Spojené veci T-259/02 az T-264/02 a T-271/02 Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Rakúsky bankový trh - 'Klub Lombard` - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Výpocet pokút" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Právomoc súdu Spolocenstva (Clánky 229 ES a 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Zaloba podaná fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bol napadnutý akt urcený - Prevod zaloby na tretiu osobu - Neprípustnost (Clánky 229 ES a 230 stvrtý odsek ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Návrh fyzickej alebo právnickej osoby na konstatovanie porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenia Rady c. 17, clánok 3 ods. 1 a 2, a c. 2842/98, clánky 6 az 8) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým mozno pristupovat ako k jedinému poruseniu (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Predmet (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Predmet (Clánok 81 ES) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ES) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Kartely - Kartely povazované za základné zlozky jedinej protisútaznej dohody (Clánok 81 ES) 13. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Úmyselné uskutocnenie (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Kartely - Oznámenie - Úcinky [Clánok 81 ods. 1 a 3 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 5 písm. a)] 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze (Charta základných práv, clánok 49; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Právny rámec (Nariadenie Rady c. 17, clánky 3 a 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Oznámenie Komisie 98/C 9/03) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 21. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 1 A, 2 a 3) 23. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 26. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 27. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, prvá zarázka) 28. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, druhá zarázka) 29. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, tretia zarázka) 30. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti 31. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 32. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 1, 2, 4 a 5 a clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 33. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Ziadost o informácie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 2 a clánok 5) 34. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 5; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 35. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 5; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D 2) 36. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie odôvodnené vadami v správnom konaní - Podmienka 1. Súdne orgány Spolocenstva môzu vziat na vedomie zmenu mena úcastníka konania a v zalobe o neplatnost podanej osobou, ktorej bol akt urcený, môze pokracovat jej univerzálny právny nástupca, najmä v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ak vsetky práva a povinnosti zaniknutej spolocnosti presli na nástupcu. V takejto situácii univerzálny právny nástupca celého podniku nevyhnutne nahrádza svojho predchodcu ako osoba, ktorej je napadnutý akt urcený. Na druhej strane súd Spolocenstva nemá právomoc vo veciach zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, ba ani pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 229 ES, pokial ide o pokuty, aby zmenil rozhodnutie institúcie Spolocenstva tým, ze nahradí osobu, ktorej je urcené, inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak táto osoba nadalej existuje. Táto právomoc prinálezí iba tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto ak príslusný orgán uz rozhodol a tým potvrdil totoznost osoby, ktorej má byt rozhodnutie urcené, neprinálezí Súdu prvého stupna, aby túto osobu nahradil inou. (pozri body 71, 72) 2. Zalobu podanú osobou, ktorej je akt urcený, s cielom domáhat sa svojich práv v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podla clánku 229 ES nemozno previest na tretiu osobu, ktorej tento akt urcený nie je. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola zaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokracovat. Takýto prevod by navyse vyvolal nesúlad medzi totoznostou osoby, ktorej je akt urcený, a totoznostou osoby vystupujúcou v konaní ako osoba, ktorej je akt urcený. (pozri bod 73) 3. Podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 Komisia môze "na návrh alebo z vlastnej iniciatívy" konstatovat porusenie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES a príslusným podnikom alebo zdruzeniam podnikov rozhodnutím nariadit, aby takéto porusovanie ukoncili, pricom takýto návrh môzu v zmysle clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 17 podat fyzické alebo právnické osoby, ktoré uplatnujú oprávnený záujem; z clánkov 6 az 8 nariadenia c. 2842/98 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze osoby, ktoré predlozili tento návrh, majú urcité procesné práva, medzi ktoré patrí najmä právo dostat nedôverné znenie oznámenia o výhradách. Takýto návrh mozno platne podat, pokial konanie o porusení bolo zacaté z úradnej povinnosti. Nariadenia c. 17 a c. 2842/98 totiz na úcely priznania postavenia navrhovatela nevyzadujú, aby predmetný návrh bol pre Komisiu prícinou zacatia konania o porusení a vysetrovanie oznámeného porusenia sa este nezacalo. Inak by sa osobám s oprávneným záujmom na konstatovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze zabránilo vo výkone procesných práv spojených s postavením navrhovatela podla clánkov 6 az 8 nariadenia c. 2842/98 v priebehu konania. V tejto súvislosti sa politická strana môze platne dovolávat svojho postavenia klienta bankových sluzieb a skutocnosti, ze protisútaznými postupmi bola poskodená vo svojich ekonomických záujmoch, na zdôvodnenie oprávneného záujmu na podaní návrhu, aby Komisia konstatovala, ze uvedené postupy predstavujú porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. Nic totiz nebráni tomu, aby konecný klient, ktorý kupuje tovary alebo sluzby, mohol vyhoviet pojmu oprávnený záujem v zmysle clánku 3 nariadenia c. 17. Konecný klient, ktorý zdôvodní, ze bol poskodený alebo by mohol byt poskodený vo svojich hospodárskych záujmoch z dôvodu predmetného obmedzenia hospodárskej sútaze, má oprávnený záujem v zmysle tohto ustanovenia na podanie návrhu alebo staznosti, aby Komisia konstatovala porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. V tomto ohlade nie je dôlezité, ze uvedený konecný klient kupujúci sa najprv odvolával na vseobecný záujem, ktorý chcel chránit ako opozicná politická strana, a az neskôr tvrdil, ze bol oznámeným kartelom hospodársky poskodený ako konecný klient predmetných sluzieb. Uvedené prvé stanovisko ho totiz nemôze zbavit moznosti neskôr uplatnovat na úcely zdôvodnenia oprávneného záujmu v zmysle nariadenia c. 17 svoje postavenie klienta bánk, voci ktorým sa zacalo konanie, ako aj ujmu majetkovej povahy, ktorú predmetnými dohodami údajne utrpel. Priznanie postavenia navrhovatela a poskytnutie oznámenia o výhradách zainteresovanému úcastníkovi navyse nemôze byt podmienené tým, aby sa tak stalo pred akýmkolvek ústnym vypocutím pred Komisiou. Nariadenia c. 17 a c. 2842/98 totiz nestanovujú specifickú lehotu na to, aby tretia osoba navrhovatel alebo stazovatel, ktorá preukázala oprávnený záujem, uplatnila svoje právo na zaslanie oznámenia o výhradách a na vypocutie v rámci konania o porusení. Clánky 7 a 8 nariadenia c. 2842/98 sa napríklad obmedzujú na ustanovenie, ze Komisia uvedenému navrhovatelovi alebo stazovatelovi predlozí výhrady a stanoví lehotu, v ktorej môze písomne vyjadrit svoje stanovisko, pricom tieto tretie osoby môzu byt vypocuté aj ústne, ak o to poziadajú. Z toho vyplýva, ze právo navrhovatela alebo stazovatela na predlozenie výhrad a byt vypocutý v správnom konaní o zistení porusenia clánkov 81 ES a 82 ES mozno vykonat, pokial konanie prebieha. (pozri body 95 - 98, 100, 101) 4. Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pretrvávajúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok. Ako jediný ucelený kartel tak mozno kvalifikovat systém okrúhlych stolov vytvorený bankami na to, aby v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v clenskom státe, pokial sa jeden z nich ako instancia nadradená vsetkým ostatným zaoberá otázkami prislúchajúcimi pocetným osobitným okrúhlym stolom, prijíma zásadné rozhodnutia, vykonáva funkciu arbitra medzi rôznymi skupinami v prípade problémov s disciplínou týkajúcou sa dodrziavania dohôd a existuje úzka previazanost okrúhlych stolov a ich rozhodovacích procesov, kedze okrúhle stoly niekedy organizujú spolocné zasadnutia, právomoci okrúhlych stolov sa prekrývajú a rôzne okrúhle stoly sa navzájom informujú o svojich aktivitách. (pozri body 111, 114, 117 - 120, 126) 5. V rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze neumoznuje okolnost, ze voci hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako sankcionovaný subjekt, Komisia nekonstatovala ziadne porusenie, v nijakom prípade vylúcit porusenie zistené voci sankcionovanému subjektu, ak bolo správne preukázané. (pozri bod 138) 6. V prípade velmi komplexnej siete dohôd má Komisia sirokú diskrecnú právomoc na urcenie toho, ktoré z rôznych postupov zosúladovania povazuje za osobitne významné, pricom táto volba môze byt predmetom iba obmedzeného súdneho preskúmania. (pozri bod 144) 7. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musí na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umoznit s dostatocnou mierou pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat priamy alebo nepriamy, aktuálny alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohla poskodit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi státmi. Vplyv na obchod v rámci Spolocenstva je preto vo vseobecnosti výsledkom spojenia viacerých cinitelov, ktoré by jednotlivo neboli nevyhnutne urcujúce. V tomto smere nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej sútaze je totiz spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi vtedy, ak je spôsobilé odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali. Preto na prijatie záveru o spôsobilosti kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa nemôzu zohladnit iba úcinky rozdelenia trhu. Samotná spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postacuje okrem iného na to, aby spadal do pôsobnosti clánku 81 ES a nebolo potrebné preukázat skutocný dosah na obchod. Skutocnost, ze ide o dodatocné posúdenie porusenia, ktoré sa stalo v minulosti, nemôze zmenit toto kritérium, kedze aj v tomto prípade postacuje potenciálny vplyv kartelu na obchod. Je vsak potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzistátny obchod bol citelný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný. (pozri body 163, 164, 166, 167) 8. Vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. Pri uplatnovaní clánku 81 ES totiz treba vymedzit relevantný trh na urcenie, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. To je dôvod, pre ktorý pri uplatnovaní clánku 81 ods. 1 ES nemôzu mat výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislú dimenziu vo vztahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a dosahu na hospodársku sútaz. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neopodstatnené, pokial Komisia správne prijala záver, ze predmetná dohoda skreslovala hospodársku sútaz a mohla citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. (pozri bod 172) 9. V oblasti hospodárskej sútaze patria do trhu, ktorý sa má zohladnit, vsetky výrobky, ktoré sú na základe svojich vlastností osobitne spôsobilé na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zamenitelné za iné výrobky. Preto, ak rozdielne bankové produkty a sluzby, upravené dohodami medzi bankami, nie sú navzájom zamenitelné, avsak väcsina klientov vseobecných bánk pozaduje balík bankových sluzieb, ako sú vklady, úvery a platobné operácie, a hospodárska sútaz medzi týmito bankami sa môze týkat vsetkých týchto sluzieb, bolo by úzke vymedzenie relevantného trhu v tomto sektore umelé. Navyse oddelené skúmanie by neumoznilo plne pochopit vplyvy dohôd, ktoré sa síce týkajú rozdielnych produktov, sluzieb a klientov (jednotlivcov alebo podnikov), ale patria do toho istého sektora. Vplyv na obchod medzi clenskými státmi totiz môze byt nepriamy a trh, na ktorom sa môze prejavit, nie je nevyhnutne totozný s trhom výrobkov alebo sluzieb, ktorých ceny sú urcené kartelom. Pritom urcenie cien sirokej skály bankových sluzieb ponúkaných jednotlivcom a podnikom môze ako celok mat dosahy na iné trhy. V dôsledku toho Komisia nie je v podobnom prípade povinná oddelene preskúmat trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, ktorých sa týkali uvedené dohody, na úcely posúdenia vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. (pozri body 173 - 175) 10. Skutocnost, ze urcité ustanovenia dohody nemajú za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze, nebráni jej ucelenému preskúmaniu. Este viac je to tak v prípade, ak niektoré dohody v rámci jediného kartelu môzu byt predmetom výnimky. Z toho vyplýva, ze Komisia vo svojom skúmaní systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v clenskom státe, môze zohladnit potenciálny vplyv vsetkých okrúhlych stolov na urcenie toho, ci kartel ako celok môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Naopak, v tomto smere nie je podstatné vediet, ci kazdý okrúhly stôl môze jednotlivo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Rovnako z toho vyplýva, ze nie je potrebné preukázat, ze ten alebo onen okrúhly stôl je jednotlivo spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, aby sa mohlo konstatovat, ze kartel ako celok mal túto moznost. Preto spôsobilost okrúhlych stolov ovplyvnit medzistátny obchod nepredpokladá, ze predmetom toho alebo oného zosúladovacieho postupu boli cezhranicné plnenia. (pozri body 176 - 178, 195, 196, 208) 11. Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou. Z toho vyplýva, ze existuje aspon silná domnienka, ze postup obmedzujúci hospodársku sútaz uplatnovaný na celom území jedného clenského státu môze prispiet k rozdeleniu trhov a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Túto domnienku je mozné vyvrátit iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych súvislostí preukáze opak. V tomto smere, pokial ide o bankový sektor, môzu existovat dohody pokrývajúce celé územie jedného clenského státu, ktoré nemajú citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. To vsak nie je prípad komplexného porusenia, ktoré pozostáva zo zosúladených postupov v rámci okrúhleho stola zahrnajúcich nielen takmer vsetky úverové institúcie v predmetnom clenskom státe, ale aj velmi sirokú skálu bankových produktov a sluzieb, najmä vklady a úvery, a preto schopných zmenit podmienky hospodárskej sútaze v tomto clenskom státe ako celku. V takom prípade neumoznuje skutocnost, ze clenovia kartelu neprijali opatrenia na vylúcenie zahranicných konkurentov z trhu, vyvodit záver, ze neslo o cezhranicný vplyv. Také porusenie mohlo prispiet k zachovaniu prekázok vstupu na trhy tým, ze umoznilo zachovat struktúru bankového trhu predmetného clenského státu, ktorého neefektívnost navyse uznal aj samotný jeden z jeho úcastníkov, ako aj zodpovedajúce zvyky spotrebitelov. (pozri body 180 - 185) 12. Na preukázanie úcasti podniku na jedinej dohode musí Komisia dokázat, ze tento podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným cielom, ktoré sledovali vsetci úcastníci, a ze mal vedomost o podstatných úkonoch, ktoré ostatné podniky plánovali alebo vykonali pri sledovaní týchto cielov, alebo ich mohol primerane predvídat a bol pripravený podstúpit riziko, ktoré predstavovali. Je to tak v prípade, ked v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v clenskom státe, sa jedna z nich zúcastnovala na najdôlezitejsích okrúhlych stoloch týkajúcich sa úverových a vkladových podmienok a tieto okrúhle stoly mali osobitne úzke väzby na najvyssiu zlozku tohto systému, takze uvedená banka nemohla nevediet, ze okrúhle stoly, na ktorých sa zúcastnovala, boli súcastou väcsieho celku dohôd a ze jej úcast na zosúladovaní aktívnych a pasívnych podmienok bola súcastou sledovania cielov kartelu ako celku. V tomto ohlade nie je dôlezité, ze predmetná banka nebola prítomná na niektorých okrúhlych stoloch. Skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, nie je relevantná na preukázanie porusenia z jeho strany. Zobrat tieto skutocnosti do úvahy je namieste iba pri posudzovaní závaznosti porusenia, prípadne pri urcení výsky pokuty. Rovnako nie je dôlezité, ze predmetná banka detailne nepoznala zosúladenia dosiahnuté pri mnohých okrúhlych stoloch, na ktorých sa nezúcastnila, alebo ze nemala vedomost o existencii urcitých okrúhlych stolov. (pozri body 189 - 193) 13. Na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel. Postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. V tomto smere nie je rozhodujúce, ci predmetný podnik poznal výklad kritéria cezhranicnosti, ktorý zastáva Komisia alebo vyplýva z judikatúry, je vsak dôlezité, ci vedel o okolnostiach, z ktorých konkrétne vyplývala spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, alebo aspon o nich nemohol nevediet. Je to tak v prípade, ked v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v clenskom státe, uvedené banky z dôvodu svojej úcasti na hlavných okrúhlych stoloch vedeli, ze siet pokrývala celé územie clenského státu a velmi siroký okruh dôlezitých bankových produktov, najmä úvery a vklady, a teda poznali podstatné skutocnosti, z ktorých vyplýva ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. V tomto ohlade nie je podstatné vediet, v akom rozsahu si boli uvedené banky vedomé nezlucitelnosti svojho správania s clánkom 81 ES. Rovnako ani skutocnost, ze podla vnútrostátneho práva urcité kartely neboli zakázané ipso iure, ale mohol ich na návrh zakázat príslusný súd, nemá nijaký dosah na úmyselný charakter porusenia clánku 81 ES. Nakoniec verejnost stretnutí a úcast vnútrostátnych orgánov na nich nemajú vplyv ani na úmysel smerujúci k obmedzeniu hospodárskej sútaze, ani na vedomost o okolnostiach, z ktorých vyplýva spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. (pozri body 205 - 207, 209) 14. Oznámenie nie je iba formalitou ulozenou podnikom, ale podstatnou podmienkou nevyhnutnou na získanie urcitých výhod. Podla clánku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 nie je mozné ulozit ziadnu pokutu za cinnosti uskutocnené po oznámení za predpokladu, ze spadajú pod aktivity opísané v oznámení. Táto výhoda poskytnutá podnikom, ktoré oznámili dohodu alebo zosúladený postup, predstavuje náprotivok rizika, ktoré podnik podstúpil tým, ze sám oznámil dohodu alebo zosúladený postup. Tento podnik totiz riskuje nielen zistenie, ze dohoda alebo postup porusujú clánok 81 ods. 1 ES a nie je mozné na ne uplatnit odsek 3, ale aj sankciu vo forme pokuty za cinnosti pred oznámením. Podnik, ktorý nechcel podstúpit toto riziko, sa nemôze voci pokute ulozenej za neoznámené porusenie dovolávat hypotetickej moznosti, ze oznámenie mohlo viest k priznaniu výnimky. (pozri bod 213) 15. Kedze usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO a osobitne nová metóda stanovenia pokút, ktorú obsahujú, boli primerane predvídatelné pre podnik v case pred ich prijatím, ked sa dopustil porusenia, nemôze spochybnit pouzitú metódu výpoctu pokuty z dôvodu, ze Komisia tým, ze uplatnila uvedené usmernenia, a tým, ze neskôr opätovne sprísnila svoju prax, porusila zásadu zákazu retroaktivity zakotvenú v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach a clánku 49 Charty základných práv Európskej únie. (pozri body 217, 218) 16. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti urcenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Tým, ze Komisia v usmerneniach oznámila metódu, ktorú plánovala uplatnit na výpocet pokút udelených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nevybocila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekrocila diskrecnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom. Aj ked také pravidlá, ktoré majú mat vonkajsie úcinky, nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú vsak orientacné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by boli zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. Predmetná institúcia sa prijatím takých pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Aj ked uvedené usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia sankcionujúceho podnik, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva, kedze toto rozhodnutie sa zakladá na clánku 3 a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, predsa len vo vseobecnej a v abstraktnej rovine stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a preto zaistujú právnu istotu podnikov. Sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie vyplývajúce z prijatia usmernení vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery vecnej volnej úvahy Komisie. Uvedené usmernenia totiz obsahujú rozlicné flexibilné prvky umoznujúce Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17, ako ho vykladá Súdny dvor. Podobne ako usmernenia, oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov vytvorilo legitímne ocakávania podnikov, takze Komisia je povinná konat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce zo strany podnikov v rámci urcenia výsky pokuty. Súdu prvého stupna preto prislúcha, aby v rámci preskúmania legality napadnutého rozhodnutia overil, ci Komisia uplatnila svoju diskrecnú právomoc podla metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci, a v rozsahu, v akom by zistil, ze Komisia sa od nej odchýlila, overit, ci táto odchýlka je právne dôvodná a ci je právne dostatocne odôvodnená. Volná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, vsak neobmedzujú súd Spolocenstva pri výkone jeho neobmedzenej právomoci. (pozri body 219 - 227) 17. Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutocností, ktoré v nich nie sú výslovne uvedené. Pri stanovení výsky pokút je totiz namieste zobrat do úvahy dlzku trvania a vsetky faktory, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení. Závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. V tomto smere najmä posudzovanie povahy porusenia umoznuje zohladnit rôzne relevantné faktory, ktorých vycerpávajúce vymenovanie v uvedených usmerneniach by nebolo mozné a medzi ktoré patrí potenciálny dopad (ktorý sa odlisuje od skutocného a meratelného dopadu) porusenia na trh. (pozri body 237 - 239) 18. Tri aspekty, ktoré podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO treba pri hodnoteniach závaznosti porusenia brat do úvahy, teda ich povaha, skutocný dopad na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného geografického trhu, nemajú rovnakú váhu v rámci celkového skúmania. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tomto smere z opisu velmi závazných porusení v uvedených usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného k urceniu cien môzu byt iba na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby bolo potrebné tieto správania charakterizovat podla ich osobitného dopadu alebo geografického rozsahu. Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti jednotného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza poziadavku skutocného dopadu na trh ani úcinkov na osobitnú geografickú oblast. Tri kritériá síce vzájomne od seba závisia v tom zmysle, ze zvýsený stupen závaznosti z hladiska jedného alebo druhého môze nahradit mensiu závaznost porusenia podla iných aspektov, avsak rozsah geografického trhu predstavuje iba jedno z troch relevantných kritérií na celkové posúdenie závaznosti porusenia, a medzi týmito vzájomne závislými kritériami nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze ako "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa väcsiny clenských státov. Ani Zmluva, ani nariadenie c. 17, ani usmernenia, ani judikatúra totiz neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia. Preto kvalifikácia porusenia za velmi závazné v zmysle uvedených usmernení nemôze byt vyhradená iba pre porusenia, na ktorých sa zúcastnujú takmer vsetky podniky na európskom trhu. (pozri body 240, 241, 311, 313, 381) 19. Horizontálne cenové kartely patria medzi "velmi závazné" porusenia v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, a to aj ked chýbajú dalsie obmedzenia hospodárskej sútaze, napríklad rozdelenie trhov. "Velmi závaznú" povahu takých porusení zvýraznuje, pokial k nim doslo v sektore, akým je bankový sektor, ktorý je dôlezitý pre ekonomiku ako celok, a pokial predmetné dohody majú velký rozsah, pokrývajú sirokú skálu dôlezitých produktov a zahrnajú velkú väcsinu hospodárskych subjektov na relevantnom trhu vrátane najvýznamnejsích podnikov. Závaznost porusenia vyplývajúca z jeho povahy totiz závisí najmä od nebezpecenstva, ktoré predstavuje pre neskreslenú hospodársku sútaz. V tomto smere má rozhodujúcu úlohu rozsah cenového kartelu, pokial ide tak o dotknuté výrobky, ako aj o clenské podniky, a horizontálny cenový kartel velkého rozsahu týkajúci sa takého dôlezitého hospodárskeho odvetvia nemozno normálne kvalifikovat inak nez velmi závazné porusenie bez ohladu na jeho kontext. Posúdenie vlastnej závaznosti porusenia nemôze ovplyvnit absencia tajného charakteru kartelu, skutocnost, ze kartel bol vytvorený a zachovaný s pomocou dotknutého clenského státu, zohladnenie úvah týkajúcich sa odstrasujúcej povahy sankcie, skutocnost, ze porusenie pozostáva zo zosúladeného postupu, schválenie alebo tolerancia porusujúceho správania zo strany orgánov verejnej moci, skutocnost, ze sa rozoberali aj iné otázky, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne, ani to, ze dotknutý clenský stát pristúpil k Európskej únii len krátko pred casom skutkového stavu. (pozri body 249, 250, 252, 254 - 257, 260, 262, 263) 20. Komisia sa má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh odvolávat na hospodársku sútaz, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Co sa týka cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia vyvodí záver, ze porusenie malo úcinky, zo skutocnosti, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, ze ich oznámili klientom, dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja. Na záver o dopade na trh totiz postacuje, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ pre urcenie cien jednotlivých transakcií, a tak obmedzovali rokovací priestor klientov. Naopak, od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ze existencia kartelu je preukázaná, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, aby dosiahli konkrétny úcinok svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, môze byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu si nemôzu prisvojit vonkajsie faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty. (pozri body 284 - 287) 21. Za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba. Kým existuje právnická osoba, ktorá riadila podnik v case porusenia, zodpovednost za protiprávne správanie podniku pripadá tejto právnickej osobe, aj ked hmotné a personálne zlozky, ktoré prispeli k poruseniu, presli po období, ked doslo k poruseniu, na tretie osoby. Naopak, ak medzi obdobím, ked doslo k poruseniu, a obdobím, ked za toto porusenie predmetný podnik musí niest dôsledky, osoba zodpovedná za prevádzkovanie tohto podniku prestala právne existovat, treba predovsetkým urcit vsetky hmotné a personálne zlozky, ktoré prispeli k poruseniu, aby potom bola urcená osoba, ktorá sa stala zodpovednou za prevádzku tohto celku, aby nedoslo k tomu, ze pre zánik osoby zodpovednej za prevádzku podniku v case, ked doslo k poruseniu, by podnik za toto porusenie nezodpovedal. Ak predmetný podnik prestane existovat z dôvodu, ze bol prevzatý nadobúdatelom, preberá tento nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti z dôvodu porusenia práva Spolocenstva. V takom prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdatelovi. Táto zodpovednost nadobúdatela pretrváva aj v prípade, ked zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik pred nadobudnutím, môze byt pripísaná jeho bývalej materskej spolocnosti. Taká moznost totiz sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcionovaná dcérska spolocnost. Podnik - t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca personálne, hmotné a nehmotné zlozky - je riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku, aj ked financné dôsledky napokon znásajú jeho vlastníci. Toto pravidlo by bolo porusené, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie pozadovalo, aby vzdy preverovala, kto je vlastníkom s rozhodujúcim vplyvom na vedenie podniku, s cielom umoznit jej sankcionovat iba tohto vlastníka. Kedze moznost sankcionovat materskú spolocnost za konanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na legalitu rozhodnutia urceného len dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, Komisia má moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala. Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti. Ak v takomto prípade Komisia môze pripísat konanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok, nie je povinná tak urobit a môze zvolit sankcionovanie len dcérskej spolocnosti za jej vlastné konanie. (pozri body 324 - 326, 329, 331, 332, 372) 22. Na úcely zaradenia podnikov do kategórií v súlade s bodom 1 A siestym odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO je opodstatnené zohladnit objektívne alebo strukturálne vlastnosti podnikov, ako aj situáciu na dotknutom trhu. K týmto objektívnym skutocnostiam patria nielen velkost a sila podniku na trhu, ako sa premietajú do jeho vlastného trhového podielu ci obratu, ale aj vztahy, ktoré udrzuje s inými podnikmi, pokial sú schopné ovplyvnit struktúru trhu. Efektívna kapacita podniku spôsobit znacnú skodu a skutocný dopad porusenia, ktorého sa dopustil, musia byt totiz posúdené so zretelom na hospodársku realitu. Je teda legitímne, aby Komisia so zretelom na usmernenia také vztahy zohladnila na úcely urcenia efektívnej ekonomickej kapacity clenov kartelu spôsobit ujmu a specifickej váhy ich porusenia. V tejto súvislosti nemôze byt struktúra trhu ovplyvnená len vtedy, ked vztahy medzi podnikmi zverujú jednému z nich riadiacu právomoc alebo úplnú kontrolu sútazného správania iných subjektov, ako je to v prípade hospodárskych jednotiek. Sila podniku na trhu môze tiez presahovat jeho vlastný trhový podiel, ak udrzuje stále vztahy s inými podnikmi, v rámci ktorých je schopný neformálne vykonávat faktický vplyv na ich konanie. Tak je to aj vtedy, ked výsledkom existujúcich vztahov medzi podnikmi je obmedzenie alebo vylúcenie hospodárskej sútaze medzi nimi. Skutocnost, ze uvedené vztahy nemajú takú povahu, aby odôvodnili konstatovanie, podla ktorého sú dotknuté podniky súcastou rovnakého hospodárskeho subjektu, neznamená, ze Komisia nemôze na ne prihliadat a musí posúdit situáciu na trhu, akoby tieto vztahy neexistovali. Naopak, konkrétne konanie rôznych clenov kartelu alebo stupen ich osobného zavinenia nie je ako taký urcujúci na úcely rozdelenia do kategórií. Konanie podniku iste môze byt indíciou o povahe vztahov, ktoré podnik udrzuje s inými podnikmi. Existencia specifického konania, akým je organizovanie výmeny informácií s inými podnikmi, alebo výslovné zaujatie stanoviska pocas stretnutí kartelu, ktorých cielom je hájit ich záujmy alebo ich zaväzovat, aby dodrziavali protisútazné dohody, vsak nie je nevyhnutná ani sama osebe postacujúca na odôvodnenie zohladnenia trhového podielu posledných uvedených podnikov pri posúdení sily prvého uvedeného podniku na trhu. Pri neexistencii stálych vztahov s podnikmi, s ktorými sú informácie vymienané alebo ktorých záujmy sú zastupované, totiz takéto konania nie sú na úcely zaradenia do kategórií urcujúce, avsak môzu byt prípadne zohladnené pri posudzovaní pritazujúcich a polahcujúcich okolností podla bodov 2 a 3 usmernení. Z toho v rámci systému okrúhlych stolov, ktorý vytvorili banky, aby v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v clenskom státe, vyplýva, ze ak vztahy existujúce medzi vrcholovými institúciami a decentralizovanými bankami ich zoskupení poskytli vrcholovým institúciám ovela väcsiu hospodársku silu, nez aká vyplýva z ich trhových podielov ako komercných bánk, ktorá zodpovedá trhovému podielu celého príslusného zoskupenia, správne posúdenie efektívnej kapacity vrcholových institúcií spôsobit znacnú skodu a správne posúdenie specifickej váhy ich protiprávneho konania si vyzaduje zohladnenie nielen ich vlastných trhových podielov ako obchodných bánk, ale takisto trhových podielov decentralizovaných bánk, a teda odôvodnuje pripísanie trhových podielov decentralizovaných sektorov centrálnym institúciám. (pozri body 359 - 362, 377, 404, 407, 409) 23. Ak Komisia výslovne uvedie vo svojom oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty a oznacila hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzku trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní svoju povinnost respektovat právo uvedených podnikov na obhajobu. Naopak, pokial Komisia uviedla skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozí svoj výpocet výsky pokút, nie je povinná spresnit spôsob, akým pouzije kazdú z týchto okolností na urcenie výsky pokuty, a to tým skôr, ze podniky majú dodatocnú záruku, pokial ide o urcenie výsky pokút, kedze Súd prvého stupna má neobmedzenú právomoc a môze okrem iného zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17. (pozri bod 369) 24. Prístup Komisie pri stanovení výsky pokuty, ktorý pozostáva z rozdelenia clenov kartelu do niekolkých kategórií s pausalizovaním východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, nemôze byt v zásade povazovaný za protiprávny, aj ked neberie do úvahy rozdiely vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie. Komisia totiz nie je v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia, povinná zabezpecit, ze konecná výska pokút bude zohladnovat vsetky rozdiely medzi dotknutými podnikmi z hladiska ich velkosti. Bez ohladu na to musí také rozdelenie do kategórií dodrzovat zásadu rovnosti zaobchádzania a urcenie prahových hodnôt pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené. (pozri body 422, 423) 25. Clánok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia c. 17 uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a jednak jeho trvanie. Z toho vyplýva, ze vplyv trvania porusenia na základnú ciastku pokuty musí byt vo vseobecnosti významný. To bráni tomu, aby s výnimkou osobitných okolností bolo stanovené cisto symbolické zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia. Aj ked dohoda, ktorá má protisútazný ciel, nebola vykonávaná, treba brat do úvahy dlzku trvania, pocas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzatvorenia a dátumom ukoncenia jej platnosti. Preto zvýsenie zodpovedajúce 10 % východiskovej sumy za rok nemôze byt vyhradené pre výnimocné prípady. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiz stanovujú takúto hranicu len pre dlhodobé porusenia, zatial co pre strednodobé porusenia (vo vseobecnosti od jedného do piatich rokov) bola stanovená jediná najvyssia hranica 50 % východiskovej sumy, co nevylucuje, ze môze byt prekrocená sadzba zvýsenia 10 % za rok. Navyse zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze. (pozri body 465 - 467) 26. Komisia musí pri stanovení výsky pokút postupovat v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa vsak neuvádza, ze Komisia musí vzdy samostatne brat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v ich bode 3 a nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. Prijatie uvedených usmernení totiz nezbavilo relevantnosti judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou a tá jej umoznuje zohladnit alebo nezohladnit niektoré skutocnosti pri stanovovaní výsky pokút, ktoré zamýsla ulozit, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt brané do úvahy, si teda Komisia ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. (pozri body 472, 473) 27. Podla bodu 3 prvej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze "výlucne pasívna úloha" podniku pri porusení pravidiel alebo "úloha 'nasledovania [svojho] vodcu`", pokial je preukázaná, predstavovat polahcujúcu okolnost. V tejto súvislosti zo skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit znacne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu. Len co sa vsak podnik zúcastnil na jednom alebo viacerých stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nich nezohrával aktívnu úlohu, musí byt povazovaný za úcastníka kartelu, pokial nepreukáze, ze sa otvorene distancoval od protiprávneho zosúladeného konania. Svojou úcastou na stretnutiach sa totiz podnik v zásade pripája alebo prinajmensom vyvoláva u ostatných úcastníkov presvedcenie, ze sa pripája, k obsahu protisútazných dohôd, ktoré sú na nich uzatvorené. Na posúdenie pasívnej úlohy podniku alebo jeho úlohy nasledovania vodcu nie je v tomto ohlade relevantné, ci mal z dohôd prospech. Na jednej strane nasledovatel môze mat prospech aj z úcinkov kartelu. Na druhej strane skutocnost, ze nemá prospech z porusenia, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost bez rizika, ze ulozená pokuta stratí svoju odstrasujúcu povahu. (pozri body 481, 482, 486, 489) 28. Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze "nerealizovanie porusujúcich dohovorov alebo praktík v praxi" predstavovat polahcujúcu okolnost. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní s jeho konkurentmi je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa so svojimi konkurentmi dohodol, vsak nepredstavuje nevyhnutne aspekt, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost pri stanovovaní výsky pokuty, ktorá sa má ulozit. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, sa totiz jednoducho môze snazit vyuzit kartel vo svoj prospech a podniku, ktorý sa nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, zostáva v zásade plná zodpovednost za jeho úcast na karteli. Komisia je preto povinná uznat existenciu polahcujúcej okolnosti z dôvodu neuskutocnovania kartelu len vtedy, ked podnik, ktorý sa dovoláva tejto okolnosti, môze preukázat, ze sa uskutocnovaniu tohto kartelu bránil tak jednoznacne a dôrazne, ze tým bolo narusené samotné fungovanie kartelu, a ze nevytváral zdanie, ze pristúpil k dohode, a nepodnecoval tak iné podniky do uskutocnovania predmetného kartelu. Pre podniky by bolo skutocne prílis jednoduché minimalizovat riziko, ze budú musiet zaplatit znacnú pokutu, keby mohli mat výhody z protiprávneho kartelu a potom sa mohli domáhat znízenia pokuty z dôvodu, ze pri uskutocnovaní porusenia zohrávali len obmedzenú úlohu, hoci ich konanie podnietilo ostatné podniky, aby vo väcsej miere konali spôsobom narusujúcim hospodársku sútaz. (pozri body 490, 491) 29. Podla bodu 3 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO patrí medzi polahcujúce okolnosti "ukoncenie porusovania, [len co] zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje [setrenia])". Znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, len co Komisia zasiahne, vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané. Aj ked totiz Komisia v minulosti povazovala dobrovolné ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost, na základe svojich usmernení môze brat do úvahy skutocnost, ze zjavné velmi závazné porusenia sú stále relatívne casté, hoci ich protiprávnost bola preukázaná od zaciatkov politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda môze zastávat názor, ze je opodstatnené upustit od tejto velkorysej praxe a uz nekompenzovat ukoncenie takého porusovania znízením pokuty. Za týchto podmienok môze primeraná povaha znízenia pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania závisiet od toho, ci predmetné podniky mohli odôvodnene pochybovat o protiprávnej povahe svojho konania, a odkaz na vseobecne verejne známe porusovanie predstavovat dostatocné odôvodnenie volby Komisie neuplatnit znízenie pokuty z takého dôvodu. (pozri body 497 - 499) 30. V kontexte rozsírenia Európskej únie nestací prípadná prípustnost protisútazných dohôd vo vnútrostátnom práve sama osebe na odôvodnenú pochybnost, pokial ide o protiprávnu povahu konania podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, z hladiska práva Spolocenstva. To platí tým skôr, pokial predmetné podniky disponujú znacnými prostriedkami. Je úlohou takých podnikov, aby sa pripravili na právne dôsledky pristúpenia clenského státu, kde sú usadené, k Európskej únii a najmä sa informovali vcas o obsahu pravidiel práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (alebo i práva Európskeho hospodárskeho priestoru), ktoré sa na nich budú uplatnovat, ako aj o tom, co nového prinesú vo vztahu k vnútrostátnemu právu. Ak aj totiz nie je vylúcené, ze za urcitých okolností vnútrostátny právny rámec alebo konanie vnútrostátnych orgánov môzu predstavovat polahcujúce okolnosti, schválenie alebo tolerovanie porusenia zo strany vnútrostátnych orgánov nemôze byt z tohto dôvodu zohladnené, pokial predmetné podniky majú k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie. (pozri body 504, 505) 31. Ked Komisia sankcionuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia a to, ze Komisia brala v predchádzajúcich veciach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe. Vo vseobecnosti totiz kartely vznikajú v case, ked odvetvie zakúsa tazkosti. (pozri bod 510) 32. V oblasti hospodárskej sútaze neodôvodnuje spolupráca pri setrení, ktorá nepresiahne rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, znízenie pokuty. Naopak, také znízenie je odôvodnené, ked podnik poskytol informácie, ktoré výrazne presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môze pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a svedcit o skutocnom duchu spolupráce. Na jednej strane teda Súdu prvého stupna prislúcha preskúmat, ci Komisia prehliadla mieru, v ktorej spolupráca predmetných podnikov prekrocila to, co bolo pozadované v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17. V tejto súvislosti vykonáva úplné preskúmanie týkajúce sa najmä hraníc povinnosti odpovedat na ziadosti o informácie, ktoré vyplývajú z práva podnikov na obhajobu. Na druhej strane je úlohou Súdu prvého stupna overit, ci Komisia v súvislosti s oznámením o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov správne posúdila uzitocnost spolupráce na úcely preukázania porusenia. V medziach vytýcených uvedeným oznámením Komisia disponuje volnou úvahou pri hodnotení, ci informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi jej ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podniku znízenie na základe tohto oznámenia. Toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. Pri výkone svojej volnej úvahy vsak Komisia nemôze ignorovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza odlisným spôsobom alebo ak sa s odlisnými situáciami zaobchádza rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené. Táto zásada bráni tomu, aby Komisia zaobchádzala odlisne so spoluprácou podnikov, ktorých sa týka to isté rozhodnutie. Naopak, samotná skutocnost, ze Komisia priznala vo svojej skorsej rozhodovacej praxi urcité znízenie za urcité správanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania. V prípade, ked ziadost o informácie na základe clánku 11 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 smeruje k získaniu informácií, ktorých poskytnutie Komisia môze pozadovat rozhodnutím na základe odseku 5 tohto clánku, môze byt ako dobrovolná kvalifikovaná len rýchlost odpovede dotknutého podniku. Komisii prislúcha posúdit, ci jej táto rýchlost ulahcila prácu takým spôsobom, aby odôvodnila znízenie pokuty, a oznámenie o spolupráci jej nestanovuje povinnost pokutu z tohto dôvodu systematicky znizovat. Okrem toho, aj ked uznanie existencie kartelu môze ulahcit prácu Komisie pri setrení viac nez obycajné uznanie vecnej správnosti skutkových zistení, takze Komisia môze priznat odlisné zaobchádzanie podnikom, ktoré pripustili skutkové okolnosti, v porovnaní s podnikmi, ktoré pripustili aj existenciu kartelu, Komisia vsak nie je povinná také rozlísenie uskutocnit. Prislúcha jej totiz v kazdom jednotlivom prípade posúdit, ci také priznanie skutocne ulahcilo jej prácu. Nie je to tak v prípade výslovného priznania protisútazného ciela stretnutí smerujúcich k zosúladeniu sa o cenách alebo o iných parametroch hospodárskej sútaze, ked taký ciel vyplýva z ich samotného predmetu. (pozri body 529 - 534, 536, 559) 33. V rámci konania v oblasti hospodárskej sútaze Komisia nemôze ziadostou o informácie podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 ulozit podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat, ze sa dopustil porusenia, ktorého existenciu má preukázat Komisia. Na zachovanie potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 je vsak oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a v prípade potreby jej oznámit súvisiace dokumenty, ktoré majú v drzbe, aj ked môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania. Komisia tak môze ulozit podnikom povinnost odpovedat na výlucne faktické otázky a ziadat predlozenie uz existujúcich dokumentov. Naopak, ziadosti vyzývajúce dotknutý podnik, aby opísal predmet a priebeh stretnutí, na ktorých sa zúcastnil, ako aj výsledky alebo závery týchto stretnutí v prípade, ked existuje podozrenie, ze predmet uvedených stretnutí môze obmedzit hospodársku sútaz, sú nezlucitelné s právom na obhajobu, kedze ho môzu donútit priznat svoju úcast na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze ked Komisia disponuje po setreniach pocetnými indíciami, pokial ide o existenciu siete dohôd organizovanej do velkého poctu okrúhlych stolov týkajúcich sa vsetkých bankových produktov na posudzovanom trhu, môze prostredníctvom ziadostí o informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 od predmetných bánk legitímne pozadovat uvedenie dátumov stretnutí uvedených okrúhlych stolov a ich úcastníkov, ci uz ide o okrúhle stoly, pre ktoré Komisia po uvedených setreniach disponovala presnými informáciami, ako sú ich oznacenie a dátumy niektorých stretnutí, alebo o vsetky ostatné okrúhle stoly. (pozri body 539 - 541, 543) 34. Skutocnost, ze podnik poskytne Komisii dokumenty, ktorých predlozenie mala právo vyzadovat na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, nemôze byt kvalifikovaná ako dobrovolná spolupráca v zmysle oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov. (pozri bod 544) 35. Aj ked jej v rámci konania v oblasti hospodárskej sútaze dotknuté podniky dobrovolne poskytli informácie presahujúce to, o co ich poziadala ziadostou o informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, Komisia neprekrocí mieru volnej úvahy, ktorú má v súlade s bodom D 2 prvou zarázkou oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov pri posúdení, ci spolupráca "prispieva k preukázaniu existencie porusenia", tým, ze podmieni zohladnenie tejto spolupráce existenciou pridanej hodnoty vyplývajúcej bud z oznámenia "nových skutkových okolností", alebo z vysvetlení umoznujúcich lepsie pochopenie veci. Ani oznámenie o spolupráci, ani judikatúra v danej oblasti totiz Komisii neukladajú povinnost znízit pokutu z dôvodu praktickej alebo logistickej podpory jej setrenia. (pozri body 552, 553) 36. V oblasti hospodárskej sútaze síce niektoré procesné vady pocas správneho konania niekedy môzu odôvodnit znízenie pokuty, aj ked nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, ale takéto znízenie môzu odôvodnit iba procesné vady, ktoré môzu vázne poskodit záujmy úcastníka konania, ktorý sa ich dovoláva. Tak to môze byt najmä v prípade, ked ide o vady, ktoré predstavujú porusenie Európskeho dohovoru o ludských právach. (pozri body 568, 569) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) zo 14. decembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Rakúsky bankový trh - 'Klub Lombard` - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Výpocet pokút" V spojených veciach T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: S. Völcker, advokát, zalobca vo veci T-259/02, Bank Austria Creditanstalt AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: C. Zschocke a J. Beninca, advokáti, zalobca vo veci T-260/02, Anteilsverwaltung BAWAG PSK AG, predtým Bank für Arbeit und Wirtschaft AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: pôvodne H.