Vec T-34/02 DEP Le Levant 015 EURL a i. proti Európskej komisii "Konanie - Urcenie výsky trov konania" Abstrakt uznesenia 1. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Nahraditelné trovy - Pojem - Výdavky zaplatené tretou stranou sporu - Zahrnutie - Podmienky (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 91) 2. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Nahraditelné trovy - Pojem - Náklady, ktoré vznikli úcastníkom konania vo fáze, ktorá predchádzala podaniu zaloby - Vylúcenie (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánky 90 a 91) 3. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit [Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 91 písm. b)] 4. Konanie - Trovy konania - Urcenie - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit [Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 91 písm. b)] 1. Z clánku 91 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze nahraditelné trovy konania sa obmedzujú na trovy konania vynalozené na úcely konania na Vseobecnom súde a na trovy konania, ktoré boli na tieto úcely nutné. Okrem toho výraz "výdavky, ktoré vznikli úcastníkom" oznacuje výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním, na ktorom sa úcastníci konania zúcastnili. Tento výraz teda oznacuje nielen výdavky, ktoré úcastníci konania skutocne vynalozili. Nahraditelné sú teda výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Vseobecnom súde a ktoré boli na tento úcel nutné, hoci v skutocnosti boli zaplatené tretou stranou sporu. Aby to tak nebolo, musí úcastník konania zaviazaný na náhradu trov konania z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze záujmy, ktoré sledovala tretia strana, boli odlisné od záujmov druhého úcastníka konania vo veci samej. (pozri body 25 - 27) 2. Hoci je podstatná cast právnickej práce vo vseobecnosti vykonaná v stádiu pred zacatím súdneho konania, konaním sa v zmysle clánku 91 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu chápe len konanie na Vseobecnom súde a netýka sa stádia pred jeho zacatím. To vyplýva najmä z clánku 90 tohto rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o "konaní pred Vseobecným súdom". Návrh na náhradu trov konania vztahujúcich sa na obdobie pred zacatím súdneho konania, a najmä na vystupovanie advokátov pred Komisiou, alebo návrh, v ktorom sa od Komisie pozaduje náhrada trov konania vztahujúcich sa na obdobie, pocas ktorého nebol vykonaný nijaký procesný úkon, sa teda musia zamietnut. V takom období totiz nie je mozné takéto trovy konania povazovat za priamo spojené s vystupovaním advokáta na Vseobecnom súde a v dôsledku toho ich nie je mozné povazovat za nutné výdavky v súvislosti s konaním v zmysle clánku 91 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Rovnako sa musí zamietnut návrh, v ktorom sa od Komisie pozaduje náhrada trov konania vztahujúcich sa na prípravu zaloby na vnútrostátnom súde. (pozri body 31 - 33, 35) 3. Súd Únie nie je oprávnený urcovat odmeny, ktoré majú úcastníci konania zaplatit svojim vlastným advokátom, ale stanovit sumu, do akej výsky môzu byt tieto odmeny nahradené úcastníkom konania, ktorého zaviaze na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na urcenie výsky trov konania neberie Vseobecný súd do úvahy vnútrostátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohlade medzi dotknutým úcastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami. Ak neexistujú ustanovenia práva Únie upravujúce uplatnitelné tarify, Vseobecný súd musí volne posúdit predmetné údaje pri zohladnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hladiska práva Únie, ako aj zlozitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyzadovat od zúcastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre úcastníkov konania. (pozri body 37, 38) 4. Pokial ide o posúdenie rozsahu práce, ktorú si mohlo vyzadovat súdne konanie, súdu Únie prinálezí zohladnit prácu, ktorá bola objektívne nutná pre celé súdne konanie. Pokial vsak advokáti jedného úcastníka konania s ním uz spolupracovali pocas konaní alebo rokovaní, ktoré predchádzali tomuto sporu, treba zohladnit aj skutocnost, ze títo advokáti poznajú okolnosti sporu, co im ulahcuje prácu a skracuje cas prípravy potrebný na súdne konanie. Na tomto konstatovaní sa v zásade nic nemení ani v prípade velkého poctu zalobcov, pretoze vsetky opatrenia, ktoré treba v tomto prípade vykonat, sú formálne a standardizované a nemajú vplyv na právny obsah veci. Navyse hoci je mozné, aby úcastníci konania poverili svojou obranou viacerých právnych poradcov súcasne tak, aby si zabezpecili sluzby skúsenejsích advokátov, treba v prvom rade prihliadnut na celkový pocet hodín práce, ktorý mohol byt na úcely konania objektívne nutný, bez ohladu na pocet advokátov, medzi ktorými mohlo byt poskytovanie sluzieb rozdelené. (pozri body 42 - 44, 46) UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 21. decembra 2010 ([1]*) "Konanie - Urcenie výsky trov konania" Vo veci T-34/02 DEP, Le Levant 015 EURL, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Le Levant 271 EURL, so sídlom v Parízi, A, so sídlom v Parízi, B, bydliskom vo Versailles (Francúzsko), a dalsích 255 zalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: P. Kirch, advokát, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na urcenie výsky trov konania v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupna (prvá rozsírená komora) z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia (T-34/02, Zb. s. II-267), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia O. Czúcz a I. Labucka (spravodajkyna), tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Skutkové okolnosti, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Dna 9. decembra 1996 zalozila A, spolocenstvo spoluvlastníkov osobnej lode LeLevant, ktoré bolo rozdelené na 740 spoluvlastníckych podielov alebo "quirats". V priebehu roka 1997 zalozila kazdá z fyzických osôb jednu jednoosobovú spolocnost s rucením obmedzeným (EURL), ktorým A predala obchodné podiely na základe verejnej výzvy na upisovanie. 2 Záujem investorov vstúpit do tejto transakcie spocíval v tom, ze im bola priznaná moznost odpocítat si od ich zdanitelných príjmov nadobúdaciu cenu realizovanej investície, výdavky vynalozené pri jej získaní (financné úroky) a vynakladané v súvislosti s jej drzbou (odpisy), ako aj prípadnú stratu vyplývajúcu z jej prevádzky. 3 Dna 25. júla 2001 prijala Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutie 2001/882/ES o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom vo forme rozvojovej pomoci pre osobnú lod Le Levant, ktorú vyrobil Alstom Leroux Naval pre prevádzku v Saint-Pierre-et-Miquelon [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 12. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, s. 37). 4 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze skúmala predmetnú pomoc s ohladom na ustanovenia clánku 4 ods. 7 smernice Rady 90/684/EHS Rady z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 380, s. 27), "pretoze ide o pomoc spojenú so stavbou lodí, ktorá bola poskytnutá ako rozvojová pomoc v roku 1996 v rámci schémy pomoci [francúzsky zákon z 11. júla 1986 (zákon 86-824 o opravnom financnom zákone na rok 1986, JORF z 12. júla 1986, s. 8688), nazývaný 'zákon Pons`] schválenej v roku 1992" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 16). 