocne jasne opísané a zhrnuté.([27]27) b) Skutkový rámec 40. Pokial ide o vymedzenie skutkového rámca, pri jeho posudzovaní v súvislosti s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania je potrebné rozlisovat medzi príslusnými poziadavkami, ktoré vyplývajú na jednej strane zo slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES) a na strane druhej z pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v Zmluve (clánky 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES). 41. Pokial ide o odpoved na otázku 1 písm. b) týkajúcu sa slobodného poskytovania sluzieb, v uznesení vnútrostátneho súdu sú strucne, ale dostatocne opísané podstatné skutocnosti. V podstate z neho mozno vyvodit, ze taliansky podnik v Janove roku 2000 poskytol v prospech francúzskeho podniku sluzby v oblasti plagátovej reklamy a ze na tento úcel musel zaplatit miestnu dan. 42. Pochybnosti vsak vyplývajú vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (clánky 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES). Je pravda, ze Súdny dvor by hlavne v tejto oblasti nemal klást neprimerane prísne poziadavky na vypracovanie návrhov predkladaných vnútrostátnymi súdmi, aby im tak prakticky neznemoznil podávanie návrhov na zacatie prejudiciálneho konania. Význam súdnej spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003([28]28) skôr zvýsil ako znízil. Zároven vsak táto spolupráca vyzaduje aj od vnútrostátnych súdov, aby pri vypracovávaní svojich návrhov v oblasti práva hospodárskej sútaze zachovávali osobitnú starostlivost. 43. V prejednávanej veci uzneseniu vnútrostátneho súdu chýbajú úplne zjavne základné informácie o skutkovom stave, na co Súdny dvor uz poukázal vo veci Viacom I.([29]29) 44. Aby Súdny dvor mohol uzitocne odpovedat na otázky z oblasti práva hospodárskej sútaze, muselo by uznesenie vnútrostátneho súdu obsahovat údaje dostatocné pre vymedzenie relevantného tovarového a geografického trhu, ktoré sú východiskom pre kazdé posudzovanie v oblasti práva hospodárskej sútaze, ako aj, a predovsetkým, východiskom pre výpocet podielov na trhu. Údaje obsiahnuté v uznesení vnútrostátneho súdu vsak tak z tovarového, ako ani z geografického hladiska neposkytujú obraz situácie vo veci samej. 45. Je pravda, ze relevantný tovarový trh je strucne opísaný: Ide o "poskytovanie sluzieb umiestnovania plagátov (poskytovanie reklamných plôch), ktoré sú umiestnované obcami na obecných zariadeniach a súkromnými podnikmi na verejných alebo súkromných zariadeniach"; súkromné poskytovanie sluzieb a poskytovanie sluzieb obcou sú podla vnútrostátneho súdu "úplne rovnocenné". Nie je vsak blizsie vysvetlené, ci je v skutocnosti porovnatelný druh reklamy, ktorá je sírená prostredníctvom súkromných podnikov, resp. obecnej plagátovej sluzby, a teda koniec koncov ci sú porovnatelní aj dotknutí zákazníci. Ak by totiz obecná plagátovú sluzba bola v prvom rade vyuzívaná na úradné vyvesovanie a oznámenia zdruzení a spolocenských institúcií([30]30), zatial co by podnikatelské subjekty, napr. Giotto na svoje plagátové oznamy vyuzívali väcsinou sluzby súkromných subjektov ako spolocnosti Viacom, islo by o vymedzenie rozlicných tovarových trhov. 46. Co sa týka geografického vymedzenia trhu, uznesenie vnútrostátneho súdu uvádza, ze za relevantný trh z geografického hladiska treba povazovat "celé územie obce", pretoze na tomto území prebieha hospodárska sútaz medzi obcami a plagátovými podnikmi. Naproti tomu vsak chýbajú napríklad údaje o tom, ci - ako sa ocakáva -rámcové právne podmienky v iných talianskych obciach sú porovnatelné s podmienkami v Janove, ci v oblasti plagátovej reklamy aktívni poskytovatelia sluzieb, ako je Viacom, pôsobia pravidelne vo viacerých obciach alebo iba v Janove a ci reklamné kampane ich zákazníkov sa týkajú prevazne jednotlivých obcí, alebo ci majú regionálny alebo nadregionálny charakter.([31]31) Napríklad je mozné si celkom dobre predstavit, ze reklama, akou je reklama na nehnutelnosti, ktorú vykonáva Giotto na Azúrovom pobrezí, bude sírená nadregionálne a neobmedzí sa iba na územie mesta Janov. 47. Presné pochopenie prejudiciálnych otázok okrem toho vyzaduje, aby uznesenie vnútrostátneho súdu obsahovalo aspon priblizné údaje o pocte poskytovatelov sluzieb a o ich postavení na relevantnom trhu, konkrétne o ich priblizných podieloch na trhu, tiez o podieloch samotnej obce, pokial na tomto trhu pôsobí. Rovnako sa vyzadujú aspon strucné vyjadrenia o pocte a velkosti zákazníkov, ktorí si objednávajú plagátovú reklamu. Obidva údaje v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podanom Giudice di pace von Genova-Voltri chýbajú. Preto nie je mozné s dostatocnou istotou zistit, ci vo veci, ako je tá v konaní veci samej, mozno vôbec vychádzat z dominantného postavenia obecnej plagátovej sluzby na trhu (clánok 82 ES).([32]32) 48. Giudice di pace blizsie neuvádza ani to, v com spocíva zneuzívanie údajného dominantného postavenia talianskych obcí na trhu v oblasti plagátovej reklamy. Akurát uvádza, ze je "úplne zjavné, ze sporné ustanovenia mali za následok, ze obce nevyhnutne ovplyvnujú trh vo svoj prospech v rozpore s clánkom 82 ES". 49. Dalej z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nemozno vyvodit, ci a do akej miery môze mat talianska právna úprava dosah na trh medzi clenskými státmi. Tieto údaje sú pre porozumenie a zodpovedanie otázok týkajúcich sa clánkov 82 ES a 87 ES nevyhnutné. Z opisu vnútrostátneho súdu najmä nemozno vyvodit, v akom rozsahu talianska právna úprava stazuje alebo robí menej prítazlivým pre zahranicných poskytovatelov sluzieb pôsobenie na talianskom trhu alebo pre zahranicných zákazníkov vyuzívanie sluzieb talianskych poskytovatelov sluzieb. 50. Napokon z uznesenia vnútrostátneho súdu jasne nevyplýva ani spôsob, akým talianske obce, konkrétne mesto Janov, organizujú svoju obecnú plagátovú sluzbu.([33]33) Ide tu o právne samostatný obecný podnik s vlastnou právnou subjektivitou alebo o pracovisko obecnej správy bez osobitnej autonómie? Je obecná plagátová sluzba prevádzkovaná z vlastného rozpoctu, alebo je financovaná z verejného rozpoctu obce?([34]34) Plynie výnos miestnej dane z reklamy a poplatku za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby výlucne plagátovej sluzbe, alebo tento výnos plynie bez osobitného urcenia do verejného rozpoctu obce? Chápanie a zodpovedanie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa clánkov 86 ES, ako aj 87 ES a 88 ES v rozhodujúcej miere v tomto prípade závisí od spolahlivých informácií. 3. Predbezný záver 51. Z dôvodu nedostatocného vymedzenia skutkového rámca, z ktorého vychádzajú prejudiciálne otázky týkajúce sa práva hospodárskej sútaze, povazujem prejudiciálnu otázku 1 písm. a) a prejudiciálnu otázku 2 za neprípustné. Naopak, otázka 1 písm. b) je prípustná. B - Posúdenie prejudiciálnych otázok z hladiska obsahu 52. V dalsej casti sa budem prednostne zaoberat právnymi problémami súvisiacimi so slobodným poskytovaním sluzieb (clánky 49 ES, 50 ES) [otázka 1 písm. b)]. V prípade, ak by okrem toho Súdny dvor vyhlásil za prípustné aj otázky týkajúce sa pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v Zmluve, podporne sa vyjadrím k otázke 1 písm. a) a otázke 2. 1. Otázka 1 písm. b): slobodné poskytovanie sluzieb (clánky 49 ES a 50 ES) 53. Prostredníctvom prejudiciálnej otázky 1 písm. b) chce vnútrostátny súd v podstate vediet, ci slobodnému poskytovaniu sluzieb odporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej je za plagátovú reklamu na verejnom priestranstve vyberaná miestna dan z reklamy v prospech obcí, ktoré prevádzkujú obecnú plagátovú sluzbu. 54. Na úvod treba povedat, ze v rámci slobodného poskytovania sluzieb je irelevantné, aký subjekt a v cí prospech nepriamu dan vyberá. Teda skutocnost, ze miestna dan z reklamy je vyberaná talianskymi obcami, ktoré súcasne prevádzkujú obecnú plagátovú sluzbu, je relevantná nanajvýs vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, nie vsak vo vztahu k slobodnému poskytovaniu sluzieb. 