Vec T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kontrola koncentrácií podnikov - Clánky 2, 3 a 8 nariadenia (EHS) c. 4064/89 - Pojem koncentrácia - Vytvorenie dominantného postavenia - Povolenie viazané na dodrzanie urcitých záväzkov - Zásada proporcionality" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Pojem (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 3; oznámenie Komisie 98/C 66/02, bod 19) 2. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Pojem (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 3 ods. 2) 3. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Nadobudnutie spolocnej nepriamej kontroly nad spolocným podnikom [Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 3 ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b)] 4. Právo Spolocenstva - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Podmienky 5. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Pojem (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 3) 6. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Existencia - Koncentrácia, ktorá patrí do výlucnej právomoci Komisie - Podmienky (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 3) 7. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánky 1 a 5) 8. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 6) 9. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia vyplývajúca z viacerých právnych transakcií, ktoré majú jednotnú povahu z dôvodu ich vzájomnej závislosti (Nariadenie Rady c. 4064/89) 10. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 2 ods. 2 a 3) 11. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Posúdenia ekonomickej povahy (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 2) 12. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Existencia - Prekázky vstupu na trh (Clánok 82 ES) 13. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Existencia - Vplyv kúpnej sily zákazníkov vo vztahu k dodávatelovi (Clánok 82 ES) 14. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia (Nariadenie Rady c. 4064/89) 15. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Záväzky dotknutých podnikov, ktoré môzu viest k tomu, ze oznámená koncentrácia sa stane zlucitelnou so spolocným trhom (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 2 ods. 2 a clánok 8 ods. 2) 1. Z clánku 3 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ktorý má nadpis "Definícia koncentrácie", vyplýva, ze koncentrácia vznikne najmä nadobudnutím kontroly nad jedným alebo viacerými podnikmi bud podnikom konajúcim samostatne, alebo dvoma alebo viacerými spolocne konajúcimi podnikmi, pricom takéto nadobudnutie musí bez ohladu na svoju formu poskytnút, so zretelom na skutkové a právne okolnosti vlastné kazdému prípadu, moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na cinnost nadobudnutého podniku vyplývajúcu z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov. Podla bodu 19 oznámenia Komisie o pojme koncentrácia podla nariadenia Rady c. 4064/89 ide o spolocnú kontrolu vtedy, ak dva alebo viacero podnikov alebo osôb má moznost uplatnit rozhodujúci vplyv nad iným podnikom, t. j. moznost zabránit prijatiu rozhodnutí, ktoré vymedzujú strategické obchodné správanie podniku. Spolocná kontrola tak umoznuje vznik zablokovanej situácie v dôsledku moznosti zamietnut navrhované strategické rozhodnutia, ktorú majú dva alebo viaceré podniky. Títo akcionári sa teda musia nevyhnutne zhodnút na obchodnej politike spolocného podniku. Aj ked pre existenciu rozhodujúceho vplyvu v zmysle clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 nie je nevyhnutné, aby sa tento vplyv aj vykonával, na druhej strane existencia kontroly v zmysle clánku 3 nariadenia vyzaduje, aby moznost vykonávat takýto vplyv bola skutocná. (pozri body 41, 42, 58) 2. Skutocnost, ze spolocný podnik môze byt plne výkonným podnikom, a teda z funkcného hladiska hospodársky autonómny, neznamená, ze je autonómny pri prijímaní svojich strategických rozhodnutí. Opacný záver by viedol k situácii, ze by nikdy neexistovala spolocná kontrola "spolocného podniku", len co by bol hospodársky autonómny. Podmienka ulozená clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nato, aby vytvorenie spolocného podniku, t. j. kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikmi, bolo povazované za uskutocnenie koncentrácie, podla ktorej tento spolocný podnik musí "trvalo vykonáva[t] vsetky funkcie autonómneho hospodárskeho subjektu", vsak dokazuje, ze to tak nie je. (pozri bod 62) 3. Clánok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi upresnuje, ze kontrolu mozno nadobudnút "priamo alebo nepriamo" jednou alebo viacerými osobami, a clánok 3 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia pripústa, ze kontrolu môzu mat aj osoby, ktoré hoci nie sú nositelmi práv ani im neprislúchajú práva na základe zmlúv, majú právomoc na výkon z nich vyplývajúcich práv. Akcionári clenov spolocného podniku, aj ked nie sú priamo nositelmi práv veta na valnom zhromazdení tohto podniku, kedze tieto práva vykonávajú samotní clenovia, môzu nadobudnút nepriamu kontrolu v zmysle uvedeného clánku 3. Kedze obchodné spolocnosti sa totiz vzdy spravujú rozhodnutiami svojich jediných akcionárov, väcsinových akcionárov alebo akcionárov vykonávajúcich nad spolocnostou spolocnú kontrolu, nevyhnutne z toho vyplýva, ze za predpokladu, ze clenské spolocnosti spolocného podniku sú vsetky dcérske spolocnosti vlastnené výlucne alebo spolocne dvomi akcionármi, vymenovanie do rozhodovacích orgánov daného spolocného podniku predpokladá dohodu týchto dvoch akcionárov. V opacnom prípade nemôzu clenovia vymenovat rozhodovacie orgány spolocného podniku a ten nemôze fungovat. Okolnost, ze zástupcovia materských spolocností nemôzu zastávat funkciu v predstavenstve spolocného podniku alebo môzu predstavovat len mensinu v dozornej rade tohto podniku, nemá dôsledok na skutocnost, ze o zlození rozhodovacích orgánov rozhodujú clenovia tohto podniku a prostredníctvom týchto clenov ich dvaja akcionári. Okrem iného, pokial ide o zlozenie dvoch rozhodovacích orgánov spolocného podniku, ak ich stanovy nevylucujú, ze vsetky osoby zasadajúce v týchto orgánoch vykonávajú zároven funkcie v rozhodovacích orgánoch clenských podnikov spolocného podniku, títo zástupcovia musia byt do funkcií v clenských podnikoch spolocného podniku nevyhnutne vymenovaní akcionármi jeho clenov a vo funkciách v rozhodovacích orgánoch spolocného podniku budú musiet nevyhnutne zohladnovat stanoviská týchto akcionárov. (pozri body 72 - 74) 4. Právo dovolávat sa ochrany legitímnej dôvery závisí od splnenia troch podmienok. Po prvé, dotknutej osobe musia byt administratívou Spolocenstva poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé, tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie, poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi. (pozri bod 77) 5. Zatial co clánok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 4064/98 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi kvalifikuje ako koncentráciu relatívne jednoduchý a identifikovatelný fenomén - a to zlúcenie dvoch alebo viacerých pred tým nezávislých podnikov - uvedené ustanovenie v písm. b) zahrna vsetky ostatné situácie, v rámci ktorých jeden alebo viacero podnikov nadobúdajú kontrolu nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých iných podnikov. Táto vseobecná a úcelová definícia koncentrácie - ktorej výsledkom je kontrola jedného alebo viacerých podnikov - implikuje, ze nezálezí na tom, ci sa priame alebo nepriame nadobudnutie tejto kontroly uskutocnilo pocas jednej, dvoch alebo viacerých etáp prostredníctvom jednej, dvoch alebo viacerých transakcií, ak dosiahnutý výsledok predstavuje jednu koncentráciu. Tiez nie je podstatné, ci úcastníci pri oznámení koncentrácie Komisii zamýslajú uzavriet dve alebo viacero transakcií alebo ci ich uz pred oznámením uzavreli. Komisii prinálezí v tomto prípade zhodnotit, ci tieto transakcie majú jednotnú povahu, a teda predstavujú jednu koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89. Cielom takéhoto prístupu je identifikovat v závislosti od skutkových a právnych okolností vlastných kazdému prípadu a v záujme zistenia ekonomickej reality, ktorá je v pozadí operácií, ekonomický ciel sledovaný úcastníkmi tým, ze sa za existencie viacerých odlisných právnych transakcií preskúma, ci dotknuté podniky mohli uzavriet kazdú transakciu oddelene alebo ci naopak kazdá transakcia nepredstavuje iba cast komplexnejsej operácie, bez ktorej by ju úcastníci neuzavreli. Inak povedané, na úcely urcenia jednotnej povahy predmetných transakcií treba v kazdom konkrétom prípade posúdit, ci tieto transakcie sú vzájomne závislé, teda ci jedna by sa bez druhej neuskutocnila. Tento postup smeruje na jednej strane k tomu, aby sa podnikom, ktoré oznamujú koncentráciu, zarucila právna istota pre vsetky transakcie, ktorými sa táto operácia uskutocnuje, a na druhej strane, aby sa Komisii umoznil výkon úcinnej kontroly nad koncentráciami, ktoré sú spôsobilé významným spôsobom narusit úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti. Tieto dva ciele navyse predstavujú základný úcel nariadenia c. 4064/89. Z uvedeného vyplýva, ze koncentrácia v zmysle clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 môze vzniknút aj pri existencii viacerých formálne odlisných právnych transakcií, ak sú tieto transakcie vzájomne závislé takým spôsobom, ze by sa jedny bez druhých neuskutocnili, a ktorých výsledok spocíva v tom, ze jeden alebo viacero podnikov nadobudne priamu alebo nepriamu ekonomickú kontrolu nad cinnostou jedného alebo viacerých iných podnikov. (pozri body 103 - 109) 6. Clánok 3 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi síce definuje podmienky existencie "koncentrácie" a obmedzuje sa na vseobecné a vecné definovanie toho, co treba povazovat za "koncentráciu", ale neupravuje otázku právomoci Komisie vo veci koncentrácií. Spomedzi operácií, ktoré zodpovedajú definícii clánku 3 nariadenia c. 4064/89, patria do výlucnej právomoci Komisie jedine operácie s takzvaným "rozsahom [významom na úrovni - neoficiálny preklad] Spolocenstva", ako sú definované v clánku 1 tohto nariadenia, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Preto ak urcitá transakcia zodpovedá definícii v clánku 3 nariadenia c. 4064/89, nespadá nevyhnutne do rozsahu výlucnej právomoci Komisie; k tomu je este potrebné, aby táto transakcia mala "význam na úrovni Spolocenstva". (pozri bod 114) 7. Zo vseobecnej struktúry clánku 5 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi vyplýva, ze zámerom zákonodarcu Spolocenstva bolo spresnit rozsah pôsobnosti tohto nariadenia predovsetkým definovaním obratov úcastníkov koncentrácie, ktoré treba zohladnit na úcely vymedzenia jej "významu na úrovni Spolocenstva" v zmysle clánku 1 nariadenia c. 4064/89. Z clánku 5 ods. 2 tohto nariadenia tak vyplýva, ze v rámci nadobudnutia castí podniku sa musí na posúdenie významu predmetnej koncentrácie zohladnit jedine obrat vztahujúci sa na tieto skutocne nadobudnuté casti podniku. Toto posúdenie rovnako zahrna výklad clánku 5 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89 v tom zmysle, ze ak sa nadobudnutie casti jedného alebo viacerých podnikov uskutocnuje viacerými transakciami medzi tými istými osobami alebo podnikmi pocas obdobia dvoch rokov, obrat sa musí vztahovat na tieto nadobudnuté casti posudzované spolu. Dôvodom vedúcim k vlozeniu druhého pododseku do clánku 5 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 je zabránit tomu, aby tie isté podniky alebo tie isté osoby umelo rozdelili operáciu na niekolko ciastocných prevodov aktív rozvrhnutých v case s cielom vyhnút sa limitom stanoveným nariadením c. 4064/89, ktoré urcujú právomoc Komisie pri uplatnovaní tohto nariadenia. Preto skutocnost, ze clánok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89 umoznuje Komisii povazovat dve alebo viacero transakcií za tvoriace jednu koncentráciu na úcely výpoctu obratu dotknutých podnikov s cielom zabránit vylúceniu právomoci, ktorú jej zveruje nariadenie, neznamená, ze toto ustanovenie zbavuje Komisiu práva vopred urcit podla clánku 3 tohto nariadenia, ci viaceré transakcie, ktoré sú jej oznámené, tvoria jednu koncentráciu alebo naopak ci musia byt tieto transakcie povazované za transakcie tvoriace viacero koncentrácií. Ak z hodnotenia Komisie vyplynie, ze dve oznámené transakcie nie sú vzájomne závislé, tieto transakcie sa budú posudzovat jednotlivo. Ak jedna a/alebo druhá nemá význam na úrovni Spolocenstva, Komisia nebude mat právomoc jednu a/alebo druhú posudzovat. Ak z tohto hodnotenia vyplynie, ze transakcie majú jednotnú povahu umoznujúcu povazovat ich za jednu koncentráciu podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89, Komisia následne preverí, ci takto identifikovaná operácia má význam na úrovni Spolocenstva na úcely urcenia svojej právomoci a posúdenia úcinkov operácie na hospodársku sútaz. (pozri body 115 - 120) 8. Stanovisko obhajované kazdou zo strán, ktoré podali oznámenie o koncentrácii, je zo svojej podstaty subjektívne a nevyhnutne odráza ich vlastné záujmy. Táto okolnost vsak nemôze Komisiu viest k tomu, aby sa v záujme zistovania ekonomickej reality koncentrácie vzdala vysvetlení úcastníkov, ktoré jej umoznujú identifikovat, aký ekonomický ciel skutocne sledovali úcastníci v case uzavretia daných transakcií. Hoci tieto vysvetlenia, ktoré jedna zo strán uskutocnujúcich oznámenie nespochybnila, nemôzu byt samy osebe rozhodujúce, Komisia vsak musí byt oprávnená opriet sa o takéto vysvetlenia, ak jej umoznujú posilnit prvky posúdenia, na ktorých sa zakladá jej analýza. (pozri bod 147) 9. Komisia tým, ze preskúmala transakciu, ktorá sama osebe nesplnala kritériá významu na úrovni Spolocenstva a ktorú z tohto dôvodu skúmal a schválil vnútrostátny orgán príslusný pre oblast hospodárskej sútaze, spolocne s neskorsou transakciou, s ktorou bola neoddelitelne spojená, neporusila rozdelenie právomoci medzi vnútrostátnymi orgánmi a orgánmi Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré uskutocnilo nariadenie c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, pokial tieto dve transakcie tvorili z dôvodu ich jednotnej povahy jedinú koncentráciu s významom na úrovni Spolocenstva. (pozri body 158 - 161) 10. Dominantné postavenie podla clánku 2 nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi sa týka situácie, ked jeden alebo viaceré podniky majú ekonomickú silu, ktorá im umoznuje vytvorit prekázky zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, pretoze im poskytuje moznost správat sa vo velkej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a nakoniec od spotrebitelov. V tomto ohlade majú vysoké trhové podiely velkú výpovednú hodnotu a pomer medzi trhovými podielmi úcastníkov koncentrácie a podielmi ich konkurentov, predovsetkým tých, ktorí po nich bezprostredne nasledujú, predstavuje dôlezitý náznak existencie dominantného postavenia. Tento faktor totiz umoznuje hodnotit konkurencieschopnost konkurentov predmetného podniku. Okrem toho mimoriadne vysoký trhový podiel môze byt sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia, najmä vtedy, ak ostatní sútazitelia na trhu majú ovela mensie podiely. Rovnako prítomnost konkurentov môze vo vseobecnosti predstavovat faktor, ktorý by prípadne mohol zmiernit alebo dokonca vylúcit dominantné postavenie predmetného subjektu, iba v prípade, ak títo konkurenti majú tak silné postavenie, ze môzu pôsobit ako skutocná protiváha. Napokon nedostatok konkurencného tlaku môze ciastocne byt aj dôsledkom diferencovanosti výrobkov na relevantnom trhu. Diferencovanost výrobkov totiz znamená, ze ziaden výrobok nie je dokonalým substitútom iného výrobku, a preto zvýsenie ceny jedného z nich nevedie nevyhnutne k strate trhového podielu podniku, ktorý zvýsil cenu, v prospech jeho konkurentov vyrábajúcich iný výrobok, co by sa stalo v prípade dokonale substitucných výrobkov. (pozri body 195, 198, 201, 212, 213) 11. Hmotnoprávne pravidlá uvedené v nariadení c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, osobitne v jeho clánku 2, priznávajú Komisii urcitú diskrecnú právomoc, najmä pri posúdeniach ekonomickej povahy. Súd Spolocenstva preto pri preskúmaní vykonávania tejto právomoci, ktorá má zásadný význam pre uplatnovanie pravidiel v oblasti koncentrácií, musí zohladnit mieru správnej úvahy, ktorú predpokladajú normy ekonomickej povahy tvoriace súcast rezimu koncentrácií. Z toho vyplýva, ze preskúmanie komplexných ekonomických posúdení uskutocnených Komisiou pri výkone diskrecnej právomoci, ktorú jej priznáva nariadenie c. 4064/89, zo strany súdu Spolocenstva sa musí obmedzit na overenie toho, ci boli dodrzané predpisy upravujúce procesný postup a odôvodnenie, ci je skutkový stav zistený presne, ci nejde o zjavne nesprávne posúdenie a o zneuzitie právomoci. Súd Spolocenstva hlavne nemôze nahradit posúdenie ekonomických otázok Komisiou svojím vlastným posúdením. (pozri body 196, 197) 12. Prekázky vstupu na trh tvoria rôzne skutocnosti najmä ekonomickej, obchodnej, alebo financnej povahy, ktoré môzu potenciálnych konkurentov etablovaných podnikov vystavit rizikám a nákladom dostatocne vysokým na to, aby ich odradili od vstupu na trh v primeranom case alebo im tento vstup na trh osobitne stazili, a tým im znemoznili vykonávat konkurencný tlak na správanie sa etablovaných podnikov. (pozri bod 219) 13. Kúpna sila zákazníkov urcitého dodávatela môze vyvázit trhovú silu dodávatela vtedy, ked títo zákazníci majú moznost vyuzit v primeranom case vyhovujúce alternatívne zdroje dodávok v prípade, ak sa dodávatel rozhodne zvýsit svoje ceny alebo zhorsit dodacie podmienky. V tomto ohlade sú rozptýlenie subjektov na relevantnom trhu a absencia vyhovujúcich alternatívnych zdrojov dodávok pre tieto subjekty na trhu dve kritériá, ktoré aj ked nie sú nevyhnutne vycerpávajúce pre potvrdenie alebo vylúcenie existencie kúpnej sily zákazníkov, ktorá by bola schopná vyvázit ekonomickú silu dodávatela, predsa sú velmi dôlezité. Na jednej strane totiz kritérium stupna koncentrácie odberatelov na trhu znamená, ze ich obmedzený pocet im môze posilnit rokovaciu pozíciu voci dodávatelovi. Na druhej strane kritérium dostupnosti vyhovujúcich alternatívnych zdrojov zásobovania umoznuje urcit, ci existuje vysoká pravdepodobnost, ze dodávatel bude nútený obmedzit alebo úplne zastavit zvysovanie cien. (pozri body 230 - 232) 14. Nariadenie c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nezakazuje, aby sa so zretelom na jeho ustanovenia preskúmali prípadné aspekty vertikálnej koordinácie medzi spolocným podnikom a jedným alebo oboma zakladatelskými podnikmi, ktoré sú výsledkom koncentrácie, bez toho, aby sa tým vopred rozhodla otázka samostatnosti spolocného podniku. (pozri bod 250) 15. V rámci nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi je Komisia oprávnená prijat iba také záväzky, ktoré môzu viest k zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. Inými slovami, záväzky navrhnuté dotknutými podnikmi musia Komisii umoznit prijatie záveru, ze predmetná koncentrácia nevytvorí ani neposilní dominantné postavenie v zmysle clánku 2 ods. 2 tohto nariadenia. Aby také záväzky mohla Komisia prijat so zretelom na vydanie rozhodnutia podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, musia byt teda nielen úmerné problému týkajúceho sa hospodárskej sútaze, ktorý Komisia oznacila vo svojom rozhodnutí, ale musia ho aj úplne vyriesit. Úcastníci, ktorí podali oznámenie, sa vsak nato, aby Komisia mohla vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, vôbec nemusia obmedzit na navrhovanie záväzkov, ktoré sledujú iba obnovenie stavu hospodárskej sútaze pred koncentráciou. Podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 je totiz Komisia oprávnená prijat akékolvek záväzky úcastníkov, ktoré jej umoznia prijat rozhodnutie, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom. Navyse po predlození záväzkov, ktoré idú nad rámec obnovenia stavu pred koncentráciou, Komisia nemá moznost ich odmietnut a prijat bud rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, alebo rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 8 ods. 2 nariadenia, ale doplnené o podmienky smerujúce k obnoveniu stavu pred koncentráciou, ktoré by Komisia jednostranne stanovila. V prvom prípade - ak by vydala negatívne rozhodnutie - by totiz Komisia porusila clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, ktorý jej ukladá povinnost prijat rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, ak zistí, ze koncentrácia splna, prípadne bude splnat po úpravách zo strany dotknutých podnikov, kritérium stanovené v clánku 2 ods. 2 toho istého nariadenia. V druhom prípade - ak by vydala pozitívne rozhodnutie doplnené o podmienky smerujúce výlucne k obnoveniu predchádzajúceho stavu - by Komisia konala rovnako v rozpore so znením clánku 8 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89, ktoré nepredvída, ze Komisia by mohla vyhlásenie koncentrácie za zlucitelnú so spolocným trhom podriadit podmienkam, ktoré by jednostranne stanovila nezávisle od záväzkov prijatých úcastníkmi, ktorí podali oznámenie. (pozri body 294, 307 - 311) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 23. februára 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kontrola koncentrácií podnikov - Clánky 2, 3 a 8 nariadenia (EHS) c. 4064/89 - Pojem koncentrácia - Vytvorenie dominantného postavenia - Povolenie viazané na dodrzanie urcitých záväzkov - Zásada proporcionality" Vo veci T-282/02, Cementbouw Handel & Industrie BV, so sídlom v Le Cruquius (Holandsko), v zastúpení: W. Knibbeler, O. Brouwer a P. Kreijger, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Nijenhuis, K. Wiedner a W. Mölls, neskôr A. Nijenhuis, É. Gippini Fournier a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/756/ES z 26. júna 2002 týkajúce sa konania o uplatnení nariadenia Rady EHS c. 4064/89, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a dohodou EHP (vec COMP/M.2650 - Haniel/Cementbouw/JV [CVK]) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 282, 2003, s. 1, korigendum v Ú. v. EÚ L 285, 2003, s. 52), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Lindh, P. Mengozzi, I. Wiszniewska-Bial/ecka a V. Vadapalas, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. júla 2005, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 24. januára 2002 podnik Franz Haniel & Cie GmbH (dalej len "Haniel") a zalobca oznámili Komisii koncentráciu v súlade s clánkom 4 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, opätovne uverejnené po korigendách v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v znení zmien a doplnení nariadenia Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164). Podla oznámenia nadobudli Haniel a zalobca v roku 1999 spolocnú kontrolu v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 4064/89 nad holandským podnikom Coöperatieve Verkoop- en Produktievereniging van Kalkzandsteenproducenten (dalej len "CVK") a jeho jedenástimi clenskými podnikmi na základe zmluvy a kúpy obchodných podielov vlastnených nemeckým podnikom RAG AG (dalej len "RAG"). 2 Haniel je diverzifikovaný nemecký holding, ktorý v sektore stavebných materiálov vyrába a distribuuje stavebné materiály na stavbu múrov, ako sú kremicito-vápenaté tehly, pórobetón a betón pripravený na liatie. Haniel vykonáva svoju cinnost prevazne v Nemecku. Pokial ide o Holandsko, pred koncentráciou mal Haniel úcast vo viacerých podnikoch vyrábajúcich kremicito-vápenaté tehly, clenoch CVK. 3 Zalobca, ktorý bol pôvodne clenom holandskej skupiny NBM Amstelland BV, vykonáva svoju cinnost v Holandsku na trhu stavebných materiálov a vseobecnejsie na trhoch stavebníctva, logistiky a obchodu so surovinami. V case prijatia rozhodnutia 2003/756/ES týkajúceho sa konania o uplatnení nariadenia c. 4064/89, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom a dohodou EHP (vec COMP/M.2650 - Haniel/Cementbouw/JV [CVK]) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") vlastnila zalobcu investicná spolocnost CVC Capital Partners Group Ltd. 4 CVK existuje od roku 1947 a pôvodne bola poverená predajom výrobkov svojich clenských podnikov, holandských výrobcov kremicito-vápenatých tehál. V roku 1989 sa spolocnost CVK pretransformovala na druzstvo podla holandského práva, aby sa tak zlepsila spolupráca medzi jej clenmi. 5 Pred uskutocnením koncentrácie bolo pät z jedenástich clenských podnikov CVK - Kalkzandsteenfabriek De Hazelaar BV (dalej len "De Hazelaar"), Kalkzandsteenindustrie Loevestein BV (dalej len "Loevestein"), Steenfabriek Boudewijn BV (dalej len "Boudewijn"), Kalkzandsteenfabriek Hoogdonk BV (dalej len "Hoogdonk") a Kalkzandsteenfabriek Rijsbergen BV (dalej len "Rijsbergen") - dcérskymi spolocnostami Haniel. Traja výrobcovia tehál - Kalkzandsteenfabriek Harderwijk BV (dalej len "Harderwijk"), Kalkzandsteenfabriek Roelfsema BV (dalej len "Roelfsema") a Kalkzandsteenfabriek Bergumermeer BV (dalej len "Bergumermeer") - boli dcérskymi spolocnostami zalobcu, zatial co dvaja výrobcovia - Anker Kalkzandsteenfabriek BV (dalej len "Anker") a Vogelenzang Fabriek van Bouwmaterialen BV (dalej len "Vogelenzang") - boli dcérskymi spolocnostami RAG. Jeden výrobca, podnik Van Herwaarden Hillegom BV (dalej len "Van Herwaarden") vlastnili spolocne Haniel ([dôverné] %),([2]1) zalobca ([dôverné] %) a RAG ([dôverné] %). 6 V roku 1998 Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán pre hospodársku sútaz, dalej len "NMa") dostal oznámenie zámeru koncentrácie, ktorou CVK zamýslal prevziat kontrolu nad svojimi clenskými podnikmi. Kontrola sa mala previest v rámci uzavretia dohody o odvode zisku a zmeny stanov CVK. Dna 23. apríla 1998 rozhodol NMa zacat konanie tzv. "druhej fázy". Rozhodnutím z 20. októbra 1998 NMa uzavrel konanie druhej fázy a predmetný zámer povolil. 7 Pred uskutocnením koncentrácie prijala spolocnost RAG rozhodnutie predat spolocnosti Haniel a zalobcovi podiely, ktoré vlastnila v clenských podnikoch CVK. V marci 1999 úcastníci oznámili svoj zámer NMa. NMa im listom z 26. marca 1999 oznámil, ze zamýslaný prevod nepredstavuje koncentráciu v zmysle clánku 27 wet van 22 mei 1997 houdende nieuwe regels omtrent de economische mededinging (Mededingingswet) (zákon z 22. mája 1997 stanovujúci nové pravidlá hospodárskej sútaze) (Stb. 1997, c. 242), pretoze operácia povolená rozhodnutím z 20. októbra 1998 bola uskutocnená najneskôr v case predmetného prevodu. 