Vec T-357/02 Freistaat Sachsen proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá orgánmi spolkovej krajiny Sasko - Schéma pomoci malým a stredným podnikom - Zrýchlené povolovacie konanie - Casová pôsobnost pravidiel Spolocenstva a nariadenia o oslobodení týkajúcich sa pomoci malým a stredným podnikom - Plánovaná pomoc oznámená pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia o oslobodení - Legitímna dôvera - Právna istota - Úplné oznámenie" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) z 3. mája 2007 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Zrýchlené povolovacie konanie upravené oznámením Komisie 92/C 213/03 (Nariadenie Rady c. 659/1999; nariadenie Komisie c. 794/2004; oznámenia Komisie 92/C 213/03 a 2004/C 115/01) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Zrýchlené povolovacie konanie upravené oznámením Komisie 92/C 213/03 (Oznámenie Komisie 92/C 213/03) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4 ods. 1) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Komisie c. 70/2001) 5. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Zaloba proti rozhodnutiu Komisie konstatujúcemu nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom 6. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou (Clánok 88 ods. 2 ES) 1. Oznámenie Komisie z 2. júla 1992 o zrýchlenom vybavovaní programov pomoci pre malé a stredné podniky a o úpravách existujúcich programov nie je úcinné iba od 30. apríla 2004, teda odo dna uverejnenia oznámenia o obsolentných dokumentoch a nariadenia c. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES]. (pozri body 52, 54) 2. Aj v prípade, ked plánovaný program pomoci splna vsetky podmienky, ktorým v zmysle oznámenia Komisie o zrýchlenom povolovacom konaní podlieha nárok na preskúmanie v lehote dvadsiatich pracovných dní odo dna oznámenia, platí, ze Komisia sa iba "v zásade" zaväzuje nevznásat námietky po uplynutí tejto lehoty, a tým si úplne zachováva svoju právomoc "vyjadrit sa". Kritériá, ktoré musia splnat oznámené programy pomoci na to, aby Komisia voci nim v zásade nevzniesla námietku a vyjadrila sa v lehote 20 pracovných dní, sa musia vykladat striktne, kedze zrýchlené povolovacie konanie je výnimocné v porovnaní so zvycajným konaním o preskúmaní oznámenia. V prípade pochybností týkajúcich sa splnenia podmienok stanovených v oznámení je Komisia oprávnená nepouzit zrýchlené povolovacie konanie. (pozri body 56, 57, 68) 3. Uplatnenie kritérií stanovených právnou úpravou, ktorá nadobudla úcinnost po oznámení predmetnej pomoci, na úcely posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom nevyhnutne spôsobuje, ze táto právna úprava má retroaktívny úcinok. V takomto prípade je totiz zaciatok dosahu novej právnej úpravy nevyhnutne stanovený k dátumu predchádzajúcemu jej nadobudnutiu úcinnosti, teda dátumu dorucenia oznámenia zo strany Komisie. Pripustit, ze preskúmanie zlucitelnosti pomoci by sa mohlo vykonat podla právnej úpravy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení, by znamenalo oprávnit Komisiu na to, aby urcila uplatnitelnú právnu úpravu v závislosti od okamihu, ktorý si sama zvolí na vykonanie takéhoto preskúmania, co by vsak bolo nielen tazko zlucitelné so skutocnostou, ze v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] sa imperatívne stanovuje, ze Komisia má pristúpit k preskúmaniu oznámenia, "akonáhle jej bude dorucené", ale takisto s poziadavkami transparentnosti a predvídatelnosti kritérií, podla ktorých Komisia posudzuje zlucitelnost pomoci a ktoré sú dôvodom existencie právnej úpravy, ktorú vydáva v oblasti státnej pomoci. Uplatnenie nového pravidla týkajúceho sa zlucitelnosti státnej pomoci na pomoc pred nadobudnutím jeho úcinnosti je teda prípustné len vtedy, ak zo znenia, úcelu alebo systému novej právnej úpravy, o ktorú ide, vyplýva, ze sa má uplatnit retroaktívne, a ak bola riadne dodrzaná legitímna dôvera dotknutých osôb. (pozri body 102, 107, 108) 4. Komisia nemohla uplatnit nariadenie Komisie c. 70/2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikom na úcely posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci oznámenej pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia so spolocným trhom. Na jednej strane totiz jeho znenie výslovne ani implicitne nepovoluje podobné uplatnenie. Na druhej strane clenské státy neboli schopné predpokladat ani jeho konecné znenie ani den nadobudnutia jeho úcinnosti. Okrem toho je takéto uplatnenie v rozpore s predvídatelnostou, ktorej zabezpecenie je cielom zverejnenia zo strany Komisie predpisov týkajúcich sa kritérií, ktoré Komisia zamýsla uplatnit pri prílezitosti posúdenia zlucitelnosti pomoci. Napokon uplatnenie tohto nariadenia na uz oznámenú pomoc, zatial co pri pomoci vykonanej bez toho, aby bola dodrzaná oznamovania povinnost, sa posúdenie vykoná vo vztahu k pravidlám úcinným v okamihu jej vyplatenia, by mohlo clenské státy podnecovat k tomu, aby sa vyhli oznamovacej povinnosti, pretoze by z toho pre nich nevyplývali väcsie riziká a sankcie nez v prípade, ak by pomoc oznámili. (pozri body 112, 116, 117, 119, 120) 5. Moznost podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania voci plánovanej státnej pomoci nemôze mat za následok oslabenie procesných práv zainteresovaných strán v tom zmysle, ze sa im bude bránit v podaní návrhu na zrusenie konecného rozhodnutia alebo v odvolávaní sa na nedostatky týkajúce sa vsetkých stádií konania vedúcich k tomuto rozhodnutiu na podporu ich zaloby. Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania totiz, hoci má vlastné a samostatné právne úcinky, má vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu, ktoré s konecnou platnostou urcuje stanovisko Komisie a v ktorom sa Komisia môze opätovne vrátit k posúdeniam vykonaným v rozhodnutí o zacatí konania, prípravný charakter. (pozri bod 127) 6. Na to, aby bolo na úcely fázy predbezného preskúmania oznámenie plánovanej státnej pomoci úplné, stací, aby obsahovalo od zaciatku alebo v nadväznosti na odpovede clenského státu na otázky, ktoré polozila Komisia, informácie, ktoré Komisia potrebuje na to, aby si mohla vytvorit prvotný názor o zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom a v prípade pochybností v tejto súvislosti rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. (pozri body 133, 139) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 3. mája 2007 ([1]*) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá orgánmi spolkovej krajiny Sasko - Schéma pomoci malým a stredným podnikom - Zrýchlené povolovacie konanie - Casová pôsobnost pravidiel Spolocenstva a nariadenia o oslobodení týkajúcich sa pomoci malým a stredným podnikom - Plánovaná pomoc oznámená pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia o oslobodení - Legitímna dôvera - Právna istota - Úplné oznámenie" Vo veci T-357/02, Freistaat Sachsen, v zastúpení: T. Lübbig, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Flett, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie clánku 2 druhého odseku a clánkov 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2003/226/ES z 24. septembra 2002 o programe pomoci, ktorú plánuje vykonat Nemecko - "Program pre malé a stredné podniky - Zlepsenie výkonov saských podnikov" - Podprogramy 1 (trénovanie), 4 (úcast na veltrhoch a výstavách), 5 (spolupráca) a 7 (zlepsenie dizajnu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 13), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. marca 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ods. 1 ES znie: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 2 V zmysle clánku 87 ods. 3 ES: "Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou, ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, ..." 3 Oznámenie Komisie z 2. júla 1992 o zrýchlenom vybavovaní programov pomoci pre malé a stredné podniky a o úpravách existujúcich programov (Ú. v. ES C 213, s. 10; Mim. vyd. 08/001, s. 71, dalej len "oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní") stanovuje: "... Komisia nebude mat v zásade výhrady proti novým alebo upraveným existujúcim programom oznamovaným podla clánku [88] ods. 3 [ES], ktoré splnajú tieto kritériá: 1. Nové programy pomoci okrem tých, ktoré podporujú priemyselné odvetvia zahrnuté v osobitných politických ustanoveniach, ako aj pomoc v sektore polnohospodárstva, rybolovu, dopravy a uhlia. Programy musia byt obmedzené na malé a stredné podniky... Programy musia tiez splnat jedno z týchto kritérií: ... Vsetka pomoc vývozom v obchodovaní vnútri spolocenstva alebo prevádzková pomoc sú z postupu vylúcené. 2. Úpravy existujúcich programov pomoci, ktoré boli predtým schválené Komisiou, okrem prípadov, ked Komisia prísne obmedzila svoje povolenie na obdobie, rozpocet a podmienky vtedy oznámené. Zmena a doplnenie sa môze týkat cohokolvek z nasledujúceho: - casové predlzenie bez zvýsenia rozpoctových zdrojov, - zvýsenie rozpoctu mozné [zvýsenie disponibilných rozpoctových prostriedkov - neoficiálny preklad] az do výsky 20 % pôvodnej ciastky, ale bez predlzenia, - casové predlzenie so zvýsením rozpoctu az do 20 % pôvodnej ciastky [zvýsenie disponibilných rozpoctových prostriedkov az do výsky 20 % pôvodnej ciastky s predlzením - neoficiálny preklad], - sprísnenie kritérií uplatnovania programu, ... Komisia rozhodne o oznámeniach do 20 pracovných dní." 4 Usmernenie o národnej [státnej - neoficiálny preklad] regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, dalej len "usmernenie o regionálnej pomoci") vo svojom bode 2 s názvom "Rozsah" stanovuje, ze Komisia bude toto usmernenie uplatnovat na regionálnu pomoc poskytovanú v kazdom odvetví hospodárstva okrem výroby, spracovania a uvádzania polnohospodárskych produktov uvedených v prílohe II k Zmluve na trh, rybného hospodárstva a uholného priemyslu. 5 Pokial ide o prevádzkovú pomoc, usmernenie o regionálnej pomoci stanovuje najmä: "4.15. Regionálna pomoc zameraná na znízenie bezných výdavkov podniku (príspevkov na prevádzku [prevádzková pomoc - neoficiálny preklad]) sa v zásade zakazuje. Výnimocne sa vsak také príspevky môzu [takáto pomoc môze - neoficiálny preklad] poskytnút v oblastiach, na ktoré sa vztahuje odchýlka [výnimka - neoficiálny preklad] podla clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES], ak na to oprávnuje ich prispenie [prispenie tejto pomoci - neoficiálny preklad] k regionálnemu rozvoju a ich [jej - neoficiálny preklad] povaha a ak je ich [jej - neoficiálny preklad] výska primeraná nevýhodám, ktoré sa snazí vyrovnat [odstránit - neoficiálny preklad]. Clenské státy sú povinné preukázat jestvovanie a rozsah takých nevýhod. Príspevky na prevádzku musia byt casovo obmedzené a postupne znizované [Prevádzková pomoc musí byt casovo obmedzená a postupne znizovaná - neoficiálny preklad]. ... 4.17. Príspevky na prevádzku zamerané [prevádzková pomoc zameraná - neoficiálny preklad] na podporu vývozov medzi clenskými státmi sa nepovolujú [nepovoluje - neoficiálny preklad]." 6 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339, dalej len "procesné nariadenie o státnej pomoci") definuje postupy, ktoré Komisia uplatnuje pri výkone právomocí rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, ktorú jej priznáva clánok 88 ES. 7 V clánku 2 ods. 2 procesného nariadenia o státnej pomoci týkajúcom sa oznamovania novej pomoci sa stanovuje: "v oznámení daný clenský stát poskytne vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánku 4 a 7 (dalej sa oznacuje len ako 'úplné oznámenie`)." 8 V clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci sa stanovuje, ze Komisia preskúma oznámenia novej pomoci, akonáhle jej budú dorucené, a po predbeznom preskúmaní prijme bud rozhodnutie konstatujúce, ze oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc (clánok 4 ods. 2 procesného nariadenia o státnej pomoci), alebo rozhodnutie, v ktorom skonstatuje, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom (clánok 4 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci), alebo rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (clánok 4 ods. 4 procesného nariadenia o státnej pomoci). Tieto rozhodnutia "sa vykonajú [prijmú - neoficiálny preklad] do dvoch mesiacov. Toto obdobie zacína v den nasledujúci po dorucení úplného oznámenia. Oznámenie sa bude povazovat za úplné, ak do dvoch mesiacov od jeho obdrzania alebo od obdrzania akýchkolvek dalsích pozadovaných informácií Komisia nepoziadala o ziadne dalsie informácie..." (clánok 4 ods. 5 procesného nariadenia o státnej pomoci). 9 V clánku 4 ods. 6 procesného nariadenia o státnej pomoci sa stanovuje: "Ked Komisia nerozhodla v súlade s odsekom 2, 3 alebo 4 [clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci] v rámci obdobia stanoveného v odseku 5 [clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci], pomoc sa bude povazovat za schválenú Komisiou. Daný clenský stát posle Komisii oznámenie ze ide vykonat opatrenia, o ktorých sa rozhodovalo, ak [a ak - neoficiálny preklad] Komisia do 15 pracovných dní od obdrzania tohto oznámenia nerozhodne podla tohto clánku, clenský stát môze uskutocnit tieto opatrenia." 