ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) z 1. júla 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Opatrenia prijaté nemeckými orgánmi v prospech Deutsche Post AG -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Kompenzácia nadmerných nákladov, ktoré vznikli v dôsledku politiky predaja so stratou v odvetví prepravy balíkov z domu do domu -- Neexistencia výhody" Vo veci T-266/02, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a M. Lumma, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Flett, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (BIEK), so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: F. Mitzkus, T. Wambach a R. Wojtek, advokáti, a UPS Europe NV/SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne T. Ottervanger a A. Bijleveld, neskôr T. Ottervanger, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach, ktoré prijala Spolková republika Nemecko v prospech Deutsche Post AG [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 247, s. 27), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a J. Azizi, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. júna 2007, vyhlásil tento Rozsudok Nemecký právny rámec 1 Treba predstavit základné ustanovenia piatich nemeckých zákonov alebo iných právnych opatrení týkajúcich sa postovej prepravy, ktoré boli prijaté v období od roku 1989 do roku 1998 a sú relevantné v rámci tohto sporu. 2 Po prvé 8. júna 1989 bol prijatý Postverfassungsgesetz (zákon o organizácii posty) (BGBl. 1989 I, s. 1026, dalej len "PostVerfG"). Na základe clánku 1 ods. 2 PostVerfG sa nemecká postová správa, Deutsche Bundespost, rozdelila na tri odlisné právne subjekty (Teilsondervermögen), to znamená Deutsche Bundespost Postdienst (dalej len "DB-Postdienst"), Deutsche Bundespost Telekom (dalej len "DB-Telekom") a Deutsche Bundespost Postbank. V súlade s clánkom 65 ods. 2 PostVerfG boli uvedené subjekty povinné zachovat sluzby, ktoré ponúkala Deutsche Bundespost. Zatial co DB-Telekom vstúpila do práv a povinností Deutsche Bundespost súvisiacich s jej telekomunikacnými cinnostami, DB-Postdienst prebrala cinnosti Deutsche Bundespost v postovom odvetví. 3 Okrem toho na základe clánku 37 ods. 3 PostVerfG financná kompenzácia mala byt uskutocnená medzi troma právnymi subjektmi, ktoré vznikli rozdelením Deutsche Bundespost, v prípade, ze jeden z nich by nebol schopný financovat svoje výdavky na základe svojich vlastných príjmov. Okrem toho na základe clánku 63 ods. 1 PostVerfG zostala Deutsche Bundespost povinná, napriek jej rozdeleniu, zaplatit státu odvody, ktoré zodpovedajú urcitému percentu z jej príjmov dosiahnutých z hospodárskej cinnosti a to az do roku 1995. 4 Nakoniec pokial ide osobitne o povinnost verejnej sluzby, ktorou bola poverená DB-Postdienst, clánok 25 ods. 2 PostVerfG-u v podstate stanovoval, ze nemecká vláda bola oprávnená urcit nariadením "infrastruktúry, ktoré [museli] ponúknut podniky (povinné plnenia) v osobitnom verejnom záujme, najmä na úcely zabezpecenia verejných sluzieb", ako aj "stanovit základné struktúry povinných plnení a pravidlá tarifikácie". 5 Po druhé 8. júla 1989 bol prijatý Gesetz über das Postwesen (zákon o poste) (BGBl. 1989 I, s. 1449). V súlade s clánkom 2 ods. 1 Gesetz über das Postwesen mala DB-Postdienst výhody z monopolu v odvetví prepravy postových zásielok. 6 Po tretie 12. januára 1994 bolo prijaté Postdienst-Pflichtleistungsverordnung (nariadenie o povinných plneniach) (BGBl. 1994 I, s. 86, dalej "PPfLV"). Na základe clánku 1 ods. 1 PPfLV mala DB-Postdienst poskytovat svoje "povinné plnenia" na celom území v súlade so zásadou jednotnej tarify na celom vnútrostátnom území. Osobitne pokial ide o dorucovanie balíkov, clánok 2 ods. 1 PPfLV stanovoval, ze DB-Postdienst mala zabezpecit výber, prepravu a dorucenie balíkov s maximálnou hmotnostou 20 kg, ktoré zodpovedali urcitým maximálnym rozmerom, a to na celom území. Okrem toho clánok 2 ods. 2 bod 3 PPfLV splnomocnoval DB-Postdienst na stanovenie nizsej tarify, ako je jednotná tarifa v prípadoch, ze samotný klient predtriedil balíky alebo ak podal minimálne mnozstvo balíkov. 7 Po stvrté 14. septembra 1994 bol prijatý Postumwandlungsgesetz (zákon o reorganizácii posty) (BGBl. 1994 I, s. 2339). Na základe clánkov 1 a 2 Postumwandlungsgesetz boli tri právne subjekty uvedené v bode 2 vyssie premenené na akciové spolocnosti s úcinnostou od 1. januára 1995 a ich cinnosti prebrali Deutsche Post AG (dalej len "DPAG" alebo "zalobkyna"), Deutsche Telekom AG a Deutsche Postbank AG. 8 Po piate 22. decembra 1997 bol prijatý Postgesetz (postový zákon) (BGBl. 1997 I, s. 3294), ktorý v zmysle svojho clánku 4 ods. 1 stanovoval, ze dorucovanie balíkov, ktorých váha nepresahuje 20 kg, bolo univerzálnou sluzbou. Skutkové okolnosti 9 Okrem odvetvia prepravy postových zásielok, v ktorej má monopol (dalej len "vyhradené odvetvie"), DPAG vykonáva aj cinnost v dvoch dalsích postových odvetviach, to znamená na jednej strane preprava balíkov a na druhej strane preprava tlace a periodických casopisov, pricom obe sú vystavené hospodárskej sútazi (dalej len "odvetvia vystavené hospodárskej sútazi"). 10 V odvetví prepravy balíkov DPAG zabezpecuje na jednej strane sluzby prepravy balíkov podaných priamo pri postových priecinkoch a na druhej strane sluzby prepravy väcsieho mnozstva balíkov, ktoré nespracovávajú priamo postové priecinky (dalej len "preprava balíkov z domu do domu"). 11 Vzhladom na odvetvie prepravy balíkov z domu do domu, ktoré je predmetom tohto konania, DPAG zabezpecuje dve hlavné sluzby, to znamená na jednej strane prepravu balíkov z domu do domu zameranú na profesionálnu klientelu, ktorá ju predtriedi vopred alebo podá minimálne mnozstvo balíkov (dalej len "segment profesionálnej klientely"), a na druhej strane prepravu balíkov na úcet podnikov zaoberajúcich sa zásielkovým predajom, ktoré zasielajú tovary objednané na základe katalógu alebo elektronickou cestou (dalej len "segment ZP"). 12 Segment profesionálnej klientely sa odlisuje od segmentu ZP najmä z dôvodu vyzadovaných logistických operácií zhromazdovania a spracovania v stredisku pre podanie a dodanie a z dôvodu vytváraných nákladov. 13 Dna 7. júla 1994 podal súkromný podnik pre distribúciu balíkov, UPS Europe NV/SA (dalej len "UPS"), Komisii staznost proti DB-Postdienst zalozenú ako na clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES), tak aj na clánku 92 Zmluvy ES (teraz clánok 87 ES). Po tejto staznosti podalo dalsiu staznost zdruzenie súkromných poskytovatelov sluzieb dopravy a rýchleho dorucovania listových zásielok a balíkov Bundesverband Internationaler Express -- und Kurierdienste eV (dalej len "BIEK"). V podstate, UPS a BIEK na jednej strane vytýkali DB-Postdienst, ze viedla politiku predaja so stratou v odvetví prepravy balíkov z domu do domu, co bolo zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, a na druhej strane, ze uhrádzala svoje straty v uvedenom odvetví prostredníctvom bud svojich príjmov dosiahnutých vo vyhradenom odvetví, alebo prostredníctvom verejných zdrojov, ktoré jej boli poskytnuté v rozpore s clánkom 87 ES. 14 Listom zo 17. augusta 1999, uverejneným 23. októbra 1999 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES C 306, s. 25), Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie, ktoré upravuje clánok 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Okrem toho Komisia prijala 7. júla 2000 rozhodnutie o zacatí konania na základe clánku 82 ES. 15 Dna 20. marca 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2001/354/ES o konaní podla clánku 82 ES (Vec COMP/35.141 -- Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 125, s. 27). V uvedenom rozhodnutí Komisia v podstate vyvodila záver, ze DPAG porusila clánok 82 ES tým, ze zneuzila svoje dominantné postavenie v jedinom segmente ZP, po prvé tým, ze pocas obdobia od roku 1974 do roku 2000 viazala poskytovanie vernostných zliav svojim klientom na podmienku, ze sa zaviazu nechat si spracovat jej vlastnými sluzbami vsetky alebo väcsinu svojich balíkov alebo katalógov o urcitej váhe, a po druhé tým, ze v rokoch 1990 az 1995 uskutocnovala politikou predaja so stratou tým, ze ponúkala nizsie ceny, ako sú jej prírastkové náklady. Vzhladom na prax vernostných zliav Komisia v podstate ulozila pokutu 24 miliónov eur DPAG-u. Pokial ide o prax predaja so stratou, Komisia neulozila DPAG-u pokutu, kedze sa v podstate domnievala, ze kritérium, ktoré pouzila na preukázanie existencie uvedeného predaja so stratou, nebolo prv pouzité. 