55. Zo slobodného poskytovania sluzieb môzu mat prospech tak poskytovatel sluzieb, ako aj príjemca sluzieb.([35]35) Podnik ako Giotto, ktorý si za odplatu necháva vykonávat plagátovú reklamu v inom clenskom státe podnikom so sídlom v tomto clenskom státe, akým je Viacom, vyuzíva sluzby v zmysle clánkov 49 ES a 50 ES.([36]36) a) Zákaz diskriminácie 56. Clánok 49 ES osobitne vyjadruje vseobecnú zásadu zákazu diskriminácie.([37]37) Ak sa teda zdanenie dotýka - bez odôvodnenia - výraznejsie cezhranicných situácii ako situácii výlucne vnútrostátnych([38]38), potom niet pochýb, ze uz z tohto jediného dôvodu doslo k poruseniu zásady slobodného poskytovania sluzieb. 57. V prejednávanej veci vsak nic nenasvedcuje tomu, ze by miestna dan z reklamy mohla viest - hoci len nepriamo - k diskriminácii cezhranicných sluzieb. Miestnej dani z reklamy podlieha rovnako plagátová reklama, ktorá je vykonávaná na objednávku domácich a zahranicných zákazníkov, prípadne domácimi alebo zahranicnými poskytovatelmi. Táto dan sa navyse nevyberá iba zo sluzieb poskytovaných súkromnými subjektami, ale v rovnakej výske aj z prípadných sluzieb, ktoré ponúkajú samotné obce prostredníctvom svojej miestnej plagátovej sluzby.([39]39) Miestna dan z reklamy je teda súcastou vseobecného vnútrostátneho systému daní, ktorý je zalozený na objektívnych, nediskriminacných kritériách a ktorý sa neuplatnuje rozdielne na vnútrostátne a cezhranicné cinnosti.([40]40) b) Zákaz obmedzení 58. Okrem toho zo znenia clánku 49 ES vyplýva poziadavka zrusenia akýchkolvek obmedzení slobodného poskytovania sluzieb - týkajúca sa bez rozdielu tak domácich poskytovatelov sluzieb, ako aj poskytovatelov sluzieb z iných clenských státov -, ktoré sú spôsobilé zakázat, narusit, alebo urobit menej prítazlivým poskytovanie, resp. príjem cezhranicných sluzieb([41]41). 59. Ak je poskytovatelovi alebo príjemcovi sluzieb ulozená dan, potom v kazdom prípade nesporne ide o obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb vtedy, ak je táto dan súcastou specifických opatrení, ktorým sa poskytovatel alebo príjemca sluzieb musí podrobit (napr. spoplatnené státne kontroly, spoplatnené povolovacie konanie, ale aj povinnost vyuzívat za poplatok urcité zariadenia alebo sluzby, napr. v prístavoch).([42]42) Táto dan totiz zvýsi úcinok opatrení, ktoré sú spôsobilé poskytovanie, resp. príjem sluzieb zakázat, narusit, alebo urobit menej prítazlivým. 60. Naopak na otázku, ci ulozenie dane, napr. nepriamej dane, môze samo osebe viest k obmedzeniu, judikatúra doposial nedala jednoznacnú odpoved.([43]43) Do úvahy prichádzajú dve riesenia: i) Riesenie zalozené na opodstatnenosti: Nediskriminacná vnútrostátna dan môze predstavovat obmedzenie a treba ju skúmat pokial ide o jej opodstatnenost. 61. Nespornou je skutocnost, ze ulozenie dane môze hospodársku cinnost predrazit, a tým urobit menej atraktívnou. V kazdom prípade rozsudok De Coster mozno vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátna dan podlieha skúmaniu, ktorému obmedzenia bezne podliehajú.([44]44) 62. Ak by sme vychádzali z tohto prístupu a vnútrostátne dane povazovali za obmedzenia základných slobôd, potom by v konecnom dôsledku museli byt vsetky dane akéhokolvek druhu predmetom skúmania v kontexte práva Spolocenstva; clenské státy by potom v kazdom konkrétnom prípade boli povinné preukázat, ze ich dane sú opodstatnené naliehavými dôvodmi verejného záujmu, t. j. ze sú vhodné, nevyhnutné a primerané sledovaným cielom. Potom by prirodzene bolo potrebné zohladnit, ze zabezpecovanie rozpoctových prostriedkov je nevyhnutnou podmienkou cinnosti státu, v dôsledku coho predstavuje v zásade legitímny ciel a vyberanie daní je - aj preto - predvídané vo viacerých ustanoveniach Zmluvy (ES) (pozri napr. clánky 90 ES, 93 ES a 175 ods. 2 prvá zarázka ES). Clenským státom musí byt pokial ide o ich vseobecné rozhodnutia v oblasti rozpoctovej politiky([45]45), ako aj druh a povahu vyberaných daní priznané právo rozsiahlej volnej úvahy. Súdnemu dvoru neprinálezí spochybnovat rozhodnutia clenských státov v oblasti rozpoctovej politiky. 63. Pravdaze, nedovolené obmedzovanie slobodného poskytovania sluzieb prostredníctvom nediskriminacnej dane by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by táto dan mala zakazujúci úcinok, ak by sa teda svojou povahou podobala zákazu cinnosti. ii) Riesenie zalozené na skutkovej podstate: Nediskriminacná vnútrostátna dan je a priori vynatá z pôsobnosti základných slobôd. 64. Súdny dvor vsak iba nedávno v jednej veci - v súvislosti s volným pohybom pracovníkov (clánok 39 ES) - zvolil iný postup. Vyrubená nediskriminacná vnútrostátna dan nebola preskúmaná z pohladu jej opodstatnenosti dôvodmi verejného záujmu, ako to v prípade obmedzení bývalo bezné; formulácia rozsudku Weigel([46]46) naopak naznacuje, ze takáto dan musí byt úplne vynatá z pôsobnosti základných slobôd: "Zmluva vsak zárobkovo cinnej osobe nezarucuje, ze premiestnenie jej cinnosti do iného clenského státu ako státu, v ktorom bývala doposial, bude neutrálne, pokial ide o zdanenie. Z dôvodu rozdielov v danovom práve clenských státov takéto premiestnenie môze zárobkovo cinnej osobe z hladiska nepriameho zdanenia priniest v konkrétnom prípade výhody alebo nevýhody. V dôsledku toho prípadné znevýhodnenie oproti situácii, v ktorej zárobkovo cinná osoba vykonávala svoje cinnosti pred premiestnením, v zásade nie je v rozpore s clánkom 39 ES..."([47]47) 65. Takéto riesenie podporuje aj skutocnost, ze obmedzenia základných slobôd v klasickom chápaní sa vyznacujú tým, ze sú v zásade zakázané a môzu byt opodstatnené iba vo výnimocnom prípade - napr. z naliehavých dôvodov verejného záujmu. Naproti tomu, ako uz bolo uvedené, viacero ustanovení Zmluvy (ES) predpokladá, ze clenské státy budú v dôsledku danovej suverenity vyberat nepriame dane (pozri napr. clánky 90 ES, 93 ES a 175 ods. 2 prvá zarázka ES), a to vonkoncom nie iba vo výnimocných prípadoch, ktoré sa majú vykladat doslovne. Tieto ustanovenia sa opierajú o spolocný predpoklad, ze vyberanie daní, ktoré sú súcastou vseobecného systému vnútrostátnych daní, ktoré sa viazu na objektívne nediskriminacné kritériá a okrem toho sa bez rozdielu vztahujú tak na vnútrostátne, ako aj cezhranicné cinnosti, nie je zakázané, ale v zásade dovolené a nemusí byt v kazdom konkrétnom prípade opodstatnené; rozdiely medzi clenskými státmi v nepriamom zdanovaní sa akceptujú a prípadne môzu byt odstránené harmonizáciou, pokial je to potrebné napr. pre fungovanie vnútorného trhu (clánok 93 ES). iii) Uplatnenie v prejednávanej veci: Miestna dan z reklamy 66. Pokial ide o spornú miestnu dan z reklamy podla talianskeho práva, obidve riesenia vedú k rovnakému záveru: Ak by sme sa stotoznili s riesením zalozeným na skutkovej podstate, potom nepriama dan, ktorá je súcastou vseobecného systému vnútrostátnych daní, viaze sa na objektívne nediskriminacné kritériá a bez rozdielu sa vztahuje rovnako na vnútrostátne, ako aj cezhranicné cinnosti, by vonkoncom nepatrila do rozsahu pôsobnosti clánku 49 ES. Z dostupných údajov vyplýva, ze miestna dan z reklamy tieto kritériá splna.([48]48) Ak by sme sa naopak stotoznili s riesením zalozeným na opodstatnenosti, potom by miestna dan z reklamy síce predstavovala obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb, bolo by ju vsak súcasne mozné lahko odôvodnit: zo vsetkých dostupných informácií vyplýva, ze táto - co do výsky nízka - dan nemá zakazujúci úcinok, a ani nie je zjavné, v akom rozsahu vnútrostátny a miestny zákonodarca mohol pri stanovovaní tejto dane prekrocit medze volnej úvahy v oblasti rozpoctovej politiky.