10 V clánku 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci sa stanovuje: "Oznámenie sa bude povazovat za stiahnuté [spätvzaté - neoficiálny preklad], ak sa pozadované informácie neposkytnú v rámci predpísaného obdobia, iba ak [iba ze by - neoficiálny preklad] sa pred uplynutím tohto obdobia toto obdobie bud predlzilo so spolocným súhlasom Komisie a daného clenského státu, alebo daný clenský stát v riadne zdôvodnenom vyhlásení informuje Komisiu, ze oznámenie povazuje za kompletné, pretoze dalsie pozadované informácie nie sú k dispozícii, alebo jej uz boli poskytnuté. V tomto prípade obdobie, o ktorom pojednáva clánok 4 (5), bude zacínat v den po zaslaní [dorucení - neoficiálny preklad] vyhlásenia..." 11 V clánku 1 ods. 1 písm. a) bode i) nariadenia Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov [87] a [88] Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312, dalej len "splnomocnujúce nariadenie") sa Komisii v súlade s clánkom 87 ES zveruje za urcitých podmienok právomoc vyhlásit, ze pomoc malým a stredným podnikom je zlucitelná so spolocným trhom a nepodlieha oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES. 12 Nariadenie Komisie (ES) c. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141, dalej len "nariadenie o oslobodení MSP") stanovuje kritériá, ktoré musí splnat individuálna pomoc a pomoc malým a stredným podnikom, aby bola zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, a tá pomoc, ktorá ich splna, je oslobodená od oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES. 13 V odôvodnení c. 4 uvedeného nariadenia sa v kazdom prípade stanovuje: "Toto nariadenie nemá vplyv na moznost clenských státov oznámit pomoc malým a stredným podnikom. Takéto oznámenia posúdi Komisia najmä podla kritérií stanovených v tomto nariadení. Zásady o státnej pomoci pre malé a stredné podniky by sa mali zrusit odo dna nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia, lebo ich obsah je nahradený týmto nariadením." Skutkové okolnosti 1. Správne konanie 14 V rámci programu Ministerstva hospodárstva a práce Freistaat Sachsen pre malé a stredné podniky smerujúceho k zlepseniu výkonov podnikov (dalej len "program"), ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 1992, poskytuje Freistaat Sachsen osobám vykonávajúcim slobodné povolania, ako aj malým a stredným podnikom priemyselného alebo obchodného charakteru, ktoré majú sídlo alebo sú usadené na jeho území, nenávratné dotácie na projekty v prospech hospodárskeho rozvoja. V zmysle clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) bol program Komisii prvýkrát oznámený listom Stáleho zastúpenia Spolkovej republiky Nemecko z 3. júla 1992. Tento program Komisia povolila listom z 30. septembra 1992. 15 Platnost programu bola niekolkokrát predlzená, pricom kazdé predlzenie viedlo k zmene a aktualizácii programu. Zavádzané úpravy boli pri prílezitosti uplynutia kazdej doby platnosti oznámené v súlade s oznámením o zrýchlenom povolovacom konaní. Komisia schválila takisto nadväzujúce oznámenia, a to oznámenie z 26. februára 1996, ktoré schválila listom z 3. apríla 1996, a oznámenie zo 6. októbra 1998, ktoré schválila listom z 12. novembra 1998. Platnost opatrenia pomoci, ktoré bolo oznámené 6. októbra 1998 a odsúhlasené 12. novembra 1998, skoncila 31. decembra 2000 (Úradný vestník Freistaat Sachsen z 8. apríla 1999, c. 14, s. 289). 16 Listom z 29. decembra 2000, ktorý bol Komisii dorucený 3. januára 2001, Spolková republika Nemecko v zmysle clánku 88 ods. 3 ES oznámila sest podprogramov, ktoré patria do rámca nového znenia programu. Cielom oznámenia bolo získat nové predlzenie platnosti programu o pät rokov, a to od 1. januára 2001 do 31. decembra 2005. Toto oznámenie bolo podobne ako predchádzajúce oznámenia podané v podobe formulára, ktorý Komisia pozaduje v prípade zrýchleného konania. 17 Dna 12. januára 2001 prijala Komisia nariadenie o oslobodení MSP, ktoré v stádiu návrhu prerokoval poradný výbor pre státnu pomoc pozostávajúci zo zástupcov clenských státov a zriadený podla clánku 7 splnomocnujúceho nariadenia. V súlade s clánkom 10 nariadenia o oslobodení MSP nadobudlo toto nariadenie úcinnost dvadsiaty den nasledujúci po jeho uverejnení v úradnom vestníku, teda 2. februára 2001, dva dni po uplynutí lehoty v dlzke 20 pracovných dní uvedenej v oznámení o zrýchlenom povolovacom konaní. 18 V liste z 5. februára 2001 Komisia uviedla, ze program pomoci nemôze povolit v rámci zrýchleného povolovacieho konania. Komisia poziadala Spolkovú republiku Nemecko, aby uviedla, "ci sú pomocné cinnosti 'soft aid` v súlade s [nariadením o oslobodení MSP], teda ci objem pomoci uvedený v príslusnom oznámení môze byt znízený na objem uvedený v nariadení o oslobodení...", a spresnila, ze "v prípade, ze by to nebolo mozné, je nevyhnutné presné odôvodnenie (nevyhnutnost a zlucitelnost v zmysle hospodárskej politiky)". 19 Listom z 12. marca 2001 predlozila Spolková republika Nemecko pripomienky, v ktorých uviedla analýzu, ktorá podla nej odôvodnuje povolenie programu pomoci. Spolková republika Nemecko sa opätovne obrátila na Komisiu listom z 13. marca 2001. 20 Listom z 1. júna 2001 sa Ministerstvo hospodárstva a práce Freistaat Sachsen zúcastnilo na konaní tak, ze predlozilo Komisii pripomienky na podporu tvrdení, ktoré uviedla Spolková republika Nemecko v priebehu oznamovacieho konania. 21 Dna 14. júna 2001 sa v Berlíne uskutocnilo stretnutie zástupcov Spolkovej republiky Nemecko a Komisie. 22 Oznámením z 2. augusta 2001 zalozeným na clánku 9 ods. 1 nariadenia o oslobodení MSP Spolková republika Nemecko informovala Komisiu o svojom rozhodnutí vykonat sest podprogramov patriacich do oznámeného programu pomoci az do 31. decembra 2008 alebo do dna vydania rozhodnutia, ktorým sa povoluje plánovaná pomoc, ako bola oznámená, v medziach ich súladu s ustanoveniami nariadenia o oslobodení MSP. 23 Dna 5. septembra 2001 zaslala Komisia Spolkovej republike Nemecko novú ziadost o informácie na úcely zistenia, ci trvá na svojom pôvodnom oznámení. Listom z 9. októbra 2001 Spolková republika Nemecko vo svojej odpovedi na túto ziadost potvrdila svoje pôvodné stanovisko. 24 Listom zo 16. novembra 2001 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko, ze opatrenie "skupiny predaja", ktoré je predmetom osobitného konania CP 92/01 - Nemecko, bolo spojené s konaním (C 89/01) týkajúcim sa predmetného programu pomoci ako základná zlozka stvrtého podprogramu s názvom "spolupráca". 25 Listom z 11. decembra 2001 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie uvedené v clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania") vo vztahu k podprogramom "trénovanie", "úcast na veltrhoch a výstavách", "spolupráca" a "zlepsenie dizajnu" (dalej len "predmetný program pomoci"). Komisia na druhej strane nepredlozila nijaké námietky proti podprogramom "poradenstvo pri vonkajsom obchode" a "riadenie zivotného prostredia". 26 Vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia Spolkovej republike Nemecko pripomenula odkladný úcinok clánku 88 ods. 3 ES a zdôraznila, ze individuálna pomoc, ktorá splna vsetky podmienky nariadenia o oslobodení MSP, je zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia. 27 Listom z 21. januára 2002 sa Spolková republika Nemecko vyjadrila k zacatiu konania. Potom sa uskutocnili dve stretnutia zástupcov Spolkovej republiky Nemecko a Komisie, a to 19. februára 2002 v Bruseli a 10. júna 2002 v Berlíne. 28 Dna 7. februára 2002 bolo rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania uverejnené v úradnom vestníku (Ú. v. ES C 34, s. 2). Komisia vyzvala zainteresované strany na predlozenie pripomienok k predmetnému programu pomoci. Nedostala ziadne pripomienky. 2. Napadnuté rozhodnutie 29 Dna 24. septembra 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/226/ES o programe pomoci, ktorú plánuje vykonat Nemecko - "Program pre malé a stredné podniky - Zlepsenie výkonov saských podnikov" - Podprogramy 1 (trénovanie), 4 (úcast na veltrhoch a výstavách), 5 (spolupráca) a 7 (zlepsenie dizajnu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 13, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 30 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Styri podprogramy 'trénovanie`, 'úcast na veltrhoch a výstavách`, 'spolupráca` a 'zlepsenie dizajnu` programu pre malé a stredné podniky - Zlepsenie výkonov podnikov... predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1... ES. Clánok 2 Styri podprogramy uvedené v clánku 1 mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c)... ES v rozsahu, v akom patria do pôsobnosti nariadenia... c. 70/2001 a nepresahujú hodnotu pomoci stanovenú v uvedenom nariadení. Styri podprogramy sú nezlúcitelné so spolocným trhom v rozsahu, v akom upravujú pomoc, ktorá nepatrí do pôsobnosti nariadenia... c. 70/2001 a presahuje hodnotu pomoci stanovenú v uvedenom nariadení. Clánok 3 Podprogram 'spolupráca` uvedený v clánku 1 je nezlucitelný so spolocným trhom v rozsahu, v akom upravuje prevádzkovú pomoc. Clánku 4 Nemecko je oprávnené vykonávat styri podprogramy uvedené v clánku 1 az po zabezpecení súladu s týmto rozhodnutím. Clánok 5 Nemecko oznámi Komisii opatrenia prijaté na zabezpecenie súladu s týmto rozhodnutím v lehote dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia. Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené Spolkovej republike Nemecko." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol jednak o prijatí opatrení na zabezpecenie priebehu konania, pricom vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky a predlozili dokumenty, a takisto o otvorení ústnej casti konania. Úcastníci konania vyhoveli návrhu Súdu prvého stupna v stanovených lehotách. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 21. marca 2006. 34 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 2 druhý odsek a clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 36 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobca pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na procesnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z toho, ze Komisia na predmetný program pomoci neuplatnila zrýchlené povolovacie konanie. Druhý zalobný dôvod je zalozený na hmotnoprávnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúceho z toho, ze na prejednávanú vec sa nemalo uplatnit nariadenie o oslobodení MSP. Tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze predmetný program pomoci sa mohol povolit podla pravidiel Spolocenstva pre malé a stredné podniky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1996, s. 4, dalej len "pravidlá Spolocenstva pre MSP z roku 1996"). Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia pri preskúmaní predmetného programu pomoci nevyuzila svoju právomoc volnej úvahy, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá z nej vyplýva. Piaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nepreukázala, ze hospodárska sútaz bola predmetným programom pomoci skutocne, resp. potenciálne narusená, a takisto na porusení povinnosti odôvodnenia, ktoré z toho vyplýva. 1. O zalobnom dôvode zalozenom na procesnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z neuplatnenia zrýchleného povolovacieho konania Komisiou Tvrdenia úcastníkov konania 37 Po prvé zalobca tvrdí, ze Spolková republika Nemecko oznámila program pomoci v súlade s oznámením o zrýchlenom povolovacom konaní a ze Komisia namiesto toho, aby si splnila svoju povinnost vyjadrit sa v lehote 20 pracovných dní, cakala so svojím vyjadrením na nadobudnutie úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP. 38 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého nie je oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní z roku 1992 záväzné, kedze nebolo prijaté v súlade s ustanoveniami procesného nariadenia o státnej pomoci, zalobca tvrdí, ze uvedené nariadenie nadobudlo úcinnost sedem rokov po prijatí vyssie uvedeného oznámenia, a teda ze toto oznámenie nie je mozné posudzovat podla tohto nariadenia. Okrem toho hoci procesné nariadenie o státnej pomoci nasledovalo po oznámení o zrýchlenom povolovacom konaní a nenachádza sa v nom ziadne ustanovenie týkajúce sa tohto konania, Komisia vo svojej praxi po nadobudnutí úcinnosti uvedeného nariadenia na toto konanie pravidelne odkazovala. 39 Po druhé zalobca spochybnuje záver Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zrýchlené povolovacie konanie nebolo uplatnitelné, kedze predmetný program pomoci nebol "existujúcim programom". Bod 2 oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní predovsetkým stanovuje, ze toto konanie sa uplatní v prípade úprav existujúcich programov pomoci, ktoré boli povolené Komisiou, ak sa má úprava týkat "casové[ho] predlzeni[a] so zvýsením rozpoctu az do 20 % pôvodnej ciastky [zvýsenia disponibilných rozpoctových prostriedkov az do výsky 20 % pôvodnej ciastky s predlzením - neoficiálny preklad]" alebo ak predstavuje "sprísnenie kritérií uplatnovania programu". 