16 Dna 19. júna 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2002/753/ES o opatreniach, ktoré prijala Spolková republika Nemecko v prospech Deutsche Post AG [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 247, s. 27, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie v styroch etapách. 17 V prvej etape Komisia v odôvodnení c. 2 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "vo svojom rozhodnutí o zacatí konania Komisia vychádzala z predpokladu, ze penazné platby zaplatené DB-Postdienst-u a následne DPAG-u ako náhrada za poskytovanie sluzieb vseobecného záujmu sú vyssie ako cisté nadmerné náklady, ktoré vznikli DB-Postdienst-u a DPAG-u za uvedené sluzby" [neoficiálny preklad], a ze "oznámila, ze bude skúmat predpokladané opatrenia pomoci" [neoficiálny preklad], ktoré uvádza v odôvodneniach c. 3 az 7 napadnutého rozhodnutia. Tieto opatrenia pomoci sú po prvé financovanie akvizície Deutsche Postbank-y v roku 1998, po druhé financovanie Post-Unterstützungskasse (dôchodkový fond postových zamestnancov), po tretie prípadné poskytnutie verejných záruk urcených na zabezpecenie záväzkov, ktoré prevzala Deutsche Bundespost, po stvrté okolnosti premeny DB-Postdienst-u na akciovú spolocnost a po piate financná alebo administratívna pomoc státu v prospech zalobkyne. 18 Po tom, ako opísala v odôvodneniach c. 12 az 15 napadnutého rozhodnutia povahu kazdého z prvých styroch opatrení pomoci, ktoré sú uvedené vyssie, Komisia uvádza v odôvodneniach c. 16 az 20 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa týkajú piateho opatrenia pomoci, ze zalobkyna ju informovala o tej skutocnosti, ze jej v súlade s clánkom 37 ods. 3 PostVerfG DB-Telekom previedla penazné prostriedky na vyrovnanie strát, ktoré jej vznikli v rokoch 1990 az 1995 (dalej len "prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom"). V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia najmä zdôraznuje, ze, ako potvrdila Spolková republika Nemecko vo svojich dodatocných pripomienkach z 25. apríla 2000 a z 31. januára 2002, DB-Telekom a/alebo Deutsche Telekom zaplatili celkom 11081 miliónov nemeckých mariek (DEM) DB-Postdienst-u a/alebo DPAG-u ako náhradu za roky 1990 a 1995, ze nemecké úrady nepopierajú, ze táto financná náhrada medzi dvomi rôznymi podnikmi je pripísatelná státu, pretoze ju stanovoval clánok 37 ods. 3 PostVerfG-u, ze nemecká vláda vsak tvrdí, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom a ktoré upravuje clánok 37 ods. 3 PostVerfG-u, boli nevyhnutné pre splnenie jej úloh sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") za vyrovnaných financných podmienok. 19 Po tom, ako uviedla v odôvodneniach c. 21 az 39 napadnutého rozhodnutia ciastku nákladov na infrastruktúru, ktoré súvisia so sluzbami prepravy balíkov z domu do domu, Komisia v odôvodneniach c. 40 az 45 napadnutého rozhodnutia obzvlást uvádza, ze Spolková republika Nemecko jej oznámila informácie, ktoré sa týkajú na jednej strane rozsahu úlohy SVHZ-u DPAG-u v odvetví prepravy balíkov, a na druhej strane cisté nadmerné náklady SVHZ-u, ktoré súvisia s pätnástimi záväzkami zdedenými z minulosti, ktoré zalobkyna musela plnit ako pôvodný verejný správca. Nakoniec Komisia v odôvodneniach c. 46 az 63 napadnutého rozhodnutia uviedla pripomienky, ktoré jej v rámci administratívneho konania oznámili tretie dotknuté osoby a najmä BIEK a UPS, v zmysle ktorých v podstate DPAG-u vznikajú straty v odvetví prepravy balíkov z domu do domu, ktoré nesúvisia s plnením SVHZ-u, ale vyplývajú z politiky predaja so stratou, ktorú pokrýva z verejných zdrojov. 20 V druhej etape Komisia v odôvodneniach c. 66 az 69 a v poznámke pod ciarou na spodnej casti strany c. 107 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze Spolková republika Nemecko ju z vlastnej iniciatívy informovala o tom, ze DPAG v období od roku 1990 do roku 1998, na jednej strane dosiahla zisky vo vyhradenom odvetví a na druhej strane zaznamenala straty v odvetviach vystavených hospodárskej sútazi, takze jej vznikol celkový schodok, spolocne vo vsetkých odvetviach cinnosti, vo výske 2289 miliónov DEM pocas tohto obdobia. 21 V tejto súvislosti totiz Komisia v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "v odpovedi na otázku Komisie z 10. marca 2000 o prípadných ziskoch zúctovatelných spolocnostou DPAG pocas obdobia od roku 1990 do roku 1998 v oblasti [odvetví vystavených hospodárskej sútazi] [nemecká] vláda uvádza vo svojom oznámení z 24. marca 2000 (s. 10), ze DPAG dosiahla prebytok [dôverné][ ( [6]1 )] miliónov DEM v sluzbách, ktoré sú vystavené hospodárskej sútazi v roku 1998" [neoficiálny preklad]. Dodáva, ze "dalej nemecké úrady uviedli císla vzhladom na ktoré v období od roku 1990 do roku 1998 odvetvie [prepravy balíkov] ako celok zaznamenalo schodok [dôverné] miliónov DEM a odvetvie distribúcie denníkov a periodickej tlace stratu [dôverné] miliónov DEM" [neoficiálny preklad]. Komisia z toho vyvodila záver, ze "celkový schodok dosiah[ol] výsku [dôverné] miliónov DEM pre obe tieto odvetvia" [neoficiálny preklad] a ze "príjmy dosiahnuté v odvetviach vystavených hospodárskej sútazi boli teda nedostatocné na vykrytie schodku v odvetví [prepravy balíkov]" [neoficiálny preklad]. 22 Následne v poznámke pod ciarou na spodnej casti strany c. 107 Komisia uvádza, ze "podla císelných údajov, ktoré predlozila [Spolková republika Nemecko] vo svojom liste z 2. júna 2000 (opravené znenie z 12. januára 2000), vyhradené [odvetvie] dosiahlo celkový zisk [dôverné] miliónov DEM v období od roku 1990 do roku 1998" [neoficiálny preklad], a ze "pocas skúmaného obdobia boli zisky vo výske [dôverné] miliónov DEM dalej zaúctované v odvetv[iach] vystaven[ých] hospodárskej sútazi" [neoficiálny preklad] a ze "nevyhnutným následkom bolo to, ze cast prinajmensom vo výske 2289 miliónov DEM celkového schodku vo výske [dôverné] miliónov DEM nemohla byt kompenzovaná ani ziskami z [vyhradeného] odvetvia ani príjmami, ktoré dosiahli [odvetvia] vystavené hospodárskej sútazi" [neoficiálny preklad]. 23 V tretej etape Komisia v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze vzhladom na straty, ktoré zaznamenala DPAG vo výske [dôverné] miliónov DEM iba v odvetví prepravy balíkov pocas obdobia od roku 1990 do roku 1998, treba skúmat, ci "nadmerné cisté náklady, ktoré stát nahradil, priamo súvisia s úlohou DPAG-u, ktorú vymedzuje presne zákon" [neoficiálny preklad] a ze "ak tento tok verejných zdrojov mal nakoniec umoznit odvetviu [prepravy] balíkov financovat tiez cisté nadmerné náklady, ktoré nemajú ziadnu prícinnú súvislost s plnením povinností verejnej sluzby, DPAG z toho mala výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]" [neoficiálny preklad]. 24 V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach c. 75 az 79 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze DPAG od 1. februára 1994 na základe clánku 2 ods. 2 bodu 3 PPfLV mala moznost, ale nie povinnost poskytnút v odvetví prepravy balíkov z domu do domu zlavy svojim klientom, ktoré viedli k nizsím tarifám, ako je jednotná tarifa, ktorú stanovuje clánok 1 ods. 1 PPfLV pre odvetvie prepravy balíkov. 25 Následne Komisia v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze so zretelom na záväzky DPAG-u súvisiace s odvetvím prepravy balíkov z domu do domu a na nizsie tarify, ako je jednotná tarifa, ktoré ponúkala (odôvodnenia c. 21 az 39 a tabulka uvedená v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia), príjmy plynúce z odvetvia prepravy balíkov z domu do domu v období od roku 1994 do roku 1999 boli trvalo nedostatocné na pokrytie nákladov, ktoré vyplynuli z prevádzkovania iba tejto cinnosti. Upresnuje, ze táto situácia nedostatocnosti v pokrytí nákladov DPAG-u prestala v roku 1999. 