Vec T-304/02 Hoek Loos NV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s priemyselnými a medicínskymi plynmi - Urcenie cien - Výpocet výsky pokút - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Dôvody (Clánok 81 ES a 253 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2 a clánok 17) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku s Komisiou (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 1. Rozhodnutie Komisie o sankcii urcené rôznym podnikom, ktoré boli úcastníkmi protiprávneho kartelu, i ked vypracované vo forme jedného rozhodnutia, je potrebné analyzovat ako súhrn individuálnych rozhodnutí, ktoré vo vztahu ku kazdému z podnikov, ktoré sú ich adresátmi, konstatujú porusenie alebo porusenia, ktorých sa dopustil, a ktorými sa ukladá pokuta. Ak teda jeden z jeho adresátov podá zalobu o neplatnost, aby napadol pokutu, ktorá mu bola ulozená, zaoberá sa súd Spolocenstva len tými castami rozhodnutia, ktoré sa týkajú tohto adresáta. Tie casti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov a ktoré neboli napadnuté, naproti tomu nie sú súcastou sporu, o ktorom má súd Spolocenstva rozhodnút. Preto sa tento adresát nemôze dovolávat neexistencie alebo nedostatocnosti odôvodnenia, co sa týka pripísania porusenia urcitým iným podnikom adresátom, ktoré nepodali zalobu, a nie ich materským spolocnostiam, ktoré neboli sankcionované a ktorých situácia nie je predmetom prejednávaného sporu. (pozri body 59 - 62) 2. Pri stanovení sumy kazdej pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva disponuje Komisia volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec. Jej úvaha sa vsak musí uskutocnit v súlade s právom Spolocenstva, ktoré nezahrna len ustanovenia Zmluvy, ale aj vseobecné právne zásady. Posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusovania, co sú kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 17 rovnakého nariadenia. Pokial ide o zohladnenie významu podniku na dotknutom trhu, Komisia nie je pri urcovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia povinná zaistit v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby nou vypocítané konecné sumy pokút udelených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat. Konecná suma pokuty nepredstavuje a priori vhodný prvok na urcenie prípadného nedostatku primeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. Stanovenie konecnej sumy totiz závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými sú dlzka trvania porusenia, existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a úroven spolupráce uvedeného podniku, a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu. Naopak, východisková suma pokuty môze predstavovat relevantný údaj na posúdenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. Skutocnost, ze konecná suma pokuty ulozenej podniku predstavuje skoro 50 % celkovej výsky pokút ulozených Komisiou vsetkým podnikom, ktoré boli úcastníkmi kartelu, tak neumoznuje príst k záveru o neprimeranosti uvedenej sumy, pokial je východisková suma jeho pokuty odôvodnená vo svetle kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie významu kazdého z podnikov na relevantnom trhu. (pozri body 68, 69, 84 - 86, 93) 3. Pokial sa Komisia pri uplatnení usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nedopustila chyby, co sa týka súm obratov, ktoré má zohladnit, podnik jej nemôze vytýkat, ze ho diskriminovala z dôvodu skutocnosti, ze hoci sa nachádzal v rovnakej situácii so zretelom na závaznost a trvanie porusenia ako iný podnik, ktorý sa podielal na porusení, ulozila mu pokutu, ktorá napriek zhodnej východiskovej sume bola napokon ovela vyssia, kedze tento rozdiel okrem toho, ze zohladnuje odlisný stupen spolupráce, ktorý nebol spochybnený, v zásade vychádza z uplatnenia hornej hranice 10 % relevantného obratu stanoveného v uz citovanom clánku 15 ods. 2, pri ktorom Komisia nemá ziadnu diskrecnú právomoc. (pozri body 100 - 112) 4. Zásada individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú, je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Preto správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti iba vtedy, ak dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje konanie na trhu, ale v podstate realizuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost. Pokial to tak nie, teda pokial porusenie pravidiel hospodárskej sútaze treba pripísat iba dcérskej spolocnosti, pri stanovení sumy pokuty je potrebné zohladnit obrat dcérskej spolocnosti, a to nezávisle od toho, ze vzhladom na skutocnost, ze dcérska skutocnost ku dnu prijatia rozhodnutia o sankcii uz z právneho hladiska neexistovala, bolo toto rozhodnutie urcené materskej spolocnosti, ktorá uznala zodpovednost za svoju bývalú dcérsku spolocnost, a teda za sankciu spojenú s jej správaním. (pozri body 117, 118, 120 - 122) 5. Postup Komisie pri stanovovaní sumy pokút v oblasti hospodárskej sútaze, podla ktorého je faktor týkajúci sa spolupráce zohladnený po uplatnení hornej hranice 10 % obratu dotknutého podniku stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a teda má priamy vplyv na sumu pokuty, zabezpecuje, aby oznámenie o neuplatnovaní alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov mohlo mat v plnej miere potrebný úcinok. Pokial by totiz základná ciastka výrazne prekrocila hranicu 10 % pred uplatnením uvedeného oznámenia bez toho, aby uvedená hranica mohla byt ihned uplatnená, bol by podnet pre dotknutý podnik, aby spolupracoval s Komisiou, ovela slabsí vzhladom na to, ze konecná pokuta by bola v kazdom prípade znízená na 10 %, ci uz so spoluprácou, alebo bez nej. (pozri bod 123) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 4. júla 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s priemyselnými a medicínskymi plynmi - Urcenie cien - Výpocet výsky pokút - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" Vo veci T-304/02, Hoek Loos NV, so sídlom v Schiedam (Holandsko), v zastúpení: J. J. Feenstra a B. F. Van Harinxma thoe Slooten, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/207/ES z 24. júla 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/E-3/36.700 - Priemyselné a medicínske plyny) (Ú. v. EÚ L 84, 2003, s. 1), subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobcom je holandský podnik, ktorý vyrába, predáva a distribuuje priemyselné a medicínske plyny, ako aj s nimi súvisiace zariadenia, systémy a sluzby. 2 Komisia v decembri 1997 a v priebehu roka 1998 vykonala podla clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) setrenie v pobockách zalobcu a iných spolocností, ktoré takisto vykonávajú cinnost na trhu priemyselných a medicínskych plynov, v danom prípade AGA Gas BV, Air Liquide BV, Air Products Nederland BV (dalej len "Air Products"), Boc Group plc (dalej len "BOC"), Hydrogas Holland BV, Messer Nederland BV (dalej len "Messer") a Westfalen Gassen Nederland BV (dalej len "Westfalen"). 3 Komisia po tom, co vyssie uvedeným spolocnostiam zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie, zaslala 9. júla 2001 ôsmim podnikom pôsobiacim v dotknutom sektore vrátane zalobcu oznámenie námietok. 4 Zalobca vo svojej odpovedi nespochybnil skutocnosti uvedené v oznámení námietok. Po likvidácii AGA Gas jej materská spolocnost AGA AB odpovedala vo veci samej na uvedené oznámenie v mene svojej bývalej dcérskej spolocnosti a výslovne vyhlásila, ze je pripravená prevziat zodpovednost za porusenia spôsobené dcérskou spolocnostou. 