40 Nielenze boli oproti predchádzajúcim opatreniam sprísnené podmienky uplatnovania predmetného programu pomoci, ale Komisia okrem toho program uz dvakrát povolila. Podla zalobcu samotná malá úprava obsahu programu pomoci, ktorá presahuje jednoduché predlzenie a zvýsenie rozpoctových prostriedkov, nebráni uplatneniu zrýchleného povolovacieho konania, co Komisia okrem iného pripustila, kedze v rámci tohto konania v rokoch 1996 a 1998 povolila programy predlzujúce program, ktorý bol pôvodne oznámený v roku 1992. Samotná táto okolnost mala Komisii zabránit v tom, aby odmietla uplatnenie zrýchleného povolovacieho konania v zmysle zásady, podla ktorej je zakázané odporovat si na ujmu iného. 41 Po tretie zalobca tvrdí, ze aj keby sa predmetný program pomoci povazoval za nový program, Komisia mala vykonat svoje preskúmanie a rozhodnút v zrýchlenom povolovacom konaní v lehote 20 dní, kedze táto lehota sa vztahuje nielen na existujúce programy, ale aj na nové opatrenia. Zalobca sa na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, okrem iného domnieva, ze predmetný program pomoci neobsahuje ziadnu pomoc vývozom. 42 Po stvrté zalobca tvrdí, ze aj keby predmetný program pomoci obsahoval pomoc vývozom, Komisia mohla preskúmat túto cast programu mimo rámca zrýchleného povolovacieho konania, pricom zvysná cast programu, ktorá sa na prvý pohlad povazovala za zlúcitelnú so spolocným trhom, mohla byt preskúmaná a povolená v rámci uvedeného konania. 43 Komisia v prvom rade tvrdí, ze z oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní nevyplýva ziadne právo v tom zmysle, aby rozhodla v lehote 20 pracovných dní. Táto lehota sa uplatnuje iba na priaznivé rozhodnutia v niektorých jednoduchých prípadoch, ak sú splnené pozadované podmienky. 44 Komisia dalej uvádza, ze dodrzanie oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní nemôze byt predmetom zaloby, kedze toto oznámenie bolo prijaté pred nadobudnutím úcinnosti procesného nariadenia o státnej pomoci, v ktorom sa s konecnou platnostou vyriesila otázka týkajúca sa lehoty, ktorá sa má uplatnit. Predmet ziadosti o prerokovanie veci v zrýchlenom konaní bol zrusený procesným nariadením o státnej pomoci, kedze v clánku 4 tohto nariadenia sa stanovuje pravidlo v oblasti lehôt a zrýchlené konanie sa v nom uz neupravuje. Podla zásady, ze norma rovnakej, resp. vyssej právnej sily rusí alebo nahrádza predchádzajúce protichodné ustanovenia upravujúce tie isté skutkové okolnosti a týkajúce sa toho istého predmetu, sa teda zrýchlené povolovacie konanie stalo "obsolentným", a teda nemohlo byt záväzné. Hoci Komisia de facto aj nadalej dodrziavala usmernenia, resp. ostatné oznámenia, ktoré uz neboli úcinné alebo sa stali "obsolentnými", tieto neboli pre nu záväzné. 45 Komisia napokon namieta proti tvrdeniam zalobcu, podla ktorých predmetný program pomoci bol v súlade podmienkami, ktoré sa v zmysle oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní pozadujú na úcely získania povolenia odsúhlaseného v rámci tohto konania. Posúdenie Súdom prvého stupna 46 V druhom odseku oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní sa stanovuje, ze Komisia v zásade nenamieta proti novým programom pomoci alebo úpravám existujúcich programov oznámeným v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, ktoré zodpovedajú urcitým kritériám definovaným v uvedenom oznámení, a v poslednom odseku tohto oznámenia sa stanovuje, ze o týchto oznámeniach rozhodne v lehote 20 pracovných dní. 47 V odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí Spolková republika Nemecko, uviedla, ze predmetný program pomoci sa nemal posudzovat v rámci zrýchleného povolovacieho konania, kedze v prejednávanej veci sa za uplatnitelné procesné ustanovenia povazujú ustanovenia procesného nariadenia o státnej pomoci. 48 V prvom rade je potrebné uviest, ze Komisia tým, ze uviedla, ze za uplatnitelné ustanovenia sa povazujú ustanovenia procesného nariadenia o státnej pomoci, a nie ustanovenia oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní, implicitne vyjadrila, ze uvedené oznámenie sa stalo bezpredmetným po nadobudnutí úcinnosti procesného nariadenia o státnej pomoci. Toto stanovisko vyplýva z dokumentov, v ktorých sa najmä uvádza, ze uvedené oznámenie sa stalo "obsolentným" z dôvodu svojej nezlucitelnosti s procesným nariadením o státnej pomoci, kedze v clánku 4 tohto posledného uvedeného nariadenia sa stanovuje pravidlo v oblasti lehôt a zrýchlené povolovacie konanie sa v nom uz neupravuje. 49 Dalej sa Komisia v kazdom prípade v bode 1 odôvodnenia c. 54 napadnutého rozhodnutia snazila preukázat nie to, ze oznámenie o zrýchlenom konaní sa stalo "obsolentným", ale to, ze bolo neuplatnitelné, pretoze v prejednávanej veci neboli splnené kritériá uvedené v tomto oznámení. 50 Napokon zo spisu vyplýva, ze Komisia nespochybnuje zalobcovo tvrdenie, podla ktorého zrýchlené konanie uplatnovala aj po nadobudnutí úcinnosti procesného nariadenia o státnej pomoci, ale iba zdôraznuje, ze týmto oznámením, resp. usmerneniami, ktoré uz nie sú úcinné, nebola viazaná napriek tomu, ze ich de facto aj nadalej dodrziavala. 51 V prvom rade, pokial ide o otázku, ci prijatím procesného nariadenia o státnej pomoci sa stalo oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní "obsolentným", je potrebné uviest, ze okrem toho, ze toto nariadenie v tejto súvislosti neuvádza nijaké skutocnosti, bolo oznámenie o obsolencii niektorých dokumentov týkajúcich sa politiky v oblasti státnej pomoci [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 115, 2004, s. 1, dalej len "oznámenie o obsolentných dokumentoch"), ktoré medzi takéto dokumenty zaraduje aj oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní, uverejnené v úradnom vestníku az 30. apríla 2004, teda pät rokov po nadobudnutí úcinnosti procesného nariadenia o státnej pomoci. V tretom odseku tohto oznámenia sa totiz uvádza, ze "odo dna uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev [Komisia] uz nemá v úmysle uplatnovat v ziadnej oblasti tieto texty bez ohladu na ich právne postavenie:... 13. [oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní]". 52 Takisto je potrebné uviest, ze v druhom odseku oznámenia o obsolentných dokumentoch sa upresnuje, ze v nadväznosti na prijatie nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3, dalej len "nariadenie o výkone procesného nariadenia o státnej pomoci"), ktoré bolo prijaté na základe clánku 27 procesného nariadenia o státnej pomoci, sa stalo obsolentnými niekolko dokumentov týkajúcich sa konania v oblasti státnej pomoci, a to "vrátane zrýchlených oznámení" [neoficiálny preklad]. Podla samotného odôvodnenia oznámenia o obsolentných dokumentoch sa oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní stalo "obsolentným" iba z dôvodu a v nadväznosti na prijatie nariadenia o výkone procesného nariadenia o státnej pomoci, a to az po tomto prijatí. Túto okolnost je mozné vysvetlit na základe toho, ze v clánku 4 nariadenia o výkone procesného nariadenia o státnej pomoci sa upravuje zjednodusené oznamovacie konanie pre urcité úpravy existujúcej pomoci, pricom toto konanie vo velkej miere preberá rovnaké kritériá, ako sú kritériá uvedené v bode 2 oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní (zvýsenie rozpoctu uz povoleného programu pomoci o 20 %, predlzenie uvedeného programu so zvýsením alebo bez zvýsenia rozpoctu a sprísnenie kritérií uplatnovania povoleného programu pomoci), a ze v porovnaní s lehotou uvedenou v clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci je v nom upravená aj kratsia, v danom prípade jednomesacná lehota, v ktorej sa má Komisia usilovat rozhodnút v rámci uvedeného konania. 53 Okrem toho a v rozpore s tým, co vo svojich dokumentoch uvádza Komisia, nemôze byt zistený ziadny nesúlad medzi procesným nariadením o státnej pomoci, ktoré v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471, bod 4) stanovuje pre fázu predbezného preskúmania pomoci oznámenej v rámci vseobecne uplatnitelného zvycajného oznamovacieho konania maximálnu dvojmesacnú lehotu, a oznámením o zrýchlenom povolovacom konaní, ktoré upravuje lehotu 20 dní, ktorá sa vsak vztahuje iba na zjednodusené oznamovacie konanie týkajúce sa osobitných prípadov. 54 Je takisto potrebné skonstatovat, ze oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní nie je úcinné iba od 30. apríla 2004, teda odo dna uverejnenia oznámenia o obsolentných dokumentoch a nariadenia o výkone procesného nariadenia o státnej pomoci. 55 Vzhladom na tieto skutocnosti je v druhom rade potrebné preskúmat, ci Komisia mohla v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia oprávnene vyhlásit, ze oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní sa v prejednávanej veci neuplatní, kedze sporný program pomoci nie je v zmysle uvedeného oznámenia ani novým programom, ani úpravou existujúceho programu. 56 Po prvé, ako uz rozhodol Súd prvého stupna, zo znenia druhého a posledného odseku oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní vyplýva, ze aj v prípade, ked plánovaný program pomoci splna vsetky podmienky, ktorým podlieha pouzitie lehoty dvadsiatich pracovných dní, platí, ze Komisia sa iba "v zásade" zaväzuje nevznásat námietky po uplynutí tejto lehoty, a tým si úplne zachováva svoju právomoc "vyjadrit sa", to znamená v prípade potreby prijat rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a na konci tohto konania vydat konecné kladné, podmienecné alebo záporné rozhodnutie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 34). 57 Po druhé je potrebné uviest, ze kritériá, ktoré musia splnat oznámené programy pomoci na to, aby Komisia voci nim v zásade nevzniesla námietku v lehote 20 pracovných dní, sa musia vykladat striktne, kedze zrýchlené povolovacie konanie je výnimocné v porovnaní so zvycajným konaním o preskúmaní oznámenia. 58 Takisto je potrebné pripomenút, ze v súlade s bodom 2 oznámenia uvedeného vyssie môze úprava existujúceho programu, ktorému bola priznaná výhoda zrýchleného povolovacieho konania, viest bud k predlzeniu bez zvýsenia rozpoctových prostriedkov, alebo k zvýseniu disponibilných rozpoctových prostriedkov az do výsky 20 % pôvodnej ciastky, ale bez predlzenia, alebo k zvýseniu disponibilných rozpoctových prostriedkov az do výsky 20 % pôvodnej ciastky s predlzením, alebo napokon k sprísneniu kritérií uplatnovania. Z toho vyplýva, ze pri kazdej inej úprave existujúceho programu pomoci, najmä ak vedie k zmierneniu podmienok poskytovania pomoci alebo k zvýseniu hodnoty tejto pomoci, sa vylucuje, aby mohlo byt jej oznámenie predmetom zrýchleného povolovacieho konania. 59 V prejednávanej veci je potrebné uviest, ze 29. decembra 2000 bol predmetný program pomoci oznámený Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES a podla zrýchleného povolovacieho konania ako "úprava a predlzenie" predtým povoleného programu pomoci, ktorý bol stále úcinný, ale ktorého platnost mala uplynút 31. decembra 2000. Je teda nesporné, ze Spolková republika Nemecko mala v úmysle vyuzit výhodu zrýchleného povolovacieho konania. 60 Na jednej strane teda, pokial ide o podprogram "trénovanie" a predovsetkým nové podniky, maximálna výska dennej pomoci bola v absolútnej hodnote zvýsená na 500 eur, zatial co v prípade predtým povoleného programu dosahovala výsku 800 nemeckých mariek (409,03 eur). 61 Na druhej strane, pokial ide o podprogramy "úcast na veltrhoch a výstavách", "spolupráca" a "zlepsenie dizajnu" a najmä niektoré osobitné projekty, predovsetkým projekty v oblastiach definovaných ako "oblasti, ktoré celia osobitným problémom", maximálna hodnota pomoci uvedená v predmetnom programe pomoci bola zvýsená v porovnaní s maximálnou hodnotou pomoci v prípade predtým povoleného programu pomoci. 62 Takisto, pokial ide o podprogram "úcast na veltrhoch a výstavách", maximálna výska pomoci bola zvýsená z 50 % v prípade predtým povoleného programu pomoci na 60 % v prípade predmetného programu pomoci pre malé podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré celia osobitným problémom. 63 Pokial ide o podprogram "spolupráca", hoci vseobecne uplatnitelná maximálna hodnota pomoci bola znízená zo 70 % na 65 %, maximálna výska plánovanej pomoci bola zvýsená na 80 % v prípade financovania stúdií o realizovatelnosti a projektov vykonávaných v rámci iniciatívy Spolocenstva Interreg III a zahrnala najmenej pät malých a stredných podnikov, ako aj v prípade projektov vedených malými podnikmi. 64 Pokial ide o podprogram "zlepsenie dizajnu", maximálna výska pomoci bola zvýsená z 50 % v prípade predtým povoleného programu pomoci na 70 % v prípade predmetného programu pomoci pre malé podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré celia osobitným problémom. 65 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úpravy existujúceho programu pomoci presahujú rámec úprav, ktoré umoznujú pouzitie oznamovania podla zrýchleného povolovacieho konania. Pre kazdý podprogram predstavujúci predmetný program pomoci je totiz charakteristické zvýsenie maximálnej výsky plánovanej pomoci, a to prinajmensom v prípade niektorých príjemcov. Ako teda vyplýva z bodu 58 vyssie, v oznámení o zrýchlenom povolovacom konaní sa uvádza, ze toto konanie sa môze pouzit iba vtedy, ak predmetné úpravy predstavujú bud predlzenie programu pomoci, alebo zvýsenie predmetných celkových rozpoctových prostriedkov az do výsky 20 % s predlzením alebo bez predlzenia, alebo napokon sprísnenie kritérií uplatnovania. V prejednávanej veci sú navrhované úpravy, najmä pokial ide o zvýsenie hodnoty výsky pomoci, vylúcené z uvedeného konania, kedze predstavujú zmiernenie kritérií predmetného programu pomoci. 