26 Nakoniec Komisia v odôvodneniach c. 82 a 86 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze neexistuje ziadna prícinná súvislost medzi zmienenými nadmernými nákladmi spôsobenými touto politikou predaja so stratou a úlohou SVHZ-u DPAG-u z troch dôvodov. Po prvé podla Komisie DPAG nezaväzovala ziadna zákonom ulozená povinnost ponúknut klientom sluzieb v odvetví prepravy balíkov z domu do domu nizsie tarify, ako je jednotná zákonná tarifa. Po druhé sa domnieva, ze tarifná politika DPAG-u, ktorá spocíva v poskytovaní nizsích taríf, ako je jednotná tarifa, bola výlucne pripísatelná snahám, ktoré vynalozila DPAG na zachovanie alebo získanie castí trhu v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu, ktoré je vystavené hospodárskej sútazi. Po tretie konstatuje, ze prax nizsích cien, ako je jednotná tarifa, spôsobuje s istotou vycíslitelné cisté nadmerné náklady, ktoré nemozno spájat s jej povinnostami SVHZ-u. 27 Komisia takto v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze zalobkyni vznikli v období rokov 1994 az 1999 cisté nadmerné náklady v celkovej ciastke 1118,7 milióna DEM, ktoré vyplynuli z jej politiky predaja so stratou. 28 V stvrtom úseku sa Komisia domnieva, v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia, ze "politika [predaja so stratou] je nezlucitelná zo strednodobého hladiska s hospodárskym záujmom podniku" a ze "ziaden súkromný podnik vystavený trhovým pravidlám nezachová za týchto podmienok [odvetvie] prepravy balíkov z domu do domu, pretoze politika, ktorá sa sleduje v oblasti [predaja so stratou], zhromazduje rocné schodky a pokial neexistuje financná náhrada, spôsobuje zo strednodobého hladiska predlzenie" [neoficiálny preklad]. Komisia z toho v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje záver, ze "pokial má náhrada, ktorú stát poskytne za cisté nadmerné náklady spôsobené politikou [predaja so stratou], za následok znízenie nákladov zvycajne súvisiacich s poskytovaním sluzieb [v odvetví] prepravy balíkov z domu do domu, ktoré sú vystavené hospodárskej sútazi, toto opatrenie je výhodou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]" [neoficiálny preklad], ze "poskytnutie státnych zdrojov na náhradu tejto casti nepokrytých nákladov je pre DPAG konkurencnou výhodou" [neoficiálny preklad] a ze "táto výhoda a táto pomoc nezlucitelná so spolocným trhom dosiahla výsku 1118,7 milióna DEM" [neoficiálny preklad]. 29 Výrok napadnutého rozhodnutia je sformulovaný takto: "Clánok 1 Verejná pomoc vo výske 572 miliónov eur (1118,7 milióna DEM), ktorú [Spolková republika Nemecko] poskytla [DPAG-u], je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Spolková republika Nemecko] prijme vsetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre vymáhanie vrátenia od [DPAG-u] pomoci, ktorá je uvedená v clánku 1, a ktorá jej bola poskytnutá protiprávne. ..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. septembra 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 17. a 19. decembra 2002 BIEK a UPS podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. 32 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. mája 2003 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. 33 Listami zaslanými do kancelárie Súdu prvého stupna 11. marca, 14. apríla a 26. septembra 2003, ako aj 26. februára 2004 zalobkyna poziadala, aby BIEK-u a UPS-u neboli poskytnuté niektoré písomnosti na základe clánku 116 ods. 2 druhej vety Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 34 Uznesením z 2. júna 2003 predseda stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali BIEK a UPS, a ziadost o dôverné zaobchádzanie vyclenil na samostatné rozhodnutie. 35 Uznesením z 5. júna 2003 predseda stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorý podala Spolková republika Nemecko. Kedze uvedený návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty siestich týzdnov uvedenej v clánku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, práva Spolkovej republiky Nemecko sú tie, ktoré upravuje clánok 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku. 36 Samostatnými aktmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. júna a 17. novembra 2003, ako aj 23. apríla 2004 BIEK vyjadril námietky, pokial ide o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami obsiahnutými v procesných dokumentoch, ktoré mu boli oznámené. 37 Samostatnými aktmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 17. novembra 2003 a 23. apríla 2004 UPS vyjadril námietky, pokial ide o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami obsiahnutými v procesných dokumentoch, ktoré mu boli oznámené. 38 Listom zaslaným Súdu prvého stupna 5. januára 2004 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k námietkam, pokial ide o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami obsiahnutými v procesných dokumentoch, ktoré vyjadrili vedlajsí úcastníci konania BIEK a UPS. 39 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do tretej rozsírenej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená. 40 Uznesením z 13. januára 2005 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie s niektorými císelnými údajmi a s dokumentmi vzhladom na BIEK a UPS a vo zvysnej casti ziadost zamietol. 41 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval listom z 15. marca 2007 zalobkynu, Komisiu a Spolkovú republiku Nemecko, aby predlozili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. 42 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 13. apríla a 3. mája 2007 zalobkyna poziadala, aby niektoré císelné údaje a niektoré dokumenty, ktoré predlozila ona sama, Komisia a Spolková republika Nemecko v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, neboli poskytnuté BIEK-u a UPS-u na základe clánku 116 ods. 2 druhej vety rokovacieho poriadku. 43 Listom z 24. mája 2007 BIEK vznieslo námietku v stanovených lehotách, pokial ide o ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala zalobkyna v súvislosti s odpovedou Komisie a s odpovedou Spolkovej republiky Nemecko. 44 Uznesením z 11. júna 2007 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie s niektorými císelnými údajmi a s dokumentmi vzhladom na BIEK a UPS a vo zvysnej casti ziadost o dôverné zaobchádzanie zamietol. 45 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 13. júna 2007. 46 Ústna cast konania sa skoncila po pojednávaní 13. júna 2007. Kedze jeden clen komory sa nemohol zúcastnit porady, v súlade s clánkom 32 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa sluzobne najmladsí sudca v zmysle clánku 6 rokovacieho poriadku vzdal úcasti na porade a porady Súdu prvého stupna sa uskutocnili v zlození troch sudcov, ktorých podpisy sú uvedené v tomto rozsudku. 47 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 48 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 49 BIEK a UPS navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú. Právny stav O zalobných dôvodoch pre zrusenie 50 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza devät dôvodov, ktoré mozno zoskupit. 51 V rámci prvej skupiny zalobných dôvodov zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze porusila clánok 87 ods. 1 ES a clánok 86 ods. 2 ES, kedze Komisia nepreukázala, ze DPAG mala výhodu. Po prvé zalobkyna uvádza, ze tri verejné zdroje uvedené v napadnutom rozhodnutí jej neposkytli ziadnu výhodu. Po druhé tvrdí, ze Komisia nesplnila svoju povinnost skúmat, ci celková ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presahovala celkovú ciastku jej cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením jej úlohy SVHZ. Po tretie tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu umoznujúcu jej pokryt údajné nadmerné náklady súvisiace s jej politikou predaja so stratou. 52 V rámci druhej skupiny zalobných dôvodov vytýka Komisii, ze sa dopustila rôznych zjavne nesprávnych posúdení. Po prvé zalobkyna vytýka Komisii, ze pouzila nesprávnu metódu výpoctu jej nákladov pripísatelných odvetviu prepravy balíkov z domu do domu a ze takto dospela k nesprávnemu záveru, ze uskutocnovala politiku predaja so stratou. Po druhé tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze jej tarifná politika v odvetví prepravy balíkov z domu do domu, ktorá spocíva v ponúkaní cien nizsích, ako je jednotná tarifa stanovená zákonom, je dôvodom strát, ktoré zaznamenala v odvetví prepravy balíkov, a ze uvedená prax nesúvisí s plnením SVHZ-u. Po tretie vytýka Komisii, ze sa domnievala, ze nemala k dispozícii vlastné zdroje, ktoré by jej umoznili financovat jej údajnú politiku predaja so stratou. 