8 Dna 9. augusta 1999 CVK a jeho clenské podniky uzavreli dohodu o odvode zisku uvedenú v bode 6 vyssie. Stanovy CVK sa v ten istý den zmenili, aby sa tak zobrali do úvahy ustanovenia dohody o odvode zisku (tieto dve transakcie sa dalej oznacujú ako transakcie predstavujúce "prvú skupinu transakcií"). Takisto v ten istý den spolocnost RAG previedla podiely, ktoré vlastnila v troch clenských podnikoch CVK (Anker, Vogelenzang a Van Herwaarden) na spolocnost Haniel a na zalobcu (dalej len "transakcia RAG"), ktoré medzi sebou uzavreli zmluvu o spolupráci upravujúcu ich spoluprácu v rámci CVK (tieto dve transakcie spolu sa dalej oznacujú ako transakcie predstavujúce "druhú skupinu transakcií"). 9 Po tom, ako sa Komisia dozvedela o koncentrácii z 9. augusta 1999 pri prílezitosti preskúmania dvoch iných koncentrácií oznámených spolocnostou Haniel (veci COMP/M.2495 - Haniel/Fels a COMP/M.2568 - Haniel/Ytong), upozornila listom z 22. októbra 2001 zalobcu a dva dalsie zúcastnené podniky, ze koncentrácia jej mala byt oznámená na základe clánku 4 nariadenia c. 4064/89. 10 Ako bolo uvedené v bode 1 vyssie, 24. januára 2002 spolocnost Haniel a zalobca oznámili koncentráciu na základe clánku 4 nariadenia c. 4064/89. 11 Dna 25. februára 2002 Komisia prijala rozhodnutie na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89, kedze usúdila, ze oznámená koncentrácia vzbudzuje vázne obavy, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom a dohodou o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "dohoda EHP"). 12 Dna 25. apríla 2002 Komisia adresovala úcastníkom, ktorí oznámili koncentráciu, oznámenie o výhradách. Zalobca nan odpovedal listom z 13. mája 2002. 13 Dna 16. mája 2002 Komisia vypocula dotknutých úcastníkov. 14 V nadväznosti na prvý návrh záväzkov, ktorý bol predlozený 28. mája 2002 a ktorý Komisia povazovala za nedostatocný na to, aby sa vyriesil nou zistený problém v oblasti hospodárskej sútaze, Haniel a zalobca predlozili 5. júna 2002 konecné záväzky. 15 Dna 26. júna 2002 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým urcila, ze oznámená koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom a fungovaním dohody EHP (clánok 1 napadnutého rozhodnutia), pokial Haniel a zalobca budú plne dodrziavat záväzky uvedené v bodoch 27, 28, 32 az 35 a 40 prílohy k tomuto rozhodnutiu (clánok 2 napadnutého rozhodnutia) a pokial budú plne dodrziavat ostatné záväzky uvedené v prílohe (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). Medzi záväzkami uvedenými v clánku 2 napadnutého rozhodnutia je uvedené najmä zrusenie CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo s výnimkou dôverných údajov uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 30. októbra 2003 (Ú. v. ES L 282, s. 1, korigendum v Ú. v. ES L 285, s. 52). Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. novembra 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie podla clánku 230 ES. 17 Podla clánku 14 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a na návrh stvrtej komory Súd prvého stupna rozhodol po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 rokovacieho poriadku, ze vec bude postúpená sirsiemu rozhodovaciemu zlozeniu. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na niektoré otázky a predlozili niektoré dokumenty. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovenej lehote. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. júla 2005. 20 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 22 Zalobca v podstate uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku právomoci Komisie na preskúmanie predmetných transakcií podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89. Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne hodnotila vytvorenie dominantného postavenia v dôsledku koncentrácie, v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 4064/89. Nakoniec, tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 3 a clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, a zásady proporcionality. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nemala právomoc na preskúmanie predmetných transakcií podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89 23 Tento zalobný dôvod je rozdelený na tri casti. Prvá cast ja zalozená na nedostatku právomoci Komisie na preskúmanie transakcie RAG, kedze nedoslo k zmene kontroly nad spolocnostou CVK. Druhá cast je zalozená na nedostatku právomoci Komisie na kvalifikáciu dvoch rozdielnych transakcií ako jednej koncentrácie a na tom, ze v prejednávanej veci neslo o koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89. Tretia cast je zalozená na nedostatku právomoci Komisie na hodnotenie nadobudnutia kontroly spolocnostou CVK nad jej clenskými podnikmi z dôvodu, ze koncentráciu povolil NMa. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nemá právomoc na preskúmanie transakcie RAG, kedze nedoslo k zmene kontroly nad CVK Tvrdenia úcastníkov konania 24 Zalobca tvrdí, ze Komisia na základe nariadenia c. 4064/89 nemá právomoc na preskúmanie transakcie RAG, pretoze táto operácia neviedla k nadobudnutiu spolocnej kontroly spolocnosti Haniel a zalobcu nad CVK. 25 Po prvé, zalobca spochybnuje tvrdenie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého pred transakciou RAG bola mozná zmena väcsiny v rámci zhromazdenia spolocníkov CVK. 26 Zalobca povazuje toto tvrdenie za prekvapujúce, pretoze rozhodnutia NMa z 23. apríla a z 20. októbra 1998 túto moznost vôbec neuvádzajú. 27 Zalobca dalej vyjadruje svoje pocudovanie nad tým, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu analýzu otázky, ci, in concreto, bola mozná zmena väcsiny v rámci zhromazdenia spolocníkov CVK pred transakciou RAG. Komisia sa podla názoru zalobcu nemohla, tak ako to urobila v napadnutom rozhodnutí, obmedzit na zistenie, ze pred touto transakciou nastala zmena väcsiny bez predlozenia akýkolvek dôkazov v súvislosti s absenciou silných spolocných záujmov "akcionárov" alebo neprítomnostou stabilnej väcsiny, v súlade s bodom 35 oznámenia Komisie o pojme koncentrácia podla nariadenia Rady c. 4064/89 (Ú. v. ES C 66, 1998, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 195). Podla názoru zalobcu Komisia nedokázala preukázat, ze pred transakciou RAG bola daná situácia "neexistencie kontroly" nad CVK. Podla zalobcu vzhladom na silné spolocné záujmy, ktoré existovali medzi "akcionármi" CVK pred touto transakciou, najmä na základe zmluvy o odvode ziskov, Komisii prinálezí preukázat neexistenciu kontroly pred transakciou RAG. 28 Po druhé sa zalobca domnieva, ze údajné právo veta, ktoré mal podla napadnutého rozhodnutia spolu s Haniel, nevedie k spolocnej kontrole CVK, ktorá je nezávislým hospodárskym subjektom. 29 V prvom rade, Komisia sa uspokojila s tým, ze iba predpokladala právo veta zalobcu a Haniel v rozhodovacích orgánoch CVK. 30 Zalobca predovsetkým tvrdí, ze Komisia neprihliadla na záruky, ktoré zalobca a Haniel poskytli NMa pri oznámení návrhu dohody o odvode ziskov schválenom rozhodnutím z 20. októbra 1998. V zmysle týchto záruk sa na jednej strane predstavenstvo CVK musí skladat výlucne zo zástupcov clenov CVK alebo nezávislých osôb, a nesmie zahrnat ziadneho zo zástupcov spolocností patriacich k tej istej skupine, do ktorej patrí materská spolocnost jedného alebo viacerých clenov CVK. Na druhej strane, pokial ide o dozornú radu CVK, väcsinu v nej musia tvorit nezávislí clenovia. Podla zalobcu tieto pravidlá zabezpecujú, ze ani zalobca, ani Haniel nemôzu ovplyvnovat strategické obchodné rozhodnutia CVK. 31 Zalobca dalej tvrdí, ze podla holandského obcianskeho zákonníka rozhodovacie orgány druzstva, akým je CVK, musia prijímat rozhodnutia jedine v záujme podniku a nie v záujme akcionárov. V dôsledku toho podla zalobcu ani on samotný, ani Haniel nemohli ani právne, ani fakticky ovplyvnovat strategické obchodné rozhodnutia rozhodovacích orgánov CVK. Podla zalobcu z toho vyplýva, ze v dôsledku rozhodnutia z 20. októbra 1998, ktorým boli prijaté záruky ponúknuté samotným zalobcom a spolocnostou Haniel, vznikla legitímna dôvera týkajúca sa tejto otázky, pricom Komisii musí konkrétne preukázat moznost spolocnosti Haniel a zalobcu vykonávat rozhodujúci vplyv na rozhodnutia CVK. 32 Na druhom mieste zalobca spochybnuje záver, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluva o spolupráci uzatvorená medzi zalobcom a spolocnostou Haniel, zatvorenie troch clenských podnikov CVK vyrábajúcich kremicito-vápenatých tehly a urcité vnútorné dokumenty spolocnosti Haniel poukazujú ako podstatné prvky na existenciu spolocnej kontroly, ktorú zalobca a spolocnost Haniel vykonávali nad CVK. Pokial ide o zmluvu o spolupráci uzavretú medzi Haniel a zalobcom, zalobca uvádza, ze ustanovenia citované napadnutým rozhodnutím sa týkajú iba pouzitia [dôverné], co nemôze automaticky znamenat strategické rozhodnutia CVK. Pokial ide o zatvorenie troch clenských podnikov CVK, zalobca pripomína, ze v tejto súvislosti nebola medzi ním a spolocnostou Haniel uzatvorená ziadna dohoda, a ze po podpísaní dohody o odvode zisku to bola práve CVK, ktorá rozhodla o ich zatvorení, opierajúc sa o svoje vlastné obchodné analýzy. Pokial ide o vnútorné dokumenty spolocnosti Haniel, zalobca tvrdí, ze bol oprávnený sa s nimi oboznámit, a preto môze potvrdit, ze tieto dokumenty nepreukazujú existenciu alebo neexistenciu spolocnej kontroly na úcely uplatnenia nariadenia c. 4064/89, ale týkajú sa záujmov spolocnosti Haniel, ktoré sú subjektívne a v prejednávanej veci nepodstatné. 33 Nakoniec, po tretie sa zalobca domnieva, ze Komisia si nesplnila povinnost dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie z troch hladísk: predovsetkým, v súvislosti s údajnou existenciou zmeny koalície v rámci CVK pred transakciou RAG, osobitne tým, ze neuviedla dôvody, pre ktoré zaujala odlisné stanovisko, ako bolo stanovisko NMa; dalej v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze záruky poskytnuté spolocnostou Haniel a zalobcom samotným NMa nestacia na vylúcenie moznosti spolocnej kontroly, a nakoniec v súvislosti so zistením, ze zmluva o spolupráci medzi Haniel a zalobcom, zatvorenie niektorých podnikov na výrobu kremicito-vápenatých tehál a vnútorné dokumenty spolocnosti Haniel sú podstatné prvky spolocnej kontroly nad CVK. 34 Komisia na úvod pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí nepovazovala transakciu RAG za samostatnú operáciu. Dohoda o odvode zisku, teda nadobudnutie kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi a transakcia RAG, t. j. nadobudnutie kontroly spolocnostou Haniel a zalobcom nad CVK prostredníctvom nadobudnutia podielov na imaní clenských spolocností CVK, ktoré predtým vlastnila spolocnost RAG, predstavujú jedinú a tú istú koncentráciu. 35 Vzhladom na uvedené Komisia predovsetkým tvrdí, ze vo vseobecnosti, ak sa dvaja akcionári podielajú rovnako na hlasovacích právach v podniku, táto situácia, popísaná v bode 20 oznámenia Komisie o pojme koncentrácia citovanom v bode 27 vyssie, im umoznuje mat právo veta a následne spolocnú kontrolu podniku. V prejednávanej veci ani zalobca, ani Haniel, ani RAG nemali pred koncentráciou právo veta. Navyse Komisia zdôraznuje, ze nie je vylúcené, ze za velmi výnimocných okolností minoritní akcionári, kedze nedisponovali právom veta, mohli de facto vykonávat spolocnú kontrolu podniku, pricom zalobca vo svojej zalobe netvrdil, ze medzi troma vyssie uvedenými akcionármi existovali silné spolocné záujmy pred uskutocnením koncentrácie. V tejto súvislosti Komisia tiez zdôraznuje, ze snaha zalobcu rozvíjat v replike argumentáciu, podla ktorej takéto spolocné záujmy existovali predovsetkým z dôvodu existencie dohody o odvode zisku, nezohladnuje skutocnost, ze táto dohoda je neoddelitelnou súcastou koncentrácie, a preto táto argumentácia neplatí pre obdobie predchádzajúce 9. augustu 1999. Za týchto podmienok treba podla Komisie konstatovat, ze traja akcionári mali odlisné záujmy, a je potrebné predpokladat, ze zmeny väcsiny v rámci CVK boli pred koncentráciou mozné. 36 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalozené na nezohladnení rozhodnutia NMa z 20. októbra 1998 a záruk, ktoré poskytol zalobca a Haniel, Komisia zdôraznuje, ze NMa preskúmal koncentráciu na základe odlisnej právnej úpravy. Na jednej strane koncentrácia oznámená NMa nebola ako taká uskutocnená, a 9. augusta 1999 bola uzavretá iná koncentrácia - zahrnajúca prvú a druhú skupinu transakcií -, na ktorú sa vztahovala povinnost oznámenia podla nariadenia c. 4064/89. Na druhej strane NMa posúdil pojem kontroly podla holandského práva hospodárskej sútaze, zatial co Komisia tak urobila podla ustanovení nariadenia c. 4064/89. Aj ked otázka zmeny väcsiny nebola pre NMa relevantná, podla Komisie NMa predsa priznal týmto zmenám väcsiny dôlezitost tým, ze uplatnil nariadenie c. 4064/89 na inú koncentráciu, domnievajúc sa, ze ak sa tieto zmeny stali moznými v dôsledku koncentrácie, táto skutocnost vylucuje akúkolvek predchádzajúcu spolocnú kontrolu CVK. Záruky uvádzané zalobcom v nicom tento záver nemenia, pretoze ich jediným cielom je obmedzit osobám vykonávajúcim funkcie v "konecných akcionároch" CVK moznost zasadat v jej riadiacich orgánoch. Clenovia týchto orgánov sú vsak menovaní do zhromazdenia clenov CVK na návrh predstavitelov clenov, ktorí samotní sú menovaní jednotlivými akcionármi. Komisia preto tvrdí, ze je málo pravdepodobné, ze clenovia riadiacich orgánov CVK konajú bez prihliadnutia na záujmy tých, ktorí s konecnou platnostou rozhodujú o ich nominácii alebo odvolaní - t. j. zalobca a Haniel ako "konecní akcionári". 37 Komisia navyse zdôraznuje, ze ustanovenia holandského obcianskeho zákonníka nemenia záver, podla ktorého zalobca a Haniel majú nad CVK spolocnú kontrolu. Komisia na jednej strane tvrdí, ze aj ked je pravda, ze podla holandského práva rozhodnutia riadiacich orgánov podniku musia byt prijaté so zretelom na záujmy podniku, záujem akcionárov je stále faktor, ktorý treba zobrat do úvahy pri stanovení toho, co je v záujme podniku. Na druhej strane Komisia uvádza, ze vztahy medzi CVK a zalobcom sú porovnatelné so vztahmi dcérskej a materskej spolocnosti; pritom v rozsahu, v akom holandské právo spolocností zaväzuje dcérske spolocnosti dodrziavat pokyny materskej spolocnosti, by tak malo byt aj v prípade, ked dva podniky - zalobca a Haniel - spolu kontrolujú spolocný podnik. 38 Komisia tiez spochybnuje zalobcovu kritiku odôvodnenia c. 19 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluva o spolupráci, uzatvorenie troch clenských podnikov CVK a vnútorné dokumenty Haniel predstavujú podstatné prvky spolocnej kontroly vykonávanej zalobcom a spolocnostou Haniel nad CVK. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze tieto znaky slúzia iba na ilustráciu existencie spolocnej kontroly preukázanej v odôvodneniach c. 13 az 17 napadnutého rozhodnutia, co zalobca okrem iného pripustil vo svojej replike. Preto právo veta, ktoré má zalobca a Haniel pri menovaní clenov správnych orgánov CVK, ako také postacuje na vytvorenie ich spolocnej kontroly CVK. V kazdom prípade sa Komisia domnieva, ze prvé dva prvky sú skutocne zásadné pre moznost zalobcu a Haniel ovplyvnovat cinnost a strategické rozhodnutia CVK. Pokial ide o vnútorné dokumenty Haniel, Komisia sa domnieva, ze potvrdzujú jej tvrdenie, podla ktorého Haniel a zalobca mali záujem získat spolocnú kontrolu nad CVK. 39 Nakoniec Komisia tiez odmieta tvrdenia zalobcu týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné poznámky 40 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89, ktorý má nadpis "Definícia koncentrácie", "1. Za vznik koncentrácie sa povazuje situácia, ked: a) sa zlúcia dva alebo viac predtým nezávislých podnikov alebo b) jedna alebo viac osôb, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo - jeden alebo viac podnikov kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom nadobudnú priamu alebo nepriamu kontrolu nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov. 2. Vytvorenie spolocného podniku, ktorý trvalo vykonáva vsetky funkcie autonómneho hospodárskeho subjektu,... je koncentrácia v zmysle odseku 1 písm. b). 3. Na úcely tohto nariadenia kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a respektujúc príslusné skutocnosti alebo zákon dávajú moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na podnik predovsetkým prostredníctvom: a) vlastníckych alebo uzívacích práv ku vsetkým aktívam podniku alebo ich casti; b) práv alebo zmlúv, ktoré umoznujú vykonávat rozhodujúci vplyv na zlozenie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podniku. 4. Kontrolu nadobúdajú osoby alebo podniky, ktoré: a) sú drzitelmi práv alebo im prislúchajú práva na základe príslusných zmlúv; alebo b) hoci nie sú drzitelmi takýchto práv, alebo im neprislúchajú práva na základe takýchto zmlúv, majú právomoc na výkon práv od nich odvodených. ..." 41 Z uvedeného vyplýva, ze koncentrácia vznikne najmä nadobudnutím kontroly nad jedným alebo viacerými podnikmi bud podnikom konajúcim samostatne, alebo dvoma alebo viacerými spolocne konajúcimi podnikmi, pricom takéto nadobudnutie musí bez ohladu na svoju formu poskytnút, so zretelom na skutkové a právne okolnosti vlastné kazdému prípadu, moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na cinnost nadobudnutého podniku vyplývajúcu z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov. 42 Ako upresnila Komisia v bode 19 oznámenia o pojme koncentrácia citovanom v bode 27 vyssie, ktorý v podstate prevzala v odôvodnení c. 14 napadnutého rozhodnutia, a ktorý zalobca nespochybnil, o spolocnú kontrolu ide vtedy, ak dva alebo viacero podnikov alebo osôb má moznost uplatnit rozhodujúci vplyv nad iným podnikom, t. j. moznost zabránit prijatiu rozhodnutí, ktoré vymedzujú strategické obchodné správanie podniku. Spolocná kontrola tak umoznuje vznik zablokovanej situácie v dôsledku moznosti zamietnut navrhované strategické rozhodnutia, ktorú majú dva alebo viaceré podniky. Títo akcionári sa teda musia nevyhnutne zhodnút na obchodnej politike spolocného podniku. 43 V prejednávanej veci Komisia uviedla v odôvodneniach c. 15 az 17 napadnutého rozhodnutia tieto upresnenia: "(15) Nadobudnutím podielov RAG, spolocnosti Haniel a Cementbouw nadobudli spolocnú kontrolu nad CVK. Nepriama 50 %-ná úcast spolocností Haniel a Cementbouw v CVK umoznuje týmto spolocnostiam výkon práva veta v zhromazdení clenov (ledenvergadering) CVK. Ich právo veta vzniklo prevodom podielu spolocnosti RAG, ktorej prítomnost v zhromazdení clenov umoznila zmenu väcsiny a tým vylúcila moznost nadobudnutia kontroly akcionárov nad zhromazdením clenov. (16) Zhromazdenie clenov CVK rozhoduje o zlození rozhodovacích orgánov CVK, t. j. predstavenstva (Raad van Bestuur) a dozornej rady (Raad van Commissarissen). Stanovy a dohoda o odvode zisku mu stanovujú obmedzenia v tejto volbe, kedze ziaden z clenov predstavenstva nemôze zároven vykonávat funkcie v clenských spolocnostiach akcionárov CVK a iba mensina clenov dozornej rady je na to oprávnená. (17) Právomoc rozhodovat o zlození rozhodovacích orgánov podnikov je podstatné strategické rozhodnutie. Podla nariadenia o koncentráciách právo veta nad takýmto rozhodnutím zveruje v dôsledku toho jeho nositelovi kontrolu nad podnikom, v prejednávanej veci nad CVK. Prijímajúc svoje vlastné rozhodnutia zohladnujú totiz clenovia týchto rozhodovacích orgánov stanoviská osôb, ktoré majú právo veta." 44 V odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez uviedla toto: "(19) Nadobudnutie kontroly nad CVK spolocnostami Haniel a Cementbouw vyplýva aj zo zmluvy o spolupráci uzavretej týmito podnikmi v rámci dohody o odvode zisku. Haniel a Cementbouw v nej upresnujú urcité aspekty ich spolupráce v rámci CVK (odôvodnenie c. 11). Uz pred koncentráciou Haniel a Cementbouw podrobne prerokovali urcité strategické rozhodnutia, ktoré vedenie CVK prijalo po uskutocnení spornej koncentrácie, osobitne zatvorenie troch z jedenástich tovární vyrábajúcich kremicito-vápenaté tehly; úcastníci teda zjavne vychádzali z týchto rozhodnutí pri uzavretí dohody o odvode zisku. Vo vseobecnosti, dokumenty vypracované pre potreby riaditelstva skupiny Haniel na úcely interného rozhodnutia týkajúceho sa tejto koncentrácie preukazujú, ze v kazdom prípade z pohladu spolocnosti Haniel uzatvorenie dohody o odvode zisku umozní úcastníkom spolocnú kontrolu CVK". 45 Z vyssie citovaných castí napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zistila nadobudnutie kontroly CVK spolocnostou Haniel a zalobcom nezávisle od otázky uvedenej v druhej casti tohto zalobného dôvodu, ci v prejednávanej veci existuje jedna alebo viacero koncentrácií. Ak aj Komisia vo svojich písomných vyjadreniach poznamenáva, ze v napadnutom rozhodnutí nerozhodla výlucne o transakcii RAG, ale o koncentrácii zahrnajúcej prvú a druhú skupinu transakcií uvedených v bode 8 vyssie, treba skonstatovat, ze pri urcení nadobudnutia spolocnej kontroly nad CVK spolocnostami Haniel a zalobcom Komisia vychádzala výlucne z druhej skupiny transakcií. 46 Treba upresnit, ze zalobca v podstate tvrdí, po prvé, ze pred uzavretím druhej skupiny transakcií a najmä pred transakciou RAG existovala spolocná kontrola CVK vykonávaná jej troma akcionármi, t. j. zalobcom, Haniel a RAG - ako to vyplýva z jeho tvrdenia, podla ktorého existujú "silné spolocné záujmy medzi akcionármi CVK" (pozri bod 27 vyssie), ktorá má povahu kontroly uvedenej v bodoch 30 az 35 uz citovaného oznámenia Komisie o pojme koncentrácia - a vytýka Komisii, ze nepreukázala "absenciu spolocných záujmov" akcionárov CVK pred uzavretím druhej skupiny transakcií, pred zistením "nadobudnutia kontroly" nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom. Po druhé zalobca tvrdí, ze v zmysle záruk týkajúcich sa zlozenia predstavenstva a dozornej rady, poskytnutých NMa v rámci oznámenia zámeru prvej skupiny transakcií uvedenej v bode 8 vyssie by bola vylúcená spolocná kontrola nad CVK, a to z dôvodu absencie práva veta, ktoré má Haniel a zalobca nad strategickými rozhodnutiami podniku. 47 Nasledujúce preskúmanie sa preto bude v prvom rade týkat tvrdenia zalobcu, podla ktorého spolocná kontrola CVK jej troma akcionármi existovala pred uzavretím druhej skupiny transakcií. Ako bolo urcené v napadnutom rozhodnutí, v prípade negatívnej odpovede Súd prvého stupna v druhom rade posúdi, ci druhá skupina transakcií, najmä transakcia RAG, viedla k nadobudnutiu spolocnej kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom. Nakoniec, v tretom rade Súd prvého stupna preskúma námietky vznesené zalobcom v súvislosti s nedostatocným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokial ide o nadobudnutie spolocnej kontroly CVK. - O tvrdeniach zalobcu, ktoré sa týkajú spolocnej kontroly nad CVK pred uzavretím druhej skupiny transakcií 48 Treba zdôraznit, ze zistenie uvedené v odôvodnení c. 15 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého prítomnost RAG v zhromazdení clenov CVK by umoznila zmenu väcsiny a vylúcila moznost akcionárov nadobudnút kontrolu nad clenmi, je nevyhnutne zalozené na výklade údajov týkajúcich sa rozdelenia základného imania a zodpovedajúcich hlasovacích práv, uvedených v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia. 49 Tieto údaje uvedené nizsie predstavujú v percentuálnom vyjadrení úcast, ktorú má kazdý z jedenástich clenov CVK na jej základnom imaní - a s tým spojené hlasovacie práva -, v súlade so stanovami CVK: - De Hazelaar [dôverné] % - Loevestein [dôverné] % - Boudewijn [dôverné] % - Hoogdonk [dôverné] % - Rijsbergen [dôverné] % - Harderwijk [dôverné] % - Roelfsema [dôverné] % - Bergumermeer [dôverné] % - Anker [dôverné] % - Vogelenzang [dôverné] % - Van Herwaarden [dôverné] % 50 Treba pripomenút, ze pred uzavretím druhej skupiny transakcií bola spolocnost Haniel vlastníkom prvých piatich podnikov uvedených vyssie, zalobca bol materskou spolocnostou Harderwijk, Roelfsema a Bergumermeer, zatial co RAG vlastnil Anker a Vogelenzang. Pokial ide o podnik Van Herwaarden, Haniel vlastnil na jeho základnom imaní [dôverné] %, zalobca [dôverné] % a RAG [dôverné] %. 51 Z uvedeného vyplýva, ze pred uzavretím druhej skupiny transakcií Haniel nepriamo vlastnil [40 az 45]([3]2) % základného imania CVK ([dôverné] % zodpovedajúcich celkovému podielu prvých piatich podnikov + [dôverné] % zodpovedajúcich jeho [dôverné] % úcasti vo Van Herwaarden), zatial co zalobca a RAG jednotlivo vlastnili [40 az 45] % ([dôverné] % zodpovedajúcich celkovému podielu svojich troch dcérskych spolocností + [dôverné] % zodpovedajúcich jeho [dôverné] % úcasti vo Van Herwaarden) a [15 az 20] % ([dôverné] % zodpovedajúcich celkovému podielu jej dvoch dcérskych spolocností + [dôverné] % zodpovedajúcich jeho [dôverné] % úcasti vo Van Herwaarden). 52 Vzhladom na moznosti hlasovania na zhromazdení clenov CVK by z toho v zásade vyplývalo, ze ak si RAG ponechal úcast v rámci CVK, ziaden z troch akcionárov CVK by nemal moznost zablokovat prijatie rozhodnutí tohto zhromazdenia vrátane prijatia strategických rozhodnutí CVK. 53 Toto zistenie nie je spochybnené tvrdením zalobcu, podla ktorého existovali dôlezité spolocné záujmy medzi akcionármi podobné záujmom uvádzaným Komisiou v jej vyssie uvedenom oznámení o pojme koncentrácia, pretoze v skutocnosti existovala spolocná kontrola CVK troma akcionármi pred touto transakciou. 54 Treba zdôraznit, ze v bode 30 vyssie uvedeného oznámenia Komisia uviedla, ze aj ked nie sú upravené specifické práva veta, dva alebo viac podnikov, ktoré získavajú mensinový podiel v inom podniku, môzu nad ním nadobudnút spolocnú kontrolu. Z oznámenia vyplýva, ze takáto situácia predpokladá zosúladené konanie mensinových akcionárov vyplývajúce bud z právne záväznej dohody, alebo zo skutkových okolností. Podla oznámenia môze mat právny prostriedok zabezpecenia spolocného výkonu hlasovacích práv rôzne podoby, akými sú holdingová spolocnost alebo zmluva, ktorou sa akcionári zaviazu konat rovnakým spôsobom (zdruzená dohoda). Pokial ide o skutkové okolnosti preukazujúce zosúladené konanie, oznámenie v bode 32 uvádza, ze takéto konanie mensinových akcionárov sa môze výnimocne objavit vtedy, ak sú spolocné záujmy týchto akcionárov také silné, ze pri výkone svojich práv v spolocnom podniku nebudú pôsobit jeden proti druhému. 