66 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého má Komisia vykonat svoje preskúmanie v rámci zrýchleného konania aj vtedy, ak by sa program pomoci mal posudzovat ako nový program, je potrebné skonstatovat, ze opatrenie pomoci uvedené v podprograme "spolupráca" sa týka vytvorenia skupín predaja aspon troma malými a strednými podnikmi na úcely spolocného výskumu odbytu v zahranicí (gemeinsamen Erschliessung ausländischer Märkte). V bode 1 poslednom odseku oznámenia o zrýchlenom povolovacom konaní sa vsak uvádza, ze "vsetka pomoc vývozom v obchodovaní vnútri spolocenstva alebo prevádzková pomoc sú z postupu vylúcené". 67 Vzhladom na to sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ako uviedla v bode 1 odôvodnenia c. 54 napadnutého rozhodnutia, ze predmetný program upravuje pomoc vývozom pri obchodovaní vo vnútri Spolocenstva a nemôze byt predmetom povolenia v zrýchlenom konaní, pretoze sa z tohto dôvodu nemôze povazovat za nový program pomoci. 68 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj keby z hlbkovej analýzy vyplývalo, ze predmetné opatrenie nepredstavuje "pomoc vývozom v obchodovaní vnútri spolocenstva", Komisia by mala rovnako dôvod nepristúpit k zrýchlenému povolovaciemu konaniu, kedze v tejto súvislosti môze na prvý pohlad existovat pochybnost. Ako totiz Komisia uvádza vo svojich dokumentoch, cielom tohto konania je umoznit zrýchlené povolenie programov pomoci, pri ktorých nevzniká ziadna pochybnost o ich zlucitelnosti s pravidlami uplatnitelnými v oblasti státnej pomoci a ktoré teda môzu byt na prvý pohlad predmetom kladného hodnotenia. Uvedené platí o to viac, ze, ako sa uvádza v bode 56 vyssie, platí, ze Komisia sa iba "v zásade" zaväzuje nevznásat námietky po uplynutí lehoty 20 pracovných dní. 69 Je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze oznámený program pomoci obsahuje pomoc vývozom, predmetné opatrenia mohli byt oddelené od zvysnej casti programu pomoci, ktorá mohla byt predmetom povolenia v rámci zrýchleného konania. Oznámenie o zrýchlenom povolovacom konaní totiz nielenze neupravuje moznost poskytnút takéto ciastocné povolenie, ale aj z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na povahu navrhovaných úprav neboli splnené podmienky pozadované na pouzitie zrýchleného povolovacieho konania. 70 Je teda opodstatnené dospiet k záveru, ze Komisia sa v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievala, ze oznámenie predmetného programu pomoci nemôze byt predmetom zrýchleného povolovacieho konania z toho dôvodu, ze oznámený program pomoci nie je ani novým programom, ani úpravou existujúceho programu v zmysle uvedeného oznámenia. 71 Prvý zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na hmotnoprávnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z neuplatnitelnosti nariadenia o oslobodení MSP Tvrdenia úcastníkov konania 72 Zalobca v prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné, kedze Komisia mala preskúmat predmetný program pomoci podla práva úcinného v case, ked bolo Komisii oznámenie dorucené, to znamená podla pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996 uplatnitelných od 3. januára 2001, a nie podla nariadenia o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost 2. februára 2001. Napadnutému rozhodnutiu teda chýba právny základ, co postacuje na úcely odôvodnenia jeho zrusenia. Okrem toho je analýza Komisie, ktorá je uvedená v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia, zalozená na neexistencii prechodných opatrení a zrusení pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996 ku dnu nadobudnutia úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, nahradením podmienok posúdenia a v prejednávanej veci vedie k ich sprísneniu v priebehu konania, co je protiprávne. 73 Judikatúra, na ktorú poukazuje Komisia na podporu tvrdenia, podla ktorého bola povinná uplatnit nariadenie o oslobodení MSP, kedze nové pravidlo sa musí bezodkladne uplatnit na budúce právne úcinky situácie, ktorá vznikla pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla (rozsudok Súdneho dvora z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, body 49 az 55), nie je relevantná. V prejednávanej veci nejde o budúce úcinky urcitých opatrení, ale o kritérium posúdenia uplatnitelné v rámci jasne vymedzenej lehoty. Komisia sa teda nemôze odvolávat na to, ze úcinky opatrenia pomoci nastanú az po nadobudnutí úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, co je napokon charakteristické pre akúkolvek inú existujúcu a povolenú pomoc. 74 Zalobca v druhom rade tvrdí, ze zásada, podla ktorej program pomoci podlieha právnej úprave úcinnej v case oznámenia, patrí k rozhodovaciemu postupu Komisie, ktorý samotný toto kritérium pouzíva, ako vyplýva z bodu 6.1 usmernení o regionálnej pomoci, bodov 98 a 100 Usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322), bodu 2.6 pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci v automobilovom priemysle [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 279, 1997, s. 1) a bodu 39 a nasledujúcich bodov viacodvetvových pravidiel regionálnej pomoci velkým investicným projektom [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 70, 2002, s. 8). 75 V súlade s tým, ako jasne rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 44), Komisia teda nemohla implicitne zmenit vyssie uvedenú zásadu individuálnym rozhodnutím. Práve to vsak Komisia v prejednávanej veci urobila, pricom sa odchýlila aj od judikatúry, podla ktorej je pre nu jej správna prax právne záväzná (rozsudok CIRFS a i./Komisia, uz citovaný, body 34 a 36; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57) a z ktorej vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je potrebné preskúmat podla pravidiel, ktoré stanovila institúcia (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 61). Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze na úcely spochybnenia zásady, podla ktorej sa má pomoc posudzovat vo vztahu ku kritériám uplatnitelným v case oznámenia, tvrdit, ze príklady citované v bode 74 vyssie sa týkajú prípadov, v ktorých zákonodarca výslovne definoval pravidlo odlisujúce sa od pravidla vyplývajúceho z judikatúry. Kedze je zákonodarcom samotná Komisia, takáto argumentácia by jej umoznila zbavit sa kazdej povinnosti zarucit kontinuitu svojho rozhodovacieho postupu. 76 Tvrdenie Komisie, podla ktorého bola povinná uplatnit nariadenie o oslobodení MSP preto, ze pred nadobudnutím úcinnosti uvedeného nariadenia preskúmala viaceré oznámené programy pomoci, pricom sa na toto nariadenie odvolávala, je takisto irelevantné, a to o to viac, ze v podstate ide o prípady týkajúce sa pomoci v oblasti skolení a investovania. Okrem toho pomoci, ktoré clenské státy oznámili pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP a ktoré boli v súlade s týmto nariadením, mohli byt zjavne takisto povolené podla tohto dokumentu. 77 Zalobca okrem iného tvrdí, ze len preskúmanie programu pomoci podla práva úcinného v case oznámenia umoznuje clenským státom spolahlivo posúdit otázku zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Podla prístupu Komisie sú clenské státy naopak povinné definovat vykonanie opatrení pomoci v závislosti od budúceho neistého právneho vývoja, co je v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Clenské státy nemôzu vopred poznat den nadobudnutia úcinnosti a obsah nariadení, usmernení alebo pravidiel Spolocenstva, o ktorých sa este len rozhoduje. Výzva na predlozenie pripomienok k návrhu nariadenia o oslobodení MSP bola uverejnená takmer dva roky pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia, z coho vyplýva, ze nebolo mozné ani predpokladat den nadobudnutia úcinnosti nového nariadenia, a dokonca ani to, ci vôbec nadobudne úcinnost. 78 V tretom rade vedie prístup, ktorý zastáva Komisia, k absurdným dôsledkom. Podla ustálenej judikatúry je totiz Komisia oprávnená pozadovat vrátenie pomoci, ktorá bola povolená napriek zákazu jej výkonu, iba vtedy, ak je program pomoci vo svojej podstate takisto nezlúcitelný so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 20 a nasl.). Zlucitelnost so spolocným trhom je potrebné posudzovat v case protiprávneho procesného výkonu programu, co Komisia výslovne uviedla okrem iného v bode 82 Pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia (Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76, dalej len "pravidlá Spolocenstva o pomoci na ochranu zivotného prostredia"). Podla zalobcu z uvedeného vyplýva, ze ak by bol predmetný program pomoci vykonal namiesto jeho oznámenia Komisii v súlade s právom Spolocenstva, pravidlá Spolocenstva pre MSP z roku 1996 by boli uplatnitelné. Uvedený program teda vykonat nemohol preto, lebo postupoval v súlade s právom. 79 Zalobca v stvrtom rade takisto tvrdí, ze pôvodné oznámenie bolo úplné. Komisia nemôze dôvodne tvrdit, ze nariadenie o oslobodení MSP je uplatnitelné preto, ze informácie, ktoré ziadala, dostala az po nadobudnutí úcinnosti uvedeného nariadenia, pretoze oznámenie nemozno povazovat za neúplné iba z dôvodu, ze Komisia si vyziadala dodatocné informácie. Otázka, ci oznámenie je úplné, nepatrí do rámca volnej úvahy Komisie, pretoze v takom prípade by Komisia mohla svojvolne a donekonecna predlzovat lehotu preskúmania. 80 Zalobca pripomína, ze podla judikatúry Súdneho dvora je oznámenie úplné, ked obsahuje od zaciatku alebo po odpovediach clenského státu na otázky polozené Komisiou informácie, ktoré sú potrebné na to, aby si Komisia mohla vytvorit prvotné stanovisko o zlucitelnosti pomoci so Zmluvou (rozsudky Súdneho dvora Lorenz, uz citovaný v bode 53 vyssie, a z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, C-99/98, Zb. s. I-1101, body 54 a 56). Clenský stát môze tvrdit, ze oznámenie je úplné, aj ked sa rozhodne pomoc nevykonat, a teda v súlade s clánkom 4 ods. 6 a clánkom 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci nevyuzit to, ze oznámenie bolo úplné od zaciatku. V tejto súvislosti zalobca dodáva, ze spoluprácu clenského státu s Komisiou v rámci predbezného preskúmania nemozno vysvetlovat ako vzdanie sa akejkolvek neskorsej námietky. 81 Ziadosti uvedené v liste Komisie nemeckým orgánom z 5. februára 2001, ktorý sa týkal jednak posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, a takisto otázky, ci predmetný program pomoci môze byt, ak dôjde k zmene, zosúladený s nariadením o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost iba tri dni predtým, svedcia o tom, ze Komisia si uz vytvorila prvotné stanovisko k predmetnému programu pomoci, co je v rozpore s tvrdením, podla ktorého nebola schopná preskúmat oznámenie z dôvodu neexistencie pozadovaných informácií. Komisia nemôze tvrdit ani to, ze niektoré aspekty podprogramu "spolupráca" neboli výslovne uvedené v oznámení a ze bolo potrebné v tejto súvislosti pozadovat informácie v rámci konania CP 92/01 spojeného s týmto oznamovacím konaním (pozri bod 24 vyssie). Tieto otázky sa týkali dodatocných zálezitostí v súvislosti s oznámením, takze Komisia nepotrebovala odpoved na tieto otázky na vytvorenie si svojho stanoviska. 82 Komisia svojím postupom v prejednávanej veci konala v rozpore so zásadami, na ktorých sa zakladá jej správna prax. Komisia sa pokúsila zaslaním ziadosti Spolkovej republike Nemecko vytvorit dojem po tom, ako vedome nechala uplynút 20-dnovú lehotu na preskúmanie, ktorá je stanovená v rámci zrýchleného povolovacieho konania, a po tom, ako pockala na nadobudnutie úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, ze oznámenie bolo neúplné. Takýto spôsob postupu predstavuje porusenie povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 procesného nariadenia o státnej pomoci preskúmat oznámenie, "akonáhle jej bude dorucené". 83 Komisia na úvod tvrdí, ze nariadenia o oslobodení splnajú dvojitú funkciu, jednak funkciu oslobodenia niektorej pomoci od povinnosti oznámenia a od schvalovacieho konania zo strany Komisie a takisto funkciu nahradenia predchádzajúcich usmernení alebo pravidiel Spolocenstva. Nadobudli úcinnost k dátumu, ktorý urcila Komisia, sú vseobecne uplatnitelné pocas piatich rokov a stanovujú, ze po uplynutí ich úcinnosti oslobodené programy pomoci v zmysle ustanovení nariadení o oslobodení zostanú oslobodenými pocas lehoty na prispôsobenie v dlzke trvania sest mesiacov. 84 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu týkajúce sa casovej pôsobnosti právnych ustanovení, Komisia odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej okamzitá uplatnitelnost hmotnoprávnych predpisov na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla pocas platnosti predchádzajúceho pravidla, predstavuje zásadu práva Spolocenstva uplatnitelnú bez obmedzenia (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Licata/CES, 270/84, Zb. s. 2305, bod 31; z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS, C-122/96, Zb. s. I-5325, body 12 az 14, a Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 49 az 55). Komisia bola teda povinná v prejednávanej veci uplatnit nariadenie o oslobodení MSP, pretoze hoci k oznámeniu doslo pocas úcinnosti predchádzajúcich ustanovení, nic to nemení na tom, ze bolo potrebné posúdit budúce úcinky opatrení oznámených pocas ich úcinnosti. 