NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 6. mája 2004 ([1]1) Vec C-72/03 Carbonati Apuani Srl proti Comune di Carrara [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara (Taliansko)] "Volný pohyb tovarov - Poplatok s rovnakým úcinkom ako clo - Poplatok z mramoru vytazeného na území obce z dôvodu jeho prepravy mimo územia obce - Výhradne vnútrostátny skutkový stav" 1. Stále castejsie je Súdny dvor doziadaný rozhodovat o aplikácii predpisov o volnom pohybe tovaru vo výhradne vnútrostátnych prípadoch clenských státov. Jednou z otázok, s ktorými sa Súdny dvor v tejto súvislosti zaoberá, je isto otázka, aká siroká je oblast aplikácie práva Spolocenstva a následne na to, aká siroká je príslusnost Súdneho dvora rozhodovat o návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania v otázkach týkajúcich sa takýchto prípadov. Podla môjho názoru má Súdny dvor predlozením tohto návrhu prílezitost znova sa zaoberat uvedenou otázkou. 2. Týmto návrhom polozila Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara (Taliansko) Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa súladu poplatku vyrubeného pri preprave tovaru mimo územia obce clenského státu, postihujúceho tak tovar vyvázaný do iného clenského státu, ako aj tovar prepravený do inej oblasti uvedeného clenského státu, s právom Spolocenstva([2]2). Na prvý pohlad je jasná otázka, ci treba rozlisovat medzi tovarom spoplatnovaným na základe jeho vývozu z Talianska a tovarom spoplatnovaným na základe jeho prepravy do inej oblasti Talianska. 3. S ohladom na rozsudky vo veciach Lancry a i. a Simitzi sa zdá, ze odpoved je jednoduchá([3]3). Pokial sa poplatok vyrubuje na základe prechodu hranice, predstavuje poplatok s rovnakým úcinkom ako clo, aj ked ide o vnútrostátnu hranicu. V takomto prípade je irelevantné, ci sa poplatok týka pohybu tovaru v rámci Spolocenstva alebo aj v rámci státu. Samotným prekrocením hranice porusuje predpis, ktorý zaviedol poplatok ako taký a v jeho celosti clánok 25 ES. Judikatúra Súdneho dvora teda ponúka zretelne jednoduché a jednoznacné riesenie problému, o ktorý ide v tejto veci. 4. Dané riesenie sa vsak zdá málo uspokojivým. Súdny dvor v ustálenej judikatúre formuloval zásadu, ktorá je prakticky v rozpore so zásadou platnou v oblasti poplatkov s rovnakým úcinkom ako clo. Podla tejto judikatúry sa predpisy o volnom pohybe tovaru nepouzijú, pokial sa týkajú len vnútrostátneho obchodu clenského státu. Pokial sú prípustné výnimky z tejto rigoróznej zásady, ide len o zohladnenie osobitných okolností jednotlivého prípadu a za dodrzania zásady o nepouzitelnosti predpisov o volnom pohybe tovaru na výhradne vnútrostátne prípady([4]4). Z tohto dôvodu treba otázku formulovat takto: uplatnuje sa navrhnuté riesenie na poplatky s rovnakým úcinkom a ak nejde o tento prípad, nebola by vhodná jednotná formulácia, ktorá môze viest k rovnakému výsledku. I - Právny rámec, skutkový stav a prejudiciálna otázka 5. V tejto veci je sporný poplatok historicky podmienený. Pociatky siahajú az k Notificazione Governatoriale zo 14. júla 1846 vydané guvernérom provincie Lunigiana Estense. Po zjednotení talianskeho královstva bol královským dekrétom z 19. septembra 1860 zavedený poplatok za prevoz mramoru po ceste z Carrary. Zákonom c. 749 z 15. júla 1911 bol zmenený na poplatok za prepravu mramoru vytazeného v obci. 6. Dnes predstavuje komplikovaná úprava základ poplatku. Jediný clánok zákona c. 749/1911 v znení zákona c. 449 z 27. decembra 1997 stanovuje: "Urcuje sa poplatok z mramoru vyberaný obcou Carrara za mramor vytazený na jej území, ktorý je prepravený mimo územia obce. Poplatok uplatní a vyrubí obec na základe osobitného nariadenia vydaného obecnou radou po prerokovaní so sociálnymi partnermi, ak mramor opustí územie obce. Obecná rada kazdý rok pri schvalovaní rozpoctu obce stanoví výsku poplatku pre nasledujúci rok. Ak vsak obec príjmy z poplatku vyuzíva na financovanie alebo zabezpecenie dlhodobých záväzkov, môze obecná rada stanovit výsku poplatku na niekolko rokov vopred. Obec môze uznesením obecnej rady za podmienok stanovených obecným alebo provincným zákonom a po odsúhlasení Giunta provinciale amministrativa [provincnou správnou radou] rozhodnút, ze prípadne na základe zákona c. 50 z 12. februára 1903 cast príjmov z poplatku sa pouzije na úhradu výdavkov a záväzkov spojených s výstavbou a prevádzkou prístavu Marina di Carrara a cast na príspevok na poistenie zamestnancov v mramorovom priemysle v Cassa nazionale di previdenza per gli operai (Národná poistovna starostlivosti o zamestnancov)". 7. Toto ustanovenie bolo neskôr upresnené zákonom Decreto legge (zákonný dekrét) c. 8 z 26. januára 1999 v znení zákona c. 75 z 25. marca 1999, ktoré stanovuje: "Jediný clánok zákona c. 749... treba vykladat v tom zmysle, ze poplatok, ktorý sa ním zavádza, sa uplatnuje na mramor a vedlajsie produkty z mramoru a stanovuje sa s ohladom na nároky súvisiace s výdavkami obce priamo alebo nepriamo spojenými s cinnostou miestneho mramorového priemyslu". 8. Dalej musí byt zohladnené nariadenie Comune di Carrara (dalej len "obec Carrara") schválené 23. marca 1999, podla ktorého obecná rada stanovuje výsku poplatku kazdý rok s ohladom najmä na skody na zivotnom prostredí spôsobené mramorovým priemyslom. Naopak zmeny uskutocnené v rokoch 2001 a 2004 vydanými nariadeniami a zákonmi sú irelevantné pre právne posúdenie Súdneho dvora, kedze boli vydané az po case, ktorý je rozhodujúci pre skutkový stav veci([5]5). 9. Z predlozeného rozhodnutia vyplýva, ze na základe tohto predpisu je mramor vytazený a spracovaný na území obce Carrara oslobodený od poplatku, zatial co mramor vytazený a spracovaný susednými obcami môze byt zatazený poplatkom ciastocne prípadne úplne. 10. V danej veci je základom nasledujúci skutkový stav. Spolocnost Carbonati Apuani Srl pôsobí v oblasti tazby a spracovania mramorových blokov a tazby zeminy v obci Carrara. Platobným výmerom zo 7. mája 2001 vyrubila obec Carrara tejto spolocnosti poplatok za vývozy mimo územia obce uskutocnené v apríli 2001. Spolocnost napadla tento platobný výmer pred súdom, ktorý polozil otázku, a uplatnovala, ze zákony, na základe ktorých bol poplatok vyrubený, sú v rozpore s právom Spolocenstva. 11. Otázka, ktorú polozil súd v tejto veci sa týka súladu uvedenej právnej úpravy s clánkami 23, 81, 85 a 86 ES. II - Úvodné pripomienky 12. Úvodné pripomienky sa clenia do troch odsekov. Umoznia nám upresnit rámec, v akom sú zoradené polozené otázky. A - O prípustnosti polozenej otázky 13. Vo svojich písomných pripomienkach vyzýva Komisia Súdny dvor, aby rozhodol o prípustnosti polozenej otázky. Je otázkou, ci návrh splna poziadavky obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej je vnútrostátny súd povinný vymedzit skutkový a právny rámec, z ktorého vyplynuli polozené otázky([6]6). 14. Táto námietka je neopodstatnená. Skutkový stav nevykazuje ziadne osobitné vady a aj ked nebol v uznesení vnútrostátneho súdu popísaný do úplných podrobností, úplný popis vyplýva z písomných pripomienok úcastníkov konania dorucených v predmetnom spore. Co sa týka právneho rámca, je zretelne uvedený v predlozenom rozhodnutí([7]7). Za týchto podmienok je neprípustná poziadavka, ze Súdnemu dvoru by museli byt predlozené vsetky detaily právneho sporu, aby mohol posúdit prospesnost výkladu, ktorý sa od neho ziada. Samotná skutocnost, ze Komisia v tejto veci mohla podat úcelne pripomienky, stací ako dôkaz dostatocne odôvodnujúci uznesenie([8]8). V predmetnom spore má Súdny dvor k dispozícii dostatok podkladov, ktoré umoznujú dat uspokojivú odpoved na prejudiciálnu otázku. 15. V prejudiciálnom konaní by nebolo v kazdom prípade rozumné sa nadmieru rozsirovat o dôvodoch prípustnosti, okrem prípadov, ked Súdny dvor nemá v potrebnej miere informácie o predmete sporu z dôvodu, ze chýbajú dostatocné informácie([9]9), alebo na základe jednoduchých konstrukcií([10]10). Takéto pravidlo obozretnosti je podla môjho názoru primerané podstate a cielom spolupráce v súdnej oblasti v zmysle clánku 234 ES, ktorá spocíva v spolupráci dvoch súdov s ohladom na rozhodovanie v tej istej veci. B - O otázke pouzitia práva na danú vec 16. Súd, ktorý polozil otázku, ziada Súdny dvor, aby rozhodol o súlade talianskej právnej úpravy na jednej strane s clánkom 23 ES o colnej únii a na druhej strane s clánkami 81, 85 a 86 ES, ktoré sa týkajú zásady volnej hospodárskej sútaze podnikov. 