NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 28. októbra 2004 ([1]1) Vec C-53/03 Synetairismos Farmakopoion Aitolias & Akarnanias (Syfait) a i. proti Glaxosmithkline AEVE 1. V danom konaní predkladá Epitropi Antagonismou (grécka komisia pre hospodársku sútaz) (dalej len "komisia pre hospodársku sútaz") Súdnemu dvoru otázky, ci a za akých okolností môze farmaceutická spolocnost s dominantným postavením, na úcely obmedzenia súbezného obchodovania svojich výrobkov, úplne odmietnut uspokojit objednávky, ktoré jej boli predlozené farmaceutickými velkoobchodníkmi. 2. V prvom rade je vsak potrebné preskúmat prípustnost návrhu, teda urcit, ci grécka komisia pre hospodársku sútaz je súdom v zmysle clánku 234 ES, a ci je tak príslusná predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky 3. Zalobcami v konaní vo veci samej sú grécki farmaceutickí velkoobchodníci. Zalovanými sú farmaceutická spolocnost Glaxosmithkline PLC a jej pobocka Glaxosmithkline Aeve (pôvodne Glaxowellcome), ktorá dováza a distribuuje jej výrobky v Grécku (dalej spolocne len "GSK"). 4. Konanie vo veci samej sa týka zásobovania troch patentovaných liekov, Imigranu, Lamictalu a Sereventu, ktorých vlastníkom a výrobcom je GSK (dalej len "predmetné výrobky"). 5. Do novembra 2000 GSK úplne uspokojila objednávky na predmetné výrobky, ktoré jej boli predlozené zalobcami a ostatnými farmaceutickými velkoobchodníkmi. Podstatná cast týchto objednávok bola potom velkoobchodníkmi vyvezená do ostatných clenských státov Európskej únie, kde boli ceny ovela vyssie. 6. Od zaciatku novembra 2002 vsak GSK ukoncila vykonávanie objednávok od farmaceutických velkoobchodníkov a namiesto toho oznámila, ze nemocnice a lekárne bude zásobovat priamo. Uviedla, ze vývoz predmetných výrobkov velkoobchodníkmi viedol ku velkým nedostatkom na gréckom trhu. Následne obnovila zásobovania velkoobchodníkom, avsak nadalej odmietala úplne uspokojit ich objednávky. 7. Toto odmietnutie bolo predmetom konania pred gréckou komisiou pre hospodársku sútaz ako dôsledok zalôb podaných farmaceutickými velkoobchodníkmi a niekolkými zalobami podanými GSK na negatívny atest týkajúci sa jej distribucnej politiky. 8. V auguste 2001 prijala komisia pre hospodársku sútaz predbezné opatrenia, ktorými gréckej pobocke GSK ulozila povinnost úplne uspokojit objednávky, ktoré jej boli predlozené, co táto vykonala do takej miery, do akej bola zásobovaná jej materskou spolocnostou. Toto zásobovanie prekrocilo poziadavky domáceho trhu, ale neuspokojilo ovela väcsie objednávky, ktoré jej predlozili velkoobchodníci. 9. Po pojednávaní, na ktorom zainteresovaní úcastníci ústne uviedli svoje stanoviská a odpovedali na polozené otázky, sa komisia pre hospodársku sútaz rozhodla, rozhodnutím z 22. januára 2003, konanie prerusit a polozit Súdnemu dvoru niekolko otázok. 10. V návrhu na zacatie konania o prejudiciálnej otázke komisia pre hospodársku sútaz uvádza, ze vsetky clenské státy Európskej únie zasahujú do trhu, aby stanovili ceny farmaceutických výrobkov na svojich územiach. Takto stanovené ceny sa v jednotlivých státoch lísia, ale v Grécku sú tieto ceny v porovnaní s beznými cenami kdekolvek v Európskej únii zhodne na najnizsej úrovni. 11. Komisia pre hospodársku sútaz vychádza z predpokladu, ze GSK má dominantné postavenie na príslusnom gréckom trhu v zmysle clánku 82 ES, a to pokial ide aspon o jeden z predmetných výrobkov, Lamictal. Nie je vsak isté, ci sa má odmietnutie GSK úplne uspokojit objednávky, ktoré jej predlozili farmaceutickí velkoobchodníci, povazovat za zneuzitie v zmysle tohto clánku. 12. Uznáva, ze dohoda alebo zhodné konanie, ktoré obmedzuje obchodovanie medzi clenskými státmi, sa povazuje za obzvlást závazné porusenie clánku 81 ES a ze jej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze bez toho, aby bolo potrebné skúmat ich úcinky na trh, a to za predpokladu, ze nejde o pravidlo de minimis. Z toho je mozné usúdit, ze kazdá politika spolocnosti s dominantným postavením vedúca k obmedzeniu vývozov bude predstavovat per se zneuzívajúce správanie. 13. Komisia pre hospodársku sútaz vsak tiez poznamenáva, ze neobmedzené súbezné obchodovanie môze vázne poskodit financné a organizacné záujmy farmaceutických výrobcov, kedze znizuje ich príjmy a narusuje ich organizacné usporiadanie v tých státoch, ktoré sú príjemcami súbezných dovozov. Navyse je pravdepodobné, ze zisk zo súbezného obchodovania budú mat skôr tie podniky, ktoré sa zaoberajú týmto obchodovaním, nez konecní spotrebitelia predávaných výrobkov. V kazdom prípade sú skutocnými kupujúcimi väcsiny farmaceutických výrobkov clenské státy, a to prostredníctvom systémov zdravotného poistenia, a pokial by chceli platit menej, stanovili by podla toho ceny na svojom vnútrostátnom trhu. 14. Komisia pre hospodársku sútaz si preto kladie otázku, ci farmaceutickí výrobcovia s dominantným postavením môzu odôvodnit obmedzenie zásobovania na danom vnútrostátnom trhu tým, ze na ochranu svojich legitímnych obchodných záujmov musia obmedzit rozsah súbezných dovozov, a pokial áno, aké skutocnosti treba posúdit pri urcení, ci toto odôvodnenie je v danom prípade platné. 15. Komisia pre hospodársku sútaz preto polozila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Tvorí odmietnutie podniku s dominantným postavením úplne uspokojit objednávky velkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami vyvolané jeho úmyslom obmedzit ich vývoznú cinnost, a tým aj obmedzit skodu spôsobovanú súbezným obchodovaním ipso facto, zneuzitie v zmysle clánku 82 ES? Je odpoved na túto otázku ovplyvnená skutocnostou, ze súbezné obchodovanie je výnosné obzvlást pre velkoobchodníkov z dôvodu rozlicných cien, ktoré vyplývajú zo státneho zásahu v clenských státoch Európskej únie, alebo inak povedané, skutocnostou, ze na trhu s farmaceutickými výrobkami neprevazujú neobmedzené podmienky hospodárskej sútaze, ale prevazuje rezim, ktorý je vo velkom rozsahu regulovaný zásahom státu? Nakoniec, je povinnostou vnútrostátneho úradu uplatnit pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva rovnako na trhy konajúce podla pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj na trhy, na ktorých je takéto konanie ovplyvnené zásahom státu? 2. Za okolností, ze Súdny dvor rozhodne, ze obmedzenie súbezného obchodovania z vyssie uvedených dôvodov neznamená zneuzitie postavenia vzdy, ked je uskutocnované podnikom s dominantným postavením, ako je potom mozné hodnotit prípadné zneuzitie? Osobitne: 2.1. Je mozné povazovat za vhodné kritérium percentuálne vyjadrenie, o ktoré je presiahnutá bezná vnútrostátna spotreba a/alebo strata utrpená podnikom s dominantným postavením v porovnaní s jeho celkovým obratom a celkovými ziskami? V prípade kladnej odpovede, akým spôsobom je mozné urcit výsku percentuálneho prekrocenia a výsku straty (pri strate ide o percentuálne vyjadrenie vo vztahu k obratu a celkovým ziskom), ktoré mozno povazovat za zneuzitie? 2.2. Je na mieste zvolit prístup zalozený na vyvazovaní záujmov, a ak áno, aké záujmy by sa mali brat do úvahy pri tomto porovnávaní? Zvlást: a) je odpoved ovplyvnená skutocnostou, ze chorý konecný spotrebitel má zo súbezného obchodovania obmedzenú financnú výhodu? a b) treba zobrat do úvahy záujmy orgánov sociálneho zabezpecenia pri lacnejsích liekoch a ak áno, v akom rozsahu? 2.3. Aké dalsie kritériá a prístupy sú povazované za vhodné v prejednávanej veci?" 16. Rôznymi zalobcami boli podané styri sady písomných pripomienok: prvú podala Synetairismos Farmakopoion Aitolias & Akarnanias (Syfait) a 15 dalsích (dalej len "prvá skupina zalobcov"); dalsiu podali Panellinios Syllogos Farmakapothikarion, K.P. Marinopoulos Anonymos Etairia emporias kai dianomis farmakeftikon proďonton, Ionas Stroumsas EPE a Farmakapothiki Pharma Group Messinias A.E. (dalej len "druhá skupina zalobcov"); tretiu podala Farmakeftikos Syndesmos Anonymi Emporiki Etairia (dalej len "tretia skupina zalobcov"); a poslednú sadu podali Interfarm - A. Aggelakou & Sia O.E. a 39 dalsích (dalej len "stvrtá skupina zalobcov"). Písomné pripomienky takisto podali GSK, Komisia a svédska vláda. Okrem svédskej vlády boli vsetci úcastníci alebo skupiny úcastníkov konania prítomní na pojednávaní, na ktorom predlozili návrhy. Prípustnost 17. Podla clánku 234 ES, druhý odsek, len "súd clenského státu" môze polozit Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, ze pojem "súd" je jedným z pojmov práva Spolocenstva. 18. Judikatúra Súdneho dvora rozlisuje mnoho kritérií týkajúcich sa prípustnosti, podla ktorých vie urcit, ci urcitá entita predstavuje súd v zmysle clánku 234, napríklad právny základ orgánu, ci ide o stály orgán, ci uplatnuje právne predpisy, záväznost jeho právnych aktov, jeho nezávislost, kontradiktórnost jeho konania (inter partes),([2]2) a ci jeho konecné rozhodnutie má povahu súdneho rozhodnutia([3]3). 19. Komisia pre hospodársku sútaz zastáva názor, ze splna tieto kritéria. Komisia a GSK zastávajú ten istý názor. Druhá a stvrtá skupina zalobcov vzniesla námietky proti prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo svojich písomných návrhoch. Na pojednávaní vsak druhá skupina zalobcov zmenila svoje stanovisko a uznala, ze komisia pre hospodársku sútaz môze polozit prejudiciálne otázky podla clánku 234 ES. Svédska vláda sa k prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyjadrila. 