Vec T-358/02 Deutsche Post AG a DHL International Srl proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Schválenie pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi v prospech Poste Italiane Komisiou - Zaloba o neplatnost podaná konkurentmi - Neprípustnost" Uznesenie Súdu prvého stupna (druhá rozsírená komora) z 27. mája 2004 Abstrakt uznesenia Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie, ktoré vnútrostátne opatrenie nekvalifikuje ako státnu pomoc - Právo konkurencného podniku podat zalobu - Podmienka - Podstatný zásah do jeho postavenia na trhu - Nekogentná povaha úcasti ako stazovatela na konaní pred Komisiou (Clánok 87 ods. 1 ES, clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) Rozhodnutie Komisie konstatujúce, ze vnútrostátne opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, prijaté po ukoncení formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, sa osobne týka podnikov vtedy, ked tieto podali staznost, ktorá viedla k zacatiu tohto konania, a ked boli vypocuté ich pripomienky, ktoré ovplyvnili priebeh konania, ale to len vtedy, ak sa ich postavenia na trhu podstatne dotklo opatrenie, ktoré je predmetom uvedeného rozhodnutia. Pokial ide o podnik, ktorý v správnom konaní pred Komisiou nehral aktívnu úlohu, tento môze iným spôsobom preukázat, ze je rovnako osobne dotknutý, musí vsak v kazdom prípade preukázat, ze opatrenie povolené napadnutým rozhodnutím bolo spôsobilé podstatne ovplyvnit jeho postavenie na príslusnom trhu. Takéto podstatné ovplyvnenie nie je dané uz samotnou okolnostou, ze uvedené rozhodnutie bolo spôsobilé mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech. Preto nepostacuje, ked sa podnik odvoláva len na svoje postavenie konkurencného podniku vo vztahu k podniku, ktorý mal z predmetného opatrenia prospech, ale musí okrem toho preukázat aj rozsah zásahu do jeho postavenia na trhu. (pozri body 34, 36 - 37) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) z 27. mája 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Schválenie pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi v prospech Poste Italiane Komisiou - Zaloba o neplatnost podaná konkurentmi - Neprípustnost" Vo veci T-358/02, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), DHL International Srl, so sídlom v Rozzane (Taliansko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, J. Flett a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú Talianska republika, pôvodne v zastúpení: U. Leanza, neskôr I. Braguglia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, a Poste Italiane SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: B. O'Connor, solicitor, a A. Fratini, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/782/ES z 12. marca 2002 o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Poste Italiane SpA (bývalej Ente Poste Italiane) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 282, s. 29), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia V. Tiili, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood, tajomník: H. Jung, vydal toto Uznesenie Skutkový stav, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Potom, co akciová spolocnost podla talianskeho práva Poste Italiane, bývalá Ente Poste Italiane (talianska posta, dalej len "PI"), vykazovala pravidelne straty, jej talianske orgány v rokoch 1994 az 1999 poskytli verejnú pomoc v celkovej výske 17 960 miliárd talianskych lír ITL (9,28 miliárd eur), ktoré slúzili na vyrovnanie týchto strát. 