NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 28. októbra 2004 ([1]1) Spojené veci C-128/03 a C-129/03 AEM SpA (C-128/03) proti Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas, Ministero dell'Economia e delle Finanze a Ministero delle Attivitŕ Produttive a AEM Torino SpA(C-129/03) proti Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas, Ministero dell'Economia e delle Finanze a Ministero delle Attivitŕ Produttive [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato (Taliansko)] "Vnútorný trh s elektrickou energiou - Zvýsenie poplatku za prístup do vnútrostátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie - Kompenzácia vseobecných nákladov v rámci elektrickej sústavy ako deklarovaný ciel zvýsenia - Definícia vseobecných nákladov - Lepsie zhodnotenie elektrickej energie vyrábanej vodnými a geotermálnymi elektrárnami - Státna pomoc - Clánok 87 ES - Je kompenzácia neodôvodnenej výhody v oblasti výdavkov preferencným zaobchádzaním? - Vztah medzi financovaním a opatreniami predstavujúcimi pomoc - Clánky 7 a 8 smernice 96/92/ES - Zákaz diskriminácie v oblasti prístupu do sústavy" I - Úvod 1. Podobne ako vo veci Vereniging voor Energie, Milieu en water a i. (C-17/03)([2]2), Súdny dvor bol znovu poverený riesením otázok prechodného charakteru týkajúcich sa prebrania smernice 96/92/ES([3]3) (dalej len "smernica 96/92"). 2. V danom prípade ide o pouzitie zvýsenia poplatku za prístup do talianskej elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzívanie voci niektorým výrobcom elektrickej energie. Podla údajov poskytnutých vnútrostátnym súdom toto zvýsenie má za ciel kompenzovat neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov spojených s liberalizáciou vnútrostátneho trhu s elektrickou energiou z dôvodu, ze podniky, na ktoré sa zvýsenie poplatku vztahuje, by inak platili distribútorom, rovnako aj po liberalizácii tohto trhu a po zániku niektorých vyrovnávacích mechanizmov medzi výrobcami elektrickej energie, sadzby nezohladnujúce ich výdavky. 3. Výrobcovia elektrickej energie, na ktorých sa vztahuje zvýsenie poplatku, povazujú toto za diskriminacné a problematické z pohladu pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. Okrem toho tiez tvrdia, ze príjmy získané z toho zvýsenia, na rozdiel od toho co vyplýva z uznesenia vnútrostátneho súdu o predlození návrhu na prejudiciálne konanie, by mali slúzit na financovanie opatrení predstavujúcich státnu pomoc. 4. Predpokladajúc, ze liberalizácia trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92 vytvára výhody v oblasti výdavkov, je potrebné odpovedat najmä na otázku, ci clánok 87 ES alebo zákaz diskriminácie podla clánkov 7 a 8 smernice 96/92 odporujú alebo neodporujú tomu, aby tieto výhody boli kompenzované vyberaním zvýseného poplatku v prípade niektorých poplatkov. II - Právny rámec A - Právna úprava Spolocenstva 5. Smernica 96/92 na základe clánku 1 "stanovuje spolocné pravidlá pre výrobu, prenos a rozvod elektrickej energie. Stanovuje pravidlá, ktoré sa vztahujú na organizáciu a fungovanie sektoru elektroenergetiky, prístup na trh, kritériá a postupy, ktoré sa vztahujú na vyhlásenie verejných sútazí a udelovanie povolení a na prevádzkovanie sústav". 6. Clánok 7 ods. 1 a 5 smernice 96/92 stanovuje toto: "1. Clenské státy vymenujú [urcia - neoficiálny preklad] alebo poziadajú podniky s vlastnými prenosovými sústavami, aby vymenovali [urcili - neoficiálny preklad] - na obdobie, ktoré stanoví príslusný clenský stát s prihliadnutím na efektívnost a ekonomickú rovnováhu - prevádzkovatela sústavy, ktorý bude zodpovedný za prevádzkovanie, zabezpecenie údrzby a, ak to bude potrebné, aj za rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a za jej prepojenie s inými sústavami tak, aby sa zabezpecila spolahlivost dodávok. ... 5. Prevádzkovatel systému nediskriminuje ziadnych uzívatelov ani skupiny uzívatelov systému, najmä nie v prospech svojich dcérskych spolocností alebo úcastinárov." 7. Clánok 8 ods. 1 az 3 smernice 96/92 stanovuje toto: "1. Prevádzkovatel prenosovej sústavy zodpovedá za dispecing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za urcenie pouzitia prepojovacích zariadení s ostatnými sústavami. 2. Bez toho, aby bola dotknutá dodávka elektrickej energie na základe zmluvných záväzkov, vrátane záväzkov pochádzajúcich zo zadania verejnej sútaze, dispecing výrobných zariadení a pouzitie prepojovacích zariadení budú stanovené na základe kritérií, ktoré môze schválit príslusný clenský stát a ktoré musia byt objektívne, uverejnené a pouzívané nediskriminacným spôsobom, ktorý zabezpecí riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Zohladnia ekonomickú prioritu elektrickej energie z dostupných výrobných zariadení, prioritu prenosov v rámci prepojení, a technické obmedzenia sústavy. 3. Clenské státy môzu pozadovat od prevádzkovatela sústavy, aby pri dispecingu výrobných zariadení dal prednost výrobným zariadeniam, ktoré pouzívajú energiu z obnovitelných zdrojov alebo z odpadu, alebo vyrábajú súcasne teplo a elektrickú energiu." 8. Clánok 24 ods. 1 smernice 96/92 stanovuje toto: "1. Clenské státy, v ktorých s ohladom na ustanovenia tejto smernice nebude mozné plnit záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, môzu poziadat o prechodný rezim, ktorý môze Komisia povolit, pricom okrem iného zoberie do úvahy velkost sústavy, ktorej sa to týka, úroven vzájomného prepojenia sústavy a struktúru elektroenergetiky tejto krajiny. Komisia informuje clenské státy o takýchto ziadostiach predtým, nez prijme rozhodnutie, pricom zoberie ohlad na zachovávanie mlcanlivosti. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev." 9. Clánok 24 ods. 2 smernice 96/92 upresnuje, ze ziadosti o prechodný rezim musia byt oznámené Komisii najneskôr jeden rok od nadobudnutia úcinnosti smernice 96/92. B - Vnútrostátna právna úprava 10. Uznesenie vnútrostátneho súdu opisuje v podstate nasledujúcu právnu situáciu. 11. Na základe clánku 3 ods. 10 Dekrétu so silou zákona c. 79 zo 16. marca 1999 o vykonaní smernice 96/92/ES([4]4) (dalej len "DSZ c. 79/99"), za prístup do prenosovej sústavy a jej pouzívanie patrí prevádzkovatelovi sústavy poplatok, ktorého výsku urcuje AEEG (Autoritŕ per l'energia elettrica e per il gas, úrad pre elektrickú energiu a plyn), na základe nediskriminacných kritérií nezávisle od zemepisnej polohy výrobných miest a konecných odberatelov. 12. Clánok 3 ods. 11 DSZ c. 79/99 stanovuje, ze v zmysle dekrétov vydávaných Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato (ministerstvo priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania) po dohode s Ministro del tesoro, del biliancio e della programmazione economica (ministerstvo financií, rozpoctu a hospodárskeho programovania) a na návrh AEEG, sa upresnujú vseobecné náklady elektrickej sústavy zahrnajúce náklady na výskumnú cinnost, likvidáciu vyradených jadrových zariadení, náklady súvisiace so zastavením jadrového spalovacieho cyklu, ako aj vyplývajúce zo súvisiacich alebo dodatocných cinností. AEEG pristupuje tiez k nutným úpravám poplatku pri aplikovaní ods. 10. 