ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Osobná dotknutost -- Prípustnost -- Existujúca pomoc alebo nová pomoc -- Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES" Vo veci T-297/02, ACEA SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: A. Giardina, L. Radicati di Brozolo a V. Puca, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: ACSM Como SpA, so sídlom v Côme (Taliansko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo a M. Merola, advokáti, a AEM -- Azienda Energetica Metropolitana Torino SpA, so sídlom v Turíne (Taliansko), v zastúpení: M. Merola a L. Radicati di Brozolo, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna ACEA SpA je kapitálovou spolocnostou, v ktorej 51-percentný podiel vlastní mesto Rím (Taliansko). Bola zalozená v roku 1997 prostredníctvom transformácie obecného podniku s rovnakým menom. Rovnako ako jej predchodkyna pôsobí tak v oblasti elektriny ako dodávatel sluzieb verejného osvetlenia a výroby, prepravy, distribúcie a predaja energie, ako aj v oblasti vôd, kedze poskytuje sluzby zachytávania, prívodu a distribúcie pitnej vody a tiez zberu a úpravy odpadových vôd. O vnútrostátnom právnom rámci 2 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriny a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona v zmení zmien a doplnení stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozit obchodné spolocnosti alebo spolocnosti s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). Zalobkyna je spolocnostou podla zákona c. 142/90. 3 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, no 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190 z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 4 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive CEE e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203 z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93") sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). Správne konanie 5 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997 ziadala talianske orgány o informácie v tejto súvislosti. 6 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 7 Listom zo 17. mája 1999 Komisia talianskym orgánom oznámila svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, s. 14). 8 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 9 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90, ako zalobkyna AEM SpA a Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (respektíve vecí T-301/02 a T-300/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 10 Talianske orgány a Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), konfederácia zoskupujúca najmä podniky podla zákona c. 142/90 a osobitné obecné podniky v Taliansku, majú v podstate rovnaké stanovisko. 11 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie e.V. (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb, sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 12 Rovnako tiez Gas-it, talianske zdruzenie súkromný podnikov v oblasti distribúcie plynu, vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 13 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 14 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, ako aj co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 15 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES, ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES, a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenie c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko prijme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc, az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. septembra 2002 zalobkyna podala túto zalobu. 19 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 29. novembra a 2. decembra 2002 ACSM Como SpA a AEM -- Azienda Energetica Metropolitana Torino SpA poziadali o povolenie vstupu do tohto konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 12. mája 2003 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna (v pôvodnom zlození) povolil tieto vstupy vedlajsích úcastníkov do konania. Vedlajsí úcastníci podali svoje vyjadrenia a ostatní úcastníci konania podali pripomienky k nim v stanovených lehotách. 20 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. januára 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 21 Dna 14. marca 2003 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 22 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 23 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom, z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 24 Uznesením z 5. augusta 2004 Súd prvého stupna rozhodol, ze o námietke neprípustnosti podanej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 26 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 27 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 28 Zalobkyna podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil clánok 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- odmietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu a vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 30 Komisia najskôr spochybnuje záujem zalobkyne na konaní v rozsahu, v ktorom sa jej zaloba týka zrusenia clánku 2 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa úverov CDDPP. Zalobkyna totiz moznost takýchto úverov nevyuzila. 31 Komisia dalej spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkyne. Zalobkyna totiz údajne nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 32 Komisia v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa musí kvalifikovat ako vseobecne platný akt, pretoze sa týka schémy pomoci, a teda neurceného a neurcitelného poctu podnikov vymedzených v závislosti od vseobecného kritéria, akým je to, ze patrí do urcitej kategórie podnikov. Vseobecný dosah, a teda normatívnu povahu urcitého aktu, totiz podla nej nemôze spochybnit moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatneniu dochádza v objektívnej právnej a skutkovej situácii vymedzenej týmto aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu. 33 Podla Komisie na to, aby bol jednotlivec osobne dotknutý urcitým vseobecne platným aktom, musí tento akt poskodzovat jeho osobitné práva, alebo institúcia, ktoré je jeho autorom, musí byt nútená zohladnit dôsledky tohto aktu v situácii tohto jednotlivca. Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Napadnuté rozhodnutie by sa totiz odrazilo na situácii vsetkých podnikov, ktoré mali prospech zo sporných opatrení. V dôsledku toho by nedoslo k poruseniu konkrétnych práv urcitých podnikov, ktoré by sa mohli lísit vo vztahu k akémukolvek inému podniku, ktorý mal prospech zo sporných opatrení. Navyse Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemusela a ani nemohla zohladnit dôsledky svojho rozhodnutia na situáciu konkrétneho podniku. Ani vyhlásenie nezlucitelnosti, ani príkaz vymáhat obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, neodkazovali na situáciu individuálnych príjemcov. 34 Podla Komisie je jej analýza potvrdená judikatúrou, ktorá existuje v oblasti státnej pomoci, podla ktorej skutocnost, ze príjemcovia schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nestací na preukázanie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 35 Neskorsie veci nespochybnujú ustálenú judikatúru. Riesenie prijaté v rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), nemozno podla Komisie uplatnit na vsetky zaloby podané príjemcami schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú, ktorej vymáhanie sa nariadilo. K tomuto záveru sa musí dospiet najmä vtedy, ked bola schéma pomoci, ako v prejednávanej veci, preskúmaná abstraktným spôsobom. Navyse vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sardegna Lines, sa zalobkyni v skutocnosti poskytla individuálna pomoc, pretoze islo o poskytnutie výhody na základe aktu prijatého podla regionálneho zákona charakterizovaného sirokou mierou diskrecnej právomoci. Navyse bola táto situácia predmetom pozorného skúmania v rámci vysetrovacieho konania vo veci formálneho zistovania. 