ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) z 11. júna 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi urcitým podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme vo forme danových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Zdruzenie podnikov -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neprípustnost" Vo veci T-292/02, Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: C. Tessarolo, A. Vianello, S. Gobbato a F. Spitaleri, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Associazione Nazionale fra gli Industriali degli Acquedotti -- Anfida, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: P. Alberti, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2003/193/ES z 5. júna 2002 o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom poskytujúcim sluzby vo verejnom záujme s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 21), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia D. Sváby, S. Papasavvas, N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Confederazione Nazionale dei Servizi (Confservizi), pôvodne nazývaná Cispel, je konfederáciou zdruzujúcou verejnoprávne a súkromné podniky a subjekty pôsobiace v oblasti miestnych sluzieb vo verejnom záujme. Jej úloha podla jej stanov spocíva predovsetkým v zastupovaní, podpore a ochrane uvedených podnikov a subjektov. Je poverená najmä dohodnutím celostátnej kolektívnej zmluvy pre riadiacich pracovníkov podnikov poskytujúcich miestne sluzby vo verejnom záujme. O vnútrostátnom právnom rámci 2 Legge no 142 ordinamento delle autonomie locali (zákon c. 142 o organizácii miestnych samospráv z 8. júna 1990, GURI c. 135 z 12. júna 1990, dalej len "zákon c. 142/90") uskutocnil v Taliansku reformu právnych organizacných nástrojov poskytnutých obciam na úcely správy sluzieb vo verejnom záujme, najmä v oblastiach distribúcie vody, plynu, elektriny a v oblasti dopravy. Clánok 22 uvedeného zákona v zmení zmien a doplnení stanovuje obciam moznost zalozit spolocnosti v rôznych právnych formách na úcely poskytovania sluzieb vo verejnom záujme. Medzi nimi sa nachádza moznost zalozenia obchodných spolocností alebo spolocností s rucením obmedzením s väcsinovou kapitálovou úcastou verejnoprávnych subjektov (dalej len "spolocnosti podla zákona c. 142/90"). 3 V tomto kontexte sa na základe clánku 9a legge no 488 di conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 1o luglio 1986, no 318, recante provvedimenti urgenti per la finanza locale (zákon c. 488 o zmene na zákon a o doplnení zákonného dekrétu c. 318 z 1. júla 1986 o zavedení súrnych opatrení v prospech miestnych financií z 9. augusta 1986, GURI c. 190 z 18. augusta 1986), poskytli v rokoch 1994 az 1998 úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou od Cassa Depositi e Prestiti (dalej len "CDDPP") spolocnostiam podla zákona c. 142/90, ktoré poskytovali sluzby vo verejnom záujme (dalej len "úvery CDDPP"). 4 Okrem toho na základe ustanovení clánku 3 ods. 69 a 70 legge no 549 (su) misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon c. 549 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií z 28. decembra 1995, riadna príloha ku GURI c. 302 z 29. decembra 1995, dalej len "zákon c. 549/95") v spojení s ustanoveniami decreto-legge no 331 (su) armonizzazione delle disposizioni in materia di imposte sugli oli minerali, sull'alcole, sulle bevande alcoliche, sui tabacchi lavorati e in materia di IVA con quelle recate da direttive CEE e modificazioni conseguenti a detta armonizzazione, nonché disposizioni concernenti la disciplina dei centri autorizzati di assistenza fiscale, le procedure dei rimborsi di imposta, l'esclusione dall'ILOR dei redditi di impresa fino all'ammontare corrispondente al contributo diretto lavorativo, l'istituzione per il 1993 di un'imposta erariale straordinaria su taluni beni ed altre disposizioni tributarie (zákonný dekrét c. 331 z 30. augusta 1993 o harmonizácii predpisov v oblasti daní v rôznych oblastiach, GURI c. 203 z 30. augusta 1993, dalej len "zákonný dekrét c. 331/93") sa v prospech spolocností podla