Vec T-303/02 Westfalen Gassen Nederland BV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s priemyselnými a medicínskymi plynmi - Urcenie cien - Dôkaz o úcasti na karteli - Dôkaz o distancovaní sa - Zásady zákazu diskriminácie a proporcionality - Výpocet pokút" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na protisútaznej iniciatíve (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 10. Konanie - Lehota na predlozenie dôkazov [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1 písm. e), clánok 48 ods. 1 a clánok 66 ods. 2] 1. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES stací, aby dohoda mala za ciel obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz bez ohladu na jej konkrétne úcinky. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, a teda smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu. (pozri bod 75) 2. Na po právnej stránke dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia dokáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je úcast na takých stretnutiach dokázaná, podniku prinálezí predostriet skutocnosti potvrdzujúce, ze jeho úcast na daných stretnutiach nemala protisútazný charakter, a preukázat, ze oznámil svojim konkurentom, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. Pojem verejného distancovania sa ako zlozka zbavenia zodpovednosti musí byt sám osebe vykladaný zuzujúco. Mlcanie subjektu vo vztahu ku konkrétnej otázke týkajúcej sa cenovej politiky na stretnutí, na ktorom dochádza k nedovolenému zosúladeniu, nemozno v tejto súvislosti zamienat s vyjadrením nemenného a jasného nesúhlasu. Práve naopak tiché schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore pokracovania v porusovaní a stazuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, a teda je spôsobilá zalozit zodpovednost podniku. (pozri bod 76, 77, 103, 124) 3. Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, je vseobecne známy, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný vztah medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú zápisnice zo stretnutia, tieto sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 106, 107) 4. Pojem "zosúladený postup" predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktoré bez toho, aby dospeli k uskutocneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádzajú riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi sebou. Kritériá koordinácie a spolupráce zdaleka nevyzadujú vyhotovenie skutocného "plánu", ale je potrebné ich chápat vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu. Ak aj táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo následok bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá. (pozri bod 121) 5. Ako vyplýva zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES, pojem zosúladený postup znamená okrem zosúladenia medzi podnikmi aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom tohto zosúladenia, a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutocnostami. Pokial nie je preukázaný opak, co prinálezí dotknutému hospodárskemu subjektu, platí domnienka, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladení, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. (pozri bod 132) 6. Na vypocítanie dlzky trvania porusenia, ktorého ciel obmedzuje hospodársku sútaz, stací len urcit obdobie, pocas ktorého táto dohoda existovala, teda obdobie, ktoré uplynulo medzi dnom jej podpísania a dnom, ku ktorému bola ukoncená. (pozri bod 138) 7. Ak podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods.1 ES, nemôze sa vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta, aj ked súd Spolocenstva nepojednáva o situácii takéhoto hospodárskeho subjektu. (pozri bod 141) 8. Pri stanovení sumy kazdej pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva disponuje Komisia volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec. Jej úvaha sa vsak musí uskutocnit v súlade s právom Spolocenstva, ktoré nezahrna len ustanovenia Zmluvy, ale aj vseobecné právne zásady. V tomto ohlade je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia, co sú kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 17 rovnakého nariadenia. (pozri body 151 - 153) 9. Komisia nie je pri urcovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia povinná zaistit v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby nou vypocítané konecné sumy pokút udelených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat. V tomto ohlade clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako výska pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. Posúdenia dlzky porusenia, pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a stupna spolupráce podniku zapojeného do kartelu Komisiou závisia od individuálneho správania predmetného podniku a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu. Za týchto podmienok nepredstavuje konecná suma pokuty a priori vhodný prvok na urcenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam podnikov zapojených do kartelu. Naopak, východisková suma pokuty môze predstavovat relevantný údaj na posúdenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. (pozri body 173, 174, 176 - 178) 10. Podla clánku 44 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánku 48 ods. 1 tohto poriadku musí zaloba obsahovat, ak treba, oznacenie dôkazov, ktorými navrhovatel preukazuje svoje tvrdenia, a úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, ze odôvodnia svoje omeskanie s takýmto návrhom. Preto sa na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého úcastníka konania predlozený v jeho vyjadrení k zalobe nevztahuje pravidlo o preklúzii uvedené v clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiz týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápat vo vztahu k clánku 66 ods. 2 tohto poriadku, ktorý výslovne stanovuje, ze právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnút doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté. (pozri bod 189) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 5. decembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s priemyselnými a medicínskymi plynmi - Urcenie cien - Dôkaz o úcasti na karteli - Dôkaz o distancovaní sa - Zásady zákazu diskriminácie a proporcionality - Výpocet pokút" Vo veci T-303/02, Westfalen Gassen Nederland BV, so sídlom v Deventeri (Holandsko), v zastúpení: M. Essers a M. Custers, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/207/ES z 24. júla 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/E-3/36.700 - Priemyselné a medicínske plyny) (Ú. v. EÚ L 84, 2003, s. 1), subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. apríla 2006, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Skutkové okolnosti 1 Westfalen Gassen Nederland BV (dalej len "zalobkyna" alebo "Westfalen") je podnikom pôsobiacim na holandskom trhu s priemyselnými a medicínskymi plynmi od roku 1989. 2 Komisia v decembri 1997 a v priebehu roka 1998 vykonala podla clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) setrenie v pobockách zalobkyne a iných spolocností, ktoré takisto vykonávajú cinnost na uvedenom trhu, v danom prípade AGA Gas BV (dalej len "AGA"), Air Liquide BV, Air Products Nederland BV, Boc Gases Benelux (dalej len "BOC"), Hydrogas Holland BV a Messer Nederland BV (dalej len "Messer"). 3 Komisia po tom, co vyssie uvedeným spolocnostiam zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie, zaslala 9. júla 2001 ôsmim podnikom pôsobiacim v dotknutom sektore vrátane zalobkyne oznámenie o výhradách. 4 Zalobkyna vo svojej odpovedi spochybnila skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. Po likvidácii AGA Gas jej materská spolocnost AGA AB odpovedala vo veci samej na uvedené oznámenie v mene svojej bývalej dcérskej spolocnosti a výslovne vyhlásila, ze je pripravená prevziat zodpovednost za porusenia spôsobené dcérskou spolocnostou. 5 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa uskutocnilo 10. januára 2002, Komisia prijala rozhodnutie 2003/207/ES z 24. júla 2002 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/E-3/36.700 - Priemyselné a medicínske plyny) (Ú. v. EÚ L 84, 2003, s. 1, dalej len "Rozhodnutie"). 6 Rozhodnutie bolo 26. júla 2002 oznámené zalobkyni a bolo adresované AGA AB ako právnej nástupkyni AGA Gas. Napadnuté rozhodnutie 7 Komisia v Rozhodnutí uvádza, ze zhromazdila dôkazy existencie tajnej dohody medzi konkurentmi pôsobiacimi v oblasti priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku najmä v období 1993 - 1997 (odôvodnenie c. 331). 8 Taktiez sa domnieva (odôvodnenie c. 393 Rozhodnutia), ze zalobkyna sa podielala na dohodách a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa: - urcenia zvýsení cien v období od októbra 1994 do decembra 1995, - stanovenia období nesútazenia v období od októbra 1994 do januára 1995, - urcenia minimálnych cien v období od marca 1994 do decembra 1995. 9 V prvom rade Komisia v súvislosti so zvysovaním cien predovsetkým zdôraznuje, ze k prvému rokovaniu o zvýsení cien plynu vo flasiach za rok 1995 doslo 14. októbra 1994 na stretnutí zdruzenia Vereniging van Fabrikanten van Industriële Gassen (dalej len "VFIG"), zoskupujúceho podniky vyrábajúce a predávajúce priemyselné plyny v Holandsku. Úcastníkmi tohto stretnutia boli AGA, Air Liquide, Air Products, BOC, Hoek Loos, Hydrogas, Messer, Nederlandse Technische Gasmaatschappij (dalej len "NTG") a zalobkyna (odôvodnenie c. 136 Rozhodnutia). 10 Na úcely preukázania protisútazného ciela tohto stretnutia institúcia odkazuje najmä na rukou písané poznámky zaistené u AGA, prípadne poskytnuté týmto podnikom a oznacené dátumom 17. október 1994. 