-J. Niemeyer a M. von Hinden, neskôr H.-J. Niemeyer, advokáti, zalobca vo veci T-261/02, Raiffeisenlandesbank Niederösterreich-Wien AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: H. Wollmann, advokát, zalobca vo veci T-262/02, BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG, predtým Österreichische Postsparkasse AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: pôvodne H.-J. Niemeyer a M. von Hinden, neskôr H.-J. Niemeyer, advokáti, zalobca vo veci T-263/02, Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: pôvodne W. Kirchhoff, F. Montag, G. Bauer a A. Wegner, neskôr F. Montag a A. Wegner, advokáti, zalobca vo veci T-264/02, Österreichische Volksbanken AG, so sídlom vo Viedni, Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG, so sídlom v St. Pöltene (Rakúsko), v zastúpení: R. Roniger, A. Ablasser, R. Bierwagen a F. Neumayr, advokáti, zalobcovia vo veci T-271/02, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne S. Rating, neskôr A. Bouquet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a U. Zinsmeister, advokáti, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/138/ES z 11. júna 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "klub Lombard") (Ú. v. EÚ L 56, 2004, s. 1), a subsidiárne návrhy na znízenie pokút ulozených zalobcom, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. októbra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu I - Predmet sporu 1 Rozhodnutím 2004/138/ES z 11. júna 2002 týkajúcim sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "klub Lombard") [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 56, 2004, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie" alebo "rozhodnutie") Komisia zistila úcast rôznych podnikov na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 2 Konkrétne islo o týchto osem bánk, ktoré sú adresátmi napadnutého rozhodnutia: - Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG (dalej len "Erste"), - Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (dalej len "RZB"), - Bank Austria AG, od 13. augusta 2002 pod obchodným menom Bank Austria Creditanstalt AG (dalej len "BA-CA"), - Bank für Arbeit und Wirtschaft AG (dalej len "BAWAG"), - Österreichische Postsparkasse AG (dalej len "PSK"), - Österreichische Volksbanken AG (dalej len "ÖVAG"), - Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG (dalej len "NÖ-Hypo"), - Raiffeisenlandesbank Niederösterreich-Wien AG (dalej len "RLB"). 3 Komisia vytýka adresátom napadnutého rozhodnutia v podstate to, ze vytvorili "siet Lombard", ako to nazýva Komisia, co predstavuje systém pravidelných stretnutí (dalej len "okrúhle stoly"), vycerpávajúcich, pokial ide o obsah, a úzko previazaných, pokial ide o formu, v rámci ktorých v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. 4 Komisia na základe skutkových zistení a právnych posúdení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí ulozila predmetným podnikom pokuty. 5 Cielom týchto zalôb nie je spochybnovat skutocnost skutkového stavu uvádzaného v napadnutom rozhodnutí. Zaloby sa v podstate týkajú iba niektorých aspektov právneho posúdenia tohto skutkového stavu, ako aj výsky pokút ulozených zalobcom. II - Zalobcovia 6 V Rakúsku sa rozlisuje medzi bankami, ktorých struktúra je jednoúrovnová, a skupinami bánk, ktorých struktúra pozostáva z niekolkých úrovní a ktoré sa nazývajú aj "decentralizované". Sporitelne a ludové banky majú dvojúrovnovú struktúru, penazné ústavy pre polnohospodárske úvery (banky Raiffeisen) majú trojúrovnovú struktúru. V kazdej z týchto viacúrovnových struktúr (dalej len "sektor sporitelní", "sektor Raiffeisen" a "sektor ludových bánk", spolu len "decentralizované sektory") vykonáva funkcie podpory a poskytovania sluzieb pre banky daného sektora centrálna institúcia, ktorá sa v beznom jazyku nazýva "vrcholová institúcia" (dalej len "vrcholová institúcia" alebo "centrálna institúcia"). Erste, RZB a ÖVAG sú, v tomto poradí, centrálne institúcie pre sektor sporitelní, sektor Raiffeisen a sektor ludových bánk. Komplexné vztahy medzi týmito institúciami a ostatnými clenmi struktúry, ako aj ich vzájomné práva a povinnosti upravuje Bundesgesetz über das Bankwesen (Bankwesengesetz - BWG) [BGBl. 1993, s. 3903 (zákon o bankovom systéme)], uverejnený 30. júla 1993, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 1994]. A - Erste (vec T-264/02) 7 Erste je akciová spolocnost, ktorá sa v roku 1993 stala právnym nástupcom sporitelne zalozenej v roku 1819 vo Viedni pod obchodným menom "Erste österreichische Spar-Cassa". V 80. rokoch a este výraznejsie po roku 1990 táto sporitelna rozsírila svoju cinnost za hranice svojho pôvodného trhu. Obchodným menom spolocnosti, ktorá podala zalobu, bolo najprv "Die Erste Österreichische Spar-Casse-Bank AG" (dalej len "EÖ"). V máji 1997 táto spolocnost kúpila 53 % akcií GiroCredit Bank der österreichischen Sparkassen AG (dalej len "GiroCredit"), ktorá vykonávala úlohu vrcholovej institúcie pre sporitelne. Od roku 1994 az do kúpy majetkového podielu zalobkynou (v tom case s obchodným menom EÖ) majitelom väcsiny akcií GiroCredit bola skupina Bank Austria. 8 GiroCredit nadalej zostala samostatnou právnickou osobou a mala postavenie vrcholovej institúcie sporitelní az do októbra 1997, ked sa GiroCredit a Erste zlúcili a obchodné meno Erste sa zmenilo na "Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG". V dôsledku zlúcenia v októbri 1997 Erste prevzala úlohy vrcholovej institúcie asi 70 sporitelní existujúcich v Rakúsku pocas predmetného obdobia. V napadnutom rozhodnutí bolo správanie GiroCredit pripísané Erste. B - RZB (vec T-259/02) 9 RZB je vrcholovou institúciou sektora Raiffeisen, ktorej prvá úroven sa skladá priblizne zo 615 nezávislých miestnych bánk a ich pobociek. Druhú úroven predstavuje osem regionálnych bánk (Raiffeisen-Landesbanken). Miestne banky Raiffeisen v urcitej spolkovej krajine sú vlastníkmi svojej regionálnej banky. Tretiu úroven predstavuje RZB, ktorej sú zverené úlohy centrálneho poskytovania sluzieb. Regionálne banky vlastnia 80%-ný podiel v RZB. C - RLB (vec T-262/02) 10 RLB je jednou z regionálnych bánk sektora Raiffeisen. V roku 1997 fuzionovala s Raiffeisenbank Wien AG (dalej len "RBW"), ktorej bola hlavným akcionárom. RBW sa zúcastnovala na okrúhlych stoloch a jej porusenie je pripísané RLB. D - BA-CA (vec T-260/02) 11 BA-CA je úverová institúcia vzniknutá po fúzii Bank Austria AG (dalej len "BA") s Creditanstalt AG (dalej len "CA") v septembri 1998. Obchodné meno BA-CA bolo zmenené na "Bank Austria Creditanstalt AG" az 13. augusta 2002, cize po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním zaloby. Konanie CA pred fúziou bolo pripísané BA-CA. E - Anteilsverwaltung BAWAG PSK AG (vec T-261/02) a BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (vec T-263/02) 12 Anteilsverwaltung BAWAG PSK AG (zalobca vo veci T-261/02, dalej len "AVB") je od restrukturalizácie skupiny spolocností, do ktorej patrila BAWAG a PSK, v roku 2005 s obchodným menom BAWAG, pricom tá s úcinnostou od 1. októbra 2005 previedla svoje bankové cinnosti na BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (zalobca vo veci T-263/02, dalej len "BAWAG PSK"). Do tohto dátumu bola BAWAG úverovou institúciou a od decembra 2000 hlavným akcionárom PSK. PSK bola úverovou institúciou vo forme akciovej spolocnosti, ktorá sa v roku 1997 stala právnym nástupcom Österreichische Postsparkasse, právnickou osobou podla verejného práva. PSK mala väcsinový podiel v Bank der Österreichischen Postsparkasse AG (dalej len "PSK-B"), s ktorou fuzionovala v roku 1998 a ktorej konanie je jej pripísané v napadnutom rozhodnutí. Az do fúzie PSK a BAWAG PSK, ktorá sa stala úcinnou 1. októbra 2005, BAWAG a PSK boli právne nezávislé akciové spolocnosti a banky. F - ÖVAG a NÖ-Hypo (vec T-271/02) 13 ÖVAG je rakúska úverová institúcia, ktorá ako komercná banka poskytuje na rakúskom trhu v regionálnom meradle bankové sluzby zamerané predovsetkým na malé a stredné podniky (MSP) a jednotlivcov. Zo zemepisného hladiska je jej cinnost obmedzená na Vieden a jej okolie; pocas obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutia, riadila 26 filiálok vo Viedni a 2 v Dolnom Rakúsku. Okrem toho, ze je komercnou bankou, ÖVAG vykonáva úlohu vrcholovej institúcie pre rakúsky zväz ludových bánk. Tieto institúcie prostredníctvom holdingovej spolocnosti vlastnia väcsinový majetkový podiel v ÖVAG-u. ÖVAG okrem iného vlastní majetkové podiely v mensích podnikoch poskytujúcich bankové a financné sluzby, medzi ktoré patrí najmä NÖ-Hypo. 14 NÖ-Hypo bola zalozená v roku 1998 ako regionálna institúcia pre hypotekárne úvery. Do roku 1992 bola právnickou osobou podla verejného práva, závislá od spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. V septembri 1992 sa vkladom do základného imania transformovala na akciovú spolocnost. Od 1.januára 1997 je súcastou skupiny ÖVAG. Riadi 27 pobociek, z toho 20 v Dolnom Rakúsku a 7 vo Viedni. Svoju cinnost vykonáva predovsetkým vo verejnom sektore. Zo zemepisného hladiska sa obmedzuje na spolkové krajiny Dolné Rakúsko a Vieden. III - Správne konanie 15 Komisia po tom, co sa v apríli 1997 dozvedela o dokumente, ktorý vyvolával podozrenie o existencii dohôd alebo zosúladených postupov nezlucitelných s clánkom 81 ES na rakúskom bankovom trhu, zacala konanie vo veci formálneho zistovania. Dna 30. júna 1997 politická strana Freiheitliche Partei Österreichs (dalej len "FPÖ") v súlade s clánkom 3 nariadenia Rady (EHS) zo 6. februára 1962 c. 17 Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) podala návrh proti ôsmim rakúskym úverovým institúciám podozrivým z úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch obmedzujúcich hospodársku sútaz. 16 Komisia 23. a 24. júna 1998 uskutocnila neohlásené kontroly v niekolkých bankách vrátane väcsiny adresátov napadnutého rozhodnutia. Dna 21. septembra 1998 v súlade s clánkom 11 ods. 2 nariadenia c. 17 zaslala ziadost o poskytnutie informácií pocetným úverovým institúciám podozrivým z úcasti na týchto dohodách a postupoch. 17 Hlavné dotknuté banky ihned po dorucení ziadosti ponúkli Komisii svoju "spoluprácu" pri vysetrovaní prípadu, pricom navrhli, ze predstavia skutkový stav "dobrovolne" (namiesto odpovede na ziadost o poskytnutie informácií) a vzdali sa moznosti vypocutia; v nadväznosti na co generálne riaditelstvo hospodárskej sútaze Komisie zrusilo svoju ziadost o poskytnutie informácií a ulozilo iba "miernu" administratívnu pokutu. Komisia síce privítala rýchlost, s akou banky ponúkli svoju spoluprácu, ale odmietla v tejto veci akúkolvek dohodu. 18 Následne vsetci adresáti odpovedali na ziadost o poskytnutie informácií. Pri tejto prílezitosti vsak niektorí z nich tvrdili, ze vo vztahu k väcsine otázok nemali nijakú povinnost odpovedat, ale mali moznost poskytnút odpoved a súvisiace dokumenty dobrovolne, v rámci uvedenej spolupráce. Komisia sa s týmto právnym názorom nestotoznila. 19 Krátko potom hlavné dotknuté banky vrátane zalobcov, okrem RLB, zaslali Komisii 132-stranový dokument nazvaný "Spolocné opísanie skutkového stavu", v ktorom detailne opísali historické súvislosti ich dohody, krátko zhrnuli obsah a podali vlastné hodnotenie ich okrúhlych stolov, ako vyplývalo z poskytnutých alebo vyziadaných dokumentov. Súcasne vyhotovili sestnást zväzkov dokumentov rozdelených podla jednotlivých okrúhlych stolov, aj s detailným zoznamom ich obsahu. Komisia s cielom, aby mohla posúdit prípadnú pridanú hodnotu, ktorú predstavovali dokumenty poskytnuté spolu so spolocným opísaním skutkového stavu, poziadala banky, aby jej oznámili, ci niektoré z týchto dokumentov jej boli este neznáme, a ak áno, ktoré. Banky vsak nepovazovali za mozné ani ziaduce vyhoviet tejto ziadosti. 20 Komisia 13. septembra 1999 zaslala ôsmim bankám oznámenie o výhradách prijaté 11. septembra 1999. Po tom, co banky nahliadli do spisu a podali písomné pripomienky, konalo sa 18. a 19. januára 2000 vypocutie. Komisia zaslala 22. novembra 2000 bankám dodatocné oznámenie o výhradách. Dotknuté podniky opätovne nahliadli do spisu, podali nové písomné pripomienky a 27. februára 2001 sa konalo druhé vypocutie. 21 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 11. júna 2002. IV - Napadnuté rozhodnutie A - Vseobecne 22 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze osem bánk, ktorým je toto rozhodnutie adresované, porusilo clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sa zúcastnilo na dohodách a zosúladených postupoch týkajúcich sa cien, bankových poplatkov a iných ukazovatelov hospodárskej sútaze, ktorých cielom bolo od 1. januára 1995 do 24. júna 1998 obmedzit hospodársku sútaz na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. 23 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa podnikom uvedeným v clánku 1 ukladá povinnost bezodkladne ukoncit predmetné porusenie, ak tak este neurobili, a v budúcnosti sa zdrzat akéhokolvek konania alebo postupu, ktorého ciel alebo úcinok by bol podobný cielu a úcinku predmetného porusenia. 24 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia sa jeho adresátom ukladajú nasledujúce pokuty: - Erste: 37,69 milióna eur, - RZB: 30,38 milióna eur, - BA-CA: 30,38 milióna eur, - BAWAG: 7,59 milióna eur, - PSK: 7,59 milióna eur, - ÖVAG: 7,59 milióna eur, - NÖ-Hypo: 1,52 milióna eur, - RLB: 1,52 milióna eur. B - Zistenia týkajúce sa kontextu kartelu, rôznych okrúhlych stolov, ich vztahov, a úlohy vrcholových institúcií 25 V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze v Rakúsku majú kartelové dohody medzi bankami, najmä týkajúce sa úrokových sadzieb a poplatkov, dlhú tradíciu, ktorá bola az do 80. rokov ciastocne zalozená na právnom základe, ktorý vsak bol zrusený najneskôr 1. januára 1994, ked Rakúska republika vstúpila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a BWG nadobudol úcinnost. 26 Úverové institúcie vsak v rámci uz vytvorenej siete pokracovali v uzatváraní dohôd týkajúcich sa najmä úrokových sadzieb pre vklady a úvery. 27 Napadnuté rozhodnutie vo svojej casti 5 uvádza, ze uzatvárané dohody boli velmi komplexné co do obsahu, vysoko institucionalizované, ako aj navzájom úzko previazané a pokrývali celé rakúske státne územie. Kazdý bankový produkt bol predmetom osobitného okrúhleho stola, na ktorom sa zúcastnovali príslusní zástupcovia druhej a tretej hierarchickej úrovne dotknutých bánk. Toto teoretické rozdelenie sa v praxi nedodrziavalo striktne: z casu na cas sa navzájom súvisiace otázky, ktoré sa týkali rôznych okrúhlych stolov, riesili pri jednom a tom istom okrúhlom stole. Napokon tieto rôzne okrúhle stoly boli neoddelitelnými castami organického celku. 28 Najvyssiu instanciu (nazývanú "klub Lombard") predstavovali zástupcovia vedení hlavných rakúskych bánk, ktorí sa stretávali raz za mesiac, s výnimkou augusta. Okrem otázok vseobecného záujmu, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne, sa táto instancia zaoberala zmenou úrokovej sadzby, opatreniami v oblasti reklamy atd. Na niektorých z týchto stretnutí boli prítomní zástupcovia Rakúskej národnej banky (dalej len "OeNB"). 29 Na bezprostredne podriadenej úrovni sa nachádzali technické okrúhle stoly, ktoré sa týkali konkrétnych produktov. V tomto smere boli najdôlezitejsie okrúhle stoly týkajúce sa aktívnych operácií, t. j. úverov, a pasívnych operácií, t. j. úspor; a ako napovedá ich názov, ich cielom bolo urcenie podmienok (cize úrokových sadzieb) pre úvery a úspory. Stretávali sa bud oddelene, alebo spolocne. Výmena informácií medzi "klubom Lombard" a týmito okrúhlymi stolmi bola mimoriadne intenzívna. 30 V kazdej rakúskej spolkovej krajine sa pravidelne stretávali pocetné a rôznorodé regionálne okrúhle stoly. V niektorých spolkových krajinách bola dokonca vytvorená hierarchická struktúra "klubu Lombard" a technických okrúhlych stolov. 31 Pocas spolkových okrúhlych stolov týkajúcich sa aktívnych a/alebo pasívnych operácií sa zástupcovia viedenských institúcií stretli so zástupcami regiónov, pricom cielom bolo v podstate rozsírit platnost ich rozhodnutí na celé rakúske územie. 32 Okrem toho existovali specializované okrúhle stoly, ktoré sa venovali operáciám s podnikmi, operáciám s jednotlivcami v segmente "slobodné povolania", hypotekárnym úverom a stavebným úverom (nazývali sa, v uvedenom poradí, "Minilombard", "okrúhly stôl pre osoby zodpovedné za velkých klientov, okrúhly stôl 'slobodné povolania`", "lóza o hypotekárnom úvere", a "okrúhly stôl pasívnych operácií bánk pre stavebné úvery"). 33 Nakoniec niekolko dalsích okrúhlych stolov sa pravidelne stretávalo v súvislosti s otázkami významnými pre hospodársku sútaz: okrúhly stôl financných riaditelov (Treasurerrunde) sa zaoberal úvermi v prospech spolkovej republiky a otázkami týkajúcimi sa podmienok, rôzne okrúhle stoly sa zaoberali platobnými operáciami (okrem iného rovnomenný okrúhly stôl, okrúhly stôl "Zahranicie" a Organizacný výbor rakúskych zväzov úverových institúcií alebo Organisationskomitee der österreichischen Kreditinstitutsverbände), poplatkami a províziami týkajúcimi sa týchto operácií, klub "Export" (Exportklub) bol zameraný na financovanie exportov a okrúhly stôl týkajúci sa cenných papierov (Bankenrunde Wertpapiere) sa zaoberal minimálnymi poplatkami, províziami a sadzbami platnými pre tieto produkty. 34 Medzi týmito specializovanými okrúhlymi stolmi mal osobitné postavenie okrúhly stôl kontrolórov (Controllerrunde), zlozený z predstavitelov príslusných oddelení hlavných rakúskych bánk. V rámci neho sa definovali jednotné základy na výpocty a vypracovávali sa spolocné návrhy s cielom zvýsenia ziskov. Takýmto spôsobom banky zvýsili vzájomnú prehladnost ich výpoctov a nákladov. 35 Medzi okrúhlymi stolmi, ktorých predmetom boli v podstate podmienky úverov, úspor, ako aj bankových poplatkov, prebiehala pravidelná výmena informácií. Casto sa stávalo, ze rozhovory zacaté na jednej instancii boli prerusené dovtedy, kým sa nedosiahla dohoda v rámci inej. Napokon nadradené postavenie "klubu Lombard" malo za dôsledok, ze v prípade sporu sa cakalo na jeho rozhodnutie. 36 S cielom, aby sa dohody uzavreté pri viedenských okrúhlych stoloch uplatnili na celom rakúskom území (alebo aby sa ostatné okrúhle stoly prispôsobili týmto dohodám), dochádzalo k pravidelnému poskytovaniu informácií smerom k okrúhlym stolom v spolkových krajinách, alebo naopak, smerom od nich k okrúhlym stolom zasadajúcim v hlavnom meste. Regionálne okrúhle stoly z casu na cas vyslali zástupcov na zasadnutia spolkových okrúhlych stolov týkajúcich sa aktívnych a/alebo pasívnych operácií. 37 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze pocas obdobia, ktorého sa týkalo setrenie (t. j. od 1. januára 1994 do konca júna 1998), sa iba vo Viedni uskutocnilo najmenej 300 zasadnutí, nepocítajúc mnozstvo regionálnych okrúhlych stolov. Prepocítané na pracovné dni, z tohto údaja vyplýva, ze iba v hlavnom meste sa priblizne kazdé styri dni uskutocnilo jedno zasadnutie. Komisia uvádza, ze predstavitelia dotknutých institúcií boli casto v kontakte v súvislosti s úrokovými sadzbami a poplatkami - niekedy i na najvyssej úrovni - aj mimo tejto institucionalizovanej siete. 38 Komisia zdôraznuje, ze v "sieti Lombard" zohrali osobitnú úlohu vrcholové institúcie, pokial ide o koordináciu a zastupovanie svojich skupín, t. j. v prípade Erste (predtým GiroCredit) sektor sporitelní, v prípade RZB sektor Raiffeisen, a co sa týka ÖVAG-u, sektor ludových bánk. Podla Komisie ich úloha priamo prispievala k dobrému fungovaniu "siete Lombard". Vrcholové institúcie jednak organizovali výmenu informácií medzi Viednou a spolkovými krajinami v rámci samotných skupín; jednak obhajovali záujmy vlastnej skupiny voci iným skupinám v karteli. Podla Komisie boli preto ostatnými úcastníkmi vnímané ako zástupcovia týchto skupín. Dôsledkom toho boli dohody uzavreté nielen medzi týmito institúciami, ale aj medzi skupinami. 39 Komisia dalej v castiach 6 az 12 napadnutého rozhodnutia detailne uvádza spôsob, ako tento institucionalizovaný a úzko prepojený súbor formálne rôznorodých a obsahovo hlbkových okrúhlych stolov umoznil zúcastneným institúciám pravidelne zosúladovat svoje trhové správanie, najmä pokial ide o úrokové sadzby a bankové poplatky. C - Skúmanie argumentov bánk a právne posúdenie 40 Komisia uvádza, ze dotknuté banky nespochybnujú nou zistený skutkový stav, pokial ide o priebeh a obsah okrúhlych stolov, a potom v casti 13 napadnutého rozhodnutia zamieta jednak argumenty bánk týkajúce sa osobitných historických, spolocenských, hospodárskych a sociálnych aspektov kartelovej dohody, jednak ich tvrdenie opierajúce sa o ekonomický znalecký posudok vypracovaný profesorom Weiszäckerom, podla ktorého dohody nemali vplyv na rakúsky bankový trh. 41 Cast 14 napadnutého rozhodnutia sa zaoberá právnym posúdením kartelovej dohody. Komisia hned na úvod zamieta tvrdenie bánk, ze osobitný hospodársky kontext bankového sektora neumoznuje uplatnit právo hospodárskej sútaze na tento sektor neobmedzene. 42 Kedze banky spochybnili právomoc Komisie vysetrovat porusenie clánku 53 dohody o EHP (dalej len "dohoda EHP"), ku ktorému doslo v roku 1994, Komisia, hoci po konstatovaní, ze tento názor je v rozpore s potrebným úcinkom dohody EHP, nezistila porusenie clánku 53 dohody EHP v predmetnom roku. 43 Zistený skutkový stav Komisia kvalifikuje ako komplexné a dlhodobé porusenie, ktoré zahrna tak dohody, ako aj zosúladené postupy. Zdôraznuje, ze cielom dotknutých podnikov bolo obmedzit hospodársku sútaz, a okrem iného uvádza, ze zosúladené postupy skutocne vplývali na rakúsky bankový trh, aj ked banky nie vzdy dodrzali dohodnuté záväzky. 44 V rámci tejto casti napadnutého rozhodnutia odôvodnenia c. 438 az 469 obsahujú opis dopadov zistených postupov na obchod medzi clenskými státmi. 45 Pokial ide o skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo adresované iba niektorým z velmi velkého poctu bánk, ktoré sa zúcastnovali na predmetných postupoch, Komisia zdôraznuje, ze banky, ktorým bolo adresované napadnuté rozhodnutie, boli vybraté na základe frekvencie ich úcasti na okrúhlych stoloch a okrem toho pre svoju velkost hrajú významnú úlohu na rakúskom bankovom trhu, s výnimkou NÖ-Hypo a RLB. 46 Nakoniec, pokial ide o trvanie porusenia, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze predmetné postupy sa dostali do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES 1. januára 1995, a Komisia usúdila, ze po kontrolách v júni 1998 sa uz neuskutocnili nijaké okrúhle stoly, a preto bolo porusenie ukoncené. D - Príkaz ukoncit porusenie a výpocet pokút 47 Cast 16 napadnutého rozhodnutia sa týka "opatrení na nápravu", ktoré prijala Komisia. 48 Na jednej strane Komisia v súlade s clánkom 3 nariadenia c. 17 pozaduje, aby dotknuté podniky ukoncili porusovanie. 49 Na druhej strane, pokial ide o ulozené pokuty, Komisia na úvod uvádza, ze porusenie bolo spáchané úmyselne. 50 Na stanovenie výsky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia (pozri bod 24 vyssie) Komisia pouzila metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenie 96/C 207/04 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 51 V tomto smere Komisia kvalifikuje stretnutia bánk ako "velmi závazné priestupky" voci clánku 81 ES, pricom na toto posúdenie nemá vplyv ani pomerne obmedzená velkost relevantného zemepisného trhu. Následne rozdeluje úcastníkov dohôd do piatich kategórií podla ich trhových podielov. V tejto fáze pripisuje v prospech vrcholových institúcií trhové podiely bánk v sektore, na cele ktorého sa nachádzajú. Napríklad trhové podiely vsetkých bánk Raiffeisen boli pripísané RZB, ktorá bola preto zaradená do prvej z piatich kategórií, pre ktorú bola stanovená základná ciastka pokuty vo výske 25 miliónov eur. 52 Na urcenie trvania porusenia Komisia prijala obdobie od 1. januára 1995 do konca júna 1998. So zretelom na dlzku trvania zvýsila základnú ciastku o 35 %. 53 Komisia neuznala polahcujúce okolnosti v prospech nijakej banky a okrem iného usudzuje, ze rozdelenie úloh v rámci stretnutí bánk nie je v tomto smere rozhodujúcou skutocnostou. 54 Komisia nakoniec na základe oznámenia o spolupráci priznala adresátom napadnutého rozhodnutia znízenie pokuty o 10 % z dôvodu "nenapádania" skutkového stavu. Konanie a návrhy úcastníkov konania 55 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, podali prejednávané zaloby prostredníctvom osobitných návrhov dorucených do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta a 2. septembra 2002. 56 Predseda druhej komory po predchádzajúcom vypocutí úcastníkov konania týkajúcom sa tejto otázky uznesením z 12. septembra 2005 spojil tieto veci na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 57 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (druhá komora) zacat ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania na predlozenie urcitých dokumentov a zodpovedanie urcitých otázok. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovenej lehote. 58 Komisia ziadala o dôverné zaobchádzanie s urcitými údajmi nachádzajúcimi sa v dokumentoch, ktoré predlozila voci zalobcom s výnimkou BA-CA, pretoze ide o obchodné tajomstvo BA-CA, a predlozila nedôverné verzie dotknutých dokumentov. Kedze dôverné údaje neboli rozhodujúce pre preskúmanie zalobných dôvodov BA-CA, ale týkali sa zalobných dôvodov uplatnovaných inými zalobcami, Súd prvého stupna rozhodol zalozit do spisu iba nedôverné verzie dotknutých dokumentov, lebo podla clánku 67 ods. 3 rokovacieho poriadku dôverné údaje nebolo mozné zohladnit. 59 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté pocas pojednávania 11. októbra 2005. Ako odpoved na jednu z otázok Súdu prvého stupna Erste predlozila dokumenty týkajúce sa jej podielu na trhu. Po tom, co sa ostatní úcastníci písomne vyjadrili k týmto dokumentom, ústna cast konania bola 7. novembra 2005 skoncená. 60 RZB (zalobca vo veci T-259/02) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 61 BA-CA (zalobca vo veci T-260/02) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne primeraným spôsobom znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 62 AVB (zalobca vo veci T-261/02, predtým BAWAG) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánky 1 az 3 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá bola ulozená BAWAG-u, na spravodlivú ciastku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 63 RLB (zalobca vo veci T-262/02) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 64 BAWAG PSK (zalobca vo veci T-263/02, predtým PSK) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánky 1 az 3 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa týka PSK, - subsidiárne upravil výsku pokuty ulozenej PSK na primeranú ciastku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 65 Erste (zalobca vo veci T-264/02) navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená, a - subsidiárne v druhom rade znízil túto pokutu a urcil primeranú ciastku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 66 ÖVAG a NÖ-Hypo (zalobcovia vo veci T-271/02) navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa ich týka, - zrusil clánok 2 prvú vetu napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa ich týka, - zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa ich týka, alebo subsidiárne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená v tomto clánku, - subsidiárne k prvej skupine návrhov zrusil rozhodnutie o povolení vstupu FPÖ do konania ako navrhovatela a o tom, ze mu bolo poskytnuté oznámenie o výhradách, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 67 Vo veci T-259/02 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zvýsil ciastku pokuty ulozenej RZB na 33,75 milióna eur, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 68 Vo veciach T-260/02 az T-264/02 a T-271/02 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. O vplyve restrukturalizácie týkajúcej sa spolocností BAWAG (vec T-261/02) a PSK (vec T-263/02) 69 Listom zo 16. januára 2006 právny zástupca BAWAG-u a PSK informoval Súd prvého stupna, ze v rámci restrukturalizácie skupiny spolocností, do ktorej patrili tieto dve úverové institúcie, je BAWAG PSK právnym nástupcom oboch zalobcov vo veciach T-261/02 a T-263/02. 70 Z dokumentov prilozených k tomuto listu vyplýva, ze BAWAG previedla svoje bankové cinnosti na BAWAG PSK a zmenila svoje obchodné meno na AVB, ako aj to, ze PSK fuzionovala s BAWAG PSK. Vo svojom liste zo 16. januára 2006 právny zástupca BAWAG-u a PSK potvrdil, ze BAWAG PSK bola jediným právnym nástupcom BAWAG-u, pokial ide o bankové cinnosti tejto spolocnosti. 71 Súdne orgány Spolocenstva, samozrejme, môzu vziat na vedomie zmenu mena úcastníka konania. Navyse v zalobe o neplatnost podanej osobou, ktorej bol akt urcený, môze pokracovat jej univerzálny právny nástupca, najmä v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ak vsetky práva a povinnosti zaniknutej spolocnosti presli na nástupcu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. októbra 1983, Gutmann/Komisia, 92/82, Zb. s. 3127, bod 2, a z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, body 13 az 18). Je potrebné uviest, ze v takejto situácii univerzálny právny nástupca celého podniku nevyhnutne nahrádza svojho predchodcu ako osoba, ktorej je napadnutý akt urcený. 72 Na druhej strane súd Spolocenstva nemá právomoc vo veciach zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, ba ani pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 229 ES, pokial ide o pokuty, aby zmenil rozhodnutie institúcie Spolocenstva tým, ze nahradí osobu, ktorej je urcené, inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak táto osoba nadalej existuje. Táto právomoc prinálezí iba tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto ak príslusný orgán uz rozhodol a tým potvrdil totoznost osoby, ktorej má byt rozhodnutie urcené, neprinálezí Súdu prvého stupna, aby túto osobu nahradil inou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 47). 73 Preto je potrebné uviest, ze zalobu podanú osobou, ktorej je akt urcený, s cielom domáhat sa svojich práv v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podla clánku 229 ES nemozno previest na tretiu osobu, ktorej tento akt urcený nie je. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola zaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokracovat. Takýto prevod by navyse vyvolal nesúlad medzi totoznostou osoby, ktorej je akt urcený, a totoznostou osoby vystupujúcou v konaní ako osoba, ktorej je akt urcený (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 48). 74 Je preto namieste zobrat na vedomie zmenu obchodného mena BAWAG na AVB ako skutocnost, ze v dôsledku spomenutej fúzie sa spolocnost BAWAG PSK stala právnym nástupcom PSK. Naopak, nie je namieste zamenit AVB za BAWAG PSK vo veci T-261/02, a to bez ohladu na právne úcinky restrukturalizácie vykonanej podla rakúskeho práva. Preto BAWAG (ktorej obchodné meno v súcasnosti je AVB) zostáva zalobcom vo veci T-261/02, pricom BAWAG PSK sa ipso iure stáva zalobcom vo veci T-263/02. 75 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo adresované BAWAG-u a PSK a tieto spolocnosti predlozili svoje písomné a ústne tvrdenia pred Súdom prvého stupna, konajúc pod svojimi predchádzajúcimi obchodnými menami, na oznacenie zalobcov v dalsej casti tohto rozsudku budú pouzité tieto predchádzajúce obchodné mená. Právny stav I - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu A - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení procesných pravidiel 1. O záverecnej správe vysetrovatela (veci T-260/02, T-61/02 a T-263/02) a) Tvrdenia zalobcov 76 BA-CA, BAWAG a PSK uvádzajú, ze výtlacok záverecnej správy vysetrovatela zaslaný zalobcom v súlade s clánkom 16 ods. 3 rozhodnutia Komisie z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 152) (dalej len "mandát") nie je podpísaný. Podla ich názoru ide o podstatnú formálnu vadu, ktorá odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia. 77 BAWAG a PSK (veci T-261/02 a T-263/02) tvrdia, ze neistota o tom, ci výtlacok záverecnej správy, ktorý im bol zaslaný, predstavoval jej konecné znenie, spôsobila ujmu na ich moznosti primerane sa bránit proti napadnutému rozhodnutiu. 78 BA-CA (vec T-260/02) tvrdí, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v rozpore s pravidlami, kedze záverecná správa vysetrovatela nebola overená. Okrem toho údaj "návrh" uvedený na výtlackoch predlozených poradnému výboru a kolégiu mohol mat vplyv na posudzovanie správy týmito orgánmi a tým aj na výsledok správneho konania. Navyse má podozrenie, ze záverecná správa bola predlozená kolégiu Komisie iba v nemeckom jazyku, co predstavuje porusenie clánku 6 stvrtého odseku rokovacieho poriadku Komisie z 29. novembra 2000 (Ú. v. ES L 308, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213, dalej len "rokovací poriadok"). Navrhuje, aby Súd prvého stupna prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania s cielom, aby BA-CA získala úplný prístup k spisu Komisie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 79 Clánok 15 prvý odsek mandátu stanovuje: "Vysetrovatel vyhotoví na základe návrhu rozhodnutia, ktoré má byt v príslusnom prípade predlozené poradnému výboru, záverecnú písomnú správu o respektovaní práva na vypocutie, ako je uvedené v clánku 13 ods. 1. Táto správa taktiez zvázi, ci sa návrh rozhodnutia zaoberá len námietkami, vo vztahu ku ktorým bola stranám poskytnutá prílezitost dat najavo svoje stanoviská a v prípade potreby, objektívnost lubovolného setrenia v zmysle clánku 14." 80 V zmysle clánku 16 mandátu: "1. Záverecná správa vysetrovatela bude pripojená k návrhu rozhodnutia predlozenému Komisii, aby sa zabezpecilo, ked Komisia dospeje v jednotlivom prípade k rozhodnutiu, ze bude plne oboznámená so vsetkými relevantnými informáciami, pokial ide o priebeh postupu a respektovanie práva na vypocutie. 2. Záverecná správa môze byt vysetrovatelom pozmenená z hladiska lubovolných zmien v návrhu rozhodnutia az do doby, kedy bude rozhodnutie schválené Komisiou. 3. Komisia oznámi adresátom rozhodnutia záverecnú správu vysetrovatela spolu s rozhodnutím. Záverecnú správu vysetrovatela uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev spolu s rozhodnutím so zretelom na oprávnené záujmy podnikov v rámci ochrany ich obchodného tajomstva." 81 Pokial ide po prvé o výhradu, ze záverecná správa nebola podpísaná, treba poukázat na to, ze Komisia predlozila ako prílohy k vyjadreniu k zalobe tri výtlacky tejto správy (po nemecky), konkrétne: - výtlacok zaslaný adresátom napadnutého rozhodnutia, - výtlacok zaslaný poradnému výboru, - výtlacok zaslaný kolégiu Komisie, pricom ich znenie je rovnaké, ale iba druhý z nich je podpísaný. Navyse dva posledné výtlacky obsahujú údaje "Entwurf" (návrh) a "Intern" (interné). 82 Z týchto dokumentov vyplýva, ze vysetrovatel podpísal aspon jeden výtlacok záverecnej správy, co preukazuje, ze uvedené znenie bolo konecné a ze islo o výtlacok, ktorý chcel vysetrovatel zaslat príslusným orgánom. Za týchto okolností skutocnost, ze dalsie výtlacky tejto správy, ktoré boli totozné s podpísaným znením (s výnimkou odstránenia údaju "návrh" v niektorých prípadoch), boli zaslané adresátom bez toho, aby boli podpísané, sa nemôze povazovat za porusenie podstatných formálnych nálezitostí, ktoré by odôvodnovalo zrusenie napadnutého rozhodnutia. 83 Výhrada BAWAG-u a PSK, podla ktorej chýbajúci podpis na výtlacku záverecnej správy, ktorý im bol zaslaný spolu s napadnutým rozhodnutím, spôsobil ujmu na ich práve na obhajobu tým, ze bolo stazené vypracovanie ich obhajoby proti napadnutému rozhodnutiu, nie je opodstatnená. Absencia podpisu totiz nemôze spôsobit ujmu na práve zalobcov na obhajobu pocas správneho konania. V rozsahu, v akom tvrdenie zalobcov smeruje k tomu, ze chýbajúci podpis mohol vyvolat neistotu o tom, ci táto správa je, alebo nie je konecná, a tým sa kritizovanie správy, ako aj obhajoba zalobcov pred Súdom prvého stupna stali riskantnejsími, je potrebné konstatovat, ze takéto pochybnosti sa dali odstránit prostredníctvom opatrení na zabezpecenie priebehu konania a ze clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku umoznuje úcastníkom, aby bránili svoje práva týkajúce sa výsledku takýchto opatrení uplatnením nových zalobných dôvodov v prípade potreby. 84 Po druhé je namieste zamietnut výhradu BA-CA zalozenú na porusení údajnej povinnosti overenia záverecnej správy vysetrovatela. Záverecná správa vysetrovatela totiz nepatrí medzi akty, ktoré by mali formu uvedenú v clánku 14 ESUO, v clánku 249 ES a v clánku 161 EURATOM, ktorých overenie sa vyzaduje v zmysle clánku 18 piateho odseku rokovacieho poriadku. 85 Po tretie, co sa týka údaju "návrh" uvedeného na výtlackoch záverecnej správy predlozených poradnému výboru a kolégiu Komisie, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 16 ods. 2 mandátu vysetrovatel môze zmenit svoju záverecnú správu pred prijatím rozhodnutia so zretelom na prípadné zmeny návrhu rozhodnutia. Nie je preto protiprávne, ak je na správe uvedený údaj "návrh" v case jej zaslania príslusným orgánom. Skutocnost, ze tento "návrh" nebol nahradený konecným znením, pokial nebol zmenený, nemôze spôsobit protiprávnost rozhodnutia prijatého na základe neho. Nedá sa totiz predpokladat, ze clenovia Komisie, rokujúc o rozhodnutí o ulození pokút, by nedodrzali svoju povinnost zohladnit záverecnú správu vysetrovatela, ktorá vyplýva z clánku 16 ods. 1 mandátu, z dôvodu, ze je na nej uvedený údaj "návrh". 86 Po stvrté je namieste konstatovat, ze nie je opodstatnené podozrenie BA-CA, ktorá pochybuje o tom, ci záverecná správa bola predlozená príslusným orgánom vo vsetkých pozadovaných jazykoch. V tomto smere clánok 6 stvrtý odsek rokovacieho poriadku stanovuje: "Program zasadnutia a potrebné pracovné dokumenty sú clenom Komisie zasielané v lehote a v pracovných jazykoch stanovených v súlade s clánkom 25." 87 Je vseobecne známe, ze pracovné dokumenty Komisie sú predkladané spravidla v nemcine, vo francúzstine a v anglictine. 88 Komisia pritom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania predlozila nemecké, francúzske a anglické znenie záverecnej správy, spolu so záznamami pochádzajúcimi z generálneho sekretariátu Komisie datovanými 4. júna 2002, z ktorých vyplýva, ze tieto znenia boli poskytnuté clenom Komisie. Výhrada BA-CA je teda skutkovo nesprávna. 89 Rovnako je namieste zamietnut návrh BA-CA na poskytnutie úplného prístupu k administratívnemu spisu Komisie. Z uvedeného totiz vyplýva, ze toto opatrenie nie je potrebné na to, aby BA-CA mohla overit, ci záverecná správa vysetrovatela bola predlozená v potrebných jazykových vyhotoveniach. Okrem toho BA-CA nespresnila, v rámci ktorých z jej ostatných zalobných dôvodov by bolo potrebné predlozit administratívny spis Komisie. 90 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut výhrady, ktoré BA-CA, BAWAG a PSK vzniesli proti záverecnej správe vysetrovatela. 2. O postavení priznanom politickej strane FPÖ správneho konania (veci T-260/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 91 BA-CA, ÖVAG a NÖ-Hypo vytýkajú Komisii, ze sa dopustila nezrovnalostí jednak tým, ze priznala FPÖ postavenie navrhovatela podla clánku 3 nariadenia c. 17, a jednak tým, ze tejto politickej strane poskytla nedôverné verzie oznámení o výhradách. Tvrdia, ze tieto rozhodnutia porusili clánky 3 a 20 nariadenia c. 17 a ich práva na obhajobu po prvé z dôvodu, ze návrh FPÖ nebol pôvodom zacatia konania Komisiou, kedze bol podaný po zacatí konania, po druhé z dôvodu, ze FPÖ sa nemohla odvolávat na oprávnený záujem o podanie návrhu podla clánku 3 nariadenia c. 17, kedze jej postavenie ako klienta banky bolo v tomto smere nepostacujúce, po tretie z dôvodu, ze v case prijatia týchto dvoch rozhodnutí uz boli vykonané ústne vypocutia, a po stvrté z dôvodu, ze Komisia nezískala od FPÖ záväzok dodrziavat povinnosti navrhovatela. Podla týchto zalobcov preto v dôsledku týchto nezrovnalostí musí byt napadnuté rozhodnutie zrusené. 92 Okrem toho spolocnost BA-CA obvinuje Komisiu z toho, ze porusila jej práva na obhajobu tým, ze napriek viacerým ziadostiam v tomto smere jej pri tejto prílezitosti neoznámila rozhodnutie, ktoré by bolo napadnutelné súdnou cestou, a tým jej znemoznila podat zalobu proti poskytnutiu oznámení o výhradách. Dalej tvrdí, ze Komisia porusila Zmluvu o ES tým, ze neurobila vsetko, co bolo v jej moznostiach, na ukoncenie zneuzívania oznámení o výhradách zo strany FPÖ a ze nebránila zneuzívaniu poskytnutých dokumentov zo strany FPÖ, najmä nepozadovala ich vrátenie. 93 Komisia je toho názoru, ze výhrady vznesené v súvislosti s poskytnutím oznámení o výhradách FPÖ vôbec nesúvisia s predmetom tohto konania. Tvrdí, ze povolenie dané FPÖ konat ako navrhovatel nemalo ani najmensí vplyv na napadnuté rozhodnutie a ze rozhodnutie, ktorým bolo povolené poskytnutie oznámení o výhradách FPÖ, by malo byt predmetom osobitného konania, kedze dodatocný návrh v rámci prejednávaného sporu uz nie je mozný, ibaze by islo o dôvody preklúzie. 94 Komisia v duplike dodáva, ze zalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu podla clánku 230 stvrtého odseku ES na napadnutie pripustenia FPÖ ako navrhovatela a poskytnutia oznámení o výhradách, pretoze tieto opatrenia nemajú vplyv na ich právne postavenie. Navyse Komisia tvrdí, ze ovplyvnenie, ktoré uvádzajú, ako ani skoda, ktorú podla vlastného vyjadrenia utrpeli, nie sú dôsledkom aktov Komisie, ale konania, pre ktoré sa FPÖ rozhodla neskôr a plne samostatne. Okrem toho Komisia tvrdí, ze mala plné právo pripustit FPÖ ako navrhovatela a tým aj povinnost poskytnút jej oznámenia o výhradách. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 95 Clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 17 stanovuje, ze ked Komisia "na návrh alebo z vlastnej iniciatívy" konstatuje porusenie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES, môze príslusným podnikom alebo zdruzeniam podnikov rozhodnutím nariadit, aby takéto porusovanie ukoncili. V zmysle clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 17 môzu takýto návrh podat fyzické alebo právnické osoby, ktoré uplatnujú oprávnený záujem. Dalej z clánkov 6 az 8 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov 81 a 82 zmluvy o ES (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204) vyplýva, ze osoby, ktoré predlozili takýto návrh, majú urcité procesné práva, medzi ktoré patrí najmä právo dostat nedôverné znenie oznámenia o výhradách. 96 Po prvé, pokial ide o otázku, ci Komisia porusila clánok 3 nariadenia c. 17 tým, ze pripustila FPÖ do konania, je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého takýto návrh nebolo mozné platne podat po zacatí konania o porusení z úradnej povinnosti. Nariadenia c. 17 a c. 2842/98 totiz na úcely priznania postavenia navrhovatela nevyzadujú, aby predmetný návrh bol pre Komisiu prícinou zacatia konania o porusení a vysetrovanie oznámeného porusenia sa este nezacalo. Inak by sa osobám s oprávneným záujmom na konstatovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze zabránilo vo výkone procesných práv spojených s postavením navrhovatela podla clánkov 6 az 8 nariadenia c. 2842/98 v priebehu konania. 97 Po druhé je namieste konstatovat, ze Komisia správne prijala záver, ze FPÖ sa mohla platne dovolávat svojho postavenia klienta bankových sluzieb v Rakúsku a skutocnosti, ze protisútaznými postupmi bola poskodená vo svojich ekonomických záujmoch, na úcely zdôvodnenia oprávneného záujmu na podaní návrhu, aby Komisia konstatovala, ze uvedené postupy predstavujú porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. 98 V tejto súvislosti nic nebráni tomu, aby konecný klient, ktorý kupuje tovary alebo sluzby, mohol vyhoviet pojmu oprávnený záujem v zmysle clánku 3 nariadenia c. 17. Súd prvého stupna totiz usudzuje, ze konecný klient, ktorý zdôvodní, ze bol poskodený alebo by mohol byt poskodený vo svojich hospodárskych záujmoch z dôvodu predmetného obmedzenia hospodárskej sútaze, má oprávnený záujem v zmysle tohto ustanovenia na podanie návrhu alebo staznosti, aby Komisia konstatovala porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. 