ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neprípustnost" Vo veci T-309/02, Acegas-APS SpA, predtým Acqua, Elettricitŕ, Gas e servizi SpA (Acegas), so sídlom v Trieste (Taliansko), v zastúpení: F. Devescovi, F. Ferletic, L. Daniele, F. Spitareli a S. Gobbato, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Acegas-APS SpA, predtým Acqua, Elettricitŕ, Gas e servizi SpA (Acegas), je kapitálovou spolocnostou, v ktorej vlastní väcsinový podiel mesto Terst (Taliansko). Bola zalozená v roku 1997 prostredníctvom transformácie obecného podniku Azienda Comunale Elettricitŕ Gas e Acqua, do ktorého práv a povinností zalobkyna vstúpila. Stanovy zalobkyne stanovujú, ze sa jej zadáva poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme, ktoré pôvodne zabezpecoval obecný podnik. V súlade so svojím predmetom cinnosti zalobkyna zabezpecuje predovsetkým distribúciu vody, elektriny a zemného plynu, ako aj zber, prepravu a spracovanie odpadov na území mesta Terst (Taliansko) a niekolkých obcí provincie Terst. Na základe týchto stanov môze zalobkyna vyvíjat cinnost aj v komplementárnych oblastiach alebo v oblastiach, ktoré sú jej zverené mestom Terst, alebo na základe jeho predchádzajúceho súhlasu inými verejnými alebo súkromnými subjektmi. O vnútrostátnom právnom rámci 2 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriny a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona v zmení zmien a doplnení stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozenia obchodných spolocností alebo spolocností s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). Zalobkyna je spolocnostou podla zákona c. 142/90. 3 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, no 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190 z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 4 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive CEE e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203 z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93") sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). Správne konanie 5 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia ziadala talianske orgány listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997 o informácie v tejto súvislosti. 6 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 7 Listom zo 17. mája 1999 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, s. 14). 8 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 9 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90, ako ACEA SpA, AEM SpA a Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (respektíve vecí T-297/02, T-301/02 a T-300/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 10 Talianske orgány a Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), konfederácia zoskupujúca najmä podniky podla zákona c. 142/90 a osobitné obecné podniky v Taliansku, zatsávajú v podstate rovnaké stanovisko. 11 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie eV (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb, sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 12 Rovnako tiez Gas-it, talianske zdruzenie súkromný podnikov v oblasti distribúcie plynu, vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 13 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 14 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, jednak co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 15 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len spolocne "sporné opatrenia") státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES, ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenia c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko príjme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc, az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. septembra 2002 zalobkyna podala túto zalobu. 19 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. januára 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 20 Dna 28. februára 2003 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 21 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 22 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 23 Uznesením z 5. augusta 2004 Súd prvého stupna rozhodol, ze o námietke neprípustnosti podanej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 25 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 26 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 27 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa Talianskej republike ukladá, aby vymáhala spornú pomoc, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- odmietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 