Vec T-279/02 Degussa AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartely - Trh s metionínom - Jednotná a nepretrzitá povaha porusovania - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Spolupráca pocas správneho konania - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17/62 - Prezumpcia neviny" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 5. apríla 2006 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Právna istota - Zákonnost trestov 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty [Clánky 81 ES, 82 ES, 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES, clánok 202 tretia zarázka ES a clánok 211 prvá zarázka ES; nariadenie Rady c. 17] 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia 5. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny (Jednotný európsky akt, preambula; Zmluva o Európskej únii, clánok 6 ods. 2; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý, piaty a siesty odsek) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty odsek) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 18 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D bod 1) 16. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Profesijné tajomstvo (Clánok 287 ES) 1. Zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých predpisov Spolocenstva, osobitne pokial tieto predpisy ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a podla toho konat. Táto zásada, ktorá je súcastou ústavných tradícií spolocných clenským státom a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv, platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat správne sankcie. Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem. V tejto súvislosti z clánku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, ze zákon musí jasne stanovit porusenia a tresty, ktoré ich potlácajú. Táto podmienka je splnená, ak sa osoba podliehajúca súdnej právomoci môze z textu príslusného ustanovenia, a v prípade potreby z výkladu, ktorý k nemu podali súdy, dozvediet, z akých aktov alebo opomenutí jej vzniká trestnoprávna zodpovednost. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze na splnenie poziadaviek stanovených v tomto ustanovení sa nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natolko presné, aby následky, ktoré môzu z porusenia uvedených ustanovení nastat, bolo mozné predvídat s absolútnou istotou. Podla tejto judikatúry totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a skutocnost, ze zákon zveruje volnú úvahu, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli. V tejto súvislosti bez ohladu na samotný text zákona zohladnuje Európsky súd pre ludské práva aj otázku, ci pouzité neurcité pojmy boli upresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre. Okrem toho zohladnenie ústavných tradícií spolocných pre clenské státy nevedie k tomu, aby sa vseobecnej zásade práva Spolocenstva, akú predstavuje aj zásada zákonnosti trestov, dal odlisný výklad. (pozri body 66 - 69, 71 - 73) 2. Za predpokladu, ze clánok 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv je mozné uplatnit na sankcie ulozené Komisiou v prípade porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 týkajúci sa ulozenia pokút podnikom, ktoré porusili pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, neporusuje zásadu zákonnosti trestov vzhladom na nasledujúce skutocnosti: - Komisia nemá neobmedzený priestor na volnú úvahu pri stanovení pokút, pretoze musí dodrziavat hornú hranicu stanovenú v závislosti od obratu dotknutých podnikov a musí zohladnit závaznost porusenia a jeho trvanie, - Komisia je povinná pri stanovovaní pokút dodrziavat vseobecné právne zásady, predovsetkým zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, - rovnaké obmedzenia platia pri uplatnovaní volnej úvahy Komisie v súvislosti s posúdením, ci je potrebné pokutu ulozit, alebo nie, - výkon preskúmania zo strany súdu Spolocenstva prispel v ustálenej a zverejnenej judikatúre k upresneniu neurcitých pojmov, ktoré môze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obsahovat, - Komisia vyvinula správnu prax, ktorá je známa a dostupná, ktorá bez toho, aby predstavovala právny rámec pokút, predsa môze slúzit ako oporný bod na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania, pricom je nadalej mozné zvýsenie výsky pokút v miere stanovenej citovaným clánkom 15 ods. 2, pokial si to vyzaduje úcinné uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, - Komisia prijala usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút, ktorými sa sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy, cím prispieva k zaruceniu právnej istoty, a musí dodrziavat zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, - Komisia je podla clánku 253 ES povinná odôvodnit rozhodnutia, ktorými ukladá pokutu. (pozri body 71, 74 - 84) 3. Právomoc ulozit pokuty v prípade porusenia clánkov 81 ES a 82 ES sa nemôze povazovat za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila ci jej výkonom poverila Komisiu v zmysle clánku 202 tretej zarázky ES. V súlade s clánkom 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES a clánkom 211 prvou zarázkou ES táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpecovat uplatnovanie práva Spolocenstva, pricom je táto úloha, pokial ide o uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, upresnená, upravená a formalizovaná nariadením c. 17. Právomoc ukladat pokuty, ktoré toto nariadenie priznáva Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cielom je umoznit úcinné uplatnovanie zákazov stanovených v uvedených clánkoch. (pozri body 86, 87) 4. Poziadavka právnej istoty, na ktorú majú nárok vsetky hospodárske subjekty, znamená, ze ak dôjde k sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, musí Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti s porusením, ktoré zistila, predlozit dôkazy, ktoré môzu dostatocne právne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide o uvedenú dlzku trvania porusenia, tá istá zásada právnej istoty stanovuje, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, sa Komisia môze opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma uvedenými dátumami. (pozri body 114, 153) 5. Zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv, je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora okrem toho, ze sú potvrdené v preambule Jednotného európskeho aktu a v clánku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, uznáva právny poriadok Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri bod 115) 6. Pojem "zosúladený postup" spocíva v koordinácii medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby viedla k uskutocneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze medzi nimi praktickou spoluprácou. Kritériá dotknutej koordinácie a spolupráce, ktorým je vzdialená poziadavka vyhotovenia skutocného "plánu", je potrebné chápat vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu. Ak aj táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo následok bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá. Na preukázanie zosúladeného postupu nie je teda potrebné dosvedcit, ze sa daný konkurent formálne zaviazal voci jednému alebo niekolkým iným konkurentom k akémukolvek správaniu, alebo ze konkurenti spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu. Je postacujúce, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúcil alebo aspon podstatne znízil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú mozno od neho ocakávat. Okrem toho, hoci vzájomne oznámenie úcastníkov kartelu o ich zámere kartel ukoncit nepredstavuje podmienku jeho zániku, nic to nemení na skutocnosti, ze ak sa podnik zúcastnuje, aj ked nie aktívne, na stretnutiach podnikov, ktoré majú protisútazný ciel a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami stretnutí a ze bude konat v súlade s nimi, a teda ze sa zúcastnuje na karteli, ktorý vyplýva z uvedených stretnutí. Navyse, hoci zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze zosúladený postup okrem dohody medzi podnikmi predpokladá aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom takejto dohody a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutocnostami, je potrebné sa domnievat, ze pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, ze podniky zúcastnujúce sa na dohode, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí o to viac vtedy, ak dochádza k zosúladenému postupu pravidelne v priebehu dlhého obdobia. (pozri body 132 - 134, 136) 7. Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo série aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnovat z dôvodu, ze jeden alebo viacero prvkov tejto série aktov alebo tohto pokracujúceho správania by rovnako mohol sám osebe samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. (pozri bod 155) 8. Pokial ide o výpocet výsky pokút ulozených Komisiou za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, sú podstatné nálezitosti, ktoré predstavuje povinnost odôvodnenia, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia. Okrem toho musí byt rozsah povinnosti odôvodnenia vymedzený vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí zistit v závislosti od mnohých skutocností a to bez toho, aby bol zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia zohladnit. Okrem toho povinnost odôvodnenia Komisii neukladá, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút, ale iba posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia. (pozri body 193, 194) 9. Pri urcovaní závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze je potrebné najmä zohladnit právny a ekonomický kontext predmetného správania. Na posúdenie konkrétneho dopadu porusenia na trh, ktoré musí Komisia vykonat vzdy, ak je to mozné, musí vychádzat z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Z toho vyplýva, ze ak v prípade cenových kartelov Komisia zistí, ze dohody dotknutým podnikom skutocne umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez je tá, ktorá by prevazovala, ak by kartel neexistoval, oprávnuje to Komisiu, aby pri stanovení výsky pokuty zohladnila rozsah skodlivých úcinkov porusenia na trh a aby stanovila pokutu s ohladom na závaznost porusenia na vyssiu úroven, ako je tá, akú by stanovila, pokial by takéto zistenie nebolo. V rámci tohto posúdenia musí Komisia vzhladom na ekonomický a prípadne právny kontext, ktorý prevláda, zobrat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu. V prípade potreby je potrebné zohladnit existenciu "objektívnych ekonomických faktorov", z ktorej vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien. (pozri body 216, 222 - 224) 10. Závaznost porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sa môze preukázat na základe povahy a predmetu zneuzívajúceho správania. Skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého správania môzu mat väcsí význam na stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov. Úcinok protisútazného postupu totiz nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je stanovenie cien a rozdelovanie trhov. Okrem toho horizontálne cenové kartely sa vzdy povazovali za najzávaznejsie porusenia práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri body 250 - 252) 11. Pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale tiez súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva. V tejto súvislosti usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO dalej stanovujú, ze okrem vlastnej povahy porusenia, jeho konkrétneho dopadu na trh a jeho geografického rozsahu, je potrebné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit pokutu vo výske, ktorá zabezpecí jej dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). Mozno tiez zohladnit skutocnost, ze velké podniky môzu lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (bod 1 A piaty odsek). Pokial ide o prvú z týchto skutocností, odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania Zmluvou stanovených pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Tento ciel mozno platne dosiahnut len pri zohladnení situácie podniku v den ulozenia pokuty. Je totiz potrebné rozlisovat medzi na jednej strane rozsahom porusenia na trhu a castou zodpovednosti, ktorú znása kazdý úcastník kartelu (co pokrýva bod 1 A stvrtý a siesty odsek usmernení), a na druhej strane odstrasujúcim úcinkom, ktorý musí zabezpecit ulozenie pokuty. Pokial ide o rozsah porusenia na trhu a cast zodpovednosti, ktorú znása kazdý úcastník kartelu, cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu. Obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz. Aj ked nutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje vsak, aby výska pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. No v dôsledku postúpení a koncentrácií môzu celkové zdroje podniku znacne kolísat, a to smerom hore alebo dole, v relatívne krátkej dobe, najmä v období od ukoncenia porusenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Z toho vyplýva, ze na to, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel a súcasne dodrzala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdit ku dnu ulozenia pokuty. V tejto súvislosti je z tých istých dôvodov maximálna výska pokuty, ktorá je stanovená na 10 % obratu dotknutého podniku urcovaná, v rámci clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, podla celkového obratu dosiahnutého na celom svete v priebehu obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia. Rovnako v rámci stanovenia prípadného zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej odstrasujúci úcinok je potrebné zohladnit financnú schopnost a skutocné zdroje podniku v case ulozenia pokuty, a nie pro forma hodnotenie zapísané v jej fiktívnej súvahe, vyplývajúcej z uplatnenia úctovných pravidiel, ktorými sa dotknutý podnik riadi. Pokial ide o druhú skutocnost, a to právne a ekonomické infrastruktúry, ktorými podniky disponujú, aby mohli posúdit porusujúcu povahu svojho správania, jej cielom je viac potrestat velké podniky, o ktorých sa predpokladá, ze majú dostatocné znalosti a strukturálne prostriedky, aby boli schopné rozpoznat porusujúcu povahu svojho správania a odhadnút zisky, ktoré by z toho prípadne plynuli. V tejto súvislosti obrat, na základe ktorého Komisia urcuje velkost predmetných podnikov, a teda aj ich schopnost rozpoznat povahu a dôsledky svojho správania, sa musí vztahovat na ich situáciu v case porusenia. (pozri body 95, 96, 272 - 274, 278 - 280, 283, 285, 289, 290, 302) 12. Prístup spocívajúci, pokial ide o urcenie výsky pokuty ulozenej rôznym úcastníkom kartelu, v rozdelení clenov do niekolkých kategórií, co viedlo k pausalizovaniu východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, aj ked neberie do úvahy rozdiely vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie, nemôze byt zásadne povazovaný za protiprávny. Komisia totiz nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zabezpecit, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat. To vsak nic nemení na tom, ze takéto rozdelenie do kategórií musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V tom istom zmysle usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovujú vo svojom bode 1 A siestom odseku, ze "znacná" disparita vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia tej istej povahy, môze najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho musí byt výska pokút aspon primeraná vo vztahu k skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia. V dôsledku toho, ak Komisia rozdelí dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút, stanovenie prahových hodnôt pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené. Vzhladom na ciel, ktorý sleduje, a to prispôsobit výsku pokuty celkovým zdrojom podniku a jeho schopnosti zhromazdit financné prostriedky potrebné na zaplatenie uvedenej pokuty, smeruje stanovenie sadzby zvýsenia základnej ciastky pokuty na úcely zabezpecenia jej dostatocne odstrasujúceho úcinku skôr k zabezpeceniu úcinnosti pokuty nez k upozorneniu na skodlivé úcinky porusenia na beznú hospodársku sútaz, a teda na jeho závaznost. Z toho vyplýva, ze poziadavka týkajúca sa objektívne odôvodnenej povahy metódy spocívajúcej v roztriedení podnikov sa musí vykladat striktnejsie v prípade, ak sa táto kategorizácia vykonáva nie na úcely stanovenia výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, ale na úcely urcenia zvýsenia základnej ciastky s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. V rámci stanovenia výsky pokuty v závislosti od závaznosti, aj ked sa na niektoré podniky v dôsledku roztriedenia uplatnuje základná ciastka pokuty v totoznej výske, zatial co sú rozdielnej velkosti, je totiz toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené prednostou, ktorú má pri urcovaní závaznosti porusenia jeho povaha pred velkostou podnikov. Toto odôvodnenie sa vsak neuplatní pri urcovaní sadzby zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, a to vzhladom na to, ze toto zvýsenie je zásadne a objektívne zalozené na velkosti a zdrojoch podnikov a nie na povahe porusenia. (pozri body 323 - 325, 328 - 331) 13. V rámci stanovenia výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva jeho zamestnancami, táto skutocnost nemení nic na existencii porusenia, ktoré bolo konstatované. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej rozhodovacej praxi zohladnila zavedenie programu zosúladenia ako polahcujúcu okolnost, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako. Komisia teda nemá povinnost povazovat takúto skutocnost za polahcujúcu okolnost, pokial dodrzí zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá stanovuje, ze v tomto bode nemôze vykonat odlisné posúdenie situácie podnikov, ktorým je to isté rozhodnutie urcené. Okrem toho je nepochybné, ze samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze zo strany podniku nemôze predstavovat platnú a spolahlivú záruku budúceho dlhodobého dodrziavania uvedených pravidiel, takze takýto program nemôze Komisiu prinútit k znízeniu pokuty z dôvodu, ze by sa ciel prevencie sledovaný ulozením pokuty uz prinajmensom ciastocne dosiahol. (pozri body 350, 351, 361) 14. Hoci zákaz uvádzat ako dôvod vseobecnú prevenciu sa uplatnuje na osobitné situácie opatrení, ktoré sa odchylujú od zásady volného pohybu obcanov Únie zakotvenej v clánku 18 ods. 1 ES a ktoré prijali clenské státy z dôvodu verejného poriadku, nepredstavuje vseobecnú zásadu a zjavne ho nemozno jednoducho preniest do rámca pokút, ktoré ukladá Komisia podnikom za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Naopak Komisia je oprávnená zohladnit skutocnost, ze takéto protisútazné postupy sú zatial relatívne casté, aj ked ich nezákonnost bola preukázaná od zaciatku politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a to z dôvodu zisku, ktorý môzu zúcastnené podniky dosiahnut, a teda sa mozno domnievat, ze je potrebné zvýsit výsku pokút, aby sa posilnil ich odstrasujúci úcinok, co zodpovedá, prinajmensom ciastocne, potrebe zabezpecit, aby pokuty mali odstrasujúcu povahu aj voci iným podnikom, ako sú podniky, ktorým boli tieto pokuty ulozené. (pozri body 359, 360) 15. Základom pre znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie. V tejto súvislosti podnik, ktorý v správnom konaní nezaujal stanovisko ku skutkovým zisteniam, ktoré predlozila Komisia, a teda neuznal ich pravost, neprispieva ku skutocnému ulahceniu jej úlohy. Rovnako nepostacuje, aby podnik vo vseobecnosti tvrdil, ze v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutkové zistenia vo veciach týkajúcich sa kartelu nepopiera, ak za okolností prejednávanej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné. Nakoniec, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak sa poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie dotknutého podniku môzu v danej súvislosti povazovat za skutocnú spoluprácu z jeho strany. Ako totiz vyplýva zo samotného pojmu spolupráca zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v casti D bodu 1 tohto oznámenia, znízenie na základe uvedeného oznámenia môze byt priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takomto spôsobe spolupráce. (pozri body 380 - 383) 16. Pokial ide o zmenu vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút vyplývajúcu najmä z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, je na úcely preskúmania dodrziavania zásady zákazu retroaktivity potrebné overit, ci bola uvedená zmena v case spáchania dotknutých porusení rozumne predvídatelná. V tejto súvislosti zásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze sa ako východisková suma pre výpocet zobrala základná ciastka urcená podla rozpätia stanoveného na tento úcel, pricom toto rozpätie odráza rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samo osebe nemá vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii pokút, hoci relatívnej a pruznej. Je teda dôlezité preskúmat, ci táto nová metóda stanovenia pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná v case, ked boli dotknuté porusenia spáchané. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty v urcitej výske na rôzne typy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti túto výsku zvýsit v medziach uvedených v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, práve naopak, úcinné uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. V dôsledku toho uvedené podniky musia vziat do úvahy moznost, ze Komisia kedykolvek rozhodne, pri dodrzaní noriem pre svoju cinnost, zvýsit úroven pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva okrem toho vyplýva, ze predvídatelnost zákona nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých vynakladat velkú obozretnost pri výkone svojej profesie. Tiez je mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna. Z toho je potrebné vyvodit záver, ze usmernenia a osobitne v nich obsiahnutá nová metóda stanovovania pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi v case, ked bolo dotknuté porusenie spáchané. (pozri body 388 - 396) 17. Clánok 287 ES ukladá clenom, úradníkom a ostatným zamestnancom institúcií Spolocenstva "povinnost mlcanlivosti..., ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách". Aj ked sa uvedené ustanovenie týka predovsetkým informácií získaných od podnikov, castica "najmä" poukazuje na to, ze ide o vseobecnú zásadu, ktorá sa vztahuje aj na iné dôverné informácie. V prípade kontradiktórnych konaní, ktoré môzu viest k ulozeniu sankcie, je teda povaha a výska navrhovanej sankcie zo svojej podstaty predmetom profesijného tajomstva, pokial sankcia nebola definitívne schválená a vynesená. Táto zásada vyplýva najmä z nutnosti respektovat povest a dôstojnost dotknutej osoby, pokial jej nie je ulozená sankcia. Povinnost Komisie nesprístupnit tlaci presné informácie o zamýslanej sankcii sa tak neprekrýva nielen s jej povinnostou dodrziavat profesijné tajomstvo, ale aj s jej povinnostou správneho úradného postupu. Nakoniec zásada prezumpcie neviny sa vztahuje na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty alebo penále. Túto prezumpciu Komisia zjavne porusuje, ked pred formálnym ulozením sankcie podniku, ktorý obvinuje, informuje tlac o verdikte, ktorý podlieha schváleniu poradného výboru a kolégia komisárov. Na jednej strane vsak skutkovú podstatu porusenia preukázanú v priebehu správneho konania nemozno spochybnit dôkazom o predcasnom vyjadrení presvedcenia Komisie o existencii porusenia a výske pokuty, ktorú v dôsledku toho zamýsla podniku ulozit. Okrem toho nemozno tvrdit, ze sprístupnenie obsahu rozhodnutia Komisiou v závere správneho konania a pred jeho formálnym prijatím je samo osebe dôkazom toho, ze o veci rozhodla vopred alebo ze by pri setrení nebola nestranná. Na druhej strane, hoci nezrovnalost tejto povahy môze mat za následok zrusenie predmetného rozhodnutia, môze to byt iba pod podmienkou, ak by sa preukázalo, ze v prípade, ze by nedoslo k tejto nezrovnalosti, malo by rozhodnutie odlisný obsah. Túto naposledy uvedenú podmienku nemozno vnímat ako porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právneho poriadku Spolocenstva, ktorý tvorí súcast vseobecných právnych zásad vyplývajúcich zo spolocných ústavných tradícií clenských státov a je tiez upravené v clánkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. Táto ochrana totiz musí byt v súlade so zásadou právnej istoty a s prezumpciou zákonnosti aktov institúcií Spolocenstva. (pozri body 409 - 411, 414 - 416, 421 - 423) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 5. apríla 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartely - Trh s metionínom - Jednotná a nepretrzitá povaha porusovania - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Spolupráca pocas správneho konania - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17/62 - Prezumpcia neviny" Vo veci T-279/02, Degussa AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: R. Bechtold, M. Karl a C. Steinle, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-J. Freund, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: E. Karlsson a S. Marquardt, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/674/ES z 2. júla 2002 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec C.37.519 - Metionín) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 1) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni týmto rozhodnutím, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. apríla 2005, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Degussa AG (Düsseldorf) je nemecká spolocnost zalozená v roku 2000 spojením SKW Trostberg a Degussa-Hüls, pricom samotná Degussa-Hüls vznikla v roku 1998 fúziou nemeckých chemických podnikov Degussa AG (Frankfurt nad Mohanom) a Hüls AG (Marl) (dalej len "Degussa" alebo "zalobkyna"). Pôsobí najmä v oblasti krmív a je jediným podnikom vyrábajúcim vsetky tri najdôlezitejsie esenciálne aminokyseliny: metionín, lyzín a treonín. 2 Esenciálne aminokyseliny sú aminokyseliny, ktoré organizmus nemôze prirodzene produkovat a ktoré sa v dôsledku toho musia pridávat do potravy. Primárna aminokyselina, ktorej nedostatok prerusuje proteínovú syntézu dalsích aminokyselín, sa nazýva "primárna limitná aminokyselina". Metionín je esenciálna aminokyselina, ktorá sa pridáva do krmnych zmesí a do premixov urcených pre vsetky druhy zvierat. Pouzíva sa najmä v krmivách pre hydinu (pre ktorú predstavuje primárnu limitnú aminokyselinu), ako aj coraz viac v krmivách pre osípané a pre zvieratá urcené na zvlástne úcely. 3 Metionín sa vyskytuje v dvoch základných formách: DL-metionín (dalej len "DLM") a hydroxyanalóg metionín (dalej len "HAM"). DLM sa vyrába v krystalickej forme a jeho aktívny obsah sa blízi hodnote 100 %. HAM, s výrobou ktorého zacala spolocnost Monsanto, predchodca podniku Novus International Inc. v 80. rokoch, vykazuje aktívny nominálny obsah v hodnote 88 %. V roku 2002 predstavoval priblizne 50 % svetovej spotreby. 4 V rozhodnom case boli tromi hlavnými svetovými výrobcami metionínu spolocnosti Rhône-Poulenc (teraz Aventis SA), ktorej dcérskou spolocnostou zodpovednou za výrobu metionínu bola Rhône-Poulenc Animal Nutrition (teraz Aventis Animal Nutrition SA), Degussa a Novus. Rhône-Poulenc vyrábala metionín v oboch jeho formách, zatial co Degussa vyrábala len DLM a Novus HAM. 5 Dna 26. mája 1999 predlozila Rhône-Poulenc Komisii vyhlásenie, v ktorom pripustila, ze sa zúcastnila na karteli týkajúcom sa urcovania cien a pridelovania kvót na metionín a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 6 Dna 16. júna 1999 vykonali úradníci Komisie a Bundeskartellamt (nemecký spolkový protimonopolný úrad) setrenia podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES, 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), úcinné v danom období, a to v priestoroch spolocnosti Degussa-Hüls vo Frankfurte nad Mohanom. 7 Po týchto setreniach poslala Komisia 27. júla 1999 v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 spolocnosti Degussa-Hüls ziadost o informácie týkajúce sa získaných dokumentov. Degussa-Hüls odpovedala na túto ziadost 9. septembra 1999. 8 Komisia poslala 7. decembra 1999 ziadosti o informácie aj spolocnostiam Nippon Soda Co. Ltd (dalej len "Nippon Soda"), Novus International Inc. (dalej len "Novus") a Sumitomo Chemical Co. Ltd (dalej len "Sumitomo") a 10. decembra 1999 spolocnosti Mitsui & Co. Ltd. Tieto podniky odpovedali v priebehu februára 2000 a Nippon Soda predlozila doplnujúce vyhlásenie 16. mája 2000. 9 Dna 1. októbra 2001 prijala Komisia oznámenie o výhradách proti piatim výrobcom metionínu, medzi ktorých patrila aj zalobkyna. To isté oznámenie o výhradách bolo zaslané aj spolocnosti Aventis Animal Nutrition (dalej len "AAN"), 100 % dcérskej spolocnosti Aventis. 10 Komisia vo svojom oznámení o výhradách týmto podnikom vytkla, ze sa od roku 1986 do, vo väcsine prípadov, zaciatku roka 1999 zúcastnili na trvajúcej dohode v rozpore s clánkom 81 ES a clánkom 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), ktorá sa týkala celého EHP. Podla Komisie spocívala predmetná dohoda v urcovaní cien metionínu, zavedení mechanizmu uplatnovania zvýsenia cien, pridelovania vnútrostátnych trhov a kvót podielov na trhu, v dozornom mechanizme a mechanizme uplatnovania týchto dohôd. 11 Vsetci úcastníci konania predlozili svoje písomné pripomienky v odpovedi na oznámenie o výhradách Komisie, pricom Aventis a AAN informovali Komisiu, ze v mene oboch spolocností predkladajú len jednu odpoved. 12 Komisia dostala odpovede medzi 10. a 18. januárom 2002. Aventis, AAN (dalej spolocne len "Aventis/AAN") a Nippon Soda uznali porusenie a pripustili vecnú správnost skutkových zistení ako celku. Degussa rovnako pripustila porusenie, avsak len za obdobie rokov 1992 az 1997. Vypocutie dotknutých podnikov sa konalo 25. januára 2002. 13 Vzhladom na to, ze sa Aventis/AAN, Degussa a Nippon Soda zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom konaní týkajúcich sa celého EHP, v rámci ktorých sa dohodli na cenových cieloch pre výrobky, prijali a zaviedli mechanizmus uplatnovania zvýsenia cien, vymienali si informácie o objemoch predaja a podieloch na trhu a monitorovali a presadzovali svoje dohody, Komisia na konci konania prijala rozhodnutie 2003/674/ES z 2. júla 2002 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec C.37.519 - Metionín) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 1, dalej len "Rozhodnutie"). 