5 Po vypocutí dotknutých podnikov Komisia prijala rozhodnutie 2003/207/ES z 24. júla 2002 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/E-3/36.700 - Priemyselné a medicínske plyny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 84, 2003, s. 1, dalej len "Rozhodnutie"). 6 Rozhodnutie bolo 29. júla 2002 oznámené zalobcovi a bolo adresované AGA AB ako právnej nástupkyni AGA Gas. 7 Rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 AGA AB, Air Liquide BV, [Air Products], [BOC], [Messer], Hoek Loos [NV], [Westfalen] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa podielali na dohodách a/alebo pokracujúcich zosúladených postupoch v sektore priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku. Trvanie porusovania bolo takéto: - AGA AB: od septembra 1993 do decembra 1997, - Air Liquide BV: od septembra 1993 do decembra 1997, - [Air Products]: od septembra 1993 do decembra 1997, - [BOC]: od júna 1994 do decembra 1995, - [Messer]: od septembra 1993 do decembra 1997, - Hoek Loos [NV]: od septembra 1993 do decembra 1997, - [Westfalen]: od marca 1994 do decembra 1995. ... Clánok 3 Za porusovanie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: - AGA AB: 4,15 milióna eur, - Air Liquide BV: 3,64 milióna eur, - [Air Products]: 2,73 milióna eur, - [BOC]: 1,17 milióna eur, - [Messer]: 1 milión eur, - Hoek Loos [NV]: 12,6 milióna eur, - [Westfalen]: 0,43 milióna eur." [neoficiálny preklad] 8 Na stanovenie výsky pokút Komisia v Rozhodnutí pouzila metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenie 96/C 207/04 o neuplatnovaní alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 9 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola v prípade zalobcu stanovená na 14 miliónov eur (odôvodnenie c. 438 Rozhodnutia). 10 Komisia v Rozhodnutí nezohladnila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost v neprospech alebo v prospech zalobcu. 11 Nakoniec Komisia pristúpila k "znacnému znízeniu" výsky pokút v zmysle bodu D oznámenia o spolupráci. Na tomto základe Komisia poskytla zalobcovi 10 % znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nedoslo k spolupráci, a to s ohladom na to, ze nespochybnil existenciu skutocností uvedených v oznámení námietok (odôvodnenia c. 454, 457 a 459 Rozhodnutia). 12 Po tom, co Westfalen podal na Súd prvého stupna zalobu proti Rozhodnutiu (vec T-303/02), prisla Komisia k záveru, ze sa dopustila omylu v posúdení, pokial ide o dlzku trvania porusenia vytýkaného tejto spolocnosti. 13 Komisia v dôsledku toho prijala 9. apríla 2003 rozhodnutie 2003/355/ES, ktorým sa mení a doplna Rozhodnutie (Ú. v. ES L 123, s. 49). V tomto opravnom rozhodnutí Komisia pripustila, ze nesprávne urcila marec 1994 ako východiskový bod porusenia pripísaného Westfalen. 14 V clánku 1 zmeneného a doplneného Rozhodnutia je teda odvtedy uvedené, ze Westfalen porusil clánok 81 ES tým, ze sa podielal na pokracujúcich dohodách a/alebo zosúladených postupoch v sektore priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku v období od októbra, a nie od marca, 1994 do decembra 1995. Clánok 3 zmeneného a doplneného Rozhodnutia stanovuje znízenie pokuty z 0,43 na 0,41 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. októbra 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa od 13. septembra 2004 zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený ako predseda k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval Komisiu, aby mu predlozila urcitý dokument. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 19. januára 2006. 19 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 Rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho tento clánok týka, - subsidiárne, znízil spravodlivo a podstatným spôsobom výsku ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania "vrátane úrokov, teda výdavkov súvisiacich s bankovou zárukou". 20 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania O dosahu zaloby 21 Zalobca uvádza, ze vecne nespochybnuje opis skutkového stavu, ktorý Komisia poskytla v casti I "bode E" Rozhodnutia, ani právnu analýzu vyplývajúcu z tohto opisu nachádzajúcu sa v casti II bode D, pricom pripomenul, ze predmetné dohody sa týkali len casti celosvetového trhu s medicínskymi a priemyselnými plynmi. 22 Zalobca upresnuje, ze nespochybnuje ani jednotlivé fázy výpoctu výsky pokút vykonávaného Komisiou v odôvodneniach c. 412 az 448 Rozhodnutia, úvahy týkajúce sa závaznosti porusenia, dlzky jeho trvania a miery zapojenia sa jednotlivých podnikov, ale nesúhlasí s konecným výsledkom výpoctu, z ktorého vyplýva výrazná nerovnováha medzi jemu ulozenou pokutou a pokutami udelenými ostatným podnikom, predovsetkým AGA AB. 23 Zalobca v tejto súvislosti viackrát poznamenáva, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je na jednej strane viac nez trikrát vyssia ako pokuta nakoniec ulozená AGA AB, hoci podla samotnej Komisie sa zalobca podielal na karteli v rovnakom rozsahu a po rovnako dlhú dobu ako AGA Gas, a na druhej strane predstavuje 50 % celkovej výsky pokút ulozených v tejto veci, co v ziadnom prípade nezodpovedá jeho podielu na trhu ani jeho podielu na porusovaní. 24 Zalobca tvrdí, ze Komisia pri výkone svojej volnej úvahy, a teda bez toho, aby to vyzadoval skutkový alebo právny stav, vykonala pri stanovení pokút urcité rozhodnutia, a to predovsetkým v rámci uplatnovania pravidla hornej hranice 10 % z obratu dotknutého podniku, ktoré je stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Tieto rozhodnutia pritom podla zalobcu viedli k velkej nerovnováhe vo výske pokút z dôvodu neprimeraného rozdielu medzi výskou pokuty, ktorá mu bola ulozená, a výskou pokút, ktoré boli ulozené ostatným podnikom. Komisia tým porusila jednak clánok 15 nariadenia c. 17 a clánok 253 ES, jednak zásady rovnosti zaobchádzania, proporcionality a zákazu svojvôle, co odôvodnuje zrusenie clánku 3 Rozhodnutia. 25 Zalobca okrem toho upresnuje, ze cielom prejednávanej zaloby nie je spochybnenie výsky pokút, ktoré Komisia ulozila ostatným podnikom zapojeným do kartelu. Zalobca netvrdí, ze rozhodnutie, ktoré Komisia urobila v prospech ostatných podnikov, nebolo správne alebo odôvodnené, aj ked by bolo mozné o nich pochybovat, ale ze rovnaké rozhodnutia mal orgán urobit aj pri stanovení výsky jeho pokuty. 26 Okrem toho sa zalobca nezávisle od právnych úvah rozvedených vyssie domnieva, ze velmi velký rozdiel vo výske pokút v jeho neprospech je nespravodlivý, a ziada preto od Súdu prvého stupna, aby vyuzil svoju neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 229, a z tohto dôvodu podstatne znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 27 Komisia uvádza, ze zalobca tým, ze nespochybnil výpocty uskutocnené pri stanovení pokuty, obmedzil predmet svojej zaloby na výcitku týkajúcu sa porovnatelnosti pokuty, ktorá mu bola ulozená, s pokutami ostatných úcastníkov kartelu, a súhlasil tak so svojou pokutou, pokial sa na nu hladí izolovane. Zaloba podaná zalobcom znamená spochybnenie znízenia pokút ostatných podnikov z dôvodu uplatnenia hornej hranice 10 %. O návrhu na zrusenie clánku 3 Rozhodnutia - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 253 ES 28 Zalobca tvrdí, ze z Rozhodnutia vyplýva, ze sa nachádza v rovnakom postavení ako AGA Gas, pokial ide o dve výlucné kritériá, ktoré podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 musia urcovat výsku pokút, teda závaznost a dlzku trvania porusenia. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze Komisia dnes nesprávne tvrdí, ze jeho podiel na trhu je výrazne vyssí ako podiel AGA Gas. Naopak, táto posledná uvedená spolocnost je najvýznamnejsím výrobcom niektorých, najmä kvapalných, plynov. 