53 V rámci tretej skupiny zalobných dôvodov vytýka Komisii po prvé, ze nepochopila pojem pripísatelnost zdrojov státu, po druhé, ze porusila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze neupresnila, z akých verejných zdrojov jej mali plynút výhody, po tretie, ze prekrocila svoje právomoci tým, ze skúmala úcinnost jej sluzieb prepravy v odvetví balíkov z domu do domu, po stvrté porusila zásadu súkromného investora a po piate ze porusila jej právo byt vypocutá. O prvej skupine zalobných dôvodov pre zrusenie, ktorá sa týka výhody, ktorú získala DPAG Tvrdenia úcastníkov konania 54 Po prvé zalobkyna vo svojej zalobe tvrdí, ze rozpoctové zdroje pouzité na financovanie Post-Unterstützungskasse, záruk, ktoré dala Deutsche Bundespost, a transformacných opatrení DB-Postdienst-u na akciovú spolocnost, uvedené v napadnutom rozhodnutí, jej neposkytli ziadnu výhodu. V tomto ohlade zalobkyna uvádza vo svojej replike a odpovedi na otázky Súdu prvého stupna pocas pojednávania, ze zaznamenala tvrdenie Komisie, podla ktorého sa Komisia domnievala v rámci napadnutého rozhodnutia, ze iba prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu. 55 Po druhé, pokial ide o prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, po prvé zalobkyna tvrdí, ze tým, ze nevypocítala ciastku cistých nadmerných nákladov DPAG-u, ktoré súvisia s plnením úlohy SVHZ, Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES a clánok 86 ods. 2 ES, ako aj judikatúru, tak ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring ([7]C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 33), a rozsudkov Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia ([8]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 101), a z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia ([9]T-67/94, Zb. s. II-1, bod 52), a z 10. mája 2000, SIC/Komisia ([10]T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 84), na základe ktorých Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru o existencii státnej pomoci len pod podmienkou, ze vopred konstatovala, ze suma verejných zdrojov vyplatených podniku poverenému plnením tejto SVHZ-u presahuje sumu cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením tejto SVHZ-u. V tejto súvislosti zalobkyna, ku ktorej sa pripája Spolková republika Nemecko, tvrdí, ze pokial by Komisia v prejednávanej veci vykonala takýto rozbor, zistila by, ze ako vyplynulo z informácie poskytnutej Komisii na jej ziadost, celková suma cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením jej úlohy SVHZ-u presiahla vo velkom rozsahu ciastku verejných zdrojov, ktorú DPAG dostala. 56 Najskôr zalobkyna tvrdí, ze v rozpore s tvrdením Komisie, v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES, Komisia nedisponuje ziadnou mierou volnej úvahy preto, aby preukázala existenciu státnej pomoci, na rozdiel od sirokej volnej úvahy, ktorou disponuje v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 3 ES o posúdení zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 57 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze BIEK a UPS nesprávne poukazujú na to, ze podmienky, ktoré vymedzujú rozsudky Súdneho dvora Ferring, uz citovaný v bode 55 vyssie, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([11]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark"), nie sú v prejednávanej veci splnené, hoci prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej neposkytli ziadnu výhodu, kedze pred rokom 1995 v plnej výske vrátila státu tieto ciastky tým, ze zaplatila odvody vo výske 11481 miliónov DEM, ktoré Deutsche Bundespost dlhovala státu na základe clánku 63 ods. 1 PostVerfG (dalej len "odvody"). 58 Po druhé zalobkyna poznamenáva, ze Komisia na jednej strane tým, ze neidentifikovala v napadnutom rozhodnutí ciastku cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením jej úlohy SVHZ-u, ktorá jej napriek tomu bola oznámená, a na druhej strane tým, ze nevypocítala, ci celková ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presahovala celkovú ciastku uvedených nadmerných nákladov, neumoznila Súdu prvého stupna preskúmavat zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade zalobkyna tvrdí, ze Komisia neuvádza ziadne platné vysvetlenie odôvodnujúce skutocnost, ze nemohla skonstatovat existenciu cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením jej úlohy SVHZ-u, hoci mala k dispozícii vsetky informácie nevyhnutné z tohto hladiska, ktoré jej poskytla Spolková republika Nemecko. 59 Po tretie zalobkyna uvádza porusenie zásady právnej istoty, ktoré vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia sa odchýlila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe tým, ze neurobila výpocet toho, ci ciastka verejných zdrojov, ktoré jej boli poskytnuté, presahovala ciastku jej cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením jej úlohy SVHZ. 60 Po tretie zalobkyna, ku ktorej sa pripája Spolková republika Nemecko, tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu, Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze usúdila, ze uvedené prevody jej nutne umoznili pokryt údajné nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou pocas obdobia rokov 1995 az 1999. V tejto súvislosti tvrdí, ze ked prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, v celom rozsahu slúzili na náhradu jej strát, ktoré jej vznikli za obdobie rokov 1990 az 1995, potom je "matematicky" nemozné, aby mohla nahradit svoje údajné cisté nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou uskutocnovanou v rokoch 1994 az 1999 prostredníctvom uvedených prevodov. 61 Po prvé Komisia odpovedá, ze pokial sa v rámci napadnutého rozhodnutia domnievala, ze relevantné boli iba prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, tvrdenie zalobkyne, ze dalsie verejné zdroje uvedené v napadnutom rozhodnutí jej neposkytli ziadnu výhodu, je nezrozumitelné. 62 Po druhé Komisia v podstate tvrdí, ze nemusela vypocítat, ci ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presahovala ciastku jej celkových cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením úlohy SVHZ-u DPAG-om. Po prvé sa domnieva, ze aj ked je tento výpocet vhodný na urcenie, ci podnik poverený SVHZ-om získal nadmernú náhradu, na jednej strane by bol v prejednávanej veci neprimeraný, vzhladom na staznosti, ktoré sa týkajú skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré podali BIEK a UPS, a vzhladom na podozrenia, ktoré mohla mat na základe uvedených stazností, ze DPAG by mohla nadhodnotit cisté nadmerné náklady súvisiace s plnením jej poslania SVHZ. Na druhej strane sa domnieva, ze tento výpocet jej neumoznil urcit ani to, ci existovala prícinná súvislost medzi splnením SVHZ-u a cistými nadmernými nákladmi vytvorenými politikou predaja so stratou DPAG-u, ani to, ci stát oslobodil zalobkynu od bremena uvedených nadmerných nákladov, co spôsobilo skreslenie hospodárskej sútaze. 63 V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze v rámci napadnutého rozhodnutia bola jedine relevantná otázka, ci zalobkyna pokryla nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou v osobitnom odvetví prepravy balíkov z domu do domu prostredníctvom vlastných zdrojov alebo ci sa musela obrátit na státne zdroje. Podla názoru Komisie vsak akonáhle zalobkyna nepoprela skutocnost, ze nahradila sumu strát zaznamenaných v odvetví prepravy balíkov v rokoch 1994 az 1998 prostredníctvom verejných zdrojov, a Komisia preukázala, ze zalobkyna nemala k dispozícii vlastné zdroje dostatocné na pokrytie cistých nadmerných nákladov spôsobených jej politikou predaja so stratou, potom je preukázané, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, slúzili na náhradu uvedených nadmerných nákladov, ktoré vznikli DPAG-u v rokoch 1994 az 1999 a ktoré nemajú ziadnu súvislost s plnením SVHZ-u. 64 Po druhé Komisia tvrdí, ze tak ako v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 3 ES a clánku 86 ods. 2 ES disponuje v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 1 ES sirokou mierou volnej úvahy na úcely zistenia existencie státnej pomoci v prípade, ze jestvujú zlozité hospodárske skutocnosti. Za týchto podmienok je úlohou súdu Spolocenstva len preskúmat, ci sa na napadnuté rozhodnutie vztahuje jeden z dôvodov zrusenia, ktoré upravuje clánok 230 ES, bez toho, ze by mohol nahradit svojím skutkovým posúdením skutkové posúdenie, ktoré urobil ten, kto vydal rozhodnutie. V prejednávanej veci sa vsak zalobkyna uspokojuje s tvrdením, ze existuje iná metóda pre posúdenie skutkových okolnosti, avsak bez toho, ze by preukázala, ze Komisia prekrocila hranice miery volnej úvahy. 