20. Podla môjho názoru, na základe informácie uvedenej v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, komisia pre hospodársku sútaz zjavne splna kritériá, ktoré Súdny dvor v minulosti stanovil na úcely urcenia, ci daný orgán môze byt klasifikovaný ako súd. Komisia pre hospodársku sútaz bola ustanovená ako stály orgán na základe clánku 8 zákona c. 703/77 o kontrole monopolov a oligopolov, ako aj o ochrane volnej hospodárskej sútaze (dalej len "zákon 703/77") ako orgán príslusný pre vykonanie dozoru nad dodrziavaním ustanovení tohto zákona. Svoje rozhodnutia prijíma na základe predpisov vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Len táto komisia je oprávnená ukladat sankcie podla zákona 703/77. Jej jurisdikcia je preto záväzná. 21. Faktory, ktoré boli zatial posudzované, aj ked sú pravdepodobne potrebnými vlastnostami kazdého súdu, sa pouzijú rovnako aj na správny orgán poverený dozorom nad uplatnovaním práva. Prvkom, ktorý viac charakterizuje súd, je pojednávanie pred komisiou pre hospodársku sútaz, pocas ktorého môzu byt zalobcovia a zalovaní právne zastúpení a sú im poskytnuté procesné práva podobné tým, ktoré majú úcastníci v rámci súdneho konania. Tieto záruky poskytujú do urcitej miery rozhodovaciemu procesu pred komisiou pre hospodársku sútaz potrebný charakter kontradiktórnosti konania. 22. Napriek uz uvedeným vlastnostiam komisie pre hospodársku sútaz sa mi zdá, ze na úcely urcenia, ci jej struktúra a zlozenia zodpovedajú struktúre a zlozeniu súdu a osobitne, ci poskytuje strukturálne záruky nezávislosti, ktoré ju charakterizujú, je potrebná podrobnejsia analýza. 23. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze komisia pre hospodársku sútaz je zlozená z deviatich clenov, menovaných ministrom rozvoja na obdobie troch rokov. Styria clenovia sú urcení ministrom zo zoznamov troch kandidátov predlozených obchodnými a priemyselnými organizáciami. Dalsími clenmi sú zástupca legislatívnej rady státu alebo iný vyssí súdny úradník; dvaja vysokoskolskí profesori, z toho jeden právnik a jeden ekonóm, ako aj dve uznávané osobnosti, ktoré disponujú pozadovanými skúsenostami z danej oblasti. Z clenov komisie pre hospodársku sútaz vymenuje minister jej predsedu. 24. Clánok 8 ods. 1 zákona 703/77 výslovne oznacuje komisiu pre hospodársku sútaz za orgán, "ktorý koná nezávisle", a upresnuje, ze jej clenovia "sú osobne a funkcne nezávislí" a "pri výkone svojich cinností sa riadia právnymi predpismi a svojím svedomím". Tak ako to komisia pre hospodársku sútaz vysvetluje, nezávislost jej clenov je dalej zarucená tým, ze jej clenom je zakázané zapájat sa do akejkolvek profesionálnej cinnosti týkajúcej sa predmetu cinností komisie. 25. Súcastou komisie pre hospodársku sútaz je kancelária, ktorej úlohou je preskúmat prípady podané komisii a predlozit jej písomné návrhy ich riesenia. Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania predseda koordinuje a riadi cinnost kancelárie ako vedúci v hierarchii pri výkone disciplinárnej právomoci. Komisia pre hospodársku sútaz vsak uvádza, ze je od svojej kancelárie funkcne oddelená, a uvádza, ze ani predseda, ani ostatní clenovia komisie neovplyvnujú návrhy kancelárie. 26. Mám dve specifické pochybnosti týkajúce sa opísanej struktúry a zlozenia komisie pre hospodársku sútaz. Po prvé, podla môjho názoru, ak chceme stanovit, ci urcitý orgán má povahu súdu, je potrebné vziat do úvahy, kolko z jeho clenov je právnikov alebo sudcov. V prípade gréckej komisie pre hospodársku sútaz, tak ako to vysvetluje návrh na zacatie prejudiciálneho konania, pravidlá stanovujú, ze z celkového poctu deviatich clenov len dvaja musia byt právnici: jeden z nich vysokoskolský profesor a druhý bud aktívny alebo bývalý clen legislatívnej rady státu, alebo bývalý sudca obcianskeho alebo správneho súdu. Zjavne neexistuje záruka, ze predseda bude mat právnické vzdelanie. Podla môjho názoru vzbudzuje relatívne obmedzený pocet miest v komisii pre hospodársku sútaz, ktoré sú vyhradené právnikom, urcitú pochybnost o jej oznacení ako súdu. 27. Po druhé, pokial ide o nezávislost komisie pre hospodársku sútaz, moja pochybnost sa týka vyssie uvedeného strukturálneho prepojenia medzi komisiou a jej kanceláriou.([4]4) 28. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Gabalfrisa([5]5) vyplýva, ze funkcné rozdelenie medzi súdom a správnym orgánom predstavuje nezávislost súdu. V danom prípade Súdny dvor pripustil návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal spanielsky krajský orgán zodpovedný za prerokovanie danových reklamácií, ciastocne na tom základe, ze medzi jeho funkciami a funkciami danového úradu, ktorého oddelenia prijali rozhodnutie, ktoré je predmetom návrhu, existuje funkcný rozdiel.([6]6) V danom prípade je mozné povazovat funkciu komisie a kancelárie za rozdielnu, v zmysle rozsudku vo veci Gabalfrisa, za podmienky, ze preskúmanie údajného porusenia zákona 703/77 kanceláriou je oddelené od adjudikatórnej úlohy komisie pre hospodársku sútaz. 29. Podla môjho názoru daný problém úzko súvisí s otázkou, ci konanie pred komisiou pre hospodársku sútaz je mozné kvalifikovat ako kontradiktórne. Len vtedy, ak je kancelária do urcitej miery oddelená od komisie pre hospodársku sútaz, mozno ju povazovat za tretiu stranu nezávislú od strany, ktorá je vysetrovaná, ako aj od komisie pre hospodársku sútaz ako sudcu. 30. Hoci návrh na zacatie prejudiciálneho konania uvádza, ze predseda v praxi nezasahuje do vysetrovaní uskutocnovaných kanceláriou, má nad nou urcité právomoci. Návrh neuvádza ziadne pravidlá alebo iné opatrenia pre zabezpecenie nezávislosti kancelárie pri vysetrovaní. 31. So zretelom na obidve moje pochybnosti je podla môjho názoru postavenie gréckej komisie pre hospodársku sútaz jemne vyvázené. Tento orgán sa mi zdá svojím postavením hranicit medzi súdom a správnym orgánom, s tým, ze má urcité vlastnosti súdu. 32. Po celkovom zvázení sa vsak domnievam, ze má dostatocné vlastnosti súdu na to, aby ju bolo mozné oznacit za súd podla clánku 234 ES. 33. Pokial ide o právnickú odbornost tohto orgánu, poznamenávam, ze okrem dvoch miest osobitne urcených pre právnikov sú dalsie dve miesta urcené dvom uznávaným osobnostiam, ktoré disponujú ziadanými skúsenostami z ekonomiky a oblasti politiky hospodárskej sútaze na vnútrostátnej úrovni a na úrovni Spolocenstva. Predstavitelia tohto orgánu sú v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania takisto oznacení ako uznávané osobnosti, ktoré disponujú skúsenostami z oblasti práva hospodárskej sútaze. Berúc do úvahy aj skutocnost, ze clenovia komisie pre hospodársku sútaz sú povinní pri výkone svojich povinností dodrziavat právne predpisy, zastávam názor, ze obmedzený pocet miest vyhradených pre právnikov a sudcov nepostacuje na to, aby sa nepripustilo oznacenie orgánu ako súdu. V kazdom prípade sa dá predpokladat, ze súd rozhodujúci v zlozitej technickej oblasti, akou je právo hospodárskej sútaze, kde je popri právnej odbornosti potrebná aj ekonomická a obchodná analýza, bude mat vo svojich orgánoch menej osôb s cisto právnickým vzdelaním. 34. Pokial ide o strukturálne prepojenia medzi komisiou pre hospodársku sútaz a jej kanceláriou, domnievam sa, ze tieto prepojenia nie sú také výrazné, aby prevázili ostatné prvky, ktoré tieto orgán charakterizujú ako súd. Po prvé, nepovazujem za pravdepodobné, ze výkon disciplinárnej právomoci predsedu nad kanceláriou ovplyvnuje výkon akéhokolvek vysetrovania. Po druhé sa mi zdá, a to aj za predpokladu, ze by bol prijatý opacný názor, ze vysetrovanie, ktoré prebieha pred komisiou pre hospodársku sútaz, dostatocne vylucuje riziko porusenia funkcného oddelenia komisie pre hospodársku sútaz a kancelárie, pretoze sa zdá, ze dáva vsetkým stranám dostatocný priestor na to, aby sa vyjadrili, a tým zabezpecuje nestrannost konecného rozhodnutia. 35. Poznamenávam, ze Súdny dvor uz predtým pripustil návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal orgán pre hospodársku sútaz, spanielsky Tribunal de Defensa de la Competencia (Súdny dvor na ochranu hospodárskej sútaze).([7]7) Tento orgán má mnoho spolocných znakov s gréckou komisiou pre hospodársku sútaz. Islo takisto o stály orgán, ktorý bol zalozený na základe práva a ktorý bol zodpovedný za uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze v rámci sporného konania. Rozhodoval tiez po prijatí správy, v danom prípade od samostatného orgánu.([8]8) 36. V druhej a stvrtej skupine zalobcov som nenasiel nic, co by mohlo spochybnit prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 37. Títo zalobcovia po prvé uvádzajú, ze aj napriek tomu, ze clánok 8 ods. 1 zákona 703/77 spomína nezávislost komisie pre hospodársku sútaze, nepatrí tento orgán medzi pät nezávislých orgánov výslovne stanovených v gréckej ústave od jej zmeny v roku 2001. V dôsledku toho nemá komisia pre hospodársku sútaz ústavné záruky priznané týmto orgánom. Jej clenovia nie sú menovaní osobitným konaním urceným ústavou. Jej procesné pravidlá tiez nie sú zakotvené v právnych predpisoch; namiesto toho majú skôr formu medziministerského rozhodnutia. 