36 Skutkové okolnosti prejednávanej veci sa tiez lísia od tých, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"), v tom zmysle, ze v prejednávanej veci Komisia nepoznala ani presný pocet, ani identitu príjemcov spornej pomoci, nedisponovala vsetkými relevantnými informáciami, ani nepoznala výsku poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Navyse v tomto prípade sa trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uplatnovalo automaticky, kým sporné pomoci vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Alzetta, boli poskytnuté prostredníctvom následného aktu. 37 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nie je na úcely prípustnosti dôlezité poznanie identity urcitého podniku, ale skutocnost, ze pozornost Komisie budili vlastnosti prejednávanej veci, ktoré odôvodnovali osobitné preskúmanie. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze sa jej neposkytla ziadna informácia, ktorá by preukazovala, ze sporné opatrenia neboli vo vztahu k zalobkyni pomocou, alebo boli existujúcou pomocou ci pomocou zlucitelnou so spolocným trhom. 38 V kazdom prípade ani úcast na konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ani príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí podla Komisie nestacia na individualizáciu zalobkyne. Kedze zaloby podané potenciálnymi príjemcami oznámenej schémy pomoci nie sú v zmysle clánku 230 ES prípustné, malo by to isté platit aj pre zaloby podané príjemcami neoznámenej schémy pomoci. 39 Nakoniec vyhlásenie zaloby podanej v prejednávanej veci zalobkynou za neprípustnú neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany, kedze opravné prostriedky upravené clánkami 241 ES a 234 ES sú dostatocné (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677). 40 Co sa týka aktívnej legitimácie, zalobkyna v podstate tvrdí, ze je osobne dotknutá tým, ze je spolocnostou podla zákona c. 142/90, teda podnikom, na ktorý sa vztahuje schéma pomoci spochybnovaná v napadnutom rozhodnutí. Posúdenie Súdom prvého stupna 41 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 42 Podla ustálenej judikatúry sa iná fyzická alebo právnická osoba ako osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, môze povazovat za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej dotýka na základe jej urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt urcený (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28). 43 Súdny dvor rozhodol, ze podnik v zásade nemôze podat zalobu o neplatnost voci rozhodnutiu Komisie, ktorým zakazuje odvetvovú schému pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz s ohladom na zalobcu javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky voci urcitej kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15, a rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 44 Súdny dvor vsak v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, uz citovaného v bode 35 vyssie, tiez rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a ze jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 39). 45 Preto je potrebné preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe odvetvovej schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [6]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70). 46 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze z odpovede zalobkyne na písomné otázky polozené v tejto súvislosti Súdom prvého stupna vyplýva, ze zalobkyna je skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej v rámci spornej schémy pomoci. Zalobkyna totiz tvrdí, ze sa jej poskytlo trojrocné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb v rokoch 1998 a 1999. Talianska republika proti tomuto tvrdeniu neprotirecila. 47 Po druhé z clánku 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nariadila vymáhanie predmetnej pomoci. 48 Z predchádzajúceho vyplýva, ze zalobkyna je napadnutým rozhodnutím dotknutá v tej casti, v ktorej sa týka trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 49 Co sa týka priamej dotknutosti zalobkyne, kedze clánok 3 napadnutého rozhodnutia zaväzuje Taliansku republiku, aby prijala vsetky nevyhnutné opatrenia na to, aby od príjemcu vymohla vrátenie pomoci opísanej v clánku 2 uvedeného rozhodnutia, ktorá mu bola priznaná protiprávne, a kedze sa zalobkyni táto pomoc poskytla a musí ju vrátit, musí sa zalobkyna povazovat za priamo dotknutú týmto rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 75). 50 Z návrhu na zacatie konania a z odpovede zalobkyne na otázky polozené Súdom prvého stupna naopak vyplýva, ze zalobkyni sa pocas dotknutého obdobia neposkytli úvery CDDPP. 51 Preto treba konstatovat, ze zalobkyna sa nemôze povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím v casti, v ktorej sa týka úverov CDDPP. 52 Z predchádzajúceho vyplýva, ze táto zaloba je prípustná v rozsahu, v ktorom sa týka casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. O veci samej 53 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna pät zalobných dôvodov zalozených v tomto poradí: -- na porusení clánku 88 ES, nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([7]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 008/01, s. 339) a povinnosti odôvodnenia z dôvodu neexistencie presného, konkrétneho a diferencovaného preskúmania, -- na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci, -- na porusení clánku 88 ods. 1 ES z dôvodu kvalifikácie sporného opatrenia ako novej pomoci, a teda na porusení procesných predpisov, a tiez na nedostatku odôvodnenia, -- na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a na nedostatku odôvodnenia, -- na protiprávnosti príkazu na vymáhanie pomoci a na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ES, nariadenia c. 659/1999 a povinnosti odôvodnenia z dôvodu neexistencie presného, konkrétneho a diferencovaného preskúmania Tvrdenia úcastníkov konania 54 V rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyna najmä odvoláva na porusenie clánku 88 ES a nariadenia c. 659/1999. Domnieva sa, ze Komisia uskutocnila abstraktné a neúplné vysetrovanie v tom zmysle, ze sa drzala "vseobecného a abstraktného preskúmania" sporného opatrenia bez toho, aby pristúpila ku konkrétnemu posúdenia rôznych situácií. Napadnuté rozhodnutie preto nie je dostatocne odôvodnené. 55 Sporné opatrenie sa v praxi podla zalobkyne vztahovalo na skupinu situácií výrazne sa lísiacich jednak z právneho, jednak z vecného hladiska a uplatnovalo sa na podniky rôznej velkosti. Zalobkyna spresnuje, ze tieto podniky pôsobili v rôznych hospodárskych odvetviach, podliehali rôznym právnym úpravám a z hladiska hospodárskej sútaze ich charakterizovali rôzne trhové podmienky. 56 Zalobkyna uznáva, ze Komisia má právomoc skúmat schému pomoci bez toho, aby musela analyzovat pomoci priznané na základe tejto schémy v jednotlivých individuálnych prípadoch. Napriek tomu sa vsak zalobkyna domnieva, ze v dôsledku neexistencie podrobnejsieho preskúmania Komisia nemohla dospiet k záveru, ze sporné opatrenie poskytovalo "príjemcom vo vztahu k ich konkurentom citelnú výhodu". Preukázanie existencie výhody je vsak nevyhnutné na kvalifikáciu urcitého opatrenia ako státnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel a/b", C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 48). 