99 V tomto ohlade treba pripomenút, ze konecným úcelom pravidiel usilujúcich sa o zabezpecenie, aby hospodárska sútaz nebola na vnútornom trhu skreslená, je zvýsenie blaha spotrebitela. Tento úcel osobitne vyplýva zo znenia clánku 81 ES. Hoci totiz zákaz zavedený odsekom 1 tohto ustanovenia mozno vyhlásit za neuplatnitelný na kartely, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie predmetného tovaru alebo k podpore technického ci hospodárskeho pokroku, táto moznost stanovená v clánku 81 ods. 3 ES podlieha okrem iného podmienke, ze umozní spotrebitelom uvedených tovarov primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich. Právo a politika hospodárskej sútaze tak majú nepopieratelný dopad na konkrétne hospodárske záujmy konecných klientov, ktorí kupujú tovary alebo sluzby. Priznanie oprávneného záujmu o to, aby Komisia zistila porusenie clánkov 81 ES a 82 ES, takým klientom - uplatnujúcim, ze utrpeli hospodársku ujmu z dôvodu zmluvy alebo správania, ktoré môze obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz - pritom prispieva k dosiahnutiu cielov práva hospodárskej sútaze. 100 Tento záver nemôze vyvrátit skutocnost, ze FPÖ sa najprv odvolávala na vseobecný záujem, ktorý chcela chránit ako opozicná politická strana, a az neskôr tvrdila, ze bola oznámeným kartelom hospodársky poskodená ako konecný klient bankových sluzieb v Rakúsku. Uvedené prvé stanovisko ju totiz nemôze zbavit moznosti neskôr uplatnovat na úcely zdôvodnenia oprávneného záujmu v zmysle nariadenia c. 17 svoje postavenie klienta bánk, voci ktorým sa zacalo konanie, ako aj ujmu majetkovej povahy, ktorú predmetnými dohodami údajne utrpela. 101 Po tretie, priznanie postavenia navrhovatela a poskytnutie oznámenia o výhradách zainteresovanému úcastníkovi nemôze byt podmienené tým, aby sa tak stalo pred akýmkolvek ústnym vypocutím pred Komisiou. Nariadenia c. 17 a c. 2842/98 totiz nestanovujú specifickú lehotu na to, aby tretia osoba navrhovatel alebo stazovatel, ktorá preukázala oprávnený záujem, uplatnila svoje právo na zaslanie oznámenia o výhradách a na vypocutie v rámci konania o porusení. Clánky 7 a 8 nariadenia c. 2842/98 sa napríklad obmedzujú na ustanovenie, ze Komisia uvedenému navrhovatelovi alebo stazovatelovi predlozí výhrady a stanoví lehotu, v ktorej môze písomne vyjadrit svoje stanovisko, pricom tieto tretie osoby môzu byt vypocuté aj ústne, ak o to poziadajú. Z toho vyplýva, ze právo navrhovatela alebo stazovatela na predlozenie výhrad a byt vypocutý v správnom konaní o zistení porusenia clánkov 81 ES a 82 ES mozno vykonat, pokial konanie prebieha. 102 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa toho, ako FPÖ pouzívala poskytnuté dokumenty, treba pripomenút, ze podla clánku 7 nariadenia c. 2842/98 táto politická strana mala ako ziadatel právo dostat nedôverné znenie oznámení o výhradách. Komisia vsak nemôze iba na základe podozrení týkajúcich sa prípadného zneuzívania týchto dokumentov obmedzit právo na poskytnutie oznámení o výhradách zakotvené v clánku 7 nariadenia c. 2842/98 v prospech tretej osoby - navrhovatela -, ktorá platne preukáze oprávnený záujem. Napokon mozné pouzitie poskytnutých dokumentov zo strany FPÖ sa nedá pripísat Komisii, a preto nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 103 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalobcov týkajúce sa pripustenia FPÖ do konania je potrebné zamietnut ako nedôvodné, bez toho, aby Súd prvého stupna musel rozhodnút o ich prípustnosti. 3. Záver 104 Zalobné dôvody zalozené na porusení procesných pravidiel je teda potrebné zamietnut v celom rozsahu. B - O zalobných dôvodoch zalozených na nesprávnom posúdení dohôd 1. Úvodné pripomienky 105 BAWAG a PSK (veci T-261/02 a T-263/02) navrhujú zrusit napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pricom nespochybnujú existenciu okrúhlych stolov, ale uplatnujú zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávneho posúdenia dohôd. 106 Na jednej strane v podstate napádajú kvalifikáciu okrúhlych stolov ako jedinej kartelovej dohody. RLB, ÖVAG a NÖ-Hypo (veci T-262/02 a T-271/02) bez uplatnenia samostatného zalobného dôvodu napádajú kvalifikáciu okrúhlych stolov ako jedinej kartelovej dohody v rámci zalobných dôvodov zalozených na nedostatku cezhranicných úcinkov dohôd a tvrdia, ze spôsobilost okrúhlych stolov ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa musí preskúmat osobitne pre kazdý z nich. Tieto tvrdenia budú preskúmané v rámci tohto zalobného dôvodu. 107 Na druhej strane BAWAG a PSK tvrdia, ze okrúhle stoly neviedli k vysokej úrovni zosúladovania medzi bankami, medzi ktorými vládla tvrdá konkurencia. Táto výhrada sa v podstate týka posúdenia závaznosti porusenia, a aj keby sa povazovala za dôvodnú, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Bude preto preskúmaná neskôr, v súvislosti s návrhmi na znízenie pokuty, spolocne s ostatnými zalobnými dôvodmi týkajúcimi sa závaznosti porusenia. 2. O kvalifikácii okrúhlych stolov ako jediného porusenia (veci T-261/02 az T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 108 Zalobcovia v týchto veciach tvrdia, ze Komisia nesprávne usúdila, ze okrúhle stoly predstavujú jedinú ucelenú kartelovú dohodu. Predovsetkým tvrdia, ze rôzne okrúhle stoly konali samostatne a "klub Lombard" nemal voci nim koordinacnú ani riadiacu funkciu. 109 RLB (vec T-262/02) nepopiera, ze medzi okrúhlymi stolmi zaoberajúcimi sa vkladmi a úvermi (okrúhle stoly o aktívnych a pasívnych operáciách, "klub Lombard", okrúhly stôl kontrolórov) prebiehala výmena informácií, ale tvrdí, ze "klub Lombard" sa nikdy nezaoberal sluzbami, ktoré mali cezhranicnú povahu. Navyse tvrdí, ze Komisia spomenula existenciu ucelenej dohody prvýkrát az vo svojom vyjadrení k zalobe. 110 Komisia tvrdí, ze je odôvodnené kvalifikovat okrúhle stoly ako ucelenú kartelovú dohodu. V prílohe k duplike predkladá niekolko dokumentov patriacich do administratívneho spisu, aby preukázala úzku previazanost okrúhlych stolov. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pretrvávajúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 112 V tomto smere odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "Cielom predmetných dohôd bolo obmedzenie a skreslenie hospodárskej sútaze medzi institúciami, ktoré sa zúcastnovali na okrúhlych stoloch, v rozsahu otázok, ktorými sa tieto stoly zaoberali. Uvedené dohody (a dohodnuté opatrenia na ich vykonanie) mali umoznit bankám zvýsit ich zisky. Kazdá odchýlka od týchto kartelových dohôd - ktoré podla bánk zarucovali "primeranú hospodársku sútaz" - naopak viedla k 'erózii marzí`." Komisia teda na tomto mieste v podstate tvrdí, ze existoval ucelený plán sledujúci ciel vylúcenia hospodárskej sútaze prostredníctvom cien vo vztahu k vsetkým bankovým sluzbám tvoriacim predmet okrúhlych stolov. Preto je namieste zamietnut výhradu RLB, v zmysle ktorej Komisia spomenula existenciu jedinej ucelenej dohody prvýkrát vo svojom vyjadrení k zalobe. 113 Kvôli overeniu toho, ci Komisia mohla v súlade s právom prijat na základe dôkazných prostriedkov, ktoré mala k dispozícii, záver, ze zosúladovanie postupov v rámci rôznych okrúhlych stolov bolo súcastou uceleného plánu sledujúceho obmedzenie hospodárskej sútaze, je namieste skúmat casti napadnutého rozhodnutia obsahujúce zistenia, o ktoré sa opiera záver o existencii jedinej kartelovej dohody, na ktoré Komisia odkazuje vo svojich duplikách predlozených vo veciach T-261/02 az T-263/02 a T-271/02, a dokumenty predlozené v prílohách k týmto duplikám, o ktoré sa tieto zistenia opierajú. 114 Po prvé Komisia na preukázanie toho, ze "klub Lombard" sa ako instancia nadradená vsetkým ostatným okrúhlym stolom zaoberal otázkami prislúchajúcimi pocetným osobitným okrúhlym stolom, odkazuje na dokumenty týkajúce sa jeho zasadnutí medzi 7. júnom 1995 a 8. májom 1996. 115 Pokial ide o prvé z týchto zasadnutí, odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia cituje "dôverný záznam" vypracovaný riaditelom CA o neformálnom stretnutí medzi zástupcami spolocností BA, CA, BAWAG, GiroCredit, RZB a PSK 24. mája 1995, ktorého predmetom boli otázky, ktoré mali byt preskúmané a rozhodnuté na zasadnutí "klubu Lombard" 7. júna 1995. Tento dokument preukazuje, ze "klub Lombard" sa skutocne zaoberal otázkami prislúchajúcimi okrúhlym stolom, ktoré mali rôzne predmety vrátane cezhranicných sluzieb, napríklad zosúladenia úverových a vkladových úrokových sadzieb tak pre jednotlivcov, ako aj pre podniky, a iných úverových podmienok vrátane podmienok exportných úverov. 116 Pokial ide o zasadnutie "klubu Lombard" 8. mája 1996, odôvodnenie c. 248 napadnutého rozhodnutia odkazuje na tri dokumenty, z ktorých prvý je záznam z 10. mája 1996, zalozený do spisu NÖ-Hypo a urcený okrem iného generálnym riaditelom tejto banky, v zmysle ktorého "generálni riaditelia sa dohodli na urcitých základných bodoch" týkajúcich sa okrem iného obvyklej marze bánk (Hausbankspanne) pri financovaní vývozov, úrokových sadzieb a iných podmienok rôznych druhov pôziciek, uverejnenie úrokových sadzieb a manipulacných poplatkov. Druhý dokument dodáva, ze "bol vypracovaný návrh minimálneho poplatku za operácie s nehnutelnostami a platobné operácie", a tretí dokument obsahuje návrhy prijaté na tomto zasadnutí "klubu Lombard". Aj tieto dokumenty potvrdzujú, ze "klub Lombard" sa zaoberal otázkami prislúchajúcimi pocetným osobitným okrúhlym stolom a rozhodoval o nich. Prvé dva z nich potvrdzujú este osobitnejsie zistenie, ze "klub Lombard" bol povazovaný za kompetentný na to, aby sa vyslovil k urceniu cien urcitých významných cezhranicných operácií, napríklad exportných úverov, platieb a transakcií s cennými papiermi. 117 Po druhé z dokumentov citovaných Komisiou v odôvodneniach c. 216 a c. 284 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "klub Lombard" prijímal zásadné rozhodnutia. Odôvodnenie c. 216 napadnutého rozhodnutia odkazuje na spisový záznam o zasadnutí viedenského okrúhleho stola pre pasívne operácie a pre úvery jednotlivcom zo 6. februára 1996, ktorý bol adresovaný generálnemu riaditelovi jednej z dotknutých bánk a slúzil na prípravu stretnutia "klubu Lombard" naplánovaného na nasledujúci den. Podla tohto záznamu "ocakáva sa, ze 'klub Lombard` 7. februára [1996] prijme zásadné rozhodnutia zodpovedajúce" urcitým bodom, o ktorých sa diskutovalo pri okrúhlom stole. Odôvodnenie c. 284 napadnutého rozhodnutia cituje spisový záznam vyhotovený zamestnancom BAWAG-u o stretnutí okrúhleho stola "pasívne operácie" z 25. októbra 1996, pocas ktorého sa diskutovalo o znízení úrokových sadzieb pre vkladné knizky. Podla tohto záznamu bol na 12. novembra 1996 naplánovaný spolkový okrúhly stôl o pasívnych operáciách, ktorý mal formulovat "odporúcania pre Lombard generálnych riaditelov 13. novembra 1996". Tieto dokumenty jasne uvádzajú, ze autori ocakávali, ze "klub Lombard" prijme zásadné rozhodnutia v otázkach, o ktorých sa diskutovalo pocas iných okrúhlych stolov. 118 Po tretie Komisia preukázala, ze "klub Lombard" vykonával funkciu arbitra a obracali sa nan rôzne skupiny v prípade problémov s disciplínou, a to najmä na základe odkazu v odôvodnení c. 166 napadnutého rozhodnutia na interný záznam PSK, v ktorom je zhrnutá "výmena skúseností medzi bankami" 24. mája 1995, podla ktorej "plánuje sa, ze disciplínou v oblasti podmienok sa bude zaoberat júnový 'klub Lombard`", a úcastníci boli toho názoru, väcsia disciplína sa dá ocakávat iba vtedy, "ak sa dodrzanie minimálnych marzí stane 'vecou cti` pre clenov riaditelstiev". Tento dokument preukazuje, ze "klub Lombard" bol clenmi ostatných okrúhlych stolov vnímaný ako vhodná instancia na riesenie problémov s "disciplínou" týkajúcou sa dodrziavania dohôd. 119 Po stvrté odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia opisuje úzku previazanost okrúhlych stolov a ich rozhodovacích procesov, kedze uvádza, ze "v procese prijímania spolocného rozhodnutia je casto potrebné... uskutocnit viacero okrúhlych stolov (vo väcsine prípadov viedenské a spolkové okrúhle stoly o aktívnych a/alebo pasívnych operáciách, 'Minilombard` a 'klub Lombard`)". Toto zistenie sa zakladá na dvoch dokumentoch týkajúcich sa zasadnutia viedenského okrúhleho stola 30. augusta 1995, z ktorých vyplýva, ze zástupcovia bánk diskutovali o ich reakcii na znízenie úrokových sadzieb zo strany OeNB. Predvídalo sa rozhodnutie o úrokových sadzbách úspor a úverov pre jednotlivcov pocas nasledujúceho zasadnutia o aktívnych a pasívnych operáciách 7. septembra 1995, pricom konecné rozhodnutie o prípadnej úprave úrokových sadzieb úverov pre podniky mal prijat "klub Lombard" 13. septembra 1995 na základe návrhu vypracovaného na zasadnutí "Minilombardu" 8. septembra 1995. Z týchto súhlasných dokumentov vyplýva, ze okrúhle stoly o aktívnych a pasívnych úrokových sadzbách pre jednotlivcov a podniky boli súcastou spolocného plánu sledujúceho celkové znízenie hospodárskej sútaze prostredníctvom úrokových sadzieb. 120 Po piate v odôvodneniach c. 126, c. 130 a c. 237 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú príklady na ilustráciu skutocnosti, ze okrúhle stoly niekedy organizovali spolocné zasadnutia, ze právomoci okrúhlych stolov sa prekrývali a ze okrúhle stoly sa navzájom informovali o svojich aktivitách. Aj ked odôvodnenie c. 126 opisuje okrúhly stôl kontrolórov v decembri 1994, odôvodnenie c. 130 naopak odkazuje na okrúhly stôl financných riaditelov na zaciatku januára 1995. Pozvánka na tento okrúhly stôl, podla ktorej mali byt skúmané úrokové sadzby krátkodobých vkladov a úverov, nasvedcuje, ze úcastníci, ktorí nemali priamy vplyv na urcenie úrokových sadzieb pre krátkodobé úvery s fixnou úrokovou sadzbou vo vlastnej banke, museli pozvat zodpovednú osobu za "velkých klientov" (napríklad clena okrúhleho stola zodpovedných osôb za "velkých klientov"), aby ich sprevádzala. V odôvodnení c. 237 sa cituje odkaz, ktorý zdruzenie regionálnych hypotekárnych bánk adresovalo svojim clenom, ktorý ich informoval o zasadnutí "Minilombardu" 23. apríla 1996 a predvídal podobný proces prijatia rozhodnutia, aký bol opísaný v bode 119 vyssie. 121 Tieto skutocnosti, hodnotené ako celok, odôvodnujú záver Komisie, podla ktorého existovala zásadná dohoda medzi vsetkými bankami, ktoré sa zúcastnovali na kartelovej dohode na vylúcenie hospodárskej sútaze prostredníctvom cien, týkajúcej sa sirokého okruhu bankových sluzieb urcených tak pre jednotlivcov, ako aj pre podniky vrátane "velkých klientov". Skutocnost, ze citované dokumenty neodkazujú výslovne na vsetky bankové sluzby, ktorých sa týkali rôzne zasadnutia, ani na vsetky okrúhle stoly, nemá vplyv na tento záver. 122 Aj ked je pravda, ze Komisia sa v tejto súvislosti rovnako odvolala na urcité dokumenty, ktoré nie sú podstatné pre podopretie jej záveru z dôvodu, ze sa nevztahujú na obdobie porusenia a netýkajú sa "klubu Lombard" vo Viedni (ako je to v prípade dokumentov citovaných v odôvodneniach c. 66, c. 107 a c. 160 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa vykonania rozhodnutí "klubu Lombard" na úrovni okrúhlych stolov), táto skutocnost nemôze spochybnit záver, podla ktorého okrúhle stoly boli súcastou uceleného plánu sledujúceho spolocný ciel. 123 Z dokumentov hodnotených v bodoch 114 az 121 vyssie okrem toho vyplýva, ze rozhodnutia "klubu Lombard" sa týkali predovsetkým zásadných otázok a boli detailne pripravené na iných okrúhlych stoloch. Týmto rozdelením úloh sa dá lahko vysvetlit, v rozpore s tvrdeniami RLB, ako mohli generálni riaditelia bánk zdruzených v "klube Lombard" riadit kartelovú dohodu, pricom sa stretli iba jedenástkrát rocne. 124 Okrem toho je namieste zamietnut tvrdenie BAWAG-u a PSK, ktoré sa snazia minimalizovat dôkaznú hodnotu týchto dokumentov tvrdením, ze "úloha 'klubu Lombard` bola nesprávne vnímaná a nadhodnotená zo strany úcastníkov ostatných stretnutí, ktorými boli vo vseobecnosti clenovia stredného manazmentu". Autorom alebo adresátom casti dokumentov hodnotených vyssie boli totiz generálni riaditelia urcitých bánk, ktorí sa osobne zúcastnovali na stretnutiach "klubu Lombard", a tak dokonale poznali jeho úlohu. Nedá sa preto Komisii vytýkat, ze by nadhodnotila dôkaznú hodnotu týchto dokumentov. 125 Nakoniec v rozpore s tvrdeniami BAWAG-u a PSK z hodnotených dokumentov vyplýva, ze odkazy na riadiacu úlohu "klubu Lombard" v odôvodneniach c. 304 a c. 306 napadnutého rozhodnutia nepredstavujú izolované prípady. Potvrdzuje to aj interný záznam CA, ktorý predlozili BAWAG a PSK ako prílohu k svojim zalobám, informujúci adresátov o obsahu okrúhleho stola o aktívnych a pasívnych operáciách 17. apríla 1996. Tento záznam predvída vypracovanie návrhu, ktorý sa mal najprv zosúladit v rámci tohto okrúhleho stola a potom byt predmetom diskusie, prípadne dohody v rámci "klubu Lombard". 126 Z uvedeného vyplýva, ze výhrady smerujúce proti kvalifikácii okrúhlych stolov ako jediného uceleného kartelu nie sú dôvodné. C - O výbere adresátov napadnutého rozhodnutia (vec T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia zalobcov 127 Spolocnosti ÖVAG a NÖ-Hypo sú toho názoru, ze výber adresátov napadnutého rozhodnutia je v rozpore s právom, pokial ide o ne. Nespochybnujú kritériá, ktoré boli podla nich pouzité pri tomto výbere, t. j. frekvencia úcasti na hlavných okrúhlych stoloch a velkost institúcie na rakúskom bankovom trhu. Tvrdia vsak, ze uplatnenie týchto kritérií je v rozpore s právom, kedze nie je dostatocne odôvodnené, zakladá sa na nesprávnych skutkových zisteniach a nerespektuje zásadu rovnosti zaobchádzania. ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza, z akých dôvodov a na základe akých kritérií boli ako "najdôlezitejsie okrúhle stoly" urcené okrúhle stoly vo Viedni a spolkové okrúhle stoly o aktívnych a/alebo pasívnych operáciách vrátane okrúhlych stolov o úveroch pre jednotlivcov a o slobodných povolaniach, "Minilombard" a okrúhlych stolov kontrolórov. 128 Okrem toho Komisii vytýkajú, ze v napadnutom rozhodnutí nezaujala stanovisko k ich tvrdeniu, podla ktorého rozhodovací proces okrúhlych stolov bol urcený "úzkym okruhom" velkých bánk, medzi ktoré nepatrili, a ktorý bol podla nich najdôlezitejsím okrúhlym stolom. 129 ÖVAG a NÖ-Hypo uznávajú, ze sa zúcastnili na niektorých okrúhlych stoloch, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí povazujú za "najdôlezitejsie", ale tvrdia, ze frekvencia ich úcasti na nich bola nízka a jednoznacne nizsia nielen ako väcsiny ostatných bánk, ktoré sú adresátmi rozhodnutia, ale aj ako niektorých bánk, ktorým rozhodnutie nebolo adresované. 130 Uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie niekolkokrát uvádza úcast bánk CA, BA, RZB, Erste alebo GiroCredit, PSK a (menej casto) BAWAG na "úzkom okruhu bánk", v rámci ktorého sa stretávali zástupcovia najväcsích rakúskych bánk, najmä na prípravu "klubu Lombard". Tvrdia, ze proces zosúladovania v pravom zmysle slova bol urcovaný týmto "úzkym okruhom", do ktorého nepatrili. Podla ÖVAG-u a NÖ-Hypo by bol okruh adresátov napadnutého rozhodnutia úplne iný, ak by Komisia ako "hlavný okrúhly stôl" správne kvalifikovala "klub Lombard", a najmä stretnutia "úzkeho okruhu", kde boli pripravené vsetky rozhodnutia. 131 ÖVAG a NÖ-Hypo sú dalej toho názoru, ze napadnuté rozhodnutie sa na ne zameriava neodôvodnene, a to so zretelom na kritérium velkosti bánk, a ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze ich urcila ako adresátov napadnutého rozhodnutia. b) Tvrdenia Komisie 132 Komisia tvrdí, ze velkost institúcií na rakúskom trhu nebola pouzitá ako kritérium výberu a ze adresáti napadnutého rozhodnutia boli vybratí výlucne na základe frekvencie ich úcasti na hlavných okrúhlych stoloch. Nesúhlasí s tvrdením, podla ktorého sa ÖVAG a NÖ-Hypo zúcastnovali na okrúhlych stoloch jednoznacne menej casto ako väcsina ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia. 133 Komisia je toho názoru, ze nemala povinnost na úcely rozhodnutia zohladnit existenciu uzsieho okruhu bánk. Uvádza, ze jedinou skutocnostou, na základe ktorej boli ÖVAG a NÖ-Hypo urcené ako adresáti rozhodnutia, bola frekvencia ich úcasti na hlavných okrúhlych stoloch, spolocne s ostatnými bankami, a skutocnost, ze v rámci okrúhlych stolov sa dohodli na uplatnitelných úrokoch a podmienkach. V duplike dodáva, ze aj ked si niektorí clenovia "klubu Lombard" mohli vopred zosúladit svoje postupy a vymenit si informácie, tieto ciastocné zosúladenia slúzili iba na prípravu zosúladenia v rámci rôznych okrúhlych stolov. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O kritériách pouzitých Komisiou a o velkosti institúcií 134 Na úvod je vhodné uviest, ze tvrdenie ÖVAG-u a NÖ-Hypo, podla ktorého bola velkost podnikov pouzitá ako kritérium na urcenie adresátov napadnutého rozhodnutia, vychádza z nesprávneho výkladu odôvodnenia c. 470 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza najmä toto: "Adresáti tohto rozhodnutia boli urcení na základe osobitne castej úcasti na hlavných okrúhlych stoloch: okrúhle stoly 'aktívne a/alebo pasívne operácie` vo Viedni a na spolkovej úrovni (vrátane okrúhlych stolov o úveroch pre jednotlivcov a slobodné povolania), okrúhly stôl 'Minilombard`, a okrúhle stoly kontrolórov. Okrem toho s výnimkou NÖ-Hypo a RBW (od júla 1997 RLB) zohrávali dôlezitú úlohu na rakúskom bankovom trhu z dôvodu ich velkosti." 135 Posledná veta tohto odôvodnenia neuvádza kritérium pouzité Komisiou, ale oznamuje výsledok uplatnenia jediného pouzitého kritéria, ktorým je castá úcast na hlavných okrúhlych stoloch, premietnutý na velkost dotknutých podnikov. 136 Preto výhrady zalobcov týkajúce sa pouzitia údajného kritéria velkosti podnikov sú neopodstatnené. 137 Za predpokladu, ze ÖVAG a NÖ-Hypo chcú okrem toho tvrdit, ze Komisia mala pouzit velkost podnikov ako kritérium výberu adresátov, treba uviest, ze takéto tvrdenie nie je mozné prijat. 138 Podla ustálenej judikatúry totiz okolnost, ze voci hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako zalobca, Komisia nekonstatovala ziadne porusenie, v nijakom prípade neumoznuje vylúcit porusenie zistené voci tomuto zalobcovi, ak bolo správne preukázané (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 146). 139 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia správne adresovala kazdému podniku, v prípade ktorého bolo preukázané porusenie, rozhodnutie, ktorým bolo toto porusenie zistené a ktorým bola podniku ulozená sankcia. Tvrdenia zalozené na porovnávaní postavenia adresáta takého rozhodnutia s postavením iných podnikov (ci uz ide o adresátov tohto rozhodnutia, alebo nie) v nijakom prípade nemôzu spochybnit legalitu rozhodnutia v rozsahu, v akom zistuje a sankcionuje skutocne preukázané porusenie. Takéto tvrdenia sú preto neopodstatnené, pokial ide o výber ÖVAG-u a NÖ-Hypo ako adresátov rozhodnutia. b) O identifikácii hlavných okrúhlych stolov O odôvodnení 140 V odôvodnení c. 470 napadnutého rozhodnutia, uz citovanom v bode 134 vyssie, sú za "hlavné okrúhle stoly" oznacené okrúhle stoly "aktívne a/alebo pasívne operácie" vo Viedni a na spolkovej úrovni (vrátane okrúhlych stolov o úveroch pre jednotlivcov a slobodné povolania), okrúhly stôl "Minilombard", a okrúhle stoly kontrolórov. 141 Jednotlivé okrúhle stoly sú opísané v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia, kde sa vo vztahu k väcsine uvedených okrúhlych stolov jasne uvádza, preco sa im prisudzuje osobitná dôlezitost. Je pravda, ze význam "Minilombardu" nie je výslovne vysvetlený v tomto odôvodnení. Ako vsak správne uvádza Komisia, je samozrejmé, ze okrúhly stôl zaoberajúci sa úrokovými sadzbami úverov poskytovaných obchodným klientom je osobitne dôlezitý. Táto dôlezitost musela byt zjavná pre banky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované. 142 Kedze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré kvalifikovala urcité okrúhle stoly ako osobitne dôlezité, nemala povinnost dalej vysvetlit, preco neprisúdila podobnú dôlezitost iným okrúhlym stolom. 143 Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení výberu "hlavných okrúhlych stolov" preto nie je dôvodná. O posúdení dôlezitosti okrúhlych stolov a o "úzkom okruhu bánk" 144 V prípade takej komplexnej siete dohôd, o akú ide v prejednávanej veci, má Komisia sirokú diskrecnú právomoc na urcenie toho, ktoré z rôznych postupov zosúladovania bude povazovat za osobitne významné, pricom táto volba môze byt predmetom iba obmedzeného súdneho preskúmania. V tomto smere Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavnej chyby, prisúdit väcsiu dôlezitost vseobecným okrúhlym stolom v hlavnom meste nez regionálnym alebo specializovaným postupom zosúladovania, kedze prvé menované mohli mat vplyv na posledné menované. Skutocnost, ze do okrúhlych stolov, ktoré Komisia kvalifikovala ako osobitne dôlezité, boli zapojené banky usadené skôr vo Viedni ako v iných mestách alebo regiónoch, nie je takej povahy, ze by mohla spochybnit záver, podla ktorého bol výber Komisie legitímny. 145 Komisia takisto neprekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci tým, ze odmietla zaradit medzi najdôlezitejsie okrúhle stoly "úzky okruh bánk", v rámci ktorého si najväcsie banky zosúladovali svoj postup pred okrúhlymi stolmi. Okrem toho ÖVAG a NÖ-Hypo sa nemôzu odvolávat na situáciu iných podnikov zúcastnených na porusení, aby napadli skutocnost, ze boli zahrnuté medzi adresátov napadnutého rozhodnutia. c) O frekvencii úcasti ÖVAG-u a NÖ-Hypo na hlavných okrúhlych stoloch 146 Pokial ide o frekvenciu úcasti spolocností ÖVAG a NÖ-Hypo na okrúhlych stoloch, z tabulky, ktorú Komisia predlozila v prílohe k svojmu vyjadreniu k zalobe a ktorej obsah nie je spochybnovaný, vyplýva, ze obe institúcie sa zúcastnili na vsetkých okrúhlych stoloch. Je pravda, ze úcast NÖ-Hypo na "Minilombarde" (3 stretnutia z 21) a na okrúhlom stole kontrolórov (1 stretnutie zo 40) sa javí byt málo významná. Naopak, NÖ-Hypo sa zúcastnila na 14 stretnutiach spolkových okrúhlych stolov z celkových 15 a na 32 okrúhlych stoloch vo Viedni z celkových 50. Pokial ide o ÖVAG, z uvedenej tabulky vyplýva, ze táto spolocnost bola prítomná na vsetkých stretnutiach spolkových okrúhlych stolov, 42 stretnutiach okrúhlych stolov vo Viedni z celkových 50, na 17 zasadnutiach "Minilombardu" z celkových 21 a na 14 stretnutiach okrúhleho stola kontrolórov z celkových 40. Výhradu, podla ktorej Komisia nesprávne posúdila frekvenciu úcasti ÖVAG-u a NÖ-Hypo na hlavných okrúhlych stoloch, je preto potrebné zamietnut. d) Záver 147 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je namieste zamietnut výhrady ÖVAG-u a NÖ-Hypo týkajúce sa výberu adresátov napadnutého rozhodnutia. D - O dokazovaní pomocou dokumentov pochádzajúcich z roku 1994 (vec T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 148 ÖVAG a NÖ-Hypo vytýkajú Komisii, ze porusila povinnost odôvodnenia tým, ze niektoré dôlezité zistenia oprela o dokumenty z obdobia predchádzajúceho obdobiu, pre ktoré bolo porusenie zistené. Okrem toho tvrdia, ze pouzívanie týchto dokumentov mohlo mat vplyv na rozhodnutie o pokutách. 149 Komisia uznáva, ze sa odvolala na dokumenty z roku 1994, aby opísala vseobecný kontext kartelovej dohody. Tvrdí vsak, ze zistenia týkajúce sa porusení sa opierajú o dokumenty z roku 1995. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 150 Povinnost odôvodnenia nemôze byt porusená tým, ze sa pouzijú dokumenty z obdobia predchádzajúceho obdobiu, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Je totiz legitímne, ak Komisia v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, opíse sirsí kontext správania, ktoré predstavuje porusenie. 151 ÖVAG a NÖ-Hypo okrem toho tvrdia, ze nenapádajú obsah oznámenia o výhradách. Nenapádajú ani presnost konkrétnych zistení v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, ze by sa nezakladali na dôkazoch z relevantného obdobia. 152 Za týchto okolností odkaz na dokumenty z obdobia predchádzajúceho obdobiu, pre ktoré bolo porusenie zistené v napadnutom rozhodnutí, nemôze ovplyvnit platnost napadnutého rozhodnutia. E - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku vplyvu okrúhlych stolov na obchod 1. Úvodné pripomienky 153 Vsetci zalobcovia tvrdia, ze okrúhle stoly "klubu Lombard" nespadajú pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, kedze nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 154 V napadnutom rozhodnutí Komisia posudzovala moznost ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi ucelene, pre vsetky okrúhle stoly spolocne. Výsledkom tohto uceleného skúmania, ktorý je uvedený v odôvodneniach c. 442, c. 451 a c. 469 napadnutého rozhodnutia, sa dá zhrnút takto: - siet, ktorú vytvoril "klub Lombard", sa skladala z velkého poctu navzájom úzko prepojených okrúhlych stolov a pokrývala celé územie Rakúska, - zahrnala takmer vsetky rakúske úverové institúcie, - týkala sa vsetkých bankových produktov a sluzieb ponúkaných v Rakúsku, - protisútazný ciel okrúhlych stolov je nesporný, - kartelová dohoda zmenila podmienky hospodárskej sútaze v celom Rakúsku, - bola takej povahy, ze z pohladu dopytu mala vplyv na správanie podnikov a spotrebitelov, ktoré sa priamo alebo nepriamo spájalo s cezhranicným obchodom, - bola zároven takej povahy, ze ovplyvnovala rozhodnutia zahranicných bánk vstúpit na rakúsky trh, - preto mohla citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Tento záver je v odôvodneniach c. 454 az 465 ilustrovaný viacerými príkladmi týkajúcimi sa jednak dopytu, jednak ponuky. 155 Zalobcovia napádajú toto posúdenie. Po prvé uvádzajú niektoré vseobecné úvahy týkajúce sa výkladu kritéria cezhranicnosti a jeho uplatnenie v prejednávanej veci, pricom najmä tvrdia, ze moznost jednotlivých okrúhlych stolov ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa mala preskúmat oddelene pre kazdý z nich. Po druhé napádajú príklady potenciálneho ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, ktoré Komisia uvádza v odôvodneniach c. 454 az 465 napadnutého rozhodnutia. Po tretie RLB sa odvoláva na osobitnú situáciu RBW. 2. O výklade kritéria moznosti vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a o jeho uplatnení v prejednávanej veci a) Tvrdenia úcastníkov konania 156 Zalobcovia tvrdia, ze dohody "klubu Lombard" predstavovali cisto vnútrostátnu kartelovú dohodu, kedze sa na nich zúcastnili len rakúske úverové institúcie a ich cielom bolo poskytovanie sluzieb iba na rakúskom národnom trhu, ci dokonca na regionálnych alebo miestnych trhoch. 157 Spolocnost RLB sa odvoláva na zásadu subsidiarity zakotvenú v clánku 5 ES, ktorá podla nej bráni sirokému výkladu pojmu medzistátneho vplyvu v clánku 81 ods. 1 ES. Podla jej názoru ciel zachovania neskreslenej hospodárskej sútaze sa môze dostat do konfliktu s inými cielmi hospodárskej politiky, napríklad s cielom menovej stability, pricom riesenie týchto konfliktov je nakoniec politické. Pripomína, ze Komisia najmenej do roku 1986 povazovala dohody medzi bankami, ktoré sa týkali výlucne úrokových sadzieb a ktoré boli povolené alebo odsúhlasené vnútrostátnymi orgánmi, za legitímny nástroj menovej politiky clenských státov. RLB sa odvoláva na úcast OeNB na okrúhlych stoloch a tvrdí, ze neprinálezí Komisii, aby vo veci, ktorej vplyv je citelný iba na rakúskom území, nanútila svoj súcasný pohlad na vztah medzi politikou hospodárskej sútaze a menovou politikou namiesto pohladu rakúskeho orgánu bankového dohladu. 158 Vsetci zalobcovia tvrdia, ze moznost vplyvu jednotlivých okrúhlych stolov na obchod medzi clenskými státmi sa musí posudzovat oddelene pre kazdý z nich. Na podporu ich tvrdenia, ze medzi okrúhlymi stolmi neexistuje také spojenie, ktoré by odôvodnovalo posudzovat ich vplyvy ucelene, tvrdia jednak, ze kvalifikácia okrúhlych stolov ako jedinej kartelovej dohody je nesprávna, a jednak, ze bankové sluzby, ktorých sa týkali jednotlivé okrúhle stoly, predstavujú odlisné trhy. RZB, ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze ak jednotlivé dohody individuálne nemôzu mat medzistátny vplyv, cezhranicná povaha vsetkých dohôd nemôze vyplývat z uceleného skúmania. BAWAG, RLB, PSK a Erste zdôraznujú, ze z cezhranicnej povahy sluzieb, ktorých sa týka niekolko okrúhlych stolov, sa nedá vyvodit záver, ze takýto vplyv majú vsetky dohody ako celok. Nakoniec RLB je toho názoru, ze je potrebné oddelené skúmanie v prípade viacstranných medzibankových cenníkov, ktorými sa zaoberali okrúhle stoly o platbách, pretoze na súvisiace dohody by sa mohla vztahovat výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES. 159 Zalobcovia sú toho názoru, ze sa nedá vseobecne tvrdit, ze kartelová dohoda pokrývajúca celé územie jedného clenského státu môze mat z dôvodu svojej povahy citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Z judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135) a z rozhodovacej praxe Komisie [rozhodnutie Komisie 1999/687/ES z 8. septembra 1999 týkajúce sa konania na základe clánku 81 ES (IV/34.010 Nederlandse Vereniging van Banken [dohoda GSA z roku 1991], IV/33.793 Nederlandse Postorderbond, IV/34.234 Verenigde Nederlandse Uitgeversbedrijven a IV/34.888 Nederlandse Organisatie van Tijdschriften Uitgevers/Nederlandse Christelijke Radio Vereniging) (Ú. v. ES L 271, s. 28, dalej len "rozhodnutie Holandské banky II")] vyvodzujú, ze to platí osobitne pre dohody medzi úverovými institúciami. Podla nich na to, aby sa mohla urcit cezhranicná povaha "národnej" kartelovej dohody, treba okrem územného rozsahu aj dalsie okolnosti (ktoré v prejednávanej veci nie sú dané). Podla casti zalobcov je v tomto smere nevyhnutné, aby výsledkom kartelovej dohody bolo rozdelenie trhu. 160 V tomto smere zalobcovia uvádzajú, ze nebolo prijaté ani plánované nijaké opatrenie s cielom vylúcenia zahranicných konkurentov z rakúskeho trhu. Na jednej strane tvrdia, ze takéto opatrenia neboli potrebné, lebo bankové sluzby, ktorých sa týkali najdôlezitejsie dohody (vklady a úvery poskytované jednotlivcom a malým podnikom), boli málo zaujímavé pre zahranicné banky. Podla nich to bolo tak po prvé preto, lebo existovali významné prekázky vstupu na trh (najmä preferencie klientov v prospech miestnych bánk, jazykové prekázky a potreba mat k dispozícii sirokú siet pobociek), po druhé preto, lebo z poskytovania týchto sluzieb sa nedosahovali významné zisky, a po tretie preto, lebo trh týchto sluzieb v Rakúsku bol saturovaný. Na druhej strane tvrdia, ze na rakúskom trhu boli prítomné zahranicné banky. 161 Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O zásadách posudzovania moznosti vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 162 Cielom podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi uvedenej v clánku 81 ods. 1 ES je v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze urcit pôsobnost práva Spolocenstva a právnych poriadkov clenských státov. Preto do pôsobnosti práva Spolocenstva patria vsetky kartelové dohody a postupy schopné ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Naopak konania, ktorých vplyv sa nachádza vnútri územia jediného clenského státu, patria do pôsobnosti vnútrostátneho právneho poriadku (rozsudok Súdneho dvora z 31. mája 1979, Hugin/Komisia, 22/78, Zb. s. 1869, bod 17). 163 Podla ustálenej judikatúry na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musí na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umoznit s dostatocnou mierou pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat priamy alebo nepriamy, aktuálny alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi v takom smere, ze by mohla poskodit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi státmi (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22). Vplyv na obchod v rámci Spolocenstva je preto vo vseobecnosti výsledkom spojenia viacerých cinitelov, ktoré by jednotlivo neboli nevyhnutne urcujúce (rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 54; Bagnasco a i., uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 47, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27). 164 V tomto smere nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej sútaze je totiz spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi vtedy, ak je spôsobilé odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 172). Preto je potrebné zamietnut tvrdenie niektorých zalobcov v prejednávanej veci, podla ktorého na prijatie záveru o spôsobilosti kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa môzu zohladnit iba úcinky rozdelenia trhu. 165 Tento siroký výklad kritéria moznosti ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi nie je v rozpore so zásadou subsidiarity, na ktorú sa odvoláva RLB. Ako totiz Komisia správne uvádza, Zmluva stanovuje, ze prípadné rozpory medzi zachovaním neskreslenej hospodárskej sútaze a inými legitímnymi cielmi hospodárskej politiky sa majú riesit pouzitím clánku 81 ods. 3 ES. Toto ustanovenie sa teda môze povazovat za speciálne ustanovenie, ktoré vykonáva zásadu subsidiarity v oblasti kartelových dohôd. Na túto zásadu sa preto nedá odvolat pre obmedzenie rozsahu pôsobnosti clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 197). 166 Dalej je potrebné zdôraznit, ze spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postacuje na to, aby spadal do pôsobnosti clánku 81 ES bez toho, aby bolo potrebné preukázat skutocný dosah na obchod (rozsudok Bagnasco a i., uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 48, a rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 19). Skutocnost, ze v prejednávanej veci ide o dodatocné posúdenie porusenia, ktoré sa stalo v minulosti, nemôze zmenit toto kritérium, kedze aj v tomto prípade postacuje potenciálny vplyv kartelu na obchod. Je preto namieste zamietnut tvrdenia spolocností Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo, podla ktorých údajný nedostatok vplyvu dohôd na trh sa mal zohladnit ako znak nemoznosti dohôd ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 167 Je vsak potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzistátny obchod bol citelný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný (rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 az 17; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, dalej len "rozsudok FETTCSA", bod 207). O ucelenom skúmaní cezhranicného vplyvu okrúhlych stolov 168 Pokial ide o otázku, ci Komisia mala právo v prejednávanej veci hodnotit tento potenciálny vplyv ucelene na vsetky zosúladovacie postupy uskutocnené pri okrúhlych stoloch "siete Lombard", z judikatúry vyplýva, ze vplyvy na obchod medzi clenskými státmi dohôd, medzi ktorými existuje priame spojenie a ktoré sú neoddelitelnými castami jedného celku, sa musia preskúmat spolocne, pricom dohody, medzi ktorými neexistuje priame spojenie a ktoré sa týkajú rozdielnych cinností, sa musia preskúmat oddelene (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1997, VGB a i./Komisia, T-77/94, Zb. s. II-759, body 126, 142 a 143). 169 V rozpore s tvrdeniami ÖVAG-u a NÖ-Hypo v tomto smere nie je rozhodujúca otázka, ci ide o jednotné zmluvné konstrukcie, ktoré sú jednoduché, týkajú sa produktov rovnakého druhu a ktorých význam pre medzistátny obchod je zjavný. 170 Spojenie, ktoré odôvodnuje a vyzaduje spolocné skúmanie moznosti ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, totiz existuje najmä medzi dohodami alebo inými konaniami, ktoré predstavujú jediné porusenie. Pritom ako vyplýva z bodov 111 az 125 tohto rozsudku, Komisia mohla legálne prijat záver, ze zosúladovacie postupy v rámci rôznych okrúhlych stolov "klubu Lombard" boli súcastami jediného porusenia z dôvodu, ze zapadali do uceleného plánu, ktorého cielom bolo skreslit hospodársku sútaz. 171 Zalobcovia nemôzu zo skutocnosti, ze v rozsudku Bagnasco a i., uz citovanom v bode 159 vyssie, Súdny dvor oddelene preskúmal ustanovenia týkajúce sa dvoch odlisných bankových operácií, obsiahnuté v jednotných bankových podmienkach uplatnovaných clenmi zdruzenia talianskych bánk, vyvodit vseobecné pravidlo zakazujúce ucelené skúmanie moznosti dohôd, o ktoré ide v prejednávanej veci, ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Bagnasco a i., uz citovaný v bode 159 vyssie, mal totiz Súdny dvor rozhodnút v rámci prejudiciálneho konania o zlucitelnosti týchto ustanovení s clánkom 85 Zmluvy o ES (teraz clánok 81 ES). Súdny dvor konstatoval, ze v prípade jednej z dotknutých operácií jednotné bankové podmienky nemali za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze, pricom ustanovenia týkajúce sa druhej operácie nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. V tejto veci teda nevznikla otázka uceleného skúmania cezhranicného vplyvu bankových podmienok, ktorých súcastou boli tieto ustanovenia. 172 Pokial ide o tvrdenie spolocností BA-CA, BAWAG, PSK, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo, podla ktorého Komisia nezohladnila skutocnost, ze rôzne bankové produkty, ktorými sa zaoberali rôzne okrúhly stoly, predstavovali rozdielne trhy, a ze moznost ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi sa mala preskúmat oddelene vo vztahu ku kazdému z týchto trhov, je namieste na úvod pripomenút, ze vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. Pri uplatnovaní clánku 81 ES totiz treba vymedzit relevantný trh na urcenie, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. To je dôvod, pre ktorý pri uplatnovaní clánku 81 ods. 1 ES nemôzu mat výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislú dimenziu vo vztahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a dosahu na hospodársku sútaz. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neopodstatnené, pokial Komisia správne prijala záver na základe dokumentov spomenutých v napadnutom rozhodnutí, ze predmetná dohoda skreslovala hospodársku sútaz a mohla citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 27). V prejednávanej veci pritom výhrada proti vymedzeniu trhov smeruje k napadnutiu metódy, ktorú Komisia pouzila na hodnotenie vplyvov na obchod, a preto nemôze byt na zaciatku zamietnutá ako neopodstatnená. 173 Podla judikatúry patria do trhu, ktorý sa má zohladnit, vsetky výrobky, ktoré sú na základe svojich vlastností osobitne spôsobilé na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zamenitelné za iné výrobky (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37). 174 V prejednávanej veci rozdielne bankové produkty a sluzby, upravené dohodami, nie sú navzájom zamenitelné. Väcsina klientov vseobecných bánk vsak pozaduje balík bankových sluzieb, ako sú vklady, úvery a platobné operácie, a hospodárska sútaz medzi týmito bankami sa môze týkat vsetkých týchto sluzieb. Preto by bolo úzke vymedzenie relevantného trhu v tomto sektore umelé. Navyse oddelené skúmanie by neumoznilo plne pochopit vplyvy dohôd, ktoré sa síce týkajú rozdielnych produktov, sluzieb a klientov (jednotlivcov alebo podnikov), ale patria do toho istého sektora. Vplyv na obchod medzi clenskými státmi totiz môze byt nepriamy a trh, na ktorom sa môze prejavit, nie je nevyhnutne totozný s trhom výrobkov alebo sluzieb, ktorých ceny sú urcené kartelom (rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1985, BNIC, 123/83, Zb. s. 391, bod 29, a Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 142). Pritom, ako Komisia správne uviedla v odôvodneniach c. 456 az 459 napadnutého rozhodnutia, urcenie cien sirokej skály bankových sluzieb ponúkaných jednotlivcom a podnikom môze ako celok mat dosahy na iné trhy. 175 V dôsledku toho Komisia nemala povinnost oddelene preskúmat trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, ktorých sa týkali okrúhle stoly, na úcely posúdenia vplyvu na obchod medzi clenskými státmi v prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, body 76 az 83, kde sa ako relevantný trh urcil stavebný trh v Holandsku). 176 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie RLB, podla ktorého moznost medzibankových cenníkov, ktorými sa zaoberali okrúhle stoly o medzinárodných platbách, ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa musí preskúmat oddelene od iných dohôd z dôvodu, ze na tieto dohody sa môze uplatnit výnimka na základe clánku 81 ods. 3 ES. Predovsetkým RLB netvrdí, ze sa dovoláva tejto výnimky. Dalej z rozsudku Súdneho dvora z 25. februára 1986, Windsurfing International/Komisia (193/83, Zb. s. 611, body 96 a 97), vyplýva, ze skutocnost, ze urcité ustanovenia dohody nemajú za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze, nebráni jej ucelenému preskúmaniu. Este viac je to tak v prípade, ak niektoré dohody v rámci jediného kartelu môzu byt predmetom výnimky. 177 Z toho vyplýva, ze Komisia môze zohladnit potenciálny vplyv vsetkých okrúhlych stolov na urcenie toho, ci kartel ako celok môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok VGB a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 140). Naopak, v tomto smere nie je podstatné vediet, ci kazdý okrúhly stôl môze jednotlivo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri analogicky rozsudok Windsurfing International/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 96). Rovnako z toho vyplýva, ze nie je potrebné preukázat, ze ten alebo onen okrúhly stôl je jednotlivo spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, aby sa mohlo konstatovat, ze kartel ako celok mal túto moznost. 178 Preto spôsobilost okrúhlych stolov ovplyvnit medzistátny obchod nepredpokladá, ze predmetom toho alebo oného zosúladovacieho postupu boli cezhranicné plnenia. Tvrdenie, podla ktorého Komisia nemôze prostredníctvom celkového skúmania vyvodit z cezhranicného vplyvu niektorých okrúhlych stolov, ktoré boli málo dôlezité vo vztahu k vsetkým okrúhlym stolom, záver o cezhranicnom vplyve kartelovej dohody, je preto neopodstatnené. O spôsobilosti kartelu pokrývajúceho celé územie jedného clenského státu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi 179 Je nesporné, ze kartel ako celok, zistený Komisiou v prejednávanej veci, pokrýval celé rakúske územie. 