14 V odôvodneniach c. 63 az 81 Rozhodnutia Komisia opisuje kartel tak, ze jeho cielom je stanovenie cenového rozpätia a "absolútne najnizsích cien". Úcastníci sa údajne dohodli na potrebe zvýsenia svojich cien a na preskúmaní toho, co je trh schopný akceptovat. Následne doslo k postupnému zvysovaniu cien v niekolkých "kampaniach", ktorých vykonávanie sa vyhodnocovalo na stretnutiach kartelu. Okrem toho si úcastníci vymienali informácie o objemoch predaja a výrobných kapacitách, ako aj o odhadoch uvedených velicín vzhladom na celkový rozsah trhu. 15 Pokial ide o uskutocnovanie cenových cielov, Komisia zdôraznila, ze predaj podliehal dohladu úcastníkov, ktorí na pravidelných stretnutiach zhromazdovali a skúmali údaje, ktoré si vymenili, avsak bez toho, aby existoval systém spravovania objemov kombinovaný s kompenzacným mechanizmom, aj ked Degussa v tomto zmysle predlozila návrh. Pravidelné mnohostranné (viac ako 25 v období rokov 1986 az 1999) a dvojstranné stretnutia tvorili základnú zlozku organizácie kartelu. Mali formu stretnutí "na najvyssej úrovni" a odbornejsích stretnutí na úrovni spolupracovníkov. 16 Nakoniec fungovanie kartelu sa uskutocnilo v troch odlisných etapách. Prvá, pocas ktorej ceny stúpali, trvala od februára 1986 do roku 1989 a skoncila, ked svoju úcast na karteli ukoncila Sumitomo a na trh vstúpila Monsanto a HAM. V priebehu druhej etapy, od roku 1989 do roku 1991, zacali ceny prudko klesat. Clenovia kartelu teda hladali spôsob ako zareagovat na túto novú situáciu (znovu získat podiely na trhu alebo sa sústredit na ceny) a po niekolkých stretnutiach, ktoré sa konali v rokoch 1989 a 1990 dospeli k záveru, ze je potrebné sústredit svoje úsilie na zvýsenie cien. Pocas tretej a poslednej etapy, ktorá trvala od roku 1991 do februára 1999, viedlo zvýsenie objemu predaja HAM vyrábaného spolocnostou Monsanto (Novus od roku 1991) úcastníkov kartelu predovsetkým k udrzaniu úrovne cien. 17 Rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 Spolocnosti Aventis... a [AAN], spolocne zodpovedné, Degussa... a Nippon Soda... porusili clánok 81 ods. 1 Zmluvy a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa spôsobom a v rozsahu, ktoré sú opísané v odôvodneniach, zúcastnili súboru dohôd a zosúladených postupov v odvetví metionínu. Porusenia sa dopustili - od februára 1986 do februára 1999. ... Clánok 3 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa podnikom uvedeným v tom istom clánku ukladajú tieto pokuty: - spolocnosti Degussa..., pokuta vo výske 118 125 000 eur, - spolocnosti Nippon Soda..., pokuta vo výske 9 000 000 eur ..." [neoficiálny preklad] 18 Komisia bez toho, aby na ne výslovne odkazovala, uplatnila na úcely výpoctu pokuty, v zásade metodológiu vymedzenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj v oznámení o spolupráci. 19 Na úcely urcenia základnej ciastky pokuty Komisia v prvom rade vychádzala zo závaznosti porusenia. Konstatovala, ze vzhladom na povahu predmetného správania, jeho dopad na trh s metionínom a velkost relevantného geografického trhu sa podniky uvedené v Rozhodnutí dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (odôvodnenia c. 270 az 293). 20 Komisia okrem toho usúdila, ze vzhladom na skutocnú ekonomickú kapacitu podnikov spôsobit významnú ujmu hospodárskej sútazi je potrebné uplatnit rozdielne zaobchádzanie a stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok, a domnievala sa, ze s ohladom na znacné rozdiely vo velkosti podnikov je potrebné vziat za základ ich podiely na svetovom trhu s metionínom a ze v dôsledku toho tvoria Rhône-Poulenc a Degussa prvú kategóriu podnikov a samotný Nippon Soda druhú kategóriu. Komisia preto stanovila východiskové sumy pokút pre Aventis/AAN a Degussa na 35 miliónov eur a pre Nippon Soda na 8 miliónov (odôvodnenia c. 294 az 302). 21 Na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku a s ohladom na skutocnost, ze velké podniky majú k dispozícií právne a ekonomické znalosti a infrastruktúry, ktoré im umoznujú lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia nakoniec dospela k záveru, ze východisková suma pokút ulozených spolocnostiam Aventis/AAN a Degussa, ktorá bola vypocítaná v závislosti od relatívneho významu podniku na relevantnom trhu, sa mala navýsit, aby sa zohladnila velkost a celkové zdroje týchto dvoch podnikov. Komisia teda rozhodla, ze je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty pre Aventis/AAN a Degussa o 100 % na 70 miliónov eur (odôvodnenia c. 303 az 305). 22 Po druhé, pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia sa domnievala, ze Aventis/AAN, Degussa a Nippon Soda sa zúcastnovali na porusení nepretrzite od februára 1986 do februára 1999, teda dvanást rokov a desat mesiacov. Východiskové sumy pokút stanovené v závislosti od závaznosti porusenia sa v dôsledku toho zvýsili o 10 % za rok a o 5 % za polrok, teda o 125 %. Základná ciastka pokuty bola teda stanovená na 157,5 miliónov eur, pokial ide o spolocnosti Aventis/AAN a Degussa, a na 18 miliónov, pokial ide o Nippon Soda (odôvodnenia c. 306 az 312). 23 Po tretie sa Komisia domnieva, ze voci podnikom, ktoré sa zúcastnili na porusení, neexistujú ziadne pritazujúce ani polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 313 az 331). 24 Po stvrté a nakoniec Komisia uplatnila oznámenie o spolupráci a na základe casti B uvedeného oznámenia znízila pre Aventis/AAN pokutu o 100 %. Naopak sa domnievala, ze Nippon Soda a Degussa nesplnali podmienky ani na velmi podstatné znízenie pokuty na základe casti B, ani podmienky na podstatné znízenie pokuty na základe casti C oznámenia o spolupráci. Komisia vsak pripustila, ze Nippon Soda splnila podmienky stanovené v casti D bode 2 prvej a druhej zarázke uvedeného oznámenia a ze Degussa splnila podmienky stanovené v casti D bode 2 prvej zarázke tohto oznámenia a v dôsledku toho znízila výsku pokút ulozených týmto podnikom o 50 % a o 25 % (odôvodnenia c. 332 az 355). Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. septembra 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 Rada podala 13. decembra 2002 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Uznesením z 13. februára 2003 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu Rady na podporu návrhov Komisie. 27 Rozhodnutím Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 28 Súd prvého stupna vyzval v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku úcastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky a predlozili niektoré dokumenty. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 29 Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol na základe správy sudcu spravodajcu o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 27. apríla 2005. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil Rozhodnutie, - subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 32 Rada navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - rozhodol o trovách konania podla práva. Právny stav 33 Zalobkyna na podporu svojej zaloby v podstate uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod, v rámci ktorého zalobkyna uvádza námietku nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je zalozený na porusení zásady zákonnosti trestov. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o jednotnú a nepretrzitú povahu porusenia a pokial ide o dlzku trvania porusenia, na ktorom sa zalobkyna podielala. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení a porusení zásad proporcionality, zákazu retroaktivity trestov a rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia pri stanovení výsky pokuty. Nakoniec stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad "dodrziavania profesijného tajomstva", správneho úradného postupu a prezumpcie neviny. I - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákonnosti trestov A - O námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. Tvrdenia úcastníkov konania 34 Zalobkyna vzniesla námietku nezákonnosti podla clánku 241 ES a tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda ustanovenie, ktoré Komisiu oprávnuje na ukladanie pokút v prípade porusenia sútazného práva Spolocenstva, porusuje zásadu zákonnosti trestov, ktorá je dôsledkom zásady právnej istoty, vseobecnej zásady práva Spolocenstva, vzhladom na to, ze toto ustanovenie dostatocne nepredurcuje rozhodovaciu prax Komisie. 35 Zalobkyna na úvod pripomína, ze zásada zákonnosti trestov je zakotvená v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP") ktorý stanovuje, ze "nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu". Dodáva, ze tá istá zásada (nulla poena sine lege) je tiez zakotvená v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) (dalej len "Charta") a tvorí neoddelitelnú súcast ústavných tradícií clenských státov (pozri napríklad clánok 103 ods. 2 nemeckej ústavy). Z tejto zásady podla výkladu Európskeho súdu pre ludské práva a Súdneho dvora vyplýva tak zásada zákazu retroaktivity, ako aj zásada zákonnosti trestov (pozri najmä ESLP, rozsudok S.W. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335, § 35, a rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 1996, X, C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, bod 25). Podla judikatúry Súdneho dvora je zásada zákonnosti trestov prejavom zásady právnej istoty, ktorá sa povazuje za vseobecnú zásadu práva Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Salumi a i., 212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 10, a z 22. februára 1984, Kloppenburg, 70/83, Zb. s. 1075, bod 11) a ktorá najmä vyzaduje, aby právne predpisy Spolocenstva boli pre osoby podliehajúce súdnej právomoci jasné a predvídatelné a aby pokial ide o právnu úpravu, ktorá môze mat financné následky, poziadavka istoty a predvídatelnosti predstavovala poziadavku, ktorá je nastolená s osobitnou nevyhnutnostou, aby sa umoznilo dotknutým osobám presne poznat rozsah povinností, ktoré sú im ulozené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 1990, Komisia/Francúzsko, C-30/89, Zb. s. I-691, bod 23 a tam citovanú judikatúru). 36 Pokial ide o kritériá umoznujúce posúdit, ci je "zákon" dostatocne jasný a predvídatelný v zmysle clánku 7 ods. 1 EDLP, zalobkyna pripomína, ze Európsky súd pre ludské práva vyzaduje, aby bol dotknutým osobám prístupný a jeho formulácia bola dostatocne presná, aby týmto osobám umoznila - pri zabezpecení odbornej rady v prípade potreby - posúdit dôsledky, ktoré môzu vyplývat z urcitého aktu, a to v miere, ktorá je rozumná vzhladom na okolnosti prípadu. Podla Európskeho súdu pre ludské práva vsak zákon, ktorý udeluje diskrecnú právomoc, sám osebe neodporuje tejto poziadavke pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takej právomoci sú definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasné, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli (ESLP, rozsudky Margara a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A. c. 226, § 75, a Malone v. Spojené královstvo z 2. augusta 1984, séria A c. 82, § 66). 37 Zalobkyna tvrdí, ze zásada zákonnosti trestov sa uplatní tak na trestnoprávne sankcie, ako aj na sankcie, ktoré nemajú striktne trestnoprávnu povahu, teda aj na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to bez ohladu na otázku právnej povahy pokút ulozených Komisiou na základe tohto ustanovenia. Súdny dvor sa totiz domnieval, ze "sankciu, hoci nie je trestnoprávnej povahy, mozno ulozit iba vtedy, ak spocíva na jasnom a jednoznacnom právnom základe" (rozsudky Súdneho dvora z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11, a z 18. novembra 1987, Maizena, 137/85, Zb. s. 4587, bod 15). Údaj v clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17, podla ktorého rozhodnutia Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty za porusenie sútazného práva Spolocenstva "nemajú trestnoprávnu povahu" je v tejto súvislosti bezvýznamný, kedze oznacenie právneho aktu nie je pri jeho posúdení rozhodujúce (ESLP, rozsudok Engel a i. v. Holandsko z 8. júna 1976, séria A c. 22, § 81). Naopak, zo závaznosti ulozených pokút a z ich represívnej a preventívnej funkcie vyplýva, ze v podstate majú takmer trestnoprávnu povahu, ci dokonca trestnoprávnu povahu v sirsom zmysle. 38 Tento výklad je okrem toho v súlade s výkladom Európskeho súdu pre ludské práva, pokial ide o pojem trestné obvinenie (ESLP, rozsudky Belilos v. Svajciarsko z 29. apríla 1988, séria A c. 132, § 62 a 68; Öztürk v. Nemecko z 21. februára 1984, séria A c. 73, § 46 a nasl., a Engel a i. v. Holandsko, uz citovaný v bode 37 vyssie, § 80 a nasl.), podla ktorého aj nizsie pokuty ulozené v správnom konaní majú trestnoprávnu povahu. Zalobkyna sa a fortiori domnieva, ze vzhladom na výsku pokút ulozených Komisiou za porusenie práva Spolocenstva je tomu tak aj v prejednávanej veci. 39 Zalobkyna pripomína, ze podla Súdneho dvora, je poziadavka právnej jasnosti "osobitne naliehavá v oblasti, kde akákolvek neistota môze spôsobit... ulozenie obzvlást citlivých sankcií" (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1980, Komisia/Spojené královstvo, 32/79, Zb. s. 2403, bod 46), co je aj prípad pokút ulozených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 40 Zalobkyna okrem toho zdôraznuje, ze z rozdelenia právomocí medzi Radou a Komisiou stanoveného v clánkoch 83 ES a 85 ES vyplýva, ze len Rada je oprávnená vydávat nariadenia alebo smernice potrebné na uplatnenie zásad uvedených v clánkoch 81 ES a 82 ES. Z poziadaviek vychádzajúcich zo zásady zákonnosti trestov teda vyplýva, ze Rada nie je oprávnená delegovat na Komisiu právomoc ukladat pokuty v prípade neexistencie dostatocne urcitého systému. 41 Zalobkyna vsak tvrdí, ze Komisia má právomoc vysetrovat, vznásat obvinenia a zároven súdit. Takéto právomoci, ktoré sú v rozpore s ústavnými tradíciami clenských státov, by mali byt upravené jasnými a jednoznacnými pravidlami. Zalobkyna sa tak domnieva, ze nariadenie Rady implementujúce clánky 81 ES a 82 ES má presne vymedzit obsah, ciel a intenzitu sankcií. Okrem toho, zásada zákonnosti trestov vyzaduje stanovenie maximálnej výsky, ktorá by nemala byt neprimerane vysoká, aby pokuta nezískala trestnoprávnu povahu. Za predpokladu, ze pokuta môze byt neobmedzená, by totiz v konecnom dôsledku nebola vopred stanovená Radou, ale ulozená Komisiou ako výkonným orgánom. 42 Zalobkyna sa domnieva, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nesplna vyssie opísané poziadavky vyplývajúce zo zásady zákonnosti trestov. 43 Po prvé tvrdí, ze nariadenie c. 17 nestanovuje prípady, v ktorých sa má za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES ulozit pokuta, a ponecháva tak Komisii diskrecnú právomoc rozhodnút o úcelnosti tejto pokuty. V tejto súvislosti pripomína rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1979, BMW Belgicko a i./Komisia (32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, bod 53), podla ktorého má Komisia úplnú slobodu pri výkone svojej diskrecnej právomoci, ktorou disponuje pri rozhodovaní o ulození alebo neulození pokuty. 44 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neobsahuje maximálnu výsku. Zalobkyna sa tak domnieva, ze tento rámec nie je zlucitelný so zásadou zákonnosti trestov a na Komisiu prenása právomoc, ktorá podla Zmluvy prinálezí Rade. Výska pokuty nie je v skutocnosti vopred stanovená nariadením, ale výlucne Komisiou, a to spôsobom, ktorý nie je ani predvídatelný, ani preskúmatelný (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 23, a tam citovanú judikatúru). Nutnost zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty nemôze ospravedlnit skutocnost, ze nie je stanovená maximálna mozná výska, pokial má byt táto poziadavka zlucitelná so základnou zásadou práva Spolocenstva s vyssou právnou silou, ktorou je zásada zákonnosti trestov (rozsudky Kloppenburg, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 11, a Salumi a i., uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 10). 45 Po tretie zalobkyna upozornuje, ze normotvorca nestanovil, s výhradou závaznosti a dlzky trvania porusenia, ziadne kritériá na urcenie výsky pokuty. Tieto dve kritériá vsak nemajú v praxi ziadny obmedzujúci úcinok na volnú úvahu Komisie. Na jednej strane totiz Komisia nie je viazaná ziadnym záväzným alebo taxatívnym zoznamom kritérií, ktoré by sa museli povinne zohladnovat (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora z 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 443) a na druhej strane Komisia berie do úvahy mnoho pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôzu vopred poznat. 46 Okrem toho poziadavky vychádzajúce z dodrzovania zásady rovnosti zaobchádzania neumoznujú vyvázit túto nepresnost vzhladom na to, ze podla judikatúry, nemá Komisia povinnost dbat na to, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich obrat (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 278). 47 Tvrdenie zalobkyne malo oporu v rozsudku Bundesverfassungsgericht (nemecký ústavný súd), podla ktorého trestnoprávna norma, ktorá ako maximálnu výsku trestu stanovuje majetok odsúdeného, sa musí zrusit ako odporujúca zásade zákonnosti trestov (rozsudok z 20. marca 2002, BvR 794/95, NJW 2002, s. 1779). Na rozdiel od tvrdení Rady neobsahuje clánok 81 ods. 2 nemeckého zákona o obmedzovaní hospodárskej sútaze [Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (GWB)] ziadne ustanovenie podobné clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, lebo zákonodarca sa takejto úpravy dobrovolne vzdal. 48 Po stvrté zalobkyna uvádza, ze rozhodovacia prax Komisie potvrdzuje dôvodnost jej tvrdenia. Táto prax je poznacená velkými rozdielmi medzi výskami ulozených pokút a prudkým zvýsením uvedených súm v nedávnej dobe. Zdôraznuje tak najmä, ze osem z desiatich najvyssích pokút bolo ulozených po roku 1998 a ze pokuta v rekordnej výske 855,23 miliónov eur, z ktorých 462 miliónov jednému podniku, bola ulozená v roku 2001 vo veci nazvanej "vitamíny" [rozhodnutie Komisie K (2001) 3695, konecné znenie, z 21. novembra 2001, vec COMP/E-1/37.512]. Posledná uvedená suma je pätnástkrát vyssia ako priemerná výska pokút ulozených v rokoch 1994 az 2000 a druhá najvyssia pokuta za rok 2001 [rozhodnutie Komisie K (2001) 4573, konecné znenie, COMP/E-1/36.212 - Samoprepisovací papier] predstavuje sestnásobok tejto priemernej hodnoty. 49 Po piate sa zalobkyna domnieva, ze súcasný systém nemozno odôvodnit nutnostou odstrasujúceho úcinku, ktorý majú mat pokuty voci podnikom. Zalobkyna totiz na jednej strane pripústa, ze hoci presná výska pokuty nemusí byt vopred urcitelná, odstrasujúci ciel vsak neoprávnuje Radu, aby opomenula "jasne vymedzit právomoci zverené Komisii". Na druhej strane poznamenáva, ze nedostatok aspon minimálnej predvídatelnosti pokuty v skutocnosti podniky odradzuje od spolupráce s Komisiou. Moznost odhadnút, hoci len priblizne, mozné dôsledky konania by naopak mohlo omnoho lepsie zabezpecit sledovaný odstrasujúci úcinok podobne, ako je tomu vo vnútrostátnych právnych predpisoch. 50 Po sieste zalobkyna tvrdí, ze usmernenia nemozno povazovat za zmiernenie nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Na jednej strane uvedené usmernenia nemôzu podla nej predstavovat právny akt v zmysle clánku 249 ES a na druhej strane oprávnenie prijímat ustanovenia v tejto oblasti má podla clánku 83 ES len Rada. Domnieva sa, ze dodrziavanie zásady zákonnosti trestov teda prinálezí Rade. Z tých istých dôvodov nemôze neobmedzená právomoc priznaná Súdnemu dvoru clánkom 17 nariadenia c. 17 vyvázit nezákonnost clánku 15 ods. 2 toho istého nariadenia. Zalobkyna totiz pripomína, ze aj napriek tejto právomoci prinálezí v prvom rade Komisii, aby v priebehu správneho konania urcila výsku pokuty a zistila skutkový stav. Navyse zalobkyna pripomína, ze neurcitost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a neexistencia kritérií preskúmania by viedli k tomu, ze by neobmedzená právomoc priznaná súdom Spolocenstva bola zbavená svojho zmyslu. Zalobkyna nakoniec poznamenáva, ze od osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemozno pozadovat, aby z dôvodu nedostatocne urcitého právneho rámca ukladania pokút systematicky podávali opravné prostriedky. Dodáva, ze náprava chýb normotvorcu zo strany súdu Spolocenstva by bola prekrocením úloh súdnictva, a teda by bola s ohladom na clánok 7 ods. 1 ES spochybnitelná. 51 Komisia sa domnieva, ze tvrdenie zalobcu nie je dôvodné. 52 Zdôraznuje, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje jasný a jednoznacný právny základ, ktorý podnikom umoznuje predvídat mozné dôsledky ich aktov s dostatocnou presnostou. 53 Okrem toho pripomína, ze pri výkone volnej úvahy, ktorou disponuje, musí dodrziavat kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktoré sú stanovené v uvedenom clánku, vseobecné zásady práva Spolocenstva, najmä zásadu proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. Komisia tak tvrdí, ze uvedené zásady musí dodrziavat vzdy, ked vyuzíva svoju diskrecnú právomoc (pozri, pokial ide o dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania, rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 149 a nasl., a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 69, 207, 281 a 308; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz Jarabo Colomer k rozsudku Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, s. I-133, bod 96 a nasl.). 54 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nemozno v tejto súvislosti z rozsudku BMW Belgium a i./Komisia, uz citovaného v bode 43 vyssie, vyvodit, ze by sa toto preskúmanie nevztahovalo na rozhodnutie o ulození alebo neulození pokuty. V tejto veci totiz skutocnost, ze Súdny dvor pripustil moznost Komisie ulozit pokutu predajcom, zatial co v predchádzajúcich veciach to neurobil, neznamená, ze právomoc Komisie ulozit alebo neulozit pokutu je neobmedzená, ale ze výkon tejto právomoci sa musí zakladat na objektívnych dôvodov zodpovedajúcich úcelu ustanovenia, ktoré Komisii túto právomoc zveruje. 55 Zalobkyna nie je oprávnená sa odvolávat na skutocnost, ze Rozhodnutie bolo "prekvapivým rozhodnutím" vzhladom na to, ze odstrasujúca funkcia pokuty predpokladá, ze podniky si môzu pokutu vopred vypocítat a porovnat ju s predpokladaným ziskom. Komisia pripomína, ze zalobkyna v kazdom prípade nebola oprávnená legitímne ocakávat, ze jej nebude ulozená vyssia pokuta ako najvyssie pokuty ulozené pocas porusenia (rozsudky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 241, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 63 a 64). 56 Okrem toho neobmedzená právomoc Súdu prvého stupna, ako aj prijatie usmernení v januári 1998, ktoré boli vyhlásené za zlucitelné s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, odporujú stanovisku zalobkyne, podla ktorého je urcovanie pokuty svojvolné a netransparentné. 57 Rade rovnako nemozno vytýkat, ze na Komisiu preniesla právomoc v rozpore so Zmluvou, a to vzhladom na to, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, vdaka kritériám, ktoré zmienuje a ktorých výklad podali súdy Spolocenstva, a vdaka poziadavke dodrzovania vseobecných zásad práva Spolocenstva predstavuje dostatocne urcitý právny základ s ohladom na ciel sledovaný pri ukladaní pokút. Výhrada zalozená na tom, ze usmernenia nemôzu zmiernit neurcitost tohto ustanovenia, je teda bezpredmetná. Tieto usmernenia okrem toho zlepsili právnu istotu a transparentnost rozhodovacieho procesu. 58 Nakoniec, pokial ide o zvysovanie sumy pokút za posledné roky, Komisia na jednej strane zdôraznuje, ze zvysovanie obratu podnikov od 60. rokov samo osebe odôvodnuje priestor, ktorý Komisii ponecháva napadnuté ustanovenie a na druhej strane, ze podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 108 a 109; rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 237, a z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 144 a 145), Komisia musí zvysovat pokuty, aby posilnila ich odstrasujúci úcinok. Táto diskrecná právomoc vsak nie je neobmedzená, kedze Súdny dvor a Súd prvého stupna preskúmavajú, ci zvýsenia, o ktorých Komisia rozhodla, sú odôvodnené uvedeným záujmom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, body 323 az 335, a z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 251). Nakoniec poznamenáva, ze napriek tomuto zvysovaniu úrovne pokút sú zjavné, závazné a dlhodobé porusenia stále relatívne casté. 59 Rada, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník, sa domnieva, ze námietka nezákonnosti clánku 15 nariadenia c. 17 sa musí zamietnut ako nedôvodná. Rada pripústa, ze pokuta, hoci je inou ako trestnoprávnou sankciou, sa musí opierat o jasný a jednoznacný právny základ. Zastáva vsak názor, ze clánok 15 nariadenia c. 17 túto poziadavku splna. Okrem toho pripomína, ze zásada nulla poena sine lege sa podla odseku 4 toho istého clánku uplatnuje len na trestnoprávne sankcie, co nie je prípad pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Poziadavky vychádzajúce z tejto zásady sa teda nemôzu v prejednávanej veci uplatnit (rozsudok Maizena, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 14; ESLP, rozsudok Welch v. Spojené královstvo z 9. februára 1995, séria A c. 307). 60 Okrem toho sa Rada domnieva, ze výska sankcie je dostatocne urcená, kedze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje maximálnu výsku pokuty v závislosti od obratu dotknutého podniku. Maximálnu moznú výsku nemozno upravit inak, lebo rozhodnutia Komisie sa týkajú osobitných prípadov. Volná úvaha Komisie, ktorá nie je zdaleka absolútna, je okrem toho obmedzená povinnostou zohladnenia kritérií dlzky trvania a závaznosti porusenia, ktoré stanoví uvedený clánok. Komisia musí dodrziavat aj zásady proporcionality a zákazu diskriminácie. 61 Rada sa domnieva, ze je tazké vymedzit restriktívnejsí rámec, ktorý by umoznoval vziat do úvahy okolnosti kazdého porusenia a zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok. Súd prvého stupna okrem toho nikdy nespochybnil platnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ale skôr ju potvrdzoval (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 98 az 101). 62 Pokial ide o výhradu zalobkyne zalozenú na tom, ze sa prax Komisie vyznacuje znacnými rozdielmi vo výske ulozených pokút a ich prudkým nárastom v poslednej dobe, Rada uvádza, ze tieto zistenia iba odrázajú skutocnost, ze výsky obratu predmetných podnikov sú odlisné a ze velkost dotknutých podnikov rastie. 63 Rovnako je chybné tvrdit, ze Komisia kumuluje funkcie vysetrovacieho, obvinujúceho a súdneho orgánu, kedze Komisia podlieha preskúmaniu v rámci neobmedzenej právomoci, a teda ju nemozno povazovat za sudcu a úcastníka konania. 64 To isté platí o tvrdení, podla ktorého preniesla Rada na Komisiu svoju právomoc stanovovania pokút. Rada totiz pripomína, ze prenesenie právomoci na Komisiu sa týka len prijímania rozhodnutí na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý je vyjadrením právomoci Rady. To je v súlade s clánkom 202 tretou zarázkou ES. 65 Nakoniec Rada poznamenáva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne existujú porovnatelné pravidlá na úrovni clenských státov, a to najmä vo Svédsku a v Nemecku. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 66 Je potrebné pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých predpisov Spolocenstva, osobitne pokial tieto predpisy ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a podla toho konat (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, 169/80, Zb. s. 1931, bod 17; Maizena, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 15; z 13. februára 1996, van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a X, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 25). 67 Táto zásada, ktorá je súcastou ústavných tradícií spolocných clenským státom a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 EDLP, platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat správne sankcie (pozri rozsudok Maizena, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 14 a 15, a tam citovanú judikatúru). Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia týchto uvedených noriem (pozri v tomto zmysle rozsudok X, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 22 a 25). 68 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze podla clánku 7 ods. 1 EDLP: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 69 Podla Európskeho súdu pre ludské práva z tohto ustanovenia vyplýva, ze zákon musí jasne stanovit porusenia a tresty, ktoré ich potlácajú. Táto podmienka je splnená, ak sa osoba podliehajúca súdnej právomoci môze z textu príslusného ustanovenia, a v prípade potreby z výkladu, ktorý k nemu podali súdy, dozvediet, z akých aktov alebo opomenutí jej vzniká trestnoprávna zodpovednost (ESLP, rozsudok Coëme v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, § 145). 70 Rada tvrdí, ze sa Súd prvého stupna nemôze pri skúmaní zákonnosti clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 opriet o clánok 7 ods. 1 EDLP a o judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva vztahujúcu sa na tento clánok, kedze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze rozhodnutia Komisie, najmä podla odseku 2 tohto ustanovenia, nemajú trestnoprávnu povahu. 71 Bez toho, aby bolo potrebné sa vyslovit o otázke, ci je z dôvodu povahy a miery prísnosti pokút ulozených Komisiou podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 7 ods. 1 EDLP mozné na takéto sankcie uplatnit clánok 7 ods. 1 EDLP, je nutné konstatovat, ze aj keby sa mal clánok 7 ods. 1 EDLP povazovat za uplatnitelný na takéto sankcie, z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze na splnenie poziadaviek stanovených v tomto ustanovení sa nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natolko presné, aby následky, ktoré môzu z porusenia uvedených ustanovení nastat, bolo mozné predvídat s absolútnou istotou. 