zákona c. 142/90 zaviedli tieto opatrenia: -- oslobodenie od vsetkých poplatkov zatazujúcich prevody aktív uskutocnené v rámci transformácie osobitných podnikov a obecných podnikov na spolocnosti podla zákona c. 142/90 (dalej len "oslobodenie od poplatkov z prevodu"), -- úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, konkrétne od dane zo zisku právnických osôb a od miestnej dane z príjmu pocas troch rokov a najneskôr do úctovného roku 1999 (dalej len "trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb"). Správne konanie 5 V nadväznosti na staznost týkajúcu sa uvedených opatrení Komisia ziadala talianske orgány listami z 12. mája, zo 16. júna a z 21. novembra 1997 o informácie v tejto súvislosti. 6 Listom zo 17. decembra 1997 talianske orgány poskytli cast pozadovaných informácií. Následne doslo na ziadost talianskych orgánov 19. januára k vzájomnému stretnutiu. 7 Listom zo 17. mája 1999 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 220, s. 14). 8 Po prijatí pripomienok od tretích dotknutých osôb a talianskych orgánov Komisia viackrát poziadala tieto orgány o doplnujúce informácie. Doslo tiez k stretnutiam medzi Komisiou na jednej strane a talianskymi orgánmi, ako aj tretími dotknutými osobami na strane druhej. 9 Niektoré spolocnosti podla zákona c. 142/90, ako ACEA SpA, AEM SpA a Azienda Mediterranea Gas e Acqua SpA (AMGA), ktoré následne podali zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto veci (respektíve vecí T-297/02, T-301/02 a T-300/02), najmä tvrdili, ze tri druhy predmetných opatrení nie sú státnou pomocou. 10 Talianske orgány a zalobkyna zastávajú v podstate rovnaké stanovisko. 11 Naopak Bundesverband der deutschen Industrie eV (BDI), nemecké zdruzenie priemyslu a poskytovatelov s tým súvisiacich sluzieb, sa domnievalo, ze predmetné opatrenia by mohli vyvolat skreslenia hospodárskej sútaze nielen v Taliansku, ale aj v Nemecku. 12 Rovnako tiez Gas-it, talianske zdruzenie súkromných podnikov v oblasti distribúcie plynu, vyhlásilo, ze predmetné opatrenia, najmä oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, sú státnou pomocou. 13 Dna 5. júna 2002 prijala Komisia rozhodnutie 2003/193/ES o státnej pomoci vo forme danových oslobodení a zvýhodnených úverov poskytnutých Talianskom podnikom podla zákona c. 142/90 ([4]Ú. v. ES 2003, L 77, s. 21, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 14 Komisia najskôr zdôraznuje, ze jej preskúmanie sa týka len schém pomoci vseobecného dosahu zavedených spornými opatreniami, a nie individuálnej pomoci poskytnutej rôznym podnikom, a preto je jej preskúmanie v napadnutom rozhodnutí vseobecné a abstraktné. V tomto ohlade vyhlasuje, ze Talianska republika "neposkytla danové výhody individuálne a v rámci poskytnutia informácií nevyhnutných pre jej posúdenie [jej] neoznámila... ziaden individuálny prípad pomoci". Komisia uvádza, ze sa preto povazovala za povinnú pristúpit k vseobecnému a abstraktnému preskúmaniu sporných schém, jednak co sa týka ich kvalifikácie, jednak co sa týka ich zlucitelnosti so spolocným trhom (odôvodnenia c. 42 az 45 napadnutého rozhodnutia). 15 Podla Komisie sú úvery CDDPP a trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (dalej len spolocne "sporné opatrenia") státnou pomocou. Poskytnutie takýchto výhod zo státnych zdrojov spolocnostiam podla zákona c. 142/90 má totiz za následok posilnenie ich konkurencného postavenia na trhu vo vztahu k vsetkým ostatným podnikom, ktoré by chceli poskytovat také isté sluzby (odôvodnenia c. 48 az 75 napadnutého rozhodnutia). Sporné opatrenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze nesplnajú podmienky clánku 87 ods. 2 a 3 ES ani podmienky clánku 86 ods. 2 ES a navyse porusujú clánok 43 ES (odôvodnenia c. 94 az 122 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak, oslobodenie od poplatkov z prevodu nie je podla Komisie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze tieto poplatky sú splatné pri zakladaní nového hospodárskeho subjektu alebo pri prevode aktív medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Z vecného hladiska vsak obecné podniky na jednej strane a spolocnosti podla zákona c. 142/90 na strane druhej predstavujú ten istý hospodársky subjekt. Im priznané oslobodenie od týchto poplatkov je teda odôvodnené povahou alebo struktúrou systému (odôvodnenia c. 76 az 81 napadnutého rozhodnutia). 