11 Komisia dalej tvrdí, ze tieto zvýsenia cien plynu vo flasiach za rok 1995 boli do detailov urcené AGA, Air Liquide, Air Products, BOC, Hoek Loos, Messer a Westfalen pocas stretnutia VFIG 18. novembra 1994 a s cielom odôvodnit tento záver sa opiera o dve rukou nacrtnuté tabulky, z ktorých jednu odovzdala AGA (dalej len "tabulka c. 1") a druhá bola zaistená u Air Products (dalej len "tabulka c. 2") (odôvodnenia c. 139 az 141 Rozhodnutia). 12 Tabulka c. 1, datovaná z 21. novembra 1994, podla Komisie obsahuje najmä zoznam zvýsení cien (v percentách) plynov vo flasiach na rok 1995 pre Hoek Loos, AGA, Messer, Air Liquide, Air Products, BOC a zalobkynu. 13 V súvislosti s tabulkou c. 2, ktorá tiez upravuje zvýsenie cien, institúcia uvádza, ze sa zdá, ze sa týka toho istého stretnutia, i ked nie vsetky údaje obsiahnuté v oboch tabulkách sú totozné. Pripomína, ze Air Products najskôr tvrdila, ze tabulka bola vyhotovená na stretnutí s konkurentmi, ktoré sa konalo v roku 1995, následne vsak potvrdila, ze sa mohla týkat stretnutia VFIG z novembra 1994. 14 Komisia upresnuje, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze sa nikdy aktívne nepodielala na týchto stretnutiach a ze nevedela, ze sa bude rokovat o otázkach ako zvýsenie cien, kedze neboli obsahom programu rokovaní (odôvodnenie 145 Rozhodnutia). 15 V druhom rade v súvislosti so stanovením období nesútazenia Komisia tvrdí, ze na stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 AGA, Hoek Loos, Air Liquide, Air Products, Messer, BOC a zalobkyna prerokovali a dohodli zvýsenia cien na rok 1995, sprevádzané obdobím nesútazenia konciacim sa 1. januára 1995. V tomto ohlade odkazuje na rukou písané poznámky AGA, uvedené v bode 10 vyssie, ako aj na tabulky c. 1 a c. 2, v ktorých je zmienka o dvojmesacnom období nesútazenia na úcely uskutocnenia zvýsení cien (odôvodnenia 168 az 171 Rozhodnutia). 16 Komisia pripomína, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, ze sa nepreukázalo, ze pocas dvoch stretnutí VFIG, ktoré sa konali na konci roku 1994, skutocne uzavrela so svojimi konkurentmi dohodu o období nesútazenia (odôvodnenie 172 Rozhodnutia). 17 V tretom rade, v súvislosti s urcením minimálnych cien, Komisia tvrdí, ze dotknuté podniky sa dohodli na postupných sadzobníkoch minimálnych cien plynov vo flasiach a ze hlavným úcelom týchto sadzobníkov bolo upresnit cenové prahy v prípadoch, ked podniky boli vo vztahu k tomu istému zákazníkovi v sútazi (odôvodnenie 189 Rozhodnutia). 18 Komisia tvrdí, ze na stretnutiach VFIG 17. marca a 14. októbra 1994 mali byt "cenové skály" a "minimálne ceny" plynov vo flasiach, ktoré sa mali uplatnovat na malých zákazníkov, prerokované s cielom uzavriet dohody, aspon medzi zalobkynou, Messer, Air Liquide, Hoek Loos a Air Products, vzhladom na skutocnost, ze dalsie styri citované podniky sa uz dohodli na systéme cenového stropu plynov vo flasiach v októbri 1990 (odôvodnenia 194 a 205 Rozhodnutia). 19 Podla Komisie rukou písané poznámky zaistené u AGA ukazujú, ze "cenové skály" boli opätovne prerokovávané na schôdzach VFIG v marci a októbri 1994 a ze pocas októbrovej schôdze Hoek Loos predstavil cenovú skálu plynov vo flasiach, kým rukou písané poznámky datované zo 17. októbra 1994 potvrdzujú, ze "minimálne ceny" boli prerokovávané pocas októbrového stretnutia (odôvodnenie 206 Rozhodnutia). 20 Komisia este zdôraznuje, ze cenník pre maloodberatelov plynov vo flasiach bol zaistený aj v priestoroch troch spolocností, konkrétne u zalobkyne v spise s oznacením "VFIG 1995", u Air Liquide v spise nazvanom "VFIG 1994" a u Messer. Tieto tri vyhotovenia cenníka obsahujú rovnaký sadzobník minimálnych cien datovaný z októbra 1994 a nazvaný "sadzobník pre malých zákazníkov flase" a cenník zaistený u Messer obsahuje tiez rukou písaný sadzobník pridaný v roku 1996. Dalej uvádza, ze skutocnost, ze tieto spolocnosti uchovali tieto návrhy vo svojich spisoch pocas viacerých rokov, potvrdzuje, ze boli pre ne dôlezité (odôvodnenia 207 a 208 Rozhodnutia). 21 V Rozhodnutí sa uvádza, ze zalobkyna v odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze nevie, ako tento sa takýto cenník dostal do jej drzby, a ze je velmi pravdepodobné, ze jej bol odovzdaný pocas stretnutia VFIG 14. októbra 1994, ale to neznamená, ze naozaj súhlasila s cenami uvedenými v tomto sadzobníku (odôvodnenie 212). 22 Súhrnná odpoved Komisie na popretia zalobkyne je uvedená v odôvodnení 351 Rozhodnutia v tomto znení: "Komisia poznamenáva, ze skutocnost, ze Air Liquide a [zalobkyna] sa zúcastnili na viacerých stretnutiach, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, je potvrdená hmotnými dôkazmi, ktoré sú súcastou spisu, ktorý vytvorila. Ak by sa aj dalo preukázat, ze jeden ci druhý úcastník nemal úmysel realizovat spolocné zámery vyjadrené na týchto stretnutiach, takéto správania by napriek tomu predstavovali dohody v zmysle clánku 81 ods.1 [ES]. Vzhladom na zjavne protisútaznú povahu stretnutí, na ktorých boli tieto zámery vyjadrené, dotknuté podniky tým, ze sa na nich zúcastnili bez toho, aby sa verejne distancovali od toho, co tam bolo povedané, pôsobili na iných úcastníkom dojmom, ze súhlasia s predmetom rokovaní a budú sa podla toho správat. Pojem 'dohoda` je svojou povahou objektívnym pojmom. Skutocné dôvody (a skryté úmysly) stojace v pozadí prijatého správania sú bezpredmetné." 23 Rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 AGA AB, Air Liquide BV, [Air Products], [BOC], [Messer], Hoek Loos [NV], [Westfalen] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa podielali na dohodách a/alebo trvajúcich zosúladených postupoch v sektore priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku. Dlzka porusenia bola takáto: - AGA AB: od septembra 1993 do decembra 1997, - Air Liquide BV: od septembra 1993 do decembra 1997, - [Air Products]: od septembra 1993 do decembra 1997, - [BOC]: od júna 1994 do decembra 1995, - [Messer]: od septembra 1993 do decembra 1997, - Hoek Loos [NV]: od septembra 1993 do decembra 1997, - [Westfalen]: od marca 1994 do decembra 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku sa ukladajú tieto pokuty: - AGA AB: 4,15 milióna eur, - Air Liquide BV: 3,64 milióna eur, - [Air Products]: 2,73 milióna eur, - [BOC]: 1,17 milióna eur, - [Messer]: 1 milión eur, - Hoek Loos [NV]: 12,6 milióna eur, - [Westfalen]: 0,43 milióna eur." [neoficiálny preklad] 24 Na stanovenie výsky pokút Komisia v Rozhodnutí pouzila metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenie 96/C 207/04 o neuplatnovaní alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 25 Základná ciastka pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola v prípade zalobkyne stanovená na 0,51 milióna eur (odôvodnenie c. 438 Rozhodnutia). 26 Komisia sa domnievala, ze zalobkyna mala pri poruseniach len pasívnu úlohu a nezúcastnila sa na vsetkých ich aspektoch a ze tieto polahcujúce okolnosti odôvodnovali znízenie základnej výsky ulozenej pokuty o 15 %, co viedlo k jej znízeniu na 0,43 milióna eur (odôvodnenie c. 442 Rozhodnutia). 27 Na druhej strane vsak zalobkyni nebola nijako znízená pokuta na základe oznámenia o spolupráci. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. októbra 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 V nadväznosti na podanie tejto zaloby sa Komisia domnievala, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia vo vztahu k dlzke porusenia vytýkaného tomuto podniku. Preto vo svojom vyjadrení k zalobe pripustila, ze nenálezite povazovala za zaciatok porusenia pripisovaného zalobkyni marec 1994. 30 V dôsledku toho Komisia 9. apríla 2003 prijala rozhodnutie 2003/355/ES, ktorým sa mení Rozhodnutie (Ú. v. EÚ L 123, s. 49). 31 Preto sa od tejto doby v clánku 1 zmeneného Rozhodnutia uvádza, ze zalobkyna svojou úcastou na trvajúcich dohodách a/alebo zosúladených postupoch v oblasti priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku v období od októbra 1994 do decembra 1995 porusila clánok 81 ES. Clánok 3 Rozhodnutia, v znení zmien a doplnení, znizuje výsku pokuty z 0,43 na 0,41 milióna eur. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval Komisiu, aby mu predlozila urcitý dokument. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 4. apríla 2006. 34 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánky 1 a 3 Rozhodnutia, v ktorých sa jej ukladá pokuta vo výske 0,43 milióna eur pre porusenie clánku 81 ES, - subsidiárne zrusil clánok 1 Rozhodnutia a podstatným spôsobom znízil výsku ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 V replike zalobkyna upresnuje, ze jej subsidiárny návrh je potrebné chápat ako návrh na ciastocné zrusenie clánku 1 Rozhodnutia, s cielom získat podstatné znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 3 tohto Rozhodnutia. Taktiez navrhuje Súdu prvého stupna, aby pod prísahou vypocul P. van den Heuij, ktorý sa ako riaditel podniku pôsobiaceho v dotknutej oblasti zúcastnil na schôdzach VFIG a ktorého vyhlásenie tvorí prílohu návrhu. 36 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol návrh na svedecký dôkaz, - zamietol zalobu, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. O návrhu na zrusenie clánkov 1 a 3 Rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 37 Zalobkyna v prvom rade zdôraznuje, ze namietala proti skutkovým okolnostiam uvedeným v oznámení o výhradách a ze taktiez namieta proti skutkovým okolnostiam, na ktorých sa zakladá Rozhodnutie. 38 Domnieva sa, ze Komisia po právnej stránke dostatocne nepreukázala, ze sa zalobkyna zúcastnila na dohodách a/alebo zosúladených postupoch, a tým porusila povinnost odôvodnenia upravenú v clánku 253 ES. Zalobkyna tiez zdôraznuje, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 39 Zalobkyna dalej poukazuje na skutocnost, ze do VFIG vytvorenej 23. marca 1989 vstúpila az v júli 1994 a ze prvýkrát sa zúcastnila na stretnutí tohto zdruzenia az 14. októbra 1994. Komisia na to, aby zalobkyni nesprávne pripísala trojaké protisútazné správanie, konkrétne urcenie zvýsenia cien, stanovenie období nesútazenia a zavedenie minimálnych cien, vychádzala podla zalobkyne z jej úcasti na stretnutí 14. októbra 1994, ako aj na stretnutí 18. novembra toho istého roku. O urcení zvýsenia cien 40 Zalobkyna v prvom rade zdôraznuje, ze na dvoch stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 sa odmietla zúcastnit na zvýsení cien dohodnutom na rok 1995. Upresnuje, ze ju prekvapilo, ked sa na stretnutí VFIG 14. októbra 1994 otvorila téma zvýsenia cien, ktorá nebola na programe, a vyjadrila v tejto súvislosti svoje pocudovanie. 