ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neprípustnost" Vo veci T-300/02, Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), so sídlom v Janove (Taliansko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo a M. Merola, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: ASM Brescia SpA, so sídlom v Brescia (Taliansko), v zastúpení: G. Caia, V. Salvadori, N. Pisani a F. Capelli, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA) je kapitálovou spolocnostou, v ktorej 51-percentný podiel vlastní mesto Janov (Taliansko). Zalozená v roku 1995 prostredníctvom transformácie obecného podniku s rovnakým menom, pôsobí tak v oblasti energie, najmä ako dodávatel sluzieb distribúcie plynu, vykurovacích zariadení, distribúcie tepla vyrábaného centrálami kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako aj v oblasti vôd, najmä v rozsahu, v ktorom poskytuje sluzby distribúcie, zberu a spracovania odpadových vôd. Svoje cinnosti vykonáva v obci Janov. O vnútrostátnom právnom rámci 2 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriny a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona v zmení zmien a doplnení stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozenia obchodných spolocností alebo spolocností s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). 3 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, no 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190 z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 4 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive EHS e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203 z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93"), sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). Správne konanie 5 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia ziadala talianske orgány listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997 o informácie v tejto súvislosti. 6 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 7 Listom zo 17. mája 1999 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, s. 14). 8 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 9 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90 ako zalobkyna, ako aj ACEA SpA a AEM SpA, ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (veci T-297/02 a T-301/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 10 Talianske orgány a Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), konfederácia zoskupujúca najmä podniky podla zákona c. 142/90 a osobitné obecné podniky v Taliansku, zastávajú v podstate rovnaké stanovisko. 11 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie eV (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb, sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 12 Rovnako tiez Gas-it, talianske zdruzenie súkromný podnikov v oblasti distribúcie plynu, vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 13 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 14 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, jednak co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 15 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len spolocne "sporné opatrenia") státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenia c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak, oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko príjme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc, az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. septembra 2002 zalobkyna podala túto zalobu. 19 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. januára 2003 ASM Brescia SpA poziadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 12. mája 2003 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna (v pôvodnom zlození) povolil tieto vstupy vedlajsích úcastníkov do konania. Vedlajsí úcastník podal svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania podali pripomienky k nim v stanovených lehotách. 20 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. januára 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 21 Dna 14. marca 2003 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 22 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 23 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 24 Uznesením z 5. augusta 2004 Súd prvého stupna rozhodol, ze o námietke neprípustnosti podanej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 26 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 27 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 28 Zalobkyna podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil clánok 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka trojrocného oslobodenia do dane z príjmov právnických osôb, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- odmietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu a vedlajsieho úcastníka konania na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 30 Komisia spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkyne z dôvodu, ze zalobkyna údajne nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 31 Komisia v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa musí kvalifikovat ako vseobecne platný akt, pretoze sa týka schémy pomoci, a teda neurceného a neurcitelného poctu podnikov vymedzených v závislosti od vseobecného kritéria, akým je to, ze patrí do urcitej kategórie podnikov. Vseobecný dosah, a teda normatívnu povahu urcitého aktu, totiz nemôze spochybnit moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatneniu dochádza v objektívnej právnej a skutkovej situácii vymedzenej týmto aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu. 32 Podla Komisie na to, aby bol jednotlivec osobne dotknutý urcitým vseobecne platným aktom, musí tento akt poskodzovat jeho osobitné práva, alebo institúcia, ktoré je jeho autorom, musí byt nútená zohladnit dôsledky tohto aktu v situácii tohto jednotlivca. Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Napadnuté rozhodnutie by sa totiz odrazilo na situácii vsetkých podnikov, ktoré mali prospech zo sporných opatrení. V dôsledku toho by nedoslo k poruseniu konkrétnych práv urcitých podnikov, ktoré by sa mohli lísit vo vztahu k akémukolvek inému podniku, ktorý mal prospech zo sporných opatrení. Navyse Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemusela a ani nemohla zohladnit dôsledky svojho rozhodnutia na situáciu konkrétneho podniku. Ani vyhlásenie nezlucitelnosti, ani príkaz vymáhat obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí neodkazovali na situáciu individuálnych príjemcov. 