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Oslobodenie od poplatkov z prevodu... nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb... a výhody vyplývajúce z úverov [CDDPP...] sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 3 Taliansko príjme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby mohlo od príjemcu pomoci pozadovat, aby vrátil protiprávne poskytnutú pomoc opísanú v clánku 2. K vymáhaniu pomoci dochádza okamzite podla vnútrostátnych procesných predpisov v tej miere, v ktorej umoznujú úcinný a okamzitý výkon [napadnutého] rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky odo dna, ked príjemca prijal protiprávnu pomoc, az do dna jej skutocného vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby na výpocet subvencného ekvivalentu regionálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. septembra 2002 zalobkyna podala túto zalobu. 19 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. decembra 2002 Associazione Nazionale fra gli Industriali degli Acquedotti -- Anfida poziadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 12. mája 2003 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna (v pôvodnom zlození) povolil tento vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Vedlajsí úcastník podal svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania podali pripomienky k nemu v stanovených lehotách. 20 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. januára 2003 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 21 Dna 28. februára 2003 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 22 Dna 8. augusta 2002 Talianska republika podala na Súdny dvor zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom C-290/02. Súdny dvor konstatoval, ze táto zaloba a zaloby vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02 mali rovnaký predmet, konkrétne zrusenie napadnutého rozhodnutia, a boli prepojené, pretoze zalobné dôvody predlozené v kazdej z týchto vecí sa v sirokej miere prekrývali. Uznesením z 10. júna 2003 Súdny dvor prerusil konanie vo veci C-290/02 podla clánku 54 tretieho odseku svojho statútu az do vyhlásenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ktorým sa ukoncia konania vo veciach T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02 a T-309/02. 23 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor rozhodol o postúpení veci C-290/02 na Súd prvého stupna, ktorý nadobudol právomoc rozhodovat o zalobách podaných clenskými státmi proti Komisii na základe ustanovení clánku 2 rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora ([5]Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). V dôsledku toho bola táto vec kanceláriou Súdu prvého stupna zapísaná do registra pod císlom T-222/04. 24 Uznesením z 5. augusta 2004 Súd prvého stupna rozhodol, ze o námietke neprípustnosti podanej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústneho konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 26 Uznesením predsedu ôsmej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. marca 2008 boli veci T-292/02, T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02, T-189/03 a T-222/04 spojené na úcely ústneho konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 27 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. apríla 2008, boli vypocuté prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. 28 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia jednak v rozsahu, v ktorom ukladá Talianskej republike, aby vymáhala pomoc poskytnutú na základe sporných opatrení, a jednak v rozsahu, v akom stanovuje referencnú sadzbu pre výpocet vymáhanej sumy, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- odmietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 30 Na úvod Komisia spochybnuje záujem zalobkyne na konaní, co sa týka úverov CDDPP. Zalobkyna je totiz konfederáciou zastupujúcou záujmy predovsetkým spolocností podla zákona c. 142/90. V prejednávanej veci nemozno overit, ze jeden alebo viacerí jej clenovia skutocne získali takéto úvery, pretoze nepredlozila zoznam uvedených clenov. 