57 V tomto ohlade sa zalobkyna domnieva, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe pristúpila ku konkrétnemu posúdeniu rôznych dotknutých odvetví s cielom napravit vázne opomenutia, ku ktorým doslo pri vysetrovaní veci a odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Toto oneskorené posúdenie vsak Súd prvého stupna musí odmietnut. 58 Podla zalobkyne Komisia uznáva nedostatocnost svojho preskúmania. V odôvodneniach c. 72, 85 a 126 napadnutého rozhodnutia totiz na jednej strane uvádza moznost, ze jednotlivé individuálne pomoci by mohli byt uznané za zlucitelné so spolocným trhom na základe pravidla de minimis alebo preto, ze ide o existujúcu pomoc, alebo by mohli byt uznané za zlucitelné so spolocným trhom z dôvodov vlastných prejednávanej veci. Na druhej strane Komisia tvrdí, ze talianske orgány jej neposkytli dostatocné informácie na to, aby pristúpila k individuálnemu preskúmaniu situácie príjemcov pomoci. Zalobkyna vyvracia toto tvrdenie. Hoci by sa aj pripustila nedostatocnost informácií, Komisia bola podla zalobkyne povinná podat nové ziadosti o informácie predtým, ako prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré si navyse vyziadalo dlhé, konkrétne pätrocné obdobie presetrovania. 59 Vedlajsí úcastníci sa v súvislosti s týmto zalobným dôvodom pripájajú k stanovisku a k argumentácii zalobkyne. 60 Komisia najskôr uvádza, ze z dôvodu vseobecnosti a abstraktnosti sporných opatrení, heterogénnosti situácií, na ktoré sa tieto opatrenia vztahovali, a neexistencie úplných a spolahlivých informácií o jednotlivých príjemcoch sa musela obmedzit na preskúmanie sporných opatrení a ponechat posúdenie jednotlivých prípadov na fázu výkonu napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade v odpovedi na tvrdenie zalobkyne týkajúce sa dlzky presetrovania Komisia uvádza, ze nemala nijaký dôvod ziadat o doplnujúce informácie a tým este viac spomalit konanie. Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Na úvod treba pripomenút, ze v prejednávanej veci je spornou schéma pomoci so vseobecným rozsahom, a nie individuálna pomoc. 62 V prípade schémy pomoci sa môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných a abstraktných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia, s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky státnej pomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [8]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 67 a tam citovanú judikatúru). 63 V prejednávanej veci treba najskôr konstatovat, ze sporná schéma pomoci sa vztahuje na osobitnú kategóriu podnikov, konkrétne spolocností podla zákona c. 142/90. Skutocnost, ze podnik je takouto spolocnostou, je jedinou podmienkou vyzadovanou pre pozívanie výhod tejto schémy. 64 Následne treba konstatovat, ze uplatnenie trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb sa neobmedzuje na osobitné sluzby. Ako totiz pripustila zalobkyna, podniky, na ktoré sa táto schéma vztahuje, pôsobia vo velmi odlisných hospodárskych oblastiach. V prejednávanej veci vsak ide o jedinú schému pomoci zahrnajúcu mnozstvo odvetví, a nie o rôzne schémy pomoci roztriedené podla cinnosti alebo dotknutého trhu. Na základe tejto skutocnosti nebola Komisia pri posúdení úcinkov trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb povinná zohladnit kazdý druh cinnosti alebo trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18; Maribel a/b, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 48, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, body 89 az 91). 65 Z vyssie uvedenej judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia nie je povinná skúmat schému pomoci tak, ze by zároven posudzovala jednotlivé prípady jej uplatnenia, najmä preto, lebo takáto povinnost by mohla zmensit úcinnost jej kontrolnej právomoci v oblasti státnej pomoci. Komisia preto nie je povinná ziadat ex offo informácie týkajúce sa konkrétnych prípadov uplatnenia spornej schémy. V dôsledku toho sa táto výhrada musí zamietnut. 66 Napadnuté rozhodnutie je teda v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. Vyplýva z neho totiz, ze Komisia zdôraznila, ze jej preskúmanie sa týkalo len schém pomoci zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom. Navyse z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia sa môze obmedzit na analýzu vseobecných a abstraktných vlastností schémy pomoci na úcely posúdenia, ci táto schéma zahrna státnu pomoc a ci je táto pomoc zlucitelná so spolocným trhom. 67 Z predchádzajúceho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s kvalifikáciou trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania 68 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a ze Komisia v tomto ohlade porusila povinnost odôvodnenia. 69 Zalobný dôvod sa delí na dve casti. 70 V rámci prvej casti zalobkyna pripomína, ze predbeznou podmienkou na to, aby sa dospelo k záveru, ze schéma pomoci narúsa hospodársku sútaz v zmysle clánku 87 ES, je, ze podniky príjemcov tejto schémy skutocne pôsobia na konkurencnom trhu. 71 V podstate uvádza, ze v case, ked platilo trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, a aj potom, poskytovanie rôznych miestnych sluzieb vo verejnom záujme nebolo otvorené pre hospodársku sútaz. Odvetvie predaja elektrickej energie, v ktorom mal kazdý podnik vyrábajúci energiu povinnost predávat drzitelovi monopolu, bolo liberalizované az v roku 1999 na základe prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([9]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Distribúcia plynu ako taká zas bola liberalizovaná az v roku 2000, ked Taliansko prebralo smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ([10]Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28). Navyse distribúcia elektrickej energie, oblast mestského kúrenia, ako aj trh s vodohospodárskymi sluzbami boli vynaté z hospodárskej sútaze. Z týchto skutocností teda vyplýva, ze predmetné oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme sa liberalizovali az po období uplatnenia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 72 Okrem toho pocas obdobia uplatnenia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb boli moznosti sútazenia o poskytnutie miestnych sluzieb vo verejnom záujme len výnimocné. 73 Zalobkyna tiez tvrdí, ze podniky príjemcovia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb sa mohli zúcastnit na verejných obstarávaniach na zabezpecenie poskytovania sluzieb mimo ich geografickej oblasti pôvodu len výnimocne, pricom v odvetví elektriny nikdy. Zákazky zadávané napríklad v oblasti vôd boli pocetné, týkali sa vsak malých súm a nevztahovali sa na poskytnutie sluzby ako takej. 74 Podla zalobkyne trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nebolo takej povahy, aby narúsalo hospodársku sútaz, a to z troch dôvodov: po prvé spolocnosti podla zákona c. 142/90 si nemohli samy urcovat ceny na základe predpisov upravujúcich dotknuté odvetvia; po druhé im boli udelené dlhodobé koncesie alebo oprávnenia, ktorých platnost neuplynula pocas obdobia platnosti trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb; po tretie ich príjmy boli predovsetkým urcené na financovanie príjmov referencných obcí a boli vyplácané akcionárom. 