29 Na úvod Komisia spochybnuje záujem zalobkyne na konaní v rozsahu, v akom sa jej zaloba týka zrusenia clánku 2 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa úverov so zvýhodnenou úrokovou sadzbou poskytovaných CDDPP. Ziaden dôkaz nachádzajúci sa v spise totiz nenaznacuje, ze by sa zalobkyni poskytol takýto úver. 30 Komisia dalej spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkyne. Zalobkyna totiz údajne nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 31 Komisia v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa musí kvalifikovat ako vseobecne platný akt, pretoze sa týka schémy pomoci, a teda neurceného a neurcitelného poctu podnikov vymedzených v závislosti od vseobecného kritéria, akým je to, ze patrí do urcitej kategórie podnikov. Vseobecný dosah, a teda normatívnu povahu urcitého aktu, totiz podla nej nemôze spochybnit moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatneniu dochádza v objektívnej právnej a skutkovej situácii vymedzenej týmto aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu. 32 Podla Komisie na to, aby bol jednotlivec osobne dotknutý urcitým vseobecne platným aktom, musí tento akt poskodzovat jeho osobitné práva, alebo institúcia, ktoré je jeho autorom, musí byt nútená zohladnit dôsledky tohto aktu v situácii tohto jednotlivca. Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Napadnuté rozhodnutie by sa totiz odrazilo na situácii vsetkých podnikov, ktoré mali prospech zo sporných opatrení. V dôsledku toho by nedoslo k poruseniu konkrétnych práv urcitých podnikov, ktoré by sa mohli lísit vo vztahu k akémukolvek inému podniku, ktorý mal prospech zo sporných opatrení. Navyse Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemusela a ani nemohla zohladnit dôsledky svojho rozhodnutia na situáciu konkrétneho podniku. Ani vyhlásenie nezlucitelnosti, ani príkaz vymáhat obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí neodkazovali na situáciu individuálnych príjemcov. 33 Dalej sa Komisia domnieva, ze jej analýza je potvrdená judikatúrou existujúcou v oblasti státnej pomoci, podla ktorej skutocnost, ze urcitý subjekt je príjemcom schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nestací na preukázanie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 34 Neskorsie veci nespochybnujú ustálenú judikatúru. Riesenie prijaté v rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), nemozno podla Komisie uplatnit na vsetky zaloby podané príjemcami schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú, ktorej vymáhanie sa nariadilo. K tomuto záveru sa musí dospiet najmä vtedy, ked bola schéma pomoci, ako v prejednávanej veci, preskúmaná abstraktným spôsobom. Navyse vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sardegna Lines, sa zalobkyni v skutocnosti poskytla individuálna pomoc, pretoze islo o poskytnutie výhody na základe aktu prijatého podla regionálneho zákona charakterizovaného sirokou mierou diskrecnej právomoci. Navyse bola táto situácia predmetom pozorného skúmania v rámci vysetrovacieho konania vo veci formálneho zistovania. 35 Skutkové okolnosti prejednávanej veci sa tiez lísia od tých, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"), v tom zmysle, ze v prejednávanej veci Komisia nepoznala ani presný pocet, ani identitu príjemcov spornej pomoci, nedisponovala vsetkými relevantnými informáciami, ani nepoznala výsku poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Navyse v tomto prípade sa trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uplatnovalo automaticky, kým sporné pomoci vo veci, ktorá viedla k rozsudku Alzetta, boli poskytnuté prostredníctvom následného aktu. 36 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nie je na úcely preskúmania prípustnosti dôlezité poznanie identity urcitého podniku, ale skutocnost, ze pozornost Komisie budili vlastnosti prejednávanej veci, ktoré odôvodnovali osobitné preskúmanie. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze sa jej neposkytla ziadna informácia, ktorá by preukazovala, ze sporné opatrenie nebolo vo vztahu k zalobkyni pomocou, alebo bolo existujúcou pomocou ci pomocou zlucitelnou so spolocným trhom. 37 V kazdom prípade vsak ani úcast na konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ani príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí nestacia podla Komisie na individualizáciu zalobkyne. Kedze zaloby podané potenciálnymi príjemcami oznámenej schémy pomoci nie sú v zmysle clánku 230 ES prípustné, malo by to isté platit aj pre zaloby podané príjemcami neoznámenej schémy pomoci. 