ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Osobná dotknutost -- Prípustnost -- Existujúca pomoc alebo nová pomoc -- Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES" Vo veci T-301/02, AEM SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: A. Giardina, C. Croff, A. Santa Maria a G. Pizzonia, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: ASM Brescia SpA, so sídlom v Brescia (Taliansko), v zastúpení: G. Caia, V. Salvadori, N. Pisani a F. Capelli, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna AEM SpA je akciovou spolocnostou kótovanou na burze, v ktorej 51-percentný podiel vlastní mesto Miláno (Taliansko). Bola zalozená v roku 1996 prostredníctvom transformácie obecného podniku s rovnakým menom. Zalobkyna zabezpecuje predovsetkým distribúciu elektriny a distribúciu a predaj zemného plynu a tepelnej energie najmä na území mesta Miláno. O vnútrostátnom právnom rámci 2 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriny a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona, v zmení zmien a doplnení, stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozenia obchodných spolocností alebo spolocností s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). Zalobkyna je spolocnostou podla zákona c. 142/90. 3 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, no 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190 z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 4 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive CEE e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203 z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93"), sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). Správne konanie 5 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia ziadala talianske orgány listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997, o informácie v tejto súvislosti. 6 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 7 Listom zo 17. mája 1999 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, 1999, s. 14). 8 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 9 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90, ako zalobkyna ACEA SpA a Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (respektíve vecí T-297/02 a T-300/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 10 Talianske orgány a Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), konfederácia zoskupujúca najmä podniky podla zákona c. 142/90 a osobitné obecné podniky v Taliansku, zastávajú v podstate rovnaké stanovisko. 11 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie eV (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb, sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 12 Rovnako tiez Gas-it, talianske zdruzenie súkromných podnikov v oblasti distribúcie plynu, vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 13 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 14 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, jednak co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 15 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len spolocne "sporné opatrenia") státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenia c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko príjme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc, az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. septembra 2002 zalobkyna podala túto zalobu. 19 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. januára 2003 ASM Brescia SpA poziadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 12. mája 2003 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna (v pôvodnom zlození) povolil tieto vstupy vedlajsích úcastníkov do konania. Vedlajsí úcastník podal svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nim podali pripomienky v stanovených lehotách. 20 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. januára 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 21 Dna 27. februára 2003 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 22 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 23 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 24 Uznesením z 5. augusta 2004 Súd prvého stupna rozhodol, ze o námietke neprípustnosti podanej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 26 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 27 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 28 Zalobkyna podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia vyhlásila trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb za nezlucitelné so spolocným trhom, -- subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa Talianskej republike ukladá, aby vymáhala pomoc poskytnutú na základe trojrocného oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- odmietol zalobu ako neprípustnú, -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu a vedlajsieho úcastníka konania na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 30 Komisia spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkyne. Zalobkyna totiz údajne nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 31 Komisia v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa musí kvalifikovat ako vseobecne platný akt, pretoze sa týka schémy pomoci, a teda neurceného a neurcitelného poctu podnikov vymedzených v závislosti od vseobecného kritéria, akým je to, ze patrí do urcitej kategórie podnikov. Vseobecný dosah, a teda normatívnu povahu urcitého aktu, totiz podla nej nemôze spochybnit moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatneniu dochádza v objektívnej právnej a skutkovej situácii vymedzenej týmto aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu. 32 Podla Komisie na to, aby bol jednotlivec osobne dotknutý urcitým vseobecne platným aktom, musí tento akt poskodzovat jeho osobitné práva, alebo institúcia, ktoré je jeho autorom, musí byt nútená zohladnit dôsledky tohto aktu v situácii tohto jednotlivca. Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Napadnuté rozhodnutie by sa totiz odrazilo na situácii vsetkých podnikov, ktoré mali prospech zo sporných opatrení. V dôsledku toho by nedoslo k poruseniu konkrétnych práv urcitých podnikov, ktoré by sa mohli lísit vo vztahu k akémukolvek inému podniku, ktorý mal prospech zo sporných opatrení. Navyse Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemusela a ani nemohla zohladnit dôsledky svojho rozhodnutia na situáciu konkrétneho podniku. Ani vyhlásenie nezlucitelnosti, ani príkaz vymáhat obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí neodkazovali na situáciu individuálnych príjemcov. 33 Podla Komisie je jej analýza potvrdená judikatúrou, ktorá existuje v oblasti státnej pomoci, podla ktorej skutocnost, ze príjemcovia schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nestací na preukázanie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 34 Neskorsie veci nespochybnujú ustálenú judikatúru. Riesenie prijaté v rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), nemozno podla Komisie uplatnit na vsetky zaloby podané príjemcami schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú, ktorej vymáhanie sa nariadilo. K tomuto záveru sa musí dospiet najmä vtedy, ked bola schéma pomoci, ako v prejednávanej veci, preskúmaná abstraktným spôsobom. Navyse vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Sardegna Lines, sa zalobkyni v skutocnosti poskytla individuálna pomoc, pretoze islo o poskytnutie výhody na základe aktu prijatého podla regionálneho zákona charakterizovaného sirokou mierou diskrecnej právomoci. Navyse bola táto situácia predmetom pozorného skúmania v rámci vysetrovacieho konania vo veci formálneho zistovania. 