75 Preto je podla zalobkyne nemozné tvrdit, ze na trhoch dotknutých trojrocným oslobodením od dane z príjmov právnických osôb v oblastiach, v ktorých pôsobí zalobkyna, prebiehala hospodárska sútaz. 76 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna v podstate tvrdí, ze tým, ze preukázala neexistenciu hospodárskej sútaze na zohladnovaných trhoch, sa otázka existencie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi stala irelevantnou. 77 V tomto ohlade sa domnieva, ze tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "je trh s koncesiami na 'miestne sluzby vo verejnom záujme` trhom otvoreným hospodárskej sútazi Spolocenstva" je apodiktické a abstraktné. 78 Zalobkyna sa navyse domnieva, ze vzhladom na neexistenciu dôkazov o prekázke obchodu vnútri Spolocenstva si Komisia nesplnila povinnost vycerpávajúcim spôsobom odôvodnit kvalifikáciu trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb ako státnej pomoci. Komisia v napadnutom rozhodnutí výlucne abstraktne a hypoteticky predpokladala hrozbu pre hospodársku sútaz vyplývajúcu z rozsírenia cinností spolocností podla zákona c. 142/90 na iné cinnosti, ako sú tie, ktoré vyplývajú z verejných koncesií, alebo z danových výhod, ktoré sa im poskytli, a to bez uskutocnenia overenia reálnosti týchto skutkových okolností ci uskutocnenia konkrétnej analýzy rôznych hospodárskych odvetví. 79 Vedlajsí úcastníci konania sa pripájajú k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 80 Komisia namieta proti vsetkým uvedeným tvrdeniam a domnieva sa, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Posúdenie Súdom prvého stupna 81 Na úvod treba pripomenút, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé musí byt tento zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", body 74 a 75 a tam citovanú judikatúru, a z 3. marca 2005, Heiser, [11]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27). 82 Zalobkyna v prejednávanej veci tvrdí, ze podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a vplyvu na hospodársku sútaz nie sú splnené. 83 V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 84 Taktiez treba pripomenút, ze v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie vlastností predmetnej schémy, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohla posúdit, ci je táto schéma vzhladom na nou stanovené podmienky takej povahy, ze poskytuje výhody výlucne podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie). 85 Navyse treba pripomenút, ze kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na trhu Spolocenstva, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, T-92/00 a T-103/92, Zb. s. II-1385, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 86 Navyse neexistuje prah alebo percentuálny podiel, pri ktorom sa mozno domnievat, ze ak nebol dosiahnutý, obchod medzi clenskými státmi nebol ovplyvnený. Relatívne nízka úroven pomoci alebo relatívne malá velkost podniku príjemcu pomoci totiz a priori nevylucujú moznost, ze obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 43; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [12]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 42, a rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 81). 87 Súdny dvor navyse uviedol, ze nemozno nijako vylúcit, ze poskytnutie verejnej dotácie podniku, ktorý poskytuje len sluzby miestnej a regionálnej prepravy a neposkytuje sluzby prepravy mimo svojho státu pôvodu, môze napriek tomu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak totiz clenský stát poskytne verejnú dotáciu urcitému podniku, poskytovanie prepravných sluzieb takýmto podnikom sa môze zachovat alebo zvýsit, coho dôsledkom bude, ze sa znízia moznosti poskytovania prepravných sluzieb na trhu takéhoto státu podnikom, ktoré majú sídlo v iných clenských státoch (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 81 vyssie, body 77 a 78). 88 Co sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na hospodársku sútaz, treba v prejednávanej veci konstatovat, ze hoci zalobkyna tvrdila, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 nepôsobili na trhoch otvorených hospodárskej sútazi, pricom osobitne odkazuje na vlastné oblasti cinnosti, neposkytla ziadny právoplatný dôkaz na podporu tvrdenia, podla ktorého oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme neboli v danom období otvorené hospodárskej sútazi. V tomto ohlade treba pripomenút, ze v prejednávanej veci ide o schému pomoci zahrnujúcu mnozstvo oblastí, a nie o rôzne schémy, z ktorých by sa kazdá týkala osobitnej oblasti. 89 Skutocnost, ze sa sporná schéma pomoci uplatnuje len na spolocnosti podla zákona c. 142/90 bez ohladu na ich cinnosti a okolnost, ze tieto podniky skutocne pôsobia v rôznych oblastiach hospodárstva, vrátane tých, ktoré sú otvorené hospodárskej sútazi, postacujú na vyvodenie záveru, ze predmetné opatrenie môze ako také ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 90 V tomto ohlade treba uviest, ze ako uviedla Komisia v odôvodneniach c. 73 a 84 napadnutého rozhodnutia, pre urcité z dotknutých odvetví, ako napríklad odvetvia farmaceutických výrobkov, odpadov, plynu, elektriny a vôd, bol v okamihu nadobudnutia platnosti sporných opatrení charakteristický aspon urcitý stupen hospodárskej sútaze. 91 Navyse sa musí konstatovat, ze v odvetviach cinností spolocností podla zákona c. 142/90 podniky sútazia o poskytnutie koncesií na miestne sluzby vo verejnom záujme v rôznych obciach a ze trh uvedených koncesií je otvorený hospodárskej sútazi (odôvodnenia c. 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). 92 Tvrdenie zalozené na neexistencii hospodárskej sútaze, a teda vplyvu na obchod medzi clenskými státmi z dôvodu, ze dotknuté sluzby boli v skutocnosti priamo zadané spolocnostiam podla zákona c. 142/90, sa musí zamietnut. Na jednej strane priame zadanie nevyvracia zistenie uskutocnené v predchádzajúcich bodoch, podla ktorého je pre dotknutý trh charakteristický prinajmensom urcitý stupen hospodárskej sútaze. Na druhej strane sa tvrdenie skôr pokúsalo preukázat obmedzené úcinky sporných opatrení na hospodársku sútaz, a nie neexistenciu hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Ako totiz zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia, nemozno vylúcit, ze samotná existencia pomoci v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 bola pre obce podnetom, aby skôr priamo zadali sluzby im, ako by mali poskytnút koncesie v rámci otvorenej sútaze. 93 Co sa týka konkrétne otázky, ci dotknuté opatrenia narúsali alebo hrozili narusením stupna hospodárskej sútaze existujúceho na trhu, musí sa konstatovat, ze sporné opatrenia posilnili konkurencné postavenie spolocností podla zákona c. 142/90 oproti vsetkým ostatným talianskym alebo zahranicným podnikom pôsobiacim na dotknutom trhu. Ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia, podniky, ktoré nemajú právnu formu kapitálovej spolocnosti a ktorých väcsinu základného imania nevlastnia územnosprávne celky, sú znevýhodnené v prípade, ze sa chcú zúcastnit na verejnom obstarávaní na zadanie poskytovania urcitej sluzby na urcitom území. 94 Navyse cinnosti spolocností podla zákona c. 142/90 sa neobmedzujú na odvetvie miestnych sluzieb vo verejnom záujme. Sporné opatrenie môze preto zjednodusit rozsírenie uvedených spolocností na iné trhy otvorené hospodárskej sútazi, cím dochádza k skresleniu hospodárskej sútaze aj v iných odvetviach ako miestne sluzby vo verejnom záujme. V tomto ohlade zo zákona c. 142/90 v zmysle jeho výkladu uskutocneného Corte suprema di cassazione (Najvyssí kasacný súd, Taliansko), rozsudok c. 4989 zo 6. mája 1995, a Consiglio di Stato (Státna Rada, Taliansko), rozsudok c. 4586 z 3. septembra 2001, vyplýva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 majú moznost vykonávat svoju cinnost aj na iných územiach tak v Taliansku, ako aj v zahranicí, ako aj v oblastiach odlisujúcich sa od oblastí poskytovania sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu dotknutému územnosprávnemu celku. 