([49]49) 67. Súhrnne teda platí: Ak vyberanie nepriamej dane ako v prípade miestnej dane z reklamy v Taliansku je súcastou vseobecného systému vnútrostátnych daní, viaze sa na objektívne nediskriminacné kritériá a tiez sa bez rozdielu vztahuje rovnako na vnútrostátne, ako aj cezhranicné cinnosti, potom nie je v rozpore s clánkom 49 ES. 2. Zákaz zneuzívania dominantného postavenia na trhu (clánok 82 ES v spojení s clánkom 86 ES) 68. Pokial ide o clánok 82 ES v spojení s clánkom 86 ES, vnútrostátny súd polozil celkovo dve otázky, na ktoré v dalsom texte subsidiárne([50]50) odpoviem: otázka 1 písm. a) sa týka oprávnenia obce stanovovat a vyberat miestne dane, zatial co otázka 2 písm. a) sa týka urcenia výnosu týchto daní obci. Predmetom obidvoch otázok je v podstate eventuálne skreslenie hospodárskej sútaze v prospech obecnej plagátovej sluzby a v neprospech súkromných poskytovatelov. a) Otázka 1 písm. a): Spojenie regulacnej právomoci s podnikatelskou cinnostou (clánok 82 ES v spojení s clánkom 86 ES) 69. Prostredníctvom otázky 1 písm. a) chce vnútrostátny súd v podstate vediet, ci clánku 82 ES v spojení s clánkom 86 ES odporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej obce, ktoré prevádzkujú vlastnú obecnú plagátovú sluzbu, sú súcasne poverené stanovovaním a vyberaním ("správou") daní, akou je miestna dan z reklamy a poplatku za obecnú plagátovú sluzbu. 70. Ak posudzujeme najprv samotnú právomoc obcí stanovovat a vyberat urcité miestne dane z hladiska pravidiel európskeho práva hospodárskej sútaze, vyplýva z toho nasledujúce: 71. Základnou podmienkou uplatnenia clánku 82 ES (prípadne v spojení s clánkom 86 ods. 1 ES a clánkom 10 ES) by bolo to, aby orgán obce pri stanovovaní a vyberaní takýchto daní mohol byt povazovaný za podnik. Pojem podnik v kontexte práva hospodárskej sútaze je potrebné chápat funkcne a tento zahrna kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost bez ohladu na jej právnu formu a spôsob financovania.([51]51) 72. Hospodárska cinnost ("podniku") spocíva v ponúkaní tovarov alebo sluzieb na trhu; od nej sa odlisuje zvrchovaná cinnost "orgánu verejnej moci". Rozhodujúcim pre toto rozlisovanie je povaha konkrétne vykonávanej cinnosti. Vyzaduje sa pritom skúmanie jednotlivých vykonávaných cinností v konkrétnom prípade na urcenie toho, do ktorej kategórie tieto cinnosti patria.([52]52) 73. Stanovovanie a vyberanie daní z hladiska ich povahy nie je hospodárskou cinnostou, ale cinnostou patriacou do oblasti výkonu verejnej moci. Dane, ako je miestna dan z reklamy, nie sú protihodnotou za vyuzívanie konkrétnych sluzieb bezných na trhu, ale slúzia celkom vo vseobecnosti na financovanie územných celkov([53]53); prípadným vedlajsím cielom tejto dane by mohla byt náhrada za vyuzívanie verejného priestoru na reklamné oznamy súkromnými subjektmi([54]54), avsak tento vedlajsí ciel nic nemení na povahe dane a nedáva tomuto príjmu charakter protihodnoty napr. za poskytnutú sluzbu. Suverenita pri výbere daní má za následok, ze v tomto kontexte nemozno na dotknuté obce uplatnit pravidlá hospodárskej sútaze.([55]55) 74. Pokial ide o poplatok za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby, je potrebné rozlisovat medzi jeho dvoma zlozkami. Po prvé, tento poplatok tvorí danová zlozka, zahrna totiz miestnu dan z reklamy (clánok 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93); v tomto prípade je miestna dan z reklamy jednoducho zahrnutá v poplatku a pre stanovovanie a vyberanie tohto poplatku musí platit to isté, co platí pre stanovovanie a vyberanie samotnej dane: obce konajú zvrchovane a nie zárobkovo. Po druhé, tento poplatok zahrna aj zlozku, ktorá presahuje miestnu dan z reklamy a slúzi na náhradu nákladov na obecnú plagátovú sluzbu (zlozka odplaty); v tomto prípade obce stanovujú protihodnotu za sluzbu vykonanú jej obecnou plagátovou sluzbou([56]56), a vystupujú preto ako podniky pôsobiace na trhu, t. j. podnikatelsky.([57]57) 75. V dôsledku toho koná obec alebo obecný orgán podnikatelsky a môze byt prípadne povazovaný za podnik v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze iba v rozsahu, v akom stanovuje zlozku odplatypoplatku podla clánku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93, teda tú zlozku poplatku, ktorou sa uhrádzajú sluzby vykonávané jej obecnou plagátovou sluzbou. 76. O zneuzívanie dominantného postavenia na trhu v zmysle clánku 82 ES v spojení s clánkom 86 ods. 1 ES môze íst prípadne vtedy, ak obec - ktorej plagátová sluzba má dominantné postavenie na trhu - spôsobom odporujúcim pravidlám hospodárskej sútaze stanoví neprimerane vysoko alebo neprimerane nízko zlozku odplaty poplatku podla clánku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93.([58]58) V prejednávanej veci vsak nic nenasvedcuje existencii takéhoto zneuzívania, ktorého zistenie by vyzadovalo komplexné posúdenie vsetkých okolností veci.([59]59) 77. Naopak, samotná právomoc stanovovat a vyberat miestne dane z reklamy - bez ohladu na uz uvedenú neexistenciu povahy obce ako podniku - nedáva a priori dôvod k obave, ze obec by mohla zneuzívat dominantné postavenie na trhu v zmysle clánku 82 ES v spojení s clánkom 86 ods. 1 ES. Táto dan je - bez ohladu na jej struktúru a výsku - neutrálna vo vztahu k hospodárskej sútazi, pretoze sa vyberá rovnako za vyuzívanie sluzieb súkromných poskytovatelov ako aj za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby (aj v poslednom prípade je táto dan, ako je známe, zahrnutá v poplatku podla clánku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93).([60]60) 78. Viacom a Giotto vytýkajú, ze talianske obce okrem stanovovania a vyberania daní vykonávajú aj dalsie oprávnenia verejnej moci, ktorými regulujú sírenie reklamných oznamov na ich území, cím môzu ovplyvnit trh v prospech ich vlastných obecných plagátových sluzieb, napr. stanovením polohy a velkosti poskytovaných plagátových plôch a prostredníctvom urcitých prekázok v uskutocnovaní reklamy z dôvodoch verejného záujmu.([61]61) Táto výhrada v podstate spocíva v tom, ze obce pôsobia na trhu ako podnikatelské subjekty (prostredníctvom svojej plagátovej sluzby), ktorého pravidlá samé urcujú (prostredníctvom vykonávania spomenutých oprávnení verejnej moci).([62]62) Tento konflikt záujmov podla spolocností Viacom a Giotto svedcí o nedovolenom zneuzívaní dominantného postavenia na trhu.([63]63) 79. V tejto súvislosti vsak v prvom rade analogicky platí to, co uz bolo o miestnej dani z reklamy povedané: ak obec upravuje sírenie plagátových oznamov tým spôsobom, ze napr. niektoré formy reklamy z dôvodov verejného záujmu zakáze alebo obmedzí a okrem toho vymedzí plagátové plochy urcené na reklamu, nekoná ako podnik, ale vyuzíva oprávnenia verejnej moci. V tomto rozsahu na nu nemozno a priori uplatnit právo hospodárske sútaze. 80. Je taktiez v súlade s poziadavkami verejného záujmu, ak obce regulujú sírenie plagátových oznamov. Napríklad vzhladom na mestskú výstavbu môze byt ziadaným zakázat reklamu na niektorých miestach na území obce, obmedzit poskytované plagátové plochy alebo niektoré formy reklamy zakázat. Rovnako môzu byt obmedzenia odôvodnené poziadavkami ochrany zivotného prostredia alebo bezpecnosti premávky. V rámci definovania a realizácie cielov mestskej výstavby a iných poziadaviek verejného záujmu musí byt navyse obciam priznaná dostatocná volná úvaha. 81. Porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES a prípadne v spojení s clánkom 10 ES by vsak prichádzalo do úvahy vtedy, ak by obec prekrocila hranice priznanej volnej úvahy a v rámci výkonu verejnej moci by porusila pravidlá hospodárskej sútaze v prospech jej vlastného obecného podniku, teda ak by obec pri vykonávaní svojich zvrchovaných úloh uprednostnila obecnú plagátovú sluzbu, ktorú sama prevádzkuje - ktorá má dominantné postavenie na trhu - voci súkromným poskytovatelom pôsobiacim na tom istom trhu.([64]64) Bolo by tomu tak v prípade, ak by jej obec poskytla velký podiel plagátových plôch, ktoré sú k dispozícii, alebo ak by s odvolaním sa na verejný záujem podriadila cinnost súkromných poskytovatelov prísnejsím obmedzeniam ako cinnost vlastnej obecnej plagátovej sluzby. 