29 Kedze situácia zalobcu a AGA Gas je podobná, pokial ide o podiel týchto spolocností na porusovaní, Komisia nesprávne uplatnila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze týmto dvom podnikom ulozila velmi rozdielne pokuty v neprospech zalobcu. Zalobca poukazuje na to, ze bez ohladu na to, akú metódu Komisia vo veci pouzije na uplatnenie kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia, konecný výsledok musí vyhovovat obom týmto kritériám. 30 Zalobca tvrdí, ze Komisia v prejednávanej veci nesprávne uplatnila kritérium závaznosti, ktorého posúdenie vyzaduje zohladnenie odstrasujúceho úcinku. Zalobca zdôraznuje, ze ako relatívne malému podniku mu bola ulozená vysoká pokuta, zatial co iným spolocnostiam, ktoré sú dcérskymi spolocnostami podnikov celosvetového rozsahu, boli ulozené ovela mensie pokuty, co je v úplnom rozpore so sledovaným odstrasujúcim úcinkom. 31 Zalobca tvrdí, ze skutocnosti, na základe ktorých Komisia dospela k danému výsledku, a ktoré sa týkajú výberu adresátov Rozhodnutia, obratu na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % a poradia, v akom boli uplatnené uvedená horná hranica a ustanovenia oznámenia o spolupráci, nevysvetlujú a neodôvodnujú extrémne velký rozdiel vo výske pokuty, ktorá bola ulozená jemu, a pokuty, ktorá bola nakoniec ulozená spolocnosti AGA AB. 32 Zalobca po prvé tvrdí, ze stanovisko Komisie je tazké pochopit, pokial ide o výber podnikov, ktorým bolo rozhodnutie urcené. Poznamenáva, ze Rozhodnutie bolo v prípade niektorých podnikov (BOC a Hoek Loos) adresované materskej spolocnosti a v prípade iných podnikov (Air Products, Air Liquide a AGA AB) holandskej dcérskej spolocnosti, aj ked, pokial ide o tri posledné uvedené subjekty, Komisia v oznámení námietok uviedla, ze materské spolocnosti sa vo väcsom alebo v mensom rozsahu podielali na porusovaní. Táto náhla zmena nebola v Rozhodnutí vysvetlená. 33 V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze môze vybrat adresáta rozhodnutia o ulození pokuty, zalobca uvádza, ze Komisia "ponecháva bokom" otázku, ci je toto stanovisko v súlade so stavom judikatúry, a zároven uvádza, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia (T-156/94, Zb. s. II-645), na ktorý odkazuje zalovaná, sa týka vztahu medzi dvoma sesterskými spolocnostami. 34 Zalobca tvrdí, ze výber spolocnosti, ktorá je adresátom rozhodnutia, má dôsledky na uplatnenie hornej hranice 10 %. V tejto súvislosti sa zalobca cuduje tomu, ze Komisia po tom, co prisla k záveru, ze AGA AG je zodpovedná za skutky svojej bývalej dcérskej spolocnosti AGA Gas, uplatnila hornú hranicu 10 % na obrat tejto dcérskej spolocnosti, a nie na celkový obrat AGA AB. 35 Pokial ide po druhé o obrat, ktorý sa má zohladnit pri uplatnení hornej hranice 10 %, zalobca tvrdí, ze Komisia neprávom tvrdí, ze výber adresáta rozhodnutia urcuje obrat podniku na úcely uplatnenia hornej hranice 10 %. 36 Podla judikatúry sa táto hranica 10 % uplatní na celosvetový obrat dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1985, Krupp/Komisia, 183/83, Zb. s. 3609). Ak by Komisia mohla adresovat podla svojej vôle rozhodnutie o ulození pokút dcérskym spolocnostiam spolocností pôsobiacich v celosvetovom meradle a na základe toho spojit hranicu 10 % s obratom týchto dcérskych spolocností, viedlo by to k popretiu vyssie uvedenej judikatúry. 37 Zalobca okrem toho tvrdí, ze pojem podniku je v práve Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze ekonomickým, a nie právnym pojmom. Oznacuje sa ním skupina podnikov. Skutocnost, ze rozhodnutie o ulození pokuty je urcené dcérskej spolocnosti, preto podla zalobcu nebráni tomu, aby sa hranica 10 % vztahovala na celkový obrat skupiny, do ktorej dcérska spolocnost patrí (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 528 a 529). 38 Ak by mala prevládnut iná koncepcia, výska pokuty by závisela od spôsobu, akým podnik rozdelil svoje cinnosti medzi rôzne spolocnosti, pricom velké mnozstvo medzinárodných podnikov, ako Air Products a Air Liquide, vykonáva svoje cinnosti prostredníctvom rôznych vnútrostátnych spolocností. Narusilo by sa tak objektívne uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a prvok odstrasenia by získal svojvolný obsah. 39 Pokial ide po tretie o poradie, v ktorom sa má uplatnit horná hranica 10 % a ustanovenia oznámenia o spolupráci, zalobca poukazuje na to, ze pred uplatnením oznámenia o spolupráci Komisia znízila výsku pokuty pre AGA Gas na základe hornej hranice 10 %, cím sa pokuta znízila zo 14 miliónov eur na 5,54 milióna eur. Po uplatnení znízenia o 25 % na základe vyssie uvedeného oznámenia sa tak AGA AB ulozila konecná pokuta vo výske 4,15 milióna eur za skutky, ktorých sa dopustila jej bývalá dcérska spolocnost. 40 Tak zákonodarca, ako aj judikatúra (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 287 az 289) vsak povazujú hornú hranicu 10 % za konecnú hranicu výsky pokuty, a teda za posledné kritérium, ktoré sa má uplatnit. V kazdom prípade, poradie sledované Komisiou nebolo urcené ziadnou nevyhnutnou potrebou. 41 Zalobca uvádza, ze ak by Komisia dodrzala poradie uplatnovania pravidiel na stanovenie sumy pokút, AGA AB by dostala pokutu vo výske 5,54 milióna eur, co v porovnaní s pokutou 12,6 milióna eur ulozenou zalobcovi stále predstavuje neodôvodnený rozdiel. 42 Zalobca nakoniec uvádza, ze teda neexistujú naliehavé faktory alebo objektívna nevyhnutnost, ktoré by mohli vysvetlit velký rozdiel medzi výskou pokuty, ktorá mu bola ulozená, a výskou pokút ulozených ostatným podnikom, predovsetkým AGA AB. Komisia teda nesprávne uplatnila kritéria závaznosti a dlzky trvania porusovania a porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "v tom zmysle, ze neposkytla pre toto uplatnenie presvedcivé odôvodnenie". 43 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a zákazu svojvôle 44 Zalobca tvrdí, ze bez ohladu na metódu, na základe ktorej Komisia stanovuje pokuty jednotlivým úcastníkom vo veciach v oblasti hospodárskej sútaze, musí Komisia vzdy dbat na to, aby bol konecný výsledok tohto výpoctu v súlade s vyssie uvedenými vseobecnými zásadami práva Spolocenstva, k comu v prejednávanej veci nedoslo. 45 Zalobca po prvé tvrdí, ze Komisia tým, ze takto rozdielne zaobchádzala s dvoma podnikmi, o ktorých sa sama domnieva, ze sa na porusovaní podielali rovnakým spôsobom, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Dodáva, ze uplatnenie hornej hranice 10 % nemôze predstavovat objektívne odôvodnenie velkého rozdielu vo výske ulozených pokút, a odkazuje na svoju argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 46 Zalobca po druhé tvrdí, ze jemu ulozená pokuta, ktorá je extrémne vysoká v porovnaní s pokutami ulozenými ostatným podnikom, porusuje aj zásadu proporcionality. Samotná Komisia v Rozhodnutí uvádza, ze zalobca a AGA Gas sa nachádzali na rovnakej úrovni, pokial ide o dve kritéria pouzité na stanovenie výsky pokút, teda závaznost a dlzka trvania porusovania. Zalobca tvrdí, ze ak teda uplatnenie iného pravidla vedie k podstatnému znízeniu pokuty pre jeden z podnikov, a nie pre druhý, suma, ktorú musí druhý podnik znásat, uz nie je primeraná vo vztahu k cielu sledovanému ulozením pokuty. Zalobca okrem toho odkazuje na svoju argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 47 Zalobca po tretie tvrdí, ze velký rozdiel medzi výskou pokuty, ktorá mu bola ulozená, a výskou pokút ulozených ostatným podnikom porusuje zákaz svojvôle. Nie je mozné sa domnievat, ze by Komisia mohla spravodlivo dospiet k tomuto rozhodnutiu. Zalobca okrem toho odkazuje na svoju argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 48 Komisia navrhuje, aby bol druhý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O návrhu na znízenie výsky pokuty 49 Zalobca subsidiárne navrhuje, aby Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci stanovenej v clánku 229 ES overil primeranost výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. 