72 Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7 EDLP a skutocnost, ze zákon zveruje volnú úvahu, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli (ESLP, rozsudok Margareta a Roger Andersson v. Svédsko, uz citovaný v bode 36 vyssie, § 75). V tejto súvislosti bez ohladu na samotný text zákona zohladnuje Európsky súd pre ludské práva aj otázku, ci pouzité neurcité pojmy boli upresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre (rozsudok G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A c. 325-B, § 25). 73 Okrem toho zohladnenie ústavných tradícií spolocných pre clenské státy nevedie k tomu, aby sa vseobecnej zásade práva Spolocenstva, akú predstavuje aj zásada zákonnosti trestov, dal odlisný výklad. Pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na rozsudku Bundesverfassungsgericht z 20. marca 2002 (bod 47 vyssie), aj za predpokladu, ze by sa tento mohol v rámci pokút ulozených podnikom za porusovanie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze zdat ako relevantný, a na clánku 81 ods. 2 GWB, ktorý neobsahuje ziadne ustanovenie obdobné clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je potrebné zdôraznit, ze ústavnú tradíciu spolocnú clenským státom nemozno vyvodit z právneho stavu jedného clenského státu. V tejto súvislosti je naopak potrebné uviest, ako podotýka Rada bez toho, aby jej zalobkyna v tomto bode odporovala, ze rozhodné právo iných clenských státov pozná pri ukladaní správnych sankcií, ako napríklad za porusenie vnútrostátnych pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, porovnatelnú medznú úroven, akú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a dokonca kritériá podobné alebo totozné s tými, ktoré stanovuje toto ustanovenie práva Spolocenstva, pricom Rada v tomto ohlade ako príklad uvádza Svédske královstvo. 74 Pokial ide o platnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, ako ju uznal súd Spolocenstva v súlade s vysvetlením podaným ESLP a ústavnými tradíciami clenských státov, je nutné konstatovat, ze na rozdiel od toho co tvrdí zalobkyna, Komisia nemá neobmedzený priestor na volnú úvahu pri stanovení pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 75 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 totiz sám obmedzuje mieru volnej úvahy Komisie. Tým, ze na jednej strane upresnuje, ze "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od [1 000 eur] do [1 milión eur] alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia", stanovuje aj maximálnu výsku pokút v závislosti od obratu dotknutých podnikov, to znamená na základe objektívneho kritéria. Aj ked, ako to uvádza zalobkyna, neexistuje maximálna mozná výska pokút uplatnitelná na vsetky porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, má pokuta, ktorú mozno ulozit, hornú hranicu, ktorá je vycíslitelná a neprekrocitelná, vypocítanú pre kazdý podnik a kazdé porusenie tak, aby sa najvyssia pokuta, ktorú mozno danému podniku ulozit, dala urcit vopred. Na druhej strane, toto ustanovenie ukladá Komisii, aby stanovila pokuty v kazdej prejednávanej veci zvlást a aby pri tom "posudzova[la] jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 76 Hoci je pravda, ze obe tieto kritériá ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, nic to nemení na skutocnosti, ze ide o kritériá prijaté inými normotvorcami v obdobných predpisoch a umoznujúce Komisii prijat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania. Je teda potrebné v tejto fáze zastávat názor, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje kritériá a hranice, ktoré Komisiu viazu pri výkone jej právomoci v oblasti pokút, pricom jej zároven ponecháva urcitú mieru volnej úvahy. 77 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze pri stanovení pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia 17 má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. 78 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne sa miera volnej úvahy Komisie, ktoré sú opísané vyssie, vztahujú aj na rozhodnutie o ulození alebo neulození pokuty, najmä ak Komisia uplatní oznámenie o spolupráci, ktorého platnost sa okrem toho nespochybnuje. V tejto súvislosti skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku citovanom zalobkynou (rozsudok BMW Belgium a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 53) pripustil, ze okolnost, ze Komisia v podobných prípadoch v minulosti nepovazovala za potrebné ulozit pokutu niektorým hospodárskym subjektom, ju takejto právomoci, ktorá je výslovne priznaná nariadením c. 17, nezbavuje, kedze podmienky na jej výkon boli splnené, nemôze znamenat, ze Komisia disponuje diskrecnou právomocou neulozit pokutu bez toho, aby mala povinnost dodrziavat na jednej strane sebaobmedzenie pri výkone svojej volnej úvahy, ktorá vyplýva z usmernení a oznámenia o spolupráci, a na druhej strane predovsetkým vseobecné právne zásady, najmä zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj vo vseobecnosti potrebný úcinok clánkov 81 ES a 82 ES a zásadu volnej hospodárskej sútaze vyplývajúcej z clánku 4 ods. 1 ES. 79 Je tiez potrebné dodat, ze podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 majú Súdny dvor a Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môzu tak nielen zrusit rozhodnutie, ktoré Komisia prijala, ale tiez ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. Správna prax Komisie tak podlieha plnému preskúmaniu súdom Spolocenstva. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne toto preskúmanie nevedie súd Spolocenstva k prekracovaniu jeho právomocí a porusovaniu clánku 7 ods. 1 ES vzhladom na to, ze na jednej strane je toto preskúmanie výslovne stanovené v uvedených ustanoveniach, ktorých platnost nie je spochybnovaná, a na druhej strane ho súd Spolocenstva vykonáva v súlade s kritériami stanovenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Výkon preskúmania zo strany súdu Spolocenstva tak v ustálenej a zverejnenej judikatúre velmi prispel k upresneniu neurcitých pojmov, ktoré môze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obsahovat. 80 Okrem toho, na základe kritérií stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a upresnených v judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, Komisia sama vyvinula správnu prax, ktorá je známa a dostupná. Aj ked rozhodovacia prax Komisie nevytvára sama osebe právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 87, a tam citovanú judikatúru), nic to nemení na tom, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania Komisia nemôze zaobchádzat s rovnakými situáciami odlisne alebo s odlisnými situáciami rovnako, ak nie je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 81 Okrem toho podla ustálenej judikatúry môze Komisia kedykolvek prispôsobit výsku pokút, pokial si to vyzaduje úcinné uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 109, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 236 a 237), pricom takéto pozmenenie správnej praxe sa môze povazovat za objektívne odôvodnené úcelom vseobecnej ochrany pred poruseniami pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Zvýsenie pokút v nedávnej dobe, ktoré zalobkyna uvádza a namieta, sa teda nemôze samo osebe povazovat za nezákonné s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, kedze neprekracuje právny rámec stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako ho vykladajú súdy Spolocenstva. 82 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze Komisia v snahe o transparentnost a na úcely zvýsenia právnej istoty dotknutých podnikov uverejnila usmernenia, v ktorých stanovuje metódu výpoctu, ktorú sa zaviazala v kazdom jednotlivom prípade dodrziavat. Súdny dvor sa v tejto súvislosti okrem iného domnieva, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, ze ich nabudúce uplatní na prípady nimi dotknuté, sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho usmernenia, aj ked nepredstavujú právny základ Rozhodnutia, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú si Komisia ulozila na úcely stanovenia výsky pokút ulozených uvedeným Rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 a 213). Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne skutocnost, ze Komisia prijala usmernenia v rozsahu, v akom neprekrocila právny rámec stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nemozno povazovat za postihnutú nedostatkom právomoci a prispieva len k presnejsiemu vymedzeniu výkonu volnej úvahy Komisie, ktorá uz vyplýva z tohto ustanovenia. 83 S ohladom na vyssie zistené skutocnosti tak obozretný hospodársky subjekt môze, s prípadnou pomocou právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov, vzhladom na to, ze ciele potlacovania a odstrasovania odôvodnujú to, ze z dôvodu závaznosti porusení, ktoré má Komisia sankcionovat, bolo dotknutým podnikom znemoznené odhadnút zisky, ktoré by im plynuli z úcasti na porusení s predchádzajúcim zohladnením výsky pokuty, ktorá im bude z dôvodu nezákonného správania ulozená. 84 V tejto súvislosti, aj ked podniky nemôzu vopred poznat presnú výsku pokút, ktorú Komisia v kazdom jednotlivom prípade ulozí, je potrebné poznamenat, ze v súlade s clánkom 253 ES, má Komisia v rozhodnutí o ulození pokuty povinnost, aj napriek vseobecne známemu kontextu tohto rozhodnutia, uviest odôvodnenie, a to najmä pokial ide o výsku ulozenej pokuty a zvolenú metódu jej stanovenia. Z tohto odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Komisie tak, aby dotknuté osoby mohli rozpoznat dôvody, ktoré viedli k prijatiu opatrenia, a mohli tak posúdit moznost zahájit konanie pred súdom Spolocenstva, a prípadne, aby tento súd mohol vykonat svoje preskúmavanie. 85 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie podla ktorého Rada vymedzením rámca pokuty v súlade s ustanoveniami clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 de facto preniesla na Komisiu právomoc, ktorá podla Zmluvy prinálezí jej samotnej, a porusila tak clánky 83 ES a 229 ES, je potrebné sa domnievat, ze je nedôvodné. 86 Na jednej strane, ako uz bolo uvedené vyssie, hoci clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, zároven obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Na druhej strane je potrebné pripomenút, ako na pojednávaní poznamenala Rada, ze nariadenie c. 17 bolo prijaté na základe clánku 83 ods. 1 ES, ktorý stanovuje, ze "na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada... vydá príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES]". Cielom týchto nariadení alebo smerníc je podla clánku 83 ods. 2 písm. a) a d) ES najmä "zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 82 [ES] stanovením pokút a opakovaného ukladania pokút" a "vymedzit príslusné úlohy Komisie a Súdneho dvora pri uplatnovaní ustanovení uvedených v tomto odseku". Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla clánku 211 prvej zarázky ES Komisia "zabezpecuje uplatnovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi Spolocenstva v súlade s nou" a ze podla tretej zarázky toho istého clánku má "vlastnú právomoc prijímat rozhodnutia". 87 Z toho vyplýva, ze právomoc ulozit pokuty v prípade porusenia clánkov 81 ES a 82 ES sa nemôze povazovat za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila ci jej výkonom poverila Komisiu v zmysle clánku 202 tretej zarázky ES. V súlade s vyssie uvedenými ustanoveniami Zmluvy totiz táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpecovat uplatnovanie práva Spolocenstva, pricom je táto úloha, pokial ide o uplatnovanie clánkov 81 ES a 82 ES, upresnená, upravená a formalizovaná nariadením c. 17. Právomoc ukladat pokuty, ktoré toto nariadenie priznáva Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cielom je umoznit úcinné uplatnovanie zákazov stanovených v uvedených clánkoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 133). Preto sa musí tvrdenie zalobkyne zamietnut. 88 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze námietka nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa musí zamietnut ako nedôvodná. B - O výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vo svetle zásady zákonnosti trestov 89 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze v prípade, ak by Súd prvého stupna nevyhlásil neplatnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, muselo by sa toto ustanovenie konkretizovat a vykladat striktne s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, podobne ako rozhodovacia prax Komisie a judikatúra vztahujúca sa na clánky 81 ES a 82 ES. V tejto súvislosti uvádza urcité návrhy na umoznenie dostatocnej predvídatelnosti pokuty a ziada zrusenie Rozhodnutia. 90 Komisia a Rada sa domnievajú, ze tieto tvrdenia nie sú dôvodné. 91 V tejto súvislosti je vsak postacujúce najskôr konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne uvedené v rámci druhej, subsidiárnej casti zalobného dôvodu, vychádzajúceho z porusenia zásady zákonnosti trestov scasti len opakujú niektoré tvrdenia, ktoré uz boli uvedené v prvej casti toho istého zalobného dôvodu, pricom ich zalobkyna smeruje proti rozhodovacej praxi Komisie vyplývajúcej z uplatnovania usmernení a proti Rozhodnutiu, ktoré túto prax odráza. No okrem toho, ze rozhodovaciu prax Komisie nemozno ziadnym spôsobom napadnút zalobou o neplatnost, je potrebné pripomenút, ako uz bolo uvedené vyssie, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neporusuje zásadu zákonnosti trestov a ze rozhodovacia prax Komisie a usmernenia práve pod dohladom súdov Spolocenstva prispeli k zvysovaniu právnej istoty podnikov. Rozhodnutie tak nemozno povazovat za nezákonné len z dôvodu, ze predstavuje uplatnenie údajne protiprávnej rozhodovacej praxe Komisie v oblasti pokút. Tieto výhrady sa teda musia zamietnut. 92 Okrem toho, pokial zalobkyna chcela v rámci tejto casti zalobného dôvodu predlozit argumenty týkajúce sa údajne nedostatocného odôvodnenia Rozhodnutia, najmä pokial ide o stanovenie základnej ciastky, skutocný úcinok porusenia na trhu a zvýsenie pokuty na úcely zabezpecenia jej dostatocne odstrasujúceho úcinku, je potrebné zdôraznit, ze tieto tvrdenia v podstate vychádzajú z tretieho zalobného dôvodu, ktorý sa obzvlást zaoberá otázkou odôvodnenia Rozhodnutia, a v rámci ktorého je teda potrebné ich preskúmat. 93 Nakoniec, ostatné tvrdenia zalobkyne spocívajú vo vseobecných a teoretických úvahách o tom, akú rozhodovaciu prax by mala viest Komisia, aké nové ustanovenia by mala Rada prijat, ako aj o tom, k akému vývoju súdnych rozhodnutí by malo v judikatúre Súdu prvého stupna dôjst, a teda neuvádzajú ziadnu právnu výhradu proti Rozhodnutiu, a preto sa musia zamietnut. 94 Okrem toho zalobkyna v replike a na pojednávaní dodala, ze za obrat uvedený v súvislosti s hornou hranicou pokuty stanovenou na 10 % obratu dosiahnutého v obchodnom roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty sa mal povazovat obrat dosiahnutý na relevantnom trhu, a nie celkový obrat. 95 Pokial mozno z uvedeného tvrdenia vyvodit, ze zalobkyna má v úmysle spochybnit Rozhodnutie preto, ze jej ulozilo pokutu presahujúcu 10 % obratu dosiahnutého na trhu s metionínom pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu Rozhodnutia, je postacujúce pripomenút bez toho, aby bolo potrebné sa pýtat na prípustnost tohto tvrdenia s ohladom na clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, a najmä na existenciu úzkej väzby medzi týmto tvrdením a zalobnými dôvodmi uvedenými v zalobe, ze ani nariadenie c. 17, ani judikatúra, ani usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa musí vypocítat priamo podla velkosti relevantného trhu, a tento faktor je len jedným z niekolkých faktorov. V súlade s nariadením c. 17, ako ho vykladá judikatúra, sa totiz musí podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze ulozit pokuta, ktorá je primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 240, a analogicky z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Ako to Súdny dvor potvrdil v bode 120 svojho rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaného v bode 58 vyssie, je na posúdenie závaznosti porusenia potrebné zohladnit velký pocet skutocností, ktorých povaha a význam sa menia podla druhu predmetného porusenia a jeho osobitných okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 532). 96 V tejto súvislosti je tiez potrebné zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry sa jediná výslovná zmienka o obrate predmetného podniku, teda o hranici 10 % obratu uvedeného na úcely stanovenia pokút v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, vztahuje na celkový celosvetový obrat podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 119) a nie na obrat dosiahnutý týmto podnikom na trhu dotknutom sankcionovaným protisútazným správaním. Z toho istého bodu rozsudku totiz vyplýva, ze cielom tejto hranice je vyhnút sa tomu, aby pokuty neboli v pomere k celkovému významu podniku neprimerané (rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 533). 97 Z toho vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 98 V dôsledku toho sa musí prvý zalobný dôvod zamietnut v plnom rozsahu. II - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o jednotnú a nepretrzitú povahu a dlzku trvania porusenia 99 Zalobkyna v prvom rade spochybnuje svoju úcast na jednotnom a nepretrzitom porusení v období od februára 1986 do februára 1999. Pripústa svoju úcast na porusení v rokoch 1986 az 1988 a po roku 1992, avsak na jednej strane tvrdí, ze protisútazný postup bol prerusený v rokoch 1988 az 1992, a na druhej strane, ze ho definitívne ukoncila na konci roku 1997. Subsidiárne sa domnieva, ze Komisia mala v kazdom prípade zohladnit skutocnost, ze dohody boli prinajmensom v rokoch 1988 az 1992 a po roku 1997 pozastavené. A - O výklade porusenia v rokoch 1988 az 1992 1. Tvrdenia úcastníkov konania 100 Podla zalobkyne po tom, co Sumitomo ukoncila svoju úcast na karteli, boli stretnutia "na najvyssej úrovni" a protisútazné dohody v roku 1988 prerusené a k ich obnoveniu doslo az v roku 1992. 101 V prvom rade sa domnieva, ze Komisia tým, ze v odôvodnení c. 212 Rozhodnutia tvrdila, ze z dôvodu, ze úcastníci kartelu nevyjadrili svoj úmysel zmenit alebo vypovedat dohody, nemohlo sa povazovat za preukázané, ze kartel v rokoch 1988 az 1992 zanikol, a tým, ze v odôvodnení c. 251 a nasl. Rozhodnutia konstatovala, ze sa úcastníci kartelu nikdy vzájomne neinformovali o svojom úmysle ukoncit dohody, bolo potrebné vyvodit, ze nedoslo k vzniku nového kartelu, ale len k organickému vývoju struktúry komplexného kartelu, sama implicitne uznala, ze nemala priamy dôkaz o existencii kartelu v rokoch 1988 az 1992. Podla svojho názoru sa teda opiera o nutné domnienky a správania a pritom nedodrzuje nálezitosti predkladania dôkazov ani zásadu in dubio pro reo (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 354; zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 261 az 266, a z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16). Okrem toho vzájomné oznámenie o zámere ukoncit kartel v ziadnom prípade nepredstavuje podmienku zániku dohody porusujúcej právo hospodárskej sútaze (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 59 a nasl.). Preto zalobkyni neprinálezí, aby preukázala svoju neúcast na porusení v priebehu sledovaného obdobia, ale na Komisii, aby predlozila dôkaz o tom, ze sa na nom skutocne podielala (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). 102 Po druhé zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila rôzne dokumenty, ktoré mali preukázat existenciu kartelu v rokoch 1988 az 1992. 103 Zalobkyna na podporu svojich tvrdení po prvé poznamenáva, ze opis skutocností, ktorý podala Nippon Soda vo svojich pripomienkach z 23. februára 2000, o ktoré sa opiera Komisia, len raz zmienuje existenciu stretnutí v rokoch 1988 az 1990, ktoré mali pokracovat v akejkolvek podobe len na úrovni spolupracovníkov az do 13. mája 1998. Komisia vsak nezohladnila skutocnost, ze vo vyhláseniach spolocnosti Nippon Soda sa na jednej strane kladie dôraz na to, ze sa stretnutia "na najvyssej úrovni" skoncili v roku 1988 a na druhej strane, ze sa stretnutia na úrovni spolupracovníkov v rokoch 1988 az 1990 týkali len spôsobu, ako sa môzu úcastníci chránit pred konkurenciou spolocnosti Monsanto a organizácie výmeny informácií, ktorá nepredstavuje porusenie práva hospodárskej sútaze. 104 Po druhé, pokial ide o správu z 5. mája 1990, ktorú predlozila Nippon Soda (dalej len "správa z 5. mája 1990") a z ktorej Komisia vyvodila, ze stretnutie sa konalo v roku 1989, zalobkyna naopak tvrdí, ze tento dokument v úvode uvádza dôvody, pre ktoré boli obchodné styky v oblasti spolupráce v roku 1989 prerusené, a to na základe sporu medzi na jednej strane spolocnostou Sumitomo a na druhej strane spolocnostami Degussa a Rhône-Poulenc. Okrem toho správa z 5. mája 1990 uvádza, ze cielom stretnutia v auguste 1989 bolo odradit spolocnost Degussa od predávania metionínu za znízené ceny. Z uvedenej správy vsak vyplýva, ze Degussa kategoricky odmietala akúkolvek snahu o odradenie a jej obchodným cielom bolo konkurovat spolocnostiam Monsanto a Sumitomo. Toto stretnutie sa teda môze nanajvýs povazovat za pokus spolocností Nippon Soda a Rhône-Poulenc naviest zalobkynu, aby sa zúcastnila porusenia, a v kazdom prípade za dôkaz, ze zalobkyna nemala v úmysle obmedzit hospodársku sútaz. 105 Okrem toho Komisia v odôvodneniach c. 103 az 106 Rozhodnutia zo správy z 5. mája 1990 nesprávne vyvodzuje, ze bola daná moznost nového stretnutia, ale ze nie je známe, ci k takémuto stretnutiu skutocne doslo, zatial co Nippon Soda naopak konstatuje, ze nebolo mozné dospiet k spolocnému odhadu predajných cien vzhladom na to, ze ani Rhône-Poulenc nemala záujem na spolocnej cenovej politike. 106 Nakoniec správa z 5. mája 1990 uzatvára, ze bolo mozné "sa dôvodne domnievat, ze Degussa sa prílis nezaoberala tým, co Rhône-Poulenc skutocne zamýslala". Zalobkyna teda navrhuje preskúmat dôvodnost tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 106 Rozhodnutia, podla ktorého sa Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda opakovane stretli v rokoch 1989 a 1990, aby rokovali o cenách a údajoch týkajúcich sa trhu a aby rozhodli o spolocnej reakcii na novú situáciu na trhu. Pripomína, ze Degussa naopak dala dotknutým podnikom jasne najavo svoj úmysel nepokracovat vo vykonávaní dohôd. 107 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia ani dostatocne právne nepreukázala svoju úcast na porusení v rokoch 1990 az 1992. Z doplnujúceho vyhlásenia spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000 totiz vyplýva, ze na stretnutí 10. júna 1990 Degussa a Rhône-Poulenc dospeli len k rozhodnutiu naviazat kontakt so spolocnostou Nippon Soda, aby prerokovali znízenie cien a organizáciu pravidelnejsích stretnutí. Tvrdenie Komisie, podla ktorého kartel z roku 1986 nebol nikdy ukoncený a Nippon Soda sa uz podielala na prijímaní takýchto opatrení, je teda nesprávne (odôvodnenie c. 110 Rozhodnutia). 108 Okrem toho správa spolocnosti Nippon Soda týkajúca sa stretnutia v Soule 7. novembra 1990 (dalej len "správa o stretnutí zo 7. novembra 1990") neobsahuje ziadnu zmienku o dohode o oznámení zvýsenia cien ci jej vykonaní, ale naopak zdôraznuje, ze Rhône-Poulenc a Degussa nezamýslali druhé zvýsenie ceny bez úcasti spolocnosti Monsanto. Ani z tohto dokumentu nemozno vyvodit, ako tvrdí Komisia, ze doslo k prvému zvýseniu cien, tak ako to potvrdzuje správa z 5. mája 1990. Navyse zalobkyna v podstate tvrdí, ze sa nemozno spoliehat na znenie tejto správy, pretoze nejde o originál, ale o preklad pravdepodobne z japonciny, o com svedcí jej typografia, ako aj zjavný omyl v roku uvedeného dátumu "november 1998". 109 Komisia rovnako nemohla preukázat existenciu akejkolvek dohody za rok 1991. Rhône-Poulenc vo svojom vyhlásení z 26. mája 1999 totiz uviedla, ze stretnutia v roku 1991 "mali za ciel vytvorit a zvýsit úroven dôvery medzi vsetkými tromi konkurentmi". Tieto stretnutia teda predstavovali prípravné vyjednávania, ktoré nedosiahli ani fázu pokusu o uzatvorenie dohody alebo o zosúladený postup. Túto analýzu okrem toho potvrdzuje doplnujúce vyhlásenie spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000. 110 Komisia tvrdí, ze dostatocne právne preukázala úcast zalobkyne na jednotnom a nepretrzitom porusení v období od februára 1986 do februára 1999 a opakuje svoje tvrdenia uvedené v odôvodneniach c. 96 az 115, 212, 255 a 256 Rozhodnutia. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna v rámci tejto zaloby nespochybnuje svoju úcast na dvoch karteloch, ktoré povazuje za odlisné, a to na jednom v období od februára 1986 do jesene 1988, v priebehu ktorého bol úcastníkom kartelu japonský výrobca Sumitomo, a na druhom v období od marca 1992 do októbra 1997, kedy podla nej bolo porusenie ukoncené, na rozdiel od tvrdení Komisie, podla ktorých porusenie pokracovalo az do februára 1999. Pokial ide o obdobie rokov 1988 az 1992, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nepreukázala existenciu kartelu, ktorého sa mala zúcastnit, a teda sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze sa zalobkyna podielala na jednotnom a nepretrzitom porusení od marca 1986 do marca 1999. 112 Preto treba zistit, ci Komisia dostatocne právne preukázala, ze sa zalobkyna v období od jesene 1988 do marca 1992 podielala na cinnostiach predstavujúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré vo vztahu k nespochybnitelným poruseniam, ku ktorým doslo pred týmto obdobím a po nom, spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu. Z tohto hladiska je potrebné posúdit dôkazy, ktoré pre toto obdobie zhromazdila Komisia, ako aj závery, ku ktorým dospela v odôvodnení c. 95 a nasl. Rozhodnutia. a) O úcasti zalobkyne na dohode a/alebo na zosúladenom postupe v rokoch 1988 az 1992 113 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zalobkyna Komisii v prvom rade vytýka, ze v odôvodneniach c. 212, 251 a nasl. Rozhodnutia vyvodila zo samotnej skutocnosti, ze úcastníci kartelu z roku 1986 nedali po odchode Sumitomo v roku 1988 najavo svoj zámer ukoncit dohody, ze sa nepreukázalo prerusenie kartelovej dohody. Tým, ze sa Komisia opiera o takúto domnienku, obrátila dôkazné bremeno, ktoré má v zásade niest sama. 114 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry poziadavka právnej istoty, na ktorú majú nárok vsetky hospodárske subjekty, znamená, ze ak dôjde k sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, musí Komisia, ktorá znása dôkazné bremeno v súvislosti s porusením, ktoré zistila, predlozit dôkazy, ktoré môzu dostatocne právne dolozit existenciu skutkových okolností zakladajúcich porusenie. Pokial ide o uvedenú dlzku trvania porusenia, tá istá zásada právnej istoty stanovuje, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, sa Komisia môze opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma uvedenými dátumami (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79). 115 Zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 EDLP, je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora okrem toho, ze sú potvrdené v preambule Jednotného európskeho aktu a v clánku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj v clánku 47 Charty, uznáva právny poriadok Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle najmä ESLP, rozsudky Öztürk v. Nemecko, uz citovaný v bode 38 vyssie, a Lutz v. Nemecko z 25. augusta 1987, séria A c. 123-A; rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 116 V prejednávanej veci je skutocne potrebné poznamenat, ze Komisia, v odôvodnení c. 212 Rozhodnutia uviedla: "...V odôvodneniach c. 95 az 125 je naozaj preukázané, ze sa úcastníci aj nadalej zúcastnovali na stretnutiach v rokoch 1989, 1990 a 1991 bez toho, aby sa verejne distancovali od ich obsahu. Vzhladom na zjavnú protisútaznú povahu predchádzajúcich stretnutí mozno bez dôkazov o tom, ze zámerom úcasti na stretnutiach nebolo narusovat hospodársku sútaz, stanovit, ze nezákonný zámer v skutocnosti pokracoval..." [neoficiálny preklad] 117 Z tvrdení Komisie uvedených v odôvodneniach c. 96 az 125, 212 a 255 Rozhodnutia vsak vyplýva, ze sa zdaleka neopierala iba alebo prevazne o chýbajúci prejav zámeru úcastníkov kartelu z roku 1986 tento kartel po roku 1988 ukoncit, ale ze podrobne analyzovala listinné dôkazy, ktoré jej úcastníci kartelu dali k dispozícii a z ktorých vyvodila, ze úcastníci nielenze nikdy neprejavili svoj zámer dohody ukoncit, ale ze navyse cinnost kartelu nebola nikdy prerusená. 118 S ohladom na Rozhodnutie ako celok nemozno teda Komisii vytýkat, ze sa pri posudzovaní jednotnej a nepretrzitej povahy porusenia, a teda jeho existencie v rokoch 1988 az 1992, oprela len o úvahu, podla ktorej sa z dôvodu, ze úcastníci kartelu z roku 1986 neprejavili svoj zámer kartel ukoncit, bolo treba domnievat, ze stretnutia, ktoré sa konali v rokoch 1989 az 1991 mali protisútazný ciel a ze predstavovali pokracovanie predchádzajúceho kartelu. V dôsledku toho nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia preukázala existenciu porusenia v období po jeseni 1988 na základe samotnej domnienky. 119 Naopak je potrebné zistit, ci listinné dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala, môzu dostatocne právne preukázat, ze sa zalobkyna podielala na porusení práva hospodárskej sútaze v rokoch 1988 az 1992, a v prípade kladnej odpovede, ci toto porusenie predstavuje pokracovanie predchádzajúceho kartelu, ktorého existenciu zalobkyna nespochybnuje. 