31 Komisia dalej spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkyne. Zalobkyna totiz údajne nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 32 Co sa týka osobnej dotknutosti clenov zalobkyne, Komisia najskôr v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa musí kvalifikovat ako vseobecne platný akt, pretoze sa týka schémy pomoci, a teda neurceného a neurcitelného poctu podnikov vymedzených v závislosti od vseobecného kritéria, akým je to, ze patrí do urcitej kategórie podnikov. Vseobecný dosah, a teda normatívnu povahu urcitého aktu, totiz nemôze spochybnit moznost viac ci menej presne stanovit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatneniu dochádza v objektívnej právnej a skutkovej situácii vymedzenej týmto aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu. 33 Podla Komisie na to, aby bol jednotlivec osobne dotknutý urcitým vseobecne platným aktom, musí tento akt poskodzovat jeho osobitné práva, alebo institúcia, ktoré je jeho autorom, musí byt nútená zohladnit dôsledky tohto aktu v situácii tohto jednotlivca. Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Napadnuté rozhodnutie by sa totiz odrazilo na situácii vsetkých podnikov, ktoré mali prospech zo sporných opatrení. V dôsledku toho by nedoslo k poruseniu konkrétnych práv urcitých podnikov, ktoré by sa mohli lísit vo vztahu k akémukolvek inému podniku, ktorý mal prospech zo sporných opatrení. Navyse Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemusela a ani nemohla zohladnit dôsledky svojho rozhodnutia na situáciu konkrétneho podniku. Ani vyhlásenie nezlucitelnosti, ani príkaz vymáhat obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí neodkazovali na situáciu individuálnych príjemcov. 34 Podla Komisie je jej analýza potvrdená judikatúrou, ktorá existuje v oblasti státnej pomoci, podla ktorej skutocnost, ze príjemcovia schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, nestací na preukázanie osobnej dotknutosti v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 35 Neskorsie veci nespochybnujú ustálenú judikatúru. Riesenie prijaté v rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), nemozno podla Komisie uplatnit na vsetky zaloby podané príjemcami schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú, ktorej vymáhanie sa nariadilo. K tomuto záveru sa musí dospiet najmä vtedy, ked bola schéma pomoci, ako v prejednávanej veci, preskúmaná abstraktným spôsobom. Navyse vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sardegna Lines, sa zalobkyni v skutocnosti poskytla individuálna pomoc, pretoze islo o poskytnutie výhody na základe aktu prijatého podla regionálneho zákona charakterizovaného sirokou mierou diskrecnej právomoci. Navyse bola táto situácia predmetom pozorného skúmania v rámci vysetrovacieho konania vo veci formálneho zistovania. 36 Skutkové okolnosti prejednávanej veci sa tiez lísia od tých, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"), v tom zmysle, ze v prejednávanej veci Komisia nepoznala ani presný pocet, ani identitu príjemcov spornej pomoci, nedisponovala vsetkými relevantnými informáciami a nepoznala výsku poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Navyse v tomto prípade sa trojrocné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb uplatnovalo automaticky, kým sporné pomoci vo veci, ktorá viedla k rozsudku Alzetta, boli poskytnuté prostredníctvom následného aktu. 37 V kazdom prípade ani úcast na konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ani príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, nestacia podla Komisie na individualizáciu zalobkyne. Kedze zaloby podané potenciálnymi príjemcami oznámenej schémy pomoci nie sú v zmysle clánku 230 ES prípustné, malo by to isté platit aj pre zaloby podané príjemcami neoznámenej schémy pomoci. 