41 Na kazdom stretnutí odmietla povedat, ci dôjde k zvýseniu cien, a prípadne ci bude vo výske 5 % alebo 6 %, pretoze v danom case este nestanovila svoje ceny na rok 1995 a musela v tomto ohlade nevyhnutne konzultovat svoju materskú spolocnost Westfalen AG. Zalobkyna sa domnieva, ze vyhlásila, ze sa sama osebe nebráni zvýseniu, ale ze neschvaluje kartel a kedze je zástancom vykonávania tlaku na ceny, zamýslala samostatne prispôsobit svoju politiku trhu. 42 Tieto vyhlásenia mozno oznacit len za obozretné a neurcité. Zalobkyna nedala ziaden náznak v súvislosti so svojou budúcou obchodnou politikou, pricom ponechala ostatné podniky v pochybnostiach o tom, aké bude jej správanie na trhu v roku 1995. 43 Pravdivost tohto odmietavého postoja k protisútaznej dohode je potvrdená vyhláseniami pána Nordkamp, zástupcu zalobkyne na dotknutých stretnutiach, a pána van den Heuij, clena NTG, ktorý sa taktiez zúcastnil na týchto stretnutiach. Zalobkyna tvrdí, ze pán van den Heuij nemá ziaden osobný záujem robit toto vyhlásenie, a ze preto niet ziadneho dôvodu pochybovat o úprimnosti tohto vyhlásenia. Vzhladom na námietku podanú Komisiou, ktorá spocíva len v tvrdení, ze dotknuté vyhlásenie nie je vierohodné, zalobkyna navrhuje Súdu prvého stupna, aby vypocul pána van den Heuij pod prísahou. 44 Okrem toho, na rozdiel od tvrdení Komisie, nejestvuje ziaden rozpor medzi vyhláseniami zalobkyne uvedenými v odpovedi na oznámenie o výhradách a jej vyhláseniami uskutocnenými v rámci tohto konania. 45 V druhom rade sa zalobkyna domnieva, ze dokumenty, na ktorých Komisia zakladá svoje závery, sú nepresvedcivé. 46 Preto nie je vôbec isté, ze sa tabulky c. 1 a c. 2 vztahujú na stretnutie 14. októbra ci na stretnutie 18. novembra 1994. 47 Obe tabulky sú taktiez nesúdrzné. V tabulke c. 1 totiz ide o zvýsenie cien zalobkynou v rozmedzí "5 - 6 %", kým tabulka c. 2 svedcí o zvýsení o viac ako 6 %. Tento nesúlad je o to výraznejsí, ze vo vztahu k ostatným podnikom sa percentá uvedené v oboch dokumentoch zhodujú. 48 Zdá sa, ze obe tabulky si taktiez protirecia v otázke sadzieb nájmu a nákladov na dopravu. Kým z tabulky c. 1 vyplýva, ze zalobkyna ani len nebola informovaná o dohodách uzavretých v súvislosti s touto otázkou, tabulka c. 2 uvádza, ze zalobkyna uzavrela dohodu o nájme hriadelov. Sumy uvedené v oboch tabulkách týkajúce sa sadzieb nájmu sa taktiez nezhodujú. Preto nemozno nijako vylúcit, ze veta "WF nebola informovaná?? Neakceptovala??" uvedená v rukou písaných poznámkach AGA datovaných zo 17. októbra 1994 sa netýkala len nákladov na nájom a dopravu, ale vsetkých otázok prerokovávaných na dotknutom stretnutí. 49 Zalobkyna tvrdí, ze ak by sa obe tabulky aj týkali stretnutí 14. októbra a 18. novembra 1994, mozno z nich len vyvodit, ze ostatné subjekty nemali presnú predstavu o jej cenovej politike, a ze sa teda na týchto stretnutiach vyjadrovala zvlást neurcito. 50 Komisia sa uspokojila s tým, ze len jednoducho zopakovala, co ostatní úcastníci poznamenali vo vztahu k zalobkyni, bez toho, aby zohladnila výhrady, ktoré sprevádzali jej vyjadrenia. Ani sa nesnazila vysvetlit rozdiely medzi sifrovanými údajmi uvedenými v oboch tabulkách, ktoré vsak pripustila v odôvodnení 141 Rozhodnutia, a rozhodnutie v tomto ohlade nedostatocne odôvodnila. 51 Tieto rozdiely by sa mohli vysvetlit skutocnostou, ze údaje obsiahnuté v týchto tabulkách odzrkadlovali len zelanie ich autorov a nie zvýsenie cien, o ktorých zalobkyna rozhodla. Toto vysvetlenie potvrdzujú ostatné dokumenty pochádzajúce od podnikov zúcastnených na stretnutiach VFIG, v ktorých bolo uvedené meno zalobkyne, i ked sa na spomínaných stretnutiach nezúcastnila. 52 Zalobkyna poukazuje na skutocnost, ze úcastníci kartelu v jeho rôznych obdobiach uvádzali jej meno v súvislosti so stretnutiami VFIG, na ktorých sa nezúcastnila, a Komisia správne nemala zohladnit tieto vyhlásenia. Vzhladom na to, ze tabulky c. 1 a 2 sa vztahovali práve na tieto nesprávne obvinenia, zalovaná ich zohladnila bez akýchkolvek pochybností. V kazdom prípade sú vsak tieto rukou písané poznámky zodpovedajúce tabulkám c. 1 a 2 mimoriadne strucné, a preto ich nemozno povazovat za úplnú správu o obsahu stretnutí. O stanovení období nesútazenia 53 Zalobkyna tvrdí, ze na stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 sa zúcastnila diskusií týkajúcich sa uskutocnenia moratória, avsak s cielom vyjadrit svoj nesúhlas s týmto opatrením, pricom pri tejto prílezitosti získala podporu ostatných malých podnikov. Ako dôkaz opät odkazuje na jasné vyhlásenie pána van den Heuij. 54 Tabulky c. 1 a c. 2, ktorým chýba súdrznost a ktoré môzu vyjadrovat len ostatnými podnikmi predpokladané správanie zalobkyne, neodporujú takému priebehu stretnutí, aký je opísaný v predchádzajúcom bode. 55 Hoci zalobkyna si je vedomá, ze skutocnost, ze protisútazná dohoda nie je respektovaná, nebráni tomu, aby doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES, poukazuje na to, ze pocas trvania moratória kontaktovala rôznych zákazníkov konkurencných podnikov, o com Komisii poskytla dôkazy. O urcení minimálnych cien 56 Zalobkyna namieta, ze sa nemohla zúcastnit rokovania o minimálnych cenách na stretnutí v marci 1994, a tým menej uzavriet dohodu, kedze sa tohto stretnutia nezúcastnila. Dalej uvádza, ze ani na stretnutí 14. októbra 1994 sa nezúcastnila rokovania o minimálnych cenách, pricom rukou písané poznámky AGA týkajúce sa tohto stretnutia nedokazujú ani jej úcast na tomto rokovaní, ani uzavretie dohody. Body 132 a 133 oznámenia o výhradách práve potvrdzujú, ze malé podniky ako zalobkyna zastávali na stretnutiach VFIG odmietavý postoj. 57 Skutocnost, ze sadzobník minimálnych cien bol zaistený u zalobkyne, nie je relevantná. Zalobkyna upresnuje, ze len povedala, ze je dost mozné, ze jej tento sadzobník bol rozdaný na stretnutí 14. októbra 1994, a nie, ako tvrdí Komisia, ze je velmi pravdepodobné, ze jej tento sadzobník bol odovzdaný na tomto stretnutí. Samotná drzba tohto dokumentu zalobkynou v ziadnom prípade nedokazuje jej úcast na dohode o minimálnych cenách, ani na prípadnom rokovaní o tejto veci. Komisia správne nemala priznat ziadnu dôlezitost tým informáciám, ktoré zalobkyna dostala bez toho, aby ich pozadovala. 58 Na záver zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze urcitý podnik sa zúcastnil rokovania o zosúladení správania na trhu nemôze predstavovat porusenie zákazu kartelov, pokial sa zistí, ze tento podnik sa v skutocnosti postavil proti tomuto zosúladeniu (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 94 az 96). 59 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na jej správanie na schôdzach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 je potrebné dospiet k záveru, ze sa verejne distancovala od obsahu týchto stretnutí v zmysle, v akom to pozaduje judikatúra (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 223). Podla zalobkyne osoba, ktorá sa distancuje vo vztahu k tomu, co je povedané na stretnutí, sa nutne zúcastnuje rokovania, no to neznamená, ze tým porusuje zákaz kartelov. V tomto ohlade si Komisia protirecí, pretoze sama pripústa, ze úcast na oficiálnom stretnutí nepredstavuje sama osebe úcast na karteli. Navyse judikatúra, na rozdiel od názoru Komisie, nevyzaduje, aby bol dôkaz distancovania sa predlozený v podobe dokumentu pochádzajúceho z obdobia porusenia, ani to, aby tento dôkaz nutne pochádzal od iných osôb, ako sú úcastníci kartelu. 60 Správanie zalobkyne mozno lahko vysvetlit vzhladom na jej postavenie na relevantnom trhu, konkrétne postavenie krátko pôsobiaceho a malého podniku, ktorému sa vsak podarilo zvysovat svoj obrat prostredníctvom dynamickej obchodnej politiky. Úcastníci kartelu a Komisia sama (odôvodnenie 78 Rozhodnutia) uznávajú, ze zalobkyna mala pozíciu "bojovníka" s cenami. V tomto kontexte teda zalobkyna nemala ziaden záujem na tom, aby bola viazaná dohodou o zvýsení cien. 61 Zalobkyna tvrdí, ze jej otvorený odmietavý postoj spolu s postojom ostatných malých podnikov spôsobil, ze velké podniky museli pokracovat vo svojich nedovolených rokovaniach mimo rámca stretnutí VFIG a bez úcasti malých subjektov. Zalobkyna by preto mala byt povazovaná za "rozbíjaca kartelu" a nie za podnik, ktorý sa pasívne podielal na karteli. Okrem toho, hoci bola vyssie uvedená situácia opísaná v bode 132 oznámenia o výhradách, Komisia ju vôbec nezohladnila v Rozhodnutí, ktoré je v tomto ohlade nedostatocne odôvodnené. 62 Komisia zdôraznuje, ze zalobkyna nenamieta proti svojej úcasti na kartelových stretnutiach 14. októbra a 18 novembra 1994, ani proti tomu, ze cielom týchto stretnutí bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. No samotnú úcast na stretnutiach VFIG nemozno povazovat za úcast na tajne dohodnutých stretnutiach, co vsak neznamená, ze v rámci alebo popri týchto oficiálnych stretnutiach nedoslo k uzavretiu kartelovej dohody. 63 Podla Komisie judikatúra jasne stanovila, ze skutocnost, ze sa podnik zúcastní stretnutia clenov kartelu bez toho, aby sa don aktívne zapojil, spôsobuje vznik jeho zodpovednosti za porusenie, ibaze by sa verejne distancoval od obsahu tohto stretnutia (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 223). 64 V rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovanom v bode 58 vyssie, na ktorý odkazovala zalobkyna Súdny dvor, upresnil, ze kazdá osoba, ktorá sa odvoláva na svoje distancovanie od kartelu, je povinná o tom predlozit dôkaz. No zalobkyna takýto dôkaz v prejednávanej veci nepredlozila. 