17. Predovsetkým treba pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc v rámci konania podla clánku 234 ES rozhodovat o súlade vnútrostátnych predpisov s právom Spolocenstva. Podla ustálenej judikatúry treba otázky polozené v uvedenom spore chápat tak, ze Súdny dvor bol poziadaný dat vsetky usmernenia súdu, ktorý polozil otázku, k výkladu práva Spolocenstva, a tým mu umoznit rozhodnút o otázke súladu v rámci rozhodovania v konaní zacatom pred daným súdom([11]11). 18. Dalej bude predmet návrhu na zacatie prejudiciálneho konania obmedzený len na prvú cast otázky. 19. Kedze tento bod je jednoznacný, nebudem sa musiet ním zaoberat podrobnejsie. Po prvé neprichádza do úvahy pouzitie clánku 86 ES na uvedenú vec, pretoze sporné ustanovenie sa netýka ani verejných podnikov, ani výkonu osobitných alebo výlucných práv podnikov. 20. Po druhé, pri poplatku ide o opatrenie státu, na ktoré sa nevztahuje ani clánok 81 ES, ani 82 ES. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je zásada volnej hospodárskej sútaze podnikov irelevantná pri rozhodovaní o otázke súladu zákonov alebo nariadení clenského státu s právom Spolocenstva([12]12). Nie je síce vylúcené, ze opatrenie státu môze byt v rozpore s clánkom 81 ES a 82 ES v spojení s clánkom 10 ES, pokial môze úcinne porusovat pravidlá volnej hospodárskej sútaze uplatnované pri podnikoch. Podla Súdneho dvora ide o takýto prípad vtedy, ked clenský stát v rozpore s clánkom 81 ES stanovuje, ulahcuje alebo zosilnuje úcinky nedovolených kartelových dohôd, alebo ked prostredníctvom vlastného predpisu im dodáva státny charakter prebraním zodpovednosti za rozhodnutia súkromných hospodárskych subjektov prijaté v ekonomickej oblasti([13]13). Minimálne treba dokázat priamu súvislost medzi príslusným opatrením a konaním v rozpore s pravidlami volnej hospodárskej sútaze. Okolnosti predmetného sporu vsak neobsahujú ziaden dôkaz takejto súvislosti. V kazdom prípade nepostacuje tvrdenie "úcinku na volnú hospodársku sútaz", ako uvádza zalobkyna v predmetnom spore, aby sporný poplatok spadal do pôsobnosti tohto clánku. 21. Clánky 81 ES, 85 ES a 86 ES nie sú v zásade pouzitelné na okolnosti v tejto veci a nemozno ich brat do úvahy ako základnu pre posúdenie súladu sporného poplatku s právom Spolocenstva. C - O dalsom postupe v týchto návrhoch 22. Zdá sa, ze na takto ohranicenú predlozenú otázku je lahké odpovedat. Téma nesúladu tohto druhu poplatku s právom Spolocenstva je klasickou témou judikatúry Súdneho dvora. Je jednoduché pouzit zásady výkladu clánku 25 ES obsiahnuté v uz citovaných rozsudkoch Lancry a i. a Simitzi. Nimi sa následne budem zaoberat ako prvými. 23. Podla môjho názoru to vsak nepostacuje. Podla ustálenej judikatúry sa predpisy o volnom pohybe nepouzijú na situácie, ktoré prvkami a úcinkami neprekracujú hranice clenského státu([14]14). Ak by Súdny dvor potvrdil výklad uvedený v uz citovaných rozsudkoch Lancry a i. a Simitzi, znamenalo by to ohrozenie jednotnosti v oblasti slobôd pohybu. Ustanovenie práva Spolocenstva vsak nesmie byt nikdy vykladané spôsobom, ktorý by bol v rozpore s právnym poriadkom Spolocenstva, pokial je mozný odlisný výklad. Preto by som chcel Súdnemu dvoru navrhnút následne tento odlisný výklad. III - Aplikácia judikatúry Súdneho dvora o poplatkoch s rovnakým úcinkom na sporný poplatok A - Opodstatnené pouzitie judikatúry Lancry a i. a Simitzi 24. Vec Simitzi je známym precedensom pre uvedenú vec. V danej veci ide o poplatok, ktorý sa vsak týka tovaru dovázaného do oblasti geograficky izolovanej od gréckeho územia, ostrova Dodekanes, ako aj tovaru vyvázaného z tejto oblasti. Na základe záverov, ktoré vyplynuli z rozsudkov Legros a i. a Lancry a i. Súdny dvor sformuloval v týchto sporoch zásadu zhody medzi poplatkom vyberaným pri prechode tovaru cez státnu hranicu na celom území clenského státu na strane jednej a poplatkom vyberaným z dôvodu prepravy tovaru z jedného regiónu clenského státu do iného regiónu toho istého clenského státu na strane druhej([15]15). Úcinky týchto dvoch typov poplatkov sú rovnaké a oba musia byt zakázané. 25. Na základe tejto zásady mozno hned odpovedat na otázku, ktorú polozil vnútrostátny súd, v tomto zmysle, ze poplatok, ktorý vyrubila obec za tovar prepravovaný mimo jej územia, je poplatkom s rovnakým úcinkom ako vývozné clo, nielen pokial ide o poplatok vyrubený pri tovare prepravovanom z obce do iného clenského státu, ale aj pokial ide o poplatok vyrubený pri tovare prepraveného z obce do inej oblasti toho istého clenského státu([16]16). 26. Obec Carrara vsak vzniesla dve námietky voci takémuto posúdeniu. Po prvé, na rozdiel od skutkového stavu, ktorý je základom rozsudku Simitzi, sa sporný poplatok týka len jediného tovaru, a to mramoru z Carrary, a nie vcelku vsetkých tovarov vyvázaných mimo územia obce. 27. Táto prvá námietka je nedôvodná. Vo vztahu k poplatkom s rovnakým úcinkom neexistujú ziadne osobitné poziadavky na pocet výrobkov, ktorých sa takýto poplatok týka. Táto poziadavka vyplýva z definície pojmu vnútrostátna dan v zmysle clánku 90 ES, podla ktorej sa tento pojem vztahuje na "vsetky kategórie výrobkov", ktoré podliehajú "vseobecnej vnútrostátnej danovej úprave"([17]17). Táto poziadavka je vzhladom na poplatok s rovnakým úcinkom irelevantná. V tejto oblasti sa Zmluva snazí úplne odstránit vsetky tarifné obmedzenia obchodu, aj ked sa týkajú len jediného výrobku([18]18). 28. Druhá námietka sa zakladá na tvrdení, ze územie obce Carrara je mensie ako dotknutý región vo uz citovanej veci Simitzi. 29. Aj táto námietka je chybná. V oboch právnych sporoch ide o opatrenie, ktorým príslusný státny úrad vytvára prekázku obchodu. V skutkovej podstate, ktorá je základom veci uz citovanej Simitzi, je takéto opatrenie len niekolkokrát opakované. Predsa vsak, s ohladom na takúto klasifikáciu, zahrna samotný výsledok takéhoto opatrenia, t. j. vznik financného obmedzenia obchodu v rámci spolocného trhu, aj ked ide len o nepatrnú alebo nízku sumu([19]19). Teda nie je ziaden dôvod rozlisovat medzi poplatkom stanoveným obecnou radou na základe vnútrostátneho zákona pre územie obce a uvedeným poplatkom v predmetnej veci a poplatkom stanoveným obecnými radami hlavných miest regiónu na základe vládneho dekrétu pre oblast regiónu spadajúceho do ich pôsobnosti a dotknutým poplatkom v uz citovanej veci Simitzi. B - Zamietnutie tvrdení obhajoby 30. Ked vychádzame zo zásady aplikácie uz citovanej judikatúry Simitzi na uvedenú vec, treba posúdit význam tvrdení prednesených obcou Carrara v rámci jej obhajoby. Uviedla tri rôzne tvrdenia. 31. Jednak poukazuje na predpokladané úcinky zalovaného poplatku. Obec vychádza z toho, ze poplatok nespôsobuje narusenie volnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 32. Na tomto mieste treba poukázat na to, ze za poplatok s rovnakým úcinkom ako clo sa povazuje v zmysle Zmluvy kazdé jednostranne ulozené financné zatazenie vztahujúce sa na zahranicný tovar z dôvodu prekrocenia státnej hranice, aj ked nie je vyrubený v prospech státu a nemá ziadne diskriminacné alebo zvýhodnujúce úcinky([20]20). Dalej nie je podstatné pre zaclenenie, ci poplatok má vplyv na obchod v rámci Spolocenstva, alebo ci môze vyvolat obmedzenie hospodárskej sútaze. Z toho rovnako vyplýva, ze sú irelevantné tvrdenia obce, ze zatazenie výrobku nebráni hospodárskej sútazi s výrobkami v oblastiach mimo územia obce. 33. Tvrdenia obce sa opierajú na druhej strane o ciele sledované zavedením poplatku. Tieto spocívajú najmä v tom, ze sa týkajú moznosti vybudovania a prevádzky dopravnej infrastruktúry a infrastruktúry prístavu, realizácie opatrení na ochranu zivotného prostredia, podpory kultúrnych aktivít a nakoniec aj opatrení na financnú podporu zamestnancov. To je aj hlavné tvrdenie, ktoré uvádza talianska vláda vo svojom ústnom vyjadrení. Ona dodáva, ze vsetky tieto cinnosti priamo súvisia s cinnostou mramorového priemyslu. 34. Vseobecnost a absolútnost zákazu vsetkých ciel v pohybe tovaru medzi clenskými státmi treba chápat tak, ze zákaz cla nezávisí od úcelu, pre ktorý bol zavedený, ani od úcelu pozitia takto získaných príjmov([21]21). Preto nebráni ani sociálny, environmentálny, kultúrny alebo iný úcel, v dôsledku ktorého sa zaviedol poplatok, ani okolnost, ze príjem z neho je urcený pre mramorový priemysel, jeho klasifikácii ako poplatku s rovnakým úcinkom ako clo v zmysle clánku 23 ES a 25 ES([22]22). 