38 Zalobkyna vsak podla Komisie nemá ani vlastnú aktívnu legitimáciu. Ako samostatný subjekt totiz z dôvodu zrusenia sporných opatrení neutrpela ziadnu ujmu. Okrem toho skutocnost, ze sa zúcastnila na konaní pred Komisiou, nestací na jej individualizáciu v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197). Nakoniec zalobkyna ani nejednala ako vyjednávac v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219). Skutocnost, ze zalobkyna zastupuje záujmy svojich clenov, alebo ze uskutocnuje lobbying, a skutocnost, ze sa zúcastnuje na odborových rokovaniach, nie sú relevantné. Navyse nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, 339), nepriznáva zdruzeniam zastupujúcim kolektívne záujmy ziaden osobitný statút. Komisia dalej povazuje za nerelevantnú pre prejednávanú vec tú judikatúru, ktorá uznáva osobnú dotknutost konkurentov príjemcov pomoci v prípade, ze schváli pomoc bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Dalej uvádza, ze pri prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa schémy pomoci nie je povinná skúmat jednotlivé situácie jej príjemcov. 39 Nakoniec vyhlásenie zaloby podanej v prejednávanej veci zalobkynou za neprípustnú neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany, kedze opravné prostriedky upravené clánkami 241 ES a 234 ES sú dostatocné (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, dalej len "rozsudok UPA"). Tvrdenie zalobkyne vychádzajúce z Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([7]Ú. v. ES C 364, s. 1) nie sú presvedcivé, kedze Zmluva o ústave pre Európu ([8]Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1) nezmenila podmienky prípustnosti zalôb podávaných jednotlivcami. 40 Vedlajsí úcastník konania sa v podstate pridáva k stanovisku Komisie. 41 Zalobkyna tvrdí, ze má záujem na konaní, aj co sa týka úverov CDDPP. Napáda totiz aj cast napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa úverov CDDPP, ktoré boli poskytnuté jej clenom. 42 Zalobkyna namieta proti tvrdeniu, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie vseobecne platným aktom. Komisia po prvé podmienila dosah napadnutého rozhodnutia druhom predmetnej pomoci. V oblasti práva hospodárskej sútaze a státnej pomoci je vsak rozhodnutie prijaté vo vztahu k clenskému státu individuálnym aktom. V tomto ohlade judikatúra uvádzaná Komisiou na podporu jej tvrdení nie je relevantná v tom rozsahu, v akom sa týka aktívnej legitimácie jednotlivcov napádat vseobecne platné akty s normatívnou povahou. Na úcely tohto posúdenia prípustnosti zaloby podanej subjektom, ktorému nie je napadnutý akt urcený, treba teda stanovit úcinky tohto aktu. 43 Po druhé v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia bol pocet podnikov, na ktoré sa uplatnovalo, urcený a urcitelný. Toto rozhodnutie spôsobilo okamzitú a priamu majetkovú ujmu podnikom, ktoré sú clenmi zalobkyne, v tom zmysle, ze Komisia nariadila vymáhanie pomoci, ktorá sa im skutocne poskytla. Preto je právne postavenie clenov zalobkyne obdobné ako príjemcov individuálnej pomoci, ktorí sa teda nachádzajú v rovnakom postavení ako osoby, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. 44 Podla zalobkyne sú osobne dotknutí skutocní príjemcovia pomoci, ktorá sa poskytla v rámci vseobecnej schémy pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú a ktorej vymáhanie Komisia nariadila. 45 Navyse sa zalobkyna na podporu svojho návrhu odvoláva na právo na súdnu ochranu. Vyhlásenie tejto zaloby za prípustnú by totiz umoznilo zarucit úplnú a úcinnú súdnu ochranu jednotlivcov v súlade s clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie. 46 Zalobkyna sa povazuje za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES nielen z dôvodu dotknutosti jej clenov, ale aj ako osoba s vlastnou aktívnou legitimáciou. 