65 Zalovaná namieta proti ziadosti o vypocutie pána van den Heuij Súdom prvého stupna ako oneskorenej, vzhladom na to, ze zalobkyna tým, ze neodôvodnila omeskanie návrhu na vykonanie dôkazu, porusila clánok 48 rokovacieho poriadku. Okrem toho táto svedecká výpoved nemôze do rozpravy priniest nic nové, a preto nie je potrebná. O dlzke porusenia 66 Zalobkyna vo svojom návrhu tvrdí, ze Rozhodnutie v súvislosti s dlzkou porusenia stanovenou Komisiou nie je presné, pretoze sa stretnutia VFIG v marci 1994 nezúcastnila. Vo svojej replike uvádza, ze Komisia prijala akt uznania svojho omylu v súvislosti so zaciatkom obdobia porusenia, ktorý bol následne urcený na október, a nie marec 1994. 67 Komisia sa domnieva, ze argumentácia zalobkyne týkajúca sa dlzky porusenia je irelevantná, kedze Komisia pri uplatnovaní usmernenia zohladnila opravu dlzky porusenia a znízila pokutu. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 68 Zalobkyna trvá na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania v rámci svojho posúdenia úcasti malých podnikov na karteli tým, ze dospela k záveru, ze len zalovaná porusila zákaz kartelov, kým spolocnosti NTG a Hydrogas, ktoré sa tiez zúcastnili viacerých stretnutí, na ktorých islo o protiprávne dohody, tento zákaz neporusili. Odôvodnenie Rozhodnutia v tomto bode sa javí ako znacne nedostatocné. 69 Komisia tvrdí, ze argumentácia týkajúca sa údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá sa v skutocnosti vztahuje k návrhu na znízenie výsky pokuty, je neopodstatnená. 70 Úcast NTG je zjavne odlisná od úcasti zalobkyne, pricom dotknutému podniku sa v odpovedi na oznámenie o výhradách podarilo preukázat, ze nenesie zodpovednost za porusenie. Situáciu Hydrogas tiez nemozno povazovat za identickú so situáciou zalobkyne, kedze Komisia spolocnosti Hydrogas ani nezaslala oznámenie o výhradách vzhladom na neexistenciu dôkazov o jej nedovolenom správaní. Komisia pripája, ze úcast na oficiálnych stretnutiach VFIG nepredstavuje sama osebe úcast na stretnutí kartelu a ze na rozdiel od prípadu zalobkyne nemala Komisia k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali úcast NTG a Hydrogas na zvysovaní cien, moratóriu alebo minimálnych cenách. 71 Komisia tvrdí, ze aj keby sa voci týmto spolocnostiam neprávom neviedlo vysetrovanie, na situácii zalobkyne by to nic nemenilo. Prípadné poskytnutie neoprávnenej výhody neznamená, ze by zalobkyna mala právo získat znízenie svojej vlastnej pokuty v prípade, ze bola zákonným spôsobom urcená (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 176, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 367). Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky 72 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna trvá na tom, ze Komisia po právnej stránke dostatocne nepreukázala, ze sa zalobkyna zúcastnila dohôd a/alebo zosúladených postupov, a "tým Komisia porusila aj zásadu odôvodnenia podla clánku 253 ES". Zalobkyna osobitne zdôraznuje nedostatok odôvodnenia v súvislosti so zistenými odlisnostami medzi tabulkami c. 1 a c. 2, so svojou úlohou "rozbíjaca kartelu" a osobitného zaobchádzania, ktorého bola predmetom vo vztahu k dvom iným malým podnikom. Z vyssie uvedenej formulácie a z obsahu argumentácie rozvinutej zalobkynou vyplýva, ze predlozená výhrada sa v pravom zmysle slova netýka chýbajúceho alebo nedostatocného odôvodnenia, ktoré spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES. Predmetná výhrada sa v skutocnosti zamiena s kritikou dôvodnosti Rozhodnutia, a teda zákonnosti podstaty tohto aktu, ktorý by mal byt protiprávny vzhladom na nedostatok dôkazov o porusení clánku 81 ES, ktorými disponuje Komisia, a vzhladom na nerespektovanie zásady rovnosti zaobchádzania. O údajnom verejnom distancovaní zalobkyne 73 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia po právnej stránke dostatocne nepreukázala ziadne porusenie clánku 81 ods. 1 ES z jej strany. 74 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze v prípade sporu o existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí Komisia dokázat tvrdené porusenia a predlozit dôkazy, ktoré právne dostatocne preukazujú existenciu skutocností tvoriacich porusenie (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). 75 Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES stací, aby dohoda mala za ciel obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz bez ohladu na jej konkrétne úcinky. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, a teda smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 145). 76 Preto na po právnej stránke dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia dokáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je úcast na takých stretnutiach dokázaná, podniku prinálezí predostriet skutocnosti potvrdzujúce, ze jeho úcast na daných stretnutiach nemala protisútazný charakter, a preukázat, ze oznámil svojim konkurentom, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni (pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 81 a citovanú judikatúru). 77 Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 82). 78 V prejednávanej veci zalobkyna nenamieta proti svojej úcasti na stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994, ani proti ich protisútaznému obsahu. Práve naopak, tvrdí, ze vzhladom na jej správanie na týchto stretnutiach je potrebné dospiet k záveru, ze sa verejne distancovala od ich protisútazného obsahu, v zmysle, v akom to vyzaduje judikatúra. - O urcení zvýsenia cien a stanovení obdobia nesútazenia 79 Zalobkyna vo svojich vyjadreniach vo vseobecnosti trvá na tom, ze "na stretnutiach 14. októbra a 18. novembra 1994 "prejavila svoj nesúhlas s dohodami a správaním [podnikov] na trhu". 80 V súvislosti so zvýsením cien tvrdí, ze jasne povedala, ze neschváli zvýsenie cien, a kedze je zástancom vykonávania tlaku na ceny, zamýslala samostatne prispôsobit svoju politiku trhu. Pripája, ze "na stretnutí" nechcela povedat, ci zamýsla pristúpit k zvýseniu cien v roku 1995 a prípadne, v akom rozsahu, avsak vyhlásila, ze v zásade nie je proti zvýseniu cien. Taktiez uvádza, ze jej riaditel pán Nordkamp na "kazdom stretnutí" odmietol povedat, ci dôjde k zvýseniu cien, prípadne ci pôjde o zvýsenie o 5 % alebo o 6 %. 81 Pán Nordkamp vo svojom vyhlásení uvádza, ze po tom, ako ostatné podniky vyhlásili "na jednom z dvoch dotknutých stretnutí VFIG", ze predpokladajú nárast cien o 5 alebo 6 %, "ostalo neisté, ci Westfalen svoje ceny na rok 1995 zvýsi, prípadne v akom rozsahu". 82 Tieto vyhlásenia len ciastocne zodpovedajú vyhláseniam uskutocneným zalobkynou v odpovedi na oznámenie o výhradách, v ktorom dotknutá osoba naznacila, ze na "dodatocnom stretnutí" o obchodnej politike vyhlásila, po oznámení zvýsení cien ostatnými podnikmi, ze "predpokladá zvýsenie cien o 5 alebo 6 % na rok 1995", co protirecí zneniu návrhu pripomenutému vyssie. Zalobkyna uviedla, ze "ani na stretnutiach 14. októbra ci 18. novembra 1994, ani inokedy sa nezaviazala zvýsit stanovené ceny", co nezodpovedá výslovnému vyjadreniu nesúhlasu so zvýsením cien. 83 Prinajmensom sa zdá, ze zalobkyna nezaujala k otázke zvýsenia cien jasné stanovisko. Hoci výslovne nepovedala, ze v roku 1995 dôjde k zvýseniu jej cien, nevyhlásila ani, ze v tomto roku nedôjde k ich zvýseniu. 84 Zalobkyna teda nezaujala stanovisko, ktoré by ostatným podnikom jasne hovorilo, ze sa distancuje od princípu takéhoto zvýsenia. Jej správanie, nou samou oznacené ako neurcité, sa javí ako tacitné schválenie, ktoré vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, a je teda spôsobilá zalozit zodpovednost podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 84). 85 V súvislosti s druhým protisútazným správaním vytýkaným Komisiou zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách upresnila, ze "sa na stretnutí postavila proti moratóriu" a ze "pán Nordkamp sa v mene Westfalen ani na stretnutí, ani nikdy inokedy nezaviazal dodrzat moratórium", co potvrdila vo svojich vyjadreniach, ked uviedla, ze vystúpila proti jeho zavedeniu. 86 Zalobkyna sa s cielom preukázat pravdivost týchto odmietavých vyhlásení, a teda skutocnost, ze sa verejne distancovala od tajných rokovaní, ktorých sa zúcastnila, opiera najmä o vyhlásenie pána van den Heuij. 87 Svedok vysvetluje, ze zalobkyna na stretnutí VFIG vystupovala proti protisútazným návrhom vysloveným ostatnými clenskými podnikmi profesijného zdruzenia, a to formou protestu. Zo svedectva vsak vyplýva, ze dôvodom tohto protestu nebolo zásadné odmietnutie zjavne nezákonnej dohody, ale skutocnost, ze táto dohoda a priori nezodpovedala súcasným hospodárskym záujmom NTG a zalobkyne. 88 Je vsak nutné konstatovat, ze zo samotného znenia vyhlásenia pána van den Heuij vyplýva, ze si presne nepamätá predmetné stretnutie. Svedok uvádza, ze si nepamätá ani jeho dátum, ani dlzku moratória, o ktorom sa na tomto stretnutí rokovalo, ani ci aj riaditel Hydrogas protestoval proti sporným návrhom. 89 Vyhlásenie pána van den Heuij, uskutocnené 9. októbra 2002, sa týka len jedného stretnutia VFIG, ktoré sa konalo pred "ôsmimi rokmi". Vzhladom na tento jediný casový bod a na tabulku rekapitulujúcu súhrn stretnutí VFIG s uvedením jednotlivých úcastí clenských podnikov zdruzenia (odôvodnenie 106 Rozhodnutia), je potrebné zdôraznit, ze predmetné vyhlásenie sa môze týkat len stretnutia 14. októbra 1994 vzhladom na to, ze NTG, podnik, ktorého je pán van den Heuij riaditelom, sa nezúcastnil na nasledujúcom stretnutí 18. novembra 1994. 