5 Komisia v napadnutom rozhodnutí tiez spresnila, ze pocas tohto preskúmavania sa domnievala, ze predmetná transakcia neobsahovala skutocnú zlozku "rozvoja" v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko/Komisia (C-400/92, Zb. s. I-4701), vzhladom na zistený nedostatocný hospodársky a sociálny dopad pre Saint-Pierre-et-Miquelon (Francúzsko) (odôvodnenia c. 20, 22 az 33). 6 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia napokon vyhlásila, ze rozvojová pomoc pre osobnú lod Le Levant nie je zlucitelná so spolocným trhom. 7 Dna 20. februára 2002 EURL Le Levant 001 a dalsie EURL a fyzické osoby podali na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia. 8 Na návrh Komisie bolo konanie vo veci samej prerusené az do vydania rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skoncí konanie vo veci Francúzsko/Komisia, C-394/01. Uvedený rozsudok bol vydaný 3. októbra 2002. Po pojednávaní z 27. septembra 2005 bolo napadnuté rozhodnutie zrusené rozsudkom Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia (T-34/02, Zb. s. II-267). V tomto rozsudku Súd prvého stupna tiez rozhodol, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobcov v konaní vo veci samej vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. 9 Po výmene korespondencie medzi Komisiou a A, ako aj medzi Komisiou a právnym zástupcom zalobcov Komisia listom z 29. novembra 2007 informovala právneho zástupcu zalobcov, ze odmieta zaplatit sumu vo výske 509 561,71 eura pozadovanú ako výdavky a odmeny, ktoré museli byt vynalozené na ochranu záujmov zalobcov v konaní vo veci samej z dôvodu, ze A, ktorá znásala vsetky výdavky, nebola úcastníkom konania vo veci samej. 10 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. júla 2008 zalobcovia podali tento návrh na urcenie výsky trov konania podla clánku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Súdu prvého stupna navrhli, aby podla tohto ustanovenia urcil výsku nahraditelných trov konania na sumu 509 561,71 eura zvýsenú o úroky. 11 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. novembra 2008 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto návrhu. Súdu prvého stupna navrhla, aby tento návrh na urcenie výsky trov konania zamietol ako neprípustný, pokial ide o A, a aby celkovú výsku trov konania, ktoré majú byt zalobcom v konaní vo veci samej nahradené, urcil na 0 eur. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania 12 Zalobcovia zastávajú názor, ze je potrebné zamietnut námietku neprípustnosti podanú Komisiou, podla ktorej A nebola úcastníkom konania vo veci samej, a preto nemôze pozadovat náhradu trov konania. 13 Zalobcovia tiez tvrdia, ze suma vo výske 509 561,71 eura zvýsená o úroky, ktorej zaplatenie pozadujú, zodpovedá obdobiu od 1. augusta 2001, ked im bolo oznámené napadnuté rozhodnutie a zacali pripravovat zalobu o neplatnost, do 27. septembra 2005, ked sa na Súde prvého stupna konalo posledné pojednávanie. Táto suma zahrna aj trovy konania súvisiace s konaním o nariadení predbezného opatrenia, ako aj neodpocítatelnú dan z pridanej hodnoty. 14 Zalobcovia spresnujú, ze "[v] súlade s judikatúrou Súdneho dvora sú odmeny a výdavky obmedzené na odmeny advokátskej kancelárie M, ktorú zalobcovia poverili, aby ich zastupovala v konaní na Súde prvého stupna, pricom dalsí právni poradcovia vrátane advokáta C.-N. z advokátskej kancelárie AO" zahrnutí nie sú. 15 Komisia sa predovsetkým domnieva, ze návrh na urcenie výsky trov konania, ktorý podala A, je neprípustný. Otázka trov konania je vo vztahu ku konaniu vo veci samej vedlajsia a zo samotného znenia clánku 91 písm. b) rokovacieho poriadku vyplýva, ze náhradu trov konania môzu pozadovat len úcastníci konania vo veci samej a ze trovy konania vynalozené úcastníkmi konania môzu byt nahradené len úcastníkom konania vo veci samej. 