82. Ci vsak vsetky tieto skutocnosti existujú aj v prejednávanej veci, treba zhodnotit na základe komplexného posúdenia vsetkých okolností konkrétnej veci. Predovsetkým nemôze postacovat iba výlucne numerické hodnotenie vyhradených plagátových plôch([65]65) a jednoduchý výpocet, kolko z týchto plôch je urcených pre súkromných poskytovatelov a kolko pre obecnú plagátovú sluzbu. Ako Komisia na pojednávaní správne uviedla, rozhodujúcimi sú kvalita a poloha príslusných plagátových plôch. Okrem toho treba zohladnit, ci a v akom rozsahu sa prípadné obmedzenia obce vztahujú aj na vyuzívanie súkromných plôch. Z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vsak v ziadnom prípade dostatocne nevyplýva akékolvek uprednostnovanie mestskej plagátovej sluzby mestom Janov. 83. Za okolností, ktoré sú známe z konania vo veci samej, teda clánkom 82 ES a 86 ods. 1 ES neodporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej sa za plagátovú reklamu na verejnom priestranstve vyberá miestna dan z reklamy alebo poplatok v prospech obce, ktorá súcasne prevádzkuje vlastnú obecnú plagátovú sluzbu. b) Otázka 2 písm. a): Urcenie výnosu dane z reklamy plagátovej sluzbe (clánok 82 ES v spojení s clánkom 86 ES) 84. Prostredníctvom prejudiciálnej otázky 2 písm. a) chce vnútrostátny súd v podstate vediet, ci clánku 82 ES v spojení s clánkom 86 ES odporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej je výnos dane, akou je miestna dan z reklamy a výnos poplatku za obecnú plagátovú sluzbu urcený obciam, ktoré prevádzkujú vlastnú obecnú plagátovú sluzbu. 85. Clánok 86 ods. 1 ES zakazuje obciam ako vykonávatelom verejnej moci podnecovat verejné podniky k takému správaniu, ktoré by porusilo clánok 82 ES.([66]66) Ak by teda obec napríklad poskytla svojej obecnej plagátovej sluzbe prostriedky z miestnej dane z reklamy, potom nemozno vylúcit, ze to bude mat za následok skreslenie hospodárskej sútaze v neprospech súkromných poskytovatelov a v prospech obecnej plagátovej sluzby.([67]67) 86. Obecná plagátová sluzba je vsak súcastou obce a nemozno vychádzat z toho, ze by táto sluzba mala osobitnú autonómiu v organizacnom usporiadaní a najmä vlastný rozpocet, resp. vlastné úctovníctvo. Skôr treba vychádzat z toho, ze obecná plagátová sluzba je priamo financovaná z rozpoctu obce a príjmy ako aj výdavky tejto sluzby sú úctované priamo v príslusných polozkách rozpoctu obce.([68]68) Bez minimálneho stupna organizacného oddelenia a transparentnosti([69]69) mozno len tazko zistit, ci a v akom rozsahu plynú obecnej plagátovej sluzbe prostriedky z daní, predovsetkým prostriedky z miestnej dane z reklamy. 87. Dokonca, ak by sme aj predpokladali, ze obecná plagátová sluzba má dostatocnú organizacnú autonómiu, vonkoncom by sme nemohli s istotou dospiet k záveru, ze mesto Janov v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze podnietilo zneuzívanie dominantného postavenia na trhu. 88. Súdny dvor doteraz - pokial je mi známe - pripustil vytvorenie situácie, ktorá podnik vedie k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia na trhu iba v prípade, ak stát tomuto podniku priznal zároven osobitné práva - spravidla monopolné postavenie - a povaha tohto priznania, resp. následný postup státu prinajmensom "umoznili" podniku vyuzívat jeho postavenie zneuzívajúcim spôsobom.([70]70) V kazdom prípade by sa vyzadovala specifická súvislost medzi priznanými právami, vytvorenou situáciou a zneuzívaním dominantného postavenia na trhu podnikom. 89. Kedze clánok 86 ods. 1 ES zakazuje clenským státom prijímat príslusné opatrenia nielen vo vztahu k podnikom, ktorým boli priznané osobitné práva, ale aj vo vztahu k verejným podnikom, dôjdeme v tejto oblasti pravdepodobne k porovnatelným záverom.([71]71) Nielen priznanie osobitných práv alebo monopolov, ale navyse aj poskytnutie financných prostriedkov môze mat za následok, ze verejný podnik bude zneuzívat svoje - predpokladané - dominantné postavenie na trhu.([72]72) 90. Za týchto okolností by bolo v rámci hodnotenia vsetkých okolností konkrétnej veci potrebné skúmat, ci povaha a rozsah prípadného urcenia výnosu miestnej dane z reklamy obecnej plagátovej sluzbe je spôsobilý podnietit plagátovú sluzbu ku konaniu, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Takémuto urceniu prostriedkov vsak v prejednávanej veci nic nenasvedcuje. 91. Za okolností, ktoré sú známe z konania vo veci samej, clánkom 82 ES a 86 ods. 1 ES neodporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej je za plagátovú reklamu na verejnom priestranstve vyberaná miestna dan z reklamy alebo poplatok v prospech obce, ktorá súcasne prevádzkuje vlastnú obecnú plagátovú sluzbu. 3. Otázka 2 písm. b): Zákaz státnej pomoci (clánky 87 ES a 88 ES) 92. Prostredníctvom prejudiciálnej otázky 2 písm. b), ktorá bude dalej subsidiárne zodpovedaná([73]73), chce vnútrostátny súd v podstate vediet, ci v prípade, ak je výnos daní, akými sú miestne dane z reklamy, a výnos poplatku za obecnú plagátovú sluzbu urcený obciam, ktoré prevádzkujú vlastné plagátové sluzby, ide o (eventuálne zakázanú) státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, ktorá navyse podlieha oznamovacej povinnosti, ako aj zákazu výkonu podla clánku 87 ES. 93. Viacom a Giotto, ale rovnako aj vnútrostátny súd, povazujú urcenie výnosu miestnej dane z reklamy a poplatkov obecnej plagátovej sluzbe za nedovolenú státnu pomoc. Kedze je miestna dan z reklamy v rozpore s právom Spolocenstva, zdielajú názor, ze neexistuje povinnost na jej zaplatenie. Predmetom námietok úcastníkov konania vo veci samej a podstatou prejudiciálnej otázky je preto tak uplatnovanie, ako aj vyberanie miestnej dane z reklamy a poplatku za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby. a) Miestna dan z reklamy 94. Pokial ide o miestnu dan z reklamy, z údajov predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze viaceré dôvody svedcia proti uplatneniu ustanovení Zmluvy (ES) týkajúcich sa státnej pomoci. 95. Ak by sme aj predpokladali rovnako ako vnútrostátny súd a úcastníci konania vo veci samej, ze obec ako celok treba povazovat za podnik, nedospeli by sme k záveru o moznosti uplatnit ustanovenia o státnej pomoci. Vychádzajúc z tohto predpokladu by totiz chýbal státny pôvod prostriedkov a v tom prípade by musela byt miestna dan z reklamy povazovaná za protiplnenie súkromného podniku (poskytovatela reklamy, napr. spolocnosti Viacom) poskytnuté inému podniku (obci). V dôsledku neexistencie prevodu státnych prostriedkov by preto neslo o státnu pomoc; na tom nic nemení ani skutocnost, ze povinnost platit miestnu dan je zalozená na kogentných ustanoveniach.([74]74) 96. Z toho vyplýva, ze jediným prípadom, kedy by mohli nastat pochybnosti o povahe miestnej dane z reklamy ako státnej pomoci, je trojstranný vztah, v rámci ktorého najprv obec ako vykonávatel právomocí verejnej moci vyberá dan a následne z výnosu tejto dane poskytuje státnu pomoc obecnej sluzbe, ktorá ma dostatocnú autonómiu. Ako vsak uz bolo uvedené, tak uznesenie vnútrostátneho súdu, ako ani vysvetlenia úcastníkov konania presvedcivo nepotvrdzujú to, ze obecná plagátová sluzba má dostatocnú organizacnú a najmä rozpoctovú, prípadne úctovnú autonómiu.([75]75) Ak vsak chýba "vonkajsí vztah", ktorý by umoznil predpokladat osobitné urcenie danových prostriedkov, potom neexistuje autonómny príjemca pomoci: obec nemôze dotovat samú seba. 97. Dokonca, ak by sme aj pozadovanú organizacnú autonómiu obecnej plagátovej sluzby predpokladali, na samotné vyberanie miestnej dane z reklamy bez dalsieho by sa nevztahoval zákaz státnej pomoci podla clánku 87 ES ako ani oznamovacia povinnost a zákaz vykonávania podla clánku 88 ods. 3 ES. Skôr tu musia byt splnené dodatocné podmienky([76]76), predovsetkým musí existovat priamy a neoddelitelný vztah medzi vyberaním miestnej dane z reklamy a konkrétnou pomocou obce, prípadne financovanou z tejto dane, v prospech obecnej plagátovej sluzby([77]77). Iba v prípade, ze existuje takýto priamy vztah, môze mat prípadná protiprávnost státnej pomoci dôsledky na vyberanie dane a ustanovenia o státnej pomoci sa môzu vztahovat na vyberanie daní. 98. V prejednávanej veci nic nenasvedcuje tomu, ze ide o (protiprávnu) státnu pomoc, ktorej existencia je v kazdom prípade podmienkou, ako ani nevyplýva pozadovaná priamy a neoddelitelný vztah medzi státnou pomocou a vyberaním dane. Predovsetkým na základe dostupných informácií treba vychádzat z toho, ze miestna dan z reklamy plynie do rozpoctu obce na úcely verejného pouzitia a nie je osobitne urcená na financovanie obecnej plagátovej sluzby napríklad prostredníctvom osobitného fondu. b) Poplatok za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby 99. Pokial ide o poplatok za vyuzívanie obecnej plagátovej sluzby, tento poplatok, ako uz bolo spomenuté, pozostáva z danovej zlozky a zo zlozky odplaty za poskytovanie plagátovej sluzby.