47 V tomto ohlade najskôr tvrdí, ze sa nachádza v postavení vyjednávaca v zmysle uz citovaného rozsudku Van der Kooy a i./Komisia. Je totiz zdruzením kategórie podnikov a subjektov poskytujúcich v Taliansku miestne sluzby vo verejnom záujme. Jej úlohy spocívajú najmä v zastupovaní jej clenov pri kolektívnom vyjednávaní a ochrane ich záujmov. Navyse sa vo viacerých legislatívnych predpisoch uvádza ako partner verejných orgánov. V roku 1996 dohodla s verejnými orgánmi znenie dohovoru zoskupujúceho vsetky základné zmluvné ustanovenia upravujúce pracovný vztah vyssích riadiacich pracovníkov podnikov poskytujúcich v Taliansku miestne sluzby vo verejnom záujme. Tento dohovor upravoval vytvorenie rozhodcovského kolégia v oblasti rozväzovania pracovných vztahov, ktorého niektorí clenovia boli menovaní zalobkynou. 48 Okrem toho zalobkyna odkazuje na svoju úcast na správnom konaní pred Komisiou a na zásadu právnej istoty. 49 Nakoniec sa na podporu prípustnosti zaloby odvoláva na clánok 1 písm. h) a clánok 20 nariadenia c. 659/1999. Posúdenie Súdom prvého stupna 50 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 51 Treba preto overit, ci je zalobkyna aktívne legitimovaná. 52 Podla judikatúry sú zaloby podané zdruzením prípustné v urcitých situáciách, konkrétne vtedy, ak zdruzenie zastupuje záujmy podnikov, ktoré by boli aktívne legitimované, alebo ak je individualizované z dôvodu dotknutosti jeho vlastných záujmov ako zdruzenie, najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávaca bolo dotknuté aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje, alebo aj vtedy, ked mu právny predpis výslovne priznáva urcitý súbor procesných práv (uznesenie Súdu prvého stupna z 28. júna 2005, FederDoc a i./Komisia, [9]T-170/04, Zb. s. II-2503, bod 49, pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Van de Kooy a i./Komisia, uz citovaný, body 21 az 24, a rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 14 a 29). 53 Co sa týka prvej situácie, treba v súvislosti s tvrdením zalobkyne, podla ktorého zastupuje podniky, ktoré boli identifikovatelné v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, pripomenút, ze z moznosti urcit s väcsou ci mensou presnostou pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa uplatnuje opatrenie, nijako nevyplýva, ze tieto subjekty sa musia povazovat za osobne dotknuté týmto opatrením, pokial je nesporné, ako je to v prejednávanej veci, ze toto uplatnenie sa uskutocnuje na základe objektívnej právnej a skutkovej situácie definovanej predmetným aktom (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, [10]C-451/98, Zb. s. I-8949, bod 52, a uznesenie Súdu prvého stupna z 28. februára 2005, von Pezold/Komisia, [11]T-108/03, Zb. s. II-655, bod 46). 54 Dalej treba pripomenút, ze z rozsudkov Sardegna Lines a Alzetta vyplýva, ze príjemca pomoci sa musí povazovat za individuálne dotknutého rozhodnutím, ktoré ukladá clenskému státu povinnost vymáhat pomoc od tohto príjemcu. 55 V dôsledku toho je potrebné zistit, ci zalobkyna skutocne zastupuje záujmy takýchto príjemcov. V tomto ohlade treba uviest, ze zalobkyna nemohla preukázat, ani vo svojej odpovedi na písomnú otázku polozenú Súdom prvého stupna, ani na pojednávaní, ze sa medzi jej clenmi nachádzajú príjemcovia pomoci, ktorej vymáhanie bolo nariadené. Okrem toho je v prejednávanej veci jasné, ze zalobkyna nezastupovala záujmy zalobkýn vo veciach T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02 a T-189/03, ktoré si samy chránili svoje záujmy. Preto treba dospiet k záveru, ze zalobkyna sa nenachádza v prvej situáciu predpokladanej v bode 52 vyssie. 56 Pokial ide o druhú situáciu, je síce pravda, ze existencia osobitných okolností, akými je úloha, ktorú zdruzenie zohralo v rámci konania vedúceho k prijatiu aktu v zmysle clánku 230 ES, môze odôvodnit prípustnost zaloby podanej zdruzením, ktorého clenov sa sporný akt osobne netýka, najmä pokial bolo jeho postavenie vyjednávaca dotknuté uvedeným aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Van der Kooy a i./Komisia, uz citovaný, body 21 az 24, a uznesenie FederDoc a i./Komisia, uz citované, bod 51), treba vsak konstatovat, ze zo spisu nevyplýva, ze by v prejednávanej veci islo o takýto prípad. 