16 Pokial ide o tvrdenie A, podla ktorého bola zalobkynou v konaní vo veci samej vzhladom na svoje postavenie jediného spolocníka EURL Le Levant 132, Komisia pripomína, ze EURL je "osobitnou formou" spolocnosti s rucením obmedzeným zalozenou podla zákona 85-697 z 11. júla 1985 s cielom obmedzit riziká, ktorým je vystavená osoba konajúca vo svojom mene. Okrem toho je EURL právnickou osobou s úplnou a samostatnou právnou subjektivitou. 17 Komisia poznamenáva, ze hoci v konaní vo veci samej bolo zalobcami 259 fyzických osôb, tieto osoby konali vo vlastnom mene. Tvrdí, ze toto postavenie zalobcu nevyplýva zo skutocnosti, ze tieto osoby boli jediným spolocníkom jednej EURL, ktorá získala podiel na osobnej lodi Le Levant a ktorá bola aj zalobkynou, ale bolo výrazom výslovnej vôle kazdej z uvedených osôb. Naopak, A nijako neprejavila vôlu zaujat v tejto veci vo svojom vlastnom mene postavenie zalobcu, kým nedoslo na otázku trov konania. Samostatnost právnej subjektivity právnických osôb neumoznuje rozsírit postavenie zalobcu v konaní vo veci samej na A iba na základe toto, ze bola jediným spolocníkom EURL Le Levant 132. 18 Pokial ide o tvrdenie zalobcov, podla ktorého bola A jediným clenom "spolocenstva osôb majúcich záujem" na zrusení napadnutého rozhodnutia, ktorý mohol s úspechom viest spor, Komisia namieta, ze hoci je pravda, ze spolocná zaloba a volba toho istého právneho zástupcu im znacne ulahcila úlohu, vsetky tazkosti, na ktoré poukazujú zalobcovia, mohla vyriesit samotná A. A totiz mohla zdruzit súkromných investorov, pricom by zachovala ich anonymitu. Takisto im mohla poskytnút potrebné informácie týkajúce sa predmetnej transakcie a poskytnút im prostriedky potrebné na ich ochranu vo forme zálohy. 19 Okrem toho Komisia tvrdí, ze EURL, ktoré získali podiel na osobnej lodi Le Levant, mali právnu spôsobilost ako právnické osoby, a teda mali spôsobilost byt úcastníkmi konania, co napokon aj urobili. Rovnako tak mohli ich spolocníci - fyzické osoby - podat zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, co aj niektorí z nich urobili. 20 Komisia potvrdzuje, ze A si od zaciatku v plnej miere uvedomovala riziká, ktoré predmetná transakcia predstavovala vzhladom na pravidlá platné v oblasti státnej pomoci, no napriek tomu vyzvala "súkromných investorov", aby sa stali spoluvlastníkmi prevádzkujúcimi lod. V súvislostiach konania vo veci samej teda mala A osobitné záujmy, ktoré sa lísili od záujmov zalujúcich investorov a boli spojené so záväzkami uzavretými s týmito "súkromnými investormi" (najmä povinnost prevziat EURL, ktoré získali podiel na osobnej lodi Le Levant, po skoncení predmetnej transakcie za pevne stanovenú cenu). 21 Komisia tiez tvrdí, ze A, ktorá sa zrejme snazí zalozit svoje tvrdenie na struktúre predmetnej transakcie, sama navrhla právnu a financnú schému uvedenej transakcie a zvolila taktiku, s ktorou sa mala v úmysle zúcastnit na konaní vo veci samej. 22 Napokon podla Komisie zalobcovia v konaní vo veci samej nevynalozili nijaké výdavky, ktoré by A nepreplatila. Zo spisu v konaní vo veci samej vyplýva, ze adresátom vsetkých vyúctovaných odmien, ktoré boli predlozené Komisii a v rámci prejednávaného návrhu Vseobecnému súdu, bola A. Výdavky a odmeny znásala s konecnom platnostou A a zalobcovia v konaní vo veci samej sa voci nej nezadlzili na úcely zabezpecenia svojej ochrany. V nijakom prípade nikomu tieto výdavky a odmeny nedlzia. V dôsledku toho teda zalobcovia v spore vo veci samej nemôzu od Komisie pozadovat ich náhradu. 