13. Clánok 2 ods. 1 dekrétu Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato z 26. januára 2000 o urcení vseobecných nákladov elektrickej sústavy (dalej len "DSZ"), prijatý v zhode s Ministro del tesoro, del bilancio e della programmazione economica na návrh AEEG([5]5), najmä upresnuje, ze "vseobecnými nákladmi elektrickej sústavy sú: a) odskodnenie výrobných a rozvodných podnikov na základe kritérií stanovených v tomto dekréte pre tú cast výdavkov vzniknutých v dôsledku výroby elektrickej energie, ktoré nemôzu byt nahradené v dôsledku vykonania smernice 96/92/ES; b) kompenzácia lepsieho zhodnotenia elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach, ktoré boli k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo k dispozícii výrobných a rozvodných podnikov, vyplývajúca z prebratia smernice 96/92/ES; c) náklady spojené s likvidáciou vyradených jadrových elektrární, so zastavením jadrového spalovacieho cyklu a s tým súvisiacimi alebo dodatocnými cinnostami; d) náklady výskumnej a vývojovej cinnosti na úcely technologickej inovácie vo vseobecnom záujme pre elektrickú sústavu; e) pouzitie výhodných taríf pre dodávky elektrickej energie na základe vyssie uvedených ustanovení clánku 2 ods. 2 bodu 4 rozhodnutia AEEG c. 70/97 a dekrétu Ministro dell'industria, del commercio e dell'artigianato z 19. decembra 1995." 14. Co sa týka clánku 2 ods. 1 písm. b), clánok 3 ods. 3 DSZ v casti nazvanej "Náklady vyplývajúce z vykonania smernice 96/92" stanovuje: "Na úcely aspon ciastocnej kompenzácie vseobecných nákladov elektrickej sústavy sa pocas obdobia siedmich rokov pocnúc 1. januárom 2000 a na základe podmienok upresnených v clánku 5 nahrádza výlucne ciastka zodpovedajúca lepsiemu zhodnoteniu elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach, ktoré sa nezúcastnujú systému príspevkov, stanovená rozhodnutiami Comitato interministerale dei prezzi [medzirezortný výbor pre ceny] c. 15 z 12. júla 1989, c. 34 zo 14. novembra 1990 a c. 6 z 19. apríla 1996, v znení neskorsích zmien. Ustanovenia tohto odseku sa nepouzijú na zariadenia s nominálnym výkonom nizsím ako 3 MW, ani na precerpávacie vodné zariadenia." 15. Nakoniec clánok 5 ods. 9 DSZ upravuje výpocet výsky ciastky zodpovedajúcej lepsiemu zhodnoteniu, ktorá má byt nahradená: "Ciastka zodpovedajúca lepsiemu zhodnoteniu, ktorá má byt nahradená pocas obdobia uvedeného v clánku 3 ods. 3, predstavuje pre rok 2000 uznávané jednotkové variabilné náklady elektrickej energie vyrobenej v tepelných elektrárniach pouzitím obchodovatelných fosílnych palív v zmysle clánku 6 ods. 5 rozhodnutia AEEG c. 70/97 a pre nasledujúce roky predstavuje pre kazdú elektráren a kazdé dvojmesacné obdobie cast rozdielu medzi vázeným priemerom hodnôt hrubých cien elektrickej energie na vnútrostátnom trhu pocas jednotlivých dvojmesacných období a priemernými jednotkovými fixnými nákladmi elektrárne, ktoré upresní AEEG kazdý rok pocnúc 31. decembrom predchádzajúceho roku. Táto cast predstavuje 75 % pre roky 2001 a 2002, 50 % pre roky 2003 a 2004 a 25 % pre roky 2005 a 2006. Po uplynutí tejto doby sa táto cast rovná nule." 16. Na základe clánku 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia AEEG c. 231/00 z 20. decembra 2000 týkajúceho sa urcenia výsky ciastky lepsieho zhodnotenia elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach pre rok 2000([6]6), elektrická energia vyrobená a uvedená do prenosovej sústavy vodnými elektrárnami s výnimkou precerpávacích vodných elektrární a geotermálnymi elektrárnami s nominálnym výkonom vyssím ako 3 MW, ktoré boli k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo k dispozícii podnikov, ktoré v danom case rozvádzali a zároven sami vyrábali vsetku rozvádzanú elektrickú energiu alebo jej cast, je predmetom "zvýsenia poplatku za pouzívanie sústavy s cielom pokrytia dynamických sluzieb v zmysle clánku 8 ods. 1 písm. a) rozhodnutia c. 13/99" s cielom kompenzácie lepsieho zhodnotenia podla clánku 2 ods. 1 písm. b) DSZ. 17. Na základe clánku 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia AEEG c. 232/00 AEEG z 20. decembra 2000 týkajúceho sa urcenia výsky poplatku lepsieho zhodnotenia elektrickej energie vyrobenej vo vodných a geotermálnych zariadeniach pre roky 2001 az 2006([7]7) elektrická energia uvedená v clánku 3 ods. 3 DSZ, vyrobená a uvedená do sústavy vodnými elektrárnami s výnimkou precerpávacích vodných elektrární a geotermálnymi elektrárnami s nominálnym výkonom vyssím ako 3 MW, ktoré boli k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo k dispozícii podnikov, ktoré v danom case rozvádzali a zároven sami vyrábali vsetku rozvádzanú elektrickú energiu alebo jej cast, je predmetom "kompenzácie lepsieho zhodnotenia upraveného v clánku 2 ods. 1 písm. b) DSZ z 26. januára 2000". Na základe clánku 2 ods. 8 rozhodnutia c. 232/00 táto kompenzácia spocíva vo "zvýsení poplatku za pouzívanie prenosovej sústavy s cielom pokrytia dynamických sluzieb v zmysle clánku 8 ods. 1 písm. a) rozhodnutia c. 13/99". 18. Podla clánku 3 ods. 1 z kazdého z týchto rozhodnutí prevádzkovatel sústavy poskytne výnos zo zvýsenia poplatku upraveného v clánkoch 2 rozhodnutí c. 231/00 a 232/00 Cassa conguaglio per il settore elettrico (vyrovnávací fond pre odvetvie elektrickej energie, dalej len "vyrovnávací fond"). Clánky 3 ods. 2 týchto rozhodnutí stanovujú, ze tieto platby sa pripisujú v prospech "Conto per la gestione della compensazione della maggiore valorizzazione dell'energia elettrica nella transizione" (úcet pre kompenzáciu lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pocas prechodného obdobia). Podla clánkov 3 ods. 3 tých istých rozhodnutí sa prípadný zostatok výnosu zo zvýsenia, po odpocítaní v tom case aplikovatelných poplatkov, prevedie na "Conto per nuovi impianti da fonti rinnovabili e assimilate" (úcet pre nové zariadenia vyuzívajúce obnovitelné a podobné zdroje energie). III - Skutkový stav a konanie 19. Z uznesení o zacatí prejudiciálneho konania vyplýva, ze AEM Spa (dalej len "AEM") a AEM Torino Spa (dalej len "AEM Torino") podali na Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko) zaloby proti rozhodnutiam c. 231/00 a 232/00 a proti "prípravným, základným a súvisiacim aktom", vrátane DSZ. 20. Kedze tieto zaloby boli zamietnuté, AEM a AEM Torino podali odvolanie na Consiglio di Stato a navrhovali zrusenie rozhodnutí o zamietnutí ich zalôb. 21. Vnútrostátny súd Consiglio di Stato uvádza ze tvrdenie AEM a AEM Torino je mozné zhrnút takto: - Sporný dodatok plne zapadá do systému podpôr pre fungovanie urcitých podnikov alebo výrob financovaných prostredníctvom poplatkov z dodávok podnikov v odvetví, cím dochádza k státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom v tomto prípade bola pomoc poskytnutá bez dodrzania postupu stanoveného v samotnej Zmluve ES. - Urcenie rôznej ceny za prístup do prenosovej sústavy vo forme vyssieho poplatku pre niektoré podniky predstavuje porusenie jedného zo základných zásad smernice 96/92 o prístupe kazdého a bez diskriminácie k prenosovej sústave. - Zavedenie kompenzacného poplatku z výroby geotermálnej elektrickej energie v prospech výroby tepelnými elektrárnami, ktorých výska príjmov je ohrozovaná hladinou cien vyplývajúcou z volného trhu a hospodárskej sútaze, predstavuje opatrenie, ktoré môze umelým spôsobom narúsat trhové ceny. - V konecnom dôsledku by to malo za následok narusenie hospodárskej sútaze jednak medzi podnikmi pôsobiacimi na tom istom trhu (podniky vyrábajúce elektrickú energiu), ako aj medzi podnikmi s rovnakými specifikáciami v súvislosti s výrobou (výroba elektrickej a geotermálnej energie), a taktiez obchodných vztahoch medzi clenskými státmi, ak sa zoberie do úvahy, ze Talianska republika je jediným clenským státom, ktorý zaviedol nútený poplatok z dodávok niektorých vodných elektrární s cielom financovat výdavky spôsobené prebraním smernice 96/92. 