35. Súdny dvor pripústa len jedinú výnimku zo zákazu poplatkov s rovnakým úcinkom ako clo. On poznamenáva, ze "nie je vylúcené, ze v urcitých prípadoch urcitá skutocne poskytnutá sluzba môze byt v závislosti od okolností vyrovnaná poskytnutím primeraného protiplnenia"([23]23). V tomto prípade vsak musí byt sluzba hospodárskemu subjektu skutocne a individuálne poskytnutá a výska poplatku musí byt úmerne primeraná tejto sluzbe([24]24). Ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky, môzeme povedat, ze poplatok nepredstavuje samotné ochranné opatrenie príslusného clenského státu. 36. Rozhodovanie o tom, ci sú splnené tieto podmienky, je vecou vnútrostátneho súdu. Treba vsak upozornit na základné zásady, na ktoré sa prihliada pri výklade a sú potrebné pre rozhodovanie, pokial pre Súdny dvor vyplývajú z predlozených podkladov. Ak sa obec odvoláva na výhody vyplývajúce zo zmeny predpisu, súcasne uznáva, ze zo zákona c. 75/1999, ktorého obsahom je autentický výklad sporného poplatku zavedeného zákonom, vyplýva, ze hospodárske subjekty v tomto sektore nebudú "priamymi príjemcami príjmov z poplatku"([25]25). Nepriamo slúzi poplatok záujmom vsetkých hospodárskych subjektov v tomto priemysle. Následne treba skúmat, ci sa príjmy z poplatku skutocne vyuzívajú na úhradu výdavkov spojených s mramorovým priemyslom. No aj keby to tak bolo, slúzila by výhoda plynúca údajne z poplatku v kazdom prípade vseobecnému záujmu väcsiny vsetkých vývozcov a neslo by o sluzbu poskytnutú skutocne a individuálne([26]26). Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze vývozcom sa vyrubuje poplatok výlucne podla mnozstva prepraveného mramoru. Teda poplatok prakticky nesúvisí so skutocnými výdavkami na hocijakú individuálne poskytnutú sluzbu([27]27). 37. Z tohto posúdenia vyplýva, ze ziaden z dôkazov prednesených v obhajobe obce Carrara nemozno uznat. C - Zamietnutie kvalifikácie poplatku ako vnútrostátnej dane 38. Na záver obec Carrara uvádza, ze sporný poplatok treba kvalifikovat ako vnútrostátnu dan v zmysle clánku 90 ES. Pritom sa opiera predovsetkým o to, ze ziaden mramor nezostáva na území obce, prípadne na území obce zostáva len nepatrná cast. Z toho vyplýva, ze poplatok treba chápat ako povinný vseobecný vnútrostátny poplatok s povolenou výnimkou pre mramor zostávajúci na území obce. Okrem toho tento povinný poplatok sa vyrubuje na vsetky druhy mramoru a na tom istom stupni obchodného retazca, tak na zostávajúce na talianskom území, ako aj na vyvázané mramory. Teda takáto úprava nepredstavuje ziadnu diskrimináciu a je v súlade s ustanoveniami Zmluvy. 39. Tieto tvrdenia nie sú presvedcivé. Po prvé je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze cast mramoru, ktorá je vytazená v tejto oblasti a zostáva na území obce, je zanedbatelná. Po druhé obhajovanie tejto skutocnosti nemá vplyv na kvalifikáciu sporného poplatku. Podla ustálenej judikatúry sa vztahuje clánok 90 ES na tie financné zatazenia, ktoré sú súcastou vnútrostátnej danovej úpravy a spoplatnujú systematicky vsetok vnútrostátny tovar a zahranicný tovar podla tých istých kritérií([28]28). V predmetnej veci vsak ide o to, ze na území obce vytazený a tu zostávajúci mramor je oslobodený od sporného poplatku. Na rozdiel od vyjadrení obce Carrara a talianskej vlády na ústnom pojednávaní je miesto urcenia tovaru rozhodujúcim kritériom pri vyrubení poplatku. Pre vyrubenie poplatku nepostacuje, ze mramor bol vytazený v obci. Naopak musí byt bud neopracovaný, alebo ako vedlajsí produkt prepravený mimo územia obce. Teda zo znenia sporného predpisu zretelne vyplýva, ze rozhodujúcim kritériom pre vyrubenie poplatku je prekrocenie hranice obce. Danové opatrenie sa následne uplatnuje tak, ze sa týka speciálne prepravy a vývozov. Ide tu o objektívne kritérium, ktoré je jej základom. Skutocnost, ze len nepatrná cast tovaru je urcená na vývoz nemá vplyv na podstatu právnej úpravy, ktorá má rozhodujúci význam pre kvalifikáciu. 40. Ak by sa predsa vychádzalo z toho, ze chybné miestne uzívanie a spotreba by boli kvalifikované ako rozhodujúce v rámci tohto posúdenia, napriek predchádzajúcim výkladom, boli by potom odôvodnené tvrdenia obce, ze sporný poplatok na základe týchto skutocností je kvalifikovaný ako vnútrostátna dan? 41. O tom treba silno pochybovat. Súdny dvor síce rozhodol, ze v prípade poplatku vyrubeného na jeden tovar dovezený z iného clenského státu absencia rovnakého tovaru alebo rovnakého druhu vnútrostátneho tovaru vedie k zaradeniu tohto poplatku do pôsobnosti clánku 90 ES, pokial patrí k vseobecnému danovému systému([29]29). Naopak poplatok bude v takomto prípade kvalifikovaný ako poplatok s rovnakým úcinkom, ak je evidentné, ze skutocne speciálne zatazuje dovázaný a vyvázaný tovar([30]30). V danej veci vsak po preskúmaní struktúry sporného poplatku niet ziadnych pochybností v súvislosti s predmetom a úcelom, ktorý zákonodarca sledoval jeho zavedením([31]31). Takýto poplatok je zameraný speciálne na vývoz tovaru. Teda nemôze byt klasifikovaný ako vnútrostátny poplatok v zmysle clánku 90 ES. 42. Za týchto podmienok je irelevantné tvrdenie, ze poplatok sa týka rovnako talianskeho tovaru a rovnako vyvázaného tovaru a v tom istom stupni obchodného retazca. Ked sa vychádza zo skutocnosti, ze clánok 25 ES je pouzitelný na také poplatky, ktoré sú vyrubené na základe prechodu tovaru cez hranicu obce v rámci clenského státu, nemôze sa v ziadnom prípade navzájom porovnávat taliansky tovar a vyvázaný tovar, ale tovar, ktorý zostáva v urcitej casti talianskeho územia s tovarom, ktorý je z tejto oblasti vyvezený. Z tohto hladiska predstavuje poplatok z mramoru prepraveného mimo územia ocividne zásah do colného územia Spolocenstva a porusenie clánku 25 ES. 43. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze sporný poplatok ako taký predstavuje poplatok s rovnakým úcinkom ako clo, ci sa týka vnútrostátneho obchodu, alebo obchodu v rámci Spolocenstva. Vztahuje sa na neho zásada zákazu stanovený v Zmluve ES pre takéto druhy poplatkov. IV - Iný prístup A - Nevýhody "riesenia Lancry" 44. Uz predtým prezentované riesenie, spocívajúce na príslusnej judikatúre Súdneho dvora, najmä v uz citovanej veci Lancry a i. ponúka výhodu zabezpecenia jednoty colného územia Spolocenstva, a tým zabezpecuje jednotné pouzívanie ustanovení Zmluvy o colnej únii. Bolo by skutocne paradoxné, ako uviedol generálny advokát Tesauro vo svojich návrhoch vo veci Lancry a i., ak by sa v rámci spolocného trhu pripustilo, ze "obmedzenia obchodu medzi Portugalskom a Dánskom sú zakázané, zatial co obmedzenia obchodu medzi Neapolom a Capri zostanú bez povsimnutia"([32]32). Na druhej strane takéto riesenie má aj znacné nevýhody. 45. Po prvé zostane základ tejto judikatúry napadnutelný. Stací nahliadnut do ustanovení Zmluvy, o ktoré sa opiera judikatúra. Úcelom clánkov 23 ES a 25 ES je zabránit tarifným obmedzeniam pri výmene tovarov medzi clenskými státmi. Zrejme nie sú tieto ustanovenia urcené na pouzitie na výmenu tovarov medzi obchodnými partnermi na území toho istého clenského státu. 46. Bezpochyby sa zakladá judikatúra Lancry na predpoklade, ze tranzitný poplatok vo svojej podstate predstavuje narusenie "jednoty colného územia Spolocenstva"([33]33). To môze byt teoreticky správne, ale v praxi to má neudrzatelné následky. V clánku 23 ES sa odráza len vôla zakladajúcich státov Spolocenstva obmedzit clenské státy pri uplatnovaní ich právomoci v colných zálezitostiach. Nebola vsak zohladnená právomoc clenských státov regulovat vztahy spadajúce výlucne do oblasti ich zvrchovaného územia. Súdny dvor zo zásady volného pohybu, ktorá reguluje nadnárodné vztahy, vyvodil zásadu regulácie cezhranicných vztahov, pricom regionálne hranice porovnáva so státnymi hranicami([34]34). Systém colnej únie je ale predovsetkým volný pohyb medzi clenskými státmi, a nie cezhranicný rezim. Tým, ze Súdny dvor spája obidva systémy, uplatnuje zásadu volného pohybu aj pri poplatkoch vyrubených v prípadoch, ktoré nesúvisia s touto zásadou. 47. Po druhé sa Súdny dvor vystavuje uz citovaným rozsudkom Lancry a i. a nadväzujúcou judikatúrou odporovacej námietke. V skutocnosti by sa dalo ocakávat, ze "riesenie Lancry" sa bude extenzívne uplatnovat na vsetky oblasti volného pohybu, ktorých sa týkajú predpisy o volnom pohybe([35]35). Zdalo by sa, ze nic neodporuje uplatnovaniu úvah, z ktorých vychádza táto vec, na iné prípady obmedzovania obchodu. Namiesto obmedzovania jednoty colného územia Spolocenstva by postacovalo uplatnovat obmedzovanie vnútorného trhu([36]36) alebo ekonomickej jednoty([37]37) vybudovanej na hospodárskej a menovej únii. Za týmito pojmami by sa mohli teoreticky skrývat tie isté praktické úcinky. Súdny dvor vsak nedospel k adekvátnemu rieseniu. Vo vsetkých týchto oblastiach sa rozhodol priklonit sa ku klasickej zásade nepouzitelnosti predpisov o volnom pohybe na výhradne vnútrostátne prípady. 