55 Oznámenie na jednej strane upresnuje, ze v prípade získania mensinových podielov v uz existujúcom spolocnom podniku môze predchádzajúca existencia vztahov medzi mensinovými akcionármi alebo nadobudnutie podielov prostredníctvom zosúladeného postupu naznacovat spolocný záujem takejto povahy. Na druhej strane v prípade vytvorenia nového spolocného podniku existuje väcsia pravdepodobnost, ze pri nadobudnutí mensinových podielov zakladajúce podniky zámerne vykonávajú spolocnú politiku, najmä ak kazdý zakladajúci podnik dá do spolocného podniku vklad, ktorý je nevyhnutný na jeho prevádzku (osobitné technológie, know-how, dodávatelské zmluvy, atd.). Oznámenie nakoniec v bode 35 zdôraznuje, ze ak silné spolocné záujmy, napríklad tie, ktoré sú naznacené vyssie, chýbajú, moznost zmien koalícií medzi mensinovými akcionármi zvycajne vylucuje predpoklad spolocnej kontroly. Tam, kde v postupoch rozhodovania neexistuje ziadna stabilná väcsina, pricom väcsina sa v kazdom prípade dá dosiahnut rôznymi moznými spojeniami hlasov mensinových akcionárov, nie je mozné predpokladat, ze minoritní akcionári budú spolocne kontrolovat daný podnik. 56 Zalobca nespochybnuje vseobecné posúdenie týkajúce sa existencie spolocných záujmov, ktoré urobila Komisia vo vyssie citovanom oznámení o pojeme koncentrácia, ale tvrdí, ze v prejednávanej veci pred uzavretím druhej skupiny transakcií traja akcionári uz mali také záujmy, ktoré sú predmetom oznámenia. 57 Treba zdôraznit, ze vo svojich písomných vyjadreniach zalobca nepredlozil ziaden dôkaz umoznujúci konkrétne podporit jeho tvrdenie. Navyse uvádza, ze tieto spolocné záujmy sú zalozené na dohode o odvode zisku, teda na jednej z transakcií patriacej do prvej skupiny transakcií. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze je nepochybné, ze dohoda o odvode zisku bola uzavretá az 9. augusta 1999, t. j. v ten istý den ako druhá skupina transakcií. Preto v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, táto dohoda nemôze tvorit základ na preukázanie existencie spolocných záujmov troch akcionárov pred uzavretím druhej skupiny transakcií, ktorý by umoznil urcit, ci v tom case existovala moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na strategické rozhodnutia podniku CVK. Skutocnost, ze návrh dohody o odvode zisku bol oznámený NMa, v nicom nemení toto tvrdenie, pretoze moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na strategické rozhodnutia CVK, ktorá z tejto dohody vyplýva pre zalobcu a spolocnost Haniel, nebola pred uzavretím druhej skupiny transakcií skutocná. 58 Treba zdôraznit, ze aj ked pre existenciu rozhodujúceho vplyvu v zmysle clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 nie je nevyhnutné, aby sa tento vplyv aj vykonával, na druhej strane existencia kontroly v zmysle clánku 3 nariadenia vyzaduje, aby moznost vykonávat takýto vplyv bola skutocná. Samotná skutocnost, ze návrh dohody o odvode zisku bol oznámený NMa, nepreukazuje, ze traja akcionári získali v dôsledku tohto oznámenia moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad CVK pred uzavretím druhej skupiny transakcií. 59 Z uvedeného v rozpore s tvrdením zalobcu vyplýva, ze Komisii nie je mozné vytýkat, ze v prejednávanej veci nepreukázala neexistenciu dôlezitých spolocných záujmov medzi mensinovými akcionármi CVK pred uzavretím druhej skupiny transakcií, pretoze zalobca ani pred Súdom prvého stupna neoznacil dôkazy, na ktorých by sa tieto údajné spolocné záujmy mohli zakladat. 60 Okrem iného nemá význam tvrdenie zalobcu, podla ktorého rozhodnutia NMa z 23. apríla a z 20. októbra 1998 nespomínajú moznost zmeny koalícií akcionárov a povazujú CVK za autonómny hospodársky subjekt. 61 Na jednej strane aj za predpokladu, ze rozhodnutia NMa môzu byt v rozpore s Komisiou, treba skonstatovat, ze NMa v týchto rozhodnutiach rozhodoval o otázke, ci zamýslaná operácia tvoriaca predmet dohody o odvode zisku predstavuje koncentráciu podla holandského zákona. NMa teda nerozhodoval o druhej skupine transakcií, o ktorej v case prijatia vyssie uvedených rozhodnutí nevedel. V kazdom prípade, tak ako NMa nespomína zmeny koalície, tak aj vo svojom konecnom rozhodnutí z 20. októbra 1998 neuvádza, ze pred uzavretím druhej skupiny transakcií existovala spolocná kontrola CVK troma akcionármi, teda predpoklad, ktorý zalobca uvádza v rámci tejto casti zalobného dôvodu. 62 Na druhej strane sa zalobca mýli v súvislosti s pojmom autonómny hospodársky subjekt. Skutocnost, ze spolocný podnik môze byt plne výkonným podnikom, a teda z funkcného hladiska hospodársky autonómny, neznamená, ze je autonómny pri prijímaní svojich strategických rozhodnutí. Opacný záver by viedol k situácii, ze by nikdy neexistovala spolocná kontrola "spolocného podniku", len co by bol hospodársky autonómny. Podmienka ulozená clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 nato, aby vytvorenie spolocného podniku, t. j. kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikmi, bolo povazované za uskutocnenie koncentrácie, podla ktorej tento spolocný podnik musí "trvalo vykonáva[t] vsetky funkcie autonómneho hospodárskeho subjektu", vsak dokazuje, ze to tak nie je. 63 V dôsledku toho na základe údajov v napadnutom rozhodnutí a obsahu spisu dostupného v case jeho prijatia zalobca nepreukázal, ze existovala spolocná kontrola CVK jej troma akcionármi pred uzavretím druhej skupiny transakcií, na ktorej existenciu Komisia by nesprávne opomenula prihliadnut. 64 Treba preto overit, ci uzavretie druhej skupiny transakcií viedlo k nadobudnutiu kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom, v dôsledku coho by získali právo veta nad strategickými rozhodnutiami tohto podniku. - O nadobudnutí spolocnej kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom pri uzavretí druhej skupiny transakcií 65 Predovsetkým je nesporné, ze transakciou RAG spolocnost Haniel a zalobca nadobudli spolocnú kontrolu nad troma podnikmi Anker, Vogelenzang a Van Herwaarden, ktoré sú clenmi CVK. Táto operácia spocívajúca v kúpe jednotlivých exkluzívnych a mensinových podielov spolocnosti RAG v týchto podnikoch predstavuje ako taká koncentráciu. Zmluva o prevode zahrna okrem iného ustanovenia typicky spojené s koncentráciou, ako napríklad ustanovenie o zákaze konkurencie na holandskom trhu výroby stavebných materiálov na nosné múry, ku ktorému sa zaviazal RAG za vsetky podniky jeho skupiny. 66 Dalej treba zdôraznit, ze Haniel a zalobca vzhladom na rozdelenie základného imania medzi clenmi CVK spomenuté v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia nepriamo kazdý nadobudli 50 % na základnom imaní CVK tým, ze na jednej strane nadobudli kazdý [dôverné] % podiel v Anker a Vogelenzang a na druhej strane tým, ze sa dohodli na kúpe [dôverné] % podielu, ktorý mal RAG na základnom imaní Van Herwaarden, zalobcom. 67 Rovnaký podiel na základnom imaní a jemu zodpovedajúcich hlasovacích právach v CVK v zásade umoznuje kazdému z akcionárov blokovat strategické rozhodnutia spolocného podniku, ako napríklad rozhodnutia týkajúce sa menovania rozhodovacích orgánov spolocného podniku, ktorými sú predstavenstvo a dozorná rada. Aby sa zabránilo vzniku takejto moznosti zablokovania pri prijímaní strategických rozhodnutí spolocného podniku, akcionári sú povinní neustále spolupracovat. 68 V tejto súvislosti zalobca po prvé tvrdí, ze záruky poskytnuté NMa v súvislosti so zlozením rozhodovacích orgánov CVK vylucujú uplatnenie práva veta kazdým z akcionárov nad týmito rozhodnutiami. Po druhé sa domnieva, ze holandský obciansky zákonník ukladá rozhodovacím orgánom CVK povinnost prijímat rozhodnutia výlucne v záujme tohto podniku a nie v záujme akcionárov. Po tretie spochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorej zmluva o spolupráci, ktorú uzavrel so spolocnostou Haniel, a ostatné príklady uvedené v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia preukazujú existenciu spolocnej kontroly CVK. 69 Tieto tvrdenia nemozno prijat. 70 Pokial ide o prvé tvrdenie, treba zdôraznit, ze v súlade s clánkami 9 a 12 stanov CVK prijatých 9. augusta 1999 v znení ich zmien a doplnení je kazdý z clenov predstavenstva a dozornej rady zvolený zhromazdením clenov. Stanovy v súlade so zárukami poskytnutými NMa ustanovujú urcité obmedzenia, pokial ide o osoby, ktoré môzu zastávat funkciu v rozhodovacích orgánoch. Pokial ide o predstavenstvo, clánok 9 ods. 1 stanov ustanovuje, ze tento orgán je zlozený výlucne zo zástupcov clenov CVK alebo nezávislých osôb a nebude v nom prítomný ziaden zástupca skupín spolocností, ktorým patrí materská spolocnost jedného alebo viacerých clenov CVK. Pokial ide o dozornú radu, clánok 12 ods. 2 stanov uvádza, ze väcsina clenov tohto orgánu vrátane jeho predsedu sa skladá zo zástupcov clenov alebo nezávislých osôb, pricom iba mensinu clenov môzu predstavovat zástupcovia skupín, ktorým patrí materská spolocnost jedného alebo viacerých clenov CVK. 71 Kedze sa vsak tento typ obmedzení týka iba výberu osôb, ktoré zastávajú funkciu v rozhodovacích orgánoch, nemôze úplne vylúcit moznost akcionárov clenov CVK vykonávat nad ním rozhodujúci vplyv. 72 Urcite treba pripustit, ze akcionári clenov CVK nie sú priamo nositelmi práv veta na valnom zhromazdení CVK, ktoré vykonávajú samotní clenovia. Je vsak dôlezité pripomenút, ze clánok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 4064/89 upresnuje, ze kontrolu mozno nadobudnút "priamo alebo nepriamo" jednou alebo viacerými osobami, zatial co clánok 3 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia pripústa, ze kontrolu môzu mat aj osoby, ktoré hoci nie sú nositelmi práv, ani im neprislúchajú práva na základe zmlúv, majú právomoc na výkon z nich vyplývajúcich práv. Zo skutocnosti, ze na jednej strane sa obchodné spolocnosti vzdy spravujú rozhodnutiami svojich jediných akcionárov, väcsinových akcionárov alebo akcionárov vykonávajúcich nad spolocnostou spolocnú kontrolu a ze na druhej strane v prejednávanej veci clenské spolocnosti CVK sú vsetky dcérske spolocnosti vlastnené výlucne alebo spolocne zalobcom a spolocnostou Haniel, nevyhnutne vyplýva, ze menovanie do rozhodovacích orgánov CVK predpokladá dohodu dvoch akcionárov. V opacnom prípade nemôzu clenovia vymenovat rozhodovacie orgány CVK, a spolocný podnik nemôze fungovat. 73 Okolnost, ze zástupcovia materských spolocností nemôzu zastávat funkciu v predstavenstve CVK alebo môzu predstavovat len mensinu v dozornej rade tohto podniku, nemá dôsledok na skutocnost, ze o zlození rozhodovacích orgánov rozhodujú clenovia CVK a prostredníctvom týchto clenov ich dvaja akcionári. 74 Okrem iného treba zdôraznit, ze pokial ide o zlozenie dvoch rozhodovacích orgánov CVK, nemozno vylúcit, ze vsetky osoby zasadajúce v týchto orgánoch vykonávajú zároven funkcie v rozhodovacích orgánoch clenských podnikov CVK, ako to umoznuje znenie clánkov 9 a 12 stanov CVK, podla ktorého rozhodovacie orgány CVK "budú zlozené výlucne z clenov CVK alebo nezávislých osôb". Ak nastane takýto prípad, títo zástupcovia musia byt do funkcií v clenských podnikoch CVK nevyhnutne menovaní akcionármi clenov CVK a vo funkciách v rozhodovacích orgánoch CVK budú musiet nevyhnutne zohladnovat stanoviská týchto akcionárov. 75 Za daných okolností zalobca nepredlozil ziaden dôkaz spochybnujúci záver Komisie, podla ktorého nie sú vylúcené vsetky moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv na CVK spolocnostou Haniel a zalobcom v nadväznosti na uzavretie druhej skupiny transakcií. 76 Okrem iného zalobca nemôze Komisii vytýkat údajnú legitímnu dôveru, ktorá by bola zalozená na výklade pojmu kontrola, ktorý zvolil NMa uplatnením holandského práva hospodárskej sútaze. 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo dovolávat sa ochrany legitímnej dôvery závisí od splnenia troch podmienok. Po prvé, dotknutej osobe musia byt administratívou Spolocenstva poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé, tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie, poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T-347/03, Zb. s. II-2555, bod 102 a tam citovanú judikatúru). 78 V prejednávanej veci stací zdôraznit, ze zalobca nezískal ziadnu konkrétnu záruku zo strany administratívy Spolocenstva, na základe ktorej by mala Komisia za predpokladu, ze by sa mohla takto legálne zaviazat, posúdit pojem kontrola v zmysle nariadenia c. 4064/89 rovnakým spôsobom, ako to urobil NMa v rozhodnutí z 20. októbra 1998 uplatnením holandského práva hospodárskej sútaze. Zalobca tiez nedostal konkrétnu záruku zo strany NMa, osobitne v liste z 26. marca 1999 citovanom v bode 7 vyssie, s ktorou by Komisia súhlasila a podla ktorej by Komisia uplatnila rovnaký postup ako ten, ktorý je obsiahnutý v tomto liste po uzavretí druhej skupiny transakcií. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by zalobca dostal takúto záruku, táto nemohla vzbudit sama osebe dôvodné ocakávania, pretoze podla vyssie uvedenej úvahy by takáto záruka nebola zalozená na hodnotení zlucitelnom s clánkom 3 nariadenia c. 4064/89. 79 Ani druhé tvrdenie zalozené na uplatnení holandského obcianskeho zákonníka nie je presvedcivejsie. Ak aj holandský obciansky zákonník stanovuje, ako to tvrdí zalobca, ze rozhodnutia druzstva musia byt prijaté v jeho vlastnom záujme, nic to nemení na skutocnosti, ze osobami oprávnenými prijímat tieto rozhodnutia sú osoby, ktoré majú priamo alebo nepriamo hlasovacie práva v druzstve. Preto tvrdenia zalobcu vyvodené z ustanovení holandského obcianskeho zákonníka nespochybnujú existenciu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Haniel a zalobcu na CVK po uzavretí druhej skupiny transakcií. 80 Nakoniec, pokial ide o tretie tvrdenie, zmluva o spolupráci, ktorú uzavrel so spolocnostou Haniel, zatvorenie troch clenských podnikov CVK a urcité interné dokumenty spolocnosti Haniel, na ktoré sa odvoláva odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia, nepredstavujú podstatu právneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa spolocnej kontroly CVK - ktoré je zamerané na existenciu práv veta v prospech spolocnosti Haniel a zalobcu -, ale slúzia iba na jeho osvetlenie, co zalobca pripústa vo svojej replike. Preto aj za predpokladu, ze by uvedené príklady nepreukazovali existenciu rozhodujúceho vplyvu na CVK - ktorého moznost vyplýva z existencie práva veta, uz skonstatovanej odôvodneniach c. 13 az 17 napadnutého rozhodnutia a rozobratej vyssie -, a následne by bolo hodnotenie týchto príkladne uvedených skutocností v napadnutom rozhodnutí zjavne nesprávne, ako to tvrdí zalobca, neviedlo by to k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pretoze zásada moznosti rozhodujúceho vplyvu na CVK zostáva plne platná. 81 Pre úplnost Súd prvého stupna zdôraznuje, ze zavretie troch clenských podnikov CVK (Boudewijn, Bergumermeer a Vogelenzang) umoznuje dostatocne preukázat nadobudnutie kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom, pricom ani zalobca vázne nespochybnuje, ze ide o strategické rozhodnutie. 82 Este konkrétnejsie, pokial ide o podnik Vogelenzang - ktorý bol pred transakciou RAG dcérskou spolocnostou RAG - ani Haniel, ani zalobca nemohli od uzavretia druhej skupiny transakcií samy rozhodnút o zatvorení tohto podniku, ktorého obchodné podiely v rovnakom rozsahu vlastnia jeho dvaja akcionári. Zalobca nedokázal v ziadnom stádiu konania pred Súdom prvého stupna podlozit tvrdenie, podla ktorého o uzavretí tohto podniku rozhodla CVK na základe svojej vlastnej obchodnej politiky. Z toho vyplýva, ze o uzavretí podniku Vogelenzang mohli rozhodnút jedine Haniel a zalobca. 83 Na základe vsetkých týchto dôvodov treba skonstatovat, ze Komisia sa správne domnievala, ze uzavretím druhej skupiny transakcií nadobudli Haniel a zalobca spolocnú kontrolu nad CVK v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89. - O údajne nedostatocnom odôvodnení 84 Zalobca uvádza tri výhrady týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o urcenie nadobudnutia spolocnej kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a ním samotným (pozri bod 33 vyssie). 85 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutie závisí od povahy príslusného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahy institúcie takým spôsobom, ze na jednej strane poskytne dotknutým osobám dostatocný údaj o tom, ci je akt dôvodný alebo ci je prípadne zatazený vadou umoznujúcou spochybnit jeho platnost a na druhej strane umozní súdu Spolocenstva, aby vykonal príslusnú kontrolu zákonnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb. s. II-4825, bod 155 a tam citovanú judikatúru). 86 V prejednávanej veci mozno napriek implicitnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o neexistenciu spolocnej kontroly CVK troma akcionármi pred uzavretím druhej skupiny transakcií a osobitne transakcie RAG, napadnuté rozhodnutie vnímat v kontexte, v ktorom bolo prijaté, osobitne na základe údajov uvedených v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia, stanov CVK a zmlúv uzavretých 9. augusta 1999. Ako zdôraznuje vyssie vykonaná analýza, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto otázke tiez neznemoznuje Súdu prvého stupna vykonat kontrolu zákonnosti. 87 Zalobca tiez nemôze vytýkat Komisii, ze nedostatocne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze záruky poskytnuté NMa neboli dostatocné. Z odôvodnení c. 25 a 27 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré nemohla rozsírit výklad pojmu kontrola, ktorý zvolil NMa najmä v rozhodnutí z 20. októbra 1998 na základe holandskej právnej úpravy o hospodárskej sútazi na výklad clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, ktorého výklad je v právomoci Komisie, s výhradou kontroly vykonanej súdom Spolocenstva. Tieto vysvetlenia boli samy osobe dostacujúce. Navyse, kontrola zákonnosti tiez nie je v tejto otázke znemoznená, ako to preukazujú predchádzajúce úvahy. 88 K rovnakému záveru treba dospiet aj v súvislosti s príkladmi poukazujúcimi na existenciu spolocnej kontroly uvedenými v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia. Hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto otázke strucné, zalobca mohol plne porozumiet dôvodom, ktoré viedli Komisiu k presvedceniu, ze tieto okolnosti mohli preukazovat existenciu spolocnej kontroly nad CVK zalobcom a spolocnostou Haniel okrem iného aj bez toho, aby bola znemoznená súdna kontrola. 89 Za týchto podmienok výhrady zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia musia byt zamietnuté. 90 Následne treba tiez zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. O druhej casti prvého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia nemala právomoc povazovat dve transakcie za jedinú koncentráciu a podla ktorej v prejednávanej veci nedoslo ku koncentrácii v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89 Tvrdenia úcastníkov konania 91 Po prvé zalobca vytýka Komisii, ze sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze nadobudnutie kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi prostredníctvom uzavretia dohody o odvode zisku na jednej strane a transakcie RAG na druhej strane predstavuje jednu a tú istú koncentráciu v dôsledku ich vzájomnej závislosti z casového a hospodárskeho hladiska. Podla písomných vyjadrení zalobcu nariadenie c. 4064/89 nepriznáva Komisii ziadnu vseobecnú právomoc rozhodnút, ze dve odlisné transakcie sa majú povazovat za jednu koncentráciu. 92 V tejto súvislosti zalobca zdôraznuje, ze na takúto situáciu odkazuje iba clánok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89, v zmysle ktorého za urcitých podmienok Komisia má právo povazovat dve alebo viacero transakcií za jednu koncentráciu na úcely výpoctu obratu dotknutých podnikov nadobúdajúcich úcasti jedného alebo viacerých podnikov. Zalobca vsak zdôraznuje, ze uvedené ustanovenie nie je v prejednávanej veci relevantné. Na jednej strane cielom clánku 5 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89 je zabránit tomu, aby podniky obchádzali uplatnenie tohto nariadenia tým, ze umelo rozdelia operáciu na viacero transakcií, aby tak táto operácia nedosahovala limity obratov ustanovené týmto nariadením. V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziaden dôkaz naznacujúci skutocnost, ze zalobca a Haniel mali v úmysle obíst uplatnenie nariadenia c. 4064/89. Na druhej strane zalobca zdôraznuje, ze v odôvodnení c. 23 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodila záver, ze clánok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89 nemozno v prejednávanej veci priamo uplatnit. V kazdom prípade zalobca zastáva názor, ze skutocné obmedzenia pôsobnosti nariadenia c. 4064/89 boli uznané samotnou Komisiou v Zelenej knihe o preskúmaní nariadenia c. 4064/89 [KOM (2001) 745, konecné znenie] a v návrhu nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 20, 2003, s. 4) predlozenom Komisiou s cielom zmenit a doplnit toto nariadenie. 93 Po druhé zalobca zdôraznuje, ze aj za predpokladu, ze nariadenie c. 4064/89 zveruje Komisii právomoc povazovat viacero transakcií za jednu koncentráciu, Komisia dostatocne nepodlozila svoje hodnotenie, podla ktorého v prejednávanej veci existovala vzájomná závislost medzi dvoma skupinami predmetných transakcií tak, aby ich bolo potrebné povazovat za jednu koncentráciu. 94 Podla zalobcu skutocnost, ze prvá a druhá skupina transakcií sa uzavrela v ten istý den - 9. augusta 1999 - pred tým istým notárom, nemá osobitný význam pre otázku ich vzájomnej závislosti. Zalobca v tejto súvislosti zdôraznuje, ze uz oznámil Komisii, ze uzatvorenie dohody o odvode zisku do 9. augusta 1999 bolo oddialené tak odvádzaním ziskov a strát v rámci CVK, v súvislosti s ktorým bolo potrebné vykonat viacero velmi rozsiahlych technických a obchodných operácií, ako aj rôznymi ekologickými stúdiami. 95 Zalobca navyse spochybnuje hodnotenie Komisie, podla ktorého uzavretie dohody o odvode ziskov bolo podmienené uskutocnením druhej skupiny transakcií, najmä transakcie RAG. V tejto súvislosti zalobca predovsetkým pripomína, ze dohoda o odvode zisku bola oznámená 26. februára 1998 NMa, z coho vyplýva, ze zámer uzavriet túto dohodu bol dostatocne presný napriek tomu, ze zalobca v tomto case nevedel o predaji obchodných podielov RAG v clenských podnikoch CVK, a preto tento predaj nemá rozhodujúci význam pre otázku vzájomnej závislosti oboch transakcií. Zalobca dalej zdôraznuje, ze neexistuje ziadna záväzná zmluvná dohoda alebo urovnanie spájajúce dve transakcie. Zalobca nakoniec tvrdí, ze názor spolocnosti Haniel, podla ktorého existuje vzájomná závislost medzi transakciami treba povazovat za nepodstatný, pretoze jednak, pri hodnotení takejto vzájomnej závislosti sa Komisia musí opriet o skutkové okolnosti, a nie o subjektívne posúdenie jednej zo strán, a jednak Haniel, so zretelom na okolnosti prejednávanej veci, mohol mat záujem na zrusení CVK v súlade s poziadavkami napadnutého rozhodnutia. Podla názoru zalobcu ide teda o dve odlisné koncentrácie. 96 Po prvé, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa vseobecnej právomoci Komisie povazovat viacero transakcií za jednu koncentráciu, Komisia naopak tvrdí, ze clánok 3 nariadenia c. 4064/89, ktorý sa týka pojmu koncentrácia, nevylucuje, ze jedna koncentrácia môze zahrnat niekolko transakcií. V závislosti od ekonomickej reality môze koncentrácia pozostávat z jednej alebo viacerých transakcií. Podla Komisie jej samotný rozhodovací postup poukazuje na niekolko takýchto príkladov. 97 Navyse, podla Komisie odkaz zalobcu na clánok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89 nie je správny. Toto ustanovenie sa týka výlucne výpoctu obratu na úcely urcenia, ci má koncentrácia význam na úrovni Spolocenstva, alebo nie, a ci je jeho cielom zabránit podnikom vyhýbat sa uplatneniu nariadenia c. 4064/89 tým, ze rozdelia koncentráciu na viacero odlisných transakcií, ktoré sa uskutocnia pocas obdobia dvoch rokov, a jednotlivo nedosiahnu stanovený prah pre obraty. Na samotný pojem koncentrácia sa vsak vztahuje clánok 3 nariadenia c. 4064/89. 98 Komisia tiez spochybnuje odkaz zalobcu na uz citovanú Zelenú knihu a návrh Komisie smerujúci k zmene a doplneniu nariadenia c. 4064/89. Podla Komisie, hoci sa navrhovalo rozsírenie právomocí Komisie na urcité osobitné typy transakcií, Zelená kniha potvrdila vseobecnú a sirokú definíciu pojmu koncentrácia, zatial co návrh Komisie smeroval len k osvetleniu existujúcej rozhodovacej praxe. 99 Po druhé, Komisia nesúhlasí s výhradou zalobcu, podla ktorej dostatocne nepreukázala vzájomnú závislost medzi dvoma hlavnými transakciami. 100 Podla Komisie tri okolnosti, ak sa zohladnia spolocne, umoznujú vyvodit takúto vzájomnú závislost, ako to bolo preukázané v odôvodneniach c. 20 az 22 napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Súdom prvého stupna 101 V rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobca, hoci upresnil svoje stanovisko na pojednávaní, v prvom rade spochybnuje vseobecnú právomoc Komisie povazovat za jednu koncentráciu viacero transakcií uplatnením clánku 3 nariadenia c. 4064/89. V druhom rade sa zalobca domnieva, ze hodnotenie Komisie, podla ktorého transakcie uzavreté 9. augusta 1999 boli vzájomne závislé a z ekonomického hladiska predstavovali celok, je nesprávne. - O moznosti Komisie povazovat viacero transakcií za jednu koncentráciu podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89. 102 Podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 sa za vznik koncentrácie povazuje situácia, ked sa zlúcia dva alebo viac predtým nezávislých podnikov [clánok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 4064/89] alebo ak jedna alebo viac osôb, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo ak jeden alebo viac podnikov kúpia cenné papiere alebo aktíva, zmluvne alebo iným spôsobom nadobudnú priamu alebo nepriamu kontrolu nad celým podnikom alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov [clánok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 4064/89]. 103 Zatial co clánok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 4064/98 kvalifikuje ako koncentráciu relatívne jednoduchý a identifikovatelný fenomén - a to zlúcenie dvoch alebo viacerých pred tým nezávislých podnikov - uvedené ustanovenie v písmene b) zahrna vsetky ostatné situácie, v rámci ktorých jeden alebo viacero podnikov nadobúdajú kontrolu nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých iných podnikov. 104 Táto vseobecná a úcelová definícia koncentrácie - ktorej výsledkom je kontrola jedného alebo viacerých podnikov - implikuje, ze nezálezí na tom, ci sa priame alebo nepriame nadobudnutie tejto kontroly uskutocnilo pocas jednej, dvoch alebo viacerých etáp prostredníctvom jednej, dvoch alebo viacerých transakcií, ak dosiahnutý výsledok predstavuje jednu koncentráciu. 