NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 6. mája 2004 ([1]1) Vec C-123/03 P Greencore Group plc 1. V tomto konaní sa Komisia odvoláva proti uzneseniu Súdu prvého stupna([2]2) o zamietnutí jej námietky neprípustnosti proti zalobe podanej Greencore Group plc (dalej len "Greencore") o neplatnost údajného rozhodnutia Komisie. Okolnosti 2. Roku 1997 ulozila Komisia spolocnosti Irish Sugar plc, dcérskej spolocnosti Greencore pokutu podla clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES).([3]3) Roku 1999 Súd prvého stupna na základe zaloby Irish Sugar znízil pokutu o 916 674 eur.([4]4) 3. V októbri 1999, krátko po vyhlásení rozsudku Súdu prvého stupna, Greencore oznámil faxom Komisii podrobné údaje bankového úctu Irish Sugar, na ktorý sa mala uvedená suma poukázat. Vo faxe sa na záver uvádzalo: "Taktiez vás ziadame, aby ste nám potvrdili, ze zaplatíte úroky z vrátenej sumy za obdobie od vykonania platby spolocnostou Irish Sugar plc v prospech Komisie az do dátumu jej vrátenia. Ziadame vás, aby ste nám oznámili výsku úrokov." 4. Dna 4. januára 2000 Komisia previedla sumu dlhovanej istiny na úcet, ale nezaplatila ziadne úroky. 5. V októbri 2001 Súd prvého stupna rozhodol v rozsudku Corus([5]5), ze ak sa rozsudkom zrusí alebo znízi pokuta ulozená podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zakotvených v Zmluve ES, je Komisia povinná podla clánku 34 Zmluvy ECSC([6]6) vrátit nielen istinu neprávom zaplatenej pokuty, ale aj úroky z omeskania z tejto sumy.([7]7) 6. V novembri 2001 Greencore, odvolávajúc sa na uz citovaný rozsudok Corus, poziadal Komisiu, aby zaplatila Irish Sugar sumu 154 892 eur rovnajúcu sa úroku zo sumy neprávom zaplatenej pokuty. 7. Komisia odpovedala listom z 11. februára 2002 takto: "Platba istiny bez úrokov vykonaná 4. januára 2000 predstavuje odmietnutie Komisie zaplatit úroky. Toto rozhodnutie nezaplatit úroky ste nenapadli do dvoch mesiacov stanovených v clánku 230 Zmluvy ES (predtým clánok 173). Namiesto toho ste sa rozhodli vyckat na výsledok sporu vo veci 'Corus` pred vrátením sa k tejto otázke. ... Uz preto nemáte právo sa odvolat rozsudok Corus po tom, co ste pôvodne prijali platbu istiny bez úrokov." 8. V apríli 2002 Greencore poziadal o zrusenie uvedeného údajného rozhodnutia v súlade s clánkom 230 ES. Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe toho, ze list nijakým spôsobom nezmenil právne postavenie Greencore, ale jednoducho informoval Greencore, ze Komisia zastáva názor, ze nenapadol rozhodnutie Komisie zo 4. januára 2000 a toto právo preto zaniklo; kedze list bol len informatívny, nebolo mozné ho zrusit podla clánku 230 ES. Vo svojej odpovedi Greencore tvrdí, ze nikdy neexistovalo skorsie rozhodnutie o úrokoch, a preto nemohol byt list cisto informatívny. 9. Uznesením zo 7. januára 2003 zamietol Súd prvého stupna námietku neprípustnosti Komisie, uvádzajúc: "Daleko od toho, aby len oznamoval informáciu, list Komisie z 11. februára 2002, ako je zrejmé zo samotných pojmov, v ktorých je list formulovaný..., jasne vyjadruje odmietnutie uvedenej institúcie platit úroky z omeskania pozadované zalobcom v prospech jeho dcérskej spolocnosti. Uvádzaným dôvodom pre toto zamietnutie je, ze zalobcovi zaniklo právo pozadovat platbu úrokov, kedze túto otázku neuplatnil vtedy, ked bola 4. januára 2000 vrátená istina zaplatenej pokuty. Súdny dvor v rozsudku z 26. mája 1982, Nemecko a i./Komisia, (44/81, Zb. s. 1855), v bode 6 vyslovil, ze pokial institúcia odmieta uhradit platbu tým, ze spochybnuje predchádzajúci záväzok alebo popiera jeho existenciu, dopústa sa konania, ktoré z právneho hladiska môze byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES. Ak táto zaloba vedie k zruseniu rozhodnutia o odmietnutí uhradit platbu, zalobcovo právo je preukázané a dotknutá institúcia bude musiet v súlade s clánkom 233 ES zabezpecit výkon tejto nezákonne odmietnutej platby. Navyse, ak by institúcia neodpovedala na ziadost o úhradu platby, mozno docielit rovnaký výsledok prostredníctvom clánku 232 ES. Tento judikát mozno uplatnit aj v prípade ako je tento, ked institúcia, tým, ze odmieta uskutocnit platbu, popiera existenciu svojho záväzku podla ustanovení Zmluvy."