85 V druhom rade Komisia tvrdí, ze vsetky príklady uvádzané zalobcom v súvislosti s kontinuitou jej rozhodovacieho postupu (pozri bod 74 vyssie) sa týkajú prípadov, v ktorých zákonodarca výslovne stanovil uplatnitelnost právnej úpravy úcinnej v case oznamovania (rozsudok Saldanha a MTS, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 14), kým nariadenie o oslobodení MSP neuvádza v tejto súvislosti ziadne ustanovenie. Okrem toho tvrdenie, podla ktorého sa Komisia nemohla odchýlit od svojho postupu, by malo taký absurdný dôsledok, ze by danému zauzívanému postupu prisúdilo vyssiu hodnotu, ako má záväzné zákonné ustanovenie, ktoré bolo riadne uverejnené, co by znamenalo úplné potlacenie právomoci Komisie urcovat pravidlá. 86 Podla Komisie predmetný program pomoci, ktorý bol zámerne oznámený práve pred skoncením platnosti pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996, nezodpovedal jej novej politike v oblasti pomoci malým a stredným podnikom. Komisia okrem toho tvrdí, ze jej povolovací postup je koherentný, pricom cituje pocetné príklady, v ktorých programy pomoci oznámené pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP boli preskúmané podla tohto nariadenia. Dodáva, ze predmetný program pomoci by zostal v prípade povolenia podla pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996 úcinný pocas celej dlzky trvania platnosti nariadenia o oslobodení MSP. 87 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého by bolo pre neho výhodnejsie vykonat program bez toho, aby ho oznámil, Komisia tvrdí, ze v takom prípade by musela zacat konanie vo veci formálneho zistovania a uplatnit právnu úpravu úcinnú k dátumu rozhodnutia, teda nariadenia o oslobodení MSP, prinajmensom na obdobie nasledujúce po jeho nadobudnutí úcinnosti s výsledkom, ktorý je známy. Odkaz zalobcu na pravidlá Spolocenstva o pomoci na ochranu zivotného prostredia nie je vôbec relevantný, kedze jednak sa ustanovenie uvedeného pravidla týka neoznámenej pomoci, kým v prejednávanej veci bol program pomoci oznámený, a takisto Komisia nemôze byt, pokial ide o pôsobnost nariadenia o oslobodení MSP, viazaná pravidlami Spolocenstva o pomoci na ochranu zivotného prostredia. 88 V stvrtom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bolo oznámenie úplné, Komisia tvrdí, ze pozadované informácie boli potrebné a ze nie je pravda, ze Spolková republika Nemecko neuviedla ziadne nové skutocnosti. V oznámení pripojenom k listu z 12. marca 2001 totiz uviedla hodnotu pomoci v súvislosti s polozkou "intenzívne poradenské sluzby/trénovanie", o com nebola ziadna zmienka v oznámení. Okrem toho az v uvedenom oznámení boli uvedené podrobnejsie informácie o "oblastiach, ktoré celia osobitným problémom". Dalej list uvedený vyssie a jeho prílohy, ktoré boli zaslané neskôr, a to 20. marca 2001, obsahovali vela nových informácií týkajúcich sa skutkových okolností a ich kontextu. 89 Podla Komisie zalobca týmto porusil obsah ustanovení upravených v clánku 4 ods. 6 a v clánku 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci, ktoré predstavujú výnimku z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Lorenz, uz citovaný v bode 53 vyssie (bod 4), pozri tiez rozsudok Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 29, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs v tejto veci (Zb. s. I-1105, body 24 az 28). Z týchto ustanovení totiz vyplýva, ze nedodrzanie lehôt stanovených v clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci nie je jasným spôsobom a bezvýhradne zakázané, hoci ich prekrocenie môze mat pre Komisiu závazné dôsledky. 90 Komisia v tejto súvislosti dodáva, ze clenský stát musí s Komisiou spolupracovat co najlepsie, pricom si zachováva moznost ihned bránit svoje práva, ak Komisia porusí svoje povinnosti. V prejednávanej veci Spolková republika Nemecko mala Komisii riadne odôvodneným vyhlásením oznámit, ze oznámenie povazuje za úplné v zmysle clánku 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci. Freistaat Sachsen následne mohol po tom, ako o tom informoval Komisiu, a v prípade, ze tá nereagovala v lehote pätnástich pracovných dní, vykonat oznámené opatrenia v súlade s clánkom 4 ods. 6 procesného nariadenia o státnej pomoci. 91 Spolková republika Nemecko nevyuzila túto moznost, ktorá jej vyplývala z procesného nariadenia o státnej pomoci, a tým sa vzdala príslusnej právnej ochrany. Spolková republika Nemecko a Freistaat Sachsen v kazdom prípade nenamietali proti zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, cím uznali zákonnost uvedeného postupu a potrebu získat dodatocné informácie (rozsudky Súdneho dvora Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, a z 18. júna 2002, Spanielsko/Komisia, C-398/00, Zb. s. I-5643). 92 Okrem toho vzhladom na ustanovenia procesného nariadenia o státnej pomoci len málo zálezí na tom, ci informácie pozadované listom z 5. februára 2001 boli naozaj potrebné. Aj keby Súd prvého stupna musel na túto otázku odpovedat záporne, nespôsobilo by to neplatnost napadnutého rozhodnutia, pretoze Spolková republika Nemecko mala moznost namietat proti zacatiu alebo pokracovaniu konania vo veci formálneho zistovania. Zalobca nemôze a posteriori po skoncení konania vo veci formálneho zistovania a po prijatí konecného rozhodnutia uplatnovat výhrady, ktoré mal uviest v skorsom stádiu konania. Z tohto dôvodu je výhrada týkajúca sa úplnosti pôvodného oznámenia neprípustná. Posúdenie Súdom prvého stupna 93 Je potrebné urcit, ci, ako tvrdí zalobca, Komisia mala preskúmat predmetný program pomoci podla pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996, ktoré boli úcinné ku dnu dorucenia oznámenia, alebo ci Komisia bola oprávnená preskúmat uvedený program podla nariadenia o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost po dni oznámenia, kedze budúce úcinky oznámených opatrení bolo potrebné posúdit pocas doby ich uplatnovania. Vzhladom na uvedené je teda opodstatnené urcit, ci bolo cielom uvedeného nariadenia, aby sa odo dna nadobudnutia jeho úcinnosti uplatnovalo na oznámenia, o ktorých sa este nerozhodlo. O uplatnitelnosti nariadenia o oslobodení MSP odo dna nadobudnutia jeho úcinnosti na oznámenia, o ktorých sa este nerozhodlo 94 Podla ustálenej judikatúry platí, ze hoci sa procesné predpisy vo vseobecnosti povazujú za predpisy uplatnitelné aj na právne situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Salumi a i., 212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. januára 2004, OPTUC/Komisia, T-142/01 a T-283/01, Zb. s. II-329, bod 60), uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch. Podla ustálenej judikatúry totiz platí, ze hmotnoprávne pravidlá Spolocenstva musia byt na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich úcinnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo systému jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (rozsudky Súdneho dvora Salumi a i., uz citovaný, bod 9; z 10. februára 1982, Bout, 21/81, Zb. s. 381, bod 13; z 15. júla 1993, GruSa Fleisch, C-34/92, Zb. s. I-4147, bod 22, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 119; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, T-42/96, Zb. s. II-401, bod 55, a z 28. januára 2004, Euroagri/Komisia, T-180/01, Zb. s. II-369, bod 36). 95 V súlade s týmto prístupom Súdny dvor zdôraznil, ze hoci vo vseobecnosti zásada právnej istoty bráni opatreniu Spolocenstva stat sa úcinným v case pred jeho uverejnením, môze sa tak výnimocne stat, ak to vyzaduje ciel, ktorý treba dosiahnut, a ak je riadne dodrzaná legitímna dôvera dotknutých subjektov (rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 20, a Salumi a i., uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 10). Takáto judikatúra, ako spresnil Súdny dvor, sa uplatní aj v prípade, ak retroaktivitu výslovne neupravuje samotné nariadenie, ale vyplýva z jeho obsahu (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1991, Crispoltoni, C-368/89, Zb. s. I-3695, bod 17; z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Groep, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 59, a z 26. apríla 2005, Goed Wonen, C-376/02, Zb. s. I-3445, bod 33). 96 Komisia v kazdom prípade tvrdí, ze táto judikatúra nie je v prejednávanej veci uplatnitelná, kedze okamzité uplatnenie hmotnoprávnych predpisov na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla pocas platnosti predchádzajúceho pravidla, predstavuje zásadu práva Spolocenstva uplatnitelnú bez obmedzenia. 97 Podla ustálenej judikatúry sa totiz nové pravidlo musí bezodkladne uplatnit na budúce právne úcinky situácie, ktorá vznikla pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla (rozsudky Licata/CES, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 31; Saldanha a MTS, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 14, a Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného spresnil, ze pôsobnost zásady ochrany legitímnej dôvery nemôze byt chápaná takým spôsobom, aby vo vseobecnosti bránila uplatneniu nového pravidla (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 1988, Spanielsko/Komisia, 203/86, Zb. s. 4563, bod 19; z 29. júna 1999, Butterfly Music, C-60/98, Zb. s. I-3939, bod 25, a Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 55). 98 Je potrebné uviest, ze z vyssie uvedenej judikatúry na jednej strane vyplýva, ze ustanovenia Spolocenstva nie sú retroaktívne, ibaze by výnimocne z ich znenia alebo systému jasne vyplývalo, ze taký bol zámer zákonodarcu, ze si to vyzaduje ciel, ktorý má byt dosiahnutý, a ze legitímna dôvera dotknutých subjektov je riadne dodrzaná (pozri judikatúru citovanú v bodoch 94 a 95 vyssie). V takom prípade predstavuje výnimku retroaktívne uplatnenie novej právnej úpravy. Na druhej strane sa právna úprava Spolocenstva uplatnuje zvycajne na budúce úcinky situácií vzniknutých podla predchádzajúcej právnej úpravy, ibaze by okamzité uplatnenie osobitného ustanovenia bolo v rozpore s ochranou legitímnej dôvery dotknutých subjektov (pozri judikatúru citovanú v bode 97 vyssie). V takomto prípade predstavuje výnimku neuplatnenie novej právnej úpravy na existujúci právny vztah. Judikatúra týkajúca sa tejto druhej uvedenej teórie neznamená vôbec retroaktívne uplatnenie právnej úpravy, kedze nová právna úprava, o ktorú ide, sa uplatnuje od nadobudnutia jej úcinnosti na prebiehajúcu cast zmluvy (rozsudky Saldanha a MTS, uz citovaný v bode 84 vyssie, a Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 52), mandátu (rozsudok Licata/CES, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 31) alebo iného právneho vztahu (rozsudok Butterfly Music, uz citovaný v bode 97 vyssie), ktorého úcinky stále trvajú, a to teda výlucne do budúcnosti. 99 Vzhladom na túto judikatúru je v prvom rade potrebné preukázat, ci posúdenie zlucitelnosti predmetného programu pomoci vykonané podla kritérií stanovených nariadením o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost az po oznámení uvedeného programu, predstavuje retroaktívne uplatnenie uvedeného nariadenia alebo ci, ako tvrdí Komisia, ide jednoducho o okamzité uplatnenie novej právnej úpravy, v prejednávanej veci nariadenia o oslobodení MSP, na budúce úcinky situácie vzniknutej na základe pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996, ktoré vsak este trvajú v case nadobudnutia úcinnosti uvedeného nariadenia. 100 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze na rozdiel od konecného rozhodnutia Komisie, ktoré oznámenú pomoc povoluje alebo vyhlasuje za nezlucitelnú, je situácia, v ktorej sa nachádza clenský stát a príjemca pomoci, zjavne neistá a docasná v tom zmysle, ze oznámením nevzniká ziadne právo na povolenie. Pokial vsak ide o urcenie kritérií, podla ktorých sa má vykonat posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci, je potrebné zohladnit cas oznámenia, vzhladom na význam jeho ciela a jeho právnych úcinkov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 101 V súlade s clánkom 4 ods. 1 procesného nariadenia o státnej pomoci totiz Komisii prinálezí pristúpit k preskúmaniu oznámenia, "akonáhle jej bude dorucené", teda podla právnej úpravy úcinnej k tomuto dátumu. Okrem toho, práve od tohto okamihu zacína plynút dvojmesacná lehota, pred ktorej uplynutím sa musí skoncit fáza predbezného preskúmania a ktorej prekrocenie môze mat závazné právne dôsledky voci Komisii a predmetnému clenskému státu, ako napríklad moznost clenského státu vykonat oznámenú pomoc a zmenit ju tak na existujúcu pomoc v súlade s ustanoveniami clánku 4 ods. 6 procesného nariadenia o státnej pomoci. 