105 Tiez nie je podstatné, ci úcastníci pri oznámení koncentrácie Komisii zamýslajú uzavriet dve alebo viacero transakcií alebo ci ich uz pred oznámením uzavreli. Komisii prinálezí v tomto prípade zhodnotit, ci tieto transakcie majú jednotnú povahu, a teda predstavujú jednu koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89. 106 Cielom takéhoto prístupu je identifikovat v závislosti od skutkových a právnych okolností vlastných kazdému prípadu a v záujme zistenia ekonomickej reality, ktorá je v pozadí operácií, ekonomický ciel sledovaný úcastníkmi tým, ze sa za existencie viacerých odlisných právnych transakcií preskúma, ci dotknuté podniky mohli uzavriet kazdú transakciu oddelene alebo ci naopak kazdá transakcia nepredstavuje iba cast komplexnejsej operácie, bez ktorej by ju úcastníci neuzavreli. 107 Inak povedané, na úcely urcenia jednotnej povahy predmetných transakcií treba v kazdom konkrétom prípade posúdit, ci tieto transakcie sú vzájomne závislé, teda ci jedna by sa bez druhej neuskutocnila. 108 Tento postup smeruje na jednej strane k tomu, aby sa podnikom, ktoré oznamujú koncentráciu, zarucila právna istota pre vsetky transakcie, ktorými sa táto operácia uskutocnuje, a na druhej strane, aby sa Komisii umoznil výkon úcinnej kontroly nad koncentráciami, ktoré sú spôsobilé významným spôsobom narusit úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti. Tieto dva ciele navyse predstavujú základný úcel nariadenia c. 4064/89 (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, T-290/94, Zb. s. II-2137, bod 109; uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 2. decembra 1994, Union Carbide/Komisia, T-322/94 R, Zb. s. II-1159, bod 36; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T-3/93, Zb. s. II-121, bod 48). 109 Z uvedeného vyplýva, ze koncentrácia v zmysle clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 môze vzniknút aj pri existencii viacerých formálne odlisných právnych transakcií, ak sú tieto transakcie vzájomne závislé takým spôsobom, ze by sa jedny bez druhých neuskutocnili, a ktorých výsledok spocíva v tom, ze jeden alebo viacero podnikov nadobudne priamu alebo nepriamu ekonomickú kontrolu nad cinnostou jedného alebo viacerých iných podnikov. 110 Toto posúdenie nie je spochybnené rôznymi tvrdeniami zalobcu. 111 Na prvom mieste, pokial ide o tvrdenie vyvodené z clánku 5 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89, z ktorého by mal z dôvodu, ze sa ako jediný výslovne vztahuje na viaceré transakcie, a ze Komisia nepovazovala toto ustanovenie za priamo uplatnitelné v prejednávanej veci, vyplynút nedostatok právomoci Komisie kvalifikovat dve alebo viacero transakcií ako jednu koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89, treba ho zamietnut ako nedôvodné. 112 Treba pripomenút, ze clánok 5 nariadenia c. 4064/89 s názvom "Výpocet obratu" stanovuje: "1. Spolocný obrat v zmysle clánku 1 ods. 2 sa skladá z ciastok, ktoré úcastníci koncentrácie vypocítajú z predchádzajúceho financného roka z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb, ktoré sú ich beznou cinnostou, od ktorého odpocítajú obchodný rabat, dan z pridanej hodnoty a dalsie dane súvisiace priamo s obratom. Spolocný obrat úcastníka koncentrácie neobsahuje predaj výrobkov ani poskytovanie sluzieb medzi jednotlivými podnikmi podla odseku 4. ... 2. Odlisne od odseku 1, kde koncentráciu predstavuje nadobudnutie castí, ktoré sú alebo nie sú konstituované ako právnické osoby, jedného alebo viacerých podnikov, vzhladom na predávajúceho alebo predávajúcich sa zohladnuje iba obrat tých castí, ktoré sú predmetom transakcie. Dve alebo viac transakcií v zmysle prvého odseku, ktoré sa realizujú do dvoch rokov medzi tými istými osobami alebo podnikmi, sa vsak povazujú za jednu a tú istú koncentráciu, ku ktorej doslo v den poslednej transakcie. ..." 113 Zo znenia tohto samotného ustanovenia vyplýva, ze upravuje odlisnú situáciu ako je situácia, na ktorú sa vztahuje clánok 3 nariadenia c. 4064/89. 114 Clánok 3 nariadenia c. 4064/89 síce definuje podmienky existencie "koncentrácie" a obmedzuje sa na vseobecné a vecné definovanie toho, co treba povazovat za "koncentráciu", ale neupravuje otázku právomoci Komisie vo veci koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T-22/97, Zb. s. II-3775, bod 138). Spomedzi operácií, ktoré zodpovedajú definícii clánku 3 nariadenia c. 4064/89, patria do výlucnej právomoci Komisie jedine operácie s takzvaným "rozsahom [významom na úrovni - neoficiálny preklad] Spolocenstva", ako sú definované v clánku 1 tohto nariadenia, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Preto ak urcitá transakcia zodpovedá definícii v clánku 3 nariadenia c. 4064/89, nespadá nevyhnutne do rozsahu výlucnej právomoci Komisie; k tomu je este potrebné, aby táto transakcia mala "význam na úrovni Spolocenstva". 115 Z clánku 1 nariadenia c. 4064/89 vyplýva, ze zámerom zákonodarcu Spolocenstva bolo, aby Komisia v rámci úlohy, ktorá jej je zverená v oblasti koncentrácií, konala iba vtedy, ked plánovaná - alebo uz uskutocnená - operácia dosahuje urcitý hospodársky rozmer a geografický rozsah, teda "význam na úrovni Spolocenstva". Okrem iného zo vseobecnej struktúry clánku 5 nariadenia c. 4064/89 vyplýva, ze zámerom zákonodarcu Spolocenstva bolo spresnit rozsah pôsobnosti tohto nariadenia predovsetkým definovaním obratov úcastníkov koncentrácie, ktoré treba zohladnit na úcely vymedzenia jej "významu na úrovni Spolocenstva" v zmysle clánku 1 nariadenia c. 4064/89. 116 Z clánku 5 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 tak vyplýva, ze v rámci nadobudnutia castí podniku sa musí na posúdenie významu predmetnej koncentrácie zohladnit jedine obrat vztahujúci sa na tieto skutocne nadobudnuté casti podniku (rozsudok Air France/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 103). 117 Toto posúdenie rovnako zahrna výklad clánku 5 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89 v tom zmysle, ze ak sa nadobudnutie casti jedného alebo viacerých podnikov uskutocnuje viacerými transakciami medzi tými istými osobami alebo podnikmi pocas obdobia dvoch rokov, obrat sa musí vztahovat na tieto nadobudnuté casti posudzované spolu. 118 Dôvodom vedúcim k vlozeniu druhého pododseku do clánku 5 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 - ktorého analýza je napokon u úcastníkov tohto konania rovnaká - je zabránit tomu, aby tie isté podniky alebo tie isté osoby umelo rozdelili operáciu na niekolko ciastocných prevodov aktív rozvrhnutých v case s cielom vyhnút sa limitom stanoveným nariadením c. 4064/89, ktoré urcujú právomoc Komisie pri uplatnovaní tohto nariadenia. 119 Preto skutocnost, ze clánok 5 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89 umoznuje Komisii povazovat dve alebo viacero transakcií za tvoriace jednu koncentráciu na úcely výpoctu obratu dotknutých podnikov s cielom zabránit vylúceniu právomoci, ktorú jej zveruje nariadenie, neznamená, ze toto ustanovenie, v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, zbavuje Komisiu práva vopred urcit podla clánku 3 tohto nariadenia, ci viaceré transakcie, ktoré sú jej oznámené, tvoria jednu koncentráciu alebo naopak ci musia byt tieto transakcie povazované za transakcie tvoriace viacero koncentrácií. 120 Ak z hodnotenia Komisie vyplynie, ze dve oznámené transakcie nie sú vzájomne závislé, tieto transakcie sa budú posudzovat jednotlivo. Ak jedna a/alebo druhá nemá význam na úrovni Spolocenstva, Komisia nebude mat právomoc jednu a/alebo druhú posudzovat. Ak z tohto hodnotenia vyplynie, ze transakcie majú jednotnú povahu umoznujúcu povazovat ich za jednu koncentráciu podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89, Komisia následne preverí, ci takto identifikovaná operácia má význam na úrovni Spolocenstva na úcely urcenia svojej právomoci a posúdenia úcinkov operácie na hospodársku sútaz. 121 V kazdom prípade uplatnenie clánku 3 nariadenia c. 4064/89 na prejednávanú vec nemá za ciel ani za následok umoznit vyvodit záver o právomoci Komisie na hodnotenie identifikovaných koncentrácií, ale preverit, ci transakcie, ktoré sú predmetom oznámenia, predstavujú jednu alebo viacero koncentrácií. 122 Za týchto podmienok nemá tvrdenie zalobcu zalozené na clánku 5 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89 dôsledky na výklad clánku 3 nariadenia c. 4064/89 umoznujúceho Komisii preskúmat, ci predmetné transakcie spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia v dôsledku ich jednotnej povahy. 123 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia v kontexte revízie nariadenia c. 4064/89 uznala nedostatok svojej právomoci na kvalifikovanie koncentrácie v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89 dvoch alebo viacero transakcií, treba zdôraznit, ze ak by to tak aj bolo, takéto stanovisko Komisie nemá vplyv na vyssie stanovený výklad clánku 3 nariadenia c. 4064/89 Súdom prvého stupna. 124 Z uvedeného vyplýva, ze výhrada zalobcu zalozená na nedostatku právomoci Komisie na kvalifikovanie viacerých transakcií ako jednej koncentrácie uplatnením clánku 3 nariadenia c. 4064/89 musí byt zamietnutý. - O vzájomne závislej povahe transakcií uzavretých 9. augusta 1999 125 Zalobca vytýka Komisii, ze vykonala nesprávne hodnotenie, domnievajúc sa, ze v prejednávanej veci sú prvá a druhá skupina transakcií uzavretých 9. augusta 1999, spomenutých v bode 8 vyssie, vzájomne závislé, a teda z ekonomického hladiska predstavujú celok. 126 Predovsetkým treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza tieto upresnenia: "(20)... Tieto rozdielne operácie sa uskutocnili úzko prepojeným spôsobom v danom case a z ekonomického hladiska. Tak právne akty, ktoré viedli k nadobudnutiu kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a Cementbouw, ako aj tie, ktoré viedli k nadobudnutiu kontroly nad jedenástimi továrnami na výrobu tehál spolocnostou CVK, sa uskutocnili v ten istý den, 9. augusta 1999, a boli zaznamenané notárom na jednom a tom istom dokumente. Úcastníci tiez chceli prepojit tieto dve nadobudnutia kontroly spôsobom, ze jedno by sa neuskutocnilo bez druhého. Uzavretie dohôd predlozených NMa bolo odlozené az do ukoncenia rokovaní o postúpení podielov v spolocnosti RAG. Toto rozhodnutie sa prijalo s cielom zohladnit zelanie, ktoré medzicasom vyjadrila spolocnost RAG, a to stiahnut sa z CVK, pretoze táto spolocnost uz v skutocnosti nemala záujem zúcastnovat sa na novej plánovanej struktúre podniku CVK. Tiez z ekonomického hladiska musia byt tieto dve nadobudnutia kontroly povazované za jednu a tú istú operáciu. Ak sa aj vychádza zo zásady, ze ide o dve rozdielne operácie oddelené ,logickým okamihom`, sú tak vzájomne prepojené, ze ich treba povazovat za jednu a tú istú koncentráciu. (21) Spolocnost Haniel tiez zastávala toto stanovisko vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách a pocas pojednávania. Spolocnost Cementbouw naopak zastávala názor, ze ak má byt stiahnutie sa spolocnosti RAG kvalifikované ako nadobudnutie spolocnej kontroly nad CVK spolocnostami Haniel a Cementbouw - co Cementbouw popiera - právomoc Komisie sa v kazdom prípade môze vztahovat iba na toto nadobudnutie kontroly. Domnieva sa, ze nadobudnutie kontroly spolocnostou CVK nad jej clenskými spolocnostami predstavuje právne odlisnú koncentráciu. Podla nej skutocnost, ze dohoda o odvode zisku a [transakcia RAG] boli uzavreté v ten istý den, nemôze viest k záveru, ze ide o jeden a ten istý právny alebo ekonomický postup; boli to skôr praktické blizsie neupresnené problémy, ktoré zabránili uzavretiu dohody o odvode zisku bezodkladne po rozhodnutí o povolení NMa z 20. októbra 1998. Rozhodnutie prijaté NMa 20. októbra 1998, ktoré je záväzné, vsak legalizovalo nadobudnutie kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi, a teda preskúmanie Komisiou v tejto veci sa nemôze v ziadnom prípade vztahovat na túto operáciu. (22) Komisia nesúhlasí s tvrdením spolocnosti Cementbouw. Vsetky zmluvy uzavreté 9. augusta 1999 predstavujú jednu a tú istú ekonomickú operáciu, pretoze ich následkom je transformácia spolocnej obchodnej organizácie zlozenej z jedenástich podnikov vyrábajúcich kremicito-vápenaté tehly az doteraz právne autonómnych, patriacich trom rozdielnym zakladatelským spolocnostiam na plne funkcný podnik spolocne kontrolovaný spolocnostami Haniel a Cementbouw. Haniel viackrát potvrdil, ze pre úcastníkov operácie z 9. augusta 1999, Haniel, Cementbouw a RAG, boli vsetky tieto zmluvy vzájomne závislé a predstavovali z ekonomického hladiska celok. Spolocnost Cementbouw, ktorej boli v tejto veci polozené otázky, tiez nepodala presvedcivé vysvetlenie o dôvode, pre ktorý bola realizácia rozhodnutia povoleného NMa prelozená o viac ako devät mesiacov a nastala az po stiahnutí sa spolocnosti RAG. Komisia vychádza teda zo zásady, ze RAG nemal záujem zúcastnit sa na výkone dohody o odvode zisku ako nepriamy akcionár CVK. (23) Urcite, z formálneho hladiska spolocnost RAG uzavrela dohodu o odvode zisku este pred tým, ako sa uskutocnil prevod jej podielov spolocnostiam Haniel a Cementbouw. Z úradného notárskeho záznamu dohody o odvode zisku a zmeny stanov uskutocnenej práve pred písomným záznamom prevodu podielov spolocnosti RAG pocas toho istého stretnutia tým istým notárom, ktorý v tejto veci vypracoval jednu a tú istú zápisnicu, vyplýva, ze sa mozno na základe zdania a z formálneho hladiska domnievat, ze nová struktúra CVK povolená NMa bola vytvorená za úcasti spolocnosti RAG. Tento cisto formálny spôsob zhodnotenia situácie nemôze byt v súlade s nariadením o koncentráciách rozhodujúci pre posúdenie otázky, ci jedna alebo viacero ekonomických operácií spocívajúcich v nadobudnutí predstavuje koncentráciu podrobenú kontrole Spolocenstva. Tiez clánok 5 ods. 2 [druhý pododsek] nariadenia o koncentráciách, ktorý nie je v prejednávanej veci priamo uplatnitelný, preukazuje, ze sa treba priklonit k ekonomickému prístupu. V dôsledku toho treba vychádzat zo zásady, ze zmluvy uzavreté 9. augusta 1999 predstavujú jednu a tú istú koncentráciu, ktorou CVK nadobudla kontrolu nad svojimi clenskými podnikmi, zatial co spolocnosti Haniel a Cementbouw získali zároven kontrolu nad CVK." 127 Z vyssie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze transakcie sú vzájomne závislé na základe týchto troch faktorov: vzájomná ekonomická závislost, simultánnost uzavretia transakcií pred tou istou úradnou osobou a potvrdenie vzájomnej závislosti transakcií spolocnostou Haniel. 128 Je nesporné, ze zalobca nepopiera, ze druhá skupina transakcií (transakcia RAG a zmluva o spolupráci medzi spolocnostou Haniel a zalobcom) závisí od realizácie prvej. Treba preto skonstatovat, ze druhá skupina transakcií by sa neuzavrela bez prvej. 129 Zalobca vsak vytýka Komisii, ze nesprávne urcila, ze prvá skupina transakcií závisela od druhej. Zalobca pripomína, ze v case oznámenia návrhu dohody o odvode zisku CVK s jej clenskými podnikmi NMa vo februári 1998 mal RAG úcast v troch clenských podnikoch. Zalobca opiera o túto skutocnost tvrdenie, ze v tom case nevedel, ze RAG sa bude chciet vzdat svojej úcasti v týchto podnikoch, co preukazuje, ze prvá skupina transakcií, do ktorej patrí dohoda o odvode zisku, je samostatná koncentrácia. Zalobca okrem iného tvrdí, ze v case uzavretia vsetkých operácií, 9. augusta 1999, zmluva, ktorou sa uzavrela transakcia RAG, upresnuje, ze úcastníci ju podpísali pred uzavretím dohody o odvode zisku medzi CVK a clenskými podnikmi s cielom dosiahnut súlad - aspon formálne - so stanoviskom NMa vyjadrenom v liste z 26. marca 1999, podla ktorého k tomu, aby transakcia RAG nebola povazovaná za koncentráciu v zmysle holandského zákona o hospodárskej sútazi, musí byt dohoda o odvode zisku medzi CVK a jej clenskými podnikmi uzavretá najneskôr v okamihu transakcie RAG. 130 Tieto tvrdenia nemôzu byt prijaté. 131 Po prvé urcite, ak aj treba pripust, ze ziadna zo zloziek spisu neumoznuje spochybnit tvrdenie zalobcu, podla ktorého v case oznámenia zámeru prvej skupiny transakcií NMa vo februári 1998 nevedel, ze RAG bude chciet previest svoju úcast v troch clenských podnikoch CVK, nic sa nemení na tom, ze táto transakcia bola uzavretá az 9. augusta 1999, teda v ten istý den, ako sa uzavrela druhá skupina transakcií. K tomuto dátumu nielenze bolo zrejmé, ze RAG sa rozhodla previest svoju úcast v clenských podnikoch CVK spolocnosti Haniel a zalobcovi, ale navyse prvá skupina transakcií sa výrazne zmenila v dôsledku toho, ze sa v ten istý den uzavrela druhá skupina transakcií, osobitne transakcia RAG, ktorou Haniel a zalobca nadobudli spolocnú kontrolu nad CVK. 132 Vzhladom na túto situáciu sa Komisia oprávnene zaujímala o dôvody, pre ktoré sa prvá skupina transakcií neuzavrela pred 9. augustom 1999, tak to urobila pocas správneho konania a opätovne, vzhladom na absenciu postacujúcej odpovede od úcastníkov konania, aj vo vyssie citovanom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 133 Ak aj vo vseobecnosti nie je simultánnost uzavretia viacerých transakcií nevyhnutne rozhodujúca pre identifikovanie ich vzájomnej závislosti, v prejednávanej veci vsak naopak odlozenie uzavretia prvej skupiny transakcií do okamihu uzavretia druhej skupiny transakcií je dôlezitým faktorom, pretoze môze znamenat, ze RAG nemala záujem zúcastnit sa prvej skupiny a ze aby sa táto skupina transakcií mohla napriek tomu uzavriet, musela byt nutne závislá prevodu podielu spolocnosti RAG na základnom imaní CVK, teda inými slovami, od uzavretia druhej skupiny transakcií. 134 Zalobca na vysvetlenie odlozenia uzavretia prvej skupiny transakcií do okamihu uzavretia druhej skupiny transakcií uvádza vo svojich písomných vyjadreniach technické a obchodné tazkosti spojené s odvodom ziskov a strát medzi clenskými podnikmi. Vo svojej replike zalobca tiez uvádza, ze museli byt vykonané rôzne ekologické stúdie a ze letné prázdniny v odvetví stavebníctva tiez oddialili ich uzavretie. 135 Tieto dôvody vsak nemôzu byt prijaté na úcely vysvetlenia odlozenia tak významného rozhodnutia, akým je rozhodnutie smerujúce k uskutocneniu zoskupenia vsetkých cinností clenských podnikov CVK v rámci spolocnej organizácie, o viac ako devät mesiacov od povolenia NMa. 136 Na jednej strane, pokial ide o údajné ekologické stúdie a letné prázdniny, ktoré spôsobili omeskanie uzavretia prvej skupiny transakcií, tieto zdôvodnenia uvádzané zalobcom jedine v jeho replike nie sú podopreté. 137 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa technických a obchodných tazkostí spojených s odvodom strát a ziskov clenských podnikov CVK, treba zdôraznit, ze okrem skutocnosti, ze ani toto tvrdenie nie je podlozené, význam tohto zdôvodnenia sa zdá byt výrazne oslabený samotným obsahom spisu. Treba totiz poznamenat - co zalobca, ktorému boli osobitne v tejto súvislosti polozené otázky na pojednávaní pred Súdom prvého stupna, nespochybnuje -, ze v case uzavretia vsetkých transakcií, 9. augusta 1999, zmluva o spolupráci medzi spolocnostou Haniel a zalobcom uvádzala, ze zdielanie dlhov a vlastných zdrojov clenských podnikov CVK nebolo úplne vyriesené, osobitne pre podniky, ktoré pôvodne vlastnila spolocnost RAG. Ak táto otázka bola do takej miery dôlezitá, ze vyzadovala odlozenie uskutocnenia prvej skupiny transakcií, urcite by musela odôvodnit odlozenie uzavretia tejto skupiny transakcií aj po 9. auguste 1999. To urcite nebol tento prípad, pretoze odlozenie uzavretia zmluvy o spolupráci za dátum uzatvorenia druhej skupiny transakcií by tiez bolo silným znakom toho, ze prvá skupina transakcií závisela od druhej skupiny. 138 Kedze zalobca neuviedol iné dôvody, treba skonstatovat, ze okolnostou, ktorá podmienila uzavretie prvej skupiny transakcií, bolo uzavretie druhej skupiny transakcií, teda prevod podielu RAG na základnom imaní CVK. 139 Po druhé skutocnost, ze zmluva, na základe ktorej sa uzavrela transakcia RAG, spomína predbezné uzavretie dohody o odvode ziskov, nemôze viest k uznaniu samostatnosti prvej skupiny transakcií vo vztahu k druhej skupine a následne ku skonstatovaniu nesprávneho hodnotenia zo strany Komisie. 140 Urcite, treba zdôraznit, ze v rozpore s tým, co uviedla Komisia v odôvodnení c. 23 napadnutého rozhodnutia, notár, pred ktorým boli zmluvy uzavreté, nespísal jednu a tú istú zápisnicu. 141 Táto chyba vsak nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 142 Táto chyba totiz v prejednávanej veci neznizuje význam základného zistenia, podla ktorého boli zmluvy uzavreté v ten istý den v dôsledku skutocnosti, ze spolocnost RAG nebola ochotná súhlasit s uzavretím prvej skupiny transakcií nezávisle od uzavretia druhej skupiny, ktorá ukoncila jej úcast na prvej skupine. Z hladiska ekonomického posúdenia vzájomnej závislosti medzi transakciami nie je rozhodujúca skutocnost, ze prvá skupina transakcií predchádzala druhú skupinu o niekolko minút, ci dokonca hodín. 143 V tomto ohlade zalobca nemôze voci Komisii namietat údajnú legitímnu dôveru v liste NMa z 26. marca 1999, podla ktorého mu bol tento spôsob vykonania dvoch skupín transakcií navrhnutý NMa na to, aby druhá skupina transakcií vrátane transakcie RAG nepredstavovala koncentráciu v zmysle holandského práva hospodárskej sútaze. 144 Bez potreby prihliadnut na úvahu NMa v tomto liste treba skonstatovat, ze zalobca nikdy nedostal konkrétnu záruku, podla ktorej by sa na operáciu zahrnajúcu dve skupiny transakcií nevztahoval rozsah pôsobnosti nariadenia c. 4064/89 a právomoc Komisie. Kedze právomoc Komisie nie je výlucne vymedzená operáciami, ktoré sú jej predbezne oznámené (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 93), prinálezalo úcastníkom konania, aby mohli prípadne pozívat právnu istotu spojenú s rozhodnutiami Komisie o schválení, oznámit jej zámer uzavriet koncentráciu 9. augusta 1999. To sa vsak nestalo. 145 Po tretie, hoci zalobca tvrdí, ze prvá skupina transakcií je samostatná koncentrácia, nevysvetlil, aký ciel a ekonomickú logiku by sledovali traja akcionári, ak by súhlasili s tým, aby sa clenské podniky CVK zoskupili v rámci hospodárskej jednotky pod vedením CVK bez toho, aby uvedení akcionári mohli nadobudnút kontrolu nad týmto podnikom, zatial co uzavretie prvej skupiny transakcií by nadobudlo ekonomický zmysel, ak by z dôvodu odchodu RAG zo základného imania CVK nadobudli spolocnost Haniel a zalobca spolocnú kontrolu nad CVK. 146 Po stvrté treba poznamenat, ze zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi Haniel a zalobcom vyplýva, ze tieto podniky sa obidva domnievali, ze právne zlúcenie clenských podnikov a CVK do jedného podniku je vhodné a ze pozorne preskúmajú moznost takéhoto zlúcenia tak, aby CVK bola transformovaná na jeden a ten istý podnik spolocne vlastnený spolocnostou Haniel a zalobcom. Táto okolnost posilnuje tvrdenie Komisie, poukazujúc na to, ze prvá skupina transakcií bola v konecnom dôsledku len jednou etapou sirsej operácia a nemala skutocnú autonómiu. 147 Nakoniec po piate, analýzu Komisie tiez posilnuje skutocnost, ze Haniel tvrdila, pocas správneho konania, ze transakcie boli vzájomne závislé bez toho, aby zalobca spochybnil vecnost týchto tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí. Urcite treba pripustit, ako to tvrdí zalobca, ze stanovisko obhajované kazdou zo strán, ktoré podali oznámenie, je zo svojej podstaty subjektívne a nevyhnutne odráza ich vlastné záujmy. Táto okolnost vsak nemôze Komisiu viest k tomu, aby sa v záujme zistovania ekonomickej reality koncentrácie vzdala vysvetlení úcastníkov, ktoré jej umoznujú identifikovat, aký ekonomický ciel skutocne sledovali úcastníci v case uzavretia daných transakcií. Hoci tieto vysvetlenia, ktoré jedna zo strán uskutocnujúcich oznámenie nespochybnila, nemôzu byt samy osebe rozhodujúce, Komisia vsak musí byt oprávnená, ako to bolo aj v prejednávanej veci, opriet sa o takéto vysvetlenia, ak jej umoznujú posilnit prvky posúdenia, na ktorých sa zakladá jej analýza. 148 Z uvedeného vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia vykonala nesprávne hodnotenie, vyvodiac v napadnutom rozhodnutí záver, ze dve skupiny predmetných transakcií v prejednávanej veci boli vzájomne závislé tak, ze predstavovali spolu jednu a tú istú koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. nariadenia c. 4064/89. 149 Následne, druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku právomoci Komisie na preskúmanie nadobudnutia kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi z dôvodu povolenia NMa Tvrdenia úcastníkov konania 150 V rámci tejto casti zalobného dôvodu sa zalobca na jednej strane domnieva, ze aj za predpokladu, ze Komisia by mala právomoc preskúmat na základe clánku 3 nariadenia c. 4064/89 transakciu RAG, Komisia by nemohla preskúmat nadobudnutie kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi prostredníctvom dohody o odvode zisku, pretoze táto operácia uz bola povolená NMa. 151 Na podporu svojho tvrdenia zalobca predovsetkým uvádza, ze v rozpore s tvrdením Komisie v napadnutom rozhodnutí neexistuje ziaden rozdiel medzi tou operáciou, ktorá bola oznámená a potom schválená NMa 20. októbra 1998, a operáciu, ktorá sa nakoniec uzavrela 9. augusta 1999. Zalobca okrem iného poznamenáva, ze Komisia uznala, ze operácia nemá význam na úrovni Spolocenstva, a oficiálne nespochybnila rozhodnutie NMa, ako to mala urobit na základe clánku 226 ES a 228 ES, co zalozilo legitímnu dôveru zalobcu. Zalobca dalej povazuje za málo presvedcivé tvrdenie Komisie, podla ktorého rozhodnutie NMa vôbec nie je relevantné, pretoze je zalozené na vnútrostátnej právnej úprave. Podla zalobcu ide o opomenutie skutocnosti, ze holandská právna úprava o hospodárskej sútazi vychádza z práva hospodárskej sútaze Spolocenstva a musí byt vykladaná v súlade s ním. Nakoniec zalobca spochybnuje poznámku Komisie obsiahnutú v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej dotknutí úcastníci nedodrzali záruky, ktoré poskytli NMa, aby im NMa povolil predmetnú operáciu. Podla názoru zalobcu nie je táto poznámka dôvodná. 152 Na druhej strane zalobca tvrdí, ze Komisia si nesplnila povinnost uviest dôvody, pre ktoré povazovala rozhodnutie NMa za chybné. 153 Komisia zamieta vsetky tieto tvrdenia a nedomnieva sa, ze by porusila clánok 3 nariadenia c. 4064/89 ani ze by si nesplnila svoju povinnost odôvodnit napadnuté rozhodnutie. Posúdenie Súdom prvého stupna 154 Po prvé, ako sa rozhodlo v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu preskúmaného vyssie, zalobca nepreukázal, ze Komisia vykonala nesprávne posúdenie tým, ze sa domnievala, ze prvá a druhá skupina transakcií uvedená v bode 8 vyssie predstavuje jednu a tú istú operáciu v zmysle nariadenia c. 4064/89. 