38. Po druhé tvrdia, ze procesné pravidlá komisie pre hospodársku sútaz nie sú momentálne v súlade so základnými právnymi zásadami, pretoze zainteresovaným osobám neumoznujú vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník v konaní pred komisiou. 39. Po tretie, zalobcovia tvrdia, ze komisia pre hospodársku sútaz nerozhodla vo veci ich staznosti v lehote siestich mesiacov, ktorá je stanovená platnou právnou úpravou. 40. Ziadne z týchto tvrdení zalobcov nepovazujem za presvedcivé. Skutocnost, ze komisia pre hospodársku sútaz nie je podla gréckeho ústavného práva nezávislým orgánom, nemení nic ani na skutocnosti, ze právne predpisy potvrdzujú jej nezávislost, ani na zárukách urcených na zabezpecenie tejto nezávislosti v praxi. 41. Po dalsie sa mi zdá, ze súdy môzu v rôznej miere umoznit tretiemu úcastníkovi, aby vstúpil do konania ako vedlajsí úcastník, bez toho, aby bolo ohrozené ich postavenie ako súdu. V kazdom prípade sa zdá, ze sa zalobcovia mohli primerane zúcastnit konania pred komisiou pre hospodársku sútaz tým, ze podali svoje staznosti. 42. Nakoniec, nie je podla mna mozné povazovat akékolvek prietahy v konaní za poskodzujúce súdnu povahu orgánu rozhodujúceho vo veci, aj ked samozrejme môzu ovplyvnit kvalitu vydaného rozsudku. 43. Osobitné vlastnosti gréckej komisie pre hospodársku sútaz som preskúmal v takom rozsahu, ako je to uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Môze vsak byt uzitocné v krátkosti preskúmat prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania z hladiska pouzívania pravidiel hospodárskej sútaze a osobitne nariadenia c. 1/2003, ktoré zaviedlo s platnostou od 1. mája 2004 systém decentralizovaného uplatnovania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze.([9]9) 44. Po prvé je potrebné poznamenat, ze nariadenie c. 1/2003 priznáva clenským státom moznost poverit úlohami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze orgán, ktorý je súdom([10]10), a obsahuje ustanovenia, ktoré majú za ciel zabezpecit nezávislost týchto orgánov([11]11). 45. Po druhé, je tu podla môjho názoru niekolko praktických dôvodov pre uznanie prípustnosti návrhov predlozených týmito orgánmi. Z dôvodu hospodárnosti konania je vhodné predlozit návrh co najskôr a vyhnút sa tak nutnosti následného konania pred odvolacím súdom na úcel podania prejudiciálnej otázky. Je takisto prinajmensom preukázatelné, ze specializovaný orgán hospodárskej sútaze s urcitými vlastnostami súdu môze identifikovat problémy týkajúce sa práva hospodárskej sútaze Spolocenstva lepsie ako vseobecný súd poverený následnou kontrolou rozhodnutí vyssie uvedeného orgánu. S decentralizáciou práva hospodárskej sútaze Spolocenstva by moznost vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorého struktúra je porovnatelná so súdnou struktúrou, predkladat Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky znamenala dodatocnú záruku jednotnosti práva Spolocenstva. Navyse je teraz isté, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze majú právomoc a sú povinné neuplatnovat vnútrostátne právne predpisy, ktoré si vyzadujú alebo ktoré zjednodusujú správanie sa, ktoré je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, alebo ktoré posilnujú úcinky takéhoto správania sa, osobitne pokial ide o dohody o stanovení cien a rozdelení trhu.([12]12) Táto moznost by takisto vyzadovala preukázanie urcitej pruznosti v posudzovaní prípustnosti prejudiciálnych otázok podaných týmito orgánmi na ten úcel, aby predtým, ako sa prestanú pouzívat vnútrostátne právne predpisy, neexistovali ziadne pochybnosti, pokial ide o príslusné pravidlá Spolocenstva. 46. Podla môjho názoru tieto praktické úvahy potvrdzujú opodstatnenost môjho predchádzajúceho záveru, podla ktorého je potrebné povazovat tento návrh za prípustný. Následne teda môzem skúmat obsah otázok polozených gréckou komisiou pre hospodársku sútaz. O veci samej 47. V úvode poznamenávam, ze niektoré z predlozených vyjadrení sa týkajú definície trhu a dominantného postavenia. Polozené otázky vsak vychádzajú z predpokladu, ze na predmetných trhoch existuje dominantné postavenie. Komisia pre hospodársku sútaz rozhodla, ze existuje dominantné postavenie, pokial ide o jeden z predmetných výrobkov, Lamictal, a nepoziadala Súdny dvor o to, aby sa vyjadril ku kritériu týkajúcemu sa definície trhu, alebo aby zhodnotil existenciu dominantného postavenia. V mojich návrhoch preto budem skúmat len otázku skutocne polozenú komisiou pre hospodársku sútaz, a to otázku zneuzitia dominantného postavenia podla clánku 82 ES. 48. V tomto zmysle chce komisia pre hospodársku sútaz predovsetkým vediet, ci farmaceutická spolocnost s dominantným postavením musí byt vzdy povazovaná za spolocnost zneuzívajúcu svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES len z toho dôvodu, ze úplne neuspokojuje predlozené objednávky na ten úcel, aby tak obmedzila vývoznú cinnost svojich zákazníkov. Po druhé, pokial to tak nie je, komisia pre hospodársku sútaz sa pýta, aké faktory je potrebné vziat do úvahy pre urcenie, ci je táto spolocnost zodpovedná za takéto správanie. 49. Európska komisia tvrdí, ze takéto obmedzenie zásobovania predstavuje zneuzitie vtedy, ak podnik s dominantným postavením nepodá primerané a postacujúce objektívne odôvodnenie svojho správania. Európska komisia zastáva názor, ze ziadny z faktorov uvedených gréckou komisiou pre hospodársku sútaz nie je pre takéto odôvodnenie relevantný. 50. Európska komisia opiera svoj záver ciastocne o to, ze predmetné správanie je svojou povahou protisútazné. Podnik s dominantným postavením podla nej zneuzíva svoje postavenie vtedy, ak odmieta zásobovanie svojich výrobkov alebo sluzieb s cielom obmedzit alebo vylúcit skutocných alebo mozných konkurentov na danom trhu a posilnit svoje postavenie na trhu. Vzhladom na to, ze kazdý pokus výrobcu obmedzit zásobovanie na úcely obmedzenia súbezného obchodovania je obycajne zameraný na obmedzenie hospodárskej sútaze pri dovoze v rámci znacky, musí byt toto obmedzenie povazované za zneuzitie postavenia. Komisia sa ciastocne opiera aj o skutocnost, ze predmetné správanie má za ciel rozdelenie trhu. Súdny dvor zhodne vykladal clánky 81 a 82 ES ako clánky zakazujúce správanie, ktorého cielom je rozdelenie spolocného trhu. 51. Zalobcovia a svédska vláda s Komisiou v podstate súhlasia. 52. GSK tvrdí, ze obmedzenie zásobovania farmaceutickou spolocnostou s dominantným postavením na trhu na úcel obmedzenia súbezného obchodovania nepredstavuje zneuzitie postavenia v zmysle clánku 82 ES. Toto obmedzenie nepredstavuje výnimocné okolnosti, za ktorých je odmietnutie zásobovania povazované za zneuzitie postavenia. Pri posúdení tohto obmedzenia v jeho vlastnom hospodárskom a právnom kontexte a za osobitných podmienok v oblasti farmaceutického priemyslu v Európe je mozné nepovazovat takéto obmedzenie za zneuzitie, ale skôr za primerané opatrenie podniku na ochranu jeho legitímnych obchodných záujmov. Je mozné povazovat predmetné správanie samo osebe za zneuzitie? 53. Pokial ide o prvú cast prvej prejudiciálnej otázky, je podla mna správne, tak ako tvrdí Komisia a GSK, ze farmaceutická spolocnost s dominantným postavením nutne nezneuzíva svoje postavenie na trhu tým, ze odmieta úplne uspokojit objednávky predlozené velkoobchodníkmi s farmaceutickými výrobkami, aj ked sa tým snazí obmedzit súbezné obchodovania. Tento záver jasne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zlucitelnosti odmietnut zásobovanie s clánkom 82 ES. Podla tejto judikatúry, tak ako to uvádza nizsie spomenutá analýza - ktorá musí byt dost podrobná - kazdá povinnost podla clánku 82 ES môze byt ulozená len po dôkladnom preskúmaní skutkového a hospodárskeho kontextu a aj potom len v rámci urcitých úzkych medzí. 54. Rozsudok vo veci Commercial Solvents po prvýkrát potvrdil, ze podnik s dominantným postavením môze byt za urcitých okolností povinný zásobovat svojich existujúcich zákazníkov.([13]13) Prípad sa týkal odmietnutia spolocnosti Commercial Solvents nadalej zásobovat tretiu stranu, spolocnost Zoja, surovinami potrebnými pre výrobu derivátu, ktoré mohla získat len od spolocnosti Commercial Solvents. Odmietnutie sa zakladalo na rozhodnutí spolocnosti Commercial Solvents vstúpit do hospodárskej sútaze so spolocnostou Zoja na odvodenom trhu s týmito derivátmi. Súdny dvor rozhodol, ze spolocnost s dominantným postavením na trhu so surovinami, ktorá si vyhradí túto surovinu na výrobu vlastných derivátov a odmieta jeho zásobovanie zákazníkovi, ktorý je výrobcom tohto derivátu, zneuzíva svoje dominantné postavenie, avsak len za podmienky, ze týmto "riskuje úplne obmedzenie hospodárskej sútaze zo strany tohto zákazníka".([14]14) 55. Vo veci United Brands([15]15) prestala spolocnost, ktorá mala dominantné postavenie v pestovaní banánov (dalej len "UBC"), s ktorými obchodovala pod znackou Chiquita, zásobovat distribútora, ktorý mal takisto sklad na dozrievanie banánov, po tom, co tento distribútor v dôsledku nezhody so spolocnostou s dominantným postavením zacal propagovat predaj banánov od konkurencného pestovatela a menej sa venoval procesu dozrievania banánov spolocnosti UBC. Súdny dvor rozhodol, ze "je potrebné od zaciatku potvrdit, ze podnik s dominantným postavením na trhu v distribúcii výrobku - ktorého znacka je medzi spotrebitelmi prestízna - nemôze prestat so zásobovaním pre dlhodobého zákazníka, ktorý respektuje obchodné pravidlá, ak jeho objednávky nie sú niecím nezvycajné".