57 V prejednávanej veci sa totiz zalobkyna len zúcastnila na konaní bezne zacatom s cielom prijatia vnútrostátnej právnej úpravy ako vypocutý a konzultovaný úcastník konania. Skutocnost, ze mohla byt vyjednávacom kolektívnej zmluvy vyssích riadiacich pracovníkov v oblasti dotknutých sluzieb vo verejnom záujme, nie je v kontexte tohto sporu vôbec relevantná. 58 Navyse skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila na správnom konaní na základe clánku 1 písm. h) a clánku 20 nariadenia c. 659/1999, neumoznuje, aby sa povazovala za dotknutú vo svojom postavení vyjednávaca v zmysle rozsudku uz citovaného Van der Kooy a i./Komisia. Uvedené ustanovenia totiz nepriznávajú zastupitelským zdruzeniam ziadne osobitné postavenie oproti postaveniu akejkolvek inej dotknutej osoby. Z toho vyplýva, ze sa nenachádza v druhej situácii predpokladanej v bode 52 vyssie. 59 Pokial ide napokon o tretiu situáciu, hoci clánok 1 písm. h) a clánok 20 nariadenia c. 659/1999 priznávajú procesné práva dotknutým osobám, treba poukázat na to, ze táto zaloba sa nesnazí o ochranu týchto práv. Konanie podla clánku 88 ods. 2 ES sa totiz zacalo a zalobkyna v rámci tohto konania predlozila pripomienky. Za týchto podmienok nemôze samotná skutocnost, ze ju bolo mozné povazovat za dotknutú osobu v zmysle uz citovaných ustanovení, stacit na priznanie prípustnosti jeho zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 37). Navyse okolnost, ze taliansky právny poriadok prípadne priznal zalobkyni osobitné poslanie a úlohy, nemôze odôvodnovat zmenu systému opravných prostriedkov upraveného clánkom 230 ES a urceného na to, aby bola sudcovi Spolocenstva zverená kontrola zákonnosti aktov institúcií (pozri v tomto zmysle uznesenie FederDoc a i./Komisia, uz citované, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 60 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze sa nachádza v tretej situácii predpokladanej v bode 52 vyssie. 61 Tvrdenie zalobkyne zalozené na poziadavkách úcinnej súdnej ochrany nemôze spochybnit tento záver. Súdny dvor na jednej strane potvrdil ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu clánku 230 stvrtého odseku ES vo svojom rozsudku z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré (C-263/02 P, Zb. s. I-3425), a vo svojom rozsudku UPA. Na druhej strane, hoci je pravda, ze podmienka týkajúca sa osobnej dotknutosti vyzadovanej clánkom 230 stvrtým odsekom ES sa musí vykladat v duchu zásady úcinnej súdnej ochrany, pricom sa musia zohladnit rôzne okolnosti, ktoré by mohli individualizovat zalobkynu, takýto výklad nemôze viest k zruseniu uvedenej podmienky (rozsudok UPA, bod 44). 62 Nakoniec tvrdenie, ktoré zalobkyna vyvodzuje z clánku III-365 ods. 4 Zmluvy o ústave pre Európu, sa musí vyhlásit za neúcinné, pretoze táto zmluva nenadobudla platnost a navyse bola nahradená Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie ([12]Ú. v. EÚ C 115, 2008, s. 1). 63 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a ze zaloba sa preto v celom rozsahu musí odmietnut ako neprípustná. O trovách 64 V zmysle clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemal vo veci úspech, je odôvodnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 65 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho odseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Confederazione Nazionale di Servizi (Confservizi) znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 3. Associazione Nazionale fra gli Industriali degli Acquedotti -- Anfida znása vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Sváby Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXoJXXg8/L96449-6847TMP.html#t-ECRT12009SKB.0500166101-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:220:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:132:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:310:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0170&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0451&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0108&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:115:TOC 13. file:///tmp/lynxXXXXoJXXg8/L96449-6847TMP.html#c-ECRT12009SKB.0500166101-E0001