95 Z predchádzajúceho vyplýva, ze dotknuté opatrenie narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 96 Co sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, treba najskôr pripomenút, ze skutocnost, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 samy pôsobia na vnútrostátnom trhu alebo na svojom území pôvodu, nie je urcujúca. Obchod medzi clenskými státmi je totiz dotknutým opatrením ovplyvnený, pokial sú moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch poskytovat sluzby na talianskom trhu zmensené (pozri bod 87 vyssie). 97 Komisia preto v odôvodnení c. 70 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze dotknuté opatrenie mohlo vytvárat prekázku pre zahranicné podniky, ktoré by chceli pôsobit v Taliansku alebo tam chceli ponúknut svoje sluzby, a teda ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 98 Na jednej strane totiz sporné opatrenie spôsobuje ujmu zahranicným podnikom, ktoré sa zúcastnujú verejného obstarávania na miestne koncesie na poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku, pretoze podniky príjemcovia spornej schémy môzu ponúknut výhodnejsie ceny ako ich vnútrostátni konkurenti alebo konkurenti zo Spolocenstva, na ktorých sa táto schéma nevztahuje. Na druhej strane dotknuté opatrenie robí pre podniky z iných clenských státov menej zaujímavými investície do oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme v Taliansku (napríklad prostredníctvom získania väcsinového podielu), pretoze nadobudnuté podniky by nemohli získat výhodu (alebo by mohli stratit výhodu) dotknutého opatrenia z dôvodu povahy ich nových akcionárov (pozri odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia). 99 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze boli v prejednávanej veci splnené. 100 Co sa týka údajného nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhladom na tieto dve podmienky, treba poznamenat, ze Komisia síce strucne, ale jasne uviedla v odôvodneniach c. 62 az 64, 69, 73 a 74 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb by mohlo narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho, ako sa uz uviedlo, Komisia nie je povinná preukázat skutocné úcinky uz poskytnutej pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [13]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 33). 101 Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 1 ES z dôvodu kvalifikácie sporných opatrení ako novej pomoci, a teda na porusení procesných predpisov a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 102 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna subsidiárne uvádza, ze sporné opatrenie je existujúcou pomocou, a teda ze Komisia porusila clánok 88 ES a clánok 1 písm. b) body i) a v) nariadenia c. 659/1999. Tiez sa v tomto ohlade odvoláva na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 103 Zalobný dôvod sa delí na dve casti. 104 V rámci prvej casti sa zalobkyna domnieva, ze ide o existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, kedze dotknuté trhy boli v referencnom období uzavreté hospodárskej sútazi. Spolocnosti podla zákona c. 142/90 totiz mohli pôsobit len na svojom príslusnom území a v rezime exkluzivity. Sporné opatrenie by sa teda v kazdom prípade stalo státnou pomocou, a to najskôr v dôsledku údajného otvorenia dotknutých odvetví hospodárskej sútazi. 105 V rámci druhej casti zalozenej na clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999 zalobkyna tvrdí, ze monopolné poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme obcami a obecnými podnikmi bolo oslobodené od dane od zaciatku minulého storocia. 106 Podla zalobkyne existovala kontinuita medzi jednak danovým rezimom, ktorého výhody pozívali obce a obecné podniky z dôvodu poskytovania miestnych sluzieb vo verejnom záujme, a jednak trojrocným oslobodením od dane z príjmov právnických osôb pre spolocnosti podla zákona c. 142/90. Obecné podniky a spolocnosti podla zákona c. 142/90 totiz v podstate predstavovali tie isté subjekty. 107 Komisia si teda nesplnila povinnost preukázat, ze nové opatrenie ovplyvnilo "pôvodný rezim v jeho podstate", co predstavuje základnú podmienku na to, aby sa existujúca pomoc kvalifikovala ako nová pomoc v zmysle rozsudku Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia (T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309). Sporné danové výhody neboli zmenené a kategória príjemcov sa nerozsírila. 108 Docasnú cezúru, ktorú Komisia vkladá medzi rezim obecných podnikov a rezim spolocností podla zákona c. 142/90, nemozno prijat, pretoze obecné podniky pozívali výhody pôvodného danového rezimu az do svojej transformácie na spolocnosti podla zákona c. 142/90, ku ktorej doslo az pri zavedení nového danového rezimu. Preto spolocnosti podla zákona c. 142/90 v rokoch 1990 az 1993 nikdy nepodliehali dani z príjmov. 109 Zalobkyna sa domnieva, ze odôvodnenie Komisie si protirecí v tom, ze najskôr pripústa existenciu hospodárskej a vecnej totoznosti medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 a pôvodnými obecnými podnikmi na úcely oslobodenia od poplatkov z prevodu a následne popiera túto totoznost v rámci analýzy trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. 110 Podla zalobkyne sa ani znenie clánku 22 ods. 3 zákona c. 142/90, ani vnútrostátna judikatúra citovaná Komisiou neuberajú smerom rozlisovania z vecného a územného hladiska medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 a obecnými alebo osobitnými podnikmi. 111 Vedlajsí úcastníci sa pripájajú k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 112 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 113 Vo svojom rozsudku z 9. augusta 1994, Namur -- Les assurances du crédit ([14]C-44/93, Zb. s. I-3829), Súdny dvor rozhodol, ze z obsahu i úcelu ustanovení clánku 88 ES vyplýva, ze za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto clánku sa musí povazovat pomoc, ktorá existovala predtým, ako Zmluva ES nadobudla úcinnost, a tiez taká pomoc, ktorú bolo mozné pravidelne poskytnút za podmienok stanovených v clánku 88 ods. 3 ES, vrátane tých podmienok, ktoré vyplývajú z výkladu tohto clánku uskutocneného Súdnym dvorom v rozsudku z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471, body 4 az 6), kým za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej v tomto ustanovení, sa musia povazovat opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pricom zmeny sa môzu týkat bud existujúcej pomoci, alebo pôvodných návrhov pomoci oznámených Komisii. 114 Co sa týka existujúcej pomoci, clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 prebral a potvrdil pravidlá stanovené judikatúrou. 115 Podla tohto ustanovenia je existujúcou pomocou: i) akákolvek pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch; ii) autorizovaná pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; iii) akákolvek pomoc, ktorá môze byt povazovaná za schválenú, ak Komisia neprijme rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov, ktorá v zásade zacína plynút odo dna nasledujúceho po dorucení úplného oznámenia a ktorú má k dispozícii na vykonanie predbezného skúmania; iv) akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou uplynula premlcacia lehota desiatich rokov na vymáhanie pomoci; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc, a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu. 116 Dalej sa na základe clánku 1 písm. c) uvedeného nariadenia musí kazdá zmena existujúcej pomoci povazovat za novú pomoc. 