120 Z preskúmania spisu vyplýva, ze v rokoch 1988 az 1992 je potrebné rozlisovat dve obdobia, z ktorých prvé trvalo od konca roka 1988, v ktorom Sumitomo ukoncila svoju úcast na pôvodnom karteli, do konca leta 1990 a druhé od konca leta 1990 do marca 1992, v ktorom zalobkyna pripustila svoju úcast na porusení, ktoré povazuje za odlisné. O období od konca roka 1988 do konca leta 1990 121 Pokial ide o obdobie od konca roka 1988 do konca leta 1990, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach c. 98 az 106 Rozhodnutia tvrdí, ze potom, co Sumitomo ukoncila svoju úcast na pôvodnom karteli, sa Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda, aj napriek vsetkým zlozitostiam pri koordinácii svojej cinnosti opakovane stretli v rokoch 1989 a 1990, aby prerokovali ceny a údaje týkajúce sa trhu a aby rozhodli o spolocnej reakcii na novú situáciu na trhu vyznacujúcu sa vstupom spolocnosti Monsanto na trh. Na tento úcel Komisia odkazuje na nasledujúce stretnutia, ktorých konanie zalobkyna nespochybnuje: Dátum Miesto Úcastníci august 1989 neuvedené Nippon Soda, Degussa, Rhône-Poulenc jesen 1989 Japonsko Nippon Soda, Degussa 10. jún 1990 Frankfurt nad Mohanom Degussa, Rhône-Poulenc 122 Argumentácia zalobkyne v podstate spocíva na tvrdení, ze tieto stretnutia neumoznujú preukázat pokracovanie kartelu a ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, naopak nasvedcujú tomu, ze úcastníci uvedených stretnutí boli v spore a najmä, ze zalobkyna odmietala kazdý návrh týkajúci sa cenového kartelu. 123 Z odpovede spolocnosti Nippon Soda z 23. februára 2000 na ziadost Komisie o informácie (dalej len "vyhlásenie spolocnosti Nippon Soda z 23. februára 2000") a zo správy z 5. mája 1990 vsak vyplýva, ze hoci mozno pripustit, ze stretnutia "na najvyssej úrovni" sa skoncili v roku 1988, nic to nemení na skutocnosti, a zalobkyna to nespochybnuje, ze podla tých istých dokumentov sa stretnutia na úrovni spolupracovníkov nadalej konali aj v rokoch 1988 az 1998 a ze cielom týchto stretnutí bolo ciastocne nahradit predchádzajúce stretnutia na najvyssej úrovni. 124 Okrem toho, aj ked je pravda, ze z vyhlásenia spolocnosti Nippon Soda z 23. februára 2000 nemozno vyvodit, ze by sa úcastníci stretnutí dohodli pre obdobie rokov 1989 az 1990 na urcovaní cien, pridelovaní zákazníkov alebo obmedzovaní výrobných kapacít, je vsak potrebné zdôraznit, ze toto vyhlásenie v bodoch 2.8 a 2.9 uvádza, ze sa vyvinul pruznejsí systém "cielových cien" a ze predmetom stretnutí bola ochrana pred konkurenciou nového subjektu na trhu, spolocnosti Monsanto, a výmena informácií na tento úcel. V bode 6.2, nazvanom "Ciele stretnutí po 1. januári 1990" Nippon Soda potvrdzuje tento opis a uvádza, ze v roku 1990 predstavovala cinnost spolocnosti Monsanto pre úcastníkov dohody hlavnú hrozbu, a preto sa stretnutia vykreslené ako pravidelné zameriavali na spolocnú správu informácií o uvedených cinnostiach a na diskusiu o cielových cenách. 125 Okrem toho zo správy z 5. mája 1990 osobitne vyplýva, ze v auguste 1989 sa stretnutia zúcastnili Nippon Soda, Rhône-Poulenc a Degussa a dalsieho stretnutia v jeseni 1989 Degussa a Nippon Soda, co zalobkyna nespochybnuje. Cielom týchto stretnutí bolo odradit spolocnost Degussa od predaja metionínu za znízené ceny. Podla toho istého dokumentu Degussa túto ponuku odmietla, takze nie je potrebné sa domnievat, ze strany na týchto stretnutiach uzatvorili dohodu o cenách. Správa vsak uvádza, ze Degussa pri tejto prílezitosti najmä oznámila, ze na jednej strane tieto znízenia cien potrebuje na udrzanie objemu predaja, a teda aj jej pevných nákladov, a na druhej strane, ze rozumná cena metionínu je podla jej názoru priblizne 2,80 amerických dolárov (USD) za kilogram, a preto je súcasná úroven 3 USD/kg prílis vysoká. 126 Zalobkyna tvrdí, ze táto správa preukazuje, ze kartel nebol medzi úcastníkmi stretnutia v tomto období mozný. 127 V tejto súvislosti je potrebné uznat, ze zo správy z 5. mája 1990 je zrejmé, ze Degussa v období od roku 1989 do leta 1990 významne znízila ceny, najmä aby spolocnosti Monsanto prebrala zákazníkov. Rovnako Nippon Soda tvrdí, ze vztahy medzi spolocnostami Degussa a Rhône-Poulenc sa zhorsili, a ze bolo preto pravdepodobné, ze krátkodobou stratégiou spolocnosti Rhône-Poulenc bude pravdepodobne nadalej konkurovat spolocnostiam Monsanto, Degussa, Sumitomo a Nippon Soda. 128 Je vsak potrebné zdôraznit, ze aj ked Komisia nepreukázala existenciu dohody o cenách, preukázala, ze sa zalobkyna zúcastnila na stretnutiach so spolocnostami Nippon Soda a Rhône-Poulenc pocas celého tohto obdobia a ze sa na týchto stretnutiach vymienali informácie o podmienkach na trhu, prerokovala cenová úroven a úcastníci predstavovali obchodnú stratégiu, ktorej sa chceli na trhu drzat, pricom zalobkyna oznámila najmä cenu, ktorú v tejto dobe povazovala za rozumnú, a to 2,80 USD/kg. 129 Z tohto krátkeho obdobia nedorozumenia medzi úcastníkmi, ktoré trvalo od konca roku 1988 do konca leta 1990 teda nemozno vyvodit, ze tajná dohoda bola ukoncená, a to vzhladom na to, ze nielenze sa nadalej konali pravidelné stretnutia, ale ze okrem toho bolo ich cielom rozhodnút o spolocnej reakcii na novú situáciu na trhu. Okolnost, ze zalobkyna docasne znizovala ceny, aby prebrala zákazníkov spolocnosti Monsanto a ze svedomito odmietala ponuky spolocností Nippon Soda a Rhône-Poulenc, aby ceny neznizovala, teda nemôze viest k záveru, ze zalobkyna sa chcela distancovat od obsahu stretnutí a konat samostatne, a to vzhladom na to, ze podla správy z 5. mája 1990 mala v úmysle dohodnút sa s ostatnými úcastníkmi na zvýsení cien od júla 1990 a ze na tento úcel bolo rozhodujúce presvedcit Rhône-Poulenc, aby sa pripojila ku spolocnému úsiliu zvýsit ceny. 130 Dalej je nutné konstatovat, ze údajný rozpor medzi spolocnostami Degussa a Rhône-Poulenc, ktorý je mimochodom v správe z 5. mája 1990 prezentovaný ako domnienka, nezabránil uvedeným podnikom, aby sa v priebehu leta 1990, stretli dvakrát, po prvýkrát 10. júna 1990 v kanceláriách spolocnosti Degussa vo Frankfurte nad Mohanom a po druhýkrát v Parízi. Na druhom stretnutí si podla nespochybnitelných vyhlásení spolocnosti Rhône-Poulenc strany vymenili informácie o trhu. Osobitne Rhône-Poulenc oboznámila spolocnost Degussa so svojím svetovým predajným obratom a predaj spolocnosti Degussa bol predmetom rokovaní, hoci táto spolocnost neposkytla informáciu o ziadnej konkrétnej ciastke. 131 Z toho vyplýva, ako to v podstate poznamenáva Komisia v odôvodnení c. 103 Rozhodnutia, ze hoci pôvodný kartel mal v období od konca roka 1988 do leta 1990 urcité výkyvy spôsobené odstúpením spolocnosti Sumitomo a vstupom spolocnosti Monsanto na trh, Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda sa v tomto období nadalej stretávali, aby sa dohodli na spolocnej stratégii v boji proti konkurencii spolocnosti Monsanto, a ze z tohto pohladu si Rhône-Poulenc, Nippon Soda a Degussa vymienali informácie najmä o cenách a objemoch predaja, ako aj o cinnosti spolocnosti Monsanto. 132 V tomto stádiu vsak stací pripomenút, ze pojem "zosúladený postup" spocíva v koordinácii medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby viedla k uskutocneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze medzi nimi praktickou spoluprácou (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 64). Kritériá dotknutej koordinácie a spolupráce, ktorým je vzdialená poziadavka vyhotovenia skutocného "plánu", je potrebné chápat vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na spolocnom trhu. Ak aj táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkolvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za ciel alebo následok bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, body 173 a 174; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 720). 133 Na preukázanie zosúladeného postupu nie je teda potrebné dosvedcit, ze sa daný konkurent formálne zaviazal voci jednému alebo niekolkým iným konkurentom k akémukolvek správaniu, alebo ze konkurenti spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1852). Je postacujúce, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúcil alebo aspon podstatne znízil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú mozno od neho ocakávat (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, BASF/Komisia, T-4/89, Zb. s. II-1523, bod 242, a Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 260). 134 Okrem toho, ako to pripomína zalobkyna, hoci vzájomne oznámenie úcastníkov kartelu o ich zámere kartel ukoncit nepredstavuje podmienku jeho zániku, nic to nemení na skutocnosti, ze podla ustálenej judikatúry ak sa podnik zúcastnuje, aj ked nie aktívne, na stretnutiach podnikov, ktoré majú protisútazný ciel a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami stretnutí a ze bude konat v súlade s nimi, a teda ze sa zúcastnuje na karteli, ktorý vyplýva z uvedených stretnutí (rozsudky Súdu prvého stupna, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 232; z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 98, a zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, body 85 a 86). 135 Ak je vsak pravda, ze z vyssie uvedených spisových materiálov vyplýva, ze sa úcastníci stretnutí mohli dostat do urcitých rozporov, nic to nemení na skutocnosti, ze sa stretnutia nadalej konali a ze sa nemozno domnievat, ze sa Degussa verejne distancovala od ich obsahu, najmä vzhladom na to, ze uviedla, ako sa bude správat na trhu a akú cenu by povazovala za rozumnú, a k tomu, ze sama prejavila úmysel dohodnút sa na spolocnom postupe na úcely zvýsenia cien v júli 1990. 136 Navyse, hoci zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze zosúladený postup okrem dohody medzi podnikmi predpokladá aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom takejto dohody a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutocnostami (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 118, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 161), je potrebné sa domnievat, ze pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, ze podniky zúcastnujúce sa na dohode, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 121, a rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný, bod 162). To platí o to viac vtedy, ak dochádza k zosúladenému postupu pravidelne v priebehu dlhého obdobia, ako tomu bolo v prejednávanej veci, v ktorom kartel zacal v roku 1986. 137 S ohladom na vyssie uvedené je teda potrebné vyvodit záver, ze Komisia v odôvodnení c. 106 Rozhodnutia správne usúdila, ze "sa aspon preukázalo, ze... úcastníci boli v rokoch 1989 a 1990 v kontakte, vymienali si informácie o cenách, o objemoch predaja a prerokovali zvýsenia cien" a ze z toho vyvodila, opierajúc sa o odôvodnenie c. 194 a nasl. Rozhodnutia a o vyssie citovanú judikatúru, ze zalobkyna sa v priebehu tohto obdobia podielala na dohode a/alebo na zosúladenom postupe. 138 Otázka, ci mozno zo správy spolocnosti Nippon Soda zo 7. novembra 1990 vyvodit, ako to uvádza Komisia v odôvodnení c. 106, ze "prvá" kampan zvýsenia cien sa konala uz pocas leta 1990, je v tomto ohlade bezvýznamná, kedze Komisia neopiera svoje závery o túto skutocnost, ktorá je uvedená len dodatocne a len ako pravdepodobná. Je teda potrebné pripustit, ze uvedený predpoklad nie je úplne neopodstatnený vzhladom na to, ze na jednej strane uvedená správa v úvode jasne uvádza, ze Rhône-Poulenc a Degussa boli "nervózne v súvislosti s návrhom na druhé zvýsenie ceny" a na druhej strane, ze Degussa uz preukázala svoj úmysel zvýsit ceny v júli 1990 a na tento úcel nadviazala kontakt so spolocnostami Rhône-Poulenc a Nippon Soda s cielom usporiadat trojstranné stretnutie. 139 Rovnako tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z doplnujúceho vyhlásenia spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000 vyplýva, ze sa predstavitelia spolocností Rhône-Poulenc a Degussa po prvýkrát stretli 10. júna 1990, ze sa pri tejto prílezitosti rozhodli nadviazat kontakt so spolocnostou Nippon Soda, a teda ze v tomto období neexistovala ziadna dohoda ani pokracovanie akéhokolvek programu, nemôze spochybnit vyhlásenia spolocnosti Nippon Soda, ako aj správu z 5. mája 1990, ktorú Nippon Soda predlozila, z ktorých vyplýva, ze stretnutia na úrovni spolupracovníkov v predmetnom období pretrvávali a najmä, ze sa v auguste 1989 konalo stretnutie medzi spolocnostami Nippon Soda, Rhône-Poulenc a Degussa a dalsie v jeseni 1989 medzi spolocnostami Degussa a Nippon Soda. 140 Doplnujúce vyhlásenie spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000, o ktoré sa zalobkyna opiera, totiz jednoducho uvádza, ze páni. H. a B. zo spolocnosti Rhône-Poulenc vyzývali pána K., ktorý do podniku prisiel v apríli 1990, aby nadviazal kontakt s pani R. zo spolocnosti Degussa, a aby sa jej predstavil ako nástupca pána B. Skutocnost, ze sa pán K. a pani R. prvýkrát stretli 10. júna 1990, teda nemôze znamenat, ze kontakty medzi spolocnostami Rhône-Poulenc, Degussa a Nippon Soda v období od konca roku 1988 do tohto dátumu ustali. Rovnako nemozno zo samotnej zmienky v uvedenom vyhlásení o tom, ze sa Rhône-Poulenc a Degussa na dvojstrannom stretnutí 10. júna 1990 rozhodli kontaktovat Nippon Soda, aby prerokovali znízenie cien metionínu a moznost udrziavat pravidelnejsie stretnutia, vyvodit záver, ze tieto podniky po tom, co na konci roku 1988 ukoncila Sumitomo svoju úcast na karteli, ukoncili vsetky, ci uz dvojstranné alebo trojstranné kontakty. O období od konca leta 1990 do marca 1992 141 Pokial ide o obdobie od konca leta 1990 do marca 1992, je potrebné v prvom rade pripomenút, ze vyhlásenie spolocnosti Rhône-Poulenc z 26. mája 1999 jednoznacne uvádza, ze sa Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda stretli v Hongkongu na konci leta 1990, aby prerokovali nedávne znízenie ceny metionínu a ze sa pri tejto prílezitosti dohodli, ze svoje ceny zvýsia z 2,50 na 2,80 USD/kg. 142 Správa spolocnosti Nippon Soda týkajúca sa stretnutia v Soule 7. novembra 1990, o ktorom si Komisia kladie otázku, ci v skutocnosti nejde o stretnutie, ktoré sa konalo 19. novembra 1990 a ktoré Rhône-Poulenc vo svojom doplnujúcom vyhlásení z 5. decembra 2000 situuje do Hongkongu, uvádza, ze sa úcastníci zhodli na týchto bodoch: po prvé udrzat vtedy platné ceny v oblasti s prevahou nemeckej marky (DEM) (t. j. 5,10 DEM/kg) pocas prvého stvrtroka 1991; po druhé oznámit zvýsenie cien v tej istej oblasti priblizne o 10 % s platnostou od apríla 1991; po tretie vseobecné zvýsenie cien v rámci druhej kampane od januára 1991 a následne po stvrté prispôsobenie cien v oblastiach s nízkou cenovou úrovnou (osobitne v Kanade) s cielom odradit dalsích výrobcov od spätného vývozu. Okrem toho sa malo na konci februára 1991 v Európe konat stretnutie s cielom prerokovat ceny na apríl 1991 a nasledujúce obdobie. 143 Z toho vyplýva, ze najneskôr v novembri 1990 existovala spolocná vôla úcastníkov stretnutia pristúpit k zvýseniu cien, ktorého podrobnosti boli stanovené, a teda je potrebné sa domnievat, ze dohoda medzi úcastníkmi existovala. 144 V tejto súvislosti tvrdenie zalobkyne, ktorá nespochybnuje obsah správy spolocnosti Nippon Soda, vychádzajúci z toho, ze táto správa naopak preukazuje, ze Degussa nemala v úmysle zvysovat ceny bez úcasti spolocnosti Monsanto, nemozno prijat. 145 Na jednej strane z tejto správy a najmä z bodu iii) ("Tak Rhône-Poulenc, ako aj Degussa budú musiet, kazdá zvlást, nadviazat kontakt so spolocnostou Monsanto a pokúsit sa ju presvedcit, aby sa pripojila k druhej kampani zvýsenia cien. Aby boli pripravené na navrhované zvýsenie cien, ku ktorému malo dôjst pocas januára 1991 a v nasledujúcom období, je potrebné, aby sa stretnutie so spolocnostou Monsanto konalo v priebehu novembra 199[0]"), ktorý cituje zalobkyna, totiz vôbec nevyplýva, ze by úcast spolocnosti Monsanto predstavovala nutnú podmienku pre dohodu. Uvedená správa len zmienuje skutocnost, ze Rhône-Poulenc a Degussa sa mali pokúsit presvedcit Monsanto, aby sa zúcastnila kartelu, a to este pred navrhovaným zvýsením cien v januári 1991 bez toho, aby naznacila, ze by dohody bez jej úcasti stroskotali. Plánované opatrenia sa teda javia skôr ako prostriedok zvýsenia úcinnosti dohody, nez ako podmienka jej existencie. 146 Na druhej strane aj za predpokladu, ze by túto zmienku bolo mozné chápat ako podmienku stanovenú pre vykonanie tejto dohody, nic to nemení na tom, ze medzi stranami existovala spolocná vôla zvýsit cenu metionínu na trhu, a teda ze protisútazná dohoda vznikla (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 228). Okrem toho cast dohody spocívajúca v prispôsobení cien v oblastiach s nízkou cenovou úrovnou s cielom odradit dalsích predajcov od spätného vývozu bola nezávislá od akejkolvek úcasti spolocnosti Monsanto. 147 Okrem toho údajné dôkazy uvádzané zalobkynou a smerujúce k preukázaniu toho, ze správa spolocnosti Nippon Soda zo 7. novembra 1990 nie je originál, ale preklad, nielenze predstavujú samotné tvrdenia, ktorých pravdivost nie je sama schopná preukázat, ale navyse nemôzu nijakým spôsobom spochybnit dôkaznú hodnotu celého dokumentu, a preto sa musia zamietnut ako nedôvodné. 148 Nakoniec je nutné konstatovat, ze zalobkyna v kazdom prípade nespochybnuje tvrdenie spolocnosti Rhône-Poulenc uvedené vo vyhlásení z 26. mája 1999, a zmienené Komisiou v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorej sa Nippon Soda, Degussa a Rhône-Poulenc na konci leta 1990 v Hongkongu dohodli na zvýsení cien z 2,50 na 2,80 USD/kg. 149 Pokial ide o obdobie nasledujúce po dohode z novembra 1990, zalobkyna opakovane tvrdí, ze Komisia nepreukázala svoju úcast na dohode alebo na zosúladenom postupe az do marca 1992, kedze stretnutia, na ktorých uznala svoju úcast, podla nej spocívali výlucne na zvýsení dôvery medzi konkurentmi. 150 Toto tvrdenie je zjavne nedôvodné. Zalobkyna totiz zabudla vziat do úvahy skutocnost, ze aj ked, ako tvrdí, vyhlásenie spolocnosti Rhône-Poulenc z 26. mája 1999 uvádza, ze sa stvrtrocné stretnutia zacínajúce v roku 1991 konali v rôznych mestách Európy a Ázie a ze mali za ciel zvýsit dôveru medzi úcastníkmi, ten istý dokument dodáva, ze pocas týchto stretnutí úcastníci "diskutovali o výrobe, konkurentoch v Cíne a Ázii, zákazníkoch a nedávnych zmluvách" a ze "si casto vymienali údaje o predaji podla zemepisných oblastí alebo podla krajín". A tak "hoci nikdy nedoslo k pridelovaniu zákazníkov, neustále existovalo úsilie udrzat ceny". Doplnujúce vyhlásenie spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000 tento výklad doplna a uvádza, ze stvrtrocné stretnutia umoznili výmenu informácií o cenových stratégiách a otázkach výroby a ze sa dohodli cielové ceny podla zemepisných oblastí. Okrem toho sa vo vyhlásení uvádza, ze ak by si niektorý z úcastníkov stazoval na správanie iného konkurenta na trhu, úcastníci sa pokúsia spor vyriesit. Nakoniec Rhône-Poulenc uzatvára, ze jednomyselne zdielanou myslienkou bolo zdrzat sa drastických krokov, najmä znacného znízenia cien. 151 Komisia tak tým, ze sa v odôvodneniach c. 115 az 123 Rozhodnutia správne oprela o vyssie opísané dokumenty, v odôvodnení c. 125 Rozhodnutia zamietla tvrdenia spolocnosti Degussa, podla ktorých sa jej úcast na stretnutiach majúcich protisútazný predmet pred rokom 1992 nepreukázala. 152 Je pravda, ze Rozhodnutie nezmienuje presné údaje, pokial ide o dátumy a miesta stretnutí v roku 1991. Vyhlásenia spolocnosti Rhône-Poulenc, ktoré zalobkyna nespochybnuje, vsak jasne uvádzajú, ze sa rozhodlo o stvrtrocnom konaní stretnutí od zaciatku roku 1991. Okrem toho tak Nippon Soda, ako aj Rhône-Poulenc tieto stretnutia prezentujú ako trvalú prax od roku 1991 do roku 1998. Zo samotnej skutocnosti, ktorú uvádza zalobkyna, ze nie je mozné presne urcit casové a miestne okolnosti stretávania kartelu v priebehu roku 1991, teda nemozno vyvodit záver, ze sa jeho cinnosti v tomto období pozastavili, pretoze sa preukázalo, ze sa dohoda od konca roku 1990 úspesne dojednala a ze zalobkyna svoju úcast na dohode v marci 1992 nespochybnuje. 153 Je vsak potrebné pripomenút, ze ak neexistujú dôkazy, ktoré sú spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, Komisia musí uviest aspon dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti, ktoré sú dostatocne casovo blízke, aby tak bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvomi stanovenými dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 79, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 188). Vzhladom na to, ze na jednej strane Komisia správne preukázala existenciu protiprávnej dohody v novembri 1990 a na druhej strane zalobkyna nespochybnuje existenciu porusenia od roku 1992 a nakoniec, ze zhodné vyhlásenia Rhône-Poulenc a Nippon Soda uvádzajú pravidelné stvrtrocné stretnutia od zaciatku roku 1991, je potrebné tieto poziadavky v prejednávanej veci povazovat za postacujúce. 154 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia oprávnene usudzuje, ze sa zalobkyna zúcastnila dohody a/alebo zosúladeného postupu v období od konca roka 1988 do marca 1992. b) O jednotnej a nepretrzitej povahe porusenia 155 Je potrebné pripomenút, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo série aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnovat z dôvodu, ze jeden alebo viacero prvkov tejto série aktov alebo tohto pokracujúceho správania by rovnako mohol sám osebe samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 81). Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 156 Je vsak potrebné pripomenút, ze kartely, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila a na ktorých svoju úcast priznáva, do konca roka 1988 a od marca 1992, majú, s výnimkou spolocnosti Sumitomo, ktorá odstúpila v roku 1988, tých istých úcastníkov a totozný predmet ako kartel, na ktorom za zúcastnila zalobkyna v rokoch 1988 az 1992, a to spolocný postup na úcely udrzania a zvýsenia cien na trhu s metionínom v EHP, ako aj výmenu informácií o cenách, podieloch na trhu a objemoch predaja. 157 Z toho vyplýva, ze Komisia v odôvodneniach c. 206 az 212 Rozhodnutia správne vyvodila, ze porusenie, na ktorom sa Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda zúcastnili, sa musí kvalifikovat ako jednotné a nepretrzité. 158 Výhrada zalobkyne zalozená na tom, ze porusenie bolo v období od konca roku 1988 do marca 1992 prerusené, sa teda musí zamietnut. B - O ukoncení porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nebola schopná preukázat svoju úcast na karteli po jeseni 1997, kedy sa kartel v dôsledku odchodu pána H. zo spolocnosti Rhône-Poulenc ukoncil, pretoze pán Z., jeho nástupca, rozhodol o prerusení vsetkých kontaktov s konkurentmi. 160 Opätovné nadviazanie kontaktov povolil az v marci 1998 pán G., nový generálny riaditel Rhône-Poulenc, a to len s cielom ukoncit kartel, aby sa tak predislo prílis rozsiahlemu naruseniu trhu. 161 Nakoniec, existencia dohody o zvýsení cien uzatvorená medzi spolocnostami Degussa a Rhône-Poulenc neumoznuje preukázat pokracovanie cinností pôvodného kartelu, na ktorom sa podielali Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda. 162 Komisia sa domnieva, ze námietky zalobkyne týkajúce sa nedostatku dôkazov pre jej tvrdenia uvedené v odôvodneniach c. 180 az 185 Rozhodnutia, nie sú dôvodné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 163 Po prvé je potrebné zdôraznit, ze aj ked, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 180, po odchode pána H. na jesen v roku 1997, jeho nástupca pán Z. skutocne nariadil prerusenie akejkolvek komunikácie spolocnosti Rhône-Poulenc so svojimi konkurentmi, je nesporné, ze pán G., nástupca pána Z., povolil od marca 1998 dalsí kontakt s konkurentmi, aby umoznil "ukoncenie kartelu bez negatívnych následkov" a zabránil prílis velkým naruseniam trhu, a zároven nariadil ukoncit stvrtrocné stretnutia. 164 Úvaha podla ktorej, podla generálneho riaditela Rhône-Poulenc, ktorý sa na stretnutiach nezúcastnil, malo byt predmetom kontaktov medzi úcastníkmi kartelu umoznit ukoncenie kartelu bez negatívnych následkov, vsak nielen nedovoluje preukázat, ze k tomu skutocne doslo, ale navyse má naopak tendenciu preukázat, ze Rhône-Poulenc a jej konkurenti mali v úmysle pokracovat v zosúladovaní svojich postupov az do neskorsieho dátumu, kedy by bol kartel definitívne ukoncený. To okrem toho potvrdzuje aj predmet stretnutí, ktoré sa konali po povolení pánom G., ako bude preskúmané nizsie. Okrem toho podla vyhlásení samotnej spolocnosti Rhône-Poulenc vedenie nakoniec nariadilo definitívne ukoncenie kontaktov s konkurentmi az vo februári 1999. 165 Okolnost, ze Komisia ako pravdepodobné vysvetlenie ukoncenia stvrtrocných stretnutí v odôvodnení c. 181 Rozhodnutia navrhla ich mimoriadnu nápadnost a hrozbu ich odhalenia z dôvodu vtedajsieho pokroku vo vysetrovaní amerických orgánov pre ochranu hospodárskej sútaze v odvetví vitamínov je v tomto ohlade bezvýznamná. Tento výklad totiz na jednej strane predstavuje iba domnienku, z ktorej Komisia v tejto súvislosti nevyvodzuje voci zalobkyni ziadne dôsledky a na druhej strane neovplyvnuje správnost jej zistení, podla ktorých pán G., generálny riaditel spolocnosti Rhône-Poulenc, od marca 1998, opätovne povolil kontakt s konkurentmi. 166 Po druhé Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobkyna nespochybnuje, ze sa uskutocnili tieto stretnutia, uvedené v odôvodneniach c. 179 az 184 Rozhodnutia: Dátum Miesto Úcastníci máj 1998 Frankfurt nad Mohanom alebo Düsseldorf Degussa, Rhône-Poulenc, Nippon Soda koniec leta/zaciatok jesene 1998 Heidelberg Degussa, Rhône-Poulenc 4. február 1999 Nancy Degussa, Rhône-Poulenc 4. február 1999 (vecer) Paríz Nippon Soda, Rhône-Poulenc 167 Je teda potrebné konstatovat, ze v období od jesene roku 1997 do februára roku 1999 sa Degussa a Rhône-Poulenc stretli dvakrát, prvýkrát na konci leta alebo zaciatkom jesene 1998 v Heidelbergu a druhýkrát 4. februára 1999 v Nancy. Podla Komisie sa Degussa a Rhône-Poulenc dohodli na zvýsení cien a stanovení cenových cielov (3,20 USD/kg, resp. 5,30 DEM/kg). 168 Zalobkyna tieto skutocnosti výslovne nespochybnuje, ale tvrdí, ze Komisia nemôze na ich základe preukázat, ze predstavovali pokracovanie predchádzajúceho kartelu, na ktorom sa podielali traja úcastníci (Degussa, Rhône-Poulenc a Nippon Soda). 169 Túto argumentáciu nemozno prijat. 170 Ako to totiz Komisia správne poznamenáva, z vyhlásení spolocnosti Rhône-Poulenc vyplýva, ze dvojstranné kontakty, najmä telefonické, sa nadalej udrzovali na jednej strane medzi spolocnostami Rhône-Poulenc a Degussa, a na druhej strane medzi spolocnostami Rhône-Poulenc a Nippon Soda, a to od apríla 1998 do 4. februára 1999. 171 Okrem toho Nippon Soda vo svojich vyhláseniach, ktoré zalobkyna sama predlozila v prílohe, uvádza najmä, ze sa v októbri roku 1998 stretla s predstavitelmi spolocnosti Rhône-Poulenc na veceri v Parízi a s predstavitelmi spolocnosti Degussa po prvýkrát v októbri 1998 vo Frankfurte nad Mohanom a po druhýkrát na jesen roku 1998 v Tokiu. Podla Nippon Soda bolo predmetom týchto stretnutí umoznit úcastníkom prerokovanie podmienok na trhu a cenové trendy. Okrem toho, stále podla toho istého dokumentu, sa Rhône-Poulenc a Nippon Soda stretli 4. februára 1999 v Parízi, vecer toho istého dna, kedy sa konalo stretnutie medzi spolocnostami Degussa a Rhône-Poulenc v Nancy, a pri tejto prílezitosti rokovali o dopyte a podmienkach na trhu s metionínom (odôvodnenie c. 183 Rozhodnutia). 172 Nakoniec zalobkyna nespochybnuje ani skutocnost, ze sa trojstranné stretnutie konalo v máji 1998 (Rhône-Poulenc ho situuje do Frankfurtu nad Mohanom, Nippon Soda do Düsseldorfu) na ktorom, podla vyhlásení spolocnosti Rhône-Poulenc, ktoré zalobkyna nespochybnuje, Nippon Soda potvrdila, ze bude nasledovat kazdé zvýsenie cien. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia dostatocne právne nepreukázala úcast spolocnosti Nippon Soda na uvedenom zosúladenom postupe v období od jesene 1997 do februára 1999. Je totiz nutné konstatovat, ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 184, ze vsetci traja úcastníci kartelu udrzovali pocas celého tohto obdobia dvojstranné kontakty. Tak Rhône-Poulenc, ako aj zalobkyna boli nadalej v kontakte so spolocnostou Nippon Soda, aby prerokovali podmienky na trhu a cenovú úroven, zatial co Nippon Soda na poslednom trojstrannom stretnutí v máji 1998 vyslovila svoj súhlas v zásade s kazdým zvýsením cien. Za týchto okolností samotná skutocnost, ze sa tieto tri spolocnosti po uvedenom trojstrannom stretnutí nestretli, nemôze samozrejme viest k záveru, ze bol kartel v tejto dobe ukoncený. 174 V tejto súvislosti tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z odôvodnenia c. 184 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila svoje uvazovanie na samotnej domnienke, ze dvojstranné kontakty boli po stretnutí v máji 1998 nadalej udrzované, je zjavne bezdôvodné. Z odôvodnení c. 182 az 184 totiz vyplýva, ze Komisia na základe súhlasných vyhlásení spolocností Rhône-Poulenc a Nippon Soda existenciu takýchto kontaktov preukázala, co uz bolo podrobne opísané vyssie. Jediný predpoklad vyslovený Komisiou v odôvodnení c. 184 sa týka preukázania trojstranného stretnutia, v priebehu ktorého sa úcastníci rozhodli ukoncit trojstranné kontakty, co vsak na správnost ich zistení nemá ziaden vplyv. 175 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze nemozno preukázat, ze sa Nippon Soda zúcastnila na karteli po jeseni roku 1997, zostáva pravdou, ze z doplnujúceho vyhlásenia spolocnosti Rhône-Poulenc z 5. decembra 2000, ktorého dôkaznú silu zalobkyna nebola schopná spochybnit, vyplýva, ze sa Rhône-Poulenc a zalobkyna zúcastnili na dvoch stretnutiach, jedného na konci leta alebo na zaciatku jesene 1998 v Heidelbergu a druhého 4. februára 1999 v Nancy, na ktorých boli dohodnuté cenové ciele a zvýsenie cien. Hypotetické ukoncenie úcasti spolocnosti Nippon Soda na predchádzajúcom karteli nemôze ovplyvnit ani zjavne protisútaznú povahu týchto stretnutí, ani skutocnost, ze tieto stretnutia predstavujú pokracovanie predchádzajúceho kartelu, a to v súlade s citovanou judikatúrou v bode 155 vyssie. 176 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrada zalobkyne týkajúca sa dátumu ukoncenia porusenia, ktorý stanovila Komisia, sa musí zamietnut. C - O pozastavení kartelu 177 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze v prípade, ak by sa porusenie povazovalo za jednotné a nepretrzité, Komisia by mala zohladnit skutocnost, ze bolo prinajmensom pozastavené od konca roku 1988 do marca 1992 a od jesene 1997, ako to urobila vo veci nazývanej "mestské vykurovacie potrubie" [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - mestské vykurovacie potrubie) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1)]. 