90 Okrem toho, a najmä preto, sa svedecká výpoved pána van den Heuij presne nezhoduje so zalobkyniným opisom priebehu dotknutého stretnutia, kedze svedok nespomína postupné oznámenia urcitých podnikov o náraste cien o 5 alebo 6 %, ani s výrokmi pána Nordkamp, podla ktorého zalobkyna predpokladala "na rok 1995 zvýsenie cien o 5 alebo 6 %" alebo v zásade neodmietala zvýsenie, pricom odmietala povedat, ci dôjde k zvýseniu cien na rok 1995, a ak áno, v akom rozsahu. 91 Svedok uvádza, ze po oznámení protisútazných návrhov doslo k vseobecnému odmietavému vyhláseniu, o ktorom ako celku zalobkyna nehovorila, pricom trvá na tom, ze svojimi reakciami voci kazdej z troch dotknutých protisútazných iniciatív prejavila svoj odmietavý postoj k nedovolenej koordinácii. 92 Z predchádzajúcich úvah vsak v kazdom prípade vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého svedecká výpoved "pána [...] van den Heuij, ktorý sa osobne zúcastnil na oboch stretnutiach VFIG 14. októbra 1994 a 18. novembra 1994, potvrdzuje, [ze zalobkyna] pocas týchto stretnutí ostro odmietala návrhy nedovoleného kartelu", nemôze Súd prvého stupna prijat, pretoze je jednoducho zjavne nepravdivé. 93 V tomto ohlade zalobkyna na pojednávaní pri svojom vypocutí Súdom prvého stupna výslovne pripustila, ze pán van den Heuij sa 18. novembra 1994 nezúcastnil stretnutia VFIG. Toto zistenie je urcujúcim faktorom pre posúdenie zodpovednosti zalobkyne. 94 Je preto dôlezité pripomenút, ze Komisia pri tvrdení, ze zalobkyna sa podielala na dohode o urcení zvýsenia cien a stanovení obdobia nesútazenia, vychádza z jej úcasti jednak na stretnutí VFIG 14. októbra 1994, ako aj na nasledujúcom stretnutí 18. novembra. 95 Zalobkyna vsak nepredlozila ziaden konkrétny a objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze sa verejne distancovala od zjavne protisútazného obsahu stretnutia 18. novembra 1994. 96 Samotné tvrdenia zalobkyne týkajúce sa pravdepodobnosti takéhoto distancovania sa vzhladom na postavenie krátko pôsobiaceho a dynamického podniku na relevantnom trhu nie sú takej povahy, aby sa jej podarilo uniest dôkazné bremeno, ktoré znása. 97 Tak, ako to správne zdôraznuje Komisia, zalobkyna mohla mat úplný záujem na tom, aby dodávatelia plynu dodrzali uzavreté dohody a mysleli si, ze sa im tiez podriadi, kým by bez toho, aby na to upozornila tieto podniky, uplatnovala o trochu nizsie ceny, ako boli dohodnuté ceny, s cielom zvýsit svoje marze a svoj podiel na trhu. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze správanie dotknutých podnikov na trhu nie je v súlade s dohodnutým "pravidlami hry" nemá podla judikatúry v nicom dopad na ich zodpovednost za úcast na protisútaznej dohode (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1389). 98 Zalobkyna dalej uvádza, ze nic nevylucuje, ze veta "WF nebola informovaná?? Neakceptovala??", ktorá bola uvedená v rukou písaných poznámkach AGA, na ktoré sa v Rozhodnutí (odôvodnenia 138 a 169) odvolávala Komisia, by sa mohla týkat nie iba nákladov na nájom a dopravu, ale aj vsetkých otázok prerokovávaných na tajných rokovaniach. 99 Medzi písomné dôkazy predlozené Komisiou skutocne patria poznámky, ktoré jej odovzdala AGA, obsahujúce tieto údaje: "17. 10. 94 VFIG Zvýsenie cien Nájom 0,25 Doprava WF nebola informovaná?? Neakceptovala?? Cena plyn vo flasiach + 6 % + nájom a doprava Volné zmluvy + 4,5 %, index? ... Moratórium: 1. december + 3 - 4 mesiace." 100 Okrem skutocnosti, ze dotknutý údaj sa vztahuje na prvý bod poznámok týkajúcich sa nákladov na nájom a dopravu a nie na zvysovanie ceny plynu vo flasiach, ktorého sa týka samostatný nasledujúci bod, stací konstatovat, ze dotknuté rukou písané poznámky sú výslovne datované zo 17. októbra 1994, ked sa konalo tajné stretnutie VFIG, na ktorom sa AGA zúcastnila, teda len niekolko dní po 14. októbri 1994. Preto sa rukou písané poznámky a údaj uvádzaný zalobkynou nemohli týkat druhého tajného stretnutia 18. novembra 1994. 101 Za týchto podmienok sa zdá, ze zalobkyna sa po tom, ako sa zúcastnila na prvom stretnutí so zjavne protisútaznou povahou, ktorého obsah neschvalovala, len o cosi vyse mesiaca neskôr zúcastnila na druhom tajnom stretnutí, pricom nie je preukázané, ze sa od neho verejne distancovala. 102 Táto premyslená úcast na druhom protisútaznom stretnutí bola priamym pokracovaním prvého nedovoleného zosúladenia, rusí jej pôvodný protest proti stretnutiu 14. októbra 1994 v prípade, ak by sa povazoval za preukázaný, a postacuje na to, aby sa v rámci celkovej analýzy správania zalobkyne v období od 14. októbra do 18. novembra 1994 zamietlo akékolvek odvolávanie na verejné distancovanie v súvislosti s tajnými rokovaniami týkajúcimi sa zvýsenia cien plynov vo flasiach a stanovenia dvojmesacného obdobia nesútazenia. 103 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze pojem verejného distancovania sa ako zlozka zbavenia zodpovednosti musí byt vykladaný zuzujúco. Ak by sa zalobkyna skutocne chcela distancovat od tajných rokovaní, mohla dat lahko písomne vediet svojim konkurentom a sekretárovi VFIG po stretnutí 14. októbra 1994, ze nechce byt v ziadnom prípade povazovaná za clena kartelu a zúcastnovat sa stretnutí profesijného zdruzenia slúziaceho ako sprisahanecké miesto pre nedovolené zosúladenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 138). 104 Okrem toho je nad rámec uz uvedeného nutné konstatovat, ze Komisia sa opiera o písomné dôkazy umoznujúce dospiet k záveru, ze zalobkyna sa skutocne zúcastnila na vyssie uvedených dohodách. Ide o rukou písané poznámky vo forme tabuliek, ktoré sú takto definované aj Komisiou v Rozhodnutí. 105 Zalobkyna vo vseobecnosti namieta proti extrémnej strucnosti týchto poznámok v snahe odopriet im akúkolvek dôkaznú silu. Okrem uvedenia niektorých osobitných výhrad v súvislosti s jedným alebo druhým dokumentom tvrdí, ze rukou písané poznámky nemozno v ziadnom prípade povazovat za úplný protokol z dotknutých stretnutí. 106 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, je vseobecne známy, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný vztah medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú zápisnice zo stretnutia, tieto sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 55 a 56). 107 Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 57). 108 V prejednávanej veci je preukázané, ze k tajným rokovaniam doslo popri stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 a ze nemohli viest a zjavne ani neviedli k vyhotoveniu oficiálnych doslovných zápisníc. Z tohto dôvodu nemozno uvazovat o zamietnutí rukou písaných poznámok, na ktoré sa odvoláva Komisia len z dôvodu ich strucnosti. 109 Okrem toho výhrady zalobkyne týkajúce sa nemoznosti priradit dve tabulky k jednému ci druhému stretnutiu VFIG a ich údajná nesúdrznost nebránia konkrétnemu preskúmaniu dotknutých dokumentov. 110 Na jednej strane je tabulka c. 1 odovzdaná AGA, oznacená dátumom 21. november 1994, a zároven obsahuje skratky mien siedmich podnikov vrátane AGA, ktoré sa skutocne zúcastnili stretnutia VFIG 18. novembra 1994 (odôvodnenie 140 Rozhodnutia). Tabulka c. 2 bola zaistená u Air Products, ktorá vyhlásila, ze by sa mohla vztahovat na uz uvedené stretnutie (odôvodnenie 141 Rozhodnutia). Okrem toho táto tabulka c. 2 obsahuje rovnaký zoznam podnikov, ako bol zoznam uvedený v tabulke c. 1, ako aj podobné údaje týkajúce sa zvýsení cien plynov vo flasiach, dopravy a nájmu. 111 Este je potrebné pripomenút, ze stretnutie VFIG 18. novembra 1994 je druhým a posledným stretnutím protisútaznej povahy, na ktorom sa zalobkyna spolu s velkými podnikmi zúcastnila, a ze tajné rokovania dalej pokracovali v inom rámci. 112 Na druhej strane tabulka c. 1 obsahuje tento údaj "WF 5 - 6 % na vsetky výrobky 1/1-95", kým tabulka c. 2 uvádza "W/F 6 %" v stlpci nazvanom "Výrobok". Ako správne zdôraznila Komisia, ak aj vyssie uvedené údaje presne nesúhlasia, sú prinajmensom úplne zlucitelné a potvrdzujú úcast zalobkyne na náraste cien urcenom na január 1995 v rozmedzí 5 az 6 %. 113 Tabulka c. 1 dalej vo vrchnej casti strany obsahuje údaj "Moratórium: 1. 12. - 31. 1. 95", ktorého osobitnú povahu mozno vysvetlit len tým, ze sa týka vsetkých podnikov uvedených v tejto tabulke. V tabulke c. 2 sa nachádza údaj "W/F... 2 ms", ktorý so vsetkou pravdepodobnostou vyjadruje obdobie dvoch mesiacov nesútazenia, ktoré bolo dohodnuté podnikmi zapojenými do kartelu. Na doplnenie je potrebné poznamenat, ze otázka moratória bola uz prerokovaná na stretnutí 14. októbra 1994, ako jasne vyplýva z rukou písaných poznámok AGA uvedených v bode 99 vyssie. 114 Okrem toho je osobitne významné, ze Hydrogas, malý subjekt uvedený vo vyhlásení pána van den Heuij, ktorého úcast na stretnutiach VFIG 14. októbra a 18. novembra 1994 je preukázaná, na rozdiel do zalobkyne nijako nefiguruje v spomínaných tabulkách. 115 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna neuniesla dôkaz verejného distancovania, na ktoré sa odvolávala, a ze Komisia po právnej stránke dostatocne preukázala, ze zalobkyna sa podielala na dohodách o urcení zvýsenia cien od októbra 1994 do decembra 1995 a na stanovení obdobia nesútazenia od októbra 1994 do januára 1995. - O urcení minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach 116 Úvodom treba poznamenat, ze z Rozhodnutia (odôvodnenie 352) vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze správanie rôznych podnikov zapojených do kartelu predstavuje jedinecné a pretrvávajúce porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo prostredníctvom dohôd a/alebo zosúladených postupov. 117 Preto clánok 1 Rozhodnutia uvádza, ze dotknuté podniky, vrátane zalobkyne, "svojou úcastou na trvajúcich dohodách a/alebo zosúladených postupoch v odvetví priemyselných a medicínskych plynov v Holandsku porusili clánok 81 ods.1 ES". 118 Osobitne v súvislosti so zalobkynou sa Komisia domnieva, ze sa na tomto porusení zúcastnila prostredníctvom svojho vlastného protisútazného správania, a to najmä urcením minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach. Zodpovednost zalobkyne je v tomto ohlade, vzhladom na opravu Rozhodnutia, ku ktorej doslo 9. apríla 2003, zalozená na jej úcasti na jedinom stretnutí 14. októbra 1994. 