22. Consiglio di Stato v tejto súvislosti po celkovom preskúmaní napadnutých rozhodnutí zistil, ze sporné zvýsenie poplatku sa zakladá na potrebe napravit neodôvodnenú výhodu a konkurencnú nerovnováhu týkajúce sa prvej fázy liberalizácie trhu s elektrickou energiou (urcenej od roku 2000 do roku 2006) v dôsledku prebratia smernice 96/92. Vnútrostátny súd povazuje za nutné v prvom rade overit, ci systém, ktorý je predmetom sporu, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánkov 87 a nasl. ES. Zvazuje zápornú odpoved, berúc do úvahy, ze výnos zo zvýsenia poplatku za pouzitie sústavy sa nepouzíva v prospech urcitých podnikov alebo urcitých kategórií podnikov pôsobiacich na trhu, ako by islo o krízové dotácie, ale jeho úcelom je naopak vyrovnat sa so vseobecnými nákladmi elektrickej sústavy v prospech jej pouzívatelov (ktorí by v opacnom prípade museli zobrat na seba toto bremeno) a zamedzit tomu, aby vyssie sumy vybraté na krytie výdavkov, ktoré nejdú na tarchu výrobných a rozvodných podnikov mohli spôsobit penalizáciu jej pouzívatelov v oblasti sadzieb. Ide teda podla neho o vseobecné opatrenie hospodárskej politiky, ktorého úcelom nie je zvýhodnenie urcitých konkrétnych podnikov alebo urcitých druhov výroby, ale naopak, sledovanie vseobecného záujmu viazaného na potrebu zamedzit, aby tvorba zisku mohla znevýhodnovat spotrebitelov a narusit rovnováhu a fungovanie trhu. Napadnuté ustanovenia nepredvídajú, na rozdiel od niektorých údajov v prípravných prácach, prerozdelenie príjmov získaných zo zvýsenia poplatku v prospech urcitej konkrétnej kategórie podnikov s úcelom nahradit to, comu sa hovorí "uviaznuté náklady". Tieto príjmy by mali byt naopak prevedené z dôvodu kompenzácie vseobecných nákladov sústavy na Conto per la gestione della compensazione della maggiore valorizzazione dell'energia elettrica nella transizione (v zmysle clánku 4 rozhodnutia c. 53/00). Rozhodnutia c. 231/00 a 232/00 okrem toho predpokladajú, iba ako jednu z mozností, ze prípadné zostatky na vyssie uvedenom úcte budú prevedené na Conto per nuovi impianti da fonti rinnovabili e assimilate upravené v clánku 5 rozhodnutia c. 70/97. Nakoniec, podla vnútrostátneho sudcu by sa nemali povazovat za státnu pomoc ustanovenia DSZ predpokladajúce, ze dané ciastky budú prevádzané na jediný úcet urcený na financovanie vseobecných nákladov sústavy, ale prípadne osobitné a následné rozhodnutie o pridelení týchto ciastok, ktoré sú k dispozícii státnej pokladnici, v prospech konkrétnych podnikov alebo výrob v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 23. Vnútrostátny súd povazuje za potrebné obrátit sa na Súdny dvor taktiez s otázkami interpretácie o zlucitelnosti správneho opatrenia v oblasti liberalizácie trhu s elektrickou energiou (predpokladaného DSZ a realizovaného rozhodnutiami c. 231/00 a 232/00), ktoré ukladá na prechodné obdobie siestich rokov (od 2000 do 20006), nad rámec rezimu v zmysle clánku 24 smernice 96/92, zvýsenie poplatku za prístup do prenosovej sústavy a jej pouzívanie na úkor podnikov zvýhodnených liberalizáciou dodávok na obmedzený trh ako aj v rámci volného trhu, s ustanoveniami smernice 96/92, ako aj so vseobecnými zásadami Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze a volného pohybu. 24. Osobitne sa od Súdneho dvora v tejto súvislosti ziada, aby okrem iného na základe vseobecných zásad Zmluvy ci v kontexte zásad a ustanovení smernice 96/92 upresnil, ci dané opatrenie, aj ked pravdepodobne diskriminacné a ovplyvnujúce hospodársku sútaz, môze byt zalozené na vyssie upresnenej a v sporných ustanoveniach dostatocne odôvodnenej potrebe na jednej strane zamedzit vzniku výhody na úkor tepelných elektrární znásajúcich výdavky na palivo viazané na konkrétne pouzitie istých príjmov, ktoré vyplývajú v ich prípade najmä z uz prekonaného rezimu sadzieb a na druhej strane zamedzeniu penalizácie pouzívatelov sústavy spocívajúcej v znásaní bremena výdavkov, ktoré by nesli na tarchu uvedených podnikov. 25. Consiglio di Stato dalej povazuje za potrebné, aby Súdny dvor overil zlucitelnost daného zvýsenia s ustanoveniami clánku 7 smernice 96/92 a jej odôvodnenia c. 25. Rovnako aj v tejto otázke sa vnútrostátny súd skôr priklána k zlucitelnosti daných ustanovení s právom Spolocenstva, berúc do úvahy, ze akékolvek diskriminacné správanie prevádzkovatela sústavy voci pouzívatelom sústavy je v rozpore s právom Spolocenstva, kým v danom prípade ide o rozhodnutia ministerstva a AEEG ktoré, bez toho, aby ovplyvnili prístup k sústave, urcili kritérium pre urcenie rôzneho poplatku za prístup k sústave pocas prechodného obdobia, ktorý legislatíva Spolocenstva nezakazuje a navyse nie je diskriminacný, kedze jeho cielom je zabránit nerovnováhe v prospech niektorých pouzívatelov sústavy, ktorí vytvárajú istý zisk len v dôsledku zmeny právneho rámca. 26. Za týchto okolností vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby v prejudiciálnom konaní v týchto dvoch veciach rozhodol o nasledujúcich otázkach: "1. Predstavuje správne opatrenie, ktoré na základe uvádzaných dôvodov a podmienok predvída zvýsenie poplatku za prístup do sústavy a jej pouzívanie pre urcité podniky pouzívajúce elektrickú prenosovú sústavu na úcely financovania vseobecných nákladov elektrickej sústavy státnu pomoc v zmysle clánku 87 a nasl. Zmluvy? 2. Vylucujú zásady uvedené v smernici 96/92 v oblasti liberalizácie vnútorného trhu s elektrickou energiou a najmä clánky 7 a 8 o prevádzkovaní elektrickej prenosovej sústavy to, aby clenský stát prechodne prijal opatrenie, ktoré pre urcité konkrétne podniky predvída zvýsenie poplatku urceného na kompenzáciu lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej energie, co podla uvádzaných podmienok a dôvodov vyplýva zo zmeny zákonnej úpravy, a na financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy?" IV - Právne posúdenie A - Úvodné poznámky 27. Cielom prvej prejudiciálnej otázky je v podstate umoznit vnútrostátnemu súdu zistit, za akých podmienok vyberanie dane vo forme zvýsenia poplatku([8]8) na úcely kompenzácie neodôvodnených výhod v oblasti výdavkov súvisiacich s liberalizáciou predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 28. Cielom druhej prejudiciálnej otázky je v podstate umoznit vnútrostátnemu sudcovi zistit, ci a v com je vyberanie tejto dane v rozpore so zákazom diskriminácie v oblasti prístupu k prenosovej sústave podla clánkov 7 a 8 smernice 96/92. 29. Kedze ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa státnej pomoci sú v zásade pouzitelné aj na ostatné ustanovenia Zmluvy a smernica 96/92 je smernicou o liberalizácii, je potrebné preskúmat postupne obidve otázky. V tomto kontexte je vsak potrebné este predtým poznamenat, ze vnútrostátny súd výslovne uviedol, ze výrobcovia elektrickej energie pôsobia na rovnakom trhu, z coho sa zdá byt zrejmým vyvodenie existencie diskriminácie v zmysle smernice ako dôsledku prípadného narusenia hospodárskej sútaze, ktoré je v rozpore s clánkom 87 ES. B - Clánok 87 ES 1. Úvodné poznámky 30. Clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc upravenú touto Zmluvou ako pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Podla ustálenej judikatúry "pojem státnej pomoci je vseobecnejsí ako pojem subvencie, kedze nezahrna iba skutocné plnenia, ako samotné subvencie, ale takisto zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocty urcitého podniku".