48. Preto existuje rozpor medzi stanoviskom Súdneho dvora k poplatkom s rovnakým úcinkom a jeho vseobecným stanoviskom v iných oblastiach, ktorý nemá opodstatnenie([38]38). Novsia judikatúra nepochybne prispieva k zmenseniu rozdielu medzi colnou úniou a inými systémami volného pohybu. Súdny dvor sa nedávno pokúsil rozsírit svoju právomoc s ohladom na pouzitie práva Spolocenstva na vnútrostátne prípady, ktoré môzu súvisiet s prípadmi, ktoré patria do pôsobnosti práva Spolocenstva([39]39). Pri tejto prílezitosti sa vsak Súdny dvor nezaoberal zásadou nepouzitia práva Spolocenstva na výhradne vnútrostátne prípady. Rozhodnutie Súdneho dvora neodchýlit sa od tradicnej zásady podla môjho názoru vyplýva z oprávnenej výhrady voci svojvolnému rozsirovaniu oblasti pouzitia práva Spolocenstva. 49. Na záver posledný argument pre upustenie od "riesenia Lancry" tkvie v tom, ze existuje dobrý dôvod pre vrátenie sa k judikatúre prevládajúcej v tejto oblasti opatrení s rovnakým úcinkom. Po prvé táto judikatúra znením a úcelom ustanovení o volnom pohybe nie je urcená na pouzitie na výhradne vnútrostátne prípady. Po druhé koresponduje podla môjho názoru so vseobecnou vôlou Súdneho dvora nevykladat predpisy o volnom pohybe tovaru vo svetle zásady o slobodnom výkone podnikatelskej cinnosti. Jeden z podstatných oprávnených dôvodov na obmedzenie oblasti pôsobnosti predpisov o volnom pohybe na nadnárodné zálezitosti tkvie v tom, ze tieto predpisy sa majú uplatnovat výlucne v zornom uhle liberalizácie obchodu([40]40). 50. Podla môjho názoru vsetky tieto dôvody smerujú dnes k novej úvahe, bez toho, aby sme si kládli otázku oprávnenosti úvah, ktoré viedli k rozsudku Lancry a i. B - Mozné riesenia 51. V dôsledku klasickej úvahy sa sporný poplatok javí ako komplexný systém, ktorý mozno rozdelit na rôzne casti: casti, ktoré sa opierajú o oblast pôsobnosti predpisov Spolocenstva o volnom pohybe a iné casti. Na základe toho nesmie byt dotknutý predpis posudzovaný ako celok, ale musí byt vzdy diferencovaný podla toho, aké má úcinky na obchod v rámci Spolocenstva([41]41). 52. Pokial ide o tovar vyvázaný z talianskeho státneho územia, podlieha sporný poplatok zákazu uvedenému v clánku 25 ES. Na túto cast vnútrostátnej úpravy teda treba aplikovat úvahy rozvíjané v bodoch 24 az 43 uvedeného záverecného návrhu. Pokial vsak ide o tovar, ktorý zostáva v Taliansku, vztahuje sa na neho systém colnej únie Spolocenstva. 53. V tejto súvislosti má Súdny dvor na výber tri riesenia. 54. Prvé riesenie by spocívalo v uplatnení nepouzitelnosti práva Spolocenstva na poplatky, ktoré sú vyrubené clenským státom v rámci vnútrostátneho obchodu realizovaného na jeho státnom území. V tejto veci by Súdny dvor uplatnil riesenie, ktoré odporúcal generálny advokát Tesauro vo svojich návrhoch v uz citovanej veci Lancry a i. 55. Toto riesenie sa mi zdá problematické, pretoze nezohladnuje oprávnené poziadavky, ktoré viedli k "rieseniu Lancry". Tieto poziadavky sa týkajú predovsetkým praktických problémov s urcovaním krajiny pôvodu a krajiny urcenia tovaru, ktorý je daný do obehu v Spolocenstve([42]42). Dalej sa týka problémov spojených s takzvanou "vnútrostátnou diskrimináciou"([43]43). Týmto oznacením sa myslia najmä také prípady, v ktorých príslusníci jedného clenského státu nemôzu uplatnovat slobodu pohybu zarucenú Zmluvou, a tým sú v nevýhodnejsom postavení voci státnym príslusníkom, ktorí uplatnujú práva odvodené z volného pohybu. Ako je známe, Súdny dvor uplatnil pravidlo nerespektovania týchto prípadov, pricom sa opieral o to, ze výhradne vnútrostátne prípady sú vynaté z oblasti pôsobnosti práva Spolocenstva([44]44). Na základe toho je výlucne vecou vnútrostátnych súdov rozhodovat v takejto situácii([45]45). Takéto vysvetlenie nepríslusnosti môze spôsobit, ze vnútrostátne súdy zostanú bezradné pri prípadoch diskriminácie, ktorá má pôvod v aplikácii práva Spolocenstva([46]46). Je tazko pochopitelné, preco ignoruje právo Spolocenstva prípad, ku ktorému samo prispelo. V prípadoch tohto druhu spôsobilo právo Spolocenstva problém, ktorý by neexistoval, ak by toto neovplyvnovalo vnútrostátne právo a nebol by isto trpený a nebolo by vnútrostátne právo voci nemu bezmocné. 56. Aby sa zabránilo týmto problémom, prichádzalo by do úvahy druhé riesenie: riesenie spracované Súdnym dvorom v rozsudku Guimont([47]47) a aplikované na cast vnútrostátneho poplatku. Odporúcal v nom vnútrostátnemu súdu aplikovat riesenie vyplývajúce zo zákazu poplatkov s rovnakým úcinkom na tie prípady, v ktorých vnútrostátne právo príslusného státu stanovuje, ze vnútrostátnemu hospodárskemu subjektu patria tie isté práva, aké má vývozca v rovnakej situácii na základe práva Spolocenstva. Aj ked by sa obe casti právnej úpravy v súvislosti s pouzitím práva Spolocenstva navzájom lísili, postupovalo by sa nepriamo alebo priamo podla tých istých zásad, a to podla zásad o volnom pohybe tovaru. 57. Aj ked sa mi zdá toto riesenie lepsie ako predchádzajúce, nevidí sa mi celkom uspokojivé. Na jednej strane skrýva v sebe nebezpecenstvo, ze v prospech rozsírenia právomoci Súdneho dvora rozhodovat o prejudiciálnych otázkach bude tazké zabránit expanzii v oblasti pouzitia práva Spolocenstva. Formulácie v rozsudku Guimont sú chápané velmi siroko. Podla nich prakticky neexistuje situácia, ktorá by nepodliehala právomoci Súdneho dvora a minimálne nepriamemu vplyvu práva Spolocenstva. Postacuje, ze daný skutkový stav môze súvisiet s otázkou výkladu práva Spolocenstva, ktoré nie je zjavne irelevantné. Len sa zdá, ze tento vztah je prílis komplikovaný, predovsetkým je zásadne vecou samotného vnútrostátneho súdu posúdit závaznost a nevyhnutnost rozhodnutia o prejudiciálnej otázke([48]48). Na druhej strane je úcinnost takéhoto riesenia spojená s predpokladom, ze vnútrostátne právo priznáva svojim obcanom v rámci výhradne vnútrostátnych prípadov tie isté práva, aké zarucuje právo Spolocenstva([49]49). Teda odstránenie prípadnej vnútrostátnej diskriminácie závisí od mozností vnútrostátnej úpravy a od toho, ci sú k dispozícii adekvátne právne nástroje. Takýto postup vsak v urcitých prípadoch naráza na hranice týkajúce sa podstaty jednotlivých právnych systémov([50]50). 58. Z tohto dôvodu uprednostnujem na záver tretie riesenie, ktoré ponúka dve výhody: Na jednej strane je dodrzaná zásada nepouzitelnosti predpisov o volnom pohybe na cisto vnútrostátne prípady a na druhej strane sú zohladnené praktické riziká spojené s touto zásadou. Pri tomto riesení sa rozlisuje medzi vnútrostátnou právnou úpravou a vnútrostátnymi prípadmi, ktoré z nej vyplývajú. Ak prvá ciastocne podlieha ustanoveniam Spolocenstva o colnej únii, tak druhé bezpecne nepodliehajú. Z toho vsak nevyplýva, ze sú úplne vynaté z oblasti pôsobnosti práva Spolocenstva. Oni ako "osobitné" situácie sú dotknuté úcinkami ustanovení Zmluvy na právnu úpravu, ktorou sú regulované a podla môjho názoru podliehajú nadalej vseobecným zásadám práva Spolocenstva. C - Navrhované riesenie 59. Navrhujem rozlisovat otázku pouzitelnosti práva Spolocenstva na vnútrostátne situácie, ako je to v uvedenej veci, od otázky pouzitia nástrojov práva Spolocenstva na dané prípady, lebo tieto dve otázky riesia rozdielnu problematiku. 1. Pouzitelnost práva Spolocenstva na situáciu, o ktorú ide aj v predmetnom spore 60. Na tomto mieste treba upozornit na zásadu, podla ktorej kazdý clenský stát pri dodrzaní svojich povinností vyplývajúcich zo Zmluvy ES je oprávnený pre kazdý výrobok zaviest najvhodnejsí danový poriadok([51]51). Neprichádza do úvahy spochybnovat priznanú, výlucnú právomoc clenských státov v oblasti vnútrostátnych poplatkov. Súcasne to vsak neznamená, ze vnútrostátna situácia, ktorá vyplýva z pouzitia ustanovení Zmluvy na danovú právnu úpravu, je úplne vynatá z práva Spolocenstva. 61. My sa tu stretávame s obmedzenou vnútrostátnou právnou úpravou, co sa týka rozsahu, pouzitím ustanovení o volnom pohybe, ktorá vsak nadalej vytvára velké mnozstvo sporných situácií s ohladom na právo Spolocenstva. Na jednej strane musí vnútrostátna právna úprava ustúpit systému volného pohybu Spolocenstva, pokial sa týka obchodu Spolocenstva. Na druhej strane platí aj nadalej, ak ide o cisto vnútrostátne prípady. V súlade s miestom pôvodu a miestom urcenia budú tovary obsiahnuté v úprave podliehat rozdielnym systémom právnej úpravy. To môze viest k diskriminácii vo vztahu k zjavne podobným veciam, pri ktorých budú podla volby aplikované ustanovenia práva Spolocenstva alebo vnútrostátne predpisy([52]52). Teda v danej veci by sa aplikovali podla miesta urcenia tovaru dva rôzne právne systémy, aj ked ide o ten istý prípad prepravy tovaru mimo územia obce clenského státu. 