102 Uplatnenie kritérií stanovených právnou úpravou, ktorá nadobudla úcinnost po oznámení predmetnej pomoci, na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci teda nevyhnutne spôsobuje, ze táto právna úprava má retroaktívny úcinok. V takomto prípade je totiz zaciatok dosahu novej právnej úpravy nevyhnutne stanovený k dátumu predchádzajúcemu jej nadobudnutiu úcinnosti, teda dátumu dorucenia oznámenia Komisii. Ak by sa pripustilo, ze preskúmanie zlucitelnosti pomoci sa môze vykonat podla právnej úpravy, ktorá nadobudla úcinnost az po oznámení pomoci, znamenalo by to uznat, ze Komisia môze urcovat uplatnitelnú právnu úpravu v závislosti od okamihu, ktorý si sama zvolí na vykonanie takéhoto preskúmania. Takéto stanovisko by vsak bolo nielen tazko zlucitelné so skutocnostou, ze clánok 4 ods. 1 procesného nariadenia o státnej pomoci imperatívne stanovuje, ze Komisia má pristúpit k preskúmaniu oznámenia, "akonáhle jej bude dorucené", ale takisto s poziadavkami transparentnosti a predvídatelnosti kritérií, podla ktorých Komisia posudzuje zlucitelnost pomoci a ktoré, ako sama zdôraznila v priebehu konania, sú dôvodom existencie právnej úpravy, ktorú vydáva v oblasti státnej pomoci. 103 Zmenu kritérií posudzovania zlucitelnosti oznámenej pomoci v priebehu konania z dôvodu nadobudnutia úcinnosti novej právnej úpravy teda nemozno povazovat za uplatnovanie judikatúry, podla ktorej sa nové pravidlo uplatnuje okamzite na budúce úcinky situácie vzniknutej este podla predchádzajúceho pravidla. Táto judikatúra totiz stanovuje uplatnenie nového pravidla výlucne do budúcnosti, kým v prípade pomoci oznámenej pred nadobudnutím jeho úcinnosti predstavuje uplatnenie nového pravidla retroaktívnost tohto pravidla siahajúcu k okamihu oznámenia, pricom posúdenie zlucitelnosti sa má vykonat v rámci toho istého preskúmania, hoci konecné rozhodnutie predstavuje akt, ktorého príprava sa uskutocnuje vo viacerých stádiách. 104 Dalej je potrebné poznamenat, ze pokial ide o pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva UO, poskytnutú bez toho, ze by bola predtým oznámená, Súdny dvor rozhodol, ze uplatnenie pravidiel platných k dátumu, ked Komisia prijíma rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci, ktorá bola poskytnutá podla predchádzajúcej právnej úpravy, znamená retroaktívnost právnej úpravy Spolocenstva (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 118). Súdny dvor rozhodol, ze ziadne ustanovenie právnej úpravy platnej k dátumu prijatia rozhodnutia Komisie nestanovovalo, ze by malo byt uplatnené retroaktívne a ze vyplývalo zo systému a úcelu nasledujúcej právnej úpravy pomoci, ze bola prijatá v závislosti od potrieb existujúcich v urcitom období, ktoré nasledovalo po období, pocas ktorého bola pomoc poskytnutá (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 120). 105 Takisto, pokial ide o pomoc pravidelne oznamovanú pred nadobudnutím úcinnosti novej právnej úpravy, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia oprávnene preskúmala program pomoci vzhladom na pravidlá vyplývajúce z jej predchádzajúcej praxe a nie z novej právnej úpravy, ktorá nadobudla úcinnost medzitým, kedze posledná uvedená právna úprava sa uplatnovala len na pomoc, ktorá nadobudla úcinnost alebo bola úcinná po urcitom dátume, ktorý nasledoval po období týkajúcom sa spornej pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, body 94 az 96). 106 Na druhej strane vzhladom na to, ze nové pravidlo v oblasti ochrany zivotného prostredia, ktoré nadobudlo úcinnost po oznámení predmetnej pomoci, v bode 82 výslovne stanovovalo, ze Komisia má uplatnit tieto ustanovenia "na vsetku plánovanú oznámenú pomoc, o ktorej sa má rozhodnút, po uverejnení uvedeného pravidla v úradnom vestníku, aj ked táto plánovaná pomoc bola predmetom oznámenia pred týmto uverejnením" [neoficiálny preklad], Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia správne uplatnila posledné uvedené pravidlo a nie to pravidlo, ktoré bolo úcinné v case oznamovania (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 137). 107 Vyssie uvedené rozsudky potvrdzujú, ze uplatnovanie kritérií stanovených v právnej úprave, ktorá nadobudla úcinnost az po dátume, ked bola pomoc, o ktorú ide, poskytnutá alebo oznámená, na úcely posúdenia jej zlucitelnosti so spolocným trhom spôsobuje, ze táto právna úprava má retroaktívny úcinok. V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 94 a 95 vyssie je takéto uplatnenie prípustné len vtedy, ak zo znenia, úcelu alebo systému novej právnej úpravy, o ktorú ide, vyplýva, ze sa má uplatnit retroaktívne. 108 Vzhladom na vyssie uvedený záver je teda na druhej strane potrebné overit, ci sa má nariadenie o oslobodení MSP uplatnit retroaktívne. Na tento úcel sa treba pridrziavat nielen jeho znenia, ale takisto jeho obsahu a najmä ciela, ktorý sledovalo, aby sa v prípade potreby preverilo, ci bola riadne dodrzaná legitímna dôvera dotknutých osôb. 109 Po prvé je v danom prípade potrebné skonstatovat, ze v nariadení o oslobodení MSP sa nenachádza ziadne prechodné ustanovenie zaoberajúce sa otázkou jeho prípadného uplatnenia na programy pomoci oznámené pred nadobudnutím jeho úcinnosti. 110 Neexistencia prechodných ustanovení sa na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nemôze vykladat v tom zmysle, ze nariadenie o oslobodení MSP bolo uplatnitelné na oznámenia, ktoré boli v case nadobudnutia jeho úcinnosti vo fáze preskúmania. Na základe toho, ze preskúmanie programu pomoci podla právnej úpravy úcinnej ku dnu dorucenia oznámenia je výslovne upravené v niekolkých dokumentoch, akými sú bod 6.1 usmernení o regionálnej pomoci, body 98 a 100 Usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, bod 2.6 pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci v automobilovom priemysle [neoficiálny preklad], body 39 a 40 viacodvetvových pravidiel regionálnej pomoci velkým investicným projektom [neoficiálny preklad] a clánok 9a nariadenia o oslobodení MSP zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) c. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a doplna nariadenie [o oslobodení MSP] vzhladom na rozsírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Ú. v. EÚ L 63, s. 22; Mim. vyd. 08/003, s. 64), nie je mozné nijako dospiet k záveru, ze právna úprava úcinná ku dnu dorucenia oznámenia sa uplatní iba vtedy, ak sú takéto ustanovenia výslovne uvedené v nasledujúcej právnej úprave. 111 V tejto súvislosti je jednak potrebné uviest, ze Komisia do iných dokumentov, akými sú bod 82 pravidiel Spolocenstva o pomoci na ochranu zivotného prostredia a ustanovenia clánku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2204/2002 z 5. [12. - neoficiálny preklad] decembra 2002 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES o státnej pomoci pre zamestnanost (Ú. v. ES L 337, s. 3; Mim. vyd. 05/004, s. 273), zaclenila ustanovenia výslovne upravujúce uplatnitelnost nových kritérií na pomoc oznámenú pred nadobudnutím ich úcinnosti. Takisto, hoci nic nebráni tomu, aby Komisia v dokumentoch stanovujúcich kritériá, ktoré zamýsla pouzit na preskúmanie zlucitelnosti pomoci alebo programu pomoci, stanovila opatrenia osobitne upravujúce casovú pôsobnost ustanovení spresnujúcich uvedené kritériá, existencia takejto moznosti nemôze spochybnovat zásadu vyplývajúcu z judikatúry citovanej v bodoch 94 a 95 vyssie, podla ktorej, ak takéto opatrenia neexistujú, ustanovenia upravujúce nové kritériá sa nemajú uplatnovat na pomoc oznámenú pred nadobudnutím ich úcinnosti. 112 Po druhé v nariadení o oslobodení MSP nie je uvedený ziadny údaj, a to ani implicitným spôsobom, na základe ktorého by bolo mozné sa domnievat, ze sa má uplatnovat retroaktívne. 113 Na jednej strane úcelom nariadenia o oslobodení MSP je jednak zabezpecit vykonanie splnomocnujúceho nariadenia, pricom vo vztahu ku kategórii pomoci malým a stredným podnikom stanovuje podmienky, ktoré musí táto pomoc splnat, aby boli clenské státy oslobodené od povinnosti oznamovat ju, cím najmä zjednodusuje správne riadenie bez toho, aby doslo k oslabeniu kontroly, a takisto zvýsenie transparentnosti a právnu istotu. Z uvedeného vyplýva, ze vzhladom na takýto ciel a najmä na ciel, ktorým je umoznit samotným clenským státom preverit, ci je plánovaná pomoc v súlade s kritériami stanovenými v nariadení o oslobodení MSP, a teda ci nepodlieha oznamovacej povinnosti uvedenej v clánku 88 ods. 3 ES, sa uvedené nariadenie môze uplatnovat iba do budúcnosti, a teda sa nemôze uplatnovat retroaktívne na oznámenia, ktoré uz boli podané. 114 Na druhej strane Komisia uviedla, ze cielom nariadenia o oslobodení MSP je aj nahradit kritériá uvedené v pravidlách Spolocenstva pre MSP z roku 1996, ako vyplýva zo znenia ich odôvodnenia c. 4, v ktorom sa uvádza, ze uvedené pravidlá "sa zrusia odo dna nadobudnutia úcinnosti tohto nariadenia, lebo ich obsah je nahradený týmto nariadením" [neoficiálny preklad]. V súvislosti s otázkou, ci sa nové kritériá uplatnujú na oznámenia, o ktorých sa rozhoduje, je potrebné v kazdom prípade pripomenút, ze v tom istom odôvodnení sa uvádza, ze nariadenie "nemá vplyv na moznost clenských státov oznámit pomoc malým a stredným podnikom" a ze v takomto prípade "takéto oznámenia posúdi Komisia najmä podla kritérií stanovených v tomto nariadení". Znenie vyssie uvedeného odôvodnenia sa tým, ze stanovuje, ze clenským státom sa ponecháva moznost oznámit pomoc, ktorá patrí do kategórie uvedenej v nariadení o oslobodení MSP, teda iba odvoláva na oznámenia - ktoré by boli výnimocne podané - po nadobudnutí úcinnosti uvedeného nariadenia. 115 Zaiste, z nahradenia pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996 nariadením o oslobodení MSP, ako sa uvádza vo vyssie uvedenom odôvodnení c. 4, by mohlo implicitne vyplývat, ze Komisia mala v úmysle pokracovat v prísnejsej politike v oblasti státnej pomoci malým a stredným podnikom, aj pokial ide o oznámené pomoci. Táto samotná skutocnost v kazdom prípade nemôze byt povazovaná za vedúcu k záveru, ze nariadenie o oslobodení MSP sa má uplatnovat retroaktívne, a to o to viac, ze to isté odôvodnenie stanovuje v súvislosti s pomocou, ktorá bude oznámená v budúcnosti, ze bude preskúmaná "najmä", to znamená, nie výlucne, podla kritérií stanovených v tomto nariadení. Vzhladom na to, ze program pomoci, ktorý bol riadne oznámený po nadobudnutí úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, sa nemá posudzovat iba podla kritérií stanovených v tomto nariadení, nemozno teda tvrdit, ze ciel, ktorý sa má dosiahnut tým istým nariadením, vyzaduje, aby bol tomuto nariadeniu výnimocne priznaný retroaktívny úcinok. 116 Okrem toho sa retroaktívne uplatnenie nariadenia o oslobodení MSP môze pripustit iba vtedy, ak je riadne dodrzaná legitímna dôvera dotknutých osôb. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze tento záver nijako nemení skutocnost, na ktorú poukazuje Komisia, a síce, ze Spolková republika Nemecko v den oznámenia uvedeného programu pomoci vedela o budúcom vývoji kritérií preskúmania takýchto programov. Hoci je totiz nesporné, ze clenské státy sa zúcastnili na legislatívnom procese, ktorého výsledkom je prijatie nariadenia o oslobodení MSP, nic to nemení na tom, ze clenské státy jednak nie sú schopné predpokladat konecné znenie dokumentu, ktorý bude napokon prijatý, ani den nadobudnutia jeho úcinnosti, a takisto ze uvedené nariadenie smeruje k stanoveniu podmienok, ktorým podlieha oslobodenie od oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES, a nie povolenie oznámenej pomoci. Okrem toho návrh nariadenia o oslobodení MSP v znení uverejnenom v úradnom vestníku 28. marca 2000 (Ú. v. ES C 89, s. 15) neobsahuje ani odôvodnenie uvedené v bode 114 vyssie, ani iné údaje týkajúce sa toho, ze by boli pravidlá Spolocenstva pre MSP z roku 1996 zrusené a nahradené uvedeným nariadením. Vzhladom na to nesplna retroaktívne uplatnenie uvedeného nariadenia ani podmienku dodrzania legitímnej dôvery dotknutých osôb, ani podmienku dodrzania zásady právnej istoty. 117 Okrem toho skutocnost, ze cielom dokumentov, ktoré Komisia uverejnila v oblasti státnej pomoci, ako zdôraznila samotná Komisia, je zabezpecit transparentnost a predvídatelnost jej postupu v oblasti povolovania, je v zásade v rozpore s tým, aby Komisia posudzovala zlucitelnost pomoci podla úcinnej právnej úpravy, ak sa oznámenie uz podalo a ak sa uz zacalo preskúmanie zlucitelnosti pomoci. Dôsledkom takéhoto spôsobu postupu je zjavne znízenie, ba dokonca odstránenie predvídatelnosti povolovacieho postupu Komisie, pricom to môze viest iba k tomu, ze clenské státy sa nachádzajú v stave právnej neistoty v tom zmysle, ze nemôzu mat ziadnu dôveru v to, ze Komisia preskúma plánovanú pomoc vypracovanú podla kritérií stanovených právnou úpravou úcinnou v case oznámenia podla tých istých kritérií. 118 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze oznámením o urcení pravidiel uplatnitelných na posudzovanie protiprávnej státnej pomoci [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 119, 2002, s. 22), Komisia clenským státom a tretím osobám na úcely transparentnosti a právnej istoty oznámila, ze zlucitelnost neoznámenej státnej pomoci so spolocným trhom posudzuje vzdy podla hmotnoprávnych kritérií uvedených vo vsetkých opatreniach úcinných ku dnu jej poskytnutia. Nie je teda mozné pripustit, aby bolo na úcely urcenia právnej úpravy uplatnitelnej na posudzovanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom treba povazovat situáciu za "vzniknutú", ak ide o pomoc poskytnutú v rozpore s oznamovacou povinnostou v tom zmysle, ze táto pomoc sa musí posudzovat podla kritérií úcinných v case, ked bola vyplatená, v súlade s uvedeným oznámením a rozsudkom Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie (bod 118), a za "docasnú", ak ide o riadne oznámenú pomoc, v ktorej prípade sa môzu kritériá preskúmania legitímne menit, az kým nie je vydané konecné rozhodnutie, hoci celé konanie prebieha podla kritérií stanovených predchádzajúcou platnou právnou úpravou. 