65 Po tretie Komisia, ku ktorej sa pripájajú BIEK a UPS, poznamenáva, ze výpocet, ktorým má byt preukázané, ci celková ciastka verejných zdrojov presahuje celkovú ciastku cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením úlohy SVHZ-u, predpokladá najmä pouzitie státnych zdrojov v súlade s ich urcením. Ziadna z podmienok, ktoré stanovil Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Ferring, uz citovanom v bode 55 vyssie, a Altmark, uz citovanom v bode 57 vyssie, nie je splnená v prejednávanej veci. Navyse z rozsudku FFSA a i./Komisia, uz citovaného v bode 55 vyssie (body 185 az 189), vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze tento výpocet nebol povinný, ale ze bol prípadne dostatocný. 66 Po stvrté sa Komisia domnieva v odpovedi na tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa odchýlila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe, ze metóda, ktorú pouzila, je v súlade s oznámením Komisie 2001/C 320/04 o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie ([12]Ú. v. ES C 320, 2001, s. 5; Mim. vyd. 08/002, s. 117, bod 58) a s bodom 80 jej "non paper" z 12. novembra 2002 o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu a státnej pomoci, na základe ktorých si vyhradila moznost skúmat prícinnú súvislost, ktorá existuje medzi plnením SVHZ-u a niektorými skresleniami hospodárskej sútaze, ked tarifná politika poskytovatela, ktorý vyuzíva verejné zdroje na trhu vystavenom hospodárskej sútazi, hrozila tým, ze skreslí hospodársku sútaz. 67 Po tretie Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nepreukázala, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, boli dostatocné, vzhladom na jej straty za roky 1990 az 1995, na financovanie jej politiky predaja so stratou za obdobie rokov 1994 az 1999. Komisia, ku ktorej sa pripájajú BIEK a UPS, totiz tvrdí, ze okrem skutocnosti, ze z úctovného hladiska je nemozné urcit zdroje, prostredníctvom ktorých bol záväzok splnený, odvody, ktoré mala zalobkyna uskutocnit, nie sú cistými nadmernými nákladmi SVHZ-u. Tiez sa domnieva, ze pokial zalobkyna nedokázala, ze pokryla údajné cisté nadmerné náklady, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou prostredníctvom vlastných zdrojov, mohla oprávnene predpokladat, ze uvedené nadmerné náklady boli pokryté verejnými zdrojmi. Posúdenie Súdom prvého stupna 68 V zmysle clánku 87 ods. 1 ES "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 69 Okrem toho v zmysle clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené poskytovaním SVHZ-u podliehajú pravidlám zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. 70 Podla ustálenej judikatúry oznacenie za státnu pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok upravených v clánku 87 ods. 1 ES. Clánok 87 ods. 1 ES uvádza tieto podmienky. Po prvé musí íst o státny zásah alebo prostredníctvom státnych zdrojov. Po druhé tento zásah musí byt schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí priznat výhodu jej príjemcovi. Po stvrté musí skreslit alebo hrozit skreslením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 74 a 75 a tam citovanú judikatúru). 71 Pokial ide o tretiu podmienku zmienenú v predchádzajúcom bode, z judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom a závisí iba od otázky, ci opatrenie poskytuje výhodu jednému alebo niektorým podnikom (rozsudok Ladbroke Racing/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 52). 72 Tu treba zdôraznit, ze Súdny dvor rozhodol tak, ze sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje na státne opatrenie, ktoré mozno povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, v prospech ktorých opatrenie smeruje, pokial sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti neprijmú ziadnu financnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejsie sútazné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi (rozsudky Súdneho dvora Altmark, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 87, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, [13]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 31). 73 Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudky Altmark, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 88, a Enirisorse, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 31). Po prvé musí byt zvýhodnený podnik skutocne poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. Po druhé musia byt parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Po tretie kompenzácia nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov na vykonávanie povinností verejnej sluzby, berúc do úvahy s tým súvisiace dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Po stvrté, ked sa výber podniku, ktorý má byt v konkrétnom prípade poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, v konkrétnom prípade neuskutocní na základe verejného obstarávania, musí byt výska potrebnej kompenzácie urcená na základe analýzy nákladov, aké by mal priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy s tým súvisiace dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 129 vyssie, body 89 az 93). 74 Z toho vyplýva, ze ked státne zdroje boli poskytnuté na kompenzáciu nadmerných nákladov súvisiacich s plnením SVHZ-u za podmienok, ktoré stanovujú body 72 a 73 vyssie, Komisia nemôze bez toho, aby zbavila potrebného úcinku clánok 86 ods. 2 ES, kvalifikovat ako státnu pomoc vsetky alebo cast poskytnutých verejných zdrojov, pokial celková ciastka uvedených zdrojov zostáva nizsia ako nadmerné náklady spôsobené plnením uvedenej úlohy SVHZ-u (pozri v tomto zmysle rozsudok FFSA a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 188). 75 Nakoniec podla ustálenej judikatúry Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak je konfrontovaná s clenským státom, ktorý si neplní povinnost spolupráce a neposkytne jej informácie, o ktoré ho Komisia poziadala na úcely preskúmania zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [14]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 22, a z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, [15]C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 26). Pred prijatím takéhoto rozhodnutia vsak Komisia musí dodrzat urcité procesné poziadavky. V prvom rade je povinná clenskému státu ulozit povinnost poskytnút jej v lehote, ktorú stanoví, vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné na preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Iba ak clenský stát opomenie, napriek príkazu Komisie, poskytnút pozadované informácie, je táto oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom na základe údajov, ktorými disponuje (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 19 a 22). Tieto poziadavky boli prevzaté a konkretizované clánkom 5 ods. 2, clánkom 10 ods. 3 a clánkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([16]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, [17]T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 73). 76 Po prvé treba zdôraznit, ze výhrada, uvedená zalobkynou v jej zalobe, podla ktorej sa Komisia nesprávne domnievala, ze verejné opatrenia odlisné od prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu, je neopodstatnená, kedze Komisia výslovne uznala vo svojom vyjadrení k zalobe, ze zohladnila len prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, preto, aby vyvodila záver, ze DPAG-e plynula výhoda z verejných zdrojov. 77 Preto táto výhrada musí byt zamietnutá. 