2 Komisia prijala 12. marca 2002 v konaní podla clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutie 2002/782/ES o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Poste Italiane SpA (bývalej Ente Poste Italiane) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 282, s. 29). V tomto rozhodnutí adresovanom Talianskej republike konstatovala, ze vyplatenie uvedenej sumy nepredstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Komisia v tomto rozhodnutí hodnotila postové aktivity vykonávané PI mimo oblasti sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ako zanedbatelné (odôvodnenie c. 128) a uviedla, ze táto cinnost v rámci hospodárskej sútaze predstavovala asi 10 % obratu PI (odôvodnenie c. 61). Dalej zistila, ze "na talianskom postovom trhu existoval... urcitý stupen sútaze" [neoficiálny preklad]; "najmä sluzby expresnej posty, dorucovanie balíkov zákazníkom vykonávajúcim hospodársku cinnost a logistické sluzby sú v Taliansku poskytované súkromnými podnikmi, z ktorých niektoré majú sídlo v inom clenskom státe" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 115). V tejto súvislosti sa v poznámke pod ciarou na strane 40 uvádza: "ako príklad kontrolovaných spolocností zo zahranicia mozno uviest TNT a DHL" [neoficiálny preklad]. 3 Obe zalujúce spolocnosti - akciová spolocnost podla nemeckého práva Deutsche Post (dalej len "DP") a spolocnost s rucením obmedzeným podla talianskeho práva DHL International (dalej len "DHL"), v ktorej má DP úcast od roku 1998 zvýsenú v roku 2002 na väcsinovú úcast - vykonávajú na talianskom trhu cinnost v oblasti postových sluzieb otvorených pre hospodársku sútaz. K postaveniu spolocností, v ktorých má úcast skupina DP, treba konstatovat, ze DHL vykonáva na talianskom trhu cinnost v oblasti vnútrostátnej a medzinárodnej expresnej sluzby, Deutsche Post Srl ponúka v Taliansku vnútrostátne a medzinárodné balíkové a logistické a skladovacie sluzby, Deutsche Post Global Mail GmbH je drzitelom licencie na poskytovanie sluzieb okrem iného v oblasti zbierania, prepravy, triedenia a dorucovania listov a balíkov a Danzas Italia SpA ponúka pre taliansky trh integrované pozemné, letecké a námorné logistické sluzby. 4 Zalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. decembra 2002, podali zalobu smerujúcu ku zruseniu napadnutého rozhodnutia, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 5 Zalobcovia v podstate Komisii vytýkajú, ze porusila vseobecnú zásadu zákazu diskriminácie, lebo zvýhodnila PI tým, ze schválila pomoc poskytnutú talianskymi orgánmi, pricom podobná pomoc poskytnutá nemeckými orgánmi v prospech DP bola rozhodnutím 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach Spolkovej republiky Nemecko v prospech Deutsche Post AG [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 247, s. 27, dalej len "rozhodnutie týkajúce sa DP") vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. 6 Vyjadrením podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. januára 2003 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti a poukázala na to, ze medzi konaniami týkajúcimi sa DP a PI je zásadný rozdiel. 7 Vyjadrením podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. marca 2003 zalobcovia predlozili k tejto námietke svoje pripomienky. 8 Uznesením predsedu druhej rozsírenej komory z 26. júna 2003 boli Talianska republika a PI pripustení do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. Svoje stanoviská k námietke neprípustnosti zaujali vyjadreniami z 8. a 5. septembra 2003. Zalobcovia a Komisia predlozili pripomienky k vyjadreniu PI 26. a 27. novembra 2003. 9 Komisia, Talianska republika a PI navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 10 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol námietku neprípustnosti, - subsidiárne o nej rozhodol vo veci samej, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Právny stav 11 Na odôvodnenie svojej námietky uvádza Komisia dva dôvody neprípustnosti. Po prvé sa napadnuté rozhodnutie, ktoré je urcenej Talianskej republike, netýka zalobcov osobne v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Po druhé, zalobcovia nepreukázali právny záujem na konaní. 