50 Spôsob, akým Komisia uplatnila hornú hranicu 10 %, vedie k zvlástnej situácii, v ktorej bola malému podniku, akým je zalobca, ktorého cinnosti majú hlavne vnútrostátny charakter, ulozená výrazne väcsia pokuta nez holandským dcérskym spolocnostiam skupín podnikov, ktoré pôsobia v celosvetovom meradle a majú ovela väcsí obrat nez zalobca. Taká situácia je v rozpore so sledovaným odstrasujúcim úcinkom. 51 Zalobca spochybnuje výpocet, ktorý vykonáva Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, a pripomína, ze musí byt povazovaný za podnik úplne odlisný od spolocnosti Linda, ktorá je jeho materskou spolocnostou. 52 Zdôraznuje, ze aj ked podla Komisie predstavuje pokuta, ktorá mu bola ulozená, 3 % jeho celkového obratu v Holandsku, vztahuje sa toto císlo na vsetky jeho cinnosti vrátane predaja v tonách (dvakrát vyssí nez obrat za plyn vo flasiach a kvapalný plyn) a cinnosti týkajúce sa medicínskych plynov. Porovnanie medzi obratom dosiahnutým na relevantnom trhu pred uplatnením oznámenia o spolupráci a výskou pokuty okrem toho odhaluje velký rozdiel medzi zalobcom a AGA Gas. Nespravodlivost sankcie ulozenej zalobcovi preukazuje aj skutocnost, ze pokuta predstavuje 50 % celkovej výsky ulozených pokút, zatial co podiel zalobcu na trhu pocas dotknutého obdobia predstavoval najviac jednu tretinu. 53 Komisia tvrdí, ze porovnanie medzi obratom uskutocneným na relevantnom trhu a výskou pokuty pred uplatnením oznámenia o spolupráci má zmysel len vtedy, pokial sa týka východiskovej sumy pokuty, pred uplatnením výlucne individuálnych prirázok a zrázok. Také porovnanie ukazuje, ze so zalobcom sa nezaobchádzalo horsie, ba naopak. Komisia prichádza k záveru, ze výska pokuty ulozenej zalobcovi je spravodlivá a nie je potrebné ju znízit. Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné poznámky 54 Po prvé je potrebné poznamenat, ze zalobca v rámci svojho prvého zalobného dôvodu vytýka zároven porusenie hmotnoprávneho pravidla, a to clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a porusenie procesného pravidla, clánku 253 ES týkajúceho sa povinnosti odôvodnenia. 55 Zalobca tak v zalobe v rámci uzavretia argumentácie venovanej prvému zalobnému dôvodu neplatnosti tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia a porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "v tom zmysle, ze neposkytla pre toto uplatnenie presvedcivé odôvodnenie". 56 Z tejto formulácie, a konkrétnejsie z pouzitia prívlastku "presvedcivé", vyplýva, ze výhrada zalobcu sa vlastne netýka neexistencie alebo nedostatocnosti odôvodnenia, co by bolo porusením podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES, ale dôvodnosti Rozhodnutia, teda zákonnosti tohto aktu po meritórnej stránke. 57 Zalobca dalej pripomína, ze Rozhodnutie bolo v prípade niektorých podnikov (BOC a on sám) adresované materskej spolocnosti a v prípade iných podnikov (Air Products, Air Liquide a AGA Gas) holandskej dcérskej spolocnosti, aj ked, pokial ide o tri posledné uvedené subjekty, Komisia v oznámení námietok uviedla, ze materské spolocnosti sa vo väcsom ci mensom rozsahu podielali na porusovaní. Zalobca tvrdí, ze táto náhla zmena nie je v rozhodnutí vysvetlená. 58 Pokial mozno toto posledné uvedené tvrdenie chápat ako vyjadrenie výhrady zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a citovanú judikatúru). 59 V prejednávanej veci je na jednej strane potrebné uviest, ze Rozhodnutie, i ked vypracované vo forme jedného rozhodnutia, je potrebné analyzovat ako súhrn individuálnych rozhodnutí, ktoré vo vztahu ku kazdému z podnikov, ktoré sú ich adresátmi, konstatujú porusenie alebo porusenia, ktorých sa dopustil, a ktorými sa ukladá pokuta, a na druhej strane, ze predmetom prejednávaného sporu je len zrusenie alebo znízenie sumy pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 Rozhodnutia. 60 Ak sa v takom kontexte rozhodne jeden adresát Rozhodnutia podat zalobu o neplatnost, zaoberá sa súd Spolocenstva len tými castami Rozhodnutia, ktoré sa týkajú tohto adresáta. Tie casti Rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov a ktoré neboli napadnuté, naproti tomu nie sú súcastou sporu, o ktorom má súd Spolocenstva rozhodnút (rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 53). 61 Zalobca v prejednávanej veci neuvádza neexistenciu alebo nedostatocnost odôvodnenia vo vztahu k poruseniu, ktoré mu bolo pripísané v Rozhodnutí. Uvádzaná neexistencia vysvetlení by tak mohla ovplyvnit zákonnost Rozhodnutia, pokial ide o tri holandské dcérske spolocnosti, Air Products, Air Liquide a AGA Gas. Air Products a Air Liquide vsak proti Rozhodnutiu, ktorého sú adresátmi, zalobu nepodali, a neurobila to ani spolocnost AGA AB, ktorej bolo Rozhodnutie oznámené ako právnej nástupkyni spolocnosti AGA Gas. 62 Pokial zalobca tvrdí, ze Rozhodnutie je protiprávne pre nedostatok odôvodnenia vo vztahu k zaobchádzaniu s materskými spolocnostami spolocností Air Products a Air Liquide, ktoré neboli adresátmi Rozhodnutia, a teda im nebola ulozená sankcia, je potrebné uviest, ze zalobca nie je oprávnený argumentovat takou okolnostou, aby sa sám vyhol sankcii, ktorá mu bola ulozená za porusenie clánku 81 ES, kedze situácia týchto dvoch podnikov nie je predmetom konania pred súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 56). 63 Nakoniec je potrebné príst k záveru, ze Rozhodnutie je v kazdom prípade dostatocne odôvodnené vo vztahu k zalobcovi v tom zmysle, ze zalobcovi sa umoznilo spoznat dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze ho povazovala za zodpovedného za vytýkané porusovanie, a ulozila mu pokutu, a to nezávisle od zaobchádzania s ostatnými podnikmi, ktoré boli uvedené v oznámení námietok, ale nestali sa adresátmi Rozhodnutia. Súd prvého stupna sa tiez domnieva, ze je schopný vykonat svoje preskúmanie Rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na situáciu zalobcu. 64 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze pokial mozno písomnosti zalobcu chápat tak, ze obsahujú námietku zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 253 ES, uvedenú námietku je potrebné zamietnut. 65 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze preskúmanie písomností zalobcu odhaluje urcité prelínanie dvoch uvádzaných zalobných dôvodov neplatnosti a vyjadrenia troch námietok, ktoré vsetky kritizujú nesprávne uplatnenie kritérií závaznosti a dlzky trvania stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Prvé dve námietky sú zalozené na neprimeranej a diskriminacnej povahe ulozenej pokuty. Velká cast argumentácie zalobcu sa venovala rozdielom v konecnej výske pokút skúmaných a kritizovaných z pohladu porovnania so situáciou AGA Gas a uplatnenia hornej hranice 10 % v predmetnom prípade. V rámci tretej námietky zalobca konstatuje rozpor ulozenej pokuty s cielom odstrasenia. 66 Je tiez potrebné konstatovat, ze zalobca rozvádza námietky zalozené na neprimeranosti ulozenej pokuty, jej diskriminacnej povahe a rozpore s cielom odstrasenia, tak v rámci návrhov na zrusenie clánku 3 rozhodnutia, ako aj v subsidiárnych návrhoch na to, aby Súd prvého stupna znízil výsku pokuty na základe svojej neobmedzenej právomoci. 