62. V tomto prípade bude vyvolaná diskriminácia bud samotnou vnútrostátnou úpravou alebo samotným právom Spolocenstva. Správnejsia je pri tovare ciastocná aplikácia práva Spolocenstva na dotknutú vnútrostátnu právnu úpravu. Najmä ak chcela, alebo ustanovila, ze v daných prípadoch je nutné pouzit právo Spolocenstva. Dokonca aj ked táto vec podlieha co do základu vnútrostátnemu právu, tak predstavuje z pohladu práva Spolocenstva aj "osobitný" prípad. Pre jeho úmyselné alebo neúmyselné úcinky sa stane právo Spolocenstva jedným z konstitutívnych prvkov dotknutej veci. 63. Mozno sa zdá, ze takýto vztah nestací na to, aby prislo k materiálnej nadväznosti na právo Spolocenstva a následne sa aplikovalo právo Spolocenstva. Vseobecne naozaj platí zásada, ze pre pouzitie práva Spolocenstva nestací, ze skutkový stav má svoj pôvod v aplikácii práva Spolocenstva. Okrem toho treba preukázat, ze nespôsobí narusenie osobitných cielov Zmluvy ES. To je klasický prípad, ked skúmaný skutkový stav spôsobuje prekázku obchodu v rámci Spolocenstva([53]53). V tomto prípade je dovolené zaradit tento skutkový stav pod ustanovenia o základných slobodách a pod ciel ochrany spolocného trhu. Tu vsak boli ciele Zmluvy rozsírené. Podla môjho názoru aj dnes patrí k základným cielom Spolocenstva zabranovat vzniku akejkolvek formy diskriminácie vyplývajúcej z pouzitia ustanovení Spolocenstva([54]54). Z toho vyplýva, ze pri aplikácii právnych noriem Spolocenstva treba v co najsirsej miere zabránit poruseniu zákazu diskriminácie. 64. Tak vznik, ako aj úcinky skutkového stavu, o ktorom pojednáva predmetná vec, dokazujú vztah k právu Spolocenstva. Z tohto dôvodu ho nemozno vynat z práva Spolocenstva. 2. Nástroje práva Spolocenstva, ktoré mozno pouzit v danej situácii 65. Vseobecné zásady práva Spolocenstva sú nástroje, ktoré prirodzene slúzia pre takéto relatívne rozsírenie oblasti pôsobnosti práva Spolocenstva. Tieto zásady sú vo svojej podstate základnými pravidlami právneho poriadku Spolocenstva. Vytvárajú objektívny rámec vsetkých predpisov a skutkových stavov, ktoré mozno zahrnút do práva Spolocenstva([55]55). Okrem toho slúzia na jednej strane ako kritériá na posúdenie platnosti právnych aktov Spolocenstva a na druhej strane ako kritériá výkladu právnych aktov a skutkových stavov podriadených normám Spolocenstva. Tento posledný bod musí byt castejsie zohladnený v posúdení Súdneho dvora v pouzívaných vyjadreniach, podla ktorých oprávnenie státu s ohladom na vnútrostátne opatrenia, ktoré môzu spôsobit porusenie základných slobôd garantovaných Zmluvou, treba vykladat "vo svetle vseobecných právnych zásad a najmä základných práv"([56]56). Podla môjho názoru je v kazdom prípade mozné rozsírit túto zásadu a uplatnit ju pri posudzovaní "osobitného" skutkového stavu, ako je uvedené vyssie, pokial je dokázané, ze tento skutkový stav patrí do pôsobnosti práva Spolocenstva. 66. Takéto posúdenie prislúcha príslusným vnútrostátnym úradom. Oni evidentne pri posúdení v sirokom rozsahu disponujú prostriedkami na pouzitie a aplikáciu, ktoré im dáva k dispozícii právo Spolocenstva. Spocíva v tom, ze musia zohladnit mnohé konkrétne a vzájomne si odporujúce záujmy vo výhradne vnútrostátnom kontexte. Je jasné, ze vnútrostátny súd zaoberajúci sa prípadom môze najlepsie rozhodnút o tom, ci v predmetnej veci ide o diskrimináciu. V tomto prípade, tak ako v predlozenej veci, by musel napríklad skúmat, ci je opodstatnené rozdielne zaobchádzanie s tovarom zostávajúcim na státnom území a tovarom urceným na vývoz. Môze vsak nastat situácia, ze vnútrostátne právo neposkytuje ziadne moznosti ako identifikovat a ako odstránit diskriminácie tohto druhu([57]57). V tomto prípade je podla môjho názoru úplne opodstatnené, ze právo Spolocenstva dáva k dispozícii normatívne moznosti. 67. K zásadám pouzitelným v takomto prípade patrí najmä zákaz diskriminácie, ktorý Súdny dvor povazuje za základnú zásadu práva Spolocenstva([58]58). Podla klasickej úvahy je táto zásada jednoducho "funkcným predlzením" predpisov o volnom pohybe([59]59). Skutocne, ked sudca Spolocenstva pouzije túto zásadu, siahne po vseobecnom predpise na ochranu slobôd uvedených v Zmluve. Podla klasickej doktríny Súdneho dvora bola povazovaná táto zásada za nástroj na realizáciu ekonomických slobôd garantovaných Zmluvou([60]60). 68. Súcasne sa zdá vyhovujúce priznat tejto zásade nezávislé postavenie a samostatný dosah. Mozno vychádzat z toho, ze uzívanie ekonomických slobôd nie je nutné dalej podmienit pouzitím zákazu diskriminácie. Logicky znie záver rozsudku Martínez Sala v spojení s rozsudkom Baumbast a R([61]61). Vo veci Martínez Sala Súdny dvor dôkladne oddelil pouzitie zákazu diskriminácie od kazdej úvahy v súvislosti s výkonom hospodárskej cinnosti. Z veci Baumbast a R vyplýva, ze práva vyplývajúce z európskeho obcianstva priamo prechádzajú do osobného vlastníctva príslusníka clenského státu. K týmto právam patrí ale aj právo nemusiet znásat akúkolvek neoprávnenú diskrimináciu([62]62). 69. Nejde pritom o rozsírenie práva Spolocenstva na vsetky vnútrostátne prípady moznej diskriminácie. Práve v mensej miere ako ustanovenia Zmluvy o volnom pohybe alebo ustanovenia o obcianstve Únie([63]63) spôsobuje zákaz diskriminácie rozsírenie podstatnej oblasti pôsobnosti práva Spolocenstva na výhradne vnútrostátne prípady, ktoré nesúvisia s právom Spolocenstva([64]64). Zastávam teda názor, ze na základe miesta pôvodu alebo miesta urcenia tovaru nesmie u státneho príslusníka v rámci "osobitného" skutkového stavu, ktorého základ je v práve Spolocenstva, dôjst k diskriminácii tohto státneho príslusníka, okrem prípadu, ked je opodstatnená. Státnemu príslusníkovi musí byt umoznené pozadovat ochranu, ktorá nespocíva v pouzití ustanovení o volnom pohybe, ale v zohladnení zákazu diskriminácie. 3. Závery skúmania 70. Ak zhrnieme vsetky tieto úvahy, potom z nich vyplynie, ze: 1) Poplatok, ako v danej veci sporný poplatok, je poplatkom s rovnakým úcinkom ako clo, pokial ide o tovar vyvázaný z územia clenského státu. 2) Prípady, ktoré môzu vyplynút z aplikácie clánku 25 ES na takýto poplatok, v súvislosti s tovarom, ktorý zostáva na území státu, musia byt posudzované z hladiska vseobecných zásad práva Spolocenstva a najmä z hladiska zákazu diskriminácie. 71. Ci uz sa bude, prípadne nebude Súdny dvor riadit mojimi návrhmi, chcel by som mu v kazdom prípade naznacit, ze treba vypracovat jednotné riesenie pre poplatky s rovnakým úcinkom a iné oblasti volného pohybu. Ak by sa riadil mojimi návrhmi, prinieslo by mu to okrem iného dvojnásobný úzitok. Po prvé mohol by zachovat zásadu, ze ustanovenia o volnom pohybe sa nepouzijú na tie prípady, ak neexistuje ziadna súvislost s týmito prípadmi, na ktoré sú zamerané. Po druhé by sa Súdny dvor ocitol v situácii, ze pri dodrzaní hraníc právomocí prenesených na neho rozsudkom Guimont bude mat k dispozícii od vnútrostátneho súdu úcinné nástroje regulácie sporných skutkových stavov, ktoré majú pôvod v pouzití práva Spolocenstva. V - O casovom úcinku rozsudku o prejudiciálnej otázke 72. Obec Carrara ziada Súdny dvor o casové ohranicenie úcinkov tohto rozsudku v prípade, ak dôjde k záveru, ze poplatok, ktorý je predmetom prejednávaného sporu, je nezlucitelný s právom Spolocenstva. Dovoláva sa na jednej strane neistoty spojenej s platným právnym rámcom na predmetný poplatok a na druhej strane na financné následky, ktoré by mal casovo neobmedzený úcinok rozsudku pre obec. 73. Zásadne predpis vykladaný Súdnym dvorom v zmysle clánku 234 ES môzu a musia vnútrostátne súdy pouzit aj na právne vztahy vzniknuté a zalozené pred vyhlásením rozsudku vydaného na základe ziadosti o výklad([65]65). Len výnimocne môze Súdny dvor z naliehavých dôvodov zohladnit zásadu právnej istoty a obmedzit moznosti dotknutých osôb odvolávat sa na jeho výklad ustanovenia, aby sa nespochybnili právne vztahy zalozené v dobrej viere([66]66). 