12 Podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Súd prvého stupna môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Súd prvého stupna nerozhodne inak. Súd prvého stupna usudzuje, ze sa s prejednávanou vecou dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 13 V tejto súvislosti treba najprv skúmat, ci sú zalobcovia napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. Tvrdenia úcastníkov konania 14 Komisia uvádza, ze ani DP ani DHL neboli úcastníkmi správneho konania predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze sú zalobcovia týmto rozhodnutím dotknutí tak, ako vsetky ostatné podniky sútaziace s PI na niektorom z predmetných trhov. Zalobcovia sú dotknutí napadnutým rozhodnutím vzhladom na to, ze sú podnikmi vykonávajúcimi cinnost v oblasti expresnej posty, teda v súvislosti s obchodnou cinnostou, ktorú môze vykonávat kazdý a kedykolvek, pricom táto cinnost ich neumoznuje individualizovat. 15 Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na odôvodnenia c. 32 a 39 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých je úlohou PI popri postových sluzbách aj spravovanie úspor a poskytovanie sluzieb týkajúcich sa výplat penazí; okrem toho mala PI moznost poskytovat za podmienok volnej sútaze aj iné sluzby v oblasti postových sluzieb, sluzieb postovej banky, telekomunikacných, financných, poistovacích a distribucných sluzieb. Ako uviedli samotní zalobcovia, viaceré podniky ich skupiny sútazia v Taliansku s PI alebo s podnikmi patriacimi do skupiny PI v rôznych oblastiach, ako je expresná posta a dorucovanie balíkov zákazníkom vykonávajúcim zivnostenskú cinnost. 16 PI má v týchto oblastiach viacerých konkurentov. Na trhu postových sluzieb sú cinné napríklad podniky: TNT (kontrolovaný holandskou verejnou postou), Consigna (kontrolovaný britskou verejnou postou) United Parcel Service (UPS), Rinaldi, Swiss Post Italy (SPI), IMX, Mail Express a Easy Mail. Komisia pripomína, ze PI a iné podniky patriace do jej skupiny ponúkajú aj bankové, poistovacie a telekomunikacné sluzby, pricom na vsetkých týchto trhoch vyvíja aktivity velký pocet podnikov a existuje tu zivá hospodárska sútaz. Nemozno teda predpokladat, ze vsetci títo konkurenti PI majú bez toho, aby sa zúcastnili správneho konania, právo podat zalobu proti rozhodnutiu týkajúcemu sa poskytnutej pomoci v prospech PI. 17 Komisia vydala napadnuté rozhodnutie po ukoncení formálneho vysetrovacieho konania, takze oprávnené tretie osoby mali procesné záruky stanovené v clánku 88 ods. 2 ES. Komisie dalej dodáva, ze len ak by odmietla zacat predmetné konanie, mohli by byt zalobcovia individualizovaní v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Zalobcov teda nemozno povazovat za osobne dotknutých len preto, ze boli v postavení oprávnených tretích osôb. Pokial by mali zalobcovia napriek svojej neúcasti v správnom konaní právo podat túto zalobu, tak by pred Súdom prvého stupna predniesli pripomienky, ktoré vlastne treba predniest v správnom konaní pred Komisiou. 18 PI ako vedlajsí úcastník konania vo svojom vyjadrení uvádza, ze zalobcovia vo svojom stanovisku nezohladnili hospodársky kontext, na ktorom sa napadnuté rozhodnutie zakladá. Struktúra a vývoj talianskeho trhu pre expresnú postu ukazovali v predmetnom casovom období, ze situácia zalobcov je úplne totozná s pocetnými dalsími subjektami pôsobiacimi na trhu. Dalej z toho vyplýva, ze opatrenia podniknuté talianskym státom v prospech PI neovplyvnili v ziadnom prípade postavenie zalobcov v sútazi. 19 Expresná posta predstavuje trh, ktorý patrí k sirokému sektoru postových sluzieb. Obrat PI na tomto trhu zodpovedal 2 az 3 % obratu dosiahnutých podnikom v obchodných cinnostiach, ktoré sú otvorené sútazi. Medzi rokmi 1994 a 1999 dosahoval totiz celkový obrat PI v priemere vyse 5,5 miliárd eur, pricom na trhu s expresnou postou bol obrat medzi rokmi 1994 az 1998 15 az 36 miliónov eur (roku 1999 dosiahol obrat na úrovni koncernu vzhladom na prevzatie SDA 125 miliónov eur). 