67 Za týchto okolností je potrebné preskúmat argumentáciu zalobcu z pohladu návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorú obsahuje, a rozlísit tri vyssie uvedené námietky. O návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty 68 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia pri stanovení sumy kazdej pokuty volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 268, potvrdený v rámci konania o odvolaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47). Jej úvaha sa vsak musí uskutocnit v súlade s právom Spolocenstva, ktoré nezahrna len ustanovenia Zmluvy, ale aj vseobecné právne zásady (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38). 69 Je takisto potrebné konstatovat, ze posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusovania, co sú kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 17 rovnakého nariadenia. 70 V prejednávanej veci je nepochybné, ze Komisia stanovila výsku pokuty ulozenej zalobcovi v súlade so vseobecnou metódou, ktorá vyplýva z jej usmernení. 71 Usmernenia v bode 1 prvom odseku stanovujú, ze pri stanovovaní súm pokút bude základná ciastka urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Bod 5 písm. a) usmernení vo vseobecných poznámkach upresnuje, ze "konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná ciastka zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". Usmernenia teda nejdú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v tomto ustanovení (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 250 a 252). 72 Pri stanovovaní východiskovej sumy pokút, urcenej v závislosti od závaznosti porusovania, prisla Komisia k záveru, ze bez ohladu na skutocnost, ze dotknuté podniky sa podielali na cenovom karteli, musí byt uvedené porusovanie klasifikované ako vázne, a nie ako velmi vázne, s ohladom na obmedzený zemepisný rozsah trhu a skutocnost, ze dotknuté odvetvie má priemerný ekonomický význam (odôvodnenia c. 423 az 428 Rozhodnutia). 73 S cielom zohladnit specifický význam protiprávneho konania kazdého podniku zapojeného do kartelu, a teda jeho skutocný úcinok na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila dotknuté podniky do styroch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu. Na tento úcel Komisia povazovala za vhodné pouzit ako základ pre porovnanie relatívneho významu podnikov na relevantnom trhu obrat uskutocnený na uvedenom trhu v roku 1996 (odôvodnenia c. 429 az 432 Rozhodnutia). 74 V dôsledku toho boli zalobca a AGA Gas, povazovaní za dva zdaleka najdôlezitejsie subjekty na relevantnom trhu, zaradení do prvej kategórie. Air Products a Air Liquide, ktorí sú priemernými subjektmi na tomto trhu, boli zaradení do druhej kategórie. Messer a BOC, ktorých význam na predmetnom trhu je oznacený ako "výrazne mensí", boli zaradení do tretej kategórie. V stvrtej kategórii sa nachádza spolocnost Westfalen, ktorá má na tomto trhu len velmi malý podiel (odôvodnenie c. 431 Rozhodnutia). 75 Na základe vyssie uvedených úvah Komisia stanovila pre zalobcu a AGA Gas rovnakú východiskovú sumu pokuty, a to 10 miliónov eur, oproti 2,6 milióna eur pre Air Products a Air Liquide, 1,2 milióna eur pre Messer a BOC a 0,45 milióna eur pre Westfalen. 76 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, Komisia prisla k záveru, ze porusovanie bolo strednodobé (od jedného do styroch rokov) u vsetkých dotknutých podnikov, pricom zalobca, AGA Gas, Air Products, Air Liquide a Messer porusovali clánok 81 ods. 1 ES od septembra 1993 do decembra 1997, BOC od júna 1994 do decembra 1995 a Westfalen od októbra 1994 do decembra 1995. Východisková suma pokuty ulozenej zalobcovi a AGA Gas bola zvýsená o 10 % za rok, co predstavuje zvýsenie o 40 % (odôvodnenia c. 433 a 434 Rozhodnutia). 77 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusovania tak bola stanovená na 14 miliónov eur pre zalobcu a AGA Gas, 3,64 milióna eur pre Air Products a Air Liquide, 1,68 milióna eur pre Messer, 1,38 milióna eur pre BOC a 0,51 milióna eur pre Westfalen. Je potrebné uviest, ze Komisia nezohladnila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost v neprospech alebo v prospech podnikov podielajúcich sa na karteli, s výnimkou BOC a Westfalen, ktorým bola znízená základná ciastka pokuty o 15 % z dôvodu výlucne pasívnej úlohy na porusovaní (odôvodnenia c. 438 az 448 Rozhodnutia). 78 Aj ked zalobca a AGA Gas mali v tomto stádiu stanovovania sumy pokút rovnaké postavenie, je nepochybné, ze zalobcovi bola nakoniec udelená pokuta vo výske 12,6 milióna eur, teda suma, ktorá je trikrát vyssia nez suma pokuty ulozenej AGA AB, teda 4,15 milióna eur, a ktorá predstavuje skoro 50 % celkovej sumy ulozených pokút. 79 Z Rozhodnutia vyplýva, ze rozdiel v sume ulozených pokút uvedený v predchádzajúcom bode má dvojaký pôvod, a to znízenie základnej ciastky pokuty zo 14 na 5,54 miliónov eur uplatnením hornej hranice 10 % v prospech AGA Gas, a dalej priznanie znízenia sumy pokuty pre túto spolocnost o 25 % na základe oznámenia o spolupráci, zatial co zalobcovi samému bolo poskytnuté znízenie len o 10 % (odôvodnenia c. 450, 454 a 459 Rozhodnutia). - O údajnej neprimeranosti ulozenej pokuty 80 Zalobca zdôraznuje, ze konecná suma pokuty, ktorá mu bola ulozená, je trikrát vyssia nez suma pokuty ulozenej spolocnosti AGA AB a predstavuje 50 % celkovej sumy pokút ulozených Komisiou v Rozhodnutí, co nie je v ziadnom prípade primerané jeho podielu na porusovaní alebo jeho podielu na trhu, kedze jeho podiel na trhu predstavoval v priebehu dotknutého obdobia najviac jednu tretinu. 81 Táto námietka odhaluje protirecenie v písomnostiach zalobcu. Zalobca vo svojej zalobe jasne uviedol, ze nespochybnuje jednotlivé fázy výpoctu výsky pokút vykonávaného Komisiou v odôvodneniach c. 412 az 448 Rozhodnutia, úvahy týkajúce sa závaznosti porusovania, dlzky jeho trvania a miery zapojenia sa jednotlivých podnikov (pozri bod 22 tohto rozsudku). 82 Konecná suma pokuty je pritom iba výsledkom série výpoctov uskutocnených Komisiou podla usmernení, ktoré sú pripomenuté vyssie, prípadne podla oznámenia o spolupráci. 83 Tvrdenie o neprimeranosti konecnej sumy pokuty ulozenej zalobcovi vo vztahu k celkovej sume ulozených pokút s ohladom na prvý predmetný údaj týkajúci sa individuálnej úcasti zalobcu na porusovaní nie je okrem toho nicím podlozené. 84 Pokial ide o druhý predmetný údaj týkajúci sa zohladnenia významu podniku na dotknutom trhu, je najskôr potrebné pripomenút, ze Komisia nie je pri urcovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia povinná zaistit v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby nou vypocítané konecné sumy pokút udelených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 312). 85 Dalej je potrebné uviest, ze konecná suma pokuty nepredstavuje a priori vhodný prvok na urcenie prípadného nedostatku primeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. Stanovenie uvedenej konecnej sumy totiz závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými sú dlzka trvania porusenia, existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a úroven spolupráce uvedeného podniku, a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu. 86 Naopak, východisková suma pokuty predstavuje v prejednávanej veci relevantný údaj na posúdenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. 