([16]16) 56. Súdny dvor uviedol, ze takéto správanie je nezlucitelné s clánkom 82 ES "kedze odmietnutie predaja by obmedzilo trhy na skodu spotrebitelov a predstavovalo by diskrimináciu, ktorá by mohla viest az k odstráneniu obchodného partnera z daného trhu".([17]17) Súdny dvor vsak takisto rozhodol, ze aj spolocnost s dominantným postavením musí mat právo prijat také rozumné opatrenia, ktoré sú podla nej potrebné na ochranu jej obchodných záujmov, pod podmienkou, ze jej správanie bude primerané hrozbe a ze jeho cielom nebude posilnenie alebo zneuzitie jej dominantného postavenia.([18]18) 57. Vec BP([19]19) sa týkala obmedzenia zásobovania ropnou spolocnostou s dominantným postavením v období ropnej krízy v rokoch 1973 a 1974. BP napadla rozhodnutie Komisie, podla ktorého zneuzila svoje dominantné postavenie tým, ze podstatným spôsobom obmedzila zásobovanie jednému zákazníkovi, a to v daleko väcsom rozsahu ako iným zákazníkom bez toho, aby na to mala objektívne dôvody. Komisia zastávala názor, ze spolocnost s dominantným postavením mala spravodlivo rozdelit dostupné mnozstvo svojho výrobku medzi vsetkých svojich zákazníkov, s výnimkou osobitostí alebo rozdielností v ich obchodnej situácii. V prípade vseobecnej krízy zásobovania sa má podla Komisie obrátit v prvom rade na svojich stálych zákazníkov a obmedzenie zásobovania pre kupujúcich v case nedostatku by sa malo uskutocnovat na základe referencného obdobia pred krízou. Komisia navrhla, ze vhodným bude jeden rok. 58. Generálny advokát Warner zastával názor, ze také definovanie zneuzitia dominantného postavenia, aké zastáva Komisia, nie je v praxi pouzitelné z dôvodu tazkosti urcit navrhované referencné obdobie a zistit, ci rozdiely v postavení zákazníkov môzu odôvodnit rozdielnosti v ich zaobchádzaní.([20]20) Súdny dvor rozhodol, ze BP nezneuzila svoje dominantné postavenie. Dotknutý zákazník prestal byt pravidelným zákazníkom v roku, ktorý predchádzal kríze. Pretoze bol v case vzniku krízy prílezitostným zákazníkom, nemohol od BP ocakávat, ze s ním bude zaobchádzat rovnakým spôsobom ako so svojimi stálymi zákazníkmi.([21]21) Súdny dvor mal takisto pochybnosti o tom, ci je mozné referencné obdobie uplatnit prinajmensom v prípade, ked sa pocas tohto obdobia ukoncili vztahy so zákazníkom.([22]22) Nakoniec, Súdny dvor zdôraznil, ze dotknutý zákazník bol schopný prekonat tazkosti, ktoré spôsobila kríza.([23]23) Neutrpel preto zrejmú, okamzitú a závaznú ujmu svojho postavenia na trhu a ani nebol vystavený riziku svojho zániku.([24]24) 59. Podstata sporu vo veci Telemarketing([25]25) spocívala v zalobe podanej na belgický súd s cielom zabránit televíznej spolocnosti odmietnut predávat reklamný cas spolocnosti, ktorá bola konkurentom televíznej spolocnosti na odvodenom trhu pre telefónny marketing. Televízna spolocnost takisto odmietla predat reklamný cas tím inzerentom reklám, ktorí vyzývali na telefonovanie, pokial pouzité telefónne císlo nebolo císlom jej vlastnej obsluhy telefónneho marketingu. 60. Súdny dvor v odpovedi na prejudiciálnu otázku polozenú vnútrostátnym súdom rozhodol, ze ku zneuzitiu v zmysle clánku 82 ES dôjde vtedy, ak si podnik s dominantným postavením na urcitom trhu vyhradí, bez toho, aby to bolo objektívne nevyhnutné, pre seba alebo pre svoju dcérsku spolocnost inú cinnost, ktorá by mohla byt uskutocnená iným podnikom ako súcast jeho cinnosti na susednom alebo oddelenom trhu, pricom hrozí úplné odstránenie hospodárskej sútaze zo strany tohto podniku. Súdny dvor uviedol, ze v takomto prípade je sluzba, ktorú odopiera spolocnost s dominantným postavením, nevyhnutná pre cinnost druhej spolocnosti.([26]26) 61. Vsetky doteraz uvedené prípady sa týkali odmietnutia zásobovania existujúcemu zákazníkovi. V mnohých dalsích prípadoch posudzoval Súdny dvor odmietnutie umoznit tretej strane pouzit jej dusevné vlastníctvo alebo hmotnú infrastruktúru po prvýkrát. 62. Vo veci Volvo/Veng([27]27) Súdny dvor rozhodol, ze k zneuzitiu dominantného postavenia zo strany výrobcu automobilov, ktorý je majitelom zapísaného vzoru na casti karosérie svojich automobilov, neprislo, ked tento výrobca odmietol poskytnút tretím osobám licenciu na výrobu týchto castí s cielom pouzívat ich ako náhradné diely. Súdny dvor uviedol, ze právo majitela chráneného vzoru zabránit tretím osobám vyrábat, predávat alebo dovázat bez jeho súhlasu výrobky, ktoré obsahujú patentovaný vzor, je jeho výlucným právom. Odmietnutie udelit licenciu tak samo osebe nepredstavuje zneuzitie dominantného postavenia. Výkon tohto výlucného práva vsak môze predstavovat zneuzitie napríklad vtedy, ak podnik s dominantným postavením svojvolne odmieta zásobovat náhradnými dielmi nezávislých opravárov, ak stanoví neprimerane vysoké ceny náhradných dielov, alebo ak sa rozhodne ukoncit výrobu náhradných dielov na urcitý model automobilu, ktorý je este stále v rozsiahlom obehu.([28]28) 63. Následne vo veci Magill([29]29) Súdny dvor potvrdil rozsudok Súdu prvého stupna, ktorým bola zamietnutá zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie, v ktorom Komisia vytýkala írskym televíznym spolocnostiam, ze zneuzívali svoje dominantné postavenie, ktoré mali na trhu svojich televíznych programov, a to tým, ze sa dovolávali svojich autorských práv na tieto programy, aby tak zabránili tretím osobám vydávat týzdenný televízny program, ktorý by konkuroval televíznym programom vydávaným jednotlivými televíznymi spolocnostami. Súdny dvor usúdil, ze nasledujúce okolnosti postacovali na to, aby sa rozhodlo, ze islo o zneuzitie dominantného postavenia. Po prvé, odmietnutie televíznych spolocností pouzívat informácie týkajúce sa ich programov, ktoré boli základom pre vypracovanie kompletného týzdenného prehladu programov, zabranovalo vytvoreniu nového výrobku, ktorý televízne spolocnosti neponúkali a po ktorom existoval potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov. Takéto odmietnutie predstavovalo zneuzitie v zmysle clánku 82 písm. b) ES.([30]30) Po druhé, takéto odmietnutie nebolo odôvodnené.([31]31) Po tretie, televízne spolocnosti si svojím správaním vyhradili pre seba sekundárny trh týzdenného prehladu programov a úplne tak vylúcili hospodársku sútaz na tomto trhu, kedze odmietali prístup ku základnej informácii, ktorá bola prvotným materiálom nevyhnutným pre vytvorenie takéhoto prehladu.([32]32) 64. Dalsím prípadom odmietnutia zásobovania bola vec Bronner.([33]33) Súdny dvor mal rozhodnút, ci doslo k zneuzitiu dominantného postavenia podla clánku 82 ES v prípade, ak skupina nakladatelov novín, ktorá má podstatný podiel na trhu dennej tlace, odmietne vydavatelovi konkurencných novín prístup ku jej sluzbe donásky do domu, alebo mu ju umozní len v tom prípade, ked si tento vydavatel zakúpi od nej urcitú doplnkovú sluzbu. Súdny dvor uviedol, ze vo svojich rozsudkoch vo veciach Commercial Solvents a Telemarketing rozhodol, ze odmietnutie zásobovat konkurenta tovarmi alebo sluzbami, ktoré sú nevyhnutné pre výkon cinnosti tohto konkurenta, predstavuje zneuzitie len vtedy, ak dané správanie môze spôsobit úplné odstránenie hospodárskej sútaze zo strany konkurenta.([34]34) Súdny dvor následne pripomenul rozsudok vo veci Magill a zdôraznil, ze aj za predpokladu, ze by táto judikatúra týkajúca sa výkonu práva dusevného vlastníctva bola uplatnitelná v prípade výkonu vlastníckych práv akéhokolvek druhu, bolo by pre urcenie, ze ide o zneuzitie, stále potrebné nielen to, aby odmietnutie sluzby donásky do domu úplne odstránilo hospodársku sútaz na trhu dennej tlace zo strany subjektu pozadujúceho sluzbu, a takéto odmietnutie by nebolo objektívne odôvodnené, ale takisto, aby bola sluzba sama osebe nevyhnutnou pre výkon cinnosti tejto osoby v tom zmysle, ze neexistuje ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada systému donásky do domu.([35]35) V danom prípade to tak v skutocnosti nebolo.([36]36) 65. Nakoniec, v nedávnom prípade IMS Health([37]37) Súdny dvor znova preskúmal okolnosti, za ktorých odmietnutie zo strany podniku s dominantným postavením udelit licenciu pre pouzívanie jeho dusevného vlastníctva môze predstavovat zneuzitie tohto postavenia podla clánku 82 ES. Na základe rozsudku vo veci Magill Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby odmietnutie podniku, ktorý vlastní autorské práva prístupu k výrobku alebo sluzbe, ktoré sú nevyhnutné pre urcitú cinnost, mohlo byt povazované za zneuzitie postacuje, aby boli súcasne splnené tri podmienky, a to, ze toto odmietnutie je prekázkou vzniku nového výrobku, po ktorom existuje potenciálny dopyt zo strany spotrebitelov, ze toto odmietnutie nie je odôvodnené, a ze môze úplne vylúcit hospodársku sútaz na sekundárnom trhu.([38]38) 66. Myslím si, ze nasledujúce závery je mozné vyvodit z judikatúry a praxe Spolocenstva. Po prvé, je zrejmé, ze podnik s dominantným postavením na trhu bude pri urcitej prílezitosti povinný dodávat svoje výrobky alebo sluzby. Je to tak napríklad vtedy, ak by prerusenie zásobovania vázne poskodilo hospodársku sútaz medzi týmto podnikom a zákazníkom na odvodenom trhu alebo medzi podnikom a jeho skutocnými alebo potenciálnymi konkurentmi na predmetnom trhu. Existuje takisto niekolko okolností, za ktorých je podnik s dominantným postavením po prvýkrát povinný povolit prístup do svojich zariadení alebo udelit licenciu na pouzívanie práv dusevného vlastníctva tretím osobám. Na tieto úcely je potrebné preukázat existenciu výnimocného ohrozenia hospodárskej sútaze. 