117 Opatrenia, ktorých cielom bolo zavedenie alebo zmena pomoci, predstavujú v podstate novú pomoc. Najmä vtedy, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska samotnej jej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne odclenit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Government of Gibraltar, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 109 az 111). 118 V prejednávanej veci je nesporné, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nespadá do druhej, tretej a stvrtej situácie uvedenej v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, co by umoznilo povazovat opatrenie pomoci za existujúcu pomoc. Navyse sa zalobkyna na tieto situácie neodvolávala. 119 Súd prvého stupna povazuje za vhodné preskúmat najskôr druhú cast tohto zalobného dôvodu. 120 Co sa týka prvej zo situácií uvedených v clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, treba najskôr konstatovat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb sa zaviedlo zákonným dekrétom c. 331/93 a zákonom c. 549/95. V roku 1990, ked zákon c. 142/90 priniesol reformu organizacných právnych nástrojov poskytnutých k dispozícii obciam na úcely správy miestnych sluzieb vo verejnom záujme vrátane moznosti zalozenia spolocností s obmedzeným rucením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov, nestanovilo sa pre tieto spolocnosti ziadne oslobodenie od daní z príjmov. 121 Kazdá spolocnost podla zákona c. 142/90 vytvorená od roku 1990 do 30. augusta 1993, dna nadobudnutia úcinnosti clánku 66 zákonného dekrétu c. 331/93, podliehala dani z príjmov. 122 V dôsledku toho, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, na úcely rozsírenia danového rezimu uplatnujúceho sa na miestne územnosprávne celky na spolocnosti podla zákona c. 142/90, musel taliansky zákonodarca prijat novú právnu úpravu, a to viacero desatrocí po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy ES. 123 Okrem toho, ak by sa aj pripustilo, ze oslobodenie obecných podnikov od daní sa zaviedlo pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy ES a ze ostalo v platnosti az do roku 1995, pravdou tiez ostáva, ze spolocnosti podla zákona c. 142/90 sa podstatne lísia od obecných podnikov. Rozsírenie danových výhod, ktoré sa uplatnovali na obecné a osobitné podniky, na novú kategóriu príjemcov, ktorými sú spolocnosti podla zákona c. 142/90, predstavuje zmenu, ktorá je oddelitelná od pôvodného rezimu. Ako sa totiz uvádza v rozsudku Consiglio di Stato c. 4586 z 3. septembra 2001, existujú právne odlisnosti medzi spolocnostami podla zákona c. 142/90 a obecnými podnikmi, a to najmä z toho dôvodu, ze prvé nepodliehajú prísnym teritoriálnym obmedzeniam, ktoré sú ulozené tým druhým, a tiez to, ze oblast cinnosti prvých je podstatne sirsia. Ako sa uz zdôraznilo v bode 94 vyssie, podniky podla zákona c. 142/90 majú moznost konat mimo referencného územia tak v Taliansku, ako aj v zahranicí, a tiez v iných oblastiach ako oblasti sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v ich stanovách, ibaze by si takáto ich cinnost vyzadovala znacné zdroje a prostriedky a mohlo by to spôsobit skodu dotknutému územnosprávnemu celku. 124 V dôsledku toho, ako vysvetluje Komisia v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia, hoci spolocnosti podla zákona c. 142/90 vstúpili do práv a povinností obecných podnikov, právna úprava, ktorá urcuje ich vecnú a geografickú oblast cinnosti, sa podstatne zmenila. 125 Preto je nutné dospiet k záveru, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb zavedené ustanovením clánku 3 ods. 70 zákona c. 549/95 v spojení s clánkom 66 ods. 14 zákonného dekrétu c. 331/93 nespadá pod clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999. 126 Co sa týka prvej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na clánku 1 písm. b) bode v) nariadenia c. 659/1999, treba uviest, ze toto ustanovenie sa môze uplatnit len na opatrenia, ktoré v case ich vykonania neboli státnou pomocou. V tomto ohlade stací konstatovat, ako to vysvetluje Komisia v odôvodneniach c. 83 az 85 napadnutého rozhodnutia, ze predmetné opatrenie sa zaviedlo v okamihu, ked trhy boli v kazdom prípade otvorené hospodárskej sútazi, hoci velmi pravdepodobne na rôznych úrovniach. Preto sa treba domnievat, ze trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nespadá pod clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. 127 Tento záver nespochybnuje ani tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bola výroba energie liberalizovaná az v roku 1999. Treba totiz pripomenút, ze v prejednávanej veci ide o schému pomoci týkajúcu sa osobitnej kategórie podnikov, ktorá zahrna viacero odvetví. Z tohto dôvodu nemozno od Komisie vyzadovat, aby uskutocnila preskúmanie po jednotlivých odvetviach. To nevylucuje moznost, aby sa urcité osobitné prípady posudzovali ako existujúca pomoc. To je tiez dôvodom, pre ktorý Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila túto moznost (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 128 Z tohto dôvodu nemozno dospiet k záveru o existencii nedostatku odôvodnenia. 129 Nakoniec co sa týka údajného rozporu medzi preskúmaním oslobodenia od poplatkov z prevodu a preskúmaním trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, a teda ze obecné podniky a spolocnosti podla zákona c. 142/90 sa povazujú ci nepovazujú za hospodársky a vecne odlisné subjekty, treba poukázat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z informácie poskytnutej talianskou vládou, uviedla, ze sa domnievala, ze prvé oslobodenie bolo odôvodnené vseobecnou povahou a struktúrou dotknutého systému. Bez nevyhnutnosti vyjadrit sa k dôvodnosti tohto posúdenia treba zdôraznit, ze to, ze Komisia sa prípadne dopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti s oslobodením od poplatkov z prevodu, neznamená, ze treba zrusit dalsiu cast napadnutého rozhodnutia. 130 Vzhladom na uvedené treba tretí zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 131 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vylúcila, ze sporné opatrenie bolo státnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Zlucitelnost sporného opatrenia so spolocným trhom na základe tohto ustanovenia vyplýva podla zalobkyne z toho, ze umoznila restrukturalizáciu obecných podnikov a prechod na trh otvorený hospodárskej sútazi. Komisia teda prejednávanú vec v napadnutom rozhodnutí posúdila nesprávne. 132 Okrem toho analýza, ktorú Komisia uskutocnila v napadnutom rozhodnutí, si odporuje v tom, ze nepovazovala za relevantné precedensy, ktoré pripomenuli podniky zúcastnujúce sa správneho konania, ako rozhodnutie Komisie z 10. novembra 1999 o prechodných ustanoveniach týkajúcich sa zrusenia oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb pre obecné dopravné podniky [neoficiálny preklad] ([15]Ú. v. ES C 379, s. 11) a rozhodnutie 2000/410/ES z 22. decembra 1999 o schéme pomoci, ktorú Francúzsko zamýsla vykonat v prospech francúzskeho prístavného odvetvia [neoficiálny preklad] ([16]Ú. v. ES L 155, 2000, s. 52). Danové opatrenia dotknuté v týchto dvoch rozhodnutiach slúzili, tak ako v prejednávanej veci, na zabezpecenie prechodu z monopolného systému na liberalizovaný systém. 