87 Ako uz bolo uvedené, Komisia totiz v Rozhodnutí na úcely zohladnenia specifického významu protiprávneho správania jednotlivých podnikov zúcastnujúcich sa kartelu, a teda jeho skutocného úcinku na hospodársku sútaz, zoradila dotknuté podniky do styroch kategórií práve v závislosti od ich významu na dotknutom trhu. Zalobca a AGA Gas, povazovaní za dva zdaleka najvýznamnejsie subjekty na relevantnom trhu, boli zaradení do prvej kategórie. 88 Komisia v tejto súvislosti odkazuje na císelné údaje uvedené v tretom riadku tabulky 1, ktorá sa nachádza v odôvodnení 75 Rozhodnutia: Podniky Celkový obrat adresátov rozhodnutia v roku 2001 (v eurách) Obrat v odvetví plynov vo flasiach a kvapalných plynov v Holandsku (v eurách) a odhadovaný podiel na trhu v roku 1996 Hoek Loos [NV] 470 648 000 71 400 000 (39,7 %) AGA Gas BV ^1 55 479 000 ^2 49 200 000 (27,4 %) [Air Products] 110 044 000 18 600 000 (10,4 %) Air Liquide BV 60 720 000 12 900 000 (7,2 %) [Messer] 11 275 000 8 200 000 (4,4 %) [BOC] 6 690 905 000 6 800 000 (3,8 %) [Westfalen] 5 455 000 2 600 000 (1,5 %) ^1 Po likvidácii AGA Gas BV v rokoch 2000/2001 AGA AB súhlasila s prevzatím zodpovednosti za konanie AGA Gas BV, a rozhodnutie je preto adresované AGA AB. ^2 Rok 2000 je posledný úplný rozpoctový rok, za ktorý sú dostupné údaje o obrate AGA Gas BV. 89 Je potrebné konstatovat, ze obrat AGA Gas na relevantnom trhu a jej podiel na trhu bol výrazne mensí ako v prípade zalobcu. Aj napriek tomu, ze uvedený obrat zalobcu je o 40 % vyssí ako obrat AGA Gas, tieto dva podniky boli zaradené do rovnakej kategórie a bola im ulozená rovnaká východisková suma pokuty vo výske 10 miliónov eur, co mozno povazovat za objektívne výhodnejsie pre zalobcu. Okrem toho, aj ked sa zalobca pýta na spôsob, akým bol vypocítaný obrat AGA Gas, neuvádza ziadnu konkrétnu skutocnost, ktorá by mohla spochybnit císelný odhad uvedený vo vyssie uvedenej tabulke. 90 Zalobca sa pokúsa minimalizovat svoj význam tým, ze porovnáva svoj podiel na trhu s väcsími podielmi na trhu spolocnosti AGA Gas, pokial ide o niektoré ciastkové segmenty predmetného trhu, teda urcité druhy plynu, a s týmto cielom odkazuje na císelné údaje uvedené v tabulkách 3 (plyny vo flasiach) a 4 (kvapalné plyny) Rozhodnutia (odôvodnenia c. 77 a 78). Ako vsak správne zdôraznuje Komisia, toto porovnanie nie je relevantné pre posúdenie významu oboch podnikov, kedze podiely na trhu uvedené v tabulke 1 Rozhodnutia zohladnujú vázený priemer týchto jednotlivých ciastkových segmentov, a umoznujú teda primerane zhodnotit relatívny význam týchto podnikov. 91 V skutocnosti je potrebné uviest, ze zalobca vo svojich písomnostiach zjavne trvá na podobnosti svojej situácie so situáciou AGA Gas, a na základe toho tvrdí, ze z tabulky 1 Rozhodnutia vyplýva, ze jeho obrat pri plyne vo flasiach a kvapalnom plyne je porovnatelný s obratom AGA Gas, a ze Komisia preto oprávnene zaradila tieto dva podniky do rovnakej kategórie. 92 Velkost obratu zalobcu a jeho podielu na trhu vysvetluje a odôvodnuje východiskovú sumu predstavujúcu skoro stvornásobok sumy ulozenej podnikom v druhej kategórii, a viac ako osemnásobok sumy ulozenej podnikom v tretej kategórii. Okrem toho pomery medzi obratmi podnikov uvedených v tabulke 1 Rozhodnutia na relevantnom trhu a východiskovou sumou pokút stanovenou Komisiou pre kazdý z nich neodhalujú ziadne neprimerané zaobchádzanie so zalobcom, kedze východisková suma pokuty predstavuje 14 % obratu na relevantnom trhu pre zalobcu oproti 20,3 % pre AGA Gas, 13,98 % pre Air Products, 20,2 % pre Air Liquide, 14,6 % pre Messer, 17,6 % pre BOC a 17,3 % pre Westfalen. 93 Za týchto okolností skutocnost, ze konecná suma pokuty ulozenej zalobcovi predstavuje skoro 50 % celkovej výsky pokút ulozených Komisiou, neumoznuje príst k záveru o neprimeranosti uvedenej sumy, kedze východisková suma jeho pokuty je odôvodnená vo svetle kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie významu kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 304). 94 Toto posledné uvedené posúdenie je tiez základom pre zamietnutie tvrdenia zalobcu zalozeného na porovnaní s AGA Gas, pokial ide o vztah medzi obratom uskutocneným na relevantnom trhu a výskou pokuty pred uplatnením oznámenia o spolupráci. 95 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze znízenie pokuty ulozenej AGA Gas zo 14 na 5,54 milióna eur pred uplatnením oznámenia o spolupráci, zatial co pokuta zalobcu zostala vo výske 14 miliónov eur, sa vysvetluje uplatnením hornej hranice 10 % a nepredstavuje ziadne diskriminacné zaobchádzanie na ujmu zalobcu, ako je uvedené dalej. - O údajnej diskriminacnej povahe ulozenej pokuty 96 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 97 Hoci zalobca vo vseobecnosti spochybnuje rozdiel medzi výskou pokuty, ktorá mu bola ulozená, a výskou pokút ulozených ostatným podnikom zapojeným do kartelu, svoju námietku o údajnej diskriminacnej povahe svojej pokuty zakladá a rozvíja najmä vo vztahu k zaobchádzaniu s AGA Gas. Zalobca tak tvrdí, ze sa nachádzal v rovnakom postavení, pokial ide o závaznost a dlzku trvania porusenia, výlucne vo vztahu k AGA Gas. 98 Z Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne stanovila pre AGA Gas a zalobcu rovnakú základnú ciastku pokuty urcenú v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, ale nakoniec ulozila zalobcovi trikrát vyssiu pokutu nez AGA AB za skutky, ktorých sa dopustila jej bývalá dcérska spolocnost. 99 Zalobca tvrdí, ze Komisia pri výkone svojej volnej úvahy vykonala pri stanovení pokút urcité rozhodnutia, a predovsetkým v rámci uplatnenia hornej hranice 10 %, ktoré viedli k napadnutému konecnému výsledku. Podla zalobcu neexistujú naliehavé skutocnosti, ktoré by mohli vysvetlit velmi velký rozdiel medzi výskou jemu ulozenej pokuty a výskou pokuty ulozenej AGA AB. 100 Ako uz bolo uvedené, vyssie uvedený rozdiel sa vysvetluje znízením sumy pokuty pre AGA Gas v dôsledku uplatnenia hornej hranice 10 % a tým, ze spolocnosti AGA Gas bolo poskytnuté znízenie sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci o 25 %, oproti len 10 % pre zalobcu. 101 Zalobca vo svojich písomnostiach nevyjadril ziadnu pripomienku týkajúcu sa podmienok, za ktorých Komisia uplatnila uvedené oznámenie tak voci nemu samému, ako aj voci ostatným dotknutým podnikom. 102 Komisia síce môze pod dohladom Súdu prvého stupna slobodne rozhodnút o priznaní znízenia pokút na základe oznámenia o spolupráci s ohladom na okolnosti kazdej veci, je vsak povinná dodrzat hornú hranicu 10 %. V rozpore s tvrdeniami zalobcu nemá Komisia k dispozícii volnú úvahu pri uplatnovaní hornej hranice 10 %, ktorá súvisí výlucne s výskou obratu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Ako zdôraznuje generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch k rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie (Zb. s. I-5439, bod 125), "na základe svojej definície predstavuje horná hranica absolútny limit, ktorý sa automaticky uplatní pri dosiahnutí urcitej prahovej hodnoty, nezávisle od ostatných prvkov posúdenia". 103 Diskriminácia uvádzaná zalobcom by teda mohla spocívat len v definícii obratu pouzitej Komisiou v Rozhodnutí. 104 Podla ustálenej judikatúry treba obrat uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 chápat ako celosvetový obrat dotknutého podniku, kedze len tento obrat poskytuje priblizný údaj o význame a vplyve tohto podniku na trhu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 181; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 160). 