67. Po druhé, je takisto zrejmé, ze povinnost zásobovania, ktorú clánok 82 ES ukladá podniku s dominantným postavením, je obmedzená za rôznych okolností. Tak, ako rozhodol Súdny dvor vo veci United Brands, podnik s dominantným postavením nie je povinný uspokojit objednávky, ktoré sú niecím nezvycajné, a môze prijat také opatrenia, ktoré primeraným spôsobom chránia jeho obchodné záujmy. Podobne, vo vyssie uvedenej veci BP, spolocnost s dominantným postavením úspesne pred Súdnym dvorom obhájila svoju obchodnú politiku, na základe ktorej rozlisovala svojich zákazníkov pri rozdelovaní zásobovania v období nedostatku výrobku na trhu. Súdny dvor takisto zhodne obmedzoval povinnosti podnikov s dominantným postavením tým, ze im pripustil uplatnit ich objektívne odôvodnenie. 68. Po tretie, faktory, ktoré umoznujú urcit, ci správanie sa podniku, ktorý odmieta zásobovanie, je zneuzitím, vo velkej miere závisia od konkrétneho hospodárskeho alebo právneho kontextu jednotlivého prípadu. Európska komisia sa týmto spôsobom nedávno vyjadrila v rozhodnutí Microsoft.([39]39) Podobné stanovisko zaujal aj Najvyssí súd USA.([40]40) 69. So zretelom na túto analýzu zastávam názor, ze na prvú polozenú otázku je potrebné odpovedat záporne: farmaceutická spolocnost s dominantným postavením, ktorá obmedzuje zásobovanie svojich výrobkov, nevyhnutne nezneuzíva svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES len z toho dôvodu, ze sa takto snazí obmedzit súbezné obchodovanie. 70. Podobne ako Komisia, aj ja zastávam názor, ze úmysel obmedzit súbezné obchodovanie je jednou z okolností, ktoré by obycajne odmietnutie zásobovania zo strany podniku s dominantným postavením predstavovalo protiprávne správanie. Cielom tohto správania je obycajne vylúcenie konkurenta dominantnej spolocnosti z trhu v clenskom státe dovozu. Aj za predpokladu, ze nie je mozné vo vsetkých prípadoch preukázat dostatocný dopad na hospodársku sútaz, je mozné na podporu tohto záveru uviest, ze cielom tohto správania je rozdelenie trhu. 71. V danom prípade, hoci sa predpokladá, a zrejme aj uznáva, úmysel spolocnosti GSK rozdelit si trh, rozdelenie trhu nie je jej hlavným cielom, ale skôr, vzhladom na vlastnosti trhu, nevyhnutným dôsledkom jej úsilia ochránit to, co je podla nej jej legitímnym obchodným záujmom, a to odmietnutím úplne uspokojit objednávky, ktoré jej boli predlozené. Otázka úmyslu by preto nemala odvrátit pozornost od základnej otázky, ktorou je zistit, ci predmetné odmietnutie je so zretelom na celkové okolnosti odôvodnené. 72. V kazdom prípade, tak ako tvrdí Komisia, je zrejmé, ze judikatúra Spolocenstva umoznuje podnikom s dominantným postavením preukázat, ze ich správanie je objektívne odôvodnené, a to aj vtedy, ak je na prvý pohlad zneuzitím tohto postavenia, pricom teraz sa sústredím práve na túto otázku objektívnej odôvodnenosti. Doplnil by som, ze dvojstupnová analýza, ktorá je dôsledkom rozlisovania medzi zneuzitím a jeho objektívnym odôvodnením, je podla môjho názoru do urcitej miery umelá. Clánok 82 ES, na rozdiel od clánku 81 ES, neobsahuje ziadne výslovne ustanovenie, ktoré by urcovalo výnimku urcitého druhu správania, ktoré by predstavovalo zakázané správanie uvedené v tomto clánku. Samotná skutocnost, ze pouzíva pojem "zneuzívanie", totiz naznacuje, ze uz bol vyslovený negatívny záver, v porovnaní s neutrálnejsou terminológiou "vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze" uvedenou v clánku 81 ES. Je preto podla môjho názoru vhodnejsie tvrdit, ze niektoré druhy správania podniku s dominantným postavením nespadajú v ziadnom prípade do kategórie zneuzívania tohto postavenia. Avsak vzhladom na to, ze Komisia na základe predchádzajúcej judikatúry Spolocenstva skúmala vo svojich vyjadreniach objektívne odôvodnenie správania, môze byt uzitocné venovat sa tejto otázke. Je predmetné správanie objektívne odôvodnené? 73. Vzhladom na negatívnu odpoved na prvú cast polozenej otázky, ktorú som navrhol, je nevyhnutné takisto posúdit, ci rôzne faktory urcené komisiou pre hospodársku sútaz sú relevantné pre posúdenie, ci správanie takého typu, aký je predmetom daného konania, môze byt objektívne odôvodnené, a to: skutocnostou, ze v európskom farmaceutickom sektore neprevazujú podmienky cistej hospodárskej sútaze; percentuálnym podielom, o ktorý presiahne zásobovanie podniku s dominantným postavením vnútrostátnu spotrebu; dopadom súbezného obchodovania na obrat alebo zisky podniku s dominantným postavením; a mierou, v akej má chorý konecný spotrebitel a kupujúci daného výrobku prospech zo súbezného obchodovania. 74. Na prvý pohlad je tazké odmietnut tvrdenie Európskej komisie, podla ktorého môze byt obmedzenie zásobovania s cielom obmedzit súbezné obchodovanie odôvodnené len za velmi obmedzených okolností. Vo väcsine prípadov má súbezné obchodovanie zrejmé výhody: takéto obchodovanie podporuje hospodársku sútaz v rámci znacky a znizuje ceny v krajine dovozu v prospech spotrebitelov v tomto státe. Po blizsom preskúmaní osobitého kontextu európskeho farmaceutického sektora vsak nie som presvedcený, ci moznosti odôvodnenia sú obmedzené do takej miery, ako to tvrdí Komisia. 75. Niekolko vlastností tohto sektora uvedených gréckou komisiou pre hospodársku sútaz sa mi naozaj zdá relevantnými na úcely posúdenia zodpovednosti farmaceutickej spolocnosti s dominantným postavením, ktorá obmedzila svoje zásobovanie na úcel obmedzit súbezné obchodovanie. 76. Faktormi, ktoré je potrebné vziat do úvahy, sú v prvom rade vsadeprítomná právna úprava cien a distribúcie v sektore; po druhé, pravdepodobný dopad neobmedzeného súbezného obchodovania na farmaceutické spolocnosti so zretelom na hospodárenie sektora; a po tretie, dôsledky tohto obchodovania na spotrebitelov a kupujúcich farmaceutické výrobky. Právna úprava cien a distribúcie v európskom farmaceutickom sektore 77. Podla môjho názoru nie je mozné pri posúdení predmetného správania odignorovat vsadeprítomnú a rôznorodú právnu úpravu, ktorej je farmaceutický sektor podriadený tak na vnútrostátnej úrovni, ako aj na úrovni Spolocenstva, a ktorá tento sektor podla môjho názoru odlisuje od vsetkých ostatných sektorov, v rámci ktorých sú výrobky lahko obchodovatelné. 78. Clenské státy zasahujú, aby obmedzili ceny farmaceutických výrobkov na svojich územiach. Cielom týchto zásahov je chránit rozpocty zdravotných poistovní, ktoré hradia väcsinu nákladov na tieto výrobky. Státy zasahujú do rôznej miery a rôznymi spôsobmi, aby stanovili alebo ovplyvnili cenu farmaceutických výrobkov. Niektoré státy sú pripravené pripustit predaj farmaceutických výrobkov za vyssie ceny ako iné státy. Týmto spôsobom, ci uz výslovne alebo konkludentne, uznávajú potrebu ponechat farmaceutickým spolocnostiam dostatocný zisk na to, aby ich motivovali ku výskumu a vývoju nových farmaceutických výrobkov. V dôsledku toho sú ceny farmaceutických výrobkov v niektorých clenských státoch väcsie ako v ostatných státoch. Práve tento rozdiel v cenách medzi clenskými státmi tvorí prílezitost pre súbezné obchodovanie. V nedávnom oznámení, zverejnenom pred posledným rozsírením Európskej únie, Komisia predpovedala, ze rozsírenie bude mat za následok dalsí nárast týchto rozdielov.([41]41) 79. Úprava cien clenskými státmi je len ciastocne harmonizovaná právom Spolocenstva.([42]42) Vo svojom oznámení z roku 1998 o jednotnom trhu s farmaceutickými výrobkami([43]43)[neoficiálny preklad] dospela Komisia k záveru, ze zavedenie európskeho centralizovaného systému stanovenia cien liekov je neziaduce a v súcasnosti nerealizovatelné. Poznamenala, ze "by bolo velmi tazké stanovit primeranú výsku ceny pre celé Spolocenstvo: nízke ceny by totiz mali okamzitý pozitívny dopad s ohladom na ciele udrzania kontroly nad výdavkami spojenými so zdravotnou starostlivostou (prinajmensom v clenských státoch, v ktorých sú ceny momentálne vysoké), ale mali by za následok stále znízenie európskeho príspevku na investície do výskumu a vývoja vo farmaceutickej oblasti na svetovej úrovni, co by mohlo viest ku znízeniu investícií v európskom hospodárstve. Vysoké ceny by obmedzili prístup spotrebitelov a platitelov ku starostlivosti v tých krajinách, kde si vzhladom na hospodárske a sociálne podmienky nemôzu takéto vysoké ceny dovolit."([44]44) Komisia namiesto toho navrhla rôzne opatrenia s cielom obmedzit destrukciu vnútorného trhu, ktorá by vyplynula z úpravy cien farmaceutických výrobkov clenskými státmi. 80. Druhým relevantným prvkom, ktorý ukazuje, ze v európskom farmaceutickom priemysle neprevazujú bezné pravidlá hospodárskej sútaze, je vysoký stupen úpravy distribúcie farmaceutických výrobkov na vnútrostátnej úrovni, ako aj na úrovni Spolocenstva. Podla pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa humánnych liekov musia clenské státy zaviest systém autorizácie pre tých, ktorí sú zapojení do tejto aktivity ako velkoobchodníci s liekmi. Táto autorizácia je podmienená splnením rôznych minimálnych poziadaviek.