133 Zalobkyna tvrdí, ze bez prijatia sporného opatrenia by sa nikdy neuskutocnila transformácia obecných podnikov na kapitálové spolocnosti. Toto opatrenie bolo nevyhnutné pre podporu otvorenia oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme hospodárskej sútazi, pricom sa súcasne zarucila transparentnost financných vztahov medzi verejnými orgánmi a dodávatelmi sluzieb. Sporné opatrenie bolo odpovedou na základnú poziadavku zabezpecenia prechodného obdobia na restrukturalizáciu týchto podnikov bez súcasného ohrozenia pokracovania v poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme. Zalobkyna sa aj v tomto ohlade odvoláva na nedostatok odôvodnenia. 134 Vedlajsí úcastníci konania sa pripájajú k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 135 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod je neúcinný. Sporné opatrenie sa totiz vyhlásilo za nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze porusuje clánok 43 ES, co zalobkyna nespochybnuje. Subsidiárne Komisia spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 136 Najskôr treba pripomenút, ze Komisia v oblasti clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 1987 Deufil/Komisia, 310/85 Zb. s. 901, bod 18). Preskúmanie súdom Spolocenstva sa musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti zistených skutkových okolností, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 137 Podla ustálenej judikatúry na to, aby bola pomoc podnikom v tazkostiach vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt viazaná na súvislý restrukturalizacný plán, ktorý musí byt predlozený Komisii so vsetkými nevyhnutnými podrobnostami (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [17]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 45). 138 V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia overila, ci bolo mozné pomoc posúdit ako zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES najskôr vzhladom na usmernenia Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] ([18]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2) a následne nezávisle od týchto usmernení. V tomto ohlade uviedla dôvody, pre ktoré dospela k negatívnemu záveru (odôvodnenia c. 97 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia). 139 Dalej zo spisu jasne vyplýva, ze podmienky vyzadované na to, aby trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb spadalo pod výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, neboli splnené. Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nemalo za ciel opätovné zabezpecenie rentability príjemcov a nebolo vyhradené podnikom v tazkostiach. Ak by sa aj predpokladalo, ze islo o takýto prípad, nebol predlozený nijaký restrukturalizacný plán, ani nijaké opatrenie s cielom kompenzovat skreslenia hospodárskej sútaze súvisiace s poskytnutím predmetnej pomoci. Podla judikatúry vsak na to, aby bola pomoc podnikom v tazkostiach vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt viazaná na súvislý restrukturalizacný plán, ktorý musí byt predlozený Komisii so vsetkými nevyhnutnými podrobnostami (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [19]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 45). 140 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého sporné opatrenie zjednodusilo prechod z hospodárstva v rámci monopolistického trhu na hospodárstvo v rámci trhu otvoreného hospodárskej sútazi, treba uviest, ze zalobkyna nepreukazuje ako sporné opatrenie zintenzívnilo hospodársku sútaz. Ako sa uz totiz uviedlo, dotknuté trhy boli uz charakterizované urcitým stupnom hospodárskej sútaze a sporné opatrenie teda mohlo narúsat hospodársku sútaz. 141 Co sa týka údajnej protichodnosti medzi prístupom v prejednávanej veci a prístupom v iných rozhodnutiach Komisie, treba zdôraznit, ze z dvoch rozhodnutí, na ktoré zalobkyna odkazuje, vyplýva, ze predmetné situácie nie sú porovnatelné so situáciou v tejto veci. Co sa týka rozhodnutia z 10. novembra 1999, ako to správne uvádza Komisia, príjemcom danového oslobodenia v uvedenej veci sa zakázalo zúcastnit sa na verejných obstarávaniach mimo ich referencného územia az do otvorenia ich vlastných domácich trhov. Co sa týka rozhodnutia 2000/410, poskytnutie predmetnej pomoci v uvedenom prípade podliehalo uskutocneniu investície s cielom prevodu a výmeny existujúceho vybavenia. 142 V dôsledku toho je potrebné zamietnut stvrtý zalobný dôvod. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti príkazu na vymáhanie a porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality 143 V rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyna odvoláva na protiprávnost príkazu adresovaného Talianskej republike, aby od príjemcov vymáhala pomoc poskytnutú na základe schém vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom, ako aj na porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Tvrdenia úcastníkov konania -- O prvej casti zalozenej na protiprávnosti príkazu na vymáhanie vzhladom na abstraktné posúdenie sporného opatrenia 144 Podla zalobkyne clánok 3 napadnutého rozhodnutia Talianskej republike ukladá, aby vymáhala vsetku pomoc, ktorá sa poskytla spolocnostiam podla zákona c. 142/90, hoci samotná Komisia uznala moznost, ze niektoré pomoci, ktoré vsak neoznacila, nemusia byt nezlucitelné so spolocným trhom. Talianska republika je teda podla zalobkyne povinná uskutocnit velmi komplexnú vecnú analýzu, pricom volná úvaha na nu potrebná znacne presahuje jej právomoci, co ju vystavuje riziku, ze pristúpi k vymáhaniu takých opatrení, ktoré nepredstavujú pomoc, alebo sú existujúcou pomocou, alebo prípadne pomocou, ktorá by mohla byt zlucitelná alebo vyhlásená za zlucitelnú neskorsím rozhodnutím Komisie. 145 Podla zalobkyne vzhladom na absenciu procesného rámca, ktorý by sprevádzal príkaz Komisie na vymáhanie, by Komisia mala bud samotná podrobne preskúmat rôzne prípady, na ktoré by sa skutocne mohol vydat príkaz na vymáhanie, alebo sa obmedzit na abstraktné posúdenie schémy pomoci. V takomto prípade by sa mala vzdat príkazu na vymáhanie poskytnutej pomoci. 146 Zalobkyna poukazuje na protichodnost v rámci tvrdení Komisie medzi moznostou vnútrostátnych orgánov povazovat individuálne pomoci za zlucitelné so spolocným trhom (odôvodnenie c. 126 napadnutého rozhodnutia) a tvrdením o výlucnej právomoci Komisie pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 147 Nespochybnuje odkaz na rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, tvrdí vsak, ze treba stanovit okamih, v ktorom sa musí uskutocnit konkrétna analýza jednotlivých prípadov: týmto okamihom by mal byt okamih prijatia rozhodnutia Komisiou. 148 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze judikatúra citovaná Komisiou sa týka len prípadov, v ktorých bolo nemozné, na rozdiel od prejednávanej veci, rozlisovat medzi spornými pomocami podla rôznych individuálnych situácií ich príjemcov. Súdny dvor v dvoch rozsudkoch výslovne sankcionoval Komisiu za to, ze nerozlisovala medzi skúmanými pomocami v závislosti od skutkových okolností (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [20]C-351/98, Zb. s. I-8031, a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [21]C-409/00, Zb. s. I-1487). 149 Vedlajsí úcastníci konania sa pripájajú k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 150 Komisia namieta proti vsetkým tvrdenia podaným zalobkynou. -- O druhej casti zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality 151 Zalobkyna tvrdí, ze príkaz na vymáhanie uvedený v clánku 3 napadnutého rozhodnutia je neplatný, pretoze Komisia porusila vseobecné zásady ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. 