23 Komisia subsidiárne uvádza, ze suma vo výske 509 561,71 eura zjavne presahuje to, co je odôvodnené na úcely ochrany zalobcov v konaní vo veci samej, vzhladom na predmet a povahu sporu, jeho význam z hladiska práva Únie a zlozitost veci, ako vyplýva z judikatúry Vseobecného súdu. Uvedená suma zahrna najmä nenahraditelné trovy konania v zmysle clánku 91 rokovacieho poriadku. Posúdenie Vseobecným súdom 24 Podla clánku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku o námietke s ohladom na trovy konania rozhodne Vseobecný súd uznesením, proti ktorému nemozno podat opravný prostriedok, a to na návrh úcastníka konania, po predlození pripomienok druhého úcastníka konania. O prípustnosti 25 Podla clánku 91 rokovacieho poriadku sa za nahraditelné trovy konania povazujú najmä "nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta". Z tohto ustanovenia vyplýva, ze nahraditelné trovy konania sa obmedzujú na trovy konania vynalozené na úcely konania na Vseobecnom súde a na trovy konania, ktoré boli na tieto úcely nutné (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 28. júna 2004, Airtours/Komisia, T-342/99 DEP, Zb. s. II-1785, bod 13 a tam citovanú judikatúru). 26 Okrem toho sa uz rozhodlo, ze výraz "výdavky, ktoré vznikli úcastníkom" oznacuje výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním, na ktorom sa úcastníci konania zúcastnili. Tento výraz teda oznacuje nielen výdavky, ktoré úcastníci konania skutocne vynalozili. Nahraditelné sú teda výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Vseobecnom súde a ktoré boli na tento úcel nutné, hoci v skutocnosti boli zaplatené tretou stranou sporu, v prejednávanej veci zo strany A (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 2. marca 2009, Fries Guggenheim/Cedefop, T-373/04 DEP, neuverejnené v Zbierke, bod 24). 27 V prejednávanom prípade pritom Komisia nepreukázala z právneho hladiska dostatocne, ze záujmy, ktoré sledovala A, boli v tejto súvislosti odlisné od záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré boli úcastníkmi konania vo veci samej, a ze v dôsledku toho by sa táto situácia mohla odlisovat od situácie vo veci, v ktorej bolo vydané uz citované uznesenie Fries Guggenheim/Cedefop. 28 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tvrdenia Komisie týkajúce sa prípustnosti návrhu na urcenie výsky trov konania v rozsahu, v akom bol podaný zalobcami, ktorí boli zároven úcastníkmi konania vo veci samej. 29 Naproti tomu treba konstatovat, ze tvrdenia, ktoré predlozila A na úcely preukázania svojho postavenia ako úcastníka konania vo veci samej, musia byt zamietnuté. Na jednej strane postavenie jediného spolocníka EURL, ktorá bola zalobcom v konaní vo veci samej, je potrebné posudzovat vzhladom na osobitosti práva obchodných spolocností, ktorými sa táto právnická osoba riadi. Právna autonómia tejto EURL vsak bráni tomu, aby bol jediný spolocník daný na rovnakú úroven ako právnická osoba, ktorá v danom prípade podala zalobu v konaní vo veci samej. Na druhej strane skutocnost, ze A bola podla jej vlastného tvrdenia jediným clenom "spolocenstva osôb majúcich záujem" na zrusení napadnutého rozhodnutia, ktorý mohol "zdruzit súkromných investorov proti [uvedenému] rozhodnutiu", nijako neupiera tejto právnickej osobe moznost zúcastnit sa vo svojom vlastnom mene na konaní vo veci samej a je jedným z praktických spôsobov financovania zaloby, ktoré v tomto prípade nemajú nijaký vplyv na postavenie úcastníka konania vo veci samej. O veci samej 30 Treba pripomenút, ze je mozné nahradit len nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom konania v súvislosti s konaním (pozri bod 25 vyssie). 