105 V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, ze skutocnosti uvedené v casti I Rozhodnutia dokazujú, ze zalobca sa priamo podielal na tajných dohodách týkajúcich sa medicínskych a priemyselných plynov v Holandsku, a ze teda v dôsledku toho musí prevziat zodpovednost za svoje porusenia a stat sa adresátom Rozhodnutia (odôvodnenie c. 396 Rozhodnutia). 106 Z Rozhodnutia navyse vyplýva, ze celkový obrat zalobcu v roku 2001 dosiahol 470 648 000 eur (tabulka 1 Rozhodnutia), zatial co základná ciastka pokuty, ktorá pre neho bola stanovená na základe výpoctu vykonaného podla usmernení, dosiahla 14 000 000 eur. Je zrejmé, ze táto posledná uvedená ciastka je ovela nizsia nez vyssie uvedená hranica, ktorá sa teda neuplatnila. 107 Naopak pre AGA Gas stanovila Komisia podla výpoctu vykonaného na základe usmernení pokutu vo výske 14 miliónov eur, zjavne prekracujúcu hranicu 10 % celkového obratu dotknutého podniku, ktorý dosahoval 55 479 000 eur v roku 2000, ktorý bol posledným úplným rozpoctovým rokom, za ktorý boli dostupné údaje o obrate AGA Gas. To vysvetluje, ze pokuta bola znízená na maximálnu dovolenú úroven, teda na sumu 5,54 milióna eur. S ohladom na celkový obrat odhadnutý na 11,275 milióna eur sa aj spolocnosti Messer poskytlo, na základe uplatnenia hornej hranice 10 %, obmedzenie pokuty na 1,12 milióna eur. 108 Okrem skutocnosti, ze nespochybnil sumu, ktorú zalovaná urcila na základe jeho celkového obratu, pritom zalobca nepreukázal a dokonca ani netvrdil, ze konanie proti hospodárskej sútazi, ktoré mu vytýka Komisia, musí byt pripísané inému podniku, a ze nebol pôvodcom porusenia clánku 81 ES. Zalobca, adresát oznámenia námietok, naopak trvá na tom, ze bez ohladu na to, ze spolocnost Linde mala na jeho základnom imaní podiel 58 % v roku 1992 a 65 % v roku 1995, mohol vo velkej miere slobodne urcovat svoju obchodnú politiku a ze neexistoval vztah skupiny v zmysle judikatúry. Zalobca netvrdí ani to, ze jeho dcérska spolocnost, Hoek Loos BV, ktorá zastresuje jeho cinnosti v Holandsku, je pôvodcom predmetného konania proti hospodárskej sútazi a ze táto posledná uvedená spolocnost nezávisle urcovala svoje konanie na trhu. 109 Zalobca sa obmedzuje jednak na tvrdenie, ze Komisia s ním neprávom zaobchádzala inak ako s ostatnými podnikmi a predovsetkým s AGA Gas, jednak na to, ze ziada rovnaké zaobchádzanie, ktoré oznacuje za zvýhodnujúce, aké bolo poskytnuté tomuto podniku. 110 Stací konstatovat, ze táto argumentácia zalobcu nemôze podlozit tvrdenie, ze Komisia sa voci nemu dopustila omylu v posúdení, pokial ide o hornú hranicu 10 %, ci uz ide o predbeznú otázku pripísatelnosti porusovania alebo o otázku obratu, ktorý sa má zohladnit. 111 Pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa zaobchádzania s ostatnými podnikmi a predovsetkým so spolocnostou AGA Gas, zalobca vo svojej replike uvádza, ze preukázal, ze zvýhodnujúce rozhodnutia vykonané Komisiou, pokial ide o adresátov rozhodnutí, o obrat, ktorého sa týka horná hranica 10 %, a o poradie, v ktorom sa uplatní táto horná hranica a ustanovenia oznámenia o spolupráci, "neboli vzdy samozrejmé, avsak netvrdí, ze neboli správne, ani sa nevyjadruje k ich vhodnosti, aj ked by o nich mohol mat pochybnosti". Zalobca sa predovsetkým cuduje tomu, ze Komisia nepovazovala spolocnost AGA AB za zodpovednú za porusenie a nezohladnila celkový obrat uvedeného podniku. Tvrdí, ze skutocnost, ze Rozhodnutie bolo namierené proti AGA AB, ako nástupkyni jej bývalej dcérskej spolocnosti AGA Gas, nepredstavuje presvedcivý argument pre odôvodnenie velkého rozdielu medzi ulozenými pokutami. 112 Kedze sa zalobca obmedzuje na zdôraznenie zvýhodnenia spolocnosti AGA Gas z dôvodu uplatnenia hornej hranice 10 %, stací konstatovat, ze tento podnik a zalobca neboli v porovnatelnej situácii a ze tento objektívny rozdiel medzi ich situáciami vysvetluje a odôvodnuje objektívny rozdiel v zaobchádzaní s nimi. To, co zalobca opisuje ako konecný diskriminacný výsledok výpoctu vykonaného Komisiou, je teda v skutocnosti len nevyhnutným výsledkom uplatnenia hranice 10 %. 113 Pokial zalobca uvádza neoprávnené znízenie ulozenej pokuty pre AGA Gas, a za predpokladu, ze Komisia neoprávnene poskytla tomuto podniku znízenie nesprávnym uplatnením hornej hranice 10 %, je potrebné pripomenút, ze dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady legálnosti, podla ktorej nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, 134/84, Zb. s. 2225, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 160, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 160, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 367). 114 Len pre úplnost je potrebné uviest, ze tvrdenia zalobcu o výbere adresátov Rozhodnutia, o zohladnení celosvetového obratu skupiny, do ktorej patrí podnik, ktorý je adresátom Rozhodnutia, pre uplatnenie hornej hranice 10 %, a o nevyhnutnosti uplatnit oznámenie o spolupráci pred uplatnením uvedenej hornej hranice nie sú dôvodné. 115 Po prvé, aj ked zalobca kritizuje zmenu posúdenia Komisie voci spolocnosti AGA AB, pokial ide o pripísatelnost vytýkaného protisútazného správania, je potrebné konstatovat, jednak ze to bola spolocnost AGA Gas, a nie AGA AB, ktorá bola jediným adresátom oznámenia námietok, a teda jediným podnikom, ktorému Komisia pripísala porusenie, jednak ze zalovaná toto posúdenie potvrdila v rozhodnutí, ked vyhlásila len AGA Gas za zodpovednú za v nom uvedené porusenie. Zalobca nepredlozil ziadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátit toto posúdenie a preukázat, ze AGA AB sa mala od zaciatku povazovat za zodpovednú, sama alebo solidárne s AGA Gas, za konanie poslednej uvedenej spolocnosti. 116 Po druhé, Komisia musí na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % zohladnit obrat dotknutého podniku, a to podniku, ktorému sa pripísalo porusovanie a ktorý bol na základe toho vyhlásený za zodpovedný, a bolo mu oznámené rozhodnutie o ulození pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 117 Tvrdenie zalobcu týkajúce sa nevyhnutnosti zohladnit celkový obrat skupiny, do ktorej patrí dcérska spolocnost, ktorá je adresátom rozhodnutia o ulození pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nie je v súlade s ustálenou judikatúrou (a zbavuje túto judikatúru akéhokolvek zmyslu), podla ktorej môze byt protisútazné správanie podniku pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 117). Správanie dcérskej spolocnosti tak môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje konanie na trhu, ale v podstate realizuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 133). 118 Tvrdenie zalobcu zbavuje uzitocnosti akúkolvek analýzu vztahov vnútri skupiny spolocností s cielom urcit, ci táto skupina môze predstavovat na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze jediný podnik, kedze uznanie zodpovednosti jedného podniku, ktorý je clenom skupiny, spôsobuje ipso facto solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti predstavujúcej skupinu, pokial existuje, alebo iných podnikov tvoriacich skupinu. Je preto v úplnom rozpore so zásadou individuálnosti trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63, potvrdený v konaní o odvolaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp Stainless a ThyssenKrupp Acciai speciali Terni/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 82). 