([8]8) 10. Komisia sa odvolala proti uzneseniu Súdu prvého stupna. Tvrdí, ze súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol jej námietku neprípustnosti a najmä ze porusil clánok 230 ES tým, ze vyhlásil za prípustnú zalobu o neplatnost aktu, ktorý napadnút nemozno, pretoze nespôsobuje osobitnú zmenu v právnom postavení zalobcu. 11. Greencore tvrdí po prvé, ze Súd prvého stupna dospel ku skutkovému zisteniu, ze list "jasne vyjadruje odmietnutie zaplatit úroky z omeskania" a ze neexistovalo ziadne skorsie odmietnutie a, po druhé, ze súd rozhodol správne, ked uviedol, ze list je aktom, ktorý mozno napadnút, pretoze zbavil Greencore výhod clánku 233 ES, ako boli interpretované v uz citovanom rozsudku Corus. Posúdenie 12. Podstatnou otázkou tohto odvolania je, ci Súd prvého stupna správne analyzoval list Komisie ako akt, ktorý mozno napadnút. 13. Nesúhlasím s tvrdením Greencore, ze uvedená kvalifikácia listu vykonaná súdom je ako taká posúdením skutkového stavu a v dôsledku toho nepodlieha kontrole na základe odvolania. Hoci vo vseobecnosti Súdny dvor nemôze znovu posudzovat skutkový stav zistený Súdom prvého stupna, podla ustálenej judikatúry má Súdny dvor právomoc kontroly právnej kvalifikácie skutkového stavu vykonanej Súdom prvého stupna a právnych záverov, ktoré z nej vyvodil.([9]9) V tomto prípade boli právna kvalifikácia listu Súdom prvého stupna a právne závery, ktoré z nej vyvodil, rozhodujúce pre jeho rozhodnutie. 14. Súd prvého stupna zalozil svoju kvalifikáciu listu na svojom dojme, ze list "jasne vyjadruje odmietnutie uvedenej institúcie platit pozadované úroky z omeskania". Jediná cast listu, ktorú by bolo mozné pouzit na podporu takéhoto záveru, je veta: "Platba istiny bez úrokov vykonaná 4. januára 2000 predstavuje odmietnutie Komisie zaplatit úroky." 15. Aj keby sa prijalo tvrdenie, ze uvedené stanovisko obsahuje odmietnutie zaplatit úroky, jeho právny status a následky závisia od správnej kvalifikácie platby istiny bez úrokov Komisiou 4. januára 2000. Ak je list iba potvrdením odmietnutia zaplatit úroky, ktoré uz malo formu napadnutelného aktu, pri ktorom právo podat zalobu zaniklo, nebude zjavne samotný napadnutelný zalobou. Súd prvého stupna sa vsak uvedenou otázkou vôbec nezaoberal. 16. Podla môjho názoru tak Súd prvého stupna mal urobit. Tento súd dospel k skutkovému zisteniu, ze hoci Komisia previedla sumu istiny na úcet Greencore, "nevyhovela ziadosti o úroky".([10]10) Kedze Komisia ziadosti nevyhovela, treba sa podla môjho názoru domnievat, ze ziadost zamietla. Súd prvého stupna mal preto zistit, ze platba istiny bez úrokov Komisiou mala byt správne analyzovaná ako implicitné odmietnutie zaplatit pozadované úroky. Hoci vo vseobecnosti samotné mlcanie zo strany institúcie nemôze zakladat implicitné odmietnutie,([11]11) situácia je jasne odlisná, ked je ziadost konfrontovaná s konaním, ktorým sa jej nevyhovie.([12]12) Implicitné rozhodnutie mozno v zásade napadnút podla clánku 230 ES.([13]13) 17. Clánok 230 ES priznáva právo pozadovat súdnu kontrolu konania institúcie. Ak konanie nie je rozhodnutím napadnutelným podla uvedeného clánku, clánok 232 ES stanovuje, ze institúciu mozno vyzvat, aby konala. Kazdý clánok stanovuje striktnú lehotu na výkon ním priznaného práva. Je jasné, ze systém opravných prostriedkov by bol ohrozený, ak by úcastník konania, ktorý sa cítil poskodený konaním institúcie a pritom neuplatnil ziadne právo v príslusnej lehote, napriek tomu následne mohol napadnút konanie. 18. Ak, ako navrhujem, je odmietnutie Komisie zaplatit úroky správne analyzované ako rozhodnutie tak neurobit, list nemôze byt podla môjho názoru rozhodnutím, ktoré mozno napadnút podla clánku 230 ES, pretoze iba potvrdil uvedené skorsie rozhodnutie. Podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná proti rozhodnutiu potvrdzujúcemu skorsie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v riadnom case, je neprípustná a rozhodnutie je iba potvrdením skorsieho rozhodnutia, ked neobsahuje ziadne nové okolnosti v porovnaní so skorsím aktom a nepredchádza mu ziadne opätovné skúmanie situácie adresáta skorsieho aktu.([14]14) Predovsetkým fax, v ktorom Komisia odmieta znovu zvázit skorsie rozhodnutie, nemozno povazovat za nové rozhodnutie.