178 V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenat, ze táto výhrada je úplne irelevantná v rozsahu, v akom sa týka obdobia po jeseni 1997. Pozastavenie kartelu je totiz mozné uznat len za predpokladu, ze by sa ukázalo, ze dané porusenie, aj ked je jednotné a nepretrzité, bolo na krátku dobu prerusené takým spôsobom, ze túto dobu nemozno zapocítat do celkovej doby trvania porusenia, pricom následne kartel opät plne pokracoval. Táto metóda tak umoznuje uviest do súladu pojem jednotného a nepretrzitého porusenia s poziadavkami zalozenými na presnosti dlzky trvania porusenia, a teda, kedze je výpocet výsky pokuty závislý najmä od naposledy uvedeného kritéria, aj zo zásady proporcionality pokuty. 179 Zalobkyna vsak tvrdí, ze kartel bola pozastavený v období od jesene 1997 do 4. februára 1999, teda dátumu, ktorý Komisia stanovila ako koniec porusenia. Toto tvrdenie tak v podstate spochybnuje dátum ukoncenia porusenia, a teda opakuje tvrdenia zalobkyne v tomto ohlade. Výhrada zalobkyne týkajúca sa pozastavenia kartelu v období po jeseni 1997 sa v dôsledku toho musí zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 163 az 176 vyssie, z ktorých vyplýva, ze po poslednom trojstrannom stretnutí v máji 1998 pretrvali dvojstranné kontakty medzi spolocnostami Nippon Soda, Rhône-Poulenc a zalobkynou az do 4. februára 1999. 180 Pokial ide o obdobie od konca roka 1988 do marca 1992, je potrebné pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie sama osebe nevytvára právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 87, a tam citovanú judikatúru). Okrem toho je nutné konstatovat, ze v rozsudku Lögstör Rör/Komisia, uz citovanom v bode 58 vyssie (body 59 az 65), sa Súd prvého stupna obmedzil na konstatovanie, ze Komisia v rozhodnutí vo veci týkajúcej sa mestského vykurovacieho potrubia sama uznala a zohladnila okolnost, ze kartel bol od októbra 1993 do marca 1994 pozastavený a ze jej tak, na rozdiel od tvrdení zalobkyne, Komisia nevytýkala úcast na protisútaznej cinnosti v tomto období. 181 Z toho vyplýva, ze okolnost, ze Komisia vo veci týkajúcej sa mestského vykurovacieho potrubia zohladnila skutocnost, ze kartel bol podla jej názoru pozastavený, nemôze sama osebe dostatocne preukázat nezákonnost Rozhodnutia, z dôvodu, ze Komisia v nom nepostupovala rovnakým spôsobom. 182 Navyse je potrebné v prejednávanej veci odlísit prejednávanú vec od veci týkajúcej sa mestského vykurovacieho potrubia, na ktorú sa zalobkyna odvoláva. V tejto poslednej veci totiz Komisia v odôvodnení c. 152 svojho rozhodnutia skutocne usúdila, ze v priebehu siestich mesiacov od októbra 1993 do marca 1994, bol kartel, kvalifikovaný ako jednotný a nepretrzitý, pozastavený. V tejto súvislosti zohladnila na jednej strane skutocnost, ze výrobcovia vyhlásili, ze vypukla "cenová vojna" a ze cenová úroven na hlavných trhoch skutocne klesla o 20 %, a na druhej strane, ze aj ked výrobcovia v tomto období sa nadalej stretávali na dvojstrannej alebo trojstrannej úrovni, neboli, pokial ide o predmet týchto stretnutí, k dispozícií ziadne podrobnosti, s výnimkou ziadosti o kompenzáciu, ktorú podala Tarco a ktorú Lögstör zamietla (odôvodnenie c. 52). 183 Hoci je v prejednávanej veci pravda, ze zo správy spolocnosti Nippon Soda z 5. mája 1990 vyplýva, ze Degussa docasne znízila cenu metionínu, nemôze podobnost s vecou mestského vykurovacieho potrubia prekrocit medze tohto konstatovania. Na rozdiel od situácie, o ktorú islo v tejto veci, Komisia totiz v prejednávanej veci disponuje presvedcivými poznatkami preukazujúcimi, ze hoci sa úcastníci kartelu nedokázali dohodnút na zvýsení cien najneskôr pred novembrom 1990, predmetom stretnutí konaných v období od konca roka 1988 do novembra 1990, na ktorých sa zalobkyna zúcastnila, bola dohoda na spolocnej reakcii na vstup spolocnosti Monsanto na trh a výmena informácií o jej cinnosti, o objemoch predaja a cenách metionínu, ako uz bolo preukázané vyssie. 184 Okrem toho, na rozdiel od zistení vo veci mestského vykurovacieho potrubia, z vyhlásenia spolocnosti Rhône-Poulenc z 26. mája 1999 vyplýva, ze prícinou poklesu cien metionínu od leta 1989 nebola skutocnost, ze by úcastníci kartelu medzi sebou opät zaviedli volnú hospodársku sútaz, ale vstup Monsanto a HAM na trh, ako aj celkový pokles dopytu. Zo správy spolocnosti Nippon Soda z 5. decembra 1990 rovnako vyplýva, ze Degussa práve s cielom prevziat zákazníkov spolocnosti Monsanto najprv znízila svoje ceny a potom navrhla úcastníkom kartelu zvýsenie cien na júl 1990, zatial co sama Monsanto ohlásila zvýsenie svojich cien na júl 1990. 185 Nakoniec, ako sa konstatovalo vyssie, Komisia správne zistila, ze koncom leta a/alebo v novembri 1990 bola uzatvorená dohoda, ktorej cielom bolo zvýsenie cien a po ktorej nasledovali stvrtrocné stretnutia, na ktorých sa vymienali informácie o trhu a urcovali cielové ceny. 186 Vzhladom na dôkazy, ktoré uvádza Komisia, sa teda musí výhrada zalobkyne vychádzajúca z toho, ze porusenie bolo prinajmensom v rokoch 1988 az 1992 pozastavené, zamietnut ako nedôvodná. Týmto záverom vsak nie je dotknutá otázka konkrétnych úcinkov porusenia na trh v tomto období. 187 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí v plnom rozsahu zamietnut. III - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení, porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a zákazu retroaktivity trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri urcovaní výsky pokuty 188 Tretí zalobný dôvod sa v podstate delí na styri casti týkajúce sa postupne závaznosti porusenia, zvýsenia pokuty na úcely zabezpecenia jej dostatocne odstrasujúceho úcinku, spolupráce zalobkyne a porusenia zásady zákazu retroaktivity trestov. A - O závaznosti porusenia 189 Zalobkyna v podstate uvádza tri výhrady vychádzajúce po prvé z nedostatocného odôvodnenia urcenia závaznosti porusenia, po druhé z nesprávneho posúdenia velkosti relevantného geografického trhu a po tretie z nesprávneho posúdenia dopadu porusenia na trh. 1. O odôvodnení závaznosti porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 190 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze posúdenie velmi závaznej povahy porusenia Komisiou nie je predmetom dostatocného odôvodnenia, najmä pokial ide o skutocnost, ze základná ciastka pokuty, teda 35 miliónov eur, je vyssia ako minimum, ktoré usmernenia stanovujú pre porusenia kvalifikované ako velmi závazné, teda 20 miliónov eur. Osobitne tvrdí, ze v súlade so zásadou zákonnosti trestov mala Komisia zvázit rôzne skutocnosti zistené na úcely kvalifikácie porusenia ako velmi závazného a na úcely stanovenia uvedenej základnej ciastky. 191 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je nedôvodná. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 192 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala tak, aby dotknutým osobám umoznili spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie splna vsetky poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen vzhladom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 193 Pokial ide osobitne o výpocet výsky pokút ulozených Komisiou za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry sú podstatné nálezitosti, ktoré predstavuje povinnost odôvodnenia, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73). Okrem toho musí byt rozsah povinnosti odôvodnenia vymedzený vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí zistit v závislosti od mnohých skutocností a to bez toho, aby bol zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia zohladnit (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, bod 54; rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 378, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1532). 194 Je tiez potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia Komisii neukladá, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút, ale iba posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudok Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, body 73 a 76, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 1558). 195 V prejednávanej veci je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia najskôr v odôvodneniach c. 271 az 275 uvádza, ze porusenie spocívajúce v rozdelovaní trhu a urcovaní cien, hlavnom faktore hospodárskej sútaze, sa musí z dôvodu svojej povahy kvalifikovat ako velmi závazný. Komisia následne v odôvodneniach c. 276 az 291 uviedla dôvody, ktoré ju viedli k posúdeniu, ze porusenie malo skutocný dopad na trh. Potom Komisia v odôvodnení c. 292 uvádza, ze relevantným geografickým trhom bolo celé Spolocenstvo, resp. celý EHP po svojom vytvorení. Nakoniec v odôvodneniach c. 294 az 300 uvádza, ze bolo potrebné zohladnit skutocnú schopnost podnikov spôsobit významnú ujmu konkurencii, a tak s ohladom na podiely úcastníkov kartelu na trhu vytvorit dve kategórie podnikov, pricom prvá kategória zahrnuje Degussa a Rhône-Poulenc a druhá Nippon Soda. Komisia z toho nakoniec v odôvodnení c. 302 vyvodzuje, ze základná ciastka pokút sa má v závislosti od závaznosti stanovit na 35 miliónov eur, pokial ide o spolocnosti Degussa a Rhône-Poulenc, a na 8 miliónov eur, pokial ide o spolocnost Nippon Soda. 196 Vo svetle skutkových okolností opisujúcich fungovanie kartelu, uvedených v odôvodneniach c. 79 az 185, je tak potrebné vyvodit záver, ze Komisia dostatocne právne stanovila dôvody, ktoré podla nej oprávnujú kvalifikovat porusenie ako "velmi závazné". V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 193 a 194 vyssie, totiz poziadavka uviest odôvodnenie neukladá Komisii, aby stanovila presnú aritmetickú váhu kritérií zohladnených pri urcení závaznosti porusenia. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia tým, ze neuviedla váhu kritérií pouzitých v tomto ohlade, teda povahu porusenia, velkost relevantného geografického trhu a skutocný dopad porusenia na trh, porusila zásadu zákonnosti, ktorej prejavom je aj povinnost odôvodnenia, sa teda musí zamietnut. 197 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Rozhodnutie neuvádza dôvody odôvodnujúce stanovenie vyssej sumy, ako je minimálna suma, ktoré usmernenia stanovujú pre velmi závazné porusenia, je potrebné pripomenút, ze v súlade s bodom 1 A tretou zarázkou uvedených usmernení, ktorých zákonnost zalobkyna nespochybnuje, sú "predpokladané" základné ciastky pokút za porusenie kvalifikované ako velmi závazné stanovené vo výske "nad 20 miliónov [eur]". Komisia si tak chcela, v súlade so sirokou mierou volnej úvahy, ktorú má v oblasti pokút, ponechat moznost stanovit základné ciastky pokút vo vyssej výske, ako je uvedená výska, a to v závislosti od okolností kazdej prejednávanej veci. Za týchto okolností nie je ziaden dôvod od nej pozadovat, aby uvádzala osobitné dôvody, ktoré ju viedli k rozhodnutiu stanovit vyssiu základnú ciastku pokuty nez 20 miliónov eur, kedze z jej rozhodnutia vyplývajú dostatocné právne dôvody, ktoré samy osebe odôvodnujú stanovenie základnej ciastky vo výske urcenej uvedeným rozhodnutím. Ako vsak z odôvodnenia c. 196 vyssie vyplýva, je nutné sa domnievat, ze Komisia dostatocne právne stanovila dôvody, ktoré podla nej odôvodnujú stanovenie základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur. 198 Výhrada zalobkyne vychádzajúca z nedostatocného odôvodnenia kvalifikácie porusenia ako velmi závazného a stanovenia základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 2. O velkosti relevantného geografického trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania 199 Zalobkyna na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, tvrdí, ze z niektorých castí Rozhodnutia vyplýva, ze kartel sa povazoval za celosvetový. Komisia totiz najmä uvádza, ze zvýsenie cien sa prerokovalo "pre kazdú zemepisnú oblast a kazdú krajinu" (odôvodnenie c. 128), a Rozhodnutie na rôznych miestach odkazuje na iné oblasti sveta, nez je EHP (odôvodnenia c. 138, 139, 155 a 158). Na jednej strane sa vsak toto konstatovanie neopiera o ziadne dôkazy. Na druhej strane Komisia tým, ze prihliadla na skutocnosti, ze porusenie malo celosvetový dosah, údajne porusila zásadu ne bis in idem a dospela k neprimeranému zhodnoteniu úcinkov kartelu. 200 Komisia sa domnieva, ze táto argumentácia nie je dôvodná. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 201 Súd prvého stupna uvádza, ze aj ked niektoré casti Rozhodnutia strucne zmienujú diskusie o iných nez európskych krajinách (pozri najmä odôvodnenia c. 87, 138 a 139), z odôvodnenia c. 2 Rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze Komisia obmedzuje svoje zistenie porusenia na celý EHP. To je potvrdené v odôvodnení c. 292 pri preskúmavaní velkosti relevantného geografického trhu. 202 Je teda nesprávne tvrdit, ako to robí zalobkyna, ze sa Komisia domnievala, ze kartel mal celosvetovú pôsobnost. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by to tak bolo, je potrebné poznamenat, ze pri stanovení výsky pokuty, ktoré je uvedené v odôvodneniach c. 268 az 312, Komisia nijako nezohladnila prípadnú celosvetovú pôsobnost kartelu, pricom niekolko vyssie citovaných skutocností potvrdzujúcich takúto pôsobnost sa vyskytuje okrem iného len v casti opisujúcej fungovanie kartelu (odôvodnenia c. 79 az 185). Z odôvodnení c. 272, 275 a 293, ako aj zo samotného názvu casti o "skutocnom dopade porusenia na trh s metionínom v EHP" naopak vyplýva, ze pri stanovení výsky pokuty sa zohladnili len tie charakteristiky porusenia, ktoré sa týkali spolocného trhu, resp. EHP po jeho vytvorení. 203 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze Komisia, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, neprihliadla na pritazujúcu okolnost zalozenú na údajne celosvetovom rozmere kartelu. Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 3. O posúdení dopadu porusenia na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia dostatocne právne nepreukázala konkrétny dopad porusenia na trh. 205 Upozornuje, ze kartel nestanovil ziaden mechanizmus zvýsenia cien, ale urcil len cielové ceny. Rovnako neexistoval ziaden mechanizmus rozdelovania kvót, objemov alebo zákazníkov, ani dozorný a kompenzacný mechanizmus na úcely zabezpecenia dodrziavania cielových cien. 206 Zalobkyna tiez zdôraznuje, ze Komisia, aj ked uvádza skutocnost, ze neúcast spolocnosti Novus na karteli znemoznila dosiahnutie cielových cien (odôvodnenie c. 276 a nasl.) a ze napriek poruseniu ceny v rokoch 1992 az 1997 klesali (odôvodnenie c. 287 a nasl.), nesprávne sa domnieva, ze tieto okolnosti nepreukazujú, ze by vykonávanie dohôd neovplyvnilo struktúru a kolísanie cien na trhu s metionínom a ze tak nesprávne vyhodnotila konkrétne dopady porusenia na trh. 207 Komisia tým, ze sa obmedzila na zistenie dopadu porusenia na trh, porusila usmernenia, ktoré v bode 1 A tretom odseku stanovujú, ze pokial ide o kategórie porusenia v závislosti od ich závaznosti "v rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku". Rovnako, napriek tomu, ze Komisia uznáva, ze porusenie predstavuje komplexnú faktickú situáciu, ktorá sa pocas rokov prispôsobila skutocným podmienkam na trhu, nijako nerozlísila konkrétne dopady tejto komplexnej situácie. 208 Komisia tým, ze nepredlozila dôkaz o konkrétnom dopade kartelu, nesplnila poziadavky týkajúce sa dôkazného bremena. Zalobkyna totiz zdôraznuje, ze v odôvodnení c. 287 Rozhodnutia Komisia uvádza, ze zúcastnené podniky nepredlozili dôkaz o tom, ze vykonávanie dohody neovplyvnilo urcovanie a kolísanie cien na trhu s metionínom. No práve Komisii prinálezí, aby preukázala rozsah dopadu porusenia, ako aj jeho existenciu (rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 154, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 58). Kedze podla zalobkyne Komisia nepreukázala rozsah konkrétneho dopadu porusenia na trh, je potrebné sa domnievat, ze takýto dopad neexistoval, a teda ze výska pokuty mala byt nizsia. Za týchto okolností sa zalobkyna domnieva, ze prípustná je len minimálna výska pokuty stanovená pre velmi závazné porusenia, a to 20 miliónov eur. 209 Komisia sa domnieva, ze táto argumentácia nie je dôvodná. 210 Najskôr poznamenáva, ze v casti Rozhodnutia týkajúcej sa skutocného dopadu porusenia vôbec netvrdí, ze by existovali mechanizmy bud zvysovania cien, rozdelovania kvót, objemov a zákazníkov alebo tiez dozorné a kompenzacné mechanizmy na úcely zabezpecenia dodrziavania cielových cien, takze tvrdenia zalobkyne v tejto súvislosti sú bezpredmetné. 211 Následne tvrdí, ze okrem konkrétneho dopadu na trh vzala do úvahy aj povahu porusenia a velkost relevantného geografického trhu, ktoré zalobkyna nespochybnuje. 212 Okrem toho pripomína, ze protisútazné dohody sa vykonávali a ze orientacné ceny boli zákazníkom vo vseobecnosti oznámené prostredníctvom odbornej tlace. Takéto oznámenia vsak musia mat nevyhnutne dopad na trh (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 177). Okrem iného úsilie úcastníkov zvrátit pokles cien v dôsledku príchodu spolocnosti Monsanto na trh a poklesu dopytu bolo úspesné. 213 Komisia z toho vyvodzuje, ze je nepochybné, ze kartel mal skutocný dopad na trh, ktorý mozno zhodnotit, aj ked je nemozné stanovit, v akej miere sa skutocné ceny odchýlili od cien, ktoré by sa uplatnovali v prípade neexistencie tajnej dohody. Usmernenia totiz stanovujú, ze Komisia má zohladnit konkrétny dopad porusenia na trh, a nie rozsah tohto dopadu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 214 Najskôr je potrebné uviest, ze aj ked Komisia v Rozhodnutí výslovne neuviedla usmernenia, pri urcení výsky pokuty ulozenej zalobkyni uplatnila metódu výpoctu, ktorú si v nich stanovila. 215 Podla usmernení (bod 1 A prvý odsek) vsak "pri hodnotení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy... skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat". 216 Rovnako má Komisia v súlade s judikatúrou povinnost vykonat takéto preskúmanie, ak sa zdá, ze tento dopad je meratelný (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 143). 217 Komisia sa v tomto kontexte opiera o skutocnost, ze porusenie malo podla nej skutocný dopad na trh s metionínom v EHP (odôvodnenia c. 276 az 291). 218 Na úvod je potrebné sa domnievat, ze v prejednávanej veci je na úcely preskúmania posúdenia úcinkov porusenia zo strany Komisie postacujúce preskúmat jej posúdenie dopadov kartelu na ceny. 219 Na jednej strane je totiz potrebné poznamenat, ze hoci Komisia opísala porusenie ako kartel, ktorého cielom je udrzanie alebo zvýsenie cien a v rámci ktorého sa vymienali informácie o objemoch predaja a podieloch na trhu, dopad porusenia bol posúdený len s ohladom na jeho úcinky na ceny. Na druhej strane preskúmanie úcinkov kartelu na ceny umoznuje v kazdom prípade posúdit aj to, ci sa dosiahol ciel sledovaný vymienaním informácií o objemoch predaja a podieloch na trhu, vzhladom na to, ze táto výmena smerovala práve ku skutocnému vykonávaniu cenového kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 148, a tam citovanú judikatúru). 220 Okrem toho je potrebné v odpovedi na argumentáciu zalobkyne, podla ktorej neexistencia mechanizmov zvýsenia cien, rozdelenia objemov alebo zákazníkov, dozorného a kompenzacného mechanizmu, ktoré Komisia v rámci tejto výhrady nespochybnuje, preukazuje neexistenciu konkrétnych úcinkov porusenia na trh, zdôraznit, ze aj ked neexistencia uvedených mechanizmov môze vysvetlit nedostatok konkrétnych úcinkov porusenia na ceny, v prípade, ak by sa takáto neexistencia zistila, neumoznuje domnievat sa, ze porusenie tieto úcinky nemá. Preto je potrebné preskúmat skutocnosti uvedené Komisiou, ktoré by mali preukázat existenciu takéhoto dopadu. 221 Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, ze pocas celého trvania kartelu sa clenom kartelu darilo udrziavat ceny na vyssej úrovni, nez je úroven, ktorá by prevazovala, ak by nezákonné dohody neexistovali (odôvodnenie c. 289). 222 Je vsak potrebné pripomenút, ze pri urcovaní závaznosti porusenia je potrebné najmä zohladnit právny a ekonomický kontext predmetného správania (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 612, a Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 38). Z judikatúry vyplýva, ze na posúdenie konkrétneho dopadu porusenia na trh Komisii prinálezí, aby vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 619 a 620; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235, a z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645). 223 Z toho vyplýva, ze ak v prípade cenových kartelov Komisia zistí, ze dohody dotknutým podnikom skutocne umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez je tá, ktorá by prevazovala, ak by kartel neexistoval, oprávnuje to Komisiu, aby pri stanovení výsky pokuty zohladnila rozsah skodlivých úcinkov porusenia na trh a aby stanovila pokutu s ohladom na závaznost porusenia na vyssiu úroven, ako je tá, akú by stanovila, pokial by takéto zistenie nebolo. 224 V rámci tohto posúdenia musí Komisia vzhladom na ekonomický a prípadne právny kontext, ktorý prevláda, zobrat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu. V prípade potreby je potrebné zohladnit existenciu "objektívnych ekonomických faktorov", z ktorej vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien (rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, body 183 a 184, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, body 234 a 235). 225 V prejednávanej veci uvádza Komisia na podporu svojich záverov, pokial ide o skutocný dopad kartelu na úroven cien, tri základné skutocnosti. 226 Po prvé sa na jednej strane domnieva, ze porusenia sa dopustili podniky, ktoré v case skutkových okolností "získali obrovský podiel", a na druhej strane, ze preukázané dohody s ohladom na to, ze mali konkrétne za ciel dosiahnutie cien vyssej úrovne cien, nez je tá, ktorá by sa inak dosiahla a obmedzenie predaného mnozstva, a ze sa nepretrzite vykonávali po dobu viac ako desat rokov, museli mat nevyhnutne skutocný dopad na trh (odôvodnenia c. 276, 278, 281 a 287). 227 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze tajné dohody sa vykonávali a ze úcastníci si s cielom dohodnút si nové cenové ciele vymienali pocas celej doby trvania kartelu informácie o predajnom obrate. Komisia dodáva, ze nové cenové ciele sa zákazníkom skutocne oznámili prostredníctvom odbornej tlace (odôvodnenie c. 278). 228 Po druhé Komisia poznamenala, ze pocas prvých rokov kartelu úcastníci predovsetkým usilovali o zvýsenie cien metionínu. So vstupom spolocnosti Monsanto na trh v roku 1989 a s celkovým poklesom dopytu sa vsak vdaka spolocnému úsiliu clenov kartelu podarilo trend klesajúcich cien zvrátit. Následne usilovali o udrzanie cien na existujúcej úrovni (odôvodnenie c. 279). 229 Toto bolo potvrdené v správe spolocnosti Nippon Soda týkajúcej sa stretnutia, ktoré sa konalo 17. mája 1993 a z ktorého vyplýva, ze ceny metionínu rástli. Spolocnosti Degussa sa podarilo predat metionín jednému z najväcsích zákazníkov, podniku Cebeco, za cenu 6,80 DEM/kg. No pred stretnutím 7. novembra 1990 boli ceny este na úrovni 2,50 USD/kg (4,03 DEM/kg). Okrem toho sa na svojom stretnutí v novembri 1990 clenovia kartelu dohodli na zvýsení cien z 2,50 na 2,80 USD/kg (4,51 DEM/kg). Nippon Soda spomína vyssie ceny: prvé zvýsenie v januári 1991 malo zdvihnút cenu na 3,30 - 3,50 USD/kg [t. j. priemerne 5,10 DEM/kg, podla informácií, ktoré poskytla samotná Nippon Soda a v rozmedzí 5,31 - 5,64 DEM/kg na základe údajov Statistického úradu Európskych spolocenstiev (Eurostat)] a druhé na 3,60 - 3,70 USD/kg (5,80 - 5,92 DEM/kg) (odôvodnenie c. 280). 230 Po tretie a naposledy uvádza Komisia v odôvodnení c. 290, ze je tazké si predstavit, ze sa úcastníci po dobu trvania porusenia pravidelne dohadovali na stretnutiach po celom svete na úcely stanovenia cenových cielov, vzhladom na riziká, ktoré sú s tým spojené, ak mali dojem, ze kartel nebude mat skoro ziaden úcinok na trh s metionínom. 231 Najskôr je potrebné poznamenat, ako to v podstate pripomína Komisia v odôvodnení c. 277 Rozhodnutia, ze preukázanie konkrétnych úcinkov porusenia na trh sa môze v urcitých prípadoch ukázat ako osobitne tazké, vzhladom na to, ze tento dôkaz predpokladá porovnanie situácie vyplývajúcej z tohto porusenia so situáciou, ktorá by nastala, ak by k tomuto poruseniu nedoslo, a ktorá je svojou povahou hypotetická. V tejto súvislosti je potrebné pri posudzovaní skutocností, o ktoré sa Komisia na úcely preukázania dopadu na trh opiera, zohladnit na jednej strane, ze porusenie ciastocne zasahuje do predchádzajúceho obdobia (Komisia stanovila zaciatok porusenia, ktorý zalobkyna nespochybnila, na zaciatok roka 1986) a na druhej strane, pokial ide o obdobie po roku 1993, mali ceny klesajúci trend (najmä z dôvodu konkurencie zo strany spolocnosti Novus), co pre Komisiu znamenalo, ze mala preukázat nie zvysovanie cien v dôsledku tajnej dohody, ale ze by v prípade neexistencie tejto dohody ceny klesli v porovnaní s ich skutocnou úrovnou este nizsie. 232 Pokial ide o prvú sériu dôkazov, ktoré uvádza Komisia, je nutné konstatovat, ze tak skutocnost, ze úcastníci kartelu mali väcsinový podiel na trhu, ako aj okolnost, ze cielom preukázaných dohôd bolo najmä dosiahnut ceny vyssej úrovne, ako je tá, ktorá by sa inak dosiahla, a obmedzit predané mnozstvá, co spadá do predmetu kartelu a nie do jeho úcinkov, sú len náznaky smerujúce k preukázaniu, ze porusenie mohlo mat významné protisútazné úcinky, a nie ze tomu tak skutocne bolo. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze podla zistení samotnej Komisie podiel úcastníkov kartelu na trhu po vstupe spolocnosti Monsanto na trh postupne klesal, a to az na 60 % ku koncu porusenia, zatial co Novus (predtým Monsanto) sa pocas tohto obdobia stala najväcsím výrobcom metionínu s podielom na trhu viac ako 30 % (odôvodnenie c. 44), co okrem iného od konca roku 1993 znepokojilo uvedených clenov (odôvodnenie c. 150). 233 Je vsak potrebné okrem iného zdôraznit, ze Komisia dostatocne právne preukázala, ze dohody sa vykonávali, a najmä, ze podla odôvodnenia c. 278 sa ceny upravovali v závislosti od podmienok na trhu (odôvodnenia c. 88, 128, 130, 139, 150 a 154), a pokial ide osobitne o obdobie od roku 1986 do roku 1988 a o obdobie od roku 1992 do roku 1995, zákazníkom sa vo vseobecnosti oznamovali nové cenové ciele prostredníctvom odbornej tlace (odôvodnenia c. 88, 136, 157 a 167). Ako vsak tvrdí Komisia, takéto oznámenia o cenách majú zo svojej povahy dopad na trh a na správanie rôznych subjektov, tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu, berúc do úvahy, ze tieto oznámenia ovplyvnujú proces urcovania cien v tom zmysle, ze oznámená cena slúzi ako východisko v prípade individuálneho vyjednávania o transakcných cenách so zákazníkmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 342), ktorých priestor na vyjednávanie o cenách sa nutne obmedzil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 745). 234 Naopak je potrebné zdôraznit, ze vykonávanie tajných dohôd o cenách a oznámenie cenových cielov nebolo v období od jesene 1988 do leta 1990 preukázané, a to aj napriek tomu, ze Komisia pripústa, ze vstup spolocnosti Monsanto na trh v tomto období úcastníkov znepokojil (odôvodnenie c. 100). 235 Pokial ide dalej o analýzu zvýsenia cien, ktoré vykonala Komisia v odôvodnení c. 280, je potrebné sa domnievat, ze umoznuje preukázatelne konstatovat, ze cenové ciele stanovené clenmi kartelu sa v rokoch 1990 az 1993 zvýsili. Je totiz potrebné pripomenút, ze podla správy z 5. mája 1990 ceny metionínu podstatne klesli v roku 1989, a to na 2,00 USD/kg. Ako vsak poznamenáva Komisia, z vyhlásení spolocnosti Rhône-Poulenc vyplýva, ze na konci leta 1990 bola cena metionínu 2,50 USD/kg (4,03 DEM/kg) a ze sa mala zvýsit na 2,80 USD/kg (4,51 DEM/kg). Okrem toho sa v správe spolocnosti Nippon Soda zo stretnutia zo 7. novembra 1990 uvádza, ze v tomto období boli ceny v oblasti s prevahou nemeckej marky od 3,40 do 3,50 USD/kg. Nakoniec v správe zo 17. mája 1993 Nippon Soda uvádza, ze cenový trend bol stúpajúci a ze Degussa v druhom stvrtroku 1993 predávala jednému zo svojich zákazníkov metionín za cenu 6,80 DEM/kg. Okrem toho z odôvodnení c. 132 az 152, ktorých znenie zalobkyna nespochybnuje, vyplýva, ze v rokoch 1992 az 1993 boli cenové ciele stanovené na 6,05 (odôvodnenie c. 132) az 6,20 DEM/kg (odôvodnenie c. 137), pricom naposledy uvedená hodnota mala s urcitými výnimkami zostat v platnosti az do tretieho stvrtroku 1993 (odôvodnenie c. 144). Aj ked sa tieto cenové ciele vzdy nedosiahli, z odôvodnenia c. 136 vyplýva, ze priemerná cena metionínu v Európe bola v poslednom stvrtroku roku 1992 5,60 DEM/kg (teda 3,35 USD/kg) a v prvom stvrtroku 1993 5,20 DEM/kg (teda 3,23 USD/kg). Z toho vyplýva, ze od leta 1990, pred ktorým mali ceny tendenciu klesat, cenové ciele, ako aj transakcné ceny rástli a do urcitej miery sa stabilizovali, z coho Komisia mohla správne vyvodit, ze spolocné úsilie úcastníkov kartelu malo pocas tohto obdobia konkrétny dopad na trh. 236 Je vsak potrebné tiez zdôraznit, ze Komisia nepreukázala tým istým spôsobom vplyv kartelu pred letom 1990, co, zdá sa, výslovne uznáva, najmä pokial ide o obdobie od jesene 1988 do leta 1990, ani klesajúci cenový trend od roku 1993. 237 Pokial vsak ide o obdobie od jesene 1988 do leta 1990, bolo uz uvedené vyssie, ze v dôsledku ukoncenia úcasti spolocnosti Sumitomo na karteli, vstupu spolocnosti Monsanto na trh a celkového poklesu dopytu, kartel do istej miery zakolísal, co sa prejavilo najmä výrazným znízením cien uplatnovaných spolocnostou Degussa, ktorá mala predovsetkým v úmysle získat spät podiely na trhu voci spolocnosti Monsanto, pricom toto znízenie malo dopad na celý trh. 238 Rovnako, pokial ide o obdobie od roku 1993 do ukoncenia kartelu, z odôvodnení c. 152 az 179 vyplýva, ze cenové ciele postupne klesali a ze úcastníci konstatovali, ze sa tieto ciele nedosiahli (odôvodnenia c. 152, 153 a 160). Je nutné okrem toho konstatovat, ze Komisia sama uznala, ze sa cenové ciele nedosiahli a ze tvrdenia, ktoré predlozila Degussa, teda neúcast spolocnosti Novus na karteli, neexistencia mechanizmov zvýsenia cien, rozdelenia objemov alebo zákazníkov a dozorného mechanizmu, umoznujú túto okolnost vysvetlit (odôvodnenia c. 284 az 287). Rovnako uznala, ze skutocnost, ze ceny metionínu v priebehu casu klesali, odráza tazkosti úcastníkov pri zvysovaní cien v zlozitej situácii na trhu (odôvodnenie c. 288). 