155 V dôsledku toho povolenie udelené NMa na zrealizovanie prvej a druhej skupiny transakcií urcite neumoznilo úcastníkom zrealizovat koncentráciu uzavretú 9. augusta 1999. Z dôvodu významu na úrovni Spolocenstva koncentrácie zrealizovanej súborom transakcií uzavretých 9. augusta 1999 hodnotenie uvedené v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobcom nebolo spochybnené, bola Komisia jediným oprávneným orgánom na preskúmanie a prípadne povolenie tejto operácie. 156 Po druhé sa zalobca nemôze dovolávat legitímnej dôvery zalozenej na tom, ze Komisia nespochybnila povolenia udelené NMa na zrealizovanie prvej skupiny transakcií. 157 Povolenie udelené NMa na realizáciu prvej skupiny transakcií na základe výkladu ustanovení holandského zákona o hospodárskej sútazi v nijakom prípade nezakladá právo na dovolávanie sa ochrany legitímnej dôvery pred Komisiou, pretoze toto povolenie nepochádza od administratívy Spolocenstva v súlade s ustanoveniami uplatnitelnými na prejednávanú vec, t. j. najmä s clánkom 3 nariadenia c. 4064/89 (pozri v tomto zmysle rozsudok Branco/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 102). V kazdom prípade prvá skupina transakcií nebola uzavretá za rovnakých podmienok, ako boli tie, za ktorých bola oznámená NMa. Odlozenie jej uzavretia az do dna, ked bola uzavretá druhá skupina transakcií, malo za následok výraznú zmenu skutkových a právnych okolností, o ktoré sa opieral NMa pri povolení zamýslanej prvej skupiny transakcií. Ako správne dôvodila Komisia, koncentráciou uzavretou 9. augusta 1999 úcastníci nezrealizovali iba faktické zlúcenie clenov CVK a tejto spolocnosti, ale vytvorili plne funkcný spolocný podnik spolocne kontrolovaný spolocnostou Haniel a zalobcom. NMa v konecnom dôsledku povolil realizáciu skupiny transakcií, ktorá sa v skutocnosti nezrealizovala v danej forme. 158 Kedze tieto dve skupiny transakcií nie je mozné rozdelit z dôvodu ich jednotnej povahy, Komisia mohla rozhodnút len o koncentrácii v jej celku z dôvodu jej významu na úrovni Spolocenstva. 159 Treba doplnit, ze takýto prístup nemá za následok nerespektovanie rozdelenia právomocí medzi vnútrostátnymi orgánmi z oblasti hospodárskej sútaze a Komisiou, ako to stanovuje nariedenie c. 4064/89. 160 Urcite, výsledok, ku ktorému môze viest prístup Komisie, môze v urcitých situáciách mat za následok, ze transakcia, ktorá nesplna kritérium významu na úrovni Spolocenstva v zmysle nariadenia c. 4064/89, napriek tomu vstúpi do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia z dôvodu vzájomnej závislosti, ktorá ju spája s jednou alebo viacerými inými transakciami. 161 V tomto prípade by vsak nebolo prirodzené domnievat sa, ze prvá skupina transakcií je z ekonomického hladiska samostatná. 162 Po tretie je irelevantné tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia mala zacat konanie o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES. Po prvé zo ziadnej zlozky spisu nevyplýva, ze Komisia spochybnila právomoc NMa rozhodnút v rozhodnutí z 20. októbra 1998 prijatom na základe vnútrostátnej legislatívy o prvej skupine transakcií spôsobom, aby toto rozhodnutie mohlo prípadne predstavovat nesplnenie povinnosti práva Spolocenstva Holandským královstvom. Práve naopak, Komisia pripustila takúto právomoc a viackrát zdôraznila, ze napadnuté rozhodnutie sa netýkalo tej istej koncentrácie z dôvodu odlozenia uzavretia prvej skupiny transakcií na den, ked sa uzavrela druhá skupina transakcií, teda 9. august 1999. Po druhé, so zretelom na rozsah volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v súvislosti s pouzitím svojich zdrojov a svojím konaním, nic ju nezaväzuje zacat konanie uplatnením clánku 226 ES proti clenskému státu pred prijatím rozhodnutia týkajúceho sa hodnotenia koncentrácie, ktorá má význam na úrovni Spolocenstva. 163 Nakoniec, po stvrté, pokial ide o ostatné poznámky zalobcu uvedené v bode 151 vyssie týkajúce sa na jednej strane zhody ustanovení holandskej právnej úpravy o hospodárskej sútazi a ustanovení nariadenia c. 4064/89 a na strane druhej dodrziavania záruk poskytnutých NMa úcastníkmi, ktorí vykonali oznámenie, tieto poznámky ktoré uz boli zamietnuté v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu (pozri body 70 az 78 vyssie), nemôzu v ziadnom prípade viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Navyse tvrdenie zalobcu, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie nedostatocne zdôvodnené, sa musí zamietnut. Vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci Komisia nemala povinnost vysvetlit dôvody, pre ktoré by rozhodnutie NMa prijaté na základe vnútrostátnej právnej úpravy malo byt údajne chybné. 164 V dôsledku toho tretia cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá, ako aj tento zalobný dôvod v celom rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne hodnotila vytvorenie dominantného postavenia z dôsledku koncentrácie v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 4064/89 165 Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. Podla prvej casti Komisia hodnotila existenciu dominantného postavenia CVK nesprávne. V zmysle druhej casti Komisia nepreukázala prícinnú súvislost medzi koncentráciou a vytvorením dominantného postavenia, na ktoré sa odvoláva. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze Komisia nesprávne hodnotila existenciu dominantného postavenia CVK Tvrdenia úcastníkov konania 166 Zalobca napáda spôsob, ako Komisia hodnotila pät faktorov, v dôsledku coho prijala záver, ze CVK má dominantné postavenie na holandskom trhu materiálov na nosné múry (dalej len "relevantný trh"). 167 Zalobca po prvé vycíta Komisii, ze nesprávne hodnotila význam stavebných materiálov, ktoré pri stavbe nosných múrov konkurujú kremnicito-vápenatým tehlám. 168 Zalobca je na jednej strane názoru, ze tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia o tom, ze CVK je jediným výrobkom kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku, nezohladnuje skutocnost, ze kremnicito-vápenaté výrobky sa dovázajú z Nemecka a podla napadnutého rozhodnutia samotného neexistuje trh pre kremnicito-vápenaté tehly. 169 Na druhej strane zalobca napáda záver Komisie v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého CVK nie je vystavený konkurencným tlakom zo strany sektora betónu. Podla zalobcu informácie poskytnuté tretími osobami o tom, ze podiel trhu betónu na trhu stavebných materiálov je stabilný, samy o sebe nemôzu viest k podobnému záveru. Podla zalobcu Komisia na urcenie miery konkurencného tlaku na CVK nepreskúmala postupný vývoj trhových podielov a ani nezohladnila velkost sektora betónu a významné financné a ekonomické kapacity ekonomických subjektov cinných v tomto sektore. Podla zalobcu tieto skutocnosti nútia CVK k tomu, aby pri urcovaní svojho správania na predmetnom trhu zohladnovala sektor betónu. Nakoniec zalobca vo svojej replike uvádza, ze na hodnotenie konkurencného tlaku sektora betónu liateho na mieste je potrebné zohladnit aj trhový podiel betónu liateho na mieste na predmetný trh ([10 az 15] %) a nielen trhový podiel najvýznamnejsieho konkurencného výrobcu betónu liateho na mieste ([2 az 5] %). 170 Po druhé zalobca napáda hodnotenie Komisie v odôvodneniach c. 99 az 101 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého existujú významné prekázky vstupu na relevantný trh. Podla zalobcu mala Komisia pri svojom hodnotení preskúmat celkové náklady a iné potenciálne prekázky vo vztahu k vsetkým výrobkom, ktoré konkurujú kremnicito-vápenatým tehlám. Zalobca vsak tvrdí, ze Komisia obmedzila svoje hodnotenie zásadne na investicné náklady a na casovú nárocnost výstavby a prevádzkovania tovární na výrobu kremnicito-vápenatých tehál. Zalobca dalej namieta, ze casová nárocnost a nároky na výrobné vybavenie nemôzu na úcely nariadenia c. 4064/89 predstavovat skutocné prekázky vstupu na trh, najmä ak kapitálové trhy fungujú efektívne. Zalobca navyse vycíta Komisii, ze nepreskúmala jasne náklady, ktoré by museli vynalozit iní výrobcovia stavebných materiálov, ak by chceli ciastocne prejst na výrobu materiálov konkurujúcich kremnicito-vápenatým tehlám, pricom zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedol, ze betón sa môze vyrábat na rôzne pouzitia vrátane stavby múrov, co platí aj pre iné materiály, napríklad tehly, sadru a drevo. Zalobca nakoniec uvádza, ze existencia pretrvávajúcich nadbytocných výrobných kapacít v prípade kremnicito-vápenatých tehál, ktoré odrádzajú od vstupu na trh, este nepostacuje na kvalifikáciu týchto nadbytocných kapacít ako prekázok vstupu na trh, co vsak Komisia tvrdila v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia. 171 Po tretie zalobca napáda viaceré aspekty hodnotenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého kúpna sila obchodníkov so stavebnými materiálmi ani podnikatelov nemôze vyvázit dominantné postavenie CVK na strane ponuky. 172 Zalobca pripomína, pokial ide o kúpnu silu distributérov, ze títo distributéri sú clenmi medzinárodných skupín alebo sú zalozené ako nákupné druzstvá, co ich stavia do pozície sily voci CVK. Zalobca dodáva, ze skutocnost uvedená v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia, ze piati najväcsí velkoobchodníci so stavebnými materiálmi v Holandsku dosahujú [60 az 80] % obratu CVK, z coho [20 az 30] % pripadá na najväcsieho z nich, dokazuje, ze velkoobchodníci majú znacnú kúpnu silu a s výnimkou betónu liateho na mieste môzu vyuzit výrobky, ktoré substituujú kremnicito-vápenaté tehly. Okrem toho podla zalobcu z dôvodu, ze velkoobchodníci nemôzu ponúkat spätný predaj betónu liateho na mieste, majú títo velkoobchodníci moznost dohodnút s CVK ceny a podmienky, ktoré im umoznujú konkurovat výrobcom betónu. Zalobca nakoniec tvrdí, ze velkoobchodníci môzu takisto dovázat kremnicito-vápenaté výrobky z Nemecka. 173 Zalobca napáda vo viacerých bodoch hodnotenie vztahov medzi CVK, velkoobchodníkmi a podnikatelmi v odôvodneniach c. 75 a 103 napadnutého rozhodnutia. Zalobca popiera tvrdenie Komisie o tom, ze CVK má vo vseobecnosti dobré informácie o uzívateloch a urcení svojich výrobkov v rozsahu dodávok predstavujúcich polovicu jej obratu, a to najmä vdaka prístupu k architektonickým plánom. Navyse zalobca síce uznáva, ze CVK dodáva niektorým stavebným podnikom výrobky priamo, popiera vsak, ze by CVK mohlo poznat spôsob pouzitia týchto dodávaných výrobkov, aj ked pozná hrúbku dodaných kremnicito-vápenatých výrobkov. Okrem toho zalobca udáva, ze CVK poskytuje zlavy velkoobchodníkom z dôvodu predaja na potreby urcitého projektu alebo pre urcité stavebné podniky iba zriedkavo a nepravidelne. Dodáva, ze táto okolnost v ziadnom prípade nespochybnuje kúpnu silu velkoobchodníkov. 174 Po stvrté zalobca tvrdí, ze hodnotenie Komisie je nesprávne, pokial ide o nedostatok vplyvu zo strany susedského trhu stavebných materiálov na nie nosné múry, na ktorom je postavenie CVK slabsie. Zalobca na jednej strane zdôraznuje, ze CVK nemôze vediet, ci sa jeho výrobky pouzijú na stavbu nosných alebo nie nosných múrov. Preto podla zalobcu CVK musí zohladnit na urcenie svojho správania na relevantnom trhu situáciu na trhu nie nosných múrov bez ohladu na skutocnost, ze CVK predáva [60 az 80] % svojich kremnicito-vápenatých tehál na relevantnom trhu. Zalobca na druhej strane tvrdí, ze "efekt nanútenia" trhu stavebných materiálov na nie nosné múry na relevantný trh odhaluje aj ekonomická analýza, ktorú vypracovali profesori von Wieszäcker et Elberfeld, a ktorá bola poskytnutá Komisii, ale napadnuté rozhodnutie nan neodkazuje. 175 Po piate zalobca napáda hodnotenie Komisie, podla ktorého strukturálne väzby medzi zalobcom a CVK posilnujú dominantné postavenie CVK. Zalobca predovsetkým pripomína, ze nekontroluje CVK, ktorá svoju cinnost vykonáva úplne nezávisle. Zalobca dalej zdôraznuje, ze Komisia sa mylne nazdáva, ze na holandskom trhu dodávania stavebných materiálov na múry má "silné postavenie", kedze jeho trhový podiel [2 az 5] % je porovnatelný s trhovým podielom viacerých iných hospodárskych subjektov a nemôze mu zarucit takéto postavenie. To platí rovnako pre cinnost zalobcu na trhu velkoobchodu so stavebnými materiálmi, pricom Komisia sa v tejto súvislosti obmedzila na jednoduché tvrdenia a predpoklady, napríklad pri odkaze na výrocnú správu NBM Amstelland, skupiny, do ktorej patrí zalobca, kedze trhový podiel tejto skupiny je iba [2 az 5] %. Zalobca nakoniec popiera, ze by s ním CVK zaobchádzal prednostne vo fáze velkoobchodu so stavebnými materiálmi, cím odporuje tvrdeniam tretích osôb citovaných v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade zalobca tvrdí, ze aj keby sa s ním zaobchádzalo prednostne, dôkazy poskytnuté tretími osobami samy osebe nemôzu viest k prezumpcii dominantného postavenia na úcely nariadenia c. 4064/89. 176 Nakoniec, po sieste, zalobca vycíta Komisii, ze neodôvodnila dostatocne napadnuté rozhodnutie, pokial ide o dôvody, pre ktoré sa odchýlil od záverov, ktoré prijal NMa vo svojom rozhodnutí z 20. októbra 1998 o neexistencii dominantného postavenia CVK, pricom toto rozhodnutie a trhová stúdia NMa predchádza prijatiu napadnutého rozhodnutia najmenej o tri roky. 177 Komisia na úvod poznamenáva, ze zalobca nenapadá údaj o struktúre skúmaného trhu v odôvodneniach 90 az 95 napadnutého trhu. Podla Komisie vsak uz samotné údaje o trhových podieloch CVK, zalobcu a Haniel predstavujú jasný náznak existencie dominantného postavenia. 178 Komisia popiera v celom rozsahu kritiku zalobcu smerujúcu proti hodnoteniu ostatných faktorov, na ktorých sa zakladá záver, ze CVK má dominantné postavenie na relevantnom trhu. 179 Po prvé, zalobca na jednej strane nepopiera skutocnost, pokial ide o význam rôznych stavebných materiálov pre múry, ze geografický relevantný trh je obmedzený na Holandsko, kedze dovoz kremnicito-vápenatých tehál z Nemecka je marginálny, ani skutocnost, ze CVK je jediným výrobcom kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku, ako sa uvádza v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia. Podla Komisie táto situácia prispieva k posilneniu dominantného postavenia CVK na relevantnom trhu, pricom betón liaty na mieste aj za predpokladu, ze patrí na rovnaký trh, z dôvodu vysokých fixných investicných nákladov konkuruje kremnicito-vápenatým výrobkom iba pri velkých stavebných projektoch. 180 Na druhej strane Komisia odmieta tvrdenie zalobcu, podla ktorého napadnuté rozhodnutie dostatocne nepreukázalo, ze CVK nie je vystavený konkurencnému tlaku zo strany sektora betónu. V tomto smere Komisia pripomína, ze odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia odkazuje iba na nedostatok výrazného konkurencného tlaku zo strany betónu liateho na mieste a nie sektora betónu vo vseobecnosti. Komisia tým spresnuje, ze tento záver sa nezakladá na výlucnom zohladnení sektora betónu liateho na mieste. Pokial ide o skúmanie konkurencného tlaku zo strany výrobcov betónu liateho na mieste, Komisia opätovne uvádza svoje stanovisko uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa majú zohladnit trhové podiely konkurencných výrobcov betónu liateho na mieste, ktoré na relevantnom trhu nepresahujú [2 az 5] %, a nie podiel sektora betónu liateho na mieste ako výrobku na tomto trhu [10 az 15] %. Tento prístup je podla Komisie odôvodnený najmä tým, ze relevantný trh je diferencovaným trhom tovarov a údaj o "trhových podieloch" vo výske [10 az 15] % vedie k nadhodnoteniu konkurencného tlaku na CVK, pretoze zahrna aj trhový podiel samotného zalobcu v sektore betónu liateho na mieste. Týmto spresnením Komisia tvrdí, ze pocas troch rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia ziadny dodávatel nemohol dosiahnut trhový podiel prevysujúci [2 az 5] %, pricom trhový podiel CVK na relevantnom trhu je stále [50 az 60] %. Komisia tým napáda tvrdenie zalobcu o tom, ze význam sektora betónu a velkost hospodárskych subjektov v tomto sektore mohli mat vplyv na výrobu kremnicito-vápenatých tehál CVK a na jeho postavenie na relevantnom trhu. 181 Po druhé Komisia odmieta tvrdenia zalobcu, podla ktorých nehodnotila správne prekázky vstupu na trh zdôraznené v napadnutom rozhodnutí. 182 Komisia predovsetkým pripomína, ze naopak, ako tvrdí zalobca, napadnuté rozhodnutie sa zaoberá prekázkami existujúcimi v oblasti výroby vsetkých stavebných materiálov na nosné múry a nielen kremnicito-vápenatých výrobkov. 183 Komisia dalej vyvracia tvrdenie zalobcu o tom, ze investicné náklady a casová nárocnost vstupu na trh nie sú skutocnými prekázkami vstupu na úcely nariadenia c. 4064/89. Podla Komisie sú tieto náklady a lehoty znacné, ako spresnuje napadnuté rozhodnutie. Vo svojej duplike Komisia pripomína, ze vstupy na trh sú zriedkavé a odohrávajú sa iba v sektore betónu, co zalobca nespochybnil. Komisia navyse usudzuje, ze zalobca jej nedôvodne vycíta, ze neanalyzovala prípadné náklady, ktoré by museli vynalozit iné podniky vyrábajúce stavebné materiály na konverziu casti ich výroby (tehla, sadra, drevo) na výrobu kremnicito-vápenatých výrobkov. Podla Komisie totiz táto analýza nie je relevantná, pretoze z dôvodu struktúry a povahy stavebného sektora v Holandsku výrobcovia iných stavebných materiálov ako betónu by nemohli jednoducho konvertovat svoju výrobu na výrobu kremnicito-vápenatých výrobkov, ale museli by zacat od nuly. 184 Nakoniec Komisia na rozdiel od zalobcu usudzuje, ze existencia nadbytocných kapacít na tomto trhu hrá dôlezitú úlohu pri urcení toho, ci vstup na tento trh je zelatelný, t. j. ci bude dostatocne rentabilný. V danom prípade je vsak podla Komisie pre výrazné nadbytocné kapacity na relevantnom trhu existujúce kvôli CVK vstup na trh málo atraktívny. 185 Po tretie, Komisia tvrdí, ze je správna analýza v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej kúpna sila velkoobchodníkov so stavebnými materiálmi nevyvazuje dominantné postavenie CVK. 186 Komisia vo vseobecnosti predovsetkým usudzuje, ze v kontexte nariadenia c. 4064/89 sa musí kúpna sila chápat ako schopnost velkých zákazníkov - v danom prípade velkoobchodníkov so stavebnými materiálmi - zvolit si v primeranom case vhodné alternatívne riesenie, ak sa dodávatel rozhodne zvýsit cenu alebo zhorsit dodacie podmienky. V prejednávanej veci Komisia zdôraznuje, ze velkoobchodníkom so stavebným materiálom síce môze vyhovovat, ze CVK ponúka konkurencieschopné ceny v porovnaní s výrobcami betónu, v skutocnosti vsak nemajú ziadnu alternatívu, lebo nepredávajú betón liaty na mieste predstavujúci [10 az 15] % relevantného trhu, a preto nemajú voci CVK potrebnú kúpnu silu. 187 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého velkoobchodníci môzu dovázat kremnicito-vápenaté výrobky s pôvodom v Nemecku, Komisia pripomína, ze zalobca nepopieral marginálnu povahu týchto dovozov a ze na pojednávaní jeden obchodník uviedol, ze Haniel alebo CVK kládol týmto dovozom prekázky. 188 Nakoniec Komisia opätovne uvádza svoje hodnotenie, podla ktorého CVK vo vseobecnosti má informácie o uzívateloch a urcení svojich výrobkov, na rozdiel od miestami rozporuplných a nepresných tvrdení zalobcu. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze zlavy, ktoré CVK poskytuje obchodníkom pre zásobovanie konkrétnych stavebných projektov alebo stavebných podnikov, ukazujú, ze CVK je schopné ovplyvnovat cenovú politiku obchodníkov voci ich zákazníkom a tým ich marze dosahované v spojení s urcitými projektmi, co obmedzuje, ak nie vylucuje, aby obchodníci boli schopní vyvíjat celkový tlak na cenovú politiku CVK z dôvodu mnozstva odoberaného materiálu. 189 Po stvrté, pokial ide o kritiku zalobcu týkajúcu sa vplyvu susedného trhu stavebných materiálov na nie nosné múry, Komisia usudzuje, ze dostatocne preukázala na jednej strane schopnost CVK urcit alebo predvídat, ci jeho výrobky budú pouzité na stavbu nosných alebo nie nosných múrov, a na strane druhej CVK v kazdom prípade tvorí svoju cenovú stratégiu predovsetkým s ohladom na relevantný trh. V súvislosti so správou profesorov von Wieszäckera a Elberfelda, ktorá podla zalobcu preukazuje efekt nanútenia postavenia CVK na trhu stavebných materiálov na nie nosné múry na jeho postavenie na relevantnom trhu, Komisia uznáva, ze túto správu v napadnutom rozsudku výslovne neskúmala, ale predkladá tri pripomienky. Po prvé zdôraznuje, ze model hodnotenia cien v tejto správe nezodpovedá opisu relevantného trhu, a to najmä preto, lebo vychádza z predpokladu, ze CVK by mal uplatnovat rovnaké ceny na relevantnom trhu a na trhu stavebných materiálov na nie nosné múry. Po druhé Komisia uvádza, ze správa skúma otázku, ktorú Komisia povazuje za irelevantnú, t. j. otázku, za akých okolností by CVK stanovil takú vysokú cenu, ze by uz nerealizoval ziadny predaj na trhu stavebných materiálov na nie nosné múry. Po tretie Komisia zdôraznuje, ze ak by sa na oboch trhov uplatnovali rovnaké ceny, správa by bola plne v súlade so záverom napadnutého rozhodnutia, podla ktorého CVK stanovuje svoje ceny predovsetkým v závislosti od svojho postavenia na relevantnom trhu. Preto podla Komisie nebolo potrebné túto správu výslovne skúmat v napadnutom rozhodnutí. 190 Po piate, Komisia trvá na svojej analýze v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej strukturálne prepojenie medzi CVK a zalobcom posilnuje dominantné postavenie CVK. 191 Po sieste, Komisia takisto napáda tvrdenie zalobcu, ktoré sa týka nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné poznámky 192 Pred skúmaním dominantného postavenia CVK je potrebné na zaciatok uviest, ze zalobca nespochybnuje vymedzenie relevantného trhu v napadnutom rozhodnutí ako trhu stavebných materiálov na nosné múry v Holandsku, pricom toto vymedzenie je odôvodnené nosnou funkciou múrov. V tomto smere je vhodné upresnit, ze napadnuté rozhodnutie ponechalo otvorenú otázku, ci betón liaty na mieste - najmä z dôvodu vysokých investicných nákladov na jeho pouzívanie (pozri odôvodnenie c. 77 napadnutého rozhodnutia), z coho vyplýva, ze tento materiál nekonkuruje kremnicito-vápenatým tehlám s výnimkou velkých projektov - sa má zahrnút do definície tovarového relevantného trhu, kedze podla Komisie táto otázka nemala vplyv na celkové hodnotenie koncentrácie (pozri odôvodnenie c. 81 napadnutého rozhodnutia). 193 Je takisto potrebné poznamenat, ze podla napadnutého rozhodnutia - a toto zistenie zalobca nevyvrátil - sú najpouzívanejsími materiálmi na relevantnom trhu v zostupnom poradí: kremnicito-vápenaté tehly ([50 az 60] % vsetkých nosných múrov sa stavia z tohto materiálu), betón liaty na mieste ([10 az 15] %), betónové prefabrikáty ([5 az 10] %), tehla ([2 az 5] %) a pórobetón ([0 az 2] %). 194 Dalej je potrebné pripomenút, ze clánok 2 nariadenia c. 4064/89 s nadpisom "Hodnotenie koncentrácií" stanovuje: "1. Koncentrácie v rámci tohto nariadenia sa na úcely urcenia ich zlucitelnosti so spolocným trhom budú hodnotit v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Pri hodnotení Komisia zohladní: a) potrebu zachovávat a rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu okrem iného vzhladom na struktúru vsetkých dotknutých trhov a skutocnej alebo potenciálnej hospodárskej sútaze zo strany podnikov nachádzajúcich sa v spolocenstve alebo mimo neho; b) postavenie úcastníkov koncentrácie na trhu a ich ekonomickú a financnú silu, mozné alternatívy pre dodávatelov a pouzívatelov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, vsetky zákonné a ostatné bariéry vstupu, trendy ponuky a dopytu pre relevantné tovary a sluzby, záujmy prechodných a konecných spotrebitelov a napredovanie technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, ze je v prospech spotrebitela a nevytvára prekázku hospodárskej sútazi. 2. Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. 3. Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom." 195 Dominantné postavenie podla clánku 2 nariadenia c. 4064/89 sa týka situácie, ked jeden alebo viaceré podniky majú ekonomickú silu, ktorá im umoznuje vytvorit prekázky zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, pretoze im poskytuje moznost správat sa vo velkej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a nakoniec od spotrebitelov (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, bod 200; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 38). 196 Podla ustálenej judikatúry hmotnoprávne pravidlá uvedené v nariadení c. 4064/89, osobitne v jeho clánku 2, priznávajú Komisii urcitú diskrecnú právomoc, najmä pri posúdeniach ekonomickej povahy. Súd Spolocenstva preto pri preskúmaní vykonávania tejto právomoci, ktorá má zásadný význam pre uplatnovanie pravidiel v oblasti koncentrácií, musí zohladnit mieru správnej úvahy, ktorú predpokladajú normy ekonomickej povahy tvoriace súcast rezimu koncentrácií (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, (Kali a Salz), C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, body 223 a 224, a z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna Gencor/Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, body 164 a 165, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 64). 197 Z toho vyplýva, ze preskúmanie komplexných ekonomických posúdení uskutocnených Komisiou pri výkone diskrecnej právomoci, ktorú jej priznáva nariadenie c. 4064/89, zo strany súdu Spolocenstva sa musí obmedzit na overenie toho, ci boli dodrzané predpisy upravujúce procesný postup a odôvodnenie, ci je skutkový stav zistený presne, ci nejde o zjavne nesprávne posúdenie a o zneuzitie právomoci. Súd prvého stupna hlavne nemôze nahradit posúdenie ekonomických otázok Komisiou svojím vlastným posúdením (rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Petrolessence a SG2R/Komisia, T-342/00, Zb. s. II-1161, bod 101). 198 Nakoniec je rovnako potrebné zdôraznit, ze v odôvodneniach 90 az 108 napadnutého rozhodnutia sa Komisia pri urcení dominantného postavenia CVK opierala o sest faktorov. Ide o nasledujúce faktory: po prvé, struktúra trhu; po druhé, nedostatok významného konkurencného tlaku na CVK zo strany výrobcov betónu liateho na mieste, pricom CVK je jediným výrobcom a dodávatelom kremnicito-vápenatých tehál, ktoré sa v Holandsku tradicné pouzívajú na stavbu nosných múrov; po tretie, existencia významných prekázok vstupu na trh; po stvrté, nedostatok kúpnej sily zákazníkov CVK; po piate, absencia obmedzení manévrovacieho priestoru CVK na relevantnom trhu z dôvodu sútazných podmienok na susednom trhu stavebných materiálov na nie nosné múry, a po sieste, existencia strukturálneho prepojenia medzi CVK a zalobcom, ktoré im v rovine ponuky, ako aj distribúcie stavebných materiálov na nosné múry poskytuje výrazne sirsí manévrovací priestor, aký majú ich konkurenti. 