([15]15) Naopak stretnutie medzi adresátom skorsieho aktu a institúciou, ktorá odmietla platbu údajne dlhovanej sumy, na ktorom sa o uvedenom odmietnutí zaplatenia diskutuje, by malo byt povazované za opätovné skúmanie v zmysle tejto judikatúry.([16]16) 19. V uz citovanom rozsudku Nemecko/Komisia, jedinom autoritatívnom rozhodnutí, na ktoré sa Súd prvého stupna v spornej veci odvolal, ziadalo Nemecko zaplatenie pomoci, ktorú Komisia predtým schválila ako grant. V júli 1980 Komisia informovala Nemecko, ze ziadosti nemôze vyhoviet kedze nebola podaná nacas. V auguste 1980 Nemecko odpovedalo napadnutím stanoviska Komisie a ziadalo ju o vysvetlenie jej názoru. Uvedená ziadost bola formálne prijatá Komisiou a uskutocnilo sa stretnutie, na ktorom Komisia súhlasila, ze znovu zvázi postoj Nemecka. V októbri a decembri 1980 napísalo Nemecko opät Komisii s cielom dostat platbu; v decembri 1980 Komisia potvrdila odmietnutie. Skutocnost, ze Komisia súhlasila s opätovným zhodnotením a vec opätovne uvedeným spôsobom zhodnotila po jej úvodnom odmietnutí zaplatit údajne dlhovanú sumu, je podla môjho názoru dostatocná na preukázanie toho, ze uz citovaný rozsudok Nemecko/Komisia mozno od tohto prípadu jasne odlísit.([17]17) 20. Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Corus zaviedol zásadu práva na úroky z pokút, ktoré boli zaplatené a následne zrusené alebo znízené. Greencore správne uvádza, ze uvedený výklad pravidla práva Spolocenstva súdmi Spolocenstva "objasnuje a definuje zmysel a rozsah uvedeného pravidla, ako malo byt chápané a uplatnované od nadobudnutia jeho úcinnosti"([18]18). Nie je mi vsak zrejmé, ako je uvedený predpoklad relevantný vo vztahu k prípustnosti zaloby Greencore, alebo ako môze oslobodit Greencore od poziadavky clánku 230 ES, aby zacal konanie do dvoch mesiacov odo dna implicitného rozhodnutia Komisie odmietajúceho zaplatenie úroku po tom, ked bola Komisia o zaplatenie po prvýkrát poziadaná. Je zrejmé, ze neskorsie rozhodnutie Súdneho dvora nespôsobuje opätovné plynutie lehoty na zacatie konania v prípadoch, ked uz táto lehota márne uplynula. 21. Mozno poznamenat, ze ak by Súdny dvor zamietol odvolanie v tomto prípade, malo by to ten úcinok, ze Komisia by sa nemohla dovolávat lehoty stanovenej v clánku 230 proti ziadnemu podniku, ktorému bola kedykolvek v minulosti ulozená Komisiou pokuta, ktorá bola následne súdom Spolocenstva znízená alebo zrusená. Podla ustálenej judikatúry je táto lehota zalozená najmä na úvahe, ze úcelom lehôt, v rámci ktorých musí konanie zacat, je zabezpecit právnu istotu tým, ze zabránia tomu, aby boli akty Komisie vyvolávajúce právne následky spochybnované donekonecna.([19]19) Tejto úvahe by zjavne nezodpovedal vyssie opísaný výsledok. 22. Napokon by som rád dodal, ze ak sa Greencore v case, ked dostal platbu istiny od Komisie domnieval, ze nezaplatenie úroku nebolo aktom, ktorý mozno napadnút podla clánku 230 ES, správnym postupom by bolo, ak by vyzval Komisiu, aby konala v súlade s druhým odsekom clánku 232 ES. Skutocnost, ze podla jeho zaloby na Súd prvého stupna sa Greencore "rozhodol nepouzit tento prostriedok nápravy", nemôze mat nijaký vztah k prípustnosti zaloby, ktorú sa následne rozhodol podat podla clánku 230 ES. 23. S prihliadnutím na uvedené by napadnuté uznesenie Súdu prvého stupna malo byt zrusené a s ohladom na prvý odsek clánku 61 Statútu Súdneho dvora musí byt zaloba o neplatnost údajného rozhodnutia vyhlásená za neprípustnú. Návrh 24. Preto navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zrusil uznesenie Súdu prvého stupna zo 7. januára 2003, Greencore Group/Komisia, T-135/02; 2. vyhlásil zalobu Greencore o neplatnost údajného rozhodnutia Komisie zo 11. februára 2002 za neprípustnú; 3. zaviazal Greencore na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna. __________________________________________________________________ [20]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [21]2 - Uznesenie zo 7. januára 2003, Greencore Group/Komisia, T-135/02, zatial neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [22]3 - Rozhodnutie Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 o konaní podla clánku 86 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 1). __________________________________________________________________ [23]4 - Rozsudok zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969. __________________________________________________________________ [24]5 - Rozsudok 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, T-171/99, Zb. s. II-2967. __________________________________________________________________ [25]6 - Je potrebné ho uplatnovat rovnako ako clánok 176 Zmluvy ES, teraz clánok 233 ES (pozri bod 51 uz citovaného rozsudku Corus UK/Komisia), ktorý od institúcie, ktorého akt bol súdom Spolocenstva vyhlásený za neplatný, pozaduje, aby uskutocnil nevyhnutné opatrenia na to, aby vyhovel rozsudku. __________________________________________________________________ [26]7 - Body 52 a 53 uz citovaného rozsudku Corus UK/Komisia. __________________________________________________________________ [27]8 - Body 14 az 16. __________________________________________________________________ [28]9 - Rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92, P, Zb. s. I-1981, body 48 a 49. __________________________________________________________________ [29]10 - Bod 5 uz citovaného uznesenia Greencore Group/Komisia. __________________________________________________________________ [30]11 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 1999, Sodima/Komisia, spojené veci T-190/95 a T-45/96, Zb. s. II-3617, bod 32. __________________________________________________________________ [31]12 - Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 1996, Branco/Komisia, T-271/94, Zb. s. II-749, bod 48. __________________________________________________________________ [32]13 - Pozri napríklad rozsudok z 25. mája 2000, Ca' Pasta/Komisia, C-359/98 P, Zb. s. I-3977, bod 32. __________________________________________________________________ [33]14 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Ripa di Meana/Komisia, spojené veci T-83/99, T-84/99 a T-85/99, Zb. s. II-3493, bod 33 a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [34]15 - Rozsudok súdu prvého stupna z 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, spojené veci T-121/96 a T-151/96, Zb. s. II-1355, bod 48. __________________________________________________________________ [35]16 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 15. októbra 1997, IPK/Komisia, T-331/94, Zb. s. II-1665, body 25 a 26. __________________________________________________________________ [36]17 - Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon k veci Oliveira/Komisia, (rozsudok zo 7. mája 1991, C-304/89, Zb. s. I-2283), kde popísal uz citovaný rozsudok Nemecko/Komisia ako odmietnutie uznania toho, ze prijatie postoja, ktorý sa institúcia Spolocenstva podujme opätovne preskúmat, predstavuje rozhodnutie (bod 12 návrhov). __________________________________________________________________ [37]18 - Bod 26 odpovede Greencore. __________________________________________________________________ [38]19 - Pozri, ako príklad z posledného obdobia, rozsudok z 22. októbra 2002, National Farmers' Union, C-241/01, Zb. s. I-9079, bod 34 a tam citovanú judikatúru. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref1 21. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref2 22. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref3 23. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref4 24. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref5 25. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref6 26. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref7 27. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref8 28. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref9 29. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref10 30. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref11 31. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref12 32. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref13 33. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref14 34. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref15 35. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref16 36. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref17 37. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref18 38. file:///tmp/lynxXXXXfcDI7a/L98500-7271TMP.html#Footref19