180 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou (rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29; Remia a i./Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 22, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 48, a z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 95; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 179). Navyse bolo rozhodnuté, ze státne opatrenie, ktorým sa schvaluje sadzobník odmien advokátov a ktoré sa vztahuje na celé územie clenského státu, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Arduino, C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 33). 181 Z tejto judikatúry vyplýva, ze existuje aspon silná domnienka, ze postup obmedzujúci hospodársku sútaz uplatnovaný na celom území jedného clenského státu môze prispiet k rozdeleniu trhov a ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Túto domnienku je mozné vyvrátit iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych súvislostí preukáze opak. 182 V tomto smere, pokial ide o bankový sektor, z rozsudku Bagnasco a i., uz citovaného v bode 159 vyssie (body 51 az 53), vyplýva, ze môzu existovat dohody pokrývajúce celé územie jedného clenského státu, ktoré nemajú citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho Komisia postupovala analogicky v rozhodnutí Holandské banky II (uz citovanom v bode 159 vyssie, odôvodnenie c. 61). 183 Komplexné porusenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa vsak odlisuje od dohôd, ktorých sa týka rozsudok a rozhodnutie citované v predchádzajúcom bode, ktoré súviseli s konkrétnou bankovou operáciou (jednak vseobecnou zárukou na zabezpecenie kontokorentného úveru a jednak bankovým prevodom so strukturovanou správou pre prijímatela). Zosúladené postupy v rámci "siete Lombard" totiz zahrnali nielen takmer vsetky úverové institúcie v Rakúsku, ale aj velmi sirokú skálu bankových produktov a sluzieb, najmä vklady a úvery, a preto boli schopné zmenit podmienky hospodárskej sútaze v tomto clenskom státe ako celku. 184 Za týchto podmienok nie je mozné z tvrdenia, podla ktorého clenovia kartelu neprijali opatrenia na vylúcenie zahranicných konkurentov z trhu, vyvodit záver, ze neslo o cezhranicný vplyv. 185 "Siet Lombard" totiz mohla prispiet k zachovaniu prekázok vstupu na trhy opísané zalobcami (pozri bod 160 vyssie) tým, ze umoznila zachovat struktúru rakúskeho bankového trhu, ktorého neefektívnost uznala aj samotná BA-CA, a zodpovedajúce zvyky spotrebitelov. 186 Zalobcovia preto nevyvrátili domnienku, podla ktorej kartel, posudzovaný ako celok a pokrývajúci celé Rakúsko, mohol mat za následok rozdelenie trhov a mohol ovplyvnit medzistátny obchod. c) Záver 187 Kedze Komisia v prejednávanej veci legitímne prijala záver, ze kartel ako celok mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi z dôvodu, ze pokrýval celé územie jedného clenského státu, výhrady zalobcov proti príkladom uvedeným v napadnutom rozhodnutí sú neopodstatnené. 3. Osobitný prípad RLB (vec T-262/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 188 RLB uvádza, ze spolocnost RBW, ktorej správanie sa jej pripisuje, sa na väcsine okrúhlych stolov nezúcastnila a ze tie, na ktorých sa zúcastnila, sa netýkali cezhranicných operácií. Je toho názoru, ze RBW sa nedá vytýkat úcast na okrúhlom stole, ktorý sa týkal vsetkých bankových produktov bez rozdielu, a ze moznost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi sa musí preskúmat osobitne pre okrúhle stoly, na ktorých sa RBW zúcastnila. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 189 Na preukázanie úcasti podniku na jedinej dohode musí Komisia dokázat, ze tento podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným cielom, ktoré sledovali vsetci úcastníci, a ze mal vedomost o podstatných úkonoch, ktoré ostatné podniky plánovali alebo vykonali pri sledovaní týchto cielov, alebo ich mohol primerane predvídat a bol pripravený podstúpit riziko, ktoré predstavovali (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 83; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 87, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 145). 190 RBL pripústa, ze RBW sa zúcastnila na okrúhlych stoloch o aktívnych a pasívnych operáciách tak na spolkovej úrovni, ako aj vo Viedni, t. j. na najdôlezitejsích okrúhlych stoloch týkajúcich sa úverových a vkladových podmienok (pozri body 140 a 144 vyssie). Komisia v odôvodnení c. 51 písm. b) napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze tieto okrúhle stoly mali osobitne úzke väzby na "klub Lombard", co RLB nepopiera. 191 RLB preto nemohla nevediet, ze okrúhle stoly, na ktorých sa zúcastnovala, boli súcastou väcsieho celku dohôd a ze jej úcast na zosúladovaní aktívnych a pasívnych podmienok bola súcastou sledovania cielov kartelu ako celku. Kedze okrúhle stoly o aktívnych a pasívnych operáciách boli osobitne dôlezité pre kartel ako celok, RBW z dôvodu svojej úcasti na týchto okrúhlych stoloch mala vedomost o najdôlezitejsích materiálnych úkonoch, ktoré ostatné banky plánovali alebo vykonali pri sledovaní cielov kartelu, t. j. o koordinácii vkladových a úverových podmienok. 192 RLB osobitne zdôraznuje, ze RBW nebola prítomná na okrúhlych stoloch týkajúcich sa cezhranicných operácií. Skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, vsak nie je relevantná na preukázanie porusenia, ktorého sa dopustil. Zobrat tieto skutocnosti do úvahy je namieste iba pri posudzovaní závaznosti porusenia, prípadne pri urcení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 90, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 86). 193 Rovnako ani skutocnost, ze spolocnost RBW detailne nepoznala zosúladenia dosiahnuté pri mnohých okrúhlych stoloch, na ktorých sa nezúcastnila, ani skutocnost, ze nemala vedomost o existencii urcitých okrúhlych stolov, napríklad o cezhranicných operáciách, aj keby sa povazovala za preukázanú, by nemohli vyvrátit zistenie Komisie, podla ktorého sa RBW zúcastnila na karteli ako celku. RBW pritom z dôvodu svojej úcasti na spolkových okrúhlych stoloch o aktívnych a pasívnych operáciách nemohla nepoznat vseobecný dosah a podstatné vlastnosti kartelu ako celku. 194 Komisia preto správne prijala záver, ze RBW sa zúcastnila na karteli ako celku, a nie iba na jednotlivých dohodách. Z toho vyplýva, ze jej rozhodnutie, ze na správanie RBW sa uplatnuje clánok 81 ES, bolo správne. 195 Navyse, ako vyplýva z bodu 178 vyssie, skutocnost, ze kartel ako celok sa týkal okrem iného aj urcitých cezhranicných operácií, nie je rozhodujúca na prijatie záveru o jeho moznosti ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, kedze v tomto smere boli ovela dôlezitejsie dohody o vkladových a úverových podmienkach, ktoré boli stredobodom kartelu a na ktorých sa RBW zúcastnila. 196 Je namieste dodat, ze ak uz Komisia v právnom zmysle dostatocne preukázala, ze porusenie clánku 81 ods. 1, na ktorom sa urcitý podnik zúcastnil, mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je potrebné, aby preukázala, ze jednotlivá úcast tohto podniku ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 305). 197 Preto je potrebné zamietnut výhradu RLB zalozenú na obmedzenej úcasti RBW na okrúhlych stoloch. II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia (veci T-259/02, T-264/02 a T-271/02) A - Tvrdenia zalobcov 198 RZB, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo navrhujú zrusenie príkazu ukoncit porusenie adresovaného bankám v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Podla nich je tento príkaz protiprávny, pretoze je nesporné, ze banky uz ukoncili porusenie v case kontrol, v júni 1998. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 199 Komisia má sirokú diskrecnú právomoc v prípade rozhodovania o tom, ci je na plnenie jej poslania dohliadat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze potrebné prijat opatrenia na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17. Preto existencia aj najmensej pochybnosti o skutocnom ukoncení porusenia postacuje na to, aby mohla v súlade s právom nariadit podnikom ukoncenie porusenia. 200 Návrhy smerujúce k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ktoré podali RZB, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo, preto nie sú dôvodné. III - O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 3 napadnutého rozhodnutia A - Absencia pochybenia (veci T-261/02 az T-263/02, T-264/02 a T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 201 BAWAG, RLB, PSK, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo sú toho názoru, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze im ulozila pokutu, pretoze porusenie clánku 81 ES, ktoré im bolo vytýkané, aj keby sa povazovalo za preukázané, nebolo spáchané ani úmyselne, ani z nedbanlivosti. Tvrdia najmä, ze im nie je mozné vytknút nijaké pochybenie, pokial ide o moznost dohôd ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 202 BAWAG, PSK, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 29 az 50 napadnutého rozhodnutia nepreukazujú, ze rakúske banky mali vedomost o nezlucitelnosti okrúhlych stolov s clánkom 81 ES. BAWAG, PSK, ÖVAG a NÖ-Hypo sa rovnako odvolávajú na rakúsku právnu úpravu kartelov uplatnitelnú v danom období, podla ktorej "kartely zalozené na správaní" (Verhaltenskartelle), t. j. dohody, ktoré nezaväzovali strany, boli v Rakúsku v súlade s právom az do 1. januára 2000, pokial neboli zakázané rozhodnutím príslusného súdu. ÖVAG a NÖ-Hypo okrem toho poukazujú na verejný charakter okrúhlych stolov a na úcast verejných orgánov na nich. 203 Spolocnost RLB tvrdí, ze otázka pochybenia nezávisí od vedomosti o zákaze kartelov ani od vedomosti o skutocnostiach, na základe ktorých je tento zákaz uplatnitelný v prejednávanej veci, a tieto vedomosti v prípade RBW (ktorej správanie jej je pripísané) chýbali z dôvodu jej zemepisne obmedzenej cinnosti. Na pojednávaní uviedla, ze za RBW sa na okrúhlych stoloch zúcastnovala jediná osoba a ze RBW v case porusenia nemala vnútorné právne oddelenie. BAWAG, ÖVAG a NÖ-Hypo rovnako zdôraznujú, ze ich cinnosti mali regionálny charakter a cezhranicné operácie mali v rámci nich málo významné postavenie. 204 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 205 Podla ustálenej judikatúry na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 157; SPO a i./Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, bod 356, a zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, dalej len "rozsudok Mayr-Melnhof", bod 375). 206 V tomto smere nie je rozhodujúce, ci zalobcovia poznali výklad kritéria cezhranicnosti, ktorý zastáva Komisia alebo vyplýva z judikatúry, je vsak dôlezité, ci vedeli o okolnostiach, z ktorých konkrétne vyplývala spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, alebo aspon o nich nemohli nevediet. 207 Vsetci zalobcovia pritom z dôvodu svojej úcasti na hlavných okrúhlych stoloch vedeli, ze "klub Lombard" pokrýval celé územie Rakúska a velmi siroký okruh dôlezitých bankových produktov, najmä úvery a vklady. Poznali teda podstatné skutocnosti, z ktorých v prejednávanej veci vyplýva ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. 208 Naopak, ako bolo uvedené v bode 178 vyssie, skutocnost, ze niektoré dohody, ktoré boli vo vztahu ku kartelu ako celku málo dôlezité, sa týkali operácií s cezhranicnou povahou, nie je nevyhnutná a ani sama osebe postacujúca na to, aby sa urcila moznost kartelu ako celku ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Nie je ani rozhodujúce vediet, ci vsetky banky boli informované o skutocnosti, ze dohody sa týkajú okrem iných aj cezhranicných operácií. 209 V tejto súvislosti teda nie je podstatné vediet, v akom rozsahu si boli zalobcovia vedomí nezlucitelnosti svojho správania s clánkom 81 ES. Rovnako ani skutocnost, ze podla rakúskeho práva urcité kartely neboli zakázané ipso iure, ale mohol ich na návrh zakázat príslusný súd (za predpokladu, ze dohody "klubu Lombard" by boli patrili medzi tieto kartely), nemá nijaký dosah na úmyselný charakter porusenia clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Mayr-Melnhof, uz citovaný v bode 205 vyssie, body 373 az 376). Nakoniec tvrdenia zalozené na verejnosti stretnutí a úcasti vnútrostátnych orgánov na nich nemajú vplyv ani na úmysel smerujúci k obmedzeniu hospodárskej sútaze, ani na vedomost o okolnostiach, z ktorých vyplýva spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 210 Pokial ide osobitne o vec T-262/02, úcast RBW na viac ako 80 % viedenských okrúhlych stolov a viac ako 90 % spolkových okrúhlych stolov o aktívnych a pasívnych operáciách ukazuje, ze jej zástupca nemohol nevediet, ze zosúladovacie postupy týkajúce sa týchto operácií neboli obmedzené na Vieden, ale pokrývali velkú cast, ci dokonca celé územie Rakúska. Z toho dôvodu a nezávisle od otázky, ci zodpovední zástupcovia RBW boli informovaní o zosúladovacích postupoch v rámci "siete Lombard" týkajúcich sa iných bankových operácií, je potrebné konstatovat, ze RBW si bola vedomá podstatných skutocností, z ktorých vyplýva ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi prostredníctvom kartelu, na ktorých sa zúcastnila. 211 Preto je potrebné zamietnut námietku, podla ktorej porusenie nebolo spáchané úmyselne. Tvrdenia zalobcov smerujúce k preukázaniu absencie nedbanlivosti sú teda neopodstatnené. B - Moznost výnimky pre dohody (veci T-262/02, T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 212 RLB, ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze Komisia obvykle neukladá pokuty, ak predmetné dohody môzu predstavovat výnimku na základe clánku 81 ods. 3 ES. Sú toho názoru, ze tak je to v prípade predmetných dohôd. RLB sa odvoláva na clánok 4 ods. 2 bod 1) nariadenia c. 17, z ktorého podla neho vyplýva domnienka legality a ktorý by bol umoznil Komisii v prejednávanej veci priznat výnimku so spätným úcinkom. ÖVAG a NÖ-Hypo najmä tvrdia, ze cielom sporných dohôd bolo ponúknut rakúskym spotrebitelom celú skálu bankových sluzieb najvyssej kvality za prístupné ceny a niektoré z nich sa týkali urcenia medzibankových provízií, pre ktoré by mohla byt priznaná výnimka. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 213 Tomuto zalobnému dôvodu nie je mozné vyhoviet, kedze dohody, o ktoré ide v prejednávanej veci, neboli oznámené. Oznámenie totiz nie je iba formalitou ulozenou podnikom, ale podstatnou podmienkou nevyhnutnou na získanie urcitých výhod. Podla clánku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 nie je mozné ulozit ziadnu pokutu za cinnosti uskutocnené po oznámení za predpokladu, ze spadajú pod aktivity opísané v oznámení. Táto výhoda poskytnutá podnikom, ktoré oznámili dohodu alebo zosúladený postup, pritom predstavuje náprotivok rizika, ktoré podnik podstúpil tým, ze sám oznámil dohodu alebo zosúladený postup. Tento podnik totiz riskuje nielen zistenie, ze dohoda alebo postup porusujú clánok 81 ods. 1 ES a nie je mozné na ne uplatnit odsek 3, ale aj sankciu vo forme pokuty za cinnosti pred oznámením. O to menej sa môze podnik, ktorý nechcel podstúpit toto riziko, dovolávat voci pokute ulozenej za neoznámené porusenie hypotetickej moznosti, ze oznámenie mohlo viest k priznaniu výnimky (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, dalej len "rozsudok MDF", bod 93). 214 V kazdom prípade zalobcovia nepreukázali, ze predmetná siet dohôd splna podmienky na priznanie výnimky. C - Záver 215 Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu clánku 3 napadnutého rozhodnutia preto nie sú dôvodné. IV - O návrhoch smerujúcich k znízeniu ulozenej pokuty A - Úvodné pripomienky 216 Komisia ulozila kazdému zalobcovi pokutu na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Z odôvodnení c. 502 az 542 napadnutého rozhodnutia vyplýva - aj ked napadnuté rozhodnutie to neuvádza výslovne, s výnimkou odôvodnenia c. 529 týkajúceho sa polahcujúcich okolností a poznámky pod ciarou 519 v rámci opisu jedného tvrdenia bánk -, ze Komisia mala úmysel vypocítat výsku pokút v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach. Komisia navyse znízila tieto ciastky o 10 % na základe oznámenia o spolupráci. 1. O uplatnitelnosti usmernenia a oznámenia o spolupráci a) O údajnom porusení zásady zákazu retroaktivity (vec T-264/02) 217 Erste napáda pouzitú metódu výpoctu pokuty z dôvodu, ze Komisia tým, ze uplatnila usmernenia prijaté po ukoncení porusenia, a tým, ze opätovne sprísnila svoju prax na jesen roku 2001, porusila zásadu zákazu retroaktivity zakotvenú v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a clánku 49 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). 218 Ako Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovanom v bode 189 vyssie (body 202 az 232), tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut, kedze usmernenia, a osobitne nová metóda stanovenia pokút, ktorú obsahujú, aj za predpokladu, ze v dôsledku nich sa ulozené pokuty sprísnili, boli primerane predvídatelné podnikmi, ako sú zalobcovia, v case, ked doslo k príslusným poruseniam. b) O význame usmernení a oznámenia o spolupráci pre súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia 219 Usmernenia predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti urcenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 220 Tým, ze Komisia v usmerneniach oznámila metódu, ktorú plánovala uplatnit na výpocet pokút udelených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nevybocila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekrocila diskrecnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 252). 221 Aj ked také pravidlá, ktoré majú mat vonkajsie úcinky, nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú vsak orientacné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by boli zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. 222 Predmetná institúcia sa prijatím takých pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. 223 Aj ked usmernenia nepredstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie sa zakladá na clánku 3 a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, predsa len vo vseobecnej a v abstraktnej rovine stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a preto zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 209 az 213). 224 Sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie vyplývajúce z prijatia usmernení vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery vecnej volnej úvahy Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 246, 274 a 275). Usmernenia totiz obsahujú rozlicné flexibilné prvky umoznujúce Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17, ako ho vykladá Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 267). 225 Oznámenie o spolupráci, podobne ako usmernenia, vytvorilo legitímne ocakávania podnikov, takze Komisia je povinná konat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce zo strany podnikov v rámci urcenia výsky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 360). 226 Súdu prvého stupna preto prislúcha, aby v rámci preskúmania legality napadnutého rozhodnutia overil, ci Komisia uplatnila svoju diskrecnú právomoc podla metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci, a v rozsahu, v akom by zistil, ze Komisia sa od nej odchýlila, overit, ci táto odchýlka je právne dôvodná a ci je právne dostatocne odôvodnená. 227 Volná úvaha Komisie a jej hranice, ktoré si stanovila, vsak neobmedzujú súd Spolocenstva pri výkone jeho neobmedzenej právomoci. 2. O clenení zalobných dôvodov zalobcov 228 Vsetci zalobcovia okrem RLB (vec T-262/02) napádajú spôsob výpoctu pokút. Po prvé tvrdia, ze porusenie bolo nesprávne kvalifikované ako "velmi závazné" (pozri bod B nizsie). Po druhé viacerí zalobcovia napádajú legalitu rozdelenia adresátov napadnutého rozhodnutia do rôznych kategórií a urcenia základnej ciastky v závislosti od ich trhových podielov (pozri bod C nizsie). Po tretie RZB (vec T-259/02), BAWAG (vec T-261/02) a PSK (vec T-263/02) kritizujú posúdenie trvania porusenia (pozri bod D nizsie). Po stvrté zalobcovia sa odvolávajú na rôzne polahcujúce okolnosti (pozri bod E nizsie). Po piate tvrdia, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci (pozri bod F nizsie). Nakoniec a po sieste ÖVAG a NÖ-Hypo (vec T-271/02) navrhujú znízenie im ulozenej pokuty z dôvodu porusenia urcitých procesných pravidiel (pozri bod G nizsie). 229 Tvrdenia zalobcov smerujúce k spochybneniu posúdenia závaznosti porusenia a odvolávky na polahcujúce okolnosti sa ciastocne prekrývajú, pricom kvalifikácia týchto tvrdení a spôsob formulácie zalobných dôvodov sa v jednotlivých veciach do urcitej miery odlisujú. 230 Kvôli vytvoreniu vhodného rámca na preskúmanie týchto tvrdení je namieste odkázat na struktúru usmernení. 231 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 síce uvádza iba kritériá závaznosti a trvania porusenia, avsak po prvé usmernenia predvídajú posúdenie závaznosti porusenia ako takej a na základe nej sa môze urcit "základná ciastka". Po druhé závaznost sa posudzuje so zretelom na osobitosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a podiel na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu základnej ciastky, zaradeniu podnikov do kategórií a urceniu "osobitnej základnej ciastky" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len "rozsudok ADM", body 45 az 47). Po tretie trvanie porusenia sa zohladnuje na urcenie základnej ciastky a po stvrté usmernenia predvídajú zohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré umoznujú vyhodnotit najmä závaznost vo vztahu k úcasti kazdého dotknutého podniku na porusení (rozsudok ADM, uz citovaný, bod 260). 232 Preto hodnotenie závaznosti porusenia ako takého závisí najmä od spôsobilosti vytýkaného správania poskodit ciele zmlúv (rozsudok MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 107), nezávisle od podielu jednotlivých podnikov a ich individuálneho zavinenia, pricom pritazujúce a polahcujúce okolnosti závisia, ako to dokazujú príklady uvedené v usmerneniach, od odsúdeniahodnej povahy individuálneho správania dotknutého podniku. 233 Preto treba rozlisovat na jednej strane medzi prvkami, ktoré môzu ovplyvnit potenciálnu mieru porusenia spôsobit ujmu na neskreslenej hospodárskej sútazi a ostatných cieloch Zmluvy, ktoré budú hodnotené v rámci posúdenia závaznosti porusenia, a na druhej strane medzi prvkami týkajúcimi sa individuálneho správania adresátov napadnutého rozhodnutia, ktoré sa budú skúmat v rámci polahcujúcich okolností. Niektoré prvky, ktoré uviedli zalobcovia, sa vsak musia hodnotit so zretelom na oba tieto aspekty. B - O kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" 1. Vseobecné úvahy o posudzovaní závaznosti 234 O posudzovaní závaznosti porusenia ako takého uvádzajú usmernenia toto: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky." 235 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze porusenie nie je mozné kvalifikovat ako velmi závazné z dôvodu jeho povahy, a vytýkajú Komisii, ze nezohladnila historický kontext kartelu. Po druhé tvrdia, ze dohody nemali skutocný dopad na trh. Po tretie sa odvolávajú na malý rozsah relevantného zemepisného trhu. Po stvrté RZB je toho názoru, ze porusenie nie je mozné kvalifikovat ako "velmi závazné" z dôvodu, ze postihy zo strany Komisie boli selektívne. 236 Pred preskúmaním výhrad zalobcov je namieste uviest niekolko úvodných úvah týkajúcich sa vztahu medzi tromi aspektmi hodnotenia závaznosti porusenia, ktorých zohladnenie predvídajú usmernenia. 237 Predovsetkým skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach. 238 Podla judikatúry Súdneho dvora je totiz pri stanovení výsky pokút namieste zobrat do úvahy dlzku trvania a vsetky faktory, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení (rozsudok MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 129). Závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 240 a 241). 239 V tomto smere najmä posudzovanie povahy porusenia umoznuje zohladnit rôzne relevantné faktory, ktorých vycerpávajúce vymenovanie v usmerneniach by nebolo mozné a medzi ktoré patrí potenciálny dopad (ktorý sa odlisuje od skutocného a meratelného dopadu) porusenia na trh. 240 Dalej je potrebné pripomenút, ze tri uvedené aspekty hodnotenia závaznosti porusenia nemajú rovnakú váhu v rámci celkového skúmania. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tomto smere z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného, podobne ako v prejednávanej veci, k urceniu cien môzu byt iba na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby bolo potrebné tieto správania charakterizovat podla ich osobitného dopadu alebo geografického rozsahu. Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti jednotného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza poziadavku skutocného dopadu na trh ani úcinkov na osobitnú geografickú oblast (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 178). 241 Okrem toho tri kritériá vzájomne od seba závisia v tom zmysle, ze zvýsený stupen závaznosti z hladiska jedného alebo druhého z týchto kritérií môze nahradit mensiu závaznost porusenia podla iných aspektov. 2. O povahe a kontexte porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 242 Na jednej strane, pokial ide o povahu porusenia, BAWAG, PSK a Erste (veci T-261/02, T-263/02, T-264/02) tvrdia, ze podla rozhodovacej praxe Komisie sa horizontálne dohody väcsinou kvalifikujú ako "velmi závazné" vtedy, ked existujú aj dalsie obmedzenia, napríklad rozdelenie trhov. BAWAG a PSK tvrdia, ze skutocnost, ze kartel sa týkal mnozstva bankových produktov, nie je podstatná na posúdenie jeho závaznosti, pretoze tá závisí od skody spôsobenej kartelom, a nie od jeho rozsahu. Podla nich ani úcast vsetkých velkých rakúskych bánk na porusení nepostacuje na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného, lebo na to by bola potrebná úcast podnikov predstavujúcich takmer celý európsky trh. 243 Banky okrem iného tvrdia, ze im vycítané porusenie nebolo klasickým a tajným kartelom vytvoreným s protisútazným cielom a smerujúcim k dosiahnutiu monopolného zisku a k poskodeniu spotrebitelov. Podla ÖVAG-u a NÖ-Hypo bola skutocná povaha okrúhlych stolov skôr výmenou informácií (mozno protiprávnou) nez typickým cistým a jasným kartelom. 244 Na druhej strane, pokial ide o kontext porusenia, zalobcovia po prvé vytýkajú Komisii neuznanie toho, ze dohody boli pôvodne v súlade s právom, kedze ich vytvoril stát ako nástroj ekonomickej orientácie, podla RZB, ÖVAG-u a NÖ-Hypo v súlade s rakúskou tradíciou, v zmysle ktorej stát môze na dosiahnutie svojich cielov vo verejnom záujme vyuzit spoluprácu medzi podnikmi a so sociálnymi partnermi. Zalobcovia zdôraznujú, ze je potrebné rozlisovat medzi situáciou podnikov, ktoré vytvoria tajný a institucionalizovaný kartel s protisútazným cielom, a ich vlastnou situáciou, pre ktorú je príznacná skutocnost, ze iba neukoncili vcas postupy, ktoré boli predtým v súlade s právom. RZB a Erste sa odvolávajú na osobitosti bankového trhu, najmä na záujem státu o stabilitu tohto odvetvia, z coho vyplýva významný zásah verejnej moci, a ktoré zmiernujú závaznost porusenia. BAWAG a PSK okrem iného tvrdia, ze dohody boli historickým javom, ktorý sa nemôze zopakovat, a preto v prejednávanej veci nie je potrebné na dosiahnutie odradzujúceho úcinku ulozit vysokú pokutu. 245 Po druhé BA-CA, ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze ani po vstupe Rakúska do Spolocenstva neboli kartely typu okrúhlych stolov zakázané rakúskym právom hospodárskej sútaze, ktoré priznávalo výhodné postavenie nezáväzným "kartelom prostredníctvom postupov". 246 Po tretie zalobcovia odkazujú na vplyv státnych orgánov, najmä OeNB, hospodárskej komory (Wirtschaftskammer) a ministerstva financií v rámci okrúhlych stolov. Zdôraznujú, ze státne orgány sa aktívne zúcastnovali na okrúhlych stoloch a boli proti silnej konkurencii medzi bankami. BA-CA tvrdí, ze úloha OeNB bola ovela významnejsia, ako sa uvádza v odôvodnení c. 374 napadnutého rozhodnutia, a OeNB vyvíjala tlak na banky, aby zmenili svoje obchodné podmienky. 247 Po stvrté zalobcovia sú toho názoru, ze institucionálna povaha kartelu sa dá vysvetlit tým, ze stretnutia boli pôvodne v súlade s právom, a preto nezväcsujú závaznost porusenia. BAWAG a PSK okrem iného uvádzajú, ze stretnutia sa z velkej casti zaoberali otázkami, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne. 248 Po piate Erste sa odvoláva na nedávne pristúpenie Rakúska k Európskej únii. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 249 Pokial ide na jednej strane o povahu porusenia, Komisia v odôvodnení c. 506 a v poznámke pod ciarou 514 napadnutého rozhodnutia správne zdôraznila, ze horizontálne cenové kartely patria medzi velmi závazné porusenia, aj ked chýbajú dalsie obmedzenia hospodárskej sútaze, napríklad rozdelenie trhov (rozsudok ADM, uz citovaný v bode 231 vyssie, body 117 az 126; pozri tiez rozsudok SPO a i./Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, bod 377). 250 Ako sa správne uvádza v odôvodnení c. 506 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci "velmi závaznú" povahu porusenia posilnuje význam bankového sektora pre ekonomiku ako celok a rozsah dohôd, ktoré pokrývali sirokú skálu dôlezitých bankových produktov a na ktorých sa zúcastnila velká väcsina hospodárskych subjektov na relevantnom trhu vrátane najvýznamnejsích podnikov. Závaznost porusenia vyplývajúca z jeho povahy totiz závisí najmä od nebezpecenstva, ktoré predstavuje pre neskreslenú hospodársku sútaz. V tomto smere má rozhodujúcu úlohu rozsah cenového kartelu, pokial ide tak o dotknuté výrobky, ako aj o clenské podniky. V kazdom prípade tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa ako velmi závazné dajú kvalifikovat iba tie porusenia, na ktorých sa zúcastnia takmer vsetky podniky na európskom trhu, nie je dôvodné (k významu rozsahu relevantného geografického trhu pozri tiez body 307 a 313 nizsie). 251 Tvrdenie bánk, podla ktorého kartel nemal protisútazný ciel, je v rozpore s povahou dohôd, ktorých cielom bolo obmedzenie, ci dokonca vylúcenie cenovej konkurencie. To isté platí pre tvrdenie ÖVAG-u a NÖ-Hypo, podla ktorého sa malo porusenie kvalifikovat skôr ako výmena informácií, a nie ako cenový kartel. 252 Pokial ide o tvrdenie, ze kartel nebol tajný, treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie sa neopiera o tajnú povahu dohôd na odôvodnenie kvalifikácie porusenia ako velmi závazného (pozri odôvodnenia c. 505 az 514). Komisia síce v casti svojho vyjadrenia k zalobe odkazuje na oznámenie o spolupráci, ktorého bod A. 1 uvádza, ze "tajné kartely medzi podnikatelmi na urcenie cien... patria medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad], ale tento odkaz sa nachádza v rámci argumentácie smerujúcej k preukázaniu toho, ze horizontálne dohody týkajúce sa cien majú "velmi závaznú" povahu, co jasne vyplýva z nasledovného odkazu v usmerneniach, ktorý spresnuje, ze kategóriu velmi závazných porusení v podstate predstavujú "horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely", pricom neuvádza, ci ide o tajné porusenia, alebo nie. Z toho vyplýva, ze tvrdenia o tom, ze dohody neboli tajné, sú neopodstatnené, pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia Komisiou., Hoci tajnost kartelu je okolnost, ktorá môze zvýsit jeho závaznost, v nijakom prípade nejde o nevyhnutnú podmienku na moznost kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného". 253 Výhrady zalobcov smerujúce proti kvalifikácii kartelu ako velmi závazného z dôvodu jeho povahy je preto potrebné zamietnut. 254 Na druhej strane treba uviest, ze horizontálny cenový kartel takého rozsahu, aký zistila Komisia v prejednávanej veci, týkajúci sa takého dôlezitého hospodárskeho odvetvia nemozno normálne kvalifikovat inak nez velmi závazné porusenie bez ohladu na jeho kontext. V kazdom prípade okolnosti, ktoré uvádzajú zalobcovia v prejednávanej veci, nemôzu ovplyvnit platnost posúdenia závaznosti porusenia, ktoré vykonala Komisia. 255 Pokial totiz ide o historický kontext kartelu, Komisia po prvé správne uvádza, ze právny základ, na ktorom boli okrúhle stoly pôvodne zalozené, bol následne, najneskôr v case pristúpenia Rakúska k EHP, zrusený. Pocas obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, neexistovalo nijaké ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré by mohlo zaväzovat banky, aby sa zosúladovali alebo obmedzovali slobody svojho konania na trhu. Pokial ide o "rakúske tradície", na ktoré odkazuje niekolko zalobcov, je potrebné konstatovat, ze politické tradície a preferencie clenských státov sa môzu obcas dostat do rozporu so základným cielom nenarusenej hospodárskej sútaze, zakotveným v clánku 3 písm. g) ES. Preto skutocnost, ze kartel bol vytvorený a zachovaný s pomocou státu, nezmensuje jeho potenciál poskodit ciele Zmluvy. 256 Tvrdenie, ze nie je potrebná vysoká pokuta z dôvodu osobitnej povahy dohôd, nie je v danom kontexte podstatné. Odstrasujúci úcinok sankcií je síce jedným z mnohých prvkov, na ktoré treba prihliadat pri posudzovaní závaznosti porusenia v zmysle clánku 15 nariadenia c. 17 (rozsudok MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 120). Ako vsak bolo uvedené v bode 231 vyssie, usmernenia rozlisujú medzi rôznymi aspektmi závaznosti podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a okrem "vlastnej" závaznosti porusenia predvídajú zohladnenie aj odstrasujúceho úcinku. Toto rozlisovanie je odôvodnené vzhladom na skutocnost, ze prispieva k tomu, aby proces stanovenia pokút Komisiou bol prehladnejsí. Preto úvahy týkajúce sa odstrasujúcej povahy sankcie sa nemôzu uvádzat ako protiváha posudzovania vlastnej závaznosti porusenia. 257 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze rakúske právo tolerovalo "kartely zalozené na správaní" (Verhaltenskartelle) dokonca aj po pristúpení k Spolocenstvu a pocas celého trvania porusenia, Komisia správne zdôraznuje, ze táto skutocnost nemá vplyv na existenciu porusenia clánku 81 ES a nemôze ani ovplyvnit posúdenie jeho závaznosti. Podla opisu rakúskej právnej úpravy, ktorú poskytli okrem iných BA-CA, ÖVAG a NÖ-Hypo, totiz výhodné postavenie priznané az do roku 2000 týmto "kartelom zalozeným na správaní" sa viazalo na ich nezáväznú povahu. Naopak clánok 81 ES zakazuje zosúladené postupy rovnako ako dohody a ani usmernenia nerozlisujú na úcely posúdenia závaznosti medzi záväznými dohodami a "gentlemen's agreements". 258 Po tretie, co sa týka úcasti státnych orgánov na okrúhlych stoloch, na co sa odvolávali zalobcovia, na úvod treba pripomenút, ze clenské státy nemôzu prijat opatrenia, ktoré by umoznili súkromným podnikom vyhnút sa obmedzeniam ulozeným v clánkoch 81 ES az 89 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 1977, INNO, 13/77, Zb. s. 2115, bod 33). Pritom je síce pravda, ze nie je mozné sankcionovat podniky za protisútazné správanie, ak im bolo ulozené vnútrostátnym zákonom nezlucitelným s týmito ustanoveniami alebo ak vzniklo pod neprekonatelným tlakom voci nim zo strany státnych orgánov, ale je to inác, ak takýto zákon alebo takéto konanie iba nabáda podniky na to, aby nezávisle prijali protisútazné správanie, alebo im to ulahcuje (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, body 52 az 56, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T-387/94, Zb. s. II-961, bod 65). 259 V tomto smere je nesporné, ze výsledkom správania vnútrostátnych orgánov, o ktoré ide v prejednávanej veci, nebolo donútenie bánk, aby prijali protisútazné správanie. Záznam BAWAG-u a PSK síce uvádza "výzvu OeNB na adresu bánk, aby znízili neprimeranú hospodársku sútaz v oblasti cien vkladov a úverov", ale nezdá sa, ze takejto výzve by museli banky povinne vyhoviet. Príklady údajného tlaku vyvíjaného zo strany OeNB na banky, ktoré uvádza BA-CA, ukazujú, ze tá nabádala banky na znízenie úrokových sadzieb, ale neobsahujú nijaký náznak toho, ze by ich v tomto smere vyzvala na zosúladenie svojich postupov, ci dokonca ze by boli vystavené neprekonatelnému tlaku. Táto úcast preto nemá vplyv na zodpovednost zalobcov za ich porusujúce správanie. 260 Takisto nemá vplyv na vlastnú závaznost porusenia. Zásahy státnych orgánov do okrúhlych stolov, ako sú opísané zalobcami, totiz nijako nemôze znízit potenciál cenového kartelu, o ktorý ide v prejednávanej veci, poskodit ciele Zmluvy. Naopak, takéto schválenie alebo tolerancia porusujúceho správania zo strany orgánov verejnej moci môze posilnit úcinky zakázaných dohôd. 261 Je potrebné dodat, ze otázka, ci úcast vnútrostátnych orgánov môze byt predsa len zohladnená ako polahcujúca okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok CIF, uz citovaný v bode 258 vyssie, bod 57), bude preskúmaná nizsie, v bodoch 504 a 505. 262 Po stvrté, pokial ide o institucionalizovanú povahu kartelu, je legitímne, ze Komisia zohladnuje skutocnost, ze kartel fungoval vo forme systému pravidelných, institucionalizovaných stretnutí (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, body 104, 194). Je pravda, ze "siet Lombard" bola vytvorená v období, ked dohody neboli protiprávne. Nic to vsak nemení na tom, ze banky vyuzívali túto existujúcu struktúru na svoje zakázané zosúladené postupy, co mohlo výrazne prispiet k fungovaniu a k efektívnosti celkového kartelu. Skutocnost, ze na stretnutiach sa rozoberali aj iné otázky, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne, nezmensuje nebezpecenstvo, ktoré takto dobre organizované zosúladovanie postupov predstavovalo pre nenarusenú hospodársku sútaz. 263 Nakoniec nedávne pristúpenie Rakúskej republiky k Európskej únii v case skutkového stavu nemá vplyv na vlastnú závaznost porusenia. 264 Preto okolnosti uvádzané zalobcami nemôzu spochybnit platnost zistenia obsiahnutého v odôvodnení c. 506 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého dohody "siete Lombard" predstavujú z dôvodu svojej povahy velmi závazné porusenie. 3. O skutocnom dopade porusenia na trh 265 Zalobcovia odmietajú kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného z dôvodu, ze Komisia nepreukázala citelný dosah kartelu na trh. Tvrdia po prvé, ze preukázanie tejto skutocnosti je nevyhnutné pre kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného, po druhé, ze hodnotenie dopadu kartelu v napadnutom rozhodnutí je v tomto smere nedostatocné, a po tretie, ze ekonomický znalecký posudok profesora Weiszäckera, ktorý predlozili pocas správneho konania, preukázal nedostatok takého dopadu. a) Napadnuté rozhodnutie 266 V rámci hodnotenia závaznosti porusenia Komisia v odôvodnení c. 508 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "Pokial ide o fungovanie a úcinky kartelu, môzu byt spolu s mnohými inými prvkami zohladnené v prípade postupov, ktoré nemali priamo za ciel narusenie hospodárskej sútaze, a ktoré preto môzu spadat do pôsobnosti clánku 81... ES iba v dôsledku svojich skutocných úcinkov." 267 Komisia dalej uvádza, ze dotknuté banky sa pravidelne a casto zúcastnovali na velkom pocte okrúhlych stolov a predlozené dokumenty z predmetného obdobia jasne ukazujú spôsob, akým vykonávali dohody uzavreté pri okrúhlych stoloch alebo pouzívali informácie získané pri týchto prílezitostiach od svojich konkurentov na prijatie svojich vlastných rozhodnutí. Co sa týka detailov, Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 430 az 437 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú opis výkonu rozhodnutí kartelu v rámci zistenia porusenia. 268 Komisia z toho v odôvodnení c. 510 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, ze tieto ucelené dohody, ktoré trvali viac rokov, mali dosah na trh. Dodáva, ze skutocnost, ze clenovia kartelu obcas vo svojich snahách zlyhali, alebo dokonca boli nútení si navzájom priznat zlyhanie, nevylucuje, ze ich dohody mohli mat dosah na trh. Nakoniec tvrdí, ze ani znalecký posudok vyhotovený na úcet bánk nevedel dokázat, ze kartel nemal úcinky. b) O kvalifikácii tvrdení BA-CA 269 BA-CA, ktorá uvádza iba posledné dve výhrady uvedené v bode 265 vyssie, tvrdí, ze jej zalobný dôvod nenapáda kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného, ale tvrdí porusenie povinnosti odôvodnenia. Uvádza, ze ekonomické úcinky sa na urcenie pokuty môzu zohladnit iba vtedy, ak boli skutocne preukázané a odôvodnené, a Komisia nesie v tomto smere dôkazné bremeno. 270 Prostredníctvom tejto argumentácie BA-CA v podstate vytýka Komisii, ze nedokázala dopad porusenia na trh. Táto výhrada sa netýka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani kvalifikácie porusenia ako velmi závazného. Povinnost odôvodnenia totiz predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky opodstatnenosti dôvodov, ktorá sa týka legality podstaty rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67, a z 22. marca 2001, France/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35). Preto je namieste preskúmat výhrady BA-CA spolu s výhradami týkajúcimi sa dôvodnosti posúdenia závaznosti porusenia v napadnutom rozhodnutí, ktoré vzniesli iní zalobcovia. c) Tvrdenia úcastníkov konania 271 Po prvé banky tvrdia, ze podla usmernení a podla judikatúry je na posúdenie závaznosti potrebné zohladnit skutocný dopad porusenia na trh. BAWAG okrem toho tvrdí, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby osobitne skodlivé dohody boli potrestané prísnejsími sankciami ako dohody, ktorých úcinky boli malé alebo neboli nijaké. 272 Zalobcovia zdôraznujú, ze dôkazné bremeno týkajúce sa skutocného dopadu kartelu na trh nesie Komisia. Sú toho názoru, ze argumentácia v napadnutom rozhodnutí o výkone dohôd nepostacuje na preukázanie takého dopadu. RZB, BAWAG, PSK a Erste tvrdia, ze pre takýto dôkaz je potrebné pomocou ekonomickej stúdie preukázat, ze úrokové sadzby a poplatky platné v Rakúsku pocas sporného obdobia sa výrazne lísili od tých, ktoré by boli platili, ak by nebolo nedoslo k poruseniu. 273 Po druhé zalobcovia kritizujú argumentáciu napadnutého rozhodnutia. Bez toho, aby napádali skutkové zistenia Komisie o výkone dohôd, BA-CA, BAWAG, PSK a Erste tvrdia, ze uvádzané príklady nie sú reprezentatívne, ze spis obsahuje mnohé príklady nedodrzania dohôd a ze medzi bankami v tajnosti vládla ostrá konkurencia. BA-CA a BAWAG tvrdia, ze to platí najmä pre ich vlastné správanie. Podla BAWAG-u a PSK dokumenty, v ktorých sa banky vyjadrili k výkonu a dodrziavaniu dohôd, obsahujú iba subjektívne hodnotenia rôznych pracovníkov bánk, a preto neposkytujú spolahlivý základ na posúdenie ich skutocných ekonomických úcinkov. 274 BA-CA a Erste tvrdia, ze dohody nemohli byt na trhu v nijakom prípade dodrzané, kedze sa týkali iba "oficiálnych" sadzieb uvedených pri priehradkách, pricom sadzby skutocne ponúkané klientom záviseli od iných parametrov, najmä od velkosti operácie, solventnosti klienta a právomocí odchýlit sa od oficiálnej sadzby priznaných zamestnancom. 275 BA-CA a Erste zdôraznujú význam základných sadzieb pre vývoj sadzieb uplatnovaných bankami. Podla nich ekonomická potreba sledovat zmeny týchto sadzieb vylucuje prícinnú súvislost medzi výsledkami okrúhlych stolov a sadzbami urcenými bankami. 276 RZB, BAWAG, PSK a Erste sú nakoniec toho názoru, ze Komisia nemôze z frekvencie okrúhlych stolov vyvodit existenciu úcinkov. Dodávajú, ze tieto stretnutia sa týkali mnohých otázok, ktoré boli z hladiska hospodárskej sútaze neutrálne a plnili sociálnu funkciu. 277 Po tretie zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nezohladnila zistenia ekonomického znaleckého posudku profesora Weiszäckera, ktorý predlozili. Tvrdia, ze tento posudok pomocou statistických metód preukázal, ze ani ceny pozadované bankami, ani ich výnosy neboli v priemere vyssie ako tie, ktoré by sa dosiahli bez dohôd. Sú toho názoru, ze výhrady voci tomuto posudku uvedené v napadnutom rozhodnutí sú neopodstatnené. RZB, ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze závery posudku by sa dali vyvrátit iba dalsou, vedecky podlozenou stúdiou. Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia sa rozhodla neodkázat v napadnutom rozhodnutí na dalsí posudok, ktorý dala vypracovat, z dôvodu jej technických slabostí. 278 Komisia je toho názoru, ze kartel sa môze zaradit medzi velmi závazné porusenia pre jeho protisútazný ciel, aj ked nemá nijaký úcinok na trh. Je vsak toho názoru, ze v prejednávanej veci bol dopad kartelu dokázaný. 279 Tvrdí, ze kartel nevyvoláva úcinky iba od momentu, ked je dokázané, ze ceny by sa vyvíjali inak v situácii volnej hospodárskej sútaze, ale od momentu, ked sú dohody vykonané. Uvádza, ze nou zadrzané dokumenty pochádzajúce z relevantného obdobia jednoznacne ukazujú spôsob, ako banky vykonali dohody uzavreté pocas okrúhlych stolov a ako pouzili informácie získané od svojich konkurentov na prijatie vlastných rozhodnutí. Podla nej je nepopieratelné, ze kartel mal v tomto smere úcinky, aj ked v urcitých prípadoch sa banky nedokázali dohodnút alebo nedodrzali dohody. 280 Komisia je teda toho názoru, ze znalecký posudok predlozený bankami nie je rozhodujúci na posúdenie závaznosti porusenia. Dodáva, ze posudok nedokázal presvedcivo, ze kartel nemal vplyv na vývoj cien. d) Posúdenie Súdom prvého stupna 281 Na úvod je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie zohladnilo skutocný dopad kartelu na trh pri hodnotení závaznosti porusenia. Aj ked Komisia v odôvodneniach c. 429 a c. 508 tvrdí, ze nie je potrebné zohladnit úcinky, ak je dokázaný protisútazný ciel kartelu, odôvodnenia c. 509 a c. 510, ako aj odôvodnenia c. 430 az 436 predsa len konstatujú existenciu úcinkov v prejednávanej veci, ktoré vyplývajú najmä z vykonania dohôd, aj ked podla odôvodnenia c. 436 ich nie je mozné presne vycíslit. 282 V prejednávanej veci preto nie je podstatné vediet, ci podla usmernení je pre kvalifikáciu kartelu ako "velmi závazného" potrebné preukázat skutocný dopad na trh. Kedze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia disponuje volnou úvahou, legalita tohto hodnotenia závisí od opodstatnenosti zistení, na ktorých sa skutocne zakladá, a nie od toho, ci vsetky skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila, boli v tomto smere nevyhnutné. 283 Je preto potrebné preskúmat po prvé otázku, ci Komisia na základe uskutocnenia kartelu správne prijala záver, ze tento kartel mal skutocný dopad na trh, po druhé, ci správne zistila toto uskutocnenie v prejednávanej veci, a po tretie, ci v tejto súvislosti nesprávne posúdila význam a dôkaznú hodnotu posudku predlozeného bankami. 284 Na úvod je namieste pripomenút, ze Komisia sa má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh odvolávat na hospodársku sútaz, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 619 a 620; rozsudky Súdu prvého stupna Mayr-Melnhof, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 235; z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645, a ADM, uz citovaný v bode 231 vyssie, bod 150). 