35 Skutkové okolnosti prejednávanej veci sa tiez lísia od tých, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"), v tom zmysle, ze v prejednávanej veci Komisia nepoznala ani presný pocet, ani identitu príjemcov spornej pomoci, nedisponovala vsetkými relevantnými informáciami, ani nepoznala výsku poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Navyse v tomto prípade sa trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uplatnovalo automaticky, kým sporné pomoci vo veci, ktorá viedla k rozsudku Alzetta, uz citovanému, boli poskytnuté prostredníctvom následného aktu. 36 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nie je na úcely preskúmania prípustnosti dôlezité poznanie identity urcitého podniku, ale skutocnost, ze pozornost Komisie budili vlastnosti prejednávanej veci, ktoré odôvodnovali osobitné preskúmanie. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze sa jej neposkytla ziadna informácia, ktorá by preukazovala, ze sporné opatrenie nebolo vo vztahu k zalobkyni pomocou, alebo bolo existujúcou pomocou ci pomocou zlucitelnou so spolocným trhom. 37 V kazdom prípade ani úcast na konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ani príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí podla Komisie nestacia na individualizáciu zalobkyne. Kedze zaloby podané potenciálnymi príjemcami oznámenej schémy pomoci nie sú v zmysle clánku 230 ES prípustné, malo by to isté platit aj pre zaloby podané príjemcami neoznámenej schémy pomoci. 38 Nakoniec vyhlásenie zaloby podanej v prejednávanej veci zalobkynou za neprípustnú neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany, kedze opravné prostriedky upravené clánkami 241 ES a 234 ES sú dostatocné (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677). 39 Zalobkyna tvrdí, ze je osobne dotknutá castou napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. Je totiz spolocnostou podla zákona c. 142/90, teda podnikom pozívajúcim výhodu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, na ktorý sa vztahuje sporná schéma pomoci, ktorej vymáhanie bolo nariadené. 40 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pripája k stanovisku a k väcsine tvrdení zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 41 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 42 Podla ustálenej judikatúry sa iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, môze povazovat za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej dotýka na základe jej urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt urcený (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28). 43 Súdny dvor rozhodol, ze podnik v zásade nemôze podat zalobu o neplatnost voci rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz s ohladom na zalujúci podnik javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky voci urcitej kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15, a rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 44 Súdny dvor vsak v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, uz citovaného v bode 35 vyssie, tiez rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a ze jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 39). 45 Preto je potrebné preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe odvetvovej schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [6]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70). 46 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze z odpovede zalobkyne na písomné otázky polozené v tejto súvislosti Súdom prvého stupna vyplýva, ze zalobkyna je skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej v rámci spornej schémy pomoci. Zalobkyna totiz tvrdí, ze sa jej trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb priznalo v rokoch 1998 a 1999. Talianska republika proti tomuto tvrdeniu neprotirecila. 47 Po druhé z clánku 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nariadila vymáhanie predmetnej pomoci. 48 Z toho vyplýva, ze zalobkyna je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. 49 Co sa týka priamej dotknutosti zalobkyne, kedze clánok 3 napadnutého rozhodnutia zaväzuje Taliansku republiku, aby prijala vsetky nevyhnutné opatrenia na to, aby od príjemcu vymohla vrátenie pomoci opísanej v clánku 2 uvedeného rozhodnutia, ktorá mu bola priznaná protiprávne, a kedze sa zalobkyni táto pomoc poskytla a musí ju vrátit, musí sa zalobkyna povazovat za priamo dotknutú týmto rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 75). 50 Z vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze táto zaloba sa musí vyhlásit za prípustnú v rozsahu, v ktorom sa týka casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. O veci samej 51 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna pät zalobných dôvodov zalozených: -- na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 253 ES v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci, -- na porusení clánku 88 ods. 1 ES a clánku 253 ES z dôvodu kvalifikácie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako novej pomoci, -- na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a clánku 253 ES, -- na porusení zásad zákazu diskriminácie a slobody usadit sa, ako aj na nedostatku odôvodnenia, -- na protiprávnosti príkazu na vymáhanie. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 253 ES v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 52 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti zalozené jednotlivo na nedostatku presetrenia, neexistencii skreslenia hospodárskej sútaze a neexistencii vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva. -- O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku presetrenia 53 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze v rámci napadnutého rozhodnutia doslo k vseobecnému nedostatku presetrenia v súvislosti so stanovením rizík, ktoré vyplývajú pre hospodársku sútaz z existencie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na rôznych trhoch miestnych sluzieb vo verejnom záujme. Na rozdiel od Komisie sa domnieva, ze neexistuje "globálny trh miestnych sluzieb vo verejnom záujme" a ze Komisia mala uskutocnit analýzu trhu podla výrobku a/alebo geografickej zóny, co by jej umoznilo posúdit úcinky trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb jednotlivo na kazdom trhu. Trh koncesií na miestne sluzby vo verejnom záujme uvedený v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia sa lísi od trhu sluzieb vo verejnom záujme. Zalobkyna sa okrem toho odvoláva na nedostatok odôvodnenia týkajúci sa rozhodnutia Komisie pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu. 54 Zalobkyna sa tiez odvoláva na rozhodnutie 98/182/ES Komisie z 30. júla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Furlandsko -- Julské Benátsko (Taliansko) podnikom cestnej prepravy tovarov z tohto regiónu ([7]Ú. v. ES L 66, 1998, s. 18). V tomto rozhodnutí bola totiz schéma zavedená vnútrostátnou právnou úpravou kvalifikovaná ako státna pomoc len v súvislosti s niektorými oblastami. Okrem toho boli niektoré pomoci v závislosti od cinnosti podnikov príjemcov povazované za zlucitelné so spolocným trhom. Toto rozhodnutie preukazuje, ze je mozné uskutocnit podrobnejsiu analýzu situácie rôznych oblastí urcitej globálnej schémy pomoci. 55 Komisia uvádza, ze kedze v prejednávanej veci ide o schému pomoci, musela nevyhnutne pristúpit k vseobecnému a abstraktnému posúdeniu. Okrem toho talianske orgány Komisii nespresnili, ktoré z dotknutých sluzieb boli uzavreté pre hospodársku sútaz Spolocenstva. -- O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii skreslenia hospodárskej sútaze 56 Argumentácia zalobkyne sa zameriava na tri hlavné tvrdenia. 57 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 nepôsobili na trhoch otvorených hospodárskej sútazi a ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa im poskytlo, nebolo spôsobilé skreslit hospodársku sútaz na trhoch s miestnymi sluzbami vo verejnom záujme. 