199 V tomto ohlade je nesporné, ze zalobca nenapáda hodnotenie prvého faktora v odôvodneniach c. 90 az 95 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa struktúry trhu, t. j. trhových podielov CVK, úcastníkov, ktorí podali oznámenie a ich konkurentov. 200 Treba upresnit, ze podla vyssie uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia podiel CVK na relevantnom trhu presahuje [50 az 60] %, ak sa do tohto trhu zahrnie aj betón liaty na mieste, pricom pri takomto vymedzení trhu je druhým najväcsím hospodárskym subjektom zalobca, s trhovým podielom priblizne [2 az 5] %, a najväcsí konkurent úcastníkov, ktorí podali oznámenie, má trhový podiel iba [2 az 5] % a ostatní konkurenti majú este nizsie trhové podiely, v rozpätí [0 az 2] %. Z údajov v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto situáciu je pre úcastníkov, ktorí podali oznámenie, najvýhodnejsia, pretoze ak by sa betón liaty na mieste vylúcil z relevantného trhu, trhový podiel CVK by dosiahol viac, ako [60 az 70] %, pricom podiely vsetkých konkurentov by dosahovali najviac [0 az 2] %. Je takisto nesporné, ze zlozenie relevantného trhu sa za posledné roky výrazne nezmenilo. 201 Vysoké trhové podiely majú velkú výpovednú hodnotu a pomer medzi trhovými podielmi úcastníkov koncentrácie a podielmi ich konkurentov, predovsetkým tých, ktorí po nich bezprostredne nasledujú, predstavuje dôlezitý náznak existencie dominantného postavenia. Tento faktor totiz umoznuje hodnotit konkurencieschopnost konkurentov predmetného podniku (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, body 39, 40 a 48, a rozsudok Gencor/Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, body 201 a 202). Okrem toho mimoriadne vysoký trhový podiel môze byt sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia, najmä vtedy, ak ostatní sútazitelia na trhu majú ovela mensie podiely (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1999, Endemol/Komisia, T-221/95, Zb. s. II-1299, bod 134). 202 Z týchto dôvodov trhový podiel CVK, ktorý je najmenej strnástkrát vyssí ako podiel jeho najväcsieho konkurenta, co zalobca nepopiera, je závazným signálom dominantného postavenia CVK na relevantného trhu. 203 Je vsak potrebné preskúmat, ci zalobca napriek tomu nepreukázal, ze hodnotenie piatich dalsích faktorov Komisiou v napadnutom rozhodnutí je zjavne nesprávne, co by mohlo viest k zruseniu tohto rozhodnutia. - O faktore týkajúcom sa nedostatku konkurencného tlaku na CVK zo strany výrobcov betónu liateho na mieste 204 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 96 az 98 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze CVK, ktorý je jediným výrobcom kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku, pricom tento materiál sa tradicne a vo velkej miere pouzíva na stavbu nosných múrov, nie je vystavený konkurencnému tlaku zo strany betónu liateho na mieste ani výrobcov tohto materiálu. Toto hodnotenie sa zakladá najmä na trhových podieloch konkurentov CVK a na diferencovanej povahe tovarov na relevantnom trhu, vdaka comu podnik ako CVK môze posilnit svoj vplyv nad rámec svojho zjavného trhového podielu, pretoze ako jediný ponúka výrobok, ktorý zákazníci hodnotia osobitne vysoko, alebo je vhodný na urcité pouzitia. 205 Zalobca nepopiera relevantnost faktora uvedeného Komisiou, ale v podstate na jednej strane tvrdí, ze konstatovanie v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia o tom, ze CVK je jediným výrobcom kremnicito-vápenatých tehál, nezohladnuje skutocnost, ze kremnicito-vápenaté výrobky sa dovázajú z Nemecka a ze neexistuje trh pre kremnicito-vápenaté tehly. Na druhej strane zalobca neuznáva záver Komisie v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sektor betónu nevyvíja konkurencný tlak na CVK. Podla zalobcu mala Komisia preskúmat vývoj trhových podielov a najmä zohladnit financnú a ekonomickú kapacitu sútazitelov v tomto sektore. Zalobca okrem toho usudzuje, ze nestací zohladnit výlucne trhový podiel najvýznamnejsieho konkurenta [2 az 5] %, ktorý vyrába betón liaty na mieste. 206 Tieto tvrdenia je potrebné zamietnut. 207 Po prvé, pokial ide o to, ze Komisia údajne nezohladnila, ze kremnicito-vápenaté výrobky sa do Holandska dovázajú z Nemecka, je potrebné uviest, ze pri vymedzení geografického trhu v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila: "Je zjavné, ze stavebné materiály na stavbu múrov sa dovázajú... z Nemecka do hranicných oblastí Holandska, ale tieto dovozy sú marginálne, a preto neodôvodnujú zahrnutie... castí nemeckého územia do geografického relevantného trhu. Skúmanie trhu odhalilo existenciu prekázok vstupu na trh spôsobených najmä rozdielnou právnou úpravou stavebníctva a bezpecnosti pri práci..., napríklad v Nemecku musia byt porovnatelné múry v zmysle stavebných noriem hrubsie, a preto z dôvodu väcsieho mnozstva spotrebovaného materiálu sú výrobné náklady múrov vyssie ako v Holandsku..." 208 Je takisto potrebné pripomenút, ze zalobca nenapadol vymedzenie relevantného trhu ani zistenie, ze CVK je jediným výrobcom kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku. Okrem toho zalobca uvádza iba tolko, ze velkoobchodníci so stavenými materiálmi predávajú kremnicito-vápenaté výrobky na holandskom trhu bez upresnenia objemu a hodnoty týchto dovozov, pricom vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, na ktoré odkazuje vo svojich písomnostiach, zalobca uvádza iba to, ze jeden z týchto velkoobchodníkov alebo dovozcov a CVK ponúka velmi podobný sortiment výrobkov. 209 Po druhé zalobca pochopil napadnuté rozhodnutie nesprávne, ked usudzuje, ze toto rozhodnutie konstatovalo neexistenciu konkurencného tlaku zo strany sektora betónu. Odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia pritom upresnuje, ze neexistuje významný konkurencný tlak zo strany sektora betónu liateho na mieste a jeho výrobcov a ani zo strany sektora betónu. Komisia teda v príslusných castiach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepoprela existenciu konkurencného tlaku zo strany sektora betónu liateho na mieste, len ho povazovala za nepostacujúci so zretelom na pozíciu CVK. V tomto smere je potrebné uviest, ze analýza Komisie zameraná na betón liaty na mieste je odôvodnená tým, ze aspon dvaja bezprostrední konkurenti CVK na relevantnom trhu vyrábajú iba betón liaty na mieste, a vdaka tejto okolnosti Komisia mohla preskúmat, ci pozíciu CVK, ako sa zdá na základe svojich trhových podielov, mohla vyvázit prítomnost konkurentov na relevantnom trhu ponúkajúcich tento druh materiálu. 210 Komisia takisto správne zohladnila nielen podiel sektora betónu liateho na mieste vo vseobecnosti [10 az 15] % pri stavbe nosných múrov v Holandsku, ale aj trhový podiel najvýznamnejsieho konkurenta CVK [2 az 5] %. Prvý údaj [10 az 15] % totiz obsahoval aj trhový podiel zalobcu, ktorý sa z dôvodu kontroly vykonávanej nad CVK - konstatovanej vyssie - nemôze povazovat za konkurenta CVK, a preto je potrebné vázit toto percento tak, ze sa zohladní aj trhový podiel bezprostredného konkurenta CVK, aby sa nenadhodnotil prípadný konkurencný tlak na CVK. 211 Co sa týka tvrdenia, ze Komisia mala zohladnit vývoj trhových podielov v sektore betónu, pokial sa toto tvrdenie vztahuje na betón liaty na mieste, postacuje, aby Komisia upresnila, co aj urobila v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia, ze podiel betónu liateho na mieste sa podla údajov poskytnutých holandským odborným zdruzením ukazuje byt stabilný, dokonca podla niektorých sútazitelov sa zdá, ze mierne klesol, co ju nenútilo prijat záver, ze konkurencný tlak tohto trhového segmentu na CVK bol významný. Navyse, pokial ide o trhové podiely podnikov, je nesporné, ze od roku 2000 do prijatia napadnutého rozhodnutia zostala pozícia CVK a jeho konkurentov uvedených vyssie prakticky nezmenená, co bolo zdôraznené v odôvodnení c. 95 napadnutého rozhodnutia. Toto hodnotenie sa týka sektoru betónu liateho na mieste, v ktorom boli v zmysle tabulky v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia cinní dvaja najvýznamnejsí konkurenti CVK, pricom trhový podiel prvého z nich bol nizsí ako [2 az 5] % a druhého ako [0 az 2] %. 212 V tomto smere je potrebné zdôraznit, ze prítomnost konkurentov môze vo vseobecnosti predstavovat faktor, ktorý by prípadne mohol zmiernit alebo dokonca vylúcit dominantné postavenie predmetného subjektu, iba v prípade, ak títo konkurenti majú tak silné postavenie, ze môzu pôsobit ako skutocná protiváha (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 329). Zalobca vsak neposkytol údaje, ktoré by mohli spochybnit hodnotenie v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého výrobcovia betónu liateho na mieste síce sú bezprostrednými konkurentmi CVK, ale nepredstavujú takúto protiváhu. 213 Napokon je potrebné konstatovat, ze nedostatok konkurencného tlaku zo strany sektora betónu liateho na mieste môze ciastocne byt dôsledkom aj diferencovanosti výrobkov na relevantnom trhu, ako to zdôraznila Komisia v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia. Diferencovanost výrobkov totiz znamená, ze ziaden výrobok nie je dokonalým substitútom iného výrobku, a preto zvýsenie ceny jedného z nich nevedie nevyhnutne k strate trhového podielu podniku, ktorý zvýsil cenu, v prospech jeho konkurentov vyrábajúcich iný výrobok, co by sa stalo v prípade dokonale substitucných výrobkov. Skutocnost, ze betón liaty na mieste je dokonale substitucný vo vztahu ku kremnicito-vápenatým tehlám, najmä z dôvodu vysokých nákladov na jeho pouzitie, relativizuje význam konkurencného tlaku tohto výrobku a jeho výrobcov na CVK, ako to je uvedené v odôvodneniach c. 58 a 77 napadnutého rozhodnutia, pricom zalobca toto tvrdenie nenapáda. 214 Navyse, aj keby sa hodnotenie Komisie chápalo v tom zmysle, ze sa týka sektora betónu vo vseobecnosti, zalobca stále nedokázal preukázat pomocou presných a konzistentných údajov, ze výrobcovia v tomto trhovom segmente by mohli pôsobit ako skutocná protiváha voci pozícii CVK. 215 Z toho vyplýva, ze hodnotenie druhého faktora Komisiou v napadnutom rozhodnutí nie je zjavne nesprávne. - O faktore zalozenom na existencii významných prekázok vstupu na trh 216 V odôvodneniach c. 99 az 101 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza: "(99) Komisia si aj napriek pripomienkam úcastníkov a CVK k oznámeniu o výhradách a k vysvetleniam poskytnutým na pojednávaní usudzuje, ze existujú významné prekázky vstupu na trh. CVK kontroluje vsetky závody na výrobu kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku a tým aj výrobu zdaleka najdôlezitejsieho materiálu na stavbu múrov na relevantnom tovarovom trhu. Skúmanie trhu Komisiou odhalilo, ze výrobcovia iných stavebných materiálov by mohli zacat s výrobou kremnicito-vápenatých tehál iba po dlhom case a s vynalozením velkých investícií. Je tomu tak aj v prípade iných materiálov na stavbu múrov, napríklad pórobetónu. Výrobný proces a tým aj miesto výroby sa lísi pre kazdý materiál na stavbu múrov. (100) Haniel odhadol investicné náklady závodu na výrobu kremnicito-vápenatých tehál iba na [dôverné] eur. Náklady na výstavbu nového závodu na výrobu betónu pripraveného na liatie predstavujú podla Haniel [dôverné] eur, pricom podla odhadu Cementbouw sú tieto investicné náklady ovela vyssie. Okrem toho konkurenti oslovení v rámci skúmania trhu sú vo vseobecnosti toho názoru, ze by dokázali iba velmi tazko zvýsit svoje súcasné výrobné kapacity, alebo zacat s výrobou iného materiálu na stavbu múrov. Jeden z opýtaných podnikov uviedol, ze výstavba nového závodu na výrobu kremnicito-vápenatých tehál vyzaduje investíciu [dôverné] az [dôverné] eur, administratívne povolenie sa dá získat iba velmi tazko a samotná výstavba zariadenia trvá dva roky. Komisia za týchto okolností v rozpore s názorom úcastníkov, podla ktorých sú prekázky vstupu na trh bezvýznamné, usudzuje, ze moznost vstupu na trh nepredstavuje dostatocný konkurencný tlak na obmedzenie manévrovacieho priestoru CVK na relevantnom trhu. V poslednej dobe vstúpilo na trh niekolko úcastníkov, co vsak zostalo zriedkavým javom a obmedzeným výlucne na sektor betónu. (101) Vo vztahu ku kremnicito-vápenatým tehlám existujú významné nadbytocné kapacity, v dôsledku coho je vstup na trh menej atraktívny aj po zatvorení troch z pôvodných jedenástich závodov CVK na výrobu kremnicito-vápenatých tehál. Zostávajúce miesta výroby CVK sú okrem toho rozlozené rovnomerne po území Holandska, a CVK tak môze zásobovat kazdého zákazníka z blízkeho závodu. Podla skúmania trhu vykonaného Komisiou aj tento faktor posilnuje postavenie CVK." 217 Zalobca vycíta Komisii, ze toto skúmanie v zásade obmedzila na investicné náklady a casovú nárocnost výstavby a prevádzkovania tovární na výrobu kremnicito-vápenatých tehál, pricom mala skúmat celkové náklady a iné potenciálne prekázky s ohladom na vsetky výrobky, ktoré konkurujú kremnicito-vápenatým tehlám. Zalobca tak napáda tvrdenia o tom, ze casová nárocnost a náklady uvádzané v napadnutom rozhodnutí predstavujú skutocné prekázky vstupu na trh, najmä ak kapitálové trhy fungujú efektívne. Vo vseobecnosti namieta, ze Komisia neskúmala náklady, ktoré by museli vynalozit iní výrobcovia stavebných materiálov, ak by mali konvertovat cast svojej výroby na výrobu materiálov, ktoré konkurujú kremnicito-vápenatým tehlám, pricom vsak aj zalobca v odpovedi na oznámenie o výhradách uviedol, ze betón sa môze vyrábat na rôzne úcely vrátane stavby múrov. Zalobca nakoniec nesúhlasí s tým, ze existujúce nadbytocné kapacity v segmente kremnicito-vápenatých výrobkov môzu predstavovat skutocné prekázky vstupu na relevantný trh. 218 Predovsetkým je potrebné zamietnut námietku zalobcu, podla ktorej Komisia preskúmala iba casovú nárocnost a náklady potrebné na zacatie výroby kremnicito-vápenatých výrobkov. Uz citovaná analýza Komisie sa totiz dotýka aj iných materiálov na stavbu múrov, napríklad betónu liateho na mieste, co vyplýva najmä z odôvodnenia c. 100 napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia c. 99 napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze podla Komisie casová nárocnost a vysoké investicné náklady neexistujú iba v segmente výroby kremnicito-vápenatých výrobkov, ale charakterizujú aj vstup do výroby iných stavebných materiálov na relevantnom trhu, napríklad pórobetónu. Z toho vyplýva, ze v rozpore s tvrdením zalobcu Komisia svoje hodnotenie prekázok vstupu na relevantný trh neobmedzila na segment kremnicito-vápenatých výrobkov. 219 Dalej, pokial ide o otázku, ci casová nárocnost a investicné náklady uvádzané v napadnutom rozhodnutí majú povahu "prekázok vstupu na trh", Súd prvého stupna po prvé a vo vseobecnosti usudzuje, ze takéto prekázky tvoria rôzne skutocnosti najmä ekonomickej, obchodnej, alebo financnej povahy, ktoré môzu potenciálnych konkurentov etablovaných podnikov vystavit rizikám a nákladom dostatocne vysokým na to, aby ich odradili od vstupu na trh v primeranom case alebo im tento vstup na trh osobitne stazili, a tým im znemoznili vykonávat konkurencný tlak na správanie sa etablovaných podnikov. 220 Po druhé, aj ked sa nedá v zásade vylúcit, ze v sektoroch s vysokou mierou kapitalizácie sa financné zdroje potrebné na investície môzu získat na kapitálovom trhu, je potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci zalobca nevedel preukázat, ze hodnotenie Komisie je zjavne nesprávne v tom, ze so zretelom na vsetky skutocnosti uvádzané na podporu napadnutého rozhodnutia konstatuje existenciu významných prekázok vstupu na relevantný trh. 221 Pokial ide o vstup na trh v segmente kremnicito-vápenatých tehál, je potrebné uviest, ze Komisia sa opiera o rad skutocností týkajúcich sa právnej úpravy a ekonomickej situácie, podla ktorých je potrebné získat administratívne povolenie, je potrebná doba dvoch rokov na vybudovanie výrobného zariadenia, a je potrebné vynalozit vysoké investicné náklady, pricom zohladnila skutocnost, ze aj po zatvorení troch z jedenástich výrobných závodov, ktoré sú clenmi CVK (Boudewijn, Bergumermeer et Vogelenzang), existujú významné nadbytocné kapacity, v dôsledku coho je vstup na trh málo atraktívny, kedze CVK môze zásobovat kazdého zákazníka v Holandsku z ôsmych zostávajúcich podnikov. 222 Tieto skutocnosti spolocne vedú k záveru, ktorý zalobca nevyvrátil, ze podniky cinné v iných segmentoch trhu môzu iba velmi tazko zacat s výrobou iného materiálu na stavbu múrov, co postacuje na vylúcenie zjavnej chyby Komisie týkajúcej sa pravdepodobnosti vstupu potenciálneho konkurenta CVK na trh v tomto segmente. Okrem toho zalobca vo svojej odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna uviedol ako investicné náklady potrebné na výstavbu celého závodu sumu [dôverné] miliónov eur, pricom tento odhad presne spadá do rozpätia uvedeného v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia, ale zalobca nevysvetlil, preco vo svojej odpovedi uvádza, ze na vstup na relevantný trh stací aj nizsia investícia. 223 V súvislosti s ostatnými segmentmi relevantného trhu je na jednej strane mozné konstatovat, ze zalobca nekritizoval hodnotenie v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sú vstupy na uvedený trh zriedkavé a obmedzené výlucne na sektor betónu. Podla odpovedí Komisie na otázky Súdu prvého stupna, ktoré zalobca nenapadol, títo sútazitelia cinní v segmente betónu liateho na mieste, ktorí vstúpili na trh nedávno, dokázali získat iba trhový podiel vo výske najviac [0 az 2] %, aj ked v case prijatia napadnutého rozhodnutia bola koncentrácia uskutocnená uz viac ako dva roky. Na druhej strane zalobca síce podla obsahu spisu skutocne zastával názor, ze investicné náklady na výstavbu nového závodu na výrobu betónu liateho na mieste predstavujúce rádovo [dôverné] miliónov eur sú výrazne vyssie ako suma, ktorú uvádzal Haniel ([dôverné] miliónov eur) a ktorá bola prebratá do napadnutého rozhodnutia, zalobca vsak nepoprel, ze aj súcasným konkurentom CVK spôsobuje zvýsenie výrobných kapacít alebo spustenie výroby iného stavebného materiálu na múry velké tazkosti najmä z dôvodu existujúcich nadbytocných kapacít, pricom Komisia tieto okolnosti dalej upresnila vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna. Na základe vsetkých týchto skutocností je mozné prijat záver, ze Komisia nevykonala zjavne neprávne hodnotenie, ked usúdila, ze aj na iných segmentoch relevantného trhu existovali významné prekázky vstupu, co vylucovalo akúkolvek efektívnu hospodársku sútaz na tomto trhu vo vztahu k CVK. 224 Okrem toho je potrebné vo vseobecnej rovine uviest, ze aj ked zalobca odmieta kvalifikovat existenciu nadbytocných kapacít na relevantnom trhu ako prekázky vstupu na tento trh, na pojednávaní uznal, odpovedajúc na otázku Súdu prvého stupna, ze tieto nadbytocné kapacity mali podobné úcinky ako "tazkosti spojené so vstupom na trh". 225 Po tretie, nie je relevantné tvrdenie zalobcu o tom, ze Komisia nepreskúmala schopnost výrobcov tehál, sadry a dreva pouzívaného na iné úcely ako na stavbu múrov vstúpit na trh stavebných materiálov na nosné múry. Ak sa totiz zohladní struktúra tovarového trhu, je nesporné, ze tehly sa pri stavbe nosných múrov vyuzívajú iba ako velmi vedlajsí materiál (pozri odôvodnenia c. 61 a 66 napadnutého rozhodnutia), pricom ani sadra, ani drevo sa na stavbu nosných múrov nepouzívajú (pozri odôvodnenia c. 53 a 60 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze preskúmanie schopnosti výrobcov tehál, sadry a dreva pouzit tieto materiály na stavbu nosných múrov zjavne nemohlo zmenit hodnotenie v rámci napadnutého rozhodnutia, podla ktorého existujú významné prekázky vstupu na relevantný trh. 226 Z týchto dôvodov je potrebné zamietnut kritiku zalobcu na adresu hodnotenia Komisie týkajúceho sa tretieho faktora zalozeného na existencii významných prekázok vstupu na trh. - O faktore zalozenom na nedostatku kúpnej sily zákazníkov CVK 227 V zmysle odôvodnení c. 102 a 203 napadnutého rozhodnutia: "(102) Komisia napriek pripomienkam predlozeným úcastníkmi a CVK k oznámeniu o výhradách, ako aj vysvetleniam podaným na pojednávaní usudzuje, ze zákazníci CVK nemajú kúpnu silu. Ziadny zákazník nepredstavuje podstatnú cast obratu CVK. Piati najvýznamnejsí obchodníci so stavebnými materiálmi predstavujú priblizne [60 az 80] % predajov CVK a najväcsí odberatel [20 az 30] %. Ani takýto podiel na celkovom predaji vsak nezarucuje najväcsím odberatelom kúpnu silu, kedze existuje dostatocne vela dalsích obchodníkov so stavebnými materiálmi. Niektorí z nich sú nákupnými zdruzeniami (v holandcine "inkoopcombinaties"). Rozhodujúcim faktorom je, ze obchodníci so stavebnými materiálmi sú závislí od výrobkov CVK. Najdôlezitejsím stavebným materiálom pre múry sú v Holandsku kremnicito-vápenaté tehly. Nasleduje betón. Betón vsak pre obchodníkov so stavebnými materiálmi nepredstavuje alternatívu, kedze títo obchodníci ani nedistribuujú betón liaty na mieste, ani betónové prefabrikáty vo významnej miere. Pre obchodníkov so stavebnými materiálmi preto ziadny iný materiál nemôze nahradit kremnicito-vápenaté tehly. To potvrdil aj Raab Karcher na pojednávaní. Ako uviedol Haniel, je mozné, ze obchodníci so stavebnými materiálmi stratia zákazky v prospech betónu, ak neponúknu atraktívne ceny pre kremnicito-vápenaté výrobky. To vsak znamená iba tolko, ze obchodník so svojou ponukou kremnicito-vápenatých tehál, a tým nepriamo CKV sútazí s dodávatelmi betónu, nie vsak to, ze obchodník môze vyuzívat svoju kúpnu silu voci CVK. (103) Navyse CVK má velký vplyv na urcovanie cien voci podnikatelom. Je pravdou, ze obchodníci so stavebnými materiálmi znásajú financné riziko spojené s distribúciou. Stavebné materiály vsak nevyberajú oni, ale podnikatelia. Ako uz Komisia detailne vysvetlila, CVK je vo vseobecnosti dobre informovaný o tom, kto a na aké úcely pouzíva jeho výrobky. Dodávku realizuje priamo závod vyrábajúci kremnicito-vápenaté tehly, ktorý je najblizsie k miestu daného stavebného projektu. Podla informácií, ktoré poskytol CVK, na dodávky urcené pre urcitých podnikatelov alebo urcité stavebné projekty je mozné poskytnút zlavu obchodníkom so stavebnými materiálmi. Podnikatelia sú vsak velmi rozptýlení a sami nemôzu mat kúpnu silu. Podiel velkých holandských podnikov v stavebnom sektore, akými sú Bam Groep, Koninklijke Volker Wessels Stevin, Heijmans, Ballast Nedam a HBG, na dopyte je sám osebe prílis malý na to, aby mohli mat citelnú kúpnu silu a vyvázit dominantné postavenia CVK na strane ponuky." 228 Podla zalobcu z císelných údajov poskytnutých Komisiou vyplýva, ze obchodníci majú kúpnu silu voci CVK o to väcsiu, ze patria do medzinárodných skupín alebo sú zalozené ako nákupné druzstvá. Preto podla zalobcu sa obchodníci môzu obrátit k produktom, ktoré konkurujú kremnicito-vápenatým tehlám, s výnimkou betónu liateho na mieste. Obchodníci sú dalej motivovaní získat výhodné ceny a obchodné podmienky od CVK tým, ze nedistribuujú betón liaty na mieste. Zalobca opätovne uvádza svoje tvrdenia, podla ktorých si obchodníci zadovazujú kremnicito-vápenaté výrobky aj z Nemecka. Nakoniec zalobca napáda hodnotenie Komisie, podla ktorého CVK je dobre informovaný o tom, kto a na aké úcely pouzíva jeho výrobky, a takisto popiera, ze zlavy obchodníkom by sa poskytovali vo významnej miere a casto, pricom táto okolnost v ziadnom prípade nemení nic na existencii kúpnej sily obchodníkov voci CVK. 229 Tieto tvrdenia nemôzu byt prijaté. 230 Predovsetkým je dôlezité poznamenat, ze podla písomných tvrdení Komisie, ktoré zalobca nenapáda, kúpna sila zákazníkov urcitého dodávatela môze vyvázit trhovú silu dodávatela vtedy, ked títo zákazníci majú moznost vyuzit v primeranom case vyhovujúce alternatívne zdroje dodávok v prípade, ak sa dodávatel rozhodne zvýsit svoje ceny alebo zhorsit dodacie podmienky. 231 V prejednávanej veci Komisia na preukázanie neexistencie kúpnej sily obchodníkov so stavebnými materiálmi, ktorá by mohla vyvázit silu CVK vyplývajúcu najmä z jeho trhového podielu a struktúry ponuky uvedenej vyssie, sa opiera na jednej strane o rozptýlenie týchto subjektov na trhu, teda o to, ze struktúra trhu obchodu so stavebnými materiálmi pre stavbu múrov v Holandsku je málo koncentrovaná, a na druhej strane o to, ze tieto subjekty nemajú na trhu k dispozícii vyhovujúce alternatívne zdroje dodávok, a preto sa dá uzavriet, ze sú závislé od CVK. 232 Je namieste poukázat na to, ze aj ked tieto dve podmienky nie sú nevyhnutne vycerpávajúce pre potvrdenie alebo vylúcenie existencie kúpnej sily zákazníkov, ktorá by bola schopná vyvázit ekonomickú silu dodávatela, predsa sú velmi dôlezité. Na jednej strane totiz kritérium stupna koncentrácie odberatelov na trhu znamená, ze ich obmedzený pocet im môze posilnit rokovaciu pozíciu voci dodávatelovi. Na druhej strane kritérium dostupnosti vyhovujúcich alternatívnych zdrojov zásobovania umoznuje urcit, ci existuje vysoká pravdepodobnost, ze dodávatel bude nútený obmedzit alebo úplne zastavit zvysovanie cien. 233 Pokial ide v prejednávanej veci o rozptýlenie obchodníkov, je nesporné, ze podiel piatich najväcsích obchodníkov so stavebnými materiálmi v Holandsku na objeme predajov CVK predstavuje priblizne [60 az 80] %, z coho [20 az 30] % pripadá na najväcsieho z nich, Súd prvého stupna ale napriek tvrdeniam zalobcu usudzuje, ze tieto údaje sami osebe nemôzu potvrdit existenciu kúpnej sily obchodníkov voci CVK. Na jednej strane je totiz rovnako nesporné, ze ziadny zákazník nemá podstatný podiel na obrate CVK. Na druhej strane zalobca nepopiera, ze iní obchodníci sú organizovaní v nákupných zoskupeniach, a preto sa dokázu zásobovat vo velkých objemoch, na ktorých by CVK mohla prípadne preorientovat odbyt svojich výrobkov, a nepoprel ani skutocnost, ze CVK zásobuje niektoré stavebné podniky (konecných odberatelov) priamo, co samozrejme zvysuje pocet podnikov, na ktoré sa môze obrátit so svojou ponukou kremnicito-vápenatých výrobkov. 