20 Z uvedeného vyplýva, ze zalobcovia nemôzu tvrdit, ze sú osobne dotknutí, pretoze ich nie je mozné odlísit od iných subjektov v rámci vseobecného okruhu súcasných alebo potenciálnych konkurentov PI na kazdom z viac ako tridsiatich relevantných trhov, na ktorých PI pôsobí. Ak by sa akceptovali argumenty zalobcov, bolo by potrebné povazovat za osobne dotknutého kazdého konkurenta PI, ktorý patrí k "spicke" na ktoromkolvek trhu, kde PI pôsobí. Z toho by vyplynul paradoxný dôsledok, ze by v predmetnom prípade bolo priblizne dvesto podnikov oprávnených viest súdny spor na základe svojho konkurencného vztahu k PI porovnatelného k postaveniu, ktoré uviedla Deutsche Post ako dôvod svojej zaloby. 21 Dalej, ani v prípade, ze by sme sa pri preskúmaní obmedzili na taliansky trh, postavenie zalobcov neumoznuje urobit na tomto trhu záver, ze títo sú v porovnaní so vsetkými inými konkurentmi osobne dotknutí. Zalobcovia nepredlozili dôkaz o tom, ze by boli v dôsledku spornej pomoci utrpeli skutocnú a istú skodu, ani o tom, ze je medzi touto pomocou a eventuálne utrpenou skodou bezprostredná súvislost. Naopak, svoj podiel na trhu zväcsili a zaznamenali nielen percentuálny vyssí rast, ako bol rast na trhu, ale aj vyssí rast oproti skupine PI. 22 Zalobcovia namietajú, ze argumentácia Komisie nezohladnuje struktúru jednotlivých trhov, na ktorých PI vykonáva cinnost. Komisia tým priznáva, ze sa neusilovala presnejsie urcit jednotlivé predmetné vecne relevantné trhy a v tomto smere ani nepreskúmala konkrétne dopady pomoci talianskeho státu na hospodársku sútaz. 23 Zalobcovia sú v sútaznom vztahu s PI predovsetkým na liberalizovanom trhu prepravy expresných balíkov; PI mala na tomto trhu do roku 1998 podiel 5 %, ktorý sa jej podarilo podstatne zvýsit akvizíciou dovtedy nezávislého súkromného podniku na poli expresných sluzieb SDA. Roku 1998 mali v Taliansku rôzne podniky takéto podiely na trhu: TNT (Holandská posta): 21 %, UPS: 15 %, SDA: 9 %, DHL: 8 %, Executive: 8 %, Postacelere (PI): 5 %. Podla toho bol pocet podnikov na talianskom trhu expresných balíkov vtedy obmedzený na lahko urcitelnú "spickovú" skupinu troch zahranicných podnikov (TNT, DHL a UPS), ktoré boli konkurentmi PI a jej medzicasom integrovanej dcérskej spolocnosti SDA; podnik Executive bol roku 2000 kúpený britskou postou. Tvrdenie Komisie, ze tu ide o obchodnú cinnost, "ktorú môze vykonávat kazdý a kedykolvek", sa teda zakladá na nedostatocnom poznaní hospodárskej reality. 24 Okrem toho sa napadnuté rozhodnutie zakladá na zretelnom oddelení cinností vykonávaných PI. V odôvodneniach c. 116 a 117 napadnutého rozhodnutia sa totiz Komisia zaoberá cinnostami PI vo financnom a v bankovom sektore a vyvodzuje pritom záver, ze PI sútazí s pocetnými bankami a financnými institúciami z domova i zo zahranicia; v tejto súvislosti neboli menovaní jednotliví konkurenti. Naproti tomu Komisia sa zaoberá v odôvodnení c. 115 medzicasom liberalizovanými postovými sluzbami na talianskom trhu, expresnou postou, dorucovaním balíkov zákazníkom vykonávajúcim zivnost a logistickými sluzbami, ktoré boli poskytované súkromnými podnikmi. 25 V tejto súvislosti sa Komisia výslovne odvoláva na to, ze "niektoré" [neoficiálny preklad] z týchto podnikov "majú sídlo v iných clenských státoch" [neoficiálny preklad]. V poznámke pod ciarou na strane 40 k odôvodneniu c. 115 napadnutého rozhodnutia sú TNT a DHL dokonca výslovne menované ako "zahranicné kontrolované podniky" [neoficiálny preklad]. Komisia teda velmi presne sledovala postavenie malého poctu relevantných konkurentov na talianskom trhu, cize TNT a DHL. 26 Tento popis sútazného postavenia zodpovedá aj ustálenej praxi rozhodovania talianskeho úradu pre hospodársku sútaz. Zalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutia tohto úradu z 10. júla 1998, z 8. februára 2001 a z 20. decembra 2002. V posledne menovanom rozhodnutí boli ako úcastníci trhu s expresnou postou (zakazdým s údajom podielu na trhu roku 2001) menované len tieto podniky: Bartolini: 22,4 %, PI/SDA: 21,9 %, TNT: 18,5 %, Executive: 13,1 %, DHL: 6,6 %, UPS: 3,6 %, Rinaldo Rinaldi: 2,9 %. 