58 Odvetvie predaja elektrickej energie bolo totiz liberalizované az v roku 1999 na základe prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([8]Ú. v. ES 1997, L 27, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Navyse pred 31. decembrom 1999 zalobkyna nevykonávala ziadnu cinnost na trhu koncových zákazníkov, ktorí by si mohli sami vyberat svojho dodávatela energie. Distribúcia elektrickej energie bola tiez vylúcená z hospodárskej sútaze, pretoze právne predpisy, ktorými sa spravovalo poskytovanie týchto sluzieb, zaviedli monopolnú situáciu pre kazdú teritoriálnu zónu. 59 Distribúcia plynu ako taká zas bola liberalizovaná az v roku 2000, ked Taliansko prebralo smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ([9]Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28). 60 Komisia mala v prejednávanej veci zvolit prístup prijatý vo svojom rozhodnutí 98/693/ES z 1. júla 1998 týkajúcom sa spanielskej schémy pomoci kúpe priemyselných vozidiel Plan Renove Industrial (august 1994 -- december 1996) [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 329, s. 23), v ktorej vyhlásila, ze opatrenia neboli státnou pomocou z dôvodu neexistencie hospodárskej sútaze. 61 Po druhé zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom posúdení skutkových okolností, co sa týka moznosti spolocností podla zákona c. 142/90 vykonávat cinnost na trhom mimo územia právomoci ich referencnej obce. 62 Spolocnosti podla zákona c. 142/90 nemali volný prístup k sluzbám vo verejnom záujme iných obcí. Poskytnutie priamej koncesie podliehalo dohode medzi týmito obcami a obcou, ktorá kontrolovala dotknutú spolocnost podla zákona c. 142/90, ako aj vseobecnej podmienke, aby boli splnené záujmy územnosprávneho celku kontrolujúceho túto spolocnost. 63 Zalobkyna v kazdom prípade spresnuje, ze sa pocas obdobia platnosti trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb nezúcastnila na ziadnom verejnom obstarávaní na miestne sluzby vo verejnom záujme v iných geografických zónach. Preto nepozívala ziadnu výhodu oproti podnikom, s ktorými sa nezaobchádzalo rovnako. Dalej uvádza, ze vsetky podniky pôsobiace v týchto oblastiach boli drzitelmi výhradných dlhodobých koncesií. 64 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze hoci mali spolocnosti podla zákona c. 142/90 formu akciových spolocností s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov, vychádzajúc z kritérií stanovených pre súkromné podniky, boli zalozené len s cielom zabezpecovat poskytovanie miestnych sluzieb vo verejnom záujme. Ich oblast cinnosti sa teda obmedzovala na miestne sluzby vo verejnom záujme. Preto je neodôvodnené tvrdit, ako to robí Komisia, ze hoci osobitné obecné podniky boli povinné vykonávat svoju cinnost výlucne na trhoch s miestnymi sluzbami vo verejnom záujme, spolocnosti podla zákona c. 142/90 mohli ako také pôsobit aj na iných trhoch. Obsah a predmet cinností spolocností podla zákona c. 142/90 ostali v sirokej miere rovnaké ako boli v prípade osobitných obecných podnikov. Zalobkyna spresnuje, ze az do roku 1999 vykonávala len cinnosti vo vyhradených oblastiach plynu a elektriny a ze v oblasti telekomunikácií zacala pôsobit az po roku 1999. 65 Kedze spolocnosti podla zákona c. 142/90 boli zalozené na úcely prevádzkovania sluzieb vo verejnom záujme, nezúcastnovali sa na verejných obstarávaniach na tieto sluzby. Z toho podla zalobkyne vyplýva, ze tvrdenie Komisie zalozené na existencii hospodárskej sútaze na získanie zákazky nie je presvedcivé, pretoze v oblasti sluzieb vo verejnom záujme neexistoval trh otvorený hospodárskej sútazi. 66 Rozsudok zdruzených komôr Corte suprema di cassazione (Najvyssí kasacný súd, Taliansko) c. 4989 zo 6. mája 1995, citovaný Komisiou v poznámke pod ciarou c. 61 (odôvodnenie c. 92) napadnutého rozhodnutia, sa obmedzuje na uznanie súkromnoprávnej povahy spolocností podla zákona c. 142/90 bez toho, aby sa vyjadril k moznosti slobodne pôsobit na rôznych trhoch. Uvedený rozsudok tiez potvrdil, ze rozhodnutie o zalození spolocnosti podla zákona c. 142/90 malo automaticky za úcinok výlucné zverenie poskytovania miestnych sluzieb vo verejnom záujme tejto spolocnosti. 67 Pouzitie ziskov z výlucného poskytovania sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu urcitým podnikom na úcely rozsírenia jeho cinnosti na vedlajsí trh otvorený hospodárskej sútazi nie je v ziadnom prípade samo osebe porusením pravidiel hospodárskej sútaze. V dôsledku toho moznost spolocností podla zákona c. 142/90 pôsobit na iných trhoch nemôze predstavovat argument na kvalifikáciu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci. 68 Co sa týka clánku 253 ES, zalobkyna zdôraznuje, ze vo vseobecnom rámci státnej pomoci je povinnost odôvodnenia osobitne dôlezitá a stáva sa zásadnou vtedy, ked sa státne opatrenia poskytujúce danovú výhodu týkajú velkého poctu súkromných osôb. Poziadavka primeraného odôvodnenia je v prejednávanej veci o to prísnejsia, ze ide o osobitné trhy, ako sú trhy miestnych sluzieb vo verejnom záujme, pre ktoré je niekedy charakteristická monopolná situácia. 69 Zalobkyna tvrdí, ze hoci pre bezné priemyselné a obchodné oblasti môze byt analýza konkrétnych podmienok hospodárskej sútaze nadbytocná, neplatí to pre podrobne regulované oblasti vyhradené osobitných podnikom, akou bola v Taliansku v 90. rokoch oblast miestnych sluzieb vo verejnom záujme. 70 Co sa týka protisútazného úcinku trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na iných trhoch, Komisia nepreukázala, ze by hospodárska sútaz bola potenciálne alebo skutocne narusená, nespresnuje dotknuté trhy ani neuvádza, ze údajné skreslenie hospodárskej sútaze mozno pripísat trojrocnému oslobodeniu od dane z príjmov právnických osôb. Komisia sa obmedzuje na vseobecný odkaz na "trhy iných výrobkov, na ktorých dochádza k obchodu vnútri Spolocenstva" a na "rôzne oblasti takzvaných miestnych sluzieb vo verejnom záujme" (odôvodnenie c. 74 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak mala sirsie a vycerpávajúcejsie analyzovat vplyv trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na hospodársku sútaz v ostatných oblastiach. 71 Napadnuté rozhodnutie je tiez nedostatocne odôvodnené, pretoze rozlisuje medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 na jednej strane a obecnými podnikmi s právnou subjektivitou patriacimi tým územnosprávnym celkom, ktoré pozívali výhodu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, na strane druhej bez toho, aby uviedla dôvody tohto rozlisovania. 72 Vedlajsí úcastník konania sa v súvislosti s porusením clánku 87 ES v podstate pripája k stanovisku a tvrdeniam zalobkyne. 73 Komisia spochybnuje vsetky uvedené tvrdenia. -- O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva 74 Zalobkyna v podstate uvádza, ze obchod vnútri Spolocenstva nie je v prejednávanej veci dotknutý. V tomto ohlade sa odvoláva na skutocnost, ze miestne sluzby vo verejnom záujme sú priamo zadávané spolocnostiam podla zákona c. 142/90. Výberové konania sa organizovali len na takých územiach, na ktorých nepôsobil ziaden obecný podnik alebo spolocnost podla zákona c. 142/90. Zalobkyna odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého samotná existencia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb podnecovala obce, aby skôr priamo zadali miestne sluzby vo verejnom záujme spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ako by mali organizovat verejné obstarávanie. Naopak, tvrdí, ze ak by nebolo mozné zadávat zabezpecenie sluzieb vo verejnom záujme priamou koncesiou, ziadna obec by nepristúpila k vytvoreniu spolocností podla zákona c. 142/90. V opacnom prípade by sa obce totiz vystavovali riziku, ze "ich" spolocnosti podla zákona c. 142/90 by v rámci verejných obstarávaní museli sútazit s inými poskytovatelmi sluzieb. 