285 Co sa týka po prvé cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia vyvodí záver, ze porusenie malo úcinky, zo skutocnosti, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, ze ich oznámili klientom, dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja. Na záver o dopade na trh totiz postacuje, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ pre urcenie cien jednotlivých transakcií, a tak obmedzovali rokovací priestor klientov (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, body 340 a 341, a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 743 az 745). 286 Naopak, od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ze existencia kartelu je preukázaná, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. V tomto smere nie je mozné prijat tvrdenie, podla ktorého skutocnost, ze úroven transakcných cien by bola odlisná bez zosúladenia, sa môze zobrat do úvahy na posúdenie závaznosti porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 53 a 62). Okrem toho by bolo neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd tazko overit a ktorých neomylnost nie je vôbec dokázaná (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, bod 109). 287 Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, aby dosiahli konkrétny úcinok svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu si nemôzu prisvojit vonkajsie faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, body 102 az 109). 288 Preto Komisia mohla legitímne zakladat svoj záver o existencii dopadu na trh na uskutocnení kartelu. 289 Po druhé, pokial ide o správnost zistení, z ktorých Komisia v prejednávanej veci vyvodila tento záver, na úvod je potrebné uviest, ze zalobcovia nenapádajú príklady dodrziavania dohôd "siete Lombard" uvedené v napadnutom rozhodnutí. 290 Dalej, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého tieto príklady nie sú reprezentatívne, kedze spis obsahuje aj pocetné príklady nedodrzania dohôd a hospodárskej sútaze medzi bankami, je namieste poukázat na to, ze skutocnost, ze dohody neboli vzdy dodrzané clenmi kartelu, nepostacuje na vylúcenie úcinku na trh. 291 V tomto smere príklady, ktoré uvádzajú BA-CA, BAWAG, PSK a Erste, nepreukazujú, ze záver, podla ktorého bol kartel uskutocnený, je mylný. 292 BA-CA odkazuje na viaceré casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 149, 172, 199, 229, 264, 283 a 299 a nasledujúce), ktoré uvádzajú prípady nedodrzania konkrétnych dohôd urcitými bankami. Tieto príklady podla nej preukazujú, ze Komisia vedela o tom, ze dohody neboli vykonané úplne. Napriek tomu vôbec nepotvrdzujú tvrdenie BA-CA, podla ktorého existovali iba "izolované pokusy na prebratie" dohôd. Odôvodnenie c. 149 uvádza, ze PSK ostatné banky napomenuli, lebo nedodrzala dohodu o úrokovej sadzbe vkladového produktu, odôvodnenie c. 172 opisuje reakciu ostatných bánk na znízenie úverových sadzieb zo strany BAWAG-u "bez upozornenia" a odôvodnenie c. 199 odkazuje na nedostatocnú disciplínu Erste, za ktorú ju ostatné banky "odsúdili ako vinnú". Z týchto príkladov vyplýva, ze banky, ktoré sa individuálne odchýlili od dohôd, boli vystavené obvineniam ostatných clenov kartelu, ktorí ich zrejme dodrzali. Aj ked pri jednom okrúhlom stole opísanom v odôvodnení c. 229 sa hovorilo o "speciálnych akciách urcitých bánk" v rozpore s dohodami, úcastníci zároven konstatovali, ze vsetky banky "vcelku dodrzali dohody" uzavreté pred mesiacom. Podobne odôvodnenie c. 264 opisuje rozhovory, pocas ktorých sa Erste stazovala na to, ze viacerí konkurenti pouzívali úrokové sadzby v rozpore s dohodami, pricom síce uznali, ze "opatrenia boli vykonané skutocne pomalsie" v rámci ich institúcií, ale tvrdili, ze vcelku sa vsetko vyvíjalo podla plánu. Nakoniec odôvodnenie c. 283 hovorí o napomenutí, ktoré plánoval "klub Lombard" z dôvodu nedostatocnej disciplíny v oblasti úrokových sadzieb, pricom odôvodnenia c. 299 az 301 opisujú porusenia urcitých dohôd a úsilie bánk celit týmto poruseniam. Tieto pasáze vcelku nepotvrdzujú tvrdenie BA-CA, podla ktorého bolo nedodrzanie dohôd pravidlom a ich vykonanie zo strany bánk výnimkou. 293 BAWAG a PSK citujú 28 dokumentov zo spisu Komisie, v ktorých ide o nedodrzanie dohôd a existenciu hospodárskej sútaze medzi bankami, pricom Erste predkladá 85 odkazov týkajúcich sa 74 dokumentov, z ktorých 22 je identických s dokumentmi, ktoré uvádzajú BAWAG a PSK. 294 Tieto dokumenty vsak nie sú nezlucitelné so záverom Komisie. Napríklad vsetky tri banky sa opierajú o zápisnicu z okrúhleho stola o pasívnych operáciách 27. septembra 1995, z ktorej BAWAG a PSK citujú cast, ktorá uvádza, ze "zástupca RBW poznamenáva, ze... podmienky a lehoty dohodnuté pri okrúhlom stole... neboli dodrzané". Tejto pasázi vsak bezprostredne predchádza nasledovná formulácia: "V tejto súvislosti sa predstavitelia urcitých institúcií stazujú, ze v case znízenia úrokových sadzieb plánovaného pri okrúhlom stole neboli automaticky znízené aj [úrokové sadzby urcitých specifických vkladových zmlúv]. Volksbank, CA-BV, [RBW], NÖ-Hypo, PSK a Erste prispôsobili svoje podmienky v tejto oblasti. [BA] a BAWAG tak urobia az koncom septembra." V tomto istom dokumente, ktorý bol urcený generálnemu riaditelovi BAWAG-u, sa okrem iného uvádza, ze dalsia banka sa stazovala na to, ze podla prieskumu bolo mozné v BAWAG-u a PSK získat vyssie úroky za nový vklad, ako bolo dohodnuté. Dokument pokracuje: "V tomto prípade ide o nase agentúry [zoznam adries]. Nase oddelenie pre pobocky prijalo primerané opatrenia." Tento dokument teda poskytuje tak príklady nedodrzania dohôd v urcitých bodoch a ich vykonania v iných bodoch, ako aj napomenutie adresované jednou bankou agentúram, ktoré nedodrzali dohody. 295 So zretelom na mnohé nesporné príklady vykonania dohôd, ktoré uvádza napadnuté rozhodnutie, skutocnost, ze v niektorých prípadoch neboli dohody dodrzané jednou alebo viacerými bankami, ze bankám sa nepodarilo zachovat dohodnutú sadzbu ani zvýsit svoju ziskovost alebo ze existovala medzi nimi hospodárska sútaz vo vztahu k niektorým produktom, nepostacuje na vyvrátenie záveru, podla ktorého dohody boli vykonané a mali dosah na trh. 296 V tomto kontexte nie je mozné prijat tvrdenia BA-CA a BAWAG-u zalozené na ich vlastnom správaní. Skutocné správanie, na ktoré sa odvoláva jeden podnik, totiz nie je podstatné pre hodnotenie dopadu kartelu na trh, kedze sa majú zohladnit iba úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 150 a 152, a Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 342). 297 Tvrdenie bánk, podla ktorého úrokové sadzby skutocne uplatnované voci klientom sa casto odchylovali od "oficiálnych" úrokových sadzieb dohodnutých pri okrúhlych stoloch a uvedených pri priehradkách, a to pre osobitné vlastnosti jednotlivých operácií a prácu zamestnancov bánk odchýlit sa od týchto úrokových sadzieb v urcitých medziach, nie je podstatné. "Oficiálne" úrokové sadzby uvádzané bankami totiz predstavujú východisko rokovaní s jednotlivými klientmi, a preto ovplyvnujú ich výsledok. 298 Pokial ide o tvrdenie BAWAG-u a PSK, podla ktorého dokumenty, v ktorých sa banky vyjadrili k vykonávaniu a dodrziavaniu dohôd, nemajú dôkaznú hodnotu, lebo obsahujú iba subjektívne hodnotenia rôznych pracovníkov bánk, je potrebné uviest, ze dôveryhodnost dokumentov, v ktorých clenovia kartelu vyjadrujú názor na jeho "úspech", je potrebné hodnotit z prípadu na prípad (rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, bod 186, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, body 746 a 747). Pochybnosti o dôkaznej hodnote takýchto vyhlásení totiz môzu byt opodstatnené, ak tieto vyhlásenia uvádzajú dojmy nezakladajúce sa na konkrétnych skutocnostiach a ak existujú protichodné stanoviská ostatných clenov kartelu z rovnakého obdobia. Poslední menovaní clenovia pritom nie sú automaticky vierohodnejsí ako prví. V prejednávanej veci Komisia uvádza, ze banky hodnotili konkrétne uplatnovanie dohôd na základe pravidelných prieskumov v ostatných bankách (odôvodnenie c. 433 napadnutého rozhodnutia), a táto skutocnost je nesporná. Za týchto okolností sa Komisia správne opierala okrem iného aj o tieto dokumenty, v ktorých sa clenovia kartelu v case skutkového stavu vyjadrili k uskutocneniu kartelu, aby prijala záver o jeho dopade na trh. 299 Dalej je namieste uviest, ze význam základných úrokových sadzieb na úrokové sadzby skutocne uplatnované bankami Komisia nepopiera, ale správne vytýka bankám, ze koordinovali svoju reakciu na vývoj základných úrokových sadzieb. Kedze vsak úcinok dohôd v prejednávanej veci vyplýva z ich vykonania, skutocnost, ze úrokové sadzby uplatnované bankami sledovali základné sadzby, a preto skutocný dopad dohôd je len tazko meratelný, samo osebe nepostacuje na vyvrátenie platnosti argumentácie Komisie. 300 Nakoniec, aj ked je pravda, ze Komisia nemohla iba z poctu a frekvencie okrúhlych stolov vyvodit záver, ze tieto stoly mali dopad na trh (rozsudok ADM, uz citovaný v bode 231 vyssie, bod 159), odkaz na ich frekvenciu predstavuje v napadnutom rozhodnutí iba druhotný prvok argumentácie Komisie, od ktorého nemôze závisiet legalita posúdenia závaznosti porusenia. 301 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tvrdenia úcastníkov konania nevyvrátili zistenie, podla ktorého bol kartel uskutocnený. 302 Po tretie znalecký posudok predlozený bankami nedokazuje, ze Komisia sa dopustila chyby tým, ze z vykonania dohôd vyvodila záver o ich skutocnom dopade na trh. V tomto smere je na jednej strane namieste uviest, ze znalec na základe porovnania rakúskeho bankového trhu a nemeckého bankového trhu prijal záver, ze obchodné podmienky platné pre klientov bánk v Rakúsku neboli menej priaznivé ako na nemeckom trhu a ze ziskovost rakúskych bánk bola nizsia ako nemeckých bánk. Na druhej strane znalec pomocou dvoch prieskumov týkajúcich sa reprezentatívnych bankových produktov poznamenal, ze sa nedal zistit nijaký meratelný vplyv cielových sadzieb urcených dohodami na priemerné sadzby skutocne uplatnované bankami. 303 Znalec teda obmedzil predmet svojej stúdie na skúmanie urcitých osobitných otázok, pricom jeho hodnotenie sa nevztahovalo na vsetky potenciálne úcinky dohôd na trh. Znalecký posudok preto nemôze preukázat absenciu skutocného dopadu kartelu na trh. 304 Na jednej strane preto mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila chyby, usúdit, ze porovnanie s iným clenským státom nemôze dokázat, aké by boli podmienky na rakúskom trhu bez dohôd, a ze z údajov týkajúcich sa ziskovosti bánk nebolo mozné vyvodit záver, ze kartel nevyvolal úcinky. 305 Na druhej strane skutocnost, ze posudok nebol schopný statisticky zistit významný dopad kartelu na priemerné ceny, nedokazuje, ze dohody nemali nijaký vplyv na urcenie transakcných cien pre klientov, ktorý môze byt zohladnený na urcenie závaznosti porusenia. 306 Z toho vyplýva, ze výhrady týkajúce sa dopadu porusenia na trh je potrebné zamietnut v celom rozsahu. 4. O velkosti relevantného zemepisného trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania 307 S výnimkou BA-CA (vec T-260/02) a RLB (vec T-262/02) sú vsetci zalobcovia toho názoru, ze kvalifikácia porusenia ako "velmi závazného" napriek obmedzenej velkosti relevantného zemepisného trhu je v rozpore s usmerneniami, s rozhodovacou praxou Komisie a so zásadou proporcionality. Okrem toho RZB, BAWAG a PSK (veci T-259/02, T-261/02 a T-263/02) usudzujú, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere nedostatocné. RZB vsak vyhlasuje, ze nemá v úmysle odvolat sa na nedostatocnost odôvodnenia, a vyzýva Súd prvého stupna, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie z hladiska jeho podstaty. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 308 Podla odôvodnenia c. 511 napadnutého rozhodnutia: "So zretelom na osobitné okolnosti tejto veci, ako aj na kontext porusenia relatívne malá rozloha Rakúska nemôze zmenit 'velmi závaznú` povahu porusenia." 309 Toto strucné odôvodnenie, v spojení s odôvodneniami c. 506 az 510 napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa uskutocnenia a úcinkov kartelu, postacuje na to, aby mohli banky pochopit dôvody, ktoré viedli Komisiu k úsudku, ze napriek obmedzenej rozlohe trhu bolo potrebné porusenie kvalifikovat ako "velmi závazné". 310 Pokial ide o dôvodnost tohto posúdenia, po prvé bod 511 dokazuje, ze Komisia neposúdila obmedzenú rozlohu relevantného zemepisného trhu nesprávne ani nezanedbala zobrat ju do úvahy. 311 Po druhé rozsah geografického trhu predstavuje iba jedno z troch relevantných kritérií v zmysle usmernení na celkové posúdenie závaznosti porusenia. Medzi týmito vzájomne závislými kritériami má zásadné postavenie povaha porusenia (pozri body 240 a 241 vyssie). Naopak, rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze ako "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa väcsiny clenských státov. Ani Zmluva, ani nariadenie c. 17, ani usmernenia, ani judikatúra neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 87). Preto je potrebné zamietnut tvrdenie BAWAG-u a PSK, podla ktorého sa ako velmi závazné môzu kvalifikovat iba porusenia, na ktorých sa zúcastnujú takmer vsetky podniky na európskom trhu (pozri body 242 a 250 vyssie). 312 Po tretie celé územie clenského státu, aj ked je v porovnaní s ostatnými clenskými státmi relatívne "malé", predstavuje v kazdom prípade podstatnú cast spolocného trhu (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 28 pre holandský trh, a rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 240 vyssie, bod 177 pre luxemburský trh). V tejto súvislosti je namieste zamietnut tvrdenie BAWAG-u, podla ktorého dohody, na ktorých sa táto spolocnost zúcastnovala, pokrývali iba Vieden a východnú cast Rakúska, kedze ide o hodnotenie závaznosti porusenia ako celku, ktorá nezávisí od skutocného správania jedného konkrétneho podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 342). Je pritom nesporné, ze kartel ako celok pokrýval celé Rakúsko. 313 Preto obmedzená velkost relevantného zemepisného trhu nebráni kvalifikácii porusenia zisteného v prejednávanej veci ako "velmi závazného". 5. O selektívnej povahe postihov (vec T-259/02) 314 RZB este tvrdí, ze kvalifikácia porusenia ako "velmi závazného" je nezlucitelná s rozhodnutím Komisie postihovat iba niektoré podniky zúcastnené na porusení. 315 Toto tvrdenie nemozno prijat. Kedze totiz Komisia legitímne prijala ako kritérium na urcenie adresátov rozhodnutia ich castú úcast pri najdôlezitejsích okrúhlych stoloch (pozri body 134 az 145 vyssie), skutocnost, ze nepostihovala vsetkých clenov kartelu, nebráni tomu, aby kvalifikovala ako "velmi závazné" porusenie kartelového typu o cenách, o ktoré ide v danom prípade. 6. Záver, pokial ide o závaznost porusenia 316 Z dôvodov uvedených vyssie je opodstatnené zamietnut vsetky zalobné dôvody zalobcov týkajúce sa kvalifikovania porusenia ako "velmi závazného" napadnutým rozhodnutím. C - O rozdelení adresátov napadnutého rozhodnutia do kategórií a o urcení východiskových súm pokút 317 Ako vyplýva z odôvodnení c. 519 a c. 520 napadnutého rozhodnutia, Komisia rozdelila adresátov napadnutého rozhodnutia do piatich kategórii podla dostupných údajov o ich trhových podieloch, pre ktoré urcila východiskové sumy 25, 12,5, 6,25, 3,13 a 1,25 milióna eur. Vo svojom vyjadrení odporcu Komisia vysvetlila, ze orientacné hodnoty trhových podielov v prípade prvých styroch kategórií podnikov boli priblizne 22 %, 11 %, 5,5 % a 2,75 %, zatial co do piatej kategórie (ktorú oznacuje za "zbernú kategóriu") boli zaradené banky s trhovým podielom mensím ako 1 %. 318 Zalobcovia uvádzajú celý rad výhrad proti rôznym aspektom stanovenia ich trhových podielov, rozdelenia do kategórií a urcenia východiskových ciastok. Po prvé Erste (vec T-264/02) tvrdí, ze jej Komisia protiprávne pripísala porusenie inou bankou (GiroCredit), s ktorou uskutocnila fúziu, ale ktorá predtým bola súcastou skupiny BA-CA (pozri bod 319 a nasl. nizsie). Po druhé RZB (vec T-259/02), Erste a ÖVAG (vec T-271/02) namietajú to, ze na úcely zaradenia do kategórií im Komisia ako centrálnym institúciám decentralizovaných sektorov bánk Raiffeisen, sporitelní a ludových bánk priradila trhové podiely ich príslusných sektorov (pozri bod 337 a nasl. nizsie). Po tretie niekolko zalobcov vytýka Komisii porusenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti so zaradením do kategórií a urcením východiskových súm (pozri bod 410 a nasl. nizsie). Po stvrté BAWAG, PSK a NÖ-Hypo (veci T-261/02, T-263/02 a T-271/02) poukazujú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania (pozri body 418 az 431 nizsie), zatial co po piate PSK, Erste a ÖVAG tvrdia, ze zistenia Komisie, pokial ide o ich trhové podiely, sú nesprávne (pozri bod 432 a nasl. nizsie). 1. O pripísaní porusenia GiroCredit banke Erste (vec T-264/02) a) Skutkové okolnosti tohto zalobného dôvodu a napadnuté rozhodnutie 319 Erste (pod svojím predchádzajúcim názvom EÖ) v máji 1997 kúpila 53 % akcií GiroCredit, ktorá plnila úlohu centrálnej institúcie sporitelní. Od roku 1994 az do kúpy podielov bankou EÖ boli akcie GiroCredit vo väcsinovej drzbe skupiny Bank Austria (pozri body 7 a 11 vyssie). V októbri 1997 GiroCredit a EÖ uskutocnili fúziu a názov EÖ bol zmenený na Erste. 320 Komisia v odôvodneniach c. 475 az 481 napadnutého rozhodnutia skúmala, ci zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila GiroCredit, má byt pripísaná Erste, alebo BA. Domnievala sa, ze nemôze vyvodit záver, ze obchodná politika GiroCredit bola ovplyvnená BA pred kúpou bankou Erste. Vyvodila teda záver, ze za porusenie je zodpovedná samotná GiroCredit a ze táto zodpovednost presla v dôsledku fúzie na Erste. b) Tvrdenia úcastníkov konania 321 Erste zastáva názor, ze porusenie zo strany GiroCredit pocas obdobia pred jej nadobudnutím má byt pripísané BA, a nie jej samotnej. Tvrdí, pricom to dokladá niektorými dôkazmi, ze podmienky, za ktorých môze byt zodpovednost za konanie dcérskej spolocnosti pripísaná materskej spolocnosti, boli splnené vo vztahu medzi BA a GiroCredit. 322 Komisia tvrdí, ze nie je preukázané, ze podmienky pripísania porusenia GiroCredit skupine BA sú splnené. Zastáva názor, ze v kazdom prípade má moznost volby ulozit sankciu materskej spolocnosti alebo dcérskej spolocnosti, hoci sú splnené podmienky pripísania konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. c) Posúdenie Súdom prvého stupna 323 V rámci tohto zalobného dôvodu je opodstatnené preskúmat v prvom rade, ci podmienky, za ktorých je nadobúdatel podniku zodpovedný za porusenie, ktorého sa tento podnik dopustil pred nadobudnutím, sú v danom prípade splnené, a v druhom rade vplyv skutocnosti, ze nadobudnutý podnik bol predtým pod kontrolou inej materskej spolocnosti, na zodpovednost nadobúdatela. 324 Podla ustálenej judikatúry za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 78). Kým existuje právnická osoba, ktorá riadila podnik v case porusenia, zodpovednost za protiprávne správanie podniku pripadá tejto právnickej osobe, aj ked hmotné a personálne zlozky, ktoré prispeli k poruseniu, presli po období, ked doslo k poruseniu, na tretie osoby (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 63, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 25). 325 Naopak, ak medzi obdobím, ked doslo k poruseniu, a obdobím, ked za toto porusenie predmetný podnik musí niest dôsledky, osoba zodpovedná za prevádzkovanie tohto podniku prestala právne existovat, treba predovsetkým urcit vsetky hmotné a personálne zlozky, ktoré prispeli k poruseniu, aby potom bola urcená osoba, ktorá sa stala zodpovednou za prevádzku tohto celku, aby nedoslo k tomu, ze pre zánik osoby zodpovednej za prevádzku podniku v case, ked doslo k poruseniu, by podnik za toto porusenie nezodpovedal (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 953). 326 Ak predmetný podnik prestane existovat z dôvodu, ze bol prevzatý nadobúdatelom, preberá tento nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti z dôvodu porusenia práva Spolocenstva (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, I-9928, bod 75). V takom prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdatelovi (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 145). 327 V danom prípade právnickou osobou zodpovednou za vykonávanie bankových cinností GiroCredit pred uskutocnením fúzie s EÖ bola GiroCredit Bank der österreichischen Sparkassen AG. Kedze bola nadobudnutá EÖ v máji 1997, táto právnická osoba prestala existovat v októbri 1997 z dôvodu uskutocnenia fúzie s EÖ, ktorá sa stala Erste. 328 Podla zásad uvedených vyssie Erste teda musí zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustila GiroCredit pred jej nadobudnutím bankou EÖ. 329 Dalej treba preskúmat, ci táto zodpovednost nadobúdatela má byt vylúcená v prípade, ked zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik pred nadobudnutím, môze byt pripísaná jeho bývalej materskej spolocnosti. 330 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry konanie dcérskej spolocnosti, ktorá má samostatnú právnu subjektivitu, môze byt pripísané materskej spolocnosti, najmä ked dcérska spolocnost samostatne neurcuje svoje správanie na trhu, ale prevazne vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133; zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27, a z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 96; rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 285 vyssie, bod 960), alebo ked materská spolocnost, schopná urcujúcim spôsobom ovplyvnit obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, si uvedomuje a schvaluje úcast dcérskej spolocnosti na karteli (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, T-309/94, Zb. s. II-1007, body 41, 42, 45, 47 a 48, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 73). 331 Táto moznost ulozit materskej spolocnosti sankciu za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, vsak sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcionovaná dcérska spolocnost. Podnik - t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca personálne, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad, 19/61, Zb. s. 675, 705 a 706) - je totiz riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (predstavenstvu, výboru riaditelov, predsedovi predstavenstva, konatelovi atd.), aj ked financné dôsledky napokon znásajú jeho vlastníci. Toto pravidlo by bolo porusené, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie pozadovalo, aby vzdy preverovala, kto je vlastníkom s rozhodujúcim vplyvom na vedenie podniku, s cielom umoznit jej sankcionovat iba tohto vlastníka (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", body 279 az 281). Kedze moznost sankcionovat materskú spolocnost za konanie dcérskej spolocnosti teda nemá vplyv na legalitu rozhodnutia urceného len dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, Komisia má moznost volby sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo materskú spolocnost, ktorá ju pocas tohto obdobia ovládala. 332 Túto volbu má Komisia aj v prípade hospodárskeho nástupníctva v ovládaní dcérskej spolocnosti. Ak v takomto prípade Komisia môze pripísat konanie dcérskej spolocnosti bývalej materskej spolocnosti za obdobie predchádzajúce postúpeniu a novej materskej spolocnosti za zvysok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 330 vyssie, bod 73), nie je povinná tak urobit a môze zvolit sankcionovanie len dcérskej spolocnosti za jej vlastné konanie. 333 Z hladiska povahy predmetných porusení, ako aj povahy a stupna prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze má urcite osobnú povahu (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 78) a fyzická alebo právnická osoba môze byt sankcionovaná len za skutky, ktoré sú jej osobne vytýkané (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, dalej len "rozsudok KTS", bod 63, a rozsudok ADM, uz citovaný v bode 231 vyssie, bod 261). V súlade s touto zásadou Komisia nemôze pripísat nadobúdatelovi spolocnosti zodpovednost za konanie tejto spolocnosti predchádzajúce jej nadobudnutiu a táto zodpovednost musí byt pripísaná samotnej spolocnosti, pokial tá este existuje (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 330 vyssie, bod 72, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, body 77 az 80). 334 Naopak, tejto zásade pripísania zodpovednosti dcérskej spolocnosti za jej vlastné konanie to neodporuje, aj ked v prípade, ze dcérska spolocnost po porusení stratila svoju právnu subjektivitu, dôsledkom je ulozenie sankcie nadobúdatelovi, ktorý sa nepodielal na porusení. 335 Len co totiz Komisia preukázala podniku úcast na karteli, má právo ulozit pokutu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ho riadi, a ak tá uz neexistuje, dokonca právnemu nástupcovi tejto osoby bez toho, aby Komisia bola povinná overovat, ci podnik konal samostatne, alebo podla pokynov materskej spolocnosti. Ak by to bolo inak, setrenia Komisie by boli podstatne stazené nevyhnutnostou v kazdom prípade nástupníctva overit, v akom rozsahu jeho konanie môze byt pripísané bývalej materskej spolocnosti. 336 Z uvedeného vyplýva, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci konanie GiroCredit mohlo byt pripísané BA, ze Komisia sa nedopustila nijakej protiprávnosti tým, ze toto konanie pripísala Erste ako právnej nástupkyni GiroCredit. 2. O pripísaní trhových podielov bánk "decentralizovaných sektorov" centrálnym institúciám (veci T-259/02, T-264/02 a T-271/02) 337 RZB, Erste a ÖVAG zastávajú názor, ze ich zaradenie do kategórií je protiprávne, pretoze Komisia im ako vrcholovým institúciám decentralizovaných sektorov bánk Raiffeisen, sporitelní a ludových bánk priradila trhové podiely celého príslusného sektora. a) Napadnuté rozhodnutie 338 Napadnuté rozhodnutie odôvodnuje priradenie trhových podielov príslusných sektorov centrálnym institúciám týmito dôvodmi: "515 Pokial ide o porusenia, ktoré majú byt v danom prípade charakterizované ako velmi závazné, rozsah pokút, ktoré majú byt ulozené, umoznuje brat do úvahy, ci predmetné podniky mali efektívnu ekonomickú kapacitu, ktorou môzu narusit hospodársku sútaz v znacnom rozsahu. Tento rozsah umoznuje tiez urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odradzujúci úcinok. Tento typ diferencovaného zaobchádzania je v tejto veci zvlást potrebný, kedze existujú podstatné rozdiely vo velkosti medzi podnikmi a skupinami, ktoré sa podielali na porusení. 516 V danej veci musia byt zohladnené osobitosti rakúskeho bankového trhu. Bolo by totiz nereálne obmedzit význam Erste, RZB a ÖVAG-u v rámci siete, ako aj ich efektívnu kapacitu narusit hospodársku sútaz na úkor spotrebitelov, len na ich príslusné cinnosti ako obchodných bánk. 517 Zo spisového materiálu naopak velmi jasne vyplýva, ze tieto podniky ako spolocnosti na cele svojich príslusných skupín prispievali k úcinnosti siete v celom Rakúsku vdaka intenzívnej výmene informácií v rámci skupiny. Tieto institúcie nezastupovali len svoje vlastné záujmy, ale aj záujmy svojich príslusných skupín a boli v tomto zmysle ostatnými úcastníkmi povazované za zástupcov týchto skupín. Islo teda o dohody nielen medzi rôznymi bankami, ale takisto medzi skupinami. 518 Nebrat do úvahy skupiny, ktoré sú za týmito spolocnostami stojacimi na ich cele - zoskupenia sporitelní, zoskupenia bánk Raiffeisen a zoskupenia ludových bánk -, by znamenalo stanovenie nezodpovedajúcich pokút, ktoré sú vzdialené hospodárskej realite a ktoré by nemali ziaden odradzujúci úcinok. Pokuty by skutocne mali dostatocne odradzujúci úcinok len vtedy, ak by sa spolocnosti na cele skupín v budúcnosti uz nepodielali na zosúladených postupoch ako zástupcovia svojich príslusných skupín." [neoficiálny preklad] b) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov 339 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu a povinnost odôvodnenia. Po druhé tvrdia, ze Komisia ponechala z právneho hladiska bez povsimnutia podmienky, za ktorých je priradenie trhových podielov jedného podniku inému podniku prípustné na úcely stanovenia pokuty. Po tretie zalobcovia spochybnujú skutkové zistenia, z ktorých vychádzala Komisia pri odôvodnení priradenia trhových podielov a posúdení týchto skutocností. - O práve na obhajobu a o odôvodnení 340 Erste vytýka Komisii, ze porusila jej práva obhajoby, pretoze oznámenie o výhradách sa nezmienovalo o zámere Komisie pripísat centrálnym institúciám trhové podiely ich zoskupení. Okrem toho Erste a ÖVAG tvrdia, ze ani postupovanie informácií decentralizovaným bankám, ani údajné zastupovanie týchto bánk vrcholovými institúciami nebolo uvedené v oznámení o výhradách. 341 Navyse Erste zastáva názor, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o pripísanie trhových podielov. - O podmienkach pripísania trhových podielov 342 RZB a Erste uvádzajú, ze priradit centrálnym institúciám trhové podiely bánk, ktoré patria do ich sektorov, znamená pripísat im konanie celého tohto sektora. Tvrdia, ze toto pripísanie nemá právny základ a je v rozpore s osobnou povahou zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze, kedze sektory nemôzu byt povazované za hospodárske jednotky. RZB a Erste zastávajú názor, ze Komisia sa tak snazí zmenit svoje rozhodnutie selektívne postihovat cast podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, a sankcionovat konanie bánk spadajúcich do troch uvedených sektorov bez poskytnutia moznosti obhajovat sa. 343 RZB dodáva, ze prístup Komisie nie je koherentný, pretoze ulozila pokutu RLB, ktorá tiez patrí do zoskupenia Raiffeisen. Takisto Erste v kontexte svojho zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom urcení trhových podielov zoskupenia sporitelní (pozri bod 440 nizsie) tvrdí, ze trhový podiel EÖ bol zohladnovaný dvojmo, kedze jej bola ulozená individuálna pokuta, hoci pred uskutocnením svojej fúzie s centrálnou institúciou GiroCredit, z ktorej vzisla Erste (pozri bod 319 vyssie), bola jednou z decentralizovaných bánk zoskupenia sporitelní. Erste dodáva, ze pripísanie konania sporitelní centrálnej institúcii má za následok nespravodlivé výsledky, kedze nemá právo a v skutocnosti ani moznost rozdelit pokutu medzi právne nezávislé sporitelne. 344 Podla zalobcov nemôze "efektívna kapacita" podnikov spôsobit skodu spotrebitelom ani nevyhnutnost dostatocne odradzujúceho úcinku pokuty odôvodnit toto pripísanie. V tomto kontexte ÖVAG a Erste vytýkajú Komisii, ze nedodrzala zásadu rovnosti zaobchádzania s velkými centralizovanými bankami a decentralizovanými sektormi. ÖVAG dodáva, ze Komisia tým, ze pripísala trhové podiely sektorov vrcholovým institúciám, tieto institúcie nesprávne postavila na úroven velkých obchodných bánk, ktoré majú siet svojich pobociek podliehajúcich pokynom z ústredia. Okrem toho vytýka Komisii, ze nesprávne nezohladnila postúpenie informácií podobné tomu, aké je vytýkané decentralizovaným sektorom medzi BA-CA a niektorými bankami, v ktorých má BA-CA významné podiely. 345 RZB a Erste sa okrem toho odvolávajú na pravidlá uplatnitelné na zdruzenia podnikov, ktorým podla ich názoru v danom prípade odporuje pripísanie trhových podielov sektorov vrcholovým institúciám. Po prvé sa odvolávajú na rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia (T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 254), ktorý podla nich vylucuje pripísanie hospodárskej sily sektorov vrcholovým institúciám, pretoze tieto institúcie nie sú zdruzeniami podnikov, ale podnikmi. Po druhé tvrdia, ze priradenie trhových podielov decentralizovaných bánk vrcholovým institúciám sa vylucuje, pretoze tieto institúcie nemajú nijakú moznost zaväzovat banky svojho sektora, zatial co podla judikatúry moznost zdruzenia zaväzovat svojich clenov je podmienkou pripísania trhových podielov týchto clenov. Po tretie tvrdia, ze priradenie trhových podielov vrcholovým institúciám je nezlucitelné so subsidiárnou povahou zodpovednosti zdruzení podnikov stanovenou v bode 5 písm. c) usmernení. Podla zalobcov bolo v danom prípade mozné zacat konanie o porusení proti decentralizovaným bankám a ulozit im vhodné sankcie. - O skutkových zisteniach a o ich posúdení 346 Po prvé zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nezohladnila právnu a hospodársku nezávislost decentralizovaných bánk, a zdôraznujú, ze nemôzu dávat pokyny institúciám svojho sektora. Vo svojich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna trvajú najmä na nedostatku akejkolvek "faktickej" moci ovplyvnit sútazné správanie decentralizovaných bánk. 347 RZB v tejto súvislosti vysvetluje, ze sektor Raiffeisen je struktúrou "bottom up", podla ktorej miestne (alebo "primárne") banky Raiffeisen sú clenmi spolupracujúcimi s regionálnymi (alebo "sekundárnymi") bankami (nazývanými "Raiffeisen-Landesbanken"), pricom tieto posledné uvedené vlastnia viac ako 80 % podielov RZB. RZB a Raiffeisen-Landesbanken podla nej zabezpecujú len niektoré "servisné funkcie" voci bankám na primárnej alebo sekundárnej úrovni. Uvádza, ze nemá nijaký kapitálový podiel v bankách na primárnej ani sekundárnej úrovni a ze táto skutocnost ju odlisuje od vrcholových institúcií ostatných decentralizovaných sektorov. RZB tvrdí, ze je nanajvýs nástrojom primárnych bánk a Raiffeisen-Landesbanken a ze tie naopak nepodliehajú pokynom RZB. Podla nej organizácia sektora spocívajúca na spolupráci vylucuje akékolvek pripísanie konania primárnych bánk banke RZB a skutocnost, ze v niektorých ciastkových oblastiach pôsobia navonok rovnako, na tom nemôze nic zmenit. RZB uvádza, ze absencia hierarchických struktúr bola pocas vykonávania odporúcaní zo stretnutí bánk pôvodom notorického "nedostatku disciplíny" sektora Raiffeisen, na ktorý sa ostatné banky pravidelne stazovali. Podla nej struktúra Raiffeisen je zo samotnej povahy taká, ze jednotlivé banky Raiffeisen, ktoré si az neprimerane strázili svoju samostatnost, poskytovali RZB len neúplné informácie o zamýslaných podmienkach, alebo dokonca vopred oznámili, ze si svoje podmienky stanovia "samy". 348 Erste najprv opisuje podiely, ktoré má na základnom imaní niektorých sporitelní. Zastáva názor, ze so zretelom na obmedzenú velkost týchto podielov bolo vylúcené, aby skupina sporitelní predstavovala hospodársku jednotku, ktorá môze odôvodnit pripísanie konania sporitelní centrálnej institúcii. Dalej uvádza, ze cielom právnych predpisov týkajúcich sa sektora sporitelní a statútov centrálnych institúcií je umoznit alebo zjednodusit malým úverovým institúciám decentralizovaného sektora výkon bankovej cinnosti a tieto predpisy sa vztahujú na funkcie, ktoré tieto institúcie nemôzu prevziat na seba z dôvodu ich malej velkosti a nedostatku prostriedkov. Podáva podrobnú analýzu týchto predpisov, z ktorých vyvodzuje, ze neposkytujú centrálnej institúcii nijaký vplyv na obchodné správanie sporitelní. Erste vytýka Komisii, ze má "dvojaké váhy a dvojaké mierky", pretoze práva a povinnosti, o ktoré opiera pripísanie konania regionálnych sporitelní banke GiroCredit, existovali az do októbra 1997 v zjavne väcsom rozsahu medzi GiroCredit a BA, ktorá navyse vlastnila väcsinu základného imania. Erste zdôraznuje, ze Komisia napriek tomu nepripísala konanie GiroCredit skupine BA. Erste tvrdí, ze takisto fakticky bolo obchodné správanie sporitelní nezávislé od vrcholovej institúcie. V tejto súvislosti predovsetkým uvádza, ze dôkazné bremeno na preukázanie toho, ze Erste/GiroCredit skutocne kontrolovala obchodné správanie sporitelní, znása Komisia, ktorá tento dôkaz v rozhodnutí neposkytla. Jednako vsak uvádza nasledujúce tvrdenia, aby preukázala nezávislost obchodného správania sporitelní: - nezávislost sporitelní vo vztahu k vrcholovej institúcii bola zarucená rakúskym zákonom o sporitelniach a zákonom o akciových spolocnostiach, - ak by vrcholová institúcia mala právo vykonávat dominantný vplyv na konanie sporitelní, museli by byt uplatnené osobitné ustanovenia § 30 BWG, k comu nedoslo, - sporitelne boli v lepsom postavení nez vrcholová institúcia na úcely stanovenia svojich bankových podmienok v závislosti od regionálnej a miestnej situácie, - kazdá sporitelna sledovala svoju vlastnú obchodnú politiku a bankové podmienky, ktoré sporitelne stanovili pre svoje obchodné vztahy so svojimi klientmi, boli rozdielne, - hlavne regionálne sporitelne pocas predmetného obdobia sútazili medzi sebou a s dcérskymi spolocnostami vrcholovej institúcie na pocetných miestnych trhoch. 349 Po druhé, pokial ide o výmenu informácií medzi vrcholovými institúciami a decentralizovanými bankami, RZB pripústa, ze v rámci jej sektora dochádzalo k výmene informácií, ale popiera, ze vnútorné informacné mechanizmy a mechanizmy zastupovania boli osobitne vytvorené na úcely vykonania dohôd. Tvrdí, ze infrastruktúra sektora Raiffeisen uz existovala na zaciatku porusenia a len zodpovedala trojstupnovej struktúre tohto sektora. RZB zastáva názor, ze poskytnutie informácií bankou RZB, ktorého cielom bolo vykonanie dohôd na miestnej úrovni, nemalo nijaký rozhodujúci význam, lebo existovali priame "horizontálne" kontakty na miestnej úrovni, a ze Raiffeisen-Landesbanken si samy mohli získat informácie týkajúce sa dohôd. Erste a ÖVAG naopak tvrdia, ze existencia poskytovania informácií medzi centrálnou institúciou a decentralizovanými institúciami nebola preukázaná ani v prípade sporitelní, ani v prípade ludových bánk. 350 Po tretie RZB a Erste namietajú zistenia uvedené najmä v odôvodneniach c. 61 a c. 517 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých boli "zástupkynami" svojich sektorov alebo boli za ne povazované ostatnými bankami. 351 RZB zdôraznuje, ze pri prílezitosti stretnutia dotknutých bánk nemala nijakú právomoc zaviazat celý sektor, co bolo ostatným úcastníkom stretnutí úplne zrejmé. Dodáva, ze nemala ziadny záujem o to, aby celý sektor Raiffeisen uplatnoval dohody, kedze z dôvodu struktúry sektora nemala prospech z údajného zisku vyplývajúceho zo zakázaných kartelových dohôd. 352 Erste na základe podrobnej analýzy dokumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí, najmä v odôvodnení c. 62, tvrdí, ze tieto dokumenty nepreukazujú tvrdenie, podla ktorého Erste (alebo aj GiroCredit pred fúziou) vystupovala pocas okrúhlych stolov ako zástupkyna celého sektora sporitelní. Vo svojej replike dodáva, ze Komisia takisto nemôze z oznámenia návrhu dohody uzatvorenej v rámci sektora sporitelní, ktoré bolo uskutocnené v októbri 1999 a v ktorom bolo uvedené, ze vrcholová institúcia je povinná "chránit záujmy sporitelní", vyvodzovat, ze obhajovala záujmy týchto sporitelní v rámci okrúhlych stolov. Na pojednávaní zdôraznuje, ze sektor sporitelní presiel v období od roku 1997 do roku 1999 dôkladnými zmenami v zmysle zblízenia institúcií a ich prezentácie na trhu. Okrem toho popiera tvrdenie uvedené podla nej v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého aj v rámci skupiny existovali dohody o obchodných podmienkach. 353 Po stvrté Erste tvrdí, ze Komisia sa nemôze odvolávat na údajný vplyv okrúhlych stolov vo Viedni na okrúhle stoly existujúce na regionálnej úrovni, aby odôvodnila sporné pripísanie. Tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie prehliada skutocnost, ze pokial Erste alebo GiroCredit bola prítomná v Länder (spolkových krajinách), bolo to prostredníctvom jej vlastných pobociek, a nie prostredníctvom nezávislých regionálnych sporitelní. Erste nepopiera, ze ona sama alebo GiroCredit sa zúcastnila na okrúhlych stoloch regionálnych miest, kde mala pobocky. Zdôraznuje, ze to neznamená, ze sa pokúsala vplývat na regionálne sporitelne, ktoré sa zúcastnovali na tých istých okrúhlych stoloch nezávisle od ich vrcholovej institúcie, a ze sa pocas okrúhlych stolov správala k regionálnym sporitelniam úplne rovnako ako k ostatným prítomným bankám. Tvrdenia Komisie 354 Komisia predovsetkým tvrdí, ze treba rozlisovat medzi pripísaním protiprávneho konania podniku inému podniku a zaradením podnikov do kategórií na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty, a tvrdí, ze sankcionovala kazdú z vrcholových institúcií len za jej vlastné konanie, teda za jej prispenie k fungovaniu kartelu na celom rakúskom území prostredníctvom poskytovania informácií urcených institúciám jej sektora alebo pochádzajúcich od týchto institúcií. Podla nej tvrdenia zalozené na absencii hospodárskej jednotky a pravidiel uplatnitelných na zdruzenia podnikov nie sú teda relevantné. Zastáva názor, ze zohladnenie trhových podielov bolo z hladiska usmernení odôvodnené nevyhnutnostou zobrat do úvahy efektívnu kapacitu vrcholových institúcií porusit hospodársku sútaz. Napokon tvrdí, ze vrcholové institúcie tvoria so svojimi zoskupeniami jednotky vykonávajúce hospodársku cinnost, ktoré sú analogické hospodárskym jednotkám. c) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky 355 Na úvod treba pripomenút, ze priradenie centrálnym institúciám trhových podielov bánk ich sektorov spadá do rámca rozdelenia adresátov napadnutého rozhodnutia do kategórií. Vyuzitím tejto moznosti stanovenej v bode 1 A siestom odseku usmernení Komisia zamýslala zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu týchto institúcií narusit hospodársku sútaz a specifickú váhu, cize skutocný dopad ich protiprávneho konania na hospodársku sútaz. 356 V tejto súvislosti je opodstatnené odmietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého napadnuté rozhodnutie tým, ze pripísalo vrcholovým institúciám trhové podiely bánk ich sektorov, pripísalo im protiprávne konanie týchto bánk. Napadnuté rozhodnutie totiz nezakladá pripísanie trhových podielov na osobitných zisteniach týkajúcich sa skutocnej úcasti decentralizovaných bánk na porusení. Ako vyplýva z odôvodnení c. 516 az c. 518, Komisia sa po prvé opierala o zohladnenie osobitostí rakúskeho bankového trhu, ktorý je podla nej charakterizovaný skutocnostou, ze význam centrálnych institúcií v rámci ich sietí a ich efektívna kapacita narusit hospodársku sútaz sú významnejsie nez to, co zodpovedá ich príslusným cinnostiam ako obchodných bánk. Po druhé Komisia odkazuje na úlohu, ktorú zohrávajú vrcholové institúcie jednak vnútri sektorov pri vykonávaní dohôd, najmä prostredníctvom výmeny informácií, a jednak ako zástupkyne sektorov v rámci kartelu. Komisia tak sankcionovala vrcholové institúcie za ich vlastné konanie, ktorého závaznost bola stanovená v závislosti od povahy porusenia, ktorého sa dopustili - teda horizontálnych dohôd o cenách -, aj so zretelom na skutocnost, ze bankový sektor poskytuje sluzby mimoriadneho významu tak pre spotrebitelov, ako i pre podniky, t. j. pre celé hospodárstvo (odôvodnenia c. 506 a c. 507 napadnutého rozhodnutia). 357 Je teda opodstatnené zamietnut vsetky zalobné dôvody zalobcov zalozené na nesprávnom predpoklade, ze Komisia im pripísala protiprávne konanie bánk ich sektorov. 358 Okrem toho je nesporné, ze pokuty ulozené Komisiou vrcholovým institúciám neprekracujú hornú hranicu 10 % ich obratu stanovenú v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 17. Dalej je rovnako nesporné, ze Komisia nekvalifikovala vrcholové institúcie ako zdruzenia podnikov. Takze podmienky, ktorým judikatúra podriadovala pripísanie obratu clenov zdruzenia podnikov tomuto zdruzeniu na úcely stanovenia uvedenej hornej hranice, nie sú v danom prípade relevantné. Takisto je opodstatnené zamietnut vsetky ostatné zalobné dôvody zalozené na nedodrzaní podmienok, ktorým je podriadené zohladnenie obratu clenov zdruzenia podnikov pri stanovení pokuty ulozenej tomuto zdruzeniu. 359 Dalej treba uviest, co potvrdili vsetci úcastníci konania vo svojich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna, ze na úcely zaradenia podnikov do kategórií v súlade s bodom 1 A siestym odsekom usmernení je opodstatnené zohladnit objektívne alebo strukturálne vlastnosti podnikov, ako aj situáciu na dotknutom trhu. 360 K týmto objektívnym skutocnostiam patria nielen velkost a sila podniku na trhu, ako sa premietajú do jeho vlastného trhového podielu ci obratu, ale aj vztahy, ktoré udrzuje s inými podnikmi, pokial sú schopné ovplyvnit struktúru trhu. Ako na to totiz Komisia správne poukázala v odôvodneniach c. 516 az 518 napadnutého rozhodnutia, efektívna kapacita podniku spôsobit znacnú skodu a skutocný dopad porusenia, ktorého sa dopustil, musia byt posúdené so zretelom na hospodársku realitu. Je teda legitímne, aby Komisia so zretelom na usmernenia také vztahy zohladnila na úcely urcenia efektívnej ekonomickej kapacity clenov kartelu spôsobit ujmu a specifickej váhy ich porusenia. 361 V tejto súvislosti treba spresnit, ze struktúra trhu nemôze byt ovplyvnená len vtedy, ked vztahy medzi podnikmi zverujú jednému z nich riadiacu právomoc alebo úplnú kontrolu sútazného správania iných subjektov, ako je to v prípade hospodárskych jednotiek. Sila podniku na trhu môze tiez presahovat jeho vlastný trhový podiel, ak udrzuje stále vztahy s inými podnikmi, v rámci ktorých je schopný neformálne vykonávat faktický vplyv na ich konanie. Tak je to aj vtedy, ked výsledkom existujúcich vztahov medzi podnikmi je obmedzenie alebo vylúcenie hospodárskej sútaze medzi nimi (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 99 az 103). Skutocnost, ze uvedené vztahy nemajú takú povahu, aby odôvodnili konstatovanie, podla ktorého sú dotknuté podniky súcastou rovnakého hospodárskeho subjektu, neznamená, ze Komisia nemôze na ne prihliadat a musí posúdit situáciu na trhu, akoby tieto vztahy neexistovali. 362 Naopak, konkrétne konanie rôznych clenov kartelu alebo stupen ich osobného zavinenia nie je ako taký urcujúci na úcely rozdelenia do kategórií. Konanie podniku iste môze byt indíciou o povahe vztahov, ktoré podnik udrzuje s inými podnikmi. Existencia specifického konania, akým je organizovanie výmeny informácií s inými podnikmi, alebo výslovné zaujatie stanoviska pocas stretnutí kartelu, ktorých cielom je hájit ich záujmy alebo ich zaväzovat, aby dodrziavali protisútazné dohody, vsak nie je nevyhnutná ani sama osebe postacujúca na odôvodnenie zohladnenia trhového podielu posledných uvedených podnikov pri posúdení sily prvého uvedeného podniku na trhu. Pri neexistencii stálych vztahov s podnikmi, s ktorými sú informácie vymienané alebo ktorých záujmy sú zastupované, totiz takéto konania nie sú na úcely zaradenia do kategórií urcujúce, avsak môzu byt prípadne zohladnené pri posudzovaní pritazujúcich a polahcujúcich okolností podla bodov 2 a 3 usmernení. 