([78]78) 100. Co sa týka danovej zlozky, vyssie uvedené sa na nu vztahuje analogicky.([79]79) 101. Co sa týka zlozky odplaty, táto a priori nemôze predstavovat státnu pomoc: jej úhrada sa nerealizuje zo státnych prostriedkov, ale zo súkromných prostriedkov zákazníkov obecnej plagátovej sluzby([80]80) a je protihodnotou za nou poskytnuté sluzby; nejde o hospodársky prospech, ktorý by obecná plagátová sluzby za obvyklých trhových podmienok nemohla dosiahnut.([81]81) c) Predbezný záver 102. Za okolností, ktoré sú známe z konania vo veci samej, clánkom 87 ES a 88 ES neodporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej je za vykonávanie plagátovej reklamy na verejnom priestranstve vyberaná miestna dan z reklamy alebo poplatok v prospech obce, ktorá súcasne prevádzkuje vlastnú obecnú plagátovú sluzbu. VI - Návrh 103. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu boli polozené, takto: 1. Ak je vyberanie nepriamej dane, ako v prípade miestnej dane z reklamy v Taliansku, súcastou vseobecného systému vnútrostátnych daní, viaze sa na objektívne nediskriminacné kritériá a navyse sa bez rozdielu vztahuje tak na vnútrostátne, ako aj cezhranicné cinnosti, potom nie je v rozpore s clánkom 49 ES. 2. V zostávajúcej casti je návrh na zacatie prejudiciálneho konania neprípustný. Subsidiárne navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku 1 písm. a) a otázku 2 takto: Za okolností, ktoré sú známe z konania vo veci samej, clánku 82 ES ako ani clánkom 87 ES a 88 ES, prípadne v spojení s clánkom 86 ods. 1 ES, neodporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej je za vykonávanie plagátovej reklamy na verejnom priestranstve vyberaná miestna dan z reklamy alebo poplatok v prospech obce, ktorá prevádzkuje vlastnú obecnú plagátovú sluzbu a súcasne je poverená stanovovaním a vyberaním tejto dane. __________________________________________________________________ [82]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [83]2 - Uznesenie z 8. októbra 2002, Viacom I, C-190/02, Zb. s. I-8289. __________________________________________________________________ [84]3 - GURI c. 298 z 23. decembra 1997, riadny dodatok. __________________________________________________________________ [85]4 - Táto poznámka sa týka iba nemeckej verzie návrhov. __________________________________________________________________ [86]5 - Názov tohto legislatívneho dekrétu zacína formuláciou "Revisione ed armonizzazione dell'imposta comunale sulla pubblicitŕ e del diritto sulle pubbliche affissioni" a bol zverejnený v GURI c. 288 z 9. decembra 1993, riadny dodatok. V prejednávanej veci je aktuálna verzia legislatívneho dekrétu prezidenta republiky c. 43 z 28. januára 1998 a legislatívneho dekrétu c. 112 z 13. apríla 1999. __________________________________________________________________ [87]6 - Nové nariadenie o uplatnení dane z reklamy a o výkone verejnej plagátovej sluzby (Nuovo regolamento per l'applicazione dell'imposta sulla pubblicitŕ e per l'effettuazione del servizio delle pubbliche affissioni). Toto nariadenie obce bolo v rokoch 1999 a 2000 zmenené. __________________________________________________________________ [88]7 - Clánok 39 nariadenia obce z 26. marca 2001 (rozhodnutie mesta Janov c. 36/2001). __________________________________________________________________ [89]8 - Predtým: Societŕ Manifesti Affissioni SpA. __________________________________________________________________ [90]9 - Uz citované v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [91]10 - Uznesenie z 5. marca 1986, Wünsche III, 69/85, Zb. s. 947, bod 15. __________________________________________________________________ [92]11 - Pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38; z 10. decembra 2002, Der Weduwe, C-153/00, Zb. s. I-11319, bod 31; zo 4. decembra 2003, EVN AG a Wienstrom, C-448/01, Zb. s. I-14527, bod 74, a z 25. marca 2004, Ribaldi, spojené veci C-480/00, C-481/00, C-482/00, C-484/00, C-489/00, C-490/00, C-491/00, C-497/00, C-498/00 a C-499/00, Zb. s. I-2943, bod 72. __________________________________________________________________ [93]12 - Rozsudky Bosman, bod 61; PreussenElektra, bod 39, a Ribaldi, bod 72; rovnako aj EVN AG a Wienstrom, bod 76, a Der Weduwe, bod 33, vsetky uz citované v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [94]13 - Ako bolo uvedené, Giotto je na základe zmluvy povinná nahradit "osobitné a preukázané náklady" (v taliancine "oneri specifici e documentati"). __________________________________________________________________ [95]14 - V konaní podla clánku 234 ES, ktorý vychádza z jasného rozdelenia právomocí medzi vnútrostátne súdy a Súdny dvor, prinálezí akékolvek posudzovanie konkrétneho skutkového stavu a výklad vnútrostátneho práva výlucne vnútrostátnemu súdu. Pozri v tomto zmysle, za vsetky, rozsudky zo 16. septembra 2004, Baldinger, C-386/02, Zb. s. I-08411, bod 14; z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 10, a zo 16. júla 1998, Dumon a Froment, C-235/95, Zb. s. I-4531, bod 25, a dalsie odkazy. __________________________________________________________________ [96]15 - Tretia strana uznesenia vnútrostátneho súdu, odsek B. (II). Je vo výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu vykladat obcianskoprávnu zmluvu podla príslusných pravidiel vnútrostátneho práva. Tým sa odlisuje prejednávaná vec napríklad od veci Der Weduwe, v ktorej belgický súd bez blizsieho odôvodnenia opieral svoj návrh na zacatie prejudiciálneho konania o cisto hypotetický predpoklad, a síce o neistý výklad luxemburského práva, t. j. práva cudzieho státu, ktoré nebolo právom jeho státu (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, body 37 az 39). __________________________________________________________________ [97]16 - Rozsudok z 11. marca 1980, Foglia I, 104/79, Zb. s. 745, bod 10. __________________________________________________________________ [98]17 - Rozsudok z 9. februára 1995, Leclerc-Siplec, C-412/93, Zb. s. I-179, bod 14. __________________________________________________________________ [99]18 - V tomto zmysle tiez rozsudok z 21. septembra 1988, Van Eycke, 267/86, s. 4769, bod 12. __________________________________________________________________ [100]19 - Rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., spojené veci C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6, a z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C-176/96, Zb. s. I-2681, bod 22, ako aj uznesenia z 19. marca 1993, Banchero, C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; z 30. júna 1997, Banco de Fomento e Exterior, C-66/97, Zb. s. I-3757, bod 7, a z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, s. I-4979, bod 15; pozri dalej uznesenie Viacom I, uz citované v poznámke pod ciarou 2, bod 15. __________________________________________________________________ [101]20 - Rozsudok Lehtonen a Castors Braine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 22, ako aj uznesenia Banchero, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 5; Laguillaumie, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 19, a Viacom I, uz citované v poznámke pod ciarou 2, bod 22. __________________________________________________________________ [102]21 - Rozsudok Ribaldi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 