234 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze podla údajov poskytnutých CVK v prílohe svojej dupliky je medzi piatimi najväcsími obchodníkmi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí aj zalobca. Z dôvodu kontroly, ktorú zalobca vykonáva nad CVK, je vsak málo pravdepodobné, ze zalobca by spoluvytváral kúpnu silu zákazníkov CVK, ktorá by mohla vyvazovat ekonomickú silu CVK. 235 Pokial ide o neexistenciu vyhovujúceho alternatívneho zdroja zásobovania, zalobca uznáva, ze obchodníci so stavebnými materiálmi nedistribuujú vo významnej miere betón liaty na mieste, a nevyjadruje sa k údaju, podla ktorého nedistribuujú betónové prefabrikáty. Za týchto okolností sú síce v prípade betónu liateho na mieste jeho dodávatelia najvýznamnejsími konkurentmi CVK na relevantnom trhu, ale nepredstavujú vyhovujúcu alternatívu pre obchodníkov. To platí aj pre zásobovanie od výrobcov betónových prefabrikátov, ktoré sa pouzívajú na [5 az 10] % vsetkých nosných múrov v Holandsku. 236 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého si obchodníci môzu zadovázit kremnicito-vápenaté výrobky z Nemecka, toto hodnotenie nespochybnuje. Stací konstatovat, ze je nesporné, ze dovozy kremnicito-vápenatých výrobkov z tohto státu sú marginálne a ze zalobca neposkytol ziadny konkrétny údaj, ktorý by mohol jeho tvrdenie podporit. 237 Navyse je potrebné poukázat na to, ze jeden z najväcsích obchodníkov so stavebnými materiálmi pre stavbu nosných múrov v Holandsku, Raab Karcher pocas vypocutia pred Komisiou 16. mája 2002 potvrdil, ze CVK nebol vystavený kúpnej sile, co zalobca nepoprel; Raab Karcher upresnil, ze vsetky jeho pokusy nájst alternatívy, hoci aj v minimálnej miere, boli neúspesné z dôvodu dôlezitosti kremnicito-vápenatých tehál na relevantnom trhu. 238 Dalej, co sa týka hodnotenia Komisie, podla ktorej CVK bol vo vseobecnosti dobre informovaný o tom, kto a na aké úcely pouzíva jeho výrobky, co mu umoznilo vykonávat velký vplyv na tvorbu cien voci podnikatelom (konecným odberatelom), táto moznost nemá dosah na prípadnú kúpnu silu obchodníkov voci CVK. Kedze Komisia sa pri prijatí záveru, ze obchodníci nemali kúpnu silu, nedopustila zjavnej chyby pri hodnotení, stací konstatovat, ze tvrdenie zalobcu nemôze mat svoj zamýslaný úcinok, aj keby sa odvolal na prípadnú kúpnu silu samotných podnikatelov voci CVK. 239 Z toho vyplýva, ze námietky zalobcu voci stvrtému faktoru v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa zakladá na nedostatku kúpnej sily zákazníkov CVK, musia byt zamietnuté. - O faktore, v zmysle ktorého manévrovací priestor CVK na trhu stavebných materiálov na nosné múry nie je obmedzený z dôvodu hospodárskej sútaze na susedskom trhu stavebných materiálov na nie nosné múry 240 Komisia v odôvodnení c. 104 napadnutého rozhodnutia uviedla: "(104) Manévrovací priestor CVK na [relevantnom] trhu nie je obmedzený z dôvodu hospodárskej sútaze na susednom trhu stavebných materiálov na stavbu nie nosných múrov, na ktorom má CVK slabsie postavenie. Úcastníci a CVK nespochybnili zistenia Komisie v oznámení o výhradách, podla ktorých CVK môze pri urcovaní cien zohladnit skutocnost, ze jeho výrobky sa pouzívajú na stavbu nosných, ale aj nie nosných múrov, a svoje ceny urcuje predovsetkým v závislosti od podmienok na trhu nosných múrov, ktorý je pre CVK dôlezitejsí. V tomto smere Komisia odkazuje na vysvetlenia v odôvodneniach c. 75 a 76." 241 Podla týchto odôvodnení: "(75) Pri urcovaní cien výrobkov pouzívaných na stavbu nosných múrov CVK - ako jediný výrobca kremnicito-vápenatých tehál v Holandsku - nie je obmedzený cenami na trhu materiálov na nie nosné múry. Trhová stúdia Komisie ukazuje, ze CVK casto vie o konkrétnom pouzití svojich výrobkov. Na jednej strane CVK v mnohých prípadoch pozná urcenie svojich výrobkov, kedze casto sám zabezpecuje ich dodávku na dané stavenisko. Okrem toho v prípade dodávok, ktoré predstavujú polovicu jeho obratu, má prístup k architektonickým plánom. Haniel takisto uvádza, ze podla hrúbky väcsiny kremnicito-vápenatých výrobkov sa dá zistit, ci sa pouzijú na nosné alebo nie nosné múry. To potvrdil aj Raab Karcher pocas vypocutia. Komisia preto napriek vyjadreniam o oznámení o výhradách predlozeným úcastníkmi a CVK, ako aj vysvetleniam poskytnutým k tejto otázke na pojednávaní usudzuje, ze CVK môze urcovat svoje ceny rozdielne, podla daných podmienok hospodárskej sútaze. V tomto smere môze mlcky rozlisovat medzi velkými a malými projektmi tak, ze poskytne mnozstevné zlavy alebo pouzije osobitné ceny za prepravu. CVK okrem toho uviedol, ze obchodníkom so stavebnými materiálmi poskytol zlavy viazané na konkrétny projekt a podnikatela. (76) Ak je pravdou, ze CVK nemôze urcit odlisné ceny pre kremnicito-vápenaté výrobky urcené na nosné múry a na nie nosné múry, CVK musí pravdepodobne urcit svoju cenovú stratégiu podla poziadaviek [relevantného] trhu, kedze na tomto trhu predáva [60 az 80] % svojich výrobkov." 242 Zalobca na jednej strane tvrdí, ze CVK musí zohladnit svoje postavenie ako úcastníka hospodárskej sútaze na trhu stavebných materiálov na nie nosné múry, a to bez ohladu na skutocnost, ze [60 az 80] % svojich kremnicito-vápenatých tehál predáva na relevantnom trhu. Na druhej strane tvrdí, ze existuje "efekt nanútenia" zo strany susedského trhu stavebných materiálov na nie nosné múry na relevantný trh, ktorý vyplýva zo správy vypracovanej profesormi von Weiszäcker a Eberfeld, ktorá bola poskytnutá Komisii, ale na ktorú napadnuté rozhodnutie neodkazuje. 243 V súvislosti s prvým tvrdením je potrebné poukázat na to, ze bez ohladu na skutocnost, ci CVK pozná urcenie svojich výrobkov alebo nie, a aj za predpokladu, ze by CVK nepoznalo urcenie svojich výrobkov, co tvrdí zalobca, z týchto skutocností nevyplýva, ze CVK by bola pri urcovaní svojich cien na relevantnom trhu obmedzená podmienkami hospodárskej sútaze na susedskom trhu stavebných materiálov na nie nosné múry, pretoze je nesporné, ze CVK predáva [60 az 80] % svojich kremnicito-vápenatých výrobkov na relevantnom trhu. Preto nie je zjavne nesprávne konstatovanie Komisie v odôvodnení c. 104 napadnutého rozhodnutia, s odkazom na odôvodnenie c. 76 tohto rozhodnutia podla ktorého CVK "urcuje svoje ceny predovsetkým v závislosti od podmienok na trhu nosných múrov, ktorý je pre CVK dôlezitejsí". 244 Pokial ide o existenciu "efektu nanútenia" zo strany susedského trhu stavebných materiálov na nie nosné múry na relevantný trh, ktorý vyplýva zo stúdie vypracovanej profesormi von Weiszäcker a Eberfeld, je namieste konstatovat, ze táto stúdia skutocne nebola citovaná v napadnutom rozhodnutí. Táto okolnost ale nemôze zmenit citované hodnotenie uvedené v odôvodneniach c. 76 a 104 napadnutého rozhodnutia. Je totiz potrebné poznamenat, ze analýza vykonaná v tejto stúdii zodpovedá hodnoteniu uvedenému v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého CVK urcuje svoje ceny predovsetkým so zretelom na relevantný trh. Z tejto stúdie okrem iného vyplýva, ze aj ked zohladnenie podmienok dopytu vo "vedlajsom segmente", t. j. na trhu stavebných materiálov na stavbu nosných múrov spôsobuje urcitú cenovú úroven v "hlavnom segmente", teda na relevantnom trhu, ktorá je nizsia, ako by bola cena iba pri zohladnení hlavného segmentu, pravdou zostáva, ze CVK aj za týchto okolností urcuje svoje ceny predovsetkým v závislosti od svojho postavenia v hlavnom segmente, t. j. na relevantnom trhu. 245 Je namieste dodat, ze zalobca sa vo svojej replike obmedzil na vseobecné úvahy uz uvádzané vo svojej zalobe a nespochybnil vázne dôvody Komisie uvedené v jej písomných podaniach a zhrnuté v bode 189 vyssie, preco Komisia nedokázala na stúdiu profesorov von Wieszäckera a Elberfelda v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 246 Z toho vyplýva, ze zalobca nepreukázal zjavnú nesprávnost hodnotenia piateho faktora, ktorý sa zakladá na tom, ze manévrovací priestor CVK na relevantnom trhu nie je obmedzený podmienkami hospodárskej sútaze na susedskom trhu stavebných materiálov na nie nosné múry. - O faktore, ktorý sa zakladá na existencii strukturálneho prepojenia medzi CVK a zalobcom a ktorý im zarucuje výrazne väcsí manévrovací priestor v rovine ponuky, ako aj distribúcie stavebných materiálov na nosné múry, ako majú ich konkurenti 247 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení c. 105 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze dominantné postavenie CVK sa vyznacuje strukturálnym prepojením so zalobcom, ktorý je zakladatelskou spolocnostou a kontroluje CVK. Po prvé, v odôvodnení c. 106 napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s relevantným trhom uvádza, ze v zmysle prijatého vymedzenia trhu zalobca spolu s CVK môze ponúkat dva alebo tri dôlezité stavebné materiály na nosné múry, kedze zalobca dodáva betón liaty na mieste a betónové prefabrikáty. Komisia usúdila, ze v tejto situácii majú uvedené podniky väcsí manévrovací priestor ako ktorýkolvek z ich konkurentov. Po druhé, v súvislosti so susedským trhom obchodu so stavebnými materiálmi Komisia v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia upresnila, ze zalobca vlastní jeden z velkých velkoobchodov v Holandsku a ze podla niektorých obchodníkov CVK uprednostnuje zalobcu pred nezávislými obchodníkmi. 248 Je takisto potrebné pripomenút, ze zalobca popiera, ze by kontroloval CVK, a tvrdí, ze nemá silné postavenie na relevantnom trhu, kedze jeho trhový podiel je iba [2 az 5] %. Takisto vysvetluje, ze pokial ide o jeho aktivity pri distribúcii stavebných materiálov, jeho podiel na trhu je iba [0 az 2] %, a dalej, ze CVK ho vôbec nezvýhodnuje, a aj keby tomu tak bolo, na základe vyhlásení tretích osôb nie je mozné predpokladat existenciu dominantného postavenia v zmysle nariadenia c. 4064/89. 249 Tieto tvrdenia musia byt zamietnuté. 250 Rovno na úvod je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu o tom, ze nekontroluje CVK, a to z dôvodov uvedených pri posúdení prvej casti prvého zalobného dôvodu. Je namieste dodat, ze Komisii nic nebráni v tom, aby zohladnila strukturálne väzby medzi zalobcom a CVK ako skutocnost, ktorá charakterizuje ekonomickú silu CVK alebo ktorá ju môze v urcitej miere zvýsit. Skutocnost, ze zalobca kontroluje spolocný podnik totiz v miere, v akej je zalobca prítomný na trhu spolocného podniku, ako aj na odberatelskom trhu velkoobchodu, môze pre CVK znamenat moznost dodatocnej ekonomickej sily, ktorá je nevyhnutným dôsledkom koordinácie konania týchto dvoch podnikov na trhu. Nariadenie c. 4064/89 ale nezakazuje, aby sa so zretelom na jeho ustanovenia preskúmali prípadné aspekty vertikálnej koordinácie medzi spolocným podnikom a jedným alebo oboma zakladatelskými podnikmi, ktoré sú výsledkom koncentrácie, bez toho, aby sa tým vopred rozhodla otázka samostatnosti spolocného podniku. 251 Dalej, pokial ide o údajne silné postavenie zalobcu na relevantnom trhu podla napadnutého rozhodnutia, zalobca nechápe správne odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie totiz konstatuje silné postavenie zalobcu iba v segmente malých castí pouzívaných predovsetkým v sektore bytovej výstavby a nie na relevantnom trhu vo vseobecnosti. V kazdom prípade Komisia mohla bez toho, ze by bolo jej hodnotenie zjavne nesprávne, prijat záver, ze CVK a zalobca môzu ponúkat sortiment výrobkov - podla prijatého vymedzenia trhu -, ktorý nemôze dodat ziadny z ich konkurentov, kedze podiel zalobcu na relevantnom trhu je vdaka jeho ponuke betónových prefabrikátov a betónu liateho na mieste [2 az 5] %, pricom bezprostredný konkurent CVK má trhový podiel iba priblizne [2 az 5] %. 252 Nakoniec, co sa týka prítomnosti zalobcu na trhu velkoobchodu so stavebnými materiálmi, ktorú zalobca nepopiera, pri nedostatku dôkazu o opaku je mozné prijat záver, ze z dôvodu tejto prítomnosti môze mat CVK prospech z distribucnej siete svojho zakladatelského podniku, a to bez ohladu na velkost a trhové postavenie tejto siete, najmä ak konkurenti úcastníkov sami nie sú vertikálne integrovaní. Komisia na otázku Súdu prvého stupna týkajúcu sa tohto bodu na pojednávaní uviedla, ze podla spisu mal takúto výhodu iba jeden výrobca tehál, co zalobca nepoprel. Je vsak namieste upresnit, ze táto skutocnost z pohladu hospodárskej sútaze nemá skutocný význam, a to najmä z dôvodu, ze so zretelom na struktúru trhu sú tehly, predstavujúce priblizne [2 az 5] % vsetkého materiálu pouzívaného na stavbu nosných múrov v Holandsku, na relevantnom trhu jednoznacne vedlajsím materiálom. Preto sa nedá spochybnit hodnotenie Komisie týkajúce sa sily distribucnej siete zalobcu a jeho zvýhodnovania zo strany CVK. V kazdom prípade, aj keby bolo toto hodnotenie nesprávne, nemohlo by to viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, kedze toto hodnotenie sa uvádzalo iba nad rámec potrebnej argumentácie. 253 Navyse, co sa týka námietok zalobcu týkajúcich sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bodoch, kde sa toto odôvodnenie odchýlilo od záverov NMa (pozri bod 176 vyssie), stací na jednej strane pripomenút, ze z odpovede na prvý zalobný dôvod vyplýva, ze transakcie uzavreté 9. augusta 1999 predstavovali jednu ucelenú koncentráciu spadajúcu do výlucnej právomoci Komisie, a na strane druhej, ze z prechádzajúceho preskúmania faktorov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa dá overit, ze hodnotenie Komisie nebolo zjavne nesprávne v tom, ze konstatovala dominantné postavenie CVK na relevantnom trhu. Z toho vyplýva, ze napriek tvrdeniam zalobcu Komisia nemusela osobitne uviest dôvody, pre ktoré sa v danom prípade nestotoznila s údajne odlisným hodnotením NMa. 254 S prihliadnutím na vsetky tieto úvahy je namieste konstatovat, ze Komisia usúdila správne, ze CVK mal dominantné postavenie na relevantnom trhu. 255 Preto prvú cast druhého zalobného dôvodu treba odmietnut. O druhej casti druhého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na nepreukázaní prícinnej súvislosti medzi koncentráciou a vytvorením dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania 256 Zalobca po prvé tvrdí, ze aj keby sa predpokladalo v súlade s názorom Komisie, ze transakcia RAG je koncentráciou, táto transakcia je odlisná od dohody o odvode zisku oznámenej NMa, ktorou CVK získal kontrolu nad svojimi clenskými podnikmi a ktorá v zmysle dôkazov nevedie k vytvoreniu dominantného postavenia. Podla zalobcu bola dôsledkom transakcie RAD iba zmena struktúry kontroly CVK bez úcinku na trhové postavenie CVK. 257 Zalobca po druhé tvrdí, ze Komisia, v rozpore s poziadavkami clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, nepreukázala existenciu kauzálneho spojenia medzi predmetnou koncentráciou a posilnením dominantného postavenia. Podla zalobcu CVK ako druzstvo podla holandského práva uz aj pred transakciou RAG vykonával svoju cinnost ako jediný hospodársky subjekt a prijímal strategické rozhodnutia týkajúce sa svojich clenských podnikov, ktoré mali dosah nielen na uvádzanie kremnicito-vápenatých výrobkov na trh, ale aj na urcovanie cien, podmienok predaja, výroby a nákupov. 258 Zalobca v rozpore s napadnutým rozhodnutím usudzuje, ze na zodpovedanie otázky, ci koncentrácia vytvára dominantné postavenie, nie je rozhodujúca skutocnost, ze je jednoduchsie rozviazat ekonomické väzby v rámci spolocného systému distribúcie ako väzby v rámci spolocného podniku vykonávajúceho rôzne cinnosti. Naopak, podla názoru zalobcu musí Komisia preukázat kauzálne spojenie medzi koncentráciou a vytvorením dominantného postavenia. Zalobca v prejednávanej veci poukazuje na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa vôbec neanalyzujú trhové podiely CVK pred a po transakcii RAG. Podla zalobcu, ak by Komisia vykonala takúto analýzu, ukázalo by sa, ze táto transakcia nemala ziadny dosah na trhový podiel CVK, co sa dá ilustrovat aj porovnaním rozhodnutia NMa z 20. októbra 1998 a napadnutého rozhodnutia. 259 Zalobca nakoniec poukazuje na to, ze nie sú jasné dôvody, pre ktoré sa podla napadnutého rozhodnutia musí trhový podiel zalobcu na trhu velkoobchodu so stavebnými materiálmi v dôsledku transakcie RAG pripísat CVK. Podla názoru zalobcu sa podobné hodnotenie dalo urobit aj pred prevodom obchodných podielov. Zalobca v kazdom prípade usudzuje, ze pripísanie podielu zalobcu na trhu velkoobchodu so stavebnými materiálmi na stavbu múrov v prospech CVK nemôze viest k vytvoreniu dominantného postavenia. 260 Zalobca po tretie tvrdí, ze Komisia nepredlozila dodatocné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, ze transakcia RAG by viedla k vytvoreniu dominantného postavenia. 261 Zalobca predovsetkým nesúhlasí s tým, ze zvýsenia cien kremnicito-vápenatých tehál opísané v odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia by mohli byt náznakmi vytvorenia dominantného postavenia. Zalobca, v súlade so stanoviskom CVK na pojednávaní 16. mája 2002, tvrdí, ze tieto zvýsenia cien spôsobil rast nákladov a ze boli závislé od vseobecných zmien cien a nie zmenenej struktúry trhu v dôsledku transakcie RAG. Zalobca okrem toho poukazuje na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa zohladnili casové obdobia nasledujúce po transakcii RAG a ze Komisia sa nepokúsila porovnat ceny pred a po tejto transakcii, aby tak zistila skutocný dosah, ktorý táto transakcia mohla mat na cenovú politiku CVK. Vo svojej replike zalobca dodáva, ze vyhlásenia konkurentov a odberatelov uvádzané v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých ceny výrobkov CVK od roku 1999 abnormálne rástli, nie sú rozhodujúce, kedze spis Komisie, ku ktorému mal zalobca prístup, obsahuje pocetné vyjadrenia hospodárskych subjektov v opacnom zmysle. 262 Zalobca dalej tvrdí, ze vyhlásenia sútazitelov a odberatelov o správaní CVK, uvádzané v odôvodneniach c. 119 az 121 napadnutého rozhodnutia, takisto nepreukazujú, ze transakcia RAG by viedla k vytvoreniu dominantného postavenia. Podla názoru zalobcu nie sú rozhodujúce ani vyhlásenia sútazitelov o správaní Haniel, spomenuté v odôvodnení c. 120 napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, ze aj ked sa týkajú akcionára niektorých clenských podnikov CVK, vztahujú sa na subjekt, ktorý je z pohladu otázky dominantného postavenia tretou osobou. Navyse zalobca nesúhlasí so záverom Komisie, podla ktorého CVK mal väcsiu slobodu konat nezávisle od svojich konkurentov a odberatelov po transakcii RAG, kedze trhový podiel RAG sa v dôsledku tejto transakcie nezvýsil. 263 Zalobca nakoniec usudzuje, ze odkaz na konanie vo veciach kartelových dohôd pred NMa v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia rovnako nie je rozhodujúcou skutocnostou pre zodpovedanie otázky, ci sa v dôsledku transakcie RAG vytvorilo dominantné postavenie. Zalobca poukazuje na to, ze okrem iného je tento odkaz tazko zlucitelný s vseobecným postojom Komisie, v zmysle ktorého nie sú rozhodnutia iných orgánov prijaté na základe inej právnej úpravy pre Komisiu záväzné. 264 Komisia opätovne pripomenula obsah príslusných dôvodov napadnutého rozhodnutia a odmieta vsetky tvrdenia zalobcu. 265 Komisia po prvé usudzuje, ze ak by bolo pravdivé tvrdenie zalobcu o tom, ze CVK uz pred koncentráciou vykonával svoju cinnost na relevantnom trhu ako jediný hospodársky subjekt, následná kontrola koncentrácie by stratila opodstatnenie. Podla Komisie by to totiz znamenalo, ze ak by nezávislé podniky, ktoré majú spolocný systém distribúcie, spojili svoju cinnost v rámci plne funkcného spolocného podniku, nespôsobilo by to vytvorenie dominantného postavenia. Komisia tvrdí, ze transformácia spolocného systému distribúcie na spolocný podnik je takou zmenou struktúry trhu, ktorá môze viest k vytvoreniu dominantného postavenia, a preto zásadne musí podliehat kontrole koncentrácií. 266 V prejednávanej veci Komisia pripomína, ze CVK po koncentrácii vykonáva priamo a výlucne riadenie jedenástich clenských podnikov v celom sektore kremnicito-vápenatých výrobkov v Holandsku, co mu umoznuje s cielom maximalizácie príjmov spolocného podniku centrálne urcovat vsetky prvky svojho správania v hospodárskej sútazi, pricom integruje výrazne viac funkcií, ako podniky, ktoré sa vztahujú na uvádzanie výrobkov na trh, co vykonával CVK pred koncentráciou. Komisia takisto uvádza, ze tvrdenia zalobcu, podla ktorých CVK uz pred koncentráciou jednotne vykonával výrobu a nákup, sú nepresné a neboli uvádzané pocas administratívneho konania. Komisia okrem toho poznamenáva, ze zalobca nevysvetlil, preco bolo potrebné, aby zalobca uzavrel dohodu o spolupráci s Haniel a úcastníci zacali konanie o oznámení pred NMa, ak CVK podla tvrdenia zalobcu uz pred koncentráciou predstavoval "jediný hospodársky subjekt". Komisia poukazuje na to, ze rozdielny stupen stability spolocného podniku a systému distribúcie je dôlezitý faktor, ktorý preukazuje, ze na trhu sa odohrala trvalá strukturálna zmena. 267 Po druhé, pokial ide o prícinnú súvislost, Komisia odmieta tvrdenia zalobcu o tom, ze nepreskúmala trhové podiely pred a po transakcii RAG. Komisia pripomína, ze táto transakcia nie je odlisná od koncentrácie a ze CVK pred koncentráciou nemal trhový podiel. V tomto smere Komisia zdôraznuje, ze trhový podiel, ktorý vypocítal NMa v rozhodnutí z 20. októbra 1998 a na ktorý zalobca odkazuje, predstavuje súcet trhových podielov nezávislých podnikov pred koncentráciou. Navyse, podla Komisie sa pripísanie podielu zalobcu na trhu velkoobchodu so stavebnými materiálmi v prospech CVK dá vysvetlit tým, ze zalobca sa nemôze povazovat za konkurenta CVK, pretoze spolocne s CVK kontroluje Haniel. 268 Po tretie, pokial ide o "dodatocné dôkazné prostriedky", na preukázanie prícinnej súvislosti medzi koncentráciou a vytvorením dominantného postavenia Komisia vo vseobecnosti pripomína, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz bola koncentrácia uskutocnená, a preto mohla v odôvodneniach c. 117 az 121 napadnutého rozhodnutia vykonat analýzu ex post, ktorá potvrdila, ze dôsledkom koncentrácie bolo vytvorenie dominantného postavenia. Vo zvysnej casti Komisia napáda ostatné tvrdenia zalobcu. Posúdenie Súdom prvého stupna 269 Rovno na úvod je potrebné poukázat na to, ze podla clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom (rozsudok Kali a Salz, uz citovaný v bode 196 vyssie, body 109 a 110). 270 V prejednávanej veci je preto potrebné overit, ci koncentrácia uzavretá 9. augusta 1999 je prícinou dominantného postavenia preskúmaného v prvej casti tohto zalobného dôvodu. Kontrola Súdom prvého stupna sa napriek tvrdeniam zalobcu nemôze týkat iba spojenia medzi dominantným postavením CVK a transakciou RAG, pretoze ako bolo rozhodnuté po preskúmaní druhej casti prvého zalobného dôvodu, prvá a druhá skupina transakcií uvedených v bode 8 vyssie má jednotnú povahu z dôvodu ich vzájomnej závislosti, a preto predstavujú jednu koncentráciu. Navyse je namieste poznamenat, ze pokial Súd prvého stupna po preskúmaní prvej casti tohto zalobného dôvodu konstatoval, ze CVK má dominantné postavenie na relevantnom trhu bolo by vylúcenie prícinnej súvislosti medzi vytvorením tohto postavenia a koncentráciou, coho sa domáha zalobca, logicky mozné iba vtedy, ak by prípadné dominantné postavenie existovalo uz pred uskutocnením transakcie z 9. augusta 1999. 271 Dalej, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach c. 110 az 115 napadnutého rozhodnutia vylúcila existenciu individuálneho dominantného postavenia CVK, ako aj kolektívneho dominantného postavenia troch skupín výrobcov kremnicito-vápenatých tehál - t. j. výrobcov kontrolovaných zalobcom, výrobcov, ktoré v plnej miere kontroloval Haniel a výrobcov, v ktorých mal obchodné podiely RAG - pred koncentráciou z 9. augusta 1999, pricom uviedla podiely týchto troch skupín na relevantnom trhu. Okrem toho je takisto namieste zdôraznit, ze Komisia v odôvodneniach c. 116 az 125 napadnutého rozhodnutia identifikovala niektoré skutocnosti, ktoré potvrdzujú existenciu prícinnej súvislosti medzi koncentráciou a dominantným postavením CVK. 272 Po prvé, pokial ide o tvrdenia zalobcu týkajúce sa údajného individuálneho dominantného postavenia CVK pred koncentráciou, je potrebné odmietnut závery, ktoré zalobca vyvodzuje na jednej strane z toho, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje analýzu trhového podielu CVK pred koncentráciou, a na strane druhej z toho, ze Komisia, najmä v odôvodneniach c. 113 a 114 napadnutého rozhodnutia, odmietla povazovat CVK za jediný hospodársky subjekt pred koncentráciou. 273 K prvej otázke stací uviest, ze nevykonanie vyssie spomenutej analýzy vyplýva zo skutocnosti, ze otázka pripísania trhového podielu v prospech CVK sa dá zodpovedat iba v závislosti od druhej otázky, t. j. ci sa tento hospodársky subjekt mal pred koncentráciou povazovat za spolocný podnik v zmysle nariadenia c. 4064/89 a nie iba za nástroj spolupráce medzi jeho clenmi v oblasti uvádzania kremnicito-vápenatých tehál na trh v Holandsku, teda v prípade, ked by bolo potrebné pripísat trhové podiely v prospech skupín, do ktorých patrili clenovia CVK. 274 Co sa týka druhého bodu, je dôlezité pripomenút, ze podla dohody o odvode zisku z 9. augusta 1999 "strany vytvoria hospodársku jednotku pod vedením CVK, ktorej cielom je výroba a uvádzanie na trh kremnicito-vápenatých výrobkov a vsetko, co môze napomáhat tejto cinnosti v sirokom zmysle" (bod B preambuly dohody o odvode zisku). Z clánku 1 tejto dohody vyplýva, ze riadenie je centralizované na úrovni CVK a vykonáva sa pod vedením predstavenstva, ktoré zabezpecuje "riadenie CVK a jeho závodov v tom zmysle, ze vo vsetkých veciach týkajúcich sa výroby a uvádzania na trh... kremnicito-vápenatých tehál a vsetkého, co môze napomáhat tejto cinnosti v sirokom zmysle, je predstavenstvo poverené centrálnym riadením CVK a jeho závodov, podla vlastného uvázenia, s prihliadnutím na záujmy CVK a jeho clenov". Podla tohto istého ustanovenia patrí medzi úlohy predstavenstva aj prípadné vydávanie príkazov clenským podnikom CVK týkajúcich sa vývoja výrobkov, uvádzania na trh, predaja, nákupov, investícií a zrusenia investícií, objednávok, zhodnotenia piesku, personálnych otázok. Navyse, podla clánkov 5 a 6 dohody clenské státy zdielajú zisky a straty. 275 Naopak, zo spisu nevyplýva, ze takáto hospodárska jednotka existovala pred operáciou z 9. augusta 1999. Pred koncentráciou bol CVK spolocným systémom distribúcie kremnicito-vápenatých tehál vyrobených clenskými podnikmi CVK v Holandsku a nevykonával iné hospodárske funkcie. Pred koncentráciou preto Komisia mohla povazovat CVK za obchodné zastúpenie svojich clenov. Zalobca síce vo svojej replike tvrdí, ze CVK v tomto období vykonával aj cinnosti týkajúce sa výroby kremnicito-vápenatých tehál, ale nepreukázal, ze tomu tak skutocne bolo. 276 Iste, vo vseobecnosti nie je vylúcené, aby spolocný systém distribúcie mohol mat povahu plne funkcného spolocného podniku, ak sa na jeho úrovni realizuje znacná pridaná hodnota k výrobkom alebo sluzbám, ktoré distribuuje, alebo ak vystupuje ako skutocný trhový hrác a zásobuje sa vo významnej miere od iných dodávatelov, ktoré sú konkurentmi jeho vlastných clenských podnikov. 