119 V tejto súvislosti sa zalobca nesprávne odvoláva na rozsudok HFB a i./Komisia, bod 37 vyssie. Aj ked Súd prvého stupna v tomto rozsudku skutocne stanovil hornú hranicu 10 % na základe súctu obratov troch spolocností tvoriacich predmetnú skupinu, potvrdil aj rozhodnutie Komisie povazovat kazdú z týchto spolocností za solidárne zodpovednú za porusenie konstatované u vedúceho skupiny, ktorý sám predstavoval podnik, ktorý sa dopustil porusenia v zmysle clánku 81 ES (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 527). 120 Kedze spolocnost AGA AB nebola pôvodne povazovaná za zodpovednú za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti AGA Gas, bolo za týchto okolností potrebné zohladnit na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % len obrat AGA Gas, a to nezávisle od skutocnosti, ze Rozhodnutie bolo nakoniec adresované AGA AB ako právnej nástupkyni jej dcérskej spolocnosti, ktorá z právneho hladiska prestala existovat po zaslaní oznámenia námietok. 121 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 27). Inak je to len vtedy, ak právnická osoba alebo osoby zodpovedné za prevádzku podniku prestali právne existovat po tom, co doslo k poruseniu (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145, a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 104), co je prípad prejednávanej veci. 122 Po likvidácii AGA Gas súhlasila materská spolocnost AGA AB s prevzatím zodpovednosti za svoju bývalú dcérsku spolocnost, a teda za sankciu, ktorá by bola sankciou AGA Gas, pokial by táto spolocnost este existovala. Za takéhoto predpokladu sa výska pokuty aj nadalej stanoví na základe úcasti a situácie AGA Gas. 123 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze faktor týkajúci sa spolupráce Komisia zohladnila po uplatnení hornej hranice 10 %, stací konstatovat, ze uvedený prístup zaistuje, aby oznámenie o spolupráci mohlo mat v plnej miere potrebný úcinok: pokial by základná ciastka výrazne prekrocila hranicu 10 % pred uplatnením uvedeného oznámenia, ako to bolo v prípade AGA Gas, bez toho, aby uvedená hranica mohla byt ihned uplatnená, bol by podnet pre dotknutý podnik, aby spolupracoval s Komisiou, ovela slabsí vzhladom na to, ze konecná pokuta by bola v kazdom prípade znízená na 10 %, ci uz so spoluprácou, alebo bez nej (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 41). 124 Z toho vyplýva, ze námietka zalobcu zalozená na diskriminacnom zaobchádzaní v porovnaní s AGA Gas, ako aj ostatnými podnikmi zapojenými do kartelu, sa, pokial ide o tieto ostatné podniky, nepreukázala. - O údajnom rozpore s cielom odstrasenia 125 Zalobca tvrdí, ze spôsob, akým Komisia v Rozhodnutí uplatnila hornú hranicu 10 %, viedol k výsledku, pokial ide o konecnú výsku pokút, ktorý je v úplnom rozpore s cielom odstrasenia. Zdôraznuje, ze ako relatívne malému podniku, ktorého cinnosti majú v zásade vnútrostátny charakter, mu bola ulozená ovela väcsia pokuta nez holandským dcérskym spolocnostiam skupín podnikov pôsobiacich v celosvetovom meradle, ktorých obrat je ovela vyssí nez jeho obrat. V tejto súvislosti uvádza celosvetový obrat materských spolocností spolocnosti Air Products (5 717 miliónov dolárov) a spolocnosti Air Liquide (8 328 miliónov eur). 126 Dodáva, ze neuplatnenie hornej hranice 10 % na celkový obrat skupiny, do ktorej patrí dcérska spolocnost, ktorá je jediným adresátom rozhodnutia o ulození pokút, by viedlo k situácii, v ktorej by výska pokuty závisela od spôsobu, akým podnik rozdelil svoje cinnosti medzi rôzne spolocnosti, pricom velký pocet medzinárodných podnikov, napríklad materské spolocnosti spolocností Air Products a Air Liquide, vykonáva svoje cinnosti prostredníctvom rôznych vnútrostátnych spolocností. Tak by sa narusilo objektívne uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a prvok odstrasenia by získal svojvolný obsah. 127 Na úvod je potrebné uviest, ze zalobca vykonáva úplne irelevantné porovnanie, pokial porovnáva svoj celkový obrat (470 648 000 eur v roku 2001) so skutocne vyssími obratmi dosiahnutými podnikmi, ktoré sa nepovazovali za zodpovedné za porusovanie vytýkané Komisiou, a neboli teda adresátmi rozhodnutia. 128 V skutocnosti sa ukazuje, ze argumentácia zalobcu sa zakladá na chybnom predpoklade, a to na potrebe zohladnit, na úcely uplatnenia hornej hranice 10 %, celkový obrat skupiny, do ktorej patrí dcérska spolocnost, ktorá je sama zodpovedná za porusovanie a ktorej je urcené rozhodnutie o ulození pokút, ako sa preukázalo v bodoch 116 az 118 tohto rozsudku. 129 V rozpore s tvrdeniami zalobcu nerobí uplatnenie hornej hranice 10 % v súlade s judikatúrou výsku pokuty závislou od toho, ako subjekt organicky usporiada rôzne svoje cinnosti. Stanovenie výsky pokuty spocíva na právnom posúdení Komisiou, podliehajúcom preskúmaniu Súdom prvého stupna, a to posúdení pripísatelnosti porusovania jednému alebo viacerým podnikom, co predstavuje jediné ponatie, ktoré je v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti. Na otázku pripísatelnosti mozno odpovedat rôzne v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, v ktorej sa táto otázka kladie, a môze to byt odpoved, ze zodpovedná je len dcérska spolocnost, ze zodpovedná je materská spolocnost, alebo ze sú solidárne zodpovedné oba tieto subjekty. 130 Pokial zalobca tvrdí, ze konecná suma jeho pokuty je v rozpore so sledovaným odstrasujúcim úcinkom, kedze je ovela vyssia nez výska pokút ulozených holandským spolocnostiam, adresátom Rozhodnutia, ktoré sú dcérskymi spolocnostami velkých medzinárodných dodávatelov plynov, je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej Komisia pri svojom posudzovaní vseobecnej úrovne pokút oprávnene zohladnuje skutocnost, ze zjavné porusenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je dosial relatívne casté, a ze teda môze zvýsit úroven pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok (rozsudok zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 179). 131 Bod 1 A stvrtá zarázka usmernení v tejto súvislosti predovsetkým stanovuje, ze v rámci hodnotenia závaznosti porusovania a východiskovej sumy pokuty je potrebné "stanovit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecuje dostatocne odstrasujúci charakter". 132 V prejednávanej veci, ktorá zodpovedá klasickému druhu porusenia práva hospodárskej sútaze a konaniu, ktorého protiprávnost Komisia viackrát potvrdila od svojich prvých zásahov vo veci, Komisia mohla povazovat za potrebné stanovit sumu pokuty na dostatocne odstrasujúcu úroven v hraniciach stanovených nariadením c. 17. 133 Ako vsak bolo uvedené vyssie (bod 110), zalobca nepreukázal, ze Komisia sa vo vztahu k nemu dopustila omylu v posúdení, pokial ide o hornú hranicu 10 %, pripomínajúc, ze institúcia je podla nariadenia c. 17 povinná uplatnit túto hranicu. 134 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze námietky predlozené zalobcom, ktoré sú zalozené na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, týkajúce sa údajnej neprimeranosti ulozenej pokuty, jej diskriminacnej povahy a jej rozporu s cielom odstrasenia, musia byt zamietnuté ako nedôvodné, a ze ziadna z okolností uvádzaných zalobcom neodôvodnuje znízenie uvedenej sumy pokuty. 135 Pokial ide nakoniec o údajné porusenie "zásady zákazu svojvôle", je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobcu týkajúce sa tejto námietky ju neumoznujú rozlísit vo svojej podstate od výhrad uvedených v predchádzajúcom bode, takze túto námietku je takisto potrebné zamietnut. O trovách 136 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. júla 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuwxQl7/L97924-6857TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXuwxQl7/L97924-6857TMP.html#Footref*