239 Komisia vsak napriek týmto zisteniam v odôvodnení c. 289 dospela k záveru, ze pocas celého trvania kartelu sa clenom kartelu darilo udrziavat ceny na vyssej úrovni, ako je tá, ktorá by prevládala, pokial by nezákonné dohody neexistovali. 240 Nakoniec, pokial ide o posledný dôkaz zdôraznovaný Komisiou, ktorý sa opakuje v rámci tejto zaloby, podla ktorej by sa úcastníci kartelu pravidelne nestretávali pocas celého obdobia kartelu, pokial by kartel nemal ziaden dopad na trh, je potrebné sa domnievat, ze je zalozený na samotných domnienkach a nie na objektívnych ekonomických faktoroch. Kedze nemá ziadnu dôkaznú silu, je potrebné ho zamietnut (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 159). 241 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia len ciastocne preukázala skutocný dopad kartelu na trh s metionínom v období rokov 1986 az 1999. Komisia mala osobitne zohladnit skutocnost, ze od jesene 1988 do leta 1990 viedla nezhoda medzi clenmi kartelu spojená s konkurenciou zo strany nového subjektu na trhu a celkový pokles dopytu k významnému poklesu cien, co spochybnilo dôkaz o konkrétnych úcinkoch tajnej dohody pocas tohto obdobia a posilnilo hypotézu o neexistencii uvedených úcinkov. To platí o to viac, ze pocas tohto obdobia nebolo mozné preukázat uzatvorenie ziadnej dohody o cenách, ako uz bolo uvedené pri preskúmavaní dlzky trvania porusenia. 242 Z Rozhodnutia vsak nevyplýva, ze by Komisia tento dôkaz osobitne zohladnila. Komisia naopak v odôvodneniach c. 97 a 255 tvrdila, ze cinnosti kartelu pokracovali s rovnakou intenzitou. Z odôvodnenia c. 291 rovnako vyplýva, ze Komisia zamietla námietky zalobkyne v tejto súvislosti a domnievala sa, ze jej správanie pocas tohto obdobia nenasvedcuje tomu, ze by úcastníci tajnú dohodu nevykonávali. Ako vsak bolo uvedené vyssie, je nutné konstatovat, ze Komisia nepreukázala uzatvorenie ziadnej novej dohody o cenách v období od jesene 1988 do leta 1990, ani vykonávanie predchádzajúcej dohody po tom, co Sumitomo ukoncila svoju úcast na karteli na konci roku 1988. 243 Okrem iného je potrebné zdôraznit, ze ceny metionínu od roku 1993 do ukoncenia porusenia postupne klesali a ze v tomto období sa cenové ciele nedosiahli, najmä z dôvodu konkurencie zo strany spolocnosti Novus, ktorej podiel na svetovom trhu s metionínom bol v dobe ukoncenia porusenia viac ako 30 % (podla odôvodnenia c. 286 25 az 26 % na úrovni EHP) a ktorá podla názoru samotných clenov kartelu vyjadreného od konca roku 1993 mala najvyssí podiel na trhu s metionínom (odôvodnenie c. 150). Okrem toho je pravda, ze Komisia preukázala, ze az do zaciatku roka 1995 vychádzali v odbornej tlaci oznámenia o cenových cieloch stanovených úcastníkmi kartelu (odôvodnenia c. 136, 155, 157 a 167), o ktorých je potrebné sa domnievat, ze nevyhnutne majú urcité dopady na proces stanovenia cien. Naopak, je potrebné zdôraznit, ze sa Rozhodnutie od toho dátumu nezmienuje o ziadnom cenovom oznámení. Preto je nutné sa domnievat, ze Komisia na rozdiel od svojich tvrdení uvedených v odôvodnení c. 289 plne nepreukázala, ze po období rokov 1992/1993 sa ceny drzali na vyssej úrovni, ako je tá, ktorá by prevládala, pokial by nezákonné dohody neexistovali, pricom takýto dôkaz neplatí najmä pre obdobie od zaciatku roka 1995 do ukoncenia porusenia. 244 Je teda potrebné, aby Súd prvého stupna analyzoval dopad tohto záveru v rámci svojej neobmedzenej právomoci v oblasti pokút. 4. Záver o stanovení výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia 245 Ako bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze Komisia preukázala len ciastocne konkrétny dopad porusenia na trh, najmä pokial ide o obdobie od jesene 1988 do leta 1990 a od roku 1995 do ukoncenia porusenia. 246 Je vsak takisto potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení c. 289 uviedla, ze pocas celého trvania kartelu, a najmä po období rokov 1992/1993, sa clenom kartelu darilo udrziavat ceny na vyssej úrovni, ako je tá, ktorá by prevládala, pokial by nezákonné dohody neexistovali. Komisia rovnako vo svojom závere týkajúcom sa závaznosti porusenia (odôvodnenie c. 293) zohladnila skutocnost, ze správanie, ktoré sa úcastníkom kartelu vytýka, malo podla nej skutocný dopad na trh. 247 Z toho vyplýva, ze Komisia stanovila výsku pokuty podla závaznosti porusenia s ohladom na okolnost, ze uvedené porusenie malo podla nej konkrétny dopad na trh, hoci takýto dopad nebolo mozné úplne preukázat pocas celého trvania kartelu. 248 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze v rámci svojej neobmedzenej právomoci v oblasti pokút, je potrebné znízit výsku pokuty stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia, ktorú Komisia v odôvodnení c. 302 stanovila na 35 miliónov eur. 249 Je vsak potrebné v tejto súvislosti zohladnit, ze, ako poznamenáva Komisia, z odôvodnenia c. 273 Rozhodnutia vyplýva, ze porusenie bolo kvalifikované ako velmi závazné vzhladom "na svoju samotnú povahu", pricom Komisia uvádza, ze porusenie spocívalo v rozdelení trhu a stanovení cien, "co z ich samotnej povahy predstavuje najzávaznejsí druh porusenia clánku 81 ods. 1... ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP" (odôvodnenie c. 271). Komisia okrem toho v odôvodnení c. 275 dodala, ze "je jasné, ze nezákonné kartely, ktorých cielom je urcenie cien a rozdelenie trhu, svojou povahou narusujú správne fungovanie jednotného trhu". 250 Súd prvého stupna vsak uz vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia (T-203/01, Zb. s. II-4071, body 258 a 259) rozhodol, ze závaznost porusenia sa môze preukázat na základe povahy a predmetu zneuzívajúceho správania a ze podla ustálenej judikatúry skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého správania môzu mat väcsí význam na stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov (rozsudky Súdu prvého stupna Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 636, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 199). 251 Súdny dvor tento prístup potvrdil, ked rozhodol, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je stanovenie cien a rozdelovanie trhov (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118). 252 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze horizontálne cenové kartely sa vzdy povazovali za najzávaznejsie porusenia práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 103, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 262). 253 Nakoniec je tiez potrebné zdôraznit, ze Komisia nepriznala kritériu skutocného dopadu porusenia na trh pri stanovení základnej ciastky pokuty prednostný význam. Komisia totiz zalozila svoje posúdenie aj na iných skutocnostiach, a to na zistení, ze porusenie sa malo pre svoju samotnú povahu kvalifikovat ako velmi závazné (odôvodnenia c. 271 az 275) a ze relevantným geografickým trhom bolo celé Spolocenstvo, resp. celý EHP po jeho vytvorení (odôvodnenie c. 292). 254 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa preto Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia správne kvalifikovala porusenie ako velmi závazné. No s ohladom na to, ze konkrétne úcinky porusenia boli preukázané len ciastocne, zastáva Súd prvého stupna názor, ze je potrebné znízit výsku pokuty stanovenú v závislosti od závaznosti pokuty z 35 na 30 miliónov eur. B - O zvýsení pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocný odstrasujúci úcinok 255 Zalobkyna v tomto rámci uvádza po prvé nesprávne právne a skutkové posúdenie pri urcení jej obratu, po druhé porusenie zásady zákonnosti trestov, povinnosti odôvodnenia a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri stanovení sadzby zvýsenia a po tretie nesprávne posúdenie, pokial ide o jej dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na jej správanie po ukoncení porusenia. 1. O nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, pokial ide o obrat zalobkyne a) Tvrdenia úcastníkov konania 256 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze výska jej obratu uvedená Komisiou za rok 2000 je nesprávna. Táto výska by totiz nemala byt 16,9, ale 10,715 miliardy eur, o com sa Komisia dozvedela z listu zalobkyne z 5. júna 2002, v odpovedi na jej ziadost z 28. mája 2002. S ohladom na priamu súvislost medzi cielom sledovaným zvýsením pokuty a obratom podniku predstavuje pochybenie Komisie popretie podstatných okolností, ktorých zohladnenie by viedlo k prijatiu odlisného rozhodnutia. Komisia sa teda dopustila nesprávneho posúdenia, ktoré môze odôvodnit zrusenie Rozhodnutia. 257 Po druhé sa zalobkyna domnieva, ze Komisia pri výpocte výsky pokuty nesprávne zohladnila situáciu v novom podniku Degussa AG (Düsseldorf). Degussa AG totiz vznikla fúziou podnikov Degussa-Hüls a SKW uskutocnenej v roku 2000 (pozri bod 1 vyssie), teda podla zalobkyne po ukoncení porusenia. Okrem toho je Degussa-Hüls sama výsledkom fúzie Degussa AG (Frankfurt nad Mohanom) a Hüls AG (Marl) v roku 1998 (pozri ten istý bod), t. j. podla zalobkyne tiez az po ukoncení vytýkaného protisútazného správania. Porusitelom bol podnik Degussa AG (Frankfurt nad Mohanom), na ktorého sa Komisia mala pri výpocte výsky pokuty odvolávat. Obrat tohto podniku vsak dosahoval v roku 1997/1998 15,905 miliardy DEM. 258 Zalobkyna pripústa, ze nový hospodársky subjekt, ktorý vznikol fúziou, je v zásade zodpovedný za porusenia, ktorých sa dopustili fúzujúce subjekty. Táto zodpovednost je vsak obmedzená na pôvodné porusenie a na skody ním spôsobené. Zohladnením obratu podniku, ktorý vznikol fúziou, tak Komisia porusila "zásadu zavinenia" (nulla poena sine culpa), ktorú uznáva trestné právo právnych poriadkov clenských státov a clánok 6 ods. 2 EDLP, ako aj clánok 49 ods. 3 Charty, podla ktorej musí byt ulozená sankcia primeraná zavineniu dotknutého podniku. Judikatúra Súdneho dvora tiez uznala túto zásadu, ktorá ciastocne vychádza zo zásady proporcionality ako rozhodujúceho prvku intenzity trestu (rozsudky Súdneho dvora z 19. októbra 1983, Lucchini/Komisia, 179/82, Zb. s. 3083, bod 27; zo 14. februára 1984, Alfer/Komisia, 2/83, Zb. s. 799, body 17 a 18, a zo 17. mája 1984, Estel/Komisia, 83/83, Zb. s. 2195, bod 39 a nasl.). 259 Zalobkyna zo skutocnosti, ze cielom pokuty je potlácat protiprávne správania, ako aj bránit ich opakovaniu (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 172 az 176) vyvodila, ze porusenie podmienuje tak existenciu sankcie, ako aj jej intenzitu. 260 Preto pri zohladnení situácie podniku po ukoncení porusenia Komisia zalozila výpocet výsky pokuty len na cieli odstrasovania a prevencie, pricom opomenula zohladnit väzbu medzi sankciou a závaznostou spôsobenej skody. 261 Pokial ide o prvú z týchto výhrad, Komisia uznáva, ze svetový obrat zalobkyne v roku 2000 bol podla údajov uvedených v liste z 5. júna 2002 10,715 miliardy eur. Tvrdí vsak, ze táto suma je zjavne nesprávna. 262 Po prvé Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze zalobkyna vo svojej správe o cinnosti za rok 2000 uvádza obrat vo výske 16,9 miliardy eur. Táto suma bola uvedená v oznámení o výhradách a následne bez toho, aby zalobkyna vzniesla námietku proti uvedenému oznámeniu, aj v Rozhodnutí. 263 Po druhé Komisia zdôraznuje, ze správa o cinnosti, ako aj výrocná správa za rok 2000 uvádzajú pro forma obrat vo výske 20,3 miliardy eur a obrat bez predaja a nákupu drahých kovov vo výske 16,9 miliardy eur. Skrátený výkaz ziskov s strát skupiny Degussa, obsahujúci výsledky spolocností Degussa-Hüls za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2000 a SKW od 1. júla do 31. decembra 2000, vykazoval k 31. decembru 2000 príjmy vo výske 18,198 miliardy eur. Komisia z toho vyvodzuje, ze suma 10,715 miliardy eur uvádzaná zalobkynou v liste z 5. júna 2002 a prezentovaná ako obrat spolocnosti Degussa-Hüls vrátane obratu spolocnosti SKW dosiahnutého za sest mesiacov po fúzii týchto podnikov, je nesprávna. 264 Okrem toho zalobkyna vo svojej výrocnej správe uvádza, ze pro forma hodnotenie zahrnujúce výsledky spolocností Degussa-Hüls a SKW za obdobie dvanástich mesiacov sa malo povazovat za "významnejsie z hospodárskeho hladiska" nez riadne posúdenie, ktoré zaúctovalo výsledky spolocnosti SKW len za obdobie siestich mesiacov. Vnútorná správa a strategické smerovanie podniku sa tak mali stanovit na základe týchto údajov. Za týchto okolností sa Komisia domnieva, ze jej zalobkyna nemôze vytýkat, ze zohladnila sumy, ktoré sama povazuje za hospodársky významnejsie a na ktoré poukazuje vo svojej správe o cinnosti urcenej verejnosti. 265 Komisia v kazdom prípade tvrdí, ze pri zohladnení obratu bez pro forma výsledkov SKW (rádovo 2 miliardy eur) za prvý polrok 2000 by sa sotva dosiahol odlisný výsledok. 266 Komisia sa nakoniec domnieva, ze zalobkyna zamýsla preukázat skutocnost, ze fúzia spolocností Degussa-Hüls a SKW bola zapísaná do obchodného registra az 9. februára 2001 a ze za rok 2000 mozno zohladnit len obrat spolocnosti Degussa-Hüls, ktorý mohol dosahovat 10,715 miliardy eur. Poznamenáva na jednej strane, ze v tomto prípade zalobkyna nemala vo svojom liste z 5. júna 2002 uvádzat, ze suma 10,715 miliardy eur zahrna obrat spolocnosti SKW dosiahnutý za sest mesiacov po fúzií so spolocnostou Degussa-Hüls a na druhej strane, ze podla správy o cinnosti zalobkyne doslo k fúzii oboch spolocností so spätnou úcinnostou k 30. júnu 2000, ako to okrem iného dosvedcuje skutocnost, ze zalobkyna mohla pripravit úctovnú závierku skupiny k 31. decembru 2000, zahrnujúc úctovné závierky spolocností Degussa-Hüls a SKW. 267 Pokial ide o druhú z týchto výhrad, Komisia po prvé tvrdí, ze pri výpocte výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia zohladnila okrem obratu zalobkyne jej úcast na velmi závaznom porusení (odôvodnenie c. 293) a podiel zalobkyne na trhu v roku 1998 na svetovej úrovni a na úrovni EHP. 268 Po druhé Komisia poznamenáva, ze porusenie pokracovalo do februára 1999, teda po fúzií spolocností Degussa a Hüls (odôvodnenie c. 306). V tejto súvislosti zalobkyna v priebehu správneho konania uvádza obrat za rok 1998/1999 vo výske 12,354 miliardy eur. 269 Podla Komisie vsak obrat vo výske 8,1, 10,715, 12,354 alebo 16,9 miliardy eur v kazdom prípade odôvodnuje kvalifikáciu podniku zalobkyne ako velkého, a teda zvýsenie pokuty z dôvodov uvedených v odôvodnení c. 303. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 270 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka na jednej strane, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu, pokial ide o jej obrat za rok 2000, a na druhej strane, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze na úcely stanovenia zvýsenia pokuty pouzila jej obrat za rok 2000, zatial co podla Rozhodnutia porusenie skoncilo vo februári 1999. 271 Je potrebné najskôr preskúmat druhú z týchto výhrad. O zohladnení obratu zalobkyne za rok 2000 272 Pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale tiez súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 106). 273 V tejto súvislosti usmernenia dalej stanovujú, ze okrem vlastnej povahy porusenia, jeho konkrétneho dopadu na trh a geografického rozsahu, je potrebné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit pokutu vo výske, ktorá zabezpecí jej dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 274 Mozno tiez zohladnit skutocnost, ze velké podniky môzu lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (bod 1 A piaty odsek). 275 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 303 uviedla, bez toho, aby výslovne odkazovala na uvedené usmernenia, ze bolo potrebné "zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok [pokuty] a zohladnit skutocnost, ze velké podniky majú právne a ekonomické znalosti a infrastruktúry, ktoré im umoznujú lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze". V odôvodneniach c. 304 a 305 sa tak domnieva, ze vzhladom na celkové výsky obratu spolocností Aventis, Degussa a Nippon Soda, teda 22,3 miliardy eur, 16,9 miliardy eur a 1,6 miliardy eur za úctovný rok 2000, bolo potrebné zvýsit východiskovú sumu vypocítanú v závislosti od relatívneho významu spolocností Aventis a Degussa na relevantnom trhu o 100 %, aby sa tak zohladnila ich velkost a celkové zdroje. 276 Podla Rozhodnutia sa Komisia správne domnieva, ako uz bolo skôr rozhodnuté, ze porusenie skoncilo vo februári 1999. Je vsak potrebné konstatovat, ako to poznamenáva zalobkyna, ze Komisia zalozila svoje posúdenie zvýsenia základnej ciastky na výske obratu dotknutých podnikov, ktoré dosiahli v priebehu roka 2000 (odôvodnenie c. 304), teda po ukoncení porusenia. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne nemôze mat táto okolnost za následok neplatnost metódy výpoctu uplatnovanej Komisiou. 277 Z odôvodnenia c. 303 vyplýva, ze Komisia vzala do úvahy dve skutocnosti, ktoré odôvodnujú zvýsenie základnej ciastky o 100 %, pokial ide o spolocnosti Aventis a Degussa. Takéto zvýsenie bolo na jednej strane nevyhnutné na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty a na druhej strane, aby sa zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú právne a ekonomické struktúry, ktoré im umoznujú lepsie posúdit porusujúcu povahu ich správania. 278 Pokial ide o prvú z týchto skutocností, je potrebné pripomenút, ze odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania Zmluvou stanovených pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Súd prvého stupna vsak zastáva názor, ze tento ciel mozno platne dosiahnut len pri zohladnení situácie podniku v den ulozenia pokuty. 279 Je totiz potrebné rozlisovat medzi na jednej strane rozsahom porusenia na trhu a castou zodpovednosti, ktorú znása kazdý úcastník kartelu (co pokrýva bod 1 A stvrtý a siesty odsek usmernení), a na druhej strane odstrasujúcim úcinkom, ktorý musí zabezpecit ulozenie pokuty. 280 Pokial ide o rozsah porusenia na trhu a cast zodpovednosti, ktorú znása kazdý úcastník kartelu, bolo uz rozhodnuté, ze cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu (pozri najmä rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 121, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 369) a ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643). 281 Tento postup okrem iného pouzila Komisia v odôvodneniach c. 294 az 302 pri stanovení výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia. Komisia pri tejto prílezitosti zohladnila podiel kazdého podniku, ktorý je na trhu s metionínom v roku 1998 na svetovom trhu a na trhu EHP v poslednom kalendárnom roku trvania porusenia, a z toho vyvodila, ze Aventis a Degussa predstavujú prvú kategóriu, a Nippon Soda druhú kategóriu, takze sa voci nim malo uplatnit odlisné zaobchádzanie. Zalobkyna napokon tento záver nespochybnuje. 282 Preto je potrebné v tomto stádiu uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia vzala do úvahy len obrat nového subjektu spolocnosti Degussa AG (Düsseldorf), ktorý vznikol v roku 2000, a svoje odôvodnenie tak oprela len o odstrasujúci ciel bez toho, aby zohladnila poskodenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z jeho správania v case porusenia, nie je dôvodné. 283 Aj ked druhý z týchto pojmov, a to nutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje vsak, aby výska pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. 284 Súd prvého stupna uz poukázal na to, ze jeden z dotknutých podnikov "vzhladom na svoj obrovský celkový obrat v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu lahsie zhromazdí prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela" (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 241). 285 No v dôsledku postúpení a koncentrácií môzu celkové zdroje podniku znacne kolísat, a to smerom hore alebo dole, v relatívne krátkej dobe, najmä v období od ukoncenia porusenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Z toho vyplýva, ze na to, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel a súcasne dodrzala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdit ku dnu ulozenia pokuty. V tejto súvislosti je z tých istých dôvodov potrebné poznamenat, ze v rámci clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je maximálna výska pokuty, ktorá je stanovená na 10 % obratu dotknutého podniku, urcovaná podla obratu dosiahnutého v priebehu obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia (rozsudok Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 85). 286 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné sa domnievat, ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa oprela o obrat vztahujúci sa k roku, ktorý nasledoval po ukoncení porusenia. Je vsak potrebné poznamenat, ze v súlade s tým, co bolo uvedené vyssie, a s ohladom na to, ze Rozhodnutie bolo prijaté 2. júla 2002, Komisia mala na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty v zásade zohladnit obrat, ktorý jednotlivé osoby, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, dosiahli v obchodnom roku 2001. Na otázku Súdu prvého stupna pocas pojednávania vsak Komisia na jednej strane odpovedala, ze obrat spolocností Sumitomo a Nippon Soda za tento rok nebol v case prijatia Rozhodnutia k dispozícií a na druhej strane, ze obrat, ktorý dotknuté podniky dosiahli v roku 2000, bol overený audítorom. Je vsak potrebné sa domnievat, ze tieto okolnosti, ktoré zalobkyna nespochybnuje, môzu odôvodnit skutocnost, ze Komisia nezohladnila obrat dosiahnutý dotknutými podnikmi v roku 2001, ale posledný údaj o obrate, ktorý mala k dispozícii, a to obrat za obchodný rok 2000. 287 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat to, ze pri stanovení zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku zohladnila obrat dosiahnutý zalobkynou v roku 2000. 288 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nesprávne zohladnila obrat vychádzajúci z fúzie spolocností Degussa a Hüls v roku 1998 a z fúzie spolocností Degussa-Hüls a SKW v roku 2000, ku ktorým doslo po ukoncení porusenia, okrem toho, ze je ciastocne nepodlozené, kedze sa preukázalo, ze porusenie skoncilo vo februári 1999, je v tejto súvislosti irelevantné. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze okolnosti prejednávanej veci presne ilustrujú nutnost posudzovat celkové zdroje dotknutého podniku podla posledného dostupného údaju o obrate. 289 Pokial ide o druhú skutocnost, ktorú Komisia zohladnila na úcely zvýsenia základnej ciastky pokuty, a to právne a ekonomické infrastruktúry, ktorými podniky disponujú, aby mohli posúdit porusujúcu povahu svojho správania, je potrebné zdôraznit, na rozdiel od toho, co bolo uvedené vyssie, ze jej cielom je viac potrestat velké podniky, pri ktorých sa predpokladá, ze majú dostatocné znalosti a strukturálne prostriedky, aby boli schopné rozpoznat porusujúcu povahu svojho správania a odhadnút zisky, ktoré by z toho prípadne plynuli. 290 Je vsak potrebné sa domnievat, ze v tomto prípade sa musí obrat, na základe ktorého Komisia urcuje velkost predmetných podnikov, a teda aj ich schopnost rozpoznat povahu a dôsledky svojho správania, vztahovat na ich situáciu v case porusenia. V prejednávanej veci Komisia teda nebola, pokial ide o tento aspekt, oprávnená zohladnit obrat zalobkyne dosiahnutý za rok 2000, kedze porusenie bolo ukoncené vo februári 1999. 291 Toto zistenie vsak samo osebe nemôze narusit platnost záveru Komisie, podla ktorého sa základná ciastka ulozená zalobkyni má zvýsit o 100 %. 292 Na jednej strane totiz podla odôvodnení c. 303 az 305 Rozhodnutia: "Dostatocný odstrasujúci úcinok 303 S cielom zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok a zohladnit skutocnost, ze velké podniky majú právne a ekonomické znalosti, ktoré im umoznujú lepsie posúdit porusujúcu povahu ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia okrem toho urcí, ci je vhodné túto východiskovú sumu pre ktorýkolvek podnik upravit. 304 S celosvetovým obratom 22,3 miliardy eur a 16,9 miliardy eur v roku 2000, sú Aventis a Degussa omnoho významnejsie subjekty ako Nippon Soda (s celosvetovým obratom 1,6 miliardy eur v roku 2000). V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, ze je potrebné zvýsit východiskovú sumu stanovenú v závislosti od relatívneho významu na relevantnom trhu tak, aby sa zohladnila velkost a celkové zdroje spolocností Aventis a Degussa. 305 S ohladom na vyssie uvedené sa Komisia domnieva, ze na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, je potrebné v prípade spolocností Degussa a Aventis zvýsit východiskovú sumu stanovenú v odôvodnení c. 302 o 100 % (× 2) na 70 miliárd eur..." [neoficiálny preklad] 293 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ak Komisia zmienuje údaj o právnych a ekonomických infrastruktúrach, v skutocnosti tým odôvodnuje zvýsenie základnej ciastky nutnostou dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty, ako o tom svedcí záver uvedený v odôvodnení c. 305 a samotný názov casti. 294 Na druhej strane je v kazdom prípade potrebné poznamenat, ze celkový obrat zalobkyne za rok 1997/1998 dosahuje podla údajov, ktoré predlozila, priblizne 15,9 miliardy DEM. Nemozno vsak tvrdit, ze v dôsledku toho zalobkyna nemala právne a ekonomické infrastruktúry, ktorými disponujú velké podniky, co zalobkyna okrem iného ani netvrdí. Zohladnenie obratu zalobkyne v roku 2000 (stanoveného Komisiou na 16,9 miliardy eur) teda nemôze mat akýkolvek dopad na úvahu Komisie, podla ktorej sa základná ciastka mala zvýsit, aby sa tak zohladnila skutocnost, ze zalobkyna disponuje zdrojmi potrebnými na to, aby mohla posúdit porusujúcu povahu svojho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. 295 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalobkyne zalozený na tom, ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked pri odôvodnení zvýsenia sumy pokuty stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia zohladnila svoj obrat za rok 2000, nemôze odôvodnit zrusenie Rozhodnutia, ani znízenie výsky pokuty. O nesprávnom skutkovom posúdení, pokial ide o výsku obratu zalobkyne za rok 2000 296 Zalobkyna tvrdí, ze výska obratu za rok 2000 (16,9 miliardy eur), ktorý Komisia zohladnila, je nesprávna, kedze v skutocnosti dosahuje 10,715 miliardy eur, ako to vyplýva z listu, ktorý 5. júna 2002 poslala Komisii v odpovedi na jej ziadost z 28. mája 2002. 297 Zalobkyna vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna a na pojednávaní uviedla, ze obrat vo výske 10,715 miliardy eur bol ako jediný overený audítormi za zodpovedajúci vseobecne uznávaným zásadám úctovníctva Spojených státov (United States generally accepted accounting principles). Tvrdí, ze v prípade, ak právo Spolocenstva nestanoví pravidlá pre výpocet obratu podnikov, právna istota vyzaduje, aby sa zobral do úvahy len obrat, ktorý bol urcený a overený v súlade s pravidlami uplatnitelnými na dotknuté podniky, v prejednávanej veci teda v súlade s uvedenými zásadami úctovníctva. 298 Komisia tvrdí, ze nou zohladnená suma 16,9 miliardy eur vyplýva z výrocnej správy zalobkyne za rok 2000. Komisia vsak na pojednávaní pripustila, ze výska obratu, ktorá sa mala zohladnit, mala odrázat skutocnú situáciu podniku a ze vzhladom na to, ze k fúzii zalobkyne a SKW doslo 1. júla 2000, nie je potrebné zvolit pro forma obrat, ktorý SKW dosiahla v období od 1. januára do 30. júna 2000. 299 Zo spisu a najmä z odpovedí zalobkyne na písomné otázky Súdu prvého stupna vyplývajú tieto skutocnosti: - suma 16,9 miliardy eur zohladnená Komisiou zahrna pro forma hodnotenie obratu spolocnosti SKW v období od 1. januára do 31. decembra 2000, ako aj obrat dosiahnutý v troch vedlajsích odvetviach cinnosti (dmc˛, Dental a Phenolchemie) prevedených zalobkynou v roku 2001 (dalej len "obrat dosiahnutý v troch odvetviach cinnosti prevedených v roku 2001"), - suma 10,715 miliardy eur uvedená zalobkynou zahrna len obrat spolocnosti SKW dosiahnutý v období od 1. júla do 31. decembra 2000 a vylucuje obrat dosiahnutý v troch odvetviach cinnosti prevedených v roku 2001, - obrat dosiahnutý v troch oblastiach cinnosti prevedených v roku 2001 dosahuje sumy 4,131 miliardy eur. 300 Úcastníci konania sa na pojednávaní dohodli na týchto údajoch, ktoré Súd prvého stupna vzal na vedomie. 301 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze rozdiel medzi výskami obratu uvádzanými úcastníkmi konania mozno vysvetlit skutocnostou, ze tieto sumy nie sú zlozené z tých istých prvkov. Zatial co suma zohladnená Komisiou zahrna tak obrat dosiahnutý spolocnostou SKW v období od 1. januára do 31. decembra 2000, ako aj obrat dosiahnutý v troch odvetviach cinnosti prevedených v roku 2001, obrat uvádzaný zalobkynou na jednej strane zahrna len obrat SKW dosiahnutý v období od 1. júla do 31. decembra 2000 a na druhej strane nezahrna obrat dosiahnutý v troch odvetviach cinnosti prevedených v roku 2001. 302 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze, ako uz bolo uvedené vyssie, v rámci stanovenia prípadného zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej odstrasujúci úcinok je potrebné zohladnit financnú schopnost a skutocné zdroje podniku v case ulozenia pokuty, a nie pro forma hodnotenie zapísané v jej fiktívnej súvahe, vyplývajúcej z uplatnenia úctovných pravidiel, ktorými sa dotknutý podnik riadi. 303 Preto nie je potrebné zohladnit ani pro forma obrat spolocnosti SKW za obdobie od 1. januára do 30. júna 2000, ani pro forma odpocet z obratu dosiahnutého v troch odvetviach prevedených v roku 2001. 304 Je totiz nutné konstatovat, ze pocas obchodného roka 2000, ktorý by sa mal zohladnit pri stanovení zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, v súlade s tým, co bolo uvedené vyssie, zalobkyna na jednej strane nemala príjem z obratu dosiahnutého spolocnostou SKW v období od 1. januára do 30. júna 2000, kedze k fúzii zalobkyne s touto spolocnostou doslo 1. júla 2000, ale na druhej strane mala príjem z obratu dosiahnutého v troch odvetviach prevedených v roku 2001. 305 V dôsledku toho relevantný obrat v prejednávanej veci vyplýva zo súctu obratu vo výske 10,715 miliardy eur uvádzaného zalobkynou a obratu vo výske 4,131 miliardy eur dosiahnutého v troch odvetviach cinnosti prevedených v roku 2001, teda 14,846 miliardy eur. 306 Ziadne z tvrdení Komisie, ktorá okrem iného na pojednávaní pripustila, ze obrat zohladnený v Rozhodnutí bol nesprávny, nemôze tento záver spochybnit. 