38 Nakoniec vyhlásenie zaloby podanej v prejednávanej veci zalobkynou za neprípustnú neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany, kedze opravné prostriedky upravené clánkami 241 ES a 234 ES sú dostatocné (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, dalej len "rozsudok UPA"). 39 Co sa týka jej záujmu na konaní, zalobkyna tvrdí, ze je podnikom s väcsinovou úcastou verejnoprávnych subjektov zalozeným na základe zákona c. 142/90, a teda ze sa jej týka trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb. Co sa týka úverov od CDDPP, poukazuje na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie neposkytuje ziadne upresnenie v súvislosti s jeho casovou pôsobnostou. Obdobie, pocas ktorého sa úvery od CDDPP museli poskytnút, aby sa povazovali za nezlucitelné so spolocným trhom, tam nie je uvedené. Je teda tazké vediet, ci sa zalobkyni skutocne poskytli. Týmto spôsobom napadnuté rozhodnutie vytvára vo vztahu k nej velkú právnu neistotu. Talianske orgány navyse zaslali zalobkyni ziadost o poskytnutie informácií na úcely vymáhania pomoci týkajúcej sa úverov od CDDPP. Preto sa zalobkyna domnieva, ze má záujem na konaní. Vo svojej replike zalobkyna vyhlasuje, ze je pripravená vziat spät svoju zalobu v casti, v ktorej sa týka úverov od CDDPP, pod podmienkou, ze Komisia výslovne potvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa nevztahuje na úvery od CDDPP priznané v rokoch 1994 az 1998. Za tohto predpokladu zalobkyna ziada, aby sa na úcely rozdelenia trov konania zohladnila neurcitost vyplývajúca z napadnutého rozhodnutia v súvislosti s úvermi od CDDPP. 40 Co sa týka otázky osobnej dotknutosti, zalobkyna spochybnuje kvalifikáciu napadnutého rozhodnutia ako vseobecne platného aktu. 41 Zalobkyna tvrdí, ze jej osobná dotknutost jasne vyplýva z judikatúry týkajúcej sa prípustnosti zalôb podaných skutocnými príjemcami schémy pomoci (rozsudky Sardegna Lines a Alzetta). Z tejto judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze urcitý subjekt je skutocným príjemcom schémy pomoci, a povinnost vrátit uz prijatú pomoc sú dve podmienky, ktoré treba splnit na to, aby bol takýto subjekt osobne dotknutý. Tieto podmienky sú v prejednávanej veci splnené. 42 Komisia nemôze zuzovat dosah rozsudku Sardegna Lines tým, ze tvrdí, ze sa týkal individuálnej pomoci. Skutocnost, ze zalobkyna vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola adresátom individuálneho opatrenia, ktorým sa vykonávala schéma pomoci, totiz nemozno oddelit od samotnej schémy pomoci. V skutocnosti sa táto vec týkala schémy pomoci. 43 Zalobkyna sa domnieva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého sa napadnuté rozhodnutie vztahuje na neurcený a neurcitelný pocet podnikov, je nesprávne. Naopak, podla nej totiz ide o uzavretú skupinu, konkrétne o skupinu obecných podnikov transformovaných na spolocnosti podla zákona c. 142/90, ktoré zacali svoju cinnost pred 31. decembrom 1999 a/alebo si vzali úvery od CDDPP v období rokov 1994 az 1998. Komisia navyse dobre pozná mená týchto spolocností. 44 Nakoniec sa zalobkyna na podporu svojho návrhu odvoláva na právo na súdnu ochranu. Ak by sa totiz táto zaloba vyhlásila za prípustnú, umoznilo by to zarucit plnú a úcinnú súdnu ochranu jednotlivcov v súlade s clánkami 6 a 13 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP), podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a s clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([6]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1). Posúdenie Súdom prvého stupna 45 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 46 Co sa týka osobnej väzby vyzadovanej vyssie uvedeným ustanovením, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, sa môze povazovat za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej týka na základe jej urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt urcený (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28). 47 Súdny dvor rozhodol, ze podnik v zásade nemôze podat zalobu o neplatnost voci rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz s ohladom na zalujúci podnik javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky voci urcitej kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15, a rozsudok Alzetta, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 48 Súdny dvor vsak v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, uz citovaného v bode 35 vyssie, tiez rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a ze jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Alzetta, bod 39). 