119 Po tom, ako Komisia v oznámení o výhradách uviedla, ze "stále nie je jasné, ci v roku 1994 naozaj doslo k uzavretiu dohody o minimálnych cenách", v odôvodnení c. 205 Rozhodnutia upresnila, ze na stretnutiach VFIG od marca do októbra 1994 boli rozmedzia cien a minimálnych cien plynov vo flasiach, ktoré sa mali uplatnovat na malých zákazníkov "prerokovávané s cielom dosiahnutia dohody" prinajmensom zalobkynou, Messer, Air Liquide, Hoek Loos a Air Products. Rovnako sa v odôvodnení c. 341 Rozhodnutia uvádza, ze "Hoek Loos, AGA, Air Products, Air Liquide a Messer" sa dohodli na minimálnych cenách plynov vo flasiach dodávaných malým zákazníkom na roky "1995, 1996 a 1997". 120 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia zalobkyni vytýka jej úcast na zosúladenom postupe týkajúcom sa urcenia minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach. 121 V tomto stádiu je potrebné pripomenút, ze pojem "zosúladený postup" predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby dospeli k uskutocneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádzajú riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi sebou (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 64). Kritériá koordinácie a spolupráce zdaleka nevyzadujú vyhotovenie skutocného "plánu", ale je potrebné ich chápat vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu. Ak aj táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo následok bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 173 a 174; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 720). 122 Zalobkyna rovnako ako v prípade protisútazného konania, ktoré jej Komisia vytýka, spochybnuje aj svoju zodpovednost trvajúc na tom, ze sa verejne distancovala od tajných diskusií týkajúcich sa urcenia minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach. 123 V tomto ohlade vyplýva jednak z písomných vyjadrení zalobkyne, ako aj zo svedectva pána Nordkamp, zástupcu zalobkyne na stretnutiach VFIG, ze tento sa nevyjadril k otázke urcenia minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynov vo flasiach v case, ked bola predlozená na stretnutí 14. októbra 1994. 124 Mlcanie subjektu vo vztahu ku konkrétnej otázke týkajúcej sa cenovej politiky na stretnutí, na ktorom dochádza k nedovolenému zosúladeniu, nemozno zamienat s vyjadrením nemenného a jasného nesúhlasu. Podla judikatúry práve naopak tiché schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore pokracovania v porusovaní a stazuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, a teda je spôsobilá zalozit zodpovednost podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 84). 125 Samotné nepresné spomienky pána van den Heuij, uvedené v svedeckom vyhlásení vyziadanom a uskutocnenom krátko pred podaním tejto zaloby, ktoré sa presne nezhodujú s vyhláseniami samotnej zalobkyne, nemôzu vyvrátit predchádzajúci záver. Navyse by sa z vyhlásenia pána van den Heuij mohlo dat vyvodit, ze malé subjekty, vrátane zalobkyne, protestovali proti oznámeniu nezákonných návrhov ostatných podnikov predtým, ako doslo k zacatiu konkrétnych rokovaní o kazdom z uvedených návrhov, a ze kazdý podnik vyjadril svoje stanovisko, co bol aj prípad zalobkyne za okolností osobitne upresnených v clánku 123 vyssie v súvislosti s urcením minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynov vo flasiach. 126 Toto správanie zalobkyne nemozno analyzovat ako nemenný a jasný prejav nesúhlasu, ktorý by mohol naplnit pojem verejného distancovania, tak ako je vyzadované a restriktívne vykladané judikatúrou. 127 Navyse je potrebné zdôraznit, ze Komisia v Rozhodnutí uvádza, ze podla vysvetlení poskytnutých AGA a potvrdených údajom uvedeným v písomných poznámkach zaistených u AGA, rozmedzia cien pre maloodberatelov plynov vo flasiach boli prezentované Hoek Loos popri stretnutí VFIG v októbri 1994. Okrem toho - a predovsetkým - sa u zalobkyne v spise oznacenom údajom "VFIG 1995" nasiel dokument datovaný z októbra 1994 a nazvaný "Sadzobník pre maloodberatelov 'flase`" obsahujúci práve vytlacený sadzobník minimálnych cien. Ten istý dokument sa nasiel v priestoroch Messer a Air Liquide (odôvodnenia c. 207 a 208 Rozhodnutia). 128 Zalobkyna len upresnila, ze je celkom mozné, ze tento dokument jej bol daný na stretnutí 14. októbra 1994, ale jeho drzba nedokazuje jej úcast na dohode o minimálnych cenách, dokonca ani to, ze doslo v tejto súvislosti k rokovaniu. 129 Pravdou vsak ostáva, ze zalobkyna sa zúcastnila stretnutia 14. októbra 1994, a tiez, ako to zdôraznuje Komisia, nie je o nic prekvapivejsie, ze na rozdiel od nárastu cien a stanovenia moratória nedoslo k uvedeniu ziadneho osobitného údaju v súvislosti so zalobkynou alebo iným podnikom, kedze na tomto stretnutí doslo k rozdaniu cenníkov. Ponechanie si takéhoto dokumentu zalobkynou nemozno zlúcit s tvrdením o verejnom distancovaní a z neho nutne vyplývajúcom samostatnom stanovení obchodnej politiky na relevantnom trhu, tak ako to vyzaduje judikatúra od vsetkých hospodárskych subjektov (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 116 a v nom citovaná judikatúra). 130 Rovnako, ak aj nemozno priamo vyvrátit tvrdenie zalobkyne o verejnom distancovaní, ako tomu bolo v prípade jej prvých dvoch konaní vytýkaných Komisiou, jej úcast na druhom tajnom stretnutí 18. novembra 1994 svedcí o jej protisútazných pohnútkach a spätne odporuje tvrdeniu o verejnom distancovaní vo vztahu k tajným rokovaniam na stretnutí 14. októbra 1994. 131 Samotné konstatovanie, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz o verejnom distancovaní, vsak nestací na to, aby sa dospelo k záveru, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie. 132 V rozsudku vyhlásenom v odvolacom konaní vo veci Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovanom v bode 58 vyssie, Súdny dvor upresnil, ze ako vyplýva zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES, pojem zosúladený postup znamená okrem zosúladenia medzi podnikmi aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom tohto zosúladenia, a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutocnostami (bod 118). Súdny dvor taktiez rozhodol, ze pokial nie je preukázaný opak, co prinálezí dotknutému hospodárskemu subjektu, platí domnienka, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladení, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 121). 133 Kedze zalobkyna mala v prejednávanej veci preukázat opak, co sa jej vsak nepodarilo, je potrebné domnievat sa, ze po stretnutí 14. októbra 1994 ostala cinnou na relevantnom trhu a pri stanovení svojho správania na tomto trhu zohladnila nedovolené zosúladenie, ktorého sa zúcastnila na tomto stretnutí, (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 119 a 121). 134 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia po právnej stránke dostatocne preukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na zosúladenom postupe týkajúcom sa urcenia minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach. O dlzke porusenia 135 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze konecné posúdenie dlzky porusenia pripisovaného zalobkyni Komisiou je obsiahnuté v clánku 1 Rozhodnutia v znení, ktoré vyplýva z opravného rozhodnutia z 9. apríla 2003, podla ktorého sa obdobie porusenia zacalo v októbri 1994 a skoncilo v decembri 1995. 136 Vzhladom na opravu Rozhodnutia Komisiou sa výhrada zalobkyne zalozená na nesprávnosti zaciatku plynutia obdobia porusenia, ktorý je uvedený v clánku 1 Rozhodnutia, stala bezpredmetnou. 137 Na pojednávaní zalobkyna poukazovala na skutocnost, ze clánok 1 Rozhodnutia nesprávne uvádzal mesiac december 1995 ako koniec obdobia porusenia, vzhladom na to, ze po stretnutí VFIG 18. novembra 1994 sa zalobkyna uz ziadneho iného tajného stretnutia nezúcastnila. 138 Aj keby táto nová výhrada mohla byt povazovaná za prípustnú, Súd prvého stupna by jej nemohol vyhoviet. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze Komisia najmä po právnej stránke dostatocne preukázala, ze zalobkyna sa podielala na dohode so zjavne protisútazným obsahom, konkrétne na urcení zvýsenia cien na rok 1995. Na vypocítanie dlzky trvania porusenia, ktorého ciel obmedzuje hospodársku sútaz, stací len urcit obdobie, pocas ktorého táto dohoda existovala, teda obdobie, ktoré uplynulo medzi dnom jej podpísania a dnom, ku ktorému bola ukoncená (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale/Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 185). 139 Zalobkyna po právnej stránke dostatocne nepreukázala, ze ukoncila svoju úcast na dohode predcasne, to znamená pred decembrom 1995 tým, ze by na relevantnom trhu znovu zacala konat ako lojálny a nezávislý konkurent. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna nevystúpila z kartelu s tým, aby ho oznámila Komisii (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 42). O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 140 Zalobkyna trvá na tom, ze Komisia v rámci posudzovania úcasti malých hospodárskych subjektov porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, a to tým, ze dospela k záveru, ze len sama zalobkyna porusila zákaz kartelu na rozdiel od NTG a Hydrogas, ktoré sa vsak tiez zúcastnili viacerých stretnutí, ktoré sa mali týkat nedovolených dohôd. 141 V tomto ohlade stací pripomenút, ze v prípade, ak podnik svojím správaním porusil clánok 81 ods.1 ES, nemôze sa vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta, aj ked súd Spolocenstva nepojednáva o situácii takéhoto hospodárskeho subjektu (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 197, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 86). 