307 Po prvé skutocnost, ze zalobkyna vo svojej odpovedi z 10. januára 2002 na oznámenie o výhradách z 1. októbra 2001 (dalej len "OV") nevzniesla ziadnu námietku, pokial ide o zohladnenie sumy 16,9 miliardy eur, nielenze nie je sama osebe rozhodujúca, ale okrem toho nie je ani relevantná vzhladom na to, ze Komisia túto sumu uviedla iba v casti opisujúcej clenov kartelu, pricom OV okrem toho neobsahuje ziaden odhad predpokladanej pokuty. Aj ked Komisia v kazdom prípade zamýslala zohladnit uvedenú sumu v OV, bolo potrebné si napokon polozit otázku o dôvodoch, preco zalobkyni 28. mája 2002 poslala ziadost o informácie na úcely získania údajov týkajúcich sa jej obratu. Okrem toho je nutné konstatovat, ze zalobkyna vo svojej odpovedi z 5. júna 2002 na túto ziadost o informácie výslovne zmienila, ze obrat vo výske 10,715 miliardy eur uvedený za rok 2000 zahrna len obrat SKW od 1. júla do 31. decembra 2000. Z toho vyplýva, ze Komisia mohla konstatovat nesúlad medzi touto sumou a sumou 16,9 miliardy uvedenou v OV. Za týchto okolností Komisia mohla alebo dokonca musela poziadat zalobkynu o dodatocné informácie, aby sa ubezpecila o správnosti sumy, ktorá sa mala zohladnit. 308 Po druhé skutocnost, ze zalobkyna povazovala pro forma hodnotenie, ktoré je uvedené v jej výrocnej správe za významnejsie z ekonomického hladiska, na jednej strane Komisia nepreukázala a na druhej strane v ziadnom prípade nemôze vyvrátit záver, podla ktorého má Komisia pri posudzovaní odstrasujúceho úcinku, ktorý pokuta musí mat, povinnost zohladnit skutocnú situáciu podniku v case hodnotenia pokuty, ktorú zamýsla ulozit, co okrem iného na pojednávaní uznala. 309 Nakoniec po tretie je na rozdiel od domnienok Komisie potrebné zdôraznit, ze zalobkyna v ziadnom prípade netvrdí, ze pri urcovaní výsky jej obratu za rok 2000 by sa mal zohladnit len obrat spolocnosti Degussa-Hüls bez obratu spolocnosti SKW z dôvodu zápisu fúzie do obchodného registra 9. februára 2001. V liste, ktorý zalobkyna poslala Komisii 5. júna 2002, okrem iného jednoznacne uvádza, ze uvedená výska obratu zahrna obrat SKW za posledných sest mesiacov roku 2000. Tvrdenie Komisie zalozené na tejto úvahe je teda irelevantné. 310 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze obrat, ktorý Komisia zohladnila pri urcovaní zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, je nesprávny. Táto suma vsak pre Komisiu nepredstavuje nutný podklad pre konstatovanie porusenia, na ktorom sa zalobkyna podielala. Chyba, ktorej sa Komisia dopustila, totiz môze mat dopad len na stanovenie výsky pokuty, voci ktorej má Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc. Z toho vyplýva, ze nesprávna výska obratu, ktorú Komisia zohladnila, nemôze mat za následok zrusenie Rozhodnutia. Zaloba zalobkyne sa musí v tomto zmysle zamietnut. 311 Súd prvého stupna vsak môze preskúmat, ci táto okolnost môze spôsobit porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a odôvodnit tak znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 2. O porusení zásady zákonnosti trestov, povinnosti odôvodnenia a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri zvýsení pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku a) O porusení zásady zákonnosti trestov a povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 312 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri urcovaní zvýsenia základnej ciastky pokuty nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, z ktorého mali vyplynút kritériá týkajúce sa urcenia výsky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 173). Okrem toho spochybnuje zvýsenie základnej ciastky pokuty o 100 %, ktoré Komisia vykonala z dôvodu odstrasujúceho úcinku, ktorý pokuta musí mat, kedze sa uvedené zvýsenie javí ako svojvolné a nemôze byt predmetom akejkolvek kontroly zákonnosti. Cielom tejto metódy je ponechat Komisii úplnú slobodu rozhodovania pri stanovovaní výsky pokuty, a to bez ohladu na pôvodne stanovenú základnú ciastku pokuty. 313 Komisia sa domnieva, ze táto argumentácia nie je dôvodná. Tvrdí, ze Rozhodnutie v odôvodneniach c. 303 az 305 jasne uvádza dôvody, ktoré ju viedli k zdvojnásobeniu základnej ciastky pokuty ulozenej zalobkyni. Posúdenie Súdom prvého stupna 314 Pokial ide najskôr o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, je nutné konstatovat, ze v odôvodneniach c. 303 az 305 Rozhodnutia sa jasne uvádza, ze základom pre zvýsenie základnej ciastky pokuty v prípade zalobkyne o 100 %, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti porusenia, je nutnost zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty s ohladom na velkost a celkové zdroje zalobkyne a zohladnenie skutocnosti, ze velké podniky majú právnu a ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lahsie posúdit povahu svojho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Rozhodnutie dalej na úcely odôvodnenia zvýsenia východiskovej sumy pokuty vyslovene uvádza obrat zalobkyne dosiahnutý v roku 2000. 315 Z Rozhodnutia tak jasne vyplývajú úvahy Komisie umoznujúce zalobkyni oboznámit sa s kritériami posúdenia, ktoré boli zohladnené pri zvýsení pokuty, ako aj spochybnit ich dôvodnost a Súdu prvého stupna vykonat preskúmanie. Výhrada zalobkyne zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia sa teda musí v tomto bode zamietnut. 316 Pokial sa zalobkyna dalej domnieva, ze metóda spocívajúca v zdvojnásobení základnej ciastky je svojvolná a predstavuje porusenie zásady zákonnosti trestov, je potrebné pripomenút, ze nutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty je legitímnym cielom, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty a ktorý smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou. Ako vsak uz bolo uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu, Komisia má povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady a najmä zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, a to nielen pri urcovaní základnej ciastky pokuty, ale aj pri zvysovaní tejto ciastky s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok. 317 Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia skutocne disponuje potrebnou mierou volnej úvahy pri stanovení sadzby zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku, nic to nemení na tom, ze jej právomoc je obmedzená na dodrziavanie uvedených zásad, ktoré je predmetom súdneho preskúmania, v rámci ktorého má Súd prvého stupna okrem iného neobmedzenú právomoc súdneho preskúmania. Výhrada zalobkyne sa teda musí zamietnut. b) O porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 318 Zalobkyna tvrdí, ze zvýsenie ciastky pokuty stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia (35 miliónov eur) o 100 % zo strany Komisie, na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku uvedenej pokuty, predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 319 Tvrdí, ze podla jej odhadov dosahovala velkost spolocnosti Degussa v roku 2000 sotva polovicu velkosti spolocnosti Aventis. Ulozením rovnakého zvýsenia pokuty obom podnikom tak mala Komisia porusit zásadu rovnosti zaobchádzania a to aj v prípade, ze by sa zohladnila ciastka, ktorú Komisia stanovila nesprávne. Vzhladom na to, ze sa výska jej obratu pohybuje medzi obratom spolocnosti Nippon Soda a obratom spolocnosti Aventis, zalobkyna tvrdí, ze zvýsenie, ktoré sa malo voci nej uplatnit, zodpovedá polovici zvýsenia uplatneného voci spolocnosti Aventis, vo výsledku teda 27,5 miliónov eur. 320 Zalobkyna sa okrem toho domnieva, ze zdvojnásobenie základnej ciastky predstavuje porusenie zásady proporcionality trestov, pretoze cielu odstrasenia bol pripísaný nadmerný význam vzhladom na porusenie, ktoré sa jej vytýka. 321 Komisia tvrdí, ze zdvojnásobenie základnej ciastky pokuty v prípade spolocností Aventis a Degussa odráza skutocnost, ze tieto dva podniky sú vzhladom na ich velkost a ich celkové zdroje jednoznacne väcsie ako Nippon Soda (odôvodnenie c. 304). 322 V tejto súvislosti pripomína, ze zvýsenie základnej ciastky zodpovedá nutnosti zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty a prípadne zohladnit to, ze velké podniky majú väcsie ekonomické znalosti a infrastruktúry (odôvodnenie c. 303). V prejednávanej veci vsak bolo predovsetkým potrebné zohladnit rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane zalobkynou a spolocnostou Aventis a na druhej strane spolocnostou Nippon Soda (odôvodnenie c. 304). V prípade, ze by totiz bolo potrebné zohladnit sumu uvádzanú zalobkynou, výska jej obratu by bola 6,7-násobkom obratu spolocnosti Nippon Soda, zatial co obrat spolocnosti Aventis predstavuje len dvojnásobok obratu zalobkyne. Komisia tak v kazdom prípade musela priznat rovnaké zaobchádzanie zalobkyni a spolocnosti Aventis. Komisia okrem toho pripomína, ze nie je potrebné uplatnit aritmetický vzorec, podla ktorého sa výska pokuty zvysuje úmerne k obratu dotknutého podniku, kedze sa úcel zvýsenia pokút mohol dosiahnut kategorizáciou podnikov podla ich velkosti (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 464). Posúdenie Súdom prvého stupna 323 Pokial ide o výhradu zalobkyne zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné pripomenút, ako to poznamenáva Komisia, ze prístup spocívajúci v rozdelení clenov kartelu do niekolkých kategórií, co viedlo k pausalizovaniu východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, aj ked neberie do úvahy rozdiely vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie, nemôze byt zásadne povazovaný za protiprávny (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, body 217 az 221). Komisia totiz nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zabezpecit, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat (pozri rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 385, a tam citovanú judikatúru). 324 Podla judikatúry to vsak nic nemení na tom, ze takéto rozdelenie do kategórií musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 406). V tom istom zmysle stanovujú usmernenia vo svojom bode 1 A siestom odseku, ze "znacná" disparita vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia tej istej povahy, môze najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho podla judikatúry musí byt výska pokút aspon primeraná vo vztahu k skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 106). 325 V dôsledku toho, ak Komisia rozdelí dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút, stanovenie prahových hodnôt pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudky CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 416, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 298). 326 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodneniach c. 294 az 301 Rozhodnutia vykonala roztriedenie podnikov do kategórií s ohladom na ich podiely na trhu. Toto roztriedenie, ktoré zalobkyna nespochybnuje, vedie v odôvodnení c. 302 k stanoveniu základnej ciastky urcenej v závislosti od závaznosti porusenia na 35 miliónov eur pre spolocnosti Degussa a Aventis a na 8 miliónov eur pre spolocnost Nippon Soda. 327 Zalobkyna vsak namieta skutocnost, ze Komisia na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty uplatnila na spolocnosti Degussa a Aventis rovnakú sadzbu zvýsenia (100 %) s ohladom na ich celkový obrat, zatial co výsky ich obratu sú podla nej odlisné. 328 Je vsak potrebné zdôraznit, ze vzhladom na ciel, ktorý sleduje, a to prispôsobit výsku pokuty celkovým zdrojom podniku a jeho schopnosti zhromazdit financné prostriedky potrebné na zaplatenie uvedenej pokuty, smeruje stanovenie sadzby zvýsenia základnej ciastky pokuty na úcely zabezpecenia jej dostatocne odstrasujúceho úcinku skôr k zabezpeceniu úcinnosti pokuty nez k upozorneniu na skodlivé úcinky porusenia na beznú hospodársku sútaz, a teda na jeho závaznost. 329 Z toho vyplýva, ze poziadavka týkajúca sa objektívne odôvodnenej povahy metódy spocívajúcej v roztriedení podnikov do kategórií sa musí vykladat striktnejsie v prípade, ak sa táto kategorizácia vykonáva nie na úcely stanovenia výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, ale na úcely urcenia zvýsenia základnej ciastky s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. 330 Je totiz potrebné pripomenút, ze podla judikatúry aj ked sa v rámci stanovenia výsky pokuty v závislosti od závaznosti na niektoré podniky v dôsledku roztriedenia uplatnuje základná ciastka pokuty v totoznej výske, zatial co sú rozdielnej velkosti, je toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené prednostou, ktorú má pri urcovaní závaznosti porusenia jeho povaha pred velkostou podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 50 az 53, a rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 411). 331 Toto odôvodnenie sa vsak neuplatní pri urcovaní sadzby zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, a to vzhladom na to, ze toto zvýsenie je zásadne a objektívne zalozené na velkosti a zdrojoch podnikov a nie na povahe porusenia. Je potrebné dalej zdôraznit, ze v Rozhodnutí bola stanovená sadzba zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, zatial co základná ciastka závislá od závaznosti bola urcená vopred (odôvodnenie c. 303). 332 Z odôvodnenia c. 304 Rozhodnutia, ktoré uvádza, ze "je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty stanovenú v závislosti od relatívneho významu na relevantnom trhu tak, aby sa zohladnila velkost a celkové zdroje spolocností Aventis a Degussa" [neoficiálny preklad],dalej vyplýva, ze Komisia okrem toho, ze zalobkyna má právne a ekonomické infrastruktúry, ktoré jej umoznujú posúdit protisútaznú povahu jej správania a dôsledky z toho vyplývajúce, neuvádza ziadnu dalsiu skutocnost, ktorá by mohla objektívne odôvodnit, ze sumy vztahujúce sa na zalobkynu a Aventis by sa mali zvýsit v rovnakej miere. 333 Za týchto okolností a vzhladom na to, ze sa Komisia v odôvodnení c. 304 výslovne oprela o celkový obrat dotknutých podnikov, je potrebné sa domnievat, ze sadzba zvýsenia sumy pokuty stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia mala prinajmensom priblizne odrázat znacný rozdiel medzi uvedenými sumami. 334 Ak vsak Komisia mohla povazovat výsku obratu spolocnosti Degussa (16,9 miliardy eur) a Aventis (22,3 miliardy eur) v roku 2000 za preukazujúcu to, ze sú "omnoho významnejsími subjektmi nez Nippon Soda" (1,6 miliardy eur) a ze sa tak pokuta ulozená spolocnosti Nippon Soda s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok nemala zvýsit, je nutné konstatovat, ze voci spolocnostiam Degussa a Aventis uplatnila rovnakú sadzbu zvýsenia, zatial co podla vlastných údajov Komisie mala Degussa obrat priblizne o 25 % nizsí, nez bol obrat spolocnosti Aventis. Tento podiel dosahuje dokonca viac ako 33 %, ak sa do úvahy vezme obrat vo výske 14,846 miliardy eur, a to v súlade s tým, co bolo uvedené v bodoch 302 az 305 vyssie. 335 Komisia teda nemohla bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, zvýsit pokutu stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia rovnakou sadzbou, akú uplatnila voci spolocnosti Aventis. 336 Ziadne z tvrdení Komisie nemôze spochybnit tento záver. 337 Po prvé, je pravda, ze bolo potrebné zohladnit velký rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane spolocnostami Degussa a Aventis a na druhej strane spolocnostou Nippon Soda, ktorý odôvodnoval nezvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Nippon Soda z dôvodu odstrasujúceho úcinku, nemôze táto okolnost Komisiu zbavit povinnosti zohladnit tiez rozdiel vo velkosti medzi na jednej strane spolocnostou Degussa a na druhej strane spolocnostou Aventis. Táto analýza platí o to viac, ze nesprávna výska obratu urcená Komisiou v skutocnosti viedla k podceneniu tohto rozdielu. 338 Po druhé, ako bolo uvedené vyssie, aj ked je pravda, ze Komisia nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zabezpecit, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi predmetnými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat (pozri rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 385, a tam citovanú judikatúru), nic to nemení na tom, ze kategorizácia podnikov musí byt v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania objektívne odôvodnená, pricom sa táto poziadavka musí vykladat striktnejsie v prípade, ak je cielom kategorizácie nie stanovenie závaznosti porusenia zo strany kazdého podniku, ale stanovenie sadzby zvýsenia sumy pokuty stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, ktoré sleduje odlisný a autonómny úcel a ktoré je zalozené na objektívnom posúdení schopnosti podnikov zhromazdit financné prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty. 339 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna domnieva, ze v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci je potrebné znízit sadzbu zvýsenia pokuty stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia, ktorá bola uplatnená voci spolocnosti Degussa tak, aby táto sadzba odrázala znacný rozdiel vo velkosti medzi spolocnostami Degussa a Aventis (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, body 244 az 249). 340 V tejto súvislosti je vsak potrebné uviest, ze aj ked Komisia zalozila stanovenie sadzby zvýsenia pokuty hlavne na nutnosti zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, ako vyplýva z názvu casti zahrnujúcej odôvodnenia c. 303 az 305, ako aj zo samotných odôvodnení c. 304 a 305, v odôvodnení c. 303 rovnako zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú právne a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktoré im umoznujú lepsie posúdit porusujúcu povahu ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Ako vsak poznamenáva Komisia a ako uz bolo uvedené vyssie, nie je v tejto súvislosti potrebné rozlisovat medzi dvomi podnikmi, ktorých obrat v kazdom prípade odôvodnuje, aby sa kvalifikovali ako velké podniky, ktoré majú takéto infrastruktúry k dispozícií. 341 Z toho vyplýva, ze je potrebné toto hladisko zohladnit, a to vzhladom na to, ze znak spolocný pre spolocnosti Aventis a Degussa, totiz, ako uz bolo uvedené vyssie, disponovanie právnou a ekonomickou infrastruktúrou v dôsledku ich velkosti, odôvodnuje, ze sadzba zvýsenia neodráza vsetky rozdiely medzi výskami obratu týchto podnikov. 342 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze je zalobkyni potrebné sumu pokuty stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia, t. j. 30 miliónov eur v súlade s vyssie uvedeným bodom 254, zvýsit o 80 % na 54 miliónov eur. 343 Za týchto okolnosti, pokial ide o druhú výhradu uvedenú zalobkynou v replike a zalozenú na porusení zásady proporcionality, sa Súd prvého stupna domnieva, ze zvýsenie základnej ciastky o 80 % nemozno s ohladom na celkovú velkost zalobkyne povazovat za neprimerané vzhladom na jej zodpovednost v rámci kartelu a schopnost významne narusovat hospodársku sútaz, ktoré vyplývajú z jej podstatného podielu na trhu s metionínom v case trvania porusenia (rádovo vo výske 25 % na trhu EHP v roku 1998), co Komisia nálezite zohladnila (odôvodnenia c. 297 az 301). Takéto zvýsenie teda nemôze viest k tomu, aby sa cielu odstrasenia prisúdila nenálezitá dôlezitost vzhladom na správanie, ktoré sa zalobkyni vytýka. Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 3. O nesprávnom posúdení, pokial ide o odstrasujúci úcinok pokuty s ohladom na správanie zalobkyne po ukoncení porusenia. a) Tvrdenia úcastníkov konania 344 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze sa domnievala, ze bolo potrebné zdvojnásobit základnú ciastku pokuty, precenila odstrasujúci úcinok uvedenej pokuty, pricom opomenula zohladnit skutocnost, ze Degussa ukoncila porusenie predtým nez Komisia zahájila konanie a potom okamzite prijala opatrenia na zabránenie akýmkolvek budúcim poruseniam, t. j. "program zosúladenia s platnými pravidlami". Konkrétne, Komisia v odôvodnení c. 330 Rozhodnutia údajne nesprávne zamietla predmetné snahy zalobkyne, ked tvrdí, ze tieto snahy nemohli s ohladom na usmernenia predstavovat polahcujúce okolnosti. Takýto postoj by totiz neodmenoval podniky, ktoré sa chcú ubezpecit o dodrzovaní ustanovení práva hospodárskej sútaze a voci ktorým nie je v tejto súvislosti potrebné prijímat opatrenia na úcely dodatocného odstrasujúceho úcinku. 345 Zalobkyna upozornuje, ze ak sa usmernenia majú vykladat v tom zmysle, ze správanie zalobkyne nemá v prejednávanej veci ziadny dopad na výsku pokuty, boli by v tomto rozsahu v rozpore so zásadou proporcionality trestných cinov a trestov, ktorá sa uplatnuje v právom poriadku Spolocenstva ako vseobecne uznávaná zásada právneho státu podla clánku 6 ods. 1 EÚ. 346 Nakoniec zalobkyna poznamenáva, ze pojem odstrasovania zahrna preventívne hladisko s ohladom na pôvodcu porusenia (individuálna prevencia) a s ohladom na ostatné hospodárske subjekty, ktoré by sa v budúcnosti mohli dopustit podobného porusenia (vseobecná prevencia). V prejednávanej veci je individuálna prevencia zabezpecená uz tým, ze zalobkyna prijala program zosúladenia s platnými predpismi. Ak sa vsak Komisia domnieva, ze ku zvýseniu vedú len dôvody vseobecnej prevencie, potom je podla zalobkyne toto zvýsenie v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a Súdu prvého stupna (rozsudky Súdneho dvora z 28. októbra 1975, Rutili, 36/75, Zb. s. 1219, body 51 az 53; z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, body 27 az 30, a z 10. februára 2000, Nazli a i., C-340/97, Zb. s. I-957, bod 63). 347 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada nie je dôvodná. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 348 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka, ze pri posudzovaní odstrasujúceho úcinku, ktorý pokuta musí mat, nezohladnila na jednej strane skutocnost, ze ukoncila porusenie pred zahájením konania Komisiou, a na druhej strane, ze prijala vnútorný program zosúladenia s právom Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 349 Pokial ide o prvú z týchto skutocností, stací pripomenút, ze aj ked podla Rozhodnutia bolo porusenie ukoncené vo februári 1999, teda pred zahájením konania 1. októbra 2001, k jeho ukonceniu doslo z iniciatívy spolocnosti Rhône-Poulenc, ako uvádza odôvodnenie c. 185. Okrem toho sa zalobkyna, ktorá toto zistenie skutocne nepopiera, v kazdom prípade obmedzuje na tvrdenie, ze k ukonceniu porusenia doslo v roku 1997 následne po odchode pána H. zo spolocnosti Rhône-Poulenc a v dôsledku politiky jeho nástupcov. Nemôze sa teda odvolávat na túto okolnost, aby sa domohla znízenia zvýsenia z dôvodu potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Navyse skutocnost, ze porusenie bolo v den zahájenia konania ukoncené, nemôze v ziadnom prípade predstavovat dôkaz preukazujúci, ze zalobkyna v budúcnosti zamýslala definitívne dodrziavat pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Úcelom prevencie sledovaným ulozením pokuty, ktorú zalobkyna uvádza, vsak nie je len ukoncit porusenie, ale tiez zabránit tomu, aby subjekty, ktoré sa dopustili porusenia, zopakovali neskôr svoje správanie. 350 Pokial ide o druhú z týchto skutocností, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva jeho zamestnancami, táto skutocnost nemení nic na existencii porusenia, ktoré bolo konstatované. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej rozhodovacej praxi zohladnila zavedenie programu zosúladenia ako polahcujúcu okolnost, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako (rozsudky Súdu prvého stupna Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 357; zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, body 417 a 419, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 280). 351 Podla tejto judikatúry teda Komisia nemá povinnost povazovat takúto skutocnost za polahcujúcu okolnost, pokial dodrzí zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá stanovuje, ze v tomto bode nemôze vykonat odlisné posúdenie situácie podnikov, ktorým je to isté rozhodnutie urcené (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 281). 352 Aj ked zalobkyna uvádza túto okolnost v rámci zvýsenia základnej ciastky pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, a nie formálne ako polahcujúcu okolnost, musí sa to isté riesenie uplatnit aj v prejednávanej veci. 353 Z Rozhodnutia vsak nijako nevyplýva, ze by Komisia v tomto bode vykonala odlisné posúdenie situácie týchto troch podnikov, ktorým bolo urcené, co zalobkyna okrem toho ani netvrdí. 354 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna po ukoncení porusenia prijala program zosúladenia s právom Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 355 Ziadne z tvrdení zalobkyne nemôze tento záver spochybnit. 356 Po prvé, pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, podla vyssie uvedenej judikatúry je potrebné zdôraznit, ze správanie zalobkyne po ukoncení porusenia nic nemení na existencii a závaznosti porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 373), ktoré dlhodobo a zjavne porusuje clánok 81 ods. 1 ES. Vzhladom na tieto okolnosti neukladá zásada proporcionality, ktorá vyzaduje, aby ulozená pokuta nebola neprimeraná vo vztahu k povahe porusenia, Komisii, aby zohladnila správanie zalobkyne po ukoncení uvedeného porusenia. 357 Z toho vyplýva, ze ani Rozhodnutie, ani usmernenia, ktoré v kazdom prípade nestanovujú ani nevylucujú, ze by sa takéto okolnosti mali zohladnit, nemozno na tomto základe povazovat za porusujúce zásadu proporcionality. 358 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia tým, ze odmietla zohladnit, ze zalobkyna prijala program zosúladenia, nesprávne vychádzala výlucne z ciela vseobecnej prevencie, co je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, je potrebné zdôraznit, ze judikatúra citovaná zalobkynou sa týka opatrení prijatých clenskými státmi na vyhostenie státnych príslusníkov iných clenských státov z dôvodu verejného poriadku. V tomto rámci Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby mohli byt takéto opatrenia v súlade s clánkom 3 smernice Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácií osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích státnych príslusníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti alebo verejného zdravia (Ú. v. ES 1964 56, s. 850; Mim. vyd. 05/001, s. 11) odôvodnené, musia sa zakladat výlucne na osobnom správaní dotknutej osoby (pozri nedávny rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 66). Súdny dvor z toho vyvodil najmä to, ze právo Spolocenstva bráni vyhosteniu státneho príslusníka clenského státu zalozeného na dôvodoch vseobecnej prevencie, teda takému, o ktorom sa rozhodlo s cielom odradit dalsích cudzincov, osobitne pokial bolo toto opatrenie prijaté automaticky po odsúdení v trestnom konaní bez toho, aby sa zohladnilo osobné správanie páchatela trestného cinu a jeho ohrozenie, ktoré predstavuje pre verejný poriadok (rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 1975, Bonsignore, 67/74, Zb. s. 297, bod 7; Nazli a i., uz citovaný v bode 346 vyssie, bod 59, a Orfanopoulos a Oliveri, uz citovaný, bod 68). 359 Z toho vyplýva, ze bez toho, aby islo o vseobecnú zásadu, zákaz uvádzat ako dôvod vseobecnú prevenciu sa uplatnuje na osobitné situácie opatrení, ktoré sa odchylujú od zásady volného pohybu obcanov Únie zakotvenej v clánku 18 ods. 1 ES a ktoré prijali clenské státy z dôvodu verejného poriadku. Tento zákaz zjavne nemozno jednoducho preniest do rámca pokút, ktoré ukladá Komisia podnikom za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 360 Naopak, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená zohladnit skutocnost, ze takéto protisútazné postupy, aké existujú v prejednávanej veci, sú zatial relatívne casté, aj ked ich nezákonnost bola preukázaná od zaciatku politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a to z dôvodu zisku, ktorý môzu zúcastnené podniky dosiahnut, a teda sa mozno domnievat, ze je potrebné zvýsit výsku pokút, aby sa posilnil ich odstrasujúci úcinok (pozri napríklad rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 108), co zodpovedá, prinajmensom ciastocne, potrebe zabezpecit, aby pokuty mali odstrasujúcu povahu aj voci iným podnikom, ako sú podniky, ktorým boli tieto pokuty ulozené. 361 Okrem toho je potrebné uviest, ze je nepochybné, ze samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze zo strany podniku nemôze predstavovat platnú a spolahlivú záruku budúceho dlhodobého dodrziavania uvedených pravidiel, takze takýto program nemôze Komisiu prinútit k znízeniu pokuty z dôvodu, ze by sa ciel prevencie sledovaný ulozením pokuty uz prinajmensom ciastocne dosiahol. Okrem toho, na rozdiel od tvrdení zalobkyne, z Rozhodnutia nijako nevyplýva, ze by Komisia zalozila zvýsenie základnej ciastky pokút len na potrebe zabezpecit jej odstrasujúci úcinok voci ostatným podnikom. 362 Na jednej strane totiz zohladnenie velkosti zalobkyne v odôvodneniach c. 303 az 305 a z toho vyplývajúce zvýsenie základnej ciastky predstavujú práve hladisko urcené na prispôsobenie pokuty na základe faktorov, ktoré sú jej vlastné. Na druhej strane z odôvodnenia c. 330 vyplýva, ze Komisia zamietla ako polahcujúcu okolnost prijatie programu zosúladenia z dôvodu, ze "táto iniciatíva [prisla] prílis neskoro a nemôze ju, kedze ide o nástroj prevencie, oslobodit od jej povinnosti sankcionovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa uz podnik dopustil" [neoficiálny preklad]. To sa má chápat ako správne pripomenutie skutocnosti, ako to zdôraznuje zalobkyna v rámci svojho zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ze pokuta sleduje nielen preventívny, ale aj represívny ciel. Komisia teda v tomto ohlade nezamietla tvrdenie zalobkyne len z dôvodu odstrasovania podnikov, ktoré sa porusenia nedopustili, ale preto, lebo sa domnievala, ze program zosúladenia neodôvodnuje znízenie sankcie za porusenie. 363 Okolnost, ze zalobkyna uvádza toto tvrdenie teraz v rámci posúdenia odstrasujúceho úcinku pokuty a nie v rámci polahcujúcich okolností, nie je v tejto súvislosti podstatné, vzhladom na to, ze nutnost zabezpecit takýto úcinok nezodpovedá len preventívnemu cielu, ktorý sleduje pokuta a ako sa zdá predpokladá zalobkyna, ale tiez represívnemu cielu. 