75 Zalobkyna navyse odkazuje na oznámenie Komisie z 20. septembra 2000, týkajúce sa sluzieb vo vseobecnom záujme ([11]Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4), v ktorom Komisia uviedla, ze pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnovali len vtedy, ak dotknuté cinnosti mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Napríklad podla vseobecného pravidla uvedeného v bode 32 tohto oznámenia cinnost, ktorá ovplyvnuje trh len okrajovo, ako pocetné sluzby vo vseobecnom záujme miestnej povahy, bezne nemá vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Komisia vsak neuviedla dôvody, pre ktoré sa prejednávaný prípad odchyluje od uvedeného vseobecného pravidla. 76 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedostatocne odôvodnila svoje posúdenie vplyvu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na obchod vnútri Spolocenstva. Komisia totiz neodkazovala na podmienky vlastné kazdému z trhov miestnych sluzieb vo verejnom záujme, ale sa obmedzila na tvrdenie, ze "nemozno vylúcit, ze existencia pomoci v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 bola pre obce podnetom, aby skôr priamo zadávali sluzby, ako by mali koncesie udelit v rámci otvorenej sútaze". 77 Vedlajsí úcastník konania sa v súvislosti s porusením clánku 87 ES v podstate pripája k stanovisku zalobkyne. 78 Komisia sa domnieva, ze obchod vnútri Spolocenstva bol v prejednávanej veci ovplyvnený a ze napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. Posúdenie Súdom prvého stupna 79 Na úvod treba pripomenút, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé musí byt tento zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", body 74 a 75, a z 3. marca 2005, Heiser, [12]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27). 80 V prejednávanej veci zalobkyna v podstate namieta proti kvalifikácii trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci. Po prvé tvrdí, ze Komisia mala uskutocnit analýzu podla jednotlivých trhov a po druhé, ze dve zo styroch podmienok clánku 87 ods. 1 ES týkajúcich sa vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz nie sú splnené. Okrem toho je napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené ci neodôvodnené v súvislosti s preskúmaním týchto dvoch podmienok. -- O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku presetrenia 81 Co sa týka analýzy podla jednotlivých trhov, treba konstatovat, ze dotknuté opatrenie sa týka osobitnej kategórie podnikov, konkrétne spolocností podla zákona c. 142/90. Byt takouto spolocnostou je jedinou podmienkou vyzadovanou na pozívanie výhod uvedenej schémy. 82 Tiez treba zdôraznit, ze uplatnenie rezimu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb sa neobmedzuje na osobitné sluzby a ze cinnosti podnikov dotknutých uvedeným rezimom nie sú vymedzené oblastou sluzieb vo verejnom záujme. Ide totiz o jedinú schému pomoci, a nie o rôzne schémy pomoci zatriedené podla cinnosti alebo dotknutého trhu. 83 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci z toho vyplýva, ze Komisia nebola na úcely posúdenia úcinkov trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb povinná pristúpit k preskúmaniu podla jednotlivých oblastí. 84 Co sa týka odkazu na rozhodnutie 98/182, treba konstatovat, ze na rozdiel od veci vedúcej k uvedenému rozhodnutiu, ktoré sa týkalo jedinej oblasti, sú v prejednávanej veci dotknuté mnohé oblasti. 85 Co sa týka konstatácie, ze trh koncesií sa lísi od trhu sluzieb vo verejnom záujme, treba zdôraznit, ze územnosprávne celky môzu na zabezpecenie sluzieb vo verejnom záujme pouzit právnu formu koncesie a ze trh koncesií v je v tejto oblasti otvorený hospodárskej sútazi Spolocenstva a podlieha pravidlám Zmluvy ES. 86 Nakoniec, co sa týka údajného nedostatku odôvodnenia, treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodneniach c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvod, pre ktorý pristúpila k vseobecnému a abstraktnému preskúmania spornej schémy. 87 Vzhladom na predchádzajúce musí byt prvá cast tohto zalobného dôvodu zamietnutá. -- O druhej a tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na neexistencii skreslenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva 88 Co sa týka druhej a stvrtej podmienky uvedených v bode 79 tohto rozsudku, treba pripomenút, ze Komisia v rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [13]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 89 Taktiez treba pripomenút, ze v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie vlastností predmetnej schémy, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohla posúdit, ci je táto schéma vzhladom na nou stanovené podmienky takej povahy, ze poskytuje výhody výlucne podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289). 90 Navyse treba pripomenút, ze kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na trhu Spolocenstva, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, T-92/00 a T-103/92, Zb. s. II-1385, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 91 Navyse neexistuje prah alebo percentuálny podiel, pri ktorom sa mozno domnievat, ze ak nebol dosiahnutý, obchod medzi clenskými státmi nebol ovplyvnený. Relatívne nízka úroven pomoci alebo relatívne malá velkost podniku príjemcu pomoci totiz a priori nevylucujú moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 43; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [14]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 42, a rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 81). 92 Súdny dvor navyse uviedol, ze nemozno nijako vylúcit, ze poskytnutie verejnej dotácie podniku, ktorý poskytuje len sluzby miestnej a regionálnej prepravy a neposkytuje sluzby prepravy mimo svojho státu pôvodu, môze napriek tomu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak totiz clenský stát poskytne verejnú dotáciu urcitému podniku, poskytovanie prepravných sluzieb takýmto podnikom sa môze zachovat alebo zvýsit, coho dôsledkom bude, ze sa znízia moznosti poskytovania prepravných sluzieb na trhu takéhoto státu podnikom, ktoré majú sídlo v iných clenských státoch (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 79 vyssie, body 77 a 78). 93 Po prvé, pokial ide o podmienku týkajúcu sa vplyvu na hospodársku sútaz, treba v prejednávanej veci konstatovat, ze hoci zalobkyna tvrdila, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 nepôsobili na trhoch otvorených hospodárskej sútazi, pricom osobitne odkazuje na vlastné oblasti cinnosti, neposkytla ziadny právoplatný dôkaz na podporu tvrdenia, podla ktorého hospodárske oblasti dotknutých sluzieb vo verejnom záujme neboli v danom období otvorené hospodárskej sútazi. V tomto ohlade treba pripomenút, ze v prejednávanej veci ide o schému pomoci zahrnujúcu mnozstvo oblastí, a nie o rôzne schémy, z ktorých by sa kazdá týkala osobitnej oblasti. 94 Skutocnost, ze sa sporná schéma pomoci uplatnuje len na spolocnosti podla zákona c. 142/90 bez ohladu na ich cinnosti, a okolnost, ze tieto podniky skutocne pôsobia v rôznych oblastiach hospodárstva, postacujú, ako sa uz uviedlo v bodoch 81 az 83 tohto rozsudku, na vyvodenie záveru, ze predmetné opatrenie môze ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 95 V tomto ohlade treba uviest, ze ako uviedla Komisia v odôvodneniach c. 73 a 84 napadnutého rozhodnutia, pre urcité z dotknutých odvetví, ako napríklad odvetvia farmaceutických výrobkov, odpadov, plynu, elektriny a vôd bol v okamihu nadobudnutia platnosti sporného opatrenia charakteristický aspon urcitý stupen hospodárskej sútaze. 