142 Z tohto dôvodu sa argumentácia zalobkyne zalozená na tom, ze ostatným podnikom v údajne podobnej situácii nebola ulozená pokuta, musí zamietnut. O návrhu na znízenie výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 143 Zalobkyna po prvé uvádza, ze krátkost dlzky porusenia musí mat za následok znízenie výsky pokuty. 144 Na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze znízenie pokuty o 20 000 eur, ku ktorému doslo v nadväznosti na opravné rozhodnutie z 9. apríla 2003, nebolo ani odôvodnené, ani dostatocné. 145 Po druhé zalobkyna trvá na tom, ze Komisia pri urcovaní výsky pokuty, ktorú jej ulozila, porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 146 V tomto ohlade zalobkyna odkazuje na rozdiely, ktoré ju umoznujú odlísit od ostatných hospodárskych subjektov, na ktoré sa Rozhodnutie vztahuje, konkrétne na existenciu dynamického správania na relevantnom trhu, ktoré Komisia a jeden zo subjektov uznali, neskoré pristúpenie do VFIG v júli 1994, ktoré vysvetluje, ze sa nezúcastnila trinástich stretnutí tohto zdruzenia, ktoré sa konali od roku 1989 do septembra 1994, nesúhlas s protisútaznými dohodami na stretnutiach 14. októbra a 18. novembra 1994, neúcast na tajných stretnutiach, ku ktorým doslo po novembri 1994 v Brede a v Barendrechte medzi velkými subjektmi trhu, nízky trhový podiel vo výske 1,5 %, pricom ostatné subjekty majú v porovnaní s nou minimálne dvojnásobný význam na trhu, krátkost obdobia úcasti na nedovolenom správaní a neúcast na dohodách týkajúcich sa iných obchodným podmienok, ako sú ceny. 147 Vzhladom na tieto rozdiely a vzhladom na percentuálny podiel na obrate v odvetví priemyselných plynov je zalobkyna sankcionovaná váznejsie ako ostatné podniky, ktorých sa Rozhodnutie týka. 148 Zalobkyna tvrdí, ze ak sú pokuty urcované vo vztahu k celosvetovému obratu podnikov pôsobiacich oblasti priemyselných plynov v Holandsku v roku 1996, je konecný výsledok neproporcionálny. V takom prípade by pokuta ulozená zalobkyni predstavovala 13,6 % jej obratu, oproti len 2,2 % v prípade Hoek Loos a 7,5 % v prípade AGA. Ak by pokuty aj boli urcené v závislosti od obratu stanoveného pre rok 1996 na trhu s priemyselnými plynmi v Holandsku, zdá sa, okrem iného, ze pokuta ulozená zalobkyni je proporcionálne porovnatelná s pokutami ulozenými iným podnikom, aj ked úcast zalobkyne na karteli nemozno v ziadnom prípade porovnávat s úcastou ostatných podnikov. Zalobkyna zdôraznuje, ze pokuta ulozená AGA je priblizne devätkrát vyssia ako pokuta ulozená jej, kým trhový podiel AGA (27,4 %) je 18 ráz vyssí ako jej trhový podiel (1,5 %). 149 Tieto císla podla zalobkyne ukazujú, ze subjektom, ktoré majú v karteli najdôlezitejsiu úlohu a najväcsiu schopnost skodit hospodárskej sútazi na relevantnom trhu, boli ulozené, pri zohladnení vzájomných pomerov, najnizsie pokuty. Zalobkyna, ktorá nemala ziadnu úlohu, prípadne len extrémne obmedzenú úlohu, a ktorá mala len velmi malý trhový podiel, bola sankcionovaná prísnejsie ako vodcovia kartelu. 150 Komisia po tom, ako pripomenula, ze má pri urcovaní výsky pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov diskrecnú právomoc, uvádza, ze výska pokuty ulozenej zalobkyni je úplne primeraná, a namieta proti akémukolvek poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. Posúdenie Súdom prvého stupna 151 Na úvod je potrebné pripomenút, ze pri stanovení sumy kazdej pokuty disponuje Komisia volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a z 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 268). Jej úvaha sa vsak musí uskutocnit v súlade s právom Spolocenstva, ktoré nezahrna len ustanovenia Zmluvy, ale aj vseobecné právne zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38). 152 V tomto ohlade je podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 153 Je takisto potrebné konstatovat, ze posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia, co sú kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 17 rovnakého nariadenia. 154 V prejednávanej veci je nepochybné, ze Komisia stanovila výsku pokuty ulozenej zalobcovi v súlade so vseobecnou metódou, ktorá vyplýva z jej usmernení. 155 Usmernenia v bode 1 prvom odseku stanovujú, ze pri stanovovaní súm pokút bude základná ciastka urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Komisia v bode 5 písm. a) usmernení vo vseobecných poznámkach tiez upresnuje, ze "konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná výska zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". Usmernenia teda nejdú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v tomto ustanovení (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, body 250 a 252). O dlzke porusenia 156 Usmernenia v súvislosti s koeficientom dlzky porusenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa výska pokuty stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa výska pokuty môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto výska pokuty môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka). 157 Ak je teda zvýsenie, ktoré môze byt maximálne vo výske 50 %, stanovené pre strednodobé porusenia, bod 1 B usmernení neurcuje automatické zvýsenie o urcité percento za rok, ale necháva v tomto ohlade Komisii urcitý priestor pre volnú úvahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 134). 158 Tak ako bolo uvedené vyssie, Komisia sa pôvodne nesprávne domnievala, ze k poruseniu spôsobenému zalobkynou doslo v období od marca 1994 do decembra 1995, co ju viedlo k oznaceniu tohto porusenia ako strednodobého (odôvodnenie c. 434 Rozhodnutia). 159 Zmena Rozhodnutia, ku ktorej doslo 9. apríla 2003, umoznila opravit jeho clánok 1 v casti týkajúcej sa dlzky porusenia vytýkaného zalobkyni. Komisia vo svojom opravnom rozhodnutí jasne vysvetluje, ze pociatocná výska pokuty 0,45 milióna eur bola najskôr zvýsená o 15 % z dôvodu dlzky porusenia, pricom toto zvýsenie bolo vzhladom na presun zaciatku porusenia na október 1994 následne znízené na 10 %. 160 Porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna, od tohto okamihu správne zahrnalo obdobie od októbra 1994 do decembra 1995, teda o nieco viac ako jeden rok, oznacenie tohto porusenia ako strednodobého ostáva primerané, a Komisia teda uplatniac usmernenia správne pristúpila k zvýseniu pokuty o 10 %. Zalobkyna nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by mohol viest k záveru, ze Komisia sa v tomto ohlade dopustila nesprávneho posúdenia a ze vykonané zvýsenie by malo byt nizsie ako 10 %. 161 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na údajnej neodôvodnenosti a nedostatocnosti znízenia výsky pokuty, ktoré v opravnom rozhodnutí uskutocnila Komisia, sa musí zamietnut. O údajne diskriminacnej a/alebo neprimeranej povahe pokuty ulozenej zalobkyni 162 Je potrené zdôraznit, ze pri stanovovaní východiskovej sumy pokút, urcenej v závislosti od závaznosti porusovania, prisla Komisia k záveru, ze bez ohladu na skutocnost, ze dotknuté podniky sa podielali na cenovom karteli, musí byt uvedené porusovanie klasifikované len ako vázne, s ohladom na obmedzený zemepisný rozsah trhu a skutocnost, ze dotknuté odvetvie má priemerný ekonomický význam (odôvodnenia c. 423 a 428 Rozhodnutia). 163 S cielom zohladnit specifický význam protiprávneho konania kazdého podniku zapojeného do kartelu, a teda jeho skutocný úcinok na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila dotknuté podniky do styroch kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu. Na tento úcel Komisia povazovala za vhodné pouzit ako základ pre porovnanie relatívneho významu podnikov na relevantnom trhu obrat uskutocnený na uvedenom trhu v roku 1996 (odôvodnenia c. 429 az 432 Rozhodnutia). 164 V dôsledku toho boli spolocnosti Hoek Loos a AGA Gas, povazované za dva zdaleka najdôlezitejsie subjekty na relevantnom trhu, zaradené do prvej kategórie. Air Products a Air Liquide, ktoré sú priemernými subjektmi na tomto trhu, boli zaradené do druhej kategórie. Messer a BOC, ktorých význam na predmetnom trhu je oznacený ako "výrazne mensí", boli zaradené do tretej kategórie. V stvrtej kategórii sa nachádza zalobkyna, ktorá má na tomto trhu len velmi malý podiel (odôvodnenie c. 431 Rozhodnutia). 165 Na základe vyssie uvedených úvah Komisia stanovila pre Hoek Loos a AGA Gas rovnakú pociatocnú výsku pokuty, a to 10 miliónov eur, oproti 2,6 milióna eur pre Air Products a Air Liquide, 1,2 milióna eur pre Messer a BOC a 0,45 milióna eur pre zalobkynu. 166 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, Komisia prisla k záveru, ze porusovanie bolo strednodobé (od jedného do styroch rokov) u vsetkých dotknutých podnikov, pricom Hoek Loos, AGA Gas, Air Products, Air Liquide a Messer porusovali clánok 81 ods. 1 ES od septembra 1993 do decembra 1997, BOC od júna 1994 do decembra 1995 a zalobkyna od októbra 1994 do decembra 1995, v nadväznosti na opravu Rozhodnutia, ku ktorej doslo 9. apríla 2003. Pociatocná výska pokuty zalobkyne pôvodne zvýsená o 15 % ostala zachovaná a na základe odôvodnenia c. 9 rozhodnutia z 9. apríla 2003 bola v konecnom dôsledku zvýsená o 10 % z dôvodu dlzky porusenia. 167 Základná výska pokuty urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia bola teda stanovená na 14 miliónov eur pre Hoek Loos a AGA Gas, 3,64 milióna eur pre Air Products a Air Liquide, 1,68 milióna eur pre Messer, 1,38 milióna eur pre BOC a 0,51 milióna eur, respektíve v nadväznosti na opravu 0,49 milióna eur pre zalobkynu. 168 Komisia sa domnieva, ze zalobkyna mala pri poruseniach len pasívnu úlohu a nepodielala sa na vsetkých ich aspektoch a ze tieto polahcujúce okolnosti odôvodnujú znízenie základnej výsky ulozenej pokuty o 15 %, co vedie k jej znízeniu na 0,43 milióna eur (odôvodnenie c. 442 Rozhodnutia) a následne na 0,41 milióna eur v nadväznosti na opravné rozhodnutie z 9. apríla 2003. 169 Na druhej strane vsak zalobkyni pokuta nebola nijako znízená na základe oznámenia o spolupráci. 