31 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze hoci je podstatná cast právnickej práce vo vseobecnosti vykonaná v stádiu pred zacatím súdneho konania, treba pripomenút, ze konaním sa v zmysle clánku 91 rokovacieho poriadku chápe len konanie na Vseobecnom súde a netýka sa stádia pred jeho zacatím. To vyplýva najmä z clánku 90 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o "konaní pred Vseobecným súdom" (uznesenie Súdu prvého stupna z 24. januára 2002, Groupe Origny/Komisia, T-38/95 DEP, Zb. s. II-217, bod 29). 32 Návrh zalobcov treba teda zamietnut v rozsahu, v akom sa týka náhrady trov konania vztahujúcich sa na obdobie pred zacatím súdneho konania, a najmä na vystupovanie advokátov pred Komisiou. 33 Rovnako treba zamietnut návrh zalobcov v rozsahu, v akom sa v nom od Komisie pozaduje náhrada trov konania vztahujúcich sa na obdobie, pocas ktorého nebol vykonaný nijaký procesný úkon. V tomto období totiz nie je mozné takéto trovy konania povazovat za priamo spojené s vystupovaním ich advokáta na Vseobecnom súde a v dôsledku toho ich nie je mozné povazovat za nutné výdavky v súvislosti s konaním v zmysle clánku 91 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle uznesenia Súdu prvého stupna z 27. novembra 2000, Elder/Komisia, T-78/99 DEP, Zb. s. II-3717, bod 17, a Groupe Origny/Komisia, uz citované, bod 31). 34 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze nebol vykonaný nijaký procesný úkon v období od 30. apríla 2002, ked bolo vydané uznesenie predsedu piatej komory, ktorým bolo konanie vo veci samej prerusené az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skoncí konanie vo veci C-394/01, do 3. októbra 2002, ked Súdny dvor vydal rozsudok vo veci C-394/01, a ani po pojednávaní v konaní vo veci samej, ktoré sa konalo 27. septembra 2005. Medzi nahraditelné trovy konania treba vsak zahrnút trovy konania spojené s konaním o nariadení predbezného opatrenia na Súde prvého stupna, ktoré vznikli v období od 23. apríla do 13. júna 2002, zatial co konanie vo veci samej bolo prerusené. 35 Návrh zalobcov je okrem toho potrebné zamietnut v rozsahu, v akom sa v nom od Komisie pozaduje náhrada trov konania vztahujúcich sa na prípravu zaloby na vnútrostátnom súde. 36 Dalej treba zamietnut návrh zalobcov v rozsahu, v akom sa týka trov konania uvedených v rozpise výdavkov uvedených v prílohe 8 návrhu, ktoré nemajú spojitost so ziadnym procesným úkonom v konaní vo veci samej. Tieto výdavky totiz nemozno povazovat za nutné v súvislosti s konaním. 37 Napokon, pokial ide o ostatné trovy konania, ktorých náhradu zalobcovia pozadujú, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súd Únie nie je oprávnený urcovat odmeny, ktoré majú úcastníci konania zaplatit svojim vlastným advokátom, ale stanovit sumu, do akej výsky môzu byt tieto odmeny nahradené úcastníkom konania, ktorého zaviaze na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na urcenie výsky trov konania neberie Vseobecný súd do úvahy vnútrostátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohlade medzi dotknutým úcastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami (pozri uznesenie Airtours/Komisia, uz citované, bod 17 a tam citovanú judikatúru). 38 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze ak neexistujú ustanovenia práva Únie upravujúce uplatnitelné tarify, Vseobecný súd musí volne posúdit predmetné údaje pri zohladnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hladiska práva Únie, ako aj zlozitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyzadovat od zúcastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre úcastníkov konania (pozri uznesenie Airtours/Komisia, uz citované, bod 18 a tam citovanú judikatúru). 