27 V podniku Bartolini má PI úcast vo výske 20 % základného imania a medzi Bartolini a SDA existuje dohoda o strategickom partnerstve. Situácia na trhu sa javí ako relatívne stabilná v tom zmysle, ze taliansky úrad pre hospodársku sútaz identifikoval pocas viac ako styroch rokov jasne oddelitelný a individualizovaný okruh podnikov ako konkurentov na talianskom trhu s expresnou postou. DHL je vo vsetkých troch rozhodnutiach uvádzaný ako významný konkurent PI. 28 Podla názoru zalobcov Komisia im nemôze vytýkat, ze sa v tomto súdnom konaní odvolávajú na skutocnosti, ktoré mali vlastne predniest v správnom konaní pred Komisiou. Hlavné dôvody zaloby v tejto veci sa totiz týkajú práve rozdielov medzi napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím týkajúcim sa DP. Toto rozhodnutie vsak bolo vydané tri mesiace pred rozhodnutím napadnutým v tejto veci, takze zalobcovia nemohli uplatnit okolnosti uvedené pred Súdom prvého stupna uz v správnom konaní, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu. 29 V odpovedi na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania PI zalobcovia uviedli, ze na preukázanie svojej aktívnej legitimácie nepotrebujú podrobne uvádzat dôvody týkajúce sa vsetkých dotknutých trhov. Napadnuté rozhodnutie napadli len do tej miery, do akej sa toto týka trhu s expresnou postou. Na tomto trhu patria k lahko individualizovanej "spickovej skupine" troch zahranicných podnikov. Jednostranné zvýhodnenie PI vedie v kazdom prípade nevyhnutne k ovplyvneniu postavenia na trhu priameho konkurenta tohto zvýhodneného podniku, cize DHL. Nárast podielu zalobcov na príslusnom trhu preto nevylucuje ich aktívnu legitimáciu. 30 Nakoniec, úcastníci konania diskutovali o tom, ci majú pre rozhodnutie v tejto veci význam najmä tieto rozsudky: z 27. apríla 1995, AAC a i./Komisia, (T-442/93, Zb. s. II-1329) a ASPEC a i./Komisia, (T-435/93, Zb. s. II-1281); z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, (T-266/94, Zb. s. II-1399); z 5. novembra 1997), Ducros/Komisia, (T-149/95, Zb. s. II-2031); z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, (T-11/95, Zb. s. II-3235), ako aj z 5. decembra 2002, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, (T-114/00, Zb. s. II-5121). Posúdenie Súdom prvého stupna 31 Kedze napadnuté rozhodnutie nie je adresované zalobcom, môze sa v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES povazovat táto zaloba za prípustnú len vtedy, ked sa toto rozhodnutie zalobcov priamo a osobne týka. 32 To, ze sú zalobcovia priamo dotknutí, vyplýva z toho, ze tým, ze napadnuté rozhodnutie urcité platby nepovazuje za státnu pomoc, má voci nim priame úcinky (pozri analogicky rozsudok Ducros/Komisia, uz citovaný, bod 32). 33 Pokial ide o otázku, ci sú zalobcovia dotknutí osobne, môzu podla ustálenej judikatúry subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, tvrdit, ze sa ich osobne týka, iba ak má toto rozhodnutie pre nich úcinky z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú pre nich charakteristické, alebo skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od vsetkých ostatných osôb, a tým ich individualizujú obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223 a rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 71). 34 Kedze bolo napadnuté rozhodnutie prijaté po ukoncení formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, je potrebné poukázat na to, ze podla judikatúry sa také rozhodnutie osobne týka podnikov vtedy, ked tieto podali staznost, ktorá viedla k zacatiu tohto konania, a ked boli vypocuté ich pripomienky, ktoré ovplyvnili priebeh konania, ale to len vtedy, ak sa ich postavenia na trhu podstatne dotklo opatrenie, ktoré je predmetom uvedeného rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 24 a 25 a rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 72). 35 Podmienky stanovené touto judikatúrou nie sú v predmetnej veci splnené, pretoze ziadny zo zalobcov nedal Komisii podnet na zacatie správneho konania, ani v jeho rámci nepredlozil pripomienky, ktoré by ovplyvnili jeho priebeh. 