170 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia plne zohladnila osobitosti postavenia zalobkyne, ktoré ju odlisujú od ostatných podnikov, ktorým je Rozhodnutie urcené, ci uz ide o dlzku obdobia porusenia, pasívnu úlohu zalobkyne, alebo jej malý podiel na trhu, a ktoré vysvetlujú, ze zalobkyni bola ulozená najnizsia z pokút ulozených Komisiou v Rozhodnutí. 171 Tvrdenie o situácii odlisujúcej sa od situácie ostatných podnikov zapojených do kartelu, vychádzajúc z údajne prejaveného nesúhlasu s protisútaznými dohodami v spojení s existenciou dynamického správania na relevantnom trhu, nepatrí do diskusie o urcení výsky pokuty, ale do diskusie o existencii porusenia. 172 Zalobkyna vsak trvá na tom, ze konecná výska ulozenej pokuty nie je proporcionálna k jej malému podielu na trhu a k jej obratu, ci uz svetovému alebo obratu na dotknutom trhu, a ze tým bola prísnejsie sankcionovaná ako väcsie podniky majúce úlohu vodcov kartelu. 173 Najskôr je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je pri urcovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia povinná zaistit v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby nou vypocítané konecné sumy pokút udelených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi podnikmi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 312). 174 V tomto ohlade je namieste spresnit, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 203). 175 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze konecná výska pokút je len výsledkom série výpoctov uskutocnených Komisiou podla usmernení, prípadne podla oznámenia o spolupráci. 176 Posúdenia dlzky porusenia, pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a stupna spolupráce podniku zapojeného do kartelu Komisiou závisia od individuálneho správania predmetného podniku a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu. 177 Za týchto podmienok nepredstavuje konecná suma pokuty a priori vhodný prvok na urcenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam podnikov zapojených do kartelu. 178 Naopak, východisková suma pokuty predstavuje v prejednávanej veci relevantný údaj na posúdenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohladom na význam úcastníkov kartelu. 179 Komisia v rozhodnutí urcila pre zalobkynu pociatocnú výsku pokuty stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia na 0,45 milióna eur. 180 Ako uz bolo uvedené, Komisia v Rozhodnutí na úcely zohladnenia specifického významu protiprávneho správania jednotlivých podnikov zapojených do kartelu, a teda jeho skutocného úcinku na hospodársku sútaz, zoradila dotknuté podniky do styroch kategórií práve v závislosti od ich významu na relevantnom trhu. Zalobkyna bola zaradená do poslednej kategórie. 181 Komisia v tejto súvislosti odkazuje na císelné údaje uvedené v tretom riadku tabulky 1, ktorá sa nachádza v odôvodnení c. 75 Rozhodnutia: Podniky Celkový obrat adresátov rozhodnutia v roku 2001 (v eurách) Obrat v odvetví plynov vo flasiach a kvapalných plynov v Holandsku (v eurách) a odhadovaný podiel na trhu v roku 1996 Hoek Loos [NV] 470 648 000 71 400 000 (39,7 %) AGA Gas BV ^1 55 479 000 ^2 49 200 000 (27,4 %) [Air Products] 110 044 000 18 600 000 (10,4 %) Air Liquide BV 60 720 000 12 900 000 (7,2 %) [Messer] 11 275 000 8 200 000 (4,4 %) [BOC] 6 690 905 000 6 800 000 (3,8 %) Westfalen] 5 455 000 2 600 000 (1,5 %) ^1 Po likvidácii AGA Gas BV v rokoch 2000/2001 súhlasila AGA AB s prevzatím zodpovednosti za konanie AGA Gas BV, a rozhodnutie je preto adresované AGA AB. ^2 Rok 2000 je posledné úplné úctovné obdobie, pre ktoré sú k dispozícii údaje o obrate AGA Gas BV. 182 Stací konstatovat, ze zalobkyna mala v referencnom roku najnizsí obrat na relevantnom trhu a najnizsí podiel na trhu zo vsetkých podnikov, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, co vysvetluje a odôvodnuje jej zaradenie do poslednej kategórie, ako aj skutocnost, ze pociatocná výska pokuty je zo vsetkých výsok stanovených Komisiou pre tieto podniky najnizsia. Pociatocná výska pokuty stanovenej pre zalobkynu sa preto objektívne lísi od pociatocných výsok pokút stanovených pre ostatné podniky. 183 Okrem toho pomery medzi obratmi podnikov uvedenými v tabulke c. 1 Rozhodnutia na relevantnom trhu a pociatocnou výskou pokút stanovenou Komisiou pre kazdý z nich neodhalujú ziadne neprimerané zaobchádzanie so zalobkynou, kedze pociatocná výska pokuty predstavuje pre zalobkynu 17,3 % obratu na relevantnom trhu oproti 14 % pre Hoek Loos, 20,3 % pre AGA Gas, 13,98 % pre Air Product, 20,2 % pre Air Liquide, 14,6 % pre Messer a 17,6 % pre BOC. 184 Zalobkyna vo svojom návrhu tvrdí, ze ak by boli pokuty správne urcené v závislosti od obratu stanoveného na trhu s priemyselnými plynmi v Holandsku za rok 1996, pokuta ulozená jej by bola proporcionálne porovnatelná s pokutami ulozenými iným podnikom, aj ked úcast zalobkyne na karteli nemozno v ziadnom prípade porovnávat s úcastou ostatných podnikov. V tomto ohlade stací pripomenút, ze Komisia ako polahcujúcu okolnost zohladnila aj nizsiu dôlezitost úlohy zalobkyne v porusení oproti úlohám ostatných podnikov s cielom znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 185 Preto sa zdá, ze zalobkyna nemôze platne preukázat neprimeranost výsky ulozenej pokuty, kedze pociatocná výska jej pokuty je odôvodnená vo svetle kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie dôlezitosti kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 304). 186 Tento posledný záver je tiez základom pre zamietnutie tvrdenia zalobkyne zalozeného na porovnaní s Hoek Loos a s AGA Gas vzhladom na vztah medzi konecnou výskou pokuty a celosvetovým obratom, ktorý nebol Komisiou pri posudzovaní závaznosti porusenia a stanovovaní pociatocnej výsky pokút zohladnený. 187 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz údajne diskriminacnej a/alebo neprimeranej povahy ulozenej pokuty a jej konecná výska sa javí ako úplne primeraná. O návrhu na vypocutie pána van den Heuij 188 Zalobkyna vo svojej replike navrhuje, aby Súd prvého stupna pod prísahou vypocul pána van den Heuij. Na pojednávaní zalobkyna upresnila, ze tento návrh sa zakladá na clánku 48 rokovacieho poriadku týkajúcom sa návrhov na vykonanie dôkazov. 189 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku a clánku 48 ods. 1 tohto poriadku musí zaloba obsahovat, ak treba, oznacenie dôkazov, ktorými navrhovatel preukazuje svoje tvrdenia, a úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, ze odôvodnia svoje omeskanie s takýmto návrhom. Preto sa na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého úcastníka konania predlozený v jeho vyjadrení k zalobe nevztahuje pravidlo o preklúzii uvedené v clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiz týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápat vo vztahu k clánku 66 ods. 2 tohto poriadku, ktorý výslovne stanovuje, ze právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnút doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, citovaný v bode 74 vyssie, body 71 a 72). 190 V prejednávanej veci stací konstatovat, ze zo spisu vyplýva, ze dôkazy, na ktoré sa odvolávala Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, uz boli uvedené v Rozhodnutí, ako aj v oznámení o výhradách, prípadne k nemu pripojené. 191 V dôsledku toho ziadost o vypocutie pána van den Heuij nemozno povazovat za návrh na vykonanie dôkazu opaku, ktorého sa netýka pravidlo preklúzie upravené clánkom 48 ods.1 rokovacieho poriadku, kedze zalobkyna mohla predlozit tento návrh na vykonanie dôkazov vo svojej zalobe na Súd prvého stupna. Návrh na vypocutie svedka uvedený v replike je teda nutné povazovat za oneskorený, a preto sa zamieta z dôvodu, ze zalobkyna neodôvodnila svoje omeskanie s predlozením takéhoto návrhu. O trovách 192 Podla ustanovenia clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna v prípade, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania, alebo vo výnimocných prípadoch, rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. 193 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze zmena Rozhodnutia, ku ktorej doslo 9. apríla 2003, umoznila opravit clánok 1 tohto rozhodnutia v súvislosti s dlzkou porusenia vytýkanou zalobkyni, cím Komisia uznala dôvodnost výhrady, ktorú zalobkyna uviedla vo svojej zalobe týkajúcej sa zaciatku obdobia porusenia, ktoré Komisia pôvodne stanovila, konkrétne od marca 1994. 194 Vzhladom na túto okolnost a zamietnutie zaloby je potrebné rozhodnút, ze zalobkyna bude znásat vlastné trovy konania a zároven nahradí tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Westfalen Gassen Nederland BV je povinná znásat svoje vlastné trovy konania a zároven nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou. Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich trov konania. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. decembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O návrhu na zrusenie clánkov 1 a 3 Rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania O urcení zvýsenia cien O stanovení období nesútazenia O urcení minimálnych cien O dlzke porusenia O porusení zásady rovnosti zaobchádzania Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky O údajnom verejnom distancovaní zalobkyne - O urcení zvýsenia cien a stanovení obdobia nesútazenia - O urcení minimálnych cien pre odberatelov malých mnozstiev plynu vo flasiach O dlzke porusenia O porusení zásady rovnosti zaobchádzania O návrhu na znízenie výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O dlzke porusenia O údajne diskriminacnej a/alebo neprimeranej povahe pokuty ulozenej zalobkyni O návrhu na vypocutie pána van den Heuij O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTf6xOD/L97649-256TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXTf6xOD/L97649-256TMP.html#Footref*