([45]45) 81. V mnohých clenských státoch majú farmaceutické spolocnosti a velkoobchodníci na úcely zabezpecenia dostupnosti liekov na základe vnútrostátneho práva rôzne dalsie povinnosti. Napríklad, tak ako to grécka komisia pre hospodársku sútaz vysvetluje vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, grécke právo ukladá niektorým zalobcom ako povinnú sluzbu vo verejnom záujme povinnost nepretrzite disponovat rozmanitou zásobou farmaceutických výrobkov príslusných pre pokrytie potrieb na urcitom území a pre rýchle zabezpecenie pozadovaných dodávok na celom tomto území. 82. Clánok 81, druhý odsek smernice 2001/83/EHS, ktorým sa stanovuje zákonník Spolocenstva o humánnych liekoch, taktiez ukladá nasledujúcu povinnost pre výrobcov a distribútorov farmaceutických výrobkov: "Drzitel povolenia na uvedenie na trh pre liek a distribútori príslusného lieku, skutocne uvedeného na trh v clenskom státe, v rámci svojich zodpovedností zabezpecia primerané a plynulé dodávky tohto lieku do lekární a osobám, oprávneným vydávat lieky, tak, aby boli dostatocným mnozstvom zabezpecené potreby pacientov v príslusnom clenskom státe." 83. Vnútrostátna právna úprava a právna úprava európskeho farmaceutického sektora na úrovni Spolocenstva je podla môjho názoru relevantná pri analýze daného správania v niekolkých ohladoch. 84. Po prvé, takáto právna úprava ozrejmuje primeranost a proporcionalitu obmedzenia zásobovania. Ked sa farmaceutické spolocnosti snazia zabránit súbeznému obchodovaniu, nesnazia sa tým udrzat rozdiel svojich vlastných cien, ale skôr predíst dôsledkom, ktoré by nastali vseobecným pouzitím prílis nízkych cien, ktoré im boli stanovené v niektorých clenských státoch v rámci Spolocenstva. 85. Ani samotné obmedzenie zásobovania nezabráni velkoobchodníkom vo vývoze výrobkov, ktoré mu boli dodané. Takéto obmedzenie obycajne nezabráni súbeznému obchodovaniu, pokial medzi clenskými státmi existujú rozdiely v cene. Akékolvek mnozstvo dodané do clenského státu, v ktorom sú nízke ceny, bude vyvezené a podnik nebude mat ziadny záujem o zásobovanie v tomto státe. To, co vo farmaceutickom priemysle bráni velkoobchodníkom vo vývoze predmetných výrobkov, je zrejmá povinnost verejnej sluzby, podla ktorej sú povinní mat dostatocné zásoby na to, aby pokryli dopyt na vnútrostátnom trhu. Rozdelenie trhu spojené s obmedzením zásobovania vyplýva z opatrení vnútrostátnych orgánov v státe vývozu. 86. Po druhé, vzhladom na to, ze farmaceutické spolocnosti s dominantným postavením sú morálne a právne povinné udrziavat zásobovanie v clenských státoch, je pochybné, ci by bolo primerané a proporcionálne ziadat od nich, aby v tých clenských státoch, kde sú nízke ceny, zásobovali velkoobchodníkov, ktorí majú v úmysle predmetné výrobky vyvázat. Nie je jasné, ci farmaceutická spolocnost môze stiahnut výrobok z trhu v clenskom státe, v ktorom mu bola ulozená povinnost pouzívat nízke ceny. Podla môjho názoru môzu takémuto stiahnutiu bránit dve právne prekázky. Na jednej strane môze byt podnik s dominantným postavením obmedzený clánkom 82 ES, a to pokial ide o okolnosti, za ktorých môze ukoncit existujúci obchodný vztah, prinajmensom v prípade jeho ukoncenia bez rozumnej výpovednej doby. Na druhej strane clánok 81 smernice 2001/83 vyzaduje od farmaceutických spolocností, aby v rámci svojej zodpovednosti zabezpecili primerané a plynulé dodávky povoleného lieku, ktorý je skutocne uvedený na trh v clenskom státe, lekárnam a osobám, ktoré sú oprávnené vydávat lieky tak, aby boli pokryté potreby pacientov v danom clenskom státe. Este stále je potrebné vypracovat presné parametre tejto povinnosti, hoci sa zdá, ze táto povinnost bude schopná obmedzit moznost farmaceutickej spolocnosti stiahnut z trhu v urcitom clenskom státe výrobok, ktorý uz bol na tento trhu uvedený. 87. Po tretie, právna úprava distribúcie farmaceutických výrobkov v Európe je zalozená na vnútrostátnej oddelenej schéme, ktorá pre zabezpecenie dostatocného zásobovania na území kazdého clenského státu ukladá farmaceutickým spolocnostiam aj velkoobchodníkom povinnosti a ktorá bola osobitne posilnená príslusnými právnymi predpismi Spolocenstva. Aktivity obchodníkov, ktorí sa zaoberajú súbezným obchodovaním, idú napriec touto schémou, a ohrozujú tak v státe dovozu, ako aj v státe vývozu opatrenia, ktoré sú farmaceutické výrobcovia a velkoobchodníci povinní prijímat na úcely splnenia svojej povinnosti verejnej sluzby podla vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva. Rozhodnutie farmaceutickej spolocnosti s dominantným postavením obmedzit mnozstvo zásobovania pre tých, ktorí majú v úmysle zúcastnit sa súbezného obchodovania, je podla môjho názoru potrebné posúdit so zretelom na tieto povinnosti. 88. Nakoniec, tak ako to vysvetlím nizsie, vzhladom na skutocnosti, ze clenské státy prijali na svojich územiach velmi rozdielne cenové úrovne pre farmaceutické výrobky a ze oni samotní sú hlavnými kupujúcimi farmaceutických výrobkov, nie je isté, ci súbezné obchodovanie je v skutocnosti výhodné pre tých, ktorí tieto výrobky kupujú. Hospodárske vlastnosti inovácie vo farmaceutickom priemysle 89. Podla môjho názoru je takisto relevantné posúdit niektoré hospodárske faktory, ktoré ovplyvnujú obchodnú politiku farmaceutických spolocností. Inovácia je dôlezitým parametrom hospodárskej sútaze vo farmaceutickom sektore.([46]46) Pre výskum a vývoj nového farmaceutického výrobku je obycajne typická potreba významných investícií.([47]47) Výroba farmaceutického výrobku je obycajne charakterizovaná vysokými fixnými nákladmi (výskum a vývoj nového výrobku) a relatívne nízkymi premenlivými nákladmi (vlastná výroba výrobku).([48]48) Rozhodnutie farmaceutickej spolocnosti, ci investuje do vývoja nového farmaceutického výrobku, bude samozrejme zálezat na tom, ci výrobca ocakáva, ze dosiahne dostatocný zisk na to, aby pokryl náklady investície. Len co sa investícia uskutocní, jej náklady klesajú. Pre farmaceutickú spolocnost je preto logické zásobovat svojimi výrobkami tie trhy, na ktorých je cena urcená nad premenlivé náklady. Samotná skutocnost, ze výrobok je uvedený na urcitý trh za urcitú cenu neznamená, ze farmaceutická spolocnost je schopná pokryt svoje celkové náklady, ak by táto cena bola vseobecne aplikovaná vo vsetkých státoch Spolocenstva. Túto otázku by bolo mozné preskúmat vtedy, keby vnútrostátny súd mohol urcit, ci cena stanovená dominantným podnikom v urcitom clenskom státe mu umoznuje pokryt jeho fixné a premenlivé náklady a dosiahnut primeraný zisk. 90. Tieto faktory nám do urcitej miery ukazujú mozné následky toho, keby farmaceutickým spolocnostiam s dominantným postavením bolo zakázané obmedzenie zásobovania s cielom obmedzenia súbezného obchodovania. 91. Takýto zákaz by výrobcov viedol k tomu, aby neumiestnovali na trh výrobky, prostredníctvom ktorých by mohli získat dominantné postavenie v clenských státoch, v ktorých sú ceny stanovené na nízkej úrovni. Tak ako som uz uviedol vyssie, morálne a právne povinnosti by farmaceutickým spolocnostiam stazovali stiahnutie takých výrobkov, ktoré sú uz v týchto státoch umiestnené na trh. Je pravdepodobnejsie, ze by skôr zdrzali umiestnenie nových výrobkov na trh v týchto státoch. Dôsledkom toho by bolo v rámci celého Spolocenstva znízenie úrovne výroby farmaceutických výrobkov a spokojnosti spotrebitela, ktorú niektoré tieto výrobky predstavujú. 92. Podobne by sa aj rokovanie o cenách v tých clenských státoch, v ktorých sú ceny nízke, stalo urcite tazsím. V týchto státoch by dochádzalo k výraznému tlaku na zvýsenie cien, ak by sa tieto ceny prostredníctvom súbezného obchodovania zovseobecnili pre dalsie státy Spolocenstva. Takéto zvýsenie cien by opät znízilo výrobu a spokojnost spotrebitela v tých státoch, v ktorých by k takému zvýseniu doslo. Navyse by to spôsobilo prerozdelenie zdrojov od spotrebitelov v clenských státoch s nízkymi cenami do clenských státov, v ktorých sú ceny vysoké. 93. Ak by clenské státy, v ktorých sú ceny nízke, boli schopné odolávat tlaku na zvýsenie cien a ak by farmaceutické spolocnosti nestahovali svoje výrobky alebo nezdrzovali ich umiestnenie na trh, znízili by sa príjmy za tie výrobky, pri ktorých sa zistilo dominantné postavenie podniku. Farmaceutická spolocnost by tak nebola motivovaná investovat do výskumu a vývoja, pretoze by mohla ocakávat mensie zisky pocas obdobia patentovej ochrany. 94. Komisia tvrdí, ze farmaceutické spolocnosti majú moznost rozhodnút sa, ci umiestnia výrobok na trh za urcenú cenu, a v prípade, ze sa takto rozhodnú, je potrebné predpokladat, ze táto cena je z obchodného hladiska realizovatelná. Tak ako bolo vysvetlené vyssie,([49]49) tento záver zachádza podla môjho názoru prílis daleko. Spolocnost môze prijat cenu urcenú v jednom clenskom státe, aj ked jej táto cena neumozní celkom pokryt fixné náklady spojené s vývojom urcitého farmaceutického výrobku, pod tou podmienkou, ze táto cena pokryje premenlivé náklady na výrobu a ze nebude zavedená vo vsetkých státoch v rámci Spolocenstva, co by obmedzilo dosiahnutie zisku spolocnosti v ostatných clenských státoch. 