49 Preto je potrebné preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe odvetvovej schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [7]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70). 50 Co sa týka najskôr trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, zalobkyna sa domnieva, ze kedze je spolocnostou, na ktorú sa vztahuje sporná schéma, je aj skutocným príjemcom tejto schémy, hoci nebola schopná uviest výsku pomoci, ktorá sa jej poskytla. 51 Z písomnej odpovede Talianskej republiky na písomnú otázku Súdu prvého stupna vsak vyplýva, ze zalobkyna priznala za relevantné obdobie negatívny danový výsledok a ze v dôsledku toho neplatila ziadnu dan. 52 Z tejto odpovede tiez vyplýva, ze danový orgán uskutocnil kontrolu, ktorá umoznila odhalit niekolko nezrovnalostí, ktorých sa zalobkyna dopustila v danovom priznaní. V nadväznosti na túto kontrolu zalobkyna poziadala o uplatnenie rezimu podla clánku 9 zákona c. 289 o predpisoch týkajúcich sa zostavovania rocného a viacrocného státneho rozpoctu [zákon c. 289, disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato, z 27. decembra 2002 (riadna príloha c. 240/L ku GURI c. 305 z 31. decembra 2002), dalej len "danová amnestia"] za obdobie rokov 1997 -- 2002. Tento mechanizmus danovej amnestie umoznuje prostredníctvom zaplatenia pausálnej sumy ukoncit akýkolvek dalsí akt presetrovania a vsetky prebiehajúce konania. Okrem toho z informácie poskytnutej na pojednávaní Komisiou, proti ktorej Talianska republika nenamietala, vyplýva, ze danová amnestia je konecná, takze ziadne sumy zaplatené z toho dôvodu nemozno vrátit. 53 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze zalobkyna nevysvetlila, akým spôsobom suma, ktorú zaplatila alebo má zaplatit, súvisí s rokmi 1997 az 1999, kedze jej poskytnutá danová amnestia sa vztahuje na roky 1997 -- 2002, a akým spôsobom toto odpustenie dlhov na základe zaplatenia pausálnej sumy súvisí so spornou schémou. 54 Kedze zalobkyna nepredlozila presvedcivé dôkazy, ktoré by preukazovali, ze skutocne mala zo spornej schémy prospech, nemozno ju povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím. 55 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze patrí do uzavretej skupiny podnikov a ze Komisia dobre pozná mená podnikov patriacich do tejto skupiny, treba pripomenút, ze moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatnuje, nijako neznamená, ze tieto subjekty treba povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, pokial je nesporné, ze sa toto uplatnenie, tak ako v prejednávanej veci, uskutocnuje na základe objektívnej právnej a skutkovej situácie definovanej dotknutým aktom (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, [8]C-451/98, Zb. s. I-8949, bod 52, a uznesenie Súdu prvého stupna z 28. februára 2005, von Pezold/Komisia, [9]T-108/03, Zb. s. II-655, bod 46). 56 Tvrdenie zalobkyne zalozené na poziadavkách úcinnej právnej ochrany nemôze spochybnit tento záver. Na jednej strane Súdny dvor potvrdil svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu clánku 230 stvrtého odseku ES vo svojom rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré (C-263/02 P, Zb. s. I-3425), a tiez vo svojom rozsudku UPA. Na druhej strane, hoci je pravdou, ze podmienka týkajúca sa osobnej dotknutosti vyzadovaná clánkom 230 stvrtým odsekom ES sa musí vykladat v duchu zásady úcinnej súdnej ochrany, pricom sa zohladnia rôzne okolnosti, ktoré individualizujú zalobkynu, takýto výklad nemôze viest k odmietnutiu dotknutej podmienky (pozri rozsudok UPA, bod 44). 57 Nakoniec, co sa týka úverov CDDPP, z písomnej casti konania vyplýva, ze zalobkyna po tom, ako Komisia vo svojej duplike potvrdila, ze napadnuté rozhodnutie sa týkalo len úverov CDDPP poskytnutých v rokoch 1994 az 1998, vzala spät svoju zalobu v casti, v ktorej sa týkala týchto úverov. 58 Navyse vzhladom na to, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze dotknuté obdobie sa týka výlucne rokov 1994 az 1998, návrh zalobkyne o rozdelenie trov konania sa musí zamietnut. 59 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkynu nemozno povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a ze zaloba sa preto musí ako celok zamietnut ako neprípustná. O trovách 60 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Acegas-APS SpA znása trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNqHrEs/L96461-6087TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500181101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0451&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0108&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXXNqHrEs/L96461-6087TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500181101-E0001