73; uznesenie z 11. februára 2004, Cannito a i., spojené veci C-438/03, C-439/03, C-509/03 a C-2/04, Zb. s. I-0000, body 6 az 8 a dalsie odkazy; rozsudok Telemarsicabruzzo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 6, a uznesenie Viacom I, uz citované v poznámke pod ciarou 2, bod 14. __________________________________________________________________ [103]22 - Rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i., spojené veci 141/81 az 143/81, Zb. s. 1299, bod 6; uznesenie Banco de Fomento e Exterior, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 7; rozsudok Lehtonen a Castors Braine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 23; uznesenie Laguillaumien, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 14, a uznesenie Viacom I, uz citované v poznámke pod ciarou 2, bod 14. __________________________________________________________________ [104]23 - K poziadavkám pozri podrobne body 19 a 20 uznesenia Viacom I, uz citovaného v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [105]24 - Pozri body 15 a 16 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [106]25 - Ide o uznesenie c. 35/2001 a nariadenie o vyberaní poplatku za umiestnovanie reklamy (Regolamento per l'applicazione del canone per l'istallazione di mezzi pubblicitari) a uznesenie c. 36/2001 a nariadenie o uplatnení dane a vykonávaní verejnej plagátovej sluzby (Regolamento per l'applicazione del diritto e per l'effettuazione del servizio delle pubbliche affissioni). __________________________________________________________________ [107]26 - Nariadenie uvedené v prílohe rozhodnutia mesta Janov c. 36/2001 z 26. marca 2001 stanovuje v clánku 39 za dátum nadobudnutia jeho úcinnosti 1. január 2001 a na rovnaký den stanovuje zrusenie nariadenia z roku 1998. Toto zrusenie sa vsak výslovne nevztahuje na danovoprávne vztahy v období pred 1. januárom 2001. Rovnako nariadenie uvedené v prílohe rozhodnutia mesta Janov c. 35/2001 z 26. marca 2001 stanovuje v clánku 19 za dátum nadobudnutia jeho úcinnosti 1. január 2001. __________________________________________________________________ [108]27 - Pozri bod 37 týchto návrhov. Niektoré doplnujúce informácie okrem toho predlozili úcastníci konania vo veci samej, ako aj Komisia vo svojich vyjadreniach a písomných pripomienkach. __________________________________________________________________ [109]28 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [110]29 - Uznesenie Viacom I, uz citované v poznámke pod ciarou 2, body 21 a 22. __________________________________________________________________ [111]30 - To Komisia naznacila vo svojich písomných pripomienkach. Pritom sa tiez odvoláva na judikatúru talianskych správnych súdov, predovsetkým na rozsudok c. 1490 Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (TAR Lombardia-Milano) zo 17. apríla 2002, z ktorého vyplýva, ze cielom a zmyslom miestnej plagátovej sluzby je zabezpecit efektívny výkon ústavou zaruceného základného práva na slobodu myslenia. __________________________________________________________________ [112]31 - Pozri za vsetky úvahy Komisie v jej rozhodnutí zo 14. septembra 2001 vyhlasujúcom koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom (Vec N IV/M.2529 - JCD/RCS/Publitransport/IGP) na základe nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 (Ú. v. ES C 300, s.27, bod 10). __________________________________________________________________ [113]32 - Práve naopak napríklad Komisia vo svojich ústnych a písomných pripomienkach poukazuje na rozlicné rozhodnutia úradov hospodárskej sútaze, z ktorých mozno vyvodit, ze v Taliansku v oblasti plagátovej reklamy existuje efektívna hospodárska sútaz. Ide o uz citované rozhodnutie Komisie zo 14. septembra 2001 (pozri poznámku pod ciarou 31, najmä bod 15), ako aj o rozhodnutia talianskeho Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato c. 7781 (C3738) z 2. decembra 1999, c. 8019 (C3843) z 10. februára 2000, c. 8463 (C4047) zo 6. júla 2000, c. 11442 (C5428) z 27. novembra 2002 a c. 12561 (I583) z 30. októbra 2003. __________________________________________________________________ [114]33 - Z uznesenia vnútrostátneho súdu mozno v tomto ohlade iba vyvodit, ze mesto Janov pre plagátovú sluzbu zabezpecuje najmä "riaditela sluzby, technické priestory, pracovníkov na nizsích pozíciách, technické prostriedky a zariadenia. Je teda organizovaná spôsobom, ktorý je podobný spôsobu organizácie súkromných podnikov, ktoré jej v tejto oblasti konkurujú." Obecná plagátová sluzba je prevádzkovaná obcou v rámci systému osobitne poskytnutých financných a hmotných prostriedkov, ktorý nijako nesúvisí s jej institucionálnymi úlohami, a je zameraná na vykonávanie podnikatelskej cinnosti zameranej na dosiahnutia zisku. __________________________________________________________________ [115]34 - Podla názoru spolocnosti Viacom v zmysle jej vyjadrení a písomných pripomienok ide o pracovisko bez osobitnej samostatnosti a bez vlastného rozpoctu. __________________________________________________________________ [116]35 - Rozsudky z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, C-262/02, Zb. s. I-6569, bod 22, a Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31. __________________________________________________________________ [117]36 - Podobne napríklad rozsudok z 24. októbra 1978, Koestler, 15/78, Zb. s. 1971, bod 3, v súvislosti s bankovými sluzbami. __________________________________________________________________ [118]37 - Pozri rozsudky z 28. októbra 1999, Vestergaard, C-55/98, Zb. s. I-7641, body 16 a 17, a z 11. decembra 2003, AMOK, C-289/02, Zb. s. I-15059, body 25 a 26. __________________________________________________________________ [119]38 - Tak je tomu napríklad v rozsudkoch z 13. decembra 1989, Corsica Ferries France, C-49/89, Zb. s. 4441, bod 7; z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko, C-381/93, Zb. s. I-5145, body 17 az 21; z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 30 az 35, a z 21. marca 2002, Cura Anlagen, C-451/99, Zb. s. I-3193, body 65 az 69. __________________________________________________________________ [120]39 - Podla clánku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu 507/93 je totiz pri vyuzívaní obecnej plagátovej sluzby "v prospech obce, ktorá vykonáva umiestnovanie plagátov, ... potrebné zaplatit poplatok zahrnujúci dan z reklamy" (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). __________________________________________________________________ [121]40 - K súvisiacemu problému zdanovania výrobkov (clánok 90 ES) pozri rozsudky zo 7. mája 1987, Co-Frutta, 193/85, Zb. s. 2085, bod 10 a nasl., a z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 17. Pozri tiez rozsudok z 29. apríla 2004, Weigel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 55 na konci. __________________________________________________________________ [122]41 - Pozri najmä rozsudky z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, C-266/96, Zb. s. I-3949, bod 56; z 20. februára 2001, Analir a i., C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 21, a z 13. júna 2002, Sea-Land Service, spojené veci C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bod 32. Podobne rozsudky Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 22, a Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 31. __________________________________________________________________ [123]42 - Pozri v tomto zmysle za vsetky rozsudky Corsica Ferries France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, body 3, 4 a 60, a Sea-Land Service, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, body 38 a 42, a bod 25 mojich návrhov z 22. júna 2004, Komisia/Holandsko, C-189/03, Zb. s. I-9289. __________________________________________________________________ [124]43 - Rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 38 sa týkali vsetkých diskriminacných daní. __________________________________________________________________ [125]44 - Rozsudok z 29. novembra 2001, De Coester, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 26, 29, 37 a 38. Pravdaze, dan bola v kazdom prípade tiez dodatocne diskriminujúca (pozri body 31 az 35 rozsudku). __________________________________________________________________ [126]45 - Pochopitelne to platí iba v rámci toho, co vyplýva z hlavy VII Zmluvy (ES) o hospodárskej a menovej politike. __________________________________________________________________ [127]46 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 40. __________________________________________________________________ [128]47 - Rozsudok Weigel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 55; nediskriminacná povaha dane je tu vysvetlená v bode 53 uvedeného rozsudku; pozri dalej bod 36 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano 3. júla 2003 v tej istej veci. __________________________________________________________________ [129]48 - K absencii diskriminácie pozri tiez bod 57 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [130]49 - Odvolávajúc sa na judikatúru talianskych správnych súdov (Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana - TAR Toscana Firenze, rozsudok c. 456 z 11. marca 2002), Komisia vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, ze výska tejto dane je nepatrná ("di ammontare molto modesto"). __________________________________________________________________ [131]50 - Pozri body 51 a 52 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [132]51 - Rozsudky zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., spojené veci C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 46; z 22. januára 2002, Cisal, C-218/00, Zb. s. I-691, bod 22, a z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21. __________________________________________________________________ [133]52 - Rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/95, Zb. s. 2599, bod 7, a z 18. marca 1997, Calí, C-343/95, Zb. s. I-1547, body 16 a 18. Podobné rozlisovanie medzi podnikatelskou cinnostou a cinnostou pri výkone verejnej moci obcí naznacil aj rozsudok zo 4. mája 1988, Bodson, 30/87, Zb. s. 2479, bod 18. __________________________________________________________________ [134]53 - Inak ako v rozsudku zo 17. mája 2001, TNT Traco, C-340/99, Zb. s. I-4109, pozri najmä bod 47, nepredstavuje miestna dan odplatu v prospech obce za sluzby, ktoré sama neposkytla. __________________________________________________________________ [135]54 - Takto sa Komisia vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení odvolávajúcom sa na judikatúru talianskych správnych súdov (Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana - TAR Toscana Firenze, rozsudky c. 456 a 457 z 11. marca 2002). __________________________________________________________________ [136]55 - Rozsudok Calě, uz citovaný v poznámke pod ciarou 52, body 16, 18 a 23. __________________________________________________________________ [137]56 - Termín "sluzba" (v taliancine "servizio") je dokonca výslovne pouzitý v clánku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 507/93. __________________________________________________________________ [138]57 - Ako z pripomienok podaných Súdnemu dvoru vyplýva, obecná plagátová sluzba slúzi tiez zdruzeniam a spolocenským institúciám k verejnému oznamovaniu. Z toho mozno vyvodit záver, ze cinnost obecnej plagátovej sluzby - prinajmensom ciastocne - predstavuje sluzby vykonávané vo verejnom hospodárskom záujme. To vsak nic nemení na hospodárskej povahe tejto cinnosti v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze, a teda ani na stotoznení sa s pojmom podnik. Povaha sluzieb môze mat prípadne význam v druhovej fáze, v súvislosti s clánkami 16 ES a 86 ods. 2 ES. __________________________________________________________________ [139]58 - Tak neprimerane vysoký, ako aj neprimerane nízky poplatok môze mat za urcitých okolností negatívny dôsledok na zákazníkov. V prvom prípade by zákazníci museli platit obci neprimerane vysokú cenu, v druhom prípade by to mohlo mat za následok skreslenie hospodárskej sútaze a vytlacenie súkromných poskytovatelov z trhu, a tým nakoniec uzsiu ponuku pre zákazníkov. __________________________________________________________________ [140]59 - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje ziadne údaje o výske poplatku za vyuzívanie mestskej plagátovej sluzby mesta Janov. Ani úcastníci konania - napriek výslovnej výzve Súdneho dvora - v tomto ohlade neposkytli ziadne doplnujúce údaje. __________________________________________________________________ [141]60 - V tomto ohlade sa prejednávaná vec odlisuje od rozsudku zo 17. júla 1997, GT-Link, C-242/95, Zb. s. I-4449, body 14 a 41, ktorého predmetom bolo okrem iného oslobodenie verejných podnikov od daní, ktoré platia iné subjekty. __________________________________________________________________ [142]61 - Podobne sa Viacom a Giotto vyjadrili tiez k slobodnému poskytovaniu sluzieb (clánok 49 ES). __________________________________________________________________ [143]62 - Tým úcastníci v konecnom dôsledku uznali podobnost so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal rozsudok z 13. decembra 1991, RTT/GB-Inno-BM, C-18/88, Zb. s. I-5941, body 25 a 26. __________________________________________________________________ [144]63 - Na pojednávaní pred Súdnym dvorom zástupca spolocnosti Viacom navyse poukázal na skutkové stavy rozsudkov TNT Traco, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, a z 18. júna 1991, ERT, C-260/89, Zb. s. I-2925. __________________________________________________________________ [145]64 - Pozri rozsudky z 5. októbra 1995, Centro Servizi Spediporto Srl, C-96/94, Zb. s. I-2883, bod 20; z 29. januára 1985, Cullet/Leclerc, 231/83, Zb. s. 305, bod 16; z 10. januára 1985, Leclerc/Thouars, 229/83, Zb. s. 1, bod 14, a rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 26 az 29. __________________________________________________________________ [146]65 - V konaní pred Súdnym dvorom Viacom a Giotto uviedli, ze mesto Janov vyhradilo pre súkromných poskytovatelov priblizne 17 000 m^2, pre vlastnú plagátovú sluzbu naproti tomu 24 000 m^2 plagátovej plochy. Ako vsak zástupca Viacom na pojednávaní sám priznal, cast plôch vyhradených mestskej plagátovej sluzbe slúzi ako úradné tabule alebo tabule na vyvesovanie vo verejnom záujme. __________________________________________________________________ [147]66 - Pozri rozsudky Leclerc/Thouars, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 14; Cullet/Leclerc, uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 16, a Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 26 az 29. __________________________________________________________________ [148]67 - Pozri rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse a i., spojené veci C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, body 48 az 52, a body 72 az 84 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl zo 7. novembra 2002 v rovnakej veci. __________________________________________________________________ [149]68 - V tomto zmysle sa vyjadril na pojednávaní samotný zástupca spolocnosti Viacom. __________________________________________________________________ [150]69 - Povinnost zabezpecit transparentnost vo financných vztahoch medzi obcou a jej obecnou plagátovou sluzbou mozno vyvodit zo smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; naposledy zmenenej smernicou Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000, Ú. v. ES L 193, s. 75; Mim. vyd. 08/002, s. 11), avsak s výhradou výnimiek obsiahnutých v jej clánku 4 ods. 1. __________________________________________________________________ [151]70 - Pozri rozsudky vo veci ERT, uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, body 35 az 37; Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 27 az 31; GT-Link, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, body 