96 Navyse cinnosti spolocností podla zákona c. 142/90 sa neobmedzujú na odvetvie miestnych sluzieb vo verejnom záujme. Sporné opatrenie môze preto zjednodusit rozsírenie uvedených spolocností na iné trhy otvorené hospodárskej sútazi, cím dochádza k skresleniu hospodárskej sútaze aj v iných odvetviach, ako sú miestne sluzby vo verejnom záujme. V tomto ohlade zo zákona c. 142/90 v zmysle jeho výkladu uskutocneného Corte suprema di cassazione, rozsudok c. 4989 zo 6. mája 1995, a Consiglio di Stato (Státna Rada, Taliansko), rozsudok c. 4586 z 3. septembra 2001, vyplýva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 majú moznost vykonávat svoju cinnost aj na iných územiach, tak v Taliansku, ako aj v zahranicí, ako aj v oblastiach odlisujúcich sa od oblastí poskytovania sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu ich referencnému územnosprávnemu celku. 97 V tomto ohlade treba konstatovat, ze stanovy zalobkyne sa uberajú rovnakým smerom. Z uvedených stanov totiz vyplýva, ze zalobkyna môze umiestnit svoje sídla, zastúpenia, dcérske spolocnosti a pobocky v Taliansku a v zahranicí. Z týchto stanov tiez vyplýva, ze predmet cinnosti zahrna sirokú oblast cinností. Okrem toho je stanovené, ze zalobkyna môze nadobúdat podiely a úcasti v iných spolocnostiach alebo podnikoch, talianskych, ako aj zahranicných, ktoré majú podobný, príbuzný alebo doplnujúci predmet cinnosti. 98 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého pravidlá hospodárskej sútaze ako také nebránia tomu, aby sa zisky dosiahnuté poskytnutím sluzby vo verejnom záujme mohli pouzit na rozsírenie cinnosti na iný trh, treba poukázat na to, ze ak urcitá spolocnost, ktorej sa poskytla státna pomoc a v dôsledku toho mohla zvýsit svoje zisky, rozsíri svoju cinnost na iný trh otvorený hospodárskej sútazi, nemozno vylúcit urcitý úcinok na hospodársku sútaz. 99 Nakoniec sa po vzore Komisie musí konstatovat, ze v odvetviach cinností spolocností podla zákona c. 142/90 podniky sútazia o poskytnutie koncesií na miestne sluzby vo verejnom záujme v rôznych obciach a ze trh uvedených koncesií je otvorený hospodárskej sútazi (odôvodnenia c. 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). Len málo zálezí na tom, ze zalobkyna sa nezúcastnila ziadneho verejného obstarávania na zadanie miestnych sluzieb vo verejnom záujme v iných geografických zónach v rámci obdobia uplatnovania trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 100 Tvrdenie zalozené na neexistencii hospodárskej sútaze, a teda vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, z dôvodu, ze dotknuté sluzby boli v skutocnosti priamo zadané spolocnostiam podla zákona c. 142/90, sa musí zamietnut. Na jednej strane priame zadanie nevyvracia zistenie uskutocnené v predchádzajúcich bodoch, podla ktorého je pre dotknutý trh charakteristický prinajmensom urcitý stupen hospodárskej sútaze. Na druhej strane tvrdenie sa skôr pokúsalo preukázat obmedzené úcinky sporných opatrení na hospodársku sútaz, a nie neexistenciu hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Ako totiz zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia, nemozno vylúcit, ze samotná existencia pomoci v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 bola pre obce podnetom, aby skôr priamo zadali sluzby im, ako by mali poskytnút koncesie v rámci otvorenej sútaze. 101 Co sa týka konkrétne otázky, ci dotknuté opatrenie narusovalo alebo hrozilo narusením stupna hospodárskej sútaze existujúceho na trhu, musí sa konstatovat, ze sporné opatrenie posilnilo konkurencné postavenie spolocností podla zákona c. 142/90 oproti vsetkým ostatným talianskym alebo zahranicným podnikom pôsobiacim na dotknutom trhu. Ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia, podniky, ktoré nemajú právnu formu kapitálovej spolocnosti a ktorých väcsinu základného imania nevlastnia územnosprávne celky, sú znevýhodnené v prípade, ze sa chcú zúcastnit na verejnom obstarávaní na zadanie poskytovania urcitej sluzby na urcitom území. 102 Z predchádzajúceho vyplýva, ze dotknuté opatrenie narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 103 Po druhé, co sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, treba najskôr pripomenút, ze skutocnost, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 samy pôsobia na vnútrostátnom trhu alebo na svojom území pôvodu, nie je urcujúca. Obchod medzi clenskými státmi je totiz dotknutým opatrením ovplyvnený, pokial sú moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch poskytovat sluzby na talianskom trhu zmensené (pozri bod 92 vyssie). 104 Komisia preto v odôvodnení c. 70 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze dotknuté opatrenie mohlo vytvárat prekázku pre zahranicné podniky, ktoré by chceli pôsobit v Taliansku alebo tam chceli ponúknut svoje sluzby, a teda ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 105 Na jednej strane totiz sporné opatrenie spôsobuje ujmu zahranicným podnikom, ktoré sa zúcastnujú verejného obstarávania na miestne koncesie na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku, pretoze podniky príjemcovia spornej schémy môzu ponúknut výhodnejsie ceny ako ich vnútrostátni konkurenti alebo konkurenti zo Spolocenstva, na ktorých sa táto schéma nevztahuje. Na druhej strane dotknuté opatrenie robí pre podniky z iných clenských státov menej zaujímavými investície do oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku (napríklad prostredníctvom získania väcsinového podielu), pretoze nadobudnuté podniky by nemohli získat výhodu (alebo by mohli stratit výhodu) dotknutého opatrenia z dôvodu povahy ich nových akcionárov (pozri odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). 106 Co sa týka údajného nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhladom na tieto dve podmienky, treba poznamenat, ze Komisia jasne uviedla v odôvodneniach c. 62 az 64, 69, 73 a 74 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze sporná pomoc by mohla narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho, ako sa uz uviedlo, Komisia nie je povinná preukázat skutocné úcinky uz poskytnutej pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [15]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 33). 107 Z predchádzajúceho vyplýva, ze v napadnutom rozhodnutí pri kvalifikácii trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci nedoslo k nesprávnemu posúdeniu, v dôsledku coho sa druhá a tretia cast tohto zalobného dôvodu musia zamietnut. 108 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 1 ES a clánku 253 ES z dôvodu kvalifikácie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako novej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 109 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb je existujúcou pomocou a ze Komisia preto napadnutým rozhodnutím porusila clánok 88 ods. 1 a 2 ES. 110 Tvrdí, ze oslobodenie od dane z príjmov predchádza nadobudnutiu úcinnosti Zmluvy ES. Toto oslobodenie bolo totiz uz upravené pre obecné a osobitné podniky od zaciatku minulého storocia, pricom sa rozsírilo v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 vo forme trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 111 Aby este viac podoprela svoju argumentáciu, zalobkyna odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([16]C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 33), a na rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia (T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309), z ktorých podla nej vyplýva, ze Komisia je povinná skúmat nové aspekty zmenenej schémy pomoci. V prejednávanej veci sa vsak oblast cinností podnikov poverených zabezpecením sluzieb vo verejnom záujme nezmenila. Zalobkyna totiz uvádza, ze zákon c. 142/90 slúzil na to, aby umoznil územnosprávnym celkom organizovat poskytovanie vlastných miestnych sluzieb v odlisnej právnej forme, a to formou obecných podnikov. 112 Podla zalobkyne je odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nelogické a protirecivé. Komisia totiz na jednej strane v rámci skúmania oslobodenia od poplatkov z prevodu pripústa, ze obecné podniky a spolocnosti podla zákona c. 142/90 sú v podstate tými istými hospodárskymi subjektmi. Na druhej strane na úcely posúdenia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb sa domnieva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 sú subjektmi, ktoré sa hospodársky a vecne lísia od obcí. Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je státnou pomocou. Kedze sú vsak podmienky na priznanie tohto oslobodenia a podmienky na priznanie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb rovnaké, Komisia mala rozhodnút, ze ani toto druhé oslobodenie nie je státnou pomocou. 113 Okrem toho clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES, ([17]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 008/01, s. 339) stanovuje, ze "pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu". To znamená, ze za obdobie do liberalizácie zohladnovaných odvetví nemozno trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb povazovat za novú pomoc, pretoze sa poskytla v oblastiach, ktoré nie sú otvorené hospodárskej sútazi. 114 Z týchto dôvodov sa zalobkyna tiez odvoláva na nedostatok odôvodnenia. 115 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pripája k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 116 Dalej uvádza, ze záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí dnes potvrdzuje clánok 4 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([18]Ú. v. L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3). Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Vo svojom rozsudku Namur-Les assurances du crédit, uz citovanom v bode 111 vyssie (bod 13), Súdny dvor rozhodol, ze z obsahu i úcelu ustanovení clánku 88 ES vyplýva, ze za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto clánku sa musí povazovat pomoc, ktorá existovala predtým, ako Zmluva ES nadobudla úcinnost, a tiez taká pomoc, ktorú bolo mozné pravidelne poskytnút za podmienok stanovených v clánku 88 ods. 3 ES, vrátane tých podmienok, ktoré vyplývajú z výkladu tohto clánku uskutocneného Súdnym dvorom v rozsudku z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471, body 4 az 6), kým za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej v tomto ustanovení, sa musia povazovat opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pricom zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo pôvodných návrhov pomoci oznámených Komisii. 118 Co sa týka existujúcej pomoci, clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 prebral a potvrdil pravidlá stanovené judikatúrou. 119 Podla tohto ustanovenia je existujúcou pomocou: i) akákolvek pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch; ii) autorizovaná pomoc, to znamená schémy pomoci, a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; iii) akákolvek pomoc, ktorá môze byt povazovaná za schválenú, ak Komisia neprijme rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov, ktorá v zásade zacína plynút odo dna nasledujúceho po dorucení úplného oznámenia a ktorú má k dispozícii na vykonanie predbezného skúmania; iv) akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou uplynula premlcacia lehota desiatich rokov na vymáhanie pomoci; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc, a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 120 Dalej sa na základe clánku 1 písm. c) uvedeného nariadenia musí kazdá zmena existujúcej pomoci povazovat za novú pomoc. 121 Opatrenia, ktorých cielom bolo zavedenie alebo zmena pomoci, predstavujú v podstate novú pomoc. Najmä vtedy, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska samotnej jej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne odclenit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Government of Gibraltar, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 109 az 111). 122 V prejednávanej veci je nesporné, ze predmetné oslobodenie nespadá do druhej, tretej a stvrtej situácie uvedenej v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, co by umoznilo povazovat opatrenie pomoci za existujúcu pomoc. Navyse sa zalobkyna na tieto situácie neodvolávala. 123 Co sa týka prvej zo situácií uvedených v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, treba najskôr konstatovat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb sa zaviedlo zákonným dekrétom c. 331/93 a zákonom c. 549/95. V roku 1990, ked zákon c. 142/90 priniesol reformu organizacných právnych nástrojov poskytnutých k dispozícii obciam na úcely správy miestnych sluzieb vo verejnom záujme, vrátane moznosti zalozenia spolocností s obmedzeným rucením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov, nestanovilo sa pre tieto spolocnosti ziadne oslobodenie od daní z príjmov. 124 Kazdá spolocnost podla zákona c. 142/90 vytvorená od roku 1990 do 30. augusta 1993, dna nadobudnutia úcinnosti clánku 66 zákonného dekrétu c. 331/93, podliehala dani z príjmov. 125 V dôsledku toho, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, na úcely rozsírenia danového rezimu uplatnujúceho sa na miestne územnosprávne celky na spolocnosti podla zákona c. 142/90 musel taliansky zákonodarca prijat novú právnu úpravu, a to viacero desatrocí po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy ES. 126 Okrem toho, ak by sa aj pripustilo, ze oslobodenie obecných podnikov od daní sa zaviedlo pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy ES a ze ostalo v platnosti az do roku 1995, pravdou tiez ostáva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 sa podstatne lísia od obecných podnikov. Rozsírenie danových výhod, ktoré sa uplatnovali na obecné a osobitné podniky, na novú kategóriu príjemcov, ktorými sú spolocnosti podla zákona c. 142/90, predstavuje zmenu, ktorá je oddelitelná od pôvodného rezimu. Ako sa totiz uvádza v rozsudku Consiglio di Stato c. 4586 z 3. septembra 2001, existujú právne odlisnosti medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 a obecnými podnikmi, a to najmä z toho dôvodu, ze prvé nepodliehajú prísnym teritoriálnym obmedzeniam, ktoré sú ulozené tým druhým, a tiez to, ze oblast cinnosti prvých je podstatne sirsia. Ako sa uz zdôraznilo v bode 96 vyssie, podniky podla zákona c. 142/90 majú moznost konat mimo referencného územia tak v Taliansku, ako aj v zahranicí, a tiez v iných oblastiach ako oblasti sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu dotknutému územnosprávnemu celku. 127 V dôsledku toho, hoci spolocnosti podla zákona c. 142/90 vstúpili do práv a povinností obecných podnikov, právna úprava, ktorá urcuje ich vecnú a geografickú oblast cinnosti, sa podstatne zmenila. 128 Preto je nutné dospiet k záveru, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb zavedené ustanovením clánku 3 ods. 70 zákona c. 549/95 v spojení s clánkom 66 ods. 14 zákonného dekrétu c. 331/93 nespadá pod clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999. 129 Co sa týka druhého tvrdenia zalobkyne, zalozeného na clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia c. 659/1999, treba uviest, ze toto ustanovenie sa môze uplatnit len na opatrenia, ktoré v case ich vykonania neboli státnou pomocou. V tomto ohlade stací konstatovat, ze predmetné opatrenie sa zaviedlo v okamihu, ked trhy boli v kazdom prípade otvorené hospodárskej sútazi, hoci velmi pravdepodobne na rôznych úrovniach. Preto sa treba domnievat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nespadá pod clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. 130 Z tohto dôvodu nemozno dospiet k záveru o existencii nedostatku odôvodnenia. Skutocnost, ze existovala urcitá hospodárska sútaz v oblastiach, v ktorých sú cinné spolocnosti podla zákona c. 142/90, bola dôvodom, pre ktorý Komisia zamietla tvrdenie, podla ktorého sa dotknuté opatrenie malo povazovat za existujúcu pomoc (odôvodnenia c. 82 az 85 napadnutého rozhodnutia). 