74. V danej veci sa skúmaním ukázalo, ze neexistuje objektívne ziadna pochybnost o pôsobnosti clánku 25 ES. Neboli predlozené ziadne vázne dôvody, ktoré by mohli zdôvodnit pochybnosti o nezlucitelnosti takéhoto poplatku s právom Spolocenstva. Z toho vsak treba vynat prípady, v ktorých bol vyrubený poplatok pred vyhlásením uz citovaného rozsudku Legros a i. Az do vyhlásenia tohto rozsudku sa mohla obec domnievat, ze poplatok je v súlade s právom Spolocenstva, minimálne pokial ide o výlucne vnútrostátny obchod. Naopak úvahy obsiahnuté v tomto rozsudku by museli vyvolat vázne pochybnosti o platnosti sporného poplatku. Tak postupoval ostatne Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Simitzi. 75. Kedze ide pri spornom poplatku o poplatok rovnakého druhu ako v rozsudku Simitzi, bolo by vhodné pouzit to isté riesenie. Súdny dvor by mal v tomto prípade rozhodnút, ze na ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa poplatkov s úcinkom rovnakým ako clo sa nemôze odvolávat ziaden subjekt v súvislosti so ziadostou o vrátenie ciastok zaplatených pred 16. júlom 1992, s výnimkou zalobcov, ktorí pred týmto dnom podali zalobu na súd alebo obdobnú staznost. 76. Na záver chcem upozornit na to, ze Súdny dvor by sa mal riadit mojou úvahou a z tohto hladiska by nemal dospiet k inému výsledku. Po prvé je vhodné zobrat do úvahy, ze rozsudok Legros a i. vytvoril v tejto oblasti nový právny stav, ktorý dotknutí úcastníci konania musia povazovat za trvalý a jednoznacný. Po druhé navrhovaným rozhodnutím nedospejeme k inému výsledku, nez vyplýva z rozsudku Simitzi, aj ked uvedené úvahy ukazujú novú cestu. VI - Návrh 77. V zmysle vyssie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku odpovedal takto: 1) Poplatok vyrubený clenským státom na tovar prepravovaný mimo územia obce je poplatkom s rovnakým úcinkom ako clo vo vztahu k tovaru vyvázanému do iného clenského státu. 2) Prípady, ktoré môzu vyplynút z aplikácie ustanovení Zmluvy ES o poplatkoch s rovnakým úcinkom ako clo na sporný poplatok vyrubený na tovar prepravený do inej casti územia státu, musia byt posudzované z hladiska vseobecných zásad práva Spolocenstva a najmä z hladiska zásady zákazu diskriminácie. 3) Na ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa poplatkov s úcinkom rovnakým ako clo sa nemôze odvolávat ziaden subjekt v súvislosti so ziadostou o vrátenie ciastok zaplatených pred 16. júlom 1992, s výnimkou zalobcov, ktorí pred týmto dnom podali zalobu na súd alebo obdobnú staznost. __________________________________________________________________ [67]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [68]2 - Treba poukázat na to, ze Súdny dvor sa v rámci iných návrhov na prejudiciálne konanie zaoberal v tomto case trikrát tou istou otázkou týkajúcou sa pouzitia tohto poplatku a tieto prípady sú navzájom spojené uznesením (GE.M.E.G. a i., C-426/03 az C-429/03). __________________________________________________________________ [69]3 - Rozsudky z 9. augusta 1994, Lancry a i., C-363/93, C-407/93, C-408/93, C-410/93 a C-411/93, Zb. s. I-3957, a zo 14. septembra 1995, Simitzi, C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655. Táto judikatúra vychádza z rozsudku zo 16. júla 1992, Legros a i., C-163/90, Zb. s. I-4625. __________________________________________________________________ [70]4 - Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1997, Pistre a i., C-321/94, C-322/94, C-323/94 a C-324/94, Zb. s. I-2343, a z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663. __________________________________________________________________ [71]5 - Vyjadrenia na ústnom pojednávaní nie sú rozhodne ovplyvnené zmenami tohto predpisu v predmetnej veci. __________________________________________________________________ [72]6 - Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, body 6 a 7. __________________________________________________________________ [73]7 - V tomto zmysle sa lísi tento prípad od prípadu, v ktorom Súdny dvor uznesením z 13. marca 1996 vyhlásil, ze príslusné prejudiciálne otázky sú zjavne neprípustné na rozhodovanie pred Súdnym dvorom (Banco de Fomento e Exterior, C-326/95, Zb. 1996, s. I-1385). __________________________________________________________________ [74]8 - Pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, body 52 a 53. __________________________________________________________________ [75]9 - Pozri najmä rozsudok z 12. júla 1979, Union laitičre normande, 244/78, Zb. s. 2663, a z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 6. __________________________________________________________________ [76]10 - Pozri najmä rozsudky z 11. marca 1980, Foglia/Novello, 104/79, Zb. s. 745, a zo 16. decembra 1981, Foglia/Novello, 244/80, Zb. s. 3045. __________________________________________________________________ [77]11 - Pozri najmä rozsudok z 30. apríla 1998, Sodiprem a i., C-37/96 a C-38/96, Zb. s. I-2039, bod 22. __________________________________________________________________ [78]12 - Rozsudok zo 7. februára 1984, Duphar, 238/82, Zb. 1984, s. 523, bod 30. __________________________________________________________________ [79]13 - Rozsudky z 21. septembra 1988, Van Eycke/ASPA, 267/86, Zb. s. 4769, bod 16, a naposledy z 9. septembra 2003, Consorzio Industrie Fiammiferi, C-198/01, zatial neuverejnený v Zbierke, body 45 a 46). __________________________________________________________________ [80]14 - Pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1982, Oosthoek's Uitgeversmaatschappij, 286/81, Zb. s. 4575, bod 9; z 18. februára 1986, Mathot, 98/86, Zb. s. 809, body 7 az 9; z 28. januára 1992, Steen, C-332/90, Zb. s. I-341, bod 9, ako aj z 9. septembra 1999, RI.SAN., C-108/98, Zb. s. I-5219, bod 23. __________________________________________________________________ [81]15 - Rozsudok Simitzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 21 a 25. Súdny dvor sa odvoláva v tomto zmysle na rozsudky Legros, a i. a Lancry a i., uz citované v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [82]16 - Pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 1995, Simitzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 22. __________________________________________________________________ [83]17 - Pozri najmä rozsudok z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, C-158/82, Zb. s. 3573, bod 24, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini k tejto veci. __________________________________________________________________ [84]18 - Pozri najmä rozsudok z 21. septembra 2000, Michaďlidis, C-441/98 a C-442/98, Zb. s. I-7145. Predmetom sporu v tejto veci bol poplatok týkajúci sa vývozu tabakových výrobkov. __________________________________________________________________ [85]19 - Rozsudok z 1. júla 1969, Komisia/Taliansko, 24/68, Zb. s. 193, body 9 a 14. __________________________________________________________________ [86]20 - Pozri najmä rozsudok z 1. júla 1969, Social Fonds voor de Diamantarbeiders, 2/69 a 3/69, Zb. s. 211, bod 18. __________________________________________________________________ [87]21 - Rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 7. __________________________________________________________________ [88]22 - Pozri najmä rozsudky z 10. decembra 1968, Komisia/Taliansko, 7/68, Zb. s. 617; zo 14. decembra 1972, Marimex, 29/72, Zb. s. 1309, bod 7, ako aj rozsudok Michaďlidis, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 17. __________________________________________________________________ [89]23 - Rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 11. __________________________________________________________________ [90]24 - Pozri najmä rozsudky z 26. februára 1975, Cadsky, 63/74, Zb. s. 281, bod 8, a zo 17. mája 1983, Komisia/Belgicko, 132/82, Zb. s. 1649, bod 8. __________________________________________________________________ [91]25 - Tvrdenia zalovanej strany, s. 12. Podla zákona c. 75/1999 z 25. marca 1999, ktorý vykladá zákon c. 749/1911, je poplatok z mramoru ustanovený s ohladom na "nevyhnutné výdavky obce súvisiace priamo alebo nepriamo s cinnostou mramorového priemyslu". __________________________________________________________________ [92]26 - Pozri analogicky rozsudok Cadsky, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 8. __________________________________________________________________ [93]27 - Pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2003, Komisia/Nemecko, C-389/00, Zb. s. I-2001, body 35 a 36. __________________________________________________________________ [94]28 - Pozri najmä rozsudky Marimex, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 7, a z 22. marca 1977, Steineke & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 28. __________________________________________________________________ [95]29 - Pozri najmä rozsudok z 3. februára 1981, Francúzsko/Komisia, 90/79, Zb. s. 283, bod 14. __________________________________________________________________ [96]30 - Pozri najmä rozsudky z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, 158/82, Zb. s. 3573, a z 22. apríla 1999, CRT France International, C-109/98, Zb. s. I-2237. __________________________________________________________________ [97]31 - Vo svojich návrhoch vo veci uvedenej v rozsudku CRT France International, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, generálny advokát Cosmas poukazoval na to, ze Súdny dvor nezobral do úvahy pri skúmaní vhodnej klasifikácie v obdobných prípadoch históriu vzniku a ciel sporného poplatku (bod 25). __________________________________________________________________ [98]32 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci uvedenej v rozsudku Lancy a i., uz citované v poznámke pod ciarou 3, bod 28. __________________________________________________________________ [99]33 - Táto starostlivost je významným základom tvrdenia Súdneho dvora v predmetnej veci. Treba poukázat na to, ze pojem "colné územie Spolocenstva" slúzi Súdnemu dvoru vseobecne k priestorovému oznaceniu oblasti pouzitelnosti ustanovení Zmluvy ES o colnej únii a nepopisuje oblast právomoci, ktorá by prinálezala ako-taká Spolocenstvu. __________________________________________________________________ [100]34 - Z tohto hladiska sa musí Súdny dvor opierat o hranicný pojem, ktorý nezodpovedá vseobecne uznávanej definícii v oblasti medzinárodného práva. Basdevant, J. (ed.): Dictionnaire de la terminologie du droit international public definuje pojem hranica takto: "Ohranicenie zvrchovaného územia státu. Ohranicenie urcuje zaciatok a koniec zvrchovaného územia dvoch susedných státov" (definícia sa opakovane nachádza aj v Salmon J. (ed.): Dictionnaire de droit international public, Bruylant, Brusel, 2001, s. 520). Podobná definícia sa nachádza v Bernhardt, R. (ed.): Encyclopedia of Public International Law pod heslom "Boundaries". __________________________________________________________________ [101]35 - To bolo v skutocnosti aj stanovisko casti literatúry : najmä Keppenne, J.-P., van Ypersele, P.: "Vers une application du droit communautaire ŕ des obstacles ŕ la libre circulation des marchandises ŕ l'intérieur d'un État membre", Journal des tribunaux de droit européen, 1994, s. 179, ako aj Rigaux, A. a Simon, D.: komentár k rozsudku Lancry a i., Europe, 1994, c. 361. __________________________________________________________________ [102]36 - V tomto zmysle d'Oliveira, H.U.J.: "Is reverse discrimination still possible under the Single European Act?", Forty years on: the evolution of private international law in Europe, Kluwer, Deventer, 1990, s. 71 az 86. __________________________________________________________________ [103]37 - V tomto zmysle mohol generálny advokát Geelhoed zastávat názor, ze jednotný kapitálový trh vybudovaný v rámci hospodárskej a menovej únie vedie k tomu, ze uz nie je mozné hovorit pri volnom pohybe kapitálu o cisto vnútornej zálezitosti. Podla jeho názoru je tento jednotný kapitálový trh porovnatelný s uz dlhsie existujúcou jednotou colného územia Spolocenstva (návrhy, ktoré sú k rozsudku z 5. marca 2002, Reisch a i., C-515/99 a C-527/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, body 104 a 105). __________________________________________________________________ [104]38 - Táto námietka je ostatne uvedená aj v literatúre, najmä v Oliver, P.:Free Movement of Goods in the European Community, Sweet & Maxwell, c. 6.103 az 6.106, 2003. __________________________________________________________________ [105]39 - Toto rozsírenie právomoci sa objavilo v novsej judikatúre Súdneho dvora v dvoch rozdielnych formách: bud zakladá a zachováva rozdielnu úpravu, ktorá obmedzuje obchod v rámci Spolocenstva vnútrostátnym diskriminujúcim predpisom alebo predpisom obmedzujúcim prístup clenského státu na trh (rozsudky Pistre a i., uz citované v poznámke pod ciarou 4, a z 13. januára 2000, TK-Heimdienst, C-254/98, Zb. s. I-151), alebo Súdny dvor môze dat vnútrostátnemu súdu s ohladom na okolnosti jednotlivého prípadu potrebnú odpoved, a tým uskutocnit posúdenie vnútrostátneho predpisu v rámci konania, ktoré je na nom zahájené (rozsudky Guimont, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, a Reisch a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 37). __________________________________________________________________ [106]40 - Pozri najmä rozsudok z 24. novembra 1994, Keck a Mithouard, C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro k rozsudku z 15. decembra 1993, Hünermund a i., C-292/92, Zb. s. I-6787, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku z 25. marca 2004, CaixaBank France, C-442/02, zatial neuverejnené v Zbierke, body 62 a 63). Pozri tiez v tomto zmysle Bernard, N.: "La libre circulation des marchandises, des personnes et des services dans le traité CE sous l'angle de la compétence", Cahiers de droit européen, 1998, najmä s. 26. __________________________________________________________________ [107]41 - Pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 1982, Waterkeyn a i., 314/81 az 316/81 a 83/82, Zb. s. 4337, body 11 a 12). __________________________________________________________________ [108]42 - Rozsudok Lancry a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 31. __________________________________________________________________ [109]43 - Pozri k tomuto problému návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k ruzsudku z 23. novembra 2003, Granarolo SpA, C-294/01, zatial neuverejnené Zbierke, body 78 a nasl.). __________________________________________________________________ [110]44 - Pozri okrem iného rozsudky z 13. marca 1979, Peureux, 86/78, Zb. s. 897, bod 38; z 23. októbra 1986, Driancourt, 355/86, Zb. s. 3231, body 10 a 11, a z 18. februára 1987, Mathot, 98/86, Zb. s. 809, bod 7. Pozri aj odlisný názor, ktorý zaujal generálny advokát Mischo k rozsudku z 13. novembra 1986, Edah, 80/85 a 159/85, Zb. s. 3359, ktorý uviedol: "Nepriama diskriminácia je nemyslitelná natrvalo v rámci skutocného spolocného trhu, ktorý sa podla potreby opiera o zásadu rovnosti. Musia byt odstránené cestou harmonizácie práva". __________________________________________________________________ [111]45 - Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 1994, Steen, C-132/93, Zb. s. I-2715, bod 10. __________________________________________________________________ [112]46 - Tu je napríklad vyjadrená neistota francúzskych súdov voci odsúdeniu francúzskeho systému reklamy alkoholických nápojov Súdnym dvorom: pozri Isaac, G.: "La condamnation du régime français de publicité pour les boissons alcooliques", Revue trimestrielle de droit européen, 1983, s. 470 a nasl. __________________________________________________________________ [113]47 - C-448/98, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. __________________________________________________________________ [114]48 - Ustálená judikatúra, pozri okrem iného rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59. __________________________________________________________________ [115]49 - Rozsudok Guimont, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 23. __________________________________________________________________ [116]50 - Niektoré vnútrostátne právne systémy sú obzvlást zle vybudované na boj proti diskriminácii, ako vyplýva z aplikácie vnútrostátnych zákonov. Ide najmä o systémy, ktoré nepoznajú preskúmavanie súladu zákonov s ústavou cestou súdu alebo poznajú nanajvýs preventívnu kontrolu. Ide v tomto prípade najmä o Francúzsko a Spojené královstvo. __________________________________________________________________ [117]51 - Rozsudok z 22. júna 1976, Bobie, 127/75, Zb. s. 1079, bod 9. __________________________________________________________________ [118]52 - V tomto zmysle pozri Due, O., Gulmann, C.: "Restrictions ŕ la libre circulation intracommunautaire et situations purement internes", Une Communauté de droit. Festschrift für Gil Carlos Rodríguez Iglesias, Berliner Wissenschaftsverlag, Berlin, 2003, najmä s. 383. __________________________________________________________________ [119]53 - Pozri najmä rozsudky zo 7. februára 1979, Knoors, 115/78, Zb. 1979, s. 399, body 