33 az 35; z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova, C-179/90, Zb. s. I-5889, body 17 az 19; z 11. decembra 1997, Job Centre, C-55/96, Zb. s. I-7119, body 28 az 31; z 12. februára 1998, Raso a i., C-163/96, Zb. s. I-533, body 27 az 31; z 25. júna 1998, Dusseldorp a i., C-203/96, Zb. s. I-4075, body 61 a 62; z 12. septembra 2000, Pavel Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, body 127 a 128; TNT Traco, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, bod 44; Ambulanz Glöckner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 39 a 40, a z 22. mája 2003, Connect Austria, C-462/99, Zb. s. I-5197, body 80 az 84. __________________________________________________________________ [152]71 - Rovnako aj generálna advokátka Stix-Hackl v bodoch 72 az 84 svojich návrhov vo veci Enirisorse, uz citovaných v poznámke pod ciarou 67. __________________________________________________________________ [153]72 - Pozri tiez rozsudok Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 67, body 48 az 52, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl v rovnakej veci, uz citované v poznámke pod ciarou 67, body 72 az 84. __________________________________________________________________ [154]73 - Pozri body 51 a 52 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [155]74 - Rozsudok PreussenElektra, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, body 58, 59 a 61. __________________________________________________________________ [156]75 - Pozri k tomu tiez bod 86 a poznámku pod ciarou 69 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [157]76 - Pozri najmä rozsudky z 21. októbra 2003, Van Calster a Cleeren, spojené veci C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49, a Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 67, body 43 az 45. Rozsiahle spracovanie tejto problematiky sa nachádza v bode 32 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 4. marca 2004 vo veci Streekgewest Westelijk Noord-Brabant a i., C-174/02 a C-175/02, Zb. s. I-85. __________________________________________________________________ [158]77 - Pozri tiez bod 34 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Streekgewest Westelijk Noord-Brabant, uz citované v poznámke pod ciarou 76. __________________________________________________________________ [159]78 - Pozri bod 74 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [160]79 - Pozri body 94 az 98 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [161]80 - Pozri v tomto zmysle rozsudok PreussenElektra, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, body 58, 59 a 61. __________________________________________________________________ [162]81 - Existenciu státnej pomoci, kde sa vyskytuje plnenie a zodpovedajúce protiplnenie, v podstate - hoci v trochu odlisnom kontexte - odmieta aj rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 84 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref1 83. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref2 84. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref3 85. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref4 86. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref5 87. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref6 88. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref7 89. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref8 90. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref9 91. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref10 92. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref11 93. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref12 94. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref13 95. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref14 96. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref15 97. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref16 98. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref17 99. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref18 100. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref19 101. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref20 102. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref21 103. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref22 104. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref23 105. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref24 106. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref25 107. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref26 108. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref27 109. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref28 110. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref29 111. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref30 112. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref31 113. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref32 114. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref33 115. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref34 116. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref35 117. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref36 118. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref37 119. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref38 120. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref39 121. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref40 122. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref41 123. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref42 124. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref43 125. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref44 126. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref45 127. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref46 128. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref47 129. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref48 130. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref49 131. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref50 132. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref51 133. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref52 134. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref53 135. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref54 136. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref55 137. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref56 138. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref57 139. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref58 140. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref59 141. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref60 142. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref61 143. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref62 144. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref63 145. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref64 146. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref65 147. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref66 148. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref67 149. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref68 150. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref69 151. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref70 152. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref71 153. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref72 154. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref73 155. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref74 156. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref75 157. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref76 158. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref77 159. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref78 160. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref79 161. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref80 162. file:///tmp/lynxXXXXLZdMzx/L98468-406TMP.html#Footref81