95. Z toho vyplýva, ze je v celku prijatelné, aby farmaceutické spolocnosti s dominantným postavením, pokial nemôzu rozhodovat o zvýsení ceny v clenských státoch, v ktorých sú ceny nízke, reagovali na povinnost zásobovat velkoobchodníkov zaoberajúcich sa súbezným obchodovaním v danom státe, stiahnutím existujúcich výrobkov z trhu v tomto státe v prípade, ze tak môzu urobit, a zdrziavaním umiestnenia nových výrobkov na takýto trh. Rozdiely medzi cenami budú nahradené väcsím rozdelením trhu, pricom sa rozpätie výrobkov bude v jednotlivých státoch od seba odlisovat. Dôsledky súbezného obchodovania pre spotrebitelov a pre kupujúcich v clenskom státe dovozu 96. Nakoniec si myslím, ze je dôlezité skúmat úcinok, ktorý má súbezné obchodovanie na spotrebitelov a kupujúcich v clenskom státe dovozu. Zvycajne majú zo súbezného obchodovania prospech tí, ktorí si môzu kúpit výrobky za nizsie ceny na trhu, pre ktorý je súbezné obchodovanie urcené. Tento prospech sa vsak vzhladom na specifické vlastnosti európskeho farmaceutického priemyslu zdá pochybný. 97. Súbezné obchodovanie s farmaceutickými výrobkami nemá nutne za následok cenovú konkurenciu rozpoznatelnú pre konecných spotrebitelov týchto výrobkov. V mnohých clenských státoch prispievajú pacienti len nízkou pausálnou ciastkou na cenu farmaceutických výrobkov, ktoré im boli predpísané. Zvysok nákupnej ceny výrobku pokrýva systém zdravotných poistovní. V týchto státoch tak súbezné obchodovanie nepredstavuje ziadnu výhodu pre konecných spotrebitelov liekov, ktoré sú takto predávané. 98. Súbezné obchodovanie nemá takisto vzdy za následok cenovú konkurenciu v prospech verejných orgánov, ktoré v skutocnosti výrobky kupujú, alebo v prospech danových poplatníkov, ktorí platia príspevky týmto orgánom. V niektorých státoch majú napríklad lekárnici právo pouzit na výrobky, ktoré sú predmetom súbezného obchodovania, také ceny, ktoré sú pouzívané pri prvom umiestnení predmetného výrobku na trh v danom státe. V dôsledku toho je rozdiel medzi cenami, ktorý viedol k súbeznému obchodovaniu, úplne pohltený ziskom, ktorý dosiahli tí, ktorí sa zúcastnili distribucného retazca. Ako reakciu na to zaviedli niektoré clenské státy systém ciastocného spätvzatia na úcely získania casti zisku od lekárnikov. Komisia vo svojom oznámení z roku 1998 uznala, ze "pokial súbezné obchodovanie nemôze s cenami pracovat dynamicky, je neúcinné, pretoze najväcsia, i ked nie celá, cast financného zisku pripadá obchodníkovi zaoberajúcemu sa súbezným obchodovaním, skôr ako systému zdravotnej starostlivosti alebo pacientovi" [neoficiálny preklad].([50]50) 99. V kazdom prípade, vzhladom na to, ze verejné orgány nielen nakupujú farmaceutické výrobky, ale ze takisto zohrávajú významnú úlohu pri urcovaní ich cien, nie je mozné predpokladat, ze jediným záujmom kupujúceho v clenskom státe, v ktorom sú vysoké ceny, je získat ceny nizsie. Je mozné predpokladat, ze ak by si stát naozaj zelal nizsie ceny, snazil by sa skôr o ich priame znízenie. Takáto cenová sútaz, vyplývajúca zo súbezného obchodovania, môze preto pôsobit proti záujmom kupujúceho. Závery týkajúce sa moznosti objektívneho odôvodnenia 100. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené faktory si myslím, ze je mozné odôvodnit obmedzenie zásobovania zo strany farmaceutickej spolocnosti s dominantným postavením na úcel obmedzenia súbezného obchodovania, ako primerané a proporcionálne opatrenie, ktorého cielom je chránit obchodné záujmy tejto spolocnosti. Cielom tohto obmedzenia nie je udrzanie cenovej nerovnosti, ktorú táto spolocnost spôsobila, a ani priamo neobmedzuje trh, pre ktorý sú prekázkou skôr povinnosti verejnej sluzby ulozené zo strany clenských státov. Nútit spolocnost, aby uspokojila vsetky objednávky urcené pre vývoz, ktoré sú jej predlozené, by pre túto spolocnost predstavovalo v mnohých prípadoch neprimeranú zátaz, vzhladom na morálne a právne povinnosti udrzat zásobovanie vo vsetkých clenských státoch. Vzhladom na specifické hospodárske vlastnosti farmaceutického priemyslu by poziadavka zásobovania nemusela nevyhnutne podporit ani volný pohyb, ani hospodársku sútaz a mohla by farmaceutické spolocnosti odradit od inovácie. Navyse nie je mozné predpokladat, ze súbezné obchodovanie bude predstavovat skutocné výhody pre konecných spotrebitelov farmaceutických výrobkov alebo pre clenské státy, ktoré sú hlavnými kupujúcimi týchto výrobkov. 101. K tomuto záveru je vsak podla môjho názoru mozné dospiet, len pokial ide o farmaceutický priemysel za súcasných podmienok a pre specifický druh správania, ktoré je predmetom daného konania. 102. Myslím si, ze je velmi nepravdepodobné, aby akýkolvek iný sektor splnal vlastnosti, ktoré ma viedli k záveru, ze obmedzenie zásobovania na úcely obmedzenia súbezného obchodovania povazujem za odôvodnené vo vztahu ku farmaceutickým výrobkom. Takisto, ak by sa zmenil hospodársky a právny kontext farmaceutického sektora v Európe, bolo by zrejme nutné znova prehodnotit, ci obmedzenie zásobovania v clenskom státe, v ktorom sú nízke ceny, je primerané a proporcionálne. 103. Zastávam taktiez názor, ze správanie sa farmaceutickej spolocnosti s dominantným postavením, ktoré by jasne a priamo rozdelovalo spolocný trh, by nebolo mozné takýmto spôsobom odôvodnit. Primeranost obmedzenia zásobovania vyplýva ciastocne zo skutocnosti, ze toto obmedzenie pôsobí na rozdelenie trhu vo farmaceutickom sektore len vo velmi malom rozsahu. 104. Nakoniec je potrebné poznamenat, ze vyssie uvedená analýza nevylucuje moznost, ze obmedzenie zásobovania zo strany farmaceutickej spolocnosti s dominantným postavením by mohlo byt v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa odmietnutia zásobovania, ak by negatívne dôsledky tohto obmedzenia na hospodársku sútaz nevyplývali zo skutocnosti, ze obmedzuje súbezné obchodovanie. Návrh 105. Vzhladom na vyssie uvedené dôvody zastávam názor, ze Súdny dvor by mal na polozené prejudiciálne otázky odpovedat takto: 1. Farmaceutická spolocnost s dominantným postavením nezneuzíva nevyhnutne toto postavenie, ak odmieta úplne uspokojit objednávky velkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami len z toho dôvodu, ze sa tým snazí obmedzit súbezné obchodovanie. 2. Takéto odmietnutie je mozné objektívne odôvodnit a nepredstavuje zneuzitie, ak rozdiel ceny, ktorý má za následok súbezné obchodovanie, je výsledkom zásahu clenského státu vývozu, ktorý stanovil ceny nizsie, ako sú bezné ceny kdekolvek v Spolocenstve, a to so zretelom na vlastnosti európskeho farmaceutického sektora v danom stave jeho vývoja a osobitne na: - vsadeprítomnost a rôznorodost státnych zásahov pri stanovení cien farmaceutických výrobkov, ktoré sú zodpovedné za rozdiely v cene medzi clenskými státmi, - právnu úpravu Spolocenstva a vnútrostátnu právnu úpravu distribúcie farmaceutických výrobkov, ktorá ukladá farmaceutickým spolocnostiam a velkoobchodníkom povinnosti a ktorá je v jednotlivých clenských státoch na úcely zabezpecenia dostupnosti primeraných zásob týchto výrobkov odlisná, - mozné negatívne dôsledky súbezného obchodovania na hospodársku sútaz, spolocný trh a na motiváciu k inovácii, vzhladom na hospodárske vlastnosti farmaceutického priemyslu, - skutocnost, ze zo súbezného obchodovania nemusia mat vzdy prospech konecní spotrebitelia farmaceutických výrobkov a ze nie je mozné predpokladat, ze verejné orgány clenských státov, ktoré sú hlavnými kupujúcimi týchto výrobkov, budú mat prospech z nizsích cien, pretoze práve tieto státy sú zodpovedné za stanovenie cien na svojich územiach. __________________________________________________________________ [51]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [52]2 - Pozri najmä rozsudok zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult Ingenieursgesellschaft, C-54/96, Zb. s. I-4961, bod 23 a tam citovanú judikatúru; rozsudok z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i., C-110/98 az C-147/98, Zb. s. I-1577, bod 33, a rozsudok z 30. mája 2002, Schmid, C-516/99, Zb. s. I-4573, bod 34. __________________________________________________________________ [53]3 - Pozri uznesenie z 18. júna 1980, Borker, 138/80, Zb. s. 1975, bod 4, a rozsudok z 19. októbra 1995, Job Centre, C-111/94, Zb. s. I-3361, bod 9, a rozsudok z 15. januára 2002, Lutz GmbH a i., C-182/00, Zb. s. I-547, body 15 a 16. __________________________________________________________________ [54]4 - V bode 25. __________________________________________________________________ [55]5 - Citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [56]6 - Body 39 a 40 rozsudku. __________________________________________________________________ [57]7 - Rozsudok zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., C-67/91, Zb. s. I-4785. __________________________________________________________________ [58]8 - Postup, ktorým samostatný vysetrujúci orgán podal návrh, je uvedený v zápisnici z pojednávania na s. 4790. __________________________________________________________________ [59]9 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/02, s. 205. __________________________________________________________________ [60]10 - Clánok 35 a odôvodnenie c. 35. __________________________________________________________________ [61]11 - Pozri osobitne clánok 35 ods. 4. __________________________________________________________________ [62]12 - Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055. __________________________________________________________________ [63]13 - Rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73, Zb. s. 223. __________________________________________________________________ [64]14 - Bod 25 rozsudku. __________________________________________________________________ [65]15 - Rozsudok zo 14. februára 1978, 27/76, Zb. s. 207. __________________________________________________________________ [66]16 - Bod 182 rozsudku. __________________________________________________________________ [67]17 - Bod 183 rozsudku. __________________________________________________________________ [68]18 - Body 189 a 190 rozsudku. __________________________________________________________________ [69]19 - Rozsudok z 29. júna 1978, 77/77, Zb. s. 1513. __________________________________________________________________ [70]20 - Strana 1539, druhý stlpec. __________________________________________________________________ [71]21 - Body 28, 29, 32 a 33 rozsudku. __________________________________________________________________ [72]22 - Bod 30 rozsudku. __________________________________________________________________ [73]23 - Bod 42 rozsudku. __________________________________________________________________ [74]24 - Bod 20 rozsudku. __________________________________________________________________ [75]25 - Rozsudok z 3. októbra 1985, CBEM/CLT a IPB ("Telemarketing"), 311/84, Zb. s. 3261. __________________________________________________________________ [76]26 - Body 25 az 27 a výroková cast rozsudku. __________________________________________________________________ [77]27 - Rozsudok z 5. októbra 1988, C-238/87, Zb. s. 6211. __________________________________________________________________ [78]28 - Body 8 a 9 rozsudku. __________________________________________________________________ [79]29 - Rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743. __________________________________________________________________ [80]30 - Body 53 a 54 rozsudku. __________________________________________________________________ [81]31 - Bod 55 rozsudku. __________________________________________________________________ [82]32 - Bod 56 rozsudku. __________________________________________________________________ [83]33 - Rozsudok z 26. novembra 1998, C-7/97, Zb. s. I-7791. __________________________________________________________________ [84]34 - Bod 38. __________________________________________________________________ [85]35 - Bod 41 rozsudku. __________________________________________________________________ [86]36 - Body 42 az 44 rozsudku. __________________________________________________________________ [87]37 - Rozsudok z 29. apríla 2004, C-418/01, Zb. s. I-5039. __________________________________________________________________ [88]38 - Bod 38 rozsudku. __________________________________________________________________ [89]39 - Rozhodnutie Komisie z 24. marca 2004 o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (vec COMP/C-3/37.792 Microsoft). Komisia uviedla svoje stanovisko v bode 555 rozhodnutia, podla ktorého "prístup, ktorý by obhajoval existenciu taxatívneho výpoctu výnimocných okolností a ktorý by viedol Komisiu k tomu, aby a limine nebrala ohlad na iné okolnosti výnimocnej povahy, ktoré je inak potrebné vziat do úvahy pri posúdení odmietnutia zásobovania, nie je nijako presvedcivý". [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [90]40 - Vo veci Verizon Communications Inc./Law Offices of Curtis V. Trinko, LLP, týkajúcej sa odmietnutia zásobovania podla antitrustového zákona USA, sudca J. Scalia, ktorý zaslal návrh Najvyssiemu súdu, uviedol, ze "antitrustová analýza musí vzdy prihliadat na osobitnú struktúru a situáciu daného odvetvia. Cast tejto pozornosti týkajúca sa hospodárskeho kontextu umoznuje pochopit význam právnej úpravy". __________________________________________________________________ [91]41 - Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, "Silnejsí európsky farmaceutický priemysel v prospech pacienta - výzva na konanie" [neoficiálny preklad], KOM (2003) 383, konecné znenie, bod 14. __________________________________________________________________ [92]42 - Podla smernice Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovenie cien humánnych liekov a ich zaradovanie do vnútrostátnych systémov zdravotného poistenia, Ú. v. ES L 40, 1989, s. 8, Mim. vyd. 05/001, s. 345, clenské státy sú povinné zabezpecit, aby rozhodnutia o stanovení cien a o náhrade boli uskutocnené transparentne a nediskriminacne a v rámci stanovených lehôt. __________________________________________________________________ [93]43 - KOM (1998) 588, konecné znenie. __________________________________________________________________ [94]44 - Bod 11. __________________________________________________________________ [95]45 - Príslusné ustanovenia sú obsiahnuté v hlave VII smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa stanovuje zákonník spolocenstva o humánnych liekoch, Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 34; Mim. vyd. 13/034, s. 262. __________________________________________________________________ [96]46 - Rozhodnutie Komisie z 8. mája 2001 týkajúce sa konania podla clánku 81 ES (Glaxo Wellcome) [neoficiálny preklad], Ú. v. ES L 302, s. 1, bod 155. __________________________________________________________________ [97]47 - V správe pripravenej pre Generálne riaditelstvo Európskej komisie pre podnikanie, "Globálna konkurencieschopnost v liekoch - Európska perspektíva" [neoficiálny preklad], A. Gambardella, L. Orsenigo a F. Pammolli na strane 38 uvádzajú, ze "projekt výskumu a vývoja nového lieku môze trvat 8-12 rokov s nákladmi v rozpätí 350-650 miliónov USD". __________________________________________________________________ [98]48 - Pozri tamtiez, poznámka 1 na strane 3, kde autori uvádzajú, ze "výroba v tomto sektore nie je taká významná ako výskum a vývoj a uvedenie na trh, ktoré predstavujú prevaznú cast investícií". __________________________________________________________________ [99]49 - Body 89 az 93. __________________________________________________________________ [100]50 - Oznámenie Komisie o jednotnom trhu s farmaceutickými výrobkami, citované vyssie v poznámke pod ciarou 43, s. 4. References 1. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref1 52. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref2 53. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref3 54. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref4 55. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref5 56. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref6 57. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref7 58. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref8 59. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref9 60. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref10 61. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref11 62. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref12 63. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref13 64. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref14 65. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref15 66. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref16 67. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref17 68. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref18 69. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref19 70. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref20 71. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref21 72. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref22 73. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref23 74. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref24 75. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref25 76. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref26 77. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref27 78. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref28 79. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref29 80. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref30 81. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref31 82. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref32 83. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref33 84. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref34 85. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref35 86. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref36 87. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref37 88. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref38 89. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref39 90. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref40 91. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref41 92. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref42 93. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref43 94. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref44 95. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref45 96. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref46 97. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref47 98. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref48 99. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref49 100. file:///tmp/lynxXXXXg87Nq9/L98360-3885TMP.html#Footref50