33 Podla Komisie je jej analýza potvrdená judikatúrou, ktorá existuje v oblasti státnej pomoci, podla ktorej skutocnost, ze príjemcovia schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nestací na preukázanie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 34 Neskorsie veci nespochybnujú ustálenú judikatúru. Riesenie prijaté v rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), nemozno podla Komisie uplatnit na vsetky zaloby podané príjemcami schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú, ktorej vymáhanie sa nariadilo. K tomuto záveru sa musí dospiet najmä vtedy, ked bola schéma pomoci, ako v prejednávanej veci, preskúmaná abstraktným spôsobom. Navyse vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sardegna Lines, sa zalobkyni v skutocnosti poskytla individuálna pomoc, pretoze islo o poskytnutie výhody na základe aktu prijatého podla regionálneho zákona charakterizovaného sirokou mierou diskrecnej právomoci. Navyse bola táto situácia predmetom pozorného skúmania v rámci vysetrovacieho konania vo veci formálneho zistovania. 35 Skutkové okolnosti prejednávanej veci sa tiez lísia od tých, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"), v tom zmysle, ze v prejednávanej veci Komisia nepoznala ani presný pocet, ani identitu príjemcov spornej pomoci, nedisponovala vsetkými relevantnými informáciami, ani nepoznala výsku poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Navyse v tomto prípade sa trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uplatnovalo automaticky, kým sporné pomoci vo veci, ktorá viedla k rozsudku Alzetta, boli poskytnuté prostredníctvom následného aktu. 36 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nie je na úcely preskúmania prípustnosti dôlezité poznanie identity urcitého podniku, ale skutocnost, ze pozornost Komisie budili vlastnosti prejednávanej veci, ktoré odôvodnovali osobitné preskúmanie. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze sa jej neposkytla ziadna informácia, ktorá by preukazovala, ze sporné opatrenie nebolo vo vztahu k zalobkyni pomocou, alebo bolo existujúcou pomocou ci pomocou zlucitelnou so spolocným trhom. 37 V kazdom prípade ani úcast na konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ani príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí nestacia podla Komisie na individualizáciu zalobkyne. Kedze zaloby podané potenciálnymi príjemcami oznámenej schémy pomoci nie sú v zmysle clánku 230 ES prípustné, malo by to isté platit aj pre zaloby podané príjemcami neoznámenej schémy pomoci. 38 Nakoniec vyhlásenie zaloby podanej v prejednávanej veci zalobkynou za neprípustnú neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany, kedze opravné prostriedky upravené clánkami 241 ES a 234 ES sú dostatocné (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677). 39 Zalobkyna tvrdí, ze je osobne dotknutá v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES tým, ze je spolocnostou podla zákona c. 142/90, teda podnikom, na ktorý sa vztahuje schéma pomoci spochybnovaná v napadnutom rozhodnutí, ktorej vymáhanie bolo nariadené. 40 Zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie je vseobecne platným aktom. V tomto ohlade sa zalobkyna domnieva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka neurceného a neurcitelného poctu podnikov, je nesprávne. Podla nej totiz ide o uzavretú skupinu, konkrétne o skupinu obecných podnikov premenených na spolocnosti podla zákona c. 142/90, ktoré zacali vykonávat svoju cinnost pred 31. decembrom 1999. Ich pocet je este mensí, ak sa zohladní skutocnost, ze na základe vlastnej definície sa výhoda vyplývajúca z trojrocného oslobodenia do dane z príjmov právnických osôb môze uplatnit len na podniky, ktoré v dotknutom období dosahovali zisk. 41 Zalobkyna uvádza, ze aj za predpokladu, ze by sa napadnuté rozhodnutie kvalifikovalo ako vseobecne platný akt, musí sa povazovat za osobne dotknutú týmto aktom. Komisia mala zohladnit osobitnú situáciu zalobkyne vzhladom na to, ze sporné opatrenie sa dotklo kazdej z osôb, na ktoré sa uplatnovalo, iným spôsobom a ze situácie jednotlivých príjemcov sa znacne lísili. 42 Navyse z judikatúry a najmä z rozsudku Sardegna Lines jasne vyplýva, ze osobne dotknutí sú skutocní príjemcovia individuálnej pomoci, ktorá sa poskytla v rámci vseobecnej schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorej vymáhanie Komisia nariadila. Okrem toho Komisia vedela o zalobkyni, co potvrdzuje aj skutocnost, ze zalobkyna bola v napadnutom rozhodnutí výslovne viackrát spomenutá. 43 Argumentácia Komisie týkajúca sa rozlisovania medzi oznámenou pomocou a neoznámenou pomocou tento záver nespochybnuje. Podla judikatúry je totiz relevantné výlucne rozlisovanie medzi vyplatenou a nevyplatenou pomocou. 44 Vedlajsí úcastník konania sa v súvislosti s otázkou prípustnosti zaloby v podstate pripája k stanovisku a argumentácii zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 45 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 46 Co sa týka osobnej väzby vyzadovanej citovaným ustanovením, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, sa môze povazovat za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej týka na základe jej urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt urcený (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28). 47 Súdny dvor rozhodol, ze podnik v zásade nemôze podat zalobu o neplatnost voci rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz s ohladom na zalobcu javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky voci urcitej kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15, a rozsudok Alzetta, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 48 Súdny dvor vsak uz v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a ze jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Alzetta, bod 39). 49 Preto je potrebné preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe odvetvovej schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [6]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70). 50 Z odpovede Talianskej republiky a z odpovede zalobkyne na písomné otázky polozené Súdom prvého stupna vsak vyplýva, ze zalobkyna v dotknutom období mala výlucne stratu. Vzhladom na to, ze zalobkyna nepozívala výhodu trojrocného oslobodenia do dane z príjmov právnických osôb, nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím. 51 Zo vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze táto zaloba sa musí vyhlásit za neprípustnú. O trovách 52 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 53 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho odseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA) znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 3. ASM Brescia SpA znása vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFZL0SI/L96433-7496TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500173901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 7. file:///tmp/lynxXXXXFZL0SI/L96433-7496TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500173901-E0001