363 Dôvody, z ktorých Komisia vychádzala pri pripisovaní trhových podielov (pozri bod 356 vyssie), musia byt vykladané so zretelom na predchádzajúce úvahy. 364 Z tohto pohladu treba chápat odkaz uvedený v odôvodnení c. 516 a c. 517 napadnutého rozhodnutia týkajúci sa úlohy vrcholových institúcií ako zástupkýn ich sektorov a tvrdenia, ze medzi skupinami existovali dohody, ako vztahujúce sa v podstate na skutocnosti súvisiace s postavením vrcholovej institúcie, ako je ovplyvnovanie, ktoré táto institúcia môze vykonávat vo vztahu k clenom zoskupenia na základe svojej úlohy, a nie s úkonmi konkrétne urobenými zalobcami. To je potvrdené odôvodnením c. 58 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého: "Ide tu o preskúmanie osobitnej úlohy, ktorú zohrávajú vrcholové institúcie Erste (predtým GiroCredit), RZB a ÖVAG v 'sieti Lombard`. Táto úloha koordinovania a zastupovania ich príslusných skupín (zakotvená v historickej tradícii a dlhodobo plnená) priamo slúzila na dobré fungovanie uvedenej siete. Jednak vrcholové institúcie organizovali vzájomné výmeny informácií medzi Viednou a spolkovými krajinami v rámci týchto skupín a jednak hájili záujmy svojej vlastnej skupiny voci ostatným skupinám kartelu." 365 Komisia sa okrem toho opierala o objektívne skutocnosti viazuce sa na struktúru trhu, ked tvrdila, ze existujú "osobitné vztahy" vytvárajúce v sieti sporitelní "struktúru podobnú struktúre skupiny" (poznámka pod ciarou 21) a ze miestne banky Raiffeisen, napriek skutocnosti, ze nepodliehajú pokynom RZB ani regionálnych bánk, "udrzujú medzi sebou vztah obmedzenej hospodárskej sútaze" (poznámka pod ciarou 23). 366 V tomto kontexte odkaz na niektoré skutocnosti týkajúce sa správania zapadajú do opisu úlohy vrcholových institúcií. Výmeny informácií uvedené v napadnutom rozhodnutí sú totiz indíciou svedciacou o úlohe vrcholových institúcií a ich postavení v rámci zoskupení, zatial co pojem "zastupovanie" neodkazuje výlucne na konkrétne konanie, ale môze tiez byt chápaný v strukturálnom zmysle. 367 Pocas skúmania zalobných dôvodov centrálnych institúcií spochybnujúcich legalitu napadnutého rozhodnutia, kedze im priradilo trhové podiely bánk ich sektorov, Súd prvého stupna musí zohladnit predchádzajúce úvahy, ako aj mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení výsky pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59), a uskutocnit obmedzené súdne preskúmanie, zúzené na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnovania, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavného nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Nad rámec tohto preskúmania zákonnosti prislúcha Súdu prvého stupna posúdit, ci je opodstatnené, aby uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, pokial ide o pokutu ulozenú centrálnym institúciám. 368 Po prvé teda treba preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie respektovalo právo na obhajobu, ktoré patrí medzi procesné pravidlá, a ci je dostatocne odôvodnené, pokial ide o priradenie trhových podielov decentralizovaných bánk centrálnym institúciám. Po druhé zákonnost úvah, ktoré Komisiu viedli k tomuto priradeniu, bude preskúmaná vzhladom na osobnú povahu zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze. Po tretie bude treba analyzovat zalobné dôvody zalobcov zalozené na nedodrzaní usmernení, porusení zásady rovnosti a nezlucitelnosti prístupu Komisie v porovnaní s rozsudkom SCK a FNK/Komisia, uz citovaným v bode 345 vyssie. A napokon po stvrté preskúmanie sa bude týkat zalobných dôvodov zalobcov súvisiacich s vecnou správnostou skutkových zistení, z ktorých Komisia vychádzala, a otázky, ci so zretelom na úlohu centrálnych institúcií bolo pripísanie, ku ktorému pristúpila Komisia, odôvodnené. O práve na obhajobu a uvedenie odôvodnenia 369 Predovsetkým treba zamietnut zalobný dôvod, podla ktorého Komisia porusila právo na obhajobu zalobcov tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer priradit trhové podiely decentralizovaných sektorov centrálnym institúciám. Pokial ide o stanovovanie výsky pokút, podla ustálenej judikatúry totiz stací, aby Komisia vo svojom oznámení o výhradách výslovne uviedla, ze bude skúmat, ci treba dotknutým podnikom ulozit pokuty, a aby uviedla podstatné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako je závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo "bud úmyselne, alebo z nedbanlivosti" (rozsudok MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 21). Naopak, pokial Komisia uviedla skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozí svoj výpocet výsky pokút, nie je povinná spresnit spôsob, akým pouzije kazdú z týchto okolností na urcenie výsky pokuty. Okrem toho podniky majú dodatocnú záruku, pokial ide o urcenie výsky pokút, kedze Súd prvého stupna má neobmedzenú právomoc a môze okrem iného zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, body 199, 200 a 206). V danom prípade Komisia uviedla v oznámení o výhradách, ze RZB, Erste a ÖVAG sú vrcholovými institúciami ich príslusných sektorov. Toto uvedenie bolo dostatocné na to, aby boli dodrzané práva na obhajobu zalobcov v tomto ohlade. 370 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody uvádzané spolocnostami Erste a ÖVAG, podla ktorých oznámenie o výhradách neobsahovalo dostatocné údaje, pokial ide o poskytovanie informácií v rámci ich sektorov a pokial ide o zastupovanie decentralizovaných bánk týmito centrálnymi institúciami, musia byt takisto zamietnuté. Odkaz na tieto skutocnosti v napadnutom rozhodnutí je totiz súcastou analýzy efektívnej kapacity vrcholových institúcií narusit hospodársku sútaz na úcely zaradenia do kategórií. V tomto kontexte predstavujú indície, ktorých cielom je objasnit úlohu vrcholových institúcií, ktorá, pokial ide o nu, bola uvedená v oznámení o výhradách. Naopak, tieto skutocnosti nemajú nijaký samostatný vplyv na posúdenie závaznosti porusenia, ktorá, ako to uz bolo uvedené, bola urcená na základe povahy porusenia so zretelom na význam bankového sektora pre celé hospodárstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, body 158 a 159). Komisia teda nebola povinná na ne odkazovat v oznámení o výhradách. 371 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení, treba konstatovat, ze údaje, pokial ide o dôvody pripísania trhových podielov decentralizovaných zoskupení, uvedené v odôvodneniach c. 516 a c. 518 napadnutého rozhodnutia, stacia, aby umoznili zalobcom hájit svoje práva a Súdu prvého stupna vykonat svoje preskúmania. Z odôvodnení c. 516 a c. 518 totiz vyplýva, ze Komisia mala v úmysle zohladnit hospodársku realitu tvorenú postavením centrálnych institúcií v rámci decentralizovaných bankových sietí a vplyv, ktorý mohli uplatnovat na banky ich sektorov, aby posúdila efektívnu kapacitu týchto institúcií narusit hospodársku sútaz. Na úcely vysvetlenia, preco efektívna kapacita týchto institúcií narusit hospodársku sútaz zodpovedá kapacite celku decentralizovaných sektorov, odôvodnenie c. 517 odkazuje na prispenie centrálnych institúcií k úcinnosti "siete Lombard", na zastupovanie záujmov sektorov uvedenými institúciami a na vnímanie ostatnými úcastníkmi okrúhlych stolov, ktorí podla napadnutého rozhodnutia povazovali centrálne institúcie za zástupkyne sektorov. Nezávisle od toho, ci tieto úvahy odôvodnujú prístup Komisie, uvádzajú dostatocne jasne dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze môze zaujat tento prístup. O zákonnosti prístupu Komisie, pokial ide o osobnú povahu zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze 372 V súlade so zásadou, podla ktorej má zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze osobnú povahu, môze byt fyzická alebo právnická osoba sankcionovaná len za skutky, ktoré sú jej osobne vytýkané (pozri bod 333 vyssie). 373 Najprv treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie nepripísalo vrcholovým institúciám protiprávne konanie bánk ich sektorov, ale ze ich sankcionovalo za ich vlastné konanie, urcené v závislosti od kapacity spôsobit skodu hospodárskej sútazi a od konkrétneho dopadu ich porusenia a vyplývajúce z postavenia, ktoré majú v rámci decentralizovaných bankových sektorov (pozri body 355 az 366 vyssie). 374 Kedze Komisia nepripísala vrcholovým institúciám nijaké protiprávne konanie decentralizovaných bánk, nie je v danom prípade relevantné, ci vztahy existujúce medzi clenmi takého bankového zoskupenia umoznujú kvalifikovat ho ako hospodársku jednotku. Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod, podla ktorého je jej prístup nezlucitelný s osobnou povahou zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze, nie je dôvodný. 375 Zalobcovia v tomto kontexte Komisii vytýkajú, ze zvolila nekoherentný prístup, ktorý spôsobuje dvojitú sankciu, kedze ulozila individuálne sankcie dvom institúciám, ktoré sú súcastou decentralizovaných sektorov, v ktorých zistila porusenie. Ide jednak o RLB, ktorá je súcastou sektora Raiffeisen, a jednak o EÖ, ktorá bola pred svojou fúziou s vrcholovou institúciou GiroCredit, z ktorej vznikla Erste, jednou z decentralizovaných bánk zoskupenia sporitelní (pozri bod 319 vyssie). 376 Uplatnením tohto zalobného dôvodu vrcholové institúcie v podstate tvrdia, ze Komisia tým, ze rozhodla rozdelit clenov kartelu do kategórií podla ich trhových podielov, bola povinná prikrocit k predbeznému stanoveniu celkovej hornej hranice pre pokutu, zodpovedajúcej 100 % trhových podielov clenov kartelu, a následne rozdelit tento celok medzi sankcionované podniky v závislosti od ich jednotlivých trhových podielov. Súdny dvor a Súd prvého stupna uznali, ze taký prístup je zlucitelný s individuálnym stanovením sankcie (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, Boehringer/Komisia, 45/69, Zb. s. 769, body 55 a 56, a z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 52 a 53; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1572). Tento prístup vsak nemôze byt povazovaný za jediný prijatelný. Jediná záväzná horná hranica, ktorú totiz Komisia musí dodrzovat pri stanovení pokút, vyplýva z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a odkazuje individuálne na kazdý podnik, ktorý sa podielal na porusení. Komisia teda najmä môze, ako to urobila v usmerneniach, uprednostnit prístup, ktorý zobral za východiskový bod závaznost individuálneho porusenia kazdého podniku posúdenú v závislosti od jeho sily na trhu. 377 Ako uz bolo uvedené v bode 361 vyssie, sila na trhu a kapacita podniku narusit hospodársku sútaz môzu byt vyssie ako tie, ktoré vyplývajú priamo z jeho individuálneho trhového podielu, z dôvodu neformálnych vztahov, ktoré udrziava s inými subjektmi, aj ked mu tieto vztahy neposkytujú úplnú kontrolu správania týchto subjektov na trhu. Pri existencii takých vztahov zodpovednost iných subjektov nie je dotknutá zohladnením neformálneho vplyvu, ktorý je schopný tento podnik uplatnovat na ich konanie. Z toho vyplýva, ze nie je protiprávne, v súvislosti s individuálnym stanovením sankcie kazdému podniku, ktorý sa podielal na porusení, sankcionovat vrcholovú institúciu vzhladom na dopad jej porusenia vyplývajúci z jej vplyvu, ktorý môze mat na decentralizované banky, ako aj posledné uvedené banky za porusenie, ktorého sa dopustili ony samy. 378 Vzhladom na to, ze prístup Komisie tak spocíva v sankcionovaní kazdého z adresátov napadnutého rozhodnutia za jeho vlastné konanie, nemôze byt tento prístup kvalifikovaný ako nekoherentný a bankám nie je ulozená ziadna dvojitá sankcia. Z toho vyplýva, ze je opodstatnené odmietnut tiez výhradu vznesenú RZB, podla ktorej Komisia stanovila sankciu za konanie decentralizovaných bánk bez poskytnutia moznosti bránit sa. 379 Rovnako vzhladom na to, ze vrcholové institúcie neboli sankcionované za konanie decentralizovaných bánk, nie je zákonnost prístupu zvoleného Komisiou závislá od moznosti kazdej vrcholovej institúcie rozrátat medzi decentralizované banky náklady pokuty, ktorá jej bola ulozená. 380 Z toho tiez vyplýva, ze výhrada, podla ktorej sa Komisia pokúsila anulovat úcinky svojho rozhodnutia nepostihovat vsetky banky, ktoré sa zúcastnovali na okrúhlych stoloch, nie je dôvodná. Skutocnost, ze Komisia nezacala konanie proti niektorým podnikom, ktoré sa podielali na karteli, alebo ze im neulozila sankciu, nemôze sama osebe zabránit pripísaniu trhových podielov týchto podnikov iným clenom kartelu, ak je také pripísanie nevyhnutné na úplné postihnutie sily posledných uvedených na trhu vzhladom na hospodársku realitu. O ostatných zalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti prístupu Komisie - O zlucitelnosti prístupu Komisie s usmerneniami 381 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry medzi aspekty posúdenia závaznosti porusenia môzu, podla okolností prípadu, patrit objem a hodnota tovarov, ktoré sú predmetom porusenia, ako aj velkost a hospodárska sila podniku (rozsudky MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 120, a IAZ a i./Komisia, uz citovaný v bode 376 vyssie, bod 52). To vsak v nijakom prípade neznamená, ze Komisia nemá právo priznat pocas urcovania závaznosti porusenia prednost povahe tohto porusenia vo vztahu k velkosti podnikov (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 411). V danom prípade, ako to uz bolo zdôraznené v bodoch 356 a 370 vyssie, bola kritériom pouzitým na urcenie závaznosti porusenia jeho povaha, kedze kritérium trhových podielov zalobcov slúzilo podla odôvodnenia c. 519 napadnutého rozhodnutia len v odlisnom neskorsom stádiu ich zaradenia do kategórií v súlade s bodom 1 A siestym odsekom usmernení. Z úvah uvedených v bodoch 360 a 361 vyssie vyplýva, ze Komisia má právo vziat v tomto poslednom uvedenom stádiu do úvahy vztahy, ktoré subjekty dopústajúce sa porusenia udrzujú s ostatnými podnikmi. Zalobný dôvod, podla ktorého sporné pripísanie nemôze byt odôvodnené odkazom na efektívnu kapacitu vrcholových institúcií spôsobit skodu spotrebitelom, teda nemôze byt prijatý. 382 Dalej treba uviest, ze výhrada vznesená RZB, podla ktorej napadnuté rozhodnutie porusuje usmernenia tým, ze povazuje nevyhnutnost dostatocne odradzujúcej povahy pokút za samostatný dôvod pripísania trhových podielov, nie je skutkovo podlozená. Ako bolo totiz uvedené v bodoch 364 az 366 vyssie, Komisia zalozila toto pripísanie hlavne na úlohe vrcholových institúcií. Za týchto podmienok ani vseobecný odkaz na odradzujúcu povahu pokuty v odôvodnení c. 515 napadnutého rozhodnutia, ani odkaz nachádzajúci sa v odôvodnení c. 518, ktorý je súcastou kontextu zohladnenia hospodárskej reality na posúdenie efektívnej kapacity bánk narusit hospodársku sútaz a specifickej váhy porusenia, neprekracujú zohladnenie odradzujúcej povahy pokút, ako je uvedené v bode 1 A stvrtom odseku usmernení. Kedze totiz odradenie predstavuje úcel pokuty, poziadavka zabezpecit odradenie predstavuje vseobecnú poziadavku, ktorou sa musí Komisia riadit pocas celého stanovovania pokuty. 383 Pokial ide o zalobný dôvod RZB, podla ktorého zohladnenie trhových podielov zoskupení nie je nevyhnutné na to, aby bol zabezpecený dostatocne odradzujúci úcinok, pokial ide o nu, treba uviest, ze poziadavka zabezpecit pokutám dostatocne odradzujúcu povahu nezávisí od existencie pravdepodobnosti recidívy zo strany subjektov, ktoré sa dopustili porusenia. Aj ked adresáti napadnutého rozhodnutia nezamýslali opakovat konanie podobné tomu, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí, odradzujúci úcinok sankcií stanovených len vo vztahu k trhovým podielom vrcholových institúcií, ako sú obchodné banky, sa totiz môze ukázat nedostatocným vo vztahu k skode, ktorú ich porusenia môzu spôsobit. Okrem toho je oprávnené, aby Komisia brala do úvahy odradzujúci úcinok svojho rozhodnutia vzhladom na iné podniky, ktoré sa prípadne nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou vrcholových institúcií. Napokon zalobný dôvod RZB, podla ktorého Komisia porusila povinnost odôvodnenia z dôvodu, ze neuviedla v napadnutom rozhodnutí úvahy, ktoré sa vztahujú k takému odradzujúcemu úcinku zo vseobecného hladiska, nie je dôvodný. Relevantnost tohto aspektu odradzujúcej povahy je totiz zjavná a osobitné úvahy na túto tému neboli nevyhnutné na to, aby bolo RZB umoznené v tomto bode spochybnit napadnuté rozhodnutie ani aby bolo Súdu prvého stupna umoznené vykonat svoje preskúmanie, ktoré sa toho týka. 384 Takisto treba v tomto kontexte odmietnut tvrdenie ÖVAG-u, podla ktorého rozdelenie do kategórií musí zohladnit iba velkost podnikov, ako aj to, ze odradzujúca povaha nie je v rámci toho relevantná. Zohladnenie velkosti podnikov a zaradenie do kategórií sú totiz stanovené predovsetkým na to, aby bola pokutám zabezpecená dostatocne odradzujúca povaha. 385 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalobcov, ktorých cielom je uplatnit, ze prístup Komisie je v rozpore s usmerneniami, nemôzu byt prijaté. - O údajnom porusení zásady rovnosti 386 Pokial ide o výhradu, podla ktorej Komisia porusila zásadu rovnosti tým, ze nesprávne postavila decentralizované sektory na úroven velkých centralizovaných bánk, treba uviest, ze v rozsahu, v akom bola osobná povaha zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze dodrzaná, prislúcha Komisii v súlade s usmerneniami posúdit, ci zohladnenie hospodárskej reality odôvodnuje priradenie hospodárskej sily ich sektorov vrcholovým institúciám. S výhradou výkonu svojej neobmedzenej právomoci môze Súd prvého stupna preskúmat toto posúdenie len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. Avsak také nesprávne posúdenie nie je preukázané. 387 Pokial ide o zalobný dôvod ÖVAG-u zalozený na popretí výmeny informácií medzi BA-CA a niektorými bankami, v ktorých má BA-CA majetkovú úcast, Komisia správne poukazuje na to, ze zaradenie BA-CA do príslusnej kategórie by sa nezmenilo, keby jej boli priradené trhové podiely dotknutých bánk. - O rozsudku SCK a FNK/Komisia 388 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého pripísanie trhových podielov centrálnym institúciám je v rozpore s rozsudkom SCK a FNK/Komisia, uz citovaným v bode 345 vyssie, treba uviest, ze v tejto veci Súd prvého stupna rozhodol, ze posúdenie primeranosti pokuty ulozenej podniku (pri dodrzaní limitov clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17) sa musí uskutocnit vo vztahu k obratu tohto podniku, bez zohladnenia obratu iných podnikov udrzujúcich s ním obchodné vztahy, pokial nie je mozné kvalifikovat celok ako zdruzenie podnikov. Kedze zalobcovia nespochybnujú primeranú povahu pokuty, ktorá im bola ulozená vo vztahu k ich vlastnému obratu, ich zalobný dôvod zalozený na rozsudku SCK a FNK/Komisia musí byt zamietnutý ako neúcinný. O zalobných dôvodoch týkajúcich sa skutkových zistení a posúdenia úlohy centrálnych institúcií 389 Pokial ide o správnost skutkových zistení, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie, zalobcovia Komisii vytýkajú najmä to, ze nepodala dôkaz o niektorých konaniach, na ktoré sa vztahuje odôvodnenie c. 517 napadnutého rozhodnutia, teda o výmenách informácií (Erste a ÖVAG) a o zastupovaní decentralizovaných bánk v rámci okrúhlych stolov (RZB a Erste). 390 Naopak, svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa nezávislosti decentralizovaných bánk, struktúry sektorov a úloh centrálnych institúcií zalobcovia nespochybnujú konkrétne skutkové zistenia týkajúce sa úlohy týchto institúcií v rámci sektorov uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale v podstate napádajú posúdenie, ktoré podala Komisia v súvislosti s touto úlohou a s dôsledkami, ktoré z nej treba vyvodit, pokial ide o posúdenie ich sily na trhu. 391 Pri skúmaní týchto zalobných dôvodov prislúcha Súdu prvého stupna na jednej strane overit z dôvodu preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ci sa Komisia v tomto ohlade dopustila nesprávnych skutkových zistení alebo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Na druhej strane je Súd prvého stupna príslusný posudzovat v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá mu je priznaná clánkom 229 ES a clánkom 17 nariadenia c. 17, primeranost výsky pokút. Toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie dodatocných informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí sa ako také nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (rozsudok zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 330 vyssie, body 38 az 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 215). 392 V tomto ohlade sú existujúce vztahy medzi centrálnymi institúciami vsetkých troch sektorov a decentralizovanými bankami opísané najmä v rozsudku Ústavného súdu Rakúska z 23. júna 1993, predlozenom Komisiou v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna. 393 Ústavný súd, ktorému bola predlozená zaloba miestnej (alebo primárnej) banky Raiffeisen proti ustanoveniu vtedy platného zákona o úverových institúciách, ukladajúcemu decentralizovaným bankám zdruzeným do centrálnej institúcie v rámci "sektorovej siete" (sektoraler Verbund) mat hotovostné rezervy v urcitej výske v centrálnej institúcii, najskôr uvádza, ze vstup bánk do takej siete je dobrovolný a ze existujú pocetné právne vztahy medzi clenmi siete a centrálnou institúciou zalozené na práve obchodných spolocností, druzstiev a zdruzení, ako aj na ich stanovách. Vysvetluje, ze táto siet, ktorá je úzko zviazaná právami a povinnostami, sa vyvíjala v priebehu mnohých desatrocí, co platí tak pre sektor Raiffeisen, dotknutý jeho rozsudkom, ako aj pre ludové banky a sporitelne. Ústavný súd tvrdí, ze zákonodarcovi je dovolené zohladnit situáciu, tak ako vyplýva z tohto vývoja, a vychádzat zo zásady, ze partneri, ktorí sú pridruzení k tejto sieti, chcú na základe filozofie spolupráce spolocne a optimálne pre obidve strany naplnat svoje paralelné záujmy. Zdôraznuje, ze cielom ustanovenia, ktoré je predmetom sporu, je zvlást chránit právnu a hospodársku samostatnost "primárnych bánk" a súcasne minimalizovat nevýhody spojené so spravovaním cinností hospodárskych subjektov s obmedzenou alebo velmi obmedzenou velkostou. Ústavný súd dalej uvádza, ze cielom uvedeného ustanovenia je nielen zabezpecit obstaranie dostatocných hotovostných prostriedkov, ale ze sa k tomu pripája aj "zákonná záruka sektorového zoskupenia centrálnym subjektom". Ústavný súd pokracuje tvrdením, ze oba tieto ciele zretelne vychádzajú zo vseobecného záujmu a odôvodnujú napadnutú právnu úpravu tým viac, ze vo viacerých ohladoch zoskupenie rucí za cinnost mnohých mensích financných institúcií, co zodpovedá poziadavkám moderného hospodárskeho zivota a snahám zákonodarcu, ktoré z nich vyplývajú. 394 Zalobcovia nepreukázali, ze tento opis úlohy centrálnych institúcií a ich vztahov s decentralizovanými bankami nebol presný alebo ze situácia pocas obdobia trvania porusenia bola výrazne iná v porovnaní so situáciou, ku ktorej sa viaze rozsudok Ústavného súdu. Samozrejme, zalobcovia na pojednávaní uviedli v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna, ze nový zákon o bankovom systéme bol prijatý roku 1994, cize po vyhlásení rozsudku Ústavného súdu a pred obdobím trvania porusenia. Neposkytli vsak nijaký konkrétny údaj týkajúci sa prípadných rozdielov medzi týmto novým zákonom a predchádzajúcou právnou situáciou, ktoré by mohli byt relevantné na posúdenie úlohy centrálnych institúcií na úcely prejednávaných vecí. 395 So zretelom na úlohu centrálnych institúcií a ich vztahy s decentralizovanými bankami, tak ako boli zhodnotené najvyssím súdom dotknutého clenského státu na základe údajov poskytnutých vládou tohto státu, je opodstatnené povazovat banky vsetkých troch zoskupení za prepojené medzi sebou takým spôsobom, ze bolo v kazdom ohlade vylúcené hodnotit ich ako sútaziacich na trhu a ze mali spolocné ciele, na ktorých sledovanie slúzili vrcholové institúcie. 396 RZB a Erste, samozrejme, tvrdia, ze medzi decentralizovanými bankami existuje hospodárska sútaz, kedze sú prítomné na rovnakých trhoch. 397 RZB vsak uznáva, ze decentralizované banky sektora Raiffeisen sa usadili na rôznych trhoch a na rôznych miestach. Pokial ide o sektor Raiffeisen, Ústavný súd okrem iného uviedol, ze treba "zohladnit... osobitné moznosti na trhu, ktoré mohli byt vyuzité clenmi spojenými v rámci zoskupenia len vdaka spolocnému pôsobeniu v hospodárskom zivote na úrovni celého Rakúska a za jeho hranicami, co umoznovalo znásobovat výhody tak regionálneho pôsobenia, ako aj regionálneho a nadregionálneho zastúpenia". Komisia navyse predlozila výnatky z výrocnej správy RZB za rok 2000, v ktorej sama RZB opisuje "bankové zoskupenie Raiffeisen", ako keby tvorilo jeden a ten istý podnik. 398 Erste naopak spresnuje, ze existovalo 17, ci dokonca 29 miest, kde GiroCredit a ona sama boli prostredníctvom svojich dcérskych spolocností v priamej hospodárskej sútazi s clenmi zoskupenia sporitelní a ze na viacerých miestach bolo prítomných niekolko sporitelní a spolu sútazili. 399 Toto tvrdenie vsak nie je nezlucitelné s existenciou vztahov strukturálnej povahy medzi institúciami decentralizovaných sektorov a centrálnymi institúciami, na ktorej je zalozená koncepcia Komisie, podla ktorej hospodárska sútaz na rakúskom bankovom trhu prebieha medzi obchodnými bankami (Aktienbanken) a tromi "sektormi" sporitelní, bánk Raiffeisen a ludových bánk. Táto koncepcia tvorí základ nielen napadnutého rozhodnutia, ale takisto rozhodnutí, v ktorých sa Komisia vyslovila o koncentráciách na tomto trhu [pozri najmä rozhodnutia Komisie zo 7. novembra 2000, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom (vec COMP/M.2140 - BAWAG/PSK), a zo 14. novembra 2000, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom (vec COMP/M.2125 - Hypovereinsbank/Bank Austria) [neoficiálny preklad], Ú. v. ES C 362, s. 7]. Nie je totiz vylúcené, ani v prípade obchodnej banky pôsobiacej na miestnych trhoch prostredníctvom svojich dcérskych spolocností, ze existuje urcitá hospodárska sútaz medzi dcérskymi spolocnostami takej banky usadenými na rovnakom mieste. 400 Dalej z rozsudku Ústavného súdu vyplýva, ze jednou z funkcií centrálnych institúcií je poskytovat bankám ich sektorov sluzby, pokial ide o funkcie, ktoré tieto banky nemôzu zabezpecovat samy z dôvodu ich malej velkosti a z nedostatku vlastných prostriedkov, a ze táto funkcia nie je nezlucitelná s nezávislostou decentralizovaných institúcií sektora, ale jej cielom je naopak zarucit ich samostatnost. Vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna Erste a ÖVAG potvrdili, ze takú funkciu vykonávali. RZB naopak uznala, ze v minulosti mala takú funkciu, ale poprela, ze by to tak bolo aj teraz, a najmä tvrdila, ze regionálne banky uz od 80. rokov minulého storocia takéto sluzby nepotrebujú. Toto tvrdenie je vsak nezlucitelné s opisom fungovania centrálnych institúcií v rozsudku Ústavného súdu, ktorý je z roku 1993 a ktorý sa konkrétnejsie týka sektora Raiffeisen. V tejto súvislosti Ústavný súd uviedol predovsetkým niektoré také poskytovania sluzieb upravené v stanovách dotknutej regionálnej banky Raiffeisen, ako je pomoc a poradenstvo clenom týkajúce sa hospodárskych otázok, úcast v zárucných institúciách, ktorých cielom je chránit clenov siete, ako aj ich klientov, a zastupovanie záujmov clenov. Okrem toho v spomínanej výrocnej správe RZB za rok 2000 bolo uvedené, ze táto banka plnila "centrálne funkcie poskytovania sluzieb" v rámci zoskupenia. Za týchto podmienok treba vychádzat z toho, ze úloha centrálnych institúcií bola charakterizovaná najmä funkciami poskytovania sluzieb, ktorých cielom bolo umoznit clenom decentralizovaných sietí vykonávat bankovú cinnost napriek ich neraz obmedzenej velkosti. 401 S ohladom na vsetky tieto skutocnosti treba uviest, ze vztahy existujúce medzi clenmi bankových zoskupení mohli vplývat na struktúru trhu. Tieto skutocnosti okrem iného preukazujú, ze pre postavenie vrcholových institúcií bolo príznacné, ze na stretnutiach najdôlezitejsích okrúhlych stolov, na ktorých sa pravidelne zúcastnovali, zohrávali úlohu zástupkýn svojich sektorov, na ktorých väcsina clenov, s výnimkou RBW a NÖ-Hypo, nebola prítomná. 402 V tejto súvislosti treba uviest, ze pojem "zastupovanie" má byt v danom kontexte chápaný v hospodárskom zmysle, a nie striktne právne v zmysle obcianskeho práva. Tento pojem znamená, tak ako je to uvedené v odôvodnení c. 517 napadnutého rozhodnutia, zastupovanie hospodárskych záujmov celého sektora. Naopak otázka, ci centrálne institúcie mali právomoc právne zaväzovat decentralizované banky, nie je v tomto kontexte relevantná, kedze právne platný "záväzok" decentralizovaných bánk voci iným clenom kartelu nie je v dôsledku clánku 81 ods. 2 ES v nijakom prípade myslitelný. 403 V tejto súvislosti takisto nie je relevantné, ci zastupovanie záujmov zoskupení bolo súcastou funkcií, ktoré bolo zverené centrálnym institúciám zákonom, prípadne ich stanovami, alebo ci táto úloha bola zverená zdruzeniam, ktorých sú institúcie rôznych zoskupení clenmi (Österreichischer Raiffeisenverband, Sparkassenverband a Österreichischer Genossenschaftsverband). Vzhladom na dôlezitú a centrálnu úlohu, ktorú plnili vrcholové institúcie v rámci svojich príslusných zoskupení, bola totiz ich úcast na hlavných okrúhlych stoloch ostatnými bankami nevyhnutne vnímaná nielen ako úcast obchodných bánk, ale aj ako úcast sektorov ako takých. Je to tak o to viac, ze rozhodnutia väcsiny hlavných okrúhlych stolov sa týkali bankových sluzieb, ktoré mali mensí význam pre vlastnú obchodnú cinnost vrcholových institúcií, pricom predstavovali hlavnú cast cinností decentralizovaných bánk. Navyse tieto okrúhle stoly vysielali "signály", ktorých cielom bolo usmernit rozhodnutia regionálnych a miestnych okrúhlych stolov. Za týchto podmienok je nepodstatné, ci zástupcovia vrcholových institúcií v rámci okrúhlych stolov plnili pocas týchto rokovaní také konkrétne úkony "zastupovania" decentralizovaných bánk, ako sú urobené vyhlásenia alebo prevzaté záväzky v mene uvedených bánk. V dôsledku toho je opodstatnené zamietnut ako neúcinné zalobné dôvody zalobcov zalozené na tom, ze také konania nie sú podlozené listinnými dôkazmi. 404 Súd prvého stupna zastáva názor, ze z dôvodov uz opísaných vztahov správne posúdenie efektívnej kapacity vrcholových institúcií spôsobit znacnú skodu a správne posúdenie specifickej váhy ich protiprávneho konania si vyzaduje zohladnenie nielen ich vlastných trhových podielov ako obchodných bánk, ale takisto trhových podielov decentralizovaných bánk. 405 Funkcie poskytovania sluzieb a pomoci opísané vyssie totiz znamenajú, ze odborné posúdenie nevyhnutné pre operácie, ktoré prekracovali rámec bezných bankových sluzieb z dôvodu ich obtaznosti, významu alebo výnimocnej povahy, bolo sústredené vo vrcholových institúciách. Decentralizované banky, ktoré nemali k dispozícii rovnocenné odborné posúdenie, museli teda dôverovat údajom pochádzajúcim od vrcholových institúcií, ked prijímali rozhodnutia o otázkach prekracujúcich riadenie bezných bankových operácií. Za týchto podmienok zodpovedné osoby decentralizovaných bánk mohli byt lahko dovedené k napodobnovaniu protiprávneho konania svojich vrcholových organizácií bez toho, aby si robili prílisné starosti s jeho zákonnostou, ibaze by mali konkrétne obchodné dôvody na odlisné konanie. Pristúpenie vrcholových institúcií ku kartelu mohlo teda vyvolat u zodpovedných osôb bánk patriacich do zoskupení dojem, ze úcast na dohodách je konanie ziaduce v záujme celého zoskupenia, odporúcané instanciami, ktoré majú k dispozícii rozsiahlejsie odborné posúdenie a lepsie informácie, a ze je vhodné sa tak správat bez toho, aby to znamenalo nerozumné nebezpecenstvo. Podstatne tak ulahcilo rozhodnutie zodpovedných osôb decentralizovaných bánk takisto sa zúcastnit na dohodách. Naopak, nepristúpenie vrcholových institúcií ku kartelu by signalizovalo decentralizovaným bankám, ze akékolvek protisútazné správanie, ku ktorému sa mohli zaviazat v rámci "siete Lombard" na miestnej alebo regionálnej úrovni, spadá výlucne do ich vlastnej zodpovednosti a nie je schválené vrcholovou institúciou. V tejto súvislosti je tazko predstavitelné, ze by sa decentralizované banky systematicky zúcastnovali na miestnych alebo regionálnych rokovaniach, ak by sa vrcholové institúcie nezúcastnovali na okrúhlych stoloch, ktoré sa schádzali vo Viedni. 406 Ak aj vplyv správania vrcholových institúcií na správanie clenov ich zoskupení mohol byt posilnený takými tokmi informácií medzi centrálnou institúciou a decentralizovanými institúciami, aké boli pripustené spolocnostou RZB, existencia takých výmen nie je v tomto ohlade rozhodujúca. Nie je totiz dôlezité, akým spôsobom boli decentralizované banky informované o dohodách, na ktorých sa zúcastnovali vrcholové institúcie, kedze táto úcast je v spojení s postavením centrálnej institúcie v rámci sektora, ktorá mohla ovplyvnit sútazné správanie decentralizovaných bánk v zmysle opísanom v predchádzajúcom bode. Z toho vyplýva, ze tvrdenia spolocností Erste a ÖVAG, podla ktorých také výmeny informácií nie sú v ich prípade preukázané, musia byt odmietnuté ako irelevantné. 407 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vztahy existujúce medzi vrcholovými institúciami a decentralizovanými bankami ich zoskupení poskytli vrcholovým institúciám ovela väcsiu hospodársku silu, nez aká vyplýva z ich trhových podielov ako komercných bánk, ktorá zodpovedá trhovému podielu celého príslusného zoskupenia. 408 Za týchto podmienok nemôzu byt zalobné dôvody zalobcov proti posúdeniu skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí v tomto ohlade prijaté. Záver 409 Z toho vyplýva, ze nijaký zo zalobných dôvodov smerujúcich proti pripísaniu trhových podielov decentralizovaných sektorov centrálnym institúciám nemôze byt prijatý. 3. O odôvodnení zaradenia do kategórií a o stanovení východiskových súm pokút (veci T-260/02, T-261/02, T-263/02 a T-264/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 410 BA-CA, BAWAG, PSK a Erste tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, co sa týka zaradenia do kategórií. Po prvé Komisii vytýkajú, ze neuviedla kritériá, ktoré v tomto ohlade prijala. Po druhé uplatnujú, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje overit stanovenie trhových podielov, na základe ktorých bolo uskutocnené zaradenie do kategórií. BAWAG a PSK najmä zdôraznujú, ze ani obdobie, ktoré Komisia povazovala za relevantné, ani zdroje, o ktoré sa opierala, ani zohladnená metóda výpoctu na základe trhových podielov na rôznych trhoch a ani podiel na globálnom trhu jasne nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia. PSK okrem iného tvrdí, ze Komisia stanovila samostatné východiskové sumy pre nu a pre PSK-B (pozri bod 12 vyssie) bez uvedenia ich príslusných trhových podielov. 411 Okrem toho BA-CA, BAWAG a PSK zastávajú názor, ze stanovenie východiskových súm pre rôzne kategórie nie je dostatocne odôvodnené, najmä pokial ide o metódu stanovenia a prijaté kritériá. 412 Komisia zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Pokial ide o zalobný dôvod, podla ktorého trhové podiely PSK a PSK-B neboli uvedené samostatne, Komisia dodáva, ze banky poznajú svoje vlastné trhové podiely a môzu si overit správnost napadnutého rozhodnutia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 413 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, autora aktu tak, aby umoznili dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná vzhladom na okolnosti danej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky dôlezité právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie zodpovedá poziadavkám kladeným clánkom 253 ES, musí byt posudzovaná vzhladom nielen na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 63). 414 Co sa týka stanovenia pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, body 38 az 47; pozri tiez rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 376 vyssie, body 1522 a 1525). Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu pokuty, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75). 415 V danom prípade údaje, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie, umoznili zalobcom vzniest viacero zalobných dôvodov zalozených na protiprávnej podstate, pokial ide o okolnosti stanovenia týkajúce sa ich zaradenia do kategórií. Komisia totiz uviedla jednak to, ze toto zaradenie bolo uskutocnené v závislosti od trhových podielov (odôvodnenie c. 519), a jednak to, aké boli podla jej výpoctov trhové podiely adresátov napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 9). Pritom rakúske banky poznajú svoje vlastné trhové podiely, ktoré si môzu vypocítat na základe výpisov mesacne uverejnovaných OeNB a svojho vlastného obratu. Takze skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie uviedlo len ciastocne (v poznámkach pod ciarou 17 a 522) zvlástne zdroje, z ktorých Komisia získala císelné údaje, o ktoré sa opierala, a ze nevysvetlila metódu stanovenia uplatnenú na urcenie trhových podielov a na zaradenie bánk do kategórii, nebola prekázkou obhajoby týchto bánk. To platí takisto pre samostatné neuvedenie trhových podielov PSK a PSK-B, ktoré nezabránilo PSK podrobne spochybnit tento aspekt napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o zaradenie do kategórií. 416 Co sa týka stanovenia východiskovej sumy pokút, tie sú císelným vyjadrením rozdelenia do kategórií uskutocneným v napadnutom rozhodnutí, co postacuje na odôvodnenie ich relatívneho významu (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 376 vyssie, bod 1555). Pokial ide o odôvodnenie týchto súm v absolútnom vyjadrení, je opodstatnené uviest, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrzovania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Martinelli/Komisia, uz citovaný v bode 367 vyssie, bod 59). Navyse je dôlezité vylúcit, aby pokuty boli hospodárskymi subjektmi lahko predvídatelné. Nie je teda mozné pozadovat, aby Komisia poskytla v tomto ohlade iné aspekty odôvodnenia nez tie, ktoré sa týkajú závaznosti porusenia. 417 Zalobné dôvody týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zaradenie do kategórií a stanovenie východiskových súm pokút, nie sú teda dôvodné. 4. O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania (veci T-261/02, T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 418 BAWAG a PSK zastávajú názor, ze je v rozpore zo zásadou rovnosti, ze boli zaradené, kazdá s trhovým podielom 5 %, do tretej kategórie spolu so spolocnostami ÖVAG a Erste, ktoré majú kazdá trhový podiel 7 %. BAWAG zdôraznuje, ze tento rozdiel 40 % v relatívnom vyjadrení je velmi blízky rozdielu medzi ÖVAG-om a CA (42,9 %), zaradeným do rôznych kategórií. Podla spolocností BAWAG, ÖVAG a NÖ-Hypo vymedzenie medzi kategóriami nemôze byt odôvodnené vo vztahu k rozdielom medzi trhovými podielmi v absolútnom vyjadrení, kedze urcujúce sú rozdiely v relatívnom vyjadrení. 419 BAWAG a PSK okrem toho zastávajú názor, ze sú znevýhodnené v porovnaní s BA-CA a Erste, ktorých trhové podiely sú 5-krát, alebo aj 6-krát vyssie ako ich, pricom ich pokuty sú len 4-krát az 5-krát vyssie. 420 ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze zaradenie do kategórií nezohladnuje dostatocne rozdiel medzi obratom a trhovými podielmi podnikov zaradených do stvrtej a piatej kategórie, ktorý je ovela väcsí nez rozdiely medzi ostatnými kategóriami, a ani rozdiely vo velkosti podnikov zaradených do tejto poslednej kategórie. Okrem toho pozadujú, aby zaradenie do kategórií bolo uskutocnené samostatne pre ÖVAG (ktorej trhový podiel je mensí nez 1 %) a samostatne pre zoskupenie ludových bánk (ktorých trhový podiel je priblizne 4 %), co by podla nich malo za následok zaradenie zoskupenia do stvrtej kategórie a ÖVAG-u do poslednej. Zastávajú názor, ze Komisia postupovala týmto spôsobom v prípade Erste. 421 Komisia upozornuje, ze trhové podiely podnikov zaradených do rovnakej kategórie sú si vzájomne blizsie nez trhové podiely podnikov zaradených do susedných kategórií a ze rozdiely medzi trhovými podielmi podnikov zaradených do tej istej kategórie sú systému vlastné. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 422 Pokial ide o rozdelenie clenov kartelu do niekolkých kategórií, co viedlo k pausalizovaniu východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, treba uviest, ze taký prístup Komisie, aj ked neberie do úvahy rozdiely vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie, nemôze byt v zásade povazovaný za protiprávny. Komisia totiz nie je v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia, povinná zabezpecit, ze konecná výska pokút bude zohladnovat vsetky rozdiely medzi dotknutými podnikmi z hladiska ich velkosti (pozri rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 385 a tam citovanú judikatúru). 423 Bez ohladu na to musí také rozdelenie do kategórií dodrzovat zásadu rovnosti zaobchádzania a urcenie prahových hodnôt pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 416). 424 V danom prípade Komisia nestanovila presné prahové hodnoty pre pät kategórií, ktoré zaviedla, ale uviedla vo svojich vyjadreniach odporcu "orientacné hodnoty", okolo ktorých sa pohybujú trhové podiely podnikov zaradených do rovnakej kategórie. Rozdiely medzi týmito orientacnými hodnotami sú koherentné a objektívne odôvodnené, pokial ide o prvú az stvrtú kategóriu. Orientacná hodnota druhej az stvrtej kategórie totiz zakazdým zodpovedá polovici hodnoty vyssej kategórie a takisto je to v prípade zodpovedajúcej východiskovej sumy pokuty. 425 Pokial ide o piatu kategóriu, nazývanú "zberná", Komisia sa od tohto systému odchýlila tým, ze zoskupila podniky, ktorých trhový podiel (menej ako 1 %) zodpovedá nanajvýs priblizne jednej tretine orientacnej hodnoty stvrtej kategórie (2,75 %), avsak takisto môze byt omnoho nizsí. Ak aj rozdiely medzi trhovými podielmi podnikov patriacich do tejto kategórie nie sú velmi velké z hladiska percentuálnych bodov, relatívne rozdiely medzi nimi môzu byt velké. Východisková suma pokuty 1,25 milióna eur, ktorú stanovila Komisia pre túto kategóriu, je nizsia nez polovica, ale vyssia nez tretina výsky 3,13 milióna eur prijatej pre stvrtú kategóriu. 426 Napriek relatívnym rozdielom vo velkosti, ktoré môzu existovat medzi podnikmi s trhovým podielom nizsím nez 1 %, Komisia neprekrocila svoju mieru volnej úvahy tým, ze ich zaradila do rovnakej kategórie. Bolo rozhodnuté, ze sú to relatívne vyjadrené rozdiely vo velkosti, ktoré odrázajú skutocnú specifickú váhu adresátov rozhodnutia (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 424). Moznost Komisie prikrocit k rozdeleniu do kategórií by vsak bola z velkej casti pozbavená svojej potrebnosti, keby akýkolvek rozdiel medzi trhovými podielmi, ak je významný z relatívneho hladiska a hoci zodpovedá nevelmi velkému rozdielu z hladiska percentuálnych bodov, bránil zaradeniu rôznych podnikov do rovnakej kategórie pokút. 427 Navyse zásada rovnosti nebráni tomu, aby východisková suma pokuty tejto "zbernej kategórie" bola vyssia vzhladom na velkost dotknutých podnikov nez výska stanovená pre vyssie kategórie. Odradzujúci úcinok pokuty totiz závisí nielen od jej relatívneho významu vo vztahu k velkosti sankcionovaného podniku, alebo jeho postavenia na trhu, ale takisto od výsky pokuty v absolútnom vyjadrení. V tomto ohlade prislúcha Komisii v rámci výkonu jej volnej úvahy v oblasti pokút, s výhradou neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna uskutocnovat súdne preskúmanie, stanovit východiskové sumy pokút pre vsetky podniky, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie, v dostatocnej výske na to, aby mali odradzujúci úcinok. 428 Komisia teda neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania v neprospech podnikov zaradených do poslednej kategórie. 429 Dalej treba uviest, ze s výhradou preskúmania zalobných dôvodov týkajúcich sa správnosti trhových podielov zaradenie BAWAG-u a PSK (s trhovým podielom 5 %) do rovnakej kategórie ako ÖVAG a Erste (s trhovým podielom 7 %) neprekracuje medze toho, co môze byt prípustné z hladiska zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania. Trhový podiel 5 % je totiz velmi blízko orientacnej hodnote 5,5 % stanovenej pre tretiu kategóriu, zatial co trhový podiel 7 % je zjavne blizsie tejto orientacnej hodnote nez orientacnej hodnote stanovenej pre vyssiu kategóriu (11 %). 430 Napokon zásada rovnosti zaobchádzania v danom prípade nevyzadovala, aby Komisia prikrocila k zaradeniu do kategórií osobitne pre ÖVAG a pre zoskupenie ludových bánk. Tvrdenie ÖVAG-u, podla ktorého Komisia prikrocila k takému samostatnému zaradeniu v prípade vrcholovej institúcie Erste a zoskupenia sporitelní, vychádza z nesprávneho posúdenia skutkového stavu, kedze pokuta samostatne ulozená Erste/EÖ sa vztahovala na obdobie, pocas ktorého táto spolocnost este nebola vrcholovou institúciou uvedeného zoskupenia, pricom bola stanovená jediná východisková suma pokuty pre vrcholovú institúciu (GiroCredit pred fúziou, potom Erste) s ohladom na trhový podiel zoskupenia. 431 Zalobné dôvody vo veciach T-261/02, T-263/02 a T-271/02 zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení východiskových súm pokút teda nie sú dôvodné. 5. O urcení trhových podielov (veci T-263/02, T-264/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania PSK a PSK-B (vec T-263/02) 432 Po prvé PSK vytýka Komisii, ze konala svojvolne, ked pri zaradovaní vychádzala z trhových podielov týkajúcich sa aktívnych a pasívnych operácií uskutocnovaných jednotlivcami a podnikmi bez toho, aby prikrocila k presnému vymedzeniu trhu, hoci podla napadnutého rozhodnutia kartel presahoval tieto operácie. 433 Po druhé PSK tvrdí, ze nevhodná a svojvolná povaha zovseobecnujúceho prístupu Komisie je preukázaná jej vlastnou situáciou. Poukazuje na to, ze jej trhové podiely vykazujú znacné rozdiely podla toho, ci sa berú do úvahy aktívne operácie, alebo pasívne operácie. Uvádza, ze císlo priblizne 5 %, stanovené zalovanou pre spolocný trhový podiel PSK a PSK-B, je nesprávne, a tvrdí, ze jej trhový podiel je ovela nizsí nez 5 %, s výnimkou sporivých vkladov jednotlivcov. V replike PSK poskytuje podrobné údaje, ktoré vypracovala podla oficiálnych údajov z mesacných výpisov OeNB, podla ktorých jej presný trhový podiel na trhoch vkladových a úverových operácií s jednotlivcami a podnikmi sa pohyboval od roku 1999 do roku 2001 (t. j. po zlúcení s PSK-B) medzi 3,2 % a 3,6 %. V odpovedi na otázky Súdu prvého stupna okrem toho predlozila výpis svojich trhových podielov za roky 1995 az 1998 a trhových podielov PSK-B v rokoch 1996 az 1998. 