78 Po druhé, pokial ide o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze mala výhodu z prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, vzhladom na jej cisté nadmerné náklady súvisiace s plnením SVHZ-u, treba na úvod zdôraznit, a ako vyplýva z opisu napadnutého rozhodnutia uvedeného v bodoch 16 az 29 vyssie, ze záver Komisie, podla ktorého DPAG mala výhodu, spocíva na týchto konstatovaniach. Po prvé Komisia skonstatovala, ze zalobkyna prijala prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom vo výske 11081 miliónov DEM za obdobie rokov 1990 az 1995 -- prevody, ktoré Komisia povazovala za jediné relevantné verejné zdroje na úcely napadnutého rozhodnutia. Po druhé Komisia uviedla, ze na jednej strane zalobkyni vznikli cisté nadmerné náklady, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou uskutocnovaná v rokoch 1994 az 1999 vo výske 1118,7 milióna DEM, a na druhej strane, ze uvedené cisté nadmerné náklady nesúviseli s plnením SVHZ-u. Po tretie Komisia konstatovala, ze zalobkyna nemohla pokryt uvedené cisté nadmerné náklady vo výske 1118,7 milióna DEM prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, pretoze jej vznikol celkový schodok, spolocne vo vsetkých odvetviach cinnosti, za obdobie rokov 1990 az 1998, v celkovej výske 2289 miliónov DEM. Vzhladom na tri predchádzajúce zistenia Komisia preto vyvodila záver, ze cisté nadmerné náklady vytvorené politikou predaja so stratou DPAG-u za obdobie rokov 1994 az 1999 boli nevyhnutne nahradené prostredníctvom prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom pocas obdobia rokov 1990 az 1995, takze získala státnu pomoc vo výske 1118,7 milióna DEM. V tejto súvislosti je dôlezité zdôraznit, ze vo svojich odpovediach na otázky, ktoré polozil Súd prvého stupna pocas pojednávania, Komisia v podstate uviedla, ze sa domnievala, ze ked zalobkyna nepredlozila dôkaz o tom, ze pokryla svoje cisté nadmerné náklady spôsobené svojou politikou predaja so stratou prostredníctvom iných zdrojov, ako boli prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, mohla oprávnene predpokladat, ze DPAG získala státnu pomoc vo výske 1118,7 milióna DEM. 79 Preto treba skúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobkyni plynula výhoda na základe prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom. 80 V tejto súvislosti treba po prvé poznamenat, ze navzdory informáciám, ktoré Spolková republika Nemecko poskytla Komisii a ktoré ju v odôvodnení c. 41 napadnutého rozhodnutia viedli k zdôrazneniu, ze Spolková republika Nemecko tvrdila, ze segment profesionálnej klientely nebol vylúcený z univerzálnej sluzby, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nevyslovila k otázke, ci odvetvie prepravy balíkov z domu do domu predstavovalo SVHZ. V tejto súvislosti je totiz nutné zdôraznit, ako vyplýva z bodu 26 vyssie, ze Komisia len konstatovala v napadnutom rozhodnutí, ze tarifná politika DPAG-u, ktorá spocívala v poskytovaní nizsích taríf, ako je jednotná tarifa, spôsobovala cisté nadmerné náklady, ktoré nesúviseli s plnením SVHZ-u. 81 Okrem toho treba poznamenat, ze Komisia sa na jednej strane v odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze "neexistov[al]... ziaden prícinný vztah medzi týmito nadmernými nákladmi [súvisiacimi s politikou predaja so stratou] a povinnostami verejnej sluzby DPAG-u" [neoficiálny preklad] a na druhej strane v odôvodnení c. 73 napadnutého rozhodnutia, ze "sa ukáza[lo], ze DPAG znása[lo] cisté nadmerné náklady, ktorých minimálna cast n[ebola] splatná pri splnení povinností [SVHZ-u]" [neoficiálny preklad]. 82 Treba teda zdôraznit, ze ako Komisia dalej potvrdila vo svojich písomných podaniach, na jednej strane neskonstatovala v napadnutom rozhodnutí, ze informácie, ktoré jej predlozila Spolková republika Nemecko a podla ktorých odvetvie prepravy balíkov z domu do domu je SVHZ-om, neboli opodstatnené, a na druhej strane uznala, prinajmensom implicitne, ze DPAG-u tiez vznikli okrem cistých nadmerných nákladov, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou, cisté nadmerné náklady, ktoré súviseli s plnením SVHZ-u (dalej len "nespochybnené cisté nadmerné náklady"). 83 Po druhé treba zdôraznit, ze Komisia uvádza na jednej strane v odôvodnení c. 43 napadnutého rozhodnutia, ze Spolková republika Nemecko ju informovala, ze musela zniest "pätnást nákladov zdedených z minulosti" [neoficiálny preklad], ktoré tvoria cisté nadmerné náklady SVHZ-u, a na druhej strane v poznámke pod ciarou na spodnej casti strany c. 94 napadnutého rozhodnutia, ze "v jej liste zo 16. septembra 1999 (s. 18) [nemecká] vláda oznacuje za 'náklady zdedené z minulosti` osobitné náklady DPAG-u v porovnaní so zvycajnými nákladmi, ktoré vznikajú súkromným podnikom za zvycajných trhových podmienok" [neoficiálny preklad] pricom upresnila, ze "podla informácií federálnej vlády sú to práve tieto osobitné náklady, ktoré vysvetlujú schodok zmienený v rozhodnutí o zacatí konania v odvetví balíkov" [neoficiálny preklad]. V odôvodnení c. 43 napadnutého rozhodnutia Komisia vymenúva pätnást nákladov zdedených z minulosti, na ktoré sa odvoláva Spolková republika Nemecko. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia obzvlást zdôraznuje, ze "podla nemeckých úradov, aj ked sa Komisia mala domnievat, ze celkové sluzby [prepravy balíkov] poskytované prostredníctvom tejto infrastruktúry sa uz [nemo]hli povazovat za sluzby vseobecného záujmu, tieto náklady zdedené z minulosti vsak mali byt povazované za 'stratené investicné náklady` za sluzby, ktoré v case, ke súcasná infrastruktúra bola vymyslená v roku 1990, boli bezosporu poskytnuté vo vseobecnom záujme [príloha I listu federálnej vlády z 21. júna 2000]" [neoficiálny preklad]. 84 V tejto súvislosti vsak treba skonstatovat, ze ako vyplýva z bodov 41 az 52 rozhodnutia o zacatí konania, Spolková republika Nemecko predlozila Komisii na jej ziadost presný zoznam jej pätnástich nákladov zdedených z minulosti, v súvislosti s ktorými na jednej strane uviedla dôvody, pre ktoré podla jej názoru uvedené náklady predstavovali cisté nadmerné náklady súvisiace s plnením SVHZ-u, a odhad ciastky, ktorú kazdý z týchto nákladov dosiahol v období rokov 1990 az 1996, a na druhej strane uviedla, ze celková ciastka týchto nákladov zdedených z minulosti, ktoré súvisia s plnením SVHZ-u, dosiahla výsku 20426 miliónov DEM, teda ciastku podstatne vyssiu, ako je 11081 miliónov DEM, ktorá zodpovedá prevodom, ktoré uskutocnila DB-Telekom. V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze Komisia uviedla v bode 72 rozhodnutia o zacatí konania, ze aj ked "ma[la] pochybnosti o skutocnosti, ze vsetky nákladové prvky uvedené v týchto súvislostiach sa [mohli] skutocne povazovat za vztahujúce sa na tento druh [SVHZ-u]", domnievala sa vsak, ze "niektoré prvky (ako napríklad dodávky v sobotu) [moh]li v zásade predstavovat SVHZ-u, pokial [boli] vymedzené a zapocítané primeraným spôsobom". 85 Po tretie treba zdôraznit, ze Komisia na jednej strane tým, ze neskúmala a nevyslovila sa v napadnutom rozhodnutí o informáciách, ktoré predlozila Spolková republika Nemecko a podla ktorých nespochybnené cisté nadmerné náklady súviseli s plnením úlohy SVHZ-u, a na druhej strane tým, ze nevypocítala, ci ciastka uvedených nadmerných nákladov prevysovala ciastku prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, neoverila, ci celková suma prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, bola nizsia ako celková suma jej cistých nadmerných nákladov SVHZ-u, takze uvedené prevody neposkytli ziadnu výhodu zalobkyni. 86 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze Komisia ani nezdôraznuje a ani nepreukazuje v napadnutom rozhodnutí, ze Spolková republika Nemecko alebo zalobkyna jej neposkytli informácie nevyhnutné na uistenie sa o tom, ze ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, nepresiahla nespochybnené cisté nadmerné náklady, ani to, ze vzhladom na informácie, ktoré mala k dispozícii, nemala iný výber nez predpokladat, ze ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presiahla ciastku uvedených nespochybnených nadmerných nákladov, takze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu. 87 Okrem toho treba tiez skonstatovat, ze Komisia neuviedla ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní nijaký objektívny dôvod odôvodnujúci to, ze so zretelom na informácie, ktoré jej predlozila Spolková republika Nemecko, nemohla toto preskúmat. V tejto súvislosti je totiz nutné skonstatovat, ze Komisia sa uspokojuje v podstate s vysvetlením, ze rozsah výnimocných nákladov, ktoré uvádza zalobkyna, stazil tento rozbor, ale netvrdí, ze Spolková republika Nemecko jej neposkytla informácie nevyhnutné v tejto súvislosti, takze nemohla vykonat takýto rozbor. 