([9]9) 31. Z tejto vseobecnej definície pojmu státnej pomoci vyplýva, ze opatrenia clenského státu v oblasti priamych([10]10) ci nepriamych([11]11) daní a príspevkov na sociálne zabezpecenie([12]12) môzu v zásade zodpovedat pojmu státnej pomoci. 32. S cielom odpovedat na polozenú otázku je potrebné preskúmat, ci sú splnené rôzne podmienky vztahujúce sa na pojem státnej pomoci uvedené v clánku 87 ods. 1 ES. 33. V prvom rade musí íst o státnu podporu alebo prostriedky zo státnych zdrojov. 34. V danom prípade ide o správne opatrenia, ktoré nepochybne patria do kompetencie státu. Co sa týka pouzitia státnych prostriedkov, je potrebné zdôraznit, ze vyberanie zvýsenia od niektorých výrobcov elektrickej energie - v danom prípade za prístup k prenosovej sústave a jej pouzívanie - sa v prvom rade prejaví zvýsením príjmov státu.([13]13) Kedze toto zvýsenie sa vztahuje len na niektoré podniky, bolo by mozné povazovat za státnu pomoc skutocnost, ze ostatné podniky nemajú povinnost platit zvýsenie, cím sa stát vzdáva svojich príjmov, co by mohlo byt povazované za pouzitie státnych prostriedkov.([14]14) 35. Po druhé, státna podpora musí ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi. Od liberalizácie trhov s elektrickou energiou a vytvorenia vnútorného trhu s elektrickou energiou na základe smernice 96/92 je moznost takéhoto vplyvu na obchod medzi clenskými státmi málo pravdepodobná.([15]15) 36. Po tretie, pomoc musí byt povazovaná za výhodu udelenú podniku príjemcu a po stvrté, táto výhoda musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením. 37. V súvislosti s narusením je potrebné vopred konstatovat, ze objektívne neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s konkurujúcimi podnikmi je v zásade schopné narusit podmienky hospodárskej sútaze. Existencia takéhoto objektívne neopodstatneného nerovnakého zaobchádzania v tomto prípade závisí od prípadného udelenia istej výhody. 38. Tretia podmienka zodpovedá domnienke selektívneho udelovania výhody. V tejto súvislosti je potrebné najmä overit, v akom rozsahu má urcenie skupiny podnikov, na ktoré sa zvýsenie poplatkov vztahuje, pôvod v objektívne odôvodnenom rozlisovaní. Okrem toho, s ohladom na podmienky poskytnutia výhody je potrebné odpovedat na otázku, ci prostriedky získané zo zvýsenia slúzia na financovanie opatrení predstavujúcich státnu pomoc. 39. Je teda potrebné skúmat, v akom rozsahu výber sporného zvýsenia, v tom, ze sa týka len niektorých výrobcov elektrickej energie, spadá pod pojem státnej pomoci, a v akom rozsahu je urcujúcim faktorom pouzitie príjmov získaných z tohto zvýsenia. 2. Udelenie výhody a výber zvýsenia ako státna pomoc 40. Pokial je sporné zvýsenie vyssie ako poplatok za prístup do sústavy a jej pouzívanie slúzi na financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy, je potrebné ho oznacit za parafiskálnu dan.([16]16) 41. Otázka, v akom rozsahu danová právna úprava udeluje selektívne výhody, závisí podla ustálenej judikatúry od otázky, ci toto opatrenie má za ciel ciastocne vynat podniky spod penazného bremena vyplývajúceho z riadnej aplikácie vseobecného danového systému "bez toho, aby toto vynatie bolo odôvodnené povahou alebo struktúrou tohto systému".([17]17) 42. Vnútrostátny "vseobecný" danový systém slúzi ako kritérium skúmania, s tým, ze je potrebné urcit co môze spadat pod pojem "vseobecného" danového rezimu. Ide nepochybne o extrémne chúlostivý prístup, ktorý si v kazdom stádiu, pokial ide o priame dane, vyzaduje hlbkovú analýzu ustanovení vnútrostátnych danových predpisov.([18]18) 43. V súvislosti so zvýsením typu sporného zvýsenia je analýza jednoduchsia v tom, ze sa nemusí vztahovat na dotknutý danový systém ako celok, ale priamo len na osobitný rezim, ktorý sa vztahuje na predmetnú spornú dan. Najskôr je vsak potrebné povedat, ci a v akom rozsahu prípadné zvýhodnené podniky sútazia s podnikmi, na ktoré sa zvýsenie poplatku vztahuje. V tejto veci generálny advokát Tizzano tvrdil vo svojich návrhoch vo veci Ferring([19]19), ze "akákolvek dan ulozená jednej skupine hospodárskych subjektov môze byt povazovaná za výhodu udelenú hospodárskym subjektom, na ktoré sa táto dan nevztahuje, pokial sú viac ci menej v sútazi s prvou skupinou subjektov". Generálny advokát Tizzano správne zdôraznuje dôlezitost analýzy podmienok sútaze medzi vsetkými zúcastnenými a následne nálezite vylucuje moznost odpovede vseobecného charakteru o udelení výhody tak, ze "riesenie je nutné hladat od prípadu k prípadu, berúc do úvahy specifiká vlastné pre kazdú vec, a najmä sútazného vztahu medzi zúcastnenými hospodárskymi subjektami, z dôvodu zavedenia dane a z dôsledkov, ktoré spôsobuje".([20]20) 44. V súvislosti s konaním vo veci samej je potrebné pripomenút, ze, ako to výslovne zdôraznuje vnútrostátny súd, vsetci výrobcovia elektrickej energie pôsobia na tom istom trhu. Vzhladom na to, ze sporné správne opatrenie o zvýsení má pôvod v rozlisovaní medzi výrobcami elektrickej energie, by rozhodujúcim faktorom mala byt existencia objektívnych dôvodov odôvodnujúcich toto rozlisovanie. 45. Kompenzácia neodôvodnených výhod v oblasti výdavkov, ktoré majú niektoré hospodárske subjekty, by mohla predstavovat dôvod objektívnej opodstatnenosti daného opatrenia. Je teda potrebné skúmat, ci a za akých podmienok môze byt kompenzácia neodôvodnených výhod v oblasti výdavkov prostredníctvom zvýsenia poplatku povazovaná za objektívny dôvod opodstatnujúci rozlísenie medzi podnikmi uskutocnené dotknutým správnym opatrením, v dôsledku coho by podniky, na ktoré sa zvýsenie poplatku nevztahuje, nemali mat selektívnu výhodu zo zvýsenia poplatku pre ostatné konkurencné podniky. 46. Väzba medzi touto otázkou a klúcovou problematikou vecí Ferring([21]21), Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg([22]22) a Enirisorse([23]23) je evidentná. Je známe, ze v týchto veciach islo o to, ci a v akom rozsahu mali clenské státy právo kompenzovat dodatocné náklady viazané na poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu bez toho, aby spadali pod ustanovenia Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. V týchto troch rozsudkoch Súdny dvor za istých okolností neodmietol princíp kompenzácie. Pokial by slo len o súdrznost judikatúry, uznanie zásady moznosti kompenzovat isté neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov bez toho, aby islo o selektívnu výhodu v zmysle pojmu státnej pomoci, sa ponúka aj v danom prípade. 