434 Po tretie PSK vytýka Komisii, ze nebrala do úvahy úplne zanedbatelné postavenie PSK-B na trhu. Vysvetluje, ze PSK-B bola takmer oddelenou sluzbou PSK zameranou na úvery, pricom nefigurovala vo vsetkých ostatných bankových oblastiach alebo v nich zohrávala iba nepatrnú úlohu. Uvádza, ze trhový podiel PSK-B pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje setrenie, predstavoval sotva 1,5 % v oblasti úverov jednotlivcom a priblizne 0,7 % v oblasti úverov podnikom. PSK zastáva názor, ze keby trhové podiely boli vypocítané správne, PSK-B by mohla byt zaradená nanajvýs do piatej kategórie. V replike dodáva, ze aj ked sa uplatní prístup uvedený Komisiou vo vyjadrení odporcu a kumulovaný trhový podiel oboch institúcií sa rozdelí na polovicu medzi PSK a PSK-B, získa sa pre kazdú z týchto bánk priemerný trhový podiel, ktorý sa pohybuje len medzi 1,6 a 1,8 %. Podla PSK bolo teda treba zaradit tak PSK, ako aj PSK-B do piatej kategórie a znízit zodpovedajúcim spôsobom výsku pokuty. 435 Po prvé Komisia uvádza, ze urcila kapacitu bánk narusit hospodársku sútaz na základe ich podielov na reprezentatívnom trhu vzhladom na to, ze trhy aktívnych a pasívnych operácií s jednotlivcami a obchodnou klientelou sú hlavnými trhmi s bankovými produktmi. Zastáva názor, ze zaradenie do kategórií, ku ktorému na tomto základe prikrocila, je objektívne a vhodné, a domnieva sa, ze nebola povinná vázit trhové podiely vztahujúce sa na sektor vkladov a úverov, pretoze tie vykazujú obraty v podobnom rozsahu. 436 Po druhé Komisia tvrdí, ze PSK nepreukázala, ze jej trhové podiely sú nizsie, nez je úroven uvedená v rozhodnutí. Na základe informácií poskytnutých samotnou PSK vyvodzuje záver, ze PSK a PSK-B mali spolu trhový podiel najmenej vo výske 4 %. Odvoláva sa jednak na zalobu PSK, podla ktorej v prípade vkladových operácií trhový podiel PSK kumulovaný s trhovým podielom PSK-B dosahuje 5 %, a jednak na oznámenie o fúzii PSK s BAWAG-om, ktoré sa zmienuje o kumulovanom trhovom podiele 3 % v sektore úverov. Vypocítaním priemeru týchto dvoch císel sa podla Komisie získa celkový trhový podiel vo výske 4 %, ktorý musí byt dalej rozdelený priblizne na polovicu medzi obidve banky, pretoze PSK, ktorá po dlhé obdobie nemala povolenie uskutocnovat úverové operácie, sa sústredila na vkladové operácie a poverila úverovými operáciami PSK-B. Komisia tak získala pre kazdú z oboch bánk priemerný trhový podiel vo výske najmenej 2 %. 437 Po tretie Komisia zastáva názor, ze PSK a PSK-B boli správne zaradené do stvrtej kategórie, ktorej orientacná hodnota je 2,75 %. Podla nej nemá v tomto ohlade vplyv, ci ich trhový podiel dosahoval 2,5 %, ako uvádza Komisia, alebo 1,6 % az 1,8 %, ako to dnes tvrdí PSK. Vysvetluje, ze podniky zaradené do stvrtej kategórie majú trhové podiely nizsie nez v tretej (priblizne 5,5 %) a vyssie nez v piatej kategórii (menej ako 1 %). Podla Komisie sa podniky kategórie, do ktorej museli byt zaradené PSK a PSK-B, nachádzali medzi týmito dvomi skupinami, teda v rozmedzí pokrývajúcom jednoznacne viac nez 1 % a jednoznacne menej nez 5 % trhových podielov. Erste a zoskupenie sporitelní 438 Erste tvrdí, ze trhový podiel 30 % priradený zoskupeniu sporitelní v odôvodnení c. 9 napadnutého rozhodnutia zahrna trhové podiely oboch bánk, ktorým boli ulozené rozdielne pokuty, teda jednak BA (bez CA) a jednak EÖ (skorsí názov Erste pred fúziou s GiroCredit). 439 Erste na jednej strane tvrdí, ze BA je podla svojej právnej formy sporitelna, a teda na statistické úcely OeNB spadá do sektora sporitelní. Podla údajov OeNB na roky 1995 az 1998 trhový podiel sektora sporitelní (vrátane BA) bol priblizne 30 % (medzi 25 a 35 % podla trhov), z ktorých 12 az 13 % pripadalo BA. Erste z toho vyvodzuje, ze trhový podiel BA bol priradený zoskupeniu sporitelní omylom, co je podla nej potvrdené údajmi o pocte pobociek a zamestnancov uvedenými v odôvodnení c. 9 napadnutého rozhodnutia, ktoré podla nej zahrnujú aj údaje o BA. Tvrdí, ze oficiálne statistiky OeNB majú väcsiu dôkaznú silu ako rozhodnutia v oblasti kontroly koncentrácií, o ktoré sa Komisia opierala, a vytýka Komisii, ze opomenula vázit rôzne sektory cinností. 440 Na druhej strane Erste tvrdí, ze trhový podiel sektora sporitelní zahrna trhový podiel EÖ, pricom jej bola ulozená samostatná pokuta za obdobie, ktoré predchádzalo fúzii s GiroCredit. 441 Okrem toho Erste poukazuje na to, ze pokuta EÖ bola stanovená na základe trhového podielu 7 %, ktorý vsak podla nej zodpovedá jej trhovému podielu po fúzii s GiroCredit, kedze trhový podiel EÖ pocas obdobia, za ktoré bola ulozená samostatná pokuta, bol iba priblizne 4 %. 442 Komisia popiera, ze priradila Erste trhový podiel BA. Subsidiárne tvrdí, ze tento zalobný dôvod je neúcinný, kedze Erste musí byt zaradená do prvej kategórie, aj keby jej trhový podiel bol o 12 az 13 % nizsí ako ten, ktorý bol uvedený v napadnutom rozhodnutí. Takisto údajné zahrnutie trhového podielu EÖ do trhového podielu zoskupení sporitelní nemá vplyv na zaradenie do kategórií. Pokial ide o trhový podiel pripisovaný Erste/EÖ (pred fúziou), Komisia tvrdí, ze nezahrna podiel GiroCredit a ze bol v kazdom prípade vyssí nez 5 %. ÖVAG a zoskupenie ludových bánk 443 ÖVAG a NÖ-Hypo tvrdia, ze trhový podiel zoskupenia ludových bánk (vrátane ÖVAG-u) je ovela nizsí nez 7 %, cize podla výpoctu ÖVAG-u priblizne 5 % a podla oficiálnych stúdií len 3 az 4 %. 444 Komisia zastáva názor, ze tieto zalobné dôvody sú neúcinné, pretoze ÖVAG by bola s trhovým podielom 5 % v kazdom prípade zaradená do tretej kategórie. Dodáva, ze trhový podiel ÖVAG-u je zjavne vyssí nez 5 %, a vyhlasuje, ze to preukáze dôvernými dokumentmi predlozenými v rámci konaní, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí v oblasti kontroly koncentrácií, na ktoré sa odvolávala v napadnutom rozhodnutí. b) Posúdenie Súdom prvého stupna PSK a PSK-B (vec T-263/02) 445 Po prvé, pokial ide o volbu trhov, Komisia sa nedopustila nijakej nesprávnosti tým, ze sa domnievala, ze trhy s aktívnymi a pasívnymi operáciami s jednotlivcami a podnikmi boli reprezentatívne na posúdenie vztahov hospodárskej sily na rakúskom bankovom trhu, ani tým, ze pouzila priemer trhových podielov bánk na uvedených trhoch ako základ na zaradenie do kategórií. 446 Po druhé, co sa týka konstatovania Komisie, podla ktorého spolocný trhový podiel PSK a PSKB bol 5 % na kombinovaných trhoch vkladov a úverov, treba uviest, ze tento údaj nie je spochybnovaný, pokial ide o vklady jednotlivcov, a ze podla údajov poskytnutých PSK v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna spolocný trhový podiel PSK a PSK-B pre vsetky vklady, vrátane vkladov podnikov, nebol v rokoch 1996 az 1998 v priemere nizsí nez 4,89 %. 447 Naopak, co sa týka úverov, zalobca tvrdí, ze spolocný trhový podiel PSK a PSK-B bol nizsí nez 2 %, zatial co Komisia tvrdí, ze tento trhový podiel bol 3,5 alebo 4 %. Na podporu svojich tvrdení predlozili úcastníci konania tieto listinné dôkazy: - dokument vydaný v rámci konania o kontrole koncentrácií predlozený Komisiou v prílohe k duplike, podla ktorého trhový podiel "skupiny PSK" na úverovom trhu bol 3 % v roku 1998, - dokument vyhotovený roku 1997 PSK, ktorý je súcastou správneho spisu v prejednávanej veci a predlozený Komisiou v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna, podla ktorého "podiel klientov" PSK na úverovom trhu bol 3 az 4 %, - dokument vydaný v rámci konania o kontrole koncentrácií COMP/M.873, BA/CA predlozený Komisiou v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna, ktorého dôverná verzia podla Komisie preukazuje, ze PSK mala roku 1995 trhový podiel 4 %, co sa týka úverov, zatial co verzia tohto dokumentu, ktorá uz nebola dôverná, uvádza na rôznych úverových trhoch rozpätie od 2 az do 6%, od 3 do 7 % a od 1 do 5 %, - výkaz poskytnutý PSK v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna, podla ktorého spolocný trhový podiel PSK a PSK-B sa na úverovom trhu pohyboval medzi rokmi 1996 a 1998 od 1,49 do 2,03 % s priemerom priblizne 1,8 %. 448 Pokial ide o prvý z týchto dokumentov, treba predovsetkým pripomenút, ze Komisia nesprávne uviedla vo svojej duplike, ze bol vydaný v konaní COMP/M.2140, BAWAG/PSK (pozri bod 436 vyssie). Vo svojich písomných odpovediach na otázky Súdu prvého stupna oznámila, ze tento dokument v skutocnosti pochádzal z konania COMP/M.2125, HypoVereinsbank/Bank Austria, kde bol súcastou písomností, ktoré boli oznámené. Treba uviest, ze táto nesprávnost mohla Komisiu doviest k tomu, aby pripisovala tomuto dokumentu väcsiu dôkaznú hodnotu, nez ktorú v skutocnosti mal. Na rozdiel od toho, o com bola Komisia presvedcená, ked sa nan odvolávala, tento dokument totiz nebol vyhotovený PSK, ale jej konkurentmi, ktorí sa podielali na inej koncentrácii. Kedze kazdá banka pozná svoj vlastný trhový podiel (pozri bod 415 vyssie), údaje, ktoré poskytujú subjekty zúcastnené na koncentrácii na rakúskom bankovom trhu, pokial ide o ich vlastné trhové podiely, majú vysokú dôkaznú hodnotu. Naopak, údaje, ktoré môzu poskytnút banky, pokial ide o trhové podiely ich konkurentov, majú zvycajne pribliznú povahu, kedze ide o obchodné tajomstvo posledných uvedených. To je v danom prípade potvrdené okolnostou, ze tento dokument, ktorý neuvádza obdobie, ku ktorému sa vztahuje, spomína 4 %-ný trhový podiel skupiny PSK na trhu vkladov, pricom podla PSK a Komisie tento trhový podiel bol priblizne 5 %. Údaje, ktoré obsahuje tento dokument, teda nemôzu byt povazované za spravodlivé v súvislosti s trhovými podielmi PSK a PSK-B. 449 Co sa týka druhého dokumentu, "podiel klientov", ktorý sa v nom uvádza, musí byt rozlísený od trhového podielu, kedze trhový podiel nezávisí len od poctu úverových transakcií, ale takisto od ich objemu. Pokial ide o tretí dokument, Súdom prvého stupna môze byt v súlade s clánkom 67 ods. 3 rokovacieho poriadku zohladnená len jeho verzia, ktorá nie je dôverná. Táto verzia uvádza prílis velké rozpätie na to, aby umoznila v danom kontexte dostatocne presné posúdenie spolocného trhového podielu. Napokon treba uviest, ze císelné údaje vypocítané PSK na základe mesacných výpisov OeNB sú jednoznacne nizsie ako tie, ktoré vyplývajú z dokumentov predlozených Komisiou. 450 Podla týchto údajov spolocný trhový podiel PSK a PSK-B na trhu vkladov (4,89 %) a na úverovom trhu (1,8 %), vypocítaný podla metódy pouzitej Komisiou, dosahoval v priemere priblizne 3,35 %. Treba konstatovat, ze na základe podkladov poskytnutých úcastníkmi konania v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania bol spolocný trhový podiel PSK a PSK-B vyssí ako tento císelný údaj. 451 Rozdiel medzi týmto císlom a zistením Komisie, pokial ide o spolocný trhový podiel PSK a PSK-B, je potom dostatocne velký, aby mohol ovplyvnit ich zaradenie do kategórie. 452 Na základe spolocného trhového podielu PSK a PSK-B 3,35 % by totiz podla prístupu Komisie musel byt kazdej z oboch institúcií priradený trhový podiel 1,675 %. Za tohto predpokladu by ich zaradenie do stvrtej kategórie prekrocilo medze toho, co môze byt prípustné z hladiska zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, a bola by tým dotknutá koherentnost systému rozdelenia do kategórií, ktorý Komisia prijala v danom prípade. Trhový podiel 1,675 % totiz zodpovedá len priblizne 60 % orientacnej hodnoty 2,75 % stanovenej pre stvrtú kategóriu a priblizne 25 % trhového podielu 7 %, ktorý podla Komisie odôvodnil zaradenie Erste a ÖVAG-u do tretej kategórie a stanovenie 2-krát vyssej pokuty nez pokuty ulozenej PSK a PSK-B. Napokon zohladnenie kumulovaného trhového podielu PSK a PSK-B (3,35 %) malo docielit podla systému prijatého Komisiou zaradenie do stvrtej kategórie, do ktorej Komisia zaradila PSK a PSK-B samostatne. So systémom prijatým v danom prípade pritom nie je zlucitelné, aby podniky, z ktorých jeden má trhový podiel 2krát vyssí ako iný podnik, boli zaradené do rovnakej kategórie, s výnimkou "zbernej kategórie". Samozrejme, ako uvádza Komisia, rozdiel medzi trhovým podielom 1,675 % a orientacnou hodnotou piatej kategórie (menej ako 1 %) je prílis velký na to, aby boli PSK a PSK-B zaradené do tejto kategórie. Pritom treba uviest, ze Komisia so zretelom na údaje, na základe ktorých prikrocila k zaradeniu do kategórií, nebrala vo svojom systéme do úvahy trhové podiely pohybujúce sa medzi 1 a 2 %, hoci to mala urobit, pokial by sa trhové podiely PSK a PSK-B skutocne pohybovali v tomto rozmedzí. 453 Za týchto podmienok prislúcha Súdu prvého stupna, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci stanovil východiskovú sumu pokút, ktoré majú byt ulozené PSK a PSK-B. 454 V tejto súvislosti je vhodné stanovit jednu východiskovú sumu pre PSK a PSK-B. I ked je totiz pravda, ze Komisia stanovila samostatné východiskové sumy pokút, jednako vsak po zohladnení fúzie medzi týmito dvomi institúciami, ku ktorej doslo roku 1998, ulozila jedinú pokutu PSK. Vzhladom na vsetky podklady nachádzajúce sa v spise a týkajúce sa trhových podielov PSK a PSK-B, najmä na informácie poskytnuté v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, je vhodné stanovit východiskovú sumu na 3,13 milióna eur zodpovedajúcu stvrtej kategórii. Erste a zoskupenie sporitelní 455 Podla odôvodnenia c. 9 napadnutého rozhodnutia Erste (po fúzii s GiroCredit) a zoskupenie sporitelní mali trhový podiel 30 %, zatial co trhový podiel samotnej Erste bol priblizne 7 %. Z odôvodnení c. 519 a c. 522 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia stanovila dve samostatné východiskové sumy jednak pre vrcholovú institúciu (GiroCredit pred fúziou a Erste po fúzii), ktorej boli priradené trhové podiely zoskupenia sporitelní, a jednak pre EÖ, pokial ide o obdobie pred fúziou. Zvýsenie z dôvodu dlzky trvania porusenia bolo uplatnené na východiskovú sumu v prípade vrcholovej institúcie za celé predmetné obdobie (3 a pol roka) a na východiskovú sumu EÖ za obdobie pred fúziou (3 roky). - Pokuta ulozená vrcholovej institúcii 456 Z úvah uvedených v bodoch 377 a 378 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala protiprávne, ze trhový podiel zoskupenia sporitelní zahrna trhový podiel EÖ, ktorý bol tak zohladnený pri stanovení východiskovej sumy pre zoskupenie sporitelní, ako aj pri stanovení jej vlastnej pokuty. 457 Co sa týka zalobného dôvodu, podla ktorého trhový podiel BA blíziaci sa 12 az 13 % bol nesprávne zahrnutý do podielu 30 % priradenému napadnutým rozhodnutím subjektu tvorenému vrcholovou institúciou a sporitelnami, treba uviest, ze po odpocítaní trhového podielu BA zvysný trhový podiel vo výske 17 az 18 % stále odôvodnuje zaradenie do prvej kategórie vzhladom na to, ze je jednoznacne blizsí orientacnej hodnote 22 % nez orientacnej hodnote 11 % vztahujúcej sa na druhú kategóriu. Tento zalobný dôvod teda nemôze byt v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie prijatý, kedze aj za predpokladu, ze by bol dôvodný, nemohol by spochybnit výrok napadnutého rozhodnutia. Okrem toho Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze zaradenie Erste do prvej kategórie je odôvodnené na úcely stanovenia vhodnej výsky pokuty. - Samostatná pokuta ulozená EÖ 458 Zalobný dôvod zalozený na nesprávnom stanovení trhového podielu 7 % priradeného EÖ napadnutým rozhodnutím je neúcinný. Podla údajov uvádzaných Erste v jej zalobe a v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna trhový podiel EÖ bol totiz 5,3 %, co sa týka vkladov, 4,8 %, co sa týka úverov podnikom, a 4,1 az 4,4 %, co sa týka úverov jednotlivcom. Aj za predpokladu, ze by bola preukázaná správnost týchto údajov, vyplývalo by z nich iba to, ze celkový trhový podiel EÖ by bol o trochu nizsí nez 5 %, takze jej zaradenie do tretej kategórie s orientacnou hodnotou 5,5 % musí byt v kazdom prípade povazované za odôvodnené. ÖVAG a zoskupenie ludových bánk (vec T-271/02) 459 Na úcely preukázania nesprávneho posúdenia Komisiou, pokial ide o trhový podiel priradený ÖVAG-u napadnutým rozhodnutím, spolocnost ÖVAG predlozila tri dokumenty, a to: - tabulku týkajúcu sa rokov 1994 az 1998, podla ktorej sa trhový podiel zoskupenia ludových bánk pohyboval z hladiska celkovej bilancie od 4,31 do 4,45 %, - tabulku podla vsetkého vyhotovenú OeNB, ktorá uvádza trhové podiely rakúskych bánk v rokoch 1999 a 2000 a podla ktorej trhový podiel zoskupenia ludových bánk bol 2,7 %, ci dokonca 2,8 %, avsak bez toho, aby spresnovala, vo vztahu k akému trhu boli tieto údaje stanovené, - diagram podla vsetkého vyhotovený OeNB, ktorý uvádza trhové podiely z hladiska celkovej bilancie bez toho, aby spresnoval zohladnované obdobie, podla ktorého trhový podiel priradený ÖVAG-u bol 4,38 %. 460 Treba uviest, ze tieto dokumenty neodkazujú na trhy aktívnych a pasívnych operácií s jednotlivcami a s podnikmi, vo vztahu ku ktorým Komisia posúdila trhové podiely adresátov napadnutého rozhodnutia. Navyse druhý z uvedených dokumentov sa nevztahuje na obdobie porusenia, pricom údaje, ktoré obsahuje, sa výrazne lísia od údajov vyplývajúcich pre toto obdobie z prvého dokumentu. Okrem toho trhové podiely uvedené v prvom a tretom z týchto dokumentov sú blizsie orientacnej hodnote tretej kategórie (5,5 %) nez orientacnej hodnote stvrtej kategórie (2,75 %) tak v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení. 461 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody uvádzané ÖVAG-om nemôzu ovplyvnit platnost zaradenia tejto spolocnosti do tretej kategórie. Okrem toho Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze zaradenie ÖVAGu do tretej kategórie je odôvodnené na úcely stanovenia vhodnej výsky pokuty. c) Záver 462 Z toho vyplýva, ze východisková suma pokuty ulozenej PSK a PSK-B (vec T-263/02) musí byt stanovená na 3,13 milióna eur, zatial co zalobné dôvody týkajúce sa urcenia trhových podielov a stanovenia východiskových súm uplatnované Erste (vec T-264/02) a ÖVAG-om (vec T-271/02) musia byt zamietnuté. 6. Záver o zaradení do kategórií a o stanovení východiskových súm 463 Z uvedeného vyplýva, ze s výnimkou toho, co sa týka PSK a PSK-B (vec T-263/02), vsetky zalobné dôvody zalobcov týkajúce sa rozdelenia do kategórií a stanovenia východiskových súm musia byt zamietnuté. D - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia (veci T-259/02, T-261/02 a T-263/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 464 RZB, BAWAG a PSK zastávajú názor, ze zvýsenie východiskovej sumy o 35 % z dôvodu dlzky trvania dohôd je neprimerané. Odvolávajú sa na znízenie poctu okrúhlych stolov a intenzity zosúladeného konania medzi bankami v rokoch 1997 a 1998 a zdôraznujú, ze zvýsenie o 10 % za rok predstavuje podla usmernení maximum, o ktoré môze byt východisková suma zvýsená. BAWAG a PSK okrem toho pripomínajú, ze v prípade porusení s dlzkou trvania kratsou ako jeden rok nie je prípustné ziadne zvýsenie pokuty. Zastávajú názor, ze Komisia tým, ze uplatnila sadzbu zvýsenia 10 % za rok, protiprávne nevyuzila volnú úvahu, ktorou disponuje na základe usmernení. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 465 Clánok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia c. 17 uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a jednak jeho trvanie. Z toho vyplýva, ze vplyv trvania porusenia na základnú ciastku pokuty musí byt vo vseobecnosti významný. To bráni tomu, aby s výnimkou osobitných okolností bolo stanovené cisto symbolické zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia. Aj ked dohoda, ktorá má protisútazný ciel, nebola vykonávaná, treba brat do úvahy dlzku trvania, pocas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzatvorenia a dátumom ukoncenia jej platnosti (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 280). 466 Tvrdenie zalobcov, podla ktorého v zmysle usmernení východisková suma nemôze byt zvýsená o viac nez 10 % za rok z dôvodu dlzky trvania porusenia, nemôze byt prijaté. Usmernenia totiz stanovujú takúto hranicu len pre dlhodobé porusenia, zatial co pre strednodobé porusenia (vo vseobecnosti od jedného do piatich rokov) bola stanovená jediná najvyssia hranica 50 % východiskovej sumy, co nevylucuje, ze môze byt prekrocená sadzba zvýsenia 10 % za rok. Tvrdenie zalobcov, podla ktorého zvýsenie zodpovedajúce 10 % východiskovej sumy za rok má byt vyhradené pre výnimocné prípady, preto musí byt odmietnuté. Takisto výhrada, podla ktorej Komisia nepouzila volnú úvahu, ktorou disponuje pri stanovení dodatocnej výsky v rámci maximálnej hranice, nie je dôvodná. 467 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého porusenie vytýkané zalobcom malo z hladiska intenzity klesajúcu tendenciu, treba pripomenút, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278). 468 Zalobné dôvody týkajúce sa zvýsenia východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia nemôzu byt prijaté. E - O polahcujúcich okolnostiach 1. Úvodné pripomienky 469 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nezohladnila polahcujúce okolnosti, na ktoré sa odvolávali v rámci správneho konania. 470 Po prvé RZB (vec T-259/02), BAWAG (vec T-261/02), PSK (vec T-263/02), ÖVAG a NÖ-Hypo (vec T-271/02) tvrdia, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti, a nie úmyselne. Tak, ako to uz bolo konstatované v bodoch 201 az 211 vyssie, tento zalobný dôvod nie je dôvodný. Po druhé BAWAG, PSK a Erste (vec T-264/02) tvrdia, ze dohody neboli vykonávané. Kedze ich tvrdenia sa vztahujú na porusenie ako celok, a nie na individuálne konanie zalobcov, boli preskúmané v kontexte posúdenia vlastnej závaznosti porusenia (pozri body 289 az 295 vyssie). Po tretie rovnako je to v prípade tvrdenia vychádzajúceho z údajne okrajových úcinkov porusenia, uplatnovaného ako polahcujúca okolnost vo veciach T-259/02, T-261/02 a T-263/02, ktoré spadá do posúdenia vlastnej závaznosti porusenia (pozri body 231 az 233 vyssie). 471 Po stvrté RZB, BAWAG, PSK, ÖVAG a NÖ--Hypo vytýkajú Komisii, ze nebrala do úvahy ich individuálnu úlohu v rámci kartelu. Po piate niekolko bánk poukazuje na to, ze po setreniach okamzite ukoncili porusovanie. Po sieste BAWAG, PSK a Erste tvrdia, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze existovala odôvodnená pochybnost o protiprávnej povahe konania bánk. A napokon po siedme Erste vytýka Komisii, ze nevzala do úvahy ako polahcujúcu okolnost krízu bankovníctva v Rakúsku. 472 Pred skúmaním zalobných dôvodov týkajúcich sa rôznych okolností vymenovaných vyssie treba pripomenút, ze Komisia musí pri stanovení výsky pokút postupovat v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení. V usmerneniach sa vsak neuvádza, ze Komisia musí vzdy samostatne brat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení a nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. 473 Prijatie usmernení totiz nezbavilo relevantnosti skorsiu judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou a tá jej umoznuje zohladnit niektoré skutocnosti pri stanovovaní výsky pokút, ktoré zamýsla ulozit, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54; rozsudky Súdneho dvora Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, body 32 a 33, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 465; pozri v tomto zmysle aj rozsudok zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 330 vyssie, bod 68). V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt brané do úvahy, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. 2. O úlohe niektorých zalobcov v rámci okrúhlych stolov (veci T-259/02, T-260/02, T-261/02, T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 474 RZB (vec T-259/02) jednak tvrdí, ze dohody z väcsej casti s jej vlastnými bankovými cinnostami nesúviseli, takze o ne nemala nijaký vlastný záujem, a jednak, ze jej prispenie v súvislosti s okrúhlymi stolmi sa obmedzovalo na postúpenie informácií ostatným bankám sektora Raiffeisen a bolo minimálne v porovnaní s prispením ostatných bánk, ktorých vlastné cinnosti boli dotknuté dohodami. Je presvedcená, ze jej postavenie je porovnatelné s postavením "strázcu kartelu", to znamená podniku, ktorého úloha sa obmedzuje na dohlad nad dodrzovaním kartelu a vykonávanie takých úkonov spoluúcasti, akými sú postúpenie informácií, koordinácia a kontrola. 475 PSK (vec T-263/02) tvrdí, ze jej úloha bola zanedbatelná z dôvodu obmedzení, ktorým podliehala jej obchodná cinnost, pricom PSK-B mala len mimoriadne obmedzenú obchodnú váhu, ze sa vôbec nezúcastnili na niektorých okrúhlych stoloch a ze ich úcast na ostatných okrúhlych stoloch bola velmi slabá alebo pasívna. Odvoláva sa na sporadickú úcast PSK-B na okrúhlych stoloch (15 % z 335 okrúhlych stolov, v prípade ktorých bol v prílohe k oznámeniu o výhradách pripojený zoznam úcastníkov) a vytýka Komisii, ze samostatne neposúdila individuálnu úcast PSK a PSK-B, hoci im ulozila samostatné pokuty. 476 ÖVAG a NÖ-Hypo (vec T-271/02) tvrdia, ze majú byt kvalifikované ako "nasledovatelia". Znovu poukazujú na existenciu "úzkeho okruhu bánk" (pozri bod 145 vyssie), v rámci ktorého sa najväcsie banky dohodovali na spolocnom postupe pred konaním okrúhlych stolov a prijímali rozhodnutia, ktorým sa ostatní clenovia kartelu (ako ÖVAG a NÖ-Hypo) mohli uz iba podriadit bez moznosti ovplyvnit ich obsah. 477 BA-CA (vec T-260/02) bez toho, aby sa výslovne odvolávala na polahcujúce okolnosti, tvrdí, ze jej vlastné konanie nebolo v súlade s dohodami a ze neexistovala nijaká prícinná súvislost medzi dohodami a jej vlastnou politikou v oblasti úrokových sadzieb. BAWAG (vec T-261/02) poukazuje na svoju úlohu "volného elektrónu" s tým, ze systematické nedodrziavanie dohôd z jej strany citelne rusilo prácu okrúhlych stolov a viedlo k protiopatreniam a ku kritikám zo strany ostatných bánk. Svoju úcast na okrúhlych stoloch odôvodnuje nevyhnutnostou nezostat bokom od pocetných zosúladených konaní zlucitelných s právom hospodárskej sútaze, ktoré sa v rámci toho uskutocnovali. 478 Komisia poukazuje na svoju volnú úvahu v súvislosti so zohladnením polahcujúcich okolností a zastáva názor, ze nebolo opodstatnené brat do úvahy rozdelenie úloh v rámci kartelu, kedze vsetci jeho úcastníci mali z dohôd a z výmeny informácií rovnaký prospech a vzhladom na to, ze úcast vsetkých bánk mala zásadný význam pre zarucenie fungovania kartelu. 479 Pokial ide o RZB, PSK a PSKB, Komisia upozornuje, ze ich úloha pocas okrúhlych stolov nebola pasívna ani bezvýznamná. Vo veci T-271/02 Komisia nepopiera existenciu "úzkeho okruhu" spomínaného spolocnostami ÖVAG a NÖ-Hypo, ale tvrdí, ze tieto ciastkové zosúladené konania medzi castou clenov kartelu boli len prípravné. Zdôraznuje aktívnu úcast ÖVAG-u a NÖ-Hypo na zosúladenom konaní v rámci najdôlezitejsích okrúhlych stolov a význam tejto úcasti pre fungovanie kartelu. 480 Podla Komisie BAWAG nepreukázala, ze bola prinútená zúcastnovat sa na porusení proti svojej vôli, a jej konanie rozhodne nemohlo neutralizovat velkú cast protisútazných úcinkov dohôd uzatvorených ostatnými bankami, kedze jej trhový podiel bol len 5 %. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O pasívnom konaní ci konaní nasledovania vodcu (veci T-259/02, T-263/02 a T-271/02) 481 Podla bodu 3 prvej zarázky usmernení môze "výlucne pasívna úloha" podniku pri porusení pravidiel alebo "úloha 'nasledovania [svojho] vodcu`", pokial je preukázaná, predstavovat polahcujúcu okolnost. 482 V tejto súvislosti po prvé z judikatúry vyplýva, ze zo skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit znacne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 343; rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 168, a Tokai I, uz citovaný v bode 331 vyssie, bod 331). 483 Komisia vsak vybrala adresátov napadnutého rozhodnutia práve pre ich castú úcast na okrúhlych stoloch, ktoré povazovala za najdôlezitejsie (pozri odôvodnenie c. 470), a z evidencie úcasti rôznych bánk na týchto okrúhlych stoloch, ktorú predlozila, vyplýva, ze RZB, PSK a ÖVAG sa zúcastnili priblizne na 70 % stretnutí okrúhleho stola (ktorých celkový pocet bol 126), PSK-B 30 % a NÖ-Hypo priblizne 40 %, co nemozno kvalifikovat ako sporadické (pozri bod 146 vyssie). Skutocnost, ze PSK-B sa zúcastnovala na ostatných okrúhlych stoloch menej casto, neodôvodnuje akýkolvek iný záver. 484 Pokial ide o výhradu ÖVAG-u a NÖ-Hypo týkajúcu sa nezohladnenia úlohy "úzkeho okruhu bánk", ktorý podla nich kartel riadil, je opodstatnené pripomenút, ze Komisia neignorovala existenciu predbezného zosúladeného konania velkých bánk a nezdá sa, ze prijatím jej rozhodnutia priznat iným okrúhlym stolom rozhodujúci význam pre posúdenie príslusných úloh clenov kartelu boli porusené procesné pravidlá alebo pravidlá odôvodnenia. ÖVAG a NÖ-Hypo takisto nepreukázali, ze sa Komisia dopustila skutkových nesprávností alebo zneuzitia právomoci ci zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze rozhodla, ze sa bude drzat len "institucionalizovaných" stretnutí rôznych okrúhlych stolov "siete Lombard" (pozri body 144 a 145 vyssie). 485 Po druhé, co sa týka konania bánk pocas stretnutí, RZB, PSK, ÖVAG a NÖ-Hypo neuvádzajú zvlástne okolnosti ani také dôkazy ako vyhlásenia ostatných clenov kartelu, ktoré by mohli preukázat, ze ich prístup pocas predmetných stretnutí by svojou výlucne pasívnou povahou ci povahou jednoduchého nasledovania bol významne odlisný od prístupu ostatných bánk. 486 Navyse len co sa podnik zúcastnil na jednom alebo viacerých stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nich nezohrával aktívnu úlohu, musí byt povazovaný za úcastníka kartelu, pokial nepreukáze, ze sa otvorene distancoval od protiprávneho zosúladeného konania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, dalej len "rozsudok Cement", bod 3199 a tam citovanú judikatúru). Svojou úcastou na stretnutiach sa totiz zalobcovia v zásade pripojili alebo prinajmensom vyvolali u ostatných úcastníkov presvedcenie, ze sa pripájajú, k obsahu protisútazných dohôd, ktoré boli na nich uzatvorené (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 296). 487 Je opodstatnené dodat, ze napadnuté rozhodnutie uznáva v odôvodneniach c. 539 az 541 existenciu niektorých rozdielov medzi úlohami, ktoré zohrávali rôzne banky v rámci okrúhlych stolov, a najmä významnejsiu úlohu velkých bánk, ci dokonca bankových zoskupení, pokial ide tak o zvolávanie okrúhlych stolov, ako aj o priebeh stretnutí. Poukazuje vsak na to, ze v rozsahu, v akom úloha rôznych bánk alebo rôznych bankových skupín zodpovedá ich postaveniu na trhu, rozlísenie, ktoré je v tejto súvislosti potrebné uskutocnit, uz bolo zohladnené v rámci rozdelenia bánk do rôznych kategórií. Zalobcovia teda nepreukázali, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze povazovala toto rozlísenie za dostatocné na zachytenie úlohy rôznych bánk v rámci kartelu (pozri analogicky rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 293), a Súd prvého stupna zastáva názor, ze takisto nie je opodstatnené sa od neho odchýlit pri výkone jeho neobmedzenej právomoci. 488 Toto rozlísenie takisto stací na zohladnenie údajnej absencie vlastného záujmu vo vztahu k dohodám, na ktoré sa RZB a PSK odvolávajú a ktoré sa týkajú bankových cinností, ktoré samy nevykonávali. Co sa totiz týka RZB, posúdenie jej úlohy v rámci kartelu nemôze byt oddelené od jej úlohy vrcholovej institúcie a zalobné dôvody týkajúce sa zohladnenia tejto úlohy boli zamietnuté v bodoch 367 az 407 vyssie. Co sa týka PSK a PSKB, treba uviest, ze okolnosti, na ktoré sa PSK v tomto kontexte odvoláva, boli zohladnené v rámci zaradenia do kategórií (pozri body 445 az 454 vyssie), co stací, aby bola úloha PSK a PSK-B v rámci kartelu nálezite zohladnená. 489 Na posúdenie pasívnej úlohy zalobcov alebo ich úlohy nasledovania vodcu nie je napokon relevantné, ci adresáti napadnutého rozhodnutia mali z dohôd prospech. Na jednej strane nasledovatel môze mat prospech aj z úcinkov kartelu. Na druhej strane skutocnost, ze nemá prospech z porusenia, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost bez rizika, ze ulozená pokuta stratí svoju odstrasujúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 167 vyssie, body 340 az 342 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 331 vyssie, bod 347). O úlohe spolocností BA-CA (vec T-260/02) a BAWAG (vec T-261/02) 490 Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení môze "nerealizovanie porusujúcich dohovorov alebo praktík v praxi" takisto predstavovat polahcujúcu okolnost. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní s jeho konkurentmi je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa so svojimi konkurentmi dohodol, vsak nepredstavuje nevyhnutne aspekt, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost pri stanovovaní výsky pokuty, ktorá sa má ulozit. 491 Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, sa totiz jednoducho môze snazit vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudky zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 324 vyssie, bod 142, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, bod 230) a podniku, ktorý sa nedistancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúcastnil, zostáva v zásade plná zodpovednost za jeho úcast na karteli (rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 486 vyssie, bod 1389). Komisia je preto povinná uznat existenciu polahcujúcej okolnosti z dôvodu neuskutocnovania kartelu len vtedy, ked podnik, ktorý sa dovoláva tejto okolnosti, môze preukázat, ze sa uskutocnovaniu tohto kartelu bránil tak jednoznacne a dôrazne, ze tým bolo narusené samotné fungovanie kartelu, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpil a nepodnecoval tak iné podniky do uskutocnovania predmetného kartelu. Pre podniky by bolo skutocne prílis jednoduché minimalizovat riziko, ze budú musiet zaplatit znacnú pokutu, keby mohli mat výhody z protiprávneho kartelu a potom sa mohli domáhat znízenia pokuty z dôvodu, ze pri uskutocnovaní porusenia zohrávali len obmedzenú úlohu, hoci ich konanie podnietilo ostatné podniky, aby vo väcsej miere konali spôsobom narusujúcim hospodársku sútaz (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 277 az 279). 492 Co sa týka BA-CA, zo spisu nevyplýva, ze sa otvorene bránila uzatvoreniu dohôd alebo ich vykonávaniu. Obmedzuje sa totiz len na to, ze sa odvoláva na absenciu vplyvu rozhodnutí prijatých pocas niektorých okrúhlych stolov na úrokové sadzby, ktoré skutocne uplatnovala ona sama alebo bývalá CA. Táto okolnost nemôze byt zohladnená na úcely znízenia pokuty ulozenej BA-CA. 493 Pokial ide o BAWAG, podklady zo správneho spisu Komisie, ktoré táto spolocnost predlozila v prílohe svojej zaloby, nepôsobia jednotným dojmom v súvislosti s jej konaním. Vyplýva z nich, ze BAWAG viackrát jednostranne ponúkla svojim klientom lepsie podmienky nez tie, ktoré boli dohodnuté medzi bankami, cím niekedy prekvapovala svojich konkurentov, alebo sa správala inak, nez ako vystupovala pocas okrúhleho stola, niekedy aj po tom, ako oznámila svoj zámer nedodrzovat dohody. V jednom prípade sa vsak CA a Erste zachovali rovnako ako BAWAG, a tak táto spolocnost nebola jediným clenom kartelu, ktorý prílezitostne konal samostatne. Existujú takisto príklady stretnutí, kde BAWAG prejavila svoj nesúhlas, prinajmensom ciastocný, alebo co sa týka casového harmonogramu realizovania dohodnutých podmienok. Jej konanie niekedy prinútilo ostatné banky prispôsobit sa alebo skúmat, ci môzu vykonávat dohodu nezávisle od konania BAWAG-u. Tá bola v tejto súvislosti kritizovaná, ked ostatné banky vyhlásili, ze ich dôvera v BAWAG je nastrbená, a zvazovalo sa jej vylúcenie z niektorých okrúhlych stolov. Z jednej zápisnice, na ktorú sa odvoláva v inom kontexte samotná BAWAG, citovanej v bode 294 vyssie, vsak vyplýva, ze BAWAG napomenula niektoré zo svojich obchodných zastúpení, ktoré nedodrzovali dohody. 494 Tieto dokumenty ukazujú, ze BAWAG sa niekedy výslovne odmietala zúcastnovat na dohodách, v niektorých prípadoch vyuzívala kartel vo svoj prospech, zatial co v iných prípadoch dodrziavala uzatvorené dohody. Napriek svojmu obmedzenému trhovému podielu nie je vylúcené, ze jej konanie inak mohlo v niektorých situáciách narusit vykonanie dohôd ostatnými bankami. V súvislosti s nejednoznacnou povahou konania BAWAG-u vsak nie je preukázané, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze odmietla uznat polahcujúcu okolnost, pokial ide o BAWAG. Súd prvého stupna zastáva názor, ze takisto nie je opodstatnené v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci znízit pokutu z tohto dôvodu. 3. O ukoncení porusovania (veci T-259/02, T-261/02, T-263/02, T-264/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania 495 RZB, BAWAG, PSK, Erste, ÖVAG a NÖ-Hypo vytýkajú Komisii, ze nedodrzala usmernenia tým, ze odmietla zohladnit skutocnost, ze banky ukoncili okrúhle stoly okamzite po setreniach. Zastávajú názor, ze Komisia sa nemôze dovolávat v danom prípade "vseobecne známej" povahy predmetného porusenia na to, aby mohla odmietnut zohladnit túto skutocnost ako polahcujúcu okolnost v zmysle usmernení. ÖVAG a NÖ-Hypo v tejto súvislosti zdôraznujú, ze si neboli vedomé, ze porusujú clánok 81 ods. 1 ES. Dodávajú, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pretoze z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú "osobitné okolnosti", ktoré bránili tomu, aby okamzité ukoncenie porusovania bolo povazované za polahcujúcu okolnost. 496 Komisia uvádza, ze to, ze ukoncenie porusovania vzdy predstavuje polahcujúcu okolnost a jeho pokracovanie pritazujúcu okolnost, neplatí automaticky. V danom prípade zastáva názor, ze so zretelom na dlhodobo "vseobecne známu" povahu porusovania nemôze byt jeho predpokladané ukoncenie po setreniach, ku ktorým Komisia prikrocila, povazované za polahcujúcu okolnost v zmysle usmernení. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 497 Podla bodu 3 tretej zarázky usmernení patrí medzi polahcujúce okolnosti "ukoncenie porusovania, [len co] zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje [setrenia])". Znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, len co Komisia zasiahne, vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané (rozsudok Mannesmanröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 281, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 292 a 294). 498 Aj ked totiz Komisia v minulosti povazovala dobrovolné ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost, na základe svojich usmernení môze brat do úvahy skutocnost, ze zjavné velmi závazné porusenia sú stále relatívne casté, hoci ich protiprávnost bola preukázaná od zaciatkov politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda môze zastávat názor, ze je opodstatnené upustit od tejto velkorysej praxe a uz nekompenzovat ukoncenie takého porusovania znízením pokuty (pozri analogicky rozsudok MDF, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 108 a 109). 499 Za týchto podmienok závisí primeraná povaha znízenia pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania od toho, ci banky mohli odôvodnene pochybovat o protiprávnej povahe svojho konania, ktorá bude dalej preskúmaná v bode 500 a nasl. Z uvedeného okrem toho vyplýva, ze odkaz v odôvodnení c. 529 napadnutého rozhodnutia na vseobecne verejne známe porusovanie predstavuje dostatocné odôvodnenie volby Komisie. 4. O existencii odôvodnených pochybností o tom, ci obmedzujúce konanie naozaj predstavuje porusenie a) Tvrdenia úcastníkov konania 500 BAWAG (vec T-261/02), PSK (vec T-263/02) a Erste (vec T-264/02) zastávajú názor, ze Komisia mala z dôvodu polahcujúcej okolnosti zohladnit existenciu odôvodnených pochybností bánk o tom, ci ich konanie naozaj predstavuje porusenie. Po prvé sa odvolávajú na niektoré skutocnosti, ktoré samy uviedli, ale uviedli ich takisto iní zalobcovia, aby spochybnili kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného". Kedze tieto skutocnosti nemôzu zmiernit vlastnú závaznost porusenia (pozri body 252 az 263 vyssie), treba v tomto stádiu este preskúmat, ci nemajú vplyv na protiprávny charakter individuálneho konania zalobcov, ktorí sa ich dovolávajú. Tvrdenia zalobcov sa v tejto súvislosti týkajú najmä historického kontextu kartelu a úlohy zohrávanej vnútrostátnymi orgánmi, skutocnosti, ze rakúske právo pocas predmetného obdobia nezakazovalo kartely "vyplývajúce z urcitej praxe" (Verhaltenskartelle), t. j. nezáväzné dohody, a ze stanovilo sektorovú výnimku z práva kartelov v prospech úverových institúcií, skutocnosti, ze kartel nemal tajný charakter a ze Rakúska republika vstúpila do Európskej únie len nedávno. 501 Po druhé BAWAG, PSK a Erste sa odvolávajú na rozhodovaciu prax Komisie, ktorá podla nich nebola jasná, co sa týka úverových institúcií a najmä dohôd v oblasti úrokových sadzieb. 502 Erste okrem toho tvrdí, ze banky mali dôvodné pochybnosti, pokial ide o cezhranicnú povahu ich konania. Pristupuje k podrobnej analýze skutocností, z ktorých Komisia v odôvodneniach 30 az 50 napadnutého rozhodnutia vyvodila, ze banky si boli vedomé protiprávnosti svojho konania, aby dokázala, ze tieto skutocnosti nepreukazujú, ze banky si boli vedomé moznosti porusovania pocas celého dotknutého obdobia, alebo pokial ide o vsetky stretnutia, kedze pochybnosti existovali len v prípade okrúhlych stolov týkajúcich sa cezhranicných operácií alebo ku koncu dotknutého obdobia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 503 Na rozdiel od pravidiel, ktoré sa uplatnujú, ak ide o urcenie, ci k poruseniu doslo úmyselne (pozri body 205 az 211 vyssie), je v tomto kontexte relevantné, ci si zalobcovia odôvodnene museli byt vedomí porusovania clánku 81 ES, a nielen ci mali vedomost o skutkových znakoch tohto porusenia. 504 Pritom je opodstatnené uznat, ze skutkový stav vo veci samej je osobitý z dôvodu historického kontextu a zákonného pôvodu okrúhlych stolov. Povinnostou úverových institúcií, ako sú zalobcovia, ktorí disponujú znacnými prostriedkami, bolo pripravit sa na právne dôsledky pristúpenia Rakúskej republiky k Európskej únii, ktorými nemohli byt prekvapené. Zalobcom najmä prislúchalo informovat sa vcas o obsahu pravidiel práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (alebo i práva EHP), ktoré sa na nich budú uplatnovat, a o tom, co nového prinesú vo vztahu k rakúskemu právu. Prípadná zákonnost dohôd vo vnútrostátnom práve teda sama osebe nestací na odôvodnenú pochybnost, pokial ide o protiprávnu povahu ich konania z hladiska práva Spolocenstva. 505 Co sa týka úcasti niektorých verejných orgánov (OeNB, ministerstva financií a Wirtschaftskammer) na stretnutiach, skutocnosti uvedené zalobcami nestacia na vznik odôvodnenej pochybnosti, pokial ide o protiprávnu povahu okrúhlych stolov z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Ak aj nie je vylúcené, ze za urcitých okolností vnútrostátny právny rámec alebo konanie vnútrostátnych orgánov môzu predstavovat polahcujúce okolnosti (pozri analogicky rozsudok CIF, uz citovaný v bode 258 vyssie, bod 57), schválenie alebo tolerovanie porusenia zo strany rakúskych orgánov nemôze byt z tohto dôvodu v danom prípade zohladnené najmä so zretelom na prostriedky, ktoré majú banky k dispozícii na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie. 506 Tvrdenie, podla ktorého sa zalobcovia mohli odôvodnene domnievat, ze ich dohody boli zákonné, pretoze kartel nebol tajný, nemôze byt prijaté. Novinové clánky, o ktoré sa BA-CA a Erste opierajú, totiz samozrejme preukazujú, ze "klub Lombard" a v mensej miere niektoré iné okrúhle stoly boli známe zúcastneným kruhom a ze skutocnost, ze existovali zosúladené konania o úrokových sadzbách, nebola tajná. To vsak nestací na preukázanie, ze kartel bol verejne známy v celom svojom rozsahu. Inak RZB a BA-CA, ktoré spochybnujú zákonnost zverejnenia napadnutého rozhodnutia, v ich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna potvrdili, ze podrobnosti obsahu rozhovorov v rámci okrúhlych stolov neboli verejne známe. 507 Banky sa takisto nesprávne odvolávajú na právnu neistotu, co sa týka uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o bankových úrokoch, ktorá môze vyvolat odôvodnenú pochybnost, pokial ide o protiprávnu povahu ich konania. Aj za predpokladu, ze postoj Komisie vo veci podobných dohôd nebol v 80. rokoch minulého storocia jednoznacný, tlacové komuniké clena Komisie povereného hospodárskou sútazou zo 16. novembra 1989 (uvedené v poznámke pod ciarou 425 napadnutého rozhodnutia) totiz jasne stanovuje, ze podla Komisie dohody v oblasti bankových úrokov "obmedzujú hospodársku sútaz rovnako ako cenové kartely" a "má sa im zamedzit alebo sa má od nich upustit". V case vstupu Rakúskej republiky do Európskej únie tak v tejto súvislosti nepanovala nijaká neistota. 508 BAWAG a PSK nemôzu spochybnovat relevantnost tohto zaujatia stanoviska z dôvodu, ze nemá záväzné právne úcinky a ze výslovne neriesi niektoré právne aspekty uplatnenia clánku 81 ES, najmä citelné úcinky podobných dohôd na hospodársku sútaz, ovplyvnenie medzistátneho obchodu a moznost získat urcitú výnimku. V aktoch, na ktoré sa zalobcovia odvolávajú, aby preukázali existenciu právnej neistoty v súvislosti s dohodami o úrokoch, si totiz Komisia vyhradila svoje stanovisko, co sa týka takých dohôd, aj ked nejde o právne záväzné akty, v ktorých by vylúcila uplatnenie clánku 81 ES. Navyse otázky, ktoré sa vztahujú na citelné úcinky na hospodársku sútaz a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, sa netýkajú osobitne dohôd o úrokoch, zatial co otázka, ci je mozná urcitá výnimka, mohla byt objasnená prostredníctvom oznámenia. Okrem toho skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie je prvým, ktorým Komisia ulozila pokutu za dohody v oblasti úrokových sadzieb, nemôze byt kvalifikovaná sama osebe ako polahcujúca okolnost. 509 Napokon prípadná pochybnost zalobcov, pokial ide o cezhranicnú povahu dohôd, nemôze byt v danom prípade kvalifikovaná ako odôvodnená. 5. O kríze bankového sektora (vec T-264/02) 510 Co sa napokon týka strukturálnej krízy bankového sektora v Rakúsku, uvádzanej Erste, treba pripomenút, ze Komisia nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, Zb. s. II-1633, body 319 a 320). To, ze Komisia brala v predchádzajúcich veciach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe (rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 372). Vo vseobecnosti totiz kartely vznikajú v case, ked odvetvie zakúsa tazkosti. 