277 To vsak nezodpovedá tvrdeniam zalobcu v prejednávanej veci. 278 Zalobca totiz spochybnuje iba správnost tvrdenia v odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého spolocný systém distribúcie je menej trvanlivý ako "plne funkcný" spolocný podnik. V tomto smere stací konstatovat, ze hodnotenie v uz citovanom odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia nasledujúce po príslovkovom spojení "okrem toho" sa uvádza iba nad rámec potrebnej argumentácie. Vo zvysnej casti zalobca nevyvrátil hodnotenie Komisie, podla ktorého sa v dôsledku koncentrácie CVK stal plne funkcným podnikom, ktorý vykonával rôzne funkcie predtým nezávislých podnikov, z coho vyplynulo prirátanie trhových podielov v prospech tohto nového subjektu, a tým aj jeho prípadné dominantné postavenie na relevantnom trhu. 279 Po druhé, pokial ide o otázku, ci mali tri skupiny výrobcov kremnicito-vápenatých tehál kolektívne dominantné postavenie, stací konstatovat, ze zalobca netvrdil, ze tieto tri skupiny mali dominantné postavenie. Je potrebné dodat, ze na základe obsahu spisu, najmä trhových podielov troch skupín pred koncentráciou, t. j. [20 az 30] % v prípade Haniel a zalobcu a [5 az 10] % v prípade RAG, sa nedá vyvodit záver, ze pred koncentráciou z 9. augusta 1999 existovalo kolektívne dominantné postavenie. 280 Po tretie, pokial ide o skutocnosti potvrdzujúce prícinnú súvislost medzi koncentráciou z 9. augusta 1999 a dominantným postavením CVK, Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia má právo zohladnit tieto skutocnosti v situácii, aká vznikla aj v prejednávanej veci, ked koncentrácia v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz bola uskutocnená, ale tieto skutocnosti nie sú z definície nevyhnutne potrebné na konstatovanie, ze dominantné postavenie CVK je dôsledkom koncentrácie z 9. augusta 1999, co napáda zalobca. Z toho vyplýva, ze aj keby boli tvrdenia zalobcu dôvodné, nemohli by spochybnit posúdenie, ktoré vyplýva z bodov vyssie. 281 V kazdom prípade je namieste konstatovat, ze pokial ide o analýzu správania CVK týkajúceho sa cien po koncentrácii uvedenú v odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia, zalobca nepreukázal pomocou presných a navzájom sa zhodujúcich údajov zjavnú nesprávnost tejto analýzy. 282 Presnejsie povedané, zalobca po prvé nespochybnil, ze CVK po koncentrácii zvýsil ceny vo významnej miere (o [5 az 10] % v roku 2001 a o [5 az 10] % v roku 2002), ani upresnenie Komisie v jej písomnostiach o tom, ze informácie o vývoji cien od roku 1997 sa zakladali na metodickom prieskume, ktorý zahrnal vsetkých výrobcov stavebných materiálov na stavbu múrov a 18 obchodníkov, a v zmysle ktorého úroven zvýsenia cien v rokoch 1999 a 2000 (0 az 5 %) je príklad odzrkadlujúci stav v období, v ktorom úcinky koncentrácie na trhu este neboli citelné. Zalobca nespochybnil ani existenciu nadbytocných kapacít v segmente kremnicito-vápenatých výrobkov, ani skutocnost, ze v rozhodujúcom období vymedzenom Komisiou dopyt po stavebných materiáloch na stavbu múrov skôr klesal. Za týchto okolností sa tvrdenie zalobcu, podla ktorého zvýsenie cien bolo spôsobené výlucne rastom výrobných nákladov a vývoja vseobecnej cenovej úrovne, kedze po uskutocnení koncentrácie by bolo pravdepodobnejsie, ze ceny kremnicito-vápenatých tehál budú v dôsledku poklesu dopytu a existujúcich nadbytocných kapacít skôr klesat alebo zostanú stabilné, nezdá byt v súlade so skutocnostou. 283 V tejto súvislosti nie je mozné prijat tvrdenia zalobcu o tom, ze vyhlásenia, ktoré Komisia získala od trhových subjektov o stabilnej alebo klesajúcej cenovej úrovni ostatných stavebných materiálov v období rokov 1999 az 2002, nie sú relevantné. Z vyhlásenia obchodníka Stenncentrum Utrecht týkajúceho sa mesiaca február 2002 totiz vyplýva, ze "ceny stanovené niektorými výrobcami tehál klesli o [20 az 30] % v dôsledku pôsobenia trhových mechanizmov" a "to isté sa stalo aj v sektore betónu pripraveného na liatie", ale "CVK ako jediný dodávatel kremnicito-vápenatých tehál nebol vystavený tejto nevýhode a výrazne zvýsil svoje ceny v rokoch 2001 a 2002", pricom toto vyhlásenie sa nachádza v spise Komisie a zalobca sa nan odvolal vo svojich písomnostiach, aby podoprel svoje tvrdenie o tom, ze ceny kremnicito-vápenatých tehál CVK nestúpli alebo, naopak, zvýsili sa ceny ostatných stavebných materiálov. Toto vyhlásenie pritom nepodopiera tvrdenia zalobcu. 284 Okrem toho zalobca rovnako nevysvetlil, preco sú podla neho nesprávne vysvetlenia Raab Karcher - podané pocas vypocutia pred Komisiou 16. mája 2002 -, podla ktorých pred koncentráciou este bolo v niektorých prípadoch mozné rokovat o cene s jednotlivými výrobcami kremnicito-vápenatých tehál, ale po koncentrácii tieto podniky odmietli akékolvek individuálne rokovania so zákazníkmi, a odkázali ich na CVK. 285 Z toho vyplýva, ze hodnotenie správania CVK pri urcovaní cien po uskutocnení koncentrácie vykonané Komisiou v právnom zmysle dostatocne potvrdzuje, ze v dôsledku predmetnej koncentrácie sa vytvorilo dominantné postavenie, ktoré tomuto CVK umoznilo, aby sa vo velkej miere správalo nezávisle od svojich konkurentov a zákazníkov. Preto nie je potrebné skúmat ostatné námietky zalobcu. 286 Za týchto okolností Komisia neporusila clánok 2 nariadenia c. 4064/89 prijatím záveru v odôvodnení c. 126 napadnutého rozhodnutia, ze dôsledkom predmetnej koncentrácie bolo vytvorenie dominantného postavenia CVK na relevantnom trhu, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. 287 Preto je potrebné zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu, ako aj tento zalobný dôvod ako celok. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 a clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, ako aj zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 288 Zalobca tvrdí, po prvé, ze Komisia nemala dostatok právomoci na to, aby na základe nariadenia c. 4064/89 vyzadovala dodatocné záväzky k návrhu záväzkov predlozených spolocnostou Haniel a zalobcom, ktoré mali ukoncit spolocnú kontrolu tých podnikov vykonávanú nad CVK a umoznit návrat k zmenám koalícií v CVK vzhladom na to, ze na základe tohto návrhu mala koncentrácia, ktorá mala byt oznámená na základe nariadenia c. 4064/89, prestat existovat. Podla zalobcu po návrhu záväzkov, kedze v zmysle nariadenia c. 4064/89 koncentrácia by uz neexistovala, Komisia by uz nemohla na základe tohto nariadenia vyzadovat dodatocné záväzky vedúce k zruseniu CVK, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Vo svojej replike zalobca upresnuje, ze toto pravidlo je tiez platné v prípade koncentrácie, ktorá sa uz zrealizovala, ako je tomu v prejednávanej veci. Zalobca tiez zdôraznuje v rozpore s tvrdením Komisie, ze nie je relevantná skutocnost, ze napriek prvým záväzkom mala CVK este stále dominantné postavenie na relevantnom trhu. Podla zalobcu totiz nariadenie c. 4064/89 neustanovuje povinnost prijat právne záväzné rozhodnutia týkajúce sa koncentrácií s významom na úrovni Spolocenstva a neoprávnuje Komisiu prijat opatrenia smerujúce k zruseniu kazdého podniku, ktorý má údajne dominantné postavenie. Podla názoru zalobcu preto Komisia tým, ze vyzadovala dodatocné záväzky k pôvodnému návrhu záväzkov, vykonávala svoju právomoc porusením clánku 3 a clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89. 289 Po druhé, zalobca sa domnieva, ze Komisia tým, ze vyzadovala záväzky smerujúce k zruseniu CVK a isla nad rámec obnovenia situácie predchádzajúcej koncentráciu, tiez porusila zásadu proporcionality. Podla zalobcu, ak záväzky zodpovedajú podmienkam stanoveným nariadením c. 4064/89, Komisia je povinná prijat najmenej restriktívnu z navrhnutej série záväzkov, co nebolo v prejednávanej veci dodrzané. 290 Pokial ide o otázku týkajúcu sa právomoci, Komisia predovsetkým pripústa, ze ak sa úcastníci koncentrácie, korí jej oznámili koncentráciu, rozhodnú neuskutocnit túto operáciu a stiahnut oznámenie, nie je oprávnená trvat na prijatí záväzkov. 291 Komisia sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci je situácia odlisná, pretoze daná operácia sa uz zrealizovala. V takom prípade Komisia zastáva názor, ze je povinná konat v zmysle clánku 8 ods. 4 nariadenia c. 4064/89, aby sa zrusila koncentrácia alebo sa obnovila efektívna hospodárska sútaz inými nálezitými krokmi. Komisia tiez pripomína, ze v prejednávanej veci sa koncentrácia skladá z dvoch transakcií. Podla stanoviska Komisie odstúpenie od nadobudnutia spolocnej kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom nestací na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze CVK by nadalej mala dominantné postavenie na relevantnom trhu. Ak úcastníci prijmú záväzok ukoncit spolocnú kontrolu, Komisia sa domnieva, ze nestráca svoju právomoc preskúmat operáciu na základe nariadenia c. 4064/89. Podla Komisie je jej právomoc determinovaná jedine vzhladom na operáciu, vo vztahu ku ktorej vznikla povinnost oznámenia a nie predlozením návrhu záväzkov. Komisia z tohto vyvodila záver, ze s výhradou dodrziavania záväzkov uvedených v prílohe k napadnutému rozhodnutiu bola povinná vyhlásit koncentráciu zlucitelnú so spolocným trhom vzhladom na clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89. 292 Pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, Komisia sa domnieva, ze plne dodrzala túto zásadu. Podla Komisie prvá séria záväzkov jej jednoducho neumoznila zarucit efektívnu hospodársku sútaz na spolocnom trhu, pretoze CVK by stále mala dominantné postavenie na relevantnom trhu. Jedine druhá séria záväzkov by napravila takúto situáciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 293 Je dôlezité rovno na úvod pripomenút, ze clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 stanovuje: "Ak Komisia zistí, ze po prípadných následných úpravách zo strany úcastníkov koncentrácie splna oznámená koncentrácia kritérium stanovené v clánku 2 ods. 2..., vydá rozhodnutie, v ktorom vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. K svojmu rozhodnutiu môze pripojit podmienky a povinnosti, ktoré majú zabezpecit, aby úcastníci koncentrácie dodrzali prevzaté záväzky voci Komisii v súvislosti s úpravou pôvodného plánu koncentrácie [pre to, aby bola zlucitelná so spolocným trhom - neoficiálny preklad]..." 294 Je takisto potrebné zdôraznit, ze v rámci nariadenia c. 4064/89 je Komisia oprávnená prijat iba také záväzky, ktoré môzu viest k zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. Inými slovami, záväzky navrhnuté dotknutými podnikmi musia Komisii umoznit prijatie záveru, ze predmetná koncentrácia nevytvorí ani neposilní dominantné postavenie v zmysle clánku 2 ods. 2 tohto nariadenia (rozsudok Gencor/Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 318). 295 Dalej, v prejednávanej veci z odôvodnenia c. 127 napadnutého rozhodnutia a z bodu 13 jeho prílohy vyplýva, ze Komisia pôvodne odmietla návrh záväzkov, podla ktorých by Haniel a zalobca zrusili dohodu o spolupráci, ktorú uzavreli, ze ich úcasti v podnikoch Anker, Vogelenzang a Van Herwaarden, ktoré nadobudli v dôsledku transakcie RAG, by sa previedli na nezávislé tretie osoby, pricom by zostala v platnosti zmluva o odvode zisku, ako aj stanovy CVK. 296 V odôvodnení c. 132 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila toto odmietnutie takto: "Komisia usudzuje, ze záväzky, ktoré ako návrh pôvodne predlozili úcastníci, nepostacujú na vylúcenie pochybností týkajúcich sa hospodárskej sútaze na [relevantnom] trhu. Návrh záväzkov totiz iba ukoncuje spolocnú kontrolu CVK zo strany Haniel a Cementbouw, ale neukoncuje zároven dominantné postavenie CVK vytvorené v dôsledku koncentrácie. Návrh záväzkov sa zakladá na predpoklade, ktorý bol vyvrátený v casti II tohto rozhodnutia, podla ktorého kontrola Komisie v tomto konaní sa vztahuje iba na nadobudnutie spolocnej kontroly nad CVK zo strany Haniel a Cementbouw, pricom spolocné nadobudnutie kontroly týmito podnikmi nad CVK uz nespadá do právomoci Komisie z dôvodu rozhodnutia NMa z 20. októbra 1998." 297 Komisia pritom prijala konecné záväzky opísané v odôvodneniach c. 129 az 131 napadnutého rozhodnutia, usúdiac, ze postacujú na to, aby mohla vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. 298 Obsah týchto záväzkov je nasledujúci: - zrusenie dohody o odvode zisku, zmien stanov CVK a zrusenie samotného CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia, - zrusenie dohody o spolupráci s okamzitou úcinnostou, - záväzok zalobcu a Haniel ukoncit zároven s dohodou o spolupráci aj spolocnú kontrolu podnikov Anker a Van Herwaarden, podla podmienok uvedených v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia, - záväzok zalobcu a Haniel ukoncit spolocnú kontrolu Vogelenzang podla rovnakých podmienok, ako sú stanovené pre Anker a Van Herwaarden, v prípade, ak Vogelenzang obnoví svoju cinnost, - záväzok zalobcu a Haniel [vyhlásenie týkajúce sa vnútornej organizácie CVK]([4]3), - vymenovanie osoby poverenej kontrolou dodrziavania záväzkov zo strany úcastníkov. 299 Zalobca nepopiera, ze úcastníci, ktorí podali oznámenie mali moznost navrhnút opatrenia na nápravu, ktoré by boli vhodné na vyriesenie "problémov týkajúcich sa hospodárskej sútaze", ktoré identifikovala Komisia v oznámení o výhradách, ale v podstate tvrdí, ze kedze prvý návrh záväzkov mal byt oznámený Komisii podla nariadenia c. 4064/89, prvý návrh záväzkov, ktorý podla chápania zalobcu predstavuje zrusenie druhej skupiny transakcií a obnovenie stavu pred koncentráciou, mení túto operáciu takým spôsobom, ze uz nejde o koncentráciu. Za týchto okolností zalobca tvrdí, ze Komisia uz nemá právomoc vyzadovat od úcastníkov, aby navrhli dalsie záväzky, najmä zrusenie CVK, kedze zanikol základ právomoci podla nariadenia c. 4064/89. Zalobca dalej tvrdí, ze Komisia bola povinná prijat prvý návrh záväzkov, pretoze bol postacujúci a menej restriktívny ako konecné záväzky. Zalobca preto usudzuje, ze Komisia porusila zásadu proporcionality. 300 Táto argumentácia musí byt zamietnutá. 301 Po prvé je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobcu sa opakovane zakladajú na nesprávnom predpoklade, ktorý Súd prvého stupna uz zamietol po preskúmaní druhej casti prvého zalobného dôvodu. Existuje totiz iba jedna koncentrácia uzavretá 9. augusta 1999, ktorá sa skladá z prvej a druhej skupiny transakcií a ktorá spadá do právomoci Komisie v zmysle nariadenia c. 4064/89. Preto napriek tvrdeniam zalobcu prvý návrh záväzkov nemení koncentráciu tak, ze by uz dalej neslo o koncentráciu. 302 Preto musí byt zamietnuté tvrdenie o nedostatku právomoci Komisie. 303 Po druhé, ziada sa prijat rovnaký záver aj v prípade námietky zalozenej na údajnej primeranosti prvého návrhu záväzkov a údajnej neprimeranosti konecných záväzkov prijatých Komisiou, najmä rozdelenia CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia, co je podmienkou vyhlásenia o zlucitelnosti. 304 Na jednej strane je dôlezité poukázat na to, ze zalobca nevysvetlil, ako by mohla Komisia na základe prvého návrhu záväzkov opísaného v bode 295 vyssie prijat záver o zlucitelnosti koncentrácie, ak je nesporné, ze v rámci tohto návrhu záväzkov by zostalo dominantné postavenie CVK vytvorené v dôsledku koncentrácie uzavretej 9. augusta 1999 nezmenené. Tento podnik by mal totiz aj napriek vzdania sa spolocnej kontroly nad CVK nadalej podiel na relevantnom trhu predstavujúci najmenej [50 az 60] %, vychádzajúc z vymedzenia trhu, pricom trhové podiely jeho konkurentov by sa nezvýsili. 305 Preto napriek tvrdeniam zalobcu nebola Komisia povinná prijat prvý návrh záväzkov v zmysle clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, kedze tento návrh jej neumoznil prijat záver, ze v dôsledku koncentrácie z 9. augusta 1999 sa nevytvorilo dominantné postavenie v zmysle clánku 2 ods. 2 nariadenia. 306 Toto hodnotenie potvrdzuje aj znenie odôvodnenia c. 8 nariadenia (ES) c. 1310/97, ktoré zalobca cituje vo svojich písomnostiach a v zmysle ktorého "Komisia môze v druhej etape tohto postupu vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial zmluvné strany prijmú záväzky, ktoré sú úmerné a ktoré by celkom odstránili problém týkajúci sa hospodárskej sútaze...". 307 Aby záväzky úcastníkov mohla Komisia prijat so zretelom na vydanie rozhodnutia podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, musia byt teda nielen úmerné problému týkajúceho sa hospodárskej sútaze, ktorý Komisia oznacila vo svojom rozhodnutí, ale musia ho aj úplne vyriesit, pricom tento ciel v prejednávanej veci zjavne nebol dosiahnutý prostredníctvom prvého návrhu záväzkov úcastníkov, ktorí podali oznámenie. 308 Na strane druhej, pokial ide o konecné záväzky, medzi ktoré patrí návrh úcastníkov zrusit CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia - co je jediný záväzok, o ktorom úcastníci tohto konania vázne diskutovali -, je síce pravda, ze tento záväzok predstavuje viac, ako obnovenie stavu, ktorý bol pred koncentráciou, kedze po uplynutí lehoty CVK prestane existovat aj vo svojej predchádzajúcej podobe obchodného zastúpenia, skutocnostou vsak zostáva, ze úcastníci, ktorí podali oznámenie, sa nato, aby Komisia mohla vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, nemusia obmedzit na navrhovanie záväzkov, ktoré sledujú iba obnovenie stavu hospodárskej sútaze pred koncentráciou. Podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 je totiz Komisia oprávnená prijat akékolvek záväzky úcastníkov, ktoré jej umoznia prijat rozhodnutie, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom. 309 Navyse je potrebné poznamenat, ze po predlození konecných záväzkov úcastníkov, ktorí podali oznámenie, zhrnutých v bode 298 vyssie, Komisia nemala moznost ich odmietnut a prijat bud rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, alebo rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 8 ods. 2 nariadenia, ale doplnené o podmienky smerujúce k obnoveniu stavu pred koncentráciou, ktoré by Komisia jednostranne stanovila. 310 V prvom prípade - ak by vydala negatívne rozhodnutie -, by totiz Komisia porusila clánok 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, ktorý jej ukladá povinnost prijat rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, ak zistí, ze koncentrácia splna, prípadne bude splnat po úpravách zo strany dotknutých podnikov, kritérium stanovené v clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 4064/89. 311 V druhom prípade - ak by vydala pozitívne rozhodnutie doplnené o podmienky smerujúce výlucne k obnoveniu predchádzajúceho stavu - by Komisia konala rovnako v rozpore so znením clánku 8 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 4064/89, ktoré nepredvída, ze Komisia by mohla vyhlásenie koncentrácie za zlucitelnú so spolocným trhom podriadit podmienkam, ktoré by jednostranne stanovila nezávisle od záväzkov prijatých úcastníkmi, ktorí podali oznámenie. 312 Za týchto okolností sa zalobca nemôze úcinne odvolávat na porusenie zásady proporcionality. S prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci mohla Komisia vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 iba na základe konecných záväzkov prijatých úcastníkmi, ktorí podali oznámenie. 313 Tento záver nemôze spochybnit tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia svojvolne prinútila úcastníkov, ktorí podali oznámenie, aby navrhli záväzok rozdelenia CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia. 314 Iste, na základe oznámenia o výhradách a následnej odpovede zalobcu sa dá uznat, ze Komisia mohla mat urcitý vplyv na obsah záväzkov, ktoré navrhli úcastníci a ktoré nakoniec prijala v napadnutom rozhodnutí. V oznámení o výhradách sa skutocne uvádza, ze Komisia je pripravená prijat vhodné opatrenia na obnovenie efektívnej hospodárskej sútaze podla clánku 8 ods. 4 nariadenia c. 4064/89, medzi ktorými sa predvídalo aj rozdelenie CVK, ak úcastníci nenavrhnú opatrenia na nápravu. 315 Je rovnako pravdou, ze pokial ide o Haniel, dôvodom návrhu na rozdelenie CVK mohla byt aj skutocnost, ze po tomto kroku by Haniel mohol v súlade s odôvodneniami c. 141, 142 a 151 rozhodnutia Komisie 2003/292/ES z 9. apríla 2002 o vyhlásení koncentrácie za zlucitelnú so spolocným trhom a s dohodou EHP (vec COMP/M.2568 - Haniel/Ytong) (Ú. v. ES L 111, 2003, s. 1) nadobudnút úcast v podniku Ytong Netherlands, ktorý je výrobcom pórobetónu. 316 Je vsak nesporné, ze ako to vyplýva z odôvodnenia c. 138 napadnutého rozhodnutia, úcastníci prijali záväzok rozdelenia CVK vo vyssie uvedenej lehote, "pretoze usudzujú, ze v prípade zrusenia dohody o odvode zisku sa nedá uvazovat o tom, ze CVK by nadalej existovalo ako spolocný systém distribúcie". 317 Navyse, pokial ide o rozhodnutie Komisie z 9. apríla 2002 (pozri bod 315 vyssie), ktoré sa vztahuje iba na Haniel, toto rozhodnutie konkrétne nepredpisuje, aká má byt struktúra CVK v budúcnosti na to, aby sa zrusila podmienka na prevod úcasti Haniel v Ytong Netherlands. V tomto rozhodnutí sa v skutocnosti uvádza, ze záväzok prevodu, ktorý Haniel prijal, by bol bezpredmetný, ak by CVK bola zrusená alebo ak by ziadna spolocnost, v ktorej má Haniel priamo alebo nepriamo úcast, nemala úcast v CVK (odôvodnenie c. 142). V odôvodnení c. 151 rozhodnutia z 9. apríla 2002 sa dodáva, ze tento záväzok by bol rovnako bezpredmetný, ak by bola CVK zrusená. V kazdom prípade z dôvodov tohto rozhodnutia sa nedá vyvodit záver, ze by mohli prinútit zalobcu k tomu, aby navrhol konecné záväzky v prejednávanej veci uvedené vyssie, kedze rozhodnutie z 9. apríla 2002 nie je urcené zalobcovi. 318 Nakoniec, zalobca nevysvetluje, preco by bola lehota na rozdelenie CVK [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorú Komisia prijala s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti v prejednávanej veci, navrhnutá v dôsledku svojvolného nátlaku Komisie a preco by bola neprimeraná. 319 Preto je potrebné konstatovat, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia svojvolne prinútila úcastníkov, ktorí podali oznámenie na to, aby ako opatrenie na nápravu navrhli zrusenie CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu takisto nevyplýva, ze títo úcastníci by boli svojvolne prinútení k tomu, aby v rámci konecných záväzkov sledujúcich obnovenie efektívnej hospodárskej sútaze navrhli iné opatrenia na nápravu. 320 Za týchto okolností a so zretelom na to, ze zalobca netvrdí, ze hodnotenie Komisie je zjavne nesprávne v tom, ze podla jej úsudku konecné záväzky navrhnuté úcastníkmi vrátane záväzku zrusenia CVK v lehote [dôverné] od prijatia napadnutého rozhodnutia umoznujú obnovit efektívnu hospodársku sútaz, je namieste konstatovat, ze Komisia právom prijala záver, ze tieto záväzky, ak ich úcastníci budú dodrziavat, jej umoznia vyhlásit koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom a s fungovaním dohody EHP. 321 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod, ako aj zalobu v celom rozsahu. O trovách 322 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Legal Lindh Mengozzi Wiszniewska-Bial/ecka Vadapalas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. februára 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nemala právomoc na preskúmanie predmetných transakcií podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89 O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia nemá právomoc na preskúmanie transakcie RAG, kedze nedoslo k zmene kontroly nad CVK Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné poznámky - O tvrdeniach zalobcu, ktoré sa týkajú spolocnej kontroly nad CVK pred uzavretím druhej skupiny transakcií - O nadobudnutí spolocnej kontroly nad CVK spolocnostou Haniel a zalobcom pri uzavretí druhej skupiny transakcií - O údajne nedostatocnom odôvodnení O druhej casti prvého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia nemala právomoc povazovat dve transakcie za jedinú koncentráciu a podla ktorej v prejednávanej veci nedoslo ku koncentrácii v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O moznosti Komisie povazovat viacero transakcií za jednu koncentráciu podla clánku 3 nariadenia c. 4064/89. - O vzájomne závislej povahe transakcií uzavretých 9. augusta 1999 O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku právomoci Komisie na preskúmanie nadobudnutia kontroly CVK nad svojimi clenskými podnikmi z dôvodu povolenia NMa Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne hodnotila vytvorenie dominantného postavenia z dôsledku koncentrácie v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 4064/89 O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze Komisia nesprávne hodnotila existenciu dominantného postavenia CVK Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné poznámky - O faktore týkajúcom sa nedostatku konkurencného tlaku na CVK zo strany výrobcov betónu liateho na mieste - O faktore zalozenom na existencii významných prekázok vstupu na trh - O faktore zalozenom na nedostatku kúpnej sily zákazníkov CVK - O faktore, v zmysle ktorého manévrovací priestor CVK na trhu stavebných materiálov na nosné múry nie je obmedzený z dôvodu hospodárskej sútaze na susedskom trhu stavebných materiálov na nie nosné múry - O faktore, ktorý sa zakladá na existencii strukturálneho prepojenia medzi CVK a zalobcom a ktorý im zarucuje výrazne väcsí manévrovací priestor v rovine ponuky, ako aj distribúcie stavebných materiálov na nosné múry, ako majú ich konkurenti O druhej casti druhého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na nepreukázaní prícinnej súvislosti medzi koncentráciou a vytvorením dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 a clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, ako aj zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [5]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [6]1 - Skryté dôverné údaje. __________________________________________________________________ [7]2 - Skryté dôverné údaje. __________________________________________________________________ [8]3 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footnote2 4. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footnote3 5. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footref* 6. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footref1 7. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footref2 8. file:///tmp/lynxXXXXS4OJrf/L98115-700TMP.html#Footref3