47. Vnútrostátny súd sám jasne vychádza zo zásady, ze podniky, na ktoré sa zvýsenie vztahuje, pozívajú neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov a tvrdí v tejto súvislosti, ze talianski výrobcovia elektrickej energie by sa neocitli v rovnakej situácii bez prebratia smernice 96/92: vysvetlením je nezmenená vseobecná úprava sadzieb - kazdopádne v prípade klientov obmedzeného trhu - aplikovaná vsetkými výrobcami elektrickej energie voci rozvodným podnikom, ktorá zahrna tiez zlozku sadzby urcenú na krytie výdavkov na palivo. Do tohto zapadá tiez skutocnost, ze nie vsetci výrobcovia elektrickej energie, ako napríklad výrobcovia vodnej a geotermálnej elektrickej energie, musia znásat výdavky na palivo. Uz pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou teda existoval vyrovnávací mechanizmus s cielom, aby výrobcovia elektrickej energie, ktorí neznásajú výdavky na palivo, previedli do Cassa conguaglio príjmy získané v dôsledku existencie takejto zlozky sadzby. Pocas liberalizácie trhu bol tento vyrovnávací mechanizmus zrusený - k comu vsak nedoslo v prípade systému sadzieb - dôsledkom coho doslo k vytvoreniu neodôvodnenej výhody v oblasti výdavkov v prospech výrobcov elektrickej energie, ktorí neznásajú výdavky na palivo. Podla informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom tento systém sadzieb je vhodný aj pre liberalizovaný trh s elektrickou energiou v tom zmysle, ze velkoobchodná predajná cena na obmedzenom trhu je východiskom pre dvojstranné dohody na volnom trhu. 48. Z tvrdení vnútrostátneho súdu je mozné vyvodit, ze liberalizácia talianskeho trhu s elektrickou energiou priniesla pre niektorých výrobcov elektrickej energie neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov, ktorých odstránenie prostredníctvom docasného([24]24) zvýsenia poplatku voci bezdôvodne zvýhodneným podnikom - konkrétne výrobcom vodnej a geotermálnej elektrickej energie - by za istých podmienok nemalo byt povazované za selektívnu výhodu v prospech ostatných výrobcov elektrickej energie, na ktorých sa zvýsenie poplatku nevztahuje. 49. Napriek tomu, uznanie zásady kompenzácie ako objektívneho dôvodu opodstatnenosti takéhoto opatrenia v danom prípade predpokladá na jednej strane, ze skupina podnikov, na ktoré sa zvýsenie vztahuje, zodpovedá skupine podnikov, ktorým liberalizácia trhu priniesla neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov, a na druhej strane, ze kompenzácia uskutocnená výberom zvýsenia nepresiahne to, co je nutné na nahradenie takzvaného "lepsieho zhodnotenia" vodnej a geotermálnej elektrickej energie. Je isté, ze prechodná povaha sporného zvýsenia poplatku a postupné znizovanie jeho výsky sú prvkami idúcimi v súlade s touto podmienkou. V kazdom prípade je vsak na vnútrostátnom sudcovi, aby v tejto súvislosti prijal záverecné stanovisko. 3. Poskytnutie výhody a financovanie opatrení predstavujúcich státnu pomoc z príjmov zo zvýsenia poplatku 50. Diskusiu vyvolala tiez otázka, v akej miere je pouzitie príjmov z výberu sporného zvýsenia poplatku významné z pohladu analýzy sporného správneho opatrenia podla ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci. 51. Vnútrostátny súd nakoniec tvrdí, ze "za státnu pomoc by sa nemali povazovat tie ustanovenia DSZ z 26. januára 2000, ktoré predpokladajú vo vseobecnosti prevod daných súm na jeden úcet urcený na financovanie vseobecných výdavkov sústavy, ale prípadne osobitné a následné rozhodnutie o pridelení týchto súm, ktoré sú k dispozícii státnej pokladnici, v prospech podnikov alebo výrob urcených v zmysle clánku 87 ods. 1 ES". Komisia v podstate súhlasí s týmto stanoviskom. 52. V danom prípade je to najskôr ustálená judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej "pokial je pomoc financovaná z poplatkov týkajúcich sa len niektorých podnikov alebo výrob, Komisia musí skúmat... ci spôsob jej financovania... spolu s pomocou, ktorú dotuje... je zlucitelný s poziadavkami clánkov [87 ES a 88 ES]"([25]25), co podla mna stojí za povsimnutie. Nálezitost spôsobu financovania pomoci bola naposledy potvrdená taktiez v rozsudku Enirisorse, odkazujúcom na predchádzajúcu judikatúru: "[pojem] pomoci sa nevztahuje len na niektoré parafiskálne dane, v závislosti od pridelenia ich výtazku na financovanie pomoci (pozri najmä rozsudok Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 28), ale aj na výber príspevku predstavujúceho dan (pozri rozsudok z 27. októbra 1993, Scharbatke, C-72/92, Zb. s. I-5509, bod 20). Z najnovsej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze kedze spôsob financovania státnej pomoci najmä prostredníctvom povinných príspevkov tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia státnej pomoci, Komisia musí pri skúmaní pomoci nepochybne vziat do úvahy aj spôsob jej financovania (pozri rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49)".([26]26) 53. Judikatúra trvale zdôraznuje nutnost tejto väzby([27]27). Súdny dvor potvrdil nutnost vziat do úvahy financovanie opatrenia státnej pomoci, pokial islo o dane pridelené na specifické úcely, kde dan zjavne slúzila na financovanie státnej pomoci.([28]28) 54. Vo svojom rozsudku Van Calster a i.([29]29) sa Súdny dvor takto zmienuje o "dani osobitne urcenej na financovanie státnej pomoci"([30]30) alebo následne, v súvislosti so spôsobom financovania státnej pomoci o "systéme pomoci, ktorý mal financovat".([31]31) Súdny dvor v tejto súvislosti o povinnosti oznámenia konstatuje, ze "clenský stát je povinný, na úcely dodrzania danej povinnosti, oznámit nielen projekt samotnej státnej pomoci, ale aj spôsob jej financovania, pokial tento tvorí neoddelitelnú súcast zamýslaného opatrenia" (mnou zvýraznené).([32]32) 55. Vo veci Enirisorse([33]33) islo tiez o otázku dane, ktorej výnos slúzil scasti na financovanie opatrení predstavujúcich státnu pomoc. Súdny dvor v súvislosti so vztahom medzi výberom dane a pouzitím jej výnosov odkázal na rozsudok Van Calster a i. 56. Z toho vyplýva, ze spôsob financovania opatrenia predstavujúceho státnu pomoc predstavuje nálezitú otázku z pohladu pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci, pokial tvorí neoddelitelnú súcast navrhovaného opatrenia. Takáto väzba chýba v konaní o veci samej. Prinajmensom v case výberu spornej dane mali byt financované iba vseobecné náklady elektrickej sústavy. Financovanie vseobecných nákladov nemôze v zmysle definície predstavovat selektívne udelenie výhody, avsak otázka, ci by to tak bolo aj v kontexte státnej pomoci, napríklad v prípade financovania "uviaznutých nákladov" alebo podpory obnovitelných zdrojov elektrickej energie, zostáva predbezne bez odpovede. Takýto obrat v rámci vnútrostátneho právneho rámca nemôze dodatocne vytvorit väzbu medzi výberom zvýsenia poplatku a pouzitím príjmov z tohto zvýsenia vo forme prípadného opatrenia predstavujúce státnu pomoc, a je teda v danom prípade nenálezitý. 57. Je teda potrebné konstatovat, ze v týchto veciach nie je pouzitie výnosov zo sporného zvýsenia poplatku definitívne objasnené. Jediná vec, ktorou som si istá, je skutocnost, ze výnosy zo sporného zvýsenia poplatku sú, po ich zaslaní prevádzkovatelom sústavy, pripísané na osobitný úcet spravovaný Cassa conguaglio.([34]34) Úcelom tohto úctu je financovanie vseobecných výdavkov sústavy v súlade s ich definíciou v clánku 2 ods. 1 DSZ s tým, ze prípadné zostatky na tomto úcte, ktoré presiahnu potreby krytia vseobecných výdavkov, budú prevedené na úcet pre nové zariadenia pouzívajúce obnovitelné a podobné zdroje energie v zmysle clánku 5 rozhodnutia c. 70/97. 58. Navrhovatelky vo veci samej dávajú do popredia podla nich zrejmú väzbu medzi výnosmi vytvorenými sporným zvýsením a jeho pouzitím. Týmto vsak jednoducho zároven dokazujú, v súlade s uz citovanou judikatúrou, ze výber sporného zvýsenia spadá pod pojem státnej pomoci, pokial výnosy z neho získané slúzia na jej financovanie. 59. Tento argument navrhovateliek nie je presvedcivý. 