6. Záver 511 Z uvedeného vyplýva, ze zalobné dôvody zalobcov týkajúce sa posúdenia polahcujúcich okolností Komisiou nie sú dôvodné. F - O zalobných dôvodoch zalozených na nedodrzaní oznámenia o spolupráci 1. Napadnuté rozhodnutie 512 Komisia posúdila spoluprácu bánk so zretelom na bod D oznámenia o spolupráci. Priznala im znízenie ich pokút o 10 % v súlade s bodom D 2 druhou zarázkou z dôvodu, ze nepopierali vecnú správnost skutkových zistení uvedených v oznámení o výhradách (odôvodnenie c. 558 a c. 559 napadnutého rozhodnutia). Naopak im odmietla priznat znízenie na základe bodu D 2 prvej zarázky, podla ktorého pokuta môze byt znízená, ak "pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil". 513 Co sa týka odpovedí na ziadosti o informácie, Komisia zastávala názor, ze oznámenie dátumov konania okrúhlych stolov a ich úcastníkov ani poskytnutie dokumentov týkajúcich sa okrúhlych stolov neboli dobrovolné, a teda nemôzu byt kvalifikované ako spolupráca. Pokial ide o odpovede na otázky týkajúce sa rozsahu tajne dohodnutých stretnutí, Komisia tvrdí, ze rozhodnutie je zalozené len na dokumentoch, ktoré uz boli k dispozícii, takze tieto odpovede nepriniesli nijakú pridanú hodnotu (odôvodnenia c. 545 a c. 546 napadnutého rozhodnutia). 514 Co sa týka spolocného opísania skutkového stavu podaného bankami, zastáva názor, ze neprinieslo nijakú pridanú hodnotu v porovnaní s tým, co bolo zákonne pozadované. Uznáva, ze spolocné opísanie skutkového stavu ide nad rámec pozadovaných informácií tým, ze detailne opisuje historický kontext siete, a tým, ze zhrnuje obsah rôznych okrúhlych stolov. Podla nej vsak tento výklad neslúzil na spresnenie skutkového stavu, ale skôr na obhajobu bánk tým, ze zlahcoval závaznost skutocností, najmä tým, ze neuviedol presné úrokové sadzby ani provízie, prikrásloval realitu pri opise niektorých okrúhlych stolov, informoval o rôznych okrúhlych stoloch samostatne a popieral riadiacu funkciu vykonávanú "klubom Lombard". 515 Pokial ide o dokumenty poskytnuté spolu so spolocným opísaním skutkového stavu, Komisia poukazuje na to, ze banky neboli na jej ziadost schopné urcit tie, ktoré obsahujú nové skutocnosti v porovnaní so skutocnostami uvedenými v dokumentoch získaných pri setreniach alebo ktoré museli byt predlozené v dôsledku ziadostí o informácie, a vyvodzuje záver, ze tieto dokumenty, aj ked ich bolo vela a boli chronologicky zoradené, nepriniesli nijakú pridanú hodnotu. Okrem toho vytýka bankám, ze neodovzdali vsetky pozadované dokumenty. V tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu nazývanú "z okrúhleho stola v Halle" z 25. mája 1998, ktorú získala v januári 2001 od neznámeho informátora, a zápisnice predlozené spolu s odpovedou na doplnujúce oznámenie o výhradách (odôvodnenia c. 547 az 557 napadnutého rozhodnutia). 2. Tvrdenia úcastníkov konania 516 S výnimkou RLB (vec T-262/02) vsetci zalobcovia tvrdia, ze Komisia protiprávne nezohladnila ako dobrovolnú spoluprácu vedúcu k znízeniu výsky pokuty od 10 do 50 % na základe bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, najmä odpovede na ziadosti o informácie, ktoré im boli adresované, a predlozenie dokumentov, ktoré k nim boli pripojené, ako ani spolocné opísanie skutkového stavu a predlozenie k nemu pripojených dokumentov. 517 Vo veci T-259/02 sa RZB, ktorá zastáva názor, ze jej spolupráca má byt na základe bodov B alebo C oznámenia o spolupráci povazovaná za spontánnu, odvoláva na svoje priznanie protisútazného ciela porusenia. Vo veci T-260/02 BA-CA vytýka Komisii, ze nezobrala do úvahy 33 zloziek s dodatocnými dokumentmi, obsahujúcich viac nez 10 000 strán, ktoré predlozila v apríli 1999, ani dodatocné informácie, ktoré poskytla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 518 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze pozadovala, aby spolupráca priniesla "pridanú hodnotu", pokial má byt zohladnená. Zastávajú názor, ze ide o protiprávne retroaktívne uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 519 Zalobcovia tvrdia, ze ich spolupráca prostredníctvom odpovedí na ziadosti o informácie a predlozenia spolocného opísania skutkového stavu bola dobrovolná, kedze podstatne prekrocila to, co Komisia mohla pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17, a ze v kazdom prípade znacne ulahcila prácu Komisie. 520 Pokial ide o odpovede na ziadosti o informácie, zalobcovia tvrdia, ze Komisia im kládla neoprávnené otázky vzhladom na ich právo na obhajobu, na ktoré neboli povinní odpovedat. Tvrdia, s výnimkou RZB (vec T-259/02), ze je to tak v prípade otázok vztahujúcich sa na: - predlozenie interných dokumentov (poznámok, zápisníc atd.) týkajúcich sa konkrétnych stretnutí, - alebo v prípade, ze takéto písomnosti neexistovali, opis obsahu uvedených stretnutí. Okrem toho povazujú za neoprávnené "súhrnné" otázky, ktorých cielom bolo, aby: - uviedli dátumy (vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia) a úcastníkov (meno, institúcia, funkcia) pocetných konkrétne oznacených okrúhlych stolov, ako aj "prípadných iných pravidelne sa schádzajúcich okrúhlych stolov" a vsetkých okrúhlych stolov na úrovni spolkových krajín alebo regionálnych (osobitne pre kazdú spolkovú krajinu), - poskytli Komisii vsetky zápisnice, poznámky, korespondenciu alebo iné písomnosti - oficiálne ci neoficiálne - (v rozsahu, v akom neboli vyzadované v rámci setrení), ktoré odkazujú na stretnutia, rozhovory alebo iné kontakty kazdej banky s inými rakúskymi úverovými institúciami v rámci okrúhlych stolov, na ktoré sa vztahuje predchádzajúca otázka (ci uz tieto písomnosti boli vyhotovené pred takými kontaktmi, pocas nich alebo po nich). 521 Podla bánk ich odpovede na tieto neprípustné otázky a predlozenie pozadovaných dokumentov musia byt kvalifikované ako dobrovolná spolupráca. BA-CA (vec T-260/02) tvrdí, ze to platí takisto pre vsetky odpovede na ziadost o informácie, pretoze odpovede na oprávnené otázky sú úzko späté s odpovedami na neoprávnené otázky. RZB okrem toho tvrdí, ze vsetky odpovede bánk musia byt kvalifikované ako dobrovolné, kedze Komisia neprijala rozhodnutie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. 522 Pokial ide o spolocné opísanie skutkového stavu, zalobcovia tvrdia, ze informácie, ktoré obsahovalo, a dokumenty, ktoré boli k nemu pripojené, podstatne presahovali informácie a písomnosti, ktorých sa týkali ziadosti o informácie. 523 Zalobcovia zdôraznujú uzitocnost svojej spolupráce pre setrenie Komisiou. Tvrdia, ze odpovede na neoprávnené otázky a spolocné opísanie skutkového stavu priniesli nové skutocnosti tým, ze informovali Komisiu o niekolkých okrúhlych stoloch, o ktorých existencii napriek setreniam nevedela. V replike niekolkí z nich poskytli zoznam 36 dokumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí a predlozených podla nich po prvýkrát so spolocným opísaním skutkového stavu. 524 V kazdom prípade zalobcovia tvrdia, ze aj nezávisle od podobných nových skutocností ich spolupráca znacne ulahcila prácu Komisie. Na jednej strane sa odvolávajú na podrobnú povahu odpovedí na ziadosti o informácie. Na druhej strane, pokial ide o spolocné opísanie skutkového stavu, tvrdia, ze bez tohto usporiadaného predlozenia vsetkých skutocností a písomností, dosiahnutého s velkými výdavkami a úsilím a odovzdané Komisii krátko po zaciatku setrenia, by bolo pre Komisiu velmi tazké pochopit vztahy medzi samostatnými informáciami a dokumentmi pochádzajúcimi od jednotlivých bánk. Poukazujú na to, pricom uvádzajú príklady, ze Komisia velakrát pouzila opis okrúhlych stolov uvedený v tomto spolocnom opísaní skutkového stavu a v dokumentoch, ktoré boli k nemu pripojené, najmä pokial ide o skutocnosti, o ktorých nevedela na základe setrení a odpovedí na ziadosti o informácie. Zalobcovia popierajú tvrdenie Komisie, podla ktorého cielom spolocného opísania skutkového stavu bolo jeho prikráslovanie. Zastávajú názor, ze nepredlozenie zápisnice z jediného miestneho stretnutia, na ktorom sa mnohé z nich nezúcastnili a o existencii ktorého ani nevedeli, nemôze ovplyvnit uzitocnost spolocného opísania skutkového stavu a ze dokumenty predlozené v odpovedi na doplnujúce oznámenie o výhradách neboli relevantné. 525 BAWAG a PSK (veci T-261/02 a T-263/02) okrem toho zastávajú názor, ze znízenie o 10 % priznané z dôvodu nespochybnovania skutkového stavu je vzhladom na rozhodovaciu prax Komisie prílis nízke. 526 Komisia hlavne tvrdí, ze informácie a dokumenty poskytnuté zalobcami tak v ich odpovediach na ziadosti o informácie, ako aj v rámci spolocného opísania skutkového stavu nepriniesli nijakú pridanú hodnotu v porovnaní s tým, co jej mali banky povinnost poskytnút podla clánku 11 nariadenia c. 17. Tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by cast otázok polozených v rámci ziadostí o informácie prekrocila to, co mala právo od bánk pozadovat, nemalo by to ziadny dôsledok, pretoze napadnuté rozhodnutie sa opieralo výlucne o existujúce dokumenty. 3. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné poznámky 527 Na úvod treba odmietnut tvrdenie RZB, podla ktorého jej spolupráca musí byt posúdená z hladiska bodov B alebo C oznámenia o spolupráci. 528 Kedze k tejto spolupráci doslo po setrení Komisiou, bod B oznámenia o spolupráci, ktorý sa vztahuje na prípad, ked podnik oznámil tajný kartel Komisii predtým, nez Komisia uskutocnila setrenie, nie je totiz uplatnitelný. Pokial ide o bod C, vztahujúci sa na situáciu "podniku, ktorý oznámi tajný kartel po tom, ako Komisia vykonala na základe rozhodnutia setrenie v podnikoch zúcastnených na karteli bez toho, aby toto setrenie mohlo byt dostatocným základom na odôvodnenie zacatia konania na úcely prijatia rozhodnutia" [neoficiálny preklad], nemozno zo skutocnosti, ze Komisia formulovala svoje ziadosti o informácie po setreniach, vyvodit, ze jej tieto setrenia neposkytli dostatocný základ na odôvodnenie zacatia konania na úcely prijatia rozhodnutia. Navyse, ako bolo uvedené v bode 506 vyssie, niektoré aspekty kartelu ani neboli tajné. Ani bod C oznámenia o spolupráci teda nie je v danom prípade uplatnitelný. 529 Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze spolupráca pri setrení, ktorá nepresiahne rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, bod 260). Naopak, také znízenie je odôvodnené, ked podnik poskytol informácie, ktoré výrazne presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môze pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, body 261 a 262, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). 530 Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, ze na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri rozsudok KTS, uz citovaný v bode 333 vyssie, bod 270 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 193) a svedcit o skutocnom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 395 a 396). 531 Na jednej strane teda Súdu prvého stupna prislúcha preskúmat, ci Komisia prehliadla mieru, v ktorej spolupráca bánk v danom prípade prekrocila to, co bolo pozadované v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17. V tejto súvislosti vykonáva úplné preskúmanie týkajúce sa najmä hraníc povinnosti odpovedat na ziadosti o informácie, ktoré vyplývajú z práva podnikov na obhajobu. 532 Na druhej strane je úlohou Súdu prvého stupna overit, ci Komisia v súvislosti s oznámením o spolupráci správne posúdila uzitocnost spolupráce na úcely preukázania porusenia. V medziach vytýcených uvedeným oznámením Komisia disponuje volnou úvahou pri hodnotení, ci informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi jej ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podniku znízenie na základe tohto oznámenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 393 a 394). Toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. 533 Pri výkone svojej volnej úvahy vsak Komisia nemôze ignorovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza odlisným spôsobom alebo ak sa s odlisnými situáciami zaobchádza rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudok KTS, uz citovaný v bode 333 vyssie, bod 237; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 240 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 331 vyssie, bod 394). Táto zásada bráni tomu, aby Komisia zaobchádzala odlisne so spoluprácou podnikov, ktorých sa týka to isté rozhodnutie. 534 Naopak, samotná skutocnost, ze Komisia priznala vo svojej skorsej rozhodovacej praxi urcité znízenie za urcité správanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (pozri, pokial ide o polahcujúcu okolnost, rozsudok Mayr-Melnhof, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 368, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 82, a pokial ide o spoluprácu, rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 193). b) O odpovediach na ziadosti o informácie O neexistencii rozhodnutia na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 (vec T-259/02) 535 Predovsetkým treba odmietnut tvrdenie RZB, podla ktorého odpovede na ziadosti o informácie musia byt zohladnované ako celok na základe dobrovolnej spolupráce, pretoze Komisia bankám nezaslala nijaké rozhodnutia na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. 536 V prípade, ked ziadost o informácie na základe clánku 11 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 smeruje k získaniu informácií, ktorých poskytnutie Komisia môze pozadovat rozhodnutím na základe odseku 5 tohto clánku, môze byt totiz ako dobrovolná kvalifikovaná len rýchlost odpovede dotknutého podniku. Komisii pritom prislúcha posúdit, ci jej táto rýchlost ulahcila prácu takým spôsobom, aby odôvodnila znízenie pokuty, a oznámenie o spolupráci jej nestanovuje povinnost pokutu z tohto dôvodu systematicky znizovat. O posúdení dobrovolnej povahy odpovedí na ziadosti o informácie 537 Treba pripomenút, ze rozsah ziadostí o informácie zaslaných Komisiou rôznym bankám na základe clánku 11 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 sa pohyboval medzi 30 otázkami (BA-CA) a 3 otázkami (ÖVAG a PSK-B). Cielom otázok, ktoré boli uvedené v podrobnejsích ziadostiach a na ktoré banky odpovedali, bolo získat najmä: - v prípade konkrétnych stretnutí niektorých okrúhlych stolov: - uvedenie úcastníkov (mená, podniky, do ktorých patria, funkcie), - predlozenie vsetkých súvisiacich interných dokumentov (poznámok, memoránd, zápisníc), - opísanie obsahu rozhovorov, ak nevyplýval z predlozených dokumentov; - v prípade menovite urcených okrúhlych stolov: - uvedenie dátumov ich stretnutí, vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia, a uvedenie úcastníkov, - predlozenie vsetkých dokumentov, ktoré sa na ne vztahujú a ktoré este neboli získané v rámci setrení - v prípade vseobecne urcených okrúhlych stolov: - uvedenie dátumov, vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia, a úcastníkov, - predlozenie vsetkých dokumentov, ktoré sa na ne vztahujú a ktoré este neboli získané v rámci setrení, - opísanie obsahu rozhovorov; - a co sa týka "prípadných iných pravidelne sa schádzajúcich okrúhlych stolov": uvedenie dátumov, vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia, a úcastníkov. 538 Ziadosti o informácie okrem toho obsahovali formulácie nasledujúceho typu: - "Poskytnite vsetky zápisnice, poznámky zo spisu, korespondenciu alebo iné dokumenty, ktoré sa týkajú stretnutí, diskusií alebo iných kontaktov vásho podniku s inými rakúskymi úverovými institúciami v rámci okrúhlych stolov uvedených nizsie alebo iných pravidelne sa schádzajúcich okrúhlych stolov (ci uz boli tieto písomnosti vyhotovené pred takými kontaktmi, pocas nich alebo po nich). Uvedte dátumy, vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia, a úcastníkov (meno, podnik, funkcia)." (Nasledoval zoznam niektorých okrúhlych stolov.) - "Poskytnite vsetky dokumenty (korespondenciu, pokyny, memorandá, poznámky zo spisu, obezníky atd.), ako aj verejné intervencie vásho podniku súvisiace so zmenami podmienok aktívnych a pasívnych operácií, opatrení na zabezpecenie publicity, struktúry provízií a zavedenia 'dolozky indexácie sadzieb` v priebehu obdobia od januára 1994 do dnesného dna." 539 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nemôze ziadostou o informácie podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 ulozit podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat, ze sa dopustil porusenia, ktorého existenciu má preukázat Komisia (rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, bod 35; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, bod 67). Je vsak oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a v prípade potreby jej oznámit súvisiace dokumenty, ktoré majú v drzbe, aj ked môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania. Komisia tak môze ulozit podnikom povinnost odpovedat na výlucne faktické otázky a ziadat predlozenie uz existujúcich dokumentov (rozsudky Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 34, a Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 65). 540 Naopak, ziadosti vyzývajúce dotknutý podnik, aby opísal predmet a priebeh stretnutí, na ktorých sa zúcastnil, ako aj výsledky alebo závery týchto stretnutí v prípade, ked existuje podozrenie, ze predmet uvedených stretnutí môze obmedzit hospodársku sútaz, sú nezlucitelné s právom na obhajobu, kedze ho môzu donútit priznat svoju úcast na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 539 vyssie, body 71 az 73 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 331 vyssie, body 402, 403, 406 a 407). 541 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla od bánk prostredníctvom ziadostí o informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 legitímne pozadovat uvedenie dátumov stretnutí okrúhlych stolov a ich úcastníkov. To platí nielen pre okrúhle stoly, pre ktoré Komisia po setreniach disponovala presnými informáciami, ako sú ich oznacenie a dátumy niektorých stretnutí, ale takisto pre vsetky ostatné okrúhle stoly, kedze Komisia po setreniach disponovala pocetnými indíciami, pokial ide o existenciu siete dohôd organizovanej do velkého poctu okrúhlych stolov týkajúcich sa vsetkých bankových produktov. Za týchto okolností odpovede na ziadosti, ktorých cielom bolo získat faktické informácie o vsetkých okrúhlych stoloch, nemôzu byt kvalifikované ako dobrovolné a Komisia sa nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ich odmietla zohladnit z dôvodu dobrovolnej spolupráce. 542 Z odôvodnenia c. 546 napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze Komisia uznala dobrovolnú povahu odpovedí na otázky týkajúce sa obsahu tajne dohodnutých stretnutí. 543 Pokial ide o to, ci sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v odôvodnení c. 546 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze predlozenie dokumentov v odpovedi na ziadosti o informácie nebolo dobrovolné, treba pripomenút, ze na zachovanie potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 má Komisia právo ulozit podniku, aby poskytol vsetky nevyhnutné informácie týkajúce sa skutkových okolností, ktoré mu môzu byt známe, a aby jej podla potreby oznámil súvisiace dokumenty, ktoré má v drzbe, aj ked tieto listiny môzu proti nemu alebo inému podniku slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania (rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 539 vyssie, bod 34, rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, C-301/04 P, Zb. s. I-5915, bod 41, a rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 539 vyssie, bod 65). 544 Z toho vyplýva, ze predlozenie dokumentov týkajúcich sa stretnutí uvedených v ziadostiach o informácie nemôze byt kvalifikované ako dobrovolné, pretoze Komisia mohla ulozit bankám povinnost poskytnút tieto dokumenty prostredníctvom ziadosti o informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 (rozsudok Komisia/SGL Carbon, uz citovaný v bode 543 vyssie, bod 44). Zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení Komisie, pokial ide o dobrovolné predlozenie týchto dokumentov, teda nemôze byt prijatý. 545 Okrem toho a v kazdom prípade by to bolo rovnako aj za predpokladu rozdielneho posúdenia dobrovolnej povahy poskytnutia uvedených dokumentov. 546 Zohladnenie, na základe dobrovolnej spolupráce, dokumentov predlozených bankami v odpovedi na ziadosti o informácie totiz nemôze viest v danom prípade k významnejsiemu znízeniu pokút nez o 10 %, ktoré uz Komisia priznala v napadnutom rozhodnutí. 547 V tejto súvislosti z odpovedí spolocností BAWAG, PSK, Erste a Komisie na otázky Súdu prvého stupna, ktorých správnost nebola spochybnovaná ostatnými zalobcami, vyplýva, ze Komisia v dôsledku setrení disponovala priblizne 5 000 stranami kópií dokumentov, ktoré boli relevantné na preukázanie existencie, fungovania, úcastníkov, dlzky trvania a dosahu kartelu v rámci "klubu Lombard" a na urcenie najvýznamnejsích okrúhlych stolov. Hoci je pravda, ze 11 000 strán dokumentov bolo získaných v rámci odpovede na ziadosti o informácie, zalobcovia nepopierajú, ze v prípade mnohých dokumentov je v spise zalozených viacero kópií a ze odpovede na ziadosti o informácie obsahovali vela dokumentov, ktoré uz mala Komisia k dispozícii v dôsledku setrení. Zalobcovia navyse v rámci svojich odpovedí na otázky Súdu prvého stupna nespresnili, aký bol rozsah dokumentov predlozených v odpovediach na ziadosti o informácie, ktoré neboli získané pri setreniach a ktorých predlozenie sa rovnalo priznaniu porusovania. 548 V tejto súvislosti z tabulky predlozenej spolocnostou Erste a nepopieranej ostatnými úcastníkmi konania vyplýva, ze 44 % citácií dokumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa vztahuje na dokumenty vyplývajúce zo setrení. To dokazuje význam týchto dokumentov pre konstatovanie porusenia. Je to potvrdené velmi podrobnou povahou ziadostí o informácie, ktoré mohla Komisia adresovat bankám. Tieto ziadosti ukazujú, ze Komisia objavila indície alebo dôkazy týkajúce sa pocetných stretnutí hlavných okrúhlych stolov. Treba dodat, ze aj ked Komisia polozila vela otázok, na ktoré úcastníci konania nemohli byt nútení odpovedat, co inak ani nespochybnuje, neplatí to pre otázky týkajúce sa dátumov konania stretnutí a mien ich úcastníkov. Zalobcom teda mohla byt ulozená povinnost poskytnút Komisii informácie, ktoré jej môzu umoznit priradit dokumenty získané pocas setrení rôznym okrúhlym stolom a posúdit tak ich význam a ich dôkaznú hodnotu. 549 Treba dodat, ze skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí citovala dokumenty predlozené v odpovedi na ziadosti o informácie, nedokazuje, ze tieto dokumenty nemala uz v dôsledku setrení. Komisia totiz bez toho, aby to bolo spochybnované, tvrdila, ze uprednostnila citovanie dokumentov poskytnutých zalobcami z dôvodu ich zoradeného predlozenia nezávisle od toho, ze sa uz skôr nachádzali v spise. 550 Okrem toho tí zo zalobcov, ktorí uskutocnili analýzu dôkaznej hodnoty uvedených dokumentov, oznacili len velmi málo dokumentov, ktorým prisudzovali vysokú dôkaznú hodnotu. BAWAG a PSK tak tvrdia, ze 37 dokumentov, ktoré predlozili v odpovedi na ziadosti o informácie, zo skoro 900 dokumentov citovaných v napadnutom rozhodnutí má vysokú dôkaznú hodnotu. Netvrdia vsak, ze tieto dokumenty boli nevyhnutné na zalozenie hlavných zistení napadnutého rozhodnutia. 551 Z uvedeného vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze dokumenty predlozené v odpovedi na ziadosti o informácie boli nevyhnutné na to, aby Komisia mohla urcit vsetky hlavné okrúhle stoly, ani ze pri ich neexistencii by boli dôkazy získané prostredníctvom setrení nedostatocné na dokázanie podstatnej casti porusenia a na prijatie rozhodnutia ukladajúceho pokuty. c) O posúdení spolocného opísania skutkového stavu 552 Komisia v odôvodnení c. 553 napadnutého rozhodnutia uznala, ze banky v spolocnom opísaní skutkového stavu dobrovolne poskytli informácie presahujúce to, o co ich poziadala. 553 Komisia tým, ze podmienila zohladnenie tejto spolupráce existenciou pridanej hodnoty vyplývajúcej bud z oznámenia "nových skutkových okolností", alebo z vysvetlení umoznujúcich lepsie pochopenie veci, neprekrocila mieru volnej úvahy, ktorú má v súlade s bodom D 2 prvou zarázkou oznámenia o spolupráci pri posúdení, ci spolupráca "prispieva k preukázaniu existencie porusenia". Ani oznámenie o spolupráci, ani judikatúra uvedená v bode 530 vyssie totiz Komisii neukladajú povinnost znízit pokutu z dôvodu praktickej alebo logistickej podpory jej setrenia. 554 Pokial ide o to, ci Komisia ignorovala pri svojom posúdení dosahu a hodnoty tejto spolupráce, do akej miery dokumenty predlozené v prílohe k spolocnému opísaniu skutkového stavu boli "nové" v porovnaní s tými, ktoré boli pripojené k odpovediam na ziadosti o informácie, je opodstatnené pripomenút, ze banky sa v priebehu správneho konania domnievali, ze nie sú schopné poskytnút Komisii pozadované spresnenia v tomto ohlade (pozri bod 19 vyssie). Za týchto podmienok nemôze byt Komisii vytýkané nijaké nesprávne posúdenie, ktoré sa na to vztahuje. 555 Dalej bolo legitímne, ze Komisia pri svojom posúdení uzitocnosti dobrovolnej spolupráce bánk brala do úvahy skutocnost, ze banky jej neposkytli so spolocným opísaním skutkového stavu vsetky dokumenty týkajúce sa okrúhlych stolov (pozri bod 515 vyssie). Neúplná povaha príloh spolocného opísania skutkového stavu totiz ovplyvnila dôveryhodnost tohto dokumentu a znízila jeho uzitocnost pre prácu Komisie. 556 Komisii takisto prislúchalo urcit, ci vysvetlenia poskytnuté prostredníctvom spolocného opísania skutkového stavu jej umoznili lepsie pochopenie veci a Súd prvého stupna môze preskúmat toto posúdenie len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. V tejto súvislosti Komisia oprávnene zastávala názor, ze banky pouzili tento dokument na predlozenie svojho vlastného pohladu na okrúhle stoly, cize ako prostriedok na svoju obranu. Je totiz prirodzené a legitímne, ze podnik, na ktorý sa vztahuje setrenie Komisie, postupuje týmto spôsobom. Z toho vyplýva, ze taký dokument, dokonca nezávisle od svojho konkrétneho obsahu, nemôze Komisii usetrit jej vlastné preskúmanie veci, ako ani jej vlastnú analýzu a jej posúdenie skutkového stavu a dôkazov. 557 Za týchto podmienok skutocnost, ze Komisia pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia pouzila kópie dokumentov poskytnuté bankami v zoradenom usporiadaní v prílohe spolocného opísania skutkového stavu, a nie kópie, ktoré sama získala prostredníctvom setrení a ziadostí o informácie, ako aj textovú cast spolocného opísania skutkového stavu, nedokazuje, ze poskytnuté vysvetlenia ulahcili prácu Komisie, pokial ide o meritórny základ veci, aj ked spracovanie spisu Komisiou mohlo tak byt technicky ulahcené. 558 Zalobné dôvody zalobcov týkajúce sa posúdenia spolocného opísania skutkového stavu Komisiou nemôzu byt teda prijaté. d) O osobitných zalobných dôvodoch RZB a BA-CA O priznaní RZB protisútazného ciela porusenia 559 Je opodstatnené odmietnut tvrdenie RZB, podla ktorého Komisia mala vziat do úvahy jej výslovné priznanie protisútazného ciela. Prirodzene, uznanie existencie kartelu môze ulahcit prácu Komisie pri setrení viac nez obycajné uznanie vecnej správnosti skutkových zistení, takze Komisia môze priznat odlisné zaobchádzanie podnikom, ktoré pripustili skutkové okolnosti, v porovnaní s podnikmi, ktoré pripustili aj existenciu kartelu (rozsudok KTS, uz citovaný v bode 333 vyssie, bod 270). Komisia vsak nie je povinná také rozlísenie urobit. Prislúcha jej totiz v kazdom jednotlivom prípade posúdit, ci také priznanie skutocne ulahcilo jej prácu. Protisútazný ciel konania, o ktoré ide v danom prípade, pritom vyplýva pre väcsinu stretnutí, ktorých existenciu pripustili vsetky banky, z ich samotného predmetu, ktorým bolo zosúladit sa o cenách alebo o iných parametroch hospodárskej sútaze. Výslovné priznanie tohto ciela k tomu nic nepridáva. Komisia teda nebola povinná v danom prípade znízit z tohto dôvodu pokutu. O dodatocných skutocnostiach uvádzaných BA-CA 560 Co sa týka 33 zloziek obsahujúcich viac nez 10 000 strán dokumentov zaslaných BA-CA Komisii v apríli 1999, treba pripomenút, ze banky tým, ze predlozili spolocné opísanie skutkového stavu, chceli spolupracovat na setrení rovnakým spôsobom, takze dodrzanie rovnosti zaobchádzania v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci znamená prípadné znízenie pokuty z tohto dôvodu v rovnakom rozsahu pre vsetkých (rozsudok KTS, uz citovaný v bode 333 vyssie, bod 270). Za týchto podmienok predlozenie dodatocných dokumentov jednou z bánk môze odôvodnit neskorsie znízenie jej pokuty na individuálnom základe, len ak táto spolupráca naozaj priniesla nové a uzitocné skutocnosti v porovnaní so skutocnostami poskytnutými spolocne vsetkými bankami. Navyse, ako na to Komisia správne poukazuje, hodnota týchto dodatocných dokumentov je nepriamoúmerná hodnote spolocného opísania skutkového stavu: ak by bolo toto spolocné opísanie vycerpávajúce, prínos nových dokumentov predlozených BA-CA nemohol byt významný, zatial co v opacnom prípade uzitocnost spolocného opísania skutkového stavu musí byt povazovaná za obmedzenú. 561 V tejto súvislosti z odpovedí BA-CA na otázky Súdu prvého stupna vyplýva, ze z vyse 10 000 strán predlozených dokumentov bolo 33 dokumentov citovaných v napadnutom rozhodnutí. Hodnota dobrovolnej spolupráce pritom nezávisí od poctu predlozených dokumentov, ale od ich relevantnosti a ich uzitocnosti pre zistenie porusenia. Nemozno automaticky pripustit, ze predlozenie vyse 10 000 strán dokumentov, z ktorých len 33 patrí medzi tie, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie, ulahcilo prácu Komisie. Ak totiz dokumenty predlozené spolocnostou BA-CA mohli prispiet k preukázaniu porusenia aj bez toho, aby boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, pouzitie dokumentov predstavuje dôlezitú indíciu o ich uzitocnosti, co inak BA-CA sama tvrdila vo svojich vyjadreniach. Vzhladom na to, ze podla vysvetlení poskytnutých BA-CA Komisia citovala 892 dokumentov v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa skutkového stavu, musí byt prínos dodatocných dokumentov predlozených BA-CA povazovaný za obmedzený. Platí to o to viac, ze BA-CA netvrdí, ze dokumenty predlozené v apríli 1999 boli rozhodujúce pre hlavné zistenia napadnutého rozhodnutia. BA-CA síce tvrdí, ze v 21 prípadoch zistenia napadnutého rozhodnutia spocívajú výlucne na jednom z dokumentov, ktoré predlozila v apríli 1999, avsak v siestich z týchto prípadov bol dokument, na ktorý sa BA-CA odvoláva, citovaný spolocne s inými dokumentmi bez toho, aby zalobca poskytol spresnenia umoznujúce overit, aký bol príslusný význam jednotlivých písomností. V dvoch dalsích prípadoch dokumenty BA-CA poukazujú na príklady zosúladeného konania, ktorých význam je v rámci celkového kartelu druhotný (odôvodnenia c. 65 a c. 66 napadnutého rozhodnutia) a v jednom prípade ide o jednu z niekolkých zápisníc z toho istého stretnutia (odôvodnenie c. 248 napadnutého rozhodnutia). 562 Za týchto podmienok Komisia nebola povinná z tohto dôvodu priznat BA-CA dodatocné znízenie pokuty. 563 Nakoniec BA-CA navrhuje Súdu prvého stupna na úcely dokázania, ze Komisia pouzila dokumenty, ktoré predlozila, vypocut ako svedka úradníka Komisie, ktorý bol ako hlavný poverený vypracovaním napadnutého rozhodnutia. Kedze pouzitie týchto dokumentov samo osebe nedokazuje, ze ich predlozenie podstatne ulahcilo prácu Komisie, tento návrh dôkazu nie je priamo relevantný na posúdenie uzitocnosti uvedených dokumentov. Nie je teda opodstatnené vyhoviet tomuto návrhu na nariadenie vykonania dokazovania. 564 BA-CA takisto nesprávne tvrdí, ze Komisia mala zohladnit, z dôvodu spolupráce, jej odpoved na oznámenie o výhradách. Cielom tejto odpovede je totiz hlavne umoznit podniku bránit svoje práva, takze jej obsah musí byt predmetom velmi pozorného preskúmania Komisiou. Vplyv takej odpovede na rozhodnutie prijaté Komisiou síce ukazuje, ze túto obrannú funkciu splnila, ale neznamená, ze priniesla pridanú hodnotu ani ze ulahcila alebo zredukovala prácu institúcie. e) Záver 565 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nedodrzaní oznámenia o spolupráci nemôzu byt prijaté. 566 Okrem toho so zretelom na závaznost porusenia, vzhladom na ktorú sa úroven pokút stanovených Komisiou nezdá vysoká, Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze spolupráca zalobcov neodôvodnuje v danom prípade nijaké dodatocné znízenie pokút, ktoré im boli ulozené. G - O porusení procesných predpisov (vec T-271/02) 567 Návrh podaný subsidiárne spolocnostami ÖVAG a NÖ-Hypo, ktorého cielom je znízenie ulozených pokút z dôvodu vady spocívajúcej v pripustení FPÖ ako stazovatelky a postúpení výhrad tejto politickej strane, nemôze byt prijatý. 568 Niektoré procesné vady síce niekedy môzu odôvodnit znízenie pokuty, aj ked nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 26 az 48). 569 Odôvodnit znízenie pokuty vsak môzu iba procesné vady, ktoré môzu vázne poskodit záujmy úcastníka konania, ktorý sa ich dovoláva (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 568 vyssie, bod 30). Tak to môze byt najmä v prípade, ked ide o vady, ktoré predstavujú porusenie Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. Také porusenie nie je v danom prípade uplatnované a ani zo spisu nevyplýva, ze konanie Komisie kritizované bankami, na rozdiel od konania politickej strany FPÖ, ktorej úkony nie sú pripísatelné Komisii, mohlo vázne poskodit ich záujmy. Bez toho, aby Súd prvého stupna musel rozhodnút o tom, ci konanie Komisie predstavuje, alebo naopak nepredstavuje vadu, treba konstatovat, ze údajné vady, o ktoré ide v danom prípade, nie sú dostatocne závazné na to, aby odôvodnili, aj za predpokladu, ze by boli preukázané, znízenie pokuty. H - Záver o návrhoch, ktorých cielom je dosiahnutie znízenia pokút 570 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody zalobcov, ktorých cielom je dosiahnutie znízenia pokút na základe preskúmania zákonnosti, nemôzu byt prijaté, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú správnosti zistení o spolocnom trhovom podiele PSK a PSK-B (pozri body 446 az 452 vyssie). Súd prvého stupna okrem toho zastáva názor, ze z dôvodu výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je opodstatnené, aby znízil pokuty z iných dôvodov. 571 Pokial ide o výsku spolocnej pokuty, ktorá má byt ulozená PSK a PSK-B, Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, so zretelom na dlzku trvania porusenia a spoluprácu bánk s Komisiou, ze konecná výska pokuty, tak ako bola stanovená pre PSK (vrátane PSKB) v odôvodnení c. 560 a clánku 3 rozhodnutia, musí byt znízená o polovicu. Spolocná pokuta ulozená PSK a PSK-B teda musí byt stanovená na 3 795 000 eur. V - O návrhu Komisie zvýsit pokutu ulozenú RZB 572 Vo veci T-259/02 Komisia navrhla Súdu prvého stupna zvýsit pokutu ulozenú RZB z dôvodu, ze RZB v zalobe po prvýkrát spochybnila existenciu dohôd medzi bankami o cezhranicných platbách, dokumentárnych operáciách, ako aj o kúpe a predaji cenných papierov. 573 V tejto súvislosti je dôlezité, ci konanie RZB prinútilo Komisiu, proti vsetkému ocakávaniu, ktoré mohla dôvodne zalozit na spolupráci RZB pocas správneho konania, vypracovat a predlozit na Súde prvého stupna obranu namierenú proti spochybneniu protiprávnych skutocností, o ktorých bola oprávnene presvedcená, ze ich uz RZB nebude spochybnovat. 574 Význam bodov spochybnovaných RZB v struktúre napadnutého rozhodnutia je pritom minimálny. Na rozdiel od toho, co tvrdí RZB, existencia dohôd o cezhranicných operáciách uvedených vyssie nie je totiz rozhodujúca na to, aby mohla byt konstatovaná schopnost kartelu, na ktorú sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri body 177 a 178 vyssie). 575 Komisia venovala tomuto tvrdeniu RZB tri body svojho vyjadrenia k zalobe. Najprv zhrnula argumentáciu zalobcu, dalej pripomenula, ze RZB vyhlásila, ze nebude spochybnovat vecnú správnost skutkových zistení, a napokon uviedla, ze v napadnutom rozhodnutí preukázala existenciu dohôd, pricom cielom dokumentov spochybnovaných RZB nebolo poskytnút tento dôkaz, ale poskytnút príklady cezhranicných platieb. Vypracovanie tejto obrany teda nemohlo Komisiu stát osobitné úsilie. 576 Za týchto podmienok nie je v danom prípade zvýsenie pokuty opodstatnené. O návrhoch na zrusenie rozhodnutí pripustit FPÖ ako stazovatelku a poskytnút jej oznámenia o výhradách (vec T-271/02) 577 Subsidiárny bod návrhov predlozený spolocnostami ÖVAG a NÖ-Hypo, ktorého cielom je dosiahnutie zrusenia rozhodnutí o pripustení vstupu FPÖ do správneho konania a poskytnutí jej oznámení o výhradách, musí byt zamietnutý ako oneskorený. ÖVAG a NÖ-Hypo totiz v odpovediach na otázky Súdu prvého stupna uviedli, ze boli informované o vstupe FPÖ do konania a o zámere postúpit jej výhrady listom Komisie z 5. novembra 1999, zatial co Komisia tvrdí, ze im zaslala túto informáciu listom z 27. marca 2001. Zaloba vo veci T-271/02 je datovaná dnom 2. septembra 2002, a teda co sa týka týchto rozhodnutí, bola v kazdom prípade podaná po uplynutí lehoty. O trovách 578 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia vo veciach T-260/02 az T-262/02, T-264/02 a T-271/02 nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej. 579 Pokial ide o veci T-259/02 a T-263/02, z clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku vyplýva, ze Súd prvého stupna môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 580 Vo veci T-259/02 zalobca nemal úspech, pokial ide o jeho návrh, zatial co Komisia nemala úspech, pokial ide o jej vzájomný návrh. Kedze cielom vzájomného návrhu bolo zvýsenie pokuty iba o 10 %, treba konstatovat, ze zalobca nemal úspech v podstatnej casti svojich návrhov a zalobných dôvodov. Za týchto podmienok je opodstatnené rozhodnút, ze RZB znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit 90 % trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania. 581 Vo veci T-263/02 je opodstatnené rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Vo veci T-263/02 sa pokuta ulozená clánkom 3 rozhodnutia Komisie 2004/138/ES z 11. júna 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "klub Lombard") Österreichische Postsparkasse AG, ktorej právnou nástupkynu je zalobca, znizuje na 3 795 000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 3. Vo veci T-259/02 sa vzájomný návrh podaný Komisiou zamieta. 4. Vo veciach T-260/02 az T-262/02, T-264/02 a T-271/02 zalobcovia sú povinní nahradit trovy konania. 5. Vo veci T-259/02 zalobca znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit 90 % trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania. 6. Vo veci T-263/02 kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Pirrung Forwood Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Predmet sporu II - Zalobcovia A - Erste (vec T-264/02) B - RZB (vec T-259/02) C - RLB (vec T-262/02) D - BA-CA (vec T-260/02) E - Anteilsverwaltung BAWAG PSK AG (vec T-261/02) a BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (vec T-263/02) F - ÖVAG a NÖ-Hypo (vec T-271/02) III - Správne konanie IV - Napadnuté rozhodnutie A - Vseobecne B - Zistenia týkajúce sa kontextu kartelu, rôznych okrúhlych stolov, ich vztahov, a úlohy vrcholových institúcií C - Skúmanie argumentov bánk a právne posúdenie D - Príkaz ukoncit porusenie a výpocet pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania O vplyve restrukturalizácie týkajúcej sa spolocností BAWAG (vec T-261/02) a PSK (vec T-263/02) Právny stav I - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu A - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení procesných pravidiel 1. O záverecnej správe vysetrovatela (veci T-260/02, T-61/02 a T-263/02) a) Tvrdenia zalobcov b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O postavení priznanom politickej strane FPÖ správneho konania (veci T-260/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. Záver B - O zalobných dôvodoch zalozených na nesprávnom posúdení dohôd 1. Úvodné pripomienky 2. O kvalifikácii okrúhlych stolov ako jediného porusenia (veci T-261/02 az T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna C - O výbere adresátov napadnutého rozhodnutia (vec T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) Tvrdenia zalobcov b) Tvrdenia Komisie 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O kritériách pouzitých Komisiou a o velkosti institúcií b) O identifikácii hlavných okrúhlych stolov O odôvodnení O posúdení dôlezitosti okrúhlych stolov a o "úzkom okruhu bánk" c) O frekvencii úcasti ÖVAG-u a NÖ-Hypo na hlavných okrúhlych stoloch d) Záver D - O dokazovaní pomocou dokumentov pochádzajúcich z roku 1994 (vec T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku vplyvu okrúhlych stolov na obchod 1. Úvodné pripomienky 2. O výklade kritéria moznosti vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a o jeho uplatnení v prejednávanej veci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O zásadách posudzovania moznosti vplyvu na obchod medzi clenskými státmi O ucelenom skúmaní cezhranicného vplyvu okrúhlych stolov O spôsobilosti kartelu pokrývajúceho celé územie jedného clenského státu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi c) Záver 3. Osobitný prípad RLB (vec T-262/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia (veci T-259/02, T-264/02 a T-271/02) A - Tvrdenia zalobcov B - Posúdenie Súdom prvého stupna III - O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 3 napadnutého rozhodnutia A - Absencia pochybenia (veci T-261/02 az T-263/02, T-264/02 a T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - Moznost výnimky pre dohody (veci T-262/02, T-271/02) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - Záver IV - O návrhoch smerujúcich k znízeniu ulozenej pokuty A - Úvodné pripomienky 1. O uplatnitelnosti usmernenia a oznámenia o spolupráci a) O údajnom porusení zásady zákazu retroaktivity (vec T-264/02) b) O význame usmernení a oznámenia o spolupráci pre súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia 2. O clenení zalobných dôvodov zalobcov B - O kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" 1. Vseobecné úvahy o posudzovaní závaznosti 2. O povahe a kontexte porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O skutocnom dopade porusenia na trh a) Napadnuté rozhodnutie b) O kvalifikácii tvrdení BA-CA c) Tvrdenia úcastníkov konania d) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O velkosti relevantného zemepisného trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O selektívnej povahe postihov (vec T-259/02) 6. Záver, pokial ide o závaznost porusenia C - O rozdelení adresátov napadnutého rozhodnutia do kategórií a o urcení východiskových súm pokút 1. O pripísaní porusenia GiroCredit banke Erste (vec T-264/02) a) Skutkové okolnosti tohto zalobného dôvodu a napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O pripísaní trhových podielov bánk "decentralizovaných sektorov" centrálnym institúciám (veci T-259/02, T-264/02 a T-271/02) a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcov - O práve na obhajobu a o odôvodnení - O podmienkach pripísania trhových podielov - O skutkových zisteniach a o ich posúdení Tvrdenia Komisie c) Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky O práve na obhajobu a uvedenie odôvodnenia O zákonnosti prístupu Komisie, pokial ide o osobnú povahu zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze O ostatných zalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti prístupu Komisie - O zlucitelnosti prístupu Komisie s usmerneniami - O údajnom porusení zásady rovnosti - O rozsudku SCK a FNK/Komisia O zalobných dôvodoch týkajúcich sa skutkových zistení a posúdenia úlohy centrálnych institúcií Záver 3. O odôvodnení zaradenia do kategórií a o stanovení východiskových súm pokút (veci T-260/02, T-261/02, T-263/02 a T-264/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania (veci T-261/02, T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O urcení trhových podielov (veci T-263/02, T-264/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania PSK a PSK-B (vec T-263/02) Erste a zoskupenie sporitelní ÖVAG a zoskupenie ludových bánk b) Posúdenie Súdom prvého stupna PSK a PSK-B (vec T-263/02) Erste a zoskupenie sporitelní - Pokuta ulozená vrcholovej institúcii - Samostatná pokuta ulozená EÖ ÖVAG a zoskupenie ludových bánk (vec T-271/02) c) Záver 6. Záver o zaradení do kategórií a o stanovení východiskových súm D - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia (veci T-259/02, T-261/02 a T-263/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna E - O polahcujúcich okolnostiach 1. Úvodné pripomienky 2. O úlohe niektorých zalobcov v rámci okrúhlych stolov (veci T-259/02, T-260/02, T-261/02, T-263/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O pasívnom konaní ci konaní nasledovania vodcu (veci T-259/02, T-263/02 a T-271/02) O úlohe spolocností BA-CA (vec T-260/02) a BAWAG (vec T-261/02) 3. O ukoncení porusovania (veci T-259/02, T-261/02, T-263/02, T-264/02 a T-271/02) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O existencii odôvodnených pochybností o tom, ci obmedzujúce konanie naozaj predstavuje porusenie a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O kríze bankového sektora (vec T-264/02) 6. Záver F - O zalobných dôvodoch zalozených na nedodrzaní oznámenia o spolupráci 1. Napadnuté rozhodnutie 2. Tvrdenia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné poznámky b) O odpovediach na ziadosti o informácie O neexistencii rozhodnutia na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 (vec T-259/02) O posúdení dobrovolnej povahy odpovedí na ziadosti o informácie c) O posúdení spolocného opísania skutkového stavu d) O osobitných zalobných dôvodoch RZB a BA-CA O priznaní RZB protisútazného ciela porusenia O dodatocných skutocnostiach uvádzaných BA-CA e) Záver G - O porusení procesných predpisov (vec T-271/02) H - Záver o návrhoch, ktorých cielom je dosiahnutie znízenia pokút V - O návrhu Komisie zvýsit pokutu ulozenú RZB O návrhoch na zrusenie rozhodnutí pripustit FPÖ ako stazovatelku a poskytnút jej oznámenia o výhradách (vec T-271/02) O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqI0FWC/L97585-1409TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXqI0FWC/L97585-1409TMP.html#Footref*