39 Výska trov konania, ktoré sa majú nahradit v predmetnom prípade, musí byt posúdená na základe uvedených kritérií. V tomto ohlade treba prihliadnut na nasledujúce okolnosti posúdenia. O predmete a povahe sporu a jeho význame z hladiska práva Únie, ako aj zlozitosti veci 40 Treba uviest, ze predmetom konania vo veci samej bola zaloba o neplatnost rozhodnutia, ktoré vydala Komisia v oblasti státnej pomoci. V tomto konaní nevznikla nijaká nová právna otázka a polozené otázky nevykazovali nijakú zlozitost v právnej ci skutkovej rovine, ktorá by odôvodnovala podrobné preskúmanie právnych predpisov alebo osobitné reserse. V dôsledku toho treba vzhladom na tieto kritériá konstatovat, ze v konaní vo veci samej nebol dôvod na to, aby mu zástupcovia zalobcov venovali velké pracovné úsilie. O ekonomickom záujme úcastníkov konania na výsledku sporu 41 Treba konstatovat, ze hoci sa zdá, ze na výsledku konania vo veci samej mali zalobcovia, ktorí získali predmetné danové zvýhodnenie, urcitý ekonomický záujem, tento ekonomický záujem nemozno povazovat za znacný. Pomoc vo výske 11,9 milióna eur sa totiz rozdelila medzi velký pocet investorov, cím sa znizuje ekonomický záujem kazdého zo zalobcov. Úcastníci predmetného konania teda nemali na výsledku tohto konania znacný ekonomický záujem. O rozsahu vykonanej práce 42 Pokial ide o posúdenie rozsahu práce, ktorú si mohlo vyzadovat súdne konanie, súdu Únie prinálezí zohladnit prácu, ktorá bola objektívne nutná pre celé súdne konanie (uznesenie Airtours/Komisia, uz citované, bod 30 a tam citovaná judikatúra). 43 Pokial vsak advokáti jedného úcastníka konania s ním uz spolupracovali pocas konaní alebo rokovaní, ktoré predchádzali tomuto sporu, treba zohladnit aj skutocnost, ze títo advokáti poznajú okolnosti sporu, co im ulahcuje prácu a skracuje cas prípravy potrebný na súdne konanie (uznesenie Súdu prvého stupna z 13. januára 2006, IPK-München/Komisia, T-331/94 DEP, Zb. s. II-51, bod 59). 44 Na tomto konstatovaní sa v zásade nic nemení ani v prípade velkého poctu zalobcov, pretoze vsetky opatrenia, ktoré treba v tomto prípade vykonat, sú formálne a standardizované a nemajú vplyv na právny obsah veci. 45 Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze A, ktorá bola na zaciatku predmetnej transakcie, mohla advokátom vystupujúcim v konaní vo veci samej poskytnút vsetky relevantné informácie, mohli títo advokáti poskytnút svoje sluzby efektívnejsie a rýchlejsie. Táto skutocnost mohla v kazdom prípade prinajmensom scasti viest k zjednoduseniu ich práce a znízit cas venovaný príprave vyjadrení k námietke (uznesenia zo 6. marca 2003, Nan Ya Plastics a Far Eastern Textiles/Rada, T-226/00 DEP a T-227/00 DEP Zb. s. II-685, bod 42, a Airtours/Komisia, uz citované, bod 29). 46 Dalej treba pripomenút, ze hoci v danom prípade bolo mozné, aby zalobcovia v konaní vo veci samej poverili obranou viacerých právnych poradcov súcasne tak, aby si zabezpecili sluzby skúsenejsích advokátov, treba v prvom rade prihliadnut na celkový pocet hodín práce, ktorý mohol byt na úcely konania objektívne nutný, bez ohladu na pocet advokátov, medzi ktorými mohlo byt poskytovanie sluzieb rozdelené (uznesenie Súdu prvého stupna z 30. októbra 1998, Kaysersberg/Komisia, T-290/94 DEP, Zb. s. II-4105, bod 20). 47 Z podrobného rozpisu trov konania pripojeného k tomuto návrhu na urcenie výsky trov konania pritom vyplýva, ze celkový pocet hodín práce, za ktoré sa nárokovala odmena, predstavuje pri celkovej vázenej priemernej sadzbe 240 eur priblizne 1 889 hodín. 48 Hoci sa tieto hodiny práce zdajú byt z úctovného hladiska riadne podlozené, Vseobecnému sudu predsa len prinálezí zohladnit kritériá uvedené v bode 25 vyssie, cize objektívnu nutnost týchto hodín práce. 