60. Je nepopieratelné, ze by mohla existovat istá väzba medzi sporným zvýsením a financovaním prípadných opatrení predstavujúcich státnu pomoc. V tomto prípade vsak nie je nutné urcit, ci výnosy zo sporného zvýsenia musia byt pouzité len na financovanie vseobecných výdavkov podla DSZ([35]35), alebo tiez na financovanie prípadných opatrení predstavujúcich státnu pomoc, napríklad v prospech obnovitelných zdrojov elektrickej energie.([36]36) V skutocnosti vsak prislúcha vnútrostátnemu sudcovi, aby pristúpil k skúmaniu, ktoré je potrebné s ohladom na reálne pouzitie výnosov zo sporného zvýsenia poplatku. Bez závislosti od konecného pouzitia týchto výnosov sa vsak domnievam, ze prihliadnuc k citovanej judikatúre, neexistuje dostatocne identifikovatelná väzba medzi postupom pri výbere sporného zvýsenia a pouzitím týchto prostriedkov. 61. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby odpovedal na prvú otázku v tom zmysle, ze na základe clánku 87 ods. 1 ES nie je mozné právnu úpravu, akou je sporná úprava v konaní o veci samej, ktorá ukladá niektorým výrobcom elektrickej energie zvýsenie poplatku za prístup do elektrickej sústavy, pricom jej úcelom je financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy, povazovat za státnu pomoc pokial: - skupina výrobcov elektrickej energie, na ktorých sa vztahuje zvýsenie poplatku, zodpovedá skupine výrobcov, ktorí z dôvodu zmien vnútrostátneho právneho rámca získali neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov, - zvýsenie poplatku je vypocítané takým spôsobom, ze jeho výska nepresiahne mieru nutnú na odstránenie neoprávnenej výhody v oblasti výdavkov, ktorú majú dotknutí výrobcovia elektrickej energie. C - Smernica 96/92 62. Vo vztahu k smernici 96/92 vnútrostátny súd povazuje výber sporného zvýsenia poplatku za zjavne problematický v dvoch ohladoch. Na jednej strane, pravidlo clánku 24 tejto smernice týkajúce sa financovania uviaznutých nákladov nebolo pouzité na spornú vnútrostátnu úpravu; na druhej strane zvýsenie poplatku by sa mohlo ukázat ako problematické v tom, ze je sprevádzané nerovnostou zaobchádzania s výrobcami elektrickej energie s ohladom na prístup k prenosovej sústave. 63. Teraz pristúpim postupne k obom otázkam. 1. Vztah medzi "uviaznutými nákladmi" a týmto konaním 64. Na základe clánku 24 smernice clenské státy, v ktorých nebude mozné plnit záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, môzu "poziadat o prechodný rezim, ktorý môze Komisia povolit, pricom okrem iného zoberie do úvahy velkost sústavy, ktorej sa to týka, úroven vzájomného prepojenia sústavy a struktúru elektroenergetiky tejto krajiny". 65. Toto ustanovenie dovoluje pod dozorom Komisie financovat "uviaznuté náklady", to znamená vyplývajúce z este neodpísaných investícií, ktoré boli uskutocnené v minulosti s predpokladom dlhej doby odpisovania, a nemôzu byt nahradené z dôvodu otvorenia trhov. 66. Nastoluje sa tiez otázka vztahu medzi spornou vnútrostátnou úpravou a problematikou "uviaznutých nákladov", kedze financovanie "uviaznutých nákladov" v Taliansku je pred Komisiou([37]37) predmetom konania o aplikácii ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci, a teda je z normatívneho hladiska úzko viazané na sporné ustanovenia týkajúce sa kompenzácie lepsieho zhodnotenia elektrickej energie vyrobenej vodnými a geotermálnymi elektrárnami. 67. Predmetom DSZ je financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy. Clánok 2 ods. 1 DSZ definuje vseobecné náklady ako kompenzáciu lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie a zároven ako náhradu casti vseobecných nákladov v podobe výdavkov na výrobu elektrickej energie, ktoré nie je mozné nahradit inak z dôvodu aplikácie smernice 96/92 - inak povedané: "uviaznuté náklady". DSZ teda predstavuje vseobecný právny základ financovania týchto dvoch zloziek. 68. Talianska vláda uznala([38]38), ze kompenzácia lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie nebola viazaná na "uviaznuté náklady" v tom zmysle, ze výber sporného zvýsenia poplatku sa nezakladal na clánku 24 smernice 96/92 a ze pouzitie výnosov zo zvýsenia poplatku predstavuje otázku, ktorá nemá ziadny súvis s dôvodom existencie([39]39) ustanovení týkajúcich sa výberu tohto zvýsenia. Komisia zdá sa vychádza z toho istého názoru, kedze vylúcila túto kompenzáciu z predmetu svojho setrenia. Dôsledkom toho sa ponúka otázka zlucitelnosti sporného zvýsenia najmä s ustanoveniami smernice 96/92 týkajúcimi sa prístupu do prenosovej sústavy bez toho, aby bolo nutné interpretovat clánok 24 tejto smernice. 2. Interpretácia clánkov 7 a 8 smernice 96/92 69. Clánok 7 smernice upravuje vseobecné zásady týkajúce sa prevádzkovania prenosovej sústavy. Toto prevádzkovanie musí byt zverené prevádzkovatelovi sústavy, ktorému odsek 5 stanovuje zdrzat sa akejkolvek diskriminácie medzi pouzívatelmi sústavy alebo kategóriami pouzívatelov sústavy. Clánok 8 smernice 96/92 vymenováva hlavne kritériá, ktoré je potrebné aplikovat na dispecing výrobných zariadení a pouzitie prepojení s ostatnými sústavami. 70. Najskôr je potrebné poukázat na skutocnost, ze pouzitelnost zákazu diskriminácie v zmysle clánku 7 ods. 5 závisí od odpovede na prejudiciálnu otázku v nerozhodnutej veci Vereniging voor Energie, Milieu en water a i. (C-17/03)([40]40). V tejto veci sa od Súdneho dvora taktiez ziada, aby upresnil, ci sa zákaz diskriminácie podla clánku 7 ods. 5 vztahuje alebo nevztahuje len na technické predpisy. Predmetné správne opatrenie stanovujúce sporné zvýsenie poplatku ocividne nepredstavuje takýto technický predpis. V súlade s mojím návrhom odpovede vo veci C-17/03, je podla mna potrebné uznat rovnako aj v tejto veci, ze clánok 7 ods. 5 smernice 96/92 sa nevztahuje len na technické predpisy. 71. Komisia okrem toho vyslovuje svoje pochybnosti o pouzitelnosti clánkov 7 a 8 smernice 96/92 z dôvodu, ze sporné zvýsenie nie je v konecnom dôsledku danou predstavujúcou druh odmeny - ako je to v prípade poplatku za prístup do sústavy a jej pouzitie([41]41) - ale danou majúcou presný ciel, ktorým v ziadnom prípade nie je prospech prevádzkovatela sústavy.([42]42) 72. Jej pripomienky sú správne, avsak nemajú za následok neprípustnost aplikácie clánku 7 ods. 5 smernice 96/92 pri skúmaní spornej dane. Ako som uz vysvetlovala vo vztahu k tejto problematike v kontexte systému státnej pomoci([43]43), v súvislosti s prístupom do sústavy je potrebné vychádzat zo zásady, ze rozdiel v zaobchádzaní s rôznymi výrobcami elektrickej energie - spocívajúci v danom prípade v selektívnom zvýsení poplatku - nie je dovolený, ibaze by bol objektívne opodstatnený. V zásade takáto diferenciácia sama osebe môze spôsobit to, ze prístup do prenosovej sústavy a jej pouzívanie sa stane menej výhodným, to znamená tazsím, co je v rozpore s jasnými cielmi otvorenia trhu v zmysle smernice 96/92. 73. V súvislosti s otázkou objektívnej opodstatnenosti môzem teda odkázat na svoju predchádzajúcu argumentáciu([44]44), na základe ktorej mozno dospiet k záveru, ze pokial zmena rámcových ustanovení vnútrostátneho práva vytvorí neodôvodnenú výhodu v oblasti výdavkov v prospech istých výrobcov elektrickej energie, zrusenie tejto výhody nie je v zásade závazným preferencným zaobchádzaním v zmysle ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci, kedze rozdiel v zaobchádzaní sa v konecnom dôsledku môze zdat objektívne opodstatneným na základe podmienok stanovených týmito ustanoveniami. Vzhladom na túto skutocnost nie je potrebné sa zaoberat otázkou, ci selektívna aplikácia sporného zvýsenia predstavuje rozdiel v zaobchádzaní s výrobcami elektrickej energie, ktorých nie je mozné porovnávat([45]45), respektíve objektívne opodstatnený rozdiel v zaobchádzaní s porovnatelnými výrobcami elektrickej energie. 74. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby na druhú polozenú otázku odpovedal v tom zmysle, ze clánok 7 ods. 5 smernice 96/92 neodporuje tomu, aby clenské státy prijali opatrenia, na základe ktorých sa na isté podniky bude docasne vztahovat zvýsenie poplatku za prístup do prenosovej sústavy a jej pouzitie, s cielom kompenzácie lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie spôsobeného zmenou rámcových ustanovení vnútrostátneho práva, kedze výnosy z predmetného zvýsenia sú urcené na financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy, avsak pod podmienkou, ze bude dokázané, ze neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov sa skutocne objavili pocas prechodného obdobia. V - Návrh 75. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na polozené otázky dal nasledujúce odpovede: 1. Na základe clánku 87 ods. 1 ES nie je mozné právnu úpravu, akou je sporná úprava v konaní o veci samej, ktorá ukladá niektorým výrobcom elektrickej energie zvýsenie poplatku za prístup do elektrickej sústavy, pricom jej úcelom je financovanie vseobecných nákladov elektrickej sústavy, povazovat za státnu pomoc pokial: - skupina výrobcov elektrickej energie, na ktorých sa vztahuje zvýsenie poplatku zodpovedá skupine výrobcov, ktorí z dôvodu zmien vnútrostátneho právneho rámca získali neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov, - zvýsenie poplatku je vypocítané takým spôsobom, ze jeho výska nepresiahne mieru nutnú na odstránenie neoprávnenej výhody v oblasti výdavkov, ktorú majú dotknutí výrobcovia elektrickej energie. 2. Clánok 7 ods. 5 smernice 96/92 neodporuje tomu, aby clenské státy prijali opatrenia, na základe ktorých sa na isté podniky bude docasne vztahovat zvýsenie poplatku za prístup do prenosovej sústavy a jej pouzitie, s cielom kompenzácie lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie pod podmienkou, ze bude dokázané, ze toto lepsie zhodnotenie zodpovedá neodôvodneným výhodám v oblasti výdavkov v prospech týchto podnikov, spôsobených zmenou rámcových ustanovení vnútrostátneho práva. __________________________________________________________________ [46]1 - Pôvodný jazyk: nemcina. __________________________________________________________________ [47]2 - Pozri moje návrhy v tejto este nerozhodnutej veci, ktoré dnes tiez prednásam. __________________________________________________________________ [48]3 - Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996, o spolocnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002 s. 3). __________________________________________________________________ [49]4 - GURI c. 75 z 31. marca 1999. __________________________________________________________________ [50]5 - GURI c. 27 z 3. februára 2000. __________________________________________________________________ [51]6 - Riadny dodatok ku GURI c. 4 z 5. januára 2001. __________________________________________________________________ [52]7 - Riadny dodatok ku GURI c. 4 z 5. januára 2001. __________________________________________________________________ [53]8 - Pre zjednodusenie bude sporné zvýsenie poplatku za prístup do elektrickej prenosovej sústavy a jej pouzitie pre niektorých výrobcov elektrickej energie dalej oznacované ako "zvýsenie", s tým, ze je potrebné rozlisovat medzi (základným) poplatkom vztahujúcim sa na vsetkých výrobcov elektrickej energie - o ktorý tu nejde - a upraveným zvýsením tohto poplatku - vztahujúcim sa len na niektorých výrobcov elektrickej energie - ktoré je potrebné preskúmat. __________________________________________________________________ [54]9 - Pozri naposledy rozsudok z 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24, s mnohými inými odkazmi. __________________________________________________________________ [55]10 - Pozri napríklad rozsudky z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Ŕlava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, a Ramondin a i./Komisia, C-186/02 P a C-188/02 P, v prebiehajúcom konaní. __________________________________________________________________ [56]11 - Pozri napríklad rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769). __________________________________________________________________ [57]12 - Pozri napríklad rozsudok z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C-5/01, Zb. s. I-11991, ktoré sa týkali ustanovení v oblasti státnej pomoci Zmluvy ESUO. Predmetom konania bolo zvýsenie úcasti zamestnanca na sociálnych odvodoch. __________________________________________________________________ [58]13 - V tejto súvislosti nezálezí na tom, ze prevádzkovatel sústavy poverený na základe sporného rezimu vyberaním dane má právnu formu obchodnej spolocnosti, pretoze vybraté ciastky sú prevedené do Cassa conguaglio (vyrovnávací fond), ktorého clenovia podla clánku 6 rozhodnutia AEEG c. 194/00 (GURI z 3. novembra 2000) sú menovaný AEEG po dohode s ministerstvom financií. Komisia v tomto ohlade správne odkazuje na rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, podla ktorého "výhody udelené priamo státom alebo verejnými ci súkromnými institúciami poverenými alebo vytvorenými státom" spadajú pod definíciu pojmu státnej pomoci. __________________________________________________________________ [59]14 - Pozri v tejto súvislosti JANSEN: Vorgaben des europäischen Beihilferechts für das nationale Steuerrecht, Baden-Baden, 2003, s. 126 a nasl. __________________________________________________________________ [60]15 - Obchod je ovplyvnený, pokial podnik majúci výhodu vykonáva obchodnú cinnost v rámci obchodu medzi clenskými státmi. Pozri JANSEN: c. d. v poznámke pod ciarou 14, s. 135. __________________________________________________________________ [61]16 - V súvislosti s touto otázkou pozri moje návrhy zo 7. novembra 2002 vo veci Enirisorse (rozsudok z 27. novembra 2003, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I- 14223, bod 167). __________________________________________________________________ [62]17 - Pozri, okrem iných, rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, body 33 az 35. Pozri tiez rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerk, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 42. __________________________________________________________________ [63]18 - V súvislosti so snahami o definovanie základným spôsobom kritéria skúmania s tým, ze napríklad zásada rovnosti v oblasti odvodov v prospech státu ("Leistungsfähigkeitsprinzip") by mala byt uznaná za vseobecnú právnu zásadu (pozri v tomto zmysle napríklad JANSEN: c. d. v poznámke pod ciarou 14, s. 68 a nasl.), je potrebné poukázat na to, ze táto zásada - ako prejav zásady rovnosti - nedovoluje upustit od hlbkovej analýzy prípadných objektívnych dôvodov vykonaného rozlísenia, takze jej prínos v oblasti právnej istoty by bol skôr slabý. __________________________________________________________________ [64]19 - Návrhy z 8. mája 2001, bod 36 (rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067). __________________________________________________________________ [65]20 - Tamze, bod 39. __________________________________________________________________ [66]21 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 19. __________________________________________________________________ [67]22 - Rozsudok z 24. júla 2003, C-280/00, Zb. s. I-7747. __________________________________________________________________ [68]23 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [69]24 - Z uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze urcenie zaciatku výberu zvýsenia poplatku berie do úvahy objavenie sa spornej neoprávnenej výhody. V súvislosti s dobou platnosti tohto zvýsenia poplatku - povazovaného za prechodné opatrenie - je potrebné okrem iného povedat, ze sporné zvýsenie bolo zrusené od 1. januára 2002. __________________________________________________________________ [70]25 - V súvislosti so zásadou pozri rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, body 11 az 14. __________________________________________________________________ [71]26 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 43 a nasl. __________________________________________________________________ [72]27 - Toto spadá do kontextu, ked sa domnievam, ze opatrenia státnej pomoci sú definované ako financované zo státnych zdrojov, co vsak neznamená, ze vsetky dotknuté príjmy státu musia byt povazované za neoddelite;lnú súcast opatrení státnej pomoci. __________________________________________________________________ [73]28 - Pozri rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 25. __________________________________________________________________ [74]29 - Rozsudok uz citovaný, bod 52. __________________________________________________________________ [75]30 - Tamze, bod 48. __________________________________________________________________ [76]31 - Tamze, bod 49. __________________________________________________________________ [77]32 - Tamze, bod 51. __________________________________________________________________ [78]33 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [79]34 - Úcet pre kompenzáciu lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pocas prechodného obdobia v zmysle clánku 4 rozhodnutia c. 53/00. __________________________________________________________________ [80]35 - Nie je namietané, ze by tento systém nebol oznámený Komisii - kazdopádne aspon v casti financovania "uviaznutých nákladov" a kompenzácie lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie. __________________________________________________________________ [81]36 - Navrhovatelky vo veci samej pocas pojednávania tvrdili, ze rozhodnutia AEEG, najmä rozhodnutie c. 228/01, zmenili úcel pouzitia predmetných výnosov tak, ze slúzia hlavne na podporu obnovitelných zdrojov elektrickej energie. __________________________________________________________________ [82]37 - Komisia zdôraznuje, ze talianske úrady sa mali vzdat oznámenia podla clánku 24 smernice 96/92 a namiesto toho podniknút kroky na oznámenie opatrení státnej pomoci v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. __________________________________________________________________ [83]38 - Pozri napríklad oznámenie ministerstva výrobných cinností z 25. januára 2002 citovaného vnútrostátnym súdom. __________________________________________________________________ [84]39 - Konkrétne "neutralizácia" neodôvodnenej výhody v oblasti výdavkov u niektorých výrobcov elektrickej energie. __________________________________________________________________ [85]40 - Pozri tiez moje návrhy v tejto veci uz citovanej v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [86]41 - Konkrétne ide o kompenzáciu lepsieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie, inými slovami nenálezitá výhoda v zmysle výdavkov. __________________________________________________________________ [87]42 - V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze hoci je sporná dan vyberaná prevádzkovatelom sústavy, príslusné sumy sú prevedené do vyrovnávacieho fondu pre sektor elektrickej energie, kde sú pripísané na úcet pre kompenzáciu lepsieho zhodnotenia elektrickej energie pocas prechodného obdobia. __________________________________________________________________ [88]43 - Pozri body 44 a nasl. vyssie. __________________________________________________________________ [89]44 - Pozri body 45 a nasl. vyssie. __________________________________________________________________ [90]45 - Nemoznost porovnania vyplýva z existencie neodôvodnenej výhody v zmysle výdavkov alebo ich zjavne nizsích výrobných nákladov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref1 47. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref2 48. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref3 49. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref4 50. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref5 51. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref6 52. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref7 53. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref8 54. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref9 55. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref10 56. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref11 57. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref12 58. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref13 59. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref14 60. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref15 61. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref16 62. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref17 63. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref18 64. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref19 65. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref20 66. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref21 67. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref22 68. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref23 69. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref24 70. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref25 71. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref26 72. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref27 73. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref28 74. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref29 75. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref30 76. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref31 77. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref32 78. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref33 79. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref34 80. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref35 81. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref36 82. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref37 83. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref38 84. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref39 85. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref40 86. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref41 87. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref42 88. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref43 89. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref44 90. file:///tmp/lynxXXXXWwCots/L98410-2402TMP.html#Footref45