20 a 24, a z 23. októbra 1986, Driancourt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 10. __________________________________________________________________ [120]54 - Bez toho, aby sme chceli vyvodit právne následky, treba poukázat na to, ze návrh Zmluvy o Ústave pre Európu v clánku 2 stanovuje, ze v Únii sú "vsetky clenské státy Spolocenstva zalozené na pluralizme, tolerancii, práve, solidarite a nediskriminácii" a v clánku 3 si Únia urcuje ako ciel boj proti diskriminácii. __________________________________________________________________ [121]55 - Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl 18. marca 2004 vo veci Omega/Oberbügermeisterin der Bundesstadt Bonn, C-36/02 v súvislosti so vseobecnými zásadami v rámci právneho poriadku Spolocenstva. __________________________________________________________________ [122]56 - V judikatúre Súdneho dvora sa pouzíva táto formulácia tak pre státne právne zdôvodnenie v súvislosti s nutnými poziadavkami vo vseobecnom záujme (rozsudok z 26. júna 1997, Familiapress, C-368/95, Zb. s. I-3689, bod 24, ako aj s ohladom na ustanovenia Zmluvy ES o verejnom poriadku (rozsudok z 18. júna 1991, ERT, C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 43). __________________________________________________________________ [123]57 - Treba poukázat na to, ze taliansky Corte costituzionale uz rozsudkom z 30. decembra 1997 následne zrusil vnútrostátny predpis spôsobujúci vnútrostátnu diskrimináciu v dôsledku pouzitia clánku 28 ES na cast vnútrostátneho predpisu (rozhodnutie c. 443, bod 5 odôvodnenia rozsudku, zverejnený v Rivista di diritto internazionale, 1998, s. 531). V tomto prípade sa samotný súd opiera o vnútrostátne ústavné zásady rovnosti a slobody výkonu podnikatelskej cinnosti. Môze sa vsak stat, ze vnútrostátny súd konfrontovaný s obdobným skutkovým stavom nenájde vo vnútrostátnom práve cestu a nemá moznosti, ako dospiet k takémuto rieseniu. __________________________________________________________________ [124]58 - Rozsudok z 19. októbra 1977, Ruckdeschel/Hauptzollamt Hamburg-St. Annen, 117/76 a 16/77, Zb. s. 1753, bod 7. __________________________________________________________________ [125]59 - Pozri v tomto zmysle najmä stúdiu Lenaerts, K.: "L'égalité de traitement en droit communautaire. Un principe unique aux apparences multiples", In: Cahiers de droit européen, 1991, s. 3 az 41. __________________________________________________________________ [126]60 - Pozri okrem iného rozsudky z 2. februára 1989, Cowan, 186/87, Zb. s. 195, a z 11. júla 2002, D'Hoop, C-224/98, Zb. s. I-6191. Pozri práve v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lagrange k rozsudku zo 17. júla 1963, Taliansko/Komisia, 13/63, Zb. s. 334, v ktorých vysvetluje, ze "zásadu treba zohladnit len v rámci sledovaných cielov", ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku z 12. mája 1998, Martínez Sala, C-85/96, Zb. s. I-2691, v ktorých je zásada kvalifikovaná ako "nutný dôsledok volného pohybu". __________________________________________________________________ [127]61 - Rozsudky Martínez Sala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, ako aj zo 17. septembra 2002, Baumbast a R, C-413/99, Zb. s. I-7091. Medzi týmito dvoma rozsudkami sa dalej rozvíjala judikatúra Súdneho dvora rozsudkami v tejto oblasti z 24. novembra 1998, Bickel a Franz, C-274/96, Zb. s. I-7637; z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, a z 11. júla 2002, D'Hoop uz citovaný v poznámke pod ciarou 60. __________________________________________________________________ [128]62 - Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku Martínez Sala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, bod 23. __________________________________________________________________ [129]63 - Rozsudok z 5. júna 1997, Uecker a Jacquet, C-64/96 a C-65/96, Zb. s. I-3171, bod 23. __________________________________________________________________ [130]64 - Rozsudok z 15. januára 1986, Hurd, 44/84, Zb. 1986, s. 429, bod 55. __________________________________________________________________ [131]65 - Rozsudok z 27. marca 1980, Denkavit italiana (61/79, Zb. 1980, s. 1205, bod 16). __________________________________________________________________ [132]66 - Rozsudok z 16. júla 1992, Legros, citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 30 az 36. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref1 68. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref2 69. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref3 70. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref4 71. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref5 72. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref6 73. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref7 74. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref8 75. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref9 76. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref10 77. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref11 78. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref12 79. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref13 80. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref14 81. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref15 82. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref16 83. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref17 84. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref18 85. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref19 86. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref20 87. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref21 88. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref22 89. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref23 90. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref24 91. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref25 92. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref26 93. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref27 94. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref28 95. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref29 96. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref30 97. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref31 98. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref32 99. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref33 100. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref34 101. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref35 102. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref36 103. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref37 104. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref38 105. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref39 106. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref40 107. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref41 108. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref42 109. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref43 110. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref44 111. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref45 112. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref46 113. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref47 114. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref48 115. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref49 116. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref50 117. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref51 118. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref52 119. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref53 120. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref54 121. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref55 122. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref56 123. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref57 124. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref58 125. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref59 126. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref60 127. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref61 128. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref62 129. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref63 130. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref64 131. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref65 132. file:///tmp/lynxXXXXfHd8C3/L98612-2756TMP.html#Footref66