49 Po prvé, ako bolo konstatované v bode 34 vyssie, z náhrady trov konania treba vylúcit výdavky, ktoré nevznikli pocas konania na Vseobecnom súde, to znamená odmeny vztahujúce sa na obdobie od 13. júna do 4. októbra 2002. Dalej je potrebné vylúcit aj odmeny vztahujúce sa na obdobie od 20. marca 2003 do 22. októbra 2004, ktoré, ako vyplýva zo spisu, nezodpovedajú ziadnemu stádiu konania na Vseobecnom súde. 50 Po druhé treba uviest, ze z podrobného rozpisu hodín práce vyplýva, ze niektoré úlohy sa nezdajú byt priamo spojené s prípravou zaloby v konaní vo veci samej na Vseobecnom súde, pricom ide najmä o hodiny venované príprave zaloby na vnútrostátnom súde (pozri bod 35 vyssie). 51 Po tretie z rozdelenia práce na príprave spisu medzi viacerých advokátov nevyhnutne vyplýva urcité zvýsenie vynalozeného úsilia (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, CDA Datenträger Albrechts/Komisia, T-324/00 DEP, neuverejnené v Zbierke, bod 91), takze Vseobecný súd nemôze uznat vsetky nárokované hodiny práce. 52 Okrem toho, ako z vyúctovania odmien vyplýva, v konaní vo veci samej boli postupne vyhotovené styri návrhy zaloby a repliky. Odmeny vztahujúce sa na postupné vyhotovenie viacerých návrhov sa vsak nemôzu povazovat za absolútne nutné na úcely konania na Vseobecnom súde, a teda ich náhrada nemôze byt dôvodná. 53 Rovnako tak cas venovaný vyhotoveniu zaloby o neplatnost a návrhu na vydanie predbezného opatrenia, ktorý presahuje 1 000 hodín, a cas venovaný vypracovaniu repliky, ktorý presahuje 450 hodín, znacne presahuje to, co je v tejto súvislosti mozné povazovat za nevyhnutné. 54 Po tretie Vseobecný súd zastáva názor, ze sadzba za advokátske sluzby, ktorú si úctoval advokát K., v rozmedzí 380 az 400 eur znacne prevysuje to, co je mozné povazovat za primeranú odmenu za sluzby velmi skúseného odborníka schopného pracovat velmi efektívne a rýchlo (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 13. februára 2008, Verizon Business Global/Komisia, T-310/00 DEP, neuverejnené v Zbierke, bod 44). Okrem toho pri zohladnení odmeny v takejto výske je nevyhnutné podrobne zvázit celkový pocet hodín práce nutných v súvislosti so súdnym konaním (pozri uznesenie Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2008, Infront WM/Komisia, T-33/01 DEP, neuverejnené v Zbierke, bod 31 a tam citovanú judikatúru). 55 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné stanovit celkový casový rozsah objektívne nutnej práce advokátov zalobcov v konaní vo veci samej na úcely ich zastupovania pocas súdneho konania na 600 hodín. 56 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti nemôzu byt náklady vo výske 509 561, 71 eura, ktoré boli uvedené v tomto návrhu na urcenie výsky trov konania, povazované za objektívne nutné v súvislosti s konaním. 57 Za týchto okolností je vhodné stanovit výsku nahraditelných odmien ako nutných výdavkov vynalozených zalobcami v súvislosti s konaním vo veci samej na 144 000 eur. 58 Okrem toho treba urcit trovy konania zodpovedajúce rôznym výdavkom v súvislosti s konaním na Vseobecnom súde, ako sú cestovné výdavky alebo výdavky za vyhotovenie fotokópií, na 2 000 eur. 59 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy bude spravodlivo rozhodnuté, ak nahraditelné trovy konania zalobcov v konaní vo veci samej na úcely náhrady výdavkov, ktoré A vynalozila na ochranu týchto zalobcov vo veci T-34/02, budú urcené vo výske 146 000 eur. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) nariadil: Celková výska trov konania, ktoré má Európska komisia nahradit zalobcom v rozsahu, v akom sa títo zalobcovia zúcastnili na konaní vo veci samej, sa urcuje na 146 000 eur. V Luxemburgu 21. decembra 2010 Tajomník Predseda E. Coulon M. Jaeger __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjyK9Ho/L95125-4634TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXjyK9Ho/L95125-4634TMP.html#Footref*