36 Podnik vsak môze, hoci v správnom konaní pred Komisiou nehral aktívnu úlohu, iným spôsobom preukázat, ze je osobne dotknutý (rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 72 a v nom uvedená judikatúra), musí vsak v kazdom prípade preukázat, ze opatrenie povolené napadnutým rozhodnutím bolo spôsobilé podstatne ovplyvnit jeho postavenie na príslusnom trhu. 37 Takéto podstatné ovplyvnenie nie je dané uz samotnou okolnostou, ze predmetné rozhodnutie bolo spôsobilé mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7). Preto nepostacuje, ked sa podnik odvoláva len na svoje postavenie konkurencného podniku vo vztahu k podniku, ktorý mal z predmetného opatrenia prospech, ale musí okrem toho preukázat aj rozsah zásahu do jeho postavenia na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, body 40 a 41). 38 V predmetnom prípade treba konstatovat, ze zalobcovia neuviedli nic, co by mohlo preukázat osobitost sútazného postavenia spolocností patriacich do skupiny DP: Deutsche Post Srl, Deutsche Post Global Mail GmbH a Danzas Italia SpA na talianskom trhu. 39 Co sa týka zalobcu DHL, skutocnost, ze je menovite uvedený v poznámke pod ciarou na strane 40 napadnutého rozhodnutia, nepostacuje na preukázanie podstatného ovplyvnenia jeho sútazného postavenia. Komisia na uvedenom mieste len poukazuje na to, ze na talianskom trhu jestvuje "urcitý stupen sútaze" [neoficiálny preklad] a ze sú "urcité sluzby v Taliansku poskytované súkromnými podnikmi, z ktorých niektoré majú sídlo v iných clenských státoch" [neoficiálny preklad]; v tejto súvislosti treba chápat poznámku Komisie, ze "ako príklad kontrolovaných spolocností zo zahranicia... mozno uviest TNT a DHL" [neoficiálny preklad]. Nic vsak neoprávnuje na to, aby sa z tejto pasáze urobil záver, ze by boli opatrenia povolené v prospech PI napadnutým rozhodnutím podstatne ovplyvnili postavenie DHL na trhu. 40 Zalobcovia vsak tvrdia, ze DHL patrí k "spickovej skupine" troch zahranicných podnikov, ktoré sútazia na trhu s prepravou expresných zásielok s PI. Na preukázanie individualizácie DHL sa odvolávajú na skutocnost, ze ich podiel na trhu dosahoval roku 1998 8 % a roku 2001 6,6 %, pricom podiely PI na trhu v týchto rokoch dosahovali 14 % a 21,9 % (vrátane SDA z dôvodu majetkovej úcasti). 41 Ako vsak PI oprávnene zdôraznuje, na trhu vykonávali cinnost aj iné podniky, medzi nimi niektoré s väcsím podielom na trhu ako DHL, menovite TNT (1998: 21 % a 2001: 18,5 %), UPS (1998: 15 %), Executive (1998: 8 % a 2001: 13,1 %) a Bartolini (2001: 22,4 %). Inác, zalobcovia uviedli rovnaké císla, pricom spomenuli aj dalsie podniky (pozri body 23 a 26). Tieto císelné údaje nie sú sami osebe spôsobilé preukázat, ze sútazné postavenie DHL bolo napadnutým rozhodnutím v porovnaní s postavením iných konkurentov PI podstatne ovplyvnené. 42 Navyse vyplýva z údajov PI ohladne vývoja talianskeho trhu s expresnou postou, ze DHL dosiahol v rokoch 1994 az 1999 rocný nárast (23,9 %), ktorý prevysoval trzný priemer (12,1 %), a ze v rokoch 1998 az 2001 zvysoval svoj obrat a podiel na trhu a dosiahol rocný nárast (20,3 %), ktorý prevysoval trzný priemer (11,6 %) a ktorý bol dokonca nad hodnotou skupiny PI po prevzatí SDA (17,7 %). 43 Zalobcovia voci tomuto konkrétnemu a na situáciu DHL sa vztahujúcemu prednesu len vseobecne namietali, ze "jednostranné zvýhodnenie priameho konkurenta... vedie nevyhnutne k ovplyvneniu postavenia na trhu priameho konkurenta tohto zvýhodneného podniku". Nárast jeho podielu na trhu nevylucuje jeho aktívnu legitimáciu..., ale len podciarkuje jeho osobitné postavenie... na trhu a z toho vyplývajúcu aktívnu legitimáciu na zabránenie opatrení talianskeho státu v prospech jedného konkurenta skreslujúceho sútaz". Zalobcovia vsak nijak konkrétne nedolozili tvrdenia, ze by sa sútazné postavenie DHL bez povolenia predmetných opatrení vyvíjalo podstatne lepsie. 