88 Vzhladom na predchádzajúce treba skonstatovat, ze Komisia tým, ze neoverila, ci ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presiahla ciastku jej nespochybnených cistých nadmerných nákladov SVHZ-u, z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 89 Tento záver nemôzu vyvrátit tvrdenia Komisie, ktoré v podstate uvádzajú na jednej strane, ze Komisia nebola povinná preukázat, ze ciastka nespochybnených cistých nadmerných nákladov nepresiahla ciastku prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, a na druhej strane, ze na preukázanie existencie státnej pomoci v prejednávanej veci bola metóda, ktorú pouzila Komisia, primeranejsia ako metóda spocívajúca v overení toho, ci DPAG získala nadmernú náhradu. 90 Po prvé, pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého disponuje mierou volnej úvahy pri výbere najvhodnejsej metódy na preukázanie existencie státnej pomoci, treba pripomenút, ze kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci, ktoré je podla Zmluvy úlohou ako Komisie, tak aj vnútrostátneho súdu, nemôze v zásade odôvodnit, pokial neexistujú osobitné okolnosti súvisiace najmä so zlozitou povahou predmetných státnych zásahov, uznanie sirokej miery volnej úvahy Komisii. Posúdenie relevantnosti prícin alebo cielov státnych zásahov totiz patrí len do oblasti skúmania prípadnej zlucitelnosti týchto opatrení so spolocným trhom, tak ako to stanovuje clánok 87 ods. 3 ES (rozsudok Ladbroke Racing/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 52). 91 V tejto súvislosti vsak treba tiez zdôraznit, ze ak aj Súd prvého stupna priznal Komisii urcitú mieru volnej úvahy pri výbere najvhodnejsej metódy na úcely uistenia sa o tom, ze neexistuje krízová subvencia v prospech konkurencných cinností (rozsudok FFSA a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 187), napriek tomu Komisia nemôze, v súlade s rozsudkom Altmark, uz citovaným v bode 55 vyssie (bod 87), kvalifikovat ako státnu pomoc státne zdroje poskytnuté ako náhrada za nadmerné náklady súvisiace s plnením SVHZ-u. Kedze vsak v prejednávanej veci Komisia neskúmala, ci celková ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presahovala celkovú ciastku nespochybnených nadmerných nákladov, nemohla predpokladat, ako vyplýva z rozboru napadnutého rozhodnutia v bode 78 vyssie, ze uvedené prevody poskytli zalobkyni výhodu, hoci Spolková republika Nemecko jej predlozila informácie vyjadrujúce prijatelnost skutocnosti, ze celková ciastka uvedených prevodov nepresiahla celkovú ciastku nespochybnených cistých nadmerných nákladov. 92 Okrem toho pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého nebola povinná skúmat, ci staznosti BIEK-u a UPS-u, podla ktorých DPAG financuje politiku predaja so stratou prostredníctvom verejných zdrojov, boli opodstatnené, treba v tejto súvislosti pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná v záujme riadnej správy základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa pomoci preskúmat nálezite a nestranne staznost, v dôsledku coho môze byt nevyhnutné, aby preskúmala prvky, ktoré výslovne neboli uvedené v staznosti (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [18]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 62). Okrem toho Komisia je povinná overit existenciu skutocnej výhody pre príjemcu pomoci. Takto v prejednávanej veci, ak aj Komisia bola povinná nálezite a nestranne preskúmat staznosti, ktoré podali BIEK a UPS, to vsak vôbec neznamenalo na jednej strane, ze mohla ignorovat informácie, ktoré jej Spolková republika Nemecko poskytla, aby preukázala, ze zalobkyni neplynula ziadna výhoda z verejných zdrojov, a na druhej strane ze mohla oprávnene vyvodit záver o existencii státnej pomoci bez toho, aby vopred overila, ci z verejných zdrojov, ktoré DPAG získala, jej vyplynula výhoda. 93 Nakoniec treba tiez odmietnut tvrdenia Komisie, ako aj tvrdenia BIEK-u a UPS-u, podla ktorých Komisia nebola povinná preskúmat otázku, ci celková ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presahovala celkovú ciastku cistých nadmerných nákladov súvisiacich s plnením SVHZ-u, ktoré vznikli zalobkyni, pokial neboli v prejednávanej veci splnené podmienky, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudkoch Ferring, uz citovanom v bode 55 vyssie, a Altmark, uz citovanom v bode 57 vyssie. 94 Tak, ako je vysvetlené v bode 81 vyssie, v ktorom sa zdôraznuje, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí uspokojila s konstatovaním, ze cisté nadmerné náklady vytvorené politikou predaja so stratou DPAG-u nemohli byt nahradené, totiz ani neoverila, ani nepreukázala, ze zalobkyni nevznikli iné nadmerné náklady súvisiace s plnením SVHZ-u, v súvislosti s ktorými mala právo domáhat sa náhrady prostredníctvom vsetkých prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, za podmienok, ktoré stanovuje rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 57 vyssie (body 89 az 95). 95 Pokial vsak Komisia v tejto súvislosti nevykonala ziadne skúmanie ani posúdenie, nie je úlohou súdu Spolocenstva, aby namiesto Komisie uskutocnil preskúmanie, ktoré ona nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, [19]T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 136). 96 Z predchádzajúceho vyplýva, ze treba akceptovat výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, ked sa domnievala, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej poskytli výhodu. 97 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze je vhodné skúmat navyse tiez výhradu zalobkyne, podla ktorej nezávisle od otázky, ci ciastka prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, presiahla ciastku jej nespochybnených cistých nadmerných nákladov, Komisia v kazdom prípade vyvodila nesprávny záver, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom vo výske 11081 miliónov DEM, jej vzhladom na straty, ktoré jej vznikli v období rokov 1990 az 1995, umoznili pokryt údajné cisté nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou za obdobie rokov 1994 az 1999 vo výske 1118,7 milióna DEM. 98 V tejto súvislosti treba na úvod skonstatovat, ze na základe clánku 63 ods. 1 PostVerfG Deutsche Bundespost bola povinná zaplatit nemeckému státu za obdobie rokov 1990 az 1995 odvody zodpovedajúce urcitému percentu, ktoré klesá úmerne jej prevádzkovým príjmom. Aj ked sa úcastníci konania sporia v otázke, ci tieto odvody sú cistými nadmernými nákladmi SVHZ-u, Komisia nepopiera, ze tieto odvody zaplatili podniky po rozdelení Deutsche Bundespost a ze za týchto okolností zalobkyna mala zaplatit ciastku 11418 miliónov DEM za obdobie rokov 1990 az 1995. 99 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze prevody, ktoré uskutocnila DB Telekom v rokoch 1990 az 1995 vo výske 11418 miliónov DEM, jej umoznili pokryt údajné cisté nadmerné náklady vo výske 1118,7 milióna DEM, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou pocas obdobia rokov 1994 az 1999, hoci uvedené prevody v celom rozsahu slúzili na náhradu jej strát za obdobie rokov 1990 az 1995, ktoré vyplynuli najmä z jej povinnosti zaplatit odvody. 100 Komisia v podstate odpovedá, ze pokial zalobkyna nepredlozila dôkaz o tom, ze cisté nadmerné náklady súvisiace s jej politikou predaja so stratou boli financované prostredníctvom jej vlastných zdrojov, mohla platne predpokladat, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, jej umoznili financovat uvedené nadmerné náklady. 101 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze úcastníci zhodne tvrdia, ze z úctovného hladiska kazdý zdroj môze financovat kazdý náklad. Je vsak úlohou Komisie preukázat, ze verejné zdroje poskytli ich príjemcovi výhodu, tak ako vyplýva z rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 57 vyssie (bod 75), v tejto súvislosti nemá ziaden význam, ze Komisia preukáze, na aké náklady sa vztahuje ciastka verejných zdrojov, ktoré boli poskytnuté zalobkyni. 