364 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrada zalobkyne, ktorá je zalozená na tom, ze Komisia zjavne nesprávne posúdila odstrasujúci úcinok pokuty voci správaniu zalobkyne po ukoncení porusenia, sa musí zamietnut ako nedôvodná. C - O spolupráci zalobkyne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 365 Zalobkyna napáda to, ze jej Komisia odmietla priznat znízenie pokuty podla casti D bodu 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze spochybnovala skutocnosti týkajúce sa dlzky trvania kartelu, ktoré boli uvedené v OV. Zalobkyna totiz tvrdí, ze predlozené dôkazné dokumenty uznala, ale ze jednoducho vyslovila odlisný názor, pokial ide o ich výklad zo strany Komisie smerujúci k odlisným právnym posúdeniam a záverom. Urcenie dlzky trvania porusenia tak v prejednávanej veci nepredstavuje skutkové zistenie, ale otázku právnej kvalifikácie, co sú pojmy, ktoré si Komisia v casti C OV zamenila. 366 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada nie je dôvodná. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 367 Je potrebné pripomenút, ze zalobkyni bola podla odôvodnení c. 353 a 354 Rozhodnutia znízená výska pokuty o 25 % na základe casti D bodu 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci. 368 Cast D oznámenia o spolupráci znie takto: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v castiach B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ak: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 369 Komisia sa vsak v odôvodnení c. 354 domnieva, ze Degussa spochybnila vecnú správnost skutkových zistení uvedených v OV, pokial ide o dlzku trvania porusenia. Z toho vyvodila, ze nesplna podmienky stanovené v casti D bode 2 druhej zarázke oznámenia o spolupráci, a teda z tohto dôvodu nemôze mat nárok na dodatocné znízenie výsky pokuty. 370 Je teda potrebné urcit, ci je Rozhodnutie postihnuté nesprávnym skutkovým posúdením, pokial ide o otázku, ci zalobkyna po OV spochybnila vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zalozila svoje tvrdenia. 371 Na tento úcel je potrebné preskúmat odpoved zalobkyne na OV. 372 Po prvé, ako poznamenáva zalobkyna, podla uvedeného dokumentu opis skutkového stavu uvedený v OV "nie je v podstate spochybnovaný" (s. 3 a 9 odpovede na OV). Toto tvrdenie vsak na rozdiel od výkladu tohto dokumentu, ktorý podala zalobkyna, malo práve preukázat, ze skutkový stav bol ciastocne spochybnený, a Komisii navyse neumoznilo s istotou urcit, ktoré skutocnosti boli spochybnené a ktoré spochybnené neboli. Túto úvahu okrem iného podporuje aj výpoved zalobkyne (s. 9 odpovede na OV), podla ktorej Komisia uviedla ciastocne nepresne skutocnosti o dlzke trvania porusenia. Zalobkyna v bode 12 svojej odpovede (s. 14 odpovede na OV) rovnako dodala, ze opis skutkového stavu bol presný az od polovice roku 1992, ked sa Degussa podielala na porusení pocas stretnutia v Barcelone, pricom upresnila, ze dlzka trvania kartelu bola obmedzená na obdobie rokov 1992 az 1997 (s. 33 odpovede na OV). 373 Aj ked tieto formálne poznatky nemôzu samy osebe viest k záveru, ze zalobkyna v podstate spochybnila vecnú správnost skutkových zistení uvedených Komisiou v OV, v kazdom prípade sú postacujúce na preukázanie toho, ze zalobkyna výslovne neuviedla, ze ju ako celok nespochybnuje. Zalobkyna naopak podla Komisie vytvorila nejasnost, pokial ide o otázku, ci spochybnuje alebo nespochybnuje vecnú správnost uvádzaných skutkových zistení a v prípade kladnej odpovede neuviedla presne, ktoré skutocnosti sú spochybnované. 374 Po druhé, aj ked zalobkyna pod názvom "D. Skutocnosti" (s. 9 odpovede na OV), skutocne uviedla svoje pripomienky spochybnujúce stanovisko Komisie, je potrebné pripustit, ze väcsinou tieto pripomienky v podstate nesmerujú k priamemu vyvráteniu vecnej správnosti týchto skutkových zistení (najmä konania stretnutí a tém, ktoré boli na nich prediskutované), ale k popretiu ich výkladu, ktorý podala Komisia, a k záveru, ku ktorému dospela s ohladom na existenciu porusenia pred rokom 1992 a po roku 1997. 375 Je vsak pravda, ze spochybnenie právneho posúdenia niektorých skutocností, ktoré vykonala Komisia, nemozno prirovnávat ku spochybneniu ich samotnej existencie, aj keby sa v prejednávanej veci tento rozdiel javil ako nejednoznacný. 376 V kazdom prípade je vsak potrebné konstatovat, ako zdôraznuje Komisia, ze v bode 13 odpovede na OV (s. 14 a 15) zalobkyna tvrdí, ze podla nej sa po stretnutí "na najvyssej úrovni" v Kodani v roku 1997, dalsie stretnutia, po ktorých by doslo k stanoveniu cielových cien, nekonali. Z bodu 61 OV vsak vyplýva, ze Komisia jasne uviedla, ze Degussa a Rhône-Poulenc sa stretli v Heidelbergu na konci leta alebo na zaciatku jesene 1998 a ze pri tejto prílezitosti sa dohodli na zvýsení cien. Komisia dodala, ze dalsie stretnutie týchto dvoch podnikov sa konalo v Nancy 4. februára 1999 a ze dospelo k stanoveniu cielovej ceny na 3,20 USD/kg (5,30 DEM/kg). Preto sa zdá, prinajmensom vo vyssie opísanom rozsahu, ze zalobkyna spochybnila vecnú správnost skutkových zistení uvedených Komisiou po OV. 377 Okrem toho je potrebné uviest, ze vo svojej odpovedi pod názvom "E. Právne posúdenie" zalobkyna v casti venovanej dlzke trvania porusenia uvádza, ze nemala k dispozícii ziadne informácie o existencii stretnutí v období 1989/1990 a ze tak konania takýchto stretnutí nemohla výslovne popriet (s. 29 odpovede na OV) ani potvrdit (s. 30 odpovede na OV). Komisia vsak v bodoch 22 az 29 OV detailne opisuje tri stretnutia, na ktorých sa Degussa pocas tohto obdobia zúcastnila (v auguste 1989 na neurcenom mieste, 10. júna 1990 vo Frankfurte nad Mohanom a v novembri 1990 v Hongkongu a/alebo v Soule). Preto opät, aj ked z nejednoznacného vyjadrenia zalobkyne nemozno vyvodit záver, ze konanie týchto stretnutí popiera, je nutné konstatovat, ze Komisii ani nedáva moznost sa domnievat, ze skutocnosti v tejto súvislosti uznáva. 378 Rovnako, zatial co Komisia opisuje kartel v OV tak, ze zacal vo februári 1986 (pozri najmä body 18 az 21 a 97) je nutné konstatovat, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na OV nezaujala výslovné stanovisko k tvrdeniam Komisie o období od februára 1986 do konca roka 1988, pricom upresnila, ze podla nej kartel trval len v rokoch 1992 az 1997. 379 Z toho vyplýva, ze Komisia správne posúdila skutkový stav, ked konstatovala, ze zalobkyna ciastocne spochybnila vecnú správnost skutkových zistení uvedených v OV. 380 Pokial ide o otázku, ci sa Komisia na tomto základe mohla domnievat, ze sa zalobkyni nemôze poskytnút dodatocné znízenie výsky pokuty podla casti D bodu 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je základom pre znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze úvaha, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie (rozsudky BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 325, a Finnboard/Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 363, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, a rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 330). 381 V tejto súvislosti uz vsak bolo rozhodnuté, ze podnik, ktorý v správnom konaní nezaujal stanovisko ku skutkovým zisteniam, ktoré predlozila Komisia, a teda neuznal ich pravost, neprispieva ku skutocnému ulahceniu jej úlohy (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 37). 382 Rovnako nepostacuje, aby podnik vo vseobecnosti tvrdil, ze v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutkové zistenia nepopiera, ak za okolností prejednávanej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 193). 383 Nakoniec, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak sa poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie dotknutého podniku môzu v danej súvislosti povazovat za skutocnú spoluprácu z jeho strany. Ako totiz vyplýva zo samotného pojmu spolupráca zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v casti D bodu 1 tohto oznámenia, znízenie na základe uvedeného oznámenia môze byt priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takomto spôsobe spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, body 395 a 396). 384 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna v prejednávanej veci uznala niektoré skutocnosti uvedené v OV len nejednoznacne, zatial co niektoré dalsie spochybnila, cím neprispela k ulahceniu úlohy Komisie dostatocne úcinne na to, aby sa toto uznanie mohlo zohladnit v rámci uplatnovania oznámenia o spolupráci. Komisia sa tak mohla domnievat bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze toto uznanie nemôze odôvodnovat znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, s ohladom na uvedené oznámenie tak, ako to vykladá judikatúra. 385 Z toho vyplýva, ze výhrada, ktorá je v podstate zalozená na nesprávnom skutkovom zistení a/alebo zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o spoluprácu zalobkyne pocas správneho konania, sa musí zamietnut ako nedôvodná. D - O porusení zásady zákazu retroaktivity trestov 386 Zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze Komisia tým, ze uplatnila nové kritériá na stanovenie pokút, ktoré sú obsiahnuté v usmerneniach, na porusenia spáchané pred prijatím uvedených usmernení v roku 1998, porusila zásadu zákazu retroaktivity trestov. 387 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat prípustnost tejto argumentácie rozvinutej na pojednávaní s ohladom na clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a najmä pokial ide o otázku, ci ide o nový zalobný dôvod, alebo len o rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, s ktorou je úzko spojený, stací konstatovat, ze Súdny dvor a Súd prvého stupna sa uz o dôvodnosti uvedeného tvrdenia vyjadrili. 388 Podla bodov 224 az 231 rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného v bode 82 vyssie, je na úcely preskúmania dodrziavania zásady zákazu retroaktivity potrebné overit, ci zmena vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút vyplývajúca najmä z usmernení bola v case spáchania dotknutých porusení rozumne predvídatelná. 389 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze sa ako východisková suma pre výpocet zobrala základná ciastka urcená podla rozpätia stanoveného na tento úcel, pricom toto rozpätie odráza rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samo osebe nemá vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii pokút, hoci relatívnej a pruznej. 390 Je teda dôlezité preskúmat, ci táto nová metóda stanovenia pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná v case, ked boli dotknuté porusenia spáchané. 391 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty v urcitej výske na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti túto výsku zvýsit v medziach uvedených v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, práve naopak, úcinné uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (rozsudky Súdneho dvora Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 109, a z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005). 392 Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. 393 V dôsledku toho uvedené podniky musia vziat do úvahy moznost, ze Komisia kedykolvek rozhodne, pri dodrzaní noriem pre svoju cinnost, zvýsit úroven pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. 394 To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia. 395 Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva okrem toho vyplýva, ze predvídatelnost zákona nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých vynakladat velkú obozretnost pri výkone svojej profesie. Tiez je mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (rozsudok Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1996-V, § 35). 396 Z toho je potrebné vyvodit záver, ze usmernenia a osobitne v nich obsiahnutá nová metóda stanovovania pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi, ako je zalobkyna v case, ked bolo dotknuté porusenie spáchané. 397 Preto Komisia tým, ze v Rozhodnutí v podstate uplatnila usmernenia na porusenia, ktoré boli spáchané pred ich prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity. 398 Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkyne vychádzajúca z porusenia zásady zákazu retroaktivity trestov sa musí zamietnut ako nedôvodná. IV - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení profesijného tajomstva, zásady správneho úradného postupu a prezumpcie neviny A - Tvrdenia úcastníkov konania 399 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pred prijatím Rozhodnutia poskytla tlaci dôverné informácie, a tým porusila profesijné tajomstvo chránené clánkom 287 ES, zásadu správneho úradného postupu a prezumpciu neviny. 400 Pripomína totiz, ze v utorok 2. júla 2002 uverejnil denník Handelsblatt clánok s názvom "Degussa musí zaplatit viac ako 100 miliónov". Clánok uvádza, ze informácie poskytol denníku zdroj blízky Komisii v Bruseli a upresnuje, ze "pán Monti uznal, ze chemická skupina z Düsseldorfu bola hybnou silou kartelu v oblasti aminokyselín, ktorá po desatrocia rozdelovala trh s doplnkovými látkami pre krmivá prostredníctvom systematických cenových dohôd". 401 Uverejnené informácie vsak nebolo mozné získat bez spolupráce úradníka Komisie, co predstavuje porusenie povinnosti dodrziavania profesijného tajomstva stanovenej v clánku 287 ES. Súd prvého stupna totiz rozhodol, ze v prípade kontradiktórnych konaní, ktoré môzu skoncit ulozením sankcie, je povaha a výska navrhovanej sankcie zo svojej podstaty predmetom profesijného tajomstva, pokial sankcia nebola definitívne schválená a vynesená. Táto zásada vyplýva najmä z nutnosti respektovat povest a dôstojnost dotknutej osoby, pokial jej nie je ulozená sankcia (rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 281). 402 Zalobkyna sa domnieva, ze spôsob, akým Komisia informovala tlac, nie je podstatný, pretoze dôlezitá je len skutocnost, ze Komisia spôsobila vznik situácie, v ktorej bol podnik prostredníctvom tlace informovaný o presnom obsahu sankcie, ktorá sa mu mala s najväcsou pravdepodobnostou ulozit (rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 281). Komisia vsak výslovne nepoprela skutocnost, ze by niektorý z jej úradníkov sprístupnil predmetné dôverné informácie. V kazdom prípade mohla byt pôvodcom tohto sprístupnenia jedine Komisia. Za týchto okolností Komisii prinálezí, aby preukázala opak, kedze dotknutý clánok uvádza, ze informácia pochádza z "prostredia blízkeho Komisii v Bruseli". 403 Zalobkyna sa okrem toho domnieva, ze Komisia porusila zásadu správneho úradného postupu zakotvenú v clánku 41 ods. 1 Charty, podla ktorej "kazdý má právo, aby institúcie a orgány Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" [neoficiálny preklad]. Zo sprístupnenia informácií, ktorého pôvodcom je Komisia, totiz vyplýva jej zaujatost voci zalobkyni. 404 Nakoniec Komisia údajne porusila zásadu prezumpcie neviny stanovenú v clánku 6 ods. 2 EDLP a v clánku 48 ods. 1 Charty, ktorá je súcastou základných práv právneho poriadku Spolocenstva (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 149). Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva, Súdneho dvora a Súdu prvého stupna sa táto zásada uplatní na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Öztürk v. Nemecko, uz citovaný v bode 38 vyssie, § 46; Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 50, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 281). Komisia tým, ze odhalila tlaci obsah rozhodnutia pred jeho predlozením kolégiu komisárov k schváleniu, teda pred ulozením sankcie podniku, zjavne porusila zásadu prezumpcie neviny. 405 Zalobkyna odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého jej nemozno pripísat sprístupnenie predmetných informácií tlaci. Podla nej nie je dôlezité, ze informácie boli poskytnuté oficiálnym spôsobom. Komisia totiz bola v súlade s clánkom 288 ES zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustil jeden z jej úradníkov, pokial je toto porusenie priamo spojené s výkonom jeho funkcie (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1969, Sayag a i., 9/69, Zb. s. 329), ako je tomu v prejednávanej veci. Otázka, ci porusenie Komisia povolila alebo nepovolila, je teda irelevantná, obdobne ako pripísanie porusení hospodárskej sútaze podniku, ktorých sa dopustili jeho pracovníci (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 37 az 70, a bod 112) 406 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze úcinnost ochrany základných práv vyzaduje, aby Rozhodnutie bolo na tomto základe zrusené (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 19). Potreba zrusenia vyplýva zo skutocnosti, ze tento typ porusenia zo strany Komisie je bezný (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 90; Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 27, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie). Okrem toho judikatúra, podla ktorej takáto chyba môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, ze v prípade neexistencie takejto chyby by bol obsah uvedeného rozhodnutia odlisný, zjavne nemá ziaden odstrasujúci úcinok a od podniku vyzaduje dôkaz, ktorý nemôze predlozit. Táto judikatúra teda nesplna poziadavku úcinnej ochrany predmetných práv a dotknutý podnik stavia do nepriaznivej situácie voci svojim klientom, pracovníkom, akcionárom a médiám bez ohladu na zásadu "rovnosti zbraní". 407 Zalobkyna sa tak domnieva, ze je postacujúce preukázat, ze nemozno vylúcit, ze by obsah rozhodnutia mohol byt odlisný, ak by nedoslo k predcasnému zverejneniu predmetných informácií, ako by sa rozhodlo v prípade procesnej vady (rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1988, Spojené královstvo/Rada, 68/86, Zb. s. 855, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 58). Tak je to aj v prejednávanej veci, kedze sprístupnenie obsahu Rozhodnutia pred jeho prijatím zabránilo moznosti, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktoré by sa lísilo od oznámenia v tlaci, lebo je tazko predstavitelné, ze by ho clen Komisie poverený hospodárskou sútazou týmto novým rozhodnutím poprel. 408 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 409 Je potrebné pripomenút, ze clánok 287 ES ukladá clenom, úradníkom a ostatným zamestnancom institúcií Spolocenstva "povinnost mlcanlivosti..., ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách". Aj ked sa uvedené ustanovenie týka predovsetkým informácií získaných od podnikov, castica "najmä" poukazuje na to, ze ide o vseobecnú zásadu, ktorá sa vztahuje aj na iné dôverné informácie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, bod 34, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, Zb. s. II-921, bod 86). 410 Je vsak potrebné zdôraznit, ze v prípade kontradiktórnych konaní, ktoré môzu viest k ulozeniu sankcie, je povaha a výska navrhovanej sankcie zo svojej podstaty predmetom profesijného tajomstva, pokial sankcia nebola definitívne schválená a vynesená. Táto zásada vyplýva najmä z nutnosti respektovat povest a dôstojnost dotknutej osoby, pokial jej nie je ulozená sankcia (rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 281). 411 Povinnost Komisie nesprístupnit tlaci presné informácie o zamýslanej sankcii sa tak neprekrýva nielen s jej povinnostou dodrziavat profesijné tajomstvo, ale aj s jej povinnostou správneho úradného postupu. Nakoniec je potrebné pripomenút, ze zásada prezumpcie neviny sa vztahuje na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty alebo penále (rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 150; Öztürk v. Nemecko, uz citovaný v bode 38 vyssie, a Lutz v. Nemecko, uz citovaný v bode 115 vyssie). Túto prezumpciu Komisia zjavne porusuje, ked pred formálnym ulozením sankcie podniku, ktorý obvinuje, informuje tlac o verdikte, ktorý podlieha schváleniu poradného výboru a kolégia komisárov (rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 281). 412 V prejednávanej veci je vsak nutné konstatovat, ze na rozdiel od situácie, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Volkswagen/Komisia, uz citovanému v bode 153 vyssie, nie je preukázané, ze by Komisia bola pôvodcom sprístupnenia obsahu Rozhodnutia zo strany tlace. Zatial co v uz citovanej veci bolo totiz nesporné, ze clen Komisie poverený hospodárskou sútazou v rozhodnom case pred rozhodnutím Komisie oznámil tlaci výsku pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Volkswagen, v prejednávanej veci zalobkyna sama uvádza, ze predmetný clánok iba zmienuje, ze informácie pochádzajú z prostredia blízkeho Komisii ("Kommissionskreisen"). Okrem toho, na rozdiel od tvrdení zalobkyne je nutné konstatovat, ze Komisia neuznala svoju zodpovednost v tejto súvislosti. Aj ked je pravdepodobné, ze Komisia mohla byt pôvodcom tohto úniku, táto samotná moznost nepostacuje na to, ako tvrdí zalobkyna, aby sa na Komisiu prenieslo bremeno preukázania opaku. 413 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze mozno pripustit, ze oddelenia Komisie sú skutocne zodpovedné za sprístupnenie uvedené clánkom v tlaci, na ktorý sa zalobkyna odvoláva, nemá táto okolnost ziaden dopad na zákonnost Rozhodnutia. 414 Na jednej strane totiz, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého toto sprístupnenie preukazuje zaujatost Komisie voci nej, je potrebné poznamenat, ze skutkovú podstatu porusenia preukázanú v priebehu správneho konania nemozno spochybnit dôkazom o predcasnom vyjadrení presvedcenia Komisie o existencii porusenia a výske pokuty, ktorú v dôsledku toho zamýsla podniku ulozit. Okrem toho pri prílezitosti preskúmania jednotlivých zalobných dôvodoch zalobkyne bolo uvedené, ze Rozhodnutie je skutkovo a právne riadne podlozené, pokial ide o existenciu porusenia a jeho skutkové okolnosti. 415 Okrem toho nemozno tvrdit, ze sprístupnenie obsahu rozhodnutia Komisiou v závere správneho konania a pred jeho formálnym prijatím je samo osebe dôkazom toho, ze o veci rozhodla vopred alebo ze by pri setrení nebola nestranná (pozri v tomto zmysle rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, body 270 az 272). 416 Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, ze taká nezrovnalost, akú uvádza zalobkyna, nemôze mat za následok zrusenie predmetného rozhodnutia s výnimkou toho, ze by sa preukázalo, ze v prípade, ze by nedoslo k tejto nezrovnalosti, malo by rozhodnutie odlisný obsah (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 91; Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 29, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 283). 417 V prejednávanej veci je vsak nutné konstatovat, ze zalobkyna takýto dôkaz nepredlozila. Nie je totiz dôvod domnievat sa, ze ak by sa predmetné informácie nesprístupnili, kolégium komisárov by zmenilo navrhovanú výsku pokuty alebo obsah navrhovaného rozhodnutia. Okrem toho na rozdiel od cisto hypotetických tvrdení zalobkyne, nemozno s ohladom na zásadu spolocnej zodpovednosti, ktorá sa musí v rozhodnutiach Komisie dodrziavat, predpokladat, ze clenovia Komisie boli ovplyvnení zmyslom pre solidaritu so svojím kolegom povereným hospodárskou sútazou alebo by sa im skutocne bránilo ulozit pokutu v nizsej výske. 418 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. 419 Ziadne tvrdenie zalobkyne nemôze tento záver spochybnit. 420 Zalobkyna tvrdí, ze vyssie citovaná judikatúra nesplna poziadavky vychádzajúce zo zásady úcinnej súdnej ochrany. Na úcely odôvodnenia zrusenia Rozhodnutia by bolo potrebné pre to, aby sa táto zásada dodrzovala, povazovat za postacujúci dôkaz skutocnost, ze nemozno vylúcit, ze by obsah rozhodnutia mohol byt odlisný, pokial by k predmetnému sprístupneniu nedoslo. 421 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia mat jednotlivci nárok na úcinnú súdnu ochranu práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Spolocenstva, pricom právo na takúto ochranu je súcastou vseobecných právnych zásad vyplývajúcich zo spolocných ústavných tradícií clenských státov. Toto právo je tiez upravené v clánkoch 6 a 13 EDLP (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora Johnston, uz citovaný v bode 406 vyssie, bod 18; z 27. novembra 2001, Komisia/Rakúsko, C-424/99, Zb. s. I-9285, bod 45, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 39). 422 Táto zásada vsak musí byt v súlade so zásadou právnej istoty a s prezumpciou zákonnosti aktov institúcií Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48), ktorá znamená, ze dôkazné bremeno nesie ten, kto tvrdí, ze takýto akt je nezákonný. 423 Ako vsak bolo uvedené vyssie, údajné sprístupnenie obsahu rozhodnutia Komisiou pred jeho formálnym prijatím nemôze mat samo osebe, na rozdiel od nedodrzania podstatných formálnych nálezitostí, akýkolvek dopad na zákonnost uvedeného rozhodnutia. 424 Okrem toho je nutné na jednej strane konstatovat, ze riesenie vyplývajúce z judikatúry citovanej v bode 416 vyssie zalobkyni nebráni, aby predlozila dôkaz o nezákonnosti Rozhodnutia v dôsledku zistenej nezrovnalosti, ani takéto predlozenie dôkazu neprimerane nestazuje, a na druhej strane, ze aj za predpokladu, ze by sa zalobkyni nepodarilo preukázat, ze by Rozhodnutie v prípade neexistencie uvedenej nezrovnalosti bolo odlisné, opravný prostriedok podla clánku 288 druhého odseku ES jej umoznuje, aby sa z tohto dôvodu prípadne domáhala náhrady skody spôsobenej Spolocenstvom. 425 Preto sa nemozno domnievat, ze by zásada úcinnej právnej ochrany bola v rozpore s poziadavkou, podla ktorej v prípade nezrovnalosti takého typu, ako je v prejednávanej veci, prinálezí zalobkyni, aby na odôvodnenie zrusenia Rozhodnutia preukázala, ze v prípade neexistencie takejto nezrovnalosti by bol jeho obsah odlisný. 426 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalobkyne zalozený na porusení profesijného tajomstva, zásady správneho úradného postupu a prezumpcie neviny, sa musí zamietnut. Návrh 427 Podla vyssie uvedeného bodu 254 sa Súd prvého stupna domnieva, ze je potrebné znízit základnú ciastku pokuty vypocítanú v závislosti od závaznosti porusenia zalobkyne z 35 na 30 miliónov eur. Podla vyssie uvedeného bodu 343 musí byt táto ciastka v prípade zalobkyne zvýsená o 80 % na 54 miliónov eur, aby sa tak zabezpecil dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty. 428 Okrem toho sa konstatovalo, ze Komisia správne urcila dlzku trvania porusenia, ktoré odôvodnuje zvýsenie tejto sumy o 125 %. Nakoniec je potrebné zohladnit znízenie pokuty o 25 %, ktoré Komisia zalobkyni priznala na základe casti D bodu 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci. 429 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné znízit výsku pokuty ulozenú zalobkyni na 91 125 000 eur. O trovách 430 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, pricom podla clánku 87 ods. 4 uvedeného poriadku clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Kedze sa zalobe vyhovelo len ciastocne, spravodlivým posúdením okolností veci je rozhodnutie, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania, ako aj 75 % trov konania Komisie a ze Komisia znása 25 % svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Pokuta ulozená zalobkyni v clánku 3 rozhodnutia Komisie 2003/674/ES z 2. júla 2002 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec C.37.519 - Metionín) sa znizuje na 91 125 000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a 75 % trov konania, ktoré vznikli Komisii. 4. Komisia znása 25 % svojich vlastných trov konania. 5. Rada znása svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. apríla 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Jaeger Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákonnosti trestov A - O námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vo svetle zásady zákonnosti trestov II - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o jednotnú a nepretrzitú povahu a dlzku trvania porusenia A - O výklade porusenia v rokoch 1988 az 1992 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O úcasti zalobkyne na dohode a/alebo na zosúladenom postupe v rokoch 1988 az 1992 O období od konca roka 1988 do konca leta 1990 O období od konca leta 1990 do marca 1992 b) O jednotnej a nepretrzitej povahe porusenia B - O ukoncení porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O pozastavení kartelu III - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení, porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a zákazu retroaktivity trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri urcovaní výsky pokuty A - O závaznosti porusenia 1. O odôvodnení závaznosti porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O velkosti relevantného geografického trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O posúdení dopadu porusenia na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. Záver o stanovení výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia B - O zvýsení pokuty s cielom zabezpecit jej dostatocný odstrasujúci úcinok 1. O nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, pokial ide o obrat zalobkyne a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O zohladnení obratu zalobkyne za rok 2000 O nesprávnom skutkovom posúdení, pokial ide o výsku obratu zalobkyne za rok 2000 2. O porusení zásady zákonnosti trestov, povinnosti odôvodnenia a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri zvýsení pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku a) O porusení zásady zákonnosti trestov a povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O nesprávnom posúdení, pokial ide o odstrasujúci úcinok pokuty s ohladom na správanie zalobkyne po ukoncení porusenia. a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna C - O spolupráci zalobkyne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O porusení zásady zákazu retroaktivity trestov IV - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení profesijného tajomstva, zásady správneho úradného postupu a prezumpcie neviny A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna Návrh O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaRe4cq/L98045-7235TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXaRe4cq/L98045-7235TMP.html#Footref*