152 Domnieva sa, ze mnohé faktory prispeli k tomu, aby si vytvorila skutocnú dôveru v zákonnost sporného opatrenia, a to konkrétne presvedcenie, ze existuje totoznost medzi dvoma po sebe nasledujúcimi danovými rezimami, správanie talianskych orgánov a nakoniec správanie Komisie v tom zmysle, ze konanie vo veci formálneho zistovania zacala az styri roky po prijatí sporného opatrenia a ze v priebehu tohto konania ani neodpovedala na tvrdenia zalobkyne, ani pocas troch rokov presetrovania nepouzila svoju právomoc ulozit príkaz, ktorú je poskytujú clánky 10 a 11 nariadenia c. 659/1999. 153 V kazdom prípade z dôvodu prijatia trojrocného oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb talianskym zákonodarcom zalobkyna nemohla platit dan z prímu právnických osôb za obdobie rokov 1997 az 1999, kedze podnik nemôze platit dane, ktoré nie sú stanovené vnútrostátnou právnou úpravou. 154 Nakoniec zalobkyna uvádza, ze z dôvodu podstatnej zmeny trhových podmienok a situácie podnikov vymáhaním pomoci nie je mozné obnovit situáciu quo ante, a preto nie je odôvodnené. Okrem toho trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb neposkytlo výhodu spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ale obciam, ktoré sú ich akcionármi. 155 Vedlajsí úcastníci konania sa v súvislosti s touto castou zalobného dôvodu pripájajú k stanovisku a argumentácii zalobkyne. 156 Komisia namieta proti vsetkým tvrdeniam uvádzaným zalobkynou. Posúdenie Súdom prvého stupna 157 Ako sa pripomína v bode 62 vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia sa môze v rámci schémy pomoci obmedzit na analýzu vlastností schémy. 158 Z judikatúry tiez vyplýva, ze negatívne rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci nemusí obsahovat analýzu pomocí poskytnutých na základe tejto schémy v jednotlivých prípadoch. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je nutné overit az na úrovni vymáhania pomoci (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 91). 159 Dalej treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania, ako aj súvisiacich úrokov je logickým dôsledkom vyhlásenia jej nezlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 66; zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [22]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 47, a z 29. júna 2004, Komisia/Rada, [23]C-110/02, Zb. s. I-6333, bod 41). 160 V tomto ohlade treba tiez zdôraznit, ze táto judikatúra sa uplatnuje tak na individuálnu pomoc, ako aj na pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci. 161 Vseobecná a abstraktná analýza schémy pomoci vsak v individuálnom prípade nevylucuje, ze suma poskytnutá na základe tejto schémy sa vymaní zo zákazu stanoveného v clánku 87 ods. 1 ES napríklad preto, lebo individuálne poskytnutie pomoci spadá pod pravidlá de minimis. Táto úvaha vysvetluje výhrady uvedené v odôvodneniach c. 72, 85 a 126 napadnutého rozhodnutia. 162 Úloha vnútrostátnych orgánov sa v prípade, ak Komisia vydá rozhodnutie o vyhlásení pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom, obmedzuje na vykonanie tohto rozhodnutia, pricom tieto orgány v tomto ohlade nedisponujú ziadnou volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinicke & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 10). To vsak nebráni tomu, aby vnútrostátne orgány pri výkone uvedeného rozhodnutia zohladnili uvedené výhrady. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia ukladá len povinnost vymáhat pomoc v zmysle clánku 87 ES, a nie povinnost vymáhat sumy, ktoré síce boli vyplatené v rámci spornej schémy, ale nie sú pomocou, alebo sú existujúcou pomocou, alebo sú pomocou zlucitelnou so spolocným trhom na základe nariadenia o skupinových výnimkách alebo iného rozhodnutia Komisie. 163 Co sa týka údajnej protiprávnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Talianska republika je povinná stanovit, ktoré konkrétne opatrenia sú pomocou, treba uviest, ze takáto analýza sa v danom prípade uskutocní v rámci dialógu s Komisiou podla clánku 10 ES. Okrem toho má pojem pomoc právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Navyse vnútrostátny súd je oprávnený vykladat pojmy pomoc a existujúca pomoc a môze rozhodnút o jednotlivých osobitostiach konkrétnych prípadov ich uplatnenia, prípadne predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. 164 Okrem toho pripustit tézu zalobkyne, podla ktorej nemôze abstraktné posúdenie schémy pomoci bez podrobného preskúmania jednotlivých prípadov jej uplatnenia viest k príkazu na vymáhanie, by znamenalo systematické vylúcenie moznosti vymáhat protiprávne vyplatenú pomoc, a teda zbavit clánky 87 ES a 88 ES ich zmyslu. V takomto prípade by sa Komisii ako jedinému orgánu oprávnenému posudzovat zlucitelnost pomoci so spolocným trhom znemoznilo preskúmat mnohé prípady uplatnenia schém pomoci. 165 Co sa týka výhrady zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenút, ze podniky príjemcovia pomoci v zásade môzu mat legitímnu dôveru v oprávnenost urcitej pomoci len vtedy, ak sa pri poskytnutí tejto pomoci respektovalo konanie podla clánku 88 ES. Obozretný hospodársky subjekt musí byt totiz normálne schopný uistit sa, ze toto konanie bolo respektované (rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 51). V kazdom prípade nemozno vylúcit, ze za výnimocných okolností by príjemca protiprávnej pomoci mohol legitímne zalozit svoju dôveru na jej oprávnenosti (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [24]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 16). 166 V prejednávanej veci vsak sporná schéma pomoci nebola v rozpore s clánkom 88 ES oznámená Komisii a zalobkyna neuvádza ziadnu výnimocnú okolnost, ktorá by mohla odôvodnovat uvádzanú legitímnu dôveru. Osobitne tvrdenie o presvedcení, ze existuje totoznost medzi dvoma po sebe nasledujúcimi danovými rezimami, musí Súd prvého stupna zamietnut ako nedôvodné (pozri bod 123 vyssie), a v ziadnom prípade nie je výnimocnou okolnostou odôvodnujúcou nevymáhanie spornej pomoci. Dalej vsetka zjavná necinnost Komisie, ktorá v prejednávanej veci nebola preukázaná, je irelevantná, pretoze schéma pomoci Komisii nebola oznámená (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 52). Nakoniec co sa týka tvrdenia vztahujúceho sa na clánky 10 a 11 nariadenia c. 659/1999, treba konstatovat, ze Komisia nie je povinná dotknutému clenskému státu automaticky prikázat, aby prerusil vyplácanie neoznámenej pomoci. 167 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze priaty zalobný dôvod sa tiez musí zamietnut. 168 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 169 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 170 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho odseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná v rozsahu, v ktorom sa týka úverov poskytovaných Cassa Depositi e Prestiti. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta ako nedôvodná. 3. ACEA SpA znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 4. ACSM Como SpA a AEM -- Azienda Energetica Metropolitana Torino SpA znásajú vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcLVA7m/L96445-4357TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500168701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:379:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:155:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXcLVA7m/L96445-4357TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500168701-E0001