119 Uplatnenie takej teórie by bolo pre clenské státy zdrojom právnej neistoty a mohlo by mat negatívne dôsledky, kedze clenské státy by v ocakávaní, ze sa uplatnitelná právna úprava sprísni, mohli pristúpit radsej k výkonu pomoci, ako k jej oznámeniu Komisii. Okrem toho by bol takýto záver v rozpore s judikatúrou, podla ktorej je vylúcený kazdý výklad vedúci k uprednostneniu nedodrzania povinnosti uvedenej v clánku 88 ods. 3 ES príslusným clenským státom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 16, a z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 63). Ak by totiz v rámci plánovanej pomoci, ci uz zlucitelnej alebo nezlucitelnej so spolocným trhom, nedodrzanie clánku 88 ods. 3 ES nespôsobovalo viac rizík alebo sankcií ako dodrzanie tohto ustanovenia, motivácia clenských státov oznamovat pomoc a cakat na rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti by bola znacne znízená (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich a i., C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 50). 120 V dôsledku toho zo znenia i úcelu nariadenia o oslobodení MSP, ako aj z poziadaviek plynúcich z dodrziavania zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty vyplýva, ze toto nariadenie sa nemá uplatnovat retroaktívne. 121 Tento záver nemôze vyvrátit to, ze, ako sa uvádza v bode 86 vyssie, Komisia povolila viaceré programy pomoci oznámené pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP podla tohto nariadenia, kedze o týchto programoch nerozhodla pred nadobudnutím jeho úcinnosti. V tejto súvislosti stací uviest, ze nemozno uznat postup Komisie v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry. Okrem toho, ako tvrdil zalobca, pricom to Komisia nespochybnila, islo o opatrenia státnej pomoci týkajúce sa investovania alebo skolenia, vo vztahu ku ktorým ostali kritériá posúdenia, najmä kritériá týkajúce sa prípustnej hodnoty pomoci, nezmenené v porovnaní s kritériami predchádzajúcej právnej úpravy (pozri bod 76 vyssie), takze legitímna dôvera dotknutých osôb v kazdom prípade nemohla byt ovplyvnená. 122 Je vsak potrebné uviest, ze hoci je Komisia povinná zacat skúmat zlucitelnost pomoci ihned, ako jej je dorucené oznámenie, a teda podla kritérií stanovených v právnej úprave úcinnej k tomuto dnu, takéto preskúmanie sa môze naozaj uskutocnovat az po oznámení vsetkých potrebných informácií, to znamená odo dna úplnosti oznámenia. Vzhladom na to, ale takisto preto, aby sa vyhlo tomu, ze sa oznámenie urobí v stádiu, ked nebude obsahovat vsetky skutocnosti potrebné na jeho preskúmanie, a takisto tomu, ze sa den oznámenia bude vyberat v závislosti od ocakávania a v ocakávaní zmeny kritérií, podla ktorých sa musí posudzovat zlucitelnost pomoci, je potrebné sa domnievat, ze uplatnitelnou právnou úpravou je právna úprava úcinná v case, ked je oznámenie úplné. 123 Je teda potrebné preverit, ci v prejednávanej veci, ako uvádza zalobca, bolo pôvodné oznámenie úplné, aby sa Komisia nemohla odvolávat, ako to urobila v bode 56 napadnutého rozhodnutia, na to, ze oznámenie sa stalo úplným az po nadobudnutí úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, a tvrdit, ze teda bolo uplatnitelné. O výhrade zalozenej na úplnosti pôvodného oznámenia - O prípustnosti výhrady 124 Komisia sa odvoláva na neprípustnost výhrady zalobcu zalozenej na úplnosti oznámenia z dôvodu, ze jednak nebola podaná pocas konania vo veci formálneho zistovania, a takisto ze Spolková republika Nemecko a zalobca nenamietali proti zacatiu ani proti pokracovaniu konania vo veci formálneho zistovania, cím uznali zákonnost uvedeného konania a potrebnost pozadovaných informácií. Zalobca teda nemôze spochybnovat konecné rozhodnutie uvádzaním námietok, ktoré mal uviest v stádiu pred zacatím konania. V duplike Komisia spresnila, ze neprípustnost tejto výhrady je úzko spojená s tým, ze Spolková republika Nemecko nevyuzila moznost, ktorú jej ponúkal clánok 4 ods. 6 procesného nariadenia o státnej pomoci, a ze v dôsledku toho zalobca nemá nijaký právny záujem na podaní zaloby v tejto súvislosti. 125 Nie je mozné uznat neprípustnost tejto výhrady. 126 Po prvé je potrebné uviest, ze zalobca sa tým, ze uviedol, ze pôvodné oznámenie je úplné, usiloval preukázat, ze predmetný program pomoci nemal byt posudzovaný podla nariadenia o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost po uvedenom oznámení. V rozpore s tvrdeniami Komisie v tejto súvislosti ide o stanovisko, ktoré vyjadrila Spolková republika Nemecko najmä vo svojich pripomienkach k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, v ktorých uviedla, ze "nemecké orgány nesúhlasia so stanoviskom Komisie, podla ktorého program pomoci nie je mozné preskúmat na základe dokumentov predlozených 3. januára 2001, a v dôsledku toho zastávajú stanovisko, ze program pomoci sa má preskúmat podla [pravidiel Spolocenstva pre MSP z roku 1996], ktoré boli úcinné v case oznámenia". 127 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze ako vyplýva z judikatúry, moznost spochybnit rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania nemôze mat za následok oslabenie procesných práv zainteresovaných strán v tom zmysle, ze sa im bude bránit v podaní návrhu na zrusenie konecného rozhodnutia alebo v odvolávaní sa na nedostatky týkajúce sa vsetkých stádií konania vedúcich k tomuto rozhodnutiu na podporu ich zaloby. Nemozno totiz spochybnit, ze rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, hoci má vlastné a samostatné právne úcinky, má vo vztahu ku konecnému rozhodnutiu, ktoré s konecnou platnostou urcuje stanovisko Komisie a v ktorom sa Komisia môze opätovne vrátit k posúdeniam vykonaným v rozhodnutí o zacatí konania, prípravný charakter. Okrem toho by malo prijatie názoru Komisie za následok predpokladanie prejednania vo veci samej a zmiesanie rozlicných stádií správnych a súdnych konaní, pricom by doslo k zániku podstatného ciela konania vo veci formálneho zistovania, ktorým je umoznit zainteresovaným stranám predlozit svoje pripomienky ku vsetkým sporným aspektom spisu a Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie so zohladnením týchto pripomienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, body 47, 48 a 51). 128 V prejednávanej veci stací skonstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je konecným rozhodnutím, ktorým sa konanie uzatvára a ktoré má záväzné a konecné právne úcinky vo vztahu k zainteresovaným stranám, a to aj pokial ide o urcenie uplatnitelnej právnej úpravy. Vzhladom na to musí mat zalobca k dispozícii opravné prostriedky proti celému rozhodnutiu, a to aj vtedy, ak sa v tomto rozhodnutí stanovuje, ze pôvodné oznámenie sa stalo úplným az po nadobudnutí úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 49). 129 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého nemal zalobca na podaní zaloby týkajúcej sa údajnej úplnosti pôvodného oznámenie právny záujem, kedze nevyuzil moznost, ktorú mu ponúka clánok 4 ods. 6 procesného nariadenia o státnej pomoci, vykonat predmetný program pomoci po jeho predchádzajúcom oznámení Komisii, je potrebné uviest, ze jediný dôsledok, ktorý z toho vyplýva, je, ze plánovaný oznámený program pomoci nemohol mat postavenie existujúceho programu pomoci. Kedze teda predmetný program pomoci predstavoval novú pomoc, Komisia mohla oprávnene rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s ním (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 49), co zalobca nespochybnil. 130 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze nemozno oprávnene tvrdit, ze vzhladom na nepodanie zaloby proti rozhodnutiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania v stanovenej lehote a na neuplatnenie clánku 4 ods. 6 procesného nariadenia zalobca uz nemôze v rámci tejto zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu tvrdit, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze oznámenie nebolo úplné a ze vzhladom na to neoprávnene predlzila preskúmanie oznámenia. 131 Výhrada zalozená na úplnosti pôvodného oznámenia je teda prípustná. - O veci samej 132 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 4 procesného nariadenia o státnej pomoci, ktoré stanovuje lehoty, ktorým podlieha preskúmanie oznámenej pomoci, má Komisia k dispozícii dvojmesacnú lehotu na to, aby po predbeznom preskúmaní bud rozhodla, ze oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom, alebo ze vznikli pochybnosti o zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom, pricom v tomto prípade rozhodne o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Dvojmesacná lehota zacína plynút odo dna nasledujúceho po dorucení úplného oznámenia (clánok 4 ods. 5 druhá veta procesného nariadenia o státnej pomoci). 133 Je takisto potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ktorá stanovila zásady uplatnitelné pred nadobudnutím úcinnosti procesného nariadenia o státnej pomoci, na to, aby bolo oznámenie úplné, postacuje, aby Komisia mala k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania vsetky informácie, ktoré jej bez toho, aby bolo potrebné vykonat hlbkové preskúmanie, umoznia dospiet k záveru, ci státne opatrenia sú zlucitelné so Zmluvou, a odlísit ich od opatrení, pri ktorých vzniká pochybnost o ich zlucitelnosti (rozsudok Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 54). Na úcely predbeznej fázy teda stací, aby oznámenie obsahovalo od zaciatku alebo v nadväznosti na odpovede clenského státu na otázky, ktoré polozila Komisia, informácie potrebné na to, aby si mohla Komisia vytvorit prvotný názor o zlucitelnosti pomoci so Zmluvou (rozsudky Lorenz, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 3, Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 56, a Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 40). 134 Pokial ide procesné nariadenie o státnej pomoci, v jeho clánku 2 ods. 2 sa stanovuje, ze oznámenie je úplné, ak "daný clenský stát poskytne vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánku 4 a 7 ('úplné oznámenie`)". V clánku 4 ods. 5 tretej vete a clánku 5 ods. 3 toho istého nariadenia sa stanovuje vo forme druhej definície ("oznámenie sa povazuje za kompletné" alebo "[clenský stát] povazuje oznámenie za kompletné") okamih, od ktorého platí domnienka, ze Komisia má k dispozícii vsetky potrebné informácie, a to ked Komisia uz neziada viac informácií, alebo po tom, ako predmetný clenský stát vydá riadne odôvodnené vyhlásenie v tomto zmysle. Základným cielom tejto druhej definície je teda stanovit den, od ktorého zacína plynút dvojmesacná lehota stanovená clánkom 4 ods. 5 procesného nariadenia o státnej pomoci, co má významné dôsledky nielen pre clenské státy, ale takisto aj pre Komisiu. 135 Definícia úplného oznámenia obsiahnutá v clánku 4 ods. 5 tretej vete, ako aj tá, ktorá vyplýva nepriamo z clánku 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci, sa musia chápat v spojení a v závislosti od úcelu clánku 4 ods. 6 toho istého nariadenia, ktoré stanovuje, ze ked Komisia nerozhodla v lehote dvoch mesiacov o úplnom oznámení v zmysle vyssie uvedených ustanovení, "pomoc sa bude povazovat za povolenú Komisiou" a "[daný clenský stát môze uskutocnit tieto opatrenia po tom, ako ich predtým oznámil Komisii - neoficiálny preklad]". Takéto ustanovenie umoznuje teda clenským státom vyhnút sa tomu, aby Komisia umelo predlzovala dlzku trvania predbezného preskúmania tým, ze by ich ponechala takto v právnej neistote, pokial ide o to, co sa stane s plánovanou pomocou. 136 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze predmetný clenský stát nenamietal na základe clánku 5 ods. 3 procesného nariadenia o státnej pomoci proti prípadnému vyuzívaniu ziadostí o dodatocné informácie s cielom predlzovat cas, nemôze, tak ako bolo zdôraznené v bode 129 vyssie, mat iný negatívny úcinok ako ten, ktorý je výslovne stanovený predmetným systémom, ktorým teda je nemoznost vyuzit prílezitost stanovenú clánkom 4 ods. 6 toho istého nariadenia vykonat plánovaný program pomoci a zmenit ho tak na existujúci program pomoci. 137 Tá istá skutocnost bráni tomu, aby sa z vyssie uvedeného vyvodilo, ze oznámenie nebolo úplné, pricom rozhodujúcim kritériom v tejto súvislosti je v súlade s judikatúrou citovanou v bode 133 vyssie, ze oznámenie obsahuje vsetky informácie, ktoré Komisii umoznia dospiet k záveru, ci státne opatrenia sú zlucitelné so Zmluvou. 