131 Nakoniec, co sa týka údajného rozporu medzi na jednej strane preskúmaním oslobodenia od poplatkov z prevodu z dôvodu, ze obecné podniky a spolocnosti podla zákona c. 142/90 sú v podstate rovnaké hospodárske subjekty, a na druhej strane preskúmaním trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb z dôvodu, ze tieto podniky sú hospodársky a vecne odlisné subjekty, treba poukázat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z informácie poskytnutej talianskou vládou, uviedla, ze sa domnievala, ze prvé oslobodenie bolo odôvodnené vseobecnou povahou a struktúrou dotknutého systému. Bez nevyhnutnosti vyjadrit sa k dôvodnosti tohto posúdenia treba zdôraznit, ze to, ze Komisia sa prípadne dopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti s oslobodením od poplatkov z prevodu, neznamená, ze treba zrusit inú cast napadnutého rozhodnutia. 132 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze dotknuté opatrenie nepredstavuje existujúcu pomoc. V dôsledku toho sa druhý zalobný musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a clánku 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania 133 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nepovazovala za státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 134 Tvrdí, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb umoznilo restrukturalizáciu dotknutých podnikov a prechod z hospodárstva v rámci monopolistického trhu na hospodárstvo v rámci trhu otvoreného hospodárskej sútazi. Komisia teda mala uplatit rovnaké úvahy ako pouzila v rozhodnutí z 10. novembra 1999 o prechodných ustanoveniach týkajúcich sa zrusenia oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb pre obecné dopravné podniky [neoficiálny preklad] ([19]Ú. v. ES C 379, s. 11) a v rozhodnutí 2000/410/ES z 22. decembra 1999 o schéme pomoci, ktorú Francúzsko zamýsla vykonat v prospech francúzskeho prístavného odvetvia [neoficiálny preklad] ([20]Ú. v. ES L 155, 2000, s. 52). Uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES na státne opatrenia totiz v týchto dvoch rozhodnutiach slúzilo výlucne na zabezpecenie prechodu z monopolného systému na liberalizovaný systém prostredníctvom procesu privatizácie spolocností, ktoré boli akcionármi dotknutých spolocností. 135 Zalobkyna tvrdí, ze bez prijatia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb by obce nikdy netransformovali svoje obecné podniky na spolocnosti podla zákona c. 142/90. Navyse na základe tohto opatrenia sa zabezpecila transparentnost financných vztahov medzi verejnými orgánmi a spolocnostami podla zákona c. 142/90 a stanovilo sa prechodné obdobie, aby sa umoznila restrukturalizácia podnikov bez toho, aby to malo dopad na pokracovanie poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Okrem toho dotknuté podniky znásali významné obmedzenia, co sa týka ich územia pôsobnosti a ich oblastí cinnosti. Kedze vsak oblasti pôsobnosti spolocností podla zákona c. 42/90 boli obmedzené, trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb bolo odôvodnené. 136 Co sa týka jej vlastnej situácie, zalobkyna tvrdí, ze po svojej privatizácii v roku 1998 vykonala zásadnú reorganizáciu a restrukturalizáciu svojich zariadení, z coho malo v plnom rozsahu prospech mesto Miláno. 137 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pripája k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 138 Komisia, odkazujúc na odôvodnenie c. 97 a nasl. napadnutého rozhodnutia, spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 139 Najskôr treba pripomenút, ze Komisia v oblasti clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 1987 Deufil/Komisia, 310/85 Zb. s. 901, bod 18). Preskúmanie súdom Spolocenstva sa musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti zistených skutkových okolností, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 140 Co sa týka najskôr odôvodnenia, v prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES overila, ci pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom po prvé vzhladom na relevantné usmernenia a po druhé nezávisle od týchto usmernení. V tomto ohlade uviedla dôvody, pre ktoré dospela k negatívnemu záveru (odôvodnenie c. 97 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 141 Dalej zo spisu jasne vyplýva, ze podmienky vyzadované na to, aby trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb spadalo pod výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, neboli splnené. Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nemalo za ciel opätovné zabezpecenie rentability príjemcov a nebolo vyhradené podnikom v tazkostiach. Ak by sa aj predpokladalo, ze islo o takýto prípad, nebol predlozený nijaký restrukturalizacný plán, ani ziadne opatrenie s cielom kompenzovat skreslenia hospodárskej sútaze súvisiace s poskytnutím predmetnej pomoci. Podla judikatúry vsak na to, aby bola pomoc podnikom v tazkostiach vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt viazaná na súvislý restrukturalizacný plán, ktorý musí byt predlozený Komisii so vsetkými nevyhnutnými podrobnostami (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [21]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 45). 142 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého sporné opatrenie zjednodusilo prechod z hospodárstva v rámci monopolistického trhu na hospodárstvo v rámci trhu otvoreného hospodárskej sútazi, treba uviest, ze zalobkyna nepreukazuje, ako sporné opatrenie zintenzívnilo hospodársku sútaz. Ako sa uz totiz uviedlo, dotknuté trhy boli uz charakterizované urcitým stupnom hospodárskej sútaze, a sporné opatrenie teda mohlo narúsat hospodársku sútaz. 143 Co sa týka údajnej protichodnosti vo vztahu k iným rozhodnutiam Komisie povolujúcim prechodný systém, treba zdôraznit, ze z dvoch rozhodnutí, na ktoré zalobkyna odkazuje, vyplýva, ze tieto rozhodnutia nie sú porovnatelné. Co sa týka rozhodnutia z 10. novembra 1999, ako to správne uvádza Komisia, príjemcom danového oslobodenia v uvedenej veci sa zakázalo zúcastnit sa verejných obstarávaní mimo ich referencného územia az do otvorenia ich vlastných domácich trhov. Co sa týka rozhodnutia 2000/410, poskytnutie predmetnej pomoci v uvedenom prípade podliehalo uskutocneniu investície s cielom prevodu a výmeny existujúceho vybavenia. 144 Tretí zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad zákazu diskriminácie a slobody usadit sa, ako aj na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 145 Zalobkyna spochybnuje porusenie zásad zákazu diskriminácie a slobody usadit sa, ako to uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, a tvrdí, ze rozhodnutie nie je v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. 146 Zalobkyna najskôr uvádza, ze treba rozlisovat zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je vseobecnej povahy, od zásady usadit sa, ktorá má zas osobitnú povahu. Podla zalobkyne totiz trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb tieto zásady neporusuje. 147 Zalobkyna vylucuje, ze by tak podniky z iných clenských státov, ako aj talianske podniky, ktoré nevznikli v dôsledku transformácie obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90, splnali podmienky nevyhnutné pre priznanie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. Toto oslobodenie sa teda neuplatnovalo diskriminacne s cielom uprednostnovat talianske podniky. 148 Moznost priznania trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb nezávisela ani od státnej príslusnosti podniku, ani od povahy jeho spolocníkov, kedze, ako tvrdí Komisia v odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia, moznost uplatnenia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na podnik závisí výlucne od jeho právnej formy (konkrétne pôjde o bývalý verejnoprávny subjekt transformovaný na akciovú spolocnost) a od jeho akcionárov (väcsinová úcast verejných orgánov). Z tohto dôvodu zalobkyna tiez tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie si odporuje. 