102 Pokial vsak, ako vyplýva z bodu 78 vyssie, Komisia v prejednávanej veci viaze svoje dokazovanie existencie výhody poskytnutej DPAG-u prostredníctvom verejných zdrojov na skutocnost, ze údajné cisté nadmerné náklady DPAG-u súvisiace s jej politikou predaja so stratou museli byt nevyhnutne pokryté vo výske 1118,7 milióna DEM prostredníctvom prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, treba skúmat, ci so zretelom na straty DPAG-u za obdobie rokov 1990 az 1994 a za obdobie rokov 1990 az 1995 sa uvedené prevody zaplatené pocas tohto obdobia ukázali ako dostatocné tiez na pokrytie cistých nadmerných nákladov súvisiacich s jej politikou predaja so stratou za obdobie rokov 1994 az 1999. 103 Komisia sa vsak v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze údajné cisté nadmerné náklady, ktoré vznikli DPAG-u, súvisiace s jej politikou predaja so stratou dosiahli túto výsku za jednotlivé roky: Roky 1994 1995 1996 1997 1998 1999 Celkom 1994 -- 1999 Nadmerné náklady súvisiace s predajom so stratou (v miliónoch DEM) [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] 1 118,7 104 Okrem toho ako vyplýva z informácii, ktoré poskytla Spolková republika Nemecko a ktoré Komisia nespochybnuje, DPAG zaznamenala pocas období rokov 1990 az 1994 a 1990 az 1995 prevádzkové výsledky (mimo prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, a mimo zaplatených odvodov) a konecné výsledky (vrátane prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom, a zaplatených odvodov) v tejto výske (oznámenie Spolkovej republiky Nemecko z 31. januára 2002 a príloha 11a oznámenia Spolkovej republiky Nemecko z 10. marca 2000): Roky 1990 1991 1992 1993 1994 Celkom 1990 -- 1994 1995 Celkom 1990 -- 1995 Vyhradené odvetvie [dôverné] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] Odvetvie balíkov [dôverné] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] Odvetvie denníkov [dôverné] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] Prevádzkový zostatok [dôverné] [dôv.] [dôv.] [dôv.] [dôv.] -4 331 [dôv.] - 4 945 Prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom 1 495 2 031 1 310 726 0 5 562 5 519 11 081 Odvody - 1 651 - 1 982 - 2 100 - 2 182 - 2 190 - 10 104 - 1 314 - 11 418 Zostatok prevody/Odvody - 4 552 - 337 Konecný výsledok (v miliónoch DEM) - 8 883 - 5 282 105 Vzhladom na tabulku uvedenú v bode 104 vyssie najskôr treba zdôraznit, ze aj ked je pravda, ze zalobkyna dostala v období rokov 1990 az 1994 ciastku 5562 miliónov DEM ako prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, a ze v roku 1994 jej vznikli údajné nadmerné náklady súvisiace s jej politikou predaja so stratou vo výske [dôverné] miliónov DEM (tabulka uvedená v bode 103 vyssie), konecný schodok, ktorý jej vznikol za roky 1990 az 1994 za vsetky odvetvia cinnosti spolu, bol 8883 miliónov DEM. Tento konecný schodok za obdobie rokov 1990 az 1994 zodpovedá totiz prevádzkovým stratám DPAG-u vo výske 4331 miliónov DEM zvýseným o úhrady odvodov v sume 10104 miliónov DEM, ktoré boli nahradené scasti prevodmi, ktoré uskutocnila DB-Telekom vo výske 5562 miliónov DEM. 106 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze poskytnutie prevodov, ktoré uskutocnila DB-Telekom v období rokov 1990 az 1994 vo výske 5562 miliónov DEM, neumoznilo zalobkyni, vzhladom na jej prevádzkové straty za obdobie rokov 1990 az 1994 vo výske 4331 miliónov DEM a na odvody, ktoré musela zaplatit pocas tohto obdobia vo výske 10104 miliónov DEM, teda celkovú výsku strát 14435 miliónov DEM, pokryt jej údajné cisté nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou za obdobie rokov 1994 az 1999 vo výske 1118,7 milióna DEM. 107 Následne kedze zalobkyna získala prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom az do roku 1995, treba tiez skonstatovat, ze hoci zalobkyna pocas obdobia rokov 1990 az 1995 dostala 11081 miliónov DEM ako prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, napriek tomu jej pocas uvedeného obdobia vznikol konecný schodok za vsetky odvetvia cinnosti spolu vo výske 5282 miliónov DEM. Tento konecný schodok za obdobie rokov 1990 az 1995 zodpovedá totiz prevádzkovým stratám DPAG-u vo výske 4945 miliónov DEM zvýseným o úhradu odvodov vo výske 11418 miliónov DEM, ktoré boli scasti nahradené prevodmi, ktoré uskutocnila DB-Telekom vo výske 11081 miliónov DEM. 108 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze poskytnutie prevodov, ktoré uskutocnila DB Telekom v období rokov 1990 az 1995 vo výske 11081 miliónov DEM, neumoznilo DPAG-u, vzhladom na jej prevádzkové straty za obdobie rokov 1990 az 1995 vo výske 4945 miliónov DEM a vzhladom na odvody, ktoré musela zaplatit vo výske 11418 miliónov DEM, teda celkovú výsku strát 16363 miliónov DEM, pokryt jej údajné nadmerné náklady spôsobené s jej politikou predaja so stratou, ktoré jej vznikli za obdobie rokov 1994 az 1999 vo výske 1118,7 milióna DEM. 109 Treba teda konstatovat, ze preukazovanie Komisie, ze zalobkyna mala výhodu vo výske 1118,7 milióna eur, kedze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, mohli financovat údajné nadmerné náklady spôsobené jej politikou predaja so stratou, je vyvrátené záverom, ze konecné straty DPAG-om, ktoré vznikli v rokoch 1990 az 1994 alebo pocas obdobia rokov 1990 az 1995, boli v takej výske, ze prevody, ktoré uskutocnila DB-Telekom, sa ukázali ako nedostatocné na pokrytie údajných cistých nadmerných nákladov spôsobených jej politikou predaja so stratou za obdobie rokov 1994 az 1999. 110 Treba teda akceptovat túto výhradu zalobkyne. 111 Napadnuté rozhodnutie musí byt preto zrusené bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci táto výhrada má za následok, ze na napadnuté rozhodnutie sa vztahuje nedostatocné odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES (pozri bod 58 vyssie), alebo skúmat dalsie výhrady a zalobné dôvody, ktoré uviedla zalobkyna. O trovách 112 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. 113 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Spolková republika Nemecko, ktorá nepredlozila vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania, znása svoje vlastné trovy konania podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku. 114 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna nariadit, aby vedlajsí úcastník konania, iný ako clenské státy, zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), institúcie a Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO), znásal svoje vlastné trovy konania. Vedlajsí úcastníci konania BIEK a UPS znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach, ktoré prijala Spolková republika Nemecko v prospech Deutsche Post AG, sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Deutsche Post. 3. Spolková republika Nemecko, Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (BIEK) a UPS Europe NV/SA znásajú svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Azizi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Jaeger __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [21]1 ) Utajené dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxFjGRe/L96983-8041TMP.html#t-ECRT12008SKA.0700123701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:247:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:306:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:125:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:247:TOC 6. file:///tmp/lynxXXXXxFjGRe/L96983-8041TMP.html#t-ECRT12008SKA.0700123701-E0002 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0067&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0046&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:320:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0324&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0318&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0274&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXxFjGRe/L96983-8041TMP.html#c-ECRT12008SKA.0700123701-E0001 21. file:///tmp/lynxXXXXxFjGRe/L96983-8041TMP.html#c-ECRT12008SKA.0700123701-E0002