138 Tento záver nevyvracia skutocnost, ze clánok 2 ods. 2 procesného nariadenia o státnej pomoci vyzaduje na to, aby oznámenie bolo úplné, poskytnutie vsetkých informácií, ktoré Komisia potrebuje bud na úcely rozhodnutia, ktoré má prijat po skoncení predbezného preskúmania, alebo na úcely prijatia konecného rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci, a neobmedzuje teda vsetky informácie pozadované v oznámení na tie, ktoré sú potrebné na to, aby sa Komisii umoznilo prijat rozhodnutie po skoncení predbezného preskúmania. Clánok 2 ods. 2 procesného nariadenia o státnej pomoci je totiz potrebné chápat vo svetle skutocnosti, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak oznámené opatrenie vzbudzuje pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost so spolocným trhom, a ze musí teda byt schopná oboznámit sa so vsetkými skutkovými okolnostami potrebnými na tento úcel. Pokial ide o vsetky ostatné informácie, ktoré by sa mohli zdat potrebné na úcely prijatia konecného rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci, postacuje uviest, ze ani dotknutý clenský stát, ani Komisia nevedia vopred, ktoré informácie sa budú zdat potrebné na prijatie konecného rozhodnutia, kedze potreba takýchto informácií sa môze vyskytnút len v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, najmä ked sa Komisia oboznámila s pripomienkami predlozenými zainteresovanými tretími osobami (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, body 90 a 91). 139 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze ako vyplýva z clánku 2 ods. 2 procesného nariadenia o státnej pomoci a v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 133 vyssie, na to, aby oznámenie bolo úplné na úcely predbezného preskúmania, postacuje, aby obsahovalo informácie potrebné na to, aby si mohla Komisia vytvorit prvotný názor o zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom a v prípade pochybností v tejto súvislosti rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 140 Je teda potrebné práve vzhladom na vyssie uvedené preskúmat obsah korespondencie medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko a urcit, ci, ako tvrdí zalobca, bolo pôvodné oznámenie úplné. 141 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze po pôvodnom oznámení z 29. decembra 2000 Komisia poziadala Spolkovú republiku Nemecko dvakrát o dodatocné informácie, teda 5. februára a 5. septembra 2001. Spolková republika Nemecko odpovedala listami z 12. marca a 9. októbra 2001. 142 Pokial ide o prvú ziadost o informácie zaslanú listom z 5. februára 2001, Komisia sa len spýtala Spolkovej republiky Nemecko, "ci sú pomocné cinnosti 'soft aid` v súlade s nariadením o oslobodení... MSP..., teda ci objem pomoci uvedený v príslusnom oznámení môze byt znízený na objem uvedený v nariadení o oslobodení MSP", a upresnila, ze "v prípade, ze by to nebolo mozné, je potrebné podat presné odôvodnenie (nevyhnutnost a zlucitelnost v zmysle hospodárskej politiky)". 143 Ako zalobca správne zdôraznil, Komisia vo svojom liste z 5. februára 2001 poziadala Spolkovú republiku Nemecko jednak o stanovisko k zlucitelnosti pomoci týkajúcej sa poradenských sluzieb s nariadením o oslobodení MSP a takisto sa spýtala, ci je schopná znízit objem predmetnej pomoci, aby sa táto pomoc dostala do súladu s uvedeným nariadením. Takúto ziadost vsak nemozno povazovat za ziadost, ktorej cielom je získat informácie o skutkových okolnostiach potrebné na posúdenie zlucitelnosti oznámeného programu pomoci, ale skôr, a to okrem ziadosti o názor, za návrh urobený Spolkovej republike Nemecko vykonat zmeny potrebné na to, aby sa predmetný program pomoci dostal do súladu s ustanoveniami nariadenia o oslobodení MSP, ktoré nadobudlo úcinnost tri dni predtým. 144 Pokial ide o druhú ziadost Komisie o informácie adresovanú Spolkovej republike Nemecko listom z 5. septembra 2001, jej cielom bolo, ako aj Komisia sama uviedla v písomnej odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna, urcit vzhladom na nadobudnutie úcinnosti nariadenia o oslobodení MSP, ci Spolková republika Nemecko trvala na oznámení vo vztahu k vsetkým pôvodne oznámeným podprogramom. Tento typ informácie, ktorá bola uz okrem toho predlozená v rámci oznámenia Spolkovej republiky Nemecko z 2. augusta 2001, sa takisto vôbec netýkal skutkových okolností potrebných na posúdenie zlucitelnosti oznámeného programu pomoci. 145 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze ani ziadost z 5. februára 2001, ani ziadost z 5. septembra 2001 nemozno kvalifikovat ako ziadosti o uvedenie skutkových okolností potrebných na doplnenie pôvodného oznámenia a umoznujúcich Komisii vykonat preskúmanie zlucitelnosti programu pomoci, ktorý oznámila Spolková republika Nemecko. Zo znenia obidvoch ziadostí, ktoré vypracovala Komisia, totiz vyplýva, ze Komisia uz mala vytvorený názor na nezlucitelnost predmetného programu pomoci so spolocným trhom z dôvodu jeho nesúladu s nariadením o oslobodení MSP. 146 Tento záver nemôze vyvrátit obsah odpovedí, ktoré Spolková republika Nemecko zaslala Komisii v listoch z 5. februára a 5. septembra 2001. 147 Spolková republika Nemecko teda v odpovedi z 12. marca 2001 na list Komisie z 5. februára 2001 v bode I oznámenia, ktoré bolo k tejto odpovedi pripojené, jasne uviedla svoje stanovisko k otázke, "ci [musia] byt polozky pomoci 'soft aid` v súlade s podmienkami nariadenia o oslobodení". V tejto súvislosti uvádza Spolková republika Nemecko tieto skutocnosti: "... v case oznámenia schémy pomoci nebolo este nariadenie o oslobodení [MSP] úcinné. V dôsledku toho sa nemecké orgány nemohli v case oznámenia opierat o kritériá nariadenia o oslobodení [MSP]... Na úcely preskúmania státnej pomoci sa za relevantné povazuje právne postavenie existujúce v case oznámenia... Nemecké orgány sa teda domnievajú, ze tento program pomoci sa má nadalej posudzovat podla kritérií pravidiel Spolocenstva [pre MSP z roku 1996]." 148 V bode II toho istého oznámenia Spolková republika Nemecko potvrdila, ze v kazdom prípade zastáva názor, ze oznámený program pomoci má byt takisto povolený podla kritérií nariadenia o oslobodení MSP. Aj ked totiz tento program zaiste nebol v úplnom súlade s uvedeným nariadením, Komisia ho napriek tomu mohla preskúmat priamo vo svetle Zmluvy ES na základe svojej rozsiahlej právomoci volnej úvahy. 149 Práve v kontexte prijatia tohto stanoviska o trvaní na pôvodnom oznámení Spolková republika Nemecko spresnila podprogram "intenzívne poradenské sluzby/trénovanie" týkajúci sa hodnoty pomoci. V oznámení pripojenom k odpovedi z 12. marca 2001 sa totiz uvádza: "Na úcely doplnenia v súcasnosti oznamovaných usmernení sa stanovuje okrem absolútnej hornej hranice pomoci vseobecná horná hranica pomoci vo výske 50 %, ktorá je v súlade s ustanovením nariadenia o oslobodení... MSP... Hodnota pomoci vyssia ako 65 % sa stanovuje pre malé podniky (podla definície EÚ) v medziach tých istých absolútnych horných hraníc pomoci." 150 Vzhladom na vyssie uvedené je na jednej strane potrebné skonstatovat, ze jediná konkrétna otázka uvedená v liste Komisie z 5. februára 2001 sa týka výlucne jedného aspektu, a to hodnoty pomoci jedného zo siestich podprogramov predstavujúcich oznámený program pomoci, teda podprogramu "intenzívne poradenské sluzby/trénovanie". Na druhej strane sa spresnenie Spolkovej republiky Nemecko na túto otázku, ktorá zaiste obsahuje novú skutocnost, nemôze kvalifikovat ako informácia potrebná na posúdenie zlucitelnosti pomoci, kedze Komisia mohla z oznámenia vyvodit, ze to, ze bola stanovená iba horná hranica v absolútnej hodnote, nevyhnutie vedie k hodnote pomoci vyssej ako 50 %. 151 Z toho, ze horná hranica je, ako uviedol zalobca vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupna a ako je mozné vyvodit z jednoduchého výpoctu, stanovená v absolútnej hodnote, totiz vyplýva, ze predmetný podnik mohol cerpat v najlepsom prípade pomoc vo výske 72,73 % a 83,3 %, ak bol novým podnikom. Tým, ze bola zavedená percentuálna horná hranica, Spolková republika Nemecko stanovila mieru pomoci na 50 % a pre nové podniky na 65 %, cím teda v prípade nových podnikov hodnota maximálnej pomoci prekrocila hornú hranicu pomoci vo výske 50 %, stanovenú nariadením o oslobodení MSP. V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze miera pomoci prekracujúca mieru 50 % sa vyskytuje takisto v prípade podprogramu "úcast na veltrhoch a výstavách" (miera 60 % pre malé podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré celia osobitným problémom), podprogramu "spolupráca" (miera 65 % uplatnitelná vseobecne a az do 80 % pre niektoré osobitné projekty) a podprogramu "zlepsenie dizajnu" (miera 70 % pre malé podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré celia osobitným problémom). 152 Z toho vyplýva, ze zavedenie percentuálnej hornej hranice takisto v prípade podprogramu "intenzívne poradenské sluzby/trénovanie", ktorá sa pridáva k hornej hranici v absolútnej hodnote plánovanej pomoci, má len okrajový vplyv na zlucitelnost predmetného programu pomoci, pricom pochybnosti Komisie pokial ide o nezlucitelnost programu ako celku so spolocným trhom, sa zakladajú na prekrocení miery 50 % hodnoty pomoci, ktorú stanovuje nariadenie o oslobodení MSP. V kazdom prípade odpoved na otázku polozenú v liste Komisie z 5. februára 2001 Komisia z dôvodu jej obmedzeného dosahu vôbec nepotrebovala na to, aby si vytvorila prvotný názor o zlucitelnosti celého oznámeného projektu pomoci so spolocným trhom. 153 Pokial ide o odpoved z 9. októbra 2001 na list Komisie z 5. septembra 2001, Spolková republika Nemecko okrem toho, ze poskytla doplnujúce informácie, ktoré vypracovala v nadväznosti na stretnutie Komisie a nemeckých orgánov zo 14. júna 2001, iba zopakovala, ze trvá na pôvodnom oznámení, a to najmä z toho dôvodu, ze oznámený program je v súlade s pravidlami Spolocenstva pre MSP v roku 1996 a ze sa má posúdit podla uvedených pravidiel úcinných ku dnu dorucenia oznámenia. V tom istom liste Spolková republika Nemecko okrem iného pripomenula, ze v súlade s oznámením z 2. augusta 2001 sa predmetný program pomoci zacal v zmysle clánku 9 ods. 1 nariadenia o oslobodení MSP medzicasom vykonávat, a to az do dna povolenia oznámeného programu pomoci. 154 Skutocnost, ze, ako vyplýva z vyssie uvedeného oznámenia z 2. augusta 2001, Spolková republika Nemecko zacala vykonávat predmetný program pomoci v medziach jeho súladu s nariadením o oslobodení MSP, pricom ako dobu jeho platnosti stanovila 31. december 2008 alebo den povolenia oznámeného programu, potvrdzuje, ze svoje pôvodné oznámenie nikdy nezmenila na úcely jeho zosúladenia s nariadením o oslobodení MSP. Spolková republika Nemecko totiz vyuzila moznost, ktorú jej ponúkalo uvedené nariadenie, a síce zacat vykonávat program pomoci bez jeho oznámenia, resp. bez toho, aby o tom informovala Komisiu v súlade s clánkom 9 ods. 1 toho istého nariadenia, pricom trvala na svojom pôvodnom oznámení práve z toho dôvodu, ze oznámenie bolo podané pred nadobudnutím úcinnosti uvedeného nariadenia. 155 Napokon nie je mozné pripustit, aby sa pôvodné oznámenie nepovazovalo za úplné z toho dôvodu, ze nesplna vsetky podmienky týkajúce sa predovsetkým hodnoty pomoci, ktoré sa vyzadujú v zmysle nariadenia, ktoré nadobudlo úcinnost po pôvodnom oznámení, teda podla nariadenia o oslobodení MSP. Zalobca totiz nielenze spochybnil uplatnitelnost uvedeného nariadenia práve z toho dôvodu, ze nadobudlo úcinnost po dorucení pôvodného oznámenia Komisii, ale takisto výslovne vyhlásil, ze trvá na pôvodnom oznámení, pricom vyuzil moznost vykonat svoj program pomoci bez prechádzajúceho oznámenia, ako to upravuje uvedené nariadenie. 156 V vyssie uvedeného vyplýva, ze pôvodné oznámenie bolo úplné, kedze obsahovalo vsetky údaje potrebné na to, aby Komisia mohla na ich základe posúdit zlucitelnost so spolocným trhom podla kritérií uvedených v právnej úprave úcinnej ku dnu dorucenia pôvodného oznámenia. 157 Z toho vyplýva, ze druhému zalobnému dôvodu zalobcu je potrebné vyhoviet. 158 Vzhladom na vyssie uvedené je teda potrebné zalobe vyhoviet a clánok 2 druhý odsek a clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia zrusit bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody uvádzané zalobcom. O trovách 159 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 druhý odsek a clánky 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2003/226/ES z 24. septembra 2002 o programe pomoci, ktorú plánuje vykonat Nemecko - "Program pre malé a stredné podniky - Zlepsenie výkonov saských podnikov" - Podprogramy 1 (trénovanie), 4 (úcast na veltrhoch a výstavách), 5 (spolupráca) a 7 (zlepsenie dizajnu) [neoficiálny preklad] sa zrusujú. 2. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. mája 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti 1. Správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O zalobnom dôvode zalozenom na procesnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z neuplatnenia zrýchleného povolovacieho konania Komisiou Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zalobnom dôvode zalozenom na hmotnoprávnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z neuplatnitelnosti nariadenia o oslobodení MSP Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O uplatnitelnosti nariadenia o oslobodení MSP odo dna nadobudnutia jeho úcinnosti na oznámenia, o ktorých sa este nerozhodlo O výhrade zalozenej na úplnosti pôvodného oznámenia - O prípustnosti výhrady - O veci samej O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfpSXUI/L97443-9940TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfpSXUI/L97443-9940TMP.html#Footref*