149 Navyse skutocnost, ze spolocnostiam podla zákona c. 142/90 sa zadalo priame a výlucné poskytovanie miestnych sluzieb vo verejnom záujme na území ich referencnej obce, vylúcila, aby akýkolvek iný podnik, taliansky ci z iného clenského státu, mohol vstúpit na trh s týmito sluzbami. 150 Navyse podniky z iných clenských státov majúce mensinový podiel v spolocnosti podla zákona c. 142/90 mohli podla zalobkyne nepriamo pozívat výhody trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 151 Zásada zákazu diskriminácie si tiez vyzaduje, aby sa rôzne situácie neposudzovali rovným spôsobom. Kedze sa teda spolocnosti podla zákona c. 142/90 z dôvodu svojej obmedzenej oblasti pôsobnosti nenachádzali v rovnakej situácii ako "normálne" spolocnosti, trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb je odôvodnené. 152 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pripája k stanovisku zalobkyne. 153 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. V tomto ohlade pripomína, ze podla ustálenej judikatúry státnu pomoc, ktorá porusuje iné ustanovenia Zmluvy ES ako clánok 87 ES, nemozno vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. Posúdenie Súdom prvého stupna 154 Najskôr treba pripomenút, ze prvý a tretí zalobný dôvod boli zamietnuté z dôvodu, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb predstavuje pomoc a ze podmienky na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 ES neboli splnené. Na základe tejto skutocnosti vyhlásenie nezlucitelnosti trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb so spolocným trhom z dôvodu porusenia zásad zákazu diskriminácie a slobody usadit sa predstavuje subsidiárne odôvodnenie v rámci napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho je stvrtý zalobný dôvod neúcinný. 155 Preto treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti príkazu na vymáhanie Tvrdenia úcastníkov konania 156 Zalobkyna tvrdí, ze príkaz na vymáhanie porusuje zmluvu ES a právne predpisy týkajúce sa jej uplatnenia. Podla zalobkyne Komisia v napadnutom rozhodnutí ukladá Talianskej republike vseobecnú a bezpodmienecnú povinnost vymáhat vsetky výhody, z ktorých mali prospech vsetky spolocnosti podla zákona c. 142/90, hoci samotná Komisia uznala moznost, ze niektoré pomoci, ktoré vsak neoznacila, môzu byt zlucitelné so Zmluvou ES. Komisia teda v napadnutom rozhodnutí zachovala moznost, ze urcité konkrétne prípady mozno zahrnút pod pravidlo de minimis alebo ich mozno povazovat za existujúcu pomoc v závislosti od situácie jej príjemcu alebo za pomoc zlucitelnú so spolocným trhom z dôvodov vlastných jednotlivým veciam. 157 Napadnuté rozhodnutie je teda protiprávne z dvoch dôvodov: jednak preto, ze Komisia ukladá vymáhanie pomocí, ktoré prípadne sú zlucitelné so Zmluvou ES, a jednak preto, ze núti Taliansku republiku, aby urcila, ktoré konkrétne opatrenia sú pomocou. Spolupráca, ktorú je Komisia povinná poskytnút, nemôze odstránit neistoty vyplývajúce z postupu vymáhania v konkrétnej veci. 158 Vedlajsí úcastník sa pripája k stanovisku zalobkyne. 159 Komisia odmieta tvrdenie zalobkyne, podla ktorého abstraktné posúdenie schémy pomoci bez podrobného preskúmania jednotlivých prípadov jej uplatnenia nemôze viest k príkazu na vymáhanie. Posúdenie Súdom prvého stupna 160 Ako sa to pripomenulo v bode 89 vyssie, podla ustálenej judikatúry sa Komisia môze v prípade schémy obmedzit na preskúmanie vlastností. 161 Z judikatúry tiez vyplýva, ze negatívne rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci nemusí obsahovat analýzu pomocí poskytnutých na základe tejto schémy v jednotlivých prípadoch. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je nutné overit az na úrovni vymáhania pomoci (rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 91). 162 Dalej treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania, ako aj prípadné zaplatenie súvisiacich úrokov, logickým dôsledkom vyhlásenia jej nezlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudky Tubemeuse, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 66; zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [22]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 47, a z 29. júna 2004, Komisia/Rada, [23]C-110/02, Zb. s. I-6333, bod 41). 163 V tomto ohlade treba tiez zdôraznit, ze táto judikatúra sa uplatnuje tak na individuálnu pomoc, ako aj na pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci. 164 Vseobecná a abstraktná analýza schémy pomoci vsak v individuálnom prípade nevylucuje, ze suma poskytnutá na základe tejto schémy sa vymaní zo zákazu stanoveného v clánku 87 ods. 1 ES napríklad preto, lebo individuálne poskytnutie pomoci spadá pod pravidlá de minimis. Táto úvaha vysvetluje výhrady uvedené v odôvodneniach c. 72, 85 a 126 napadnutého rozhodnutia. 165 Úloha vnútrostátnych orgánov sa v prípade, ak Komisia vydá rozhodnutie o vyhlásení pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom, obmedzuje na vykonania tohto rozhodnutia, pricom tieto orgány v tomto ohlade nedisponujú ziadnou volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinicke & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 10). To vsak nebráni tomu, aby vnútrostátne orgány pri výkone uvedeného rozhodnutia zohladnili uvedené výhrady. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia ukladá len povinnost vymáhat pomoc v zmysle clánku 87 ES, a nie povinnost vymáhat sumy, ktoré síce boli vyplatené v rámci spornej schémy, ale nie sú pomocou, alebo sú existujúcou pomocou alebo sú zlucitelnou pomocou na základe nariadenia o skupinových výnimkách alebo iného rozhodnutia Komisie. 166 Dalej, co sa týka údajnej protiprávnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Talianska republika je povinná stanovit, ktoré konkrétne opatrenia sú pomocou, treba uviest, ze pojem pomoc má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. V tomto ohlade príslusný orgán nedisponuje pri uplatnovaní clánku 87 ods. 1 ES priestorom pre volnú úvahu. Navyse vnútrostátny súd je oprávnený vykladat pojmy pomoc a existujúca pomoc a môze rozhodnút o jednotlivých osobitostiach konkrétnych prípadov ich uplatnenia, prípadne predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. 167 Okrem toho pripustit tézu zalobkyne, podla ktorej nemôze abstraktné posúdenie schémy pomoci bez podrobného preskúmania jednotlivých prípadov jej uplatnenia viest k príkazu na vymáhanie, by znamenalo systematické vylúcenie moznosti vymáhat protiprávne vyplatenú pomoc, a teda zbavit clánky 87 ES a 88 ES ich zmyslu. V takomto prípade by sa Komisii ako jedinému orgánu oprávnenému posudzovat zlucitelnost pomoci so spolocným trhom znemoznilo preskúmat mnohé prípady uplatnenia schém pomoci. 168 Z vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze priaty zalobný dôvod sa musí zamietnut. 169 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je nutné zalobu zamietnut. O trovách 170 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 171 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho odseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. AEM SpA znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 3. ASM Brescia SpA znása vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcst7DL/L96441-1781TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500176101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:066:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:329:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:017:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:140:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:379:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:155:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXcst7DL/L96441-1781TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500176101-E0001