44 Tým pádom zalobcovia nepreukázali, ze opatrenia povolené napadnutým rozhodnutím boli spôsobilé podstatne ovplyvnit ich postavenie na predmetnom trhu. Na to nepostacovalo, ze tieto opatrenia - rovnako ako kazdé financné opatrenie jednostranne uprednostnujúce jeden podnik - boli v stave nejakým spôsobom ovplyvnit sútazné vztahy na tomto trhu. 45 Tento výsledok nie je v rozpore s odôvodnením, ktorým Súd prvého stupna v rozsudku Ducros/Komisia, uz citovaný, vyhlásil za prípustnú zalobu, ktorá je podla názoru zalobcov podobným prípadom ako tento vo veci samej. Na rozdiel od DP a DHL sa totiz zalobca Ducros stazoval na pomoc, ktorá bola poskytovaná konkurentovi, a zúcastnil sa ako jediný podnik na správnom konaní (bod 35 uvedeného rozsudku). Navyse tu bola v tejto veci zvlástnost v tom, ze sa trzné podiely predmetných podnikov dali tazko urcit (bod 38 uvedeného rozsudku). Konecne bola staznost a následná zaloba Ducrosu spôsobená tou okolnostou, ze Ducros a príjemca predmetnej pomoci sa zúcastnili tej istej výzvy na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania a zmluva sa uzatvorila s príjemcom tejto pomoci a nie s Ducrosom; táto verejná zmluva mala pre Ducros velký význam, pretoze zodpovedala významnej casti jeho rocného obratu (body 4, 5 a 39 uvedeného rozsudku). Takéto specifické príznaky, ktoré individualizovali Ducros, v predmetnej veci u zalobcov chýbajú. 46 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo vydané po ukoncení formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, je odkaz zalobcov na rozsudok Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, uz citovaný (body 53 a 54) - podla ktorého je zaloba zdruzenia prípustná, ked sú medzi jej clenmi priami konkurenti príjemcu spornej pomoci - bezpredmetný, lebo v tejto veci bolo sporné rozhodnutie vydané hned po predbeznom preskúmaní. Zalobcovia sa teda nemôzu opierat o judikatúru, podla ktorej, ak Komisia zistí v rámci predbezného preskúmania, bez toho, aby zacala formálne vysetrovacie konanie, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, oprávnené osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré pozívajú záruky formálneho vysetrovacieho konania, pokial prebieha, musia byt povazované za osobne dotknuté rozhodnutím obsahujúcim uvedené zistenie (rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, body 82 a 89). 47 V kazdom prípade vsak zalobcovia neboli zbavení procesných práv garantovaných clánkom 88 ods. 2 ES, pretoze Komisia oprávnené osoby riadne vyzvala, aby v rámci formálneho vysetrovacieho konania predlozili svoje pripomienky. Zalobcovia sa vsak na tomto konaní napriek dvom výzvam zverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 27. novembra 1998 (C 367, s. 5) a z 3. februára 1999 (Ú. v. C 28, s. 5) nezúcastnili. Konecne, samotná okolnost, ze zalobcovia sú oprávnené osoby v zmysle menovaného ustanovenia, nepostacuje na to, aby boli individualizovaní obdobným spôsobom ako adresáti napadnutého rozhodnutia (rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 73). 48 Na základe uvedeného mozno konstatovat, ze zalobcovia nedokázali preukázat, ze sa ich napadnuté rozhodnutie osobne týka, t. j. ze sa ich vo vztahu k ostatným hospodárskym subjektom týka osobitným spôsobom, ako keby boli adresátmi rozhodnutia. 49 V dôsledku toho treba zalobu zamietnut ako neprípustnú bez toho, aby sa muselo skúmat, ci majú zalobcovia právny záujem na konaní. O trovách 50 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhom. Kedze PI navrhla zaviazat zalobcov na náhradu trov konania spojených so vstupom vedlajsieho úcastníka do konania, je dalej opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli tomuto vedlajsiemu úcastníkovi konania. 51 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z tohto dôvodu znása Talianska republika svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobcovia znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a Poste Italiane SpA. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 27. mája 2004 Tajomník Predseda komory H. Jung J. Pirrung __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE9aoN0/L98668-6601TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXE9aoN0/L98668-6601TMP.html#Footref*